Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Tesárske Dúpänce
GPS: 48.21069, 18.945358 [48° 12' 38.48'', 18° 56' 43.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta
Neveľká juhoslovenská obec Hontianske Tesáre ukrýva vo svojich lesoch jedinečnú, avšak málo známu turistickú atraktivitu, tzv. Dúpence (alebo tiež Dúpänce). Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia, ktoré po prvýkrát opísal známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť, pravdepodobne slúžili ako útočiská ľudu pred Turkami, miestna tradícia ich však kladie ešte ďalej do minulosti – až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dohromady štyri skalné skrýše. Podľa počtu komôrok sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. Najzaujímavejšia je Osemdierka. Jej vstupný otvor sa nachádza asi 20 m nad zemou. Z centrálneho priestranstva sa vstupuje do ôsmich „izieb“, z toho štyri sú veľké – akoby pre dospelých a štyri malé – akoby pre deti. V lokalite tesárskych Dúpencov sa nachádzajú informačné tabuľky, ktoré návštevníkom predstavujú jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.
Travertínová terasa – Rímske kúpele
GPS: 48.165860, 18.883244 [48° 9' 57.1'', 18° 52' 59.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Malebné juhoslovenské mestečko Dudince má čo ponúknuť nielen priaznivcom kúpeľných kúr, ale i milovníkom prírodných zaujímavostí a historických záhad. Jeho azda najväčšou turistickou atraktivitou sú nevšedné travertínové útvary – kopy a krátery – nachádzajúce sa v areáli tunajšieho kúpeľného parku. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg
GPS: 48.460863, 18.894466 [48° 27' 39.11'', 18° 53' 40.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Objekt je lokalizovaný v najvýraznejšej časti povrchovej dobývky na vrchu Glanzenberg. Tu sa nachádza výrazné skalné bralo, ktoré bolo vytvorené banskou činnosťou a tvorí priame podložie vo viacerých etapách dobývanej hlavnej žily Špitaler. V tomto úseku žilný systém štruktúry Špitaler tvoria viaceré samostatné, viac-menej paralelné žily, medzi ktorými je vyvinutý nepravidelne zrudnený žilníkový systém. Z južnej strany za hlavným bralom sú otvorené vydobyté priestory na podložných štruktúrach žily Špitaler. Lokálne tam možno pozorovať relikty po dobývaní ohňom. Tieto miesta sa prejavujú pomerne hladkými plochami lavórovitého tvaru. Dobývanie ohňom spočívalo v založení ohňa pri hornine, jej silnom prehriati a následnom popraskaní (prevažne so sférickou orientáciou). Takto zoslabená hornina sa pri ručnom dobývaní ľahšie rozpájala. Predpokladá sa, že stopy na povrchovej dobývke po dobývaní ohňom sú ešte z obdobia keltského osídlenia. Vývoj povrchovej dobývky mal tri základné technologické stupne. V prvej etape sa dobývali nad povrch vystupujúce zrudnené časti žily Špitaler. Postupom do hĺbky sa vytvárala nerovnomerná ryha s podložnou stenou (reprezentovaná terajším bralom) a nadložnou stenou. Dôkazom tejto etapy sú zachované relikty hniezd (na rozpery) v skalnom brale. S postupom hĺbenia narastali problémy s vodou a čerstvým vzduchom. Preto nastúpila druhá technologická etapa. Začali sa raziť krátke prekopy od povrchu v dĺžke 10 – 20 m kolmo k dobývanej žile. Dôkazom toho je zachovaný relikt čelby prekopu (razeného pomocou ohňa) v skalnej stene. Počiatky razenia prekopov je možné predpokladať v 11. – 12. storočí, kedy sa v banskoštiavnickej oblasti začalo používať hlbinné dobývanie. Tretia etapa ťažby na vrchu Glanzenberg bola podmienená miestnymi ložiskovými pomermi štruktúry Špitaler. Tu bolo vyvinuté zrudnenie v hlavnom vedení žily aj v nadložnom žilníku, ktorý sa v poslednej fáze povrchovej