Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Veľký Kolpašský tajch
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Veľký Kolpašský tajch sa začal stavať v roku 1730 pod vedením sliezskeho majstra staviteľa. Celkový náklad stavby činil 90 000 zlatých. Hneď po realizácii výstavby sa začali prejavovať priesaky a následne trhliny, čím sa vlastne nádrž znefunkčnila. Príchodom Samuela Mikovíniho do Banskej Štiavnice v roku 1735 sa začal tento problém riešiť. Vďaka jeho vynikajúcim schopnostiam i skúsenostiam s výstavbou hrádzí na Dunaji sa prikročilo k oprave a k prestavaniu tohoto veľmi významnému tajchu. Aj keď táto oprava tajchu v roku 1735 bola neúspešná, nemožno pripísať vinu Mikovínimu, pretože nové trhliny vznikli okolo odvodňovacej rúry, ktorá bola v pôvodnej hrádzi. Nepredpokladal, že aj táto operácia bola nekvalitne vykonaná. K definitívnej a konečnej oprave a zvýšeniu hrádze došlo v roku 1746 opäť pod vedením S. Mikovíniho, ktorý v tom čase súčasne viedol aj výstavbu priečnej hrádze na Richňave. Po jej realizácii dosiahla výška hladiny vody cca 14 m a objem vody sa zvýšil na viac ako 700 000 m³. Náklady na prestavbu hrádze činili 34 915 zlatých.
Súčasne s opravou hrádze budovali sa aj prítokové jarky s celkovým nákladom 10 000 zlatých. Ukončené boli v roku 1754. Najdlhším bol Kolpašský (Talvízsky) zberný jarok v dĺžke 3 650 m. Celková dĺžka prítokových jarkov spolu s náhonným Kolpašským základným jarkom (4950 m) bola viac ako 10 km. Tieto jarky odvodňovali plochu väčšiu ako 7 km². Dômyselne bol vyriešený regulačný systém prítokov do nádrže resp. priamo do náhonného jarku cez rozdeľovacie objekty vybudované na prítokových jarkoch. Tento systém umožňoval pri prívalových vlnách odvádzať maximálne množstvo vody do nádrže a súčasne odvádzať vodu aj priamo do náhonného jarku privádzajúceho vodu na úpravárenské zariadenia na šachte František bez toho, aby sa voda odoberala z tajchu. Tento systém zabezpečoval stálu prevádzku úpravárenských zariadení v priebehu celého roka s racionálnym a dômyselným využívaním vody z tajchu a súčasne zabezpečoval jeho pravidelné plnenie.
Technické parametre Veľkého kolpašského tajchu:
- výška hrádze 14,2 m
- šírka hrádze 12 - 18 m
- dĺžka hlavnej hrádze 190 m
- dĺžka priečnej hrádze 68 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n. m.
PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
GPS: 48.281583, 18.913223 [48° 16' 53.7'', 18° 54' 47.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Kontakt: Sebechleby č.10, E-mail: ozsebechleby@yahoo.com / starahora@gmail.com
V prekrásnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov sa nachádza unikátna vinohradnícka osada Stará Hora (časť obce Sebechleby). Pôvodne predstavovala zoskupenie vínnych pivníc ručne tesaných do tufových svahov. Nad tieto pivnice boli neskôr nadstavané malé jedno a dvojpriestorové murované vinohradnícke domčeky. S niečím podobným sa v tak veľkej koncentrácií nikde inde na Slovensku nestretneme, preto nečudo, že celá osada bola v roku 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti Stará Hora nemá nijakých trvalých obyvateľov. Pravidelne sa v nej však usporadúvajú rôzne folklórne slávnosti a kultúrne akcie, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube návštevníkov. Pamiatkovú rezerváciu si možno prehliadnuť i mimo slávností. Malebné chalúpky a asi štrnásť desiatok vínnych pivníc, to všetko v obklopení lesov, sľubuje krásny zážitok, ktorý možno navyše spestriť i návštevou miestneho Národopisného múzea s pivnicou núkajúcou zavítavším možnosť ochutnávky jedinečných starohorských vín. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o návštevu múzea treba kontaktovať pani Máriu Cipcerovú: +421 910 265 528.)
PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA
– bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981.
Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. Posledných rokoch sa využívajú objkety na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Malý Kolpašský tajch
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malý Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1774. Vznikol predĺžením hlavnej hrádze veľkého tajchu. Jeho význam spočíval v tom, že sa zväčšila plocha pre záchyt vody a tým sa umožnil aj jej zvýšený odber. Dômyselné bolo riešenie výstavby úpravárenských zariadení. Na ôsmich vybudovaných spádoch voda postupne poháňala celé batérie stúp, aby potom ešte v potoku Štiavnica spolu s vodou zo Štefultovskej doliny poháňala turbínu stupy Schweizer s výkonom 50 HP. Priemerný odber vody za rok sa blížil k dvom miliónom kubíkov vody. Aj tieto tajchy prešli od 1. júna 1995 do správy Povodia Hrona, š.p. B. Bystrica. V najbližších rokoch sa uvažuje s rekonštrukciu obidvoch tajchov. Vzhľadom na charakter povodia v okolí nádrže, na oboch stranách ohraničených úzkym pásom listnatých stromov a samotné tajchy dotvárajú ráz okolitej krajiny a vďaka klimatickým pomerom a prírodnej scenérii sú vyhľadávaným rekreačným miestom.
Technické parametre Malého Kolpašského tajchu:
- výška hrádze 6,5 – 9 m
- šírka hrádze 7 – 9 m
- dĺžka hrádze 90 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n.m.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Kysihýbeľské vodné nádrže
GPS: 48.458231, 18.937343 [48° 27' 29.63'', 18° 56' 14.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Prvá nádrž v tejto lokalite sa spomína v roku 1678 v súvislosti so Svätotrojičnou hutou. Táto nádrž mala nedostatočnú kapacitu a pravdepodobne zanikla po vybudovaní Belianskej a Halčianskej vodnej nádrže. Neskoršie sa spomínajú vodné nádrže, ktoré už nemali banskotechnický účel a boli vybudované pre rybolovné účely. Patrili svätobeňadickému opátstvu a v roku 1830 prešli do vlastníctva Baníckej a lesníckej akadémie. Boli využívané výlučne pre chov rýb. Po zániku Baníckej akadémie prešli pod správu školských lesov Strednej lesníckej školy. V druhej polovici 20. storočia mala rybníky v prenájme Miestna organizácia SRZ, ktorá ich využívala ako chovné nádrže pre odchov násady kaprov, šťúk a iných druhov pre štiavnické tajchy. V súčasnosti už Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu nádrže neobhospodaruje, tie sú zanedbané a postupne sa zazemňujú. Technické zariadenia (výpuste, prívodné jarky, sádka) sú buď nefunkčné alebo sú značne zdevastované, prípadne úplne chýbajú.
Tajch pri šachte Magdaléna
GPS: 48.436822, 18.871907 [48° 26' 12.56'', 18° 52' 18.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Zaniknutá vodná nádrž. Leží na ohradenom súkromnom pozemku a z blízkej lesnej cesty je takmer neviditeľná. Rozmery tejto malej vodnej nádrže obdĺžnikového tvaru sú približne 80x17 m. Ide o nádrž, ktorá v minulosti slúžila ako prepojovací objekt medzi náhorným jarkom z Veľkej Vindšachty so spodným náhonným jarkom z tajchu Evička. Objem tejto nádrže bol približne 4800m3. Zabezpečoval niekoľkodňovú špičkovú prevádzku na pohon čerpacích zariadení na šachte Magdaléna. V súčasnosti je v jarných a jesenných mesiacoch napájaný z vlastného mikro povodia, najmä z topiaceho sa snehu a z výdatných zrážok. Nádrž je posadená v malebnom prostredí v centre Štiavnických Baní, v tesnej blízkosti Révaiovského domu – bývalej budovy správy šachty Magdaléna, neskôr využívanej ako sklad a prípravovňa pušného prachu. Tajch pri šachte Magdaléna momentálne čaká na obnovenie náhonných jarkov a opätovné naplnenie vodou. Na obrázku nižšie je pravdepodobná lokalizácia opisovaného tajchu označená čislom 1, čislo 2 je poloha tajchu Spodná Vindšachta. Druhý obrázok znázorňuje situáciu okolia tajchu Evička, kde je pravdepodovne (vpravo hore) znázornená aj časť územia predpokladanej polohy tejto špičkovej vodnej nádrže. Je ale možné, že na tejto mape je zachytený bývalý tajšok, tak isto vyrovnávacia špičková nádrž pri čachte Leopold, ktorá bola oproti tajšíku pri Magdaléna šachte menej pretihnutá, resp. oválnejšia. Čiastočne obe vidno na ďaľšej mape...
Tajch Krechsengrund (Tajšok)
GPS: 48.437967, 18.854600 [48° 26' 16.68'', 18° 51' 16.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok. Po ekologickej stránke je v porovnaní s ostatnými tajchami piargskej skuiny vodných nádrží značne špecifický. Nielen polohou a veľkosťou, ale najmä vysokým stupňom eutrofizácie, ktorá je dôvodom aj jeho silného zakalenia. Eutrofizácia je procesom prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganizkými živinami (predovšetkým zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú postupné zmeny fyzikálno-chemických vlastností vody, biologického režimu vodných ekosytémov – hlavne stojatých vôd. Dôvodom takéhoto obohacovania živinami je najčastejšie poľnohospodárska činnosť v povodí (hnojenie), pasienkárstvo a chov dobytka spolu s každoročným hromadením organizkej zložky pochádzajúcej z jesenného opadu lístia. Vodné nádrže tohoto typu sú obyčajne plytšie, preto sa ľahko prehrievajú a sezónne dochádza k enormnému rozvoju siníc či rias spôsobujúcich takzvaný vodný kvet.
Tajch Bakomi
GPS: 48.43451, 18.85166 [48° 26' 4.24'', 18° 51' 5.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Bakomi sa začal stavať v roku 1735 a stavba bola dokončená už o dva roky. Dôvodom postavenia tajchu Bakomi podľa baróna Jána Nepomuka Mitrovského, komisára Dvorskej komory pre banské mestá, bolo to, že pokladal za nevyhnutné lepšie zachytiť zbytočne odtekajúce povrchové vody (po naplnení tajchu Veľká Windšachta) zo zberných jarkov z Krížnej, Sitna a Dekýša, ako aj vodu z dolného Krechsengrundu. Potrebu postavenia tohto tajchu zdôvodnil aj tým, že po jeho postavení by oberbieberštôlňanské stangenkunsty (čerpacie zariadenia) mohli byť o tri až štyri týždne dlhšie v činnosti ako dovtedy, rovnako ako aj trinásť stupových kolies so 78 tĺkmi. Po zameraní stavby geodetom Samuelom Mikovínim sa práce na stavbe tajchu Bakomi začali v júli 1735. V archívnom materiáli z roku 1737 sa už hovorí konkrétne o končiacich sa prácach na tajchu Bakomi. Pritom sa konštatuje, že tajch je hotový, zostáva zrovnať len niekoľko výstupkov a priviesť zberný jarok, pričom predpokladané náklady 21 600 fl. sa už vyčerpali.
So stavbou zberného Bakomského jarku (dlhého cca 800 m) sa začalo hneď po dokončení výstavby tajchu spod Veterníka (Krechsengrundu). Neskoršie sa začal budovať zberný Fliačsky jarok (v dĺžke 1 800 m) z neďalekej Krížnej (spod Pecín). Zároveň pokračovala stavba Hodrušského jarku, ktorý po dokončení dosahoval dĺžku cca 8 000 m.
Voda z tajchu sa odvádzala cez výpustný systém a odtokovou chodbou z hrádze do náhonného jarku, ktorým sa privádzala na čerpací a ťažný stroj s brzdiacim zariadením k šachte Siglisberg. Začiatkom druhej polovice 18. storočia bol tajch prepojený Novou richnavskou štôlňou, nazývanou aj Spodnou štôlňou Bakomi, s tajchom Malá Richňava. Odvtedy sa na dopĺňanie tajchu Bakomi mohla použiť aj voda z tajchov Malá a Veľká Richňava. Tým sa do značnej miery v priebehu roka predlžovalo obdobie prevádzkovania čerpacieho stroja na šachte Siglisberg.
V rokoch 1789 až 1791 sa vykonala dovtedy najrozsiahlejšia rekonštrukcia tajchu. Jej súčasťou bola výmena dreveného potrubia za železné, oprava výpustného systému a zároveň zabudovanie regulačného rozdeľovacieho zariadenia v odtokovej hrádzovej chodbe. Týmto zariadením sa dala voda z tajchu odviesť aj do jarku vybudovaného v telese vzdušnej strany hrádze ako súčasť náhonného jarku privádzajúceho vodu z Hlavnej richňavskej štôlne k šachte Siglisberg. Ďalšou možnosťou bolo vypúšťať vodu do tajchu Veľká Windšachta.
Pri výmene dreveného potrubia za železné v rámci rekonštrukčných prác sa neurobil zásek do hrádze. Na tento účel sa vyrazila dočasná štôlňa s výdrevou, ktorá sa po uložení potrubia zasypala a utesnila ílom. Na začiatku chodby zo vzdušnej strany hrádze sa vybudovala kruhovitá kupola z vyklinovaného kameňa, ktorá sa zachovala dodnes. Po čase sa začala prejavovať netesnosť na návodnej strane hrádze. Priesaková voda sa odvtedy odvádzala do tajchu Veľká Windšachta. Po znefunkčnení zberných jarkov v 20. storočí tieto priesaky v odtokovej chodbe spôsobili rýchle vyprázdňovanie vodnej nádrže. Odvtedy až dosiaľ je hladina vody v tajchu veľmi nízka.
Zberné jarky k tajchu Bakomi
Vodná nádrž Bakomi mala tri samostatné zberné jarky, a to Bakomský, Fliačsky a Hornohodrušský zberný jarok. Všetky tieto jarky sa budovali súčasne s výstavbou tajchu Bakomi v roku 1735. Bakomský zberný jarok bol vybudovaný zo spodnej Krechsengrundskej doliny v dĺžke cca 800 m. V súčasnosti je ťažko identifikovateľný. Spôsobila to výstavba chatovej osady nad tajchom Bakomi. Zachované ostali len fragmenty jarku.
Fliačsky zberný jarok bol vybudovaný spod Pecín v dĺžke 1 777 m a do tajchu vyúsťoval pod horou Bakomi.
Hornohodrušský zberný jarok so svojou dĺžkou 8 278 m patril medzi najdlhšie zberné jarky. Bol vybudovaný západne od Červenej studne. Je možné identifikovať ho podľa vybudovaného chodníka a lesnej cesty, ktoré vedú popri zbernom jarku. Zachovali sa aj drobné fragmenty pôvodného jarku.
