var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.211319, lng: 18.947762, icon: 'mapserver/kategorie/7.png', title: 'Tesárska roklina', infoWindow: { content: '
Tesárska roklina
GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina
Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.
Dudinské travertíny (travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica)
GPS: 48.167638, 18.875355 [48° 10' 3.5'', 18° 52' 31.28'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Web: http://www.branadosrdca.sk/priroda-v-kraji/prirodne-zaujimavosti/item/95-dudinske-travertiny
Územie s rozlohou 13 280 m2 sa nachádza v katastri Dudiniec v okrese Krupina. Za prírodnú pamiatku bolo vyhlásené roku 1964 s poslednou novelizáciou roku 1999. Predmetom ochrany je 6 najvýznamnejších pramenných sedimentov v oblasti Starého kúpaliska Dudince. Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu – travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Prírodná pamiatka Štangarígeľ
GPS: 48.3765, 18.9895 [48° 22' 35.4'', 18° 59' 22.2'']
Obec: Žibritov
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Pôvodný názov: Štangarígel. Prírodná pamiatka s evidenčným číslom 444. Chránené územie predstavuje unikátny príklad 5-bokej prizmatickej odlučnosti andezitov na Slovensku. Predmetom ochrany je vlastný vrchol - rad stĺpov z bezprostredným priľahlým sutinovým lemom, ktorý zároveň udržuje stabilitu celého stĺporadia. (ŠOP - S-CHKO Štiavnické vrchy)
Dudinské travertíny (Kúpeľný prameň)
GPS: 48.166665, 18.875445 [48° 9' 59.99'', 18° 52' 31.6'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Dudinské travertíny (Očný prameň)
GPS: 48.165692, 18.876104 [48° 9' 56.49'', 18° 52' 33.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Dudinské travertíny (Rímske kúpele)
GPS: 48.165767, 18.883641 [48° 9' 56.76'', 18° 53' 1.11'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu. Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Dudinské travertíny (Hostečný prameň)
GPS: 48.166075, 18.876351 [48° 9' 57.87'', 18° 52' 34.86'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Dudinské travertíny (Tatársky prameň)
GPS: 48.165453, 18.878969 [48° 9' 55.63'', 18° 52' 44.29'']
Obec: Dudince
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Jedná sa celkove o sedem objektov, z ktorých šesť je už v súčasnosti nečinných travertínových kôp a jediný živý objekt, travertínová terasa na brehu potoka Štiavnica, umožňuje pozorovať tvorbu krehkého porézneho pramenitu - travertínu.
Najznámejším a najpútavejším útvarom sú takzvané Rímske kúpele (Močidlá) neďaleko miestneho amfiteátra. Sústavu Dudinských travertínov ďalej tvoria Kúpeľný prameň, Tatársky prameň, Hostečný prameň, Šípová ružička a Očný prameň.
Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Panna Mária s dieťaťom
GPS: 48.284671, 18.989756 [48° 17' 4.82'', 18° 59' 23.12'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Rokokový stĺp so sochou Panny Márie s dieťaťom z 2.pol.18.storočia.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Sixova stráň PP
GPS: 48.377804, 19.014765 [48° 22' 40.09'', 19° 0' 53.15'']
Obec: Žibritov
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Prírodná pamiatka Sixová stráň je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxen. andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpcovitej odlučnosti. Za prírodnú pamiatku ako chránená lokalita bola vyhlásená v roku 1985 s výmerou 8 300 m2 a 4.stupňom ochrany.Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpovitej odlučnosti. Nachádza sa v blízkosti prírodnej pamiatky Krupinské bralce (Štangarígeľ).
Stĺpovitá odlučnosť andezitu bola odkrytá umelo. Sixova stráň je vlastne niekoľko desaťročí opustený jamový andezitový lom, v ktorom sa stĺpy horniny dostali na svetlo sveta a vďaka ukončeniu ťažby v týchto miestach sa zachovali pomerne nepoškodené. To je vlastne aj najvýraznejší rozdiel oproti Štangarígľu, kde sa vypreparované päťboké andezitové stĺpy nachádzajú prirodzene odkryté erodovaním.
Na dne „lomu“ sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.
Označenie tejto zaujímavej lokality je dobrým prínosom pre turistiku v tejto časti Štiavnických vrchov, ktorá je akosi v úzadí. Je pravda, že ťažko môže Krupina konkurovať blízkemu banskoštiavnickému regiónu, má však svoje hodnoty, ktoré by bolo škoda neukázať.
Žakýlske pleso
GPS: 48.512197, 18.934802 [48° 30' 43.91'', 18° 56' 5.29'']
Obec: Podhorie
Objekt: Prírodná pamiatka, Národná PP
Prírodná pamiatka je vyhlásená na ochranu ojedinelého prírodného plesa v neovulkanitoch na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Žakýlske pleso bolo v roku 1986 vyhlásené za prírodnú pamiatku s výmerou 63 800 m2 a 5.stupňom ochrany.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3