Penzión Matej
GPS: 48.458544, 18.896187 [48° 27' 30.76'', 18° 53' 46.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; Tel: 045/6921213 ; E-mail: matej@penzionmatej.sk
Penzión Matej sa nachádza v centre mesta, v tichej lokalite s možnosťou parkovania a posedenia na terase s výhľadom na dominanty mesta. Penzión Matej ponúka ubytovanie v 15 dvojlôžkových a 2 jednolôžkových izbách. Celkovo je k dispozícii 32 lôžok a 12 prístelkov. Izba je vybavená TV so SAT, minibarom, telefónom, kupeľňa s vaňou a WC, WiFi. Hosťom je prístupné wellness hotela Grand Matej, na stravovanie môžu využívať reštauráciu Hotela Grand Matej, v ktorej sa podávajú raňajky a Reštauráciu Matej (100 m od penziónu).
Penzión Cosmopolitan II.
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk Andreja Kmeťa 18; Tel: 045/6921113
Penzión Cosmopolitan II., Andreja Kmeťa 18, Banská Štiavnica, 969 01, Recepcia: Telefón: +421 45 692 11 13, E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan II. sa nachádza v strednej časti historického centra mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Zaradený je v kategórii Garni Penzión***. Reštauračné služby vám radi ponúkneme v našom druhom Penzióne Cosmopolitan I. , ktorý je vzdialený 600 metrov . Ubytovanie poskytujeme v 8 luxusne zariadených izbách s kúpeľňami, bezplatným verejným Wi-Fi pripojením na internet, TV a chladničkou z toho jeden Prezidentský apartmán s rozlohou 85 m2, dva apartmány s pôvodnými klenbovými stropmi a päť štýlových podkrovných izieb. Súčasťou penziónu je raňajková miestnosť. Poskytujeme relax v saune a whirpoole pre 6 osôb. V letných mesiacoch je možné využívať čaro terás vytvorených v zadnej časti penziónu aj s možnosťou grilpárty. Konferenčná miestnosť pre 50 osôb je vybavená video projektorom, DVD prehrávačom a možnosťou pripojenia sa na internet.
Penzión Cosmopolitan II. je situovaný priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, priamo tam, kde sa kedysi začínalo slávne štiavnické korzo - vyvýšený chodník lokálne pomenovaný "trotuár". Z okien nášho penziónu Cosmopolitan II, ktorý bol kedysi Tindlovým domov, sa jeho obyvatelia mohli každú nedeľu kochať dámami a pánmi honosne vyobliekanými a predvádzajúcimi takto svoje rodiny, či naopak, dúfajúcimi, že stretnú tú pravú či toho pravého. Dom bol postavený v 16.storočí a v jeho prízemí sa nachádza vchod do banskej štôlne. Bol citlivo zrekonštruovaný tak, aby sa zachovala jeho pôvodná dispozícia a moderné požiadavky doby sa prispôsobili vzácnosti interiéru. Návštevníci tak môžu obdivovať krásne stropy, klenby či schodisko. Penzión okrem ubytovania ponúka aj malú konferenčnú miestnosť vhodnú i na rodinné či firemné stretnutia, vínnu pivnicu priamo v banskej štôlni, ale aj príjemné wellness vybavené saunou, jacuzzi a vonkajšou terasou.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na verejnom stráženom parkovisku 150 m od penziónu
Free wifi v konferenčnej miestnosti
Wellness
Vínna pivnica
Konferenčná miestnosť do 30 osôb
Svadby
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: non-stop
Rezervácie: 00421 45 692 11 13 alebo: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I.
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Recepcia: 0918601149; E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I., Zvonová 1, Banská Štiavnica, 969 01
Náš penzión sa nachádza v historickom centre mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Penzión vnikol citlivou rekonštrukciou bývalého meštiackeho domu postaveného koncom 19. storočia. Je zariadený v historickom duchu s mnohými zachovanými prvkami. Veríme, že návštevník sa bude u nás cítiť akoby sa preniesol v čase. Poskytujeme 12 luxusne zariadených izieb s kúpeľňami, TV a minibar. Súčasťou penziónu je aj reštaurácia, bar a bowling, ktoré vznikli z bývalej výrobnej haly na šitie topánok. Je protikladom penziónu nakoľko interiér je zariadený moderne. Výborné jedlá, lákavé miešané nápoje a bowling prispejú k príjemne strávenému času v našom penzióne. Ponúkame možnosť konferencií, školení. Možnosť projekcie, Wi-Fi bezplatné pripojenie na internet.
Penzión Cosmopolitan I. je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433401, 18.857294 [48° 26' 0.24'', 18° 51' 26.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Penzión Cosmopolitan III., Štiavnické Bane 969 01, Recepcia: Telefón: +421 948 282 480, E-mail: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
Je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
UPOZORNENIE: Dovoľujeme si upozorniť našich hostí a zároveň sa aj ospravedlniť, že v prípade nepriaznivého počasie sa vyskytuje problém s príjmom televízneho signálu. Bohužiaľ, terénna dispozícia okolia sa nedá upraviť tak, aby sme tento signál mohli zabezpečiť v plnom rozsahu.
Penzión Terra Banensium
GPS: 48.446553, 18.912244 [48° 26' 47.59'', 18° 54' 44.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okrúhla 8; tel: +420 222 539 539
Novootvorený penzión Terra Banensium sa nachádza v tichej lokalite 2 km od centra mesta svetového dedičstva UNESCO. Penzión je vhodný na ubytovanie rodín s deťmi, turistických skupín aj na usporiadanie firemných akcií. Hotel ponúka maximálne pohodlie a miesto na oddych pre svojich hostí. V objekte sa nachádza 6 izieb s vlastnou kúpeľňou a 2 izby so spoločnou. Kapacita je 19 postelí. Izby sú vybavené TV, DVD, internetom a chladničkou. Na každom poschodí sa nachádza kuchyňa s vybavením. Na prízemí je recepcia a spoločenská miestnosť s barom, kde sa podávajú raňajky. K dispozícii je bazén, sauna, jakuzzi, detské ihrisko a záhradné sedenie s grilom v cene ubytovania. V objekte je 6 izieb s rozlohou 20m2 s dvomi stálymi lôžkami a s možnosťou 1 prístelky alebo detskej postieľky. Každá z týchto izieb má vlastnú kúpelňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. V objekte sú 2 izby s rozlohou 11m2 s dvomi stálymi lôžkami. Tieto izby majú spoločnú kúpelňu so sprchovacím kútom. V penzióne sa podávajú raňajky. Penzión je od vlakovej i autobusovej stanice vzdialený 350 m.
Hotel Salamander
GPS: 48.457782, 18.898069 [48° 27' 28.02'', 18° 53' 53.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J. Palárika 1; Tel: 045/6913992; E-mail: salamander@euroweb.sk
Tento pamiatkový objekt v historickom jadre mesta Banská Štiavnica sa zaskvel po rekonštrukcii v roku 1996, avšak s iným využitím ako v minulosti. Prestavby objektu terajšieho hotela z dostupných archívnych prameňov nie je možné zistiť. Objekt je vzhľadom na uličnú zástavbu Dolnej a bývalej Farskej ulice, starší ako zistené prvé písomné údaje z roku 1752 – 1753 a stojí na najvýznamnejšej ceste vedúcej cez toto mesto
"Znovuzrodený" objekt "Hotel SALAMANDER ***" poskytuje ubytovacie možnosti, reštauráciu, kaviareň, cukráreň a vináreň.
Obnovený luxus starých čias, skĺbený s modernejšou architektúrou poskytuje dostatok pohodlia aj pre náročných hostí. Kapacita hotela je 14 izieb, vrátane apartmánov, s celkovým počtom pevných lôžok 27 a 12 prístelkov. Pre ubytovaných je tu možnosť doobjednania rôznych druhov masáží a infrasauny. Wi-fi internet je na izbe samozrejmosťou. Stravovať sa môžete v reštaurácii s kapacitou 30 miest, vo vinárni s kapacitou 25 miest.
Peznión Kachelman ***
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 18; 045/6922319; e-mail: kachelman@kachelman.sk
Penzión Kachelman je pôvodne meštiansky dom pochádzajúci zo 16 - 17 storočia. V objekte dnešného penziónu nájdete cenné výtvarné a architektonické prvky. Komfortne zariadený penzión v centre Banskej Štiavnice uspokojí svojím vybavením aj náročných hostí. Ubytovanie pre 52 osôb poskytujeme v 22 dvojlôžkových izbách, v jednej trojlôžkovej a v dvoch apartmánoch (s krbom, minibarom a kuchynkou). Ďalej máme k dispozícii 19 prísteliek. Každá izba má svoju kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC, farebný televízor so satelitným príjmom, Wifi pripojenie. K dispozícii jej aj detská postieľka pre rodinu s malým dieťaťom.
Prízemie penziónu tvorí príjemná reštaurácia s krbom a s kapacitou 70 s možnosťou rozšírenia na 100 osôb s Wi-Fi pripojením. V lete sú v prevádzke aj dve terasy: jedna pre (30 osôb) a druhá privátna pre (30 osôb) s grilom a jazierkom. Reštaurácia Kachelman Vám ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. Na prízemí tiež nájdete relaxačné centrum vybavené saunou, hydromasážnym bazénom a odpočivárňou. Na objednávku poskytujeme aj masérske služby.
Penzión poskytuje pre svojich hostí príjemný „poľovnícky salónik“ až pre 25 osôb vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a konferencie. V krátkom čase bude k dispozícii aj multimediálne vybavená školiaca miestnosť pre 50 ľudí.
Hotel Kerling
GPS: 48.454752, 18.903039 [48° 27' 17.11'', 18° 54' 10.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Dolná 12/A (Býv.H.Krystal)
Hotel Kerling sa nachádza 700 metrov od stredovekého centra Banskej Štiavnice, ktorá je vedená v zozname chránených miest UNESCO. Nájdete v ňom saunu a posilňovňu, pričom ponúka aj bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a zľavu až do výšky 30% na skipas do lyžiarskeho strediska Salamander vzdialeného 5 km.
Všetky veľkoryso riešené, dobre osvetlené, priestranné izby majú drevené podlahy a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. K dispozícii vám je aj satelitná TV.
Môžete si oddýchnuť v štýlovom bare hotela Kerling alebo ochutnať jedlá medzinárodnej kuchyne v modernej reštaurácii s klimatizáciou. Na jedlách si môžete pochutnať aj na letnej terase. K dispozícii je aj špeciálne detské menu a detský kútik.
Za 15 minút sa pešo dostanete k Starému zámku ako aj Novému zámku. Štiavnické jazerá sú vzdialené 4 km. Termálne kúpele Sklené Teplice sa nachádzajú 12 km od hotela.
Môžete parkovať na bezplatnom verejnom parkovisku a za príplatok aj v súkromnej podzemnej garáži.
Hotel Kerling s modernými vstupnými priestormi, hotelovými službami s vysokým štandardom a vynikajúcou polohou blízko historického centra poskytuje svojim klientom maximálny komfort v príjemnom prostredí Štiavnických vrchov.
Penzión Nostalgia
GPS: 48.457487, 18.896553 [48° 27' 26.95'', 18° 53' 47.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 3; Tel: 0905360307; E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Višňovského 3, Banská Štiavnica, 969 01, Tel.: 0905360307, E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Penzión Nostalgia je spomienkou na staré časy. Nachádza sa v centre mesta Banská Štiavnica, v len nedávno opravenom meštianskom dome, ktorého najstaršie časti sú z obdobia okolo roku 1500. Celý dom bol citlivo reštaurovaný a snažíme sa prezentovať jeho krásne zákutia – renesančné portáliky, barokové dvere, dubové schodiská...
Penzión Nostalgia ponúka ubytovanie pre 24 osôb. K dispozícii je 5 dvojlôžkových izieb, 3 apartmány a celkovo 8 prístelkov. Každá izba má vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC (1 apartmán ponúka masážnu sprchu), TV so satelitom (6 slovenských programov, české programy a viac ako 100 zahraničných programov). V celom objekte penziónu je WIFI pripojenie. V každej izbe je možnosť oddelených alebo manželských lôžok, k dispozícii je tiež detská postieľka a stolička na jedenie. Ďalej si môžete posedieť v spoločenskej miestnosti so štýlovou pecou, TV so satelitom a detským kútikom, prípadne v romantickom salóniku alebo vo vinotéke, v ktorej je možnosť degustácie a tiež možnosť kúpy slovenských vín. Pre ubytovaných je k dispozícii kuchyňa s kompletným vybavením a možnosť posedenia alebo grilovania v príjemnom dvorčeku penziónu. Penzión Nostalgia ponúka pre svojich hostí raňajky v cene 4,50 € formou švédskych stolov. V prípade záujmu a po dohode zabezpečuje aj plnú penziu v cene už od 10 € v susednej reštaurácii (pre skupinové objednávky) a od 12 € pre individuálnych klientov. Taktiež zabezpečuje teplý aj studený bufet, grilovanie, pohostenia pre oslavy a iné podujatia. Na organizovanie seminárov a prednášok ponúka 1 spoločenskú miestnosť pre 24 osôb, vinotéku pre 15 osôb a spoločenskú halu s historickou pecou pre 24 osôb. Poskytuje flipchard, projektor, plátno, CD prehrávač. Penzión Nostalgia ponúka možnosť organizovania spoločenskej akcie „na kľúč“ aj pre vyšší počet osôb s využitím ubytovacích kapacít susedného penziónu vzdialeného cca 10 m. Zabezpečuje profesionálne sprevádzanie, catering, dopravu a doplnkový program.
Prístup ubytovaných hostí do penziónu je možný 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 360 307 s personálom.
Penzión Nostalgia vlastní 5 parkovacích miest priamo pri penzióne, z toho jedno chránené. Ďalšie parkovacie možnosti zdarma sú na Kammerhofskej ulici, 50 m od penziónu. Penzión Nostalgia si Vás získa svojou tajomnou atmosférou a na chvíľu sa ocitnete v Banskej Štiavnici spred 100 rokov...
Penzión Príjemný oddych
GPS: 48.460877, 18.891570 [48° 27' 39.16'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Starozámocká 3; tel: 0915511258; E-mail: penzion@prijemnyoddych.sk
Názov nášho penziónu je netradičný, ale vystihuje presne to, čo väčšina návštevníkov penziónu očakáva – cítiť sa príjemne, oddýchnuť si tam, kde sa rozhodla určitý čas pobudnúť. Je zároveň vážnym, vysoko postaveným záväzkom voči návštevníkom penziónu, ktorý vychádza z našej filozofie:
Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi. Penzión Príjemný oddych je komplexným ubytovacím a stravovacím zariadením vyššieho štandartu. Celková ubytovacia kapacita predstavuje 30 miest v 5 izbách a 4 apartmánoch so samostatnou kúpeľnou a WC. Hosťom, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich je k dispozícii reštaurácia a bar s kapacitou 35 miest s možnosťou rozšírenia až na 65 miest vo vnútri a 40 miest na letnej terase. Na krásnej terasovitej záhrade sa nachádza detské ihrisko a miesto pre posedenie hostí pri ohni. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-Št zatvorene Pi,So - 8:00 - 20:00, Ne- 8.00 - 16.00. Pre ubytovaných hostí podávame raňajky v čase od 08:00 do 10:00 hod.
Pre individuálnych klientov ako aj firmy je k dispozícii školiaca miestnosť s kapacitou max. 20 osôb, plne vybavená školiacou technikou. Na regeneráciu môžu ubytovaní hostia využiť suchú saunu na poschodí. V prípade záujmu je možné objednať si profesionálnu relaxačnú masáž .Pre ubytovaných hostí je k dispozícii parkovacia plocha na vedľajšom pozemku s možnosťou zabezpečenia vozidiel pred odcudzením.
Penzión je vhodný pre všetkých návštevníkov hľadajúcich pokoj, pohodu a možnosť oddýchnuť si v príjemnom prostredí tak potrebnú pre načerpanie nových síl do ďalších dní. Penzión je určený tak pre rodiny s deťmi, pre jednotlivcov ako aj pre firmy, ktoré hľadajú vhodné miesto pre pracovné stretnutia, alebo chcú odmeniť svojich zamestnancov formou príjemného pobytu u nás.
Budova penziónu je situovaná priamo v centre starobylého banského mesta Banská Štiavnica, ktoré vzhľadom na bohaté náleziská drahých kovov patrilo k najrozvinutejším mestám Rakúsko-Uhorska a celej Európy. Centrum Banskej Štiavnice spolu s tajchami je jednou zo štyroch pamiatok na Slovensku, zapísaných do Listiny svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Množstvo historických pamiatok, múzeí v samotnom meste a okolí je vhodnou príležitosťou príjemne stráviť čas aj v prípade nepriaznivého počasia. V okolí mesta sa nachádza viacero tajchov -umelých vodných nádrží, často vyhľadávaných turistami, vhodných na letnú rekreáciu. Takisto pobyt v zimných mesiacoch, v krásnom, zasneženom historickom meste s možnosťou lyžovania v blízkom okolí prináša nezabudnuteľné zážitky. Jesenné pobyty určite prilákajú hubárov do lesov plných húb.
Budovu penziónu nájdete na Starozámockej ulici, ktorú pri prechádzke mestom nemôžete minúť, kedže je spojnicou medzi Nám sv. trojice a Starým zámkom, ktoré patria k hlavným dominantám mesta. V bývalom meštianskom dome z obdobia neskorej renesancie sa aj napriek pamiatku devastujúcim úpravám v čase socialistického režimu zachovali viaceré pôvodné prvky, čo návštevníci určite ocenia. Pôvodné schodisko s renesančným zábradlím, pôvodný oporný múr v záhrade, architektonické detaily ako časti okenných výplní, kamenná šambrána okna, klenbové stropy v 1. nadzemnom podlaží, to všetko sú stopy šikovnosti a umu pôvodných obyvateľov Banskej Štiavnice. Viaceré dôkazy "vzťahu minulého režimu ku kultúrnemu dedičstvu" má návštevník Banskej Štiavnice možnosť zhliadnuť v meste aj dnes.
Apartmán 206
GPS: 48.458478, 18.898846 [48° 27' 30.52'', 18° 53' 55.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Jána Palárika 10; mob: 0905549247; krsek@yahoo.com
Web: http://www.206.sk/
Apartmán 206 sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na ulici Jána Palárika č. 10. Je vzdialený 5 minút chôdze od Trojičného námestia a Starého zámku. Je to moderný, nedávno zrekonštruovaný apartmán, ktorý si zachoval pôvodné prvky. Dom, v ktorom sa apartmán nachádza bol postavený v roku 1932 pre zamestnancov tabakovej fabriky. Apartmán má kapacitu 2 – 7 osôb a pozostáva z jednej väčšej a jednej menšej izby, vybavenej kuchyne (mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, elektrický sporák a rúra, atď.) s jedálňou, kúpeľne, chodby, WC a malého balkóna. Obytná plocha je 60 m2. Vo väčšej izbe sú dve samostatné postele vedľa seba, poschodová posteľ a písací stolík. V kúpeľni je sprchovací kút. Z chodby je vstup na malý balkón. V apartmáne je k dispozícii čisté posteľné prádlo a uteráky. Reštaurácia a supermarket sú vzdialené 500 metrov od apartmánu. Železničná stanica Banská Štiavnica je vzdialená 1 km a Nový zámok je vzdialený 2 km od Apartmánu 206. Lyžiarsky areál Salamandra je vzdialený 10 km. Umelé banské vodné nádrže sa nachádzajú vo vzdialenosti od 2 – 15 km.
Hostel 6
GPS: 48.457927, 18.892340 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 32.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Sládkoviča 6; mob: 0905106706; E-MAIL: info@hostel6.sk
Náš hostel ponúka ubytovanie v historickom centre mesta Banská Štiavnica, 100 m od hlavného námestia Svätej Trojice, presne oproti známej čajovni Klopačke. Za 3 minúty sa pešo dostanete k rôznym obchodom a reštauráciám. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 4 km. História budovy Hostela 6 siaha do 15. storočia a jej vnútorné priestory sú tak kombináciou zrekonštruovaných a zároveň veľmi komfortných priestorov s jedinečnou atmosférou. Nakoľko toto zariadenie s kapacitou 14 ľudí nie je veľmi veľké, zachováva si útulnosť a ľudia sa tu cítia ako doma. Ďalšou prednosťou zariadenia je letná terasa, z ktorej si návštevníci môžu vychutnávať panoramatický výhľad na takmer všetky pamätihodnosti mesta obklopené nádhernou prírodnou scenériou tohto kraja. Hostel 6 bezplatne ponúka Wi-Fi pripojenie, parkovanie a tiež požičanie bicyklov. Všetky jednoducho zariadené izby majú drevené podlahy a spoločnú kúpeľňu s možnosťou prania. Taktiež je možné využiť kompletne vybavenú kuchyňu. Odpočinúť si hostia môžu v spoločnom obývacom priestore s pohovkou, CD prehrávačom a spoločenskými hrami. Na mieste je k dispozícii úložný priestor na lyže a uzamykateľné skrinky. Vo vnútornom dvore Hostela 6 sa nachádza záhrada s grilom, kde si hostia môžu pripraviť vlastné grilované jedlá. K dispozícii je 24-hodinová recepcia kde personál rád poskytne rôzne turistické informácie.
Ubytovanie AURA
GPS: 48.461748, 18.898691 [48° 27' 42.29'', 18° 53' 55.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 8; mob: 0908052344 ; 0918680521; e-mail: aura@ubytovaniestiavnica.sk
Zariadenie Aura ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici pre 26 osôb. Využiť môžete nadštandardný apartmán i 6 dvojlôžkových izieb a celkovo 10 prístelkov. Ráno i večer z okien uvidíte nezabudnuteľné pohľady na dominanty historickej Banskej Štiavnice a krásu Štiavnických vrchov. Aura Vás pozýva posedieť si v dobovo zariadenej spoločenskej miestnosti, zahrať si biliard, stolný tenis alebo sa zahľadieť do praskajúceho ohňa v krbe apartmánu. Vo väčšine izieb sa nachádza TV so satelitom a WiFi pokrytie. Pre hostí je tiež k dispozícii kuchyňa so základným vybavením. Využite gril alebo kotlík, ak by ste si s priateľmi chceli pochutnať na guláši. Rozľahlá záhrada i terasy s výhľadmi ponúkajú viacero miest vhodných pre tieto aktivity. V prípade záujmu Vás navštívi vinár, ktorý odprezentuje najlepšie vína tohto regiónu. Každá izba má prístup ku kúpeľni (so sprchovacím kútom,k dispozícii sú 2 kúpeľne s vaňou) WC (v apartmáne i bidet), TV so satelitom (8 slovenských ,viac ako 300 zahraničných programov). Lôžka môžu byť používané oddelene, či ako manželské, detská postieľka je na požiadanie . Hlavná časť Ubytovania Aura má WiFi pripojenie. Hostia zariadenia majú prístup umožnený 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle +421 (0)908 052 344 (+421 (0)918 680 521) s ochotným personálom. K dispozícii zdarma je i súkromné parkovisko, ktoré je v noci uzamknuté. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sú vzdialené 5 minút chôdze. Do lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 20 minút.
Tesárske Dúpänce
GPS: 48.21069, 18.945358 [48° 12' 38.48'', 18° 56' 43.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta
Neveľká juhoslovenská obec Hontianske Tesáre ukrýva vo svojich lesoch jedinečnú, avšak málo známu turistickú atraktivitu, tzv. Dúpence (alebo tiež Dúpänce). Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia, ktoré po prvýkrát opísal známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť, pravdepodobne slúžili ako útočiská ľudu pred Turkami, miestna tradícia ich však kladie ešte ďalej do minulosti – až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dohromady štyri skalné skrýše. Podľa počtu komôrok sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. Najzaujímavejšia je Osemdierka. Jej vstupný otvor sa nachádza asi 20 m nad zemou. Z centrálneho priestranstva sa vstupuje do ôsmich „izieb“, z toho štyri sú veľké – akoby pre dospelých a štyri malé – akoby pre deti. V lokalite tesárskych Dúpencov sa nachádzajú informačné tabuľky, ktoré návštevníkom predstavujú jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.
Travertínová terasa – Rímske kúpele
GPS: 48.165860, 18.883244 [48° 9' 57.1'', 18° 52' 59.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Malebné juhoslovenské mestečko Dudince má čo ponúknuť nielen priaznivcom kúpeľných kúr, ale i milovníkom prírodných zaujímavostí a historických záhad. Jeho azda najväčšou turistickou atraktivitou sú nevšedné travertínové útvary – kopy a krátery – nachádzajúce sa v areáli tunajšieho kúpeľného parku. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg
GPS: 48.460863, 18.894466 [48° 27' 39.11'', 18° 53' 40.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Objekt je lokalizovaný v najvýraznejšej časti povrchovej dobývky na vrchu Glanzenberg. Tu sa nachádza výrazné skalné bralo, ktoré bolo vytvorené banskou činnosťou a tvorí priame podložie vo viacerých etapách dobývanej hlavnej žily Špitaler. V tomto úseku žilný systém štruktúry Špitaler tvoria viaceré samostatné, viac-menej paralelné žily, medzi ktorými je vyvinutý nepravidelne zrudnený žilníkový systém. Z južnej strany za hlavným bralom sú otvorené vydobyté priestory na podložných štruktúrach žily Špitaler. Lokálne tam možno pozorovať relikty po dobývaní ohňom. Tieto miesta sa prejavujú pomerne hladkými plochami lavórovitého tvaru. Dobývanie ohňom spočívalo v založení ohňa pri hornine, jej silnom prehriati a následnom popraskaní (prevažne so sférickou orientáciou). Takto zoslabená hornina sa pri ručnom dobývaní ľahšie rozpájala. Predpokladá sa, že stopy na povrchovej dobývke po dobývaní ohňom sú ešte z obdobia keltského osídlenia. Vývoj povrchovej dobývky mal tri základné technologické stupne. V prvej etape sa dobývali nad povrch vystupujúce zrudnené časti žily Špitaler. Postupom do hĺbky sa vytvárala nerovnomerná ryha s podložnou stenou (reprezentovaná terajším bralom) a nadložnou stenou. Dôkazom tejto etapy sú zachované relikty hniezd (na rozpery) v skalnom brale. S postupom hĺbenia narastali problémy s vodou a čerstvým vzduchom. Preto nastúpila druhá technologická etapa. Začali sa raziť krátke prekopy od povrchu v dĺžke 10 – 20 m kolmo k dobývanej žile. Dôkazom toho je zachovaný relikt čelby prekopu (razeného pomocou ohňa) v skalnej stene. Počiatky razenia prekopov je možné predpokladať v 11. – 12. storočí, kedy sa v banskoštiavnickej oblasti začalo používať hlbinné dobývanie. Tretia etapa ťažby na vrchu Glanzenberg bola podmienená miestnymi ložiskovými pomermi štruktúry Špitaler. Tu bolo vyvinuté zrudnenie v hlavnom vedení žily aj v nadložnom žilníku, ktorý sa v poslednej fáze povrchovej ťažby po terajšiu úroveň terénu tiež vydobyl. Na vytvorenej, pomerne rozsiahlej ploche sa vytvoril priestor na hĺbenie šachty Michal, a to bol začiatok už typickej hlbinnej ťažby. Toto miesto patrí k najpozoruhodnejším objektom trasy staromestského chodníka. Jednak pre viditeľné zvyšky najstaršieho dobývania rúd v celom regióne, jednak pre zaujímavé pohľady na mesto a jeho široké okolie (stavebný vývoj mesta tu možno dokumentovať až po 20. stor.). Do týchto miest sa všeobecne kladú najstaršie počiatky dobývania rúd zlata a striebra – a to už Keltami, hoci priame doklady ťažby po nich sa nezachovali. Nie je to prekvapením, pretože intenzívna ťažba v 11. – 15. stor. musela tieto zvyšky prekryť. Prítomnosť Keltov dokazujú staršie nálezy (z 18. stor.) z lokality Staré mesto a stále početnejšie dôkazy prítomnosti keltského etnika v bližšom i vzdialenejšom okolí (Sitno, Ilija ) .Na historickej vedute mesta z r. 1764 vidieť v blízkosti skalnej steny povrchových dobývok ruiny mohutnej stavby, ktorá v časoch protitureckých bojov mohla mať funkciu vojenskej pevnosti, avšak jej pôvodné využitie súviselo pravdepodobne s úpravou rudy. Je všeobecne známe, že rudy sa triedili podľa kvality nielen v bani, ale aj v bezprostrednej blízkosti banských diel. Po opustení sídliska a hradu na Starom meste správcom ťažby, mohol objekt plniť funkciu depozitu dolovanej rudy. Vzhľadom na mohutnosť stavby mohla byť vybudovaná v bližšie neurčenom období gotiky. Archeologický výskum v týchto miestach nebol zatiaľ realizovaný. Zo zberu pochádza niekoľko baníckych nástrojov (napr. želiezka) ako dôkaz použitia železného pracovného nástroja na oddeľovanie rudy od jaloviny.
Povrchové dobývanie žily Špitaler
GPS: 48.461553, 18.895196 [48° 27' 41.59'', 18° 53' 42.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banskoštiavnicko-hodrušská drahokovová oblasť sa nachádza na ploche 100 km². Bolo tu ťažených okolo 120 žíl a odžilkov. Žila Špitaler (na jej východe sa objekt nachádza) je z historicko - významového hľadiska najdôležitejšia. Predpokladá sa, že na tejto žile (jej smerná dĺžka presahuje 8 km) v úseku Glanzenberg začala ťažba drahokovových rúd celej oblasti. Zlatostrieborné rudy sa tu ťažili už v čase keltského osídlenia. V tejto časti žily Špitaler bola povrchovou ťažbou vytvorená najdlhšia (650 m) a najvýraznejšia povrchová dobývka celého rudného regiónu. V období do 11. - 12. storočia bolo na nej ručným spôsobom vyťažené a premiestnené okolo 1 milióna ton rudy a okolitej horniny. Informačná tabuľa je na mieste východu žily, kde intenzita zrudnenia bola relatívne nízka, preto aj povrchová ťažba v tejto časti bola len minimálna. Ale už niekoľko metrov na sever a na juh sú prítomné výrazné smerné depresie, ktoré sú pozostatkom výraznej povrchovej ťažby. Depresia smerom na juh (pod cestou) zo západnej strany je ohraničená skalnou stenou, ktorá tvorí podložie vydobytej žily. Ryha smerom na sever v záhrade nad cestou, mala značne hlbší dosah aj so zarazenými banskými chodbami. V priebehu 20. storočia bola časť pôvodnej ryhy zasypaná. Po ložiskovej stránke vydobyté depresie predstavujú východy rudných stĺpov (časti žily so značným zrudnením). Šírka povrchových smerných depresií je miestami preto tak veľká (lokálne presahuje 20 m), že žila Špitaler má často niekoľko vedení, medzi ktorými je vyvinutý žilník a v miestach povrchovej ťažby sa dobývala celá zrudnená poloha. Mineralogické zloženia žilnej výplne, premeny okolitých hornín, tektonické porušenie, zvetrávanie a následná denudácia jednotlivých žíl v banskoštiavnickom ložisku bolo značne rozdielne. Žilná výplň žily Špitaler v časti Glanzenberg bola prevažne kremenná a okolitá hornina viacmenej silicifikovaná. Táto skutočnosť sa pri zvetrávaní prejavila tým, že na východe žily sa vytvorili smerne (v smere žily) vystupujúce bralovité útvary, ktoré výrazne vystupovali v reliéfe krajiny. Rudná zložka v tejto časti žily mala masívny charakter (iné žily sú prevažne impregnačné), čo malo vplyv na ich ľahkú identifikáciu. Značná kusovosť žilnej výplne bola výhodná aj pre úpravu rúd a hutné spracovanie. Tieto skutočnosti napovedajú, že práve v tejto časti bol začiatok baníctva v regióne Banskej Štiavnice. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že práve v oblasti výstupu žily Špitaler na povrch vzniklo mesto Banská Štiavnica.
Zaplavený kameňolom
GPS: 48.303086, 19.013152 [48° 18' 11.11'', 19° 0' 47.35'']
Obec: Devičie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Kameňolom sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce, spevnenou cestou cca 1,5 km. Ťaženou surovinou bol olivinický čadič. V súčasnosti je lom zaplavený vodou a využívany hlavne na rekreačné účely.
Chata U Marcela
GPS: 48.160151, 18.881943 [48° 9' 36.54'', 18° 52' 54.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Marget, mob: 0910585734
Chata je situovaná vo vinohradníckej osade a ponúka na ubytovanie tri dvojlôžkové izby, kúpeľňu, 2x WC, spoločenskú miestnosť s krbom a kuchynku. Pri chate sa nachádza záhradný gril.
Ubytovanie Pri prameni
GPS: 48.292489, 18.982914 [48° 17' 32.96'', 18° 58' 58.49'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Priškinová, mob: 0918417288; japri@stonline.sk
Web: www.japri.szm.sk
Rodinný dom je situovaný v tichom prostredí časti obce Hontianske Nemce. Pre ubytovanie ponúka 3 izby (3+3+3), kuchynku, 2 kúpeľne, 2x WC a parkovanie pre dve autá. Ubytovnaie sa nachádza na vedľajšej ceste, hneď pri odpočívadle Greenway. Pri ubytovacom zariadení sa takisto nachádza záhradný krb a gril.
Chata Benedik
GPS: 48.283424, 18.912453 [48° 17' 0.33'', 18° 54' 44.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Benedik, mob: 0905485751; 0903262789; chatabenedik@gmail.com
Chata Benedik sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov v kultúrno-pamiatkovej rezervácii Stará Hora vzdialenej asi 2 kilometre od obce Sebechleby. aše ubytovanie je kombináciou výhodnej polohy a atraktívneho prostredia – chata je situovaná v tichej oblasti Štiavnických vrchov, v časti Sebechleby – Stará hora. Je zariadená a vybavená na príjemné trávenie spoločných chvíľ s Vašou rodinou a priateľmi. Chata Benedik poskytuje jednu dvojlôžkovú, jednu trojlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Izby sú vybavené skrinkami, nočnými stolíkmi a nočnými lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, chladničkou, elektrickým sporákom, mikrovlnou rúrou a rýchlovarnou konvicou. Kuchyňa je prepojená so spoločenskou miestnosťou – jedálňou, v ktorej je televízor na napojený na Digi TV a hifi veža. K dispozícii je kúpeľňa s WC a sprchový kút, ako aj vírivá vaňa, masážny sprchový kút a sauna. Pri chate je možnosť príjemne si posedieť pod prístreškom s viacúčelovým krbom – grilom a výkúpať sa vo záhradnom bazéne.
Chata Pod lipami – Stará Hora
GPS: 48.282308, 18.914080 [48° 16' 56.31'', 18° 54' 50.69'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, tel-fax: 045/5591874; mob: 0905655221; sorec@chatapodlipami.sk
Päť dvojlôžkových izieb, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z nich je vybavená FTV, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. K dispozícii je aj jeden manželský apartmán vybavený FTV, rádiom, pohovkou, skrinkou, nočnými stolíkmi a lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, elektrickým sporákom, chladničkou, jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom, WC a saunou.
Chata Biele dráhy
GPS: 48.270616, 18.904098 [48° 16' 14.22'', 18° 54' 14.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, Tel., fax: 045/5591874; 0905/655221; sorec@chatapodlipami.sk
V zariadení zabezpečujeme
Kolektívne a individuálne pobyty, školenia, semináre a rôzne spoločenské posedenia
Zariadenie poskytuje
Dva manželské apartmány s prísteľkom pre dvoch, so sprchou a WC, jednu jednolôžkovú izbu, jednu dvojlôžkovú izbu, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z izieb je vybavená FTV, rádiom, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, lektrickým sporákom, chladničkou a jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom a WC. V blízkosti chaty je bazén a altánok na vonkajšie opekanie a posedenie, kde môžete relaxovať.
Súsošie venované Panne Márii
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.
Tesárska roklina
GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina
Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.
Zrúcaniny kaštieľa
GPS: 48.208053, 18.834793 [48° 12' 28.99'', 18° 50' 5.25'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V Súdovciach bol v minulosti klasicistický kaštieľ. Pochádzal zo začiatku 19. storočia, a jeho súčasťou bol park. Park asi pred 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery a vysadil v ňom vzácne rastliny a dreviny. Park bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo už len jedno gingo, ktorého vek určili prírodovedci na približne 260 rokov. Na priľahlom súkromnom pozemku sa nachádzajú už len fragmenty múrov bývalého kaštieľa.
Torzo starej drevenice
GPS: 48.391277, 18.981155 [48° 23' 28.6'', 18° 58' 52.16'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V strede obce Žibritov sú upravené zvyšky drevenice (jej torzo), do podoby sedenia pre menšiu partiu. Dookola sú drevené sochy, napr. svätý Peter s dáždnikom a iné. Je to ideálne oddychové miesto pre rodinu s detmi.
Štangarígeľ – Krupinské Bralce
GPS: 48.376423, 18.989153 [48° 22' 35.12'', 18° 59' 20.95'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí obce Žibritov je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.
Bývalá horáreň „Chata Rázdiel“
GPS: 48.391993, 18.962123 [48° 23' 31.17'', 18° 57' 43.64'']
Obec: Žibritov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: 036/6350611, e-mail: edita.debrovska@lesy.sk, resp. tel: 045/5511 475 - obec Žibritov
Web: http://www.ubytovanie.lesy.sk/chata.html/42/chata-razdiel
Smerom na Z od obce Žibritov sa v lese (dostupné asfaltovou cestou od Kráľoviec-Krnišova), asi 700 m vzdušnou čiarou JZ od VN Žibritov nachádza zrekonštruovaná bývalá horáreň „Rázdiel“, ktorá je využívaná na rekreačné účely. Chata patrí Štátnym lesom a ponúka široké možnosti využitia na relax a oddych, viď web-adresa.
Ruiny zaniknutého renesančného kostola
GPS: 48.391891, 18.980640 [48° 23' 30.81'', 18° 58' 50.3'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zbytky opevnenia a múrov zaniknutého renesančného opevneného kostola. Na JV rohu pozemku sa zachovala len bašta, ktorá v súčasnosti slúži ako zvonica a je pamiatkovým objektom
Sídlisko Porošín
GPS: 48.181496, 18.858897 [48° 10' 53.39'', 18° 51' 32.03'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Neskúmané archeologické nálezisko - sídlisko Porošín-Širokie z obdobia praveku.
Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky
GPS: 48.229596, 18.864996 [48° 13' 46.55'', 18° 51' 53.99'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto obydlí a vínnych pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Skalné obydlia (aj bunkre?)
GPS: 48.23792, 18.86692 [48° 14' 16.51'', 18° 52' 0.91'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú vyhĺbené do mäkkých vulkanických hornín, najčastejšie do tufov a tufitov. Na tejto lokalite dosahujú vnútorné priestory obrovské rozmery, spolu niekoľko 100 metrov štvorcových. Na stenách vidno pozostatky rozvodov elektrickej energie z druhej polovice 20. storočia. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou práce kamenárov. V čase protitureckých nájazdov rovnako ako počas oboch svetových vojen boli tieto priestory využívané ako bunkre.
Mineralizovaný prameň
GPS: 48.226219, 18.862732 [48° 13' 34.39'', 18° 51' 45.84'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky.
Vínne pivničky
GPS: 48.227114, 18.861101 [48° 13' 37.61'', 18° 51' 39.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj vinárske pivničky, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivničiek, rovnako ako do skalných obydlí vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)
GPS: 48.237055, 18.872293 [48° 14' 13.4'', 18° 52' 20.25'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ľud lužickej kultúry spaľoval mŕtvych na samostatnom žiarovisku mimo hrobov. Spálené kostičky boli po kremácii vyzbierané a uložené do popolnice, ktorá mávala v dne otvor "pre dušu". (Zdroj: Kniha Hont)
Fotogaléria zachytáva artefakty, vykopávkaky nájdené členmi Archeologického ústavu SAV vysunutého pracovisks Zvolen v roku 2008 práve na lokalite Siebrnica.
Vínne pivničky vytesané do skaly
GPS: 48.237274, 19.006287 [48° 14' 14.19'', 19° 0' 22.63'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov
GPS: 48.235979, 18.992442 [48° 14' 9.52'', 18° 59' 32.79'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Epiklastické vulkanické brekcie lahárov amfibolicko-pyroxenických andezitov tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Z petrografického hľadiska ide o amfibolicko-pyroxenické andezity. Epiklastiká sa podieľajú na stavbe sebechlebskej formácie v štiavnickom stratovulkáne.
Lahárový prúd
GPS: 48.236054, 18.992501 [48° 14' 9.79'', 18° 59' 33'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lahárové prúdy (bahnotoky s obsahom ílu, piesku, sopečného popola, úlomov vulkanických hornín a pemzy) tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Vznik takýchto lahárov je sprievodným javom pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je obyčajne vytvorený zo zmesi sopečného popola, úlomkov sopečných vyvrelých hornín, zmesi bahna a samozrejme vody, ktorá dáva celú takúto masu pri dostatočnom nasýtení do pohybu. Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz. Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.
Kaplnka Božského srdca Ježišovho
GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.
Kríž na vrchu Paradajz
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.
Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.
Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!
Kaplnka Svätého Urbana
GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt
Chata Stará Hora
GPS: 48.282649, 18.912126 [48° 16' 57.54'', 18° 54' 43.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0902303268; e-mail: hluchyjan@zoznam.sk
Prenájom tradične zariadenej viničnej chaty na úpätí Štiavnických vrchov v neobývanej chránenej lokalite ľudovej architektúry. V chate je spoločenská miestnost, kuchynský kút, sprcha, wc, v podkroví spálňa 4+1. Kapacita 5 osôb, minimálne na 2 noci. Kúrenie keramickým sporákom na drevo. Ubytovanie len pre rodiny. Možnosť kúpania a rybolovu v blízkej priehrade VN Sebechleby (2km), turistika, cyklo v Štiavnických vrchoch. Asi 15 km sú kúpele Dudince s kúpaliskom, kde tiež ponúkame možnost ubytovania sa v 3-izb. zariadenom byte (kap. 6 osob).
Chata Prostedná pivnica
GPS: 48.282570, 18.912838 [48° 16' 57.25'', 18° 54' 46.22'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com
Máte radi prírodu? Potrebujete si oddýchnuť od hluku mesta, len tak si “vyraziť” na víkend s kamošmi alebo rodinkou?
Presne na to je určená naša rodinná chatka v tichej, odľahlej časti obce Sebechleby – Stará Hora. V chatke č.1 sú dve izby (3lôžková a 4lôžková + prístelka), úplne vybavená kuchynka s posedením pre cca 15 osôb, kúpeľňa, WC, TV, CD,USB. V chatke č.2 sú tri štvorposteľové izby, kuchynka, dve jedálne, 2xWC, kúpeľňa. Voľné chvíle môžete stráviť spoznávaním okolia, jazdou na bicykli, prechádzkami v prírode, posedením pri ohni…
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281006, 18.915032 [48° 16' 51.62'', 18° 54' 54.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.
