Tesárske Dúpänce
GPS: 48.21069, 18.945358 [48° 12' 38.48'', 18° 56' 43.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta
Neveľká juhoslovenská obec Hontianske Tesáre ukrýva vo svojich lesoch jedinečnú, avšak málo známu turistickú atraktivitu, tzv. Dúpence (alebo tiež Dúpänce). Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia, ktoré po prvýkrát opísal známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť, pravdepodobne slúžili ako útočiská ľudu pred Turkami, miestna tradícia ich však kladie ešte ďalej do minulosti – až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dohromady štyri skalné skrýše. Podľa počtu komôrok sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. Najzaujímavejšia je Osemdierka. Jej vstupný otvor sa nachádza asi 20 m nad zemou. Z centrálneho priestranstva sa vstupuje do ôsmich „izieb“, z toho štyri sú veľké – akoby pre dospelých a štyri malé – akoby pre deti. V lokalite tesárskych Dúpencov sa nachádzajú informačné tabuľky, ktoré návštevníkom predstavujú jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.
Travertínová terasa – Rímske kúpele
GPS: 48.165860, 18.883244 [48° 9' 57.1'', 18° 52' 59.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Malebné juhoslovenské mestečko Dudince má čo ponúknuť nielen priaznivcom kúpeľných kúr, ale i milovníkom prírodných zaujímavostí a historických záhad. Jeho azda najväčšou turistickou atraktivitou sú nevšedné travertínové útvary – kopy a krátery – nachádzajúce sa v areáli tunajšieho kúpeľného parku. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg
GPS: 48.460863, 18.894466 [48° 27' 39.11'', 18° 53' 40.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Objekt je lokalizovaný v najvýraznejšej časti povrchovej dobývky na vrchu Glanzenberg. Tu sa nachádza výrazné skalné bralo, ktoré bolo vytvorené banskou činnosťou a tvorí priame podložie vo viacerých etapách dobývanej hlavnej žily Špitaler. V tomto úseku žilný systém štruktúry Špitaler tvoria viaceré samostatné, viac-menej paralelné žily, medzi ktorými je vyvinutý nepravidelne zrudnený žilníkový systém. Z južnej strany za hlavným bralom sú otvorené vydobyté priestory na podložných štruktúrach žily Špitaler. Lokálne tam možno pozorovať relikty po dobývaní ohňom. Tieto miesta sa prejavujú pomerne hladkými plochami lavórovitého tvaru. Dobývanie ohňom spočívalo v založení ohňa pri hornine, jej silnom prehriati a následnom popraskaní (prevažne so sférickou orientáciou). Takto zoslabená hornina sa pri ručnom dobývaní ľahšie rozpájala. Predpokladá sa, že stopy na povrchovej dobývke po dobývaní ohňom sú ešte z obdobia keltského osídlenia. Vývoj povrchovej dobývky mal tri základné technologické stupne. V prvej etape sa dobývali nad povrch vystupujúce zrudnené časti žily Špitaler. Postupom do hĺbky sa vytvárala nerovnomerná ryha s podložnou stenou (reprezentovaná terajším bralom) a nadložnou stenou. Dôkazom tejto etapy sú zachované relikty hniezd (na rozpery) v skalnom brale. S postupom hĺbenia narastali problémy s vodou a čerstvým vzduchom. Preto nastúpila druhá technologická etapa. Začali sa raziť krátke prekopy od povrchu v dĺžke 10 – 20 m kolmo k dobývanej žile. Dôkazom toho je zachovaný relikt čelby prekopu (razeného pomocou ohňa) v skalnej stene. Počiatky razenia prekopov je možné predpokladať v 11. – 12. storočí, kedy sa v banskoštiavnickej oblasti začalo používať hlbinné dobývanie. Tretia etapa ťažby na vrchu Glanzenberg bola podmienená miestnymi ložiskovými pomermi štruktúry Špitaler. Tu bolo vyvinuté zrudnenie v hlavnom vedení žily aj v nadložnom žilníku, ktorý sa v poslednej fáze povrchovej ťažby po terajšiu úroveň terénu tiež vydobyl. Na vytvorenej, pomerne rozsiahlej ploche sa vytvoril priestor na hĺbenie šachty Michal, a to bol začiatok už typickej hlbinnej ťažby. Toto miesto patrí k najpozoruhodnejším objektom trasy staromestského chodníka. Jednak pre viditeľné zvyšky najstaršieho dobývania rúd v celom regióne, jednak pre zaujímavé pohľady na mesto a jeho široké okolie (stavebný vývoj mesta tu možno dokumentovať až po 20. stor.). Do týchto miest sa všeobecne kladú najstaršie počiatky dobývania rúd zlata a striebra – a to už Keltami, hoci priame doklady ťažby po nich sa nezachovali. Nie je to prekvapením, pretože intenzívna ťažba v 11. – 15. stor. musela tieto zvyšky prekryť. Prítomnosť Keltov dokazujú staršie nálezy (z 18. stor.) z lokality Staré mesto a stále početnejšie dôkazy prítomnosti keltského etnika v bližšom i vzdialenejšom okolí (Sitno, Ilija ) .Na historickej vedute mesta z r. 1764 vidieť v blízkosti skalnej steny povrchových dobývok ruiny mohutnej stavby, ktorá v časoch protitureckých bojov mohla mať funkciu vojenskej pevnosti, avšak jej pôvodné využitie súviselo pravdepodobne s úpravou rudy. Je všeobecne známe, že rudy sa triedili podľa kvality nielen v bani, ale aj v bezprostrednej blízkosti banských diel. Po opustení sídliska a hradu na Starom meste správcom ťažby, mohol objekt plniť funkciu depozitu dolovanej rudy. Vzhľadom na mohutnosť stavby mohla byť vybudovaná v bližšie neurčenom období gotiky. Archeologický výskum v týchto miestach nebol zatiaľ realizovaný. Zo zberu pochádza niekoľko baníckych nástrojov (napr. želiezka) ako dôkaz použitia železného pracovného nástroja na oddeľovanie rudy od jaloviny.
Povrchové dobývanie žily Špitaler
GPS: 48.461553, 18.895196 [48° 27' 41.59'', 18° 53' 42.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banskoštiavnicko-hodrušská drahokovová oblasť sa nachádza na ploche 100 km². Bolo tu ťažených okolo 120 žíl a odžilkov. Žila Špitaler (na jej východe sa objekt nachádza) je z historicko - významového hľadiska najdôležitejšia. Predpokladá sa, že na tejto žile (jej smerná dĺžka presahuje 8 km) v úseku Glanzenberg začala ťažba drahokovových rúd celej oblasti. Zlatostrieborné rudy sa tu ťažili už v čase keltského osídlenia. V tejto časti žily Špitaler bola povrchovou ťažbou vytvorená najdlhšia (650 m) a najvýraznejšia povrchová dobývka celého rudného regiónu. V období do 11. - 12. storočia bolo na nej ručným spôsobom vyťažené a premiestnené okolo 1 milióna ton rudy a okolitej horniny. Informačná tabuľa je na mieste východu žily, kde intenzita zrudnenia bola relatívne nízka, preto aj povrchová ťažba v tejto časti bola len minimálna. Ale už niekoľko metrov na sever a na juh sú prítomné výrazné smerné depresie, ktoré sú pozostatkom výraznej povrchovej ťažby. Depresia smerom na juh (pod cestou) zo západnej strany je ohraničená skalnou stenou, ktorá tvorí podložie vydobytej žily. Ryha smerom na sever v záhrade nad cestou, mala značne hlbší dosah aj so zarazenými banskými chodbami. V priebehu 20. storočia bola časť pôvodnej ryhy zasypaná. Po ložiskovej stránke vydobyté depresie predstavujú východy rudných stĺpov (časti žily so značným zrudnením). Šírka povrchových smerných depresií je miestami preto tak veľká (lokálne presahuje 20 m), že žila Špitaler má často niekoľko vedení, medzi ktorými je vyvinutý žilník a v miestach povrchovej ťažby sa dobývala celá zrudnená poloha. Mineralogické zloženia žilnej výplne, premeny okolitých hornín, tektonické porušenie, zvetrávanie a následná denudácia jednotlivých žíl v banskoštiavnickom ložisku bolo značne rozdielne. Žilná výplň žily Špitaler v časti Glanzenberg bola prevažne kremenná a okolitá hornina viacmenej silicifikovaná. Táto skutočnosť sa pri zvetrávaní prejavila tým, že na východe žily sa vytvorili smerne (v smere žily) vystupujúce bralovité útvary, ktoré výrazne vystupovali v reliéfe krajiny. Rudná zložka v tejto časti žily mala masívny charakter (iné žily sú prevažne impregnačné), čo malo vplyv na ich ľahkú identifikáciu. Značná kusovosť žilnej výplne bola výhodná aj pre úpravu rúd a hutné spracovanie. Tieto skutočnosti napovedajú, že práve v tejto časti bol začiatok baníctva v regióne Banskej Štiavnice. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že práve v oblasti výstupu žily Špitaler na povrch vzniklo mesto Banská Štiavnica.
Zaplavený kameňolom
GPS: 48.303086, 19.013152 [48° 18' 11.11'', 19° 0' 47.35'']
Obec: Devičie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Kameňolom sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce, spevnenou cestou cca 1,5 km. Ťaženou surovinou bol olivinický čadič. V súčasnosti je lom zaplavený vodou a využívany hlavne na rekreačné účely.
Tesárska roklina
GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina
Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.
Zrúcaniny kaštieľa
GPS: 48.208053, 18.834793 [48° 12' 28.99'', 18° 50' 5.25'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V Súdovciach bol v minulosti klasicistický kaštieľ. Pochádzal zo začiatku 19. storočia, a jeho súčasťou bol park. Park asi pred 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery a vysadil v ňom vzácne rastliny a dreviny. Park bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo už len jedno gingo, ktorého vek určili prírodovedci na približne 260 rokov. Na priľahlom súkromnom pozemku sa nachádzajú už len fragmenty múrov bývalého kaštieľa.
Torzo starej drevenice
GPS: 48.391277, 18.981155 [48° 23' 28.6'', 18° 58' 52.16'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V strede obce Žibritov sú upravené zvyšky drevenice (jej torzo), do podoby sedenia pre menšiu partiu. Dookola sú drevené sochy, napr. svätý Peter s dáždnikom a iné. Je to ideálne oddychové miesto pre rodinu s detmi.
Štangarígeľ – Krupinské Bralce
GPS: 48.376423, 18.989153 [48° 22' 35.12'', 18° 59' 20.95'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí obce Žibritov je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.
Ruiny zaniknutého renesančného kostola
GPS: 48.391891, 18.980640 [48° 23' 30.81'', 18° 58' 50.3'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zbytky opevnenia a múrov zaniknutého renesančného opevneného kostola. Na JV rohu pozemku sa zachovala len bašta, ktorá v súčasnosti slúži ako zvonica a je pamiatkovým objektom
Sídlisko Porošín
GPS: 48.181496, 18.858897 [48° 10' 53.39'', 18° 51' 32.03'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Neskúmané archeologické nálezisko - sídlisko Porošín-Širokie z obdobia praveku.
Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky
GPS: 48.229596, 18.864996 [48° 13' 46.55'', 18° 51' 53.99'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto obydlí a vínnych pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Skalné obydlia (aj bunkre?)
GPS: 48.23792, 18.86692 [48° 14' 16.51'', 18° 52' 0.91'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú vyhĺbené do mäkkých vulkanických hornín, najčastejšie do tufov a tufitov. Na tejto lokalite dosahujú vnútorné priestory obrovské rozmery, spolu niekoľko 100 metrov štvorcových. Na stenách vidno pozostatky rozvodov elektrickej energie z druhej polovice 20. storočia. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou práce kamenárov. V čase protitureckých nájazdov rovnako ako počas oboch svetových vojen boli tieto priestory využívané ako bunkre.
Mineralizovaný prameň
GPS: 48.226219, 18.862732 [48° 13' 34.39'', 18° 51' 45.84'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky.
Vínne pivničky
GPS: 48.227114, 18.861101 [48° 13' 37.61'', 18° 51' 39.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj vinárske pivničky, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivničiek, rovnako ako do skalných obydlí vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)
GPS: 48.237055, 18.872293 [48° 14' 13.4'', 18° 52' 20.25'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ľud lužickej kultúry spaľoval mŕtvych na samostatnom žiarovisku mimo hrobov. Spálené kostičky boli po kremácii vyzbierané a uložené do popolnice, ktorá mávala v dne otvor "pre dušu". (Zdroj: Kniha Hont)
Fotogaléria zachytáva artefakty, vykopávkaky nájdené členmi Archeologického ústavu SAV vysunutého pracovisks Zvolen v roku 2008 práve na lokalite Siebrnica.
Vínne pivničky vytesané do skaly
GPS: 48.237274, 19.006287 [48° 14' 14.19'', 19° 0' 22.63'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov
GPS: 48.235979, 18.992442 [48° 14' 9.52'', 18° 59' 32.79'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Epiklastické vulkanické brekcie lahárov amfibolicko-pyroxenických andezitov tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Z petrografického hľadiska ide o amfibolicko-pyroxenické andezity. Epiklastiká sa podieľajú na stavbe sebechlebskej formácie v štiavnickom stratovulkáne.
Lahárový prúd
GPS: 48.236054, 18.992501 [48° 14' 9.79'', 18° 59' 33'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lahárové prúdy (bahnotoky s obsahom ílu, piesku, sopečného popola, úlomov vulkanických hornín a pemzy) tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Vznik takýchto lahárov je sprievodným javom pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je obyčajne vytvorený zo zmesi sopečného popola, úlomkov sopečných vyvrelých hornín, zmesi bahna a samozrejme vody, ktorá dáva celú takúto masu pri dostatočnom nasýtení do pohybu. Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz. Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.
Vrch Sitno
GPS: 48.402047, 18.876377 [48° 24' 7.37'', 18° 52' 34.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Sitno (1009 m n.m.) je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami. Určite najvzácnejšia je tá, ktorá hovorí o Sitnianskych rytieroch, žijúcich v masíve Sitna. Tu čakajú pripravení pomôcť Slovákom vtedy, keď im bude najhoršie.
Jeden dramatický autor vo svojej hre o Slovenskom národnom povstaní nechal svojich hrdinov putovať za Sitnianskymi rytiermi, aby pomohli ich bojujúcej jednotke. Sitnianski rytieri však ich prosbe nevyhoveli. Nevieme prečo, nevie to ani autor, ale je tu niekoľko možností. Buď sa už rytieri v podzemných palotách Sitna nenachádzajú, alebo sa nevedia zjednotiť, kedy pomoc skutočne potrebujeme. Môžu nám tiež nerozumieť, ale najskôr to bude asi preto, že ešte nebolo so Slovákmi tak zle, aby si nevedeli pomôcť sami.
Ozaj, boli ste už na Sitne a skúsili tam dupnúť nohou, aby ste počuli ako to tam duní? Skúste to.
Podľa slovníka cudzích slov je "akropola komplex stavieb vytvárajúcich určitý architektonický celok, vybudovaných na vyvýšených priestranstvách (pahorkoch) nad starovekými gréckymi mestami; opevnená vyvýšenina; vyšehrad, alebo druhá možnosť vyššie položený hrad".
Čo nás oprávňuje o vrchole Sitna hovoriť ako o akropole? Predovšetkým sú to archeologické vykopávky, ktoré tu začal organizovať už Andrej Kmeť. Okrem stredovekého hradu je však na plošine vrcholu Sitna množstvo ďalších pozostatkov činností a architektúry, ktoré hovoria o osídlení Sitna oveľa skôr, ako v stredoveku.
Predovšetkým je to mohutné valové opevnenie v dvoch líniách. V stredoveku, okolo 13. storočia, bola vonkajšia línia upravená na hradby a vytvorila so stredovekým hradom jeden opevnený celok. Areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. Našla sa tu napríklad aj prieskovcová forma na odlievanie bronzových dlátok.
Archeologický výskum sa začal realizovať v roku 1970. Podnetom boli nálezy amatérskeho archeológa J. Truchlika, ktorý pri vykopávkach na stredovekom hrade získal črepové fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výskum pokračoval v roku 1978 ako zisťovací a v roku 1979 pokračoval v súvislosti s výstavbou retranslačnej stanice, ako výskum zachraňovací.
Tieto vedecké výskumy, ktoré viedol Dr. J.Labuda, už jednoznačne dokázali, že Sitno bolo v rokoch 1200 - 800 pred naším letopočtom hradisko vojensko-administratívneho charakteru a zároveň bolo aj strediskom metalurgie.
Veľký význam pre obyvateľov tohto hradiska mal zdroj vody, ktorý sa tu našiel a označil ho vo svojich prácach aj Andrej Kmeť. Pokiaľ ide o valy, ktoré sa zachovali až do dnešných čias, výskum ukázal, že sú to pôvodne praveké obranné valy pozostávajúce z nasucho uložených kameňov a mohutného násypu zeminy. Kamene vo vale zo stredoveku už boli pospájané maltou.
Hoci sa archeologický výskum na celej ploche hradiska neuskutočnil a Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie, pri už zrealizovaných archeologických výskumoch sa ukázalo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala (nálezy kamenných žarnovov, poľnohospodárskych nástrojov).
Ešte si odpovedzme na otázku, kto boli ľudia lužickej kultúry. Znova nám pomôže slovník: "lužická kultúra je súčasť komplexu archeologických kultúr popolnicových polí v bronzovej a hallštattskej dobe". Prvé pamiatky ľudí lužickej kultúry pochádzajú z roku 1350 pred naším letopočtom. Jednoducho takto je označovaný spôsob života ľudí v danej dobe. Nedá sa veľmi hovoriť o národoch, ale len o podobnom spôsobe života. Názov danej kultúry je odvodený od miesta, kde boli prvý raz takéto archeologické pamiatky vykopané.
Ešte jedna veta zo slovníka: "Spoločenskú organizáciu dokladajú hradiská s mohutnými valmi z kameňa, hliny a dreva, ktoré boli politicko-administratívnymi centrami a plnili aj vojenskú funkciu".
Archeologické nálezy, ktoré boli do týchto čias uskutočnené, ukazujú, že osídlenie Sitna trvalo možno do začiatku nášho letopočtu. Nevieme, prečo ľudia hradisko opustili. Príčin môže byť veľa.
Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11. - 12. storočí nášho letopočtu (usudzuje sa len podľa archeologických nálezov). V tomto období tiež začal vzrastať význam Banskej Štiavnice, ako rudného revíru. Tu už išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad.
Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna (ostatné časti Sitna sú zabezpečené proti prístupu prípadného nepriateľa mohutnými andezitovými bralami). Súčasne boli využité už spomínané ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Najvýznamnejšiu úlohu zohral hrad pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí.
Podľa vykopávok k prestavbe hradu došlo v 16. až 17. storočí, keď sa uskutočnilo aj priame pripojenie vody na hrad prípojkou z prameňa vzdialeného 600 metrov. V 17. storočí boli majiteľmi hradu Koháryovci. Hrad bol zničený tureckými vojskami.
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť rozhladňu, ako prvú v Európe. Táto síce po zásahu blesku vyhorela, no obnovená bola v roku 1886 na podnet lekára Koháryovcov Dr.E.V.Téryho.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860.
Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa.
Známou sa stala veta, že kto chce poznať krásu stredného Slovenska, musí vyliezť na Sitno. Skutočne nie je veľa vrchov na Slovensku, z ktorých by bol taký nádherný kruhový výhľad, ako je Sitno. Výhľad zachytáva nielen relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru. Ten výhľad stojí za to. Navyše, ak k tomu prirátame pohľad na praveké valy a zrúcaniny stredovekého hradu so skalným andezitovým mestom, je tu čo obdivovať.
Veľmi atraktívny je aj samotný výstup na Sitno. Najprv miernym stúpaním cez lúky od Počúvadla, potom prudkým stúpaním cez les na Tatársku lúku, ktorá dostala svoje meno od toho, že sa tu odohrala bitka s Tatármi, bojujúcimi v tureckej armáde, ktorí obliehali hrad. Práve na Tatárskej lúke sa hlavne v jarnom období dá do sýta pokochať na výnimočných rastlinách.
Pokračovaním cez les sa dostávame na drevené schody, ktoré nás vyvedú až na Sitno. Je to vlastne tiež jedna z atrakcií - schodmi sa dostaneme až na vrchol vo výške 1009 metrov nad morom. Žiaľ, čaká nás tu veľmi nepríjemné prekvapenie. Turistická chata Andreja Kmeťa, ktorá poskytovala jednoduché, ale príjemné občerstvenie, bola počas rekonštrukcie rozkradnutá.
O bohatosti na prírodné, ale aj historické nálezy tohto kraja svedčí aj prírodná rezervácia Holík, ktorá sa nachádza neďaleko Sitna. Dostaneme sa k nej pokračovaním cesty od Počúvadlianského jazera k obci Počúvadlo. Holík bol v roku 1966 vyhlásený za chránené nálezisko s výmerou 31,98 hektára. Tvorí ho vrchol rovnomenného kopca a na andezitovom podklade sa tu nachádza veľmi zaujímavá vegetácia buka lesného, duba zimného, ďalej rašetliak, tavoľník a rad teplomilných rastlín, ktoré sa zachovali práve v tejto lokalite, ako silenka zelenokvetá, valdštajnka kuklíkovitá. Samozrejme, že tu žije celý rad vzácnych vtákov a cicavcov.
Archeologickou zaujímavosťou je, že sa pod vrchom Holík v roku 1944 našiel poklad okrasných a pracovných predmetov z bronzu. Ide o náhodný nález z neskorej doby bronzovej okolo roku 800 pred naším letopočtom. Poklad je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Pre oživenie tohto seriálu by som si dovolil jeden aktuálny vtip:
Štiavnický Nácko nahovoril otca, aby raz šiel s ním na Sitno, že je odtiaľ krásny rozhľad. Starý Náco sa konečne dal nahovoriť a keď unavený a spotený zastal na Sitne, syn mu hovorí:
"No, pozri sa, tata, ako je tamd olu pekne!"Starý Náco, nazlostený, mu odpovie:"Čuš ty chnavo! Načo si ma trepau hore, ked pekne je tam dolu?!"
Občianska strelnica
GPS: 48.461428, 18.890134 [48° 27' 41.14'', 18° 53' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Širšie priestranstvo pôvodne vybudované pre potreby Streleckého spolku ešte v 16.-tom storočí. Na tomto mieste bola v 19. storočí vybudovaná kolkáreň a altánok, ktoré dlho slúžili pre oddych a relax štiavničanov. V 1. polovici 20. storočia bola väčšia plocha za hlavnou budovou upravená pre potreby Evanjelického učiteľského ústavu ako ihrisko, dnes je tam malé parkovisko. Tomuto účelu slúžila takmer do konca 20. storočia. Dlhý úzky pás záhrady, ktorý voľakedy slúžil pravdepodobne ako dráha kolkárne je zarastený, neprístupný a priestranstvo pod alejou chránených líp neudržianané a chátra. Rovnako z malej budovy nad týmto pásom sú len ruiny. Prístup k objektu je zo spodnej strany nemožný, nachádza sa tam súkromný pozemok patriaci k rekonštruovanej stavbe za "Učiteľákom"
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467313, 18.886789 [48° 28' 2.33'', 18° 53' 12.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MV-1-02)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Studnička
GPS: 48.412712, 18.789038 [48° 24' 45.76'', 18° 47' 20.54'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prírodná studnička (prameň), prekrytá drevenou konštrukciou chrániacou pred znečistením.
Prameň pod Červenou studňou
GPS: 48.467878, 18.885204 [48° 28' 4.36'', 18° 53' 6.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prirodzený prameň s pitnou vodou patrí medzi niekoľko malých prameňov v zdrojovej-pramennej časti toku Štiavnica. Okolie prameňa bolo upravené v roku 2012.
Kysihýbelský akvadukt
GPS: 48.45368, 18.9277 [48° 27' 13.25'', 18° 55' 39.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Keška ukrytá v strome na zemi.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Slovenské povesti - Sitno
GPS: 48.40202, 18.88695 [48° 24' 7.27'', 18° 53' 13.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jednoducha tradicional cache venovana panovi Janovi Truchlikovi - amaterskemu archeologovi, ktory niekolko desatroci stravil pri archeologickych vyskumoch na tejto lokalite a v tychto bralach nechal zdravie i život.
Prameň – studnička nazývaná Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930532 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prícestná kaplnka s čistou pramenitou vodou nazývaná „Samaritánka“. Výtok vody je vedený tenkým potrubím pred vchodom do kaplnky.
Paradajs
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Paradajs - 939 m n. m. sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice.
Tanád
GPS: 48.451470, 18.869197 [48° 27' 5.29'', 18° 52' 9.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Tanád: 939 m n. m., situovaný nad obcou Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.
Kamenná suť na úpatí Tanádu
GPS: 48.451328, 18.870270 [48° 27' 4.78'', 18° 52' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kamenná suť na úpatí Tanádu je suť menších rozmerov, tesne pod vrcholom Tanádu - 939 m n. m.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Scharfenberg
GPS: 48.461640, 18.913842 [48° 27' 41.9'', 18° 54' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ostrý vrch - Scharfenberg, na ktorom sa nachádza komplex sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.
Anderloch
GPS: 48.456246, 18.975728 [48° 27' 22.49'', 18° 58' 32.62'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Anderloch sa nachádza v nadmorskej výške 810 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Skalka
GPS: 48.456195, 18.994987 [48° 27' 22.3'', 18° 59' 41.95'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Skalka sa nachádza v nadmorskej výške 882 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Brezový vrch
GPS: 48.5057, 18.93174 [48° 30' 20.52'', 18° 55' 54.26'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Brezový vrch - 730 m n. m. pri obci Podhorie.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vtáčnik
GPS: 48.48339, 18.96598 [48° 29' 0.2'', 18° 57' 57.53'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 790 m n. m.
Marcička
GPS: 48.49701, 18.98748 [48° 29' 49.24'', 18° 59' 14.93'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Marcička - kóta vo výške 738 m n. m.
Dolinka
GPS: 48.502695, 18.990267 [48° 30' 9.7'', 18° 59' 24.96'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Dolinka nad obcou Kozelník s výhľadom na časť Štiavnických vrchov.
Potok Radošovo pod Rejchardom
GPS: 48.522370, 19.003298 [48° 31' 20.53'', 19° 0' 11.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Potok Radošovo pod vrcholom Reichardom - 625 m n. m.
Rejchard
GPS: 48.527897, 18.988399 [48° 31' 40.43'', 18° 59' 18.24'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Rejchard leźí v nadmorskej výške 625 m n. m.
Radošovo
GPS: 48.51926, 18.97493 [48° 31' 9.34'', 18° 58' 29.75'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Radošovo leží v nadmorskej výške 711 m n. m.
Suchý vrch
GPS: 48.51048, 18.95815 [48° 30' 37.73'', 18° 57' 29.34'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Suchého vrchu leží v nadmorskej výške 667 m n. m.
Štálová
GPS: 48.52411, 18.94729 [48° 31' 26.8'', 18° 56' 50.24'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Štálová leží v nadmorskej výške 836 m n. m.