Náhonný jarok od tajchu Bakomi bol spojovacím jarkom medzi vodnou nádržou Bakomi a Veľkou Vindšachtou. Úlohou tohto jarku bolo odvádzať prebytočné vody z tajchu Bakomi do Veľkej Windšachty, z ktorej sa realizoval hlavný odber vody na pohon banských a úpravníckych zariadení.
Základné parametre vodnej nádrže Bakomi:
– celkový objem vodnej nádrže 160 000 m3,
– výška hrádze 15,60 m,
– šírka koruny hrádze 12,20 až 13,30 m,
– dĺžka hrádze 113,80 m,
– kóta koruny hrádze 714,0 m n. m.
Veľký Vindšachtský tajch
GPS: 48.434346, 18.856062 [48° 26' 3.65'', 18° 51' 21.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Veľká Windšachta bol vybudovaný v rokoch 1712 až 1715 podľa projektu Mateja Kornela Hella. Cieľom bolo uchrániť prevádzku Hornej Bieberovej štôlne pred likvidáciou, ktorá jej hrozila vzhľadom na stúpajúcu podzemnú vodu v banských dielach. Financie na jeho výstavbu poskytla Dvorská komora. Vznik Veľkej Windšachty súvisel s veľmi neutešenou situáciou, ktorá najprv vznikla po odchode Rákocziovského vojska v roku 1708. Vojsko zanechalo po sebe spustošené bane. Neskôr, v roku 1710, vypukla morová epidémia. Pri nej z 10 000 až 12 000 obyvateľov v krátkom čase podľahla takmer polovica. Nedostatok ľudí, ale aj zvierat (ťažných koní) sa stal príčinou rozhodnutia na najvyšších miestach zlikvidovať baníctvo na Hornej Bieberovej štôlni. Ešte pred začiatkom likvidácie baní však prišiel hlavný strojník Matej Kornel Hell s návrhom vybudovať väčšiu vodnú nádrž (tajch). Z nej a z ďalších, už skôr vybudovaných tajchov (Spodná Windšachta, Evička) by sa voda použila na čerpacie zariadenia poháňané vodou.
Svojimi nákresmi nových, efektívnejších čerpacích zariadení na vodný pohon chcel M. K. Hell vyčerpať podzemné vody z baní, a preto svoj návrh predložil Hlavnému komornogrófskemu úradu a následne aj cisárskemu dvoru. Vzhľadom na nákladnú výstavbu tajchu nebolo jednoduché prijať jeho návrh. Hell však presvedčivým spôsobom svoj návrh obhájil. Na základe jeho návrhu sa v roku 1712 pristúpilo k výstavbe tajchu Veľká Windšachta a súčasne aj k výstavbe Dolnositnianskeho zberného jarku v dĺžke 5 167 km. Ten mal privádzať vodu do spodného tajchu. Za krátky čas voda z novovybudovaného banského vodohospodárskeho systému poháňala sedem čerpacích strojov, ktoré postupne vyčerpali zatopené bane, a baníctvo na Hornej Bieberovej štôlni bolo zachránené.
So stavbou tajchu úzko súvisela aj výstavba zberných a odtokových (náhonných) jarkov, a to Dolnositnianskeho, Širokého a Dolnodekýšskeho jarku. S výstavbou jarkov sa pokračovalo ešte v roku 1716, keď sa spolu s nimi dokončovalo aj zvyšovanie hrádze tajchu Veľká Windšachta. Tú ešte v roku 1713 počas jeho výstavby navrhol Matej Kornel Hell zvýšiť o 2,5 siahy. Tým sa malo päťnásobne zväčšiť množstvo zachytenej vody a ušetriť tak 220 párov koní na pohon čerpacích zariadení. V nasledujúcich obdobiach sa musela hrádza tajchu ešte niekoľkokrát opravovať pre vznik prasklín a priesakov a hrozilo jej pretrhnutie. Na žiadosť hlavného komorského grófa a Dvorskej komory prišiel v roku 1729 do Banskej Štiavnice Samuel Mikovíni, ktorý navrhol nákladnú opravu tajchu Veľká Windšachta. Na opravu boli privolaní odborníci zo Sliezska, ktorí navrhnutú opravu aj vykonali.
V rokoch 1731 a 1732 sa vykonávali práce na novom jarku z Krížnej (Široký jarok). Privádzal vodu do Veľkej Windšachty, pretože pôvodný zberný jarok postavený sedem rokov predtým sa úplne rozpadol. Ďalšiu veľkú opravu hrádze navrhol v roku 1747 opäť Samuel Mikovíni. Tá sa v tom roku aj zrealizovala. Značné opravy si hrádza tajchu vyžiadala aj v roku 1758. Na tieto opravy bolo z hlavnej pokladnice bystrickej komory poskytnutých 1 634 florénov. V roku 1788 sa na tajchu vykonala najväčšia oprava. Z dôvodu veľkých priesakov v odtokovej štôlni sa urobil zásek do hrádze, bola vybudovaná šachtica zo silného dubového dreva a zrealizovaná nová odtoková štôlňa, v ktorej bolo zabudované potrubie o priemere 300 mm. Súčasne bolo vykonané zvýšenie hrádze o 2,5 m, čo predstavovalo zvýšenie objemu vodnej nádrže na viac ako 300 000 m3 vody.
Zberné jarky k tajchu Veľká Windšachta
Tajch Veľká Windšachta mal dva samostatné zberné jarky, a to Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Ich výstavba sa realizovala začiatkom 18. storočia. Najvýznamnejšiu úlohu zohral Široký jarok, ktorý odvádzal najväčšie množstvo vody do tajchu Veľká Windšachta. Pôvodný Široký jarok sa budoval v rokoch 1716 až 1724, no do roku 1731 sa celkom rozpadol. Od tohto roku sa zároveň začali práce na novom zbernom jarku (jarku spod Krížnej). Náklady na jeho výstavbu predstavovali 8 800 florénov. V roku 1733 sa začali raziť dve vodné štôlne, ktoré boli súčasťou tohto jarku. Po roku 1738 bol Široký jarok prepojený s Hornositnianskym zberným jarkom a od roku 1779 znovu oddelený rozdeľovacím objektom na Krížnej do Hornositnianskeho jarku.
Druhým jarkom bol Hlavný piargsky jarok, ktorý bol vybudovaný od šachty Weiden a odvádzal povrchové vody jednak z Mocnej hory (spod kóty Vtáčnik, 800 m n. m.), jednak povrchové vody z okolitých kopcov nad Štiavnickými Baňami.
Náhonný jarok od tajchu Veľká Windšachta bol vybudovaný v roku 1715 v súvislosti s výstavbou tajchu Veľká Windšachta. Voda z náhonného jarku sa do roku 1749 využívala najskôr na pohon čerpacích zariadení s pákovým a kyvadlovým prevodom (stangenkunstov). Využíval sa aj stroj na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny na jednotlivých banských šachtách. Následne sa voda z náhonného jarku využívala aj pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda spolu s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Po roku 1749 sa voda z náhonného jarku začala používať aj na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení, ktoré skonštruoval a v šachte Leopold postavil Jozef Karol Hell, syn hlavného strojníka M. K. Hella. Náhonný jarok bol od roku 1916 pod šachtou Leopold vedený v železnom potrubí, a to vo vzdušnom vedení potrubia, ktroré bolo upevnené na nosných stožiaroch. Toto potrubie vyúsťovalo pri vodnej štôlni pod Fuchslochom. Pôvodný náhonný jarok vedúci na šachtu Maximilián bol zároveň prebudovaný do betónového kruhového kanála, ktorý mal pri vrchu vybudované otvory a šachtice. Cez ne bolo možné vykonávať kontrolu, prípadne aj čistenie betónového kanála. Týmto kanálom sa mala dopravovať voda z náhonného jarku na elektrickú turbínu zabudovanú na 12. obzore šachty Maximilián. Aj keď kanál na prívod vody bol vybudovaný, tento zámer sa nezrealizoval. Dodatočne sa zistilo, že množstvo vody akumulovanej vo vodných nádržiach piargskej skupiny by nepostačovalo ani na trojmesačnú prevádzku turbíny, ktorá mala pracovať na šachte Maximilián.
Po vykonanej oprave v roku 1788 mal tajch Veľká Windšachta tieto parametre:
– plocha povodia 1,05 km2,
– celkový objem vodnej nádrže 305,820 m3,
– výška hrádze 15,2 m,
– šírka koruny hrádze 13,5 m (z toho v súčasnosti štátna cesta má šírku 7,0 m),
- dĺžka hrádze 237,1 m,
- kóta koruny hrádze 689,60 m n. m.
Tajch Evička
GPS: 48.434662, 18.863105 [48° 26' 4.78'', 18° 51' 47.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Evička bol vybudovaný ako druhý v poradí z piargskej skupiny vodných nádrží v roku 1638. Prvá väčšia oprava vodnej nádrže (tajchu) Evička sa vykonala v roku 1700 pod vedením hlavného strojníka Mateja Hella. Oprava sa realizovala spolu s opravou Spodnej Windšachty a skončila sa 1. novemra 1700. Banskí úradníci v ten deň ohlásili, že sa môže začať s napúšťaním vody do tejto nádrže. Ďalšia oprava sa vykonala v súvislosti s uvedením nového čerpacieho zariadenia na vodný pohon, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1715. Toto zariadenie skonštruoval M. K. Hell, ktorý ešte v roku 1714 navrhol vykonať nadstavbu hrádze tajchu Evička. Vypracoval aj rozpočet na túto opravu, ako aj na vybudovanie nového zberného jarku spod Sitna v celkovej dĺžke 2 037 siah s nákladmi 5 080 florénov. Jeho návrh počítal s vyvedením tohto jarku do tajchu Evička. Jeho návrh bol schválený, ale s tým, že voda z jarku sa vyvedie nie priamo do jazera, ale pár desiatok metrov pod tajchom do prirodzeného toku. Ním sa voda odvádzala do nižšie ležiaceho tajchu Spodná Windšachta. Práce na zvyšovaní hrádze sa začali v roku 1716 a skončili sa v roku 1718.
Na to obdobie bolo zabezpečené také množstvo vody ako nikdy predtým. Zakrátko sa však uvádzalo, že na hrádzi sa vytvárajú priesaky. Aby sa zabránilo možnému pretrhnutiu hrádze, bolo potrebné znova ju zrekonštruovať. Komorský gróf v roku 1729 využil prítomnosť Samuela Mikovíniho, ktorý posudzoval práce na rekonštrukcii tajchu Veľká Windšachta, a požiadal ho, aby vypracoval návrh na opravu hrádze tajchu Evička.
Pri oprave hrádze Samuel Mikovíni realizoval technológiu tesnenia hrádze s použitím tesniaceho jadra z hliny. Práce vykonal v nadstavbovej časti hrádze. Po vykonaní opravy od roku 1729 až do roku 1998 sa už väčšie opravy na tajchu nevykonávali. Po mnohé desaťročia už v rámci vybudovaného piargskeho systému v oblasti Štiavnických Baní slúžila vodná nádrž Evička potrebám najvýznamnejšieho baníctva v Rakúsko-Uhorsku. Ďalšia rekonštrukcia tajchu Evička sa vykonala v rokoch 1998 – 1999. Spočívala vo vybudovaní veľkokapacitného bezpečnostného prepadu, v oprave hrádzového telesa (predovšetkým návodného svahu – vyloženie kameňom...), oprave a sfunkčnení výpustného systému. Po vykonaní týchto opráv tajch dostal iný tvar a stal sa znova vyhľadávaným turistickým objektom. Ostatná rekonštrukcia hrádzového telesa a dnových uzáverov tajchu Evička prebehla v rokoch 2012 – 2013.
Z hľadiska plochy povodia a využitia tajchu Evička bolo jeho situovanie v teréne optimálnym riešením. V čase vzniku tajchu Evička si stavitelia vodných nádrží, v tomto prípade Matej Kornel Hell, nemohli dovoliť projektovať veľké diela kvôli technickým poznatkom. Preto bolo situovanie nádrže výhodné, lebo prirodzená plocha povodia tejto nádrže zabezpečovala dostatočné množstvo vody na naplnenie jej kapacity. Tým sa dá vysvetliť, prečo bezprostredne po jej vybudovaní nebolo potrebné privádzať vodu do tajchu umelo vybudovanými jarkami. Jediný zberný jarok, ktorý možno na starých mapách pozorovať, je Stankajský vodovod. Tento jarok bol pravdepodobne vybudovaný v období po roku 1715. Súvisí s výstavbou vodnej nádrže Veľká Windšachta, ktorá po svojom vybudovaní zabrala podstatnú časť prirodzeného povodia tajchu Evička. Tá sa mohla zásobovať len vodou z Veľkej Windšachty cez jej výpustný systém v hrádzi alebo zo Širokého jarku, na ktorom bolo vybudované stavidlo. Stavidlom sa dala voda púšťať do Evičky alebo Veľkej Windšachty. Primárne sa však voda z tohto jarku využívala pre druhý spomenutý tajch. Zdroj vody z Windšachty bol však nepodstatný, pretože väčšina vody tajchu sa využívala na pohon vodočerpacích zariadení na šachtách Leopold, Magdaléna a Karol, kam bola voda vedená náhonným jarkom. Z tohto dôvodu sa budoval zberný jarok (Stankajský vodovod), ktorý mal aspoň sčasti zabezpečiť dostatok vody pre Evičku. Stankajský vodovod plnil svoju funkciu do začiatku 19. storočia. V období okolo roku 1828 bola vybudovaná štôlňa Stankay na Colloredskom pomocnom jarku. Ňou sa previedla voda spod Pinkovho vrchu až k mlynu na Stávkach, čím sa funkčne vyradil tento jediný zberný jarok tajchu Evička.
Voda z nádrže slúžila na pohon úpravníckych a banských strojných zariadení, predovšetkým na pohon čerpadiel (stangenkunstov) čerpajúcich spodné banské vody v šachtách. Tieto zariadenia sa nachádzali v okolí šácht Karol, Magdaléna a Jozef. Použitá voda z pohonu banských strojných zariadení (čerpacej techniky) sa odviedla do geograficky nižšie položených zariadení na úpravu rúd (stúp), kde voda poháňala vodné kolesá. Ich energia sa prenášala do pohybu tĺkov drviacich rudu. Takto využitá voda z tajchu Evička sa dostávala do nižšej geografickej výšky. Keď sa dostala k ústiu Bieberovej dedičnej štôlne, spájala sa spolu s banskou vodou, ktorá sa touto odvodňovacou štôlňou dostávala na povrch. Posilnená ešte vodou z tajchu Spodná Windšachta vykonávala svoju prácu aj v stupových zariadeniach celej Štefultovskej doliny.
Technické parametre vodnej nádrže (tajchu) Evička:
– celkový objem nádrže 118 500 m3,
– výška hrádze 11,40 m,
– šírka koruny hrádze 12,0 m,
– dĺžka hrádze 195,17 m,
- kóta koruny hrádze 662,814 m n. m.
