var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.443965, lng: 18.870190, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pri šachte Cigeiner', infoWindow: { content: '
Pinga pri šachte Cigeiner
GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.
Pingy na žile Terézia
GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod šachtou Roveň
GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod Tanádom - JZ
GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy pod Tanádom - JV
GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
GPS: 48.181418, 18.896136 [48° 10' 53.1'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 68, Terany, Tel: 0904 915687
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/hroznovy-dzem-konkordia/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia
Alžbeta Hajnalová – Oblátky
GPS: 48.197390, 18.926327 [48° 11' 50.6'', 18° 55' 34.78'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dvorníky, 962 68, Hontianske Tesáre, Tel: 0905 709014
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Alžbeta Hajnalová – Oblátky
VINOJEK Jaroslav Knápek – víno
GPS: 48.197343, 18.966757 [48° 11' 50.43'', 18° 58' 0.33'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Školská 36, 962 55, Rykynčice č. 214, Tel.: 0905 834 575, e-mail: vinojek@vinojek.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
výrobcovia, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Jaroslav Knápek VINOJEK – Hrozno, víno s chráneným označením pôvodu – akostné víno s prívlastkom
Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
GPS: 48.211143, 18.833826 [48° 12' 40.11'', 18° 50' 1.77'']
Obec: Súdovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Súdovce 44, 962 71, Tel: 0904892278, e-mail: info@olejhont.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.
je aj Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje
Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
GPS: 48.274676, 18.952358 [48° 16' 28.83'', 18° 57' 8.49'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 151, Tel: 0908 281 950 , e-mail: mskokan@gmail.com
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/vceli-med-agatovy-lipovy-medovina-medovy-bozk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk
Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
GPS: 48.275563, 18.954994 [48° 16' 32.03'', 18° 57' 17.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 176
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-kvetovy-orechy-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede
Filip Ciglan – Med druhový, medovina
GPS: 48.357005, 18.924767 [48° 21' 25.22'', 18° 55' 29.16'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 135, Tel: 0902 644 462, e-mail: cigale@zoznam.sk
Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-druhovy-agatovy-kvetovy-lipovy-medovina/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Filip Ciglan – Med druhový (agátový, kvetový, lipový) , medovina
Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
GPS: 48.366633, 18.921366 [48° 21' 59.88'', 18° 55' 16.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 969 73 Prenčov č. 216, Tel: 0902/656444
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO
Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevené hrable a vyzuvák
GPS: 48.331711, 18.840727 [48° 19' 54.16'', 18° 50' 26.62'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan, 969 01, tel: 045/672 6624, e-mail: obec.badan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevený vyzuvák a hrable
Ján Kvak – Šperky
GPS: 48.449572, 18.908671 [48° 26' 58.46'', 18° 54' 31.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, e-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Šperky
Ján Kvak – Výrobky z kože
GPS: 48.454645, 18.903401 [48° 27' 16.72'', 18° 54' 12.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, E-mail: jan.kvak@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Kvak – Výrobky z kože
Vladimír Drexler – Drevorezby
GPS: 48.436232, 18.864391 [48° 26' 10.44'', 18° 51' 51.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Vladimír Drexler, Štiavnické Bane, Tel: 0905 738304
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Vladimír Drexler – Drevené rezbárske výrobky
Penzión Starý hostinec - služby stravovanie a ubytovanie
GPS: 48.417521, 18.939242 [48° 25' 3.08'', 18° 56' 21.27'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Svätý Anton 81, 96972, 0903 755770,mail: info@staryhostinec.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
poskytovatelia služieb ako ubytovanie, stravovanie a pod.
je aj Penzión Starý hostinec
Bankomat VÚB Drieňová
GPS: 48.453135, 18.916617 [48° 27' 11.29'', 18° 54' 59.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Tesco supermarket
Bratská 17
Banská Štiavnica
Bankomat VÚB mesto
GPS: 48.458724, 18.893087 [48° 27' 31.41'', 18° 53' 35.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Pobočka VÚB, a.s.
Radničné námestie 15
Banská Štiavnica
Všeobecná úverová banka
GPS: 48.458724, 18.893087 [48° 27' 31.41'', 18° 53' 35.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 123 000
Web: http://www.vub.sk/kontakt/pobocky/detail-pobocky.html?pk=7934075906031724
Kontakt:
Pobočka VÚB, a.s.
