Prírodná rezervácia Šinkov salaš
GPS: 48.185628, 18.921991 [48° 11' 8.26'', 18° 55' 19.17'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Prírodná rezervácia Šinkov salaš rozkladajúca sa neďaleko obce Hontianske Tesáre je náleziskom vzácneho a ohrozeného druhu slovenskej kveteny, hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Táto krásna žlto kvitnúca rastlina sa na území stredného Slovenska vyskytuje len veľmi zriedka, v lokalite Šinkov salaš, na tunajších bývalých kosných podhorských lúkach a na okraji tunajších lesných porastov však možno nájsť populáciu rátajúcu až niekoľko tisíc jedincov. Hlaváčik jarný v minulosti rástol i na ďalších lokalitách v okolí rezervácie, z tých však bol vytlačený kvôli hospodárskemu využívaniu pozemkov. V prírodnej rezervácií Šinkov salaš platí najvyšší 5. stupeň ochrany, čo samozrejme absolútne vylučuje možnosť trhať tu akékoľvek rastliny. Hodnota jedného kvetu hlaváčika jarného je stanovená na takmer 50 €. Prísť a pokochať sa krásou tohto vzácneho druhu však zakázané nie je. Najvhodnejším obdobím na návštevu Šinkovho salaša je obdobie od marca do apríla, prípadne až mája, kedy hlaváčik kvitne.
PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
GPS: 48.281583, 18.913223 [48° 16' 53.7'', 18° 54' 47.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Kontakt: Sebechleby č.10, E-mail: ozsebechleby@yahoo.com / starahora@gmail.com
V prekrásnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov sa nachádza unikátna vinohradnícka osada Stará Hora (časť obce Sebechleby). Pôvodne predstavovala zoskupenie vínnych pivníc ručne tesaných do tufových svahov. Nad tieto pivnice boli neskôr nadstavané malé jedno a dvojpriestorové murované vinohradnícke domčeky. S niečím podobným sa v tak veľkej koncentrácií nikde inde na Slovensku nestretneme, preto nečudo, že celá osada bola v roku 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti Stará Hora nemá nijakých trvalých obyvateľov. Pravidelne sa v nej však usporadúvajú rôzne folklórne slávnosti a kultúrne akcie, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube návštevníkov. Pamiatkovú rezerváciu si možno prehliadnuť i mimo slávností. Malebné chalúpky a asi štrnásť desiatok vínnych pivníc, to všetko v obklopení lesov, sľubuje krásny zážitok, ktorý možno navyše spestriť i návštevou miestneho Národopisného múzea s pivnicou núkajúcou zavítavším možnosť ochutnávky jedinečných starohorských vín. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o návštevu múzea treba kontaktovať pani Máriu Cipcerovú: +421 910 265 528.)
PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA
– bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981.
Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. Posledných rokoch sa využívajú objkety na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas.
Objekt č. 11 – ul. Lesnícka (LVÚ)
GPS: 48.463396, 18.904965 [48° 27' 48.23'', 18° 54' 17.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.los.sk/
Lesnícka ochranárska služba (LOS) vznikla v roku 1993 keď bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený jej štatút (MP SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700). LOS začala v takejto novej forme činnosť od 1.1. 1994. Jej postavenie a rešpekt (tak v radoch lesníkov, ako aj v poľnohospodárskych odborných kruhoch) posilnilo prijatie zákona NR SR č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti novelizovaného zákonom NR SR č. 471/2001 Z. z., podľa ktorého NLC-LVÚ Zvolen prostredníctvom LOS zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska. LOS každoročne spracováva správy o stave škodcov a uverejňuje ju v ročenke „Elaborát výskytu škodlivých činiteľov“. Spracovávajú sa každoročne hlásenia od cca 3000 subjektov z plochy 1,6 - 1,7 mil. ha, čo je cca 85% LPF. Získané informácie sa poskytujú zriaďovateľovi, štátnej správe, veľkým vlastníkom a obhospodarovateľom a všetkým záujemcom. LOS zabezpečuje ďalej kontrolnú, prognostickú a expertíznu činnosť z problematiky ochrany lesa, navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií, kontroluje zdravotný stav lesov a navrhuje opatrenia na jeho nápravu.
Hellenbachov dom (Berggericht)
GPS: 48.459704, 18.892865 [48° 27' 34.93'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Pôvodne renesančný dom sieňového typu z polovice 16. storočia bol v polovici 18. storočia prestavaný v barokovom slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným kruhovým arkierom. Máshaus domu i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na 1. a na 2. poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. V jeho zadnom trakte ústí Nová štôlňa Michal vyrazená po žile Špitáler, ktorej časť bola v roku 1974 opätovne sprístupnená pre návštevníkov múzea. Na začiatku 18. storočia dom patril hlavnému komorskému grófovi Jánovi Gottfriedovi Hellenbachovi (1659 – 1728). Na čelnej stene objektu sú umiestnené pamätné tabule na počesť panovníckych návštev v Banskej Štiavnici. Pri svojej návšteve v Banskej Štiavnici v roku 1851 bol v objekte ubytovaný cisár František Štefan Lotrinský, manžel panovníčky Márie Terézie a v roku 1764 časť sprievodu rímskeho kráľa Jozefa II. V rokoch 1792 až 1854 sídlil v budove Dištriktuálny banský súd a v rokoch 1854 až 1859 banský kapitanát. Neskôr využívala budovu Banícka a lesnícka akadémia a od roku 1927 bola sídlom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra. V súčasnosti je v budove umiestnené geologicko-mineralogické oddelenie Slovenského banského múzea.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.43339, 18.85316 [48° 26' 0.2'', 18° 51' 11.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.427616, 18.843982 [48° 25' 39.42'', 18° 50' 38.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Dom smútku Ciduk Hadin
GPS: 48.455755, 18.897492 [48° 27' 20.72'', 18° 53' 50.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/536707-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-po-rokoch-novu-tvar/
Dom smútku Ciduk Hadin na banskoštiavnickom židovskom cintoríne získal po desaťročiach svoj pôvodný vzhľad. Postaralo sa o to občianske združenie Informačné centrum mladých Banská Štiavnica (ICM BS), ktoré na projekt reštaurovania vonkajších omietok získalo od Nadácie VÚB 30-tisíc eur. „Po celé desaťročia bola táto budova zohavená cementovým torkrétom (striekanou maltou, pozn. SITA), ktorý síce bol daný na nejakú prvú záchranu stavby, len neskôr sa ukázalo, že je to jednak veľmi neestetické a jednak ničiace vnútorné murivo,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka ICM BS Beata Nemcová. Ako ďalej uviedla, cementový torkrét odstránili pred rokom a po vysušení muriva sa v apríli začala rekonštrukcia fasád. Predchádzalo jej zameranie celého objektu a štúdium starých fotografií.
foto: Zdeno Vasilišin (zdenči)
Objekt č. 7 – ul. J. K. Hella (Šomodiovský dom)
GPS: 48.454957, 18.893241 [48° 27' 17.85'', 18° 53' 35.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Solitérny meštiansky dom bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dvojpodlažný, nepodpivničený. Rodný dom publicistu, fotografa a cestovateľa Ing. Vladimíra Bártu (*1939).
Vínne pivničky – hajloky
GPS: 48.229348, 18.864787 [48° 13' 45.65'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Lišov
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nádhernou ukážkou pôvodnej ľudovej architektúry sú murované pivničné domky, ktoré obyčajne boli pristavené nad alebo vedľa pôvodných funkčných kamenných (tufových) pivničiek. Tieto vínne domčeky – tzv. hajloky odrážajú svojimi fasádami a funkčným usporiadaním mentalitu a prácu vinárov. Množstvo osamotených pivničiek vyhĺbených do skalného podložia odzkadľuje bohatosť úrody a množstvo menších vinárov, ktorí dopestovávali vínnu révu a skladovali ovocie a zeleninu len pre vlastnú potrebu. Mnoho týchto domkov je dodnes funkčných, rovnako ako kamenné obydlia, ktoré sú roztrúsené po okolí, vyhĺbené do vhodného podložia.
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Vodný mlyn
GPS: 48.232981, 18.998879 [48° 13' 58.73'', 18° 59' 55.96'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Architektonicky veľmi zaujímavý starodávny vodný mlyn, takmer v pôvodnom stave.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Mladá Hora
GPS: 48.293731, 18.942222 [48° 17' 37.43'', 18° 56' 32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Prvá písomná zmienka o vinárskej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho neolitu. V 80-tych vínnych pivniciach kopaných do tufového podložia sa spracováva, vyrába a skladuje víno. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Sebechleby, kde sa môžete okúpať a rybári môžu chytať ryby.
Štôlňa Ignác Roxner
GPS: 48.469273, 18.877097 [48° 28' 9.38'', 18° 52' 37.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Roxner, cca 20 m od hlavnej cesty smerujúcej zo sedla Červená studňa smerom do Hodruše-Hámrov. Je celoročne zdrojom vody a spolu s prameňmi ktoré napájali Teplopotocký tajch bola výdatným zdrojom vody nielen pre tajch Rozgrund, ale jej voda bola odvádzaná jarkom aj do tajchu Čevená studňa. S jej vodou sa predbežne počíta aj pri príprave zasnežovania svahov Paradajzu...
Štôlňa Ignác Roxner, na žile Roxner (severná časť žily Ochsenkopf) – bola razená v tomto priestore, ako najnižšie položená sledná chodba, ktorou bola žila presledovaná v rozsahu 200 m. Zachovali sa pozostatkyf portálu štôlne, ktorá hoci žilu sledovala, avšak výsledky banských prác nesplnili predpokladané očakávania rovnako, ako aj štôlne v južnom pokračovaní žily Roxner (Ján, František, horná a dolná Kreuzerfindung, horná a dolná Martin). V severnom priestore od tejto štôlne Ignác Roxner, bola žila Roxner overovaná tiež početnýmí štôlňami (Dreifaltigkeit, Dreinigkeit, Neuhofnung, Städtnischer, Gnade Gottes, Nová Anna). Z nich mala značný význam najnižšie položená štôlňa Nová Anna, vyrazená ako prekop (700 m), ktorou sa overili nielen menej významné podložné vetvy žily Roxner, ale aj žily Anna a Ján. V jej blízkosti sa anchádzala stará štôlňa Anna, o ktorej vieme, že sa v nej dobývali medeno-strieborné rudy. Bola v prevádzke už v roku 1630 a okolo roku 1640 sa prevádzka v nej zastavila.
Prírodná rezervácia Holík
GPS: 48.387215, 18.857548 [48° 23' 13.97'', 18° 51' 27.17'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Kamenisté temeno andezitovej kóty s ostrovčekom lesostepnej vegetácie. Na upätí J. svahov sú dubovo-hrabové porasty, na S. svahoch sú podhorské bučiny. Dôvodom ochrany je zachovať fytogeograficky významnú lokalitu xerotermnej vegetácie
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Štôlňa Cherubín
GPS: 48.461631, 18.891052 [48° 27' 41.87'', 18° 53' 27.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pôvodný kamenný portál štôlne bol neskôr prekrytý betónovou stavbou so záchytom vody, nad ktorým bola vďka dostatku vody v štôlni postavená páková ručná vodná pumpa. Štôlňa pôvodne sprístupňovala najvyššie položené dobývky na rudnej žile Terézia.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Svätoantonská mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424489, 18.939453 [48° 25' 28.16'', 18° 56' 22.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Vodný jarok k Hornému parkovému jazierku
GPS: 48.420884, 18.945442 [48° 25' 15.18'', 18° 56' 43.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Vodný jarok začína v doline Kolpachského potoka a približne na úrovni nadmorskej výšky 480 m n. m. privádza vodu asi 1 km dlhou trasou k Hornému parkovému jazierku pri kaštieli vo Svätom Antone. Z tohoto jazierka je kamennou kaskádou a malým vodopádom voda privedená do Dolného parkového jazierka. Prívodný vodný jarok bol určite pôvodne prekrytý v celej svojej dĺžke drevenými doskami a to nielen preto aby sa náhodou neupchal a neprehradil opadnutými konármi, či suťou, ale aj preto aby sa do Horného jazierka nedostávalo splavené lístie z jesenného opadu, ktoré by sa potom v ňom akumulovalo a bola by nutná je pravidelná údržba. V súčasnosti je práve toto najväčším problémom a zdrojom nadbytočných živín splavovaných do oboch jazier v parku. Výrazne sa tak znižuje ekologická a hygienická kvalita vody čo sa prejavuje silným sezónnym zákalom a postupnou eutrofizácou oboch vodných plôch.
Skleník Kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421375, 18.941914 [48° 25' 16.95'', 18° 56' 30.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Skleník patriaci ku Kaštieľu vo Svätom Antone prináleží ako stavebná súčasť k pamiatkovo chránených objektov a zároveň je samostatne zapísaný ako architektonická kultúrna pamiatka pod evidenčným číslom 1209/5. Vznikol v 2. polovici 19. storočia.