Veľký Richňavský tajch
GPS: 48.427277, 18.847045 [48° 25' 38.2'', 18° 50' 49.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Veľký a Malý Richňavský tajch patria v rámci banského vodohospodárskeho systému do skupiny piargskych tajchov, ktoré tvoria najdôležitejšiu skupinu v banskoštiavnicko-hodrušskom revíre. Richňavské nádrže ako jediné z tejto skupiny patria do povodia Hrona, ostatné do povodia Ipľa. Najstarší zachovaný projekt pochádza od Jána Tobiáša Brinna ešte z roku 1736. Richňavské tajchy sa však začali stavať až o dva roky neskôr (v rokoch 1738 – 1740), a to podľa projektu Samuela Mikovíniho. Prioritou tajchu bola jeho poloha v nadmorskej výške 725,51 m n. m. To umožnilo rozvádzať vodu do nižšie položených tajchov Bakomi, Veľká Windšachta), Evička, ale najmä náhonnými jarkami do najvyššie situovaných šácht (Königsegg, Siglisberg). Ďalšou prioritou bol jeho objem s viac ako 1 mil. m3 vody. Umožnilo to v dlhšom časovom úseku roka využívanie pohonnej vody pre banské a úpravnícke strojné zariadenia. Objem vody v nich výrazne závisel od výdatnosti klimatických zrážok (dažďových a snehových). Na výstavbe tajchu pracovalo denne okolo 4 000 ľudí a dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava). Obidve boli spojené vodnou štôlňou, no hladina vody v tajchu Malá Richňava nikdy nedosiahla výšku hladiny Veľkej Richňavy. Aj keď sa v jarných mesiacoch nádrž naplnila, cez priesaky v dne voda unikala. Malá Richňava tak strácala objem vody, čím sa znižovala aj výška vodnej hladiny v nej. Tieto problémy spôsobili, že vypúšťanie vôd z richňavských tajchov bolo komplikované. Preto Samuel Mikovíni vyprojektoval zložitú, viacnásobnú sústavu vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorými bolo možné regulovať rozvádzanie vody. Súčasne s výstavbou tajchu sa budovali aj prítokové (zberné) jarky a vodné štôlne s veľmi premysleným regulačným systémom rozdeľovania vody.
V čase zvýšených zrážok bol odber vody z tajchu odstavený, prípadne obmedzený. Niektoré zberné jarky dopĺňali vodou tajch a iné odvádzali vodu cez Hlavnú richňavskú štôlňu (Dolnovysocký a Dolnokopanický jarok) do náhonných jarkov na pohon banských a úpravníckych zariadení alebo do nižšie položených tajchov (Veľká Windšachta, Evička). Keďže tajch nemal vlastné povodie, voda sa musela privádzať z cudzích povodí Hrona a Ipľa. Celková dĺžka zberných jarkov bola 24,1 km. Najdlhší z nich, Dolnohodrušský zberný jarok, mal 8,6 km a Hornokopanický zberný jarok mal 4,7 km. Ostatné zberné jarky (Hornovysocký, Hornodekýšsky, Špitzberský, Hlavný zberný jarok, Horný piargsky jarok) boli síce kratšie, ale nie menej významné. Súčasťou zberných jarkov boli vodné štôlne. Najdlhšia, Hodrušská vodná štôlňa (zastávka NCH č. 3) mala dĺžku 600 m, Horná vodná štôlňa Bakomi (zastávka NCH č. 5) mala 400 m a Špitzberská vodná štôlňa mala 280 m. V roku 1747 bol už celý banský vodohospodársky systém richňavských tajchov vybudovaný a v prevádzke. Táto značne komplikovaná sústava regulácie vôd vznikala postupne, a to aj dodatočnými hydrotechnickými úpravami pôvodne projektovaného výpustného systému pre jednu veľkú vodnú richňavskú nádrž. Po prehradení Richňavského tajchu priečnou hrádzou a následnom vybudovaní Novej richňavskej štôlne (Spodná vodná štôlňa Bakomi) v roku 1751 sa ešte dômyselnejšie a racionálnejšie využívali vody z tajchu na pohon banských a úpravníckych zariadení. Hlavné ťažisko odberu vody bolo z tajchu Malá Richňava, ktorý sa dopĺňal vodami cez výpustný systém z tajchu Veľká Richňava zabudovaného v priečnej hrádzi alebo prečerpávacím zariadením frátra Felixa.
Dňa 3. júna 1751 navštívil tajchy Veľká a Malá Richňava sám cisár František Lotrinský (manžel Márie Terézie) a v roku 1764 aj synovia princ Jozef II. a Leopold II., následníci trónu Márie Terézie. Títo významní panovníci rakúsko-uhorskej ríše nešetrili obdivom nad veľkosťou a dômyselnosťou richňavských tajchov, zberných a náhonných jarkov.
V rokoch 2014 – 2015 prebieha generálna rekonštrukcia výpustných zariadení, vodných štôlní a kamenného vyloženia návodnej strany hrádze oboch tajchov...
Parametre tajchu Veľká Richňava:
– celkový objem vodnej nádrže 769 900 m3,
– výška hrádze 23,4 m,
– šírka koruny hlavnej hrádze 21,8 m,
– dĺžka hlavnej hrádze 320,2 m,
– šírka koruny priečnej hrádze 3,5 m,
– dĺžka priečnej hrádze 187,8 m,
– kóta koruny hrádze 725,51 m n. m.
Malý Richňavský tajch
GPS: 48.429130, 18.844630 [48° 25' 44.87'', 18° 50' 40.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malý a Veľký Richňavský tajch patria v rámci banského vodohospodárskeho systému do skupiny piargskych tajchov, ktoré tvoria najdôležitejšiu skupinu v banskoštiavnicko-hodrušskom revíre. Richňavské nádrže ako jediné z tejto skupiny patria do povodia Hrona, ostatné do povodia Ipľa. Najstarší zachovaný projekt pochádza od Jána Tobiáša Brinna ešte z roku 1736. Richňavské tajchy sa však začali stavať až o dva roky neskôr (v rokoch 1738 – 1740), a to podľa projektu Samuela Mikovíniho. Prioritou tajchu bola jeho poloha v nadmorskej výške 725,51 m n. m. To umožnilo rozvádzať vodu do nižšie položených tajchov Bakomi, Veľká Windšachta), Evička, ale najmä náhonnými jarkami do najvyššie situovaných šácht (Königsegg, Siglisberg). Ďalšou prioritou bol jeho objem s viac ako 1 mil. m3 vody. Umožnilo to v dlhšom časovom úseku roka využívanie pohonnej vody pre banské a úpravnícke strojné zariadenia. Objem vody v nich výrazne závisel od výdatnosti klimatických zrážok (dažďových a snehových). Na výstavbe tajchu pracovalo denne okolo 4 000 ľudí a dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava). Obidve boli spojené vodnou štôlňou, no hladina vody v tajchu Malá Richňava nikdy nedosiahla výšku hladiny Veľkej Richňavy. Aj keď sa v jarných mesiacoch nádrž naplnila, cez priesaky v dne voda unikala. Malá Richňava tak strácala objem vody, čím sa znižovala aj výška vodnej hladiny v nej. Tieto problémy spôsobili, že vypúšťanie vôd z richňavských tajchov bolo komplikované. Preto Samuel Mikovíni vyprojektoval zložitú, viacnásobnú sústavu vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorými bolo možné regulovať rozvádzanie vody. Súčasne s výstavbou tajchu sa budovali aj prítokové (zberné) jarky a vodné štôlne s veľmi premysleným regulačným systémom rozdeľovania vody.
V čase zvýšených zrážok bol odber vody z tajchu odstavený, prípadne obmedzený. Niektoré zberné jarky dopĺňali vodou tajch a iné odvádzali vodu cez Hlavnú richňavskú štôlňu (Dolnovysocký a Dolnokopanický jarok) do náhonných jarkov na pohon banských a úpravníckych zariadení alebo do nižšie položených tajchov (Veľká Windšachta, Evička). Keďže tajch nemal vlastné povodie, voda sa musela privádzať z cudzích povodí Hrona a Ipľa. Celková dĺžka zberných jarkov bola 24,1 km. Najdlhší z nich, Dolnohodrušský zberný jarok, mal 8,6 km a Hornokopanický zberný jarok mal 4,7 km. Ostatné zberné jarky (Hornovysocký, Hornodekýšsky, Špitzberský, Hlavný zberný jarok, Horný piargsky jarok) boli síce kratšie, ale nie menej významné. Súčasťou zberných jarkov boli vodné štôlne. Najdlhšia, Hodrušská vodná štôlňa (zastávka NCH č. 3) mala dĺžku 600 m, Horná vodná štôlňa Bakomi (zastávka NCH č. 5) mala 400 m a Špitzberská vodná štôlňa mala 280 m. V roku 1747 bol už celý banský vodohospodársky systém richňavských tajchov vybudovaný a v prevádzke. Táto značne komplikovaná sústava regulácie vôd vznikala postupne, a to aj dodatočnými hydrotechnickými úpravami pôvodne projektovaného výpustného systému pre jednu veľkú vodnú richňavskú nádrž. Po prehradení Richňavského tajchu priečnou hrádzou a následnom vybudovaní Novej richňavskej štôlne (Spodná vodná štôlňa Bakomi) v roku 1751 sa ešte dômyselnejšie a racionálnejšie využívali vody z tajchu na pohon banských a úpravníckych zariadení. Hlavné ťažisko odberu vody bolo z tajchu Malá Richňava, ktorý sa dopĺňal vodami cez výpustný systém z tajchu Veľká Richňava zabudovaného v priečnej hrádzi alebo prečerpávacím zariadením frátra Felixa.
Dňa 3. júna 1751 navštívil tajchy Veľká a Malá Richňava sám cisár František Lotrinský (manžel Márie Terézie) a v roku 1764 aj synovia princ Jozef II. a Leopold II., následníci trónu Márie Terézie. Títo významní panovníci rakúsko-uhorskej ríše nešetrili obdivom nad veľkosťou a dômyselnosťou richňavských tajchov, zberných a náhonných jarkov.
Parametre tajchu Malá Richňava:
– celkový objem vodnej nádrže (súčasný) 26 500 m3,
– celkový objem vodnej nádrže (pôvodný) 500 000 m3,
– výška hrádze 17,3 m,
– šírka koruny hrádze 20,0 m,
– dĺžka hrádze 248,7 m,
– kóta koruny hrádze 725,51 m n. m.
Tajch Spodná Vindšachta (Suchý tajch)
GPS: 48.43551, 18.87684 [48° 26' 7.84'', 18° 52' 36.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Geopark Banská Štivnica (Objekt : 1MB-1–15)
Dôležitou súčasťou banskej výroby je proces úpravy nerastných surovín, počas ktorého sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľuje úžitková zložka od jaloviny. Prvé historické práce úpravníckeho charakteru, okrem ryžovania zlata z potokov spočívali v ručnom drvení a vizuálnom preberaní rozdrvenej rudy. Pracovné nástroje, ani iné doklady sa o tejto činnosti z najstaršieho obdobia nezachovali. Analogickým porovnaním oblasti Banskej Štiavnice s inými banskými revírmi vieme, že ku týmto prácam boli používané za tým účelom vyhotovené kladivá a podložky na drvenie rudy, z ktorej sa potom oddeľovala jalovina. Od 14. storočia sa v úpravníctve stretávame s prvými technickými zariadeniami na drvenie a mletie rúd, a to so stupami a rudnými mlynmi. Už v stredoveku sa ruda mlela v rudných mlynoch medzi dvomi kameňmi na pomerne jemnú frakciu. V stupách sa ruda drvila už pomocou mechanicky dvíhaných tĺkov a ich voľným dopadom. Z roku 1331 pochádza prvá zmienka o drviacom zariadení na rudu – stupe, ktorá sa použila v Kremnici. V roku 1337 v Novej Bani a v roku 1381 sa v Banskej Belej spomínajú podľa archívnych údajov rudné mlyny na mletie rúd. Najstarší údaj z oblasti Banskej Štiavnice o rudných mlynoch je z roku 1398. Predmety, ani nákresy zariadení z tohto obdobia sa nezachovali. V roku 1630 bolo v okolí Banskej Štiavnice len päť stúp, z toho tri patrili súkromným ťažiarom a dve eráru. Od konca 17. a najmä v 18. storočí počet stúp v oblasti Banskej Štiavnice a Štiavnických Baní značne stúpol. Bol to dôsledok ťaženia väčšieho množstva rúd o nižšej kovnatosti a tým aj potreby drvenia tohto zrudnenia. Zavedením stáleho prívodu vody a iným technickým vylepšovaním sa docielil nepretržitý chod drvenia, čím sa veľmi zvýšila výkonnosť stupových systémov. Je treba poznamenať, že rudné mlyny, v ktorých sa mlela ruda preddrvená v stupách, začali od 16. storočia ustupovať stupám z dôvodu, že v stupách pri vodnom drvení sa ruda mohla rozdrviť už na žiadanú frakciu a nebolo potrebné ju domlieť v mlynoch. V 18. storočí sa v oblasti Banskej Štiavnice stretávame s rudnými mlynmi už len ojedinele. Pri výroba koncentrátov drahých kovov v oblasti Banskej Štiavnice sa od 16.storočia po rozdrvení rudy v stupách ďalej pokračovalo v premývaní na žľaboch, ručných sádzacích sitách a sádzačkách. V stupových závodoch v súvislosti s rozdružovaním na splavoch boli v 17. až 19. storočí pri stupovniach budované tiež triediarne, v ktorých sa zrnitostne vytriedila rudná múčka vyrobená v stupách. V oblasti Banskej Štiavnice a Štiavnických Baní boli od 17. storočia za účelom spracovania starých háld obsahujúcich zvýšený podieľ úžitkovej zložky (rudy) vybudované úpravnícke zariadenia. Boli to premývacie závody so sústavou 7 ležatých trecích sít, ručných sít a splavov. Ťažené rudy už v bani boli triedené na bohaté rudy, stredne bohaté rudy a stupové rudy. Bohaté rudy šli priamo na tavenie do hutí, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšiu technológiu spracovania mala skupina stupových rúd. Boli to rudy, ktoré boli vo forme nepravidelných impregnácii s relatívne menším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa museli drviť až na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvolnili drahé kovy. Voda potrebná na prevádzkovanie úpravárenských závodov bola privádzaná vodnými jarkami po spáde terénu kaskádovite z jednej stupy do druhej. Bol to veľmi dômyselný systém, kde sa využívala a ekonomicky zhodnocovala energia vody z vodných nádrží. Skúšanie nových energetických zdrojov a nových technologických zariadení pomohlo k ďalšiemu kvalitatívnemu vzostupu rudného úpravníctva. Dokumentuje to aj centrálny predpis - Inštrukcia pre úradníkov stúp, ktorá bola vypracovaná na základe nariadenia Dvorskej komory vo Viedni pri príležitosti prehliadky všetkých stúp v oblasti Banskej Štiavnice. Inštrukcia bola vypracovaná v Banskej Štiavnici dňa 20.3.1780 