Radničné námestie 15
Banská Štiavnica
E-mail: banska_stiavnica@vub.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Bankomat SLSP Billa
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Billa
Križovatka
Banská Štiavnica
Bankomat SLSP mesto
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Obchodné miesto SLSP
Radničné námestie 14
Banská Štiavnica
Slovenská sporiteľňa
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 111 888
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/410/BIS/banska_stiavnica_radnicne_nam_14_om/
Kontakt:
Obchodné miesto Slovenská sporiteľňa
Radničné námestie 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Bankomat PRIMA Banka
GPS: 48.457806, 18.897344 [48° 27' 28.1'', 18° 53' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.primabanka.sk/pobocky-a-bankomaty/banska-stiavnica/kammerhofska-8/pobocka
Pobočka PRIMA banka
Kammerhofská 8
Banská Štiavnica
PRIMA Banka
GPS: 48.457806, 18.897344 [48° 27' 28.1'', 18° 53' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 700 007; 041/5111 111, e-mail: info@primabanka.sk
Web: https://www.primabanka.sk/pobocky-a-bankomaty/banska-stiavnica/kammerhofska-8/pobocka
Kontakt:
Pobočka PRIMA Banka Kammerhofska 8, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok 8:00 - 16:00 - obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa - zatvorené
Bankomat ČSOB
GPS: 48.455629, 18.902556 [48° 27' 20.26'', 18° 54' 9.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.csob.sk/kontakty/pobocky-a-bankomaty?displayType=5&search=Bansk%C3%A1+%C5%A0tiavnica
Bankomat
Robotnícka 1
Banská Štiavnica
Bankomat POŠTOVÁ BANKA
GPS: 48.457125, 18.90061 [48° 27' 25.65'', 18° 54' 2.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.postovabanka.sk/obchodne-miesta/detail/?id=21326
Pošta
Kammerhofská 30
Banská Štiavnica
Bankomat VÚB
GPS: 48.169263, 18.884489 [48° 10' 9.35'', 18° 53' 4.16'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Web: http://www.vub.sk/kontakt/bankomaty/detail-bankomatu.html?pk=7934075906032462
Pobočka VÚB, a.s.
Okružná 142
962 71 Dudince
Všeobecná úverová banka
GPS: 48.169263, 18.884489 [48° 10' 9.35'', 18° 53' 4.16'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 123 000
Web: http://www.vub.sk/kontakt/pobocky/detail-pobocky.html?pk=7934075906031732
Kontakt:
Pobočka VÚB, a.s.
Okružná 142
962 71 Dudince
E-mail: dudince@vub.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obdeňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Bankomat SLSP
GPS: 48.169871, 18.884189 [48° 10' 11.54'', 18° 53' 3.08'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/6673/BIS/om_dudince/
Obchodné miesto SLSP, a.s.
Okružná 131
960 42 Dudince
Slovenská sporiteľňa
GPS: 48.169875, 18.884186 [48° 10' 11.55'', 18° 53' 3.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 111 888
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/400/BIS/dudince_okruzna_131_om/
Kontakt:
Obchodné miesto SLSP, a.s.
Okružná 131
962 71 Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Pingy na Žile Terézia
GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)
GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Mário Bačík - Drevené svietniky z Hontu
GPS: 48.362036, 18.924985 [48° 21' 43.33'', 18° 55' 29.95'']
Obec: Prenčov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: mobil 0911 151997, mariobacik78@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mário Bačík - drevené svietniky z Hontu
Ján Popunda - Kované svietniky a stojany
GPS: 48.293073, 18.986091 [48° 17' 35.06'', 18° 59' 9.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Ján Popunda, Hontianske Nemce 485, mobil 0904 353846, popundajan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Ján Popunda - kované svietniky a stojany na kvety
Obec Horné Semerovce - Tkané koberce
GPS: 48.125288, 18.878342 [48° 7' 31.04'', 18° 52' 42.03'']
Obec: Horné Semerovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Horné Semerovce 100, starosta@hornesemerovce.sk, 0908 785497
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Obec Horné Semerovce - tkané koberce
Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
GPS: 48.120330, 19.117774 [48° 7' 13.19'', 19° 7' 3.99'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Pod Strážom 1472, Vinica, 0903 178632, mail: karol.csernus@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Pivnica Csernus - akostné odrodové víno
Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
GPS: 48.182282, 18.896873 [48° 10' 56.22'', 18° 53' 48.74'']
Obec: Terany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Terany 12, 0904 915687, mail: magdalenkazlnkova@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hontianska-truhlica/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)
Ružena Kamasová -Chlieb, mrváň, lepník
GPS: 48.153633, 19.092521 [48° 9' 13.08'', 19° 5' 33.08'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 283, 0915 834914, kamasova.ruzena@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.
je aj Ružena Kamasová - chlieb, lepník, mrváň
Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.113860, 19.120785 [48° 6' 49.9'', 19° 7' 14.83'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianska 100/48, Vinica 991 28, 0907133759, vino@zsigmond.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.