ťažby po terajšiu úroveň terénu tiež vydobyl. Na vytvorenej, pomerne rozsiahlej ploche sa vytvoril priestor na hĺbenie šachty Michal, a to bol začiatok už typickej hlbinnej ťažby. Toto miesto patrí k najpozoruhodnejším objektom trasy staromestského chodníka. Jednak pre viditeľné zvyšky najstaršieho dobývania rúd v celom regióne, jednak pre zaujímavé pohľady na mesto a jeho široké okolie (stavebný vývoj mesta tu možno dokumentovať až po 20. stor.). Do týchto miest sa všeobecne kladú najstaršie počiatky dobývania rúd zlata a striebra – a to už Keltami, hoci priame doklady ťažby po nich sa nezachovali. Nie je to prekvapením, pretože intenzívna ťažba v 11. – 15. stor. musela tieto zvyšky prekryť. Prítomnosť Keltov dokazujú staršie nálezy (z 18. stor.) z lokality Staré mesto a stále početnejšie dôkazy prítomnosti keltského etnika v bližšom i vzdialenejšom okolí (Sitno, Ilija ) .Na historickej vedute mesta z r. 1764 vidieť v blízkosti skalnej steny povrchových dobývok ruiny mohutnej stavby, ktorá v časoch protitureckých bojov mohla mať funkciu vojenskej pevnosti, avšak jej pôvodné využitie súviselo pravdepodobne s úpravou rudy. Je všeobecne známe, že rudy sa triedili podľa kvality nielen v bani, ale aj v bezprostrednej blízkosti banských diel. Po opustení sídliska a hradu na Starom meste správcom ťažby, mohol objekt plniť funkciu depozitu dolovanej rudy. Vzhľadom na mohutnosť stavby mohla byť vybudovaná v bližšie neurčenom období gotiky. Archeologický výskum v týchto miestach nebol zatiaľ realizovaný. Zo zberu pochádza niekoľko baníckych nástrojov (napr. želiezka) ako dôkaz použitia železného pracovného nástroja na oddeľovanie rudy od jaloviny.
Povrchové dobývanie žily Špitaler
GPS: 48.461553, 18.895196 [48° 27' 41.59'', 18° 53' 42.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banskoštiavnicko-hodrušská drahokovová oblasť sa nachádza na ploche 100 km². Bolo tu ťažených okolo 120 žíl a odžilkov. Žila Špitaler (na jej východe sa objekt nachádza) je z historicko - významového hľadiska najdôležitejšia. Predpokladá sa, že na tejto žile (jej smerná dĺžka presahuje 8 km) v úseku Glanzenberg začala ťažba drahokovových rúd celej oblasti. Zlatostrieborné rudy sa tu ťažili už v čase keltského osídlenia. V tejto časti žily Špitaler bola povrchovou ťažbou vytvorená najdlhšia (650 m) a najvýraznejšia povrchová dobývka celého rudného regiónu. V období do 11. - 12. storočia bolo na nej ručným spôsobom vyťažené a premiestnené okolo 1 milióna ton rudy a okolitej horniny. Informačná tabuľa je na mieste východu žily, kde intenzita zrudnenia bola relatívne nízka, preto aj povrchová ťažba v tejto časti bola len minimálna. Ale už niekoľko metrov na sever a na juh sú prítomné výrazné smerné depresie, ktoré sú pozostatkom výraznej povrchovej ťažby. Depresia smerom na juh (pod cestou) zo západnej strany je ohraničená skalnou stenou, ktorá tvorí podložie vydobytej žily. Ryha smerom na sever v záhrade nad cestou, mala značne hlbší dosah aj so zarazenými banskými chodbami. V priebehu 20. storočia bola časť pôvodnej ryhy zasypaná. Po ložiskovej stránke vydobyté depresie predstavujú východy rudných stĺpov (časti žily so značným zrudnením). Šírka povrchových smerných depresií je miestami preto tak veľká (lokálne presahuje 20 m), že žila Špitaler má často niekoľko vedení, medzi ktorými je vyvinutý žilník a v miestach povrchovej ťažby sa dobývala celá zrudnená poloha. Mineralogické zloženia žilnej výplne, premeny okolitých hornín, tektonické porušenie, zvetrávanie a následná denudácia jednotlivých žíl v banskoštiavnickom ložisku bolo značne rozdielne. Žilná výplň žily Špitaler v časti Glanzenberg bola prevažne kremenná a okolitá hornina viacmenej silicifikovaná. Táto skutočnosť sa pri zvetrávaní prejavila tým, že na východe žily sa vytvorili smerne (v smere žily) vystupujúce bralovité útvary, ktoré výrazne vystupovali v reliéfe krajiny. Rudná zložka v tejto časti žily mala masívny charakter (iné žily sú prevažne impregnačné), čo malo vplyv na ich ľahkú identifikáciu. Značná kusovosť žilnej výplne bola výhodná aj pre úpravu rúd a hutné spracovanie. Tieto skutočnosti napovedajú, že práve v tejto časti bol začiatok baníctva v regióne Banskej Štiavnice. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že práve v oblasti výstupu žily Špitaler na povrch vzniklo mesto Banská Štiavnica.
Budova školy v prírode, tzv. Kállayova zotavovňa
GPS: 48.403943, 18.857690 [48° 24' 14.19'', 18° 51' 27.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Trojpodlažná drevená zrubová budova obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou, ktorej prízemná časť je vymurovaná. Budova má manzardovou strechou s vikiermi. Bola vybudovaná v roku 1936 pre účely školy v prírode, pôvodnému účelu slúžila do roku 2014, kedy vyhorela.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Zaplavený kameňolom
GPS: 48.303086, 19.013152 [48° 18' 11.11'', 19° 0' 47.35'']
Obec: Devičie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Kameňolom sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce, spevnenou cestou cca 1,5 km. Ťaženou surovinou bol olivinický čadič. V súčasnosti je lom zaplavený vodou a využívany hlavne na rekreačné účely.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Prepriahacia stanica
GPS: 48.510514, 18.994610 [48° 30' 37.85'', 18° 59' 40.6'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Tesárska roklina
GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina
Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Zrúcaniny kaštieľa
GPS: 48.208053, 18.834793 [48° 12' 28.99'', 18° 50' 5.25'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V Súdovciach bol v minulosti klasicistický kaštieľ. Pochádzal zo začiatku 19. storočia, a jeho súčasťou bol park. Park asi pred 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery a vysadil v ňom vzácne rastliny a dreviny. Park bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo už len jedno gingo, ktorého vek určili prírodovedci na približne 260 rokov. Na priľahlom súkromnom pozemku sa nachádzajú už len fragmenty múrov bývalého kaštieľa.
Kaštieľ v Hontianskych Moravciach
GPS: 48.185980, 18.852906 [48° 11' 9.53'', 18° 51' 10.46'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický kaštiel z 2. pol. 19. storočia v Hontianskych Moravciach bol postavený v roku 1868 zemepanskou rodinou Zmeškalovcov. Kaštieľ dal postaviť Žigmund Zmeškal, keď mu otec odovzdal majetok v Kostolných Moravciach . Majetok aj starý kaštieľ či skôr kúria boli zanedbané a tak nový majiteľ začal od základov. Plán na výstavbu si nakreslil sám. Kaštieľ je postavený v novoklasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná bloková dvojtraktová budova s pozmenenou dispozíciou, s predstavaným portikusom na štyroch toskánskych stĺpoch a na druhom podlaží balkón. Miestnosti su s rovnými stropmi. Od západu je predstavený portikus na štyroch toskánskych stĺpoch, na druhom podlaží balkón. Z východnej( záhradnej)strany je medzi jednoosovými rizalitmi vstupná piliérová loggia. Okolo novej budovy kaštieľa bol vybudovaný záhradný park s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok. Starý kaštieľ (kúria) ostal zchovalý (bol približne na miestne dnešnej školskej telocvične). Hospodárske budovy, maštale pre dobytok, kona a ovce, mliekáreň boli dolu severozápadne pod kaštieľom.