Pivnica Nad Špitom
GPS: 48.281281, 18.912722 [48° 16' 52.61'', 18° 54' 45.8'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing.Milan Schvarc, mob: 0902 629 543 a 0908558425; martinschvarc@yahoo.com
Chata leží na juhu stredného Slovenska, okres Krupina, K.ú. Sebechleby v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Stará Hora, 15 km od okresného mesta Krupina a 29 km od historického mesta Banská Štiavnica.Vinohradnícka osada leží uprostred kopcovitej lesnej krajiny – juh Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (500 m od lesa).
Vidiecka chata s vínnou pivnicou v centre Starej Hory. Pod pivnicou je malá vinárnička na objednávku s pestrou ponukou domácich vín. Ponúkame ubytovanie v troch dvojlôžkových izbách so štyrmi prístelkami v spoločenskej miestnosti. K dispozícii je aj jedáleň pre 28 osôb a vonkajšie posedenie so záhradným grilom.
Pivnica Sv.Urbana – Stará hora
GPS: 48.281285, 18.916837 [48° 16' 52.63'', 18° 55' 0.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk
Okrem iného ponúkame posedenie priamo v skale vytesanej pivnice. Realizujeme rodinné oslavy, semináre, svadby ainé. Objekt je v uzavretom areáli s veľkým nádrorím, vonkajším posedením a s kozubom.
Pri posedení je v ponuke: domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia
mapa. http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Nádeje
GPS: 48.282724, 18.913965 [48° 16' 57.81'', 18° 54' 50.27'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Návšteva a prehliadka dobovej vínnej pivnice s ochutnávkou vín a miestnych špecialít. Návšteva včelnice, praktické ukážky a prednášky pre skupiny z histórie a súčasnosti včelárstva. Registrovaný chov včelej línie "Hontianka" a predaj včelých matiek. Predaj medu, medoviny, peľu a voskových sviečok.
REKREAČNÉ ZARIADENIE – Chata Mladá Hora
GPS: 48.293830, 18.936817 [48° 17' 37.79'', 18° 56' 12.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mgr. Dana Chebeňová; mob: 0915 836 972; e-mail: info@sebechleby.eu
Rekreačné stredisko Sebechleby je vhodné hlavne pre kolektívy, ktoré vyhľadávajú miesto pre relaxáciu spojenú s možnosťou aktívneho oddychu, na organizovanie branných kurzov, školských výletov, školy v prírode i športových sústredení. Turistická ubytovňa vo veľkom prírodou obklopenom areály s bazénom, detským a športovým ihriskom. Kapacita 14 izieb po 4 lôžka a 7 chatiek po 5 + 1 lôžok.
Ponúkame: školy v prírode, športové sústredenia, letné tábory, rekreačné pobyty a výlety.
Chata Anka
GPS: 48.355714, 18.970970 [48° 21' 20.57'', 18° 58' 15.49'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Babiak, 045/5581620; mob: 0911845481; peterbabiak4@gmail.com
Chatka sa nachádza na južnom okraji Štiavnických vrchov v prekrásnej prírode a ponúka ubytovanie pre 10 osôb. V chatke sa nachádza kuchynka, spoločenská miestnosť, kúpeľňa, WC. Je tu možnosť vonkajšieho posedenia pri grile. Tiež ponúkame ochutnávky gazdovských špecialít a nápojov.
Chata Anka sa nachádza v peknej lokalite Štiavnických vrchov v obci Kráľovce - Krnišov. Hosťom poskytuje ubytovanie v troj až štvorlôžkových izbách. V objekte je spoločenská miestnosť s krbovou pecou, rozťahovacím gaučom a jedálenským posedením, ktorá je prepojená s kompletne zariadenou kuchyňou. Kúpeľňa a WC je samozrejmosťou. Pri chatke je možné relaxovať v altánku a ugrilovať si niečo chutné pod zub vo vonkajšom krbe. Ubytovanie je vhodné pre rodinky s deťmi a skupinky priateľov, ktorí chcú prežiť príjemnú dovolenku.
Chata ANKA – Mladá Hora
GPS: 48.292973, 18.939985 [48° 17' 34.7'', 18° 56' 23.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štefan Husák, Sebechleby +421 908 942 098 anna.husakova@centrum.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Vinohradnícky domček v tichom prostredí na úpätí Štiavnických vrchov. Ponúkame ubytovanie v troch izbách /3,1,4/ pre osem osôb so spoločenskou miestnosťou, kúpeľňou a WC. Možnosť vonkajšieho posedenia pri ohnisku. Pobyty pre rodiny s deťmi.
Pivnica Kaufman
GPS: 48.280557, 18.912594 [48° 16' 50.01'', 18° 54' 45.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Chatka ponúkame pre záujemcov ubytovanie pre 6 osôb. Má vlastnú vínnu pivnicu s možnosťou príjemného vonkajšieho sedenia v prekrásnom prostredí pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora s možnosťami krátkych alebo dlhších výletov do okolia.
Pivnica u Michala
GPS: 48.282463, 18.913375 [48° 16' 56.87'', 18° 54' 48.15'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Gembický, Sebechleby - JOGEMED, mob: 0907882114; pivnicaumichala@azet.sk
Ponúkame prehliadky po malej včelárskej expozícii v centre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará hora spojené s ochutnávkami včelárskych produktov. Ďalej ponúkame predaj medu, medoviny, medových špecialít, sviečok zo včelieho vosku, propolis a iné prírodné včelárske produkty.
Chata Anna – Stará Hora
GPS: 48.281606, 18.916017 [48° 16' 53.78'', 18° 54' 57.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Anna Matúšová, Sebechleby; mob: 0907830338; e-mail: patmatusova@gmail.com
Chata je zariadená a prerobená(dvoj poschodová)15-lôžková. Obsahuje kuchyňu s plnou výbavou, jedáleň, kúpelňu s WC, spoločenskú miestnosť s krytou terasou.
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281688, 18.915958 [48° 16' 54.08'', 18° 54' 57.45'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Jančiar, mob: 094432753
Web: http://www.zlatacesta.sk/stranka_data/subory/povesti/cyklotrasa-2.jpg
Pivnica s chatkou v ovinohradníckej osade ponúka na ubytovanie 2 izby v podkroví /6+4/. Spoločenská miestnosť s kuchynkou, kúpeľňou, saunou a prírodným WC. Možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia.
Vrch Sitno
GPS: 48.402047, 18.876377 [48° 24' 7.37'', 18° 52' 34.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Sitno (1009 m n.m.) je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami. Určite najvzácnejšia je tá, ktorá hovorí o Sitnianskych rytieroch, žijúcich v masíve Sitna. Tu čakajú pripravení pomôcť Slovákom vtedy, keď im bude najhoršie.
Jeden dramatický autor vo svojej hre o Slovenskom národnom povstaní nechal svojich hrdinov putovať za Sitnianskymi rytiermi, aby pomohli ich bojujúcej jednotke. Sitnianski rytieri však ich prosbe nevyhoveli. Nevieme prečo, nevie to ani autor, ale je tu niekoľko možností. Buď sa už rytieri v podzemných palotách Sitna nenachádzajú, alebo sa nevedia zjednotiť, kedy pomoc skutočne potrebujeme. Môžu nám tiež nerozumieť, ale najskôr to bude asi preto, že ešte nebolo so Slovákmi tak zle, aby si nevedeli pomôcť sami.
Ozaj, boli ste už na Sitne a skúsili tam dupnúť nohou, aby ste počuli ako to tam duní? Skúste to.
Podľa slovníka cudzích slov je "akropola komplex stavieb vytvárajúcich určitý architektonický celok, vybudovaných na vyvýšených priestranstvách (pahorkoch) nad starovekými gréckymi mestami; opevnená vyvýšenina; vyšehrad, alebo druhá možnosť vyššie položený hrad".
Čo nás oprávňuje o vrchole Sitna hovoriť ako o akropole? Predovšetkým sú to archeologické vykopávky, ktoré tu začal organizovať už Andrej Kmeť. Okrem stredovekého hradu je však na plošine vrcholu Sitna množstvo ďalších pozostatkov činností a architektúry, ktoré hovoria o osídlení Sitna oveľa skôr, ako v stredoveku.
Predovšetkým je to mohutné valové opevnenie v dvoch líniách. V stredoveku, okolo 13. storočia, bola vonkajšia línia upravená na hradby a vytvorila so stredovekým hradom jeden opevnený celok. Areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. Našla sa tu napríklad aj prieskovcová forma na odlievanie bronzových dlátok.
Archeologický výskum sa začal realizovať v roku 1970. Podnetom boli nálezy amatérskeho archeológa J. Truchlika, ktorý pri vykopávkach na stredovekom hrade získal črepové fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výskum pokračoval v roku 1978 ako zisťovací a v roku 1979 pokračoval v súvislosti s výstavbou retranslačnej stanice, ako výskum zachraňovací.
Tieto vedecké výskumy, ktoré viedol Dr. J.Labuda, už jednoznačne dokázali, že Sitno bolo v rokoch 1200 - 800 pred naším letopočtom hradisko vojensko-administratívneho charakteru a zároveň bolo aj strediskom metalurgie.
Veľký význam pre obyvateľov tohto hradiska mal zdroj vody, ktorý sa tu našiel a označil ho vo svojich prácach aj Andrej Kmeť. Pokiaľ ide o valy, ktoré sa zachovali až do dnešných čias, výskum ukázal, že sú to pôvodne praveké obranné valy pozostávajúce z nasucho uložených kameňov a mohutného násypu zeminy. Kamene vo vale zo stredoveku už boli pospájané maltou.
Hoci sa archeologický výskum na celej ploche hradiska neuskutočnil a Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie, pri už zrealizovaných archeologických výskumoch sa ukázalo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala (nálezy kamenných žarnovov, poľnohospodárskych nástrojov).
Ešte si odpovedzme na otázku, kto boli ľudia lužickej kultúry. Znova nám pomôže slovník: "lužická kultúra je súčasť komplexu archeologických kultúr popolnicových polí v bronzovej a hallštattskej dobe". Prvé pamiatky ľudí lužickej kultúry pochádzajú z roku 1350 pred naším letopočtom. Jednoducho takto je označovaný spôsob života ľudí v danej dobe. Nedá sa veľmi hovoriť o národoch, ale len o podobnom spôsobe života. Názov danej kultúry je odvodený od miesta, kde boli prvý raz takéto archeologické pamiatky vykopané.
Ešte jedna veta zo slovníka: "Spoločenskú organizáciu dokladajú hradiská s mohutnými valmi z kameňa, hliny a dreva, ktoré boli politicko-administratívnymi centrami a plnili aj vojenskú funkciu".
Archeologické nálezy, ktoré boli do týchto čias uskutočnené, ukazujú, že osídlenie Sitna trvalo možno do začiatku nášho letopočtu. Nevieme, prečo ľudia hradisko opustili. Príčin môže byť veľa.
Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11. - 12. storočí nášho letopočtu (usudzuje sa len podľa archeologických nálezov). V tomto období tiež začal vzrastať význam Banskej Štiavnice, ako rudného revíru. Tu už išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad.
Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna (ostatné časti Sitna sú zabezpečené proti prístupu prípadného nepriateľa mohutnými andezitovými bralami). Súčasne boli využité už spomínané ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Najvýznamnejšiu úlohu zohral hrad pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí.
Podľa vykopávok k prestavbe hradu došlo v 16. až 17. storočí, keď sa uskutočnilo aj priame pripojenie vody na hrad prípojkou z prameňa vzdialeného 600 metrov. V 17. storočí boli majiteľmi hradu Koháryovci. Hrad bol zničený tureckými vojskami.
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť rozhladňu, ako prvú v Európe. Táto síce po zásahu blesku vyhorela, no obnovená bola v roku 1886 na podnet lekára Koháryovcov Dr.E.V.Téryho.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860.
Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa.
Známou sa stala veta, že kto chce poznať krásu stredného Slovenska, musí vyliezť na Sitno. Skutočne nie je veľa vrchov na Slovensku, z ktorých by bol taký nádherný kruhový výhľad, ako je Sitno. Výhľad zachytáva nielen relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru. Ten výhľad stojí za to. Navyše, ak k tomu prirátame pohľad na praveké valy a zrúcaniny stredovekého hradu so skalným andezitovým mestom, je tu čo obdivovať.
Veľmi atraktívny je aj samotný výstup na Sitno. Najprv miernym stúpaním cez lúky od Počúvadla, potom prudkým stúpaním cez les na Tatársku lúku, ktorá dostala svoje meno od toho, že sa tu odohrala bitka s Tatármi, bojujúcimi v tureckej armáde, ktorí obliehali hrad. Práve na Tatárskej lúke sa hlavne v jarnom období dá do sýta pokochať na výnimočných rastlinách.
Pokračovaním cez les sa dostávame na drevené schody, ktoré nás vyvedú až na Sitno. Je to vlastne tiež jedna z atrakcií - schodmi sa dostaneme až na vrchol vo výške 1009 metrov nad morom. Žiaľ, čaká nás tu veľmi nepríjemné prekvapenie. Turistická chata Andreja Kmeťa, ktorá poskytovala jednoduché, ale príjemné občerstvenie, bola počas rekonštrukcie rozkradnutá.
O bohatosti na prírodné, ale aj historické nálezy tohto kraja svedčí aj prírodná rezervácia Holík, ktorá sa nachádza neďaleko Sitna. Dostaneme sa k nej pokračovaním cesty od Počúvadlianského jazera k obci Počúvadlo. Holík bol v roku 1966 vyhlásený za chránené nálezisko s výmerou 31,98 hektára. Tvorí ho vrchol rovnomenného kopca a na andezitovom podklade sa tu nachádza veľmi zaujímavá vegetácia buka lesného, duba zimného, ďalej rašetliak, tavoľník a rad teplomilných rastlín, ktoré sa zachovali práve v tejto lokalite, ako silenka zelenokvetá, valdštajnka kuklíkovitá. Samozrejme, že tu žije celý rad vzácnych vtákov a cicavcov.
Archeologickou zaujímavosťou je, že sa pod vrchom Holík v roku 1944 našiel poklad okrasných a pracovných predmetov z bronzu. Ide o náhodný nález z neskorej doby bronzovej okolo roku 800 pred naším letopočtom. Poklad je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Pre oživenie tohto seriálu by som si dovolil jeden aktuálny vtip:
Štiavnický Nácko nahovoril otca, aby raz šiel s ním na Sitno, že je odtiaľ krásny rozhľad. Starý Náco sa konečne dal nahovoriť a keď unavený a spotený zastal na Sitne, syn mu hovorí:
"No, pozri sa, tata, ako je tamd olu pekne!"Starý Náco, nazlostený, mu odpovie:"Čuš ty chnavo! Načo si ma trepau hore, ked pekne je tam dolu?!"
Penzión na kopci
GPS: 48.457210, 18.904784 [48° 27' 25.96'', 18° 54' 17.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: 045/6922325; mob: 0905506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión na Kopci sídli na návrší a okrem ubytovania v izbách s dreveným stropom vám ponúka reštauráciu s jedinečným výhľadom na Banskú Štiavnicu a bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. V penzióne/areáli sa tiež nachádza terasa, bar, fitnes, ohnisko, záhradné posedenie, záhradný gril, pieskovisko, hojdačka, ihrisko.Kapacita ubytovania je 15 osôb. Vo všetkých izbách s vlastným vchodom môžete využívať časť s posedením, satelitnú TV a kúpeľňu. Na mieste je vám k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. V zime sú však potrebné snehové reťaze.V reštaurácii penziónu s veľkou terasou si vyberte z pokrmov medzinárodnej kuchyne. Pre deti sú pripravené detský kútik a ihrisko.Futbalové ihrisko je situované 50 metrov, bazén 300 metrov a autobusová zastávka 500 metrov od penziónu.Historické centrum Banskej Štiavnice sa nachádza vo vzdialenosti 800 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 13 km.
Penzión s piatimi jednoducho vybavenými izbami s prekrásnym výhľadom na historickú časť mesta. Dve dvojlôžkové izby so sprchou a spoločným WC, TV, chladnička. Do každej izby sa vchádza priamo z dvora rodinného domu a do wc tiež. Nachádzajú sa meter od izieb. Dve štvorpostelové izby s kúpeľňou a WC, TV, chladnička. A jedna dvojposteľová izba s kúpeľňou, WC, TV, chladnička.
Hotel Grand Matej ****
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Hotel ponúka ubytovanie v priestranných a komfortne zariadených izbách, ktoré poskytujú pohodlie pre svojich hostí - firmy, turistov, lyžiarov, obchodných cestujúcich, alebo rodiny s deťmi. K dispozícii je celkovo 41 izieb, z toho 34 dvojposteľových izieb, 4 jednoposteľové izby a 3 apartmány. Vo väčšine izieb je možná prístelka, pre malé deti detská postieľka.
Vybavenie izieb - kúpeľňa s WC ( sprcha, alebo vaňa), TV so SAT, minibar, rádio, telefón a vysokorýchlostný internet (classic izba)
Apartmán Hubert
GPS: 48.458269, 18.894105 [48° 27' 29.77'', 18° 53' 38.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Strieborná 6; mob; 0903358961; e-mail: info@apartmanhubert.sk
Poľovnícky apartmán HUBERT sa nachádza necelých 100 m od Námestia sv. Trojice priamo v historickom centre Banskej Štiavnice. Apartmán je ideálny prázdninový dom, pozastávajúci z veľkej obývacej - spoločenskej miestnosti zariadenej pohodlnou sedacou súpravou, prírodným nábytkom z masívneho dreva, televíziou so satelitom, CD a MG prehrávačom s rádiom. Spálňa je dvojlôžková s možnosťou prístelku, kuchyňa je vybavená sporákom s keramickou varnou plochou, mikrovlnnou rúrou, chladničkou a kompletným kuchynským zariadením. Veľkoryso a luxusne zariadená kúpeľňa s hydromasážnou vaňou a bidetom uspokojí aj požiadavky náročného klienta. V objekte je možné bezpečné parkovať, v lete možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia. Návštevník si môže priviesť aj rodinného zvieracieho miláčika. Po dohode s klientom môže ísť o ubytovanie bez stravy, s raňajkami, polpenziou alebo plnou penziou v rôznych cenových úrovniach.
Apartmán sa nachádza v historickom centre mesta. Pozostáva zo spálne, obývacej izby, kompletne zariadenej kuchyne, WC a kúpeľne s hydromasážnou vaňou. Kapacita 2+2. Parkovanie priamo vo dvore apartmánu. Elegantné, tiché a diskrétne ubytovanie.
Apartmán Zlatý Dvor
GPS: 48.458593, 18.894830 [48° 27' 30.93'', 18° 53' 41.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Kmeťa 12; Katka: 0918413065; Andrej: 0911821582; info@apartmanstiavnica.sk
Apartmán Zlatý Dvor Vám ponúka jedinečné ubytovanie v historickom centre Banskej Štiavnici. Priamo na hlavnej ulici Andreja Kmeťa sa nachádza vchod do kúzelného Zlatého dvora. Na Zlatom dvore si Vás omotá doba minulosti. Tak ako dvor, aj apartmán dýcha históriou. Nachádza sa vo dvore pôvodne neskorogotického domu zo začiatku 16. storočia, ktorý je typickým príkladom honosného domu na hlavnej ulici v centre stredovekého mesta.Celý objekt prešiel v roku 2010 výraznou rekonštrukciou a od roku 2012 poskytuje krátkodobé ubytovanie návštevníkom Banskej Štiavnice. Apartmán Zlatý Dvor ponúka dostatočné pohodlie a neopakovateľnú atmosféru za každého počasia. Slnko, voda aj sneh tomuto apartmánu mimoriadne pasujú.Najväčším plusom je pocit absolútneho súkromia v historických priestoroch, kde na Vás dýchnu storočia a jedinečná atmosféra. Keďže sa ubytovanie nachádza v absolútnom centre historického jadra, všetky dôležité historické miesta, reštaurácie a kaviarne sú dostupné aj na pešo. Do obľúbeného lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 15 minút.Apartmán má kompletne vybavenú kuchyňu, obývací priestor s pohovkou, terasu a rádio. Vo vlastnej kúpeľni je sprchovací kút a WC. Celý je zariadený rustikálnym nábytkom. Wi-Fi pripojenie na internet je bezplatné. V jeho blízkosti sa nachádza verejné parkovisko, kde môžete využiť bezplatné parkovacie lístky, ktoré získate v ubytovacom zariadení.
Nádherné historické ubytovanie v absolútnom centre mesta. Vlastná kuchynka a WV s kúpelňou. Všetky pamiatky na dosah ruky.
Penzión Kremenisko ** (Objekt A)
GPS: 48.434593, 18.930454 [48° 26' 4.53'', 18° 55' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penzión.
Prízemie:
Apartmán/5-7– spálňa pre 3 osoby, obývacia miestnosť pre 2-4 osoby, kuchyňa, mikrovlna rúra, umývačka riadu, chladnička, kúpeľňa/vaňa/WC, TV.
Apartmán/4-5– spálňa pre 2-3 osoby, obývacia miestnosť pre 2 osoby s kuchynským kútom, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
Štúdio/4-5– izba pre 5 osôb, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Štúdio/2-4– izba pre 4 osoby, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
1x 1/2 izba– kúpeľňa/sprcha/vaňa/WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt B)
GPS: 48.434682, 18.930661 [48° 26' 4.86'', 18° 55' 50.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
2x Štúdio/4-5 – bezbariérový prístup, izba pre 5 osôb, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby, 1 samostatné lôžko, kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
2x Štúdio/2-4 – izba pre 4 osoby, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha, WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt D)
GPS: 48.434782, 18.930154 [48° 26' 5.22'', 18° 55' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
Apartmán/6– spálňa pre 2 osoby, obývacia miestnosť s manželskou posteľou pre 2 osoby, kuchyňa s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Apartmán/4 – obývačka s manželskou posteľou, kuchynský kút s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Poschodie:
3x 1/2+1 izba– manželská posteľ, kúpeľňa/sprcha/WC, TV, možnosť prístelky.
K dispozícii sauna a vírivý bazén.
Apartmán Enko
GPS: 48.461524, 18.907745 [48° 27' 41.49'', 18° 54' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pod Kalváriou 11; Mob: 0903121908
Apartmán Enko sa nachádza v širšom centre Banskej Štiavnice. Budova je obklopená záhradou v štýle parku s jazierkom. Apartmán ponúka ubytovanie v rodinnom dome (vlastný vchod) v tichom a príjemnom prostredí pre 2 osoby s možnosťou 2 prístelkov. Skladá sa z 1 spálne (2 osoby), kúpeľne so sprchou a umývadlom, samostatného WC, spoločenskej miestnosti s TV-SAT, jedálenského kúta a kompletne vybavenej kuchyne (chladnička s mrazničkou, sklokeramická varná doska, rýchlovarná kanvica, riady, utierka a prostriedky na umývanie riadu + 2 válendy ). Využívať tu môžete bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Východ z apartmánu vedie priamo do oddychovej záhrady so záhradným nábytkom a grilom. Priamo na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné zastrešené parkovisko, malé fitness a detské ihrisko. Raňajky sú na objednávku a podávajú sa v jedálničke, ktorá je mimo apartmánu aj obytnej súkromnej zóny. Pobyt je možný aj so psíkom. . Do historického centra Banskej Štiavnice sa z apartmánu Enko dostanete pešo za 15 minút, Kalvária, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO je od apartmánu vzdialená len 100 metrov. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 6 km.
Hostel sv. JURAJ
GPS: 48.458806, 18.890785 [48° 27' 31.7'', 18° 53' 26.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: A. Pécha 2; Tel: 0905382885; E-mail: juraj@stiavnica.sk
Hostel a Penzión sv. JURAJ sa nachádza iba 100 m od Trojičného námestia priamo pod hradbami Starého zámku. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú určite krásnym miestom pre strávenie vášho pobytu v Banskej Štiavnici, a to za najlepšie ceny v centre mesta. K dispozícii sú izby pre dvojice ale aj pre malé aj veľké skupiny.
Hostel sa nachádza v centre mesta Banská Štiavnica, iba 100 m od Trojičného námestia a priamo pod hradbami Starého zámku. Hostel sídli v historickej budove, ktorá je na zozname chránených pamiatok UNESCO. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú krásnym miestom pre strávenie Vášho pobytu v Banskej Štiavnici. V Hosteli sv. JURAJ si nájdu svoje miestečko turisti, veľké skupiny hostí (do 65 osôb) i rodinky s deťmi. Kapacitu objektu je možné po dohode zvýšiť prístelkami. Všetci ubytovaní môžu využívať záhradu s terasou, ihrisko a príslušenstvo na grilovanie. K dispozícii sú izby v rôznych kategóriách. Kategória A zahŕňa štvorlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou. Kategória B ponúka izby s 3 až 6 lôžkami so spoločnými sociálnymi zariadeniami a sprchami (samostatne pre ženy a pre mužov). Pri týchto izbách platí pravidlo, že ubytovaní platia iba za obsadené lôžka a zároveň k nim nie je možné ubytovať iných hostí. V kategórii C sa nachádzajú izby s kapacitou po 10 lôžok a pre dobrodružnejšie povahy je v ponuke i ubytovanie v podkroví (spanie na matracoch), s kapacitou až 25 osôb. V kategórii C a D platí tzv. dormitory štýl ubytovania t.j. pokiaľ nie je izba obsadená, je možné ubytovať na izbe i viacerých hostí súčasne. V celom hosteli je zdarma Wi-Fi pripojenie na internet a TV zo satelitným príjmom v jednej zo spoločenských miestností. Ubytovaní hostia majú vlastný kľúč, takže prístup do hostela je 24 hodín denne. Hostel sv. JURAJ vlastní 2 parkovacie miesta a približne 80 m od ubytovne sa nachádzajú ďalšie zdarma. Počas víkendov a sviatkov sú zdarma k dispozícii ďalšie 4 parkovacie miesta priamo pred hostelom. Chránené parkovanie pre 15 áut je možné na záhrade za poplatok 3 € na deň. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 382 885 alebo prostredníctvom mailu juraj@stiavnica.sk.
Archanjel - ubytovanie v súkromí
GPS: 48.458672, 18.892016 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 31.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Radničné Námestie 10 B, 96901; Mob: 0915365371; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
Ubytovacie zariadenie Archanjel - ubytovanie v súkromí sa nachádza priamo v centre Banskej Štiavnice zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO, 100 metrov od Starého a 500 metrov od Nového zámku. Ponúka bar, bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a ubytovanie v tradične zariadených izbách s vlastnou kúpeľňou. V ponuke sú 2 dvojlôžkové izby s možnosťou prísteliek pre max. 8 osôb. Počas pobytu v ubytovacom zariadení Archanjel - ubytovanie v súkromí hostia môžu využívať spoločnú kuchyňu a obývaciu izbu. Na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. Hostia ubytovacieho zariadenia automaticky získavajú zľavu na vstupné do verejného wellness centra vzdialeného 15 minút chôdze. Autobusová stanica v Banskej Štiavnici je situovaná vo vzdialenosti 500 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza 11 km od ubytovacieho zariadenia.
Penzión Resla ***
GPS: 48.457409, 18.892606 [48° 27' 26.67'', 18° 53' 33.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná Resla 2; tel: 045/6922021; Mob: 0918802995; E-mail: penzion@penzionresla.sk
Penzión Resla pri Klopačke sa nachádza v centre Banskej Štiavnice pri historickej budove baníckej Klopačky. Klopačka je 2-poschodová renesančno-baroková stavba z roku 1681.. Budova penziónu pochádza z 15 st. je národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový výskum preukázal jeho neskorogotické 2-podlažné jadro. Jeho súčasná podoba je výsledkom stavebného vývoja v každom ďalšom slohovom období. Objekt v každej časti svojich konštrukcií nesie slohovo čitateľné stopy, ako sú barokové a renesančné výmaľby na fasáde, gotický portál na poschodí, jednoduchý kamenný portál na prízemí, drevené trámové stropy a klenby. Budova bola zrekonštruovaná a daná do prevádzky v roku 2006. Z penziónu Resla je jeden z najkrajších výhľadov na mesto Banská Štiavnica, ktoré je zapísane na zozname UNESCO. Všetky suity a apartmány majú drevené podlahy a sú zdobené drevenými trámami. Majú obývací priestor s TV a vlastnú kúpeľňu. V apartmánoch sa nachádza aj kompletne vybavená kuchyňa s jedálenským kútom. Všetky izby majú bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Podľa požiadaviek hostí je tu možnosť podávania raňajok formou bufetu s krásnym výhľadom na mesto. Na recepcii penziónu Resla pri Klopačke sa nachádza aj priestor na posedenie, kde si hostia môžu dať nápoje zo širokého výberu. Relaxovať môžu v udržiavanej záhrade s terasou, detským ihriskom a záhradným altánkom s grilom. Hosťom je na mieste k dispozícii aj bezplatné súkromné parkovisko.Penzión ponúka možnosť prenajať si spoločenskú miestnosť a jedáleň pre rôzne spoločenské a vzdelávacie akcie. Kapacita cca. 30 osôb.Zastávka autobusu je od Penziónu Resla pri Klopačke vzdialená 150 metrov. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sa nachádzajú 200 metrov a železničná stanica Banská Štiavnica 1,3 km od penziónu. Do lyžiarskeho strediska Salamander je to 8 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457536, 18.893987 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 38.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457518, 18.893835 [48° 27' 27.06'', 18° 53' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.450691, 18.905642 [48° 27' 2.49'', 18° 54' 20.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Križovatka 20; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Apartmán Ajaj sa nachádza 10 minút chôdze od historického centra Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná na zoznam UNESCO. Apartmán Ajaj ponúka komfortné ubytovanie penziónového typu v Banskej Štiavnici. Ako jediný spomedzi hotelov a penziónov Vám garantuje najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ***. Apartmán je moderný kompletne vybavený s TV s plochou obrazovkou s USB pripojením a CD prehrávačom. Má 2 podlažia a nachádza sa na 4. poschodí. Na 1. podlaží je k dispozícii kompletne vybavená kuchynka, jedálenský kút a kúpeľňa a na 2. podlaží 2 spálne. Je vhodný pre 4 osoby. Priamo na mieste je možné využívať bezplatné verejné parkovisko. Najbližší obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov, reštaurácia 350 metrov, bazén, sauna a posilňovňa 1,2 km. Slovenské banské múzeum sa nachádza 1 km od apartmánu. Vo vzdialenosti 170 metrov od apartmánu je možnosť si požičať bicykle, lyže a snowboardy. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované 6 km od apartmánu.Apartmán Ajaj sa riadi konceptom ekologického prístupu pre zlepšovanie životného prostredia znižovaním spotreby všetkých druhov energií, používaním technológií smerujúcich ku nižšiemu zaťažovaniu životného prostredia, znižovaním odpadu a znižovaním emisií.
KOMFORT apartmán•ajaj ponúka najlepší pomer ceny a kvality ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ a vyššej. V cene je už zahrnuté všetko čo potrebujete. Navyše Vám garantujeme najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici! Podmienky garancie ... »
Ubytovanie v dvojpodlažnom podkrovnom apartmáne s kapacitou 1 až 4 osoby s dvomi samostatnými spálňami ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v čistých líniách čím dodáva apartmánu čistý a moderný vzhľad. Atmosféru dotvárajú farebné steny, vkusné obrazy a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Oddelené spálne určite ocenia klienti s deťmi, ktoré môžu nerušene spať v spálni, zatiaľ čo rodičia si užijú romantický večer.
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
PANORAMA Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.458409, 18.898698 [48° 27' 30.27'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Palárika 10; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Web: http://apartman.ajaj.sk/ubytovanie-banska-stiavnica/galeria-panorama.php#galhide
PANORAMA apartmán•ajaj ponúka kvalitné ubytovanie v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ spolu s jedinečným panoramatickým výhľadom na historické centrum Banskej Štiavnice a Nový zámok. Ubytovanie v apartmáne s kapacitou 1 až 3 osoby ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v klasickom štýle čím dodáva apartmánu romantický vzhľad, ktorý je umocnený jedinečným výhľadom zo všetkých obytných miestností a to vrátane kúpeľne. Atmosféru romantiky dotvárajú vysoké steny, historické obrazové fotografie, zátišie so starým písacím strojom a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Nezabudnuteľný romantický zážitok poskytuje spálňa a to keď priamo z postele môžete večer pozorovať osvetlený Nový zámok. Tento zážitok vám neposkytne žiadne iné ubytovacie zariadenie v Banskej Štiavnici!
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
Penzión Rozália
GPS: 48.459089, 18.894043 [48° 27' 32.72'', 18° 53' 38.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná ružová 4; Tel: 0948221213; E-mail: rozalia@rozalia.sk
Penzión Rozália Vám ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici na najkrajšej ulici (Dolná Ružová 4) v úplnom historickom centre 60m od Trojičného stĺpu, ktorý je najväčšou dominantou centra mesta. Pôvodne to bol meštiansky dom. Neskôr na prelome 18. a 19. storočia v ňom sídlil cech čižmárov. Prízemie má fasádu ešte čiastočne barokovú, štít mansardového podkrovia je klasicistický, z obdobia prelomu 18. a 19.- storočia. V penzióne sa nachádza 8-dvojlôžkových izieb, avšak je tu možnosť dodať prístelky podľa potreby. V každej z izieb sa nachádza WC,sprcha/vaňa,TV - všetky slovenské programy, SAT. K dispozícii je aj sauna a nestrážené parkovisko. Penzión umožňuje aj pobyt so psom. V okolí penziónu Rozália (do 100m) sa nachádza 8 reštaurácií a 7 kaviarní. V Banskej Štiavnici sa nachádza niekoľko zábavných podnikov, z ktorých najväčším a najznámejším je Pražovňa - Irishpub&DiscoClub.
Penzión Tatiana
GPS: 48.458519, 18.899401 [48° 27' 30.67'', 18° 53' 57.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Hollého 5; Mob: 0908603218; E-mail: sona@tatiana-penzion.sk
Ubytovanie Tatiana sa nachádza priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, v tichej lokalite v uličke pri Botanickej záhrade. Je to samostatne stojaci dom, ktorý bol v roku 2004 kompletne zrekonštruovaný a prispôsobený na ubytovanie. Hosťom je ponúkané ubytovanie v piatich dvojlôžkových izbách s možnosťou prístelky. Každá izba má vlastnú sprchu a WC. V celom objekte je Wi-Fi pripojenie zadarmo. Hostia majú k dispozícii chladničku, varnú kanvicu a mikrovlnku. Nechýba ani vonkajšie záhradné posedenie s ohniskom, gril, detská hojdačka a pieskovisko. V objekte je možné ubytovať viacero samostatných nezávislých skupín.Penzión Tatiana má 24 hodinovú recepciu. Každá izba má vyhradené parkovacie miesto v uzatvorenom dvore. Penzión umožňuje za príplatok pobyty so psom.
Penzión Ister ***
GPS: 48.457330, 18.896305 [48° 27' 26.39'', 18° 53' 46.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 4; mob: 0918937674; Tel: 045/6921566; mail: ister@vvb.sk
Penzión Ister sa nachádza v samotnom centre historického mesta Banská Štiavnica na Višňovského ulici vo svahovitom teréne. Na objekte sú zachované prvky dlhodobej životnosti, základy, mohutné obvodové konštrukcie, schody a krov, čím vykazuje znaky historickej stavebnej pamiatky. Pôvodne meštiansky dom, je renesančný, barokovo prestavaný dvoj - trojpodlažný objekt nepravidelného tvaru „U“.Objekt je pamiatkovo chránený a je zapísaný v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok a svojím situovaním a hodnotou je súčasťou urbanisticko- historickej štruktúry mesta. Počiatky stavebného a architektonického vývoja siahajú do 16. storočia. Najrozsiahlejšie úpravy a dostavby boli vykonané v druhej polovici 18. storočia, kedy budova nadobudla prakticky tvar v akom sa nachádza dodnes. Vzhľadom na zlý stav budovy bolo nutné obnoviť celý objekt, vrátane rozvodov vody, kanalizácie, tepla, elektrickej energie a plynu. Práce na rekonštrukcii budovy začali v októbri 1994 a boli ukončené v júni 1997. Po rekonštrukcii vzniklo úrovňou poskytovaných služieb moderné kvalitné ubytovacie zariadenie, ktoré ponúka ubytovanie v piatich apartmánoch a troch dvojposteľových izbách s kompletným príslušenstvom. Dva apartmány (č. 21 a 22) sú rodinného typu – pozostávajú z troch izieb, z ktorých jedna je situovaná ako spálňa rodičov, jedna izba má charakter detskej izby a jedna je zariadená ako denná miestnosť. Ostatné apartmány (č. 23, 32, 41) a izby (č. 31, 42, 43) sú dvojlôžkové. Všetky apartmány a izby sú vybavené chladničkou a televízorom. Súčasťou zariadenia je spoločenská miestnosť, ktorá je rozdelená na dve časti. V jednej časti sa nachádza útulný bar pre 24 hostí, v druhej časti je jedáleň, ktorá umožňuje podávanie raňajok pre ubytovaných hostí. Penzión Ister ponúka bezbariérový prístup, denný bar, trezor, detské ihrisko, letnú terasu, ohnisko, gril a nestrážené parkovisko a tiež povoľuje vstup a ubytovanie so psom. V budove sa nachádza rokovacia miestnosť. Okrem využívania zariadenia na rekreačné účely je toto vhodné aj na usporiadanie rôznych rokovaní, školení a konferencií.
Penzión Tomino
GPS: 48.459277, 18.897174 [48° 27' 33.4'', 18° 53' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Akademická č.9; tel: 045/6921307; 0904501848; mail: penziontomino@penziontomino.sk
Penzión Tomino sa nachádza v centre Banskej Štiavnice - meste ležiacom v Banskobystrickom kraji. V súčasnosti je mesto Banská Štiavnica zaradená do Svetového dedičstva UNESCO. V historickom jadre mesta sa návštevníci môžu poprechádzať starobylými uličkami, obdivovať jedinečnú architektúru, navštíviť múzeá, galériu, alebo sa len tak túlať po nespočetných uličkách. V okolí mesta sa nachádza množstvo tajchov, ktoré sú dobrým osviežením pre turistov cez letnú sezónu. Okolo mesta je prekrásna príroda, turistické trasy pre milovníkov prírody, vidieť tu nádherné panorámy z okolitých kopcov. Banská Štiavnica spolu so svojím okolím je jedinečným miestom na skvelý oddych, turistiku či kultúrne vyžitie. V zimnej sezóne možné navštíviť blízke lyžiarske stredisko. Penzión ponúka 3-dvojlôžkové izby / 6 osôb/ + prístelky podľa potreby a 3-dvojlôžkové apartmány / 6 osôb / + prístelky podľa potreby. Každá izba a apartmán má vlastné WC, sprchu a TV so slovenskými programami, apartmány majú aj chladničku. WIFI pripojenie je samozrejmosťou v obidvoch typoch ubytovania.Ubytovaným hosťom je k dispozícii kuchynka s možnosťou vlastnej prípravy jedál. V penzióne sa nachádza záhrada s možnosťou posedenia a grilovania. Penzión za príplatok toleruje mačky aj psov.
Ubytovanie Klinger
GPS: 48.452954, 18.884564 [48° 27' 10.63'', 18° 53' 4.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Klinger 3; mob: 0915779620; 0911570994; Mail: ubytovanie@klingerbs.sk
Ubytovanie Klinger sa nachádza v Banskej Štiavnici v prekrásnej prírode 300 m nad tajchomKlinger a 10 min pešo od centra mesta. Má výbornú polohu, ponúka príjemné prostredie a atmosféru. Je to ideálne miesto na oddych a načerpanie energie. Zariadenie sa nachádza v trojpodlažnej budove s kapacitou cca 20 osôb. Každé poschodie má vlastný vchod. K dispozícii je: 6 izieb (buď so samostatnou alebo spoločnoukúpeľňou), zariadená kuchyňa (na každom poschodí), jedáleň a miesto na úschovu bicyklov a lyží. V objekte sa nachádza aj sauna, ktorú je potrebné si objednať vopred. Parkovanie je na súkromnom parkovisku pre 10 áut. V areáli je možné klásť oheň a využiť kotlík alebo vstavaný gril na terase. V záhrade sa nachádzajú 3 zóny vhodné pre príjemné posedenie v prírode. V ubytovacom zariadení je možné bývať aj so svojim štvornohým miláčikom. V ponuke je aj ochutnávka miestneho zdravého kozieho mlieka a syru. Okolie ponúka veľmi dobré podmienky na turistiku a športové aktivity. Hneď za ubytovaním sa nachádza náučná trasa Geoparku, ktorý sa vinie okolím a odhaľuje jeho geologickú históriu. V zime je k dispozícii upravená trať pre bežkárov. V lete je možné kúpanie v tajchuKlinger (5min.) a priaznivci horského bicyklovania môžu naplno využiť cyklistické trasy, ktoré vedú po hrebeni pohoria nad mestom s výhľadmi na okolitú krajinu. Do centra mesta (10 min. pešo) vedie viac cestičiek s výhľadmi na Nový zámok, historické mesto, alebo Nízke Tatry. Lyžiarskeho stredisko Ski Centrum Salamandra Rezort sa nachádza 2km od ubytovania.
Čarovné ubytovanie v magickom prostredí Štiavnickych hôr v novozrekonštruovanom ubytovacom zariadení, ubytovanie 10m od centra, 5m od jazera,2m od náučného geochodníka,10m od lyžiarskeho vleku.
Chalupa Štefultov
GPS: 48.435366, 18.881620 [48° 26' 7.32'', 18° 52' 53.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Obrancov mieru 114; mob: 0903232343; 0903603336; e-mail: kindoubytko@gmail.com
Chalupa Štefultov sa nachádza v očarujúcom prostredí Štiavnických vrchov. Tichá a pokojná lokalita na okraji neveľkej obce Štefultov zaručuje príjemný oddych a načerpanie novej energie. Veľmi výhodná poloha chalupy umožňuje ako športové, turistické tak aj kultúrne vyžitie počas celého roka. V blízkom okolí sa nachádzajú turistické a cyklistické trasy geoparku. V zimnom období okolie ponúka možnosť bežkovania ako aj blízke vzdialenosti k lyžiarskym vlekom pre začiatočníkov aj náročných napr. v lyžiarskom centre SALAMANDRA Resort. Veľmi pekná turistická trasa v blízkosti vedie aj na známy vrch Sitno, ktorý ponúka nádherný výhľad na celé Slovensko. Na skok je aj do Banskej Štiavnice, ktorá ponúka množstvo kultúrnych a historických pamiatok a múzeí. Zariadenie sa skladá z: jednej 3-lôžkovej izby, jednej 5-lôžkovej izby s TV-SAT, kúpeľne so sprchovacím kútom a WC, kuchyne (plynový sporák, elektrická rúra, chladnička, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, kuchynský riad, práčka) a komory. Veľkou výhodou je, že sa prenajíma celá chalupa ku ktorej patrí aj veľká záhrada, takže súkromie je zaručené. Vonku je altánok pre 13 osôb s miestom pre grilovanie a zábavu. Veľká záhrada ponúka dostatočný priestor pre parkovanie a šantenie detí. Asi 5 min pešo sa nachádza futbalové ihrisko a rôzne hojdačky a preliezačky pre deti. Banskoštiavnické tajchy Vám v letných mesiacoch ponúkajú množstvo príležitostí kúpania a opaľovania. Najbližší tajch sa nachádza cca 1 km od objektu, obchod 800 m, reštaurácia 4 km, autobusová zastávka 200 m a vlaková stanica 4 km.