Hospodárska budova – sýpka pri kaštieli vo Sv. Antone
GPS: 48.422236, 18.942739 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 33.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Murovaná sýpka patrí ako hospodárska budova ku komplexu objektov Múzea vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Pôvodne baroková stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Štôlňa sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.436960, 18.895448 [48° 26' 13.06'', 18° 53' 43.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Nepomuk (Štôlňa sv. Jána Nepomuckého) bola zarazená ako overovacie a prieskumné dielo ešte v 18. storočí na podložnej vetve žily Štefan v nadmorskej výške 510 m n. m. Po krátkom sledovaní sa podložná vetva ukázala z hľadiska ťažby ako neperspektívna a razená chodba sa ďalej nasmerovala na hlavnú žilu Štefan. Asi po 170 m od ústia sa razená chodba dostala k hlavnej žile Štefan, ktorá bola v dĺžke 60 m smerom na JJV aj preskúmaná. Na konci vyrazeného úseku sa žila Štefan v dĺžke 22 m dovrchne aj zostupkovo dobývala. Štôlňa Nepomuk je jediná štôlňa v oblasti, prostredníctvom ktorej je aj v súčasnosti v podzemí pozorovateľná žila Štefan. Prevádzka štôlne Nepomuk fungovala v polovici 19. storočia a ťažila sa tam 2 – 3-lótová ruda (1 lót = 334 g/t Au + Ag). O mineralizácii žily Štefan nie je dostatok údajov. Možno ju však zaradiť spolu so žilou Grüner k polymetalickým žilám štiavnického typu, u ktorých je charakteristický vývoj premien so zónami silicifikácie a sericitizácie s hlavnými rudnými minerálmi chalkopyrit, galenit, sfalerit, sulfosoli striebra a elektrum v kremeň - karbonátovej žilovine. Podľa údajov mali bohaté rudné stĺpy na žile Štefan drahokovový obsah 6-65 lótov (ojedinele až 150 lótov), pričom pomer zlata k striebru bol cca 1:25. Celý vyrazený úsek štôlne Nepomuk sa nachádza v prostredí andezitových porfýrov spodnej stratovulkanickej stavby. Horniny v chodbe od ústia až po bližšie okolie žily Štefan sú veľmi pevné, len zónovo pozorovať tektonické porušenie a hydrotermálnu premenu. Podľa zvyškových vývrtov v chodbe možno konštatovať, že časť vrtných prác sa vykonávala ručne, t. j. na vrtné dláto sa udieralo kladivom. Štôlňa Nepomuk v celom prístupnom úseku (až po dobývku na žile Štefan) má dobré ovzdušie, čo svedčí o priebežnom vetraní a prepojení s povrchom.
Dom štiavnického Nácka
GPS: 48.457804, 18.885394 [48° 27' 28.09'', 18° 53' 7.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom legendárneho štiavnického Nácka do ktorého sa presťahovla a v ktorom žil po presťahovaní z rodného domu v Banskej Hodruši (dnes časť obce Hodruša-Hámre), ktorá bola vtedy takzvanou vonkajšou ulicou mesta Banská Štiavnica. Dokázať sa to podarilo až po niekoľko rokov trvajúcom vedeckom výskume ústne podávaných správ a po podrobnej analýze vierohodných nepodložených informácií. Na tento fakt upozornilo aj množstvo artefaktov, ktoré sa jednoznačne viažu k legendárnej postave štiavnického baníka Nácka ako aj množstvo písomností, ktoré sú predmetom ďalšieho skúmania "náckológov", znalcov o živote, diele a odkaze Nácka ďalším generáciám...
...ešte aj ten psík na dvore bol pôvodne asi jeho...
Dom Deža Hoffmanna
GPS: 48.462396, 18.891319 [48° 27' 44.63'', 18° 53' 28.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Jabloňovský Roháč
GPS: 48.369277, 18.796057 [48° 22' 9.4'', 18° 47' 45.81'']
Obec: Dekýš
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://www.najkrajsikraj.sk/priroda-prirodne-rezervacie/jablonovsky-rohac-prirodna-rezervacia/
Jabloňovský Roháč sa nachádza západne od obce Počúvadlo, na východných svahoch vrchu s rovnakým názvom (s výškou 558,4 m). Leží v katastrálnom území Dekýša a Horných Jabloňoviec. Oblasť bola vyhlásená roku 1950 kvôli ochrane zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch Štiavnických vrchov. Rozloha prírodnej rezervácie je 646 400 m2.
Klinger Dlhá štôlňa
GPS: 48.451931, 18.880645 [48° 27' 6.95'', 18° 52' 50.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici povyše tajchu Klinger v údolí vedľa miestnej komunikácie do miestnej časti "Nad Klingerom".
Betónový portál štôlne je obložený prírodným kameňom s bočnými opornými múrmi omietnutými cementovou maltou. Samotný vstup do štôlne má lichobežníkové nadpražie, uzavreté a zabezpečené oceľovými dverami. Nad vstupom je v omietke uvedený názov štlne , pod ním je banícky emblém z roku 1973 a nad ním je umiestnený druhý banícky emblém. nastaršia zmienka o štôlni sa uvádza z roku 1573. Štlňa patrila banskému závodu "Božie požehnanie", ktorému patrili aj tri hlavné šachty v okolí – Terézia, Weiden a Amália, otvárajúce žily Bieber a Terézia. Opravu portálu štôlne zabezpečili v roku 2010 Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, o čom svedčí aj pamätná tabuľa , umiestnená na pravo od vstupných dverí.
Klinger Krátka Štôlňa
GPS: 48.450949, 18.880355 [48° 27' 3.42'', 18° 52' 49.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
Štôlňa Felix
GPS: 48.442024, 18.872990 [48° 26' 31.29'', 18° 52' 22.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–05)
Štôlňa Felix je situovaná v údolí pri miestnej komunikácii v historickej časti pôvodnej baníckej osady Vinšachty, ktorá je teraz súčasťou obce Štiavnické Bane. V blízkosti od ústia štôlne Felix smerom na sever sú prejavy povrchovej ťažby žily Špitaler, ktoré sa v teréne javia pomerne širokou smernou depresiou. Počiatky štôlne Felix nie sú známe, ale na základe jej lokalizácie a starých banských máp bola prevádzkovaná minimálne od 17. storočia. Pomenovanie štôlne, resp. jej premenovanie mohlo byť po frátrovi Felixovi z miestneho kláštora hieronymitánov. Fráter Felix v roku 1754 uviedol do prevádzky zariadenie na čerpanie vody ponad hrádzu v Veľkej richňavskej nádrže pre pohon banských strojov. Toto zariadenie za dva roky prinieslo banskému ťažiarstvu úsporu 7405 zlatých a túto sumu dostal kláštor v Štiavnických Baniach ako odmenu za vynález. Po baníckej stránke štôlňa Felix vo svojej úrovni a rozsahu sprístupnila žily Pavol, Terézia Wolf a Bieber. Toto banské dielo slúžilo aj pre účely fárania baníkov do banského poľa šachty Kristína, kde patrila aj šachta Wolf. Pri ústí štôlne stojí ešte pôvodný prevádzkový banícky dom, kde tesne pri ústí tohto banského diela je malé okienko, cez ktoré sa pred smenou fárajúcim baníkom vydával loj, neskoršie repkový olej do banských lámp (kahancov). Štôlňa sa v minulosti využívala aj na odvádzanie banských vôd na povrch, čomu v období intenzívnejších zrážok slúži doposiaľ. Štôlňa Felix v oblasti Štiavnických Baní by sa mohla nazvať aj „štôlňou návštev príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov“. Pravdepodobne prvý túto štôlňu prefáral arciknieža Maximilián (najmladší potomok Márie Terézie a Františka Lotrinského), ktorý do štôlne zostúpil 14. júna 1777. Na počesť jeho návštevy jeho menom nazvali jednu samostatnú vetvu žily Bieber, kde sa v tom čase ťažila bohatá ruda. Arciknieža si osobne túto žilu prezrel a sám si z nej pomocou kladiva odtĺkol kus bohatej rudy. Dňa 28. júla 1798 navštívil štôlňu Felix arciknieža Jozef Antonín Ján (syn cisára Leopolda), v tom čase uhorský palatín. Vzácnemu návštevníkovi v podzemí štôlne baníci predviedli rôzne druhy podzemnej banskej činnosti. Dňa 2. októbra 1821 štôlňou prešiel brat korunného princa Ferdinanda, arciknieža František Karol. Počas fárania v podzemí štôlne arciknieža si prezrel žilu (bola to v tom čase od ústia štôlne najvzdialenejšia dobývaná štruktúra) a na počesť jeho návštevy táto žila dostala jeho meno. Posledným a najvýznamnejším návštevníkom štôlne Félix bol cisár František Jozef I., ktorý od ústia touto banskou chodbou prešiel až k nárazisku šachty Wolf, kde si prezrel pamätnú tabuľu, pripomínajúcu návštevu jeho otca, arcikniežaťa Karola, na tomto mieste v roku 1821. Na nárazisku šachty Wolf cisár si tiež prezrel zvislú dopravu (ťažbu rudy), ktorá sa v tom čase vykonávala pomocou dopravných sudov.
Štôlňa Göllner
GPS: 48.442275, 18.871182 [48° 26' 32.19'', 18° 52' 16.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-05)
Ústie štôlne Göllner sa nachádza v nadmorskej výške 704 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu postaveného na rozsiahlej a výraznej halde.
Začiatok štôlne Göllner má prekopový charakter, kde po 260 m bola zachytená žila Bieber, ktorá bola týmto banským dielom vo svojej úrovni smerom na juh aj na západ značne presledovaná a dobývaná. O rozsahu historického dobývania na žile Bieber dokazuje veľké množstvo sledných komínov situovaných na tejto žile. Okrem žily Bieber boli so štôlňou Göllner zachytené a rozfárané aj žily Terézia a Pavol. O rozsahu dobývacích prác na žilách Terézia a Pavol nie sú písomné, ani grafické podklady. Podľa lokalizácie a nedostatku historických podkladov o štôlni Göllner sa predpokladá, že toto banské dielo bolo prevádzkované minimálne od 17. storočia. V 19. storočí štôlňa Göllner slúžila už len pre dopravné a vetracie účely.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Sídlisko Glanzenberg
GPS: 48.465999, 18.891886 [48° 27' 57.6'', 18° 53' 30.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.muzeumbs.sk/wp-content/uploads/2014/11/SM_UPUTAVKA_A3_4_11.pdf
Archeologická lokalita "Sídlisko Glanzenberg" sa už začiatkom 80-tych rokov 20. storočia stala miestom intenzívneho archeologického výskumu. K najväčšimu rozvoju osídlenia lokality spolu s výstavbou murovaného opevnenia s hradbami došlo v rozmedzí 12. až 17. storočia. V ústrednom zozname pamitkového fondu je lokalita evidovaná pod číslom 2922/1.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Dom č. 4 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.462305, 18.891571 [48° 27' 44.3'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový, dom je 3 podlažný, nepodpivničený.
Dom na ulici Kutnohorskej
GPS: 48.461558, 18.890219 [48° 27' 41.61'', 18° 53' 24.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rekonštruovaný banícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný s podkrovím, podpivničený. Dnes súkromný dom prešiel vkusnou rekonštrukciou po prvej dekáde 21. storočia.
Dom č. 9 na ulici Kutnohorskej (Kollárov dom)
GPS: 48.462888, 18.887744 [48° 27' 46.4'', 18° 53' 15.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom národného umelca, maliara Jozefa Kollára (1899 – 1982). Pôvodne jednoposchodový objekt bol Kollárom neskôr prestavaný na dvojpodlažný dom s atelérom umelca na prvom podlaží. Fasáda dome je zdobená prvkami ľudovej tvorivosti s pôvodom z regiónov Slovenska mimo územia Štiavnických vrchov. Pôvod domu pravdepodobne spadá do 19. storočia, prístavba bola ealizovaná v 1. polovici 20. storočia.
Dom č. 8 na ul. Jána Bottu (Petöfiho dom)
GPS: 48.460060, 18.893562 [48° 27' 36.22'', 18° 53' 36.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome býval počas svojich štúdií na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v školskom roku 1838/1839 slávny maďarský básnik Šándor Petöfi. Do konca svojho života žila v tomto dome významná vysokoškolská pedagogička, prekladateľka a kronikárka mesta Banská Štiavnica PhDr. Nora Bujnová CSc. (1939 – 2013)
Dom č. 9 na ul. Daniela Licharda (baštička)
GPS: 48.460818, 18.893723 [48° 27' 38.94'', 18° 53' 37.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jedna z pôvodných protitureckých bášt (zo 16. storočia) prebudovaná neskôr na obytný rodinný dom. Objekt uzatváral vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Kollárov dom na ul. Mierová
GPS: 48.460832, 18.900728 [48° 27' 39'', 18° 54' 2.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom, v ktorom sa v roku 1899 narodil maliar Jozef Kollár.