je aj Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu
Vitis vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
GPS: 48.114192, 19.267073 [48° 6' 51.09'', 19° 16' 1.46'']
Obec: Opatovská Nová Ves
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 07 Opatovská Nová Ves 222, 0905 385 007, vitis@vinohradnictvo.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Vitis rodinné vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu
Miroslav Blaško - med, ovocie v mede
GPS: 48.326554, 18.860985 [48° 19' 35.59'', 18° 51' 39.55'']
Obec: Baďan
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Baďan – Klastava 57, 969 01 Banská Štiavnica, 0907 855260, podatelna@badan.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-a-ovocie-v-mede/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Miroslav Blaško - med medovicový a ovocie v mede
Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
GPS: 48.314533, 19.222385 [48° 18' 52.32'', 19° 13' 20.59'']
Obec: Sucháň
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 35 Sucháň 90, 0918 485995, starostasuchan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo a pod.
je aj Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka
Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
GPS: 48.293615, 18.983645 [48° 17' 37.01'', 18° 59' 1.12'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Hontianske Nemce 405, 0902 836623, helapa@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/dekorativne-medovniky/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky
Katarína Babková - med, medovina
GPS: 48.108872, 19.243922 [48° 6' 31.94'', 19° 14' 38.12'']
Obec: Lesenice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 08 Lesenice č. 223, 0908 244 855, babkova.k@azet.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-kvetovy-slnecnicovy-repkovy-pastovany/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Katarína Babková - med, medovina, peľ, propolis
Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené slivkovým lekvárom
GPS: 48.141636, 19.198652 [48° 8' 29.89'', 19° 11' 55.15'']
Obec: Kamenné Kosihy
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 27 Kamenné Kosihy 122, 0918 027019, horvathova.kristina2@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/skvarkove-pagace-plnene-slivkovym-lekvarom/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené lekvárom
Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
GPS: 48.215220, 19.342042 [48° 12' 54.79'', 19° 20' 31.35'']
Obec: Veľký Krtíš
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Boženy Nemcovej 51, 990 01 Veľký Krtíš, 0908 544144, info@slovensky-med.sk
Web: www.Apis-Original.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.
je aj Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede
Ivana Kútiková - med, medovina, bylinkové zmesi, sirupy
GPS: 48.290712, 18.744972 [48° 17' 26.56'', 18° 44' 41.9'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 474, 0949 113773, ivanazmekova@seznam.cz
Web: facebook.com/divobyl
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky atď.
je aj Ivana Kútiková - med, medovina, bylinné zmesi a sirupy
Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
GPS: 48.319534, 18.705511 [48° 19' 10.32'', 18° 42' 19.84'']
Obec: Devičany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 04 Devičany, 0905630152, marcnem@gmail.com
Web: www.nahaji.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich
Ľubica Zolczerová- kváskový chlieb a koláče
GPS: 48.162307, 19.069347 [48° 9' 44.31'', 19° 4' 9.65'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 435, 0908 405703, lubica.zolczerova@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Ľubica Zolczerová - kváskový chlieb a koláče
Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
GPS: 48.354530, 18.974247 [48° 21' 16.31'', 18° 58' 27.29'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Kráľovce-Krnišov 131, 0917 163107, farma.krnisov@gmail.com
Web: www.farmakrnisov.sk/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka
Ivan Straka - med
GPS: 48.289040, 18.742810 [48° 17' 20.54'', 18° 44' 34.12'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 251,0948 926631, ivanstraka19@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-a-lipovy/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Ivan Straka - med
Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
GPS: 48.291514, 18.748842 [48° 17' 29.45'', 18° 44' 55.83'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 03 Bátovce 99, 0915 771478, novakovamirka@centrum.sk
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spracovane-tekvicove-jadierka-a-obilniny/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny
U starej Blaškovej, Ľudmila Blašková - Tradičné jedlá z Hontu
GPS: 48.404648, 18.855886 [48° 24' 16.73'', 18° 51' 21.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Počúvadlianske jazero, 0908 963829, terasaublaskov@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
služby – stravovanie, ubytovanie a iné
je aj Ľudmila Blašková, „U starej Blaškovej“ – Tradičné jedlá z Hontu
JAPP - hrozno a víno akostné s prívlastkom
GPS: 48.271018, 18.904519 [48° 16' 15.66'', 18° 54' 16.27'']
Obec: Ladzany
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 65 Ladzany 136, obchod@japp.sk, www.japp.sk