Penzión Almi
GPS: 48.461515, 18.898697 [48° 27' 41.45'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 7;
Web: http://slovensko.ubytovani-penziony.net/penzion-slovensko/%20penzion-almi
Penzión Almi o rozlohe 5000 m2 sa nachádza v historickej časti Banskej Štiavnice na okraji mestskej pamiatkovej rezervácie. Rozprestiera sa na južne orientovanom svahu s romantickým výhľadom na staré mesto a Štiavnické vrchy. V blízkosti areálu je Botanická záhrada(100m), vchod do stredovekej bane(150m), priezračné jazero Veľká Vodárenská (1km).Areál pozostáva z dvoch samostatných objektov. Prvý objekt je historický banský obytný dom opakovane prestavovaný, zrekonštruovaný v štýle 30tych, 40-tych rokov minulého storočia. Tento dvojpodlažný dom má štyri samostatné vchody. Na prízemí sa nachádzajú 4izby s kapacitou 10 lôžok +2 prístelky, 3 kuchynky a 3 kúpeľne. Na poschodí je spoločenská miestnosť s krbom, kuchyňa, 2izby s kapacitou 4 lôžka + 3 prístelky, kúpeľňa. Druhý objekt je historický panský dom v neoklasicistickom štýle originálne zrekonštruovaný. Na prízemí domu sa nachádza spoločenská miestnosť s krbom , miestnosť s barom z čerešňového dreva a ďalšia miestnosť . Kuchyňa spĺňajúca hygienické normy pre spoločné stravovanie. Toalety pre zákazníkov (ženy/muži) a toalety pre personál. Ústredné kúrenie je riešené drevoplynovým kotlom. Podkrovie má ubytovaciu kapacitu 13 lôžok s príslušenstvom v 5 izbách a hospodárska prístavba s podkrovím 6 lôžok. Na mieste je k dispozícii parkovisko pre 10 áut. V blízkosti sa nachádza: lyžiarske stredisko Salamander (8 km), Aquapark Vyhne (12 km) a kúpeľné stredisko Sklené Teplice (15 km). Autobusová zastávka sa nachádza 300 m od objektu.
Ubytovanie Gavalier
GPS: 48.460318, 18.892297 [48° 27' 37.14'', 18° 53' 32.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
V historickej budove Joergesovho domu, v ktorom sa nachádza aj Kaviareň Gavalier, nájdete ubytovanie v dizajnových izbách s citom prepájajúci historický ráz budovy a súčasného mobiliáru.
Hostia, ktorí sa u nás ubytujú, majú možnosť medzi dvoma typmi izieb. Tí hostia, ktorí sa rozhodnú pre ubytovanie typu Suite, vstúpia do obývacej miestnosti, v ktorej sa nachádza coffee-corner, sofa s TV a stará kachľová peca krásny výhľad z arkiéra na Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom. Ďalej sa tu nachádza spáleň s malým pracovným stolíkom. Do kúpeľne budete vstupovať cez renesančný portál, na ktorom je vyrytý historický text "Wnerwert was Got peschert". Výhodou tejto izby nie je len rozloha, ale aj priamy výhľad na Námestie sv. Trojice z akriera. Do ubytovania typu Štandard vstúpite priamo do menšej predsienky. Po ľavej strane je izba, v ktorej sa nachádza lôžko s kreslom a coffee-cornerom. Po pravej strane od vchodu do izby je menšia kúpeľňa s výhľadom do vnútorného nádvoria historickej budovy. Veríme, že ako hostia u nás zažijete príjemné spomienky, oddýchnete si a načerpáte veľa pozitívnej energie.
Občianska strelnica
GPS: 48.461428, 18.890134 [48° 27' 41.14'', 18° 53' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Širšie priestranstvo pôvodne vybudované pre potreby Streleckého spolku ešte v 16.-tom storočí. Na tomto mieste bola v 19. storočí vybudovaná kolkáreň a altánok, ktoré dlho slúžili pre oddych a relax štiavničanov. V 1. polovici 20. storočia bola väčšia plocha za hlavnou budovou upravená pre potreby Evanjelického učiteľského ústavu ako ihrisko, dnes je tam malé parkovisko. Tomuto účelu slúžila takmer do konca 20. storočia. Dlhý úzky pás záhrady, ktorý voľakedy slúžil pravdepodobne ako dráha kolkárne je zarastený, neprístupný a priestranstvo pod alejou chránených líp neudržianané a chátra. Rovnako z malej budovy nad týmto pásom sú len ruiny. Prístup k objektu je zo spodnej strany nemožný, nachádza sa tam súkromný pozemok patriaci k rekonštruovanej stavbe za "Učiteľákom"
Starý hostinec
GPS: 48.417478, 18.939449 [48° 25' 2.92'', 18° 56' 22.02'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Penzión Starý hostinec sa nachádza na mieste, na ktorom od nepamäti stál hostinec. Skladá sa z slovenskej reštaurácie, kde sa môžete pohostiť, oddýchnuť si, a z ubytovacej časti, v ktorej je možnosť prenocúvania, tak ako pred niekoľkými rokmi, keď furmani, ktorí tu nocovali do rána a potom šli s tovarom na rínok, do trhu do Štiavnice, alebo len tak prenocúvali náhodní pocestní, či vojaci, oficieri...Hľadáte hotel, chatu alebo penzión, kde budete mať trošku súkromia a pohodlia na oddych? Penzión Starý hostinec, ktorý sa nachádza iba 6 km od historického mesta Banská Štiavnica vám ponúka ubytovanie v tichom dedinskom prostredí obce Svätý Anton. Naše zariadenie je vhodné pre jednotlivcov aj skupiny ako sú rodiny s deťmi (rodinné oslavy), firemné kolektívy (firemné akcie, školenia a semináre). Príjemné chvíle môžete u nás stráviť v lete aj v zime. Náš penzión pre vás pripravil širokú škálu zaujímavostí a akcií. Ubytovanie ponúkame v tradične zariadených izbičkách, z ktorých je každá upravená podľa vybraného regiónu Slovenska alebo jednotlivých obcí z okolia Banskej Štiavnice. Volajú sa Detva, Myjava, Liptov, Spiš, Hont, Prenčov, Hrušov, Krnišov. Našim návštevníkom sa páčia pestré animačné programy (folklór, remeslá, ľudové zvyky ako zabíjačka, stavanie májov), ktoré dokážeme pripraviť aj na mieru. Svoje telo aj ducha môžu zrelaxovať v relax centre - Dobrô telo, ktoré je súčasťou zariadenia. Penzión má kapacitu 28 pevných lôžok a 10 prístelkov, ktoré sú umiestnené v 12-tich podkrovných dvojlôžkových izbách a trojlôžkových izbách s prístelkami. Izby majú vlastné sociálne zariadenie, televízor, chladničku a rádio s CD prehrávačom. Súčasťou penziónu je aj jedna dvojlôžková izba s bezbariérovým prístupom. Pre našich návštevníkov je tu aj možnosť ubytovania sa s domácimi miláčikmi. Počas pekného počasia si môžu návštevníci posedieť v záhradke pri grile. V penzióne prevláda vôňa dreva, ktorá vás na okamih vytrhne z kolobehu mestského života.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412706, 18.939511 [48° 24' 45.74'', 18° 56' 22.24'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Penzión Antolský mlyn sa nachádza v obci Svätý Anton v malebnom prostredí Štiavnických vrchov, neďaleko Banskej Štiavnice, mesta so slávnou banskou históriou. Penzión stojí na mieste pôvodného mlyna, ktorý slúžil širokému okoliu. Penzión Antolský mlyn je miesto, kde na Vás čaká príjemné ubytovanie pre 25 hostí, chutné jedlo a samozrejme milý a ochotný personál. Prostredie penziónu poskytuje vhodné podmienky na rodinnú rekreáciu a rodinné, menšie spoločenské a firemné podujatia. Blízke okolie ponúka široké možnosti oddychu, poznania, aktívneho pobytu pre turistov, priateľov prírody, záujemcom o históriu či športovcov. Ubytovaciu kapacitu penziónu tvorí 7 izieb a apartmán. Každá izba je vybavená predsieňou, príslušenstvom so sprchovacím kútom, WC. Izby je možné doplniť prísteľkou. V ponuke sú dve bezbariérové dvojlôžkové izby, štyri dvojlôžkové izby a jedna dvojlôžková izba plus. V našom penzióne radi privítame každé zvieratko. Preto Vám nič nebráni vziať so sebou tiež svojho najlepšieho priateľa, ktorý si dosýta užije prírodu a čerstvý vzduch.
Ranč Nádej
GPS: 48.419030, 18.935326 [48° 25' 8.51'', 18° 56' 7.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Ubytovanie je stavané pre klientelu, ktorá nehľadá luxus a pohodlie, ale vyhľadáva prírodné krásy, historické pamiatky, pekné scenérie a hlavne kľud a oddych. Pohodu zaručujeme mladým rodinám, ktoré radi trávia voľný čas v prírode a orientujú sa s detičkami z veľkomiest na vidiek za poznaním domácich tradícií, zvierat. Rovnako tu nájdu záľubu aj návštevníci v dôchodkovom veku pre nevyčerpateľný pokoj a nenáročné prechádzky do širokého okolia. V letnej sezóne predstavuje toto miesto nezabudnuteľné spomienky z detských táborov.
Café Madeira
GPS: 48.406578, 18.940292 [48° 24' 23.68'', 18° 56' 25.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Ubytovanie Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Dom Rovne
GPS: 48.399513, 18.926525 [48° 23' 58.25'', 18° 55' 35.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Dom Rovne sa nachádza pod vrchom Sitno pri obci Svätý Anton .Je v tichom prostredí obklopený lesom asi 2 Km od obci. Pre ľudí z rušného mesta a života okolo nich je to ideálne miesto na oddych.Celková kapacita je 9+1 miest. (2 izby, kúpeľňa, kuchyňa). Celý dom je príjemne zariadený. V každej izbe je TV, rádio. Kuchyňa je kompletne zariadená s chladničkou, sporákom, mikrovlnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou. Vonku sa dá posedieť pri ohníku a grilovať .Parkovanie je pri objekte. K nám si môžete priniesť aj domácich miláčikov.
Soví dom
GPS: 48.421799, 18.943744 [48° 25' 18.48'', 18° 56' 37.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svatý Anton 292, 96972
Ubytovacie zariadenie Soví Dom sa nachádza v parku hradu Svätý Anton a ponúka izby s terasou zariadené zrenovovaným historickým nábytkom a knižnicu. Personál recepcie je vám k dispozícii 24 hodín denne.Všetky izby majú vlastnú kúpeľňu a sú vybavené TV s plochou obrazovkou, kávovarom, rýchlovarnou kanvicou a hriankovačom. V jednej z ubytovacích jednotiek je tiež klavír.Počas pobytu v zariadení Soví Dom si môžete oddýchnuť na terase alebo v záhrade s grilom. Taktiež si môžete zadarmo zahrať rôzne hry, ako napríklad pétanque.Stravu si môžete objednať dopredu, pričom jedlá sa podávajú priamo na izbách. Obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov a reštaurácia 800 metrov.K dispozícii máte tiež požičovňu bicyklov. Priamo na mieste môžete využívať bezplatné parkovisko. Banská Štiavnica je vzdialená 5 km a lyžiarske stredisko Salamandra necelých 7 km. Za príplatok máte k dispozícii aj službu kyvadlovej dopravy.
Socha Svätého Vendelína
GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsvätejšejTrojice
GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Hotel Topky
GPS: 48.408587, 18.853169 [48° 24' 30.91'', 18° 51' 11.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Hotel Topky leží v pokojnej, na lesy bohatej chránenej krajinnej oblasti v Štiavnických vrchoch, priamo pri jazere Počúvadlo. Hotel s rodinnou atmosférou ponúka ubytovanie v 5 jednoposteľových a 26 dvojposteľových izbách, zariadených nábytkom z prírodného dreva. Každá izba má sprchovací kút a WC. Stravovanie ponúkame v zimnej záhrade s kapacitou 55 osôb a v krbovej miestnosti pre 26 osôb. Posedieť pri kávičke alebo vínku si môžete v kaviarni pre 28 osôb.
V lete je k dispozícii aj letná terasa. Firmám, ktoré chcú u nás urobiť seminár ponúkame spoločenskú miestnosť pod strechou hotela s prekrásnym výhľadom na celé jazero. Pre voľný čas ponúkame minigolf, horské bycikle, jazdu kočom, pre deti jazdenie na poníkoch. V oddychovom centre ponúkamu saunu, whirlpool, solárium a fitness zariadenia.
Kaplnka svätého Ondreja r.k.
GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.
Prícestný kríž
GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.
Kríž pri šachte Maximilián
GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou
GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.
Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián
GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.
Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša
GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11
Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.
Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore
GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.
Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice
GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.
Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša
GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.
Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom
GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.
Kaplnka: Ježiš pred Herodesom
GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.
Kaplnka: Bičovanie Ježiša
GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.
Ecce homo a žalár
GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.
Kaplnka: Ježiš nesie kríž
GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.
Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž
GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.
Kaplnka: Svätý hrob
GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.
Kaplnka: Obriezka
GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.
Kaplnka: Útek do Egypta
GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6
Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme
GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.
Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou
GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.
Kaplnka: Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24
Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)
GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund
GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.
Kaplnka: Ježiša pochovávajú
GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.
Kaplnka bolestného srdca Panny Márie
GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).
Posledná večera
GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.
Kaplnka Božského srdca ježišovho
GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.
Chata Simonka
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Simona Mlynáriková, +421 902 839 693; +421 903 496 401
Chata Simonka je situovaná v prekrásnej prírode Štiavnických vrchov, v príjemnej pokojnej časti na okraji malebnej obce Banský Studenec. Výborná poloha chaty v tichom prostredí pri lese je zárukou dovolenky plnej oddychu, maximálneho pokoja a súkromia. Spríjemniť Váš pobyt si môžete hubárčením, príjemnými prechádzkami k neďalekým jazerám či bohatými možnosťami turistiky.
Chata SOFIA
GPS: 48.4539, 18.97981 [48° 27' 14.04'', 18° 58' 47.32'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Andrášek: +421 911 309 268;
Web: www.oikonip.szm.sk
Chata Sofia sa nachádza v rekreačnej oblasti Jazero v katastri obce Banský Studenec v blízkosti Kolpašského jazera.
Chata Kysihýbel
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Vladár: +421 903 320 357; +421 904 552 954
Chata Kysihýbel sa nachádza v peknom prostredí na samote v blízkosti obce Banský Studenec neďaleko mesta Banská Štiavnica.
Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín
GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.
Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467313, 18.886789 [48° 28' 2.33'', 18° 53' 12.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MV-1-02)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Vila Vážka
GPS: 48.435385, 18.859624 [48° 26' 7.39'', 18° 51' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mária Ševečeková; tel: +421 908086531; email: vazka@vilavazka.sk
Vo Vile Vážka nájdete vždy čisté a útulné izby, vybavené štandardným zariadením, vrátane TV a wifi pripojenia. Každá izba má vlastné WC a sprchu. K dispozíci je spoločná kuchyňa s plným vybavením. V prízemnej časti objektu sa nachádza tichá nefajčiarska kaviareň s letnou aj zimnou terasou.
Kapacita zariadenia je 14 osôb:
2 x dvojlôžková izba 2 x trojlôžková izba 1 x štvorlôžková izbaPrístup k objektu je priamo z hlavnej cesty, hostia majú k dispozícii súkromné parkovisko. Penzión je obkolesený veľkým pozemkom, k dispozícii je ohnisko s posedením.
Ubytovanie so zvieratami nie je možné.
Nájdete u nás Útulné, vždy čisté a štandardne vybavené priestory Príjemnú kaviareň Wifi internetové pripojenie Posedenie pri ohnisku Krásnu okolitú príroduPenzión Alžbeta
GPS: 48.438848, 18.864377 [48° 26' 19.85'', 18° 51' 51.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 40, 969 81; tel: +421 907429740, +421 905853479
Penzión Alžbeta sa nachádza v Štiavnickom pohorí, ktoré je vstupnou bránou do Banskej Štiavnice. Je umiestnený v Štiavnických Baniach, v ktorých sú 4 jazerá, vhodné turistické trate, možnosti rybolovu a hubárčenia. Penzión je vybavený: 2x apartmán, 4x podkrovné izby, letná terasa, záhradný krb, detské ihrisko a možnosť zahrať si tenis. Celodenné stravovanie. V zimnom obdobi možnosť lyžovania na novootvorenom lyžiarskom stredisku Salamandra. 1400 m dlhá zjazdovka a moderná 4-sedačka.
Kapacita 18 osob.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405213, 18.857091 [48° 24' 18.77'', 18° 51' 25.53'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405136, 18.857351 [48° 24' 18.49'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404758, 18.857437 [48° 24' 17.13'', 18° 51' 26.77'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.40476, 18.857211 [48° 24' 17.14'', 18° 51' 25.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404744, 18.857042 [48° 24' 17.08'', 18° 51' 25.35'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Chata Katka
GPS: 48.403557, 18.856214 [48° 24' 12.81'', 18° 51' 22.37'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Malá chatka 150 metrov od Počúvadlianskeho jazera - zrekonštruovaná s kapacitou 6 až 8 osôb, sa nachádza v známom rekreačnom stredisku Počúvadlo, 150 metrov od jazera. Prenajať si ju môžu ako rodiny s deťmi, tak aj menšie skupiny priateľov, ktorým poskytne dostatočné súkromie.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Penzión Hron
GPS: 48.4015470, 18.8534200 [48° 24' 5.57'', 18° 51' 12.31'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mobil: 0910 910545, 0903 394010, e-mail: chatahron@chatahron.sk
Rekreačné zariadenie tvorí päť jednoposchodových budov vytvárajúcich ucelený areál, súčasťou ktorého je športové ihrisko i ihrisko s preliezkami pre najmenších návštevníkov, priestor pre posedenie pri táboráku. Samozrejmosťou je dostatok parkovacích miest. Zabaviť sa môžete v štyroch priestranných spoločenských miestnostiach, z ktorých dve slúžia aj ako jedálne. V jednej z nich je kozub, spríjemňujúci posedenie najmä počas chladnejších večerov. V saune sa zas zbavíte telesnej únavy i stresu. K dispozícii je i bufet. Oddýchnuť si môžete i pri stolnom tenise, či stolnom futbale. Naše zariadenie je vhodné na individuálnu či rodinnú rekreáciu, detské tábory, školy v prírode, školské výlety, sústredenia, školenia...
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Penzión Anna
GPS: 48.403301, 18.856509 [48° 24' 11.88'', 18° 51' 23.43'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: penzionanna@centrum.sk, 0915 830 678
Penzión Anna je situovaný v nádhernej prírode Štiavnických vrchov, vo vzdialenosti len 80 metrov od najväčšieho jazera v okolí Banskej Štiavnice - Počúvadlianskeho jazera.
Chata Veverka
GPS: 48.40393, 18.85612 [48° 24' 14.15'', 18° 51' 22.03'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 915 830 678,
Chatu Veverka nájdete v krásnom lesnom prostredí Štiavnických vrchov, v blízkosti približne 250 metrov od veľmi vyhľadávaného Počúvadlianskeho jazera.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána. Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.
Chata DOROTKA
GPS: 48.403517, 18.856482 [48° 24' 12.66'', 18° 51' 23.34'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 904 138778
Chatka Dorotka sa nachádza 70 m od jazera Počúvadlo.
Chata Počúvadlo
GPS: 48.402579, 18.854543 [48° 24' 9.28'', 18° 51' 16.35'']
Obec: Močiar
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421910573037, winer@winer.sk; kukalukas@gmail.com; stanislav.kuka@gmail.com
Počúvadlo, chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Modrá ruža
GPS: 48.41895, 18.89953 [48° 25' 8.22'', 18° 53' 58.31'']
Obec: Ilija
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislav Kazík: tel. č.: +421 905 617 066, e-mail: lakazik@gmail.com
Chata Blue Rose sa nachádza v peknej obci Ilija len 1 km od známeho mesta Banská Štiavnica. Chata má celkovú kapacitu 11 osôb a priľahlá drevenica 4 až 5 osôb. Súčasťou chaty je aj plne zariadená kuchyňa, dve WC, kúpelňa, vínna pivnička a vonkajší krb s posedením.
Hotel Hviezda
GPS: 48.168547, 18.885266 [48° 10' 6.77'', 18° 53' 6.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: +421 45 558 32 31-2; Mobil: +421 907 844 301; e-mail: recepcia@hviezda-dudince.sk
Charakter zariadenia: biznis, kongresový, kúpeľný, prázdninový, pre rodiny s deťmi, školenia, menšie akcie, teambuilding, wellness
Hotel Panorama
GPS: 48.1670130 , 18.8975780 [48° 10' 1.25'', 18° 53' 51.28'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Novootvorený Hotel Panoráma je situovaný v tichej časti, približne 1 km od centra známeho kúpeľného mesta Dudince. Svojou príjemnou klímou a najväčším počtom slnečných dní v roku, láka dovolenkárov celé desaťročia. Pobyt si hostia môžu spríjemniť fakultatívnymi výletmi do okolia alebo návštevou termálneho kúpaliska Santovka.
Hotel Panoráma disponuje 26 izbami s kapacitou 56 lôžok. Každá izba je vybavená vlastným WC a sprchovacím kútom, televízorom so satelitným rozvodom.Salónik poskytuje možnosť usporiadať školenia ako aj kongresy.Hotel má vlastné parkovisko pre osobné autá a autobusy.
Hotel Minerál
GPS: 48.168918, 18.883749 [48° 10' 8.1'', 18° 53' 1.5'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 45 550 60 01, Email: rezervacie@hotelmineral.sk
V okrese Krupina priamo v centre mesta Dudince sa nachádza zrekonštruovaný Hotel Minerál Dudince. V tesnej blízkosti hotela sa nachádzajú Kúpele Dudince. Svojím vybavením a službami hotel nadštandardne uspokojuje svojich zákazníkov. Hotel je atraktívnym miestom pre zorganizovanie konferencií, seminárov, či školení v priestoroch kongresovej a rokovacej miestností a v prípade spoločenských podujatí je k dispozícii veľká spoločenská sála. Pre oddych a regeneráciu odporúčame navštíviť Wellness centrum priamo v hoteli. Hotel pre svojich klientov ubytovaných v residence apartmánoch ponúka súkromné wellness, ktoré sa nachádza na 6. podlaží hotela.
Kúpeľný hotel RUBÍN
GPS: 48.166766, 18.878464 [48° 10' 0.36'', 18° 52' 42.47'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-rubin
Hotel Rubín patriaci do areálu Kúpeľov Dudince sa vyznačuje komfortom, ktorý uspokojí aj náročnejších hostí. V interiéroch Vás privítajú príjemné pastelové farby.Do vybavenia izieb patrí kúpeľňa so sprchou a WC, televízor, rádiobudík, chladnička s minibarom, telefón s priamym volaním, pripojenie na internet a balkón. Niektoré apartmány majú v kúpeľni vaňu namiesto sprchy a niektoré nedisponujú balkónom. Súčasťou hotela je reštaurácia, jedáleň, espresso a lobby bar. Môžete si zahrať tenis na vonkajšom tenisovom kurte, loptové hry na plážovom ihrisku, ako aj bowling, squash či biliard a zacvičiť si môžete vo fitness centre. Dokonalý relax si užijete vo Vitálnom svete Wellnea, v ktorom sa nachádza vírivý bazén, sauny a vybrať si môžete zo širokej ponuky masáží. Hotel disponuje aj vonkajším bazénom.
Liečebný ústav DIAMANT ***
GPS: 48.1676920, 18.883097 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46, E-mail: diamant@diamant.sk
Kúpele Diamant Dudince *** poskytujú ubytovanie v jedno, dvojlôžkových izbách, apartmánoch s príslušenstvom (WC, sprcha alebo vaňa, chladnička, satelitná a káblová TV, rádio, pripojenie na internet, telefón s priamym volaním, určité izby s klimatizáciou), balkónom a s výhľadom do parku. Imobilným klientom ponúka bezbariérové izby (bez balkóna) s príslušenstvom a s výhľadom do parku.
Hotel FLÓRA Dudince **
GPS: 48.1618580, 18.8738870 [48° 9' 42.69'', 18° 52' 25.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: e-mail: hotelfloradudince@stonline.sk, Tel.: 00421-45-5583132, 00421-45-5583742, 00421-45-5583743, 00421-45-5583744
V okrajovej časti kúpeľného mesta Dudince je situovaný Hotel Flóra a v jeho blízkosti sa nachádza Aquapark s bazénmi s minerálnou vodou. Dudince patria medzi najznámejšie kúpele vďaka svojej liečivej vode. Kapacita hotela je 139 lôžok. Hostia sa môžu ubytovať v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách a apartmánoch. Všetky izby majú balkón a vlastné sociálne zariadenie. Hotel ponúka aj možnosť doobjednania prístelky. Pre hostí je k dispozícii hotelový bazén s letnou terasou a pohodlnými lehátkami. V hotelovom komplexe je k dispozícii sauna, masáže, vírivka, antukový tenisový kurt a požičovňa bicyklov.
Hotel PRAMEŇ Dudince **
GPS: 48.1705280 , 18.8797420 [48° 10' 13.9'', 18° 52' 47.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kontekt : Tel: 045 52 44 100, 0915 532 513, e-mail: info.pramen@gmail.com
Web: www.dudincepramen.sk
Charakter zariadenia: kúpeľný, wellness . Vďaka príjemnej rodinnej atmosfére, peknému a čistému prostrediu, výbornej domácej kuchyni a kvalitným službám Sivek Hotels***Hotel Prameň Dudince vyhovie aj najnáročnejším zákazníkom. Hotel Prameň Dudince je hotel rodinného typu s dlhoročnou tradíciou v centre kúpeľného mesta. Realizuje rôzne druhy pobytov - víkendové, relaxačné,rekondičné seniorské a predovšetkým liečebno - rehabilitačné. Tiež umožňuje rôzne firemné akcie a rodinné oslavy. Pod jednou strechou ponúka okrem kvalitných medicínskych služieb moderný krytý bazén, sauny a vírivku v novom Relax centre.
Penzión Villa EVA *
GPS: 48.1719520, 18.8864030 [48° 10' 19.03'', 18° 53' 11.05'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 00421 45 5583 005, 00421 (0)907 834 179, e-mail: penzionevadudince@gmail.com
Villa Eva poskytuje ubytovanie v Dudinciach v pokojnej štvrti na okraji mesta. Penzión disponuje dvojlôžkovými a trojlôžkovými izbami, pričom každá izba má vlastné sociálne zariadenie a možnosť pridania prístelky. Na dvoch izbách sa nachádza balkón. V záhrade penziónu je pre hostí k dispozícii altánok s grilom a detské ihrisko a malý vonkajší bazén. V priestoroch objektu dostupné WiFi pripojenie na internet. Parkovanie hostí je zabezpečené v areáli penziónu.
Penzión BYSTRICA
GPS: 48.1699140, 18.885190 [48° 10' 11.69'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ttel.: +421 45 55 83 647, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Poskytujeme ubytovanie v štyroch dvojposteľových izbách s možnosťou prístelky s kompletným vybavením. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Penzión KLOST
GPS: 48.1700270, 18.8776360 [48° 10' 12.1'', 18° 52' 39.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: klochan@nextra.sk, telefón: +421 45 5583055, +421 903 250113
Penzión KLOST môžete nájsť na juhu stredného Slovenska v kúpeľnom mestečku Dudince. Komplex pozostáva z hlavnej budovy penziónu, v ktorej okrem izieb sa nachádza aj reštaurácia, a turistickej ubytovni. Hlavná budova ponúka útulné ubytovanie v dvoj a trojlôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením, sprchou, televízorom a rádiom. V turistickej časti, ktorá je vhodná pre skupiny, ale aj rodiny s deťmi sa nachádzajú takisto dvoj a trojlôžkové izby vybavené televízorom. Kúpeľne a sociálne zariadenia sú však na chodbe zvlášť na každom poschodí. K dispozícii je tu spoločná kuchynka na prípravu vlastnej stravy.
Park Hotel HOKOVCE
GPS: 48.15208, 18.87029 [48° 9' 7.49'', 18° 52' 13.04'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: 00421 - 36 - 7491433, 00421 - 36 - 7491433
Náš nový hotelový komplex je situovaný v bezprostrednom susedstve známeho kúpeľného mesta Dudince a je umiestnený pri peknom lesoparku. Obec Hokovce, v ktorej sa Hotel Park nachádza, leží na spojnici medzi Budapešťou a Varšavou cca.2 km južne od Dudiniec. Veľmi príjemná klíma tohoto regiónu láka dovolenkárov už dlhé desaťročia. V liečivých vodách dudinských prameňov sa kúpali už rímske légie pred našim letopočtom. Kúpalisko s termálnou liečivou vodou je otvorené pre verejnosť od mája do septembra. Teplota termálnej vody je 28 stupňov °C.
Hotel JANTÁR
GPS: 48.16163 , 18.87729 [48° 9' 41.87'', 18° 52' 38.24'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 061, 55 83 061, e-mail: jantar@hoteljantar.sk
Útulné a pohodlné ubytovanie podľa Vašich predstáv... Hotelový komplex Jantár sa nachádza 2 km od kúpeľného mestečka Dudince, na konci pešej zóny. Na pokojnom mieste, kde začínajú malé vinice. Je zložený z dvoch častí, z ktorých jedna je ubytovacia a druhá relaxačná. Hotel ponúka svojim hosťom ubytovanie v 76 izbách (152 lôžok) . Izby sú útulné, čisté a novo-zariadené. Väčšina izieb má nádherný výhľad do okolia. V hoteli je i prístup k vysokorýchlostnému internetu.
Hotel Európa BUČINÁR
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 367, 0907 039 003
Hotel Europa-Bučinár je hotelové zariadenie zaradené do kategórie a triedy GARNI Hotel*. Slovenským olympijským výborom mu bol udelený štatút Národného olympijského rehabilitačného a regeneračného centra kvôli zámerom vybudovať z neho stredisko na prípravu, rehabilitáciu, regeneráciu a rekreáciu vrcholových športovcov. Nachádza sa v tichom prostredí na okraji kúpeľného mesta Dudince. Od kúpeľného parku je vzdialený 2 km. Hotel poskytuje svoje služby a priestory i firmám na firemné stretnutia, školenia, prezentačné akcie či sústredenia športovcov, tanečných klubov, spoločenské udalosti a pod.
Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 51 911, 917 478 130, e-mail: penzion@umlynarky.sk
Jedinečné prostredie pre prázdninujúce rodinky, romantické páriky, wellness fanušíkov či biznis klientelu unikajúcu každodennému stresu v Dudinciach. Hostia sú unesení mimoriadnym pocitom tepla a komfortu v exkluzívne zariadených apartmánoch a izbách. Na Vaše starosti Vám pomôže zabudnúť jedno z top slovenských Wellness & Spa centier a jeho špecialisti pomocou masáží, kozmetických a regeneračných wellness procedúr. Penzión je tiež ideálnym miestom pre firemné stretnutia, semináre, školenia, firemné večierky alebo svadby vo vynikajúcej lokalite Dudiniec.
Penzión Fortuna
GPS: 48.1644, 18.895315 [48° 9' 51.84'', 18° 53' 43.13'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 903 890 089, +421 907 433 892, e-mail: info@fortunadudince.sk
Penzión Fortuna Vám ponúka ubytovanie v tichom prostredí kúpeľného mesta_Dudince, miesta pre oddych a relax. Ubytovanie je možné v piatich apartmánových bytoch vybavených TV, SAT, WiFi, kuchynkou, kúpeľňou, balkónom s celkovou kapacitou 25 postelí. Ponúkame Vám využitie bazénu priamo v objekte penziónu, terasy a krbu v záhradnej časti penziónu. V prípade záujmu zabezpečíme donášku jedla z reštaurácie U Sv. Petra. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať.
Penzión Gabika
GPS: 48.170157, 18.876829 [48° 10' 12.57'', 18° 52' 36.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel: 00421 905 259 207, E-mail: Penziondudince@Penziondudince.Sk
Rodinný penzión je vzdialený len 350 m od termálneho kúpaliska Dudinka a kúpeľných domov Diamant, Rubín a Smaragd v kúpeľoch Dudince. Penzión je určený najmä pre návštevníkov, ktorí hľadajú a ocenia útulnosť a rodinnú atmosféru tohto zariadenia v malebnom prostredí kúpeľov Dudince.
Ubytovanie v súkromí Launerovi
GPS: 48.170425, 18.883215 [48° 10' 13.53'', 18° 52' 59.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Miroslav Launer: +421 915 988 056, +421 918 465 734, +420 773 647 521, e-mail: miroslava.launerova@gmail.com
Umiestnenie: V centru kúpeľného mestečka Dudince. Ubytovanie: Privát v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osôb v 2 izbách. Izby sú 3-lôžkové, nepriechodné. V každej izbe je vlastná kúpeľňa (sprchový kút, WC), TV a WiFi pripojenie. Na poschodí je spoločná kuchyňa (chladnička s mrazničkou, mikrovlnka, dvojplatnička, rýchlovarná kanvica,...) a veľká terasa. Posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko, domček a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore. Ubytovanie je v prevádzke mimo vykurovacie období (v mesiacoch 04-09).
Ubytovanie v súkromí - Zlesík
GPS: 48.16609100 , 18.89384100 [48° 9' 57.93'', 18° 53' 37.83'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jaroslav Zlesík: 0905100870
Charakter zariadenia: lacné ubytovanie, prázdninový prenájom.
Penzión Veperec Hokovce
GPS: 48.157247, 18.868434 [48° 9' 26.09'', 18° 52' 6.36'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing. Oskár Sekereš: +421 911685411, +421 911141253, oskar.sekeres@arbos.sk
Web: http://www.arbos.sk
Penzión sa nachádza v Obci Hokovce v bezprostrednej blízkosti kúpeľného mesta Dudince. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí mimo verejných komunikácií s možnosťou parkovania vo dvore.
Chata na Viniciach
GPS: 48.30282, 18.96169 [48° 18' 10.15'', 18° 57' 42.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: babiakmarek@gmail.com, tel.: 0907083770
Chata na Viniciach je situovaná krásnom tichom prostredí na južných svahoch Štiavnických vrchoch, v pokojnej časti vinohradnícko-chatovej oblasti obce Hontianske Nemce. Ideálna poloha chaty v nádhernom prostredí viníc v kombinácii so zabezpečeným maximálnym súkromím a komfortom ubytovania je zárukou dovolenky plnej relaxácie a oddychu. Blízke okolie ubytovania je veľmi bohaté na minerálne termálne pramene. Počas Vášho pobytu si tak môžete vychutnať dokonalý relax v blízkych kúpeľoch Dudince, Vyhne, Sklené Teplice či v areáli termálneho kúpaliska Santovka (všetko v okruhu do 30 minút autom). Spríjemniť Váš voľný čas si môžete aj nenáročnými prechádzkami k blízkej vodnej nádrži Sebechleby, turistickými túrami okolitou očarujúcou prírodou Štiavnických vrchov, hubárčením, rybolovom alebo degustáciou lahodných vín dopestovaných v našich vlastných vinohradoch.
Privát STRIEBORNÁ
GPS: 48.167955, 18.892332 [48° 10' 4.64'', 18° 53' 32.4'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 918 143 942, +421 908 449 573
Ubytovanie je vhodné pre hostí, ktorí bývajú na súkromí a chodia na procedúry do liečebných zariadení Kúpele Dudince, a.s., Kúpele Diamant Dudince a iných liečebných zariadení v Dudinciach.
Rovnako odporúčame pre rodiny s deťmi, väčšie skupiny a tiež pre pre návštevníkov…
Privát Hájovňa *****
GPS: 48.49451, 18.95105 [48° 29' 40.24'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Palkovičová: +421 949 31 33 30, +421 905 33 11 77, +421 915 11 33 77
Ubytovanie na súkromí nachádzajúce v magickom a čarokrásnom prostredí CHKO Štiavnické vrchy, na samote, len km od mesta UNESCO Banskej Štiavnice s celoročnou prevádzkou a zaručeným súkromím v tichu okolitej prírody.
Chata Viktória
GPS: 48.44104, 18.87063 [48° 26' 27.74'', 18° 52' 14.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: chata.viktoria@gmail.com, 0944/925248
Chata Viktória sa nachádza v obci Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici.
Privát Bagha
GPS: 48.439116, 18.893231 [48° 26' 20.82'', 18° 53' 35.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Katarína Šebeňová: Mobil: 0903976862, e-mail: skolazdravia@azet.sk
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Apartmán Jana
GPS: 48.43996, 18.86681 [48° 26' 23.86'', 18° 52' 0.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 917 717 313, e-mail: jankadaub@gmail.com
Ubytovanie v rodinnom dome, samostatný vchod, možnosť parkovania vo dvore. Apartmán pre max. 5 osôb pozostáva z chodbičky, úplne vybavenej kuchynky spojenej s obývačkou s rozťahovacou pohovkou a TV prijímačom. Wi-Fi pripojenie na internet. V spálni sa nachádza manželská posteľ a 1 samostatná posteľ. Kúpeľňa je spojená s WC.
Vonku si môžete posedieť v záhradnom altánku a prípadne grilovať na elektrickom grile.
Apartmán U Holiča
GPS: 48.45881, 18.8875 [48° 27' 31.72'', 18° 53' 15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 908 344 668, +421 45 692 15 24, e-mail: apartmanuholica@gmail.com
Náš apartmán U Holiča sa nachádza pod Paradajzom nad starobylým centrom mesta s nezabudnutelným výhľadom na Starý a Nový Zámok, Klopačku a Kalváriu s blízkym prístupom do centra mesta.
Penzión Relax
GPS: 48.166969, 18.891546 [48° 10' 1.09'', 18° 53' 29.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 389 888, penzionrelaxdudince@gmail.com
Penzión ponúka príjemný pobyt v krásnom a zdravom prostredí v blízkosti termálnych kúpeľov. Pokojné miesto pre oddych od každodenného stresu v tichom prostredí, bez zníženia Vášho vlastného komfortu. Umožňuje ubytovanie na predĺžený víkend, k ambulantnej liečbe v kúpeľoch, rodinné stretnutia, pobyty mladých rodín s deťmi, aktívny víkend či dovolenku so športovým vyžitím, firemné stretnutia a neformálne stretnutia s kolegami, ubytovanie s vlastnou možnosťou prípravy stravy ,stretnutia známych, relaxačný a wellness pobyt, poznávací pobyt, aj pobyt zdravého životného štýlu.
Chata u Halčianskeho jazera
GPS: 48.464325, 18.955595 [48° 27' 51.57'', 18° 57' 20.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislava Valášková: +420 604 332 049
Chata v tesnej blízkosti Halčianskeho tajchu.
Privát Banská Belá
GPS: 48.475525, 18.93319 [48° 28' 31.89'', 18° 55' 59.48'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: 00421 903 390 613
Júlia Slížová, Banská Belá 73, 966 15 Banská Belá
Farský kostol sv. Jána evanjelistu
GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.
Prícestný kríž – božia muka pri OÚ
GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.
Kaplnka
GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.
Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista
GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.
Studnička
GPS: 48.412712, 18.789038 [48° 24' 45.76'', 18° 47' 20.54'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prírodná studnička (prameň), prekrytá drevenou konštrukciou chrániacou pred znečistením.
Ubytovanie Marína
GPS: 48.461259, 18.890565 [48° 27' 40.53'', 18° 53' 26.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kutnohorská 1; 96901; Tel.: +421 948143255; +421 911239583; E-mail: mail@penzion-marina.sk
Ponúkame príjemné ubytovanie v novozariadených izbách priamo v centre Banskej Štiavnice. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí obklopené zeleňou.
lacné ubytovanie v centre Banskej Štiavnice, ubytovanie v centre mesta Banská Štiavnica - 5 min. peši od nám. sv. Trojice, veľké neplatené nestrážené parkovisko hneď vedľa budovy, vlastné ohnisko, k dispozícii gril, k dispozícii detská postieľka, kuchynka pre hostí, predaj hygienických potrieb a suvenírov na recepcii, za príplatok spoločenská/konferenčná miestnosť, raňajky pre skupiny od 12 osôb...Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.
Prameň pod Červenou studňou
GPS: 48.467878, 18.885204 [48° 28' 4.36'', 18° 53' 6.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prirodzený prameň s pitnou vodou patrí medzi niekoľko malých prameňov v zdrojovej-pramennej časti toku Štiavnica. Okolie prameňa bolo upravené v roku 2012.
Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou
GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda
GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla
GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.
Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.
Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.
Stará banícka kaplnka
GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.
Kysihýbelský akvadukt
GPS: 48.45368, 18.9277 [48° 27' 13.25'', 18° 55' 39.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Keška ukrytá v strome na zemi.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla
GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Ubytovanie Belavita
GPS: 48.459701, 18.894944 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 41.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Robert Lacko; Mob: 0903942626; E-mail: rlacko@post.sk
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/katalog-firiem/201-belavita.html
Apartmán v rodinnom dome s váhľadom, na ktorý nezabudnete: 2 samostatné izby, spoločná kuchyňa, kúpeľňa.
Ubytovanie Betka
GPS: 48.455021, 18.901439 [48° 27' 18.08'', 18° 54' 5.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná 4; Mob: +421903053868; Email; betka20@post.sk
Ubytovanie v rodinnom dome pre 10 osôb v centre mesta. Veranda, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa, dve spálne. Záhrada a ohnisko
Chata č. 421
GPS: 48.453447, 18.979806 [48° 27' 12.41'', 18° 58' 47.3'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ondrej Linkeš; E-mail: geolink@stonline.sk; Tel: 088/4193340
Web: http://www.iubytovanie.sk/zariadenia/chata/chata-c-421/
Ubytovanie blízko centra obce Banský Studenec.
Chata Pažítky
GPS: 48.458802, 18.960060 [48° 27' 31.69'', 18° 57' 36.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 045/6922211; e-mail: kysihybel@centrum.sk
Ubytovanie a víkendové pobyty na horskej chate patriacej Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici. Kapacita zariadenia je 10-12 osôb.
Domček pod Kalváriou
GPS: 48.463242, 18.907574 [48° 27' 47.67'', 18° 54' 27.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J.Gagarina 2; mob: 0908 832490; 0907 983827; e-mail: ondrikh@hotmail.com
Rekreačný domček na úpätí vrchu Galgenberg s dominantou Banskej Štiavnice – Kalváriou. Viac info na kontaktnej webovej adrese...