Protiturecká bašta
GPS: 48.441191, 18.874986 [48° 26' 28.29'', 18° 52' 29.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Štaingrubňa
GPS: 48.459098, 18.898712 [48° 27' 32.75'', 18° 53' 55.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Miesto bývalej baníckej študentskej krčmy "Krčma Steingrübe", kde sa stretávali štiavnickí akademici a v jej okolí mnohí z nich aj bývali.
Fritzov dom
GPS: 48.458943, 18.893434 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 36.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/fritzov-dom.html
Jadrom dnešného objektu sú dva gotické domy postavené najneskôr v priebehu 15. storočia, ktoré boli priamo napojené na banské štôlne na žile Špitaler. Na prelome 16. a 17. storočia boli stavebne zjednotené do poschodového palácového waldburgrovského domu ťažiara Fritza von Friedenlieb. Neskôr bol barokovo prestavaný. Od začiatku 19. storočia sa na vnútornom nádvorí domu usporadúvali mestské plesy, bola tu kresliareň, zbierky a knižnica akadémie. Radikálna bola jeho prestavba v poslednej tretine 19. storočia, kedy slúžil ako správna budova, teda sídlo rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie. Z tejto prestavby pochádza bohato členená renesančná fasáda, na ktorej sa okrem bohatej plastickej dekorácie uplatnila aj sgrafitová výzdoba. V súčasnosti tu sídli Slovenský banský archív.
Radnica
GPS: 48.458897, 18.892522 [48° 27' 32.03'', 18° 53' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/radnica.html
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Žemberovský dom
GPS: 48.459175, 18.892452 [48° 27' 33.03'', 18° 53' 32.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/zemberovsky-dom.html
Štvorpodlažný objekt vznikol spojením a prestavbou dvoch starších gotických objektov v prvej tretine 16.storočia. Dnešná podoba je výsledkom prestavby podľa projektu J. Thallhera v roku 1803. Dom má obnovenú reprezentatívnu klasicistickú štukovú úpravu fasády a v interiéri zachované konštrukcie klenieb, kamenné ostenia portálov, štukovú výzdobu interiérov a kolekciu dverných a okenných výplní. Už v 15. storočí tu bola fara Kostola Panny Márie, dnešného Starého zámku. V polovici 18. storočia tu sídlila fara, prislúchajúca ku kostolu sv. Kataríny. Neskôr bol objekt v správe Banskej akadémie, kde od roku 1807 sídlila lesnícka katedra.
Žemberovský dom vznikol spojením a prestavbou dvoch samostatných domov zo 16. storočia a svoj terajší vzhľad dostal začiatkom 19. storočia podľa projektu Thalherra, stál pri zrode vysokého lesníckeho školstva v Uhorsku. Tu sa konali prvé prednášky z lesníckych náuk, tu začalo slovenské vysoké lesnícke školstvo svoju už viac ako dve storočia trvajúcu púť. Po nariadení cisára Františka I. založiť samostatný a verejný lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 30. augusta 1807 a po vymenovaní Henricha Davida Wilckensa na miesto profesora 5. januára 1808, vyvstal problém umiestnenia tohto ústavu v Banskej Štiavnici. Pre celkový nedostatok učebných priestorov v meste a kvôli rovnomernému využívaniu miestností Akadémie stanovil Hlavný komorskogrófsky úrad začiatok lesníckych prednášok každodenne na šiestu hodinu ráno v existujúcich priestoroch využívaných baníkmi. Profesor Wilckens proti takémuto rozhodnutiu namietal a požadoval pre ústav samostatné učebné priestory. Hlavný komorskogrófsky úrad jeho žiadosti po prieťahoch vyhovel a prenajal časť Žemberovského domu (vtedy nazývaného Maršalkovský dom) na Trojičnom námestí. Tu 12. februára 1809 zahájil profesor Wilckens slávnostnou prednáškou vyučovanie na Lesníckom ústave. Prednášku profesor Wilckens adresoval poslucháčom baníctva, ktorým následne do konca školského roka v týchto miestach prednášal encyklopédiu lesníctva, keďže prvých 19 riadnych poslucháčov lesníctva nastúpilo až v školskom roku 1809/10.
Profesor Wilckens prednášal v Žemberovskom dome až do svojej smrti v roku 1832, po ňom tu v prednáškach pokračoval adjunkt Fridrich Schmall a hlavný lesmajster Juraj Lang. Od roku 1835 prednášal v Žemberovskom dome lesnícke náuky i druhý profesor lesníctva Rudolf Feistmantel. Ten sa od začiatku svojho štiavnického pôsobenia snažil zlepšiť priestorové podmienky výučby, keďže v Žemberovskom dome bola pre Lesnícky ústav k dispozícii iba jedna miestnosť. Jeho snaha bola úspešne zavŕšená v roku 1838, keď Dvorská komora zakúpila pre ústav budovu bývalej výletnej reštaurácie zvanej „Fortuna“. Po stavebných úpravách budovy sa do nej v roku 1841 Lesnícky ústav presťahoval. Význam zahájenia činnosti Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pripomína pamätná tabuľa, ktorá bola na budove Žemberovského domu odhalená v roku 1957 pri príležitosti 150. výročia založenia Lesníckeho ústavu. V roku 2007 bola tabuľa obnovená. Dnes je Žemberovský dom národnou kultúrnou pamiatkou a sídli v ňom Mestský úrad, Daňový úrad a kino Akademik.
Pischlov dom
GPS: 48.459200, 18.893133 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 35.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/pischlov-dom.html
Dvojpodlažný objekt vznikol spojením dvoch starších gotických objektov v polovici 16. storočia. Pivnica, ktorá prechádza do banského diela, je pravdepodobne neskororománska. V baroku bol dom rozšírený o arkádovú dvorovú chodbu. Dom je klenotnicou architektonických konštrukcií a prvkov z rôznych časových období. Pozoruhodné sú kamenné okenné ostenia a portály, polychrómované drevené trámové stropy, klenby, interiérové nástenné maľby i štuková výzdoba. Počas poslednej obnovy bola na časti domu zreštaurovaná maľovaná kvádrová gotická uličná fasáda.
Židovská Synagóga
GPS: 48.458250, 18.893587 [48° 27' 29.7'', 18° 53' 36.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/synagoga.html
Synagóga je situovaná južne od Radničného námestia na trojuholníkovej parcele vklinenej zo severnej strany medzi Striebornú ulicu a z južnej strany medzi Novozámockú ulicu. Objekt vybudovali v roku 1893 na pozemku dvoch meštianskych domov, ktoré zakúpila židovská náboženská obec z dobrovoľnej finančnej zbierky v roku 1890. Pri jeho stavbe v úrovni prízemia ponechali základnú dispozíciu, nad ktorou postavili vlastnú sakrálnu stavbu v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, do ktorého umiestnili schránku na tóru. Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu. V dôsledku prudko stúpajúceho telesa Novozámockej ulice sa prízemie v smere pozdĺžnej osi objektu nachádza pod úrovňou terénu. Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Zrušili sa vnútorné schodiská a každé podlažie sprístupnili samostatným vchodom z Novozámockej ulice. V roku 1941 vyšiel zákaz organizovať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. storočia po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.
V súčasnosti patrí k prevádzake Pivovaru ERB.
Belházyho dom
GPS: 48.458240, 18.890929 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/belhazyovsky-dom.html
Patrí medzi najkrajšie renesančné stavebné pamiatky. Dnes trojpodlažný rozsiahly objekt postavený na komplikovanom pôdoryse mal aj zložitý stavebný vývoj, ktorého začiatok súvisí s existenciou dvoch samostatných gotických domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich bol napojený na banskú štôlňu, ktorá sa datuje do 13. storočia. Najzásadnejšou prestavbou bola etapa z roku 1616, kedy objekt vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Vtedy sa oba staršie domy stavebne zlúčili a objekt získal nárožný arkier, ktorý je dodnes jeho ozdobou. Pôvab renesančného domu podčiarkla baroková prestavba z polovice 18. storočia, počas ktorej bola vybudovaná arkádová chodba a objekt získal dnešnú podobu. Vtedajší richtár Ján Belházy úlohu prestavby zadal umnému staviteľovi - len tak mohla vzniknúť jedinečná architektonická pamiatka, ktorá v sebe integruje prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770-1900 bola v budove umiestnená katedra chémie s laboratóriami, neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia bola v budove umiestnená aj banská škola.
Štôlňa Mokrá
GPS: 48.453976, 18.877090 [48° 27' 14.31'', 18° 52' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Mokrá - 2. obzor šachty Terézia.
Sitno
GPS: 48.401704, 18.878858 [48° 24' 6.13'', 18° 52' 43.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov - Sitna na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Prelínanie teplomilných a horských prvkov flóry, výskyt vzácnych a chránených druhov. Sitno bolo v roku 1951 vyhlásené za národnú prírodnú rezeráciu s výmerou je 936 800 m2 a 5.stupeňom ochrany.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Objekt č. 9 – ul. J. K. Hella (Pod zeleným stromom)
GPS: 48.453016, 18.891559 [48° 27' 10.86'', 18° 53' 29.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome sídlila starobylá mestská krčma vyxhýrená zábavami štiavnických mešťanov a samozrejme štiavnických študentov. V 2. polovici 20. storočia bol obývaný ako obytný, žil tu napríklad obľúbený profesor Strednej priemyslenej školy baníckej Ing. Pavol Burda.
Vodná štôlňa pod Prachárňou
GPS: 48.447212, 18.888798 [48° 26' 49.96'', 18° 53' 19.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pozostatok vodnej štôlne, ktorá ústila do jarku, ktorý smeroval na tajch nad Zigmundšachta.
Mäsiarsky bok
GPS: 48.401609, 19.091272 [48° 24' 5.79'', 19° 5' 28.58'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
V národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok je zabezpečená ochrana lesného komplexu s fragmentami pôvodných alebo málo pozmenených lesných porastov na svahoch s bralami a recentnými sutinami na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Mäsiarsky bok bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1980 s výmerou 1 278 100 m2 a 5.stupňom ochrany.
Holý vrch
GPS: 48.435037, 19.035518 [48° 26' 6.13'', 19° 2' 7.86'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Významná lokalita veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín Slovenska, čím je ju možno pokladať za genobanku, v prípade zachovania podmienok, ktoré tu vznikli prirodzeným vývojom v súlade s extenz. súkrom. obhospodarovaním. Holý vrch bol za prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1988 s výmerou 168 051 m2 a 4.stupňom ochrany.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Erdösova továreń (Penzión Cosmopolitan)
GPS: 48.456244, 18.902701 [48° 27' 22.48'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bývalá prevádzaka továrne na obuv vznikla prepojením dvoch domov. majiteľmi boli Alexander a Dezider Erdös. Obuv sa tu vyrádala aj po znárodnení po II. sv. vojne, sídlila tu prevádzka Obuvníckeho družstva z Oslian. Dnes je tu Penzión s reštauráciou Cosmopolitan I. (Bowling).
Štôlňa Teofil
GPS: 48.451317, 18.884968 [48° 27' 4.74'', 18° 53' 5.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu (na obrázku). Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami. Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Hodrušská vodná štôlňa
GPS: 48.432288, 18.843423 [48° 25' 56.24'', 18° 50' 36.32'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MV-1-03)
S razením Hodrušskej vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou vodnej nádrže Richňava. Štôlňu projektoval a vytýčil inžinier stredoslovenských banských miest geodet Samuel Mikovíni v roku 1738 spolu s Dolnohodrušským zberným jarkom, ktorý bol zo všetkých zberných jarkov banskoštiavnického vodohospodárskeho systému najdlhší. Meral 8 528 metrov a mal najväčšiu plochu povodia. Podobne ako ostatné vodné štôlne aj táto štôlňa sa razila súčasne z oboch strán protismerne. Na vtedajšiu dobu to bolo nesmierne umenie vynikajúceho geodeta Samuela Mikovíniho zamerať a vytýčiť štôlňu z obidvoch strán tak, aby boli obe časti vzájomne prerazené a zároveň aby sa dodržal projektovaný sklon a smer vodnej štôlne. Sklon vodných štôlní, ktoré sa budovali na zberných jarkoch, bol približne rovnaký ako sklon zberných jarkov, čiže 70 cm na 100 m dĺžky. Jej razenie trvalo približne 4 roky.