a bola určená úradníkom stúp v Banskej Štiavnici, Windšachte, Štatgrunde, Rybníkoch, Štefultove a Hodruši. Obsahuje 65 paragrafov zovšeobecňujúcich zásady pre úpravu rúd v stupách. Tento technologický predpis, podľa ktorého sa mala riadiť a prebiehať celá úprava podrobne opisuje každú činnosť v stupách od preberania rúd až po konečný produkt vyrobených koncentrátov. Aj v 18. a 19. storočí sa v úpravníctve v oblasti Banskej Štiavnice stretávame s použitím ručného drvenia a preberania rúd. Pri týchto prácach sa používali zvláštne tzv. „rozborné kladivá“, ktorými sa vykonával rozbor rúd po kvalitatívnej stránke na čisté rudy, prerastliny a jalovinu. Obsah kovu v rudách sa zisťoval tzv. malou skúškou v ohni, čo bolo tavenie rúd v malom. Každá partia haviarov si vyťaženú rudu sama ručne triedila do jednotlivých kategórii, ktoré boli potom odovzdávané do centrálnych rudných skladov. Pri ručnej úprave sa v obvode Banskej Štiavnice a v Štiavnických Baniach jednotlivé vybrané skupiny rúd rozdeľovali do 7-ich až 9-tich kvalitatívnych kategórií, podľa ktorých boli haviari za prácu platení. V oblasti Banskej Štiavnice v minulosti úprava rúd prebiehala najprv vo fáze drvenia (v rudných mlynoch, resp. v stupách), ďalej oddelenia rudnej zložky od nerudnej (v rôznych splavoch) a nakoniec zlatostrieborná zložka rudy sa získala amalgamáciou. Amalgamácia bol proces, kde sa drahokovové koncentráty miešali a vytierali s ortuťou. Pri tom vznikol plastický striebristý amalgám, z ktorého sa nakoniec prelisovaním vytlačila zvyšková ortuť. Takto získaný amalgám sa následne pražil v kelímkoch v osobitných pražiacich peciach (obr. č. 158), kde sa vplyvom tepla z amalgámu odparila ortuť, ktorá sa ochladením znova kondenzovala na kovovú ortuť. Po tomto procese sa zvyšková zlatostrieborná zmes ešte žíhala na železných platniach. Prevažná časť zlata a striebra z oblasti Banskej Štiavnice sa za zámenu odvádzala do kremnickej mincovne. Amalgamáciu striebra a strieborných rúd zdokonalil v roku 1786 Ignác Born (banský odborník a v rokoch 1770 – 1772 banský radca Hlavného komorsko- grófskeho úradu v Banskej Štiavnici).Touto technológiou (tzv. európska amalgamácia) sa strieborné rudy najprv pražili so soľou, prešli na chlorid strieborný a až tento produkt sa následne amalgamoval s ortuťou. Dosiahla sa tým väčšia rozpustnosť striebra v ortuti a tým vyššia výťažnosť. Tento proces bol v roku 1786 názorne predvedený aj zahraničným odborníkom z 12 krajín v huti v Sklených Tepliciach (11 km od Banskej Štiavnice). Pri tejto príležitosti sa konal aj kongres, na ktorom bola založená aj prvá medzinárodná spoločnosť pre banské vedy. Podľa súpisu v oblasti Štiavnických Baní bol napr. v roku 1770 na jednotlivých šachtách nasledovný počet úpravníckych zariadení: Pri šachte Königsegg boli dve stupy (horná a dolná), mali dve vodné kolesá a každá stupa mala po 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola vybudovaná jedna splavovňa so 6 splavmi. Pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy. Spolu mali tri vodné kolesá a 24 drviacich tĺkov. Pri stupách pracovali 2 splavovne, ktoré mali spolu 10 splavov. Pri Windšachte boli tri stupy s tromi vodnými kolesami a spolu 15 drviacich tĺkov. Pri stupách bola jedna splavovňa s 10 splavmi. Na šachte Špitaler boli dve stupy s dvomi vodnými kolesami, ktoré mali spolu 25 drviacich tĺkov. Pri stupách bola jedna splavovňa s 20 splavmi. Na šachte Leopold bola jedna stupa s jedným vodným kolesom a 10 drviacich tĺkov. Na šachte Magdaléna boli dve stupy s dvomi vodnými kolesami a 20 drviacimi tĺkmi. Stupové závody v oblasti Banskej Štiavnice z pohľadu energetického a vodohospodárskeho tvorili jeden komplex. Boli vybudované v banskoštiavnickej (mestskej), rybnickej, piargskej, štefultovskej a antolskej doline. Koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia pracovalo v nich celkom 35 stupových závodov. V 19. storočí bolo v oblasti Banskej Štiavnice vykonané mnoho pokusov a výskumov v oblasti úpravníctva na rôznych technických zariadeniach. Významným prínosom bolo zavedenie celoželezných kalifornských stúp. Veľkým prínosom bolo zavedenie nepretržite pracujúcich strojov skonštruovaných Petrom Rittingerom, Jozefom Schitkom, Antonom Péchom a ďalšími odborníkmi. V 20. storočí bol v oblasti Banskej Štiavnice pôvodný spôsob úpravy rúd nahradený flotačnou technológiou, ale rudy ťažené z regiónu Štiavnických Baní to už časovo nezachytilo.
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
VN Žibritov - revír SRZ
GPS: 48.3933, 18.9733 [48° 23' 35.88'', 18° 58' 23.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Kontakt: Malinovského 13, P.O. BOX 4, Krupina 963 01; tel: 0903017360; email: info@mosrzkrupina.sk
Revír v obhospodarovaní Mestskej organizácie SRZ Krupina. Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov.
Číslo revíru: 3-6000-1-1
Rozloha: 0.7 ha
Organizácia: MO SRZ Krupina
Účel: lovný
Druh povolenia: miestne zvláštne
Charakter vody: kaprový
Úžívatel SRZ
Okres: Krupina
Stránka organizácie:
Správca: povodie Hrona
Objem zarybnenia: K2- 100 kg, Ka- 50 kg, Šr-100ks
Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Rybník
GPS: 48.393562, 18.973078 [48° 23' 36.82'', 18° 58' 23.08'']
Obec: Žibritov
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Miestny rybník nad obcou pri ceste smerom do Svätého Antona je príjemným miestom oddychu a je samozrejme využívaný aj na rybolov.
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Horné parkové jazierko pri Kaštieli vo Svätom Antone
GPS: 48.420731, 18.945372 [48° 25' 14.63'', 18° 56' 43.34'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malá vodná plocha Horného parkového jazierka slúžila ako akumulačná a vyrovnávacia nádrž pre Dolné parkové jazierko, do ktorého z horného pritekala voda cez sústavu kamenných kaskád a vodopádov aby sa dostatočne okysličila. Napájaná bola vodou privedenou vodným jarkom zarezaným do svahu privádzajúcim vodu na kóte cca 480 metrov nad morom z doliny Kolpachského potoka, ktorý mal vyrovnaný celoročný prietok s dostatkom vody. V súčasnosti je voda Horného parkového jazierka sezónne značne ekologicky labilná, pretože sa v ňom hromadia rozkladajúce sa zvyšky opadnutého lístia. Táto masa organizkých zvyškov je ale dokonalým útočiskom pre množstvo chranených živočíchov, vrátane salamandry škvrnitej, mlokov, žiab a rôznych druhov vodného zmyzu.
Dolné parkové jazierko pri Kaštieli vo Svätom Antone
GPS: 48.420521, 18.944364 [48° 25' 13.88'', 18° 56' 39.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dolné parkové jazierko je vodou napájané z Horného jazerka sústavou kamenných kaskád a menších vodopádov tak, aby sa voda dostatočne okysličila a vytvorila príjemnú a malebnú atmosféru. Každoročne sa počas sviatočných Dní Svätého Huberta do Dolného jazierka vypustia pstruhy dúhové v lovnej veľkosti a hostia a návštevníci si ich môžu sami uloviť na udicu a nechať chtne pripraviť členmi miestneho rybárskeho spolku. Takmer pol hektárová nádrž dosahuje maximálnu hĺbku len do 2 metrov, preto je v letných mesiacoch prehriata, vďaka čomu v nej prežívajú okrem lekien a ďalších okrasných druhov rastlín aj ozdobné formy (farebné variety) KOI kaprov, jalcov, karasov a samozrejme aj nejaký ten neulovený pstruh dúhový... Dolné jazierko spolu s Horným bolo v rokoch 2011 až 2012 ekologicky vyčistené a revitalizované bioremediačným procesom, za čo patrí veľká vďaka fy. Malatech Water Slovakia, ktorá tento proces realizovala vo vlastnej réžii. Hrúbka dnových rozkladajúcich sa organických sedimentov a organických kalov sa v priebehu 1,5 roka zredukovala z pôvodných cca 60 – 65 cm na 0 až 5 cm, čím došlo k výraznej pozitívnej zmene ekologickej kvality a čistoty vody.
Antolský tajch
GPS: 48.428314, 18.951534 [48° 25' 41.93'', 18° 57' 5.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Táto dnes už zaniknutá vodná nádrž – tajch je súčasťou návrhového Zoznamu technických objektov lokality "Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia" nominačného listu lokality geoparku UNESCO z roku 1993. Vzdutie vodnej hladiny a akumulácia vody okrem toho, že slúžila ako zdroj vody odvádzanej zakrytým vodným jarkom do parkových jazierok ku kaštieľu vo Svätom Antone, bola vďaka výdatným výverom a stálym prameňom v doline Kolpachského potoka dostatočným zdrojom vody pre antolské, prenčovské a nižšie pozdĺž toku postavené mlyny v čase akútneho nedostatku zrážok. Dnes nám kontúry pôvodného tajchu pripomína len zamokrená bažinatá plocha medzi Kolpašským potokom a miestnou komunikáciou pozdĺž rovnomennej doliny lemovaná miernym obvodovým valom a samozrejme rozpadajúca sa kamenná hrádza neskôr spevňovaná betónom. Poniže pôvodnej hrádze je odberný objekt odvádzajúci vodu jarkom do parkových jazierok.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Tajch Veľká vodárenská
GPS: 48.466663, 18.888654 [48° 27' 59.99'', 18° 53' 19.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Veľká vodárenská bol postavený okolo rokov 1 500 až 1 510 na náklady mesta. Slúžil na zásobovanie obyvateľstva pitnou či úžitkovou vodou, ale aj ako rezervoár v prípade potreby hasenia požiarov. Tajch sa napĺňal vodou jednak gravitačne z vlastného povodia, jednak stálym prítokom vody zo štôlne Šobov. Jej portál sa nachádza necelých 50 m severne od tajchu. Štôlňa Šobov bola vyrazená po žile Terézia a rozfáraná v dĺžke 600 - 700 m smerom na severovýchod. Drénuje tak puklinové vody z horninového prostredia. V súčasnosti je výtok banskej vody zo štôlne 2,5 l.s-1 a pravým stavidlom priteká do nádrže.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol až 12 m.
Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Veľká vodárenská:
- výška hrádze 10 m
- šírka koruny hrádze 16 m
- dĺžka hrádze 95 m
- kóta koruny hrádze 708,6 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 66 m
- dĺžka zátopovej plochy 67 m
- celkový objem 22 883 m3
Vodná nádrž – Tajch Červená studňa
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch bol vybudovaný na rozhraní povodí Hrona a Ipľa na začiatku druhej polovice 18. storočia v nadmorskej výške 787 m n. m. Stavbu tajchu navrhol Jozef Karol Hell. Využil jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja. Aj tento stroj skonštruoval Jozef Karol Hell a dal ho na šachte zabudovať v roku 1754. Stroj bol v činnosti len vtedy, keď bol v tajchu dostatok vody, a to najmä na jar a na jeseň. Práve v týchto ročných obdobiach bol tajch výdatne zásobovaný povrchovou vodou z troch zberných jarkov, severného, južného a západného, s celkovou dĺžkou viac ako 2 km. V tomto období bolo aj najviac vody v baniach. Keďže šachta Amália bola prepojená s ďalšími šachtami v Štiavnických Baniach, voda z tajchu zohrala významnú úlohu nielen pre spomínanú šachtu, ale aj pre ostatné šachty v tomto banskom revíre. V roku 1759 dodával tajch Červená studňa vodu aj do tajchu Klinger a následne aj na pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja zabudovaného pri šachte Žigmund. Tento stroj bol ako jediný v banskoštiavnickom rudnom revíre zabudovaný na povrchu.
Poloha tajchu je významná aj z geografického hľadiska. Bol vybudovaný v bezprostrednej blízkosti križovatky, z ktorej sa rozchádzajú cesty do troch, kedysi veľmi významných banských centier, Banskej Štiavnice, Hodruše a Vyhní.
Tajch mal tri zberné jarky a jeden náhonný jarok. Západný zberný jarok bol vybudovaný južne od štátnej cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Banskej Hodruše cez sedlo Červená studňa. Začínal sa v nadmorskej výške 790 m n. m. a pokračoval smerom na východ až k tajchu Červená studňa. Jeho celková dĺžka bola necelých 650 m. Týmto jarkom je v súčasnosti vedená lesná cesta, preto je prakticky zlikvidovaný. Severný zberný jarok sa začínal v úrovni 790 m n. m. a vo vzdialenosti 450 m východne od tajchu Rozgrund. V súčasnosti je slabo identifikovateľný, a to len na krátkych úsekoch. Výrazné kontúry jarku sú zachované v priestore severne od horárne na Červenej studni v lesnom smrekovom poraste. Jarok dosahoval dĺžku asi 500 m. Južný zberný jarok sa začínal v oblasti Paradajské, SV od kóty Paradajs. Na začiatku má jarok výrazné kontúry, no smerom k Červenej studni je prakticky zlikvidovaný. Dĺžka jarku je takmer 500 m. Náhonný jarok (obr. 34v) z tajchu Červená studňa bol v minulosti veľmi významný. Viedol vodu z výpustnej štôlne tohto tajchu až k šachte Amália v oblasti Horná Roveň. Tam sa voda využívala pre potreby banskej prevádzky. Na tejto šachte bol v roku 1754 uvedený do prevádzky vodnostĺpcový čerpací stroj, ktorý poháňala práve voda z náhonného jarku. Tento jarok aj spolu s vodnou štôlňou pri šachte Amália dosahoval dĺžku až vyše 3 400 m.