Web: www.japp.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj JAPP - hrozno, víno akostné s prívlastkom
Milan Kmeť - med
GPS: 48.270854, 19.067631 [48° 16' 15.07'', 19° 4' 3.47'']
Obec: Dolný Badín
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 962 51 Dolný Badín 4, 0911 153789, milankmet69@gmail.com, www.hanyfarm.sk
Web: www.hanyfarm.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Milan Kmeť - med
PUK Peter Klinko - Pukanské párance
GPS: 48.353583, 18.718686 [48° 21' 12.9'', 18° 43' 7.27'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Námestie mieru 48/42, 935 05 Pukanec, 0911 810026, peter.pukopuk@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj PUK Peter Klinko - Pukanské párance
Stanislav Mlynarčík - med
GPS: 48.450393, 18.920141 [48° 27' 1.41'', 18° 55' 12.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Energetikov 5, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 711366, stmlynarcik@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Stanislav Mlynarčík - med
Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
GPS: 48.316681, 18.789368 [48° 19' 0.05'', 18° 47' 21.72'']
Obec: Jabloňovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 935 06 Jabloňovce 97, 0903 952376, abaffyova.d@gmail.com, www.almasun.sk
Web: www.almasun.sk
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový
Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
GPS: 48.188545, 18.848862 [48° 11' 18.76'', 18° 50' 55.9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Družstevná 112/6, Hontianske Moravce, 0903 193728, lojova.erika@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec
Jozef Zorvan - med
GPS: 48.512844, 18.996918 [48° 30' 46.24'', 18° 59' 48.9'']
Obec: Kozelník
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Kozelník 20, 966 15 Banská Belá, 0915 976 578, jozozorvan@gmail.com, facebook.com/vcielka spod uboce
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Jozef Zorvan - med
Peter Klinko - Chlieb z čiernej pece
GPS: 48.352799, 18.720395 [48° 21' 10.08'', 18° 43' 13.42'']
Obec: Pukanec
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Nám. mieru 23, 935 05 Pukanec, 0905 443 083, petrklinko@gmail.com
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-z-ciernej-kuchyne/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj Peter Klinko - chlieb z čiernej pece
Janka Krippnerová - Pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
GPS: 48.451350, 18.918114 [48° 27' 4.86'', 18° 55' 5.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Gen. L.Svobodu 1532/25, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 149 205, jankakrippnerova@gmail.com, facebook.com/koreniaabylinky
Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pomazanky-z-medvedieho-cesnaku-a-zo-sirovca-obycajneho/
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Janka Krippnerová - pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného
Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
GPS: 48.236576, 18.916895 [48° 14' 11.67'', 18° 55' 0.82'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Báčovce 8, 962 68 Hontianske Tesáre, 0903 538 783, rakytnikodrakara@gmail.com, https://www.facebook.com/rakytnikodrakara
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového
OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
GPS: 48.153208, 19.091450 [48° 9' 11.55'', 19° 5' 29.22'']
Obec: Hrušov
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: 991 42 Hrušov 443, 0917 452602, fasang.jan@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.
je aj OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova
Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
GPS: 48.092780, 19.154146 [48° 5' 34.01'', 19° 9' 14.93'']
Obec: Vinica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
Kontakt: Dolinka 196, 991 28 Vinica, 0905 444431, pivnica.zatko@gmail.com
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov
Peter Vazan - med
GPS: 48.448728, 18.913333 [48° 26' 55.42'', 18° 54' 48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Peter Vazan - med jarný kvetový, lipový, malinový, agátový, medovicový lesný
Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
GPS: 48.294201, 18.738617 [48° 17' 39.12'', 18° 44' 19.02'']
Obec: Bátovce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka
Anna Felixová - Kozie syry
GPS: 48.344269, 19.151103 [48° 20' 39.37'', 19° 9' 3.97'']
Obec: Horné Mladonice
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Anna Felixová - kozie syry
Alchemylka - Vidiek na dlani, Jaroslava Dadová - Bylinkové čaje
GPS: 48.152917, 18.773489 [48° 9' 10.5'', 18° 46' 24.56'']
Obec: Santovka
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.
je aj Alchemylka, vidiek na dlani Jaroslava Dadová- bylinkové čaje
Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a voskové obaly
GPS: 48.191461, 18.850448 [48° 11' 29.26'', 18° 51' 1.61'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Voskové obaly a obrúsky
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a aj s orechmi
KAVINOS, Róbert Lauko - Víno 13 druhov a Nápoj lásky
GPS: 48.340409, 19.064640 [48° 20' 25.47'', 19° 3' 52.7'']
Obec: Krupina
Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"
V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.
Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.
je aj KAVINOS - Róbert Lauko - Víno 13 druhov a nápoj lásky