var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.185628, lng: 18.921991, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Prírodná rezervácia Šinkov salaš', infoWindow: { content: '

Prírodná rezervácia Šinkov salaš

GPS: 48.185628, 18.921991 [48° 11' 8.26'', 18° 55' 19.17'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas

Prírodná rezervácia Šinkov salaš rozkladajúca sa neďaleko obce Hontianske Tesáre je náleziskom vzácneho a ohrozeného druhu slovenskej kveteny, hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Táto krásna žlto kvitnúca rastlina sa na území stredného Slovenska vyskytuje len veľmi zriedka, v lokalite Šinkov salaš, na tunajších bývalých kosných podhorských lúkach a na okraji tunajších lesných porastov však možno nájsť populáciu rátajúcu až niekoľko tisíc jedincov. Hlaváčik jarný v minulosti rástol i na ďalších lokalitách v okolí rezervácie, z tých však bol vytlačený kvôli hospodárskemu využívaniu pozemkov. V prírodnej rezervácií Šinkov salaš platí najvyšší 5. stupeň ochrany, čo samozrejme absolútne vylučuje možnosť trhať tu akékoľvek rastliny. Hodnota jedného kvetu hlaváčika jarného je stanovená na takmer 50 €. Prísť a pokochať sa krásou tohto vzácneho druhu však zakázané nie je. Najvhodnejším obdobím na návštevu Šinkovho salaša je obdobie od marca do apríla, prípadne až mája, kedy hlaváčik kvitne.

 

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1314
' } }); map.addMarker({ lat: 48.211319, lng: 18.947762, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Tesárska roklina', infoWindow: { content: '

Tesárska roklina

GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina

Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1294
' } }); map.addMarker({ lat: 48.167638, lng: 18.875355, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica)

GPS: 48.167638, 18.875355 [48° 10' 3.5'', 18° 52' 31.28'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Web: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny

Územie s rozlohou 13 280 m2 sa nachádza v katastri Dudiniec v okrese Krupina. Za prírodnú pamiatku bolo vyhlásené roku 1964 s poslednou novelizáciou roku 1999. Predmetom ochrany je 6 najvýznamnejších pramenných sedimentov v oblasti Starého kúpaliska Dudince. Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu – travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.


Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny, http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1685
' } }); map.addMarker({ lat: 48.3765, lng: 18.9895, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Prírodná pamiatka Štangarígeľ', infoWindow: { content: '

Prírodná pamiatka Štangarígeľ

GPS: 48.3765, 18.9895 [48° 22' 35.4'', 18° 59' 22.2'']

Obec: Žibritov

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Pôvodný názov: Štangarígel. Prírodná pamiatka s evidenčným číslom 444. Chránené územie predstavuje unikátny príklad 5-bokej prizmatickej odlučnosti andezitov na Slovensku. Predmetom ochrany je vlastný vrchol - rad stĺpov z bezprostredným priľahlým sutinovým lemom, ktorý zároveň udržuje stabilitu celého stĺporadia. (ŠOP - S-CHKO Štiavnické vrchy)

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/444
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166665, lng: 18.875445, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (Kúpeľný prameň)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (Kúpeľný prameň)

GPS: 48.166665, 18.875445 [48° 9' 59.99'', 18° 52' 31.6'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny, http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1685
' } }); map.addMarker({ lat: 48.165692, lng: 18.876104, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (Očný prameň)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (Očný prameň)

GPS: 48.165692, 18.876104 [48° 9' 56.49'', 18° 52' 33.97'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny
' } }); map.addMarker({ lat: 48.165767, lng: 18.883641, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (Rímske kúpele)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (Rímske kúpele)

GPS: 48.165767, 18.883641 [48° 9' 56.76'', 18° 53' 1.11'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu. Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166075, lng: 18.876351, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (Hostečný prameň)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (Hostečný prameň)

GPS: 48.166075, 18.876351 [48° 9' 57.87'', 18° 52' 34.86'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny
' } }); map.addMarker({ lat: 48.165453, lng: 18.878969, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Dudinské travertíny (Tatársky prameň)', infoWindow: { content: '

Dudinské travertíny (Tatársky prameň)

GPS: 48.165453, 18.878969 [48° 9' 55.63'', 18° 52' 44.29'']

Obec: Dudince

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny
' } }); map.addMarker({ lat: 48.387215, lng: 18.857548, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Prírodná rezervácia Holík', infoWindow: { content: '

Prírodná rezervácia Holík

GPS: 48.387215, 18.857548 [48° 23' 13.97'', 18° 51' 27.17'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Kamenisté temeno andezitovej kóty s ostrovčekom lesostepnej vegetácie. Na upätí J. svahov sú dubovo-hrabové porasty, na S. svahoch sú podhorské bučiny. Dôvodom ochrany je zachovať fytogeograficky významnú lokalitu xerotermnej vegetácie

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/258
' } }); map.addMarker({ lat: 48.369277, lng: 18.796057, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Jabloňovský Roháč', infoWindow: { content: '

Jabloňovský Roháč

GPS: 48.369277, 18.796057 [48° 22' 9.4'', 18° 47' 45.81'']

Obec: Dekýš

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Web: http://www.najkrajsikraj.sk/priroda-prirodne-rezervacie/jablonovsky-rohac-prirodna-rezervacia/

Jabloňovský Roháč sa nachádza západne od obce Počúvadlo, na východných svahoch vrchu s rovnakým názvom (s výškou 558,4 m). Leží v katastrálnom území Dekýša a Horných Jabloňoviec. Oblasť bola vyhlásená roku 1950 kvôli ochrane zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch Štiavnických vrchov. Rozloha prírodnej rezervácie je 646 400 m2.