V roku 1755 zostrojil J. K. Hell v šachte Amália vzduchový čerpací stroj, ktorý poháňala voda z náhonného jarku vedeného z tajchu Červená studňa. Tento stroj bol skonštruovaný na hydraulickom princípe, pričom pohonným médiom bola tlaková voda a nový prvok zavedený J. K. Hellom stlačený vzduch. Činnosť tohto čerpacieho zariadenia spočívala v tom, že atmosférický vzduch sa v tlakovej nádobe stlačil vysokým tlakom stĺpca pohonnej vody. Funkčný princíp stroja bol takýto: Z vodnej nádrže (A) sa potrubím (B) tlaková voda dopravovala do kotla naplneného vzduchom (C). Následne stlačený vzduch z kotla (C) sa cez potrubie (D) dopravoval do nádoby (E), kde vytláčal banskú vodu naplnenú zo zásobníka (F). Čerpaná voda sa na vyšší horizont dopravovala potrubím (G). Tento postup prebiehal až do bodu, keď sa celá nádoba C naplnila vodou a nádoba E stlačeným vzduchom. Vtedy obslužný personál dopravné potrubia uzatvoril ventilmi, vodu z nádoby C a vzduch z nádoby E vypustil a celý pracovný cyklus sa opäť zopakoval. Za jednu hodinu prebehlo okolo 20 cyklov.
Parametre tajchu Červená studňa:
- nadmorská výška 787 m n. m.
- dĺžka tajchu 77 m
- šírka tajchu 66 m
- dĺžka hrádze 117 m
- výška hrádze 10 m
- sklon návodnej strany hrádze 40,5°
Vodná nádrž – tajch Klinger
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Prvý projekt výstavby tajchu Klinger predložil začiatkom druhej polovice 18. storočia Jozef Karol Hell. Stalo sa tak v súvislosti so zabudovaním vodnostĺpcového stroja v roku 1759 na povrchu pri šachte Žigmund. V nadväznosti na tento projekt sa vybudovali zberné jarky a vystavala sa aj pomocná nádrž na Svätotrojičnom vrchu nad šachtou Žigmund. Tá bola so šachtou prepojená náhonným jarkom, vedeným čiastočne v špuntoch (drevenými žľabmi) po strmom úbočí. Tento systém mal zabezpečiť dostatok vody na pohon spomínaného stroja, predovšetkým v jarných a jesenných mesiacoch. Vodnostĺpcový stroj plnil svoju úlohu až do prerazenia Hodrušskej dedičnej štôlne Františka Lotrinského do šachty Žigmund. Potom stratil svoj zmysel a bol odstavený. Voda z pôvodnej nádrže Klinger sa začala využívať pre potreby šachty Maximilián, predovšetkým na prevádzku premývacieho zariadenia. Na tento účel slúžila pomocná nádrž vybudovaná pred šachtou. S pôvodnou nádržou Klinger bola prepojená jednak cez pomocnú nádrž nad šachtou Žigmund, z ktorej ako prepadová voda odtekala južným jarkom obopínajúcim Svätotrojičný vrch, jednak s neskoršie vyrazenou vodnou štôlňou spod sedla Dolná Roveň. Tá odvádzala vodu priamo z náhonného jarku z tajchu Klinger do pomocnej nádrže pre šachtu Maximilián. V súvislosti s razením Voznickej dedičnej štôlne, ktorá mala po vyrazení odvodňovať banskoštiavnický rudný revír, bolo potrebné zabudovať výkonnejšie čerpacie zariadenie. Takým zariadením mal byť nový vodnostĺpcový čerpací stroj. Na tento účel bolo potrebné prebudovať, a najmä zväčšiť tajch Klinger. Návrh na prestavanie nádrže, ktorá bola situovaná o niečo nižšie ako pôvodná, predložil profesor banskej akadémie Jozef Schittko. Výstavba novej nádrže sa začala v apríli 1829. Na jej výstavbu sa použil materiál z rozobranej hrádze pôvodnej nádrže a materiál dovážaný z oblasti Červenej studne. Stavebný materiál z Červenej studne sa dopravoval po koľajnicovej trati, ktorá bola vôbec prvou koľajnicovou traťou vybudovanou na území Slovenska.
Novovybudovaný tajch Klinger sa začal využívať na banské účely, predovšetkým pre šachty Ondrej a Maximilián, a to už na jar roku 1834. Rozhodujúcu úlohu zohral pri pohone vodnostĺpcových zariadení na šachte Ondrej. Najvýznamnejší ťažný stroj bol uvedený do prevádzky 21. apríla 1877. Zabezpečoval zvislú dopravu z najnižších obzorov až na povrch. Dĺžka spádu pohonnej vody z nádrže Klinger bola 250 m, spotreba vody 33 m3/hod. a výkon 22,4 kW. Po prerazení Voznickej dedičnej štôlne spomínaný stroj skončil prevádzku. Vzápätí sa voda z tajchu Klinger začala využívať v úpravníckych zariadeniach, v rokoch 1907 až 1921 znova na banské účely ako zdroj vody na výrobu elektrickej energie v šachte Ondrej. Vyrobený elektrický prúd striedavo poháňal ťažné stroje na šachtách Ondrej a Amália. Od roku 1850 sa tajch Klinger začal využívať aj na rekreačné účely, od roku 1923 aj na zásobovanie obyvateľov mesta úžitkovou vodou. V roku 1927 sa z nádrže Klinger k tabakovej továrni namontovalo vodovodné potrubie, ktorým sa voda privádzala do továrne na technologické účely. Podľa povoľovacej listiny zo 6. 8. 1908, schválenej banským riaditeľom v Banskej Štiavnici, mala továreň z tajchu zaistený odber vody v objeme 12 000 m3 ročne na 50 rokov. Od roku 1928 sa voda z nádrže znovu využívala aj na banskú činnosť, a to v množstve 26 000 až 30 000 m3 ročne na chladenie kompresorov na šachte Žigmund. V roku 1977 následkom prudkých dažďov sa hrádza preliala. Spôsobilo to deštrukciu v podhrádzi a poškodenie vzdušného svahu.
Od roku 1983 správcom tajchu Klinger sa stal podnik Povodie Hrona v Banskej Bystrici. Výsledkom prechodu správcovstva bola realizácia inžinierskogeologického prieskumu hrádzového telesa so zabudovaním piezometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd pod hrádzou a podložím. V roku 1993 sa vybudoval bezpečnostný prepad a vykonala sa úprava koruny hrádze a návodného a vzdušného svahu hrádze. V minulosti sa voda do nádrže privádzala zbernými jarkami z cudzích povodí, napríklad z náhonných jarkov nádrží Ottergrund a Červená studňa, z krátkej banskej štôlne Klinger a dlhej štôlne Klinger a čiastočne aj prirodzenou gravitáciou z vlastného povodia. V súčasnosti sa tajch využíva iba na rekreačné účely. Prítokové jarky sú dnes nefunkčné a zdevastované rôznou činnosťou. Keďže z tajchu Klinger nie je takmer žiadny odber, udržiava si priemernú prevádzkovú hladinu.
Tajch Klinger sa dopĺňal povrchovou vodou z dvoch zberných jarkov a jedného náhonného jarku. Voda z neho sa odvádzala prevažne na banské účely ďalším samostatným náhonným jarkom.
Klingerštôlňanský zberný jarok sa začínal v oblasti Galizon (časť obce Štiavnické Bane) približne na kóte 705 m n. m. Dosahoval dĺžku 1 450 m. Na veľkej časti má aj v súčasnosti zachované a dobre viditeľné kontúry a je v pôvodnej kamennej výmurovke. Zberný jarok spod Tanádu mal svoj začiatok v oblasti Horná Roveň asi 400 m od hrebeňa Tanádu. Začínal sa na kóte 850 m n. m. a pokračoval smerom na sever popri šachte Terézia a popri jej povrchových dobývkach. Smerom k vodnej nádrži Klinger mal pomerne veľké klesanie. Je zaústený do zbernej šachtice pri portáli dlhej štôlne Klinger a ďalej pokračuje asi v 50 m dlhom podzemnom kanáli. Následne sa spája s povrchovými vodami z dvoch doliniek a s banskými vodami z krátkej štôlne Klinger a dlhej štôlne Klinger. Vody sa spoločne odvádzajú jarkom až do tajchu Klinger. Celý jarok dosahoval dĺžku približne 1 200 m. Náhonnný jarok do tajchu Klinger, ktorý viedol vodu z tajchov Ottergrund a Červená studňa, dosahoval dĺžku 2 500 m. Využíval sa až v neskoršom období, keď nebola potrebná voda na prevádzku šachty Amália. Vtedy v roku 1759 boli vody úpravou náhonného jarku odvedené do tajchu.
Veľmi významným jarkom banského vodohospodárskeho systému bol náhonný jarok z tajchu Klinger. Zabezpečoval vodu na prevádzku šácht Ondrej, Žigmund a Maximilián. Pôvodný jarok obtáčal Svätotrojičný vrch vo výškovej úrovni 665 - 675 m n. m. Jeho dĺžka bola 1 250 m po tajch šachty Žigmund a odtiaľ ešte ďalších 1 300 m po tajch šachty Max. Jeho celková dĺžka aj s vodnou štôlňou bola 2 900 m.
Na náhonnom jarku z tajchu Klinger sa vybudovali dva pomocné tajchy:
Tajch šachty Žigmund bol vybudovaný v roku 1759 zároveň s Klingerom. Jeho úlohou bolo pravidelne dodávať potrebné množstvo vody pre vodnostĺpcový stroj postavený na povrchu pri šachte Žigmund. Objem nádrže pri maximálnej prevádzke bol 3 000 m3.
Tajch šachty Maximilián bol vybudovaný koncom 18. až začiatkom 19. storočia. Slúžil pre úpravnícke zariadenia, predovšetkým na premývanie rúd vyťažených z šachty Maximilián. Prepadová voda z nádrže odtekala ďalej na štôlňu Matej, kde slúžila na rovnaký účel. Voda do tajchu sa najskôr dopĺňala z tajchu šachty Žigmund za využitia náhonného jarku. V neskoršom období sa však nádrž dopĺňala priamo z tajchu Klinger. Voda sa dopravovala cez novovyrazenú vodnú štôlňu. Nádrž mala objem okolo 800 m3.
Hydrologické údaje:
- plocha povodia 0,97 km2 - dlhodobý priemerný prietok 0,35 m3/sHladina v nádrži:
- maximálna 674 m n. m. - minimálna 683 m n. m.Základné rozmery:
- výška hrádze 18,7 m - šírka hrádze 6,5 m - dĺžka hrádze 135 m - kóta koruny hrádze 685,5 m n. m. - celkový objem nádrže 132 000 m3Vodná nádrž – tajch Ottergrund
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Ottergrund je situovaný na východných svahoch vrchu Paradajs (939 m n. m.) západne od Banskej Štiavnice. Patrí do systému banskoštiavnických vodných nádrží. S nadmorskou výškou koruny hrádze na kóte 801,28 m n. m. je najvyššie položenou vodnou nádržou v banskoštiavnickom rudnom revíre. Výstavbu tajchu Ottergrund povolila Dvorská komora vo Viedni rezolúciou zo dňa 28. 8. 1750. Potvrdzuje v nej návrh a rozpočet, ktorý dostala z Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici a schválila náklady 4 500 zlatých na jeho vybudovanie. Územie, v ktorom sa realizovala samotná výstavba, sa nazývalo Ottergrund ešte pred samotným začiatkom výstavby. V protokole banského zasadania zo 4. septembra 1751 sa spomína, že výstavbu tajchu mal na starosti banský merač J. T. Brinn a celkové dokončenie prác bude o niekoľko týždňov, a to aj prác na samotnej nádrži, ako aj na príslušných jarkoch.
V roku 1751 a opätovne v roku 1753 bola správe Hlavného komornogrófskeho úradu (ďalej len HKG) v Banskej Štiavnici predložená požiadavka povolať prátra Franza, aby sa podujal na výstavbu vodočerpacieho stroja na šachte Amália v oblasti Hornej Rovne. V správe HKG sa ďalej uvádza, že na výstavbu vodočerpacieho stroja na šachte Amália sú vybudované všetky prekopy a banské zariadenia, ako aj povrchové vodovody (náhonné a zberné jarky) a vo výbornom stave je aj vodná nádrž Ottergrund. Z nej je možné dodávať vodu až k šachte Amália. Na základe týchto poznatkov je možné usudzovať, že v minulosti sa povrchová voda z tajchu Ottergrund vypúšťala cez výpustnú štôlňu do náhonného jarku, ktorý odvádzal vody z tajchu Červená studňa. V prípade potreby sa povrchová voda z týchto dvoch tajchov dopravovala náhonným jarkom až na šachtu Amália, kde slúžila na pohon banských zariadení.
Viedenská dvorská komora vo svojej rezolúcii z 5. 12. 1755 povolila budovanie zberných jarkov na prívod väčšieho množstva zrážkovej vody do tajchu Ottergrund. Informácie o stave tajchu a možnosti financovania ďalšieho projektu podával gróf Stampf v správe HKG v Banskej Štiavnici dňa 23. 3. 1778. V nej sa uvádza, že tajch je v tomto čase v zlom technickom stave a budú potrebné vysoké náklady na jeho trvácnejšie dobudovanie. Je tu vyslovená aj požiadavka spojiť vody Červenej studne s vodami z Ottergrundu a viesť tieto vody až na strojné zariadenia šácht Maximilián a Ján Baptista, prípadne až na plánované stupy v Štefultovskej doline. Cisársko-kráľovská komora vo Viedni však k financovaniu tohto projektu dala negatívne stanovisko. Odôvodnila ho vysokými nákladmi na tento projekt. Uznala však, že tajch Ottergrund môže v prípade vypuknutia požiaru v meste Banská Štiavnica slúžiť na jeho hasenie. V roku 1896 sa tajch spomína dokonca ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov Banskej Štiavnice (budovy banského úradu, objekt Kammerhof).
Oprava tajchu Ottergrund sa začala 2. júla 1888 na základe inšpekcie Strojného inšpektorátu na Windšachte (Štiavnické Bane). Inšpekcia v tomto čase zistila zanesenie skrine uzatváracieho zariadenia, ako aj celkový zlý stav tohto mechanizmu. Zariadenie bolo natoľko zničené, že sa voda vo vodnej nádrži nedala uzavrieť, a tak sa stalo nefunkčným.
Vypustenie nádrže s cieľom vykonať opravy sa uskutočnilo 14. 6. 1889. Povolenie strojnému inšpektorovi dalo štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici. Na opravy schválilo 736 zlatých a opravu požadovalo vykonať do konca roku 1889. V rámci opráv sa vykonala oprava uzatváracieho zariadenia tajchu, oprava hrádze a jarku na odvádzanie nadbytočnej vody, výmena drevených vodovodných žľabov a vyčistenie skrine nádrže.
Po roku 1990 nastal útlm baníctva na Slovensku. Útlmový program sa výraznou mierou dotkol aj správcu rozhodujúcej časti banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ktorým bol podnik Rudné Bane, š. p., Banská Bystrica. Medzirezortné rokovania vyústili do logického rozhodnutia delimitovať vodné nádrže do správy vodného hospodárstva.