Plieška
GPS: 48.540936, 18.927171 [48° 32' 27.37'', 18° 55' 37.82'']
Obec: Močiar
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrcholu Plieška leží v nadmorskej výške 795 m n. m.
Kanderka
GPS: 48.4438, 18.85185 [48° 26' 37.68'', 18° 51' 6.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kanderka leží nad obcou Štiavnické Bane v nadmorskej výške 862 m n. m.
Jasenický vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jasenický vrch v nadmorskej výške 805 m n. m.
Ostrý vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta leží v nadmorskej výške 868 m n. n.
Šípová
GPS: 48.42814, 18.83469 [48° 25' 41.3'', 18° 50' 4.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Šípová leží v nadmorskej výške 806 m n. m.
Haviarsky vrch
GPS: 48.41917, 18.82358 [48° 25' 9.01'', 18° 49' 24.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Haviarskeho vrchu leží v nadmorskej výške 747 m n. m.
Sitno
GPS: 48.402482, 18.876888 [48° 24' 8.94'', 18° 52' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Najvyšši vrch Štiavnických vrchov leží v nadmorskej výške 1009 m n. m.
Skalné útvary pod Sitnom
GPS: 48.40385, 18.8757 [48° 24' 13.86'', 18° 52' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pod úpatím Sitna sa nachádza viacero skalných útvarov.
Prameň pod Sitnom
GPS: 48.405407, 18.868566 [48° 24' 19.47'', 18° 52' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Sitnom ležiaci pri turistickom chodníku, od tajchu Počúvadla na Sitno.
Lipovie
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lipovie leží v nadmorskej výške 740 m n. m.
Petrov vrch
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Petrov vrch sa nachádza v blízkosti vrchu Sitno - 1009 m n. m.
Strieborná
GPS: 48.429082, 18.902927 [48° 25' 44.7'', 18° 54' 10.54'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Strieborná sa nachádza v nadmorskej výške 614 m n. m.
Hrubá Hora
GPS: 48.380421, 18.969463 [48° 22' 49.52'', 18° 58' 10.07'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vyhliadka na obec Žibritov.
Saský vrch
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Saský vrch leží v nadmorskej výške 712 m n. m.
Skalka
GPS: 48.377223, 18.824751 [48° 22' 38'', 18° 49' 29.1'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Skalka - vrch nad obcou Počúvadlo s kótou vo výške 724 m n. m.
Holá
GPS: 48.420420, 18.855273 [48° 25' 13.51'', 18° 51' 18.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Holá sa nachádza v nadmorskej výške 815 m n. m.
Studnička pod Sitnom
GPS: 48.407539, 18.866107 [48° 24' 27.14'', 18° 51' 57.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod legendárnym vrchom Sitno.
Studnička pod Paradajsom
GPS: 48.466344, 18.882758 [48° 27' 58.84'', 18° 52' 57.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod Paradajsom, nachádza sa hneď vedľa turistickej trasy a náučného chodníka.
Extruzívne telesá A-B andezitu
GPS: 48.389674, 18.867067 [48° 23' 22.83'', 18° 52' 1.44'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-37)
Andezitové až andezito-dacitové lávy sa vyznačujú zvýšeným obsahom SiO2 (59-64%) a to zvyšuje ich viskozitu (opak tekutosti). Patria k nim aj lávy amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie. Okrem typických lávových prúdov sú tieto lávy predurčené k vytváraniu kupolovitých telies v podobe extruzívnych dómov nazývaných tiež exogénne dómy zväčšujúcich objem zvonka alebo kumulodómov zvaných tiež ako endogénne dómy zväčšujúcich svoj objem rozširovaním zvnútra. Časté sú aj krátke hrubé lávové prúdy a prechodné formy z extruzívnych dómov do krátkych prúdov na uklonenom vulkanickom svahu označované ako dómové prúdy (dome-flow). V prípade silne až extrémne viskóznych telies dochádza pozdĺž trhliny alebo z krátera k vytlačeniu vertikálnych telies označených názvom protrúzie alebo ihly (telesom tohoto typu bola známa peléeska ihla). V prípade, že nahromadenie ulomkového materiálu alebo tufov nedovoľuje telesu vystúpiť na povrch a vyvíjať sa v podobe extrúzie alebo prúdu, môže vzniknúť v prostredí vulkanických hornín bochníkovitá forma v podobe lakolitu, prípadne silu. Uvedené formy boli identifikované v rámci výplne štiavnickej kaldery.
Charakteristickým znakom extruzívnych telies a platí to aj v prípade extruzívnych dómov, lávových prúdov a ďalších telies studenskej formácie je vznik pásiem autoklastických brekcií na ich okrajoch. Pásma brekcií tohoto typu vznikajú v obdobiach rastu a rozširovania telesa, kedy rýchlejšie tuhnúca lávová kôra na povrchu extruzívneho dómu nie je schopná sa vyrovnať s jeho rozpínaním, praská a mení sa na úlomky, ktoré sú opäť stmeľované pohyblivejšou a tekutejšou lávou zvnútra.
Podobný proces sa uskutočňuje aj pri okrajoch pohybujúceho sa lávového prúdu.
Formy skalných brál
Kalderová výplň bola v rôznej miere denudovaná a jej pôvodná hrúbka je miestami značne znížená. Denudácia postihla najmä menej odolné uloženiny tufov a úlomkových vulkanoklastických hornín. V prípade extruzívnych dómov sa denudačným zrezom odstránilo vrchné pásmo brekcií, pričom sa obnažili vnútornejšie časti ich stavby. Tieto časti extruzívnych dómov vystupujú v súčasnom reliéfe v podobe skalných brál vo vrcholovej časti hrebeňa s kótou 732.
Doskovitá odlučnosť podľa strmých až vertikálnych plôch, ktorá pri okraji extruzívnych telies prechádza do miernejších úklonov, naznačuje vejárovitú stavbu plôch fluidality. Telesá s touto orientáciou zodpovedajú extruzívnym dómom. Skalné bralá s vejárovitou stavbou sa nachádzajú južnejšie, v pokračovaní trasy chodníka v oblasti vrcholu a na jeho svahoch (bod LGS 1G-2-12).
Vypreparované skalné bralá vo vrcholovej časti hrebeňa v dôsledku zvetrávania a rozpadu často môžu nadobúdať bizarné formy pripomínajúce ľudské postavy alebo kráľovský trón, prípadne výtvory geniálneho sochára Henriho Moora.
Skalné bralá v oblasti chrbta s kótou 732 tvorí hruboporfýrický andezit tmavosivej až svetlosivej farby (v prípade navetrania) s výrastlicami plagioklasu do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu do 4 – 5 mm. Základná hmota je mikroliticko-hyalinná až hyalinná (sklovitá), často pórovitá. Sklovitý charakter poukazuje na rýchle tuhnutie lávy.
Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu
GPS: 48.394846, 18.870393 [48° 23' 41.45'', 18° 52' 13.41'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-07)
Náučný chodník prechádza na južnom úbočí masívu Sitna (pod jz. svahom hrebeňa Salašiská, k. 788) na chrbát južne od k. 746 nad Tatárskym jarkom. Vo vrcholovej časti chrbta vystupujú skalné bralá amfibolicko-biotitického andezitu.
Odlučnosť je hrubodoskovitá podľa strmých plôch 120SE/80o (smer sklonu). V uvedenom smere je možné pozorovať prevládajúcu orientáciu výrastlíc plagioklasu, amfibolu a biotitu. Uvedené plochy predstavujú smery fluidality (tečenia) v záverečnom období výstupného pohybu a začínajúceho sa tuhnutia telesa. Táto skutočnosť poukazuje na formu extruzívneho typu.
Hlavnými zložkami horniny sú výrastlice plagioklasu veľkosti do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 8 mm a biotitu do 5 – 7 mm. Základná hmota (výplň medzi výrastlicami) je sklovitá až mikroliticko-hyalopilitická (sklo s drobnými mikrolitmi). Je bezfarebná, prípadne až slabo hnedastá a zelenkavá. Hornina svojím zložením a chemizmom zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu acidnejšieho typu.
Blokové pole na JV svahu Sitna
GPS: 48.395145, 18.884105 [48° 23' 42.52'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lávový prúd sitnianskeho andezitu na juhovýchodných svahoch Sitna (pod k. 1009) je uložený na bielokamenskom súvrství, tvorenom v prevahe pemzovými tufmi. Mohutné lávové teleso s úklonom na juh uložené na pemzových tufoch sa v dôsledku denudačných procesov z južnej strany oddelilo od pôvodne súvislejšieho lávového prúdu. Pemzové tufy zaťažené telesom lávového prúdu sa prejavovali ako nestabilný podklad. V dôsledku gravitačnej sily sa lávové teleso rozpadlo na veľké bloky a tie účinkom gravitácie sa pohybovali do nižších úrovní. Pôvodne súvislý prúd sa postupne zmenil na blokové pole s gigantickými blokmi. Bloky v dôsledku pohybu nadobudli variabilný úklon. Nad nahromadenými blokmi vznikajú lokálne depresie zapĺňané dočasnými jazierkami a močiarmi, zvlášť po období topenia snehu. Zavodnenie podkladu je ďalším faktorom, ktorý prispieva k jeho nestabilite a vyvoláva ďalší pohyb oddelených andezitových blokov.
Blokové pole s gigantickými blokmi je jedinečnou ukážkou prírodného procesu vyvolaného gravitačnou nestabilitou hornín. Vznik blokového poľa prebiehal pravdepodobne v období ústupu posledného zaľadnenia, pred 12 000 – 8 000 rokmi.
Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)
GPS: 48.401827, 18.893439 [48° 24' 6.58'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-31)
Skalné bralá v oblasti chrbtu Sitience predstavujú zvyšky lávového prúdu pochádzajúce z predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Úvodné erupcie tohoto vulkánu predstavujú uloženiny popolovo-pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Po poklese explozívnej aktivity, pri ktorej nastalo čiastočné odplynenie magmatického rezervoáru, vystupujúca láva v prívodovom systéme už nebola explozívne dezintegrovaná na častice (pemzu a popol), ale vytiekla v podobe lávových prúdov. Lávové prúdy smerovali zo svahov predpokladaného vulkánu v smere na juh a juhovýchod a uložili sa v jv. časti kaldery v nadloží pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Nahromadením lávových prúdov v tejto časti kaldery vznikol pravdepodobne súvislejší lávový pokrov, z južnej strany obmedzený kalderovým zlomom. Nasvedčujú tomu početnejšie lávové telesá (relikty) v blízkosti kalderového zlomu.
Po nahromadení lávových prúdov v južnej časti kalderovej depresie (z juhu ohraničenej bariérou kalderového zlomu) na dvoch miestach prerušenia kalderového zlomu nastal pohyb lávových prúdov na vonkajší stratovulkanický svah.
Prvým miestom prieniku lávového prúdu na vonkajší svah je oblasť Bieleho kameňa s kótou 657. Lávový prúd uložený v južnej časti v rámci kaldery na pemzových tufoch prechádza na vonkajší svah priamo do nadložia andezitových telies spodnej stratovulkanickej stavby. Lávový prúd pokračoval ďalej na JV, pričom sledoval paleodolinu uvedeného smeru, ktorá sa postupne rozšírila (Sásky vrch, k. 712, Hlava, k. 619). Lávový prúd zakončený severne od obce Devičie dosiahol dĺžku zhruba 10 km, pričom zostúpil z nadmorskej výšky 1000 m (Sitno) až na úroveň 520 m.
Ďalší lávový prúd západne od Bieleho kameňa, ktorý pokračoval od Sitna na juh, po prechode na vonkajší svah sa skončil východne od obce Beluj v dĺžke cca 6,5 km v nadmorskej výške cca 375 m. V podloží lávových prúdov sa zachovali miestami polohy pemzových tufov bielokamenského súvrstvia uložené na dne uvedených paleodolín.
Stavba a textúry lávových prúdovLávové prúdy sitnianskeho komplexu v oblasti kaldery tvoria ploché doskovité telesá s úklonom prevažne na juh v smere ich pohybu k okraju kaldery. V oblasti stratovulkanického svahu lávové prúdy tvoria orientované jazykovité telesá (v smere pôvodných paleodolín) s postupným klesaním nadmorskej výšky od 950 m až na úroveň cca 500 m nad morom. Pri okrajoch lávových prúdov v spodnej časti lokálne pozorujeme úklony doskovitej odlučnosti 30 – 50º kolmo na ich dĺžkovú os (kolmo na os pôvodnej paleodoliny). Poukazuje to na úklony bočných svahov týchto paleodolín. Na báze niektorých prúdov je vyvinutá zóna lávových brekcií s vysokým stupňom napenenia a oxidácie (hnedočervené až tehlovočervené sfarbenie). Vyššie je prechod do celistvého andezitu s doskovitou odlučnosťou podľa laminačných plôch paralelných s bázou prúdov. Nad zónou doskovitej odlučnosti spravidla nasleduje hrubostĺpcovitá až nepravidelná bloková odlučnosť.
V oblasti vrcholu Sitience andezit sitnianskeho typu tvorí skalné bralá (obr.č.22). Andezit sa vyznačuje subhorizontálnou doskovitou odlučnosťou s miernym úklonom na juh.
Petrografické zloženie lávového prúduLávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice predstavuje plagioklas (1 – 4 mm; do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a ojedinele biotit (1–3 mm; do 1 %). V základnej hmote (do 62 – 70 %) je vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Štruktúra základnej hmoty je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá), tvorená drobnými mikrolitmi plagioklasov a vulaknickým sklom.
Inverzia reliéfuLávové prúdy pôvodne postupovali na svojej ceste na juhovýchod v smere hlbokých zárezov – paleodolín. O existencii paleodolín svedčia uloženiny pemzových tufov a redeponovaných tufov premiestnených a uložených účinkami dočasných vodných tokov na dne paleodolín. Zachovali sa miestami na dne paleodolín v podloží lávových prúdov, ktoré ich následne zakryli. V súčasnosti však lávové prúdy tvoria vrcholové časti hrebeňov. Prečo je to tak? Spôsobila to erózia, ktorá postupne odstránila bočné svahy dolín budované úlomkovým, nespevneným vulkanoklastickým materiálom a menej odolnými lávovými telesami studenskej formácie. Viac odolné andezitové telesá sitnianskeho komplexu sa postupne obnažovali (boli vypreparované), až sa nakoniec ocitli v pozícii vyčnievajúcich hrebeňov. Smer týchto hrebeňov súhlasí s osou pôvodných paleodolín. Uvedený jav, ktorým sa zmení pôvodný reliéf doslova na opačný tvar (namiesto doliny hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Túto skutočnosť je dobré mať na pamäti v prípade, keď sa porozhliadneme po krajine našich, už sčasti denudovaných vulkanických pohorí a zamýšľame sa nad ich pôvodným vulkanickým reliéfom. Najvyšší súčasný vrch Sitno bol teda pôvodne dolinou pri úpätí vulkánu, v ktorej sa pohyboval a stuhol lávový prúd.
Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.397938, 18.912794 [48° 23' 52.58'', 18° 54' 46.06'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-09)
V stene opusteného lomu na východnej strane výšiny s kótou 634 je obnažený pemzový tuf bielokamenského súvrstvia.
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľké do 1 – 3 cm (ojedinele do 5 – 8 cm). Sú oválne, až mierne zaoblené, svetlosivej, bielej až okrovej farby, výrazne napenené. Zriedkavo sú prítomné úlomky sivých jemnozrnných sedimentov a úlomky andezitov do 2 – 3 cm (ojedinele do 5 – 10 cm) dvoch typov: a) svetlý, sivý andezit s amfibolom a biotitom, b) tmavý pórovitý amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Matrix je sivý až tmavosivý. Tvorí ho jemnozrnný detrit s drobnými úlomkami pemzy (prevažne pod 0,5 cm).
Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia. Pemzový tuf je produktom masového transportu prostredníctvom pemzového prúdu, eventuálne s prechodom do úlomkového prúdu (typ debris flow, resp. popolovo-pemzový lahar).
Pemza nie je deformovaná, čo poukazuje na studený stav transportovaného materiálu. Prúd tohto typu vznikol pravdepodobne bezprostredne po erupcii porušením stability uloženého materiálu na vulkanickom svahu. Stimulom k pohybu mohol byť seizmický otras alebo zrážková činnosť.
Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy
GPS: 48.397639, 18.915326 [48° 23' 51.5'', 18° 54' 55.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-33)
Názov súvrstvia je odvodený od blízkej lokality Biely Kameň, miesta výskytu pemzových tufov. Na súčasných mapách je názov prenesený aj na oblasť kóty 658, kde sa nachádza denudačný zvyšok lávového prúdu sitnianskeho andezitu.
Súvrstvie v hrúbke cca 120 m je uložené v juhovýchodnej časti kalderovej depresie, z jv. strany obmedzenej kalderovým zlomom. V spodnej časti bielokamenského súvrstvia prevláda redeponovaný (premiestnený) vulkanický materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov, redeponovaných pemzových tufov a drobných brekcií s materiálom amfibolicko-pyroxénických andezitov s biotitom začínajúcej sa aktivity sarmatského vulkánu. Vyššie sa nachádza hlavná masa pemzových tufov uložených popolovo-pemzovými prúdmi počas plíniovských erupcií. Vyznačujú sa chaotickým uložením (nedostatkom zvrstvenia). Uloženiny prúdov sa striedajú s polohami zvrstvených padaných a redeponovaných tufov. Vo vrchnej časti súvrstvia je opäť uložený redeponovaný materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov a drobných epiklastických brekcií.
Pemzové tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú úvodnú etapu činnosti predpokladaného sitnianskeho vulkánu, ktorého eruptívne centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery. Erupcie pliniovskeho typu produkovali veľké objemy popolovo-pemzových tufov. Produkty týchto explozívnych erupcií sa uložili jednak v rámci kaldery a sčasti aj na stratovulkanickom svahu, kde zaplnili hlboké zárezy dolín rozbiehajúcich sa radiálne od okrajov kalderového zlomu. Pemzové tufy v oblasti kaldery a v zárezoch dolín na stratovulkanickom svahu vo vrchnej časti pokryli lávové prúdy sitnianskeho komplexu. To ich uchránilo pred denudáciou. Zvyšky pôvodného lávového pokrovu predstavujú andezitové telesá v oblasti vrcholov Sitno, Sitience, Biely kameň a ďalšie.
Uloženiny popolovo-pemzových prúdov bielokamenského súvrstvia tvoria na tejto lokalite úlomky pemzy priemernej veľkosti 1 – 3 cm, ojedinelo do 5 – 10 cm, so sférickým až nepravidelným obmedzením (predstavujú 70 – 90 % celej masy). V menšom zastúpení sú prítomné úlomky sklovitého, často pórovitého amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom (do veľkosti 2 – 5 cm) a úplne ojedinele úlomky starších biotiticko-amfibolických andezitov z podložnej studenskej formácie.
Matrix (tmeliacu hmotu) tmavších odtieňov tvoria drobné úlomky pemzy, vulkanického skla a kryštálov plagioklasu, amfibolu, hyperstenu a biotitu.
Ako vzniká pemzový tuf
V priestore magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza pod zemským povrchom v hĺbke 5-15 km, sú magmatické plyny udržiavané v magme v rozpustnom stave pod obrovským tlakom vyvolaným váhou nadložných hornín. V prípade, že magmatický rezervoár je narušený zlomom, alebo trhlinami v strope rezervoára, magma začne prúdiť k povrchu (do zóny nižšieho tlaku), plynné zložky prestanú byť v magme rozpustné a magma vo vrchnej časti rezervoáru sa premení na spenenú masu. V dôsledku vnútorného pretlaku táto spenená magma vystupuje po trhlinách na povrch a v poslednej fáze výstupu sa vnútorným tlakom plynov roztrhá na častice. Táto zmes vulkanických plynov, útržkov spenenej lávy a kryštálov prudko eruptuje do atmosféry v podobe eruptívneho stĺpca – vzniká plíniovská erupcia. Po kolapse eruptívneho stĺpca táto zmes plynov, kryštálov a útržkov lávy valí sa po svahu v smere od vulkánu ako horúca žeravá masa, označovaná ako pyroklastický prúd. Útržky spenenej stuhnutej andezitovej lávy (tvorené na 80 až 90 % pórmi), často svetložltej až bielej farby, sa označujú termínom pemza. Uloženiny pyroklastických prúdov tvorené prevažne pemzou sa označujú aj ako pemzové prúdy alebo popolovo-pemzové prúdy. Vyznačujú sa chaotickým uložením materiálu, často sú prítomné aj útržky starších vulkanických hornín vyvrhnuté v priebehu erupcie, alebo zmobilizované prúdom v priebehu jeho pohybu po zemskom povrchu. V prípade, že pemzové úlomky si počas transportu a po uložení zachovali dostatočne vysokú teplotu, nastáva ich spečenie a deformácia (sploštenie pemzy) a vznikajú ignimbrity. K tomuto problému povieme viac pri náučnom chodníku č. 5. Polohy pemzových tufov vznikajú aj v dôsledku pádu popolovo-pemzového materiálu z vulkanického mračna účinkom zemskej príťažlivosti. V tomto prípade pozorujeme charakteristické triedenie a zvrstvenie uloženého materiálu. Tieto uloženiny sa zvyčajne označujú ako padané tufy. Účinkom dažďových prívalov, prípadne dočasných tokov dochádza k premiestneniu pôvodných pemzových uloženín - vznikajú redeponované tufy. Vyznačujú sa triedením a zvrstvením.
Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1
GPS: 48.166030, 18.882691 [48° 9' 57.71'', 18° 52' 57.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html
Vrt V – 1 (S – 69) bol vybudovaný ako pozorovací objekt, lebo sa preukázala spojitosť s nevyužívaným zdrojom S – 3 (ZV – 70). Vrt v súčasnosti nie je využívaný.
Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia
GPS: 48.440481, 18.861858 [48° 26' 25.73'', 18° 51' 42.69'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-02)
Skalné bralá na južnom okraji chrbtu pod Farárovou hôrkou (s kótou) pri severnom okraji obce Štiavnické Bane tvorí propylitizovaný andezitový porfýr. Odlučnosť je hrubostĺpcová podľa subvertikálnych plôch. Prevládajú plochy s orientáciou 160 SE/70o, 190 SE/80o a 90 E/60o (smery sklonov).
Subvertikálna stĺpcová odlučnosť je charakteristická tak pre ložné telesá menšej hrúbky, ako aj pre vyššie úrovne lávových prúdov. Pri báze lávových prúdov je odlučnosť doskovitá, subhorizontálna (paralelná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje). V prípade tejto lokality však ďalšie charakteristiky typické pre lávové prúdy (napenenie a brekciácia vrchných a spodných častí prúdov) nie sú prítomné. Preto ide skôr o teleso ložného typu – sil. Teleso je súčasťou rozsiahlejšieho telesa pyroxénického andezitového porfýru pokračujúceho do oblasti Banskej Štiavnice. Uvedené rozsiahlejšie teleso pyroxénického andezitového porfýru v širšej oblasti Banskej Štiavnice vystupuje v oblasti Trojičného vrchu, pri šachte Max, pri Štefultove, na sz. svahoch Tanádu a nad mestom Banská Štiavnica. Teleso podobného zloženia je rozšírené aj v oblasti južne od Richnavského jazera. V oblasti Štiavnických Baní teleso pyroxénického andezitového porfýru oddeľuje výbežky lakolitového telesa typu Myšia hora, ktoré sú v jeho podloží aj nadloží. Vyššie v nadloží pyroxénického andezitového porfýru je uložené teleso pyroxénického andezitového porfýru bohatého na augit – typ Tanád, ktoré buduje vrcholovú časť hrebeňa Tanádu.
Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, celistvý, sivočierny až modrozelený, propylitizovaný. Výrastlice tvorí plagioklas (do 0,5 – 1 mm), pyroxény sú makroskopicky takmer nerozlíšiteľné, sú chloritizované. Mikroskopicky je určený hypersten a augit. Základná hmota je mikrolitická, zrnitá. V dôsledku propylitizácie sú pyroxény sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty sekundárnych minerálov, ako sú chlorit, sericit, karbonáty a kremeň. V blízkosti lokality so skalnými bralami prebieha rudný ťah žily Terézia.
K termínu propylitizácia a propylitizovaná horninaHistória vzniku termínu
V starších montanistických výskumných prácach sa pre horniny v banskoštiavnickom regióne používal termín „grünstein“ (zelenokameň), pochádzajúci z baníckej praktickej činnosti. Označoval horninu, v ktorej boli vyvinuté zlato-strieborné žily.
Významný francúzsky bádateľ F. Beudant, ktorý navštívil banskoštiavnický región v rámci expedície Francúzskej akadémie vied do vtedajšieho Uhorska a Transylvánie, opísal v štvorzväzkovom diele „Voyage mineralogique, géologique en Hungrie pendent l´année 1818 I – IV“ publikovanom v roku 1822 okrem iného aj vulkanickú horninu zelenkavej farby pod názvom „grünstein“ (zelenokameň), typickú pre tento región. Jej názov doplnil na základe jej zloženia na „grünstein pyroxenique trachyt“.
Richthofen (1860), ktorý robil výskumy v oblasti Banskej Štiavnice, zaviedol termín „propylit“ pre premenené horniny, predtým označované ako „grünstein trachyt“. Predpokladal, že sú výsledkom masových erupcií magmy nezvyčajne bohatej na vodu. Richthofenove názory ovplyvnili súčasné, ako aj nasledujúce generácie geológov, ktorí na geologických mapách aj v ďalších regiónoch zobrazovali tieto rozsiahle masové erupcie propylitov, často obrovských plošných rozmerov. Hoci nasledujúce výskumné práce preukázali, že propylity sú vulkanické horniny postihnuté neskoršími hydrotermálnymi premenami, termíny propylit a propylitizácia (pôvodne použitý pre horniny banskoštiavnického regiónu) sa stali používanými termínmi v celosvetovom meradle.Propylitizácia je hydrotermálna premena horniny
Propylitizácia je charakteristická najmä pre okrajové časti hydrotermálnych systémov. Je výsledkom pôsobenia mierne kyslých fluid nasýtených CO2 a H2S so zvýšenou teplotou, ktoré prestupujú cez horninu a vyvolávajú zmeny jej pôvodného minerálneho zloženia. Tieto zmeny sa prejavujú najmä premenou tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) na chlorit, t. j. sekundárny minerál bohatý na železo.
V dôsledku tejto premeny hornina nadobúda charakteristický zelený odtieň (grünstein). Propylitizáciu v rôznej intenzite sprevádzajú ďalšie premeny, ako sú premena plagioklasu na zmes ílových minerálov (argilitizácia), vznik epidotu, kalcitu, kremeňa a pyritu.
Mladšími premenami sú postihnuté horniny v okolí rudných žíl. Tieto premeny v podobe adularizácie, argilitizácie (vznik ílových minerálov) a silicifikácie (prekremenenia) často prejavujú zonálne rozloženie vo vzťahu k rudným žilám (Forgáč, 1966).
Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru
GPS: 48.422641, 18.844542 [48° 25' 21.51'', 18° 50' 40.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V stene opusteného lomu pri štátnej ceste južne od Richňavského jazera sú odkryté horniny spodnej stavby štiavnického stratovulkánu.