Božia muka – ukrižovanie Krista
GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka.
Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom
GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom
GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská
GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.
Slovenské povesti - Sitno
GPS: 48.40202, 18.88695 [48° 24' 7.27'', 18° 53' 13.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jednoducha tradicional cache venovana panovi Janovi Truchlikovi - amaterskemu archeologovi, ktory niekolko desatroci stravil pri archeologickych vyskumoch na tejto lokalite a v tychto bralach nechal zdravie i život.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Súsošie Panny Márie (Immaculata)
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Kaplnka – Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.
Prameň – studnička nazývaná Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930532 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prícestná kaplnka s čistou pramenitou vodou nazývaná „Samaritánka“. Výtok vody je vedený tenkým potrubím pred vchodom do kaplnky.
Paradajs
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Paradajs - 939 m n. m. sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice.
Tanád
GPS: 48.451470, 18.869197 [48° 27' 5.29'', 18° 52' 9.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Tanád: 939 m n. m., situovaný nad obcou Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.
Kamenná suť na úpatí Tanádu
GPS: 48.451328, 18.870270 [48° 27' 4.78'', 18° 52' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kamenná suť na úpatí Tanádu je suť menších rozmerov, tesne pod vrcholom Tanádu - 939 m n. m.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Scharfenberg
GPS: 48.461640, 18.913842 [48° 27' 41.9'', 18° 54' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ostrý vrch - Scharfenberg, na ktorom sa nachádza komplex sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.
Anderloch
GPS: 48.456246, 18.975728 [48° 27' 22.49'', 18° 58' 32.62'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Anderloch sa nachádza v nadmorskej výške 810 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Skalka
GPS: 48.456195, 18.994987 [48° 27' 22.3'', 18° 59' 41.95'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Skalka sa nachádza v nadmorskej výške 882 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Prícestný kríž
GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v obci Močiar.
Brezový vrch
GPS: 48.5057, 18.93174 [48° 30' 20.52'', 18° 55' 54.26'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Brezový vrch - 730 m n. m. pri obci Podhorie.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vtáčnik
GPS: 48.48339, 18.96598 [48° 29' 0.2'', 18° 57' 57.53'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 790 m n. m.
Marcička
GPS: 48.49701, 18.98748 [48° 29' 49.24'', 18° 59' 14.93'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Marcička - kóta vo výške 738 m n. m.
Dolinka
GPS: 48.502695, 18.990267 [48° 30' 9.7'', 18° 59' 24.96'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Dolinka nad obcou Kozelník s výhľadom na časť Štiavnických vrchov.
Potok Radošovo pod Rejchardom
GPS: 48.522370, 19.003298 [48° 31' 20.53'', 19° 0' 11.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Potok Radošovo pod vrcholom Reichardom - 625 m n. m.
Rejchard
GPS: 48.527897, 18.988399 [48° 31' 40.43'', 18° 59' 18.24'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Rejchard leźí v nadmorskej výške 625 m n. m.
Radošovo
GPS: 48.51926, 18.97493 [48° 31' 9.34'', 18° 58' 29.75'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Radošovo leží v nadmorskej výške 711 m n. m.
Suchý vrch
GPS: 48.51048, 18.95815 [48° 30' 37.73'', 18° 57' 29.34'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Suchého vrchu leží v nadmorskej výške 667 m n. m.
Štálová
GPS: 48.52411, 18.94729 [48° 31' 26.8'', 18° 56' 50.24'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Štálová leží v nadmorskej výške 836 m n. m.
Plieška
GPS: 48.540936, 18.927171 [48° 32' 27.37'', 18° 55' 37.82'']
Obec: Močiar
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrcholu Plieška leží v nadmorskej výške 795 m n. m.
Kanderka
GPS: 48.4438, 18.85185 [48° 26' 37.68'', 18° 51' 6.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kanderka leží nad obcou Štiavnické Bane v nadmorskej výške 862 m n. m.
Jasenický vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jasenický vrch v nadmorskej výške 805 m n. m.
Ostrý vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta leží v nadmorskej výške 868 m n. n.
Šípová
GPS: 48.42814, 18.83469 [48° 25' 41.3'', 18° 50' 4.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Šípová leží v nadmorskej výške 806 m n. m.
Haviarsky vrch
GPS: 48.41917, 18.82358 [48° 25' 9.01'', 18° 49' 24.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Haviarskeho vrchu leží v nadmorskej výške 747 m n. m.
Sitno
GPS: 48.402482, 18.876888 [48° 24' 8.94'', 18° 52' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Najvyšši vrch Štiavnických vrchov leží v nadmorskej výške 1009 m n. m.
Skalné útvary pod Sitnom
GPS: 48.40385, 18.8757 [48° 24' 13.86'', 18° 52' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pod úpatím Sitna sa nachádza viacero skalných útvarov.
Prameň pod Sitnom
GPS: 48.405407, 18.868566 [48° 24' 19.47'', 18° 52' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Sitnom ležiaci pri turistickom chodníku, od tajchu Počúvadla na Sitno.
Kríž Jána Katunského
GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.
Lipovie
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lipovie leží v nadmorskej výške 740 m n. m.
Petrov vrch
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Petrov vrch sa nachádza v blízkosti vrchu Sitno - 1009 m n. m.
Božia muka
GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.
Strieborná
GPS: 48.429082, 18.902927 [48° 25' 44.7'', 18° 54' 10.54'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Strieborná sa nachádza v nadmorskej výške 614 m n. m.
Hrubá Hora
GPS: 48.380421, 18.969463 [48° 22' 49.52'', 18° 58' 10.07'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vyhliadka na obec Žibritov.
Saský vrch
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Saský vrch leží v nadmorskej výške 712 m n. m.
Skalka
GPS: 48.377223, 18.824751 [48° 22' 38'', 18° 49' 29.1'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Skalka - vrch nad obcou Počúvadlo s kótou vo výške 724 m n. m.
Holá
GPS: 48.420420, 18.855273 [48° 25' 13.51'', 18° 51' 18.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Holá sa nachádza v nadmorskej výške 815 m n. m.
Chata Sebechleby
GPS: 48.273404, 18.952593 [48° 16' 24.25'', 18° 57' 9.33'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 202, 962 66
Kapacita ubytovania: min 1 max 23 (2x2, 2x6, 1x7)
Studnička pod Sitnom
GPS: 48.407539, 18.866107 [48° 24' 27.14'', 18° 51' 57.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod legendárnym vrchom Sitno.
Studnička pod Paradajsom
GPS: 48.466344, 18.882758 [48° 27' 58.84'', 18° 52' 57.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod Paradajsom, nachádza sa hneď vedľa turistickej trasy a náučného chodníka.
Extruzívne telesá A-B andezitu
GPS: 48.389674, 18.867067 [48° 23' 22.83'', 18° 52' 1.44'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-37)
Andezitové až andezito-dacitové lávy sa vyznačujú zvýšeným obsahom SiO2 (59-64%) a to zvyšuje ich viskozitu (opak tekutosti). Patria k nim aj lávy amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie. Okrem typických lávových prúdov sú tieto lávy predurčené k vytváraniu kupolovitých telies v podobe extruzívnych dómov nazývaných tiež exogénne dómy zväčšujúcich objem zvonka alebo kumulodómov zvaných tiež ako endogénne dómy zväčšujúcich svoj objem rozširovaním zvnútra. Časté sú aj krátke hrubé lávové prúdy a prechodné formy z extruzívnych dómov do krátkych prúdov na uklonenom vulkanickom svahu označované ako dómové prúdy (dome-flow). V prípade silne až extrémne viskóznych telies dochádza pozdĺž trhliny alebo z krátera k vytlačeniu vertikálnych telies označených názvom protrúzie alebo ihly (telesom tohoto typu bola známa peléeska ihla). V prípade, že nahromadenie ulomkového materiálu alebo tufov nedovoľuje telesu vystúpiť na povrch a vyvíjať sa v podobe extrúzie alebo prúdu, môže vzniknúť v prostredí vulkanických hornín bochníkovitá forma v podobe lakolitu, prípadne silu. Uvedené formy boli identifikované v rámci výplne štiavnickej kaldery.
Charakteristickým znakom extruzívnych telies a platí to aj v prípade extruzívnych dómov, lávových prúdov a ďalších telies studenskej formácie je vznik pásiem autoklastických brekcií na ich okrajoch. Pásma brekcií tohoto typu vznikajú v obdobiach rastu a rozširovania telesa, kedy rýchlejšie tuhnúca lávová kôra na povrchu extruzívneho dómu nie je schopná sa vyrovnať s jeho rozpínaním, praská a mení sa na úlomky, ktoré sú opäť stmeľované pohyblivejšou a tekutejšou lávou zvnútra.
Podobný proces sa uskutočňuje aj pri okrajoch pohybujúceho sa lávového prúdu.
Formy skalných brál
Kalderová výplň bola v rôznej miere denudovaná a jej pôvodná hrúbka je miestami značne znížená. Denudácia postihla najmä menej odolné uloženiny tufov a úlomkových vulkanoklastických hornín. V prípade extruzívnych dómov sa denudačným zrezom odstránilo vrchné pásmo brekcií, pričom sa obnažili vnútornejšie časti ich stavby. Tieto časti extruzívnych dómov vystupujú v súčasnom reliéfe v podobe skalných brál vo vrcholovej časti hrebeňa s kótou 732.
Doskovitá odlučnosť podľa strmých až vertikálnych plôch, ktorá pri okraji extruzívnych telies prechádza do miernejších úklonov, naznačuje vejárovitú stavbu plôch fluidality. Telesá s touto orientáciou zodpovedajú extruzívnym dómom. Skalné bralá s vejárovitou stavbou sa nachádzajú južnejšie, v pokračovaní trasy chodníka v oblasti vrcholu a na jeho svahoch (bod LGS 1G-2-12).
Vypreparované skalné bralá vo vrcholovej časti hrebeňa v dôsledku zvetrávania a rozpadu často môžu nadobúdať bizarné formy pripomínajúce ľudské postavy alebo kráľovský trón, prípadne výtvory geniálneho sochára Henriho Moora.
Skalné bralá v oblasti chrbta s kótou 732 tvorí hruboporfýrický andezit tmavosivej až svetlosivej farby (v prípade navetrania) s výrastlicami plagioklasu do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu do 4 – 5 mm. Základná hmota je mikroliticko-hyalinná až hyalinná (sklovitá), často pórovitá. Sklovitý charakter poukazuje na rýchle tuhnutie lávy.
Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu
GPS: 48.394846, 18.870393 [48° 23' 41.45'', 18° 52' 13.41'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-07)
Náučný chodník prechádza na južnom úbočí masívu Sitna (pod jz. svahom hrebeňa Salašiská, k. 788) na chrbát južne od k. 746 nad Tatárskym jarkom. Vo vrcholovej časti chrbta vystupujú skalné bralá amfibolicko-biotitického andezitu.
Odlučnosť je hrubodoskovitá podľa strmých plôch 120SE/80o (smer sklonu). V uvedenom smere je možné pozorovať prevládajúcu orientáciu výrastlíc plagioklasu, amfibolu a biotitu. Uvedené plochy predstavujú smery fluidality (tečenia) v záverečnom období výstupného pohybu a začínajúceho sa tuhnutia telesa. Táto skutočnosť poukazuje na formu extruzívneho typu.
Hlavnými zložkami horniny sú výrastlice plagioklasu veľkosti do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 8 mm a biotitu do 5 – 7 mm. Základná hmota (výplň medzi výrastlicami) je sklovitá až mikroliticko-hyalopilitická (sklo s drobnými mikrolitmi). Je bezfarebná, prípadne až slabo hnedastá a zelenkavá. Hornina svojím zložením a chemizmom zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu acidnejšieho typu.
Blokové pole na JV svahu Sitna
GPS: 48.395145, 18.884105 [48° 23' 42.52'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lávový prúd sitnianskeho andezitu na juhovýchodných svahoch Sitna (pod k. 1009) je uložený na bielokamenskom súvrství, tvorenom v prevahe pemzovými tufmi. Mohutné lávové teleso s úklonom na juh uložené na pemzových tufoch sa v dôsledku denudačných procesov z južnej strany oddelilo od pôvodne súvislejšieho lávového prúdu. Pemzové tufy zaťažené telesom lávového prúdu sa prejavovali ako nestabilný podklad. V dôsledku gravitačnej sily sa lávové teleso rozpadlo na veľké bloky a tie účinkom gravitácie sa pohybovali do nižších úrovní. Pôvodne súvislý prúd sa postupne zmenil na blokové pole s gigantickými blokmi. Bloky v dôsledku pohybu nadobudli variabilný úklon. Nad nahromadenými blokmi vznikajú lokálne depresie zapĺňané dočasnými jazierkami a močiarmi, zvlášť po období topenia snehu. Zavodnenie podkladu je ďalším faktorom, ktorý prispieva k jeho nestabilite a vyvoláva ďalší pohyb oddelených andezitových blokov.
Blokové pole s gigantickými blokmi je jedinečnou ukážkou prírodného procesu vyvolaného gravitačnou nestabilitou hornín. Vznik blokového poľa prebiehal pravdepodobne v období ústupu posledného zaľadnenia, pred 12 000 – 8 000 rokmi.
Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)
GPS: 48.401827, 18.893439 [48° 24' 6.58'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-31)
Skalné bralá v oblasti chrbtu Sitience predstavujú zvyšky lávového prúdu pochádzajúce z predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Úvodné erupcie tohoto vulkánu predstavujú uloženiny popolovo-pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Po poklese explozívnej aktivity, pri ktorej nastalo čiastočné odplynenie magmatického rezervoáru, vystupujúca láva v prívodovom systéme už nebola explozívne dezintegrovaná na častice (pemzu a popol), ale vytiekla v podobe lávových prúdov. Lávové prúdy smerovali zo svahov predpokladaného vulkánu v smere na juh a juhovýchod a uložili sa v jv. časti kaldery v nadloží pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Nahromadením lávových prúdov v tejto časti kaldery vznikol pravdepodobne súvislejší lávový pokrov, z južnej strany obmedzený kalderovým zlomom. Nasvedčujú tomu početnejšie lávové telesá (relikty) v blízkosti kalderového zlomu.
Po nahromadení lávových prúdov v južnej časti kalderovej depresie (z juhu ohraničenej bariérou kalderového zlomu) na dvoch miestach prerušenia kalderového zlomu nastal pohyb lávových prúdov na vonkajší stratovulkanický svah.
Prvým miestom prieniku lávového prúdu na vonkajší svah je oblasť Bieleho kameňa s kótou 657. Lávový prúd uložený v južnej časti v rámci kaldery na pemzových tufoch prechádza na vonkajší svah priamo do nadložia andezitových telies spodnej stratovulkanickej stavby. Lávový prúd pokračoval ďalej na JV, pričom sledoval paleodolinu uvedeného smeru, ktorá sa postupne rozšírila (Sásky vrch, k. 712, Hlava, k. 619). Lávový prúd zakončený severne od obce Devičie dosiahol dĺžku zhruba 10 km, pričom zostúpil z nadmorskej výšky 1000 m (Sitno) až na úroveň 520 m.
Ďalší lávový prúd západne od Bieleho kameňa, ktorý pokračoval od Sitna na juh, po prechode na vonkajší svah sa skončil východne od obce Beluj v dĺžke cca 6,5 km v nadmorskej výške cca 375 m. V podloží lávových prúdov sa zachovali miestami polohy pemzových tufov bielokamenského súvrstvia uložené na dne uvedených paleodolín.
Stavba a textúry lávových prúdovLávové prúdy sitnianskeho komplexu v oblasti kaldery tvoria ploché doskovité telesá s úklonom prevažne na juh v smere ich pohybu k okraju kaldery. V oblasti stratovulkanického svahu lávové prúdy tvoria orientované jazykovité telesá (v smere pôvodných paleodolín) s postupným klesaním nadmorskej výšky od 950 m až na úroveň cca 500 m nad morom. Pri okrajoch lávových prúdov v spodnej časti lokálne pozorujeme úklony doskovitej odlučnosti 30 – 50º kolmo na ich dĺžkovú os (kolmo na os pôvodnej paleodoliny). Poukazuje to na úklony bočných svahov týchto paleodolín. Na báze niektorých prúdov je vyvinutá zóna lávových brekcií s vysokým stupňom napenenia a oxidácie (hnedočervené až tehlovočervené sfarbenie). Vyššie je prechod do celistvého andezitu s doskovitou odlučnosťou podľa laminačných plôch paralelných s bázou prúdov. Nad zónou doskovitej odlučnosti spravidla nasleduje hrubostĺpcovitá až nepravidelná bloková odlučnosť.
V oblasti vrcholu Sitience andezit sitnianskeho typu tvorí skalné bralá (obr.č.22). Andezit sa vyznačuje subhorizontálnou doskovitou odlučnosťou s miernym úklonom na juh.
Petrografické zloženie lávového prúduLávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice predstavuje plagioklas (1 – 4 mm; do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a ojedinele biotit (1–3 mm; do 1 %). V základnej hmote (do 62 – 70 %) je vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Štruktúra základnej hmoty je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá), tvorená drobnými mikrolitmi plagioklasov a vulaknickým sklom.
Inverzia reliéfuLávové prúdy pôvodne postupovali na svojej ceste na juhovýchod v smere hlbokých zárezov – paleodolín. O existencii paleodolín svedčia uloženiny pemzových tufov a redeponovaných tufov premiestnených a uložených účinkami dočasných vodných tokov na dne paleodolín. Zachovali sa miestami na dne paleodolín v podloží lávových prúdov, ktoré ich následne zakryli. V súčasnosti však lávové prúdy tvoria vrcholové časti hrebeňov. Prečo je to tak? Spôsobila to erózia, ktorá postupne odstránila bočné svahy dolín budované úlomkovým, nespevneným vulkanoklastickým materiálom a menej odolnými lávovými telesami studenskej formácie. Viac odolné andezitové telesá sitnianskeho komplexu sa postupne obnažovali (boli vypreparované), až sa nakoniec ocitli v pozícii vyčnievajúcich hrebeňov. Smer týchto hrebeňov súhlasí s osou pôvodných paleodolín. Uvedený jav, ktorým sa zmení pôvodný reliéf doslova na opačný tvar (namiesto doliny hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Túto skutočnosť je dobré mať na pamäti v prípade, keď sa porozhliadneme po krajine našich, už sčasti denudovaných vulkanických pohorí a zamýšľame sa nad ich pôvodným vulkanickým reliéfom. Najvyšší súčasný vrch Sitno bol teda pôvodne dolinou pri úpätí vulkánu, v ktorej sa pohyboval a stuhol lávový prúd.
Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.397938, 18.912794 [48° 23' 52.58'', 18° 54' 46.06'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-09)
V stene opusteného lomu na východnej strane výšiny s kótou 634 je obnažený pemzový tuf bielokamenského súvrstvia.
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľké do 1 – 3 cm (ojedinele do 5 – 8 cm). Sú oválne, až mierne zaoblené, svetlosivej, bielej až okrovej farby, výrazne napenené. Zriedkavo sú prítomné úlomky sivých jemnozrnných sedimentov a úlomky andezitov do 2 – 3 cm (ojedinele do 5 – 10 cm) dvoch typov: a) svetlý, sivý andezit s amfibolom a biotitom, b) tmavý pórovitý amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Matrix je sivý až tmavosivý. Tvorí ho jemnozrnný detrit s drobnými úlomkami pemzy (prevažne pod 0,5 cm).
Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia. Pemzový tuf je produktom masového transportu prostredníctvom pemzového prúdu, eventuálne s prechodom do úlomkového prúdu (typ debris flow, resp. popolovo-pemzový lahar).
Pemza nie je deformovaná, čo poukazuje na studený stav transportovaného materiálu. Prúd tohto typu vznikol pravdepodobne bezprostredne po erupcii porušením stability uloženého materiálu na vulkanickom svahu. Stimulom k pohybu mohol byť seizmický otras alebo zrážková činnosť.
Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy
GPS: 48.397639, 18.915326 [48° 23' 51.5'', 18° 54' 55.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-33)
Názov súvrstvia je odvodený od blízkej lokality Biely Kameň, miesta výskytu pemzových tufov. Na súčasných mapách je názov prenesený aj na oblasť kóty 658, kde sa nachádza denudačný zvyšok lávového prúdu sitnianskeho andezitu.
Súvrstvie v hrúbke cca 120 m je uložené v juhovýchodnej časti kalderovej depresie, z jv. strany obmedzenej kalderovým zlomom. V spodnej časti bielokamenského súvrstvia prevláda redeponovaný (premiestnený) vulkanický materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov, redeponovaných pemzových tufov a drobných brekcií s materiálom amfibolicko-pyroxénických andezitov s biotitom začínajúcej sa aktivity sarmatského vulkánu. Vyššie sa nachádza hlavná masa pemzových tufov uložených popolovo-pemzovými prúdmi počas plíniovských erupcií. Vyznačujú sa chaotickým uložením (nedostatkom zvrstvenia). Uloženiny prúdov sa striedajú s polohami zvrstvených padaných a redeponovaných tufov. Vo vrchnej časti súvrstvia je opäť uložený redeponovaný materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov a drobných epiklastických brekcií.
Pemzové tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú úvodnú etapu činnosti predpokladaného sitnianskeho vulkánu, ktorého eruptívne centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery. Erupcie pliniovskeho typu produkovali veľké objemy popolovo-pemzových tufov. Produkty týchto explozívnych erupcií sa uložili jednak v rámci kaldery a sčasti aj na stratovulkanickom svahu, kde zaplnili hlboké zárezy dolín rozbiehajúcich sa radiálne od okrajov kalderového zlomu. Pemzové tufy v oblasti kaldery a v zárezoch dolín na stratovulkanickom svahu vo vrchnej časti pokryli lávové prúdy sitnianskeho komplexu. To ich uchránilo pred denudáciou. Zvyšky pôvodného lávového pokrovu predstavujú andezitové telesá v oblasti vrcholov Sitno, Sitience, Biely kameň a ďalšie.
Uloženiny popolovo-pemzových prúdov bielokamenského súvrstvia tvoria na tejto lokalite úlomky pemzy priemernej veľkosti 1 – 3 cm, ojedinelo do 5 – 10 cm, so sférickým až nepravidelným obmedzením (predstavujú 70 – 90 % celej masy). V menšom zastúpení sú prítomné úlomky sklovitého, často pórovitého amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom (do veľkosti 2 – 5 cm) a úplne ojedinele úlomky starších biotiticko-amfibolických andezitov z podložnej studenskej formácie.
Matrix (tmeliacu hmotu) tmavších odtieňov tvoria drobné úlomky pemzy, vulkanického skla a kryštálov plagioklasu, amfibolu, hyperstenu a biotitu.
Ako vzniká pemzový tuf
V priestore magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza pod zemským povrchom v hĺbke 5-15 km, sú magmatické plyny udržiavané v magme v rozpustnom stave pod obrovským tlakom vyvolaným váhou nadložných hornín. V prípade, že magmatický rezervoár je narušený zlomom, alebo trhlinami v strope rezervoára, magma začne prúdiť k povrchu (do zóny nižšieho tlaku), plynné zložky prestanú byť v magme rozpustné a magma vo vrchnej časti rezervoáru sa premení na spenenú masu. V dôsledku vnútorného pretlaku táto spenená magma vystupuje po trhlinách na povrch a v poslednej fáze výstupu sa vnútorným tlakom plynov roztrhá na častice. Táto zmes vulkanických plynov, útržkov spenenej lávy a kryštálov prudko eruptuje do atmosféry v podobe eruptívneho stĺpca – vzniká plíniovská erupcia. Po kolapse eruptívneho stĺpca táto zmes plynov, kryštálov a útržkov lávy valí sa po svahu v smere od vulkánu ako horúca žeravá masa, označovaná ako pyroklastický prúd. Útržky spenenej stuhnutej andezitovej lávy (tvorené na 80 až 90 % pórmi), často svetložltej až bielej farby, sa označujú termínom pemza. Uloženiny pyroklastických prúdov tvorené prevažne pemzou sa označujú aj ako pemzové prúdy alebo popolovo-pemzové prúdy. Vyznačujú sa chaotickým uložením materiálu, často sú prítomné aj útržky starších vulkanických hornín vyvrhnuté v priebehu erupcie, alebo zmobilizované prúdom v priebehu jeho pohybu po zemskom povrchu. V prípade, že pemzové úlomky si počas transportu a po uložení zachovali dostatočne vysokú teplotu, nastáva ich spečenie a deformácia (sploštenie pemzy) a vznikajú ignimbrity. K tomuto problému povieme viac pri náučnom chodníku č. 5. Polohy pemzových tufov vznikajú aj v dôsledku pádu popolovo-pemzového materiálu z vulkanického mračna účinkom zemskej príťažlivosti. V tomto prípade pozorujeme charakteristické triedenie a zvrstvenie uloženého materiálu. Tieto uloženiny sa zvyčajne označujú ako padané tufy. Účinkom dažďových prívalov, prípadne dočasných tokov dochádza k premiestneniu pôvodných pemzových uloženín - vznikajú redeponované tufy. Vyznačujú sa triedením a zvrstvením.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1
GPS: 48.166030, 18.882691 [48° 9' 57.71'', 18° 52' 57.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html
Vrt V – 1 (S – 69) bol vybudovaný ako pozorovací objekt, lebo sa preukázala spojitosť s nevyužívaným zdrojom S – 3 (ZV – 70). Vrt v súčasnosti nie je využívaný.
Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia
GPS: 48.440481, 18.861858 [48° 26' 25.73'', 18° 51' 42.69'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-02)
Skalné bralá na južnom okraji chrbtu pod Farárovou hôrkou (s kótou) pri severnom okraji obce Štiavnické Bane tvorí propylitizovaný andezitový porfýr. Odlučnosť je hrubostĺpcová podľa subvertikálnych plôch. Prevládajú plochy s orientáciou 160 SE/70o, 190 SE/80o a 90 E/60o (smery sklonov).
Subvertikálna stĺpcová odlučnosť je charakteristická tak pre ložné telesá menšej hrúbky, ako aj pre vyššie úrovne lávových prúdov. Pri báze lávových prúdov je odlučnosť doskovitá, subhorizontálna (paralelná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje). V prípade tejto lokality však ďalšie charakteristiky typické pre lávové prúdy (napenenie a brekciácia vrchných a spodných častí prúdov) nie sú prítomné. Preto ide skôr o teleso ložného typu – sil. Teleso je súčasťou rozsiahlejšieho telesa pyroxénického andezitového porfýru pokračujúceho do oblasti Banskej Štiavnice. Uvedené rozsiahlejšie teleso pyroxénického andezitového porfýru v širšej oblasti Banskej Štiavnice vystupuje v oblasti Trojičného vrchu, pri šachte Max, pri Štefultove, na sz. svahoch Tanádu a nad mestom Banská Štiavnica. Teleso podobného zloženia je rozšírené aj v oblasti južne od Richnavského jazera. V oblasti Štiavnických Baní teleso pyroxénického andezitového porfýru oddeľuje výbežky lakolitového telesa typu Myšia hora, ktoré sú v jeho podloží aj nadloží. Vyššie v nadloží pyroxénického andezitového porfýru je uložené teleso pyroxénického andezitového porfýru bohatého na augit – typ Tanád, ktoré buduje vrcholovú časť hrebeňa Tanádu.
Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, celistvý, sivočierny až modrozelený, propylitizovaný. Výrastlice tvorí plagioklas (do 0,5 – 1 mm), pyroxény sú makroskopicky takmer nerozlíšiteľné, sú chloritizované. Mikroskopicky je určený hypersten a augit. Základná hmota je mikrolitická, zrnitá. V dôsledku propylitizácie sú pyroxény sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty sekundárnych minerálov, ako sú chlorit, sericit, karbonáty a kremeň. V blízkosti lokality so skalnými bralami prebieha rudný ťah žily Terézia.
K termínu propylitizácia a propylitizovaná horninaHistória vzniku termínu
V starších montanistických výskumných prácach sa pre horniny v banskoštiavnickom regióne používal termín „grünstein“ (zelenokameň), pochádzajúci z baníckej praktickej činnosti. Označoval horninu, v ktorej boli vyvinuté zlato-strieborné žily.
Významný francúzsky bádateľ F. Beudant, ktorý navštívil banskoštiavnický región v rámci expedície Francúzskej akadémie vied do vtedajšieho Uhorska a Transylvánie, opísal v štvorzväzkovom diele „Voyage mineralogique, géologique en Hungrie pendent l´année 1818 I – IV“ publikovanom v roku 1822 okrem iného aj vulkanickú horninu zelenkavej farby pod názvom „grünstein“ (zelenokameň), typickú pre tento región. Jej názov doplnil na základe jej zloženia na „grünstein pyroxenique trachyt“.
Richthofen (1860), ktorý robil výskumy v oblasti Banskej Štiavnice, zaviedol termín „propylit“ pre premenené horniny, predtým označované ako „grünstein trachyt“. Predpokladal, že sú výsledkom masových erupcií magmy nezvyčajne bohatej na vodu. Richthofenove názory ovplyvnili súčasné, ako aj nasledujúce generácie geológov, ktorí na geologických mapách aj v ďalších regiónoch zobrazovali tieto rozsiahle masové erupcie propylitov, často obrovských plošných rozmerov. Hoci nasledujúce výskumné práce preukázali, že propylity sú vulkanické horniny postihnuté neskoršími hydrotermálnymi premenami, termíny propylit a propylitizácia (pôvodne použitý pre horniny banskoštiavnického regiónu) sa stali používanými termínmi v celosvetovom meradle.Propylitizácia je hydrotermálna premena horniny
Propylitizácia je charakteristická najmä pre okrajové časti hydrotermálnych systémov. Je výsledkom pôsobenia mierne kyslých fluid nasýtených CO2 a H2S so zvýšenou teplotou, ktoré prestupujú cez horninu a vyvolávajú zmeny jej pôvodného minerálneho zloženia. Tieto zmeny sa prejavujú najmä premenou tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) na chlorit, t. j. sekundárny minerál bohatý na železo.
V dôsledku tejto premeny hornina nadobúda charakteristický zelený odtieň (grünstein). Propylitizáciu v rôznej intenzite sprevádzajú ďalšie premeny, ako sú premena plagioklasu na zmes ílových minerálov (argilitizácia), vznik epidotu, kalcitu, kremeňa a pyritu.
Mladšími premenami sú postihnuté horniny v okolí rudných žíl. Tieto premeny v podobe adularizácie, argilitizácie (vznik ílových minerálov) a silicifikácie (prekremenenia) často prejavujú zonálne rozloženie vo vzťahu k rudným žilám (Forgáč, 1966).
Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru
GPS: 48.422641, 18.844542 [48° 25' 21.51'', 18° 50' 40.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V stene opusteného lomu pri štátnej ceste južne od Richňavského jazera sú odkryté horniny spodnej stavby štiavnického stratovulkánu.
V pravej časti lomovej steny je andezitový porfýr s blokovou až s naznačenou hrubo stĺpcovou odlučnosťou so subhorizontálnym priebehom odlučných plôch (prevládajú plochy 35 EN/20). Teleso andezitového porfýru je vo východnej časti zakončené (uťaté) zlomovou zónou. V smere zlomovej zóny je hornina drvená, intenzívne propylitizovaná a rozpadá sa. Za zlomom pokračuje andezit s doskovitou odlučnosťou (B) s úklonmi na juhozápad. Andezitové teleso (B) zodpovedajúce lávovému prúdu je v smere na východ ďalej preniknuté (dislokované) zlomovou zónou so strmým priebehom. Za ňou sa nachádza časť C.
Teleso v pravej časti lomovej steny (A) pravdepodobne zodpovedá časti intrúzie formovanej výstupným pohybom, telesu typu dajky, resp. prívodu k vyššie situovanej ložnej intrúzii. Subhorizontálna orientácia plôch hrubostĺpcovej odlučnosti naznačuje strmý priebeh okolitých stien, medzi ktorými sa magmatická intrúzia umiestnila. Vznik hrubostĺpcovej odlučnosti v prípade intruzívnych telies nastáva v procese chladnutia a kryštalizácie magmy, pričom smer tejto odlučnosti je spravidla kolmý na okraje chladnúceho telesa (v tomto prípade sú to okolité steny).
V ľavej časti lomovej steny je drobnoporfýrický pyroxénický andezit lávového prúdu s doskovitou odlučnosťou laminačného typu, ktorá sa vytvára v priebehu záverečných pohybov lávy (drobné posuny lávy v polotuhom stave). Táto odlučnosť doskovitého typu charakterizuje najmä spodné časti lávových prúdov a je súbežná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje, resp. ho kopíruje.
Intruzívne teleso andezitového porfýru, vrátane andezitového prúdu sa nachádza v nadloží lakolitovej intrúzie typu Myšia hora, ktorá sa pod neho južným smerom ponára.
Tektonické rozčlenenie andezitových telies zlomovými zónami sa uskutočnilo v mladšom období v súvislosti s formovaním hodrušsko-štiavnickej hrasti v období vrchného sarmatu až panónu.
Petrografické zloženieAndezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, sivočierny až modročierny a zelenkavý (propylitizovaný). Výrastlice tvorí plagioklas do 2 mm, hypersten do 2 mm a augit do 15 mm. Základná hmota je mikroliticky zrnitá. V dôsledku hydrotermálnej premeny sú tmavé minerály sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Pyroxénický andezit je tmavozelený v dôsledku propylitizácie. Výrastlice tvorí plagioklas (do 1 – 1,5 mm) a pyroxény, ktoré sú chloritizované a často nerozlíšiteľné. Základná hmota je mikrolitická, mikroliticko-hyalopilitická, zastretá produktmi premien, z ktorých je výrazná najmä chloritizácia tmavých minerálov
Spečený val, vinohradníctvo
GPS: 48.215483, 18.841936 [48° 12' 55.74'', 18° 50' 30.97'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: 045/5589 144
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora
GPS: 48.441763, 18.853723 [48° 26' 30.35'', 18° 51' 13.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-01)
Forma a pozícia intrúzie typu Myšia hora
Širšiu oblasť hrebeňa nad Štiavnickými Baňami s vrcholmi Farárova hôrka (k. 849) – Kanderka (k. 362) – vrchol s kótou 845 (miesto nasledujúce zastávka č.3/01 na trase chodníka) – Šipová (k. 799) a ďalšie vrcholy v smere k západu, vrátane okolia Richňavského jazera tvorí teleso mohutnej lakolitovej intrúzie typu Myšia hora (názov „Myšia hora“ je odvodený od staršieho pomenovania hrebeňa nad Štiavnickými Baňami).
O formách intruzívnych telies sme sa už zmienili v úvodnej časti. Na tomto mieste len stručne zopakujeme, že telesá lakolitového typu sa vyznačujú zhruba bochníkovitou formou, v niektorých prípadoch s viacerými prienikmi do okolných hornín.
Ložné intrúzie andezitových porfýrov umiestnené v prostredí spodnej stratovulkanickej stavby ako sily a lakolity sa vyznačujú značným plošným rozsahom, niekoľko km2, pri hrúbke od niekoľko desiatok metrov do 100-300 m. Ložné intrúzie sa umiestnili v spodných až vyšších úrovniach vulkanickej stavby, pričom využívali priaznivé litologické rozhranie medzi podložím a vulkanickým komplexom, ako aj rozhrania v rámci stratovulkanickej stavby, najmä medzi lávovými prúdmi a vulkanoklastikami. Pre ložné intrúzie je typický masívny až rovnorodý charakter a hrubá bloková odlučnosť, prípadne stĺpcová odlučnosť orientovaná kolmo na okraje telesa. Pri rozhraní s okolím pozorujeme plochý intruzívny kontakt s uzatváraním úlomkov (xenolitov) hornín z okolitého prostredia. Vývoj základnej hmoty je zrnitý, holokryštalický v porovnaní s lávovými prúdmi, u ktorých základná hmota obsahuje vulkanické sklo.
Andezitový porfýr je súčasťou mohutného lakolitového telesa prenikajúceho do vyšších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. Denudačným zrezom je obnažená len časť lakolitového telesa rozšíreného na ploche cca 30 km2 (geologická mapa). Teleso sa ukláňa v smere na JV súhlasne s úklonom hrasti a v nadloží je prekryté zvyškami stratovulkanickej stavby a mladšími telesami andezitových porfýrov.
Okrem telesa typu Myšia hora (Mh) cez spodnú stavbu preniká väčší počet andezitových porfýrov odlišného petrografického zloženia [telesá typu Vtáčnik (Vt), Tanád (Ta), Trojičný vrch (TV) a Dedinský vrch (D)] ako aj mladšie telesá kremito-dioritových porfýrov typu Banisko (Bi). Na geologickom reze (obr. 3) je zobrazený celkový úklon hrasti na juhovýchod s výstupom predvulkanického podložia na povrch pri západnom okraji geologického rezu v oblasti Richnavskej doliny.
Petrografické zloženie
Andezitový porfýr typu Myšia hora predstavuje porfýrickú horninu tmavosivej až sivočiernej farby. V dôsledku hydrotermálnych premien hornina nadobúda modrozelené až sivozelené odtiene. Odlučnosť je hrubobloková až doskovitá. Porfýrické výrastlice tvorí plagioklas do 3 mm (22 %), hypersten do 2 mm (4,6 %), augit do 1 – 2 mm (3,5 %), amfibol do 3 – 4 mm (3,2 %) a biotit do 1,5 mm (0,2 %), ojedinele je prítomný kremeň. Základná hmota predstavuje cca 65 %. Je mikroliticky až mikrohypidomorfne, prípadne alotriomorfne zrnitá, zrná s nepravidelným obmedzením. V dôsledku premien je plagioklas sčasti až úplne nahradený sericitom a karbonátmi, tmavé minerály sú chloritizované. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty zŕn sekundárnych minerálov (chlorit, sericit, karbonáty a kremeň).
V okolí a v záreze chodníka pri kóte 817 v suti sú úlomky až bloky andezitového porfýru typu Myšia hora. Intruzívne teleso v skalnom odkryve sa nachádza v opustenom lome v oblasti vrcholku s kótou 845 juhozápadne od Kanderky na trase chodníka. K nasledujúcej zastávke číslo 3 sa dostanete po chodníku na východnom svahu chrbta s kótou 845.
Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.446019, 18.865074 [48° 26' 45.67'', 18° 51' 54.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-03)
Zo svahu hrebeňa s kótou 867 (nazývaného aj Malý Tanád) sa vám naskytá panoramatický pohľad na južnú časť Štiavnických vrchov s impozantným masívom Sitna v pozadí. Nachádzate sa na juhovýchodnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti sformovanej v závere vývoja štiavnického stratovulkánu. Denudačným zrezom sa vo východnej časti hrasťového bloku odkryl horninový komplex spodnej stavby stratovulkánu vrátane intruzívnych telies.
V popredí v pravej časti panoramatického výhľadu sa pozeráte na pásmo hrebeňov s vrcholmi:kóta 824 Farárova hôrka (k. 849) – kóta 848 Kanderka (k. 862). Systém týchto hrebeňov budujú horniny ložnej intrúzie andezitového porfýru typu Myšia hora (starší názov hrebeňa, na ktorom sa teraz nachádzate). Ložná intrúzia sa umiestnila v centrálnej vulkanickej zóne v prostredí hornín spodnej stratovulkanickej stavby v podobe mohutného sillu (viac sa o tom teleso dozviete na nasledujúcej zastávke č. 2).
Pod juhovýchodným úpätím hrebeňa je obec Štiavnické Bane, situovaná v prostredí hornín spodnej stavby štiavnického stratovulkánu. K spodnej stavbe v okrajovej časti hrasti náležia aj vrcholy Pinkov vrch (k. 739) – kóta 819 a Holá (k. 814). Za nimi sa skrýva romantické Počúvadlianske jazero – cieľ turistov najmä v období horúceho leta.
V pozadí panorámy na horizonte sa dvíha masív Sitna opradený povesťami a legendami so zvyškami stredovekého hradu na jeho vrchole. Na severných svahoch Sitna, na ktoré sa pozeráte, sa zachovala podstatná časť výplne štiavnickej kaldery sformovanej pred 13,5 milióna rokov kolapsom vrcholovej časti vulkánu. Kalderovú výplň tvoria v spodnej časti najprv močiarno-jazerné sedimenty červenostudnianskeho súvrstvia. V ich nadloží sa uložili popolovo-pemzové tufy z počiatočných mohutných erupcií v súvislosti so vznikajúcou kalderou. Nad nimi v stredných až vyšších úrovniach kalderovej výplne sa striedajú lávové prúdy a extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov s polohami brekcií.
Na horninách kalderovej výplne sú uložené produkty mladšej vulkanickej aktivity sarmatského veku. V spodnej časti ich reprezentuje bielokamenské súvrstvie pozostávajúce z brekcií, konglomerátov a pieskovcov, vyššie z uloženín pemzových tufov, ktoré sú výsledkom počiatočných explozívnych erupcií predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Nad nimi nasledujú lávové prúdy sitnianskeho komplexu. Denudačné zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrcholy Sitna, Sitienec a Bieleho kameňa.
Vulkanický nek v oblasti Petrovho vrchu predstavoval prívod k sarmatskému povrchovému vulkánu, následne odstránenému denudáciou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Chalupa Žofia
GPS: 48.454657, 18.900701 [48° 27' 16.77'', 18° 54' 2.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 360 307
Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.
Privát Gromlusová
GPS: 48.455637, 18.913278 [48° 27' 20.29'', 18° 54' 47.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: grolmusova@ubytovanievstiavnici.sk, +421 905 103 436
Vážení hostia,
Dovoľujeme si Vás pozvať do Banskej Štiavnice a stráviť príjemné chvíle v tomto nádhernom, historickom meste.
Ponúkame Vám ubytovanie na súkromí za prijateľnú cenu. So zvláštnym vchodom a s možnosťou parkovať pred domom.
Z našej ponuky si môžete vybrať z troch izieb (dvoj-, troj- a štvorlôžkovej). Všetky majú výhľad do záhrady.
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že v našom ubytovaní je fajčenie zakázané. V záhrade je (nielen) na tento účel zriadené posedenie.
Penzión Vysoká
GPS: 48.414077, 18.803839 [48° 24' 50.68'', 18° 48' 13.82'']
Obec: Vysoká
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.ubytovanienaslovensku.eu/penzion-vysoka-banska-stiavnica
Penzión Vysoká sa nachádza v Banskej Štiavnici, v Banskobystrickom kraji a v okrese Banská Štiavnica. Návštevníci môžu obdivovať krásy Vtáčnika, Tekova, Hontu a Štiavnických vrchov.