Dnes sa v ňom nachádzajú zdravotné zariadenia- ambulancia praktického lekára, zubného lekára
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Torzo starej drevenice
GPS: 48.391277, 18.981155 [48° 23' 28.6'', 18° 58' 52.16'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V strede obce Žibritov sú upravené zvyšky drevenice (jej torzo), do podoby sedenia pre menšiu partiu. Dookola sú drevené sochy, napr. svätý Peter s dáždnikom a iné. Je to ideálne oddychové miesto pre rodinu s detmi.
Štangarígeľ – Krupinské Bralce
GPS: 48.376423, 18.989153 [48° 22' 35.12'', 18° 59' 20.95'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí obce Žibritov je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.
Ľudový dom (č. 5)
GPS: 48.391037, 18.982742 [48° 23' 27.73'', 18° 58' 57.87'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami.
Ľudový dom (č. 53)
GPS: 48.390133, 18.984575 [48° 23' 24.48'', 18° 59' 4.47'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a viacpriestorovou dispozíciou.
Ľudový dom (č. 38)
GPS: 48.391410, 18.982824 [48° 23' 29.08'', 18° 58' 58.17'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom.
Bašta opevnenia zaniknutého kostola (č. 152)
GPS: 48.391819, 18.980786 [48° 23' 30.55'', 18° 58' 50.83'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruina opevneného renesančného kostola spolu s baštou s kruhovým pôdorysom z obdobia rokov 1576 – 1586.
Ruiny zaniknutého renesančného kostola
GPS: 48.391891, 18.980640 [48° 23' 30.81'', 18° 58' 50.3'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zbytky opevnenia a múrov zaniknutého renesančného opevneného kostola. Na JV rohu pozemku sa zachovala len bašta, ktorá v súčasnosti slúži ako zvonica a je pamiatkovým objektom
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Novobaroková socha sv. Vendelína z konca 19.storočia umiestnená pred kostolom.
Sídlisko Porošín
GPS: 48.181496, 18.858897 [48° 10' 53.39'', 18° 51' 32.03'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Neskúmané archeologické nálezisko - sídlisko Porošín-Širokie z obdobia praveku.
Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky
GPS: 48.229596, 18.864996 [48° 13' 46.55'', 18° 51' 53.99'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto obydlí a vínnych pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Skalné obydlia (aj bunkre?)
GPS: 48.23792, 18.86692 [48° 14' 16.51'', 18° 52' 0.91'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú vyhĺbené do mäkkých vulkanických hornín, najčastejšie do tufov a tufitov. Na tejto lokalite dosahujú vnútorné priestory obrovské rozmery, spolu niekoľko 100 metrov štvorcových. Na stenách vidno pozostatky rozvodov elektrickej energie z druhej polovice 20. storočia. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou práce kamenárov. V čase protitureckých nájazdov rovnako ako počas oboch svetových vojen boli tieto priestory využívané ako bunkre.
Mineralizovaný prameň
GPS: 48.226219, 18.862732 [48° 13' 34.39'', 18° 51' 45.84'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky.
Vínne pivničky
GPS: 48.227114, 18.861101 [48° 13' 37.61'', 18° 51' 39.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj vinárske pivničky, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivničiek, rovnako ako do skalných obydlí vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)
GPS: 48.237055, 18.872293 [48° 14' 13.4'', 18° 52' 20.25'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ľud lužickej kultúry spaľoval mŕtvych na samostatnom žiarovisku mimo hrobov. Spálené kostičky boli po kremácii vyzbierané a uložené do popolnice, ktorá mávala v dne otvor "pre dušu". (Zdroj: Kniha Hont)
Fotogaléria zachytáva artefakty, vykopávkaky nájdené členmi Archeologického ústavu SAV vysunutého pracovisks Zvolen v roku 2008 práve na lokalite Siebrnica.