V pravej časti lomovej steny je andezitový porfýr s blokovou až s naznačenou hrubo stĺpcovou odlučnosťou so subhorizontálnym priebehom odlučných plôch (prevládajú plochy 35 EN/20). Teleso andezitového porfýru je vo východnej časti zakončené (uťaté) zlomovou zónou. V smere zlomovej zóny je hornina drvená, intenzívne propylitizovaná a rozpadá sa. Za zlomom pokračuje andezit s doskovitou odlučnosťou (B) s úklonmi na juhozápad. Andezitové teleso (B) zodpovedajúce lávovému prúdu je v smere na východ ďalej preniknuté (dislokované) zlomovou zónou so strmým priebehom. Za ňou sa nachádza časť C.
Teleso v pravej časti lomovej steny (A) pravdepodobne zodpovedá časti intrúzie formovanej výstupným pohybom, telesu typu dajky, resp. prívodu k vyššie situovanej ložnej intrúzii. Subhorizontálna orientácia plôch hrubostĺpcovej odlučnosti naznačuje strmý priebeh okolitých stien, medzi ktorými sa magmatická intrúzia umiestnila. Vznik hrubostĺpcovej odlučnosti v prípade intruzívnych telies nastáva v procese chladnutia a kryštalizácie magmy, pričom smer tejto odlučnosti je spravidla kolmý na okraje chladnúceho telesa (v tomto prípade sú to okolité steny).
V ľavej časti lomovej steny je drobnoporfýrický pyroxénický andezit lávového prúdu s doskovitou odlučnosťou laminačného typu, ktorá sa vytvára v priebehu záverečných pohybov lávy (drobné posuny lávy v polotuhom stave). Táto odlučnosť doskovitého typu charakterizuje najmä spodné časti lávových prúdov a je súbežná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje, resp. ho kopíruje.
Intruzívne teleso andezitového porfýru, vrátane andezitového prúdu sa nachádza v nadloží lakolitovej intrúzie typu Myšia hora, ktorá sa pod neho južným smerom ponára.
Tektonické rozčlenenie andezitových telies zlomovými zónami sa uskutočnilo v mladšom období v súvislosti s formovaním hodrušsko-štiavnickej hrasti v období vrchného sarmatu až panónu.
Petrografické zloženieAndezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, sivočierny až modročierny a zelenkavý (propylitizovaný). Výrastlice tvorí plagioklas do 2 mm, hypersten do 2 mm a augit do 15 mm. Základná hmota je mikroliticky zrnitá. V dôsledku hydrotermálnej premeny sú tmavé minerály sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Pyroxénický andezit je tmavozelený v dôsledku propylitizácie. Výrastlice tvorí plagioklas (do 1 – 1,5 mm) a pyroxény, ktoré sú chloritizované a často nerozlíšiteľné. Základná hmota je mikrolitická, mikroliticko-hyalopilitická, zastretá produktmi premien, z ktorých je výrazná najmä chloritizácia tmavých minerálov
Spečený val, vinohradníctvo
GPS: 48.215483, 18.841936 [48° 12' 55.74'', 18° 50' 30.97'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: 045/5589 144
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora
GPS: 48.441763, 18.853723 [48° 26' 30.35'', 18° 51' 13.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-01)
Forma a pozícia intrúzie typu Myšia hora
Širšiu oblasť hrebeňa nad Štiavnickými Baňami s vrcholmi Farárova hôrka (k. 849) – Kanderka (k. 362) – vrchol s kótou 845 (miesto nasledujúce zastávka č.3/01 na trase chodníka) – Šipová (k. 799) a ďalšie vrcholy v smere k západu, vrátane okolia Richňavského jazera tvorí teleso mohutnej lakolitovej intrúzie typu Myšia hora (názov „Myšia hora“ je odvodený od staršieho pomenovania hrebeňa nad Štiavnickými Baňami).
O formách intruzívnych telies sme sa už zmienili v úvodnej časti. Na tomto mieste len stručne zopakujeme, že telesá lakolitového typu sa vyznačujú zhruba bochníkovitou formou, v niektorých prípadoch s viacerými prienikmi do okolných hornín.
Ložné intrúzie andezitových porfýrov umiestnené v prostredí spodnej stratovulkanickej stavby ako sily a lakolity sa vyznačujú značným plošným rozsahom, niekoľko km2, pri hrúbke od niekoľko desiatok metrov do 100-300 m. Ložné intrúzie sa umiestnili v spodných až vyšších úrovniach vulkanickej stavby, pričom využívali priaznivé litologické rozhranie medzi podložím a vulkanickým komplexom, ako aj rozhrania v rámci stratovulkanickej stavby, najmä medzi lávovými prúdmi a vulkanoklastikami. Pre ložné intrúzie je typický masívny až rovnorodý charakter a hrubá bloková odlučnosť, prípadne stĺpcová odlučnosť orientovaná kolmo na okraje telesa. Pri rozhraní s okolím pozorujeme plochý intruzívny kontakt s uzatváraním úlomkov (xenolitov) hornín z okolitého prostredia. Vývoj základnej hmoty je zrnitý, holokryštalický v porovnaní s lávovými prúdmi, u ktorých základná hmota obsahuje vulkanické sklo.
Andezitový porfýr je súčasťou mohutného lakolitového telesa prenikajúceho do vyšších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. Denudačným zrezom je obnažená len časť lakolitového telesa rozšíreného na ploche cca 30 km2 (geologická mapa). Teleso sa ukláňa v smere na JV súhlasne s úklonom hrasti a v nadloží je prekryté zvyškami stratovulkanickej stavby a mladšími telesami andezitových porfýrov.
Okrem telesa typu Myšia hora (Mh) cez spodnú stavbu preniká väčší počet andezitových porfýrov odlišného petrografického zloženia [telesá typu Vtáčnik (Vt), Tanád (Ta), Trojičný vrch (TV) a Dedinský vrch (D)] ako aj mladšie telesá kremito-dioritových porfýrov typu Banisko (Bi). Na geologickom reze (obr. 3) je zobrazený celkový úklon hrasti na juhovýchod s výstupom predvulkanického podložia na povrch pri západnom okraji geologického rezu v oblasti Richnavskej doliny.
Petrografické zloženie
Andezitový porfýr typu Myšia hora predstavuje porfýrickú horninu tmavosivej až sivočiernej farby. V dôsledku hydrotermálnych premien hornina nadobúda modrozelené až sivozelené odtiene. Odlučnosť je hrubobloková až doskovitá. Porfýrické výrastlice tvorí plagioklas do 3 mm (22 %), hypersten do 2 mm (4,6 %), augit do 1 – 2 mm (3,5 %), amfibol do 3 – 4 mm (3,2 %) a biotit do 1,5 mm (0,2 %), ojedinele je prítomný kremeň. Základná hmota predstavuje cca 65 %. Je mikroliticky až mikrohypidomorfne, prípadne alotriomorfne zrnitá, zrná s nepravidelným obmedzením. V dôsledku premien je plagioklas sčasti až úplne nahradený sericitom a karbonátmi, tmavé minerály sú chloritizované. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty zŕn sekundárnych minerálov (chlorit, sericit, karbonáty a kremeň).
V okolí a v záreze chodníka pri kóte 817 v suti sú úlomky až bloky andezitového porfýru typu Myšia hora. Intruzívne teleso v skalnom odkryve sa nachádza v opustenom lome v oblasti vrcholku s kótou 845 juhozápadne od Kanderky na trase chodníka. K nasledujúcej zastávke číslo 3 sa dostanete po chodníku na východnom svahu chrbta s kótou 845.
Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.446019, 18.865074 [48° 26' 45.67'', 18° 51' 54.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-03)
Zo svahu hrebeňa s kótou 867 (nazývaného aj Malý Tanád) sa vám naskytá panoramatický pohľad na južnú časť Štiavnických vrchov s impozantným masívom Sitna v pozadí. Nachádzate sa na juhovýchodnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti sformovanej v závere vývoja štiavnického stratovulkánu. Denudačným zrezom sa vo východnej časti hrasťového bloku odkryl horninový komplex spodnej stavby stratovulkánu vrátane intruzívnych telies.
V popredí v pravej časti panoramatického výhľadu sa pozeráte na pásmo hrebeňov s vrcholmi:kóta 824 Farárova hôrka (k. 849) – kóta 848 Kanderka (k. 862). Systém týchto hrebeňov budujú horniny ložnej intrúzie andezitového porfýru typu Myšia hora (starší názov hrebeňa, na ktorom sa teraz nachádzate). Ložná intrúzia sa umiestnila v centrálnej vulkanickej zóne v prostredí hornín spodnej stratovulkanickej stavby v podobe mohutného sillu (viac sa o tom teleso dozviete na nasledujúcej zastávke č. 2).
Pod juhovýchodným úpätím hrebeňa je obec Štiavnické Bane, situovaná v prostredí hornín spodnej stavby štiavnického stratovulkánu. K spodnej stavbe v okrajovej časti hrasti náležia aj vrcholy Pinkov vrch (k. 739) – kóta 819 a Holá (k. 814). Za nimi sa skrýva romantické Počúvadlianske jazero – cieľ turistov najmä v období horúceho leta.
V pozadí panorámy na horizonte sa dvíha masív Sitna opradený povesťami a legendami so zvyškami stredovekého hradu na jeho vrchole. Na severných svahoch Sitna, na ktoré sa pozeráte, sa zachovala podstatná časť výplne štiavnickej kaldery sformovanej pred 13,5 milióna rokov kolapsom vrcholovej časti vulkánu. Kalderovú výplň tvoria v spodnej časti najprv močiarno-jazerné sedimenty červenostudnianskeho súvrstvia. V ich nadloží sa uložili popolovo-pemzové tufy z počiatočných mohutných erupcií v súvislosti so vznikajúcou kalderou. Nad nimi v stredných až vyšších úrovniach kalderovej výplne sa striedajú lávové prúdy a extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov s polohami brekcií.
Na horninách kalderovej výplne sú uložené produkty mladšej vulkanickej aktivity sarmatského veku. V spodnej časti ich reprezentuje bielokamenské súvrstvie pozostávajúce z brekcií, konglomerátov a pieskovcov, vyššie z uloženín pemzových tufov, ktoré sú výsledkom počiatočných explozívnych erupcií predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Nad nimi nasledujú lávové prúdy sitnianskeho komplexu. Denudačné zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrcholy Sitna, Sitienec a Bieleho kameňa.
Vulkanický nek v oblasti Petrovho vrchu predstavoval prívod k sarmatskému povrchovému vulkánu, následne odstránenému denudáciou.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Východ žily Špitaler
GPS: 48.448176, 18.877983 [48° 26' 53.43'', 18° 52' 40.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-2-02)
Žila Špitaler má v širšom okolí logostĺpika impozantný východ v podobe dokonale sanovanej (obytné domky) terénnej preliačiny, ktorá vznikla v dôsledku povrchovej ťažby rúd pravdepodobne ešte dávno pred príchodom nemeckých kolonistov v 12. a 13. storočí. Lokalita je významná aj preto, lebo v týchto miestach do podložia žily Špitaler odbieha žilná vetva s názvom "Plochá žila Ferdinand šachty" a od nej zase po 500 m "odbieha" jej podložná vetva - žila Wolf. V prípade "odbiehania" žily Wolf od Plochej žily Ferdinand šachty, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o tektonický vzťah, na ktorý poukazujú početné grafiky bansko-geologických polohopisných máp z 2. polovice 19. storočia. V zmysle ich interpretácie je žila Wolf relatívne staršou žilou, ako štruktúrny systém žily Špitaler. V takomto prípade je viac ako pravdepodobné, že sa tu mohli uplatniť procesy remobilizácie užitkových zložiek vedúce k obohateniu rúd. Fenomén obohatených rúd v atypickej podobe („šošovice, pucne, pne, hniezda - podobné ako tie v rudnatých stĺpoch vo Wolfšachtovnom banskom poli na viacerých miestach"), ktoré autori z 2. pol. 19 storočia spájajú s miestami tektonickej aktivity boli známe aj z iných častí Špitaler žily (v priestore šachty Karol). Starší autori uvádzajú (Katzvinský in Bergfest, 1953), že v takýchto tektonicky exponovaných zónach sa vyskytovali bohaté rudy ( viazané na tenké 6 - 7 mm žilky, vyvinuté pozdĺž, alebo priečne na "bridličnatosť", kde boli vyvinuté aj "celkom tenké až nebadatelné vlasovité vrstvy, ktoré súviseli s tými širšími". Tieto netradičné textúrne typy bohatých rúd sa stali v rokoch 1830 - 1860 predmetom cieľavedomého preberania základok a háld a neskôr i opätovného vyberania v bani, pričom boli často viazané na "krížne pukliny ťažko rozoznateľné od matečnej horniny".
Východ žily Terézia a Bieber
GPS: 48.448162, 18.870550 [48° 26' 53.38'', 18° 52' 13.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (1MŽ-2-01)
Významné žily Terézia a Bieber, na rozhraní centrálneho a južného banského revíru ložiska Banská Štiavnica (oblasť medzi šachtami Terézia a Baptista Eisenseil) majú v podpovrchových úrovniach veľmi "zblíženú" pozíciu, ktorú možno v povrchových východoch označiť ako určité vzájomné spojenie štruktúr. Pozoruhodnou je tu žila Bieber a jej mocnosť, za ktorú sa považuje rozsiahly žilník v zóne silne alterovaných, najmä argilitizovaných hornín, s mocnosťami do 40 m a s celkovým sklonom štruktúry 600 k juhovýchodu. Nadložné a podložné ohraničenie mohutnej štruktúry v týchto miestach, bolo často doprevádzané výskytom krátkych úsekov s bohatším zrudnením. Na rozdiel, žila Terézia je v mieste podpovrchového spájania sa, veľmi strmou štruktúrou (70 - 800 ), avšak rovnako so sklonom k juhovýchodu. Odlišná je aj jej masívno-kavernózna výplň s podstatným zastúpením kremeň-karbonátovej nerudnej zložky. Smerom na juh, vo vzdialenosti 150m od logostĺpika sa žila Terézia od mohutnej Bieber žily "odpája" a po 1000 m takmer úplne vykliňuje. Rovnako vykliňuje aj žila Pavol, ktorá je zase do podložia odbiehajúcou vetvou žily Terézia (vo vzdialenosti 300 m od logostĺpika). Jej postupné zanikanie na juhu banského revíru sa označuje ako "formovanie štruktúr konského chvosta"
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v blízkosti - logostĺpika) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Východ žily Špitaler na Hornej Rovni
GPS: 48.444676, 18.875487 [48° 26' 40.83'', 18° 52' 31.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-1-01)
Žila Špitaler, vychádza na povrch v oblasti Štiavnických Baní len nenápadne, pretože je takmer dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu obce. Na existenciu jej východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule. Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patri k najdlhším žilným štruktúram (10 km), k najintenzívnejšie dobývaným, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj v oblasti Štiavnických Baní musela byť dobývaná už pred našim letopočtom, a do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (intravilán obce, Horná Roveň). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne na týchto miestach (širšie okolie informačnej tabule) už len "Fuchslochy" (líščie diery), čo bolo základom pre prvý názov baníckej osady a jej členenia na horný, stredý a dolný Fuchsloch. Až neskôr osada dostala názov Windšachta, pričom pôvodné označenie "Fuchsloch" zostalo miestnym názvom pre toto údolie dodnes. V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Špitaler známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Wind (stará a nová), Ferdinand (stará a nová), Kamenná, Denná, Špitaler, Jozef, Karol, Leopold, Eleonóra, Magdaléna, Mária Mutter Gottes, Maximilian, Wolf (stará a nová), Kadavi a štôlne - Fuchs, Dorota, Klement, Durchschlag, Bobrovski, Stadkeit, Matej, Ondrej. Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať nielen žilu Špitaler, ale aj ostatné žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Už v polovici 16. storočia, v okolí Wind šachty, bola žila Špitaler dobývaná až 93 m pod úrovňou Bieber dedičnej štôlne. Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Žila Špitaler sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných, niekedy protiklonných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Plochá žila Ferdinand šachty, Wolf žila , Zvislá žila, Wasserbruch žila, Straka žila, Ján Nepomucký žila, Probovňa žila, Severná žila, Greisen žila, I., II., III. súklonná žila a v nadloží - Hornstein žila, Mittersinken žila, Východná žila, Červená žila a Althandler žila a iné. Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 40 0 k juhovýchodu v pripovrchových úrovniach sa postupne smerom do hĺbky mení až na 600. Žilná výplň Špitaler žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, manganokalcitová, ale aj cinoplová (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom). Nositeľmi užitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sufosoli. Názvom " Milz" sa označovali mäkšie časti žilnej výplne, bohaté na zlato. Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Špitaler žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" s obsahom 6 - 65 lótov, "dobré, ale aj stupové" s obsahom okolo 10 lótov, a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25, a najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili podložné vetvy "Plochá žila Ferdinand šachty" a "Wolf žila", kde sa ojedinele vyskytovali "dobré vyberané" rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). V severovýchodnej časti oblasti Štiavnických Baní má rudná výplň Špitaler žily charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom užitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit), pričom smerom k juhovýchodu nadobúdajú rudy výlučne zlato-strieborný charakter. Pôjde tu o určitú zonálnosť, ktorá nebola v minulosti študovaná a je známa z oblasti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica.V oblasti Štiavnických Baní, mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.463209, 18.976285 [48° 27' 47.55'', 18° 58' 34.63'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody a upravené okolie s krytým posedením pre unavených turistov.
Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
GPS: 48.181418, 18.896136 [48° 10' 53.1'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 68, Terany, Tel: 0904 915687
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/hroznovy-dzem-konkordia/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
Alžbeta Hajnalová – Oblátky
GPS: 48.197390, 18.926327 [48° 11' 50.6'', 18° 55' 34.78'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dvorníky, 962 68, Hontianske Tesáre, Tel: 0905 709014
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Alžbeta Hajnalová – Oblátky
VINOJEK Jaroslav Knápek – víno
GPS: 48.197343, 18.966757 [48° 11' 50.43'', 18° 58' 0.33'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Školská 36, 962 55, Rykynčice č. 214, Tel.: 0905 834 575, e-mail: vinojek@vinojek.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
výrobcovia, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Jaroslav Knápek VINOJEK – Hrozno, víno s chráneným označením pôvodu – akostné víno s prívlastkom
Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
GPS: 48.211143, 18.833826 [48° 12' 40.11'', 18° 50' 1.77'']
Obec: Súdovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Súdovce 44, 962 71, Tel: 0904892278, e-mail: info@olejhont.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
GPS: 48.274676, 18.952358 [48° 16' 28.83'', 18° 57' 8.49'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 151, Tel: 0908 281 950 , e-mail: mskokan@gmail.com
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/vceli-med-agatovy-lipovy-medovina-medovy-bozk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
GPS: 48.275563, 18.954994 [48° 16' 32.03'', 18° 57' 17.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 176
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-kvetovy-orechy-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
Filip Ciglan – Med druhový, medovina
GPS: 48.357005, 18.924767 [48° 21' 25.22'', 18° 55' 29.16'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 135, Tel: 0902 644 462, e-mail: cigale@zoznam.sk
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-druhovy-agatovy-kvetovy-lipovy-medovina/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Filip Ciglan – Med druhový (agátový, kvetový, lipový) , medovina
Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
GPS: 48.366633, 18.921366 [48° 21' 59.88'', 18° 55' 16.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 216, Tel: 0902/656444
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevené hrable a vyzuvák
GPS: 48.331711, 18.840727 [48° 19' 54.16'', 18° 50' 26.62'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan, 969 01, tel: 045/672 6624, e-mail: obec.badan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevený vyzuvák a hrable
Ján Kvak – Šperky
GPS: 48.449572, 18.908671 [48° 26' 58.46'', 18° 54' 31.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, e-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Šperky
Ján Kvak – Výrobky z kože
GPS: 48.454645, 18.903401 [48° 27' 16.72'', 18° 54' 12.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, E-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Výrobky z kože
Vladimír Drexler – Drevorezby
GPS: 48.436232, 18.864391 [48° 26' 10.44'', 18° 51' 51.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Vladimír Drexler, Štiavnické Bane, Tel: 0905 738304
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Vladimír Drexler – Drevené rezbárske výrobky
Penzión Starý hostinec - služby stravovanie a ubytovanie
GPS: 48.417521, 18.939242 [48° 25' 3.08'', 18° 56' 21.27'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Svätý Anton 81, 96972, 0903 755770,mail: info@staryhostinec.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
poskytovatelia služieb ako ubytovanie, stravovanie a pod.
je aj Penzión Starý hostinec
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Prameň pod Tanádom
GPS: 48.450182, 18.872416 [48° 27' 0.66'', 18° 52' 20.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod vrchom Tanád v časti Horná Roveň.
Prameň nad Ottergrundom
GPS: 48.460708, 18.876979 [48° 27' 38.55'', 18° 52' 37.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pitnej vody nad tajchom Ottergrund, v blízkosti turistickej trasy.
Prameň pod Rosniarkami
GPS: 48.458445, 18.880313 [48° 27' 30.4'', 18° 52' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň v cca 100 metrovej vzdialenosti od značeného chodníka. Ťažšie dostupný.
Východ žily Ján
GPS: 48.444757, 18.888105 [48° 26' 41.13'', 18° 53' 17.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-02)
Žila Ján, v oblasti Štiavnických Baní a Banskej Štiavnice sa v povrchových východoch takmer neprejavuje, pretože je dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu mesta Banská Štiavnica (východ v údolí pod blízkym cestným mostom je sanovaný miestnou komunikáciou). Na jej prítomnosť svedčia už len ojedinelé prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy), ako aj okoložilné tektonické prejavy a hydrotermálne premeny v horninových odkryvoch, nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule (odkryv v záreze štátnej cesty). V histórii baníctva mala žila Ján predovšetkým význam v okolí Zigmund, Maximilian a Anna šachty (nachádza sa v blízkosti tejto tabule), kde sa najmä v podpovrchových úrovniach ťažili vysokokvalitné zlatostrieborné rudy, a to od tejto tabule do vzdialenosti 1 200 m na sever a 700 m na juh . Jej smerná dĺžka je však 7 km, ale preskúmaná bola len v dĺžke 4 km. Žila sa postupne stala viac známou až v období razenia dedičných štôlní Kornberg a Svätotrojičná a jej preskúmanie a intenzívne dobývanie umožnili viaceré otvárkové a ťažobné šachty - Anna, Maximilian, Zigmund, Ján Baptista, Alžbeta, Michal a štôlne - Matej, Ondrej, Ján, Glanzenberg, Michal,. Z nich významnú, najmä otvárkovo odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Ján zohrali aj štôlne Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Preskúmanosť a dobývanie žily Ján dosiahli v 60. rokoch 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo na Ján žile ložiska Banská Štiavnica, definitívne ukončené. Žila Ján je v južnom banskom revíre vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch, v ryolitových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika a paleogénu. V centrálnom banskom revíre už len v andezitoch. Mineralizácia hlavnej žily Ján vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Maximilian, Zigmund) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 350 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Ján, v jej strednej časti (rozhranie južného a centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica) sa vetví na podložné vetvy - Gräfi žila, Podložná žila, Dvanásta žila, Markazitová žila a jedinú nadložnú vetvu - Východnú žilu. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu (obr. 216). Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 3 m . Žilná výplň Ján žily a jej vetiev je prevažne kremeň-karbonátová s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a v pripovrchových úrovniach so zvýšeným zastúpením zlata a sulfosolí striebra. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Ján žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" (6 - 30 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách aj tu dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,25 kg zlata a 5 kg striebra . Podľa novších údajov o kvalite ťažených rúd (20. stor.), smerom do hĺbky narastali obsahy olova, zinku a medi na sumárnu hodnotu 7 - 8 % v ťaženej rude a sumárny obsah zlata a striebra sa znížil na hodnotu 15 - 20g/t. Tento jav sa v geológii označuje ako „hĺbková zonálnosť zrudnenia“ vyskytujúca sa na polymetalických rudných ložiskách vo vulkanických oblastiach.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Východ žily Bieber a Wolf
GPS: 48.444919, 18.869039 [48° 26' 41.71'', 18° 52' 8.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-01)
Žily Bieber a Wolf, vychádzajú na povrch v oblasti Štiavnických Baní i na miestach mimo intravilánu obce, kde na existenciu ich východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom okolí. Smerom na sever (priestor šácht Babtista Eisenseil, Abrahám, Krížova) môžeme i napriek intenzívnej rekultivácii terénu sledovať bansko-povrchovú aktivitu z dávnej minulosti, kde k žile Bieber v jej podloží sa od severu pripojila žila Terézia a tá, smerom na juh tvorí už len jej významnejšiu podložnú vetvu, z ktorej zase odbieha odžilok Pavol. Rovnako možno vnímať aj okolie významného križovania Bieber a Wolf žily (v priestore tejto tabule), alebo aj východy ďaľších, veľmi početných podložných, nadložných a protisklonných vetiev a odžilkov (v širšom južnom okolí), z ktorých mnohé na povrch ani nevychádzajú. Sú známe len z banských prác a smerom k povrchu úplne vykliňujú (zanikajú). Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším ale aj k najdlhším žilným štruktúram. Je pozoruhudne členitá na viac, alebo menej významných podložných a nadložných vetiev. V oblasti Štiavnických Baní je najmohutnejšou , najkomplikovanejšou, ale aj intenzívne dobývanou žilou. Rovnako, ako aj žila Špitaler, mohla byť žila Bieber dobývaná v oblasti Štiavnických Baní ojedinele už aj pred našim letopočtom (intravilán obce, Farárová hôrka, Horná Roveň), avšak je pravdepodobnejšie, že začala byť intenzívnejšie dobývaná až od prelomu 12. a 13. storočia, čomu nasvedčuje skutočnosť rovnomenného názvu Bieber dedičnej štôlne, razenej aj kôli tejto žile. V oblasti Štiavnických Baní je žila Bieber vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hraste s amplitúdou poklesu okolo 150 m, v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov, andezitových porfýrov, menej kremenno-dioritových porfýrov a tiež na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu. Žila Bieber sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Wolf žila, Pavol žila, Terézia žila, Olovená žila, Kuchajda žily , Veterník žila, Anton žila , Východná žila, Podložná žila, Maximilián žila a v nadloží - Wolf žila, Nadložná žila, Podložná žila, Zvislá žila, Krížne žily, Vorsinken žila, Krídla žila, Benjamin žila, František žila, Michal žila, Skärgeth žila, Roška žila, Florian žila, Ján Baptista žila, Jozef žila. Okrem toho sú v nadloží známe aj významnejšie protisklonné žily - Bohatá strieborná žila, Protisklonné žily č.1 až č. 3, a Jozef - Anton žila. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu a v niektorých jej častiach so žilníkmi sú známe mocnosti až do 40 m. Žilná výplň Bieber žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, "ryolitická" - mäkká, karbonátová, hlinastá, ktorá obsahuje cinopel (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom), galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, ale len v severnej časti žily. V juhozápadnej časti sa vyskytovali výlučne len zlato-strieborné rudy. Na juh od šachty Königseg nemala žilná štruktúra Bieber už ekonomický význam, hoci jej smerný rozsah bol sledovaný až po obec Dekýš. Mineralizácia hlavnej žily Bieber vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Bieber známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Baptista Eisenseil, Abrahám, Krížova, Kadavi, Wolf, Ferdinand, Maximilian, Stará, Cigainer, Litgen, Kristína, Piarg (Sigliesberg), Königseg, Karol, Leopold a štôlne - Fuchs, Denná, Vodná, Vetracia, Félix,). Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Bieber zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Mocnosť ťažených rud v štruktúrnom systéme Bieber žily sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m . Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané", (6 - 65 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru dosahoval aj tu 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili "protisklonné žily" a "Wolf žila". Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Veľmi typickým príkladom takéhoto tvrdenia môže byť "križovanie" Wolf žily (velmi plocho uloženej) s pravdepodobne mladšími žilami Bieber a Špitaler. Žila Wolf, ktorá je považovaná za podložný "odžilok" hlavnej žily Špitaler, prechádza aj do podložia žily Bieber. Pozoruhodná je jej priečna orientácia, plochosť uloženia 300-400, mocnosť 1,5-3 m a vysoké obsahy zlato-striebra v tmavokremenitej rudnej výplni.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.461857, 18.990018 [48° 27' 42.69'', 18° 59' 24.06'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody vytekajúci z malého betónového záchytného objektu vedľa lesnej cesty.