Penzión slúži ku krátkodobým pobytom s podávaním raňajok. Hostia môžu využívať krytý bazén, saunu a jacuzzi priamo v objekte. Každá izba má vlastnú kúpeľňu s umývadlom, sprchovacím kútom alebo vírivou vaňou a osobitným WC.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Východ žily Špitaler
GPS: 48.448176, 18.877983 [48° 26' 53.43'', 18° 52' 40.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-2-02)
Žila Špitaler má v širšom okolí logostĺpika impozantný východ v podobe dokonale sanovanej (obytné domky) terénnej preliačiny, ktorá vznikla v dôsledku povrchovej ťažby rúd pravdepodobne ešte dávno pred príchodom nemeckých kolonistov v 12. a 13. storočí. Lokalita je významná aj preto, lebo v týchto miestach do podložia žily Špitaler odbieha žilná vetva s názvom "Plochá žila Ferdinand šachty" a od nej zase po 500 m "odbieha" jej podložná vetva - žila Wolf. V prípade "odbiehania" žily Wolf od Plochej žily Ferdinand šachty, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o tektonický vzťah, na ktorý poukazujú početné grafiky bansko-geologických polohopisných máp z 2. polovice 19. storočia. V zmysle ich interpretácie je žila Wolf relatívne staršou žilou, ako štruktúrny systém žily Špitaler. V takomto prípade je viac ako pravdepodobné, že sa tu mohli uplatniť procesy remobilizácie užitkových zložiek vedúce k obohateniu rúd. Fenomén obohatených rúd v atypickej podobe („šošovice, pucne, pne, hniezda - podobné ako tie v rudnatých stĺpoch vo Wolfšachtovnom banskom poli na viacerých miestach"), ktoré autori z 2. pol. 19 storočia spájajú s miestami tektonickej aktivity boli známe aj z iných častí Špitaler žily (v priestore šachty Karol). Starší autori uvádzajú (Katzvinský in Bergfest, 1953), že v takýchto tektonicky exponovaných zónach sa vyskytovali bohaté rudy ( viazané na tenké 6 - 7 mm žilky, vyvinuté pozdĺž, alebo priečne na "bridličnatosť", kde boli vyvinuté aj "celkom tenké až nebadatelné vlasovité vrstvy, ktoré súviseli s tými širšími". Tieto netradičné textúrne typy bohatých rúd sa stali v rokoch 1830 - 1860 predmetom cieľavedomého preberania základok a háld a neskôr i opätovného vyberania v bani, pričom boli často viazané na "krížne pukliny ťažko rozoznateľné od matečnej horniny".
Východ žily Terézia a Bieber
GPS: 48.448162, 18.870550 [48° 26' 53.38'', 18° 52' 13.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (1MŽ-2-01)
Významné žily Terézia a Bieber, na rozhraní centrálneho a južného banského revíru ložiska Banská Štiavnica (oblasť medzi šachtami Terézia a Baptista Eisenseil) majú v podpovrchových úrovniach veľmi "zblíženú" pozíciu, ktorú možno v povrchových východoch označiť ako určité vzájomné spojenie štruktúr. Pozoruhodnou je tu žila Bieber a jej mocnosť, za ktorú sa považuje rozsiahly žilník v zóne silne alterovaných, najmä argilitizovaných hornín, s mocnosťami do 40 m a s celkovým sklonom štruktúry 600 k juhovýchodu. Nadložné a podložné ohraničenie mohutnej štruktúry v týchto miestach, bolo často doprevádzané výskytom krátkych úsekov s bohatším zrudnením. Na rozdiel, žila Terézia je v mieste podpovrchového spájania sa, veľmi strmou štruktúrou (70 - 800 ), avšak rovnako so sklonom k juhovýchodu. Odlišná je aj jej masívno-kavernózna výplň s podstatným zastúpením kremeň-karbonátovej nerudnej zložky. Smerom na juh, vo vzdialenosti 150m od logostĺpika sa žila Terézia od mohutnej Bieber žily "odpája" a po 1000 m takmer úplne vykliňuje. Rovnako vykliňuje aj žila Pavol, ktorá je zase do podložia odbiehajúcou vetvou žily Terézia (vo vzdialenosti 300 m od logostĺpika). Jej postupné zanikanie na juhu banského revíru sa označuje ako "formovanie štruktúr konského chvosta"
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v blízkosti - logostĺpika) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Východ žily Špitaler na Hornej Rovni
GPS: 48.444676, 18.875487 [48° 26' 40.83'', 18° 52' 31.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-1-01)
Žila Špitaler, vychádza na povrch v oblasti Štiavnických Baní len nenápadne, pretože je takmer dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu obce. Na existenciu jej východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule. Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patri k najdlhším žilným štruktúram (10 km), k najintenzívnejšie dobývaným, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj v oblasti Štiavnických Baní musela byť dobývaná už pred našim letopočtom, a do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (intravilán obce, Horná Roveň). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne na týchto miestach (širšie okolie informačnej tabule) už len "Fuchslochy" (líščie diery), čo bolo základom pre prvý názov baníckej osady a jej členenia na horný, stredý a dolný Fuchsloch. Až neskôr osada dostala názov Windšachta, pričom pôvodné označenie "Fuchsloch" zostalo miestnym názvom pre toto údolie dodnes. V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Špitaler známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Wind (stará a nová), Ferdinand (stará a nová), Kamenná, Denná, Špitaler, Jozef, Karol, Leopold, Eleonóra, Magdaléna, Mária Mutter Gottes, Maximilian, Wolf (stará a nová), Kadavi a štôlne - Fuchs, Dorota, Klement, Durchschlag, Bobrovski, Stadkeit, Matej, Ondrej. Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať nielen žilu Špitaler, ale aj ostatné žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Už v polovici 16. storočia, v okolí Wind šachty, bola žila Špitaler dobývaná až 93 m pod úrovňou Bieber dedičnej štôlne. Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Žila Špitaler sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných, niekedy protiklonných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Plochá žila Ferdinand šachty, Wolf žila , Zvislá žila, Wasserbruch žila, Straka žila, Ján Nepomucký žila, Probovňa žila, Severná žila, Greisen žila, I., II., III. súklonná žila a v nadloží - Hornstein žila, Mittersinken žila, Východná žila, Červená žila a Althandler žila a iné. Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 40 0 k juhovýchodu v pripovrchových úrovniach sa postupne smerom do hĺbky mení až na 600. Žilná výplň Špitaler žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, manganokalcitová, ale aj cinoplová (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom). Nositeľmi užitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sufosoli. Názvom " Milz" sa označovali mäkšie časti žilnej výplne, bohaté na zlato. Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Špitaler žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" s obsahom 6 - 65 lótov, "dobré, ale aj stupové" s obsahom okolo 10 lótov, a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25, a najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili podložné vetvy "Plochá žila Ferdinand šachty" a "Wolf žila", kde sa ojedinele vyskytovali "dobré vyberané" rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). V severovýchodnej časti oblasti Štiavnických Baní má rudná výplň Špitaler žily charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom užitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit), pričom smerom k juhovýchodu nadobúdajú rudy výlučne zlato-strieborný charakter. Pôjde tu o určitú zonálnosť, ktorá nebola v minulosti študovaná a je známa z oblasti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica.V oblasti Štiavnických Baní, mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Kalvária – Štiavnické Bane
GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.463209, 18.976285 [48° 27' 47.55'', 18° 58' 34.63'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody a upravené okolie s krytým posedením pre unavených turistov.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Prameň pod Tanádom
GPS: 48.450182, 18.872416 [48° 27' 0.66'', 18° 52' 20.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod vrchom Tanád v časti Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prameň nad Ottergrundom
GPS: 48.460708, 18.876979 [48° 27' 38.55'', 18° 52' 37.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pitnej vody nad tajchom Ottergrund, v blízkosti turistickej trasy.
Prameň pod Rosniarkami
GPS: 48.458445, 18.880313 [48° 27' 30.4'', 18° 52' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň v cca 100 metrovej vzdialenosti od značeného chodníka. Ťažšie dostupný.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']
Obec: Dudince
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.
Východ žily Ján
GPS: 48.444757, 18.888105 [48° 26' 41.13'', 18° 53' 17.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-02)
Žila Ján, v oblasti Štiavnických Baní a Banskej Štiavnice sa v povrchových východoch takmer neprejavuje, pretože je dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu mesta Banská Štiavnica (východ v údolí pod blízkym cestným mostom je sanovaný miestnou komunikáciou). Na jej prítomnosť svedčia už len ojedinelé prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy), ako aj okoložilné tektonické prejavy a hydrotermálne premeny v horninových odkryvoch, nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule (odkryv v záreze štátnej cesty). V histórii baníctva mala žila Ján predovšetkým význam v okolí Zigmund, Maximilian a Anna šachty (nachádza sa v blízkosti tejto tabule), kde sa najmä v podpovrchových úrovniach ťažili vysokokvalitné zlatostrieborné rudy, a to od tejto tabule do vzdialenosti 1 200 m na sever a 700 m na juh . Jej smerná dĺžka je však 7 km, ale preskúmaná bola len v dĺžke 4 km. Žila sa postupne stala viac známou až v období razenia dedičných štôlní Kornberg a Svätotrojičná a jej preskúmanie a intenzívne dobývanie umožnili viaceré otvárkové a ťažobné šachty - Anna, Maximilian, Zigmund, Ján Baptista, Alžbeta, Michal a štôlne - Matej, Ondrej, Ján, Glanzenberg, Michal,. Z nich významnú, najmä otvárkovo odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Ján zohrali aj štôlne Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Preskúmanosť a dobývanie žily Ján dosiahli v 60. rokoch 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo na Ján žile ložiska Banská Štiavnica, definitívne ukončené. Žila Ján je v južnom banskom revíre vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch, v ryolitových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika a paleogénu. V centrálnom banskom revíre už len v andezitoch. Mineralizácia hlavnej žily Ján vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Maximilian, Zigmund) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 350 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Ján, v jej strednej časti (rozhranie južného a centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica) sa vetví na podložné vetvy - Gräfi žila, Podložná žila, Dvanásta žila, Markazitová žila a jedinú nadložnú vetvu - Východnú žilu. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu (obr. 216). Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 3 m . Žilná výplň Ján žily a jej vetiev je prevažne kremeň-karbonátová s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a v pripovrchových úrovniach so zvýšeným zastúpením zlata a sulfosolí striebra. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Ján žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" (6 - 30 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách aj tu dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,25 kg zlata a 5 kg striebra . Podľa novších údajov o kvalite ťažených rúd (20. stor.), smerom do hĺbky narastali obsahy olova, zinku a medi na sumárnu hodnotu 7 - 8 % v ťaženej rude a sumárny obsah zlata a striebra sa znížil na hodnotu 15 - 20g/t. Tento jav sa v geológii označuje ako „hĺbková zonálnosť zrudnenia“ vyskytujúca sa na polymetalických rudných ložiskách vo vulkanických oblastiach.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kontakt: /
Web: /
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Kalvária Horná Roveň
GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Parkovisko pod Novým Zámkom
GPS: 48.456011, 18.894885 [48° 27' 21.64'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pod Novým Zámkom. Počas turistickej sezóny spoplatňované.
Bezplatné parkovisko
GPS: 48.457663, 18.902466 [48° 27' 27.59'', 18° 54' 8.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na tzv. starom ihrisku. Parkovanie je bezplatné.
Parkovisko pri Kalvárii [2]
GPS: 48.463805, 18.909147 [48° 27' 49.7'', 18° 54' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované cca 500 metrov od Dolného kostola.
Parkovisko pri Kalvárii [1]
GPS: 48.461743, 18.908863 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované pri prvej kaplnke a zastavení.
Parkovacia plocha na Hájiku
GPS: 48.467351, 18.903505 [48° 28' 2.46'', 18° 54' 12.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pred vstupom do mesta v miestnej časti Hájik.
Parkovacia plocha pri Červenej Studni
GPS: 48.469183, 18.882498 [48° 28' 9.06'', 18° 52' 56.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri tajchu Červená Studňa. Na mieste začína niekoľko náučných chodníkov a cyklotrás.
Parkovisko
GPS: 48.458924, 18.897707 [48° 27' 32.13'', 18° 53' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platené parkovisko v blízkosti Botanickej záhrady a centra mesta.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451846, 18.887940 [48° 27' 6.65'', 18° 53' 16.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu v prírode.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451482, 18.888866 [48° 27' 5.34'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu pre osobné automobily a autobusy.
Parkovacia plocha pri Prachárni
GPS: 48.446137, 18.888479 [48° 26' 46.09'', 18° 53' 18.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Prachárni v miestnej časti Dolná Roveň.
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu
GPS: 48.473238, 18.913563 [48° 28' 23.66'', 18° 54' 48.83'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu s kapacitou cca 15 áut.
Parkovisko pri Vindšachte
GPS: 48.433631, 18.858748 [48° 26' 1.07'', 18° 51' 31.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov tajchu Vindšachta.
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu
GPS: 48.428134, 18.845480 [48° 25' 41.28'', 18° 50' 43.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu určená pre rekreantov v letnej sezóne.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.409989, 18.856704 [48° 24' 35.96'', 18° 51' 24.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platene parkovisko počas letnej turistickej sezóny v blízkosti tajchu Počúvadlo.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.405039, 18.856501 [48° 24' 18.14'', 18° 51' 23.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri tajchu Počúvadlo.
Parkovacia plocha Št. Bane
GPS: 48.439169, 18.864770 [48° 26' 21.01'', 18° 51' 53.17'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha sa nachádza pri ihrisku v obci Štiavnické Bane.
Parkovisko na kopci
GPS: 48.456918, 18.904253 [48° 27' 24.9'', 18° 54' 15.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri reštauračnom a ubytovacom zariadení - Penzióne na kopci.
Parkovisko
GPS: 48.461564, 18.902691 [48° 27' 41.63'', 18° 54' 9.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri internáte.
Odstavná plocha nad botanickou záhradou
GPS: 48.461094, 18.897289 [48° 27' 39.94'', 18° 53' 50.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha nad botanickou záhradou, situovaná cca 700 m od centra.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.454187, 18.918213 [48° 27' 15.07'', 18° 55' 5.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri nemocnici v Banskej Štiavnici.
Odstavná plocha
GPS: 48.454262, 18.903224 [48° 27' 15.34'', 18° 54' 11.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha pred bývalou tabakovou továrňou v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pod kaštieľom
GPS: 48.422000, 18.941553 [48° 25' 19.2'', 18° 56' 29.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre návštevníkov kaštiela vo Sv. Antone. V turistickej sezóne je parkovisko spoplatnené.
Parkovisko Križovatka
GPS: 48.45021, 18.90680 [48° 27' 0.76'', 18° 54' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: základná škola, penzión, čerpacia stanica, autoservis, bankomat.
Parkovisko J.Bottu
GPS: 48.46167, 18.89157 [48° 27' 42.01'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Parkovisko Nám.sv.Trojice
GPS: 48.45985, 18.89248 [48° 27' 35.46'', 18° 53' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Prícestný kríž – Božia Muka
GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Villa Mária
GPS: 48.457302, 18.900409 [48° 27' 26.29'', 18° 54' 1.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 29, 969 01 Banská Štiavnica
Web: http://www.ubytovanie-slovensko.sk/ubytovanie-v-sukromi-banska-stiavnica-villa-maria.php
Ubytovanie v súkromí Villa Mária sa nachádza v dolnej časti mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica. V roku 1998 prešla kompletnou rekonštrukciou.
Hosťom sú k dispozícii 4 izby na spanie s celkovým počtom plnohodnotných lôžok 16 a 3 kúpeľne.
Na prízemí sa nachádza kompletne vybavená kuchyňa, ktorá je funkčne naviazaná na jedálensko-spoločenskú časť s krbom. Hosťom je k dispozícii aj spoločenská miestnosť vybavená domácim kinom.
Na dokonale uzavretom nádvorí sa nachádza krbové posedenie s možnosťou grilovania, hydromasážna vaňa pod holým nebom a suchá - fínska sauna.
Penzión Vila Magnólia
GPS: 48.455513, 18.901629 [48° 27' 19.85'', 18° 54' 5.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Vo Vile Magnolia sú Vám k dispozícii dva apartmány. Nachádzajú sa na prvom poschodí. Apartmány pozostávajú z chodbičky, kúpeľne, obývačky a spálne. Obidve izby apartmánov sú zariadené najmä originálnym starožitným nábytkom, s citlivým doplnením niekoľkých súčasných kusov nábytku. V obývačke každého apartmánu sa nachádza funkčná kachľová pec z 19. storočia, ktorá ponúka príjemné teplo počas zimných večerov. V spálni sa nachádza manželská posteľ, v obývačke je rozkladacia sedačka, z ktorej sa dajú vytvoriť dve prístelky. V kúpeľni je Vám v obidvoch apartmanoch k dispozícii vaňa. V chodbičke sa nachádza kuchynská skriňa so základným vybavením na prípravu nápojov. K dispozícii je rýchlovarná kanvica a chladnička. Každý apartmán je zariadený iným nábytkom a má tiež jedinečnú výmaľbu. Apartmán 2 má priestrannejšiu obývačku aj spálňu.
Izby:
Ponúkame Vám ubytovanie v 6 izbách. Jedna sa nachádza na prízemí, 5 izieb je v podkroví. Izby sú jedno a dvojlôžkové, v niektorých je možnosť pridania prístelky. Celková kapacita izieb je 10 pevných lôžok a 5 prísteliek. Súčasťou každej izby je kúpeľňa so sprchovým kútom, v jednej sa nachádza vaňa. V každej izbe sa nachádza televízor a WIFI pripojenie na internet.
Všetky priestory v penzióne sú nefajčiarske.
Súsošie Panna Mária s Kristom
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.
Parkovisko H. Nemce
GPS: 48.284343, 18.987497 [48° 17' 3.63'', 18° 59' 14.99'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti predajne Coop Jednota.
Parkovisko pri stanici
GPS: 48.515882, 19.004536 [48° 30' 57.18'', 19° 0' 16.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri železničnej stanici v Kozelníku.
Parkovisko pri motoreste
GPS: 48.522106, 19.004898 [48° 31' 19.58'', 19° 0' 17.63'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri motoreste Adavil v Kozelníku.
Parkovisko
GPS: 48.168536, 18.878095 [48° 10' 6.73'', 18° 52' 41.14'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v Dudinciach.
Parkovisko pri hoteli Prameň
GPS: 48.171046, 18.880273 [48° 10' 15.77'', 18° 52' 48.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre hostí ubytovacieho zariadenia Prameň.
Parkovacia plocha pri cintoríne
GPS: 48.263363, 18.905880 [48° 15' 48.11'', 18° 54' 21.17'']
Obec: Ladzany
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha s kapacitou cca 10 automobilov v obci Ladzany.
Parkovacia plocha
GPS: 48.229595, 18.867489 [48° 13' 46.54'', 18° 52' 2.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha v obci Lišov.
Parkovacia plocha
GPS: 48.274327, 18.947185 [48° 16' 27.58'', 18° 56' 49.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Menšia parkovacia plocha v katastri obce Sebechleby.
Parkovisko
GPS: 48.458518, 18.891176 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 28.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Spoplatnená parkovacia plocha na ulici A. Sládkoviča.
Parkovisko
GPS: 48.458006, 18.896357 [48° 27' 28.82'', 18° 53' 46.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Kammerhofskej. Plocha je spoplatnená.
Parkovisko pri Dužine
GPS: 48.449336, 18.910246 [48° 26' 57.61'', 18° 54' 36.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri OC Dužina a predajni Lidl.
Parkovisko pri Tescu
GPS: 48.453304, 18.916629 [48° 27' 11.89'', 18° 54' 59.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri Tescu. V blízkosti bankomat VÚB a nemocnica.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453419, 18.917262 [48° 27' 12.31'', 18° 55' 2.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti nemocnice v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453675, 18.918112 [48° 27' 13.23'', 18° 55' 5.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Bratskej ulici v Banskej Štiavnici.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.455538, 18.914731 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Vion.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.441697, 18.914824 [48° 26' 30.11'', 18° 54' 53.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Slovnaft.
Parkovisko
GPS: 48.445202, 18.910293 [48° 26' 42.73'', 18° 54' 37.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti šachty František.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']
Obec: Baďan
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.
Východ žily Bieber a Wolf
GPS: 48.444919, 18.869039 [48° 26' 41.71'', 18° 52' 8.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-01)
Žily Bieber a Wolf, vychádzajú na povrch v oblasti Štiavnických Baní i na miestach mimo intravilánu obce, kde na existenciu ich východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom okolí. Smerom na sever (priestor šácht Babtista Eisenseil, Abrahám, Krížova) môžeme i napriek intenzívnej rekultivácii terénu sledovať bansko-povrchovú aktivitu z dávnej minulosti, kde k žile Bieber v jej podloží sa od severu pripojila žila Terézia a tá, smerom na juh tvorí už len jej významnejšiu podložnú vetvu, z ktorej zase odbieha odžilok Pavol. Rovnako možno vnímať aj okolie významného križovania Bieber a Wolf žily (v priestore tejto tabule), alebo aj východy ďaľších, veľmi početných podložných, nadložných a protisklonných vetiev a odžilkov (v širšom južnom okolí), z ktorých mnohé na povrch ani nevychádzajú. Sú známe len z banských prác a smerom k povrchu úplne vykliňujú (zanikajú). Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším ale aj k najdlhším žilným štruktúram. Je pozoruhudne členitá na viac, alebo menej významných podložných a nadložných vetiev. V oblasti Štiavnických Baní je najmohutnejšou , najkomplikovanejšou, ale aj intenzívne dobývanou žilou. Rovnako, ako aj žila Špitaler, mohla byť žila Bieber dobývaná v oblasti Štiavnických Baní ojedinele už aj pred našim letopočtom (intravilán obce, Farárová hôrka, Horná Roveň), avšak je pravdepodobnejšie, že začala byť intenzívnejšie dobývaná až od prelomu 12. a 13. storočia, čomu nasvedčuje skutočnosť rovnomenného názvu Bieber dedičnej štôlne, razenej aj kôli tejto žile. V oblasti Štiavnických Baní je žila Bieber vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hraste s amplitúdou poklesu okolo 150 m, v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov, andezitových porfýrov, menej kremenno-dioritových porfýrov a tiež na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu. Žila Bieber sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Wolf žila, Pavol žila, Terézia žila, Olovená žila, Kuchajda žily , Veterník žila, Anton žila , Východná žila, Podložná žila, Maximilián žila a v nadloží - Wolf žila, Nadložná žila, Podložná žila, Zvislá žila, Krížne žily, Vorsinken žila, Krídla žila, Benjamin žila, František žila, Michal žila, Skärgeth žila, Roška žila, Florian žila, Ján Baptista žila, Jozef žila. Okrem toho sú v nadloží známe aj významnejšie protisklonné žily - Bohatá strieborná žila, Protisklonné žily č.1 až č. 3, a Jozef - Anton žila. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu a v niektorých jej častiach so žilníkmi sú známe mocnosti až do 40 m. Žilná výplň Bieber žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, "ryolitická" - mäkká, karbonátová, hlinastá, ktorá obsahuje cinopel (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom), galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, ale len v severnej časti žily. V juhozápadnej časti sa vyskytovali výlučne len zlato-strieborné rudy. Na juh od šachty Königseg nemala žilná štruktúra Bieber už ekonomický význam, hoci jej smerný rozsah bol sledovaný až po obec Dekýš. Mineralizácia hlavnej žily Bieber vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Bieber známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Baptista Eisenseil, Abrahám, Krížova, Kadavi, Wolf, Ferdinand, Maximilian, Stará, Cigainer, Litgen, Kristína, Piarg (Sigliesberg), Königseg, Karol, Leopold a štôlne - Fuchs, Denná, Vodná, Vetracia, Félix,). Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Bieber zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Mocnosť ťažených rud v štruktúrnom systéme Bieber žily sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m . Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané", (6 - 65 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru dosahoval aj tu 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili "protisklonné žily" a "Wolf žila". Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Veľmi typickým príkladom takéhoto tvrdenia môže byť "križovanie" Wolf žily (velmi plocho uloženej) s pravdepodobne mladšími žilami Bieber a Špitaler. Žila Wolf, ktorá je považovaná za podložný "odžilok" hlavnej žily Špitaler, prechádza aj do podložia žily Bieber. Pozoruhodná je jej priečna orientácia, plochosť uloženia 300-400, mocnosť 1,5-3 m a vysoké obsahy zlato-striebra v tmavokremenitej rudnej výplni.
Socha baníka pri žel. stanici
GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).
Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária
GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.
Socha sv. Anny
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.
Kaplnka sv. Floriána
GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku
GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom
GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.461857, 18.990018 [48° 27' 42.69'', 18° 59' 24.06'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody vytekajúci z malého betónového záchytného objektu vedľa lesnej cesty.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Sixova stráň
GPS: 48.378002, 19.014283 [48° 22' 40.81'', 19° 0' 51.42'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prístup: Tento zaujímavý prírodný úkaz nájdeme v JV časti Štiavnických vrchov, niekoľko kilometrov za Krupinou. Nachádza sa na plochom temene rovnomenného vrchu. Z Krupiny sa na Sixovu stráň dostaneme po ceste 3. triedy smerom na Žibritov, keď asi 400 m za odbočkou na Šváb odbočíme v mieste, kde začína cesta klesať do údolia, vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa po 1,5 km (cca 20 minút chôdze) dostaneme na Sixovu stráň. Lokalita, žiaľ, nie je v teréne výraznejšie označená a nájsť ju je pre necvičené oko pomerne náročné.
Sixova stráň je opustený andezitový lom, v ktorom bola stĺpovitá päťboká odlučnosť horniny obnažená práve vďaka tejto ľudskej aktivite. Po ukončení ťažby sa horninová stena zachovala pomerne nepoškodené (to je najvýraznejší rozdiel Sixovej stráne voči lokalite Štangarígel, kde došlo k vypreparovaniu päťbokých andezitových stĺpov prirodzenou eróziou). Sixova stráň bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor roku 1985 (výmera 0,83 ha). Ukážky podobnej stĺpovitej odlučnosti v lome Ficberg nad mestom Krupina boli podstatne tenšie a už dávno zmizli pri ťažbe dlažobných kociek.
Opis: Lokalita je fragmentom pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov, podobne ako Štangarígel. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov. Tvorí päť a šesťboké stĺpy, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny. Na dne lomu sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.
Ďalšie zaujímavosti v okolí: Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.
Lokalita Sixova stráň predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu. Prístup k tejto peknej lokalite bol pomerne orientačne náročný, pretože sem neviedla žiadna značkovaná turistická trasa. To však už neplatí, aj túto prírodnú pamiatku je možné navštíviť po značkovanom chodníku žltobielej farby.
Turistické značenie – náučný chodník začína pri ceste z Krupiny do Žibritova asi 300 metrov od odbočky na samotu Šváb (táto je označená peknou drevenou tabuľou). Pokračujeme stúpajúc až k miestu, kde hlavná cesta na krátkom úseku klesá a tu nájdeme začiatok značkovaného chodníka. Začiatok chodníka – vlastne lesnej cesty je označený bežným stĺpom so strieškou – podobne ako mnohé ďalšie turistické značky. Trasa nie je dlhá – asi jeden a pol kilometra, pričom hoci pretína viacero lesných ciest, netreba sa obávať a treba pokročovať stále priamo bez odbočenia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.
Dajka kremito-dioritového porfýru
GPS: 48.476493, 18.907731 [48° 28' 35.37'', 18° 54' 27.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-08)
V opustenom lome v blízkosti Jergyštôlne (Juraj štôlňa) je odkryté intruzívne teleso kremito-dioritového porfýru prenikajúce cez spodnú stratovulkanickú stavbu v podobe dajky. Dajka je súčasťou intruzívneho komplexu Banisko (názov je odvodený od typovej lokality pri obci Banisko). Intruzívny komplex zahŕňa okrem dajok tiež formy ložného typu, silly a lakolity. K bližšiemu objasneniu terminológie a spôsobu vzniku intruzívnych telies odkazujem na úvodnú časť.
Mechanizmus intruzívneho procesu kremito-dioritových porfýrov.
Denudačným zrezom boli v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste odkryté ložné ako aj dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov. V centrálnej časti hrasti prevládajú ložné intrúzie v podobe sillov a lakolitov ktoré prenikajú pri rozhraní medzi vulkanickým komplexom a horninami podložia ako aj v rámci spodnej stratovulkanickej stavby. Ložné intrúzie s plochou niekoľko km2 dosahujú hrúbku až 100 m. Vyznačujú sa zrnitým vývojom základnej hmoty. Zrnitosť základnej hmoty je výraznejšia s narastajúcou hĺbkou umiestnenia intrúzií.
Dajky vystupujú ako individuálne telesá, častejšie však tvoria dajkové roje. Šírka dajok kolíše od niekoľko metrov do 100 m, dĺžka od niekoľko desiatok metrov do 1,5 km. Jednotlivé dajky a dajkové roje sú orientované prednostne v smere SSV-JJZ V menšej miere v smere S-J až SSZ-JJV. Úklon dajok je prevažne v smere od centrálneho bloku. Dajky v niektorých prípadoch prenikajú ložnými intrúziami čo poukazuje na ich relatívne mladší vek vzhľadom k telesám ložných intrúzií. Vznik dajok a ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov spadá do obdobia formovania kaldery (Konečný 1970) a spája sa s poklesmi odlúčených podpovrchových blokov do vrchných úrovní magmatického rezervoáru. Pri odlúčení a poklese bloku vzniká nad jeho vrchným okrajom volný priestor, ktorý následne vyplní vystupujúca magma. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniká teleso ložného typu – sill alebo lakolit. Naproti tomu magma vystupujúca po zlomoch pri okrajoch centrálneho bloku tuhne a kryštalizuje v podobe dajok.
Dajka kremito dioritového porfýru v lome pri Jergištolni – zloženie a textúry.
Hornina je hruboporfyrická, tmavozelenej farby (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 4-6 mm, amfibol do 5-6 mm, biotit do 4-5 mm. Ojedinelé sú zrná kremeňa. Základná hmota je zložená z nepravidelných (allotriomorfných) drobných zŕn kremeňa a draselných živcov ktoré prevládajú nad zrnami plagioklasu, amfibolu a biotitu. Tmavé výrastlice a zrná v základnej hmote sú sčasti chloritizované, živce sú sericitizované. Odlučnosť je hrubobloková až hrubostĺpcová , orientovaná zhruba kolmo na priebeh dajkového telesa. Stĺpcová odlučnosť tohoto typu vzniká pri chladnutí a kryštalizácii magmatického telesa. V dôsledku zmenšovania objemu telesa pri jeho kryštalizácii dochádza k vnútorným napätiami, ktoré sa vyrovnávajú vznikom siete pravidelných puklín vymedzujúcich jednotlivé stĺpce – vzniká stĺpcová odlučnosť. Orientovaná stĺpcová odlučnosť je kolmá na okraje chladnutia dajkového telesa (kolmo na steny pri okraji dajok).
Celková dĺžka dajky dosahuje dĺžku 1,5 km pri maximálnej šírke do 120 m.
Opustený lom v doline Jergištolňe
GPS: 48.476634, 18.907341 [48° 28' 35.88'', 18° 54' 26.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-07)
BAZÁLNE SÚVRSTVIE SPODNEJ STRATOVULKANICKEJ STAVBY
Bazálne súvrstvie je obnažené denudačným zrezom na viacerých miestach v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste v blízkosti styku hornín vulkanického komplexu s podložím. V tomto prípade sa nachádza bazálne súvrstvie v blízkosti sedimentov paleogénu, ktoré tvoria jeho bezprostredné podložie. Sedimenty paleogénu predstavujú nesúvislé denudačné zvyšky uložené v depresiách na povrchu mezozoických hornín a tieto sú uložené na starších horninách kryštalinika. Bazálne súvrstvie tvorené brekciami, konglomerátmi a pieskovcami je uložené na sedimentoch paleogénu tak aj na starších horninách kryštalinika a paleozoika. V nadloží bazálneho súvrstvia sú uložené horniny štiavnického stratovulkánu tvorené v tejto oblasti striedaním lávových prúdov s vulkanoklastickými horninami. V tejto oblasti sú to epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Stratovulkanický komplex je prenikaný dajkami kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko.
Zloženie bazálneho súvrstvia.
Bazálne súvrstvie v menšom opustenom lome reprezentuje poloha zlepencov a pieskovcov postihnutá intenzívnou hydrotermálnou premenou – propylitizáciou. Táto premena silne zastiera pôvodný charakter sedimentárnej horniny. Sedimentárna hornina je touto premenou silne spevnená až homogenizovaná a pôvodný klastický charakter je takmer nezreteľný. Pri pozornejšom skúmaní je však možné rozoznať jednotlivé úlomky často silne zaoblené až charakteru drobných konglomerátov. Prevláda opracovaný andezitový materiál (obliaky s priemerom 2-5 cm) tvorené pyroxenickým a amfibolicko-pyroxenickým andezitom. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj obliaky hornín podložia (horniny kryštalinika, mezozoika a paleogénu). Základná hmota (matrix), ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je stredno až hrubozrnná účinkom propylitizácie silne spevnená. Pôvodná textúra klastickej horniny je propylitizáciou do značnej miery zotrená. Bazálne súvrstvie tvorené drobnými konglomerátmi a pieskovcami poukazuje na sedimenty riečneho – fluviálneho typu. Ďalšie odkryvy bazálneho súvrstvia vystupujú východne od Sklených Teplíc (dolina Kamenná v severovýchodnej časti hráste), kde je súvrstvie zastúpené propylitizovanými pieskovcami s polohami drobných zlepencov a tufizitovými brekciami. Odkryvy podobnej litológie sú aj v centrálnej časti hráste v Richňavskej doline pri Zlatne. V juhozápadnej časti hráste v blízkosti výstupu podložia na povrch (východne od obce Uhliská) bazálne súvrstvie reprezentuje poloha epiklastických vulkanických pieskovcov uložených v riečno-jazernom prostredí. Banskými prácami v oblasti Banskej Štiavnice boli na báze vulkanického komplexu tiež zistené jemnozrnné sedimenty s polohami lignitov.
Rekonštrukcia paleoprostredia v období pred vznikom spodnej stratovulkanickej stavby štiavnického stratovulkánu.
V oblasti Jergištôlne a Sklených Teplíc bolo prostredie v ktorom sa ukladali prevažne riečne sedimenty (týmto územím pretekala rieka). Sedimenty s polohami lignitov zistené banskými prácami pod Banskou Štiavnicou poukazujú na močiarno-jazerné prostredie, ktoré sa tu vyvíjalo v období spodného bádenu. Nie je možné vylúčiť, že močiarno-jazerné prostredie bolo s touto riekou spojené. Sedimenty v okolí Uhlísk na báze vulkanického komplexu svedčia podobne o existencii jazerného prostredia v tejto oblasti. Uvedené poznatky umožňujú niektoré závery o povahe paleoprostredia v období bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu. V severnej časti Štiavnických vrchov bol v tomto čase evidentne členitý horský reliéf, ktorý v smere na juh prechádzal do rovinatejšieho terénu. Riečne toky smerujúce na juh napájali systém prietočných jazier a močiarov, prípadne vyúsťovali na pobreží do morského prostredia, ktoré v období bádenu zaplavovalo južné časti nášho územia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.
Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie
GPS: 48.47828, 18.9019 [48° 28' 41.81'', 18° 54' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štianvica (Objekt: 2G-1-06)
Zastávka: 3/01
Sedimenty paleogénu na tejto lokalite sú súčasťou horninového komplexu spolu s horninami paleozoika a mezozoika, ktorý tvorí podložie neovulkanických hornín štiavnického stratovulkánu.
Rozšírenie paleogénnych sedimentov v podloží stredoslovenských Neovulkanitov:
Paleogénne sedimenty v podloží stredoslovenských neovulkanitov sú rozšírené nesúvislé, tvoria len denudačné zvyšky pôvodne rozsiahlejších sedimentárnych súvrství uložených morskými transgresiami (záplavami) v oblasti stredného Slovenska v období paleogénu. Relatívne v súvislejšom a väčšom rozsahu sa tieto sedimenty zachovali v podloží neovulkanitov v severnej časti v priestore medzi Banskou Bystricou a Handlovou, kde sčasti vystupujú na povrch pri východnom a západnom okraji Kremnických vrchov a východne od Handlovej. Ich prítomnosť v podloží neovulkanitov v oblasti Krupinskej planiny a v severnej časti Pliešovskej kotliny (v oblasti Ostrej Lúky) bola zistená hlbokými vrtmi GK-4 a GK-8.
Paleogénne sedimenty v centrálnej časti Štiavnických vrchov.
V oblasti hodrušsko-štiavnickej hrasti sedimenty paleogénu sú zachované len útržkovité a nesúvislé. Denudačné zvyšky sedimentov vystupujú pri západnom okraji Vyhní, v oblasti chrbtu Ostružia (k. 601) východne od Vyhní, v doline Handerlová jv. od Sklenných Teplíc a na tejto lokalite pri Jergištôlni.
Litológia paleogénnych sedimentov.
Sedimenty paleogénu v povrchovom odkryve v bočnej dolinke severne od Jergištolne tvoria drobné až hrubé zlepence a pieskovce. Prevládajú obliaky mezozoických karbonátových hornín (vápence a dolomity, zriedkavejšie sú prítomné obliaky kremencov a kryštalinika. Základná hmota, ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je piesčitejšia až piesčito-ílovitá, hnedá až načervenalá, prípadne sivozelená. Pieskovce tvoria vložky až polohy v zlepencovom súvrství. Pri Vyhniach sú prítomné vápnitejšie vrstvy s faunou numulitov. Konglomerátové súvrstvie predstavuje bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku.
Paleogénne sedimenty v Štiavnických vrchoch boli uložené počas morskej transgresie.
Vrstevný sled paleogénnych sedimentov je výsledkom postupnej transgresie mora na predtým vynorené územie. Postupnosť transgresie mora je príčinou toho, že jednotlivé faciálne vývoje nie sú na celom území Slovenska súveké. V dôsledku erózie sa v oblasti štiavnických vrchov zachovala len časť vrstvového sledu, najmä bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku v podobe zlepencov, brekcií a pieskovcov.
Morské transgresie na území južného Slovenska v období neogénu.
V nasledujúcom období počas spodného neogénu postupovali na území Slovenska morské záplavy, ktoré uložili mocnejšie súvrstvie sedimentov v oblasti Ipeľskej kotliny a sčasti v južnej časti Krupinskej planiny. V obmedzenom rozsahu sú neogénne sedimenty zistené aj v okolí Handlovej. Naproti tomu v centrálnej časti Štiavnických vrchov a v širšej oblasti Banskej Štiavnice, sedimenty staršieho neogénu nie sú prítomné. S tohoto je možné usúdiť, že táto oblasť bola v období spodného neogénu mimo dosah morských záplav alebo sedimenty sa tu uložili a boli následne v dôsledku celkového výzdvihu tejto oblasti denudáciou odstránené. Denudácia postihla aj staršie paleogénne sedimenty (zostali z nich len zvyšky). V severozápadnej časti hrasti v hodrušskej oblasti došlo po ich odstránení až k obnaženiu podložných mezozoicko-paleozoických hornín vrátane hornín veporického kryštalinika. Sedimenty paleogénu sa zachovali len v obmedzenom rozsahu pri Vyhniach a v doline Handerlovej (juhovýchodne od Sklených Teplíc). V období spodného bádenu bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu v centrálnej časti Štiavnických vrchov boli ukladané sedimenty v riečnom a močiarno-jazernom prostredí. V južnej časti Štiavnických vrchov v tomto čase prebiehali extrúzie granatických andezitov. Južná časť nášho územia v období spodného bádenu bola zaplavená novou morskou transgresiou, ktorá postúpila do priestoru dnešných južných okrajov Štiavnických vrchov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Kremito-dioritový porfýr, dajka
GPS: 48.477989, 18.902525 [48° 28' 40.76'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-05)
V opustenom lome severne od Jergištôlne je odkryté teleso kremito-dioritového porfýru. Hornina je tmavozelená (propylitizovaná) hruboporfyrická. Výrastlice tvorí plagioklas 2-3 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit 2-5 mm. Tmavé výrastlice sú premenené, chloritizované. V dôsledku intenzívnej premeny a zvetrávania sa hornina rozpadá. Lokálne je pozorovaná silicifikácia. V pravej časti silne zasuteného a zahlineného lomu sú náznaky subhorizontálnej stĺpcovej odlučnosti, ktoré poukazujú na okrajové časti dajkového telesa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Mezozoikum, vápence, dolomity
GPS: 48.4784, 18.89837 [48° 28' 42.24'', 18° 53' 54.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-04)
Na konci trasy náučno-turistického chodníka sa opäť stretávame s horninami predvulkanického podložia v podobe mezozoických kremencov a kremitých bridlíc spodného triasu. Horniny predvulkanického podložia vychádzajú na povrch v čiastkovom vyzdvihnutom bloku (šobovský blok) vo východnej časti hrasti.
Podložie štiavnického stratovulkánu.
Po sformovaní hodrušsko-štiavnickej hrasti v podobe asymetrického bloku s úklonom k juhovýchodu nasledovalo obdobie intenzívnej denudácie jej vrcholových častí. Postupne boli z jej vrcholovej oblasti odstránené horniny sarmatského vulkanizmu, ktoré tvorili vrchnú stratovulkanickú stavbu, vrátane horninovej výplne kaldery. Denudácia zasiahla až do stredných a nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby (vo východnej štiavnickej časti hrasti. V dôsledku asymetrického výzdvihu, ktorý bol intenzívnejší v západnej (hodrušskej) časti hrásti, erózia tu odstránila aj spodnú stratovulkanickú stavbu a v rozsiahlej miere obnažila paleozoicko-mezozoické horniny predvulkanického podložia. Výskumnými prácami v tejto oblasti sa potvrdila pomerne zložitá stavba horninových komplexov tohoto predvulkanického podložia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.
Intruzívne teleso dioritu
GPS: 48.4782, 18.89515 [48° 28' 41.52'', 18° 53' 42.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-05)
Subvulkanické intruzívne telesá reprezentujú tu časť magmy, ktorá po výstupe z magmatického rezervoáru nachádzajúceho sa hlboko pod vulkánom (5-15 km) nedosiahla povrch ale umiestnila sa v prostredí hornín v jeho podloží využívajúc pritom priaznivé litologické rozhrania medzi horninami. V tomto prostredí magma utuhla a kryštalizovala v podobe intruzívnych telies. Subvulkanické intrúzie vznikajú pod vulkánmi často v značnej hĺbke. V prípade súčasných vulkánov sú skryté pod ich stavbou. K obnaženiu intrúzií na povrchu dochádza výnimočne a to až po dlhom období (často až po miliónoch rokov) kedy erozívny zrez, odstráni povrchovú vulkanickú stavbu a odkryje podpovrchovú intravulkanickú úroveň, prípadne až subvulkanickú úroveň. Výnimočný prípad nastal v prípade štiavnického stratovulkánu a to v dôsledku výzdvihu hrásťového bloku v oblasti centrálnej vulkanickej zóny v závere vulkanickej činnosti. Intruzívne teleso dioritového zloženia sa nachádza na našej zastávke.