Hodrušská vodná štôlňa má dĺžku 638,12 m a je vyrazená v nadmorskej výške 730 m n. m. Z vodohospodárskeho hľadiska mala obrovský význam, pretože odvádzala zrážkové vody z hodrušskej strany na richňavskú stranu. Na hodrušskej strane zrážkové vody zachytával Dolnohodrušský zberný jarok a Špitzberský jarok. Na richňavskej strane boli tieto vody vedené zo štôlne do Hlavného richňavského jarku, kde sa spájali s vodami odvádzanými Horným kopanickým jarkom, a to buď do tajchu Malá Richňava, alebo Veľká Richňava. Takúto manipuláciu s vodou v Hlavnom richňavskom jarku umožňovalo regulačné zariadenie, ktoré bolo vybudované na jarku v úrovni Malej Richňavy. V súčasnosti je toto zariadenie zrekonštruované.
Keďže išlo o mimoriadne dôležitú štôlňu, pravidelne sa kontrolovala, čistila a udržiavala v bezpečnom stave. Niektoré časti štôlne boli vystužené klenbami z vymurovaného kameňa. Ostatné časti štôlne, ktoré boli vyrazené v pevnej hornine, nebolo potrebné vystužovať.
Spojením zachytených zrážkových vôd vytekajúcich z Hodrušskej vodnej štôlne a vôd v Hornom kopanickom jarku sa zabezpečilo obrovské množstvo vody z veľkého povodia pre najvyššie položené tajchy celého vodohospodárskeho systému – richňavské tajchy. Dĺžka troch jarkov zabezpečujúcich túto vodu bola 15 109 metrov.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Vodná štôlňa Krížna - vyústenie
GPS: 48.418683, 18.860929 [48° 25' 7.26'', 18° 51' 39.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-12)
S razením tejto vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou tajchu Počúvadlo v roku 1775. Výstavbu vodnej nádrže aj celého komplexu vodných jarkov navrhol hlavný strojník Jozef Karol Hell. Vodnú štôlňu Krížna vymeral a vytýčil strojný dozorca Maximilián Hell pod dohľadom svojho otca Jozefa Karola Hella a za pomoci svojho brata, praktikanta Petra. Vodná štôlňa Krížna po vyrazení dosahovala celkovú dĺžku 650 m. Táto vodná štôlňa bola v poradí treťou od Počúvadla smerom k Windšachte, ktorá odvádzala vodu z tajchu Počúvadlo do Počúvadlianskeho náhorného jarku. Voda z tohto jarku slúžila predovšetkým na pohon úpravníckych zariadení (stúp) pre šachty Hornobieberštôlňanského banského závodu a reťazovite ďalej na ďalšie stupy v Štefultovskej a Antolskej doline. Pri ústí štôlní na vindšachtskej strane sa k Počúvadlianskemu náhonnému jarku pripojil zberný jarok Colloredo. V čase zvýšených zrážok a topenia snehu nahrádzal vodu z tajchu Počúvadlo, ktorý sa mohol za ten čas dopĺňať vodou z iných zberných jarkov. S ústím vodnej štôlne z počúvadlianskej strany bol spojeý zberný jarok odvádzajúci prebytočnú vodu z Dolnodekýšskeho jarku a z doliny nachádzajúcej sa pod jarkom. Do ústia štôlne vtekala aj voda pritekajúca prirodzeným jarkom z kopca, pod ktorým bola vyrazená štôlňa. Na tomto jarku bola vybudovaná sedimentačná nádržka ohraničená kamenným múrom. Aj tieto vody v čase zvýšených zrážok nahrádzali vodu z Počúvadlianskeho jazera. Portály obidvoch ústí vodnej štôlne Krížna v roku 1975 opravila a zrekonštruovala organizácia Rudné Bane, š. p., závod Banská Štiavnica.
Jarok Colloredo
Tento jarok bol vybudovaný koncom 18. storočia ako posilňujúci zdroj náhonného jarku vedúceho z nádrže Počúvadlo. Hoci dosahoval dĺžku sotva 1 000 m, jeho strategická poloha v teréne mu umožňovala najmä v jarných mesiacoch odvádzať väčšie množstvo vody, ktorá viackrát postačovala na niekoľko dní úplne nahrádzať vodu z Počúvadlianskeho jazera. Tým šetrila akumulovanú vodu v nádrži. Jeho zaústenie je na severnej strane pod Sitnom a vyúsťuje pri výtoku z vodnej štolne Krížna.
Parametre obidvoch portálov štôlne Krížna
Portál pri zaústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo do štôlne Krížna: šírka 90 cm, výška 180 cm, hĺbka vody 15 cm.
Portál pri vyústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo zo štôlne Krížna: šírka 120 cm, výška 190 cm, hĺbka vody 50 cm.
Vodná štôlňa Krížna - zaústenie
GPS: 48.415542, 18.857442 [48° 24' 55.95'', 18° 51' 26.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-04)
Táto vodná štôlňa bola postavená za účelom prevodu vody z Počúvadelského jarku, ktorý odvádzal vody z Počúvadlianskeho jazera, do Collorédskeho pomocného jarku, ktorý takto prevedenú vodu odvádzal do jazera Evička. Štôlňa zohrávala v banskoštiavnickom vodohospodárskom systéme dôležitú úlohu, nakoľko sa jej prostredníctvom transportovala voda z počúvadlianskeho vodohospodárskeho systému do susedného, severnejšie lokalizovaného, vindšachtovného vodohospodárskeho systému. Štôlňa predstavovala vlastne jedinú cestu, ktorou sa mohol transport vody medzi spomenutými vodohospodárskymi systémami uskutočniť. V tomto spočíval jej obrovský význam pre banskoštiavnické baníctvo.
Parametre štôlne sa po celej jej dĺžke menili. Dĺžka štôlne je približne 500 metrov. Šírka štôlne sa mení v intervale od 0,4 do 1,2 m, výška od 0,8 do 1,9 m. Hĺbka vody v štôlni sa v celej jej dĺžke nemenila a predstavuje hodnotu približne 0,15 – 0,50 cm.
Výpust z tajchu Počúvadlo
GPS: 48.410306, 18.856268 [48° 24' 37.1'', 18° 51' 22.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-05)
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Štôlňa Ondrej
GPS: 48.439597, 18.883790 [48° 26' 22.55'', 18° 53' 1.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-11)
Štôlňa Ondrej patrí ku starým banským dielam a svojím charakterom je to otvárkové banské dielo, ktoré prekopovite sprístupnilo vo svojej úrovni žily Ján, Gräfi, Špitaler, Bieber a jej blízke štruktúry. Na fotografii vidno pohľad od štôlne Ondrej smerom na Kostol sv. Ondreja. Prvá zmienka o štôlni Ondrej je z roku 1541. Sú archívne doklady, že razenie štôlne pre nedostatok financií pokračovalo pomaly, a to aj napriek tomu, že bola nádej na skoré dosiahnutie žily Matej (neskoršie premenovanej na žilu Ján). V tom čase majiteľom štôlne bol Ján Muner a pre zrýchlenie ťažby ho finančne nepodporila ani banská komora. V roku 1609 majiteľ štôlne požiadal majiteľov blízkej štôlne Matej, aby mu povolili použiť ich starú šachtu pre vetranie. V roku 1611 dosiahla štôlňa Matej žilu Ján, ktorú pomenovali Matejštôlnianskou žilou, kde sa narazilo na dobrú rudu. V tom roku získali štôlňu do vlastníctva bratia Gallesonovi, ktorí pokračovali v razení štôlne. V roku 1616 bola štôlňa Ondrej dlhá už 234 siah (v 17. storočí sa používala ešte banskoštiavnická siaha o dĺžke 2,0258 m). Od ústia po žilu Matej bolo 113 siah a o 42 siah ďalej sa prerazila slabo zrudnená žila, ktorá nebola sledne overovaná. O 28 siah ďalej sa prekrižovala Červená žila a o ďalších 15 siah kryštalická žila, ktorá pravdepodobne odpovedá žile Gräfi. Následne sa vyrazilo ďalších 36 siah a očakávalo sa , že krátko nato sa dosiahne veľmi bohatá žila (žila Špitaler). Na konci r. 1617 štôlňa Ondrej bola už dlhá 281 siah, ovšem očakávaná žila ešte nebola dosiahnutá. V tom čase v čelbe bola tvrdá, čierna hornina (pravdepodobne pyroxenický andezit). V roku 1625 štôlňa bola dlhá 312 siah a v roku 1626 pre potrebu ďalšieho razenia štôlne sa začala raziť vetracia šachta, ktorá bola nazvaná po majiteľovi Gallesona – šachtou Viliam. (Šachta Viliam sa nachádza v záhrade v blízkosti nad autobusovou zastávkou SAD – Galison.). S hĺbením šachty Viliam sa po jej prepojení so štôlňou Ondrej skončilo v roku 1633. Po ďalšom razení štôlne, očakávaná žila Špitaler bola prerazená až v roku 1645. Neskôr boli úrovňou tejto štôlne zachytené aj žilné štruktúry Wolf a Bieber. Štôlňa Ondrej mala v histórii baníctva hlavný význam v tom, že bola jedna z prvých dlhých štôlní prekopovitého charakteru a teda aj viac – menej overovacím banským dielom v tejto oblasti. V 18. a najmä v 19. storočí významovo štôlňa Ondrej upadla z dôvodu, že banské práce sa prevažne presunuli na blízke horizonty Matej štôlne a dedičnú štôlňu Bieber.
Štôlňa Klement
GPS: 48.440774, 18.874193 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 27.09'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-07)
Ústie štôlne Klement sa nachádza v údolí, v záhrade rodinného domu, niekoľko desiatok metrov severne od šachty Špitaler. S razením štôlne sa začalo v období medzi rokmi 1763-1770. Zámerom razenia tohto banského diela bolo v úrovni štôlne overiť vývoj žily Špitaler v časti medzi Windšachtou (oblasť okolia ústia štôlne) a šachtou Ferdinand. Štôlňa po prepojení so šachtami Wolf a Ferdinand mala zabezpečovať aj odvádzanie banských vôd z vyšších obzorov a tiež zabezpečiť dopravu materiálu (najmä dreva) do revíru šácht Wolf a Ferdinand. Prvý úsek štôlne Klement je vyrazený po žile Špitaler, ktorá v danej časti vykazuje len nižší podiel zrudnenia a je vyvinutá v prostredí viac- menej hydrotermálne premenených hornín (andezitov), preto sa v tomto úseku musela stavať a často meniť drevená výstuž. V roku 1787 bola požiadavka na urýchlené prepojenie Klement štôlne so šachtou Ferdinand, a to z dôvodu aby sa mohla cez túto štôlňu dopravovať na povrch kvalitná ruda rúbaná v revíri šachty Ferdinand. Sú písomné záznamy, že už v roku 1795 sa zo šachty Ferdinand prevažná časť vydobytej rudy v okolí tohto banského diela dopravovala na povrch štôlňou Klement. Prevádzkovanie štôlne Klement bolo do začiatku 20. storočia, t. j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V poslednom prevádzkovom období štôlňa zabezpečovala dopravu rudy nie len z okolia šachty Ferdinand, ale aj iných banských revírov. Výhodou tohto krátkeho dopravného prepojenia bolo, že ťažba nemusela ísť až na povrch vyššie lokalizovaných šacht, ale skrátenou cestou cez štôlňu Klement a odtiaľ ku blízkym stupovým systémom na úpravnícke spracovanie v štefultovianskej doline.
Štôlňa Durchschlag
GPS: 48.441873, 18.873571 [48° 26' 30.74'', 18° 52' 24.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-06)
Štôlňa Durchschlag je banské dielo, ktoré má spojovací charakter ku šachtám Ferdinand a Wolf. V úvodnej časti má chodba generálny smer 14°. Po 217 m od ústia chodby je križovatka, kde je vetvenie ku šachte Wolf a ku šachte Ferdinand. Štôlňa Durchschlag bola projektovaná a realizovaná za účelom spojenia šácht Wolf a Ferdinand s povrchom v úrovni tohto banského diela. Štôlňa Durchschlag bola vyrazená koncom 18. storočia a bola prevádzkovaná do začiatku 20. storočia, t.j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V období prevádzkovania štôlne Durchschlag sa toto banské dielo využívalo najmä na vetranie a dopravu rôzneho materiálu (najmä dreva) do banských polí šácht Wolf a Ferdinand.