Sixova stráň
GPS: 48.378002, 19.014283 [48° 22' 40.81'', 19° 0' 51.42'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prístup: Tento zaujímavý prírodný úkaz nájdeme v JV časti Štiavnických vrchov, niekoľko kilometrov za Krupinou. Nachádza sa na plochom temene rovnomenného vrchu. Z Krupiny sa na Sixovu stráň dostaneme po ceste 3. triedy smerom na Žibritov, keď asi 400 m za odbočkou na Šváb odbočíme v mieste, kde začína cesta klesať do údolia, vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa po 1,5 km (cca 20 minút chôdze) dostaneme na Sixovu stráň. Lokalita, žiaľ, nie je v teréne výraznejšie označená a nájsť ju je pre necvičené oko pomerne náročné.
Sixova stráň je opustený andezitový lom, v ktorom bola stĺpovitá päťboká odlučnosť horniny obnažená práve vďaka tejto ľudskej aktivite. Po ukončení ťažby sa horninová stena zachovala pomerne nepoškodené (to je najvýraznejší rozdiel Sixovej stráne voči lokalite Štangarígel, kde došlo k vypreparovaniu päťbokých andezitových stĺpov prirodzenou eróziou). Sixova stráň bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor roku 1985 (výmera 0,83 ha). Ukážky podobnej stĺpovitej odlučnosti v lome Ficberg nad mestom Krupina boli podstatne tenšie a už dávno zmizli pri ťažbe dlažobných kociek.
Opis: Lokalita je fragmentom pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov, podobne ako Štangarígel. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov. Tvorí päť a šesťboké stĺpy, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny. Na dne lomu sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.
Ďalšie zaujímavosti v okolí: Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.
Lokalita Sixova stráň predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu. Prístup k tejto peknej lokalite bol pomerne orientačne náročný, pretože sem neviedla žiadna značkovaná turistická trasa. To však už neplatí, aj túto prírodnú pamiatku je možné navštíviť po značkovanom chodníku žltobielej farby.
Turistické značenie – náučný chodník začína pri ceste z Krupiny do Žibritova asi 300 metrov od odbočky na samotu Šváb (táto je označená peknou drevenou tabuľou). Pokračujeme stúpajúc až k miestu, kde hlavná cesta na krátkom úseku klesá a tu nájdeme začiatok značkovaného chodníka. Začiatok chodníka – vlastne lesnej cesty je označený bežným stĺpom so strieškou – podobne ako mnohé ďalšie turistické značky. Trasa nie je dlhá – asi jeden a pol kilometra, pričom hoci pretína viacero lesných ciest, netreba sa obávať a treba pokročovať stále priamo bez odbočenia.
Dajka kremito-dioritového porfýru
GPS: 48.476493, 18.907731 [48° 28' 35.37'', 18° 54' 27.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-08)
V opustenom lome v blízkosti Jergyštôlne (Juraj štôlňa) je odkryté intruzívne teleso kremito-dioritového porfýru prenikajúce cez spodnú stratovulkanickú stavbu v podobe dajky. Dajka je súčasťou intruzívneho komplexu Banisko (názov je odvodený od typovej lokality pri obci Banisko). Intruzívny komplex zahŕňa okrem dajok tiež formy ložného typu, silly a lakolity. K bližšiemu objasneniu terminológie a spôsobu vzniku intruzívnych telies odkazujem na úvodnú časť.
Mechanizmus intruzívneho procesu kremito-dioritových porfýrov.
Denudačným zrezom boli v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste odkryté ložné ako aj dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov. V centrálnej časti hrasti prevládajú ložné intrúzie v podobe sillov a lakolitov ktoré prenikajú pri rozhraní medzi vulkanickým komplexom a horninami podložia ako aj v rámci spodnej stratovulkanickej stavby. Ložné intrúzie s plochou niekoľko km2 dosahujú hrúbku až 100 m. Vyznačujú sa zrnitým vývojom základnej hmoty. Zrnitosť základnej hmoty je výraznejšia s narastajúcou hĺbkou umiestnenia intrúzií.
Dajky vystupujú ako individuálne telesá, častejšie však tvoria dajkové roje. Šírka dajok kolíše od niekoľko metrov do 100 m, dĺžka od niekoľko desiatok metrov do 1,5 km. Jednotlivé dajky a dajkové roje sú orientované prednostne v smere SSV-JJZ V menšej miere v smere S-J až SSZ-JJV. Úklon dajok je prevažne v smere od centrálneho bloku. Dajky v niektorých prípadoch prenikajú ložnými intrúziami čo poukazuje na ich relatívne mladší vek vzhľadom k telesám ložných intrúzií. Vznik dajok a ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov spadá do obdobia formovania kaldery (Konečný 1970) a spája sa s poklesmi odlúčených podpovrchových blokov do vrchných úrovní magmatického rezervoáru. Pri odlúčení a poklese bloku vzniká nad jeho vrchným okrajom volný priestor, ktorý následne vyplní vystupujúca magma. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniká teleso ložného typu – sill alebo lakolit. Naproti tomu magma vystupujúca po zlomoch pri okrajoch centrálneho bloku tuhne a kryštalizuje v podobe dajok.
Dajka kremito dioritového porfýru v lome pri Jergištolni – zloženie a textúry.
Hornina je hruboporfyrická, tmavozelenej farby (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 4-6 mm, amfibol do 5-6 mm, biotit do 4-5 mm. Ojedinelé sú zrná kremeňa. Základná hmota je zložená z nepravidelných (allotriomorfných) drobných zŕn kremeňa a draselných živcov ktoré prevládajú nad zrnami plagioklasu, amfibolu a biotitu. Tmavé výrastlice a zrná v základnej hmote sú sčasti chloritizované, živce sú sericitizované. Odlučnosť je hrubobloková až hrubostĺpcová , orientovaná zhruba kolmo na priebeh dajkového telesa. Stĺpcová odlučnosť tohoto typu vzniká pri chladnutí a kryštalizácii magmatického telesa. V dôsledku zmenšovania objemu telesa pri jeho kryštalizácii dochádza k vnútorným napätiami, ktoré sa vyrovnávajú vznikom siete pravidelných puklín vymedzujúcich jednotlivé stĺpce – vzniká stĺpcová odlučnosť. Orientovaná stĺpcová odlučnosť je kolmá na okraje chladnutia dajkového telesa (kolmo na steny pri okraji dajok).
Celková dĺžka dajky dosahuje dĺžku 1,5 km pri maximálnej šírke do 120 m.
Opustený lom v doline Jergištolňe
GPS: 48.476634, 18.907341 [48° 28' 35.88'', 18° 54' 26.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-07)
BAZÁLNE SÚVRSTVIE SPODNEJ STRATOVULKANICKEJ STAVBY
Bazálne súvrstvie je obnažené denudačným zrezom na viacerých miestach v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste v blízkosti styku hornín vulkanického komplexu s podložím. V tomto prípade sa nachádza bazálne súvrstvie v blízkosti sedimentov paleogénu, ktoré tvoria jeho bezprostredné podložie. Sedimenty paleogénu predstavujú nesúvislé denudačné zvyšky uložené v depresiách na povrchu mezozoických hornín a tieto sú uložené na starších horninách kryštalinika. Bazálne súvrstvie tvorené brekciami, konglomerátmi a pieskovcami je uložené na sedimentoch paleogénu tak aj na starších horninách kryštalinika a paleozoika. V nadloží bazálneho súvrstvia sú uložené horniny štiavnického stratovulkánu tvorené v tejto oblasti striedaním lávových prúdov s vulkanoklastickými horninami. V tejto oblasti sú to epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Stratovulkanický komplex je prenikaný dajkami kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko.
Zloženie bazálneho súvrstvia.
Bazálne súvrstvie v menšom opustenom lome reprezentuje poloha zlepencov a pieskovcov postihnutá intenzívnou hydrotermálnou premenou – propylitizáciou. Táto premena silne zastiera pôvodný charakter sedimentárnej horniny. Sedimentárna hornina je touto premenou silne spevnená až homogenizovaná a pôvodný klastický charakter je takmer nezreteľný. Pri pozornejšom skúmaní je však možné rozoznať jednotlivé úlomky často silne zaoblené až charakteru drobných konglomerátov. Prevláda opracovaný andezitový materiál (obliaky s priemerom 2-5 cm) tvorené pyroxenickým a amfibolicko-pyroxenickým andezitom. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj obliaky hornín podložia (horniny kryštalinika, mezozoika a paleogénu). Základná hmota (matrix), ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je stredno až hrubozrnná účinkom propylitizácie silne spevnená. Pôvodná textúra klastickej horniny je propylitizáciou do značnej miery zotrená. Bazálne súvrstvie tvorené drobnými konglomerátmi a pieskovcami poukazuje na sedimenty riečneho – fluviálneho typu. Ďalšie odkryvy bazálneho súvrstvia vystupujú východne od Sklených Teplíc (dolina Kamenná v severovýchodnej časti hráste), kde je súvrstvie zastúpené propylitizovanými pieskovcami s polohami drobných zlepencov a tufizitovými brekciami. Odkryvy podobnej litológie sú aj v centrálnej časti hráste v Richňavskej doline pri Zlatne. V juhozápadnej časti hráste v blízkosti výstupu podložia na povrch (východne od obce Uhliská) bazálne súvrstvie reprezentuje poloha epiklastických vulkanických pieskovcov uložených v riečno-jazernom prostredí. Banskými prácami v oblasti Banskej Štiavnice boli na báze vulkanického komplexu tiež zistené jemnozrnné sedimenty s polohami lignitov.
Rekonštrukcia paleoprostredia v období pred vznikom spodnej stratovulkanickej stavby štiavnického stratovulkánu.
V oblasti Jergištôlne a Sklených Teplíc bolo prostredie v ktorom sa ukladali prevažne riečne sedimenty (týmto územím pretekala rieka). Sedimenty s polohami lignitov zistené banskými prácami pod Banskou Štiavnicou poukazujú na močiarno-jazerné prostredie, ktoré sa tu vyvíjalo v období spodného bádenu. Nie je možné vylúčiť, že močiarno-jazerné prostredie bolo s touto riekou spojené. Sedimenty v okolí Uhlísk na báze vulkanického komplexu svedčia podobne o existencii jazerného prostredia v tejto oblasti. Uvedené poznatky umožňujú niektoré závery o povahe paleoprostredia v období bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu. V severnej časti Štiavnických vrchov bol v tomto čase evidentne členitý horský reliéf, ktorý v smere na juh prechádzal do rovinatejšieho terénu. Riečne toky smerujúce na juh napájali systém prietočných jazier a močiarov, prípadne vyúsťovali na pobreží do morského prostredia, ktoré v období bádenu zaplavovalo južné časti nášho územia.
Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie
GPS: 48.47828, 18.9019 [48° 28' 41.81'', 18° 54' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štianvica (Objekt: 2G-1-06)
Zastávka: 3/01
Sedimenty paleogénu na tejto lokalite sú súčasťou horninového komplexu spolu s horninami paleozoika a mezozoika, ktorý tvorí podložie neovulkanických hornín štiavnického stratovulkánu.
Rozšírenie paleogénnych sedimentov v podloží stredoslovenských Neovulkanitov:
Paleogénne sedimenty v podloží stredoslovenských neovulkanitov sú rozšírené nesúvislé, tvoria len denudačné zvyšky pôvodne rozsiahlejších sedimentárnych súvrství uložených morskými transgresiami (záplavami) v oblasti stredného Slovenska v období paleogénu. Relatívne v súvislejšom a väčšom rozsahu sa tieto sedimenty zachovali v podloží neovulkanitov v severnej časti v priestore medzi Banskou Bystricou a Handlovou, kde sčasti vystupujú na povrch pri východnom a západnom okraji Kremnických vrchov a východne od Handlovej. Ich prítomnosť v podloží neovulkanitov v oblasti Krupinskej planiny a v severnej časti Pliešovskej kotliny (v oblasti Ostrej Lúky) bola zistená hlbokými vrtmi GK-4 a GK-8.
Paleogénne sedimenty v centrálnej časti Štiavnických vrchov.
V oblasti hodrušsko-štiavnickej hrasti sedimenty paleogénu sú zachované len útržkovité a nesúvislé. Denudačné zvyšky sedimentov vystupujú pri západnom okraji Vyhní, v oblasti chrbtu Ostružia (k. 601) východne od Vyhní, v doline Handerlová jv. od Sklenných Teplíc a na tejto lokalite pri Jergištôlni.
Litológia paleogénnych sedimentov.
Sedimenty paleogénu v povrchovom odkryve v bočnej dolinke severne od Jergištolne tvoria drobné až hrubé zlepence a pieskovce. Prevládajú obliaky mezozoických karbonátových hornín (vápence a dolomity, zriedkavejšie sú prítomné obliaky kremencov a kryštalinika. Základná hmota, ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je piesčitejšia až piesčito-ílovitá, hnedá až načervenalá, prípadne sivozelená. Pieskovce tvoria vložky až polohy v zlepencovom súvrství. Pri Vyhniach sú prítomné vápnitejšie vrstvy s faunou numulitov. Konglomerátové súvrstvie predstavuje bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku.
Paleogénne sedimenty v Štiavnických vrchoch boli uložené počas morskej transgresie.
Vrstevný sled paleogénnych sedimentov je výsledkom postupnej transgresie mora na predtým vynorené územie. Postupnosť transgresie mora je príčinou toho, že jednotlivé faciálne vývoje nie sú na celom území Slovenska súveké. V dôsledku erózie sa v oblasti štiavnických vrchov zachovala len časť vrstvového sledu, najmä bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku v podobe zlepencov, brekcií a pieskovcov.
Morské transgresie na území južného Slovenska v období neogénu.
V nasledujúcom období počas spodného neogénu postupovali na území Slovenska morské záplavy, ktoré uložili mocnejšie súvrstvie sedimentov v oblasti Ipeľskej kotliny a sčasti v južnej časti Krupinskej planiny. V obmedzenom rozsahu sú neogénne sedimenty zistené aj v okolí Handlovej. Naproti tomu v centrálnej časti Štiavnických vrchov a v širšej oblasti Banskej Štiavnice, sedimenty staršieho neogénu nie sú prítomné. S tohoto je možné usúdiť, že táto oblasť bola v období spodného neogénu mimo dosah morských záplav alebo sedimenty sa tu uložili a boli následne v dôsledku celkového výzdvihu tejto oblasti denudáciou odstránené. Denudácia postihla aj staršie paleogénne sedimenty (zostali z nich len zvyšky). V severozápadnej časti hrasti v hodrušskej oblasti došlo po ich odstránení až k obnaženiu podložných mezozoicko-paleozoických hornín vrátane hornín veporického kryštalinika. Sedimenty paleogénu sa zachovali len v obmedzenom rozsahu pri Vyhniach a v doline Handerlovej (juhovýchodne od Sklených Teplíc). V období spodného bádenu bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu v centrálnej časti Štiavnických vrchov boli ukladané sedimenty v riečnom a močiarno-jazernom prostredí. V južnej časti Štiavnických vrchov v tomto čase prebiehali extrúzie granatických andezitov. Južná časť nášho územia v období spodného bádenu bola zaplavená novou morskou transgresiou, ktorá postúpila do priestoru dnešných južných okrajov Štiavnických vrchov.
Kremito-dioritový porfýr, dajka
GPS: 48.477989, 18.902525 [48° 28' 40.76'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-05)
V opustenom lome severne od Jergištôlne je odkryté teleso kremito-dioritového porfýru. Hornina je tmavozelená (propylitizovaná) hruboporfyrická. Výrastlice tvorí plagioklas 2-3 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit 2-5 mm. Tmavé výrastlice sú premenené, chloritizované. V dôsledku intenzívnej premeny a zvetrávania sa hornina rozpadá. Lokálne je pozorovaná silicifikácia. V pravej časti silne zasuteného a zahlineného lomu sú náznaky subhorizontálnej stĺpcovej odlučnosti, ktoré poukazujú na okrajové časti dajkového telesa.
Mezozoikum, vápence, dolomity
GPS: 48.4784, 18.89837 [48° 28' 42.24'', 18° 53' 54.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-04)
Na konci trasy náučno-turistického chodníka sa opäť stretávame s horninami predvulkanického podložia v podobe mezozoických kremencov a kremitých bridlíc spodného triasu. Horniny predvulkanického podložia vychádzajú na povrch v čiastkovom vyzdvihnutom bloku (šobovský blok) vo východnej časti hrasti.
Podložie štiavnického stratovulkánu.
Po sformovaní hodrušsko-štiavnickej hrasti v podobe asymetrického bloku s úklonom k juhovýchodu nasledovalo obdobie intenzívnej denudácie jej vrcholových častí. Postupne boli z jej vrcholovej oblasti odstránené horniny sarmatského vulkanizmu, ktoré tvorili vrchnú stratovulkanickú stavbu, vrátane horninovej výplne kaldery. Denudácia zasiahla až do stredných a nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby (vo východnej štiavnickej časti hrasti. V dôsledku asymetrického výzdvihu, ktorý bol intenzívnejší v západnej (hodrušskej) časti hrásti, erózia tu odstránila aj spodnú stratovulkanickú stavbu a v rozsiahlej miere obnažila paleozoicko-mezozoické horniny predvulkanického podložia. Výskumnými prácami v tejto oblasti sa potvrdila pomerne zložitá stavba horninových komplexov tohoto predvulkanického podložia.
Intruzívne teleso dioritu
GPS: 48.4782, 18.89515 [48° 28' 41.52'', 18° 53' 42.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-05)
Subvulkanické intruzívne telesá reprezentujú tu časť magmy, ktorá po výstupe z magmatického rezervoáru nachádzajúceho sa hlboko pod vulkánom (5-15 km) nedosiahla povrch ale umiestnila sa v prostredí hornín v jeho podloží využívajúc pritom priaznivé litologické rozhrania medzi horninami. V tomto prostredí magma utuhla a kryštalizovala v podobe intruzívnych telies. Subvulkanické intrúzie vznikajú pod vulkánmi často v značnej hĺbke. V prípade súčasných vulkánov sú skryté pod ich stavbou. K obnaženiu intrúzií na povrchu dochádza výnimočne a to až po dlhom období (často až po miliónoch rokov) kedy erozívny zrez, odstráni povrchovú vulkanickú stavbu a odkryje podpovrchovú intravulkanickú úroveň, prípadne až subvulkanickú úroveň. Výnimočný prípad nastal v prípade štiavnického stratovulkánu a to v dôsledku výzdvihu hrásťového bloku v oblasti centrálnej vulkanickej zóny v závere vulkanickej činnosti. Intruzívne teleso dioritového zloženia sa nachádza na našej zastávke.
Odkryv pyroxenického andezitu
GPS: 48.48278, 18.8997 [48° 28' 58.01'', 18° 53' 58.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-04)
V záreze poľnej cesty odbočujúcej vľavo cez roklinu je odkryv v dĺžke cca 7 m a výške 1-2 m. Hornina je drobno až stredno porfyrická. Tmavozelená (propylitizovaná). Odlučnosť je bloková podľa plôch 120SE/70; 280NW/50; 60EN/55 (smery sklonov). Andezit je silne propylitizovaný a tektonicky postihnutý. Vyššie v smere poľnej cesty ku kóte 712 pokračujú plošné odkryvy premenených andezitov so striedaním pásiem intenzívnej a menej intenzívnej hydrotermálnej premeny (propylitizácie).
Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny
GPS: 48.48034, 18.90017 [48° 28' 49.22'', 18° 54' 0.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-03)
Skôr než začnete vystupovať poľnou cestou do sedla pod Širokým vrchnom, dovoľte niekoľko informácií o geologickej stavbe v tejto časti hodrušsko-štiavnickej hrasti. V nadloží bazálneho súvrstvia je uložený stratovulkanický komplex spodnej stavby budovaný prevahou lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a pyroxenických andezitov (posledné sú častejšie vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby). Lávové prúdy sa striedajú so zriedkavejšími polohami vulkanoklastických hornín v podobe brekcií-konglomerátov a pieskovcov. V pokročilejšom období vývoja spodnej stavby sa v jej centrálnej zóne umiestnili početné ložné intrúzie andezitových porfýrov v podobe sillov a lakolitov. V predmetom území je to najmä teleso pyroxenického andezitového porfýru bohatého na augit, umiestnené vo vyššej úrovni stratovulkanickej stavby. V mladšom období v štádiu vývoja kaldery bola spodná stavba poklesnutá v podobe kalderového bloku a preniknutá početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov (zastávka č.1 a bod LGS 2G-2-05) a ložnými intrúziami. Horniny spodnej stavby boli v tomto období intenzívne hydrotermálne premenené – propylitizované.
V záverečnom štádiu vývoja (5. etapa) kedy došlo k výzdvihu centrálneho bloku a sformovaniu hodrušsko-štiavnickej hraste boli horniny spodnej stavby podrobené tlakom a drveniu, najmä pozdĺž zlomov rozčleňujúcich hrasť na systém dielčích čiastkových segmentov. Zlomy smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli využité pri výstupe hydrotermálnych roztokov a vzniku rudných žíl. Hydrotermálnymi procesmi boli horniny v bezprostrednom okolí rudných žíl postihnuté intenzívnymi premenami okoložilného typu. Nasledujúcou denudáciou došlo k odstráneniu hornín kalderovej výplne a mladších komplexov sarmatského veku. Podstatne sa znížila aj hrúbka spodnej stavby a v extrémnejšie vysunutých blokoch erózia odhalila horniny predvulkanického podložia vrátane dioritovej intrúzie (východne od Šobova a v doline Jergišolne ). Procesy hydrotermálnych premien ako aj ich produkty sú detailnejšie rozoberané v prípade lokalít Svätotrojičného náučného chodníka ŠB-02. Na tomto mieste uvedieme len skrátený výklad.
Propylitizácia – premena hornín.
Horniny v oblasti bansko-štiavnického rudného poľa sa vyznačujú nazelenalým až modrozeleným sfarbením. To bol aj dôvod prečo už v období stredoveku bol v baníckej praxi pre ich označenie zaužívaný termín „grünstein“ (zelený kameň). Po rozpoznaní ich vulkanickej povahy bol ich názov geológmi 18. storočia rozšírený na „grünstein trachyt“ (vtedajší trachyt odpovedá dnešnému andezitu). F. Richthofen, významný bádateľ 18. storočia počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici použil pre uvedené horniny bansko-štiavnického rudného poľa termín „propylit“. Horniny ním označené ako propylity považoval za produkt erupcií magiem bohatých na vodu (priblížil sa tým k chápaniu úlohy vody v hydrotermálnych procesoch). Hoci sa neskôr ukázalo, že „propylity“ sú výsledkom mladších procesov nasledujúcich až po vzniku horniny (u nás sa o uvedený poznatok zaslúžil najmä prof. M. Kuthan) termíny „propylit“ a „propylitizácia“ vošli v medzinárodnú známosť a sú dnes v celosvetovom merítku používané pre označenie určitého druhu hydrotermálnej premeny hornín. Pod propylitizáciou dnes rozumieme pôsobenie mierne kyslých fluid (plynných a kvapalných) nasýtených CO2 a H2S na vulkanické horniny pri zvýšených teplotách. V horninách pritom dochádza k čiastočnému až úplnému rozkladu tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) s obsahom Fe zložky. Táto zložka je využitá pri tvorbe sekundárnych minerálov skupiny chloritov (odtiaľ hornina nadobúda zelené sfarbenie). Uvedená premena je sprevádzaná albitizáciou plagioklasov a vznikom ďalších sekundárnych minerálov ako sú epidot, minerály skupiny karbonátov, pyrit, sekundárny kremeň a ďalšie.
Okoložilné premeny.V priebehu tvorby rudných žíl rudonosné fluida okrem rudnej zložky obsahujú tiež H2S, CO2, SO2, ClF. Tieto roztoky pôsobili na okolné horniny a výsledkom sú pásma hydrotermálnych premien sprevádzajúcich rudné žily. Tieto premeny v bansko-štiavnickom regióne opísal J. Forgáč (1966), ktorý rozlíšil premeny typu adularizácie (draselná metasomatóza so vznikom draselných živcov - adulárov), argilitizácie (vznik minerálov ílovej skupiny illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikácie (agregáty zŕn kremeňa). Nové skupiny minerálov (sekundárne minerály) nahrádzajú pôvodné horninotvorné minerály, výrastlice plagioklasov, pyroxénov, amfibolu a biotitu, tak aj minerály vznikajúce v štádiu propylitizácie. Zóny okoložilných premien sa vyznačujú svetlými farebnými odtieňmi (sivobiela, žltá, okrová) a v minulosti boli dôležitým kritériom pri vyhľadávaní rudných žíl bansko-štiavnického rudného poľa.
Horniny spodnej stavby, intrúzie a hydrotermálne premeny na trase chodníka BŠ-01.
V priebehu výstupu poľnou cestou do sedla od Širokým vrchom po trase chodníka sa budete stretať s horninami spodnej stratovulkanickej stavby preniknutej početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov. Horniny spodnej stavby reprezentujú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity a andezitové porfýry. Tieto horniny sú drobnoporfyrické (výrastlice plagioklasov a pyroxénov sú do 1-2 mm), tmavozelené, propylitizované. Andezitové porfýry, ktoré predstavujú ložné intrúzie sú jemnozrnnejšie.
Dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov, ktoré prenikajú cez spodnú stavbu poznáte ľahko, sú to horniny hruboporfyrické (plagioklas, amfibol a biotit dosahujú 4-5 mm), zvetrávaním nadobúdajú svetlozelené odtiene.
Pásma intenzívnych premien s prejavmi argilitizácie so vznikom ílových minerálov (illit, kaolinit, montmorillonit), sa vyznačujú svetlým okrovým až žltobielym sfarbením.
Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.48509, 18.89519 [48° 29' 6.32'', 18° 53' 42.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-0-01)
Z vrcholu južne pod Studeným vrchnom sa pred Vami otvára panoramatický výhľad na juhovýchodnú časť Štiavnických vrchov. Horský reliéf v popredí panoramatického výhľadu je súčasťou východného okraja hodrušsko-štiavnickej hrasti – rozsiahleho bloku vyzdvihnutého v oblasti kaldery v záverečnom štádiu vývoja štiavnického stratovulkánu. Hlbokým erozívnym zrezom bola v tejto časti hraste odstránená kalderová výplň, vrátane vrchnej stratovulkanickej stavby, pričom došlo k odkrytiu nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. V extrémne vysunutom čiastkovom bloku na svahu Malého Šobova (k. 836) denudačný zrez odhalil horniny predvulkanického podložia tvorené mezozoickými horninami v podobe spodnotriasových kremencov a strednotriasových vápencov a dolomitov. Horniny paleogénu vystupujúce v doline Jergištôlne (zastávka č.3) nie sú z tohoto pohľadu viditeľné. Spodnú stratovulkanickú stavbu bádenského veku (v popredí panorámy) uloženú na horninách predvulkanického podložia tvoria lávové prúdy pyroxenického a amfibolicko-pyroxenických andezitov, striedané občas polohami vulkanoklastických hornín. Epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty vystupujú na svahoch a v oblasti plochého vrcholu Širokého vrchu (k. 777) v ľavej časti panorámy.
V pokročilejšom období vývoja bádenského stratovulkánu prenikali v jeho centrálnej časti cez spodnú stavbu početné ložné intrúzie andezitových porfýrov. Jedno s týchto telies – pyroxenický andezitový porfýr (typ Tanád) tvorí oblasť vrcholku kde sa nachádzate, ako aj svahy v ľavej a pravej časti v popredí panorámy. Do záverečného štádia vývoja 1. etapy patrí aj vznik subvulkanického intruzívneho komplexu granodioritu a dioritu umiestneného v prostredí hornín predvulkanického podložia. Dioritové teleso je odkryté vo vyšších úrovniach svahu pod Malým Šobovom (k. 836).
Predzvesťou vývoja kaldery v dôsledku prvých poklesových pohybov bol vznik depresie vo vrcholovej časti vulkánu s jazerným prostredím (2. etapa). Výsledkom sedimentácie v tomto prostredí sú polohy ílovcov a siltovcov s vložkami lignitov (červenostudnianske súvrstvie) vystupujúce v odkryvoch pod vrchom Kalvária (stredná časť panorámy). Nasledujúce mohutné erupcie popolovo-pemzových tufov, efúzie a extrúzie láv biotiticko-amfibolických andezitov zaplňovali priestor klesajúcej kaldery v hrúbke 350-500 m. Horniny vo výplni kaldery (studenská formácia) sa nachádzajú v rámci panoramatického výhľadu vľavo od Kalvárie v oblasti depresie a budujú tiež horské hrebene s vrcholmi Anderloch (k. 810) – Skalka (k. 882) – Tri kamene (k. 834) – Strela (k. 840) – Marcička (k. 738). Výplň kaldery je z vonkajšej strany voči spodnej stratovulkanickej stavbe obmedzená kalderovým zlomom (úsek medzi Sv. Antonom a Anderlochom).
Do obdobia vývoja kaldery spadajú tiež ložné intrúzie a dajky kremenno-dioritových porfýrov, ktoré prenikali v podpovrchovej úrovni cez horniny klesajúceho kalderového bloku. Tieto intrúzie sú odkryté v oblasti brekcie s kótou 836 (Malý Šobov) a jeho východného svahu. Mocná ložná intrúzia biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (typu Paradajs), ktorá sa umiestnila pri báze kaldery, vystupuje v oblasti Šobova (k. 888) a hrebeňa s kótou 851 v pravej časti panorámy. Vrchnú stratovulkanickú stavbu sarmatského veku reprezentujú zvyšky lávových prúdov uložené na spodnej stratovulkanickej stavbe za kalderovým zlomom pokrývajúce vrcholy Breziny (k. 716), Jabloňový vrch (k. 738), k. 711, Káčerky (k. 670), Sásky vrch (k. 712).
Zlomy a zlomové zóny prevažne smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli v záverečnom štádiu jej formovania využité pri tvorbe polymetalických a drahokovových rudných žíl. Tieto rudné žily prenikajú cez spodnú stratovulkanickú stavbu a staršie horniny podložia v pravej časti panorámy (žila Mária Emphagnis, žily Terézia a Bieber).
Morfologicky výrazný vrch Kalvária (k. 749) v strednej časti panorámy tvorí sčasti odkrytý bazaltový nek, ktorý predstavuje prívod k povrchovému bazaltovému vulkánu odstráneného nasledujúcou denudáciou. Vek bazaltového telesa určený radiometrickou metódou je 7,3 milióna rokov, čo odpovedá obdobiu panónu. V pozadí na horizonte sa črtajú siluety vulkanických pohorí Poľany a Javoria prechádzajúce do plochého reliéfu Krupinskej planiny.
Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru
GPS: 48.4846, 18.89107 [48° 29' 4.56'', 18° 53' 27.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-02)
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity).
A – Procesy vzniku ložných intrúzií
V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru. Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2).
B – Pozícia vo vulkanickej stavbe
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs).
C – Charakteristické znaky
Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby.
Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu.
Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia.
Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti. Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.
Propylitizovaný andezitový porfýr
GPS: 48.48307, 18.88519 [48° 28' 59.05'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-03)
Na východnom svahu Ambrózka (k. 794) náučný chodník BŠ-01 prechádza opäť cez oblasť spodnej stratovulkanickej stavby reprezentovanej v tejto časti pyroxenickým andezitovým porfýrom. Spodná stavba je v tejto časti prestúpená viacerými pásmami hydrotermálnych premien charakterizovaných argilitizáciou (s tvorbou ílových minerálov illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikáciou (prekremenenie). Premeny tohoto typu súvisia so vznikom rudných žíl.
Andezitový porfýr je miestami silne tektonicky drvený s pásmami tektonických brekcií.
V dôsledku propylitizácie nadobúda hornina tmavozelené až svetlozelené sfarbenie. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas do 1-2 mm a pyroxény do 1-2 mm sčasti až úplne chloritizované. Spodná stratovulkanická stavba vrátane pyroxenického andezitového porfýru je zo západu utínaná zlomom, podľa ktorého sa tektonicky stýka s dioritovou intrúziou vystupujúcou vo vysunutom bloku čiastkovej hrasti. Trasa náučného chodníka pokračuje k ďalšej zastávke č.7 s dioritovou intrúziou na severnom úbočí masívu Šobova – Haviarky k. 884. Oblasť vrcholu Šobova a Haviarky je budovaná ložnou intrúziou andezitového porfýru typu Paradajs.
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.48034, 18.89069 [48° 28' 49.22'', 18° 53' 26.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia. Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí. Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám. Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Východ žily Špitaler v centre mesta
GPS: 48.459388, 18.893683 [48° 27' 33.8'', 18° 53' 37.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler vychádza na povrch v centre mesta Banská Štiavnica práve tu, kde sa nachádzame, v blízkosti Kostola sv. Kataríny postaveného v r. 1443 – 1491 (slovenský kostol od r. 1658). Podľa historických údajov východy žily Špitaler nielen na Glanzenbergu (jv. časť vrchu Staré mesto, 793 m n. m.), ale aj tu, v údolí potoka Štiavnica, sa začali povrchovo dobývať už pred naším letopočtom (Kelti, neskôr galskí Kotíni). V 12. storočí (1141 – 1162) pozvaní nemeckí kolonisti našli na týchto miestach už slovenskú osadu s názvom Štiavnica. Bola najvýznamnejšia z okolitých baníckych osád. Prevzali jej názov v podobe „Schemnitz“. V priebehu druhej polovice 12. storočia prebudovali osadu na veľké a významné mesto „Schebnyzbana“ (spojenie s osadami na Glanzenbergu a na východoch žily Špitaler a Grüner), ktoré malo už okolo roku 1230 dva veľké trojloďové románske chrámy.
V dôsledku nástupu nových technológií v dobývaní rúd a ich spracúvaní východy žily Špitaler na týchto miestach smerujúce do severného a južného svahu údolia potoka Štiavnice boli predmetom intenzívneho podpovrchového a hlbinného dobývania až do 14. – 15. storočia. V týchto miestach centra mesta neexistovala v tých časoch súvislá mestská zástavba. Tento priestor slúžil na ťažbu a spracúvanie rúd, a to nielen zo žily Špitaler, ale aj zo žíl Bieber a Terézia. Komplexná zástavba centra mesta na základe veľkolepého projektu so spoločnými základmi začala vznikať až v priebehu 15. storočia.
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Prejavy povrchovej ťažby z dávnej minulosti sú známe na viacerých miestach východu žily na povrch. V centre mesta Banská Štiavnica sú pomerne dobre zachované v severnom svahu údolia potoka Štiavnica (súkromné pozemky) a vedú súvisle až do oblasti najväčších dobývok na Glanzenbergu. V severnom svahu je východ žily Špitaler druhotne zmenený na výraznú depresiu (povrchové vyťaženie rúd z východu žily). Súvisle ju sprevádzajú mohutné prekremenené skalné bralá (andezit) v jej podloží. V južnom svahu sú úplne sanované hustou mestskou zástavbou.
Žila Špitaler v centre mesta sa dobývala od povrchu nepochybne viacerými slednými štôlňami smerujúcimi do oboch strán údolia. Väčšina z nich sa dodnes nezachovala, ale príkladom môže byť štôlňa Michal (nový obzor) v priestore budovy Bergerichtu. Pri postupnom prenikaní ťažby do hĺbky (pod úroveň údolia) veľký význam v centre mesta mala šikmá šachta Kaufhaus vyhĺbená po úklone žily (miesto pred bankou je vyznačené v dlažbe) a dedičná štôlňa Glanzenberg. Z ďalšieho systému otvárkových a ťažobných banských diel, ktoré umožnili dobývať žilu Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica čoraz hlbšie a hlbšie, treba spomenúť šachty Michal (stará a nová), Gregor, Ján, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, Bartolomej a Michal (dopravná). Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (cisára Františka Lotrinského) a Voznická dedičná štôlňa (cisára Jozefa II.)
Žila Špitaler je v priestore centra mesta Banská Štiavnica vyvinutá v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov. Má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ. Aj tu je priemerná hrúbka žily 1,5 m. Mineralizácia vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Žila Špitaler sa smerom na sever a juh od centra mesta vetví na podložnú a nadložnú vetvu. Vrtmi overený hĺbkový dosah zrudnenia v rudnom stĺpe Michal je okolo 700 m po úroveň –100 m n. m.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas prestavby už existujúcich dvoch gotických dómov z 15. storočia na „waldbürgerovský dom ťažiara Fritza von Friedenlieb“ (dnes Štátny ústredný banský archív) na prelome 16. a 17. storočia sa odkryl východ žily Špitaler (najskôr nevyťažené piliere). Zo ziskov z vydobytej bohatej rudy sa zaplatili náklady na jeho výstavbu.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna). V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily Špitaler pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Terézia na Hornej Rovni
GPS: 48.451242, 18.874827 [48° 27' 4.47'', 18° 52' 29.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (2MŽ-1-07)
Žila Terézia v oblasti Banskej Štiavnice veľmi výrazne vychádza na povrch najmä na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve v priestore historickej šachty Terézia.
Žila Terézia patrí po žilách Špitaler a Bieber k najdlhším (6,5 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj ona sa musela dobývať už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť pod Tanádom a Paradajsom). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne v blízkosti najstarších povrchových dobývok už aj niektoré osady (Horná Roveň).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. V okolí jednej z najstarších šácht, šachty Terézia (845 m n. m.) (obr. 14ž) dobývanie dosiahlo do roku 1650 úroveň krátkej štôlne Klinger (706 m n. m.) a neskôr úroveň dedičnej štôlne Bieber (594 m n. m.). Do roku 1840 dobývanie dosiahlo úroveň Svätotrojičnej štôlne (555 m n. m.) a v roku 1909 sa dobývanie nad týmto obzorom skončilo.
Postup dobývania v smernom a hĺbkovom rozsahu umožnili ďalšie otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Baptista Eisenseil, Pavol, Weiden, Amália, Mohr, Alžbeta, Michal, Nová, Ferdinand (slepá) – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), 1., 2. a 3. obzor šachty Terézia, Gregor, Rozália, Šmintorín (Schmidterin), Matej, Cecília, Dolná Bärentatzen, Schabab, Valašská, Horná Juraj a Ján Baptista. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali štôlne – dedičná Michal, dedičná Bieber, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František), dedičná Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Preskúmanosť a dobývanie žily Terézia zaznamenali v 20. storočí veľký rozvoj. V oblasti rudného stĺpa Michal sa dosiahla hĺbková úroveň 100 m n. m. (II. hĺbkový obzor). Tu sa banská činnosť na žile Terézia, ako posledná na ložisku Banská Štiavnica, v rokoch 1994 – 1995 definitívne skončila.
Žila Terézia patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k značne rozvetveným rudným žilám (obr. 15ž). Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa významnejšie žilné vetvy – Nadložná, 1. a 3. Podložná, Himber, Pavol a Olovená. Významné je aj jej „spojenie“ so žilou Bieber v južnom priestore šachty Terézia a následné zaniknutie prostredníctvom vzniku štruktúr „konského chvosta“.
Hlavná žila Terézia má severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východ. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesového charakteru.
Priemerná hrúbka hlavnej žily Terézia je 1,5 m a Nadložná žila dosahuje hrúbku 4,5 m. Mineralizácia žily Terézia vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Piarg, Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je 600 – 700 m (po úroveň 100 m n. m.).
Žila Terézia je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) a v prostredí dioritu a hornín podložia.
Rudná výplň žily Terézia bola v podpovrchových úrovniach južnej a severnej časti ložiska odlišná. Predpokladá sa, že Au-Ag zóna bola v severnej časti (na rozdiel od južnej) erodovaná (odstránená zvetrávaním terénu). V južnej časti (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd, ktoré však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala práve na žilnej štruktúre Terézia. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Terézia môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit, akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie rôzne sfarbený kremeň (ametyst) (obr. 11ž), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt (obr. 20ž) , rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit, sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (v závislosti rôznych podmienok vzniku).
V roku 1986 rudy vo všetkých dostupných častiach žily Terézia pri jej hrúbke 1,2 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 1,1 – 1,9 %, Zn 1,8 – 3,0 %, Cu 0,2 – 0,3 %, Ag 10,4 – 14,6 g/t, Au 0,20 – 0,28 g/t.
Minerálny prameň v šachte František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html
Prameň minerálnej vody vyviera na šachte František v úrovni IV. obzoru v juhozápadnej časti Štiavnického rudného obvodu. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 48 - 48,5oC. Minerálna - termálna voda sa nevyužíva.
Minerálny prameň Kyslá
GPS: 48.17487, 18.8428 [48° 10' 29.53'', 18° 50' 34.08'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza západne od obce Hontianske Moravce, cca 1,5 km juhovýchodne od kóty 157,6; vľavo od poľnej cesty. Bol zachytený v roku 1962 kopanou studňou, vystuženou betónovými skružami. Je povrchovo veľmi znečistený. V budúcnosti predstavenstvo obce uvažuje o zvedení prameňa bližšie k prístupovej ceste a vybudovaní prelivovej vázy. Voda sa môže využívať na pitné účely.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Studňa s minerálnou vodu v obci
GPS: 48.170862, 18.879920 [48° 10' 15.1'', 18° 52' 47.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza priamo v obci pred vežičkou. Bol zachytený kopanou studňou. Je zakrytý betónovým krytom. Prameň postupne strácal na výdatnosti, až zanikol.
Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3
GPS: 48.166645, 18.875544 [48° 9' 59.92'', 18° 52' 31.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpeľov, v krytej nádrži. Voda z vrtu je odvádzaná do akumulačných nádrží, stadiaľ sa rozvádza do bazénov v kúpeľoch a do pitnej vázy. Vrt S – 3 predstavuje jediný zdroj pre kúpele Dudince. Voda sa používa na kúpeľné a rehabilitačné účely.
Vrt minerálnej vody Mier S-5
GPS: 48.166623, 18.875748 [48° 9' 59.84'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html
Vrt S – 5 (ZV – 72) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre pokles hladiny vody a veľmi malú výdatnosť sa vrt nevyužíva. Bol zlikvidovaný tamponážou.
Vrt minerálnej vody S-5/A
GPS: 48.166571, 18.875748 [48° 9' 59.66'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html
Vrt sa nachádzal v areáli kúpeľov, v tesnej blízkosti starého vrtu S – 5 (ZV – 72). V súčasnosti sa nevyužíva, ale slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-1
GPS: 48.166724, 18.874450 [48° 10' 0.21'', 18° 52' 28.02'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska, cca 10 m juhozápadne od bazéna. Zatiaľ je nevyužívaný, slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-2
GPS: 48.167249, 18.875088 [48° 10' 2.1'', 18° 52' 30.32'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska cca 30 m severozápadne od bazéna. V súčasnosti je vrt uzavretý. Slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Prameň Banky
GPS: 48.48049, 18.85919 [48° 28' 49.76'', 18° 51' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banky
655 m n.m.
rúrka, výdatný
Podparadajský prameň
GPS: 48.46103, 18.88408 [48° 27' 39.71'', 18° 53' 2.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
717 m n.m.
upravený prameň pri posledných domoch Ulice pod Paradajsom
Piargská brána - cintorín
GPS: 48.45522, 18.89258 [48° 27' 18.79'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
650 m n.m.
vodný zdroj na mestskom cintoríne
Veľký Kolpašský tajch - studnička I.
GPS: 48.45192, 18.97617 [48° 27' 6.91'', 18° 58' 34.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Veľký Kolpašský tajch - studnička II.
GPS: 48.45187, 18.97944 [48° 27' 6.73'', 18° 58' 45.98'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Tatárskou lúkou
GPS: 48.4063, 18.86777 [48° 24' 22.68'', 18° 52' 3.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
878 m n.m.
Studnička na chodníku na Sitno, pod Tatárskou lúkou.
Starohorská studňa
GPS: 48.28194, 18.91317 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 47.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Starohorská studňa
295 m n. m.
kohútik s pitnou vodou na parkovisku pred kostolíkom
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.4801, 18.89115 [48° 28' 48.36'', 18° 53' 28.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-01)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia.
Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí.
Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám.
Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Východ žily Terézia pod Paradajzom
GPS: 48.45762, 18.87879 [48° 27' 27.43'', 18° 52' 43.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-03)
Žila Terézia (hlavná) vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule, a to veľmi impozantným spôsobom. Okrem rozsiahlych povrchových dobývok na hlavnej žile a jej nevydobytých častí (ponechané piliere) sú tu na jv. svahu vrchu Paradajs (939 m n. m.) miestami sledovateľné aj východy jej nadložnej vetvy.
Aj túto lokalitu východu žily Terézia na povrch možno zaiste spájať s počiatkami baníctva ešte pred naším letopočtom. Veľmi prekremenená a brekciovitá výplň rudnej žily odolná proti zvetrávaniu s viditeľnými sulfidickými minerálmi a ich oxidmi svojím vzhľadom nepochybne zaujala prvých hľadačov a prospektorov drahých kovov. Už v 11. storočí pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach staré povrchové dobývky. Kolonisti ich pomenovali ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na území so zmijami). Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Matej, Mohr-Cherubin, Rozália, Schmidtenrinn (dnes Šmintorin), Gregor a Svätotrojičná a šachty Mohr, Weiden a Terézia. Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na ryhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmitten Rinn bolo v 15. storočí podfárané viacerými štôlňami. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej. Neskôr v roku 1580 bola prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Amália, Ondrej, Alžbeta, Maximilián, Michal a na Novej šachte, ale aj na otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František, alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta v 80. rokoch 20. storočia. V podpovrchových úrovniach sa ťažili nevyťažené rudné celky s vyšším obsahom zlata. Posledné prieskumné práce v podpovrchových úrovniach rudného stĺpu s názvom Barytový z novovyrazenej prieskumnej štôlne Terézia sa skončili v roku 1994.
Od hlavnej žily Terézia v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica odbiehajú viaceré nadložné vetvy. Hlavná žila Terézia má sv. smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východu. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesovo-prešmykového charakteru. Zrudnenie vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Terézia aj v týchto miestach v podpovrchových úrovniach je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch.
V južnej časti žily Terézia (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd. Tie však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“, „dobré, ale aj stupové“ a „stupové“ na úpravárenské spracovanie. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit a akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň, rôzne sfarbený (ametyst), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt, rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit a sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný iným žilám. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (rôzne podmienky vzniku).
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (200 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule (pohyb po trase je na vlastné nebezpečenstvo)!
Uvidíte časť rozsiahleho areálu povrchových dobývok „Grube auf der Rinne“ (baňa na ryhe) na východoch žily Terézia. Nimi žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Určitá časť žilnej výplne zostala dodnes nevyťažená (ochranné piliere pri dobývaní).
Východ žily Bieber v Starom meste
GPS: 48.46539, 18.89328 [48° 27' 55.4'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-04)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule. Nachádza sa vo výraznom sedle kóty Staré mesto (793 m n. m.).
Pri pohľade na blízke východné okolie tejto archeologickej lokality vidíme zvlnený terén a viaceré pingy nachádzajúce sa priamo na východe žily Bieber. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí informačnej tabule, ale aj v jej širokom severnom a južnom okolí. Žila Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje hrúbku až niekoľko metrov.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore kóty Staré mesto ojedinele už aj pred naším letopočtom. Je však pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Špitaler s historickými povrchovými dobývkami (Glanzenberg), vznik tunajšieho osídlenia a názvy tejto lokality ako súčasti vznikajúceho väčšieho mestského útvaru (Bana, Schebnyzbana, Staré mesto).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudného stĺpa Michal (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Mohr-Cherubin, Jozef, dedičná štôlňa Michal a šachty Gábor a Michal.
Najhlbšie úrovne rudného stĺpa Michal na žile Bieber neskôr umožnila preskúmať a dobývať nielen Nová šachta, ale aj otvárkovo-odvodňovacie štôlne – Hodrušská dedičná (František, alebo aj 5. obzor) a Voznická dedičná. Posledné ťažobné práce v tomto rudnom stĺpe sa realizovali v 80. rokoch 20. storočia.
Okrem hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica v priestore rudného stĺpa Michal je v hlbších úrovniach ložiska vyvinutá jej významná podložná vetva s názvom podložná žila Bieber. V južnej časti rudného stĺpa v podpovrchových úrovniach je známa zase nadložná vetva hlavnej žily s názvom Jozef s dĺžkou 300 m.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá s cinoplom a sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber je v týchto miestach v podpovrchových úrovniach vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity, uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté aj metasomatické polymetalické rudy.
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v tejto centrálnej časti ložiska (rudný stĺp Michal) sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, vytvára v prípade žily Bieber v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Na základe toho je možné predpokladať existenciu ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ale len v podpovrchových úrovniach žily, ktorá bola zameraná predovšetkým na zlato-striebornú mineralizáciu.
Ťažené rudy mali v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 % Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler
GPS: 48.4628, 18.89607 [48° 27' 46.08'', 18° 53' 45.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-05)
Žila Špitaler veľmi výrazne vychádza na povrch v oblasti Banskej Štiavnice na viacerých miestach, a to v okolí tajchu Klinger (obr. 8ž) a v oblasti Glanzenbergu (jv. okraj vrchu Staré mesto, 793 m n. m., do 17. stor. nazývaného Glanzenberg). Tu sa dodnes nachádzajú rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať práve v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve tu, na lokalite Glanzenberg (obr. 9ž).
Ložiskový význam žily Špitaler (obr. 7ž) na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou (obr. 21ž). Aj v oblasti Banskej Štiavnice sa dobývala už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť Glanzenbergu, Horná Resla, svahy potoka Štiavnica). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia (1141 – 1162) našli na týchto miestach už viaceré slovenské banícke osady, nazývané Baňa, v priestore Glanzenbergu Staré mesto, Štiavnica v údolí potoka Štiavnica a iné. To bolo základom neskoršieho založenia a názvu väčšej baníckej osady a neskôr mesta Banská Štiavnica (Schemnitz, Selmeczbánya).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty Michal (stará a nová), Kaufhaus, Ján, Gregor, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Michal (nový obzor), Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová a Bartolomej. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
V severnej časti ložiska (severný banský revír), kde sa žila Špitaler vetví na žily Hirschgrund a Siebenweiber, boli významné šachty Viliam, Ferdinand, Mikuláš, Pillersdorf a štôlne Hirschgrund (dolná a horná), Mária Heimsuchung, Dolná Juraj, Dávid (dolná a horná), Karol, Antal, Vyššia Hirschgrund a Jakab. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žíl v tejto časti ložiska zohrali dedičná štôlňa Ferdinand a Belianska dedičná štôlňa.
Keďže ide o jednu z najvýznamnejších žilných štruktúr a zo všetkých žíl je najviac rozvetvená na podložné a nadložné vetvy (viac alebo menej významné odžilky), v stredoveku bola stredobodom veľkého záujmu.
Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli v druhej polovici 20. storočia v okolí šachty Emil hĺbkovú úroveň 200 m oproti Voznickej dedičnej štôlni (12. obzor). V tom období sa banská činnosť na žile Špitaler v centrálnej a severnej časti ložiska Banská Štiavnica postupne končila.
Žila Špitaler patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k najviac rozvetveným rudným žilám. Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa tieto žilné vetvy: Diagonálna, hlavná žila Viliam, 1. a 3. nadložná žila, hlavná žila Michal, 1. nadložná žila Michal, 1., 2., 3. a 4. nadložná žila Špitaler a 2. podložná žila Špitaler.
Hlavná žila Špitaler má sv. smer a sklon 60 – 75º na východ (rovnako aj jej vetvy). Ten sa smerom do južného banského revíru postupne mení na 40 – 60º. Výnimkou je Diagonálna žila so sklonom 50 – 80º na západ.
Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler aj v centrálnej a severnej časti ložiska vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy: Barytový, Margit, Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Vrtmi overený hĺbkový dosah je tu okolo 700 m po úroveň –100 m n. m. Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45637, 18.87838 [48° 27' 22.93'', 18° 52' 42.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-08)
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice (centrálny a severný banský revír) vychádza na povrch na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Od šachty Terézia smerom na sever môžeme sledovať banskú povrchovú aktivitu z dávnej minulosti. K žile Bieber v jej podloží sa tu pripája žila Terézia a v nadloží žily Bieber sa zase odpájajú viaceré jej vetvy (plochá žila Daniel).
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Člení sa na viac alebo menej významné podložné a nadložné vetvy, z ktorých viaceré ani nevychádzajú na povrch. Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (kóty Vtáčnik – Mocná hora, Staré mesto, osada Horná Roveň). Pravdepodobnejšie je však to, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu rovnomenný názov dedičnej štôlne Bieber, razenej aj kvôli tejto žile. Jej razenie sa začalo v 13. storočí.
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) sa nachádza aj v prostredí dioritu a hornín podložia.