Vodu do tajchu Ottergrund privádzali dva zberné jarky severný zberný jarok s dĺžkou takmer 450 m a južný zberný jarok s dĺžkou 650 m, ktorý mal dve vetvy, a to dolný a horný zberný jarok. Obidva zberné jarky sa západne od tajchu v úrovni 825 m n. m. spájali do takzvaného spoločného prívodného jarku s dĺžkou asi 100 m. Týmto jarkom sa voda následne privádzala až do tajchu. Pre zberné jarky v tejto oblasti je charakteristické to, že kvôli morfológii terénu mali atypické vedenie so strmým klesaním. Severný zberný jarok sa začínal vo výškovej úrovni 850 m n. m., južný zberný jarok v úrovni 900 m n. m. (horný) a v úrovni 875 m n. m. (dolný). Obidva jarky prudko klesajú na úroveň 825 m n. m., kde sa spájajú do spoločného prívodného jarku. Celková dĺžka zberných jarkov pre tajch Ottergrund bola 1 200 m. V súčasnosti sú zberné jarky na väčšine úsekov zlikvidované v dôsledku budovania a upravovania lesných ciest. V teréne je možné nájsť už len ich fragmenty, pričom ide prakticky len o kontúry pôvodných jarkov. Severný zberný jarok sa v dôsledku výstavby lesnej cesty prakticky nezachoval.
Náhonný jarok z tajchu Ottergrund sa začínal v ostrej ľavotočivej zákrute pri súčasnej chalupe na Koncovej ulici. Do neho sa odtokovým jarkom privádzala voda z Ottergrundu. Náhonný jarok tak spolu s vodnou štôlňou k šachte Amália (jej dĺžka bola takmer 250 m) dosahoval dĺžku asi 2 550 m a bol vedený v úrovni okolo 750 m n. m. Tento náhonný jarok bol prakticky spoločný pre dva tajchy, keďže okrem Ottergrundu odvádzal vody aj z tajchu Červená studňa. Voda sa ním dopravovala na šachtu Amália na Hornej Rovni, kde sa využívala na pohon čerpacích zariadení. Neskôr sa vody z tohto náhonného jarku využívali aj pre potreby štôlne Klinger a rovnako aj na dopĺňanie tajchu Klinger.
V súčasnosti je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica, odštepný závod Povodie Hrona Banská Bystrica, 20 historických vodných nádrží banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Od 1. júna 1995 patrí do Povodia Hrona, OZ v Banskej Bystrici, aj vodná nádrž Ottergrund s týmito parametrami:
- kóta koruny hrádze 801 m n. m.
- šírka koruny hrádze 5 m
- výška hrádze 7,2 m
- dĺžka hrádze 75 m
- hĺbka vodnej nádrže 6 - 8 m
- objem vodnej nádrže 5819 m3
- dĺžka severného zberného jarku 450 m
- dĺžka južného zberného jarku 650 m
- dĺžka náhonného jarku 2550 m
- dĺžka vodnej štôlne k Amália šachte 250 m
Vodná nádrž – tajch Počúvadlo
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona.
Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu.
Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
Výška hrádze (m) 7 8 9 4 3
Šírka hrádze (m) 7 7 7 7 6,5
Dĺžka hrádze (m) 65 50 68 22 21
Kóta koruny hrádze (m n. m.) 680,084 680,13 680,103 680,308 680,283
Vodná nádrž – Veľký Komorovský tajch
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Oba tajchy, Malý aj Veľký Komorovský sa nachádzajú na pravej strane Štefultovskej doliny a svojou zásobou vody posilňovali spojený tok, vychádzajúci z vyššie položených tajchov piarskej skupiny vodných nádrží pre pohon v štefultovskej doline. Prvá zmienka o týchto nádržiach, ktoré su navzájom spojené, je na Brinnovej banskej mape z roku 1742. Maximálna hĺbka väčšieho (spodného) dosahovala len 2,5 m.
Vodná nádrž – Malý Komorovský tajch
GPS: 48.437327, 18.908146 [48° 26' 14.38'', 18° 54' 29.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Oba tajchy, Malý aj Veľký Komorovský sa nachádzajú na pravej strane Štefultovskej doliny a svojou zásobou vody posilňovali spojený tok, vychádzajúci z vyššie položených tajchov piarskej skupiny vodných nádrží pre pohon v štefultovskej doline. Prvá zmienka o týchto nádržiach, ktoré su navzájom spojené, je na Brinnovej banskej mape z roku 1742. Maximálna hĺbka väčšieho (spodného) dosahovala len 2,5 m.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Richňavská špičková akumulačná VN
GPS: 48.427970, 18.844142 [48° 25' 40.69'', 18° 50' 38.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dnes už neexistujúca malá špičková vodná nádrž, ktorej brehové kontúry rovnako ako pozostatok nízkej hrádze stále dobre vidno v doline vzdušného svahu Richňavského tajchu, neskôr Veľkej a Malej Richňavskej VN. Pôvodný Richňavský tajch bol kvôli netesnostiam hrádze rozdelený Samuelom Mikovínim na dva menšie, ktoré sú dodnes vzájomne prepojené vodnou štôlňou. Akumulačná nádrž v doline pri vyústení dnových výpustov oboch nových tajchov a pri ústí Hlavnej Richňavskej vodnej štôlne mala zvýšiť hladinu akumulovanej vody a vylepšovať tak špičkový prietok do systému piargskych tajchov Hlavnou Richňavskou vodnou štôlňou do Spodného náhonného jarku na Piarg. Z Richňavských tajchov sa tak voda spojila s vodou ktorú na pätu svahu hrádze zo vzdušnej strany priviedli Dolný Vysocký a Dolný Kopanický jarok. Hlavná Richňavská vodná štôlňa bola vybudovaná pravdepodobne v období rokov 1740 až 1750, preto môžeme predpokladať, že systém oboch vodných jarkov a samotná špičková vodná nádrž sú mladšie. Ide o jednu z najdlhších vodných štôlní s celkovou dĺžkou cez 900 metrov. Je predpoklad, že akumulovaná voda v nej sa využívala najmä v obdobiach s nadpriemernými zrážkami, teda hlavne na jar a na jeseň. Ak prišlo obdobie bez zrážok, pre ďalšie banské a úpravárenské účely v piargskej doline sa využívala predovšetkým voda z Richňavských tajchov. Približné rozmery hrádze tejto nádrže boli nasledovné. Dĺžka približne 28 metrov, šírka 2 metre. Výška na vzdušnej strane 3 metre. Nešlo o hlbokú nádrž, jej hĺbka pravdepodobne nepresahovala viac ako 2 metre. Predpokladaný objem sa pohyboval okolo 1000 m3. V súčasnej dobe je v teréne čitateľná najmä hrádza, jej korunou prechádza náučný turistický chodník. Celé dno bývalej nádrže je porastené drevinami a výrazne podmočené meandrujúcim potôčikom z vyššie položených málo výdatných prameňov. Hrádza je situovaná pri ústi Hlavnej Richňavskej vodnej štôlne, vzdialenej asi 6 až 8 metrov. Spomínaná nádrž je zakreslená na viacerých starých banských mapách a nákresoch blízkeho okolia oboch Richňavských tajchov.
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467501, 18.886936 [48° 28' 3'', 18° 53' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol až 12 m.
Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
Teplopotocký tajch
GPS: 48.468782, 18.873518 [48° 28' 7.62'', 18° 52' 24.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Teplopotocký tajch je formálne zaradený do súboru objektov ÚCT Banská Hodruša. To aj napriek skutočnosti, že neleží v povodí Hodrušskej ale Vyhnianskej doliny. Dôvodom k tomu je skutočnosť, že od rozvodia oboch dolín sa nachádza len niekoľko desiatok metrov, ale hlavne to, že je súčasťou Horného hodrušského jarku vedúceho prevažne povodím Hodrušskej doliny až ku Richňavským tajchom. Postavený bol pred rokom 1632. Zo 6. júna toho roku je zachovaný doklad ktorým sa rozhodlo o oprave jeho hrádze. Patrí do kategórie malých nádrží. Jeho poškodená hrádza (790 m n. m.) nad turistickým chodníkom (Horný hodrušský jarok) je v mieste zvanom Teplý potok zreteľná aj dnes. Tajch bol využívaný najskôr pravdepodobne pre potreby baníctva vo Vyhnianskej doline (Banky), mohol tiež slúžiť pre zásobovanie vodov tajchu Červená studňa ako aj Vodárenských tajchov. Až neskôr po vybudovaní Rozgrundu slúžil pre potreby Horného hodrušského jarku, ktorý začína práve pod spodným výpustom tajchu. Nadbytočné vody boli z tajchu odvádzané jarkom, vychádzajúcim z jeho prepadu do tajchu Červená studňa. Dnes je hrádza pretrhnutá, tajch zanesený a zarastený. Dĺžka koruny hrádze je 30 m, šírka koruny hrádze 5 m a max. výška na náveternej strane 5 m. Jeho kapacitu možno odhadnúť na 1000 m3.
Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
GPS: 48.181418, 18.896136 [48° 10' 53.1'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 68, Terany, Tel: 0904 915687
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/hroznovy-dzem-konkordia/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
Alžbeta Hajnalová – Oblátky
GPS: 48.197390, 18.926327 [48° 11' 50.6'', 18° 55' 34.78'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dvorníky, 962 68, Hontianske Tesáre, Tel: 0905 709014
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Alžbeta Hajnalová – Oblátky
VINOJEK Jaroslav Knápek – víno
GPS: 48.197343, 18.966757 [48° 11' 50.43'', 18° 58' 0.33'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Školská 36, 962 55, Rykynčice č. 214, Tel.: 0905 834 575, e-mail: vinojek@vinojek.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
výrobcovia, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Jaroslav Knápek VINOJEK – Hrozno, víno s chráneným označením pôvodu – akostné víno s prívlastkom
Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
GPS: 48.211143, 18.833826 [48° 12' 40.11'', 18° 50' 1.77'']
Obec: Súdovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Súdovce 44, 962 71, Tel: 0904892278, e-mail: info@olejhont.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
GPS: 48.274676, 18.952358 [48° 16' 28.83'', 18° 57' 8.49'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 151, Tel: 0908 281 950 , e-mail: mskokan@gmail.com
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/vceli-med-agatovy-lipovy-medovina-medovy-bozk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
GPS: 48.275563, 18.954994 [48° 16' 32.03'', 18° 57' 17.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 176
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-kvetovy-orechy-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
Filip Ciglan – Med druhový, medovina
GPS: 48.357005, 18.924767 [48° 21' 25.22'', 18° 55' 29.16'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 135, Tel: 0902 644 462, e-mail: cigale@zoznam.sk
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-druhovy-agatovy-kvetovy-lipovy-medovina/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Filip Ciglan – Med druhový (agátový, kvetový, lipový) , medovina
Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
GPS: 48.366633, 18.921366 [48° 21' 59.88'', 18° 55' 16.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 216, Tel: 0902/656444
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevené hrable a vyzuvák
GPS: 48.331711, 18.840727 [48° 19' 54.16'', 18° 50' 26.62'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan, 969 01, tel: 045/672 6624, e-mail: obec.badan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevený vyzuvák a hrable
Ján Kvak – Šperky
GPS: 48.449572, 18.908671 [48° 26' 58.46'', 18° 54' 31.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, e-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Šperky
Ján Kvak – Výrobky z kože
GPS: 48.454645, 18.903401 [48° 27' 16.72'', 18° 54' 12.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, E-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Výrobky z kože
Vladimír Drexler – Drevorezby
GPS: 48.436232, 18.864391 [48° 26' 10.44'', 18° 51' 51.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Vladimír Drexler, Štiavnické Bane, Tel: 0905 738304
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Vladimír Drexler – Drevené rezbárske výrobky
Penzión Starý hostinec - služby stravovanie a ubytovanie
GPS: 48.417521, 18.939242 [48° 25' 3.08'', 18° 56' 21.27'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Svätý Anton 81, 96972, 0903 755770,mail: info@staryhostinec.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
poskytovatelia služieb ako ubytovanie, stravovanie a pod.
je aj Penzión Starý hostinec
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Nádrž pri tajchu nad Zigmundšachtou
GPS: 48.451311, 18.896478 [48° 27' 4.72'', 18° 53' 47.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Zaniknutá nádrž menších rozmerov pri významnejšom a väčšom tajchu nad Zigmundšachtou.
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Špičkový tajch nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451449, 18.897420 [48° 27' 5.22'', 18° 53' 50.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
V súčasnosti už neexistujúce dva špičkové tajchy (vodné nádrže) menších rozmerov nad šachtou Žigmund a pri šachte Maximilián tvorili so známejším a dodnes existujúcim tajchom Klinger jeden vodohospodársky systém prepojený dômyselným systémom vodných jarkov (Lichner et al., 2005).
Voda z dnového výpustu tajchu Klinger bola vedená Žigmundským náhonným jarkom k rovnomennému tajchu nad šachtou Žigmund. Jeho dĺžka bola celkovo 1367 m. Jarok je pomerne stále dobre čitateľný v teréne. Úsek križujúci novú štátnu komunikáciu s premostením je dnes prerušený a úplne zanikol, zvyšná časť až po tajch nad šachtou Žigmund je v pomerne zachovalom stave. Podstatná časť vedie lesným porastom, miestami je vodný jarok poškodený ťažbou a pohybom lesných mechanizmov (čo sa v podmienkach štátnych aj mestských lesov deje ustavične), alebo je rozrušovaný prerastajúcou náletovou vegetáciou. V priestore na svahuSvätotrojičného vrchu zvažujúcom sa k šachte Žigmund boli tajchy dva. Jeden špičkový akumulačný a menší vyrovnávací, z ktorého bola voda priamo vedená na šachtu Žigmund. Od väčšieho tajchu nad šachtou Žigmund viedol vodný jarok vodu smerom do priestoru šachty Maximilián k rovnomennému tajchu – tzv. tajch pri šachte Maximilián. Východne od tajchu nad šachtou Žigmund, v tesnej blízkosti je jarok výrazne zarezaný do reliéfu a pokračuje približne 30 metrov, potom sa v teréne stráca. Približne 200 metrov sa v súčasnosti nachádza na súkromnom pozemku, ďalšia časť jeopäť prerušená novšou asfaltovou komunikáciou. Pod úrovňou tejto komunikácie je jarok niekoľkokrát výrazne prerušený násypmi, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou cesty. Časť vodného jarku prechádza popri šachte Anna, ktorá je zakreslená aj na historickej mape a ktorú môžeme aj dnes vidieť. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe miestnych komunikácií. Napríklad pri výstavbe cesty na Hornú Roveň sa nad jazerom Klinger aplanovali odvaly šachty Weiden. Rovnako sa tu pri výstavbe obchvatovej cesty z Banskej Štiavnici smerom na Levice likvidovali odvaly šachty Anna. Materiál z odvalov sa využil na výstavbu uvedených komunikácií. Celková dĺžka odvodného jarku od tajchu nad Žigmundšachtou po tajch pri Maximilián šachte bola 1583 metrov.