Cintorín – súbor kamenných náhrobníkov
GPS: 48.228758, 18.863485 [48° 13' 43.53'', 18° 51' 48.55'']
Obec: Lišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Za pozornosť stojí lišovský cintorín, kde sa nachádzajú aj náhrobné kamene, ktoré boli vlastnoručne vyrobené domácimi kamenármi. Súbor kamenných náhrobníkov pochádza z 2.polovice 19.storočia je zaradený medzi pamiatkové objekty. Vedľa cintorína je novopostavený dom smútku, ktorý je situovaný do panorámy obce a dokonale splýva s prostredím.
Vínne pivničky vytesané do skaly
GPS: 48.237274, 19.006287 [48° 14' 14.19'', 19° 0' 22.63'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov
GPS: 48.235979, 18.992442 [48° 14' 9.52'', 18° 59' 32.79'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Epiklastické vulkanické brekcie lahárov amfibolicko-pyroxenických andezitov tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Z petrografického hľadiska ide o amfibolicko-pyroxenické andezity. Epiklastiká sa podieľajú na stavbe sebechlebskej formácie v štiavnickom stratovulkáne.
Lahárový prúd
GPS: 48.236054, 18.992501 [48° 14' 9.79'', 18° 59' 33'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lahárové prúdy (bahnotoky s obsahom ílu, piesku, sopečného popola, úlomov vulkanických hornín a pemzy) tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Vznik takýchto lahárov je sprievodným javom pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je obyčajne vytvorený zo zmesi sopečného popola, úlomkov sopečných vyvrelých hornín, zmesi bahna a samozrejme vody, ktorá dáva celú takúto masu pri dostatočnom nasýtení do pohybu. Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz. Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.
KOZ_Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510379, 18.994390 [48° 30' 37.36'', 18° 59' 39.8'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou
GPS: 48.18540, 18.8525 [48° 11' 7.44'', 18° 51' 9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok.
KOZ_Prepriahacia stanica - pivnica
GPS: 48.510658, 18.994431 [48° 30' 38.37'', 18° 59' 39.95'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica patriaca k budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca sa nachádza v zxadu vo dvore za hlavnou budovou. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.273945, 18.950605 [48° 16' 26.2'', 18° 57' 2.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Pilier s reliéfom sv Floriána
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Na štvorbokom pilieri je reliéf sv. Floriána, patróna profesií súvisiacich s ohňom - hasičov, hutníkov, kominárov, hrnčiarov či pekárov. Jeho vznik je datovaný z obdobia roku 1867.
Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne
GPS: 48.275635, 18.952253 [48° 16' 32.29'', 18° 57' 8.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banskoštiavnický kamenár Jozef Rezníček vyhotovil v roku 1931 Pomník padlých z obce v 1. svetovej vojne s plastikou vojaka. Po skončení 2. svetovej vojny bola pripevnená naň pamätná tabuľa s menami obetí 2. svetovej vojny.
Socha sv Vendelína
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná socha sv. Vendelína, ochrancu dobytka, na štvorbokom pilieri s reliéfom sv.Floriána datovaný z obdobia roku 1867.
Vinohradnícky dom č. 906
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1884, s obdĺžnikovým pôdorysom a využívaný na výrobu vína a liehovín.
Vinohradnícky dom č. 909
GPS: 48.272191, 18.951921 [48° 16' 19.89'', 18° 57' 6.92'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 919
GPS: 48.271762, 18.950247 [48° 16' 18.34'', 18° 57' 0.89'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s dvomi podlažiami a obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 922
GPS: 48.271677, 18.949989 [48° 16' 18.04'', 18° 56' 59.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 954
GPS: 48.272734, 18.949812 [48° 16' 21.84'', 18° 56' 59.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na individuálnu rekreáciu. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný zo začiatku 20. storočia.
Vinohradnícky dom č. 969
GPS: 48.274994, 18.948676 [48° 16' 29.98'', 18° 56' 55.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1946.