Štôlňa Fuchs
GPS: 48.443033, 18.874038 [48° 26' 34.92'', 18° 52' 26.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-04)
Ústie štôlne Fuchs sa nachádza v mieste historickej povrchovej dobývky na žile Špitaler, ktorá je najrozsiahlejšia a najvýraznejšia v celom teritóriu Štiavnických Baní. V súčasnosti povrchová dobývka v teréne sa prejavuje výraznou smernou depresiou po žile Špitaler. O časovosti tejto povrchovej dobývky je možné sa len domnievať. Je možné, že baníckou aktivitou na tomto mieste sa zaoberali už Kelti, a to z dôvodu, že túto oblasť nemeckí kolonisti ešte v stredoveku nazvali Fuchsloch (Líščie diery). Počiatky štôlne Fuchs pravdepodobne súvisia so šachtou Ferdinand, ktorej prvým obzorom je štôlňa Fuchs, podľa čoho bolo toto banské dielo minimálne prevádzkované od 17. storočia. Úrovňou toto banské dielo je prvým obzorom šachty Ferdinand, podľa čoho možno predpokladať, že bolo nápomocné aj pri prehlbovaní a celkovom prevádzkovaní tejto v minulosti veľmi významnej šachty. Po ložiskovej stránke štôlňa Fuchs vo svojej úrovni sprístupnila a umožnila dobývanie najmä žíl Špitaler a Wolf, ktoré v tejto časti mali veľmi bohaté zóny zrudnenia (najmä na striebro). Okrem týchto žilných štruktúr štôlňou Fuchs bola rozfáraná a dobývaná aj žila Bieber a Terézia, resp. ďalšie menej významné žily (napr. Plochá žila). Štôlňa Fuchs bola využívaná do 19. storočia, v poslednom období už len ako dopravná chodba a pre účel vetrania. Počas 20. storočia ústie chodby bolo zavalené. Halda štôlne v teréne je výrazná a objemná, čo svedčí o značnej aktivite tohto banského diela v minulosti.
Štôlňa Pavol
GPS: 48.445578, 18.867714 [48° 26' 44.08'', 18° 52' 3.77'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–2– 02)
Štôlňa Pavol je situovaná na žile Pavol, ktorá sa v okolí tohto banského diela odpája od hlavnej žily Terézia. Tieto odbiehajúce štruktúry od žily Terézia výrazne menia smer s točením na západ, a po niekoľkých desiatkach, niektoré stovkách metroch vykliňujú. Žila Pavol je najvýraznejšia odbiehajúca vetva žilnej štruktúry Terézia, ktorá v histórii „starcami“ bola aj dobývaná. Štôlňa Pavol sa spomína už v roku 1595 v tzv. Krexengrunde. V roku 1610 sa uvádza, že štôlňa mala smer 9 hór. Podľa dobových záznamov ruda dobývaná touto štôlňou vykazovala len nižšiu kvalitu a preto v roku 1611 sa práce v štôlni zastavili. Ďalšie prevádzkovanie tejto štôlne až do 19. storočia sa podľa dostupných podkladov nepotvrdilo. V 30. rokoch 19.storočia bola celá štôlňa (až po čelbu) vyzmáhaná. Mocnosť žily v čelbe má 6-7 palcov (1 palec = 2,6 cm), ale zrudnená časť je len o mocnosti 0,5 palca. Po vyzmáhaní štôlne sa z dôvodu nízkej kovnatosti žily ďalšie prevádzkovania štôlne nevykonávalo a banské dielo sa opustilo. V súčasnosti je ústie štôlne ťažko pozorovateľné , hrubá identifikácia je možná len v období zvýšených zrážok, kedy v danom mieste sú zvýšené priesaky vody (obr.č.205). Žila Pavol, bola preskúmaná v nižších úrovniach v 19. storočí aj z niektorých obzorov šachty Kristína.
Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460013, 18.892466 [48° 27' 36.05'', 18° 53' 32.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pozostáva z troch budov. Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom.
Bošániho dom - dvojposchodový goticko- renesančný dom z 1.pol.16.storočia, čiastočne prestavaný v 1.pol.19.storočia. Fasáda klasicistická. Priečelie je na prízemí členené omietkovými pásmi, na poschodiach je hladké. Lavičky a rímsy okien sú kamenné, profilované. Do domu vedie renesančný portál zo 16.storočia s pilastrami. Vnútri domu je kované zábradlie. Na druhom poschodí nad vstupnou halou je bohato vyrezávaný trámový strop zo 16.storočia. Pozoruhodná je aj miestnosť s bohatou štukovou výzdobou na klenbe. Pred domom stála v 18.storočí nádrž s tečúcou vodou.
Richterov dom - pôvodne jednoposchodový neskorogotický waldburgerovský dom zo začiatku 16.storočia. Asi v 2.polovici 18.storočia bolo nadstavené druhé poschodie. Pri prieskume fasády r.1966 sa na nej odkryli gotické, renesančné i barokové prvky. Okenné ostenia na prízemí a 1.poschodí sú kamenné, profilované zo 16.storočia. Portál je polkruhový s pretínavým ostením. Pred domom bola v 18.storočí fontána sv. Donáta. V 1.polovici 18.storočia býval v budove Jozef Richter waldburger, historik a spolupracovník Mateja Bela.
Jonášov dom - renesančný dom sieňového typu z 2.polovice 16.storočia. Fasáda je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia s nadokennými festónmi a s nikou, v ktorej je baroková socha P. Márie. Máshaus má valenú klenbu, miestnosti sú plochostropé. Jednoposchodové dvorné krídlo má väčšinu miestností s drevenými stropmi. Pri návrate z poľskej Bukoviny, kde sa r.1783 konalo 2.delenie Poľska, bol v dome hostinec „ U Jeleňa". V budove sa narodil Jozef Jonáš, prvý kustos zbierok Uhorského národného múzea v Pešti, autor niekoľkých geologických štúdií.
Štôlňa Dolná Bakomi (vodná)
GPS: 48.434393, 18.849963 [48° 26' 3.81'', 18° 50' 59.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-02)
Dolná bakomská vodná štôlňa (alebo aj tzv. Nová richňavská) bola vyrazená začiatkom druhej polovice 18. storočia z dna Malej Richňavy, teda z Richňavskej doliny do Krechsengrundskej doliny, z povodia Hrona do povodia Ipľa. Je dlhá 485 m. Bola vybudovaná s cieľom prepojenia Malej Richňavy s vodnou nádržou Bakomi a s novovybudovaným náhonným jarkom na odvádzanie vody z Richňavy na najvyššie situovanú šachtu Königsegg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením. Pohonná voda sa však nevyužívala len pre jedinú šachtu, ale následne aj niekoľkokrát na pohon banských a úpravníckych zariadení na nižšie situovaných šachtách. Prístup k nej bol z Hornej štôlne Bakomi, ktorá sa budovala skôr ako dolná štôlňa približne o 18 m vyššie, a to jednak z Richňavskej, jednak z Krechsengrundskej doliny cez spojovaciu šachticu. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Po dobudovaní Dolnej štôlne Bakomi sa podarilo uviesť do prevádzky jedinečnú časť vodohospodárskeho systému. Unikátnosť spočívala najmä v tom, že sa štôlňami prepojili dve povodia. Voda do tajchu Veľká Windšachta (obr.č. 260) sa privádzala Horným piargskym jarkom, ktorý sa tiahne nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) z povodia Ipľa cez Hornú štôlňu Bakomi do Hlavného richňavského jarku až do Veľkej Richňavy, ktorá sa nachádza už v povodí Hrona. Okrem toho do tejto štôlne ústil aj Hornohodrušský jarok, ktorý sa tiahne až od tajchu Červená studňa a Hornodekýšsky jarok. Z Veľkej Richňavy sa mohla voda púšťať dvoma spôsobmi. Buď to bolo do Malej Richňavy a odtiaľ Dolnou štôlňou Bakomi naspäť na piargsku stranu, kde pokračovala náhonným jarkom na šachtu Königsegg, alebo sa vypúšťala priamo do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá takisto prechádzala do Štiavnických Baní. Poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila aj ďalším úpravárenským zariadeniam na viacerých šachtách. Medzi štôlňami Hornou a Dolnou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné aj v súčasnosti prejsť z jednej štôlne do druhej po železných rebríkoch. Tie boli inštalované SVP v roku 2000 s cieľom zabezpečiť bezpečnejší prístup k výpustným ventilom, ktoré sú zabudované v Dolnej štôlni a umožnujú aj dnes regulovať vypúšťanie vody z richňavských tajchov.
Prečo „Partizánska štôlňa“?
V závere druhej svetovej vojny v roku 1945 získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých nepriateľských obranných opevnení.
Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení obranného rozostavenia poskytli dňa 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká, ktorej velili velitelia pplk. Čibaterievov, mjr. Žukov a kpt. Krivonosov. V nasledujúci deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku pod vedením kpt. Kozikova cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľov paniku. To urýchlilo oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Banícka nemocnica (Gerambovský dom)
GPS: 48.462168, 18.907333 [48° 27' 43.8'', 18° 54' 26.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Baroková kúria z 18. storočia bola pôvodne sídlom rodiny Gerambovcov, majiteľov a hlavných akcionárov Gerambovskej banskej únie, ako najväčšej ťažiarksej spoločnosti v banskoštiavnickej oblasti. V roku 1878 bola do tohto objektu presídlená banícka nemocnica z Piargu (dnes Štiavnické Bane), o ktorej slávu a zveľadenie sa pričinil vynikajúci banský lekár dr. Imrich Tóth, ktorý dlhodobo skúmal príčiny, dôsledky a hľadal spôsob prevencie pred chorobami baníkov, získanými dlhodobým pobytom od zemou alebo pri práci v hutníckych zariadeniach. Práve on ako prvý navrhol výsadbu tisícov orechov vo všetkých okolitých banských revíroch ako jeden z najdôležitejších zdrojov podporných látok a doplnku chudobnej potravy baníkov plnej olejov, stopových prvkov, vitamínov, dôležitých mastných kyselín, atď.
Piargska brána
GPS: 48.455514, 18.893315 [48° 27' 19.85'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458570, 18.892891 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 34.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol sv. Kataríny r.k.
GPS: 48.458942, 18.892751 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 33.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491, do roku 1500 sa pracovalo na vnútornej výzdobe kostola, až nakoniec bol 16. novembra 1500 vysvätený. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Otváracia doba: od 25.6 do 10.9.2011 v časoch: Po-So od 9:00 do 17:00, nedeľa od 14:00 do 19:00. Finančný príspevok na kostol je 0,70€ / osobu, v cene ktorého je zahrnutá brožúra so základnými informáciami o kostole + prípadne výklad sprievodcu. Tel. kontakt: 0902 283 286
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458428, 18.897019 [48° 27' 30.34'', 18° 53' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Kostol Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455891, 18.894272 [48° 27' 21.21'', 18° 53' 39.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Kostol svätej Alžbety
GPS: 48.452615, 18.904429 [48° 27' 9.41'', 18° 54' 15.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislava Fodora, banskoštiavnickým rezbárom Jozefom Krausom.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – Chemické laboratóriá
GPS: 48.459906, 18.897136 [48° 27' 35.66'', 18° 53' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SOŠ Lesnícka
GPS: 48.459586, 18.899255 [48° 27' 34.51'', 18° 53' 57.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SPŠ S. Mikovíniho
GPS: 48.460134, 18.898289 [48° 27' 36.48'', 18° 53' 53.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Starý zámok
GPS: 48.459556, 18.891220 [48° 27' 34.4'', 18° 53' 28.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Nový zámok
GPS: 48.455767, 18.896204 [48° 27' 20.76'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Klopačka
GPS: 48.457749, 18.892320 [48° 27' 27.9'', 18° 53' 32.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Kammerhof
GPS: 48.457855, 18.896107 [48° 27' 28.28'', 18° 53' 45.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Zwittingerov dom
GPS: 48.458560, 18.893554 [48° 27' 30.82'', 18° 53' 36.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný trojpodlažný podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Najstaršou etapou bol románsky objekt z 13. storočia, z ktorého sa zachovali zvyšky murív, kamenný polkruhový portál v suteréne a kamenná listová hlavica, dnes preomietnutá. Na prelome 15. a 16. storočia stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila do sieňového, dvojposchodového domu renesančná prestavba. V baroku sa urobili ďalšie stavebné úpravy, predovšetkým v interiéri. Až v druhej polovici 19. storočia bol objekt nadstavaný o tretie nadzemné podlažie a získal dnešnú, plastickú klasicistickú fasádu a interiérovú výstavbu.
V dome s narodil prvý uhorský literárny historik Dávid Zwittinger (1743).
Krečmáryovský dom
GPS: 48.458570, 18.893811 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 37.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne gotický trojpodlažný dom s románskym jadrom, renesančne a barokovo prestavaný. Zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z viacerých slohových období. V dvore domu bola studňa s tečúcou vodou. V budove začal r. 1764 prednášať prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jacquin.
Ružová ulica
GPS: 48.458994, 18.895099 [48° 27' 32.38'', 18° 53' 42.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Ružová ulica
Čillingerská brána- stála na mieste, kde sa Ružová ulica rozdvojuje na dolnú a hornú. Postavili ju ako súčasť protitureckého opevnenia v 2. pol. 16. storočia.
Elektráreň - pri hornom vchode do botanickej záhrady je budova bývalej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickým prúdom školské budovy a laboratórium akadémie. Postavená bola na mieste starej mestskej bašty zo 16. storočia, ktorú v 18.storočí premenili na zvonolejársku dielňu.
Dolná ružová ulica
Kuglerov dom - neskororenesančný dom zo 17. storočia s valenou klenbou nad vstupnou chodbou. Dnes je v ňom evanjelický a.v. farský úrad.