Žila Bieber sa v strednej a severnej časti oblasti Banskej Štiavnice rozvetvuje na hlavnú žilu Bieber, podložnú žilu Bieber, diagonálnu žilu Bieber, žilu Jozef a dve menej významné vetvy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v centrálnom a severnom revíre začala byť známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Hangend, Blur, Weiden, Amália, Gábor, Michal, Ferdinand (slepá), Alžbeta – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), Gregor, Šmintorín (Schmidtenrin), Mohr, Jozef, Xaver a Wolf. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali dedičná štôlňa Michal, dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František), dedičná štôlňa Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, ojedinele však v rudných stĺpoch je až 4 m a v niektorých častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag. Zistilo sa, že rozhranie medzi rudami bohatšími na Au a Ag (oblasť južného revíru) a chudobnejšími je v okolí šachty Amália. Obsah Ag tam bol však celkove vyšší a obsah Au nižší ako na žile Špitaler. Mineralizácia hlavnej žily Bieber v centrálnom a severnom revíre vystupuje rovnako najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 – 600 m po úroveň 12. obzoru (230 m n. m.) a len ojedinele až po úroveň 100 m n. m.
Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli v druhej polovici 20. storočia prevažne úroveň Voznickej dedičnej štôlne (ojedinele aj hlbšiu, 100 m n. m.). V 90. rokoch sa banská činnosť na ložisku Banská Štiavnica definitívne skončila.
Ťažené rúdy v centrálnom a severnom banskom revíre v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber vytvára v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdajú masívny alebo vtrúseninový charakter.
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (100 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule. Uvidíte rozsiahly areál početných píng po dobývacích šachticiach na východe žily Bieber, ktorými žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
Východ žily Bieber na Hornej Resle
GPS: 48.45614, 18.88572 [48° 27' 22.1'', 18° 53' 8.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-0)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom západnom priestore tejto tabule). Pri pohľade na lúky pod cestou a nad cestou chodníka aj napriek značnej rekultivácii ľudskou činnosťou vidíme silne zvlnený terén a viaceré haldy (pingy, štôlne) nachádzajúce sa priamo na jej východe. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Hrúbka žily Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje až niekoľko desiatok metrov. Najbližšia žila v jej podloží (150 m) vo svahu Paradajsu je žila Terézia.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica ojedinele už aj pred naším letopočtom. Pravdepodobnejšie však je, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Terézia s historickými povrchovými dobývkami (Schmitten Rinn).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie náučno-informačnej tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Mohr-Cherubin, Schmidtenrinn (dnes „Šmintorín“), Gregor, Klinger (Krátka a Dlhá) – a šachty – Blur a Weiden.
Rovnako ako v prípade žily Terézia, aj v tejto časti ložiska možno predpokladať, že baníctvo na žile Bieber v 15. storočí spadalo pod ťažiarstvo Schmitten Rinn. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore na žile Bieber neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Ondrej, Alžbeta, Zigmund a na Novej šachte, ale aj v otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta. Na podložnej žile Bieber tam boli v hlbších úrovniach vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické rudy. Tie sa tu ťažili až do skončenia ťažby ložiska v 90. rokoch 20. storočia.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m a v niektorých jej častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber v týchto miestach prebieha v podpovrchových úrovniach prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity – uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické polymetalické rudy.
Od hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica na úrovni rudného stĺpa Ametyst odbieha významná podložná vetva. Je vyvinutá len v hlbších úrovniach ložiska (podložná žila Bieber).
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá (rudné stĺpy Barytový, Alžbeta a Ametyst), že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber v centrálnom revíre vytvára výraznú eleváciu. Tomuto predpokladu zodpovedá existencia rozsiahlej ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ktorá bola predovšetkým zameraná na zlato-striebornú mineralizáciu, ale len v podpovrchových úrovniach žily.
Ťažené rudy v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler nad Klingerom
GPS: 48.45315, 18.88601 [48° 27' 11.34'', 18° 53' 9.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler v tejto časti intravilánu mesta Banská Štiavnica (Galgenberg) vychádza na povrch veľmi zreteľne v podobe dvoch ložiskovo významných vetiev žily. Od tejto tabule západnejšie (smerom k sv. krížu 70 m, v lese) vychádza na povrch hlavná vetva žily Špitaler a opačným, východným smerom (pod cestou na lúke, 30 m od tabule) zase jej nadložná vetva. Žila Špitaler sa vetví na úrovni severného okraja tajchu Klinger, pokračuje takmer 700 m na sever a tam sa potom vetvy spájajú. Najväčšia vzájomná vzdialenosť oboch vetiev, 70 – 100 m, je práve tu na Galgenbergu.
Na povrchovom východe hlavnej žily Špitaler je rozsiahle pingové pole, ktoré svedčí o intenzívnom povrchovom dobývaní. Rovnako impozantne, no pre návštevníka zaujímavejšie, sa prejavuje východ nadložnej žily Špitaler tam, kde môžeme sledovať zvyšky povrchovo ťažených rúd a početné pingy po ťažobných šachticiach (odporúčame navštevníkovi na obhliadnutie).
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí nielen k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším intenzívne dobývaným žilným štruktúram (10 km) s najstaršou montanistickou históriou. Rovnako ako iné žily, aj žila Špitaler sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica už aj pred naším letopočtom. Je avšak pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa v týchto miestach začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu nemecký názov Galgenberg (Šibeničný vrch – miesto popráv odsúdených) s dvomi sv. krížmi a viaceré štôlne v blízkom okolí.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, František, Teofil, Handstadt, Bartolomej – a šachty – Gregor, Ondrej, Alžbeta a Zigmund. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler tu zohrali štôlne – Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Posledné ťažobné práce v tomto priestore žily Špitaler sa realizovali v 60. rokoch 20. storočia.
V oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie náučno-informačnej tabule) sa významné rozvetvovanie a opätovné spájanie žily Špitaler výrazne prejavuje aj v hlbších úrovniach ložiska. Hlavná žila Špitaler a jej nadložná vetva v širšom priestore Galgenbergu má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ, ktorý sa smerom na juh postupne mení na 40 – 60º. Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenitá, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie od podpovrchových úrovní má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag-tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej zastúpené sú v rudách karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
Východ žily Grüner
GPS: 48.45221, 18.90103 [48° 27' 7.96'', 18° 54' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MŽ-1-11)
Žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice (južný a centrálny banský revír) vychádza na povrch najmä na východnom okraji vrchu Kornberg (630 m n. m.) a mesta Banská Štiavnica v priestore medzi dodnes známymi šachtami Mária a František. Tu sa dodnes zachovali najrozsiahlejšie prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotné depresie terénu). Ich podobu a rozmery vidieť v južnom okolí tejto informačnej tabule (vo svahu a na kopci za rodinnými domami). Možno reálne predpokladať, že práve veľký a strmý zárez do svahu za informačnou tabuľou vznikol v dôsledku povrchového vydobytia žily Grüner v jej širšom južnom a severnom okolí. Od šachty Mária smerom na sever až po cestu na železničnú stanicu môžeme sledovať povrchovú banskú aktivitu z dávnej minulosti (obr. 23ž). Okrem hlavnej žily Grüner sa v blízkom podloží nachádza aj jej významná súbežná vetva s názvom podložná žila Grüner, ktorá smerom na sever (od „Drevenej fabriky“) odbieha od hlavnej žily do podložia a tvorí samostatnú štruktúru (obr. 24ž). Severovýchodným pokračovaním žily Grüner sú menšie žily a argilitizované zóny s jaspisovou mineralizáciou medzi Kalváriou a Banskou Belou (žily Bursa a Rafael – Zlaté slnko). V južnej časti v oblasti Sitnianskej (v minulosti Štefultov) sa žila Grüner významne vetví. Na úrovni „Biotiky“ najskôr odbieha do nadložia žila František a potom na úrovni „horného cintorína“ historicky významná žila Štefan (názov odvodený od bývalej obce Štefultov). Protisklonná nadložná vetva žily Štefan sa nazýva žilou Schweizer. Až na ojedinelé výnimky (zárez novej cesty na sídlisko Drieňová a zárez cesty na železničnú stanicu) v ostatnom inraviláne mesta nie je možné sledovať povrchové prejavy východov významnej žily Grüner a jej vetiev.
Ložiskový význam žily Grüner na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším žilným štruktúram, hoci nie k najdlhším (4,2 km). Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý systém žilných štruktúr, ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom zlata a striebra v ťažených rudách.
Podobne ako iné žily, aj žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (obidve strany údolia potoka Štiavnička, svahy vrchu Kornberg). Intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia s príchodom nemeckých kolonistov v r.1141 – 1162. Nasviedča tomu rovnomenný názov štôlne Grüner, razenej na juh po žile z údolia potoka Štiavnička (opačným smerom je razená štôlňa Claudius). Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú obidva názvy štôlní, ako aj to, že osada Štiavnica v údolí rovnomenného potoka a osada na Glanzenbergu na východoch žily Špitaler sa s blízkou osadou na východe žily Grüner spojili v druhej polovici 12. storočia do mestského útvaru.
V dôsledku nástupu nových banskotechnologických metód pri dobývaní rúd a ich spracúvaní po príchode nemeckých kolonistov, začala byť žila Grüner so svojimi vetvami známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach južného a centrálneho revíru ložiska Banská Štiavnica. Umožnili to otvárkové a ťažobné šachty – František, Mária, Štefan, Albert a Ignác – a štôlne – Grüner, Claudius, Mária, Nepomuk, Jakub, Katarína a Imrich. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Grüner zohrali dedičná štôlňa Kornberg, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
Žila Grüner je najvýchodnejšie uložená žila na ložisku Banská Štiavnica. Je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa v podpovrchových úrovniach v biotiticko-amfibolických andezitoch alebo na ich styku s andezitmi I. etapy, ktoré sú v hlbších úrovniach už len jediným okoložilným prostredím. V úrovni povrchu žila prebieha zónou argilitizácie (zílovatenia) a vybielenia a v severnom zakončení rudnej mineralizácie s prítomnosťou bohato zastúpenej jaspisovej mineralizácie (silicifikácia).
Hlavná žila Grüner a jej vetvy majú severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na juhovýchod. Smerom na juhozápad v oblasti Biotiky a štefultovského cintorína sa žila stáva strmou a preklápa sa na sz. sklon. Odbieha od nej významná nadložná vetva, žila Štefan so svojimi protisklonnými nadložnými vetvami Schweizer a Fehér. V týchto častiach ložiska majú žily Grüner a Štefan strmý sklon, okolo 80º. Hrúbka hlavnej žily bola premenlivá, v rudných stĺpoch 10 – 20 m a vo vetvách 0,8 – 1,5 m. Hlavná žila sa dobývala v dĺžke 1 400 m, podložná žila a žila Štefan v dĺžke 500 m. Hlavná a podložná žila sa dobývali až po úroveň 50 – 100 m n. m. V polovici 20. storočia sa najmä na podložnej žile ťažili polymetalické rudy. Banská činnosť na žile Grüner sa skončila v 60. rokoch 20. storočia.
Žilovina v severnej časti hlavnej žily Grüner bola kremenná a karbonátová, miestami silne kaolinická, s pyritom, markazitom a Ag minerálmi. Na podložnej žile bola kremitá žilovina s polymetalickou mineralizáciou (galenit a sfalerit), v južnej časti s pyritom a chalkopyritom, relatívne bohatá na zlato. Zo striebronosných minerálov prevládal stefanit, argentit, polybázit a rýdze striebro.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému žily Grüner musela mať v minulosti vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata k striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. K najbohatším žilám patrili hlavná žila a jej nadložná vetva Štefan, kde sa ojedinele vyskytovali „dobré vyberané“ rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). Hlavná žila Grüner sa v minulosti intenzívne dobývala až po úroveň 50 – 100 m n. m. Ťažili sa tam ušľachtilé strieborné rudy s vysokým podielom zlata. Ročná ťažba predstavovala asi 500 kg zlato-striebornej rudy.
Evidované zásoby rúd v roku 1986 na hlavnej žile Grüner pri jej hrúbke 0,8 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 0,3 – 1,0 %, Zn 1,3 – 2,7 %, Ag 24,2 – 49,5 g/t, Au 1,2 – 4,7 g/t. Na podložnej žile Grüner mala ruda tieto kvalitatívne parametre: Pb 1,0 – 1,5 %, Zn 2,6 – 2,9 %, Cu 0,1 %, Ag 6,7 – 11,1 g/t, Au 0,2 – 0,4 g/t.
Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)
GPS: 48.46041, 18.88288 [48° 27' 37.48'', 18° 52' 58.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-01)
V týchto miestach vychádza žila Terézia na povrch impozantným spôsobom. V širšom okolí tejto lokality existovali ešte v roku 2003 (po oboch stranách oceľových mostíkov) rozsiahle a značne hlboké povrchové dobývky, ktoré bolo potrebné kôli bezpečnosti premostit a oplotit. K prvému premosteniu došlo v 80. rokoch 20. storočia, nakoľko došlo k prepadnutiu dobývok vplyvom podpovrchovej ťažby zlatostrieborných rúd, ktorá v tom čase bola realizovaná zo šachty Nová. Neskôr však, bolo zo strany správcu dobývacieho ptriestoru (Rudné Bane š.p. Banská Bystrica) rozhodnuté o ich úplnej likvidácii formou zasypania.
Takto zostala pre navštevníka chodníka „Po žile Terézia“ možnosť obhliadky len tej časti povrchových dobývok, ktoré sú situované v blízkom lese.
Jedná sa vlastne o úsek východu žily Terézia, ktorá je známa, ako lokalita, kde už v 11. storočí, pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach zaiste staré povrchové dobývky, kedže tieto kolonisti pomenovali, ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na územi so zmijami). Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na rýhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmiten Rinn v 15. storočí bolo podfárané viacerými štôlňami a vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektami. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla) a bola na Dolnej Resli v r. 1512 zásluhou E. Rössela postavená kaplnka P. Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenbergský).
Zaujimavou historickou skutočnosťou zostane „navrat“ k opätovnej ťažbe Au-Ag rúd v podpovrchových úrovniach žily Terézia práve v týchto miestach, v období 80. rokov 20. storočia. V tom čase, ťažobná organizácia (Rudné Bane n.p., závod Banská Štiavnica), exportovala do zahraničia všetok flotačne vyrobený koncentrát z ťažby Pb-Zn-Cu polymetalických rúd. Z odpredaja koncentrátov podnik inkasoval platby v US dolároch, pričom okrem uvedenych kovov bolo preplácané aj zlato obsiahnuté v koncentrátoch. Kedže obsahy zlata tvorili významný podiel z celkovej hodnoty koncentrátu, tak bolo snahou ťažiť také rudy, ktoré mali aj vyššie obsahy zlata. Podľa vyjadrení pamätníkov tohto „návratu“ do Au-Ag zóny žily Terezia, nemožno plne akceptovať často používané tvrdenie o „celkovom“ vydobytí žíl. V tomto smere sú významnými poznatky, ziskané v rokoch 1989-1994 z banských prieskumných prác realizovaných z novorazenej štôlne Terézia v blízkosti šachty Weiden, ktorými sa okrem iného sledoval aj stupeň vydobytia žíl v podpovrchových úrovniach a ich možnosť exploatácie súčasnými banskými technológiami.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45261, 18.8764 [48° 27' 9.4'', 18° 52' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-02)
Žila Bieber, v širšom priestore šácht Hangend, Weiden, Blur, z ktorých bola intenzívne dobývaná, na jej smernom úseku približne 600 m dosahuje impozantnú hrúbku a vo východoch na povrch je mapovateľná v rozsahu 20 – 50 m jej nepravej mocnosti. Aj v týchto miestach má žila skolon 600 k juhovýchodu. Za jej veľkú mocnosť sa „považuje“ rozsiahly žilník a prevažne „mäkká – hlinistá, ryolitická a kremitá“ výplň uvádzaná v historických záznamoch. Rovnako obsahovala zrudnenie (sulfidy, sulfosoli + Au), ktoré sa však vyskytovalo ako „bohaté“, často len v krátkych úsekoch. Nepriaznivým faktorom, pre jej lepšie overenie, bola zaiste jej nesúdržnosť, čo sa potvrdilo aj novšími prieskumnými prácami. Zvyčajne bola žila bansky sledovaná chodbami, či už po jej podložnom, alebo nadložnom tektonickom ohraničení.
V blízkom západnom okolí logostĺpika tohto objektu (na okraji blízkeho lesa), možeme sledovať existenciu početných ťažobných šachtíc (už len veľké a hlboké pingy), ktorými bola táto atypická žila od povrchu dobývaná. Rovnako o záujme, o žilu v minulosti, vypovedajú rozsiahle plochy s východmi žily, kde sú dobre sledovateľné sekundárne reliefy terénu (západné okolie šachty Weiden), po intenzívnej povrchovej ťažbe a kutaní.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou
GPS: 48.281652, 18.913139 [48° 16' 53.95'', 18° 54' 47.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň s pitnou vodou je osadený otočným kohútikom. Nachádza sa na parkovisku pred kostolíkom sv. Urbana vo výške 295 m n. m.
Nálezisko skamenelín
GPS: 48.189950, 18.924811 [48° 11' 23.82'', 18° 55' 29.32'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin
Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku. Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov. V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín. Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín. Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.
Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Šinkov salaš
GPS: 48.18428, 18.92111 [48° 11' 3.41'', 18° 55' 16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie. Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov. Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.
Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách. V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Arborétum Feľata
GPS: 48.19017, 18.99702 [48° 11' 24.61'', 18° 59' 49.27'']
Obec:
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Arborétum Feľata sa nachádza v katastrálnom území Dolné Rykynčice. Leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na rozvodí Krupinice a Litavice v nadmorskej výške 357 m. Vzdialenosť od Dolných Rykynčíc je 7 km. Kedysi to boli kráľovské lesy. Neskôr patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896-1934). V r. 1934 súčasť lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V r. 1958 ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod Šahy. Na základe zákona o reštitúciách roku 1994 celý areál Feľata Vrátane arboréta prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č.2 Dolné Rykynčice. Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry. Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myš- lienka či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď tu prevládajú hrabovo-dubové lesy. 25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici. Skôr ako vznikol tento vždyzelený klenot, v r. 1956 Ernest Koháry na ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. No však ešte v čase cirkevného vlastníctva týchto lesov (spomínaného ostrihomského arcibiskupstva) bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej teda vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v r. 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. No za oficiálny dátum založenia arboréta Feľata sa počíta 25. november 1958, najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v r. 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu r. 1985 bolo b arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál pri- rodzeného rozšírenia je na Severoamerickom kontinente boli získané prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Nájdeme tu vysadené stromy ako napr.: jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne. Z kríkov sú zastúpené napr.: hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč, kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci pracovníkov Arboréta Mlyňany a dnes predstavuje cennú zbierku cudzokrajných drevín. Najkrajším miestom arboréta je Koháryho alej alebo platanova lúka. Arborétum Feľata je zaujímavé aj po stránke krajinárskej a poskytuje možnosť plnohodnotného oddychu v kvalitnom prírodnom prostredí. Je zaradené medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Zachovali sa náhrobné kamene významných evanjelických farárov a šľachtičnej Horváth Valerné, rodenej Pongrácz Mária zo Szent Miklosi és ó-Vári.
Kameňolom Tepličky
GPS: 48.322125, 18.978935 [48° 19' 19.65'', 18° 58' 44.17'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: mob: +421 902 920063, tel: +421 45 5591144, fax: +421 45 5591144
Web: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx
Spoločnosť KSR-Kameňolomy SR, s.r.o. zaisťujú ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lóže a reguláciu vodných tokov.
Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu BAUHOLDING STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva ve Slovenské republice.
Sortiment
Drvené kamenivo
0/4
0/2
2/4
2/5
4/8
8/11
8/16
8/22
16/32
Sterkodrva
0/32
0/63
Kamenivo s vybranými požiadavkami
16/22
32/63
63/125
Lomový kameň
Lomový kameň netriedeny
Otváracie hodiny: PO-PÁ 7.00 - 15.30 hod. Podľa dohody.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Skalné bralá A-B andezitu
GPS: 48.386696, 18.869170 [48° 23' 12.11'', 18° 52' 9.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-12)
V oblasti vrcholu s kótou 689 sú vypreparované skalné bralá s doskovitou odlučnosťou podľa plôch 240 SW/80 (smer sklonu). Strmý priebeh odlučnosti (80º) podľa plôch fluidality naznačuje vnútornejšie časti extruzívneho telesa.
Pri odbočke na chodník je východ andezitu s doskovitou odlučnosťou 130 SE/35 (smer sklonu) súhlasne s plochami fluidality. Prechod do miernejšieho úklonu naznačuje okrajovú časť extruzívneho telesa s pohybom lávy pod miernejším úklonom. Súčasne pozorujeme prechod z hrubodoskovitej odlučnosti až blokovo-doskovitej odlučnosti do tenkodoskovitej odlučnosti, čo opäť charakterizuje okrajové časti telesa s rýchlejším procesom tuhnutia a vzrastom viskozity. Vejárovitá stavba plôch fluidality (zvýraznená doskovitou odlučnosťou) zodpovedá forme extruzívneho dómu.
Andezit je sivý, hruboporfýrický, obsahuje výrastlice plagioklasu veľké 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu (do 3 – 4 mm). Základná hmota je mikroliticko-hyalopilitická. Zloženie zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu.
Vnútorná stavba extruzívneho dómu
GPS: 48.387736, 18.872475 [48° 23' 15.85'', 18° 52' 20.91'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-39)
V stene opusteného lomu je možné pozorovať vertikálne až subvertikálne pásma fluidality oddelené plochami laminácie (ľavá časť lomu). Vznikali v čase ukončovania výstupných pohybov láv vo fáze tuhnutia. Na tento systém je naložený mladší systém plôch, ktoré prebiehajú zhruba kolmo na predchádzajúci. Tieto plochy odlučnosti zhruba kopírujú kupolovitú formu extruzívneho telesa a zodpovedajú systému kontrakčných plôch vznikajúcich v pokročilej fáze tuhnutia a kryštalizácie lávového telesa pri zmenšovaní jeho objemu.
V idealizovanom priereze extruzívnym dómom je možné identifikovať dva systémy plôch odlučnosti:
Prvý systém (a) s vejárovitým rozložením vzniká v záverečnom štádiu pohybu lávy vystupujúcej z prívodového ústia. Vejárovitý priebeh zodpovedá pásmam fluidality (smeru pohybu) lávy v záverečnom štádiu bezprostredne pred jej zastavením a stuhnutím. Tieto plochy, podľa ktorých sa deje oddeľovanie (odlepenie) jednotlivých častí pohybujúcej sa lávy na kratšie vzdialenosti, sa označujú aj ako laminačné plochy (resp. plochy laminácie).
Druhý systém (b) plôch odlučnosti vzniká v pokročilejšom štádiu chladnutia, keď pri kryštalizácii lávového telesa sa zmenšuje jeho objem. Vznikajú kontrakčné napätia, ktoré sa vyrovnávajú vznikom puklín a odlučných plôch nazývaných kontrakčnými puklinami, resp. kontrakčnými plochami.
Chladnutie lávových a magmatických telies sa začína od okrajov (kde odvod tepla je najintenzívnejší). Preto priebeh kontrakčných puklín spravidla kopíruje povrch lávového telesa. V typickom priereze extruzívnym telesom je priebeh kontrakčných plôch zhruba kolmý na priebeh plôch fluidality (laminácia). V skutočnosti však tieto geometrické vzťahy môžu byť oveľa komplikovanejšie.
Andezit je hruboporfýrický, sivý až zelenkavý (v dôsledku autometamorfnej premeny). Výrastlice tvorí plagioklas s veľkosťou 4 – 6 mm. Tmavé minerály sú v dôsledku premien sčasti chloritizované.
Autometamorfóza A-B andezitu
GPS: 48.388477, 18.883439 [48° 23' 18.52'', 18° 53' 0.38'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-38)
V opustenom lome pri lesnej ceste Pod Salašiská je odkryté teleso hruboporfýrického andezitu s blokovou odlučnosťou zodpovedajúce extrúzii, prípadne ložnej intrúzii (lakolitu). Tmavé výrastlice (amfibol, biotit do veľkosti 6 – 8 mm) sú sčasti až úplne hematitizované, plagioklas tvorí výrastlice do 6 mm, je relatívne menej postihnutý.
V prípade, ak po umiestnení lávového alebo magmatického telesa (lakolit, extrúzia, štoková intrúzia a pod.) dostatočne veľkého objemu nemôže prchavé zložky (magmatické plyny CO, H2S, Cl, F a H2O) rýchlo a spontánne unikať v priebehu chladnutia a kryštalizácie telesa, tieto zložky pôsobia zpätne na magmatickú horninu, pričom nastáva jej premena. Stáva sa to u podpovrchovej intrúzie alebo pri vniknutí telesa do prostredia tufov a vulkanoklastík, ktoré tvoria nad telesom hrubší pokryv.
Tieto prchavé zložky sa v záverečnom štádiu hromadia a pôsobia na už vykryštalizované časti magmatického telesa. Minerály sú podrobené premenám, pričom menej stabilné tmavé minerály (amfibol, biotit a pyroxény) sú chloritizované a menia sa na zmes sekundárnych minerálov (chlorit, epidot a ďalšie). V dôsledku toho hornina nadobúda zelené až modrozelené odtiene. Iným typom premeny je hematitizácia, keď v dôsledku oxidácie železa v mineráloch a základnej hmote sa z dvojmocného železa stáva trojmocné a vzniká hematit, ktorý preniká cez horninu a zastiera tmavé minerály. Hornina týmto pôsobením nadobúda hnedočervené sfarbenie.
Andezitové teleso sa nachádza v blízkosti kalderového zlomu, a preto nie je možné vylúčiť výstup fluidných zložiek pozdĺž kalderového zlomu a ich podiel na premenách horniny.
Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa
GPS: 48.386204, 18.886250 [48° 23' 10.33'', 18° 53' 10.5'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-13)
Na západnom svahu chrbtu Čierne Blato (k.574) je v záreze lesnej cesty odkrytý okraj extruzívneho telesa tvorený autoklastickou brekciou. Brekciu tvoria úlomky až bloky biotiticko-amfibolického andezitu premenlivej veľkosti (od drobných úlomkov do blokov s rozmermi 30-50 cm a viac). Obmedzenie úlomkov je prevažne ostrohranné (angulárne). U niektorých blokov je pozorovaný rozpad podľa siete trhlín na drobnejšie úlomky. Matrix (základná hmota) medzi úlomkami je zrnitý až lávový vo vzťahu k úlomkom je zastúpený v menšom objeme. Rozloženie úlomkov a blokov je chaotické.
Brekcia uvedeného typu vzniká počas rastu a priestorového rozširovania extrúzie. Vznikajúca pevná kôra na povrchu extruzívneho telesa (v dôsledku rýchlejšieho chladnutia a tuhnutia) nie je schopná sa s pokračujúcim rastom extrúzie plasticky vyrovnať, je podrobená tlakom a triešteniu na úlomky až bloky. Úlomkový materiál v priebehu pohybu nadobúda chaotickú orientáciu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu extruzívneho telesa pásmo autoklastickej brekcie.