Časť tohto vodohospodárskeho systému je spojená vodnou štôlňou. Celková dĺžka je 290 metrov. Táto štôlňa bola doplňujúcim zdrojom vody z jarkov vedených od Štiavnických Baní pre potreby oboch tajchov, okrem Klingera, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške. Do dnešnej doby sa zachovala len jedna jej časť a to jej severné ústie smerom k Banskej Štiavnici. Druhú časť neďaleko šachty Maximilián dnes nie je možné v teréne identifikovať, keďže sa nachádzala na miestne umelého násypu vzniknutého z dôvodu výstavby mosta pre cestu 524 - Pod Svätotrojičným vrchom.
Tajch nad šachtou Žigmund
V súčasnej dobe je bez vody. Situovaný je pod vrcholom Svätotrojičného kopca priamo nad šachtou Žigmund. V teréne sa javí ako výrazná depresia, ktorá vznikla výstavbou zemitej hrádze. Približne 50 metrov západne sa v hustom krovinnom poraste nachádza malá akumulačná nádrž, z ktorej viedol jarok kolmo na vrstevnice priamo k šachte Žigmund, pre ktorej účely slúžil. Jeho dĺžka bola 120 metrov. Celá plocha bývalej vodnej nádrže je porastená trávnatou vegetáciou, na dne rastú výrazne vlhkomilné rastliny, ktoré indikujú prítomnosť najmä akumulovanej zrážkovej vody počas celého roka. Tajch mal obdĺžnikový tvar, pričom jeho rozmery dosahovali približne 42 x 21 metrov. Tajch nebol hlbší viac ako 4-5 metrov. Z uvedených rozmerov je možné predpokladať objem do 4000 m³.
Technické parametre tajchu nad Žigmundšachtou
Kóta koruny hrádze: 665,6 m n. m. Šírka koruny hrádze 3 metre Hĺbka: 4-5 metrovDolný Michalštôlniansky tajch
GPS: 48.465841, 18.898650 [48° 27' 57.03'', 18° 53' 55.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Pravdepodobne prvá zmienka o týchto tajchoch je z roku 1736. Obidve nádrže boli menších rozmerov a nachádzali sa tesne pri Michalštôlne, tvorili jeden systém a voda z vrchného jazera dopĺňala spodný tajch. Tak, ako mnohé ostatné nádrže, aj tieto slúžili na pohon stúp a potrebám banskej prevádzky. Horné jazero je zasypané materiálom z Novej Bane, je možné identifikovať len zvyšky telesa hrádze, samotná plocha jazera je ako už bolo spomenuté, zasypaná hlušinou. Odhadovaná dĺžka hrádze horného jazera bola niečo málo viac, ako 30 metrov. Bolo situované západne nad spodným tajchom, približne 15 metrov od spodného jazera. Spodná nádrž je napustená po svoju maximálnu hladinu. Dĺžka hrádze je približne 30 metrov, šírka do 3 metrov, výška na vzdušnej strane okolo 3 – 3, 5 metrov. Teleso hrádze spodnej nádrže je situované vo výške 650 m.n.m. Výpustný objekt sa na nej nenachádza. Je napájaná vodou z vrchnej časti, pravdepodobne sa jedná o priesak z vrchnej nádrže, resp. cez nasypanú haldu z vyššie položeného zdroja. Okolie je porastené Pálkou a rôznymi náletovými drevinami. Tesne pod hrádzou spodnej nádrže sú budovy skladu piva. Je možné predpokladať aj podľa absencie živočíšstva, že kvalita vody spodnej nádrže je v nevyhovujúcom stave. Je smutné, že celé okolie tejto lokality je v nevyhovujúcom stave, neudržiavané, so zvyškami materiálu po rôznej stavebnej činnosti a pod. Ide o potencionálne turisticky veľmi zaujímavú oblasť Banskej Štiavnice.
Horný Michalštôlniansky tajch – zaniknutý
GPS: 48.465766, 18.897841 [48° 27' 56.76'', 18° 53' 52.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Pravdepodobne prvá zmienka o týchto tajchoch je z roku 1736. Obidve nádrže boli menších rozmerov a nachádzali sa tesne pri Michalštôlne, tvorili jeden systém a voda z vrchného jazera dopĺňala spodný tajch. Tak, ako mnohé ostatné nádrže, aj tieto slúžili na pohon stúp a potrebám banskej prevádzky. Horné jazero je zasypané materiálom z Novej Bane, je možné identifikovať len zvyšky telesa hrádze, samotná plocha jazera je ako už bolo spomenuté, zasypaná hlušinou. Odhadovaná dĺžka hrádze horného jazera bola niečo málo viac, ako 30 metrov. Bolo situované západne nad spodným tajchom, približne 15 metrov od spodného jazera. Spodná nádrž je napustená po svoju maximálnu hladinu. Dĺžka hrádze je približne 30 metrov, šírka do 3 metrov, výška na vzdušnej strane okolo 3 – 3, 5 metrov. Teleso hrádze spodnej nádrže je situované vo výške 650 m.n.m. Výpustný objekt sa na nej nenachádza. Je napájaná vodou z vrchnej časti, pravdepodobne sa jedná o priesak z vrchnej nádrže, resp. cez nasypanú haldu z vyššie položeného zdroja. Okolie je porastené Pálkou a rôznymi náletovými drevinami. Tesne pod hrádzou spodnej nádrže sú budovy skladu piva. Je možné predpokladať aj podľa absencie živočíšstva, že kvalita vody spodnej nádrže je v nevyhovujúcom stave. Je smutné, že celé okolie tejto lokality je v nevyhovujúcom stave, neudržiavané, so zvyškami materiálu po rôznej stavebnej činnosti a pod. Ide o potencionálne turisticky veľmi zaujímavú oblasť Banskej Štiavnice.
Tajch Rybník – zaniknutý
GPS: 48.445954, 18.913687 [48° 26' 45.43'', 18° 54' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Rybník bola menšia vodná nádrž, ktorá sa využívala na pohon úpravníckych zariadení, ako pomocný vodný zdroj Malej a Veľkej Kolpašskej vodnej nádrže a ako napovedá aj názov - k chovu rýb. Prvá zmienka pochádza z roku 1727. Zánik sa datuje v roku 1960.
VN (Tajch) Rozgrund
GPS: 48.476824, 18.875589 [48° 28' 36.57'', 18° 52' 32.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Projekt vodnej nádrže vypracoval Samuel Mikovíni v roku 1741. Postavená bola v rokoch 1743 - 1744 pod jeho vedením. Náklady na výstavbu boli 34 588 zlatých a 41 grajciarov.
Hrádza bola zväčšovaná dvakrát, najprv v roku 1749 s nákladom 3 000 zlatých a v 2 polovici 18. storočia, kedy sa zväčšila o 1 siahu. Projekt na zvyšovanie hrádze vyhotovil Jozef Lill.
Plnenie vodnej nádrže Rozgrund bolo dômyselným spôsobom riešené z prevažnej časti z cudzieho povodia vybudovanými prívodnými jarkami.
Významným zdrojom povrchovej vody, ktorý zásoboval tajch Rozgrund vodou bol Teplý potok. Do Teplého potoka pritekala aj banská voda zo starej štôlne Roxner Ignác a voda zo zatopenej Ján Jozef šachty. Ďalší prítok do nádrže predstavujú banské vody zo štôlne Rafael a 2 prítoky z povrchových tokov. Okrem potokov a banských štôlní a šachiet dopravovali povrchovú vodu do vodnej nádrže Rozgrund aj 2 zberné jarky: Rozgrundský - západný zberný jarok a Schonlindenský - východný zberný jarok.
Od dnového výpustu (výpustná štôlňa) z vodnej nádrže Rozgrund, bol na dĺžke cca 100 m spoločný náhonný jarok pre Leopoldšachtovný aj Karolšachtovný jarok. Na rozdeľovacom objekte vo vzdialenosti 100 m od dnového výpustu, bolo možné vodu púšťať priamo do horného, alebo prepúšťať do spodného náhonného jarku.
V roku 1891 boli na vodnej nádrži Rozgrund realizované opravy, keď v rámci opráv sa vykonalo ubíjanie hrádze a údržba prevádzkových budov v hodnote 796 zlatých. O náklady na opravu sa podelili - Horná Bieber štôlňa, Spodné banské závody Ján Jozef Geramb, banské tažiarstvo Vindischleuten, obec Vyhne - Peserany, Karol Kachelman, banská spoločnosť štôlne Katarína a Ferdinand.
V rokoch 1985 - 1986 bol vykonaný inžinierskogeologický prieskum hrádzového telesa so zabudovaním pizometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd hrádzov a podložím.
V rokoch 1987 - 1989 bol vyčistený Schondlindenský jarok a sprístupených cca 20m štôlne dnového výpustu.
V roku 2004 sa pristúpilo k razeniu ostávajúcej časti štôlne vodnej nádrže Rozgrund a rekonštrukcii dnových výpustov. Neskôr do roku 2006 sa vykonala rozsiahla rekonštrukcia hrádzového telesa a výpustného systému doplnenie objektov na pozorovanie a meranie.
Voda z tajchu sa používala na pohon banských čerpacích a úpravárenských zariadení. Voda najskôr poháňala banské strojné zariadenia, najmä čerpacie stroje a následne ďalej vodu spolu s už aj vyčerpanými banskými vodami na vybudovaných viacerých spádoch vo Vyhnianskej doline poháňala ešte strojné úpravnícke zariadenia (stupy, splavy a pod.).
Pre plynulejšie zásobovanie vodou čerpacích zariadení v šachte Leopold bol na konci náhonného jarku vybudovaný menší tajšok (vodná nádrž malých rozmerov), ktorý sa nachádzal na vyvýšenom mieste vzhľadom k ohlubni šachty, čím sa dosiahla väčšia spádová výška a tým aj následne zvýšený výkon čerpadiel.
Po ukončení banskej činnosti v Rozgrunde, na Banskách a vo Vyhniach voda z vodnej nádrže Rozgrund slúžila taktiež aj pre potreby továrne Karola Kachelmana vo Vyhniach.
V súčastnosti slúži tajch na zásobovanie Banskej Štiavnice pitnou vodou. Využitie vodnej nádrže Rozgrund ako rezervoáru pitnej vody, bolo povolené v roku 1918 kedy v júni 1918 bola povolená výstavba Rozgrundského vodovodu a podľa údajov banského riaditeľstva z roku 1919 bolo povolené čerpať 60 000 m vody za rok po dobu 6 rokov.
V decembri roku 1927 vtedajšie Ministerstvo verejných prác v Bratislave vypracovalo odborný posudok v znení aby správa mesta vypísala verejnú súťaž na vyhodnotenie generálneho projektu na dodávanie vody z vodnej nádrže Rozgrund a ostatných prameňov, ako aj projektu na opravu existujúcej rozvodnej vodovodnej siete pre mesto Banská Štiavnica.
Až do vybudovania priehrady Meurad, vo Francúzsku v roku 1855, sa vodná nádrž Rozgrund pokladala za najodvážnejšiu zemitú vodnú nádrž na svete. Dokonca z hľadiska dnešných požiadaviek je mimoriadne progresívnou technickou stavbou ovzdušneného aj návodného svahu. Sklon na návodnej strane je 1:1,5 m a sklon na návzdušnej strane je 1:1,25 - 1:75.
Až do polovice 19. storočia patrilo nádrži Rozgrund tretie miesto vo výške hrádze medzi banskými nádržami postavenými v Európe. Druhé a prvé miesto obsadili Hrádze z okolia Banskej Štiavnice - vodná nádrž Veľká Richňava a Počúvadlo.
Dĺžka koruny hrádze - 125,00 m.
Šírka koruny hrádze - 6,0 m.
Výška hrádze - 30,20 m.
Objem vodnej nádrže
Stály objem - 87 247 m3
Zásobný objem - 445 192 m3
Retenčný objem - 43 281 m3
Celkový objem - 575 720 m3
Maximálna hĺbka - 22,3 m.
Nadmorská výška - 706,20 m. n. m.
Minimálna prevádzková hladina - 693,00 m. n. m.
Maximálna prevádzková hladina - 705,00 m. n. m.
Maximálna dovolená hladina - 705,80 m. n. m.
Hoffeštôlniansky Tajch (Bančianska VN)
GPS: 48.479100, 18.859012 [48° 28' 44.76'', 18° 51' 32.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch vznikol v 2. polovici 18. storočia pre potreby Hofferštôlnianskeho ťažiarstva. V 19. storočí ťažiarstvo zaniklo a s nim zanikol aj pôvodný význam tajchu.
Slúži ako zdroj užitkovej vody pre obec Banky podľa, ktorej tajch aj získal svoje meno.
Dĺžka koruny hrádze - 78,0 m.
Šírka koruny hrádze - 1,2 m.
Výška hrádze - 7,15 m.
Objem vodnej nádrže - 20 000 m3 (1855).
Maximálna hĺbka - 9,4 m.
Nadmorská výška - 663,30 m. n. m.
Beliansky tajch (Belianska VN)
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch vznikol pred rokom 1747. V druhej polovici 18. storočia i v 19. storočí slúžil tajch, spoločne s Halčianskym tajchom na pohon stúp v Kozelníckej doline.
Dĺžka koruny hrádze - 130 m.
Šírka koruny hrádze - 9 m.
Výška hrádze - 19 m.
Objem vodnej nádrže - 146 000 m3 (1855).
Maximálna hĺbka - 18 m.
Nadmorská výška - 556,75 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 1 700 m.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Tajch pri šachte Matej
GPS: 48.441931, 18.891105 [48° 26' 30.95'', 18° 53' 27.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Táto malá vodná nádrž je situovaná v časti Štefultov. V súčasnej dobe je jej bývalá plocha zarastená predovšetkým krovinami ale v okolitom prostredí je stále ľahko identifikovateľná. Blízke okolie je tvorené drevinami stromovitého vzrastu. Išlo o menšiu nádrž, rozmermi cca 50 m x 7 m. Odhadovaná hĺbka bola 3 – 3,5 metra.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
Malá Goldfusská vodná nádrž (tajch)
GPS: 48.471781, 18.916530 [48° 28' 18.41'', 18° 54' 59.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Teraz už neexistujúca Goldfusská vodná nádrž bola postavená pre rokom 1770 ako posilňujúci zdroj vody pod Belianskym tajchom. Mala posilniť hlavne prívod vody na pohon stúp v Belianskej doline. Nachádzal sa na ľavej strane cesty do Banskej Belej pod terajším odkaliskom Sedem žien. Tak ako Beliansky tajch slúžil pre potreby stúp, mlynov a huty v Banskej Belej. V súčasnosti je zanedbaná, je zarastená po korunu hrádze, rovnako ako aj jej okolie. Malá Goldfusská nádrž je národná kultúrna pamiatka na území, ktoré je zapísané na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Veľká Goldfusská vodná nádrž (tajch)
GPS: 48.473317, 18.922758 [48° 28' 23.94'', 18° 55' 21.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dnes už zaniknutá vodná nádrž (tajch) Veľká Goldfusská vznikla v druhej polovici 18. storočia podobne ako Malá Goldfusská nádrž na posilnenie Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Belianskej a Kozelníckej doline. V súčasnosti už neexistuje. Na jej mieste bola v čase prevádzky úpravne na Novej šachte retenčná nádrž do ktorej vtekala voda z odkaliska Sedem žien, pred jej úpavou v čističke odpadových vôd (v objekte bývalej ČOV je dnes píla). Po ukončení banskej činnosti po r. 1993 bola retenčná nádrž zlikvidovaná a terén v rámci rekultivácie odkaliska upravený.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Tajch pri šachte Maximilián
GPS: 48.444171, 18.886995 [48° 26' 39.02'', 18° 53' 13.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
V súčasnosti už neexistujúce dva špičkové tajchy (vodné nádrže) menších rozmerov nad šachtou Žigmund a pri šachte Maximilián tvorili so známejším a dodnes existujúcim tajchom Klinger jeden vodohospodársky systém prepojený dômyselným systémom vodných jarkov (Lichner et al., 2005).