Klementov dom - neskororenesančný dom z pol. 17. storočia priechodného typu s barokovou fasádou, v ktorej je reliéf sv. Trojice.
Kellerov dom - v jadre neskorogotický dom zo zač. 16. storočia s valenou klenbou nad máshausom. Fasáda klasicistická z 1. pol. 19. storočia. Na prízemí gotický portálik. Hlavný portál s pilastrami, jónskymi hlavicami a perlovou ozdobou. V portáli sú umiestnené postavy dvoch chlapcov držiacich štít s rodinným erbom.
Mikovíniho dom
GPS: 48.458727, 18.894637 [48° 27' 31.42'', 18° 53' 40.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na parcele boli pôvodne situované dva gotické objekty, ktoré boli v renesancii zlúčené predstavaným uličným krídlom. V baroku bol dom len nepodstatne upravovaný. V druhej polovici 19. storočia získal klasicistickú štukovú fasádu.
Okrem cenných konštrukcií stredovekých murív a renesančných klenieb sa tu zachovala kolekcia architektonických detailov z obdobia renesancie: kamenné portály a okenné ostene, kamenné pätky klenieb, mladšie štukové detaily klenieb, barokové dverné a okenné výplne.
V polovici 18. storočia dom patril významnému slovenskému meračovi, matematikovi a kartografovi Samuelovi Mikovinimu (1700-1750), ktorý v ňom ako prvý profesor na baníckej škole prednášal. Školu založil r. 1735.
Mestský árešt
GPS: 48.458343, 18.893267 [48° 27' 30.03'', 18° 53' 35.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Väzenská budova bola postavená začiatkom 18. storočia pre potreby mesta. Bola poschodová s jednoduchou prehľadnou dispozíciou a so striedmym členením fasád. Mladšie stavebné úpravy neboli radikálne, okrem poslednej v roku 1991, ktorá vnútornú dispozíciu prebudovala pre potreby banky.
Evanjelické lýceum
GPS: 48.460552, 18.892186 [48° 27' 37.99'', 18° 53' 31.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na jeho mieste stála jednoposchodová budova, ktorú ev. cirkev kúpila pre potreby ev. lýcea r. 1688. Terajšiu dvojposchodovú budovu lýcea postavili v r. 1827-1830. Plány na budovu vyhotovil František Hauser. Najväčšiu zásluhu na jej postavení mal ev. superintendent Ján Szeberíni. Slávnostnú reč predniesol pri otvorení lýcea 25. Júna 1830 Ján Kollár. Pri požiari na Trojičnom námestí v r. 1851 budova vyhorela, no už v nasledujúcom roku ju opravili. R.1919 lýceum zaniklo. Na lýceu vyučovali mnohí vynikajúci pedagógovia a národovci a študovali na ňom viacerí neskorší významní básnici, ako Andrej Sládkovič, Petofi Šándor a i.
Joergesov dom
GPS: 48.460353, 18.892226 [48° 27' 37.27'', 18° 53' 32.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednoposchodový renesančný dom z 1.pol.16. stor. Dvorný trakt bol do výšky 1. poschodia postavený r.1567, ako o tom svedčí datovanie kamenného portálika na 1. poschodí. Arkáda okolo dvora a vnútorné úpravy sú z 18.storočia. Priečelie bolo naposledy upravované v polovici 19.storočia. Vstupný portál je polkruhovo sklenutý s kanelovými hlavicami pilastrov. Klenby nad priechodom i miestnosťami sú valené s lunetami. Vo dvore je dvojposchodové krídlo s kamennými profilovanými nadokennými rímsami. Na začiatku 19.storočia patril dom význačnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi. Od začiatku 20.storočia bola v budove umiestnená významná Joergesova kníhtlačiareň.
Hellov dom-dostavníková pošta
GPS: 48.458826, 18.896819 [48° 27' 31.77'', 18° 53' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rozľahlý objekt s dvoma nadzemnými podlažiami a suterénom, dom má šesťkrídlový, veľmi zložitý a nepravidelný pôdorys s dvoma uzavretými dvormi. Už v prvej polovici 15. storočia stál na parcele objekt s vlastným opevňovacím múrom. V 15. storočí bol na parcele postavený prízemný, podpivničený dom. Prevratnou bola rozsiahla renesančná prestavba na prelome 16. a 17. storočia v niekoľkých etapách, pri ktorej okrem priestorového zväčšenia, objekt získal výtvarne cenné architektonické detaily kamenných sochársky bohato zdobených portálov, okenných ostení a klenieb. Od 17. storočia bola v objekte dostavníková pošta a zájazdový hostinec pre dostavníky. Pošta tu existovala do roku 1873 t.j. do spustenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici. Objekt, aj keď v súčasnosti neobývaný a chátrajúci, je svojimi zachovanými historickými konštrukciami a cennými architektonickými detailmi z niekoľkých stavebných slohových etáp dominantou Akademickej ulice.
Kláštorný komplex s kostolom na Štiavnických Baniach
GPS: 48.439163, 18.870271 [48° 26' 20.99'', 18° 52' 12.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kláštorný komplex bol vybudovaný v prvej polovici 18 storočia a je architektonickou dominantou Štiavnických Baní. V barokovom interiéri sa nachádza rokokový organ s palstikami baníkov. Oltár sv. kríža zdobia sochy autore Dionýza Stanettiho. V 19 storočí bola ku kostolu pristavaná neorománska veža.
Parkovisko pod Novým Zámkom
GPS: 48.456011, 18.894885 [48° 27' 21.64'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pod Novým Zámkom. Počas turistickej sezóny spoplatňované.
Bezplatné parkovisko
GPS: 48.457663, 18.902466 [48° 27' 27.59'', 18° 54' 8.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na tzv. starom ihrisku. Parkovanie je bezplatné.
Parkovisko pri Kalvárii [2]
GPS: 48.463805, 18.909147 [48° 27' 49.7'', 18° 54' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované cca 500 metrov od Dolného kostola.
Parkovisko pri Kalvárii [1]
GPS: 48.461743, 18.908863 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované pri prvej kaplnke a zastavení.
Parkovacia plocha na Hájiku
GPS: 48.467351, 18.903505 [48° 28' 2.46'', 18° 54' 12.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pred vstupom do mesta v miestnej časti Hájik.
Parkovacia plocha pri Červenej Studni
GPS: 48.469183, 18.882498 [48° 28' 9.06'', 18° 52' 56.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri tajchu Červená Studňa. Na mieste začína niekoľko náučných chodníkov a cyklotrás.
Parkovisko
GPS: 48.458924, 18.897707 [48° 27' 32.13'', 18° 53' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platené parkovisko v blízkosti Botanickej záhrady a centra mesta.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451846, 18.887940 [48° 27' 6.65'', 18° 53' 16.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu v prírode.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451482, 18.888866 [48° 27' 5.34'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu pre osobné automobily a autobusy.
Parkovacia plocha pri Prachárni
GPS: 48.446137, 18.888479 [48° 26' 46.09'', 18° 53' 18.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Prachárni v miestnej časti Dolná Roveň.
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu
GPS: 48.473238, 18.913563 [48° 28' 23.66'', 18° 54' 48.83'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu s kapacitou cca 15 áut.
Parkovisko pri Vindšachte
GPS: 48.433631, 18.858748 [48° 26' 1.07'', 18° 51' 31.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov tajchu Vindšachta.
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu
GPS: 48.428134, 18.845480 [48° 25' 41.28'', 18° 50' 43.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu určená pre rekreantov v letnej sezóne.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.409989, 18.856704 [48° 24' 35.96'', 18° 51' 24.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platene parkovisko počas letnej turistickej sezóny v blízkosti tajchu Počúvadlo.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.405039, 18.856501 [48° 24' 18.14'', 18° 51' 23.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri tajchu Počúvadlo.
Parkovacia plocha Št. Bane
GPS: 48.439169, 18.864770 [48° 26' 21.01'', 18° 51' 53.17'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha sa nachádza pri ihrisku v obci Štiavnické Bane.
Parkovisko na kopci
GPS: 48.456918, 18.904253 [48° 27' 24.9'', 18° 54' 15.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri reštauračnom a ubytovacom zariadení - Penzióne na kopci.
Parkovisko
GPS: 48.461564, 18.902691 [48° 27' 41.63'', 18° 54' 9.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri internáte.
Štôlňa Michal vodná
GPS: 48.466103, 18.899247 [48° 27' 57.97'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Jednoduchý, už takmer neviditeľný murovaný portál v protiľahlom svahu oproti Michal dopravnej štôlni. Voľakedy tento vchod sprístupňoval dnes už zaniknutú šachtu Gabriel.
Odstavná plocha nad botanickou záhradou
GPS: 48.461094, 18.897289 [48° 27' 39.94'', 18° 53' 50.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha nad botanickou záhradou, situovaná cca 700 m od centra.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.454187, 18.918213 [48° 27' 15.07'', 18° 55' 5.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri nemocnici v Banskej Štiavnici.
Štôlňa Michal dopravná (stará)
GPS: 48.465705, 18.898826 [48° 27' 56.54'', 18° 53' 55.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Murovaný kamenný portál štôlne Michal dopravnej štôlne.
Ústie štôlne sa nachádza vo výške 650 m n.m. v údolí pod vrchom Glanzenberg zo severovýchodnej strany. Prístup k štôlni je po vrstevnici od štátnej cesty zo sedla Hájik. Počiatky razenia dopravnej štôlne Michal nie sú známe. Najstarší údaj je z roku 1575, kedy sa o nej píše ako o opustenej bani. V roku 1792 bola pri ústí štôlne postavená socha sv. Michala – archanjela v boji s drakom. Socha sa nachádza v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Štôlňa bola razená v blízkom nadloží žily Špitaler a po cca 10 m ju sledovala smerom na juh. Za šachtou Michal sa chodba križovala a jedna vetva prekopu smerovala k žile Bieber, ktorú sledne overila až po šachtu Gábor (obr. 97b). Podľa bansko - geologickej situácie štôlňa pôvodne sprístupňovala žilu Špitaler až po povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg (obdobie prechodu povrchovej ťažby na hlbinnú, čo sa v banskoštiavnickom regióne spája s príchodom nemeckých baníkov v 12. a najmä v 13. storočí). Po vyhĺbení šachty Michal (s vyústením pri povrchových dobývkach na vrchu Glanzenberg) štôlňa plnila dopravnú funkciu, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Po uzavretí šachty Michal (medzi povrchom a úrovňou Dopravnej štôlne Michal) sa štôlňa stala hlavným vstupným banským dielom v oblasti Glanzenbergu (obr. 98b). Po druhej svetovej vojne bola štôlňa vyzmáhaná a následne na jej úrovni bol pri šachte Michal v podzemnej strojovni umiestnený ťažný stroj typu N 1100 (výrobok ČKD Slaný). Najprv bolo ťažné zariadenie jednoetážové, ktoré na začiatku 70-tych rokov bolo nahradené dvojetážovým.
V roku 1952 bolo ústie štôlne opravené a dostalo súčasnú podobu s nápisom Michal štôlňa a v segmentovom nadstavci portálu je banícky emblém – kladivko a želiezko a letopočet poslednej rekonštrukcie – rok 1952. Ústie štôlne Michal je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Odstavná plocha
GPS: 48.454262, 18.903224 [48° 27' 15.34'', 18° 54' 11.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha pred bývalou tabakovou továrňou v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pod kaštieľom
GPS: 48.422000, 18.941553 [48° 25' 19.2'', 18° 56' 29.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre návštevníkov kaštiela vo Sv. Antone. V turistickej sezóne je parkovisko spoplatnené.
Parkovisko Križovatka
GPS: 48.45021, 18.90680 [48° 27' 0.76'', 18° 54' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: základná škola, penzión, čerpacia stanica, autoservis, bankomat.
Parkovisko J.Bottu
GPS: 48.46167, 18.89157 [48° 27' 42.01'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Parkovisko Nám.sv.Trojice
GPS: 48.45985, 18.89248 [48° 27' 35.46'', 18° 53' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Budova Mestského kultúrneho centra (býv. kat. Gymnázium)
GPS: 48.458143, 18.896217 [48° 27' 29.31'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt patril pôvodne rádu Jezuitov, pričom bol na rezidenciu prestavaný z dvoch, pôvodne gotických meštianskych domov. Aj preto je do objektu dodnes viacero vchodov. Nižšie položený, pôvodne Liempacherov dom bol v 18. storočí úplne zbúraný a začiatkom 2. polovice 18. storočia bol vybudovaný nový, opäť pripojený k vyššie stojacemu domu. Ten však, rovnako ako po obrovskom požiari objektu postavený nový zhorel a neskorším zastrešením voľného preistranstva vznikol priestor pre mestské divadlo so sálou. Objekt po rôznych zmenách majiteľov a účelov využitia opäť slúži ako mestské kultúrne centrum.