Extruzívna brekcia
GPS: 48.389068, 18.909521 [48° 23' 20.64'', 18° 54' 34.28'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-40)
Odkryv nad zákrutou lesnej cesty tvorí hruboúlomkovitá až bloková brekcia extruzívneho typu s úlomkami hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Väčšie bloky do 30 cm až 0,5 m sú výrazne napenené, s rôznym stupňom oxidácie, s augulárnym až subsférickým obmedzením, menšie úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne). Matrix je lávový, červenkastý (zoxidovaný), často silno napenený a spekaný. Úlomkový materiál je uložený chaoticky.
Úlomkovitý materiál tvorí hruboporfýrický andezit, sivý, sivo-ružový až hnedočervený (oxidovaný), pórovitý až celistvý a sklovitý. Výrastlice tvorí plagioklas, amfibol a biotit do veľkosti 4 – 6 mm. Brekcia predstavuje okrajové pásmo extruzívneho telesa.
Počas rastu extruzívneho dómu vzniká na jeho povrchu rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra. Pri pokračujúcom zväčšovaní objemu extruzívneho dómu prísunom novej čerstvej lávy sa táto rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra v dôsledku vnútorného napätia láme a rozpadá na úlomky až bloky. Tieto sú opäť stmelované tekutejšou (fluidálnejšou) lávou, bohatšou na plynnú fázu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu dómatického telesa autoklastická extruzívna brekcia. Úlomkovitý materiál vznikajúci počas rastu extruzívneho dómu sa hromadí pri jeho úpätí v podobe chaotických hruboúlomkovitých až blokových brekcií.
Dómatické telesá v oblasti štiavnickej kaldery nevystupujú izolované, naopak tvoria skupiny vzájomne sa prekrývajúcich telies. Pásma extruzívnych brekcií zistené pri terénnom mapovaní umožňujú ich vzájomné rozlíšenie.
V pokračovaní asfaltovej cesty ďalej k juhovýchodu je pred nasledujúcou lokalitou č.8 (chrbát Darfel) možnosť vystúpiť lesnou cestou ku skalným bralám sitnianskeho andezitu na juhozápadných okrajoch chrbtu Biely kameň (pod kótou 606). Zo skalných brál je panoramatický pohľad na južné svahy Štiavnických vrchov.
Extrúzia A-B-H andezitu
GPS: 48.381744, 18.920658 [48° 22' 54.28'', 18° 55' 14.37'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-45)
Extruzívne amfibolicko-biotiticko-hyperstenické andezitové teleso na lokalite Darfel vystupuje na povrch južne od okraja kalderového zlomu, kde predstavuje časť pôvodne rozsiahlejšieho telesa. Zo severu je teleso uťaté kalderovým zlomom a poklesnuté v rámci kaldery. Jeho prítomnosť v južnej časti kaldery potvrdil vrt PK-4. Extruzívne teleso vystupuje aj v celom rade skalných odkryvov pri štátnej ceste severne od Prenčova. Pri okrajoch telesa sú vyvinuté nesúvislé pásma extruzívnych brekcií, pričom pozorujeme postupný prechod od masívneho celistvého andezitu cez pásmo napenenia až do pásma brekcií s lávovým až zrnitým tmelom (matrixom). Brekcie tvoria úlomky pórovitého andezitu prevažne vo veľkosti 10 – 50 cm až bloky do 4 – 5 m so znakmi trieštenia podľa puklín. Externejšie sa nachádzajú brekcie pyroklastických prúdov s chaotickým uložením a epiklastické brekcie s náznakmi triedenia.
Extruzívne teleso odkryté v záreze lesnej cesty tvorí hruboporfýrický červenkastý (výrazne oxidovaný) autometamorfovaný andezit. Výrastlice tvorí plagioklas do 4 mm, amfibol do 4 mm a pyroxény, ojedinele je prítomný biotit. Tmavé výrastlice sú limonitizované a hematitizované v dôsledku autometamorfných premien. Hrubodoskovitá odlučnosť v smere fluidálnych plôch s orientáciou 105 SE/60 (smer sklonu) poukazuje na formovanie telesa výstupným pohybom (čo zodpovedá forme extruzívneho typu).
Pozícia extruzívneho telesa a vývoj štiavnickej kaldery
V záverečnom štádiu vývoja spodnej stratovulkanickej stavby (stredný až vrchný báden – 1. etapa) v oblasti stratovulkanického svahu vystúpili početné extruzívne telesá amfibolicko-pyroxénických až pyroxénicko-amfibolických andezitov (± biotit). Extruzívne telesá využívali pri výstupe zlomové systémy vo vyšších úrovniach stratovulkanického svahu. Tieto zlomy sa otvárali v súvislosti s prvými poklesovými pohybmi vo vrcholovej časti stratovulkánu bezprostredne pred vznikom vlastnej kaldery. Výstup extruzívnych telies sprevádzal vznik pyroklastických a úlomkových prúdov a hruboúlomkových epiklastických vulkanických brekcií. Na stratovulkanickom svahu extrúzie často prechádzali do krátkych a hrubých lávových prúdov.
Lahárové brekcie a epiklastiká
GPS: 48.393179, 18.931719 [48° 23' 35.44'', 18° 55' 54.19'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-41)
Názov lahar pochádza z Indonézie z oblasti budovanej činnými vulkánmi, kde bol použitý pre devastujúce lavíny bahna a kamenia ničiace ľudské príbytky. Lahar vo vulkanologickej terminológii predstavuje masu popola, bahna a úlomkov až blokov tvorených vulkanickým materiálom, ktorá sa účinkom gravitácie pohybuje po vulkanickom svahu. Táto lavína bahna a kamenia v podobe masového prúdu predstavuje veľké nebezpečenstvo a riziko pre obyvateľov a ich obydlia na úpätí aktívnych sopiek, najmä v tropickom pásme. Príčinou vzniku tejto pohybujúcej sa masy bahna a kamenia môžu byť výdatné dažde, ktoré sú časté v tropickom pásme a bežne sprevádzajú vulkanické erupcie. Ďalšiu príčinu môže predstavovať pretrhnutie hrádze kalderového alebo kráterového jazera, prípadne náhle roztopenie snehu a ľadu pri vulkanickej erupcii (Island). Impulzom na pohyb lahara môže byť zemetrasenie vulkanického pôvodu. Lahary často bezprostredne nasledujú vulkanickú erupciu a v tomto prípade sa transportuje materiál čiastočne v horúcom stave – horúci lahar. Lahary bez priameho vzťahu k erupcii sa označujú často ako studené lahary.
V záreze štátnej cesty južne od Sv.Antona v blízkosti kalderového dómu sú odkryté vulkanoklastické horniny spodnej stratovulkanickej stavby. Vyššie v ich nadloží je uložený lávový prúd. V rámci odkryvu vystupujú dve telesá chaotických laharových brekcií oddelené vložkou pieskovcov až siltovcov s úklonom na juh. V nadloží vrchného lahara je uložená opäť poloha epiklastického vulkanického pieskovca.
Spodný lahar (báza telesa nie je odkrytá) tvoria úlomky až bloky pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov do veľkosti 30 – 40 cm s angulárnym až subangulárnym obmedzením (ostrohranným až sčasti zaobleným obmedzením). Drobnejšie úlomky sú výraznejšie angulárne. Matrix je piesčitý, hrubozrnný až piesčito-ílovitý. Drobno- až hruboúlomkovitý materiál je uložený chaoticky.
V nadloží lahara je uložená poloha epiklastického vulkanického pieskovca s vrstvičkou siltovca, ktorá predstavuje sediment uložený dočasným vodným tokom, prípadne splachom (v súvislosti s výdatným dažďom a pod.). Charakteristický je úklon na juh súhlasne s celkovými úklonmi stratovulkanickej stavby.
Vrchný lahar uložený ostro a diskordantne na polohe epiklastického vulkanického pieskovca a sčasti na povrchu spodného lahara sa vyznačuje odlišným litologickým zložením. V rámci lahara sú okrem angulárnych úlomkov prítomné veľké bloky andezitu okrúhlych (sféroidických) tvarov do veľkosti 1,5 – 2,2 m s charakteristickým rozpadom podľa radiálnych trhlín. Bloky patria k amfibolicko-pyroxénickému andezitu. Okraje blokov v porovnaní s vnútornou časťou sú sklovitejšie, povrch blokov je prevažne hladký. Rozmernejšie bloky prejavujú tendenciu uloženia v subhorizontálnom smere svojím dlhším rozmerom. Bloky pochádzajú z rozpadu žeravého lávového prúdu pri styku s vodným prostredím, prípadne sú výsledkom výlevu na zasnežený povrch. Matrix je zrnitý, tufovo-piesčitý, s obsahom drobnej pemzy. Uloženie laharovej brekcie je chaotické.
Predpokladáme, že vo vrcholovej časti stratovulkánu sa vylial lávový prúd na zasnežené alebo ľadové polia, čo spôsobilo rozpad prúdu na sféroidické bloky a úlomky. Úlomkovitý materiál v dôsledku svojej nestability na stratovulkanickom svahu sa dal následne do pohybu ako masový úlomkovitý prúd - lahar. Sféroidické bloky v čiastočne žeravom stave sa rozpadali a trieštili ďalej podľa radiálnej siete trhlín aj počas pohybu lahara. Spodný lahar s rôznorodým materiálom nevykazuje priamy vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, vrchný lahar je možné označiť termínom horúci lahar. Niektoré lahary pokračovali zo stratovulkanického svahu ďalej na juh a po prekročení pobrežnej zóny sa pohybovali ďalej na morskom dne v podobe bahenných prúdov.
Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad
GPS: 48.401644, 18.886181 [48° 24' 5.92'', 18° 53' 10.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-08)
Epiklastické vulkanické brekcie v záreze štátnej cesty cca 500 m severne od Počúvadlianskeho jazera sú súčasťou výplne štiavnickej kaldery. Úlomkový vulkanoklastický materiál epiklastického typu so zastúpením prevažne biotiticko-amfibolických až amfibolicko-biotitických andezitov patrí k studenskej formácii vrchnobádenského veku.
Úlomkový materiál s rozmermi prevažne 5 – 25 cm až blokmi do 1,5 m je prevažne ostrohranný (angulárny) až čiastočne zaoblený (subangulárny). Matrix medzi úlomkami je zrnitý, piesčitý, s drobnejšími andezitovými úlomkami a úlomkami pemzy. Okrem napenených (vezikulovaných) úlomkov svetlejších odtieňov sú prítomné úlomky s tmavou, sivočiernou, čiastočne sklovitou základnou hmotou. Uloženie materiálu je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Nízky stupeň opracovanosti a chaotické uloženie svedčia o krátkom masovom transporte úlomkového a piesčitého materiálu účinkom gravitácie. Chaoticky uložený materiál vykazuje textúry sutinových uloženín v podobe gravitačných osypov pri okrajoch extruzívnych telies, prípadne až s prechodmi do uloženín laharového typu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Skalné bralá sitnianskeho andezitu južne od k. 1 009 Sitno predstavujú súčasť hradného opevnenia stredovekého hradu – dolný hrad. Ku skalným bralám je pripojená časť muriva, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou hradnej veže, resp. obranného múru. Výstup na vrchol skalného brala, odkiaľ je panoramatický výhľad na krajinu, je možný len po vyznačenom pešom chodníku. Výstup na hradné murivo nie je povolený.
Skalné bralá tvorí stredne- až hruboporfýrický amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Andezit je tmavosivý, zvetráva do svetlejších odtieňov. Zloženie andezitu je identické s andezitovými bralami vrcholovej časti Sitna, lokality Sitience, Bieleho kameňa. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická. Odlučnosť podľa subvertikálnych plôch vytvára hrubé skalné bloky. V rámci blokov je vyvinutá subparalelná doskovitá odlučnosť podľa laminačných plôch (plochy fluidality) s úklonom na juhovýchod.
Úlomkové prúdy (debris flows)
GPS: 48.418323, 18.868028 [48° 25' 5.96'', 18° 52' 4.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-09)
V záreze lesnej cesty na severnom svahu hrebeňa Almášskej lúky je východ epiklastickej vulkanickej brekcie. Brekciu tvorí úlomkový vulkanický materiál s rozmermi prevažne 5 – 15 cm, v menšej miere bloky do veľkosti 40 – 50 cm. Úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne) až sčasti zaoblené (subangulárne). Matrix je zrnitý, piesčitý, tvorí cca 50 – 60 % objemu. Uloženie je chaotické, bez známok triednosti a zvrstvenia. Charakter uloženia a nízky stupeň opracovanosti svedčia o náhlom masovom transporte prostredníctvom úlomkového prúdu (debris flow).
Úlomkové prúdy v priebehu vývoja a deštrukcie lávových telies boli pravdepodobne najčastejším spôsobom, ktorým sa masovo premiestňoval a nanovo ukladal úlomkový materiál v rámci kaldery.
Poznámka k termínu epiklastická vulkanická horninaVulkanické horniny po svojom vzniku v dôsledku povrchových činiteľov (dážď, tečúca voda) podliehajú rozpadu na úlomkovitý až jemnozrnnejší piesčito-ílovitý materiál. V dôsledku jeho nestability na vulkanickom svahu sa účinkom gravitačnej energie a vodného transportu vulkanický materiál premiestňoval a nanovo ukladal pri úpätí vulkanického svahu. Výsledkom je hornina tvorená úlomkovitým materiálom stmeleným jemnozrnnejším matrixom. Označujeme ju názvom epiklastická vulkanická brekcia. V prípade vysokého stupňa opracovania a triedenia materiálu (účinkom vodných tokov) vzniká epiklastický vulkanický konglomerát. Jemnozrnnejší materiál tvorí epiklastický vulkanický pieskovec, prípadne siltovec. Medzi epiklastické vulkanické horniny náležia aj úlomkové horniny vulkanického pôvodu premiestnené náhlym jednorazovým transportom v podobe masového prúdu. Horniny tohto typu zodpovedajú laharom, prípadne úlomkovým prúdom.
Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)
GPS: 48.405804, 18.879314 [48° 24' 20.89'', 18° 52' 45.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Gaopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-06)
V záreze lesnej cesty v odkryve s dĺžkou cca 35 – 40 m je obnažená brekcia s chaotickým uložením úlomkového materiálu. Úlomky s rozmermi 5 – 25 cm až bloky do veľkosti 0,5 – 2 m a viac sú prevažne angulárne, často silno napenené a postihnuté premenami (sivobiele a zelenkavé). V rámci odkryvu sú chaotické brekcie rozčlenené na jednotlivé bloky (segmenty) podľa tektonických zón so znakmi drvenia. Brekcie v jednotlivých segmentoch sa odlišujú najmä vzájomnou proporciou úlomkov a zrnitého piesčitého matrixu, ako aj veľkosťou úlomkov. Niektoré bloky so zrnitým až lávovým matrixom sa blížia k typu extruzívnych brekcií.
V prípade niektorých rozmernejších blokov pozorujeme ich rozpad podľa siete hustých puklín pripomínajúci textúry typu „jig-saw“ (názov podľa skladačkovej hry; obr.č.45B). K vzniku úlomkového materiálu a jeho pohybu v podobe úlomkovej lavíny došlo pravdepodobne pri náhlom porušení stability extruzívneho dómu s jeho následným kolapsom a náhlou deštrukciou. V rámci lavíny okrem úlomkového materiálu sú zahrnuté aj bloky extruzívnych brekcií pochádzajúce z okrajových zbrekciovatených častí extruzívnych dómov často postihnutých hydrotermálnymi premenami. Tieto bloky nachádzajúce sa v lavíne sa počas jej pohybu tlakovo namáhali a trieštili na úlomky. Svedčí o tom hustá sieť trhlín, ktorá ich preniká.
Úlomkové lavíny (debris avalanches) v oblasti štiavnickej kaldery vznikali najmä pri kolapsoch a náhlych deštrukciách rozmernejších extruzívnych dómov. K vzniku lavín prispievali aj hydrotermálne premeny (v podobe plynných výronov a horúcich prameňov), ktoré znižovali pevnosť hornín a tým narúšali ich stabilitu.
V pokračovaní chodníka na východ (oblasť Jedlina) v zárezoch lesnej cesty nasledujú východy hrubých až blokových epiklastických vulkanických brekcií. Úlomkový až blokový materiál (do veľkosti až 2 m) pochádza z deštrukcie lávových telies, prípadne z deštrukcie pôvodných hruboúlomkovitých brekcií uložených v okolí extruzívneho dómu. Vyznačuje sa čiastočným zaoblením a náznakmi triedenia a uloženia v subhorizontálnych polohách. Tieto znaky sú výsledkom krátkeho transportu. V menšej miere sú prítomné aj bloky s angulárnym (ostrohranným) obmedzením a doskovitou odlučnosťou. Prevládajú bloky s pórovitou stavbou, často so znakmi hydrotermálnej premeny. Andezit v blokoch je výrazne porfýrický. Výrastlice plagioklasu sú do 4 – 6 mm, amfibol do 5 – 8 mm, nápadný je biotit do 5 – 8 mm. Matrix je piesčitý až piesčito-ílovitý, s častými úlomkami pemzy. Tvorí 50 – 60 %.
Pyroklastický blokovo-popolový prúd
GPS: 48.418309, 18.873735 [48° 25' 5.91'', 18° 52' 25.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-10)
Pyroklastický prúd predstavuje horúcu zmes plynov, popola, pemzy a úlomkov v pevnom až poloplastickom stave pohybujúcu sa po uklonenom zemskom povrchu v podobe turbulentného prúdu. Počas pohybu pyroklastického prúdu, a najmä v jeho závere, účinkom gravitácie sa zo spodnej časti prúdu ukladá na zemskom povrchu popolovo-pemzový materiál s úlomkami až blokmi poloplastickej žeravej lávy. V dôsledku vysokej teploty často nastáva v pyroklastickom prúde po jeho uložení spečenie až zváranie vulkanického materiálu na kompaktnú masu.
Podľa zloženia sa rozlišujú popolovo-pemzové pyroklastické prúdy obsahujúce viac ako 50 % objemu v podobe popolových častíc, kryštálov a pemzy (s nižším obsahom úlomkov čerstvej, juvenilnej lávy) a blokovo-popolové pyroklastické prúdy s prevahou úlomkov až blokov juvenilnej lávy nad matrixom.
Popolové a popolovo-pemzové prúdy vznikajú pri kolapse eruptívneho stĺpca v prípade plíniovskej erupcie. Naproti tomu blokovo-popolové pemzové prúdy vznikajú v prípade vulkánskeho eruptívneho stĺpca, keď do atmosféry sú vyvrhnuté okrem popola aj hrubšie úlomky až bloky juvenilnej lávy. Po poklese (kolapse) eruptívneho stĺpca a páde vulkanického materiálu na zemský pvrch po uklonenom vulkanickom svahu v smere od krátera roluje žeravá masa vulkanických plynov, popola a blokov, v podobe pyroklastického prúdu.
Ďalším spôsobom vzniku blokovo-popolového alebo blokovo-pemzového prúdu je kolaps – náhla deštrukcia extruzívneho dómu. Nastáva v dôsledku gravitačnej nestability (často pri raste extruzívneho dómu na uklonenom svahu) alebo v dôsledku vnútorného pretlaku plynov. Magmatické plyny sa udržujú pod vnútorným tlakom v dôsledku vznikajúcej povrchovej polopevnej až pevnej kôry. Pri náhlom poklese vonkajšieho tlaku vznikom trhlín na povrchu dómu magma prudko exploduje a mení sa na zmes popola, pemzy a útržkov žeravej lávy, ktorá sa pohybuje v podobe prúdu a unáša úlomky až bloky povrchovej kôry a stuhnuté časti roztriešteného extruzívneho dómu. Explozívne deštrukcie dómov sa v poslednom období pozorovali v prípade sopky Merapi (Indonézia) v rokoch 1984, 1994, 1997 – 1998, sopky Monserrat (1995 – 1996) a Mt. Unzen (Japonsko) v roku 1991.
Blokovo-popolové prúdy vznikajúce pri kolapse extruzívnych dómov prekonajú vzdialenosť 10 km a viac, pričom ich pohyb dosahuje rýchlosť až 100 km/hod. Blokovo-popolové prúdy v prípade uvedených sopiek sú známe ničivými účinkami na osídlenia pri ich úpätí, často s tragickými následkami na ľudských životoch.
Odkryvy uloženín pyroklastického blokovo-popolového prúdu vystupujú na ceste a v zárezoch lesnej cesty v oblasti Jedliny na sv. výbežku chrbta pod Almášskymi lúkami. Brekciu pyroklastického prúdu tvoria úlomky až bloky andezitu (do 35 – 45 cm), subsférické až subangulárne, uložené chaoticky. Matrix sivobielej farby tvoria úlomky pemzy a vitrokryštálový tuf s amfibolom a biotitom.
Uloženiny blokovo-popolových až popolovo-pemzových prúdov pochádzajú s deštrukcie extruzívnych dómov. Úlomkový až blokový materiál bol následne po explózii dómu transportovaný v plynno-popolovo-pemzovej mase. Na horúci stav poukazuje mierne spečenie a deformácia pemzy s pretiahnutím v horizontálnom smere.
V pokračovaní lesnej cesty na ohybe chrbta je ďalší odkryv tvorený dominantne pemzovými tufmi. Pemzové fragmenty veľké 2 – 5 cm, ojedinele do 10 – 25 cm, sčasti deformované a usmernené, tvoria cca 40 – 50 % objemu. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu (2 – 5 %) do veľkosti 15 – 25 cm. Matrix je pemzovo-tufový až vitrokryštálovo-tufový, s drobnými úlomkami.
Redeponované pemzové tufy
GPS: 48.416657, 18.880258 [48° 24' 59.97'', 18° 52' 48.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-03)
V záreze lesnej cesty na ohybe je odkryv dlhý cca 25 m a vysoký 2 – 3 m tvorený redeponovanými pemzovými tufmi. Úlomky pemzy prevažne vo veľkosti 1 – 3 cm, sporadicky 5 – 25 cm, sú sčasti zaoblené. Menšie aj väčšie úlomky sú prevažne subhorizontálne usmernené. Pemza je sivobiela, svetložltá až okrová. Výrastlice tvorí amfibol a biotit.
Matrix je sivohnedý, svetlý, vitrokryštálový, s drobnými úlomkami pemzy. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu do veľkosti 15 – 25 cm (tvoria cca 2 – 5 %). Úlomky pemz nesú známky druhotného premiestnenia s krátkym transportom a novým uložením v podobe redeponovaného pemzového tufu.
Pyroklastický popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.413794, 18.884614 [48° 24' 49.66'', 18° 53' 4.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-11)
Na okraji chrbta s kótou 693 v záreze lesnej cesty je východ pemzového tufu v dĺžke cca 15 m. V zložení prevládajú úlomky pemzy vo veľkosti 1 – 5 cm (ojedinele až 10 cm) so subsférickým až nepravidelným obmedzením. Výrastlice tvorí amfibol a biotit vo veľkosti 3 – 6 mm. Matrix je sivohnedý, tufový, pomerne kompaktný, s drobnými úlomkami andezitu. Tvorí cca 60 % objemu. V nepatrnom množstve sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu vo veľkosti 2 – 4 cm. Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Mierna kompakcia a náznaky deformácie pemzy poukazujú na zvýšenú teplotu v čase uloženia pemzového tufu.
Pemzové tufy sú produktom erupcie plíniovského typu. V súvislosti s kolapsmi eruptívneho stĺpca vznikali popolovo-pemzové prúdy, ktoré sa pohybovali od centra erupcie po uklonenom svahu do vnútornejších častí kalderovej depresie. Pri pohybe po vulkanickom svahu sa zachytili drobné úlomky andezitov a transportovali sa spolu s prúdom. Zdrojmi erupcií boli pravdepodobne zlomy pri okrajoch vznikajúcej kaldery.
Lahar s tufovo-pemzovým matrixom
GPS: 48.413160, 18.882919 [48° 24' 47.38'', 18° 52' 58.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-12)
V zárezoch lesnej cesty v niekoľkých odkryvoch vystupujú uloženiny laharových brekcií od zastávky č. 6 po odkryv v lesnej ceste na chrbte s kótou 718. Úlomky prevažne vo veľkosti 5 – 25 cm až bloky do 40 – 50 cm a viac tvorí hruboporfýrický amfibolicko-biotitický andezit. Úlomky až bloky sú sčasti ostrohranné (subangulárne) až mierne zaoblené (suboválne), rozložené chaoticky. Matrix je tufovo-pemzový (s prevahou úlomkov pemzy), prípadne piesčito-ílovitý s rozptýlenou pemzou.
Jednotlivé odkryvy laharov v zárezoch náučného chodníka sa líšia vzájomnou proporciou (pomerom) v obsahu úlomkového materiálu a popolovo-pemzového matrixu, ako aj veľkosťou a stupňom opracovanosti úlomkového materiálu. Svedčí to o prítomnosti viacerých laharových telies odkrytých v zárezoch lesnej cesty.
Pri porušení gravitačnej stability pemzovo-tufového a úlomkového nespevneného materiálu na vulkanickom svahu dochádzalo často k jeho zosúvaniu a ďalšiemu pohybu v podobe jednorazových masových prúdov – laharov. Pohyb tejto tufovo-popolovej masy s úlomkami až blokmi v smere do nižších úrovní kalderovej depresie riadila gravitačná energia. Porušenie stability voľného sopečného materiálu mohlo nastať v dôsledku výdatných dažďov (tie často sprevádzajú vulkanické erupcie). To napomohlo vzniku bahnitej kašovitej suspenzie tvorenej popolovo-pemzovým materiálom a jeho schopnosť tiecť a prechádzať do masového pohybu. V priebehu pohybu po vulkanickom svahu sa strhával úlomkový až blokový materiál uložený na vulkanickom svahu a transportoval sa spolu s popolovo-pemzovou masou (matrixom). Impulzom na masový pohyb voľného nespevneného sopečného materiálu na vulkanickom svahu mohlo byť aj jeho náhle nakopenie počas erupcie alebo seizmické otrasy v súvislosti s erupciou.
Rozdiely v zložení matrixu, ktorý v prípade laharových brekcií varíruje od popolovo-pemzového až po piesčito-ílovitý, odráža rôzne podmienky vzniku laharov. V prípade popolovo-pemzového matrixu je možné predpokladať blízky časový a príčinný vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, v prípade piesčito-ílovitého matrixu je potrebný relatívne dlhší čas po erupcii, v ktorom nastáva zvetrávanie a rozklad vulkanického materiálu. Pre vznik lahara je dostatočná aj zrážková činnosť.
Lahary v oblasti štiavnickej kaldery pravdepodobne vznikali aj v súvislosti s deštrukciou extruzívnych dómov alebo v dôsledku náhleho nakopenia hruboúlomkového materiálu pri okrajoch extruzívnych dómov.
Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu
GPS: 48.410739, 18.880934 [48° 24' 38.66'', 18° 52' 51.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-23)
V záreze lesnej cesty na východnom svahu Sitna (Bukovina) je odkryv v dĺžke cca 25 m v okrajovej časti extruzívneho telesa tvorený extruzívnou brekciou. Brekcia je zložená prevažne z úlomkov (5 – 20 cm) až blokov (do 0,5 m) silno pórovitého (napeneného) hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Drobnejšie úlomky sú angulárne, väčšie bloky sú subangulárne až subsférické. Rozloženie blokov je chaotické. Matrix medzi úlomkami až blokmi je lávový, silno napenený, jeho zastúpenie oproti úlomkom je výrazne variabilné. Rozhranie medzi úlomkami a lávovým matrixom je často neostré, rozplývavé. Extruzívna brekcia predstavuje okrajovú zónu sčasti odkrytého extruzívneho telesa.
