var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.281583, lng: 18.913223, icon: 'mapserver/kategorie/9.png', title: 'PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)', infoWindow: { content: '
PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
GPS: 48.281583, 18.913223 [48° 16' 53.7'', 18° 54' 47.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Kontakt: Sebechleby č.10, E-mail: ozsebechleby@yahoo.com / starahora@gmail.com
V prekrásnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov sa nachádza unikátna vinohradnícka osada Stará Hora (časť obce Sebechleby). Pôvodne predstavovala zoskupenie vínnych pivníc ručne tesaných do tufových svahov. Nad tieto pivnice boli neskôr nadstavané malé jedno a dvojpriestorové murované vinohradnícke domčeky. S niečím podobným sa v tak veľkej koncentrácií nikde inde na Slovensku nestretneme, preto nečudo, že celá osada bola v roku 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti Stará Hora nemá nijakých trvalých obyvateľov. Pravidelne sa v nej však usporadúvajú rôzne folklórne slávnosti a kultúrne akcie, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube návštevníkov. Pamiatkovú rezerváciu si možno prehliadnuť i mimo slávností. Malebné chalúpky a asi štrnásť desiatok vínnych pivníc, to všetko v obklopení lesov, sľubuje krásny zážitok, ktorý možno navyše spestriť i návštevou miestneho Národopisného múzea s pivnicou núkajúcou zavítavším možnosť ochutnávky jedinečných starohorských vín. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o návštevu múzea treba kontaktovať pani Máriu Cipcerovú: +421 910 265 528.)
PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA
– bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981.
Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. Posledných rokoch sa využívajú objkety na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Pivnica nad Špitom
GPS: 48.281332, 18.912735 [48° 16' 52.8'', 18° 54' 45.85'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica nad Špitom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 27 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Hlboká na Rínku
GPS: 48.281566, 18.912483 [48° 16' 53.64'', 18° 54' 44.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Hlboká na Rínku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 35 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Chyžka pod orechom
GPS: 48.281469, 18.912510 [48° 16' 53.29'', 18° 54' 45.04'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Chyžka pod orechom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 22 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u poľovníka
GPS: 48.281619, 18.912437 [48° 16' 53.83'', 18° 54' 44.77'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u poľovníka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 21 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica za prešom
GPS: 48.281734, 18.912496 [48° 16' 54.24'', 18° 54' 44.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica za prešom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 18 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Starohorská pivnica
GPS: 48.281680, 18.912416 [48° 16' 54.05'', 18° 54' 44.7'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Starohorská pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 20 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u troch sestier
GPS: 48.281887, 18.912416 [48° 16' 54.79'', 18° 54' 44.7'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u troch sestier v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 36 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica dobrej nálady
GPS: 48.282094, 18.912255 [48° 16' 55.54'', 18° 54' 44.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica dobrej nálady v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 13 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u farmára Pištu
GPS: 48.282280, 18.912244 [48° 16' 56.21'', 18° 54' 44.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u farmára Pištu v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 14 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Rodinná pivnica
GPS: 48.282030, 18.912298 [48° 16' 55.31'', 18° 54' 44.27'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Rodinná pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 49 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica slnka
GPS: 48.281776, 18.912448 [48° 16' 54.39'', 18° 54' 44.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica slnka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 17 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pri kríži
GPS: 48.282383, 18.912405 [48° 16' 56.58'', 18° 54' 44.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pri kríži v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 11 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica na rohu u Lauku
GPS: 48.281725, 18.912384 [48° 16' 54.21'', 18° 54' 44.58'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: RNDr. Róbert Lauko; 0905777967; robolauko@robolauko.sk
Pivnica na rohu u Lauku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 19 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Konkordia
GPS: 48.281273, 18.912330 [48° 16' 52.58'', 18° 54' 44.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Konkordia v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 24 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Grnčište
GPS: 48.281360, 18.912279 [48° 16' 52.9'', 18° 54' 44.2'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Grnčište v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 23 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Národopisné múzeum
GPS: 48.282448, 18.912295 [48° 16' 56.81'', 18° 54' 44.26'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: +421 910 265 528, *pani Cipcerová; Info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Pivnica Národopisné múzeum v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 12 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Ivana
GPS: 48.282696, 18.912188 [48° 16' 57.71'', 18° 54' 43.88'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Ivana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 40 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Jána Benedika
GPS: 48.283454, 18.912558 [48° 17' 0.43'', 18° 54' 45.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica Jána Benedika v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 9 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o novopostavený dom, ktorý nie je pamiatkovým objektom.