Zdroj: http://www.najkrajsikraj.sk/priroda-prirodne-rezervacie/jablonovsky-rohac-prirodna-rezervacia/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.284671, lng: 18.989756, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Panna Mária s dieťaťom', infoWindow: { content: '

Panna Mária s dieťaťom

GPS: 48.284671, 18.989756 [48° 17' 4.82'', 18° 59' 23.12'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11467

Rokokový stĺp so sochou Panny Márie s dieťaťom z 2.pol.18.storočia.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11467
' } }); map.addMarker({ lat: 48.401704, lng: 18.878858, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Sitno', infoWindow: { content: '

Sitno

GPS: 48.401704, 18.878858 [48° 24' 6.13'', 18° 52' 43.89'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Web: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/413

Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov - Sitna na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Prelínanie teplomilných a horských prvkov flóry, výskyt vzácnych a chránených druhov. Sitno bolo v roku 1951 vyhlásené za národnú prírodnú rezeráciu s výmerou je 936 800 m2 a 5.stupeňom ochrany.

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/413
' } }); map.addMarker({ lat: 48.377804, lng: 19.014765, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Sixova stráň PP', infoWindow: { content: '

Sixova stráň PP

GPS: 48.377804, 19.014765 [48° 22' 40.09'', 19° 0' 53.15'']

Obec: Žibritov

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Web: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/416

Prírodná pamiatka Sixová stráň je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxen. andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpcovitej odlučnosti. Za prírodnú pamiatku ako chránená lokalita bola vyhlásená v roku 1985 s výmerou 8 300 m2 a 4.stupňom ochrany.Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpovitej odlučnosti. Nachádza sa v blízkosti prírodnej pamiatky Krupinské bralce (Štangarígeľ).

Stĺpovitá odlučnosť andezitu bola odkrytá umelo. Sixova stráň je vlastne niekoľko desaťročí opustený jamový andezitový lom, v ktorom sa stĺpy horniny dostali na svetlo sveta a vďaka ukončeniu ťažby v týchto miestach sa zachovali pomerne nepoškodené. To je vlastne aj najvýraznejší rozdiel oproti Štangarígľu, kde sa vypreparované päťboké andezitové stĺpy nachádzajú prirodzene odkryté erodovaním.

Na dne „lomu“ sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.

Označenie tejto zaujímavej lokality je dobrým prínosom pre turistiku v tejto časti Štiavnických vrchov, ktorá je akosi v úzadí. Je pravda, že ťažko môže Krupina konkurovať blízkemu banskoštiavnickému regiónu, má však svoje hodnoty, ktoré by bolo škoda neukázať.

 

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/416
' } }); map.addMarker({ lat: 48.512197, lng: 18.934802, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Žakýlske pleso', infoWindow: { content: '

Žakýlske pleso

GPS: 48.512197, 18.934802 [48° 30' 43.91'', 18° 56' 5.29'']

Obec: Podhorie

Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP

Web: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/490

Prírodná pamiatka je vyhlásená na ochranu ojedinelého prírodného plesa v neovulkanitoch na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Žakýlske pleso bolo v roku 1986 vyhlásené za prírodnú pamiatku s výmerou 63 800 m2 a 5.stupňom ochrany.

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/490
' } }); map.addMarker({ lat: 48.401609, lng: 19.091272, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Mäsiarsky bok', infoWindow: { content: '

Mäsiarsky bok

GPS: 48.401609, 19.091272 [48° 24' 5.79'', 19° 5' 28.58'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Web: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/349

V národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok je zabezpečená ochrana lesného komplexu s fragmentami pôvodných alebo málo pozmenených lesných porastov na svahoch s bralami a recentnými sutinami na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Mäsiarsky bok bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1980 s výmerou 1 278 100 m2 a 5.stupňom ochrany.

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/349
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435037, lng: 19.035518, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Holý vrch', infoWindow: { content: '

Holý vrch

GPS: 48.435037, 19.035518 [48° 26' 6.13'', 19° 2' 7.86'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR

Web: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/259

Významná lokalita veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín Slovenska, čím je ju možno pokladať za genobanku, v prípade zachovania podmienok, ktoré tu vznikli prirodzeným vývojom v súlade s extenz. súkrom. obhospodarovaním. Holý vrch bol za prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1988 s výmerou 168 051 m2 a 4.stupňom ochrany.

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/259
' } }); });