Voda z dnového výpustu tajchu Klinger bola vedená Žigmundským náhonným jarkom k rovnomennému tajchu nad šachtou Žigmund. Jeho dĺžka bola celkovo 1367 m. Jarok je pomerne stále dobre čitateľný v teréne. Úsek križujúci novú štátnu komunikáciu s premostením je dnes prerušený a úplne zanikol, zvyšná časť až po tajch nad šachtou Žigmund je v pomerne zachovalom stave. Podstatná časť vedie lesným porastom, miestami je vodný jarok poškodený ťažbou a pohybom lesných mechanizmov (čo sa v podmienkach štátnych aj mestských lesov deje ustavične), alebo je rozrušovaný prerastajúcou náletovou vegetáciou. V priestore na svahuSvätotrojičného vrchu zvažujúcom sa k šachte Žigmund boli tajchy dva. Jeden špičkový akumulačný a menší vyrovnávací, z ktorého bola voda priamo vedená na šachtu Žigmund. Od väčšieho tajchu nad šachtou Žigmund viedol vodný jarok vodu smerom do priestoru šachty Maximilián k rovnomennému tajchu – tzv. tajch pri šachte Maximilián. Východne od tajchu nad šachtou Žigmund, v tesnej blízkosti je jarok výrazne zarezaný do reliéfu a pokračuje približne 30 metrov, potom sa v teréne stráca. Približne 200 metrov sa v súčasnosti nachádza na súkromnom pozemku, ďalšia časť jeopäť prerušená novšou asfaltovou komunikáciou. Pod úrovňou tejto komunikácie je jarok niekoľkokrát výrazne prerušený násypmi, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou cesty. Časť vodného jarku prechádza popri šachte Anna, ktorá je zakreslená aj na historickej mape a ktorú môžeme aj dnes vidieť. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe miestnych komunikácií. Napríklad pri výstavbe cesty na Hornú Roveň sa nad jazerom Klinger aplanovali odvaly šachty Weiden. Rovnako sa tu pri výstavbe obchvatovej cesty z Banskej Štiavnici smerom na Levice likvidovali odvaly šachty Anna. Materiál z odvalov sa využil na výstavbu uvedených komunikácií. Celková dĺžka odvodného jarku od tajchu nad Žigmundšachtou po tajch pri Maximilián šachte bola 1583 metrov.
Časť tohto vodohospodárskeho systému je spojená vodnou štôlňou. Celková dĺžka je 290 metrov. Táto štôlňa bola doplňujúcim zdrojom vody z jarkov vedených od Štiavnických Baní pre potreby oboch tajchov, okrem Klingera, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške. Do dnešnej doby sa zachovala len jedna jej časť a to jej severné ústie smerom k Banskej Štiavnici. Druhú časť neďaleko šachty Maximilián dnes nie je možné v teréne identifikovať, keďže sa nachádzala na miestne umelého násypu vzniknutého z dôvodu výstavby mosta pre cestu 524 - Pod Svätotrojičným vrchom.
Tajch pri Maximilián šachte:
Jeho identifikácia je dnes možná len na základe historických dokumentov. Dnes je priamo na mieste bývalej vodnej nádrže prevádzka píly, sklad drevného materiálu a paliet a prevádzková budova. Dno bolo zasypané stavebným materiálom, v teréne je možné vidieť len predpokladanú časť pôvodnej hrádze na západnej strane. Rozmermi patril k malým nádržiam. Jeho rozloha bola približne 1022 m², mal obdĺžnikový tvar s dĺžkou strán približne 14 a 73 metrov. Zánik je datovaný do prvej polovice 19 storočia.
Technické parametre tajchu pri Maximilián šachte:
Kóta koruny hrádze: 662,3 m n. m. do 4 metrov 3 metre Predpokladaný objem 3500 m³
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.
Mário Bačík - Drevené svietniky z Hontu
GPS: 48.362036, 18.924985 [48° 21' 43.33'', 18° 55' 29.95'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: mobil 0911 151997, mariobacik78@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mário Bačík - drevené svietniky z Hontu
Ján Popunda - Kované svietniky a stojany
GPS: 48.293073, 18.986091 [48° 17' 35.06'', 18° 59' 9.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Ján Popunda, Hontianske Nemce 485, mobil 0904 353846, popundajan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Popunda - kované svietniky a stojany na kvety
Obec Horné Semerovce - Tkané koberce
GPS: 48.125288, 18.878342 [48° 7' 31.04'', 18° 52' 42.03'']
Obec: Horné Semerovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Horné Semerovce 100, starosta@hornesemerovce.sk, 0908 785497
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Obec Horné Semerovce - tkané koberce
Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
GPS: 48.120330, 19.117774 [48° 7' 13.19'', 19° 7' 3.99'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Pod Strážom 1472, Vinica, 0903 178632, mail: karol.csernus@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
GPS: 48.182282, 18.896873 [48° 10' 56.22'', 18° 53' 48.74'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Terany 12, 0904 915687, mail: magdalenkazlnkova@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hontianska-truhlica/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
Ružena Kamasová -Chlieb, mrváň, lepník
GPS: 48.153633, 19.092521 [48° 9' 13.08'', 19° 5' 33.08'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 283, 0915 834914, kamasova.ruzena@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Ružena Kamasová - chlieb, lepník, mrváň
Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.113860, 19.120785 [48° 6' 49.9'', 19° 7' 14.83'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianska 100/48, Vinica 991 28, 0907133759, vino@zsigmond.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
Vitis vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.114192, 19.267073 [48° 6' 51.09'', 19° 16' 1.46'']
Obec: Opatovská Nová Ves
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 07 Opatovská Nová Ves 222, 0905 385 007, vitis@vinohradnictvo.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Vitis rodinné vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
Miroslav Blaško - med, ovocie v mede
GPS: 48.326554, 18.860985 [48° 19' 35.59'', 18° 51' 39.55'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan – Klastava 57, 969 01 Banská Štiavnica, 0907 855260, podatelna@badan.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-a-ovocie-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Miroslav Blaško - med medovicový a ovocie v mede
Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
GPS: 48.314533, 19.222385 [48° 18' 52.32'', 19° 13' 20.59'']
Obec: Sucháň
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 35 Sucháň 90, 0918 485995, starostasuchan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
GPS: 48.293615, 18.983645 [48° 17' 37.01'', 18° 59' 1.12'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianske Nemce 405, 0902 836623, helapa@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/dekorativne-medovniky/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
Katarína Babková - med, medovina
GPS: 48.108872, 19.243922 [48° 6' 31.94'', 19° 14' 38.12'']
Obec: Lesenice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 08 Lesenice č. 223, 0908 244 855, babkova.k@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-kvetovy-slnecnicovy-repkovy-pastovany/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Katarína Babková - med, medovina, peľ, propolis
Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené slivkovým lekvárom
GPS: 48.141636, 19.198652 [48° 8' 29.89'', 19° 11' 55.15'']
Obec: Kamenné Kosihy
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 27 Kamenné Kosihy 122, 0918 027019, horvathova.kristina2@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/skvarkove-pagace-plnene-slivkovym-lekvarom/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené lekvárom
Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
GPS: 48.215220, 19.342042 [48° 12' 54.79'', 19° 20' 31.35'']
Obec: Veľký Krtíš
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Boženy Nemcovej 51, 990 01 Veľký Krtíš, 0908 544144, info@slovensky-med.sk
Web: www.Apis-Original.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
Ivana Kútiková - med, medovina, bylinkové zmesi, sirupy
GPS: 48.290712, 18.744972 [48° 17' 26.56'', 18° 44' 41.9'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 474, 0949 113773, ivanazmekova@seznam.cz
Web: facebook.com/divobyl
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky atď.
je aj Ivana Kútiková - med, medovina, bylinné zmesi a sirupy
Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
GPS: 48.319534, 18.705511 [48° 19' 10.32'', 18° 42' 19.84'']
Obec: Devičany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 04 Devičany, 0905630152, marcnem@gmail.com
Web: www.nahaji.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
Ľubica Zolczerová- kváskový chlieb a koláče
GPS: 48.162307, 19.069347 [48° 9' 44.31'', 19° 4' 9.65'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 435, 0908 405703, lubica.zolczerova@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Ľubica Zolczerová - kváskový chlieb a koláče
Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
GPS: 48.354530, 18.974247 [48° 21' 16.31'', 18° 58' 27.29'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Kráľovce-Krnišov 131, 0917 163107, farma.krnisov@gmail.com
Web: www.farmakrnisov.sk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
Ivan Straka - med
GPS: 48.289040, 18.742810 [48° 17' 20.54'', 18° 44' 34.12'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 251,0948 926631, ivanstraka19@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-a-lipovy/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Ivan Straka - med
Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
GPS: 48.291514, 18.748842 [48° 17' 29.45'', 18° 44' 55.83'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 99, 0915 771478, novakovamirka@centrum.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spracovane-tekvicove-jadierka-a-obilniny/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
U starej Blaškovej, Ľudmila Blašková - Tradičné jedlá z Hontu
GPS: 48.404648, 18.855886 [48° 24' 16.73'', 18° 51' 21.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Počúvadlianske jazero, 0908 963829, terasaublaskov@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
služby – stravovanie, ubytovanie a iné
je aj Ľudmila Blašková, „U starej Blaškovej“ – Tradičné jedlá z Hontu
JAPP - hrozno a víno akostné s prívlastkom
GPS: 48.271018, 18.904519 [48° 16' 15.66'', 18° 54' 16.27'']
Obec: Ladzany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Ladzany 136, obchod@japp.sk, www.japp.sk
Web: www.japp.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj JAPP - hrozno, víno akostné s prívlastkom
Milan Kmeť - med
GPS: 48.270854, 19.067631 [48° 16' 15.07'', 19° 4' 3.47'']
Obec: Dolný Badín
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 51 Dolný Badín 4, 0911 153789, milankmet69@gmail.com, www.hanyfarm.sk
Web: www.hanyfarm.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Milan Kmeť - med
PUK Peter Klinko - Pukanské párance
GPS: 48.353583, 18.718686 [48° 21' 12.9'', 18° 43' 7.27'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Námestie mieru 48/42, 935 05 Pukanec, 0911 810026, peter.pukopuk@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj PUK Peter Klinko - Pukanské párance
Stanislav Mlynarčík - med
GPS: 48.450393, 18.920141 [48° 27' 1.41'', 18° 55' 12.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Energetikov 5, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 711366, stmlynarcik@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Stanislav Mlynarčík - med
Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
GPS: 48.316681, 18.789368 [48° 19' 0.05'', 18° 47' 21.72'']
Obec: Jabloňovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 06 Jabloňovce 97, 0903 952376, abaffyova.d@gmail.com, www.almasun.sk
Web: www.almasun.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
GPS: 48.188545, 18.848862 [48° 11' 18.76'', 18° 50' 55.9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Družstevná 112/6, Hontianske Moravce, 0903 193728, lojova.erika@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
Jozef Zorvan - med
GPS: 48.512844, 18.996918 [48° 30' 46.24'', 18° 59' 48.9'']
Obec: Kozelník
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Kozelník 20, 966 15 Banská Belá, 0915 976 578, jozozorvan@gmail.com, facebook.com/vcielka spod uboce
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Jozef Zorvan - med
Peter Klinko - Chlieb z čiernej pece
GPS: 48.352799, 18.720395 [48° 21' 10.08'', 18° 43' 13.42'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Nám. mieru 23, 935 05 Pukanec, 0905 443 083, petrklinko@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-z-ciernej-kuchyne/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Peter Klinko - chlieb z čiernej pece
Janka Krippnerová - Pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
GPS: 48.451350, 18.918114 [48° 27' 4.86'', 18° 55' 5.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Gen. L.Svobodu 1532/25, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 149 205, jankakrippnerova@gmail.com, facebook.com/koreniaabylinky
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pomazanky-z-medvedieho-cesnaku-a-zo-sirovca-obycajneho/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Janka Krippnerová - pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
GPS: 48.236576, 18.916895 [48° 14' 11.67'', 18° 55' 0.82'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Báčovce 8, 962 68 Hontianske Tesáre, 0903 538 783, rakytnikodrakara@gmail.com, https://www.facebook.com/rakytnikodrakara
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
GPS: 48.153208, 19.091450 [48° 9' 11.55'', 19° 5' 29.22'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 443, 0917 452602, fasang.jan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
GPS: 48.092780, 19.154146 [48° 5' 34.01'', 19° 9' 14.93'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dolinka 196, 991 28 Vinica, 0905 444431, pivnica.zatko@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
Peter Vazan - med
GPS: 48.448728, 18.913333 [48° 26' 55.42'', 18° 54' 48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Peter Vazan - med jarný kvetový, lipový, malinový, agátový, medovicový lesný
Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
GPS: 48.294201, 18.738617 [48° 17' 39.12'', 18° 44' 19.02'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
Anna Felixová - Kozie syry
GPS: 48.344269, 19.151103 [48° 20' 39.37'', 19° 9' 3.97'']
Obec: Horné Mladonice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Anna Felixová - kozie syry
Alchemylka - Vidiek na dlani, Jaroslava Dadová - Bylinkové čaje
GPS: 48.152917, 18.773489 [48° 9' 10.5'', 18° 46' 24.56'']
Obec: Santovka
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Alchemylka, vidiek na dlani Jaroslava Dadová- bylinkové čaje
Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a voskové obaly
GPS: 48.191461, 18.850448 [48° 11' 29.26'', 18° 51' 1.61'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Voskové obaly a obrúsky
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a aj s orechmi
KAVINOS, Róbert Lauko - Víno 13 druhov a Nápoj lásky
GPS: 48.340409, 19.064640 [48° 20' 25.47'', 19° 3' 52.7'']
Obec: Krupina
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj KAVINOS - Róbert Lauko - Víno 13 druhov a nápoj lásky