V priebehu vývoja extruzívneho dómu vytláčaním silno viskóznej (málo pohyblivej) lávy v podobe kupolovitého telesa v dôsledku rýchlejšieho chladnutia vzniká na jeho povrchu polopevná až pevná kôra (obr.č.56A). Pri pokračujúcom raste a rozširovaní (expanzii) extruzívneho dómu v dôsledku prísunu novej čerstvej lávy je pevná kôra na povrchu extruzívneho dómu podrobená tlaku a napätiu a rozpadá sa na úlomky až bloky. Tie sú opäť stmelené napenenou, ešte tekutou a pohyblivou lávou. Výsledkom je vznik pásma extruzívnych autoklastických brekcií v okrajových častiach extruzívnych telies.
Výstup lávy pokračuje a tým aj priestorové rozširovanie extruzívneho dómu. Napätiam a lámaniu je podrobená aj okrajová extruzívna brekcia. Úlomkový materiál pochádzajúci z jej rozpadu sa hromadí pri úpätí extruzívneho dómu, kde vytvára uloženiny hruboúlomkovitých až blokových brekcií. V prípade, ak povrchová tuhnúca kôra nie je schopná naďalej odolávať vnútornému tlaku plynov a magmy, nastáva náhla explozívna deštrukcia s následným kolapsom extruzívneho dómu, vznikne blokový pyroklastický prúd, ktorý roluje v smere od kolabujúceho extruzívneho dómu.
Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.408674, 18.885591 [48° 24' 31.23'', 18° 53' 8.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-24)
V záreze lesnej cesty v lokalite Veľké lúky na východnom svahu masívu Sitna sú odkryté uloženiny pemzových tufov bielokamenského súvrstvia.
Litologické zloženie
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľkosti 1 – 3 mm (sčasti zaoblené) v jemnozrnnejšom tufovom matrixe tvorenom vitrokryštálovým tufom a drobnými úlomkami pemzy. V popolovo-pemzovom tufe sú časté rozptýlené drobné úlomky amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom do 2 – 3 cm, ojedinele do 5 – 10 cm. Sporadicky sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu. Vulkanický materiál je uložený chaoticky.
Poloha popolovo-pemzového tufu je výsledkom masového transportu v podobe popolovo-pemzového prúdu. Popolovo-pemzové prúdy vznikajú v súvislosti s erupciami plíniovského typu pri kolapse eruptívneho stĺpca. O tomto procese sme sa zmienili už na zastávke č. 4 náučného chodníku ŠB-03. V priebehu pohybu masového prúdu sa zachytil úlomkový andezitový materiál z povrchu, po ktorom sa pohyboval popolovo-pemzový prúd. Nie je možné vylúčiť, že môže ísť aj o úlomkový popolovo-pemzový prúd, resp. popolovo-pemzový lahar, ktorý vznikol v priebehu plíniovských erupcií.
Na základe geologickej pozície a petrografického zloženia popolovo-pemzový tuf patrí k bielokamenskému súvrstviu, ktoré tvorí vrchnú časť výplne štiavnickej kaldery. V nadloží popolovo-pemzových tufov sa v priebehu pokračujúcej vulkanickej aktivity uložil lávový prúd sitnianskeho komplexu. Bielokamenské súvrstvie v celkovej hrúbke 120 m uložené v jv. časti kaldery a lávový prúd sitnianskeho andezitu v jeho nadloží predstavujú denudačné zvyšky predpokladaného sitnianskeho vulkánu sarmatského veku.
Lávový prúd Sitnianskeho komplexu
GPS: 48.402207, 18.888294 [48° 24' 7.95'', 18° 53' 17.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-30)
Skalné bralá v blízkosti asfaltovej cesty v podmorskej výške 800 m sú súčasťou reliktu lávového prúdu, ktorý buduje vrcholovú časť Sitna, kóta 1009. Skalný masív je uklonený na juhovýchod. Zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrchol Sitience (k. 774, Biely kameň k.657) a pokračujú v celom rade izolovaných reliktov (ďalej na JV na stratovulkanickom svahu). V dôsledku nestabilného podložia tvoreného pemzovými tufmi sa lávový prúd rozpadol a vzniklo blokové pole na jv. svahu Sitna s blokmi sitnianskeho andezitu.
Petrografické zloženie
Andezit sitnianskeho komplexu je tmavosivý, stredne- až hruboporfýrický. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická.
Rozpad andezitového prúdu je podľa strmých až vertikálnych plôch odlučnosti. Jednotlivé bloky sa vyznačujú doskovitou subparalelnou odlučnosťou podľa plôch fluidality (laminačné plochy) s priebehom 130 SE/15 (smer sklonu). Lávový prúd je uložený na bielokamenskom súvrství.
Prameň, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.404386, 18.882275 [48° 24' 15.79'', 18° 52' 56.19'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-26)
Výstup prameňa v tejto úrovni 853 m nad morom je určite prekvapujúci a neočakávaný. Vysvetlením je skutočnosť, že pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia, ktoré sa nachádzajú v tejto úrovni sú výborným kolektorom (zberačom) dažďovej vody, ktorá cez súvrstvie presakuje a nasycuje ho. Podobne je dobrým kolektorom aj nižšia časť výplne kaldery tvorená pemzovými tufmi, epiklastickými brekciami a pórovitými lávovými prúdmi studenskej formácie. Po nasýtení sedimentárnej výplne kaldery v dôsledku zrážkovej činnosti voda migruje na povrch po otvorených puklinách alebo puklinových zónach. V prípade, ak vystupujúca voda narazí na prekážku, a v tomto prípade je to lávový prúd, voda sa pohybuje po rozhraní lávového prúdu a sedimentov k jeho okraju, kde vyteká v podobe horského prameňa. To je pravdepodobné objasnenie, prečo voda vystupuje v nadmorskej výške 850 m.
Ďalší prameň na južnom chrbte Sitna sa nachádza vo vyššej úrovni, v nadmorskej výške 970 m, v prostredí andezitového telesa. Vystupujúca voda v tomto prípade využila pri výstupe puklinovú zónu v telese sitnianskeho andezitu.
Niekoľko ďalších prameňov sutinového pôvodu vyviera v oblasti blokoviska na juhovýchodnom svahu Sitna.
Životodarné pramene horskej vody boli zrejme dôvodom, prečo vrcholová oblasť Sitna bola vyhľadávaným útočiskom ľudí počínajúc neolitom cez starovek až do obdobia stredoveku.
Skalné bralá na SZ okraji Sitna
GPS: 48.403090, 18.875264 [48° 24' 11.12'', 18° 52' 30.95'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-21)
Vrchol Sitna opradený povesťami a legendami bol vyhľadávaným miestom a útočiskom ľudí už od neolitu, známy Keltom aj Rimanom a nakoniec bol miestom stredovekého hradu. Masív Sitna dosahuje najvyššiu nadmorskú úroveň, 1 009 m nad morom, spomedzi ostatných hrebeňov a vrcholov vulkanického pohoria Štiavnických vrchov. Vrcholovú oblasť Sitna tvoria zvyšky lávového prúdu, ktorý vznikol v oblasti štiavnickej kaldery v období sarmatu (zhruba pred 13 miliónmi rokov).
Skalné bralá sitnianskeho andezitu
Západný okraj masívu Sitna je obmedzený strmými skalnými stenami padajúcimi do hĺbky 40 – 50 m. Skalné steny sú rozčlenené podľa subvertikálnych až vertikálnych odlučných plôch na celý rad kulisovitých blokov, na jednotlivé bralá. Vnútorná stavba brál sa člení podľa doskovitej odlučnosti s úklonmi 10 – 15º na juhovýchod. Doskovitá odlučnosť zodpovedá plochám fluidality (tečenia), ktoré vznikajú v záverečnom štádiu pri ukončovaní pohybu lávového prúdu (v čase bezprostredne pred jeho zastavením a stuhnutím). Tieto plochy doskovitej odlučnosti (označované aj ako laminačné plochy) sú orientované paralelne s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje. Sú dôležitým kritériom pri rekonštrukcii formy lávového prúdu a smeru jeho pohybu.
Kombináciou odlučnosti podľa strmých až vertikálnych plôch a na ne kolmých plôch doskovitej odlučnosti vznikajú podivuhodné až bizarné formy skalných brál. Niektoré pripomínajú postavy alebo prilbice stredovekých rytierov, ktorí spia pod Sitnom, čakajúc na horšie časy, keď budú k dispozícii v plnej zbroji.
Skalné steny západného kraja masívu Sitna predstavujú súčasný denudačný okraj pôvodne rozsiahlejšieho lávového prúdu, ktorý pokračoval od SZ v smere na juhovýchod. Ďalšie zvyšky tohto prúdu tvoria vrcholy Sitience (k. 775) a Biely kameň (k. 657). Po prekročení kalderového zlomu lávový prúd pokračoval ďalej na stratovulkanický svah do vzdialenosti zhruba 10 km od Sitna. Lávový prúd pri svojej ceste na vonkajšom stratovulkanickom svahu sledoval paleodolinu smerujúcu od kalderového zlomu na JV k úpätiu stratovulkánu. Lávový prúd pritom zostúpil z nadmorskej výšky cca 950 m až na úroveň 500 m (severne od obce Devičie) a dosiahol vzdialenosť 17 km.
Lávový pokrov masívu Sitna sa ukláňa na JV cca 10-150 (pri sz. okraji je jeho báza v úrovni cca 950 m nad morom, pri jv. okraji je 750 m nad morom). Pri západnom okraji je lávový prúd Sitna uložený na povrchu amfibolicko-biotitického andezitu studenskej formácie, v smere k jv. okraju jeho podložie tvoria tufy bielokamenského súvrstvia. Bielokamenské súvrstvie podobne vystupuje aj v podloží reliktov andezitového prúdu vrcholov Sitience a Biely kameň. Na základe viacerých izolovaných reliktov lávových prúdov v južnej časti kaldery je možné usúdiť, že lávový prúd tvoril pôvodne v južnej časti kaldery rozsiahlejší a súvislejší lávový pokrov, ktorý bol z južnej strany obmedzený bariérou kalderového zlomu.
Lávový prúd smerujúci od Sitna na JV na vonkajší stratovulkanický svah bol súčasťou predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Jeho centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery.
Predpokladaný vulkán, z ktorého svahov stekali lávové prúdy a pohybovali sa ďalej na vonkajší stratovulkanický svah, podľahol denudácii a bol úplne odstránený. Príčinou bol enormný výzdvih hodrušsko-štiavnickej hrasti, pri ktorom v dôsledku denudácie sa odkryli subvulkanické intrúzie a horniny predvulkanického podložia (širšia oblasť Hodruše a Vyhní).
Lávový prúd v oblasti Sitna s nadmorskou výškou 1 009, v súčasnosti predstavuje najvyššie položený relikt lávového prúdu. Pôvodne bol lávový prúd uložený pri úpätí predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Vrchol tohoto vulkánu bol pravdepodobne o 1 500 až 2 000 m vyššie.
Masív Sitna a ďalšie vrcholy a hrebene pokryté zvyškami lávových prúdov sitnianskeho andezitu dosahujú najvyššiu nadmorskú úroveň v súčasnom reliéfe. Pôvodne však boli súčasťou rozsiahlejšieho lávového pokrovu uloženého v depresii v jv. časti kaldery na bielokamenskom súvrství. Dlhodobým účinkom povrchových erozívnych síl (vietor, dážď, tekúca voda a gravitácia) sa odstránili menej odolné horniny (pemzové tufy, vulkanoklastiká a telesá biotiticko-amfibolických andezitov). Lávové prúdy sitnianskeho andezitu viac odolné proti zvetrávaniu sa postupne obnažovali, až nakoniec sa ocitli v pozícii súčasných vrcholov a hrebeňov. Uvedený proces, ktorým nastal úplný zvrat v morfológii terénu (pôvodne depresia alebo dolina, nakoniec hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Lávový prúd sitnianskeho andezitu je priam exemplárnou ukážkou tohto procesu.
Pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú materiál pomerne málo odolný proti erozívnym činiteľom. Lávový pokrov sitnianskeho andezitu uložený na bielokamenskom súvrství strácal podporu v svojom podloží, stával sa gravitačne nestabilným, dochádzalo k jeho rozčleneniu na jednotlivé bloky a ich pohybu so vznikom rozsiahleho blokového poľa (blokoviska) na južnom svahu Sitna.
Zloženie lávového prúdu
Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice tvorí plagioklas (1 – 4 mm; (do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a biotit (1 – 3 mm; do 1 %). Základnú hmotu (do 62 – 70 %) tvorí vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Základná hmota je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá).
Vulkanický nek Petrov vrch
GPS: 48.405932, 18.869406 [48° 24' 21.36'', 18° 52' 9.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-20)
Skalné bralá na JZ okraji kóty 949 Petrov vrch predstavujú prívod k povrchovému vulkánu – vulkanický nek. Pôvodný vulkán bol odstránený denudáciou.
V rámci vulkanických nekov sa rozlišujú:
neky s brekciovitou výplňou – označované aj ako diatrémy, alebo explozívne neky. Predstavujú prívody (vulkanické horniny) k povrchovým vulkánom, ktorými sú maary alebo troskové kužele. Sú bežné najmä v prípade bazaltových až bazaltovo-andezitových vulkánov. Brekciovú výplň explozívneho neku často prerážajú mladšie dajky. neky s lávovou výplňou, resp. lávové neky. Predstavujú prívodové systémy vyplnené v závere vulkanickej činnosti stuhnutou lávou (čo znamená často aj definitívny koniec vulkanickej činnosti upchatím prívodového systému). Lávové neky tvoria prívody k troskovým kužeľom, maarom, ale aj k stratovulkánom.Prierez nekových telies je spravidla kruhovitý, eliptický až nepravidelný, orientovaný v jednom smere. Často pozorujeme kombinácie lávových nekov s dajkami. Andezitové teleso v oblasti Petrovho vrchu (k. 949) sčasti obnažené (vypreparované) v prostredí amfibolicko-biotitických andezitov predstavuje kombinácie vulkanického neku s dajkou s dĺžkovou orientáciou v smere SSV – JJZ.
Štruktúrny a geofyzikálny výskum potvrdil, že ide o teleso s vertikálnym priebehom, ktoré zodpovedá výplni prívodného systému k povrchovej vulkanickej forme. Táto povrchová vulkanická forma sa nezachovala, bola odstránená denudáciou. Je možné predpokladať, že išlo o menší vulkán alebo stratovulkán menších rozmerov.
Pri jz. okraji Petrovho vrchu vystupujú skalné bralá s výraznou doskovitou odlučnosťou. Jej priebeh je premenlivý s úklonom na severozápad, ktorý sa mení od 40º až do 80º s náznakmi vejárovitého priebehu. Táto časť predstavuje okrajové časti neku.
Severovýchodne od vrcholu kóty Petrov vrch sú obnažené menšie skalné bralká s odlučnosťou podľa vertikálnych až subvertikálnych plôch zodpovedajúce telesu typu dajka.
Petrografické zloženie nekového telesa
Andezit neku a dajky je tmavosivý až sivočierny, stredne- až hruboporfýrický, s blokovou odlučnosťou. Priebeh plôch fluidality (laminácie) s doskovitou odlučnosťou je variabilný, mení sa od strmého úklonu až po subhorizontálny. Výrastlice tvorí plagioklas, hypersten a augit do veľkosti 3 – 4 mm a ojedinele zrná olivínu. Základná hmota je mikrohypidiomorfne zrnitá a mikrolitická, jemne zrnitá. Pri okrajoch telesa je prechod do pásma brekciácie.
Andezitová dajka
GPS: 48.407620, 18.870350 [48° 24' 27.43'', 18° 52' 13.26'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-05)
Po chodníku pri východnom okraji Petrovho vrchu vedúcom okrajom lesa po lúke k severu sa dostanete na hlavný chodník a odtiaľ po menšom výstupe na chrbát severne od kóty 949. Zastavíte sa pri malej skalke tvorenej andezitom s doskovitou odlučnosťou podľa subertikálnych plôch. Charakter odlučnosti odpovedá telesu formovanému výstupnym pohybom lávy – andezitovej dajke. Dajkové teleso pokračuje k severu v smere klesajúceho chrbátu. S úlomkovým materiálom a blokmi v suti, ktoré pochádzajú z tejto dajky sa budete stretať pri zostupe z chrbtu v smere na Almášske lúky.
Petrografickým zložením dajka odpovedá vulkanickému neku Petrov vrch. Po dosiahnutí sedla Almášske lúky odbočíte k západu a zostúpite lesnými cestami k východziemu bodu trasy chodníka pri Počúvadlianskom jazere.
Šariansky vrch
GPS: 48.41392, 18.78196 [48° 24' 50.11'', 18° 46' 55.06'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Šariansky vrch pri obci Vysoká s kótou 759 m n. m.
Vrt minerálnej vody Gejzír S-4
GPS: 48.166650, 18.875464 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 31.67'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html
Vrt S – 4 (ZV – 71) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre nízku výdatnosť bol zlikvidovaný. Voda do fontánky vybudovanej na mieste vrtu sa privádza z vrtu S – 3 (ZV – 70).
Mário Bačík - Drevené svietniky z Hontu
GPS: 48.362036, 18.924985 [48° 21' 43.33'', 18° 55' 29.95'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: mobil 0911 151997, mariobacik78@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mário Bačík - drevené svietniky z Hontu
Ján Popunda - Kované svietniky a stojany
GPS: 48.293073, 18.986091 [48° 17' 35.06'', 18° 59' 9.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Ján Popunda, Hontianske Nemce 485, mobil 0904 353846, popundajan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Popunda - kované svietniky a stojany na kvety
Obec Horné Semerovce - Tkané koberce
GPS: 48.125288, 18.878342 [48° 7' 31.04'', 18° 52' 42.03'']
Obec: Horné Semerovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Horné Semerovce 100, starosta@hornesemerovce.sk, 0908 785497
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Obec Horné Semerovce - tkané koberce
Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
GPS: 48.120330, 19.117774 [48° 7' 13.19'', 19° 7' 3.99'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Pod Strážom 1472, Vinica, 0903 178632, mail: karol.csernus@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
GPS: 48.182282, 18.896873 [48° 10' 56.22'', 18° 53' 48.74'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Terany 12, 0904 915687, mail: magdalenkazlnkova@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hontianska-truhlica/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
Ružena Kamasová -Chlieb, mrváň, lepník
GPS: 48.153633, 19.092521 [48° 9' 13.08'', 19° 5' 33.08'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 283, 0915 834914, kamasova.ruzena@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Ružena Kamasová - chlieb, lepník, mrváň
Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.113860, 19.120785 [48° 6' 49.9'', 19° 7' 14.83'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianska 100/48, Vinica 991 28, 0907133759, vino@zsigmond.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
Vitis vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.114192, 19.267073 [48° 6' 51.09'', 19° 16' 1.46'']
Obec: Opatovská Nová Ves
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 07 Opatovská Nová Ves 222, 0905 385 007, vitis@vinohradnictvo.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Vitis rodinné vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
Miroslav Blaško - med, ovocie v mede
GPS: 48.326554, 18.860985 [48° 19' 35.59'', 18° 51' 39.55'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan – Klastava 57, 969 01 Banská Štiavnica, 0907 855260, podatelna@badan.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-a-ovocie-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Miroslav Blaško - med medovicový a ovocie v mede
Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
GPS: 48.314533, 19.222385 [48° 18' 52.32'', 19° 13' 20.59'']
Obec: Sucháň
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 35 Sucháň 90, 0918 485995, starostasuchan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
GPS: 48.293615, 18.983645 [48° 17' 37.01'', 18° 59' 1.12'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianske Nemce 405, 0902 836623, helapa@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/dekorativne-medovniky/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
Katarína Babková - med, medovina
GPS: 48.108872, 19.243922 [48° 6' 31.94'', 19° 14' 38.12'']
Obec: Lesenice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 08 Lesenice č. 223, 0908 244 855, babkova.k@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-kvetovy-slnecnicovy-repkovy-pastovany/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Katarína Babková - med, medovina, peľ, propolis
Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené slivkovým lekvárom
GPS: 48.141636, 19.198652 [48° 8' 29.89'', 19° 11' 55.15'']
Obec: Kamenné Kosihy
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 27 Kamenné Kosihy 122, 0918 027019, horvathova.kristina2@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/skvarkove-pagace-plnene-slivkovym-lekvarom/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené lekvárom
Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
GPS: 48.215220, 19.342042 [48° 12' 54.79'', 19° 20' 31.35'']
Obec: Veľký Krtíš
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Boženy Nemcovej 51, 990 01 Veľký Krtíš, 0908 544144, info@slovensky-med.sk
Web: www.Apis-Original.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
Ivana Kútiková - med, medovina, bylinkové zmesi, sirupy
GPS: 48.290712, 18.744972 [48° 17' 26.56'', 18° 44' 41.9'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 474, 0949 113773, ivanazmekova@seznam.cz
Web: facebook.com/divobyl
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky atď.
je aj Ivana Kútiková - med, medovina, bylinné zmesi a sirupy
Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
GPS: 48.319534, 18.705511 [48° 19' 10.32'', 18° 42' 19.84'']
Obec: Devičany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 04 Devičany, 0905630152, marcnem@gmail.com
Web: www.nahaji.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
Ľubica Zolczerová- kváskový chlieb a koláče
GPS: 48.162307, 19.069347 [48° 9' 44.31'', 19° 4' 9.65'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 435, 0908 405703, lubica.zolczerova@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Ľubica Zolczerová - kváskový chlieb a koláče
Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
GPS: 48.354530, 18.974247 [48° 21' 16.31'', 18° 58' 27.29'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Kráľovce-Krnišov 131, 0917 163107, farma.krnisov@gmail.com
Web: www.farmakrnisov.sk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
Ivan Straka - med
GPS: 48.289040, 18.742810 [48° 17' 20.54'', 18° 44' 34.12'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 251,0948 926631, ivanstraka19@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-a-lipovy/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Ivan Straka - med
Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
GPS: 48.291514, 18.748842 [48° 17' 29.45'', 18° 44' 55.83'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 99, 0915 771478, novakovamirka@centrum.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spracovane-tekvicove-jadierka-a-obilniny/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
U starej Blaškovej, Ľudmila Blašková - Tradičné jedlá z Hontu
GPS: 48.404648, 18.855886 [48° 24' 16.73'', 18° 51' 21.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Počúvadlianske jazero, 0908 963829, terasaublaskov@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
služby – stravovanie, ubytovanie a iné
je aj Ľudmila Blašková, „U starej Blaškovej“ – Tradičné jedlá z Hontu
JAPP - hrozno a víno akostné s prívlastkom
GPS: 48.271018, 18.904519 [48° 16' 15.66'', 18° 54' 16.27'']
Obec: Ladzany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Ladzany 136, obchod@japp.sk, www.japp.sk
Web: www.japp.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj JAPP - hrozno, víno akostné s prívlastkom
Milan Kmeť - med
GPS: 48.270854, 19.067631 [48° 16' 15.07'', 19° 4' 3.47'']
Obec: Dolný Badín
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 51 Dolný Badín 4, 0911 153789, milankmet69@gmail.com, www.hanyfarm.sk
Web: www.hanyfarm.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Milan Kmeť - med
PUK Peter Klinko - Pukanské párance
GPS: 48.353583, 18.718686 [48° 21' 12.9'', 18° 43' 7.27'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Námestie mieru 48/42, 935 05 Pukanec, 0911 810026, peter.pukopuk@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj PUK Peter Klinko - Pukanské párance
Stanislav Mlynarčík - med
GPS: 48.450393, 18.920141 [48° 27' 1.41'', 18° 55' 12.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Energetikov 5, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 711366, stmlynarcik@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Stanislav Mlynarčík - med
Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
GPS: 48.316681, 18.789368 [48° 19' 0.05'', 18° 47' 21.72'']
Obec: Jabloňovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 06 Jabloňovce 97, 0903 952376, abaffyova.d@gmail.com, www.almasun.sk
Web: www.almasun.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
GPS: 48.188545, 18.848862 [48° 11' 18.76'', 18° 50' 55.9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Družstevná 112/6, Hontianske Moravce, 0903 193728, lojova.erika@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
Jozef Zorvan - med
GPS: 48.512844, 18.996918 [48° 30' 46.24'', 18° 59' 48.9'']
Obec: Kozelník
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Kozelník 20, 966 15 Banská Belá, 0915 976 578, jozozorvan@gmail.com, facebook.com/vcielka spod uboce
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Jozef Zorvan - med
Peter Klinko - Chlieb z čiernej pece
GPS: 48.352799, 18.720395 [48° 21' 10.08'', 18° 43' 13.42'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Nám. mieru 23, 935 05 Pukanec, 0905 443 083, petrklinko@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-z-ciernej-kuchyne/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Peter Klinko - chlieb z čiernej pece
Janka Krippnerová - Pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
GPS: 48.451350, 18.918114 [48° 27' 4.86'', 18° 55' 5.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Gen. L.Svobodu 1532/25, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 149 205, jankakrippnerova@gmail.com, facebook.com/koreniaabylinky
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pomazanky-z-medvedieho-cesnaku-a-zo-sirovca-obycajneho/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Janka Krippnerová - pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
GPS: 48.236576, 18.916895 [48° 14' 11.67'', 18° 55' 0.82'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Báčovce 8, 962 68 Hontianske Tesáre, 0903 538 783, rakytnikodrakara@gmail.com, https://www.facebook.com/rakytnikodrakara
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
GPS: 48.153208, 19.091450 [48° 9' 11.55'', 19° 5' 29.22'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 443, 0917 452602, fasang.jan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
GPS: 48.092780, 19.154146 [48° 5' 34.01'', 19° 9' 14.93'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dolinka 196, 991 28 Vinica, 0905 444431, pivnica.zatko@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
Peter Vazan - med
GPS: 48.448728, 18.913333 [48° 26' 55.42'', 18° 54' 48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Peter Vazan - med jarný kvetový, lipový, malinový, agátový, medovicový lesný
Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
GPS: 48.294201, 18.738617 [48° 17' 39.12'', 18° 44' 19.02'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
Anna Felixová - Kozie syry
GPS: 48.344269, 19.151103 [48° 20' 39.37'', 19° 9' 3.97'']
Obec: Horné Mladonice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Anna Felixová - kozie syry
Alchemylka - Vidiek na dlani, Jaroslava Dadová - Bylinkové čaje
GPS: 48.152917, 18.773489 [48° 9' 10.5'', 18° 46' 24.56'']
Obec: Santovka
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Alchemylka, vidiek na dlani Jaroslava Dadová- bylinkové čaje
Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a voskové obaly
GPS: 48.191461, 18.850448 [48° 11' 29.26'', 18° 51' 1.61'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Voskové obaly a obrúsky
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a aj s orechmi
KAVINOS, Róbert Lauko - Víno 13 druhov a Nápoj lásky
GPS: 48.340409, 19.064640 [48° 20' 25.47'', 19° 3' 52.7'']
Obec: Krupina
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj KAVINOS - Róbert Lauko - Víno 13 druhov a nápoj lásky