Pivnica u Michala
GPS: 48.282408, 18.913403 [48° 16' 56.67'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Michala v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 5 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Kempova pivnica
GPS: 48.282583, 18.913159 [48° 16' 57.3'', 18° 54' 47.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Kempova pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 51 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u vinára
GPS: 48.282376, 18.912890 [48° 16' 56.55'', 18° 54' 46.4'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u vinára v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 32 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Kaluška
GPS: 48.282346, 18.912791 [48° 16' 56.45'', 18° 54' 46.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica Kaluška v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 31 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica sebechlebských hudcov
GPS: 48.281939, 18.913049 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 46.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica sebechlebských hudcov v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 4 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o relatívne pladšiu, prestavanú a upravenú pivnicu spolu s ubytovaním, priočom stavba nie je pamiatkovým objektom.
Pivnica u Grondlíka
GPS: 48.283754, 18.912646 [48° 17' 1.51'', 18° 54' 45.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Grondlíka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 26 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Prosredná
GPS: 48.282508, 18.912865 [48° 16' 57.03'', 18° 54' 46.31'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com
Pivnica Prosredná v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 10 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica nádeje
GPS: 48.282713, 18.913862 [48° 16' 57.77'', 18° 54' 49.9'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica nádeje v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 7 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u nás doma
GPS: 48.282616, 18.913889 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 50'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u nás doma sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 30 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Petra Roziaka
GPS: 48.280896, 18.912435 [48° 16' 51.23'', 18° 54' 44.77'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Pera Roziaka sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 47 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Geľa
GPS: 48.280974, 18.915067 [48° 16' 51.51'', 18° 54' 54.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Geľa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 3 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.
Pivnica na rázcestí u Jána
GPS: 48.281074, 18.915582 [48° 16' 51.87'', 18° 54' 56.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica na rázcestí u Jána sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 45 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica sv. Urbana
GPS: 48.281420, 18.916816 [48° 16' 53.11'', 18° 55' 0.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica sv. Urbana sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 2 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pri posedení je v ponuke : domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia.
Pivnica u vincúrky
GPS: 48.282302, 18.916494 [48° 16' 56.29'', 18° 54' 59.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u vincúrky sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 1 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Džimiho
GPS: 48.281442, 18.916521 [48° 16' 53.19'', 18° 54' 59.48'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Džimiho sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 33 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Petra Fidluša
GPS: 48.282952, 18.913224 [48° 16' 58.63'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Petra Fidluša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 6 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Očenáša
GPS: 48.282195, 18.912092 [48° 16' 55.9'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Očenáša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 8 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Muzikantov
GPS: 48.281933, 18.912280 [48° 16' 54.96'', 18° 54' 44.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Muzikantov sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 15 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Jozefa
GPS: 48.281811, 18.912395 [48° 16' 54.52'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Jozefa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 16 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod orechom
GPS: 48.282536, 18.912672 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 45.62'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: 48.282536,
Pivnica pod orechom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 25 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Johana
GPS: 48.282886, 18.913423 [48° 16' 58.39'', 18° 54' 48.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: Pivnica u Johana 28
Pivnica u Johana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 28 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod hruškou
GPS: 48.281938, 18.912397 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 44.63'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica pod hruškou v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 29 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Šimúta
GPS: 48.281901, 18.912858 [48° 16' 54.84'', 18° 54' 46.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Šimúta sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 34 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Baja
GPS: 48.282879, 18.912796 [48° 16' 58.36'', 18° 54' 46.07'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Baja sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 37 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Pálku
GPS: 48.282131, 18.912611 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 45.4'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Pálku sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 38 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica nad brezami
GPS: 48.281463, 18.912236 [48° 16' 53.27'', 18° 54' 44.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod brezami sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 39 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod bielym krížom
GPS: 48.283127, 18.912552 [48° 16' 59.26'', 18° 54' 45.19'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod bielym krížom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 41 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Najväčšia starohorská trojpivnica
GPS: 48.281707, 18.915636 [48° 16' 54.15'', 18° 54' 56.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: 48.281707,
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Najväčšia starohorská trojpivnica sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 42 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Šrubu
GPS: 48.282741, 18.913283 [48° 16' 57.87'', 18° 54' 47.82'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Šrubu sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 43 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Mira Réricha
GPS: 48.282130, 18.912994 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 46.78'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Mira Réricha sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 44 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod jedličkou.
GPS: 48.282994, 18.913568 [48° 16' 58.78'', 18° 54' 48.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod jedličkou sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 46 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Kaufman
GPS: 48.280539, 18.912522 [48° 16' 49.94'', 18° 54' 45.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Chatka s vínnou pivnicou a príjemným vonkajším sedením v prekrásnom prostredí.
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Vinárske pivničky
GPS: 48.233320, 18.998965 [48° 13' 59.95'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Vínne pivničky
GPS: 48.237250, 19.006280 [48° 14' 14.1'', 19° 0' 22.61'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
Pinga pri šachte Cigeiner
GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.
Pingy na žile Terézia
GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod šachtou Roveň
GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod Tanádom - JZ
GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy pod Tanádom - JV
GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Pingy na Žile Terézia
GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)
GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.