Budova Kammerhofu (Komorský dvor)
GPS: 48.457942, 18.895938 [48° 27' 28.59'', 18° 53' 45.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Dom č. 7. – sídlo pohrebnej služby Requiem
GPS: 48.457981, 18.897105 [48° 27' 28.73'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne renesančný dom z prelomu 16. a 17. storočia, upravovaný a prestavovaný aj v období baroka (v 18. storočí zaslepené okno na čelnej fasáde) aj v období klasicizmu, o čom svädšia štukové úpravy fasády a ďalšie znaky. Z konca 19. storočia pochádza aj úprava vstupných dvojkrídlových dverí z ulice.
Dom č. 11. na ul Kammerhofská (Lukovitzov dom)
GPS: 48.457555, 18.897915 [48° 27' 27.2'', 18° 53' 52.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. polovici 17. storočia, v 19. storočí a v 1. polovici 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 12. na ul Kammerhofská (Schlosserov dom)
GPS: 48.457747, 18.897862 [48° 27' 27.89'', 18° 53' 52.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí na základoch staršieho domu pravdepodobne z 18. storočia. V dome býval významný štiavnický lekár, MUDr Rudolf Welward (1892 – 1949), ktorý ako prvý na Slovensku už v 20. rokoch 20. storočia využíval röntgen a aplikoval elektroliečebné procedúry. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 29 na ul. Kammerhofská (Villa Mária)
GPS: 48.457357, 18.900366 [48° 27' 26.49'', 18° 54' 1.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 17. a 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia, kedy bol na základoch starého domu postavený prakticky nový. Prevládajúcim slohom je novogotický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. Slúžia ako penzión.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Stará Pražovňa (Wetzlerova, Bálinthova budova)
GPS: 48.457175, 18.900773 [48° 27' 25.83'', 18° 54' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
P;vodne technické objekty (sklady) zo začiatku 19. storočia (obdobia klasicizmu) boli zač. 20. storočia prestavané v secesnom slohu. Objket má lichobežníkový pôdorys so zložitou vnútornou dispozíciou, ktorej dnes dominuje otvorená hala cez dva podlažia. Pôvodne tu bolo sídlo pradiarne, tiež pražiarne kávy. Dnes kaviareň Pražovna - Irish pub & Disco Club.
Dom č. 10. na ul Kammerhofská (Kasstnerov dom)
GPS: 48.457570, 18.897857 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 52.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Barokový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V roku 1975 sa podlaha pivnice prepadla a otvor ktorý vznikol sprístupnil Glanzenberg štôlňu. Pri ďalších prácach sa táto prefárala a dokázala sa pri tom existencia tzv. cisárskych schodov s pamätnými tabuľami významných členov panovníckej rodiny osadenými pri príležitosti ich fárania do tejto štôlne.
Rímsko-katolícka fara
GPS: 48.458311, 18.897646 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 51.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt z datovním vzniku do polovice 16. storočia so starším, zrejme gotickým jadrom. Stavebnými úpravami prešiel v 18. storočí. Pôvodne renesančný sloh bol doplnený barokovými prvkami. Dispozične je objekt 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný a podpivničený.
Parkovisko H. Nemce
GPS: 48.284343, 18.987497 [48° 17' 3.63'', 18° 59' 14.99'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti predajne Coop Jednota.
Parkovisko pri stanici
GPS: 48.515882, 19.004536 [48° 30' 57.18'', 19° 0' 16.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri železničnej stanici v Kozelníku.
Parkovisko pri motoreste
GPS: 48.522106, 19.004898 [48° 31' 19.58'', 19° 0' 17.63'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri motoreste Adavil v Kozelníku.
Parkovisko
GPS: 48.168536, 18.878095 [48° 10' 6.73'', 18° 52' 41.14'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v Dudinciach.
Parkovisko pri hoteli Prameň
GPS: 48.171046, 18.880273 [48° 10' 15.77'', 18° 52' 48.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre hostí ubytovacieho zariadenia Prameň.
Parkovacia plocha pri cintoríne
GPS: 48.263363, 18.905880 [48° 15' 48.11'', 18° 54' 21.17'']
Obec: Ladzany
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha s kapacitou cca 10 automobilov v obci Ladzany.
Parkovacia plocha
GPS: 48.229595, 18.867489 [48° 13' 46.54'', 18° 52' 2.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha v obci Lišov.
Budova bývalého soľného skladu, neskôr Bryndziareň
GPS: 48.456838, 18.902243 [48° 27' 24.62'', 18° 54' 8.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojpodlažná budova bývalého skladu na soľ majiteľa Frdinanda Grubera. Objekt bol neskôr prevádzkou brindziarne.
Parkovacia plocha
GPS: 48.274327, 18.947185 [48° 16' 27.58'', 18° 56' 49.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Menšia parkovacia plocha v katastri obce Sebechleby.
Parkovisko
GPS: 48.458518, 18.891176 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 28.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Spoplatnená parkovacia plocha na ulici A. Sládkoviča.
Parkovisko
GPS: 48.458006, 18.896357 [48° 27' 28.82'', 18° 53' 46.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Kammerhofskej. Plocha je spoplatnená.
Parkovisko pri Dužine
GPS: 48.449336, 18.910246 [48° 26' 57.61'', 18° 54' 36.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri OC Dužina a predajni Lidl.
Parkovisko pri Tescu
GPS: 48.453304, 18.916629 [48° 27' 11.89'', 18° 54' 59.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri Tescu. V blízkosti bankomat VÚB a nemocnica.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453419, 18.917262 [48° 27' 12.31'', 18° 55' 2.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti nemocnice v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453675, 18.918112 [48° 27' 13.23'', 18° 55' 5.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Bratskej ulici v Banskej Štiavnici.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.455538, 18.914731 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Vion.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.441697, 18.914824 [48° 26' 30.11'', 18° 54' 53.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Slovnaft.
Parkovisko
GPS: 48.445202, 18.910293 [48° 26' 42.73'', 18° 54' 37.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti šachty František.
Objekt č. 2 na ul. Dolná (Horný majer)
GPS: 48.456822, 18.901735 [48° 27' 24.56'', 18° 54' 6.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Neskoršie zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Od konca 19. storočia tu bola divadelná sála a neskôr kinosála. Bola sídlom reštaurácie "U Wintersteina", nskôr "U Sušického". Po 2. sv. vojne bola budova súčasťou OPP.
Objekt č. 11 na ul. Katova (Botanický ústav)
GPS: 48.456272, 18.899312 [48° 27' 22.58'', 18° 53' 57.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, podpivničený. Od roku 2000 je sídlom Botanického ústavu SAV ako jeho terénna stanica.
Objekt č. 2 na ul. Železničiarska (Stará stanica)
GPS: 48.450791, 18.911447 [48° 27' 2.85'', 18° 54' 41.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt bývalej staničnej budovy v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia (1872 – 1873). Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. Počas prevádzaky štiavnickej úzkorozchodnej železnice (do roku 1948) tu bola zriadená hlavná budova železnice, po prestavbe budova slúži na bytové účely.
Budova železničnej stanice
GPS: 48.443987, 18.915053 [48° 26' 38.35'', 18° 54' 54.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Zložená stavba viacerých objektov s datovaním vzniku v roku 1949 ako jednej zo stavieb súvisiacich s Traťou mládeže z Hronskej Dúbravy.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Horná štôlňa Hirschgrund
GPS: 48.47759, 18.9022 [48° 28' 39.32'', 18° 54' 7.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica – 2MB-2-01
Horná štôlňa Hirschgrund sa nachádza v Jergištôlňanskej doline na ľavej strane Jergištôlňanského potoka, do ktorého zasahuje stredne veľká halda svojím okrajom. Obdobie razenia štôlne nie je známe, ale podľa jej charakteru sa razila pravdepodobne v 15-18. storočí. O veku tiež napovedá skutočnosť, že v banských mapách z obdobia 1.polovice 19.storočia je štôlňa zakreslená. Ústie štôlne je založené na žile Hirschgrund, ktorú toto banské dielo smerom na sever v dĺžke cca 150 m sledovalo. Žila Hirschgrund má len lokálny vývoj (viaže sa len na oblasť Jergištôlne) a pravdepodobne predstavuje jednu z nadložných vetví žily Bieber, ktorá od šobovských kremencov smerom na sever má špecifický vývoj. V línii štôlne sú výrazné prejavy po povrchovom dobývaní (pingy), čo svedčí o zrudnenom vývoji žily a prítomnosti rudného stĺpa. O tom, či žila Hirschgrund bola dobývaná aj štôlňou Horná Hirschgrund nie sú priame dôkazy, ale je to pravdepodobné z dôvodu, že bola situovaná v zóne rudného stĺpa. Po geologickej stránke sa banské chodby štôlne nachádzajú v zložitom horninovom prostredí. Okolie štôlne je budované karbonátmi mezozoika (druhohory) a zlepencami paleogénu. Tieto horniny sú značne zvodnené a ich fyzikálno-mechanické vlastnosti pre ťažbu nepriaznivé, čo mohlo mať tiež vplyv na dobývanie žily Hirschgrund. V súčasnosti je ústie štôlne nepozorovateľné, v teréne prítomnosť štôlne dokumentuje len jej halda.
Štôlňa Xaver
GPS: 48.47729, 18.90257 [48° 28' 38.24'', 18° 54' 9.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-02)
Štôlňa Xaver s pôvodným označením štôlňa Františka Xaverského sa nachádza v Jergištôlňanskej doline v nadmorskej výške 615 m. Pôvodné ústie štôlne sa nachádza v záhrade rodinného domu, v súčasnosti bez náznakov bane. História štôlne nie je dokladovaná, ale podľa jej lokalizácie možno predpokladať ešte obdobie stredoveku. Ústie štôlne bolo situované v blízkosti žilnej štruktúry Bieber, ktorá v tejto časti má niekoľko samostatných žílných vedení. Podľa smeru chodby má prvých 150 m štôlne sledný charakter, sledovaná bola jedna z nadložných vetiev. Ďalších 80 metrov má chodba štôlne už prekopový charakter k hlavnej žile Bieber. Od miesta nafárania hlavnej žily Bieber, kde je vyvinutý bohatý rudný stĺp, banské chodby štôlne Xaver majú už výrazne sledný charakter a lokalizujú historicky vydobyté časti žily Bieber. Žila Bieber v predmetnom rudnom stĺpe v nižších obzoroch bola kremenno - karbonátová s výrazne polymetalickou mineralizáciou a s relatívne zvýšeným obsahom markazitu. Zvýšený obsah markazitu spôsoboval v podzemí tvz. kyzové banské vody (s nízkou hodnotou pH), ktoré mali za následok skorú koróziu železných banských zariadení (koľaje, výstuž).
Štôlňa Juraj na Jergyštôlni
GPS: 48.477283, 18.900277 [48° 28' 38.22'', 18° 54' 1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-0-00)
V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém. Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.
Štôlňa Jeronym
GPS: 48.46024, 18.92713 [48° 27' 36.86'', 18° 55' 37.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-16)
Ústie štôlne Jeronym sa nachádza východne od banskoštiavnickej kalvárie v nadmorskej výške 538 m. Toto banské dielo sa začalo raziť ešte v 19. storočí a malo výrazne prekopový charakter s orientáciou do oblasti priebehu žily Grüner. Dĺžka štôlne je 900 m a jej pôdorysné ukončenie je takmer pod vrcholom banskoštiavnickej kalvárie. Okrem štôlne bol z jej úrovne vyrazený aj vetrací komín s vyústením pod Kalváriou. Vyústenie komína na povrchu bolo pozorovateľné ešte po 2. svetovej vojne, v súčasnosti je v rámci zabezpečenia otvor zasypaný. Po 1. svetovej vojne sa rozhodlo o razení slepej šachty (neústiacej na povrch) z úrovne štôlne po 12. obzor s celkovým prevýšením 310,2 m. Zámer hĺbiť šachtu Jeronym bol najmä z dôvodu sprístupnenia nových rudných celkov na žile Grüner na sever od šachty František, ale aj perspektívne hlbokých častí banskobelianskeho ložiska na žilách Baumgartner, Goldfahrtner a Juraj. Tento plán sa začal realizovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy bola od šachty František v úrovni 12. obzoru vyrazená sledná chodba (tzv. Péchova chodba). Anton Péch (1822-1895) bol riaditeľom banskoštiavnických baní a osobne sa zaslúžil o razenie tejto chodby. Odchodom Pécha do dôchodku sa razenie tejto chodby zastavilo. V 20. rokoch 20. storočia sa opäť rozhodlo o sprístupnení severnej časti žily Grüner a za tým účelom sa začalo dňa 16. mája 1928 so zmáhaním štôlne Jeronym a v septembri 1930 vo vzdialenosti 470 m od ústia štôlne sa začala hĺbiť slepá šachta Jeronym. V októbri 1935 šachta dosiahla plánovanú hĺbku 310,2 m, kde sa zarazilo nárazisko 12. obroru (úroveň Voznickej dedičnej štôlne). Následne sa začala v úrovni 12. obzoru raziť chodba smerom na juh a mala sa spojiť s predtým vyrazenou tzv. Péchovou chodbou vo vzdialenosti 1000m. Razenie chodby dňa 7. októbra 1937 (vo vzdialenosti 367,3 m od šachty Jeroným) bolo nečakane ukončené. V čelbe razenej chodby došlo ku silnému prívalo vôd a následnému zatopeniu razeného prekopu i samotnej šachty do výšky 101 m. V dôsledku tejto havárie boli všetky práce v šachte zastavené a strojné zariadenia odvezené. V súčasnosti po bani Jeronym zostala len výrazná halda nachádzajúca sa na súkromnom pozemku.