Odkryv pyroxenického andezitu
GPS: 48.48278, 18.8997 [48° 28' 58.01'', 18° 53' 58.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-04)
V záreze poľnej cesty odbočujúcej vľavo cez roklinu je odkryv v dĺžke cca 7 m a výške 1-2 m. Hornina je drobno až stredno porfyrická. Tmavozelená (propylitizovaná). Odlučnosť je bloková podľa plôch 120SE/70; 280NW/50; 60EN/55 (smery sklonov). Andezit je silne propylitizovaný a tektonicky postihnutý. Vyššie v smere poľnej cesty ku kóte 712 pokračujú plošné odkryvy premenených andezitov so striedaním pásiem intenzívnej a menej intenzívnej hydrotermálnej premeny (propylitizácie).
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.
Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny
GPS: 48.48034, 18.90017 [48° 28' 49.22'', 18° 54' 0.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-03)
Skôr než začnete vystupovať poľnou cestou do sedla pod Širokým vrchnom, dovoľte niekoľko informácií o geologickej stavbe v tejto časti hodrušsko-štiavnickej hrasti. V nadloží bazálneho súvrstvia je uložený stratovulkanický komplex spodnej stavby budovaný prevahou lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a pyroxenických andezitov (posledné sú častejšie vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby). Lávové prúdy sa striedajú so zriedkavejšími polohami vulkanoklastických hornín v podobe brekcií-konglomerátov a pieskovcov. V pokročilejšom období vývoja spodnej stavby sa v jej centrálnej zóne umiestnili početné ložné intrúzie andezitových porfýrov v podobe sillov a lakolitov. V predmetom území je to najmä teleso pyroxenického andezitového porfýru bohatého na augit, umiestnené vo vyššej úrovni stratovulkanickej stavby. V mladšom období v štádiu vývoja kaldery bola spodná stavba poklesnutá v podobe kalderového bloku a preniknutá početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov (zastávka č.1 a bod LGS 2G-2-05) a ložnými intrúziami. Horniny spodnej stavby boli v tomto období intenzívne hydrotermálne premenené – propylitizované.
V záverečnom štádiu vývoja (5. etapa) kedy došlo k výzdvihu centrálneho bloku a sformovaniu hodrušsko-štiavnickej hraste boli horniny spodnej stavby podrobené tlakom a drveniu, najmä pozdĺž zlomov rozčleňujúcich hrasť na systém dielčích čiastkových segmentov. Zlomy smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli využité pri výstupe hydrotermálnych roztokov a vzniku rudných žíl. Hydrotermálnymi procesmi boli horniny v bezprostrednom okolí rudných žíl postihnuté intenzívnymi premenami okoložilného typu. Nasledujúcou denudáciou došlo k odstráneniu hornín kalderovej výplne a mladších komplexov sarmatského veku. Podstatne sa znížila aj hrúbka spodnej stavby a v extrémnejšie vysunutých blokoch erózia odhalila horniny predvulkanického podložia vrátane dioritovej intrúzie (východne od Šobova a v doline Jergišolne ). Procesy hydrotermálnych premien ako aj ich produkty sú detailnejšie rozoberané v prípade lokalít Svätotrojičného náučného chodníka ŠB-02. Na tomto mieste uvedieme len skrátený výklad.
Propylitizácia – premena hornín.
Horniny v oblasti bansko-štiavnického rudného poľa sa vyznačujú nazelenalým až modrozeleným sfarbením. To bol aj dôvod prečo už v období stredoveku bol v baníckej praxi pre ich označenie zaužívaný termín „grünstein“ (zelený kameň). Po rozpoznaní ich vulkanickej povahy bol ich názov geológmi 18. storočia rozšírený na „grünstein trachyt“ (vtedajší trachyt odpovedá dnešnému andezitu). F. Richthofen, významný bádateľ 18. storočia počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici použil pre uvedené horniny bansko-štiavnického rudného poľa termín „propylit“. Horniny ním označené ako propylity považoval za produkt erupcií magiem bohatých na vodu (priblížil sa tým k chápaniu úlohy vody v hydrotermálnych procesoch). Hoci sa neskôr ukázalo, že „propylity“ sú výsledkom mladších procesov nasledujúcich až po vzniku horniny (u nás sa o uvedený poznatok zaslúžil najmä prof. M. Kuthan) termíny „propylit“ a „propylitizácia“ vošli v medzinárodnú známosť a sú dnes v celosvetovom merítku používané pre označenie určitého druhu hydrotermálnej premeny hornín. Pod propylitizáciou dnes rozumieme pôsobenie mierne kyslých fluid (plynných a kvapalných) nasýtených CO2 a H2S na vulkanické horniny pri zvýšených teplotách. V horninách pritom dochádza k čiastočnému až úplnému rozkladu tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) s obsahom Fe zložky. Táto zložka je využitá pri tvorbe sekundárnych minerálov skupiny chloritov (odtiaľ hornina nadobúda zelené sfarbenie). Uvedená premena je sprevádzaná albitizáciou plagioklasov a vznikom ďalších sekundárnych minerálov ako sú epidot, minerály skupiny karbonátov, pyrit, sekundárny kremeň a ďalšie.
Okoložilné premeny.V priebehu tvorby rudných žíl rudonosné fluida okrem rudnej zložky obsahujú tiež H2S, CO2, SO2, ClF. Tieto roztoky pôsobili na okolné horniny a výsledkom sú pásma hydrotermálnych premien sprevádzajúcich rudné žily. Tieto premeny v bansko-štiavnickom regióne opísal J. Forgáč (1966), ktorý rozlíšil premeny typu adularizácie (draselná metasomatóza so vznikom draselných živcov - adulárov), argilitizácie (vznik minerálov ílovej skupiny illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikácie (agregáty zŕn kremeňa). Nové skupiny minerálov (sekundárne minerály) nahrádzajú pôvodné horninotvorné minerály, výrastlice plagioklasov, pyroxénov, amfibolu a biotitu, tak aj minerály vznikajúce v štádiu propylitizácie. Zóny okoložilných premien sa vyznačujú svetlými farebnými odtieňmi (sivobiela, žltá, okrová) a v minulosti boli dôležitým kritériom pri vyhľadávaní rudných žíl bansko-štiavnického rudného poľa.
Horniny spodnej stavby, intrúzie a hydrotermálne premeny na trase chodníka BŠ-01.
V priebehu výstupu poľnou cestou do sedla od Širokým vrchom po trase chodníka sa budete stretať s horninami spodnej stratovulkanickej stavby preniknutej početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov. Horniny spodnej stavby reprezentujú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity a andezitové porfýry. Tieto horniny sú drobnoporfyrické (výrastlice plagioklasov a pyroxénov sú do 1-2 mm), tmavozelené, propylitizované. Andezitové porfýry, ktoré predstavujú ložné intrúzie sú jemnozrnnejšie.
Dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov, ktoré prenikajú cez spodnú stavbu poznáte ľahko, sú to horniny hruboporfyrické (plagioklas, amfibol a biotit dosahujú 4-5 mm), zvetrávaním nadobúdajú svetlozelené odtiene.
Pásma intenzívnych premien s prejavmi argilitizácie so vznikom ílových minerálov (illit, kaolinit, montmorillonit), sa vyznačujú svetlým okrovým až žltobielym sfarbením.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.
Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.48509, 18.89519 [48° 29' 6.32'', 18° 53' 42.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-0-01)
Z vrcholu južne pod Studeným vrchnom sa pred Vami otvára panoramatický výhľad na juhovýchodnú časť Štiavnických vrchov. Horský reliéf v popredí panoramatického výhľadu je súčasťou východného okraja hodrušsko-štiavnickej hrasti – rozsiahleho bloku vyzdvihnutého v oblasti kaldery v záverečnom štádiu vývoja štiavnického stratovulkánu. Hlbokým erozívnym zrezom bola v tejto časti hraste odstránená kalderová výplň, vrátane vrchnej stratovulkanickej stavby, pričom došlo k odkrytiu nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. V extrémne vysunutom čiastkovom bloku na svahu Malého Šobova (k. 836) denudačný zrez odhalil horniny predvulkanického podložia tvorené mezozoickými horninami v podobe spodnotriasových kremencov a strednotriasových vápencov a dolomitov. Horniny paleogénu vystupujúce v doline Jergištôlne (zastávka č.3) nie sú z tohoto pohľadu viditeľné. Spodnú stratovulkanickú stavbu bádenského veku (v popredí panorámy) uloženú na horninách predvulkanického podložia tvoria lávové prúdy pyroxenického a amfibolicko-pyroxenických andezitov, striedané občas polohami vulkanoklastických hornín. Epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty vystupujú na svahoch a v oblasti plochého vrcholu Širokého vrchu (k. 777) v ľavej časti panorámy.
V pokročilejšom období vývoja bádenského stratovulkánu prenikali v jeho centrálnej časti cez spodnú stavbu početné ložné intrúzie andezitových porfýrov. Jedno s týchto telies – pyroxenický andezitový porfýr (typ Tanád) tvorí oblasť vrcholku kde sa nachádzate, ako aj svahy v ľavej a pravej časti v popredí panorámy. Do záverečného štádia vývoja 1. etapy patrí aj vznik subvulkanického intruzívneho komplexu granodioritu a dioritu umiestneného v prostredí hornín predvulkanického podložia. Dioritové teleso je odkryté vo vyšších úrovniach svahu pod Malým Šobovom (k. 836).
Predzvesťou vývoja kaldery v dôsledku prvých poklesových pohybov bol vznik depresie vo vrcholovej časti vulkánu s jazerným prostredím (2. etapa). Výsledkom sedimentácie v tomto prostredí sú polohy ílovcov a siltovcov s vložkami lignitov (červenostudnianske súvrstvie) vystupujúce v odkryvoch pod vrchom Kalvária (stredná časť panorámy). Nasledujúce mohutné erupcie popolovo-pemzových tufov, efúzie a extrúzie láv biotiticko-amfibolických andezitov zaplňovali priestor klesajúcej kaldery v hrúbke 350-500 m. Horniny vo výplni kaldery (studenská formácia) sa nachádzajú v rámci panoramatického výhľadu vľavo od Kalvárie v oblasti depresie a budujú tiež horské hrebene s vrcholmi Anderloch (k. 810) – Skalka (k. 882) – Tri kamene (k. 834) – Strela (k. 840) – Marcička (k. 738). Výplň kaldery je z vonkajšej strany voči spodnej stratovulkanickej stavbe obmedzená kalderovým zlomom (úsek medzi Sv. Antonom a Anderlochom).
Do obdobia vývoja kaldery spadajú tiež ložné intrúzie a dajky kremenno-dioritových porfýrov, ktoré prenikali v podpovrchovej úrovni cez horniny klesajúceho kalderového bloku. Tieto intrúzie sú odkryté v oblasti brekcie s kótou 836 (Malý Šobov) a jeho východného svahu. Mocná ložná intrúzia biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (typu Paradajs), ktorá sa umiestnila pri báze kaldery, vystupuje v oblasti Šobova (k. 888) a hrebeňa s kótou 851 v pravej časti panorámy. Vrchnú stratovulkanickú stavbu sarmatského veku reprezentujú zvyšky lávových prúdov uložené na spodnej stratovulkanickej stavbe za kalderovým zlomom pokrývajúce vrcholy Breziny (k. 716), Jabloňový vrch (k. 738), k. 711, Káčerky (k. 670), Sásky vrch (k. 712).
Zlomy a zlomové zóny prevažne smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli v záverečnom štádiu jej formovania využité pri tvorbe polymetalických a drahokovových rudných žíl. Tieto rudné žily prenikajú cez spodnú stratovulkanickú stavbu a staršie horniny podložia v pravej časti panorámy (žila Mária Emphagnis, žily Terézia a Bieber).
Morfologicky výrazný vrch Kalvária (k. 749) v strednej časti panorámy tvorí sčasti odkrytý bazaltový nek, ktorý predstavuje prívod k povrchovému bazaltovému vulkánu odstráneného nasledujúcou denudáciou. Vek bazaltového telesa určený radiometrickou metódou je 7,3 milióna rokov, čo odpovedá obdobiu panónu. V pozadí na horizonte sa črtajú siluety vulkanických pohorí Poľany a Javoria prechádzajúce do plochého reliéfu Krupinskej planiny.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru
GPS: 48.4846, 18.89107 [48° 29' 4.56'', 18° 53' 27.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-02)
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity).
A – Procesy vzniku ložných intrúzií
V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru. Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2).
B – Pozícia vo vulkanickej stavbe
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs).
C – Charakteristické znaky
Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby.
Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu.
Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia.
Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti. Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Propylitizovaný andezitový porfýr
GPS: 48.48307, 18.88519 [48° 28' 59.05'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-03)
Na východnom svahu Ambrózka (k. 794) náučný chodník BŠ-01 prechádza opäť cez oblasť spodnej stratovulkanickej stavby reprezentovanej v tejto časti pyroxenickým andezitovým porfýrom. Spodná stavba je v tejto časti prestúpená viacerými pásmami hydrotermálnych premien charakterizovaných argilitizáciou (s tvorbou ílových minerálov illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikáciou (prekremenenie). Premeny tohoto typu súvisia so vznikom rudných žíl.
Andezitový porfýr je miestami silne tektonicky drvený s pásmami tektonických brekcií.
V dôsledku propylitizácie nadobúda hornina tmavozelené až svetlozelené sfarbenie. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas do 1-2 mm a pyroxény do 1-2 mm sčasti až úplne chloritizované. Spodná stratovulkanická stavba vrátane pyroxenického andezitového porfýru je zo západu utínaná zlomom, podľa ktorého sa tektonicky stýka s dioritovou intrúziou vystupujúcou vo vysunutom bloku čiastkovej hrasti. Trasa náučného chodníka pokračuje k ďalšej zastávke č.7 s dioritovou intrúziou na severnom úbočí masívu Šobova – Haviarky k. 884. Oblasť vrcholu Šobova a Haviarky je budovaná ložnou intrúziou andezitového porfýru typu Paradajs.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.48034, 18.89069 [48° 28' 49.22'', 18° 53' 26.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia. Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí. Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám. Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Východ žily Špitaler v centre mesta
GPS: 48.459388, 18.893683 [48° 27' 33.8'', 18° 53' 37.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler vychádza na povrch v centre mesta Banská Štiavnica práve tu, kde sa nachádzame, v blízkosti Kostola sv. Kataríny postaveného v r. 1443 – 1491 (slovenský kostol od r. 1658). Podľa historických údajov východy žily Špitaler nielen na Glanzenbergu (jv. časť vrchu Staré mesto, 793 m n. m.), ale aj tu, v údolí potoka Štiavnica, sa začali povrchovo dobývať už pred naším letopočtom (Kelti, neskôr galskí Kotíni). V 12. storočí (1141 – 1162) pozvaní nemeckí kolonisti našli na týchto miestach už slovenskú osadu s názvom Štiavnica. Bola najvýznamnejšia z okolitých baníckych osád. Prevzali jej názov v podobe „Schemnitz“. V priebehu druhej polovice 12. storočia prebudovali osadu na veľké a významné mesto „Schebnyzbana“ (spojenie s osadami na Glanzenbergu a na východoch žily Špitaler a Grüner), ktoré malo už okolo roku 1230 dva veľké trojloďové románske chrámy.
V dôsledku nástupu nových technológií v dobývaní rúd a ich spracúvaní východy žily Špitaler na týchto miestach smerujúce do severného a južného svahu údolia potoka Štiavnice boli predmetom intenzívneho podpovrchového a hlbinného dobývania až do 14. – 15. storočia. V týchto miestach centra mesta neexistovala v tých časoch súvislá mestská zástavba. Tento priestor slúžil na ťažbu a spracúvanie rúd, a to nielen zo žily Špitaler, ale aj zo žíl Bieber a Terézia. Komplexná zástavba centra mesta na základe veľkolepého projektu so spoločnými základmi začala vznikať až v priebehu 15. storočia.
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Prejavy povrchovej ťažby z dávnej minulosti sú známe na viacerých miestach východu žily na povrch. V centre mesta Banská Štiavnica sú pomerne dobre zachované v severnom svahu údolia potoka Štiavnica (súkromné pozemky) a vedú súvisle až do oblasti najväčších dobývok na Glanzenbergu. V severnom svahu je východ žily Špitaler druhotne zmenený na výraznú depresiu (povrchové vyťaženie rúd z východu žily). Súvisle ju sprevádzajú mohutné prekremenené skalné bralá (andezit) v jej podloží. V južnom svahu sú úplne sanované hustou mestskou zástavbou.
Žila Špitaler v centre mesta sa dobývala od povrchu nepochybne viacerými slednými štôlňami smerujúcimi do oboch strán údolia. Väčšina z nich sa dodnes nezachovala, ale príkladom môže byť štôlňa Michal (nový obzor) v priestore budovy Bergerichtu. Pri postupnom prenikaní ťažby do hĺbky (pod úroveň údolia) veľký význam v centre mesta mala šikmá šachta Kaufhaus vyhĺbená po úklone žily (miesto pred bankou je vyznačené v dlažbe) a dedičná štôlňa Glanzenberg. Z ďalšieho systému otvárkových a ťažobných banských diel, ktoré umožnili dobývať žilu Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica čoraz hlbšie a hlbšie, treba spomenúť šachty Michal (stará a nová), Gregor, Ján, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, Bartolomej a Michal (dopravná). Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (cisára Františka Lotrinského) a Voznická dedičná štôlňa (cisára Jozefa II.)
Žila Špitaler je v priestore centra mesta Banská Štiavnica vyvinutá v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov. Má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ. Aj tu je priemerná hrúbka žily 1,5 m. Mineralizácia vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Žila Špitaler sa smerom na sever a juh od centra mesta vetví na podložnú a nadložnú vetvu. Vrtmi overený hĺbkový dosah zrudnenia v rudnom stĺpe Michal je okolo 700 m po úroveň –100 m n. m.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas prestavby už existujúcich dvoch gotických dómov z 15. storočia na „waldbürgerovský dom ťažiara Fritza von Friedenlieb“ (dnes Štátny ústredný banský archív) na prelome 16. a 17. storočia sa odkryl východ žily Špitaler (najskôr nevyťažené piliere). Zo ziskov z vydobytej bohatej rudy sa zaplatili náklady na jeho výstavbu.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna). V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily Špitaler pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Terézia na Hornej Rovni
GPS: 48.451242, 18.874827 [48° 27' 4.47'', 18° 52' 29.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (2MŽ-1-07)
Žila Terézia v oblasti Banskej Štiavnice veľmi výrazne vychádza na povrch najmä na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve v priestore historickej šachty Terézia.
Žila Terézia patrí po žilách Špitaler a Bieber k najdlhším (6,5 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj ona sa musela dobývať už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť pod Tanádom a Paradajsom). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne v blízkosti najstarších povrchových dobývok už aj niektoré osady (Horná Roveň).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. V okolí jednej z najstarších šácht, šachty Terézia (845 m n. m.) (obr. 14ž) dobývanie dosiahlo do roku 1650 úroveň krátkej štôlne Klinger (706 m n. m.) a neskôr úroveň dedičnej štôlne Bieber (594 m n. m.). Do roku 1840 dobývanie dosiahlo úroveň Svätotrojičnej štôlne (555 m n. m.) a v roku 1909 sa dobývanie nad týmto obzorom skončilo.
Postup dobývania v smernom a hĺbkovom rozsahu umožnili ďalšie otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Baptista Eisenseil, Pavol, Weiden, Amália, Mohr, Alžbeta, Michal, Nová, Ferdinand (slepá) – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), 1., 2. a 3. obzor šachty Terézia, Gregor, Rozália, Šmintorín (Schmidterin), Matej, Cecília, Dolná Bärentatzen, Schabab, Valašská, Horná Juraj a Ján Baptista. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali štôlne – dedičná Michal, dedičná Bieber, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František), dedičná Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Preskúmanosť a dobývanie žily Terézia zaznamenali v 20. storočí veľký rozvoj. V oblasti rudného stĺpa Michal sa dosiahla hĺbková úroveň 100 m n. m. (II. hĺbkový obzor). Tu sa banská činnosť na žile Terézia, ako posledná na ložisku Banská Štiavnica, v rokoch 1994 – 1995 definitívne skončila.
Žila Terézia patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k značne rozvetveným rudným žilám (obr. 15ž). Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa významnejšie žilné vetvy – Nadložná, 1. a 3. Podložná, Himber, Pavol a Olovená. Významné je aj jej „spojenie“ so žilou Bieber v južnom priestore šachty Terézia a následné zaniknutie prostredníctvom vzniku štruktúr „konského chvosta“.
Hlavná žila Terézia má severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východ. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesového charakteru.
Priemerná hrúbka hlavnej žily Terézia je 1,5 m a Nadložná žila dosahuje hrúbku 4,5 m. Mineralizácia žily Terézia vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Piarg, Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je 600 – 700 m (po úroveň 100 m n. m.).
Žila Terézia je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) a v prostredí dioritu a hornín podložia.
Rudná výplň žily Terézia bola v podpovrchových úrovniach južnej a severnej časti ložiska odlišná. Predpokladá sa, že Au-Ag zóna bola v severnej časti (na rozdiel od južnej) erodovaná (odstránená zvetrávaním terénu). V južnej časti (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd, ktoré však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala práve na žilnej štruktúre Terézia. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Terézia môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit, akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie rôzne sfarbený kremeň (ametyst) (obr. 11ž), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt (obr. 20ž) , rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit, sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (v závislosti rôznych podmienok vzniku).
V roku 1986 rudy vo všetkých dostupných častiach žily Terézia pri jej hrúbke 1,2 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 1,1 – 1,9 %, Zn 1,8 – 3,0 %, Cu 0,2 – 0,3 %, Ag 10,4 – 14,6 g/t, Au 0,20 – 0,28 g/t.
Minerálny prameň v šachte František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html
Prameň minerálnej vody vyviera na šachte František v úrovni IV. obzoru v juhozápadnej časti Štiavnického rudného obvodu. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 48 - 48,5oC. Minerálna - termálna voda sa nevyužíva.
Minerálny prameň Kyslá
GPS: 48.17487, 18.8428 [48° 10' 29.53'', 18° 50' 34.08'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza západne od obce Hontianske Moravce, cca 1,5 km juhovýchodne od kóty 157,6; vľavo od poľnej cesty. Bol zachytený v roku 1962 kopanou studňou, vystuženou betónovými skružami. Je povrchovo veľmi znečistený. V budúcnosti predstavenstvo obce uvažuje o zvedení prameňa bližšie k prístupovej ceste a vybudovaní prelivovej vázy. Voda sa môže využívať na pitné účely.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Studňa s minerálnou vodu v obci
GPS: 48.170862, 18.879920 [48° 10' 15.1'', 18° 52' 47.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza priamo v obci pred vežičkou. Bol zachytený kopanou studňou. Je zakrytý betónovým krytom. Prameň postupne strácal na výdatnosti, až zanikol.
Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3
GPS: 48.166645, 18.875544 [48° 9' 59.92'', 18° 52' 31.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpeľov, v krytej nádrži. Voda z vrtu je odvádzaná do akumulačných nádrží, stadiaľ sa rozvádza do bazénov v kúpeľoch a do pitnej vázy. Vrt S – 3 predstavuje jediný zdroj pre kúpele Dudince. Voda sa používa na kúpeľné a rehabilitačné účely.
Vrt minerálnej vody Mier S-5
GPS: 48.166623, 18.875748 [48° 9' 59.84'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html
Vrt S – 5 (ZV – 72) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre pokles hladiny vody a veľmi malú výdatnosť sa vrt nevyužíva. Bol zlikvidovaný tamponážou.
Vrt minerálnej vody S-5/A
GPS: 48.166571, 18.875748 [48° 9' 59.66'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html
Vrt sa nachádzal v areáli kúpeľov, v tesnej blízkosti starého vrtu S – 5 (ZV – 72). V súčasnosti sa nevyužíva, ale slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-1
GPS: 48.166724, 18.874450 [48° 10' 0.21'', 18° 52' 28.02'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska, cca 10 m juhozápadne od bazéna. Zatiaľ je nevyužívaný, slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-2
GPS: 48.167249, 18.875088 [48° 10' 2.1'', 18° 52' 30.32'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska cca 30 m severozápadne od bazéna. V súčasnosti je vrt uzavretý. Slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Prameň Banky
GPS: 48.48049, 18.85919 [48° 28' 49.76'', 18° 51' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banky
655 m n.m.
rúrka, výdatný
Podparadajský prameň
GPS: 48.46103, 18.88408 [48° 27' 39.71'', 18° 53' 2.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
717 m n.m.
upravený prameň pri posledných domoch Ulice pod Paradajsom
Piargská brána - cintorín
GPS: 48.45522, 18.89258 [48° 27' 18.79'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
650 m n.m.
vodný zdroj na mestskom cintoríne
Veľký Kolpašský tajch - studnička I.
GPS: 48.45192, 18.97617 [48° 27' 6.91'', 18° 58' 34.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Veľký Kolpašský tajch - studnička II.
GPS: 48.45187, 18.97944 [48° 27' 6.73'', 18° 58' 45.98'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Tatárskou lúkou
GPS: 48.4063, 18.86777 [48° 24' 22.68'', 18° 52' 3.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
878 m n.m.
Studnička na chodníku na Sitno, pod Tatárskou lúkou.
Starohorská studňa
GPS: 48.28194, 18.91317 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 47.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Starohorská studňa
295 m n. m.
kohútik s pitnou vodou na parkovisku pred kostolíkom
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.4801, 18.89115 [48° 28' 48.36'', 18° 53' 28.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-01)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia.
Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí.
Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám.
Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Východ žily Terézia pod Paradajzom
GPS: 48.45762, 18.87879 [48° 27' 27.43'', 18° 52' 43.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-03)
Žila Terézia (hlavná) vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule, a to veľmi impozantným spôsobom. Okrem rozsiahlych povrchových dobývok na hlavnej žile a jej nevydobytých častí (ponechané piliere) sú tu na jv. svahu vrchu Paradajs (939 m n. m.) miestami sledovateľné aj východy jej nadložnej vetvy.
Aj túto lokalitu východu žily Terézia na povrch možno zaiste spájať s počiatkami baníctva ešte pred naším letopočtom. Veľmi prekremenená a brekciovitá výplň rudnej žily odolná proti zvetrávaniu s viditeľnými sulfidickými minerálmi a ich oxidmi svojím vzhľadom nepochybne zaujala prvých hľadačov a prospektorov drahých kovov. Už v 11. storočí pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach staré povrchové dobývky. Kolonisti ich pomenovali ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na území so zmijami). Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Matej, Mohr-Cherubin, Rozália, Schmidtenrinn (dnes Šmintorin), Gregor a Svätotrojičná a šachty Mohr, Weiden a Terézia. Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na ryhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmitten Rinn bolo v 15. storočí podfárané viacerými štôlňami. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej. Neskôr v roku 1580 bola prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Amália, Ondrej, Alžbeta, Maximilián, Michal a na Novej šachte, ale aj na otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František, alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta v 80. rokoch 20. storočia. V podpovrchových úrovniach sa ťažili nevyťažené rudné celky s vyšším obsahom zlata. Posledné prieskumné práce v podpovrchových úrovniach rudného stĺpu s názvom Barytový z novovyrazenej prieskumnej štôlne Terézia sa skončili v roku 1994.
Od hlavnej žily Terézia v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica odbiehajú viaceré nadložné vetvy. Hlavná žila Terézia má sv. smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východu. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesovo-prešmykového charakteru. Zrudnenie vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Terézia aj v týchto miestach v podpovrchových úrovniach je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch.
V južnej časti žily Terézia (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd. Tie však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“, „dobré, ale aj stupové“ a „stupové“ na úpravárenské spracovanie. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit a akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň, rôzne sfarbený (ametyst), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt, rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit a sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný iným žilám. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (rôzne podmienky vzniku).
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (200 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule (pohyb po trase je na vlastné nebezpečenstvo)!
Uvidíte časť rozsiahleho areálu povrchových dobývok „Grube auf der Rinne“ (baňa na ryhe) na východoch žily Terézia. Nimi žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Určitá časť žilnej výplne zostala dodnes nevyťažená (ochranné piliere pri dobývaní).
Východ žily Bieber v Starom meste
GPS: 48.46539, 18.89328 [48° 27' 55.4'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-04)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule. Nachádza sa vo výraznom sedle kóty Staré mesto (793 m n. m.).
Pri pohľade na blízke východné okolie tejto archeologickej lokality vidíme zvlnený terén a viaceré pingy nachádzajúce sa priamo na východe žily Bieber. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí informačnej tabule, ale aj v jej širokom severnom a južnom okolí. Žila Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje hrúbku až niekoľko metrov.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore kóty Staré mesto ojedinele už aj pred naším letopočtom. Je však pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Špitaler s historickými povrchovými dobývkami (Glanzenberg), vznik tunajšieho osídlenia a názvy tejto lokality ako súčasti vznikajúceho väčšieho mestského útvaru (Bana, Schebnyzbana, Staré mesto).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudného stĺpa Michal (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Mohr-Cherubin, Jozef, dedičná štôlňa Michal a šachty Gábor a Michal.
Najhlbšie úrovne rudného stĺpa Michal na žile Bieber neskôr umožnila preskúmať a dobývať nielen Nová šachta, ale aj otvárkovo-odvodňovacie štôlne – Hodrušská dedičná (František, alebo aj 5. obzor) a Voznická dedičná. Posledné ťažobné práce v tomto rudnom stĺpe sa realizovali v 80. rokoch 20. storočia.
Okrem hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica v priestore rudného stĺpa Michal je v hlbších úrovniach ložiska vyvinutá jej významná podložná vetva s názvom podložná žila Bieber. V južnej časti rudného stĺpa v podpovrchových úrovniach je známa zase nadložná vetva hlavnej žily s názvom Jozef s dĺžkou 300 m.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá s cinoplom a sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber je v týchto miestach v podpovrchových úrovniach vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity, uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté aj metasomatické polymetalické rudy.
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v tejto centrálnej časti ložiska (rudný stĺp Michal) sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, vytvára v prípade žily Bieber v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Na základe toho je možné predpokladať existenciu ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ale len v podpovrchových úrovniach žily, ktorá bola zameraná predovšetkým na zlato-striebornú mineralizáciu.
Ťažené rudy mali v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 % Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler
GPS: 48.4628, 18.89607 [48° 27' 46.08'', 18° 53' 45.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-05)
Žila Špitaler veľmi výrazne vychádza na povrch v oblasti Banskej Štiavnice na viacerých miestach, a to v okolí tajchu Klinger (obr. 8ž) a v oblasti Glanzenbergu (jv. okraj vrchu Staré mesto, 793 m n. m., do 17. stor. nazývaného Glanzenberg). Tu sa dodnes nachádzajú rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať práve v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve tu, na lokalite Glanzenberg (obr. 9ž).
Ložiskový význam žily Špitaler (obr. 7ž) na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou (obr. 21ž). Aj v oblasti Banskej Štiavnice sa dobývala už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť Glanzenbergu, Horná Resla, svahy potoka Štiavnica). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia (1141 – 1162) našli na týchto miestach už viaceré slovenské banícke osady, nazývané Baňa, v priestore Glanzenbergu Staré mesto, Štiavnica v údolí potoka Štiavnica a iné. To bolo základom neskoršieho založenia a názvu väčšej baníckej osady a neskôr mesta Banská Štiavnica (Schemnitz, Selmeczbánya).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty Michal (stará a nová), Kaufhaus, Ján, Gregor, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Michal (nový obzor), Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová a Bartolomej. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
V severnej časti ložiska (severný banský revír), kde sa žila Špitaler vetví na žily Hirschgrund a Siebenweiber, boli významné šachty Viliam, Ferdinand, Mikuláš, Pillersdorf a štôlne Hirschgrund (dolná a horná), Mária Heimsuchung, Dolná Juraj, Dávid (dolná a horná), Karol, Antal, Vyššia Hirschgrund a Jakab. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žíl v tejto časti ložiska zohrali dedičná štôlňa Ferdinand a Belianska dedičná štôlňa.
Keďže ide o jednu z najvýznamnejších žilných štruktúr a zo všetkých žíl je najviac rozvetvená na podložné a nadložné vetvy (viac alebo menej významné odžilky), v stredoveku bola stredobodom veľkého záujmu.
Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli v druhej polovici 20. storočia v okolí šachty Emil hĺbkovú úroveň 200 m oproti Voznickej dedičnej štôlni (12. obzor). V tom období sa banská činnosť na žile Špitaler v centrálnej a severnej časti ložiska Banská Štiavnica postupne končila.
Žila Špitaler patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k najviac rozvetveným rudným žilám. Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa tieto žilné vetvy: Diagonálna, hlavná žila Viliam, 1. a 3. nadložná žila, hlavná žila Michal, 1. nadložná žila Michal, 1., 2., 3. a 4. nadložná žila Špitaler a 2. podložná žila Špitaler.
Hlavná žila Špitaler má sv. smer a sklon 60 – 75º na východ (rovnako aj jej vetvy). Ten sa smerom do južného banského revíru postupne mení na 40 – 60º. Výnimkou je Diagonálna žila so sklonom 50 – 80º na západ.
Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler aj v centrálnej a severnej časti ložiska vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy: Barytový, Margit, Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Vrtmi overený hĺbkový dosah je tu okolo 700 m po úroveň –100 m n. m. Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45637, 18.87838 [48° 27' 22.93'', 18° 52' 42.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-08)
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice (centrálny a severný banský revír) vychádza na povrch na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Od šachty Terézia smerom na sever môžeme sledovať banskú povrchovú aktivitu z dávnej minulosti. K žile Bieber v jej podloží sa tu pripája žila Terézia a v nadloží žily Bieber sa zase odpájajú viaceré jej vetvy (plochá žila Daniel).
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Člení sa na viac alebo menej významné podložné a nadložné vetvy, z ktorých viaceré ani nevychádzajú na povrch. Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (kóty Vtáčnik – Mocná hora, Staré mesto, osada Horná Roveň). Pravdepodobnejšie je však to, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu rovnomenný názov dedičnej štôlne Bieber, razenej aj kvôli tejto žile. Jej razenie sa začalo v 13. storočí.
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) sa nachádza aj v prostredí dioritu a hornín podložia.
Žila Bieber sa v strednej a severnej časti oblasti Banskej Štiavnice rozvetvuje na hlavnú žilu Bieber, podložnú žilu Bieber, diagonálnu žilu Bieber, žilu Jozef a dve menej významné vetvy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v centrálnom a severnom revíre začala byť známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Hangend, Blur, Weiden, Amália, Gábor, Michal, Ferdinand (slepá), Alžbeta – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), Gregor, Šmintorín (Schmidtenrin), Mohr, Jozef, Xaver a Wolf. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali dedičná štôlňa Michal, dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František), dedičná štôlňa Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, ojedinele však v rudných stĺpoch je až 4 m a v niektorých častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag. Zistilo sa, že rozhranie medzi rudami bohatšími na Au a Ag (oblasť južného revíru) a chudobnejšími je v okolí šachty Amália. Obsah Ag tam bol však celkove vyšší a obsah Au nižší ako na žile Špitaler. Mineralizácia hlavnej žily Bieber v centrálnom a severnom revíre vystupuje rovnako najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 – 600 m po úroveň 12. obzoru (230 m n. m.) a len ojedinele až po úroveň 100 m n. m.
Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli v druhej polovici 20. storočia prevažne úroveň Voznickej dedičnej štôlne (ojedinele aj hlbšiu, 100 m n. m.). V 90. rokoch sa banská činnosť na ložisku Banská Štiavnica definitívne skončila.
Ťažené rúdy v centrálnom a severnom banskom revíre v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber vytvára v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdajú masívny alebo vtrúseninový charakter.
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (100 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule. Uvidíte rozsiahly areál početných píng po dobývacích šachticiach na východe žily Bieber, ktorými žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
Východ žily Bieber na Hornej Resle
GPS: 48.45614, 18.88572 [48° 27' 22.1'', 18° 53' 8.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-0)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom západnom priestore tejto tabule). Pri pohľade na lúky pod cestou a nad cestou chodníka aj napriek značnej rekultivácii ľudskou činnosťou vidíme silne zvlnený terén a viaceré haldy (pingy, štôlne) nachádzajúce sa priamo na jej východe. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Hrúbka žily Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje až niekoľko desiatok metrov. Najbližšia žila v jej podloží (150 m) vo svahu Paradajsu je žila Terézia.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica ojedinele už aj pred naším letopočtom. Pravdepodobnejšie však je, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Terézia s historickými povrchovými dobývkami (Schmitten Rinn).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie náučno-informačnej tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Mohr-Cherubin, Schmidtenrinn (dnes „Šmintorín“), Gregor, Klinger (Krátka a Dlhá) – a šachty – Blur a Weiden.
Rovnako ako v prípade žily Terézia, aj v tejto časti ložiska možno predpokladať, že baníctvo na žile Bieber v 15. storočí spadalo pod ťažiarstvo Schmitten Rinn. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore na žile Bieber neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Ondrej, Alžbeta, Zigmund a na Novej šachte, ale aj v otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta. Na podložnej žile Bieber tam boli v hlbších úrovniach vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické rudy. Tie sa tu ťažili až do skončenia ťažby ložiska v 90. rokoch 20. storočia.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m a v niektorých jej častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber v týchto miestach prebieha v podpovrchových úrovniach prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity – uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické polymetalické rudy.
Od hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica na úrovni rudného stĺpa Ametyst odbieha významná podložná vetva. Je vyvinutá len v hlbších úrovniach ložiska (podložná žila Bieber).
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá (rudné stĺpy Barytový, Alžbeta a Ametyst), že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber v centrálnom revíre vytvára výraznú eleváciu. Tomuto predpokladu zodpovedá existencia rozsiahlej ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ktorá bola predovšetkým zameraná na zlato-striebornú mineralizáciu, ale len v podpovrchových úrovniach žily.
Ťažené rudy v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.
Východ žily Špitaler nad Klingerom
GPS: 48.45315, 18.88601 [48° 27' 11.34'', 18° 53' 9.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler v tejto časti intravilánu mesta Banská Štiavnica (Galgenberg) vychádza na povrch veľmi zreteľne v podobe dvoch ložiskovo významných vetiev žily. Od tejto tabule západnejšie (smerom k sv. krížu 70 m, v lese) vychádza na povrch hlavná vetva žily Špitaler a opačným, východným smerom (pod cestou na lúke, 30 m od tabule) zase jej nadložná vetva. Žila Špitaler sa vetví na úrovni severného okraja tajchu Klinger, pokračuje takmer 700 m na sever a tam sa potom vetvy spájajú. Najväčšia vzájomná vzdialenosť oboch vetiev, 70 – 100 m, je práve tu na Galgenbergu.
Na povrchovom východe hlavnej žily Špitaler je rozsiahle pingové pole, ktoré svedčí o intenzívnom povrchovom dobývaní. Rovnako impozantne, no pre návštevníka zaujímavejšie, sa prejavuje východ nadložnej žily Špitaler tam, kde môžeme sledovať zvyšky povrchovo ťažených rúd a početné pingy po ťažobných šachticiach (odporúčame navštevníkovi na obhliadnutie).
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí nielen k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším intenzívne dobývaným žilným štruktúram (10 km) s najstaršou montanistickou históriou. Rovnako ako iné žily, aj žila Špitaler sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica už aj pred naším letopočtom. Je avšak pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa v týchto miestach začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu nemecký názov Galgenberg (Šibeničný vrch – miesto popráv odsúdených) s dvomi sv. krížmi a viaceré štôlne v blízkom okolí.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, František, Teofil, Handstadt, Bartolomej – a šachty – Gregor, Ondrej, Alžbeta a Zigmund. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler tu zohrali štôlne – Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Posledné ťažobné práce v tomto priestore žily Špitaler sa realizovali v 60. rokoch 20. storočia.
V oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie náučno-informačnej tabule) sa významné rozvetvovanie a opätovné spájanie žily Špitaler výrazne prejavuje aj v hlbších úrovniach ložiska. Hlavná žila Špitaler a jej nadložná vetva v širšom priestore Galgenbergu má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ, ktorý sa smerom na juh postupne mení na 40 – 60º. Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenitá, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie od podpovrchových úrovní má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag-tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej zastúpené sú v rudách karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
Východ žily Grüner
GPS: 48.45221, 18.90103 [48° 27' 7.96'', 18° 54' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MŽ-1-11)
Žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice (južný a centrálny banský revír) vychádza na povrch najmä na východnom okraji vrchu Kornberg (630 m n. m.) a mesta Banská Štiavnica v priestore medzi dodnes známymi šachtami Mária a František. Tu sa dodnes zachovali najrozsiahlejšie prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotné depresie terénu). Ich podobu a rozmery vidieť v južnom okolí tejto informačnej tabule (vo svahu a na kopci za rodinnými domami). Možno reálne predpokladať, že práve veľký a strmý zárez do svahu za informačnou tabuľou vznikol v dôsledku povrchového vydobytia žily Grüner v jej širšom južnom a severnom okolí. Od šachty Mária smerom na sever až po cestu na železničnú stanicu môžeme sledovať povrchovú banskú aktivitu z dávnej minulosti (obr. 23ž). Okrem hlavnej žily Grüner sa v blízkom podloží nachádza aj jej významná súbežná vetva s názvom podložná žila Grüner, ktorá smerom na sever (od „Drevenej fabriky“) odbieha od hlavnej žily do podložia a tvorí samostatnú štruktúru (obr. 24ž). Severovýchodným pokračovaním žily Grüner sú menšie žily a argilitizované zóny s jaspisovou mineralizáciou medzi Kalváriou a Banskou Belou (žily Bursa a Rafael – Zlaté slnko). V južnej časti v oblasti Sitnianskej (v minulosti Štefultov) sa žila Grüner významne vetví. Na úrovni „Biotiky“ najskôr odbieha do nadložia žila František a potom na úrovni „horného cintorína“ historicky významná žila Štefan (názov odvodený od bývalej obce Štefultov). Protisklonná nadložná vetva žily Štefan sa nazýva žilou Schweizer. Až na ojedinelé výnimky (zárez novej cesty na sídlisko Drieňová a zárez cesty na železničnú stanicu) v ostatnom inraviláne mesta nie je možné sledovať povrchové prejavy východov významnej žily Grüner a jej vetiev.
Ložiskový význam žily Grüner na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším žilným štruktúram, hoci nie k najdlhším (4,2 km). Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý systém žilných štruktúr, ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom zlata a striebra v ťažených rudách.
Podobne ako iné žily, aj žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (obidve strany údolia potoka Štiavnička, svahy vrchu Kornberg). Intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia s príchodom nemeckých kolonistov v r.1141 – 1162. Nasviedča tomu rovnomenný názov štôlne Grüner, razenej na juh po žile z údolia potoka Štiavnička (opačným smerom je razená štôlňa Claudius). Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú obidva názvy štôlní, ako aj to, že osada Štiavnica v údolí rovnomenného potoka a osada na Glanzenbergu na východoch žily Špitaler sa s blízkou osadou na východe žily Grüner spojili v druhej polovici 12. storočia do mestského útvaru.
V dôsledku nástupu nových banskotechnologických metód pri dobývaní rúd a ich spracúvaní po príchode nemeckých kolonistov, začala byť žila Grüner so svojimi vetvami známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach južného a centrálneho revíru ložiska Banská Štiavnica. Umožnili to otvárkové a ťažobné šachty – František, Mária, Štefan, Albert a Ignác – a štôlne – Grüner, Claudius, Mária, Nepomuk, Jakub, Katarína a Imrich. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Grüner zohrali dedičná štôlňa Kornberg, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
Žila Grüner je najvýchodnejšie uložená žila na ložisku Banská Štiavnica. Je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa v podpovrchových úrovniach v biotiticko-amfibolických andezitoch alebo na ich styku s andezitmi I. etapy, ktoré sú v hlbších úrovniach už len jediným okoložilným prostredím. V úrovni povrchu žila prebieha zónou argilitizácie (zílovatenia) a vybielenia a v severnom zakončení rudnej mineralizácie s prítomnosťou bohato zastúpenej jaspisovej mineralizácie (silicifikácia).
Hlavná žila Grüner a jej vetvy majú severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na juhovýchod. Smerom na juhozápad v oblasti Biotiky a štefultovského cintorína sa žila stáva strmou a preklápa sa na sz. sklon. Odbieha od nej významná nadložná vetva, žila Štefan so svojimi protisklonnými nadložnými vetvami Schweizer a Fehér. V týchto častiach ložiska majú žily Grüner a Štefan strmý sklon, okolo 80º. Hrúbka hlavnej žily bola premenlivá, v rudných stĺpoch 10 – 20 m a vo vetvách 0,8 – 1,5 m. Hlavná žila sa dobývala v dĺžke 1 400 m, podložná žila a žila Štefan v dĺžke 500 m. Hlavná a podložná žila sa dobývali až po úroveň 50 – 100 m n. m. V polovici 20. storočia sa najmä na podložnej žile ťažili polymetalické rudy. Banská činnosť na žile Grüner sa skončila v 60. rokoch 20. storočia.
Žilovina v severnej časti hlavnej žily Grüner bola kremenná a karbonátová, miestami silne kaolinická, s pyritom, markazitom a Ag minerálmi. Na podložnej žile bola kremitá žilovina s polymetalickou mineralizáciou (galenit a sfalerit), v južnej časti s pyritom a chalkopyritom, relatívne bohatá na zlato. Zo striebronosných minerálov prevládal stefanit, argentit, polybázit a rýdze striebro.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému žily Grüner musela mať v minulosti vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata k striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. K najbohatším žilám patrili hlavná žila a jej nadložná vetva Štefan, kde sa ojedinele vyskytovali „dobré vyberané“ rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). Hlavná žila Grüner sa v minulosti intenzívne dobývala až po úroveň 50 – 100 m n. m. Ťažili sa tam ušľachtilé strieborné rudy s vysokým podielom zlata. Ročná ťažba predstavovala asi 500 kg zlato-striebornej rudy.
Evidované zásoby rúd v roku 1986 na hlavnej žile Grüner pri jej hrúbke 0,8 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 0,3 – 1,0 %, Zn 1,3 – 2,7 %, Ag 24,2 – 49,5 g/t, Au 1,2 – 4,7 g/t. Na podložnej žile Grüner mala ruda tieto kvalitatívne parametre: Pb 1,0 – 1,5 %, Zn 2,6 – 2,9 %, Cu 0,1 %, Ag 6,7 – 11,1 g/t, Au 0,2 – 0,4 g/t.
Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)
GPS: 48.46041, 18.88288 [48° 27' 37.48'', 18° 52' 58.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-01)
V týchto miestach vychádza žila Terézia na povrch impozantným spôsobom. V širšom okolí tejto lokality existovali ešte v roku 2003 (po oboch stranách oceľových mostíkov) rozsiahle a značne hlboké povrchové dobývky, ktoré bolo potrebné kôli bezpečnosti premostit a oplotit. K prvému premosteniu došlo v 80. rokoch 20. storočia, nakoľko došlo k prepadnutiu dobývok vplyvom podpovrchovej ťažby zlatostrieborných rúd, ktorá v tom čase bola realizovaná zo šachty Nová. Neskôr však, bolo zo strany správcu dobývacieho ptriestoru (Rudné Bane š.p. Banská Bystrica) rozhodnuté o ich úplnej likvidácii formou zasypania.
Takto zostala pre navštevníka chodníka „Po žile Terézia“ možnosť obhliadky len tej časti povrchových dobývok, ktoré sú situované v blízkom lese.
Jedná sa vlastne o úsek východu žily Terézia, ktorá je známa, ako lokalita, kde už v 11. storočí, pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach zaiste staré povrchové dobývky, kedže tieto kolonisti pomenovali, ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na územi so zmijami). Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na rýhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmiten Rinn v 15. storočí bolo podfárané viacerými štôlňami a vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektami. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla) a bola na Dolnej Resli v r. 1512 zásluhou E. Rössela postavená kaplnka P. Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenbergský).
Zaujimavou historickou skutočnosťou zostane „navrat“ k opätovnej ťažbe Au-Ag rúd v podpovrchových úrovniach žily Terézia práve v týchto miestach, v období 80. rokov 20. storočia. V tom čase, ťažobná organizácia (Rudné Bane n.p., závod Banská Štiavnica), exportovala do zahraničia všetok flotačne vyrobený koncentrát z ťažby Pb-Zn-Cu polymetalických rúd. Z odpredaja koncentrátov podnik inkasoval platby v US dolároch, pričom okrem uvedenych kovov bolo preplácané aj zlato obsiahnuté v koncentrátoch. Kedže obsahy zlata tvorili významný podiel z celkovej hodnoty koncentrátu, tak bolo snahou ťažiť také rudy, ktoré mali aj vyššie obsahy zlata. Podľa vyjadrení pamätníkov tohto „návratu“ do Au-Ag zóny žily Terezia, nemožno plne akceptovať často používané tvrdenie o „celkovom“ vydobytí žíl. V tomto smere sú významnými poznatky, ziskané v rokoch 1989-1994 z banských prieskumných prác realizovaných z novorazenej štôlne Terézia v blízkosti šachty Weiden, ktorými sa okrem iného sledoval aj stupeň vydobytia žíl v podpovrchových úrovniach a ich možnosť exploatácie súčasnými banskými technológiami.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45261, 18.8764 [48° 27' 9.4'', 18° 52' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-02)
Žila Bieber, v širšom priestore šácht Hangend, Weiden, Blur, z ktorých bola intenzívne dobývaná, na jej smernom úseku približne 600 m dosahuje impozantnú hrúbku a vo východoch na povrch je mapovateľná v rozsahu 20 – 50 m jej nepravej mocnosti. Aj v týchto miestach má žila skolon 600 k juhovýchodu. Za jej veľkú mocnosť sa „považuje“ rozsiahly žilník a prevažne „mäkká – hlinistá, ryolitická a kremitá“ výplň uvádzaná v historických záznamoch. Rovnako obsahovala zrudnenie (sulfidy, sulfosoli + Au), ktoré sa však vyskytovalo ako „bohaté“, často len v krátkych úsekoch. Nepriaznivým faktorom, pre jej lepšie overenie, bola zaiste jej nesúdržnosť, čo sa potvrdilo aj novšími prieskumnými prácami. Zvyčajne bola žila bansky sledovaná chodbami, či už po jej podložnom, alebo nadložnom tektonickom ohraničení.
V blízkom západnom okolí logostĺpika tohto objektu (na okraji blízkeho lesa), možeme sledovať existenciu početných ťažobných šachtíc (už len veľké a hlboké pingy), ktorými bola táto atypická žila od povrchu dobývaná. Rovnako o záujme, o žilu v minulosti, vypovedajú rozsiahle plochy s východmi žily, kde sú dobre sledovateľné sekundárne reliefy terénu (západné okolie šachty Weiden), po intenzívnej povrchovej ťažbe a kutaní.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kaplnka svätého Jozefa
GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Chata pod Močiarom – Stará Hora
GPS: 48.282757, 18.916593 [48° 16' 57.93'', 18° 54' 59.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 358, tel: +421 908 905 293; e-mail> mariasopkova5@gmail.com
Plne vybavená kuchyňa, spoločenská miestnosť, podkrovná miestnosť na spanie vybavená 6 lôžkami, skrinkami a stolíkmi, sprchový kút, WC.
Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou
GPS: 48.281652, 18.913139 [48° 16' 53.95'', 18° 54' 47.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň s pitnou vodou je osadený otočným kohútikom. Nachádza sa na parkovisku pred kostolíkom sv. Urbana vo výške 295 m n. m.
Prenájom rodinného domu v obci Dvorníky
GPS: 48.196675, 18.928293 [48° 11' 48.03'', 18° 55' 41.85'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@dvorniky.com
Obec Dvorníky je vzdialená 5 km od kúpeľného mesta Dudince na juhu stredného Slovenska. Dom sa nachádza v strede obce s výbornou dostupnosťou. Poloha ho predurčuje na chatu alebo stále bývanie pre romantikov, alebo ľudí so vzťahom k prírode a pokoju. Nachádzajú sa v ňom 2 izby, sprchovací kút, špajza, suchá toaleta. Murivo je kameň a tehla. Strecha je pokrytá škridľou.
Na dvore je letná kuchyňa s udiarňou; veľké orechy poskytujú príjemný chládok pre posedenie počas letných dní. Priľahlý uzavretý oplotený pozemok má rozlohu 660 m2. Všetky stavby sú v dobrom technickom stave, parkovanie v garáži alebo vo dvore je samozrejmosťou.
Podmienky prenájmu a cenu za prenájom nehnuteľnosti dohodneme individuálne. Podrobné informácie o obci nájdete na webovských stránkach www.dvorniky.com . Ako korešpondenčný kontakt použite adresu info@dvorniky.com . Nie sme RK.
Penzión Richňava
GPS: 48.430175, 18.842356 [48° 25' 48.63'', 18° 50' 32.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mob: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Srdečne Vás pozývame na rekreáciu do Penziónu Richňava s milým personálom, príjemnou atmosférou a bohatými možnosťami oddychu v lone prekrásnej prírody chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Penzion Richňava bol postavený v roku 1999 v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, v blízkosti Richňavských vodných nádrží v katastri obce Štiavnické Bane. Bol vybudovaný ako rekreačno športové zariadenie pre všestranné využitie, rodinného typu.
PONÚKAME:
• ubytovanie pre 12 hosti v štyroch 2-lôžkových izbách a v jednom apartmáne, vybavených sociálnym zariadením
• možnosť stravovania v reštaurácii a občerstvenia v bare
• pre hostí je k dispozícii tenisový kurt
• možnosť zorganizovať rôzne spoločenské akcie, rodinné oslavy a firmám usporadúvať podnikové školenia, odborné semináre a vzdelávacie kurzy,
• parkovanie áut priamo pred penziónom.
Privát Bagha
GPS: 48.439073, 18.892787 [48° 26' 20.66'', 18° 53' 34.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 903 976 862
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Rozloženie izieb: 3x2, 1x kuchyňa, 1x spoločenská miestnosť
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Ponuka stravovania: bez stravy
Majiteľ v objekte/24h recepcia: nie
Viaceré nezávislé skupiny: nie
Nálezisko skamenelín
GPS: 48.189950, 18.924811 [48° 11' 23.82'', 18° 55' 29.32'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin
Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku. Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov. V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín. Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín. Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.
Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Šinkov salaš
GPS: 48.18428, 18.92111 [48° 11' 3.41'', 18° 55' 16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie. Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov. Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.
Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách. V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Lacné ubytovanie – privát
GPS: 48.170384, 18.883162 [48° 10' 13.38'', 18° 52' 59.38'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okružná 136; tel: +421 915988056, +421 91846734, +420 773647521; miroslava.launerova@gmail.com
Ubytovanie v centre kupeľného mestečka Dudince v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osob. Izby 2 × 3-ložkové s TV a WiFi pripojením, nepriechodné. Každá izba má svoju vlastnú kúpeľňu s WC. Na poschodi je spolocná vybavená kuchyňa a veľká terasa. K dispozícii posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore.
Ceny:
3 osoby na izbe 8 EUR/os/noc, 2 osoby na izbe 8 EUR/os/noc (iba na jednu noc 10 EUR), 1 osoba na izbe 10 EUR/noc (iba na jednu noc 11 EUR). Rekreačný poplatok mestu Dudince 1 EURO/deň.Rozloženie izieb: 2x3
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Chata Husín
GPS: 48.301866, 18.965572 [48° 18' 6.72'', 18° 57' 56.06'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903713279, +421905433250
Hontianske Nemce, chata v chatovej osade vo vinohradníckej lokalite, ohnisko.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s tromi prístelkami (3x rozkladacie kreslo) a s krbom, sprchovací kút, WC, kuchynský kút (elektrický sporák, chladnička).
Kúrenie na tuhé palivo (krb), elektrické kúrenie (v izbách). Možnosť stravovania u domácich. Parkovanie pri chate. Obchod 3km. Reštaurácia 3km. Autobus 2km. Vlak (stanica Zvolen) 38km.
Žakýl
GPS: 48.498795, 18.924728 [48° 29' 55.66'', 18° 55' 29.02'']
Obec: Podhorie
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: recepcia@zakyl.sk
Web: http://www.zakyl.sk/
Ubytovňa Žakýl sa nachádza v obci Podhorie, 5 km od historického mesta Banská Štiavnica, a ponúka ubytovanie s vlastnou kúpeľňou, reštauráciou, barom, slnečnou terasou a záhradou. Vo všetkých priestoroch je k dispozícii bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a priamo na mieste sa nachádza bezplatné súkromné parkovisko.
Všetky ubytovacie jednotky v zariadení Žakýl majú TV s plochou obrazovkou a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom. Všetkým hosťom je k dispozícii spoločný salónik a spoločná, dobre vybavená kuchyňa.
Jedlo si môžete vychutnať priamo v reštaurácii zariadenia. Za príplatok je k dispozícii donáška potravín a na požiadanie sa poskytujú obedové balíčky, ako aj špeciálne diétne menu.
Zariadenie poskytuje aj ďalšie príplatkové služby, vrátane sauny, vírivky, jazdy na koni a kyvadlovej dopravy. Priamo na mieste alebo v okolí zariadenia sa môžete venovať rôznym aktivitám, vrátane lyžovania, cyklistiky a pešej turistiky.
Belianske jazero je vzdialené 1,5 km a termálne kúpalisko v Sklených Tepliciach sa nachádza iba 6 km od zariadenia. Starý zámok v Banskej Štiavnici je vzdialený 5 km a kostol Sv. Kataríny sa nachádza 4,9 km od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza vo vzdialenosti 12 km.
Apartmán Diana
GPS: 48.459958, 18.892177 [48° 27' 35.85'', 18° 53' 31.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartma-n-diana.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=885047#map_closed
Apartmán Diana sa nachádza v historickej Banskej Štiavnici, zapísanej do zoznamu svetového dedičstva organizácie UNESCO. Je situovaný v historickej budove a ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním.
K dispozícii tu máte obývací priestor, rozkladaciu pohovku, dobre vybavenú kuchyňu s jedálenským kútom, písací stôl a súkromnú kúpeľňu s vaňou.
Len pár minút pešo od apartmánu nájdete množstvo obchodov a reštaurácií. Priamo na mieste môžete navštíviť obchod s umením.
Mineralogické múzeum sa nachádza necelých 20 metrov a Kostol sv. Kataríny 50 metrov od ubytovacieho zariadenia. Nový zámok je vzdialený 400 metrov a Starý zámok len 100 metrov od apartmánu. Verejný bazén nájdete vo vzdialenosti 500 metrov a Kalváriu necelých 700 metrov od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 10 km.
Apartmán U lenivého kocúra
GPS: 48.458773, 18.894900 [48° 27' 31.58'', 18° 53' 41.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-u-leniveho-kocura.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1175749#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán U lenivého kocúra, nachádzajúci sa v centre Banskej Štiavnice, meste na zozname chránených pamiatok UNESCO a vzdialený menej ako 100 metrov od Nového zámku Banská Štiavnica, ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním a terasu.
Apartmán U lenivého kocúra ponúka krb, dobre vybavenú kuchyňu, posedenie a súkromnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a toaletnými potrebami zdarma.
K mnohým barom a reštauráciám sa dostanete po 5 minútach chôdze.
V okolí sa môžete venovať lyžovaniu, cyklistike a pešej turistike. Verejné parkovisko môžete využívať bezplatne.
Ak máte chuť na návštevu okolia, pozrite si Starý zámok Banská Štiavnica situovaný 300 metrov od ubytovacieho zariadenia alebo Kostol svätej Kataríny vzdialený menej ako 500 metrov.
Apartmán Franko
GPS: 48.459407, 18.896180 [48° 27' 33.87'', 18° 53' 46.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0908 648 707
Kúpeľný hotel SMARAGD
GPS: 48.166908, 18.880298 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 49.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: + 421 45 5504444 , + 421 45 5504950; e-mail: rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-smaragd
Od 1. 12. 2014 bude prebiehať rekonštrukcia a modernizácia KH Smaragd. Ukončená by mala byť v priebehu apríla/ mája 2015. Rekonštrukcia bude prebiehať za úplnej odstávky tohto hotela.
Kúpeľný hotel Smaragd vytvára ideálne podmienky pre tých, ktorí hľadajú pokoj a intímnejšiu atmosféru. Liečebné procedúry sa podávajú v balneoterapii v KH Rubín. Presklenná spojovacia chodba vám však poskytne pekný výhľad na kúpeľný park. Menej pohyblivým pri tom ochotne pomôže pridelená sanitárka (doprovod na procedúry). Prízemie Smaragdu je vhodné na uskutočňovanie kongresov, konferencií, seminárov a školení. K dispozícii je salónik (10 – 50 osôb) a veľká, rekonštruovaná kongresová sála s celkovou kapacitou do 200 osôb. Pre účastníkov kongresov zabezpečujeme aj catering na základe individuálnych požiadaviek.
apartmány Antik Pratterov Dom
GPS: 48.458707, 18.889545 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 22.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@apartmanyantik.sk
Apartmány ANTIK Pratterov dom sa nachádzajú v novo zrekonštruovanom meštianskom dome v historickom centre baníckeho mesta Banská Štiavnica na ul. Antona Pécha č.8.
Prídite obdivovať historické pamiatky Banskej Štiavnice ktoré sú zapísané na zozname UNESCO, môžete sa túlať kľukatými uličkami, posedieť v nespočetných štýlovo zariadených kaviarničkách a navštíviť obľúbené Salamandrové slávnostia v alegorickom sprievode zažiť návrat do slávnej histórie baníckeho mesta Banská Štiavnica.
Kultúrna ponuka Banskej Štiavnice je každoročne veľmi bohatá, rada festivalov si už našla miesto v kultúrnom kalendári mnohých návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie patria Festival Bachovej hudby -Bach Tribute, Jazznica, Sitno Blues,Štiavnický živý šach. Nezabudnuté remeslá, festival peknej hudby a mnohé ďalšie podujatia ktoré spestria váš pobyt v tomto prekrásnom meste.
V letných mesiacoch Vás v blízkom okolí Štiavnice čakániekoľko jazier s čistou prírodnou vodou a desiatky kilometrov turistických chodníkov.
V zimných mesiacoch je Vám k dispozícii novo vybudovaný SKI Resort Salamandra vzdialený 6 km a bežkárske trate s krásnymi výhľadmi na okolie.
Navštívte naše Apartmány Antik v Pratterovom dome a budete ubytovaný priamo v centre všetkého tohto diania priamo v srdci majestátnej Banskej Štiavnice .
Apartmány ANTIK Pratterov dom ponúkajú komfortné ubytovanie v apartmánoch citlivo vybavených historickým nábytkom a starožitnými doplnkami. Celková kapacita je7 lôžok a 4 prístelky v dvoch samostatných apartmánoch.
Apartmány majú samostatné vstupy z uzavretého dvora, kúpelne sú vybavené sprchovými kútmi, sušičmi vlasov, kuchyne sú kompletne vybavené spotrebičmi a doplnkami v retro štýle, obývacie izby s pohodlným sedením a knižnicami plnými zaujímavých kníh, prehrávače hudby s CD a USB vstupmi, WIFI, stolové hry, parkovanie na súkromnom parkovisku pred domom.
UPOZORNENIE: V našich apartmánoch nie sú k dispozícii TV príjímače nakoľko Banská Štiavnica jej zákutia a príroda v blízkom okolí ako aj zariadenie a výbava apartmánov ponúkajú nespočet možností ako oddychovať, tráviť príjemne voľný čas. Na požiadanie Vám samozrejme TV prijímač nainštalujeme.
4 Sochy
GPS: 48.457686, 18.898576 [48° 27' 27.67'', 18° 53' 54.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@4sochy.sk
Apartmán 4 sochy sa nachádza v historickej budove so 4 sochami na streche, ktoré predstavujú 4 ročné obdobia priamo v historickej Banskej Štiavnici, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ponúka vám ubytovaciu jednotku s možnosťou vlastného stravovania. K dispozícii je vám bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet v celom apartmáne a bezplatné súkromné parkovisko priamo na mieste.
V apartmáne zariadenom vo vintage štýle môžete využívať obývací priestor, satelitnú TV s plochou obrazovkou, kompletne vybavenú kuchyňu s jedálenským stolom a vlastnú kúpeľňu s vaňou. Z apartmánu 4sochy sa môžete pokochať výhľadom na hlavnú ulicu a Nový zámok.
Najbližšia reštaurácia je vzdialená 20 metrov a obchod s potravinami 100 metrov.
V okolí sa môžete venovať rôznym činnostiam, ako je napríklad lyžovanie a pešia turistika. Apartmán sa nachádza 200 metrov od kostola svätej Kataríny a 400 metrov od Nového zámku. Starý zámok je vzdialený 600 metrov a Slovenské banské múzeum 2 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované vo vzdialenosti 9 km a kúpele Vyhne vo vzdialenosti 12 km.
Dovolenkový dom
GPS: 48.354407, 18.974980 [48° 21' 15.87'', 18° 58' 29.93'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/holiday-home-hontianske-nemce.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=841695#idstatu=1&lokalita=krupina
Dovolenkový dom Hontianske Nemce ponúka plne zariedenú kuchyňu s chladničkou a kávovarom, TV a terasu, vaňu a aj sprchový kút. Parkovanie je pri objekte a je zdarma.
Apartmán Natália
GPS: 48.433098, 18.896799 [48° 25' 59.15'', 18° 53' 48.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-natalia.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1150649#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán Natália ponúka TV, terasu, obývaviu časť, plne zariadenú kuchyňu s chladničkou a mikrovlnnou rúrov a tiež kúpeľňu so sprchovým kútom.
Ubytovanie pri jazere Evička
GPS: 48.435570, 18.862695 [48° 26' 8.05'', 18° 51' 45.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: zlaticazchrv@gmail.com, 0918 374 590
Ak sa chystáte na výlet alebo na dovolenku do Banskej Štiavnice, ponúkame vám ubytovanie v prekrásnom prostredí Štiavnických Baní, v blízkosti Evičkinho jazera. S radosťou urobíme všetko, aby ste dovolenku strávili čo najpríjemnejšie a aby vám ostali najkrajšie spomienky.
Ponúkame:
Apartmán pre 4 až 6 osôb
1 dvojposteľová izba s možnosťou prístelky
Apartmán a izba majú vlastnú kuchynku a samostatný vchod
Služby: Wifi, gril, krb,
Chata 8493
GPS: 48.281445, 18.913211 [48° 16' 53.2'', 18° 54' 47.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.limba.com/sk/ubytovanie_slovensko/chata/stara-hora/8493.htm?uid=640237203548d934b1ec881.02679824#idstatu=1&lokalita=hont
Stará Hora, chata v chatovej osade.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba (priechodná izba), spoločenská miestnosť, krbové kachle, TV a DVD prehrávač, kúpeľňa (sprchovací kút), WC, kuchyňa (elektrická dvojplatnička, chladnička s výparníkom, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Záhradné posedenie, ohnisko, záhradný gril. Kúrenie na tuhé palivo, k dispozícii elektrický ohrievač. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 4km. Reštaurácia 8km. Autobus 4km. Vlak (stanica Zvolen) 43km.
Chata 21865
GPS: 48.402552, 18.854705 [48° 24' 9.19'', 18° 51' 16.94'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1892-chata-21865-pocuvadlo.html
Chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera. Terasa, záhradné posedenie, ležadlá, záhradný gril. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 500m. Reštaurácia 500m. Autobus 300m. Vlak 25km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 6x lôžko v podkroví so zníženým stropom (bez dverí), spoločenská miestnosť s TV, krb, kuchynský kút (plynový sporák s rúrou, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica), kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné.
Chata 23440
GPS: 48.430145, 18.843469 [48° 25' 48.52'', 18° 50' 36.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--55441-chata-23440-stiavnicke-bane.html
Chata v chatovej osade v rekreačnej oblasti. Záhradné posedenie. Kúrenie na tuhé palivo (krb). Parkovanie pri objekte. Reštaurácia 50m.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 2x 3-lôžková izba s prístelkou, kuchyňa (sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra), spoločenská miestnosť s krbom, TV, kúpeľňa so sprchovacím kútom a WC.
Chata 17822
GPS: 48.458317, 18.893816 [48° 27' 29.94'', 18° 53' 37.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1961-chata-17822-banska-stiavnica.html
Dom v centre mesta. Terasa, gril. Elektrické kúrenie, kúrenie na tuhé palivo. K dispozícii: žehlička. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate (jedno auto). Obchod 50m. Reštaurácia 40m. Autobus 50m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2.5km.
ubytovacia kapacita:
2x 2-lôžková izba (1x izba bez dverí), 3-lôžková izba, obývačka s dvoma prístelkami (rozkladací gauč), TV, kachľová pec, 2x kúpeľňa s vaňou a WC, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s výparníkom, kávovar, rýchlovarná kanvica).
Chata 4105
GPS: 48.459329, 18.896053 [48° 27' 33.58'', 18° 53' 45.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1959-chata-4105-banska-stiavnica.html
Chalupa v centre mesta. Terasa, veranda, záhradné posedenie. Elektrické kúrenie. Parkovanie pri chate. Obchod 200m. Reštaurácia 150m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2km.
ubytovacia kapacita:
4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, 2x prístelka (váľanda), kúpeľňa s WC, kuchyňa (elektrický sporák, elektrická rúra, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Chata 4025
GPS: 48.461908, 18.892424 [48° 27' 42.87'', 18° 53' 32.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1958-chata-4025-banska-stiavnica.html
Chalupa v blízkosti historického centra v známom turistickom stredisku. Terasa s krbom, kryté záhradné posedenie, pieskovisko, prenosný gril. Elektrické kúrenie a kúrenie na tuhé palivo (krbové kachle). Doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu a drevené brikety (v zimnej sezóne a v zimnej mimosezóne doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu nad 100 kWh/pobyt). Parkovanie na ulici (60m od chaty). Obchod 300m. Reštaurácia 250m. Autobus 2km. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 3-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, DVD prehrávač, 2x lôžko, kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, elektrický šľahač, chladnička s mrazničkou, MV rúra, rýchlovarná kanvica), jedáleň, krbové kachle.
Chata 14655
GPS: 48.439291, 18.864726 [48° 26' 21.45'', 18° 51' 53.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1952-chata-14655-stiavnicke-bane.html
Chalupa v obci. Terasa, kryté záhradné posedenie, záhradný gril, ohnisko, pieskovisko, hojdačka. Plynové kúrenie. Ubytovateľ hovorí aj po nemecky. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie vo dvore (v zime snehové reťaze). K dispozícii detská postieľka. Obchod 200m. Reštaurácia 200m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 6km.
ubytovacia kapacita:
2x 4-lôžková izba (poschodová posteľ v jednej izbe), spoločenská miestnosť s TV, 1x prístelka (rozkladací gauč), slovenská izba, kúpeľňa s vaňou, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s mrazničkou, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, hriankovač, sendvičovač, mixér, kotlík na guláš), špajza
Privát 2398
GPS: 48.436744, 18.865778 [48° 26' 12.28'', 18° 51' 56.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--1951-privat-2398-stiavnicke-bane.html
Ubytovanie v rodinnom dome na okraji obce v horskom prostredí. Spoločenská miestnosť s TV, kúpeľňa, WC, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička, MV rúra, kávovar), špajza. Ohnisko, pieskovisko. Ústredné kúrenie. Parkovanie pri chate, garáž. Obchod 300m. Reštaurácia 500m. Autobus 400m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba.
3-lôžková izba.
Arborétum Feľata
GPS: 48.19017, 18.99702 [48° 11' 24.61'', 18° 59' 49.27'']
Obec:
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Arborétum Feľata sa nachádza v katastrálnom území Dolné Rykynčice. Leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na rozvodí Krupinice a Litavice v nadmorskej výške 357 m. Vzdialenosť od Dolných Rykynčíc je 7 km. Kedysi to boli kráľovské lesy. Neskôr patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896-1934). V r. 1934 súčasť lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V r. 1958 ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod Šahy. Na základe zákona o reštitúciách roku 1994 celý areál Feľata Vrátane arboréta prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č.2 Dolné Rykynčice. Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry. Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myš- lienka či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď tu prevládajú hrabovo-dubové lesy. 25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici. Skôr ako vznikol tento vždyzelený klenot, v r. 1956 Ernest Koháry na ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. No však ešte v čase cirkevného vlastníctva týchto lesov (spomínaného ostrihomského arcibiskupstva) bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej teda vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v r. 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. No za oficiálny dátum založenia arboréta Feľata sa počíta 25. november 1958, najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v r. 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu r. 1985 bolo b arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál pri- rodzeného rozšírenia je na Severoamerickom kontinente boli získané prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Nájdeme tu vysadené stromy ako napr.: jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne. Z kríkov sú zastúpené napr.: hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč, kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci pracovníkov Arboréta Mlyňany a dnes predstavuje cennú zbierku cudzokrajných drevín. Najkrajším miestom arboréta je Koháryho alej alebo platanova lúka. Arborétum Feľata je zaujímavé aj po stránke krajinárskej a poskytuje možnosť plnohodnotného oddychu v kvalitnom prírodnom prostredí. Je zaradené medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Zachovali sa náhrobné kamene významných evanjelických farárov a šľachtičnej Horváth Valerné, rodenej Pongrácz Mária zo Szent Miklosi és ó-Vári.
Kameňolom Tepličky
GPS: 48.322125, 18.978935 [48° 19' 19.65'', 18° 58' 44.17'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: mob: +421 902 920063, tel: +421 45 5591144, fax: +421 45 5591144
Web: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx
Spoločnosť KSR-Kameňolomy SR, s.r.o. zaisťujú ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lóže a reguláciu vodných tokov.
Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu BAUHOLDING STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva ve Slovenské republice.
Sortiment
Drvené kamenivo
0/4
0/2
2/4
2/5
4/8
8/11
8/16
8/22
16/32
Sterkodrva
0/32
0/63
Kamenivo s vybranými požiadavkami
16/22
32/63
63/125
Lomový kameň
Lomový kameň netriedeny
Otváracie hodiny: PO-PÁ 7.00 - 15.30 hod. Podľa dohody.
Penzión Slnečnica
GPS: 48.438460, 18.869311 [48° 26' 18.46'', 18° 52' 9.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 576 781, 0949 464 451, slnecnica437@centrum.sk
Nachádza sa v krásnom prostredí Štiavnických vrchov,v dedine Štiavnické Bane.Pre milovníkov turistiky ako stvorené na prechádzky. Kto sa rád kúpe, má možnosť výberu z viacerých jazier, ako je napr. Evičkino jazero, Vindšachta a Richňava, ktoré sa nachádzajú priamo v obci. A v neposlednom rade - Počúvadlo je vzdialené 5 km. Jednou zo služieb penziónu je aj požičovňa bicyklov, pretože Štiavnické vrchy majú množstvo dobre značených cykloturistických chodníkov. Na svoje si tu prídu aj milovníci zimných športov v stredisku Sky Salamandra, ktoré je vzdialené cca 5 km.
Privát 89
GPS: 48.439509, 18.899801 [48° 26' 22.23'', 18° 53' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--13556-privat-89-banska-stiavnica.html
Privát 13445
GPS: 48.446860, 18.879879 [48° 26' 48.7'', 18° 52' 47.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903168357, +421903686567, harweco@harweco.sk
Ubytovanie v chate na okraji obce Štiavnické Bane, v časti Horná Roveň pri lyžiarskom stredisku Salamandra resort.
3x 2-lôžková izba, 1x 3-lôžková izba, 1x 5-lôžková izba s balkónom.Spoločenská miestnosť s jedálňou a TV, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra, hriankovač, kávovar, rýchlovarná kanvica), 1x kúpeľňa s vaňou a WC, 1x kúpeľňa s vaňou, WC samostatné. Terasa, ohnisko, volejbalové ihrisko. Elektrické kúrenie. Internetové pripojenie Wi-Fi. Parkovanie vo dvore. Obchod 700m. Autobus 100m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km. Štiavnické Bane - centrum 4km.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Chata Assisi
GPS: 48.435688, 18.856196 [48° 26' 8.48'', 18° 51' 22.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907 684 440; mail: assisidm@gmail.com
Chata ASSISI je majetkom a zariadením farnosti Banská Štiavnica. Nachádza sa na Štiavnických Baniach, len necelú minútu cesty pešo od Vindšachtského jazera. Poskytuje ubytovanie, stravu a ostatný servis počas turistickej sezóny.
- Kapacita: okolo 60 ľudí, v prípade potreby aj viac.
- Izby v hlavnej budove, zruby, kryté ohnisko, veľká jedáleň, menšia zasadačka, parkovisko a dvor,...
Hojne využívaná na:
- letné tábory
- školy v prírode
- duchovné cvičenia
- víkendové školenia, duchovné obnovy,...
Skalné bralá A-B andezitu
GPS: 48.386696, 18.869170 [48° 23' 12.11'', 18° 52' 9.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-12)
V oblasti vrcholu s kótou 689 sú vypreparované skalné bralá s doskovitou odlučnosťou podľa plôch 240 SW/80 (smer sklonu). Strmý priebeh odlučnosti (80º) podľa plôch fluidality naznačuje vnútornejšie časti extruzívneho telesa.
Pri odbočke na chodník je východ andezitu s doskovitou odlučnosťou 130 SE/35 (smer sklonu) súhlasne s plochami fluidality. Prechod do miernejšieho úklonu naznačuje okrajovú časť extruzívneho telesa s pohybom lávy pod miernejším úklonom. Súčasne pozorujeme prechod z hrubodoskovitej odlučnosti až blokovo-doskovitej odlučnosti do tenkodoskovitej odlučnosti, čo opäť charakterizuje okrajové časti telesa s rýchlejším procesom tuhnutia a vzrastom viskozity. Vejárovitá stavba plôch fluidality (zvýraznená doskovitou odlučnosťou) zodpovedá forme extruzívneho dómu.
Andezit je sivý, hruboporfýrický, obsahuje výrastlice plagioklasu veľké 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu (do 3 – 4 mm). Základná hmota je mikroliticko-hyalopilitická. Zloženie zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu.
Vnútorná stavba extruzívneho dómu
GPS: 48.387736, 18.872475 [48° 23' 15.85'', 18° 52' 20.91'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-39)
V stene opusteného lomu je možné pozorovať vertikálne až subvertikálne pásma fluidality oddelené plochami laminácie (ľavá časť lomu). Vznikali v čase ukončovania výstupných pohybov láv vo fáze tuhnutia. Na tento systém je naložený mladší systém plôch, ktoré prebiehajú zhruba kolmo na predchádzajúci. Tieto plochy odlučnosti zhruba kopírujú kupolovitú formu extruzívneho telesa a zodpovedajú systému kontrakčných plôch vznikajúcich v pokročilej fáze tuhnutia a kryštalizácie lávového telesa pri zmenšovaní jeho objemu.
V idealizovanom priereze extruzívnym dómom je možné identifikovať dva systémy plôch odlučnosti:
Prvý systém (a) s vejárovitým rozložením vzniká v záverečnom štádiu pohybu lávy vystupujúcej z prívodového ústia. Vejárovitý priebeh zodpovedá pásmam fluidality (smeru pohybu) lávy v záverečnom štádiu bezprostredne pred jej zastavením a stuhnutím. Tieto plochy, podľa ktorých sa deje oddeľovanie (odlepenie) jednotlivých častí pohybujúcej sa lávy na kratšie vzdialenosti, sa označujú aj ako laminačné plochy (resp. plochy laminácie).
Druhý systém (b) plôch odlučnosti vzniká v pokročilejšom štádiu chladnutia, keď pri kryštalizácii lávového telesa sa zmenšuje jeho objem. Vznikajú kontrakčné napätia, ktoré sa vyrovnávajú vznikom puklín a odlučných plôch nazývaných kontrakčnými puklinami, resp. kontrakčnými plochami.
Chladnutie lávových a magmatických telies sa začína od okrajov (kde odvod tepla je najintenzívnejší). Preto priebeh kontrakčných puklín spravidla kopíruje povrch lávového telesa. V typickom priereze extruzívnym telesom je priebeh kontrakčných plôch zhruba kolmý na priebeh plôch fluidality (laminácia). V skutočnosti však tieto geometrické vzťahy môžu byť oveľa komplikovanejšie.
Andezit je hruboporfýrický, sivý až zelenkavý (v dôsledku autometamorfnej premeny). Výrastlice tvorí plagioklas s veľkosťou 4 – 6 mm. Tmavé minerály sú v dôsledku premien sčasti chloritizované.
Autometamorfóza A-B andezitu
GPS: 48.388477, 18.883439 [48° 23' 18.52'', 18° 53' 0.38'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-38)
V opustenom lome pri lesnej ceste Pod Salašiská je odkryté teleso hruboporfýrického andezitu s blokovou odlučnosťou zodpovedajúce extrúzii, prípadne ložnej intrúzii (lakolitu). Tmavé výrastlice (amfibol, biotit do veľkosti 6 – 8 mm) sú sčasti až úplne hematitizované, plagioklas tvorí výrastlice do 6 mm, je relatívne menej postihnutý.
V prípade, ak po umiestnení lávového alebo magmatického telesa (lakolit, extrúzia, štoková intrúzia a pod.) dostatočne veľkého objemu nemôže prchavé zložky (magmatické plyny CO, H2S, Cl, F a H2O) rýchlo a spontánne unikať v priebehu chladnutia a kryštalizácie telesa, tieto zložky pôsobia zpätne na magmatickú horninu, pričom nastáva jej premena. Stáva sa to u podpovrchovej intrúzie alebo pri vniknutí telesa do prostredia tufov a vulkanoklastík, ktoré tvoria nad telesom hrubší pokryv.
Tieto prchavé zložky sa v záverečnom štádiu hromadia a pôsobia na už vykryštalizované časti magmatického telesa. Minerály sú podrobené premenám, pričom menej stabilné tmavé minerály (amfibol, biotit a pyroxény) sú chloritizované a menia sa na zmes sekundárnych minerálov (chlorit, epidot a ďalšie). V dôsledku toho hornina nadobúda zelené až modrozelené odtiene. Iným typom premeny je hematitizácia, keď v dôsledku oxidácie železa v mineráloch a základnej hmote sa z dvojmocného železa stáva trojmocné a vzniká hematit, ktorý preniká cez horninu a zastiera tmavé minerály. Hornina týmto pôsobením nadobúda hnedočervené sfarbenie.
Andezitové teleso sa nachádza v blízkosti kalderového zlomu, a preto nie je možné vylúčiť výstup fluidných zložiek pozdĺž kalderového zlomu a ich podiel na premenách horniny.
Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa
GPS: 48.386204, 18.886250 [48° 23' 10.33'', 18° 53' 10.5'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-13)
Na západnom svahu chrbtu Čierne Blato (k.574) je v záreze lesnej cesty odkrytý okraj extruzívneho telesa tvorený autoklastickou brekciou. Brekciu tvoria úlomky až bloky biotiticko-amfibolického andezitu premenlivej veľkosti (od drobných úlomkov do blokov s rozmermi 30-50 cm a viac). Obmedzenie úlomkov je prevažne ostrohranné (angulárne). U niektorých blokov je pozorovaný rozpad podľa siete trhlín na drobnejšie úlomky. Matrix (základná hmota) medzi úlomkami je zrnitý až lávový vo vzťahu k úlomkom je zastúpený v menšom objeme. Rozloženie úlomkov a blokov je chaotické.
Brekcia uvedeného typu vzniká počas rastu a priestorového rozširovania extrúzie. Vznikajúca pevná kôra na povrchu extruzívneho telesa (v dôsledku rýchlejšieho chladnutia a tuhnutia) nie je schopná sa s pokračujúcim rastom extrúzie plasticky vyrovnať, je podrobená tlakom a triešteniu na úlomky až bloky. Úlomkový materiál v priebehu pohybu nadobúda chaotickú orientáciu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu extruzívneho telesa pásmo autoklastickej brekcie.
Extruzívna brekcia
GPS: 48.389068, 18.909521 [48° 23' 20.64'', 18° 54' 34.28'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-40)
Odkryv nad zákrutou lesnej cesty tvorí hruboúlomkovitá až bloková brekcia extruzívneho typu s úlomkami hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Väčšie bloky do 30 cm až 0,5 m sú výrazne napenené, s rôznym stupňom oxidácie, s augulárnym až subsférickým obmedzením, menšie úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne). Matrix je lávový, červenkastý (zoxidovaný), často silno napenený a spekaný. Úlomkový materiál je uložený chaoticky.
Úlomkovitý materiál tvorí hruboporfýrický andezit, sivý, sivo-ružový až hnedočervený (oxidovaný), pórovitý až celistvý a sklovitý. Výrastlice tvorí plagioklas, amfibol a biotit do veľkosti 4 – 6 mm. Brekcia predstavuje okrajové pásmo extruzívneho telesa.
Počas rastu extruzívneho dómu vzniká na jeho povrchu rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra. Pri pokračujúcom zväčšovaní objemu extruzívneho dómu prísunom novej čerstvej lávy sa táto rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra v dôsledku vnútorného napätia láme a rozpadá na úlomky až bloky. Tieto sú opäť stmelované tekutejšou (fluidálnejšou) lávou, bohatšou na plynnú fázu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu dómatického telesa autoklastická extruzívna brekcia. Úlomkovitý materiál vznikajúci počas rastu extruzívneho dómu sa hromadí pri jeho úpätí v podobe chaotických hruboúlomkovitých až blokových brekcií.