Štôlňa Jozef
GPS: 48.462107, 18.891301 [48° 27' 43.59'', 18° 53' 28.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-13)
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber ). Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy. V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.
Štôlňa Sattel
GPS: 48.463761, 18.889617 [48° 27' 49.54'', 18° 53' 22.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-12)
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa. Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu. Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti
Štôlňa Grüner
GPS: 48.446863, 18.908894 [48° 26' 48.71'', 18° 54' 32.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-19)
Ústie štôlne Grüner sa nachádzalo 200 metrov za kruhovým objazdom na ľavej strane cesty smerujúcej z Banskej Štiavnice do obce Sv. Anton. Na halde štôlne bola po 2. svetovej vojne postavená budova, v ktorej bolo zdravotné stredisko Rudných baní. Kríž pri ceste nad bývalou štôlňou je pravdepodobne z obdobia, keď štôlňa bola funkčná a baníci sa pri ňom modlili pred fáraním do bane. Predpokladáme, že cesta odbočujúca nahor vedľa kríža je z obdobia, keď štôlňa Grüner bola prevádzkovo prepojená so šachtou Mária. Počiatky razenia štôlne Grüner nie sú známe, avšak podľa jej lokalizácie možno predpokladať, že toto banské dielo bolo jedno z prvých pre podzemné dobývanie žily Grüner. Výrazná povrchová depresia na žile Grüner, ktorú štôlňa s rovnakým názvom vo svojej dĺžke smerne podfárala, sa nachádza nad rodinnými domami typu okál. Podľa ložiskovo štruktúrnych skutočností a starých mapových podkladov má začiatok štôlne prekopový charakter (cca 20-30 m) a po nafáraní žily Grüner chodba smeruje na juh a má výrazne sledný charakter. O veľmi starom veku štôlne svedčí aj skutočnosť, že nebola prepojená na šachtu Mária a v archívnych materiáloch sa nenašli údaje o jej dovrchnej (medzi úrovňou štôlne a nad ňou nachádzajúcou sa povrchovou dobývkou) ťažobnej aktivite. Je možné, že opustená štôlňa Grüner bola počas hĺbenia šachty Mária v prvej polovici 18. storočia vyzmáhaná a prepojená s najvyššími obzormi šachty najmä pre účely vetrania pomocou komínov.
Štôlňa Mária
GPS: 48.444798, 18.910120 [48° 26' 41.27'', 18° 54' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Mária sa nachádza v opornom múre štátnej cesty smerom na Štiavnické Bane oproti šachte František vedľa budovy bývalého riaditeľstva závodu Rudných baní. Halda štôlne sa nachádzala nad pôvodným kostolíkom pri šachte František. Počas rekonštrukcie povrchového areálu šachty František v 60. rokoch 20. storočia bol kostolík asanovaný a halda rekultivovaná. V súčasnosti je ústie štôlne zabezpečené železnou bránou. Štôlňa Mária bola razená v prvej polovici 19. storočia. Prepojila pomerne blízku šachtu Mária s povrchovými objektami šachty František. Štôlňa mala prekopový charakter a slúžila najmä na dopravu prevádzkového materiálu pre šachtu Mária. Využívala sa tiež na dopravu rudy ťaženej nad úrovňou dedičnej štôlne Kornberg zo žíl Grüner a Ján. Ruda dopravená štôlňou na povrch sa následne upravovala v stupách v oblasti Rybníkov. Prevádzková prepojenosť šácht Mária a František bola aj z toho dôvodu, že obidve patrili pod jeden závod a ich ťažba sa orientovala na žilu Grüner. V minulosti slúžila štôlňa Mária podľa potreby aj na vetranie, najmä horných obzorov šachty Mária. Štôlňa je vyrazená v horninách andezitu, ktoré sú v blízkosti žily Grüner tektonicky porušené a hydrotermálne premenené.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
GPS: 48.419354, 18.935966 [48° 25' 9.67'', 18° 56' 9.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mor%C3%A1lna_teol%C3%B3gia
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Štôlňa Matej
GPS: 48.44245, 18.88996 [48° 26' 32.82'', 18° 53' 23.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–12)
Ústie štôlne Matej je situované v štefultovskej doline, ale funkčný dosah tohto banského diela je prevažne v oblasti Štiavnických Baní. Blízko ústia štôlne sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil pre prevádzkové účely tohto banského diela. Štôlňa Matej sa prvýkrát spomína v roku 1587, keď pod názvom Nová Bieberova štôlňa bola pričlenená ku Bieberštôlnianskemu ťažiarstvu. Premenovanie štôlne na Matej sa pravdepodobne uskutočnilo po arcikniežati Matejovi (bratovi cisára Rudolfa), na ktorého sa banskoštiavnická vrchnosť začiatkom 17. storočia obracala s prosbou vo veci baníkov povolávaných do vojska. Začiatkom 17.storočia štôlňa musela mať značný rozsah, nakoľko v roku 1612 bolo rozhodnuté, že pre vetracie účely tohto banského diela sa vyrazí šachta Maximilián. Prvé dobývacie práce štôlňou Matej sa vykonávali na žile Ján, ktorá sa pôvodne nazývala Matejštôlnianska žila. Celkove štôlňou Matej boli rozfárané a dobývané žily Ján, Gräfi, Špitaler a Wolf. Podľa dostupných záznamov najkvalitnejšia ruda z týchto žíl bola dobývaná na žile Špitaler, kde obsah zlatostriebra dosahoval až 15 lótov ( 1 lót je historická jednotka kvality rudy so zastúpením 15,35 g kovu v 49,l kg rudy). Štôlňa Matej vo svojej celej histórii, okrem sprístupnenia a dobývania rôzne kvalitných rúd mala aj úlohu odvodňovania pomerne rozsiahleho a na vodu bohatého banského poľa. Po ukončení prevádzkovania tohto banského diela sa vody štôlne využívali dlhé desaťročia pre zásobovanie (systémom vodovodu) obyvateľstva značnej časti Štefultova. Posledný údaj o dobývacej aktivite štôlne Matej je z roku 1848, kedy sa na žile Ján dobývala už len ruda, ktorá sa v dôsledku kvality upravovala v stupových zariadeniach. Táto ruda bola dobývaná prevažne z častí ložiska, ktoré v predchádzajúcich storočiach pre nižšiu kvalitu nespĺňali kritéria rentabilnej ťažby. Posledné využitie (druhá polovica 19. storočia) štôlne Matej pre banské účely bolo na dopravné účely pri ťažbe rudy a najmä jaloviny z oblasti Wolf a Ferdinand šachty v Štiavnických Baniach. V údolí pod štôlňou Matej je rozsiahla plošná halda, ktorá bola vybudovaná prevažne v 19. storočí.
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Štôlňa Kuchajda
GPS: 48.43957, 18.86223 [48° 26' 22.45'', 18° 51' 44.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–02)
Štôlňa Kuchajda je starým banským dielom, ktoré vo svojej úrovni sprístupnilo žily Kuchajda, Veterník a Anton. Prevažná časť banských diel v úrovni štôlne Kuchajda boli sledné chodby po žile Veterník. Západne od Kuchajda štôlne (v smere žily Veterník) v úrovni 765 m n.m. žila Veterník od povrchu bola sprístupnená aj štôlňou Viktória. Obe tieto štôlne boli výškovo prepojené sledným komínom po žile Veterník, ktorý napomohol k dobývaniu danej žily. Podľa údajov z raziacich prác z 18. storočia je zrejmé, že banícka aktivita v tejto oblasti musela byť ďaleko pred týmto obdobím, nakoľko čelba razená v roku 1780 prišla do opustenej šachty a najbohatšie časti zrudnenia boli už vydobyté. Počiatky ťažby na žile Veterník boli povrchovým spôsobom, čo dokazuje pingový ťah na východe tejto žily. O časovosti dobývania blízkopovrchových častí žily Veterník je možné len predpokladať a je možné ho dávať do obdobia ostatnej povrchovej ťažby v regióne Štiavnických Baní, čo mohlo byť už v období keltského osídlenia. Odvodňovanie banských priestorov na žile Veterník sa vykonávalo pomocou Vodnej štôlne, ktorej ústie bolo pod haldou Piarg šachty v nadmorskej výške 669 m.. Z pohľadu geologicko – štrukturálneho žila Veterník prezentuje jednu z viacerých žilných štruktúr v oblasti Štiavnických Baní, ktoré sa odpojili od hlavných žíl a výrazne zmenili svoje smerovanie od generálneho smeru SSV – JJZ. Smerné pokračovanie a bilančný vývoj týchto žíl nebol veľký. Štôlňou Kuchajda a žilou Veterník sa chce demonštrovať, že aj menej zrudnené žily boli v minulosti objektom banského podnikania a ťažby. Miesta odpájania vedľajších žíl od hlavných žilných štruktúr, resp. ich križovanie boli často najbohatšími polohami banskoštiavnického ložiska. Ústie štôlne počas 2. svetovej vojny bolo ešte prístupné (bolo miestom úkrytu miestnych obyvateľov v období prechodu fronty). V súčasnosti ústie je v zastavanej časti rodinného domu a priamo na danom mieste sa nachádza plechová garáž.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.
Autoservis BSAUTO
GPS: 48.455310, 18.907891 [48° 27' 19.12'', 18° 54' 28.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: murgacradovan@gmail.com, +421 903 811 102
Web: http://www.autokellyautoservis.sk/vyberte-si-servis/akas/banskobystricky-kraj/25-bsauto
Autoservis BSAUTO,s.r.o. (Auto Kelly) na ulici Pletiarska 1672/24, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoumyváreň GINO
GPS: 48.452551, 18.894416 [48° 27' 9.18'', 18° 53' 39.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: ginopajero@gmail.com, +421 911 433 283
Autoumyváreň GINO na ulici "Na Žigmund šachtu 16-18", 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Jutoma
GPS: 48.438723, 18.91785 [48° 26' 19.4'', 18° 55' 4.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Web: http://www.jutoma.sk
Autoservis Jutoma na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Takáč
GPS: 48.453188, 18.895268 [48° 27' 11.48'', 18° 53' 42.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 903 506 666
Autoservis Takáč na ulici Na Žigmund šachtu 563/13, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica - Vion
GPS: 48.455769, 18.914874 [48° 27' 20.77'', 18° 54' 53.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45 / 692 20 04
Čerpacia stanica - Vion na ulici SNP 1583/30A, 969 01 Banská Štiavnica.
STK - Banská Štiavnica
GPS: 48.474432, 18.912644 [48° 28' 27.96'', 18° 54' 45.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: stk.bs@centrum.sk
Web: http://www.stkbanskastiavnica.sk, +421 45/672 2919, +421 910 903 505
STK na ulici Belianska 1453/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Matiba
GPS: 48.456783, 18.901764 [48° 27' 24.42'', 18° 54' 6.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 27 33
Pneuservis - Matiba na ulici Dolná 839/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Durpal
GPS: 48.438676, 18.917875 [48° 26' 19.23'', 18° 55' 4.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Pneuservis - Durpal na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince
GPS: 48.172372, 18.881877 [48° 10' 20.54'', 18° 52' 54.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 045 / 558 32 42
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince na ulici K. Braxatorisa 962 71 Dudince.
Autoservis - PMPK
GPS: 48.278292, 18.988826 [48° 16' 41.85'', 18° 59' 19.77'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 0903 455 222, 0918 693 746
Web: http://www.pmkp.sk
Autoservis - PMPK na ulici Hontianske Nemce 292, 962 65 Hontianske Nemce.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Dom č. 5 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462280, 18.891077 [48° 27' 44.21'', 18° 53' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednopodlažný podpivničený meštiansky dom s podkrovím. Prevládajúcim stavebným slohom je barokový. Dom hoci nie je kultúrnou pamiatkou, prechádza citlivou postupnou rekonštrukciou.
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica
GPS: 48.441664, 18.914472 [48° 26' 29.99'', 18° 54' 52.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 30 35
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho 7-9, 969 01 Banská Štiavnica.
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.