Dómatické telesá v oblasti štiavnickej kaldery nevystupujú izolované, naopak tvoria skupiny vzájomne sa prekrývajúcich telies. Pásma extruzívnych brekcií zistené pri terénnom mapovaní umožňujú ich vzájomné rozlíšenie.
V pokračovaní asfaltovej cesty ďalej k juhovýchodu je pred nasledujúcou lokalitou č.8 (chrbát Darfel) možnosť vystúpiť lesnou cestou ku skalným bralám sitnianskeho andezitu na juhozápadných okrajoch chrbtu Biely kameň (pod kótou 606). Zo skalných brál je panoramatický pohľad na južné svahy Štiavnických vrchov.
Extrúzia A-B-H andezitu
GPS: 48.381744, 18.920658 [48° 22' 54.28'', 18° 55' 14.37'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-45)
Extruzívne amfibolicko-biotiticko-hyperstenické andezitové teleso na lokalite Darfel vystupuje na povrch južne od okraja kalderového zlomu, kde predstavuje časť pôvodne rozsiahlejšieho telesa. Zo severu je teleso uťaté kalderovým zlomom a poklesnuté v rámci kaldery. Jeho prítomnosť v južnej časti kaldery potvrdil vrt PK-4. Extruzívne teleso vystupuje aj v celom rade skalných odkryvov pri štátnej ceste severne od Prenčova. Pri okrajoch telesa sú vyvinuté nesúvislé pásma extruzívnych brekcií, pričom pozorujeme postupný prechod od masívneho celistvého andezitu cez pásmo napenenia až do pásma brekcií s lávovým až zrnitým tmelom (matrixom). Brekcie tvoria úlomky pórovitého andezitu prevažne vo veľkosti 10 – 50 cm až bloky do 4 – 5 m so znakmi trieštenia podľa puklín. Externejšie sa nachádzajú brekcie pyroklastických prúdov s chaotickým uložením a epiklastické brekcie s náznakmi triedenia.
Extruzívne teleso odkryté v záreze lesnej cesty tvorí hruboporfýrický červenkastý (výrazne oxidovaný) autometamorfovaný andezit. Výrastlice tvorí plagioklas do 4 mm, amfibol do 4 mm a pyroxény, ojedinele je prítomný biotit. Tmavé výrastlice sú limonitizované a hematitizované v dôsledku autometamorfných premien. Hrubodoskovitá odlučnosť v smere fluidálnych plôch s orientáciou 105 SE/60 (smer sklonu) poukazuje na formovanie telesa výstupným pohybom (čo zodpovedá forme extruzívneho typu).
Pozícia extruzívneho telesa a vývoj štiavnickej kaldery
V záverečnom štádiu vývoja spodnej stratovulkanickej stavby (stredný až vrchný báden – 1. etapa) v oblasti stratovulkanického svahu vystúpili početné extruzívne telesá amfibolicko-pyroxénických až pyroxénicko-amfibolických andezitov (± biotit). Extruzívne telesá využívali pri výstupe zlomové systémy vo vyšších úrovniach stratovulkanického svahu. Tieto zlomy sa otvárali v súvislosti s prvými poklesovými pohybmi vo vrcholovej časti stratovulkánu bezprostredne pred vznikom vlastnej kaldery. Výstup extruzívnych telies sprevádzal vznik pyroklastických a úlomkových prúdov a hruboúlomkových epiklastických vulkanických brekcií. Na stratovulkanickom svahu extrúzie často prechádzali do krátkych a hrubých lávových prúdov.
Lahárové brekcie a epiklastiká
GPS: 48.393179, 18.931719 [48° 23' 35.44'', 18° 55' 54.19'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-41)
Názov lahar pochádza z Indonézie z oblasti budovanej činnými vulkánmi, kde bol použitý pre devastujúce lavíny bahna a kamenia ničiace ľudské príbytky. Lahar vo vulkanologickej terminológii predstavuje masu popola, bahna a úlomkov až blokov tvorených vulkanickým materiálom, ktorá sa účinkom gravitácie pohybuje po vulkanickom svahu. Táto lavína bahna a kamenia v podobe masového prúdu predstavuje veľké nebezpečenstvo a riziko pre obyvateľov a ich obydlia na úpätí aktívnych sopiek, najmä v tropickom pásme. Príčinou vzniku tejto pohybujúcej sa masy bahna a kamenia môžu byť výdatné dažde, ktoré sú časté v tropickom pásme a bežne sprevádzajú vulkanické erupcie. Ďalšiu príčinu môže predstavovať pretrhnutie hrádze kalderového alebo kráterového jazera, prípadne náhle roztopenie snehu a ľadu pri vulkanickej erupcii (Island). Impulzom na pohyb lahara môže byť zemetrasenie vulkanického pôvodu. Lahary často bezprostredne nasledujú vulkanickú erupciu a v tomto prípade sa transportuje materiál čiastočne v horúcom stave – horúci lahar. Lahary bez priameho vzťahu k erupcii sa označujú často ako studené lahary.
V záreze štátnej cesty južne od Sv.Antona v blízkosti kalderového dómu sú odkryté vulkanoklastické horniny spodnej stratovulkanickej stavby. Vyššie v ich nadloží je uložený lávový prúd. V rámci odkryvu vystupujú dve telesá chaotických laharových brekcií oddelené vložkou pieskovcov až siltovcov s úklonom na juh. V nadloží vrchného lahara je uložená opäť poloha epiklastického vulkanického pieskovca.
Spodný lahar (báza telesa nie je odkrytá) tvoria úlomky až bloky pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov do veľkosti 30 – 40 cm s angulárnym až subangulárnym obmedzením (ostrohranným až sčasti zaobleným obmedzením). Drobnejšie úlomky sú výraznejšie angulárne. Matrix je piesčitý, hrubozrnný až piesčito-ílovitý. Drobno- až hruboúlomkovitý materiál je uložený chaoticky.
V nadloží lahara je uložená poloha epiklastického vulkanického pieskovca s vrstvičkou siltovca, ktorá predstavuje sediment uložený dočasným vodným tokom, prípadne splachom (v súvislosti s výdatným dažďom a pod.). Charakteristický je úklon na juh súhlasne s celkovými úklonmi stratovulkanickej stavby.
Vrchný lahar uložený ostro a diskordantne na polohe epiklastického vulkanického pieskovca a sčasti na povrchu spodného lahara sa vyznačuje odlišným litologickým zložením. V rámci lahara sú okrem angulárnych úlomkov prítomné veľké bloky andezitu okrúhlych (sféroidických) tvarov do veľkosti 1,5 – 2,2 m s charakteristickým rozpadom podľa radiálnych trhlín. Bloky patria k amfibolicko-pyroxénickému andezitu. Okraje blokov v porovnaní s vnútornou časťou sú sklovitejšie, povrch blokov je prevažne hladký. Rozmernejšie bloky prejavujú tendenciu uloženia v subhorizontálnom smere svojím dlhším rozmerom. Bloky pochádzajú z rozpadu žeravého lávového prúdu pri styku s vodným prostredím, prípadne sú výsledkom výlevu na zasnežený povrch. Matrix je zrnitý, tufovo-piesčitý, s obsahom drobnej pemzy. Uloženie laharovej brekcie je chaotické.
Predpokladáme, že vo vrcholovej časti stratovulkánu sa vylial lávový prúd na zasnežené alebo ľadové polia, čo spôsobilo rozpad prúdu na sféroidické bloky a úlomky. Úlomkovitý materiál v dôsledku svojej nestability na stratovulkanickom svahu sa dal následne do pohybu ako masový úlomkovitý prúd - lahar. Sféroidické bloky v čiastočne žeravom stave sa rozpadali a trieštili ďalej podľa radiálnej siete trhlín aj počas pohybu lahara. Spodný lahar s rôznorodým materiálom nevykazuje priamy vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, vrchný lahar je možné označiť termínom horúci lahar. Niektoré lahary pokračovali zo stratovulkanického svahu ďalej na juh a po prekročení pobrežnej zóny sa pohybovali ďalej na morskom dne v podobe bahenných prúdov.
Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad
GPS: 48.401644, 18.886181 [48° 24' 5.92'', 18° 53' 10.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-08)
Epiklastické vulkanické brekcie v záreze štátnej cesty cca 500 m severne od Počúvadlianskeho jazera sú súčasťou výplne štiavnickej kaldery. Úlomkový vulkanoklastický materiál epiklastického typu so zastúpením prevažne biotiticko-amfibolických až amfibolicko-biotitických andezitov patrí k studenskej formácii vrchnobádenského veku.
Úlomkový materiál s rozmermi prevažne 5 – 25 cm až blokmi do 1,5 m je prevažne ostrohranný (angulárny) až čiastočne zaoblený (subangulárny). Matrix medzi úlomkami je zrnitý, piesčitý, s drobnejšími andezitovými úlomkami a úlomkami pemzy. Okrem napenených (vezikulovaných) úlomkov svetlejších odtieňov sú prítomné úlomky s tmavou, sivočiernou, čiastočne sklovitou základnou hmotou. Uloženie materiálu je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Nízky stupeň opracovanosti a chaotické uloženie svedčia o krátkom masovom transporte úlomkového a piesčitého materiálu účinkom gravitácie. Chaoticky uložený materiál vykazuje textúry sutinových uloženín v podobe gravitačných osypov pri okrajoch extruzívnych telies, prípadne až s prechodmi do uloženín laharového typu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Skalné bralá sitnianskeho andezitu južne od k. 1 009 Sitno predstavujú súčasť hradného opevnenia stredovekého hradu – dolný hrad. Ku skalným bralám je pripojená časť muriva, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou hradnej veže, resp. obranného múru. Výstup na vrchol skalného brala, odkiaľ je panoramatický výhľad na krajinu, je možný len po vyznačenom pešom chodníku. Výstup na hradné murivo nie je povolený.
Skalné bralá tvorí stredne- až hruboporfýrický amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Andezit je tmavosivý, zvetráva do svetlejších odtieňov. Zloženie andezitu je identické s andezitovými bralami vrcholovej časti Sitna, lokality Sitience, Bieleho kameňa. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická. Odlučnosť podľa subvertikálnych plôch vytvára hrubé skalné bloky. V rámci blokov je vyvinutá subparalelná doskovitá odlučnosť podľa laminačných plôch (plochy fluidality) s úklonom na juhovýchod.
Úlomkové prúdy (debris flows)
GPS: 48.418323, 18.868028 [48° 25' 5.96'', 18° 52' 4.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-09)
V záreze lesnej cesty na severnom svahu hrebeňa Almášskej lúky je východ epiklastickej vulkanickej brekcie. Brekciu tvorí úlomkový vulkanický materiál s rozmermi prevažne 5 – 15 cm, v menšej miere bloky do veľkosti 40 – 50 cm. Úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne) až sčasti zaoblené (subangulárne). Matrix je zrnitý, piesčitý, tvorí cca 50 – 60 % objemu. Uloženie je chaotické, bez známok triednosti a zvrstvenia. Charakter uloženia a nízky stupeň opracovanosti svedčia o náhlom masovom transporte prostredníctvom úlomkového prúdu (debris flow).
Úlomkové prúdy v priebehu vývoja a deštrukcie lávových telies boli pravdepodobne najčastejším spôsobom, ktorým sa masovo premiestňoval a nanovo ukladal úlomkový materiál v rámci kaldery.
Poznámka k termínu epiklastická vulkanická horninaVulkanické horniny po svojom vzniku v dôsledku povrchových činiteľov (dážď, tečúca voda) podliehajú rozpadu na úlomkovitý až jemnozrnnejší piesčito-ílovitý materiál. V dôsledku jeho nestability na vulkanickom svahu sa účinkom gravitačnej energie a vodného transportu vulkanický materiál premiestňoval a nanovo ukladal pri úpätí vulkanického svahu. Výsledkom je hornina tvorená úlomkovitým materiálom stmeleným jemnozrnnejším matrixom. Označujeme ju názvom epiklastická vulkanická brekcia. V prípade vysokého stupňa opracovania a triedenia materiálu (účinkom vodných tokov) vzniká epiklastický vulkanický konglomerát. Jemnozrnnejší materiál tvorí epiklastický vulkanický pieskovec, prípadne siltovec. Medzi epiklastické vulkanické horniny náležia aj úlomkové horniny vulkanického pôvodu premiestnené náhlym jednorazovým transportom v podobe masového prúdu. Horniny tohto typu zodpovedajú laharom, prípadne úlomkovým prúdom.
Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)
GPS: 48.405804, 18.879314 [48° 24' 20.89'', 18° 52' 45.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Gaopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-06)
V záreze lesnej cesty v odkryve s dĺžkou cca 35 – 40 m je obnažená brekcia s chaotickým uložením úlomkového materiálu. Úlomky s rozmermi 5 – 25 cm až bloky do veľkosti 0,5 – 2 m a viac sú prevažne angulárne, často silno napenené a postihnuté premenami (sivobiele a zelenkavé). V rámci odkryvu sú chaotické brekcie rozčlenené na jednotlivé bloky (segmenty) podľa tektonických zón so znakmi drvenia. Brekcie v jednotlivých segmentoch sa odlišujú najmä vzájomnou proporciou úlomkov a zrnitého piesčitého matrixu, ako aj veľkosťou úlomkov. Niektoré bloky so zrnitým až lávovým matrixom sa blížia k typu extruzívnych brekcií.
V prípade niektorých rozmernejších blokov pozorujeme ich rozpad podľa siete hustých puklín pripomínajúci textúry typu „jig-saw“ (názov podľa skladačkovej hry; obr.č.45B). K vzniku úlomkového materiálu a jeho pohybu v podobe úlomkovej lavíny došlo pravdepodobne pri náhlom porušení stability extruzívneho dómu s jeho následným kolapsom a náhlou deštrukciou. V rámci lavíny okrem úlomkového materiálu sú zahrnuté aj bloky extruzívnych brekcií pochádzajúce z okrajových zbrekciovatených častí extruzívnych dómov často postihnutých hydrotermálnymi premenami. Tieto bloky nachádzajúce sa v lavíne sa počas jej pohybu tlakovo namáhali a trieštili na úlomky. Svedčí o tom hustá sieť trhlín, ktorá ich preniká.
Úlomkové lavíny (debris avalanches) v oblasti štiavnickej kaldery vznikali najmä pri kolapsoch a náhlych deštrukciách rozmernejších extruzívnych dómov. K vzniku lavín prispievali aj hydrotermálne premeny (v podobe plynných výronov a horúcich prameňov), ktoré znižovali pevnosť hornín a tým narúšali ich stabilitu.
V pokračovaní chodníka na východ (oblasť Jedlina) v zárezoch lesnej cesty nasledujú východy hrubých až blokových epiklastických vulkanických brekcií. Úlomkový až blokový materiál (do veľkosti až 2 m) pochádza z deštrukcie lávových telies, prípadne z deštrukcie pôvodných hruboúlomkovitých brekcií uložených v okolí extruzívneho dómu. Vyznačuje sa čiastočným zaoblením a náznakmi triedenia a uloženia v subhorizontálnych polohách. Tieto znaky sú výsledkom krátkeho transportu. V menšej miere sú prítomné aj bloky s angulárnym (ostrohranným) obmedzením a doskovitou odlučnosťou. Prevládajú bloky s pórovitou stavbou, často so znakmi hydrotermálnej premeny. Andezit v blokoch je výrazne porfýrický. Výrastlice plagioklasu sú do 4 – 6 mm, amfibol do 5 – 8 mm, nápadný je biotit do 5 – 8 mm. Matrix je piesčitý až piesčito-ílovitý, s častými úlomkami pemzy. Tvorí 50 – 60 %.
Pyroklastický blokovo-popolový prúd
GPS: 48.418309, 18.873735 [48° 25' 5.91'', 18° 52' 25.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-10)
Pyroklastický prúd predstavuje horúcu zmes plynov, popola, pemzy a úlomkov v pevnom až poloplastickom stave pohybujúcu sa po uklonenom zemskom povrchu v podobe turbulentného prúdu. Počas pohybu pyroklastického prúdu, a najmä v jeho závere, účinkom gravitácie sa zo spodnej časti prúdu ukladá na zemskom povrchu popolovo-pemzový materiál s úlomkami až blokmi poloplastickej žeravej lávy. V dôsledku vysokej teploty často nastáva v pyroklastickom prúde po jeho uložení spečenie až zváranie vulkanického materiálu na kompaktnú masu.
Podľa zloženia sa rozlišujú popolovo-pemzové pyroklastické prúdy obsahujúce viac ako 50 % objemu v podobe popolových častíc, kryštálov a pemzy (s nižším obsahom úlomkov čerstvej, juvenilnej lávy) a blokovo-popolové pyroklastické prúdy s prevahou úlomkov až blokov juvenilnej lávy nad matrixom.
Popolové a popolovo-pemzové prúdy vznikajú pri kolapse eruptívneho stĺpca v prípade plíniovskej erupcie. Naproti tomu blokovo-popolové pemzové prúdy vznikajú v prípade vulkánskeho eruptívneho stĺpca, keď do atmosféry sú vyvrhnuté okrem popola aj hrubšie úlomky až bloky juvenilnej lávy. Po poklese (kolapse) eruptívneho stĺpca a páde vulkanického materiálu na zemský pvrch po uklonenom vulkanickom svahu v smere od krátera roluje žeravá masa vulkanických plynov, popola a blokov, v podobe pyroklastického prúdu.
Ďalším spôsobom vzniku blokovo-popolového alebo blokovo-pemzového prúdu je kolaps – náhla deštrukcia extruzívneho dómu. Nastáva v dôsledku gravitačnej nestability (často pri raste extruzívneho dómu na uklonenom svahu) alebo v dôsledku vnútorného pretlaku plynov. Magmatické plyny sa udržujú pod vnútorným tlakom v dôsledku vznikajúcej povrchovej polopevnej až pevnej kôry. Pri náhlom poklese vonkajšieho tlaku vznikom trhlín na povrchu dómu magma prudko exploduje a mení sa na zmes popola, pemzy a útržkov žeravej lávy, ktorá sa pohybuje v podobe prúdu a unáša úlomky až bloky povrchovej kôry a stuhnuté časti roztriešteného extruzívneho dómu. Explozívne deštrukcie dómov sa v poslednom období pozorovali v prípade sopky Merapi (Indonézia) v rokoch 1984, 1994, 1997 – 1998, sopky Monserrat (1995 – 1996) a Mt. Unzen (Japonsko) v roku 1991.
Blokovo-popolové prúdy vznikajúce pri kolapse extruzívnych dómov prekonajú vzdialenosť 10 km a viac, pričom ich pohyb dosahuje rýchlosť až 100 km/hod. Blokovo-popolové prúdy v prípade uvedených sopiek sú známe ničivými účinkami na osídlenia pri ich úpätí, často s tragickými následkami na ľudských životoch.
Odkryvy uloženín pyroklastického blokovo-popolového prúdu vystupujú na ceste a v zárezoch lesnej cesty v oblasti Jedliny na sv. výbežku chrbta pod Almášskymi lúkami. Brekciu pyroklastického prúdu tvoria úlomky až bloky andezitu (do 35 – 45 cm), subsférické až subangulárne, uložené chaoticky. Matrix sivobielej farby tvoria úlomky pemzy a vitrokryštálový tuf s amfibolom a biotitom.
Uloženiny blokovo-popolových až popolovo-pemzových prúdov pochádzajú s deštrukcie extruzívnych dómov. Úlomkový až blokový materiál bol následne po explózii dómu transportovaný v plynno-popolovo-pemzovej mase. Na horúci stav poukazuje mierne spečenie a deformácia pemzy s pretiahnutím v horizontálnom smere.
V pokračovaní lesnej cesty na ohybe chrbta je ďalší odkryv tvorený dominantne pemzovými tufmi. Pemzové fragmenty veľké 2 – 5 cm, ojedinele do 10 – 25 cm, sčasti deformované a usmernené, tvoria cca 40 – 50 % objemu. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu (2 – 5 %) do veľkosti 15 – 25 cm. Matrix je pemzovo-tufový až vitrokryštálovo-tufový, s drobnými úlomkami.
Redeponované pemzové tufy
GPS: 48.416657, 18.880258 [48° 24' 59.97'', 18° 52' 48.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-03)
V záreze lesnej cesty na ohybe je odkryv dlhý cca 25 m a vysoký 2 – 3 m tvorený redeponovanými pemzovými tufmi. Úlomky pemzy prevažne vo veľkosti 1 – 3 cm, sporadicky 5 – 25 cm, sú sčasti zaoblené. Menšie aj väčšie úlomky sú prevažne subhorizontálne usmernené. Pemza je sivobiela, svetložltá až okrová. Výrastlice tvorí amfibol a biotit.
Matrix je sivohnedý, svetlý, vitrokryštálový, s drobnými úlomkami pemzy. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu do veľkosti 15 – 25 cm (tvoria cca 2 – 5 %). Úlomky pemz nesú známky druhotného premiestnenia s krátkym transportom a novým uložením v podobe redeponovaného pemzového tufu.
Pyroklastický popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.413794, 18.884614 [48° 24' 49.66'', 18° 53' 4.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-11)
Na okraji chrbta s kótou 693 v záreze lesnej cesty je východ pemzového tufu v dĺžke cca 15 m. V zložení prevládajú úlomky pemzy vo veľkosti 1 – 5 cm (ojedinele až 10 cm) so subsférickým až nepravidelným obmedzením. Výrastlice tvorí amfibol a biotit vo veľkosti 3 – 6 mm. Matrix je sivohnedý, tufový, pomerne kompaktný, s drobnými úlomkami andezitu. Tvorí cca 60 % objemu. V nepatrnom množstve sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu vo veľkosti 2 – 4 cm. Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Mierna kompakcia a náznaky deformácie pemzy poukazujú na zvýšenú teplotu v čase uloženia pemzového tufu.
Pemzové tufy sú produktom erupcie plíniovského typu. V súvislosti s kolapsmi eruptívneho stĺpca vznikali popolovo-pemzové prúdy, ktoré sa pohybovali od centra erupcie po uklonenom svahu do vnútornejších častí kalderovej depresie. Pri pohybe po vulkanickom svahu sa zachytili drobné úlomky andezitov a transportovali sa spolu s prúdom. Zdrojmi erupcií boli pravdepodobne zlomy pri okrajoch vznikajúcej kaldery.
Lahar s tufovo-pemzovým matrixom
GPS: 48.413160, 18.882919 [48° 24' 47.38'', 18° 52' 58.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-12)
V zárezoch lesnej cesty v niekoľkých odkryvoch vystupujú uloženiny laharových brekcií od zastávky č. 6 po odkryv v lesnej ceste na chrbte s kótou 718. Úlomky prevažne vo veľkosti 5 – 25 cm až bloky do 40 – 50 cm a viac tvorí hruboporfýrický amfibolicko-biotitický andezit. Úlomky až bloky sú sčasti ostrohranné (subangulárne) až mierne zaoblené (suboválne), rozložené chaoticky. Matrix je tufovo-pemzový (s prevahou úlomkov pemzy), prípadne piesčito-ílovitý s rozptýlenou pemzou.
Jednotlivé odkryvy laharov v zárezoch náučného chodníka sa líšia vzájomnou proporciou (pomerom) v obsahu úlomkového materiálu a popolovo-pemzového matrixu, ako aj veľkosťou a stupňom opracovanosti úlomkového materiálu. Svedčí to o prítomnosti viacerých laharových telies odkrytých v zárezoch lesnej cesty.
Pri porušení gravitačnej stability pemzovo-tufového a úlomkového nespevneného materiálu na vulkanickom svahu dochádzalo často k jeho zosúvaniu a ďalšiemu pohybu v podobe jednorazových masových prúdov – laharov. Pohyb tejto tufovo-popolovej masy s úlomkami až blokmi v smere do nižších úrovní kalderovej depresie riadila gravitačná energia. Porušenie stability voľného sopečného materiálu mohlo nastať v dôsledku výdatných dažďov (tie často sprevádzajú vulkanické erupcie). To napomohlo vzniku bahnitej kašovitej suspenzie tvorenej popolovo-pemzovým materiálom a jeho schopnosť tiecť a prechádzať do masového pohybu. V priebehu pohybu po vulkanickom svahu sa strhával úlomkový až blokový materiál uložený na vulkanickom svahu a transportoval sa spolu s popolovo-pemzovou masou (matrixom). Impulzom na masový pohyb voľného nespevneného sopečného materiálu na vulkanickom svahu mohlo byť aj jeho náhle nakopenie počas erupcie alebo seizmické otrasy v súvislosti s erupciou.
Rozdiely v zložení matrixu, ktorý v prípade laharových brekcií varíruje od popolovo-pemzového až po piesčito-ílovitý, odráža rôzne podmienky vzniku laharov. V prípade popolovo-pemzového matrixu je možné predpokladať blízky časový a príčinný vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, v prípade piesčito-ílovitého matrixu je potrebný relatívne dlhší čas po erupcii, v ktorom nastáva zvetrávanie a rozklad vulkanického materiálu. Pre vznik lahara je dostatočná aj zrážková činnosť.
Lahary v oblasti štiavnickej kaldery pravdepodobne vznikali aj v súvislosti s deštrukciou extruzívnych dómov alebo v dôsledku náhleho nakopenia hruboúlomkového materiálu pri okrajoch extruzívnych dómov.
Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu
GPS: 48.410739, 18.880934 [48° 24' 38.66'', 18° 52' 51.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-23)
V záreze lesnej cesty na východnom svahu Sitna (Bukovina) je odkryv v dĺžke cca 25 m v okrajovej časti extruzívneho telesa tvorený extruzívnou brekciou. Brekcia je zložená prevažne z úlomkov (5 – 20 cm) až blokov (do 0,5 m) silno pórovitého (napeneného) hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Drobnejšie úlomky sú angulárne, väčšie bloky sú subangulárne až subsférické. Rozloženie blokov je chaotické. Matrix medzi úlomkami až blokmi je lávový, silno napenený, jeho zastúpenie oproti úlomkom je výrazne variabilné. Rozhranie medzi úlomkami a lávovým matrixom je často neostré, rozplývavé. Extruzívna brekcia predstavuje okrajovú zónu sčasti odkrytého extruzívneho telesa.
V priebehu vývoja extruzívneho dómu vytláčaním silno viskóznej (málo pohyblivej) lávy v podobe kupolovitého telesa v dôsledku rýchlejšieho chladnutia vzniká na jeho povrchu polopevná až pevná kôra (obr.č.56A). Pri pokračujúcom raste a rozširovaní (expanzii) extruzívneho dómu v dôsledku prísunu novej čerstvej lávy je pevná kôra na povrchu extruzívneho dómu podrobená tlaku a napätiu a rozpadá sa na úlomky až bloky. Tie sú opäť stmelené napenenou, ešte tekutou a pohyblivou lávou. Výsledkom je vznik pásma extruzívnych autoklastických brekcií v okrajových častiach extruzívnych telies.
Výstup lávy pokračuje a tým aj priestorové rozširovanie extruzívneho dómu. Napätiam a lámaniu je podrobená aj okrajová extruzívna brekcia. Úlomkový materiál pochádzajúci z jej rozpadu sa hromadí pri úpätí extruzívneho dómu, kde vytvára uloženiny hruboúlomkovitých až blokových brekcií. V prípade, ak povrchová tuhnúca kôra nie je schopná naďalej odolávať vnútornému tlaku plynov a magmy, nastáva náhla explozívna deštrukcia s následným kolapsom extruzívneho dómu, vznikne blokový pyroklastický prúd, ktorý roluje v smere od kolabujúceho extruzívneho dómu.
Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.408674, 18.885591 [48° 24' 31.23'', 18° 53' 8.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-24)
V záreze lesnej cesty v lokalite Veľké lúky na východnom svahu masívu Sitna sú odkryté uloženiny pemzových tufov bielokamenského súvrstvia.
Litologické zloženie
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľkosti 1 – 3 mm (sčasti zaoblené) v jemnozrnnejšom tufovom matrixe tvorenom vitrokryštálovým tufom a drobnými úlomkami pemzy. V popolovo-pemzovom tufe sú časté rozptýlené drobné úlomky amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom do 2 – 3 cm, ojedinele do 5 – 10 cm. Sporadicky sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu. Vulkanický materiál je uložený chaoticky.
Poloha popolovo-pemzového tufu je výsledkom masového transportu v podobe popolovo-pemzového prúdu. Popolovo-pemzové prúdy vznikajú v súvislosti s erupciami plíniovského typu pri kolapse eruptívneho stĺpca. O tomto procese sme sa zmienili už na zastávke č. 4 náučného chodníku ŠB-03. V priebehu pohybu masového prúdu sa zachytil úlomkový andezitový materiál z povrchu, po ktorom sa pohyboval popolovo-pemzový prúd. Nie je možné vylúčiť, že môže ísť aj o úlomkový popolovo-pemzový prúd, resp. popolovo-pemzový lahar, ktorý vznikol v priebehu plíniovských erupcií.
Na základe geologickej pozície a petrografického zloženia popolovo-pemzový tuf patrí k bielokamenskému súvrstviu, ktoré tvorí vrchnú časť výplne štiavnickej kaldery. V nadloží popolovo-pemzových tufov sa v priebehu pokračujúcej vulkanickej aktivity uložil lávový prúd sitnianskeho komplexu. Bielokamenské súvrstvie v celkovej hrúbke 120 m uložené v jv. časti kaldery a lávový prúd sitnianskeho andezitu v jeho nadloží predstavujú denudačné zvyšky predpokladaného sitnianskeho vulkánu sarmatského veku.
Lávový prúd Sitnianskeho komplexu
GPS: 48.402207, 18.888294 [48° 24' 7.95'', 18° 53' 17.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-30)
Skalné bralá v blízkosti asfaltovej cesty v podmorskej výške 800 m sú súčasťou reliktu lávového prúdu, ktorý buduje vrcholovú časť Sitna, kóta 1009. Skalný masív je uklonený na juhovýchod. Zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrchol Sitience (k. 774, Biely kameň k.657) a pokračujú v celom rade izolovaných reliktov (ďalej na JV na stratovulkanickom svahu). V dôsledku nestabilného podložia tvoreného pemzovými tufmi sa lávový prúd rozpadol a vzniklo blokové pole na jv. svahu Sitna s blokmi sitnianskeho andezitu.
Petrografické zloženie
Andezit sitnianskeho komplexu je tmavosivý, stredne- až hruboporfýrický. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická.
Rozpad andezitového prúdu je podľa strmých až vertikálnych plôch odlučnosti. Jednotlivé bloky sa vyznačujú doskovitou subparalelnou odlučnosťou podľa plôch fluidality (laminačné plochy) s priebehom 130 SE/15 (smer sklonu). Lávový prúd je uložený na bielokamenskom súvrství.
Prameň, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.404386, 18.882275 [48° 24' 15.79'', 18° 52' 56.19'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-26)
Výstup prameňa v tejto úrovni 853 m nad morom je určite prekvapujúci a neočakávaný. Vysvetlením je skutočnosť, že pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia, ktoré sa nachádzajú v tejto úrovni sú výborným kolektorom (zberačom) dažďovej vody, ktorá cez súvrstvie presakuje a nasycuje ho. Podobne je dobrým kolektorom aj nižšia časť výplne kaldery tvorená pemzovými tufmi, epiklastickými brekciami a pórovitými lávovými prúdmi studenskej formácie. Po nasýtení sedimentárnej výplne kaldery v dôsledku zrážkovej činnosti voda migruje na povrch po otvorených puklinách alebo puklinových zónach. V prípade, ak vystupujúca voda narazí na prekážku, a v tomto prípade je to lávový prúd, voda sa pohybuje po rozhraní lávového prúdu a sedimentov k jeho okraju, kde vyteká v podobe horského prameňa. To je pravdepodobné objasnenie, prečo voda vystupuje v nadmorskej výške 850 m.
Ďalší prameň na južnom chrbte Sitna sa nachádza vo vyššej úrovni, v nadmorskej výške 970 m, v prostredí andezitového telesa. Vystupujúca voda v tomto prípade využila pri výstupe puklinovú zónu v telese sitnianskeho andezitu.
Niekoľko ďalších prameňov sutinového pôvodu vyviera v oblasti blokoviska na juhovýchodnom svahu Sitna.
Životodarné pramene horskej vody boli zrejme dôvodom, prečo vrcholová oblasť Sitna bola vyhľadávaným útočiskom ľudí počínajúc neolitom cez starovek až do obdobia stredoveku.
Skalné bralá na SZ okraji Sitna
GPS: 48.403090, 18.875264 [48° 24' 11.12'', 18° 52' 30.95'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-21)
Vrchol Sitna opradený povesťami a legendami bol vyhľadávaným miestom a útočiskom ľudí už od neolitu, známy Keltom aj Rimanom a nakoniec bol miestom stredovekého hradu. Masív Sitna dosahuje najvyššiu nadmorskú úroveň, 1 009 m nad morom, spomedzi ostatných hrebeňov a vrcholov vulkanického pohoria Štiavnických vrchov. Vrcholovú oblasť Sitna tvoria zvyšky lávového prúdu, ktorý vznikol v oblasti štiavnickej kaldery v období sarmatu (zhruba pred 13 miliónmi rokov).
Skalné bralá sitnianskeho andezitu
Západný okraj masívu Sitna je obmedzený strmými skalnými stenami padajúcimi do hĺbky 40 – 50 m. Skalné steny sú rozčlenené podľa subvertikálnych až vertikálnych odlučných plôch na celý rad kulisovitých blokov, na jednotlivé bralá. Vnútorná stavba brál sa člení podľa doskovitej odlučnosti s úklonmi 10 – 15º na juhovýchod. Doskovitá odlučnosť zodpovedá plochám fluidality (tečenia), ktoré vznikajú v záverečnom štádiu pri ukončovaní pohybu lávového prúdu (v čase bezprostredne pred jeho zastavením a stuhnutím). Tieto plochy doskovitej odlučnosti (označované aj ako laminačné plochy) sú orientované paralelne s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje. Sú dôležitým kritériom pri rekonštrukcii formy lávového prúdu a smeru jeho pohybu.
Kombináciou odlučnosti podľa strmých až vertikálnych plôch a na ne kolmých plôch doskovitej odlučnosti vznikajú podivuhodné až bizarné formy skalných brál. Niektoré pripomínajú postavy alebo prilbice stredovekých rytierov, ktorí spia pod Sitnom, čakajúc na horšie časy, keď budú k dispozícii v plnej zbroji.
Skalné steny západného kraja masívu Sitna predstavujú súčasný denudačný okraj pôvodne rozsiahlejšieho lávového prúdu, ktorý pokračoval od SZ v smere na juhovýchod. Ďalšie zvyšky tohto prúdu tvoria vrcholy Sitience (k. 775) a Biely kameň (k. 657). Po prekročení kalderového zlomu lávový prúd pokračoval ďalej na stratovulkanický svah do vzdialenosti zhruba 10 km od Sitna. Lávový prúd pri svojej ceste na vonkajšom stratovulkanickom svahu sledoval paleodolinu smerujúcu od kalderového zlomu na JV k úpätiu stratovulkánu. Lávový prúd pritom zostúpil z nadmorskej výšky cca 950 m až na úroveň 500 m (severne od obce Devičie) a dosiahol vzdialenosť 17 km.
Lávový pokrov masívu Sitna sa ukláňa na JV cca 10-150 (pri sz. okraji je jeho báza v úrovni cca 950 m nad morom, pri jv. okraji je 750 m nad morom). Pri západnom okraji je lávový prúd Sitna uložený na povrchu amfibolicko-biotitického andezitu studenskej formácie, v smere k jv. okraju jeho podložie tvoria tufy bielokamenského súvrstvia. Bielokamenské súvrstvie podobne vystupuje aj v podloží reliktov andezitového prúdu vrcholov Sitience a Biely kameň. Na základe viacerých izolovaných reliktov lávových prúdov v južnej časti kaldery je možné usúdiť, že lávový prúd tvoril pôvodne v južnej časti kaldery rozsiahlejší a súvislejší lávový pokrov, ktorý bol z južnej strany obmedzený bariérou kalderového zlomu.
Lávový prúd smerujúci od Sitna na JV na vonkajší stratovulkanický svah bol súčasťou predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Jeho centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery.
Predpokladaný vulkán, z ktorého svahov stekali lávové prúdy a pohybovali sa ďalej na vonkajší stratovulkanický svah, podľahol denudácii a bol úplne odstránený. Príčinou bol enormný výzdvih hodrušsko-štiavnickej hrasti, pri ktorom v dôsledku denudácie sa odkryli subvulkanické intrúzie a horniny predvulkanického podložia (širšia oblasť Hodruše a Vyhní).
Lávový prúd v oblasti Sitna s nadmorskou výškou 1 009, v súčasnosti predstavuje najvyššie položený relikt lávového prúdu. Pôvodne bol lávový prúd uložený pri úpätí predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Vrchol tohoto vulkánu bol pravdepodobne o 1 500 až 2 000 m vyššie.
Masív Sitna a ďalšie vrcholy a hrebene pokryté zvyškami lávových prúdov sitnianskeho andezitu dosahujú najvyššiu nadmorskú úroveň v súčasnom reliéfe. Pôvodne však boli súčasťou rozsiahlejšieho lávového pokrovu uloženého v depresii v jv. časti kaldery na bielokamenskom súvrství. Dlhodobým účinkom povrchových erozívnych síl (vietor, dážď, tekúca voda a gravitácia) sa odstránili menej odolné horniny (pemzové tufy, vulkanoklastiká a telesá biotiticko-amfibolických andezitov). Lávové prúdy sitnianskeho andezitu viac odolné proti zvetrávaniu sa postupne obnažovali, až nakoniec sa ocitli v pozícii súčasných vrcholov a hrebeňov. Uvedený proces, ktorým nastal úplný zvrat v morfológii terénu (pôvodne depresia alebo dolina, nakoniec hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Lávový prúd sitnianskeho andezitu je priam exemplárnou ukážkou tohto procesu.
Pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú materiál pomerne málo odolný proti erozívnym činiteľom. Lávový pokrov sitnianskeho andezitu uložený na bielokamenskom súvrství strácal podporu v svojom podloží, stával sa gravitačne nestabilným, dochádzalo k jeho rozčleneniu na jednotlivé bloky a ich pohybu so vznikom rozsiahleho blokového poľa (blokoviska) na južnom svahu Sitna.
Zloženie lávového prúdu
Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice tvorí plagioklas (1 – 4 mm; (do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a biotit (1 – 3 mm; do 1 %). Základnú hmotu (do 62 – 70 %) tvorí vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Základná hmota je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá).
Vulkanický nek Petrov vrch
GPS: 48.405932, 18.869406 [48° 24' 21.36'', 18° 52' 9.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-20)
Skalné bralá na JZ okraji kóty 949 Petrov vrch predstavujú prívod k povrchovému vulkánu – vulkanický nek. Pôvodný vulkán bol odstránený denudáciou.
V rámci vulkanických nekov sa rozlišujú:
neky s brekciovitou výplňou – označované aj ako diatrémy, alebo explozívne neky. Predstavujú prívody (vulkanické horniny) k povrchovým vulkánom, ktorými sú maary alebo troskové kužele. Sú bežné najmä v prípade bazaltových až bazaltovo-andezitových vulkánov. Brekciovú výplň explozívneho neku často prerážajú mladšie dajky. neky s lávovou výplňou, resp. lávové neky. Predstavujú prívodové systémy vyplnené v závere vulkanickej činnosti stuhnutou lávou (čo znamená často aj definitívny koniec vulkanickej činnosti upchatím prívodového systému). Lávové neky tvoria prívody k troskovým kužeľom, maarom, ale aj k stratovulkánom.Prierez nekových telies je spravidla kruhovitý, eliptický až nepravidelný, orientovaný v jednom smere. Často pozorujeme kombinácie lávových nekov s dajkami. Andezitové teleso v oblasti Petrovho vrchu (k. 949) sčasti obnažené (vypreparované) v prostredí amfibolicko-biotitických andezitov predstavuje kombinácie vulkanického neku s dajkou s dĺžkovou orientáciou v smere SSV – JJZ.
Štruktúrny a geofyzikálny výskum potvrdil, že ide o teleso s vertikálnym priebehom, ktoré zodpovedá výplni prívodného systému k povrchovej vulkanickej forme. Táto povrchová vulkanická forma sa nezachovala, bola odstránená denudáciou. Je možné predpokladať, že išlo o menší vulkán alebo stratovulkán menších rozmerov.
Pri jz. okraji Petrovho vrchu vystupujú skalné bralá s výraznou doskovitou odlučnosťou. Jej priebeh je premenlivý s úklonom na severozápad, ktorý sa mení od 40º až do 80º s náznakmi vejárovitého priebehu. Táto časť predstavuje okrajové časti neku.
Severovýchodne od vrcholu kóty Petrov vrch sú obnažené menšie skalné bralká s odlučnosťou podľa vertikálnych až subvertikálnych plôch zodpovedajúce telesu typu dajka.
Petrografické zloženie nekového telesa
Andezit neku a dajky je tmavosivý až sivočierny, stredne- až hruboporfýrický, s blokovou odlučnosťou. Priebeh plôch fluidality (laminácie) s doskovitou odlučnosťou je variabilný, mení sa od strmého úklonu až po subhorizontálny. Výrastlice tvorí plagioklas, hypersten a augit do veľkosti 3 – 4 mm a ojedinele zrná olivínu. Základná hmota je mikrohypidiomorfne zrnitá a mikrolitická, jemne zrnitá. Pri okrajoch telesa je prechod do pásma brekciácie.
Andezitová dajka
GPS: 48.407620, 18.870350 [48° 24' 27.43'', 18° 52' 13.26'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-05)
Po chodníku pri východnom okraji Petrovho vrchu vedúcom okrajom lesa po lúke k severu sa dostanete na hlavný chodník a odtiaľ po menšom výstupe na chrbát severne od kóty 949. Zastavíte sa pri malej skalke tvorenej andezitom s doskovitou odlučnosťou podľa subertikálnych plôch. Charakter odlučnosti odpovedá telesu formovanému výstupnym pohybom lávy – andezitovej dajke. Dajkové teleso pokračuje k severu v smere klesajúceho chrbátu. S úlomkovým materiálom a blokmi v suti, ktoré pochádzajú z tejto dajky sa budete stretať pri zostupe z chrbtu v smere na Almášske lúky.
Petrografickým zložením dajka odpovedá vulkanickému neku Petrov vrch. Po dosiahnutí sedla Almášske lúky odbočíte k západu a zostúpite lesnými cestami k východziemu bodu trasy chodníka pri Počúvadlianskom jazere.
Sedembolestná Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.
Šariansky vrch
GPS: 48.41392, 18.78196 [48° 24' 50.11'', 18° 46' 55.06'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Šariansky vrch pri obci Vysoká s kótou 759 m n. m.
Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)
GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.
Vrt minerálnej vody Gejzír S-4
GPS: 48.166650, 18.875464 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 31.67'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html
Vrt S – 4 (ZV – 71) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre nízku výdatnosť bol zlikvidovaný. Voda do fontánky vybudovanej na mieste vrtu sa privádza z vrtu S – 3 (ZV – 70).