Vinohradnícky dom č. 970
GPS: 48.274497, 18.948852 [48° 16' 28.19'', 18° 56' 55.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 1004
GPS: 48.272648, 18.946384 [48° 16' 21.53'', 18° 56' 46.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1880.
Vinohradnícky dom č. 1012
GPS: 48.273391, 18.947028 [48° 16' 24.21'', 18° 56' 49.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1720.
Vinohradnícky dom č. 1019
GPS: 48.272791, 18.947822 [48° 16' 22.05'', 18° 56' 52.16'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na ako rekreačné účely ako penzión. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vínna pivnica č. 206
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamiatkový objekt reprezentujúci ľudové staviteľstvo. Viacpriestorová vínna pivnica s pôdorysom v tvare L určená na skladovanie.
Sýpka
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenno-tehlová sýpka s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami.
Hospodárska stavba
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska stavba s dobou vzniku pred 1871 s obdĺžnikovým pôdorysom a tromi miestnosťami bola využívaná na skladovanie.
Evanjelický kostol
GPS: 48.352587, 18.890032 [48° 21' 9.31'', 18° 53' 24.12'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický a.v. kostol bol postavený v roku 1785 ako tolerančný kostol v klasicistickom slohovom štýle. Podľa vtedajších platných predpisov pre stavbu protestantských chrámov nemal vežu a bol vtlačený medzi ostatnú radovú zástavbu obce, ktorej sa musel prispôsobiť i rozvrhom stavebnej hmoty.
Evanjelická fara
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická fara datovaná z obdobia roku 1879 je dvojtraktová budova s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je v súkromnom vlastníctve a je možné ju využiť na rekreačné ubytovanie.
Kostol sv. Vavrinca
GPS: 48.354847, 18.889965 [48° 21' 17.45'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca patrí do súboru románskych sakrálnych objektov v podsitnianskej oblasti (Banská Štiavnica, Banská Belá, Baďan, Podhorie) a v oblasti južného Hontu (Ladzany, Sebechleby, Hontianske Nemce, Krupina, Bzovík, Dobrá Niva, Sása, Babiná). Svojimi archaicky tvarovanými okennými otvormi patrí medzi najstaršie kostoly v regióne. Aktuálne poznatky o kostole sv. Vavrinca svojím významom prekračujú hranice regiónu a obohacujú poznanie v oblasti stredovekej sakrálnej architektúry na území Slovenska.
Vrch Sitno
GPS: 48.402047, 18.876377 [48° 24' 7.37'', 18° 52' 34.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Sitno (1009 m n.m.) je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami. Určite najvzácnejšia je tá, ktorá hovorí o Sitnianskych rytieroch, žijúcich v masíve Sitna. Tu čakajú pripravení pomôcť Slovákom vtedy, keď im bude najhoršie.
Jeden dramatický autor vo svojej hre o Slovenskom národnom povstaní nechal svojich hrdinov putovať za Sitnianskymi rytiermi, aby pomohli ich bojujúcej jednotke. Sitnianski rytieri však ich prosbe nevyhoveli. Nevieme prečo, nevie to ani autor, ale je tu niekoľko možností. Buď sa už rytieri v podzemných palotách Sitna nenachádzajú, alebo sa nevedia zjednotiť, kedy pomoc skutočne potrebujeme. Môžu nám tiež nerozumieť, ale najskôr to bude asi preto, že ešte nebolo so Slovákmi tak zle, aby si nevedeli pomôcť sami.
Ozaj, boli ste už na Sitne a skúsili tam dupnúť nohou, aby ste počuli ako to tam duní? Skúste to.
Podľa slovníka cudzích slov je "akropola komplex stavieb vytvárajúcich určitý architektonický celok, vybudovaných na vyvýšených priestranstvách (pahorkoch) nad starovekými gréckymi mestami; opevnená vyvýšenina; vyšehrad, alebo druhá možnosť vyššie položený hrad".
Čo nás oprávňuje o vrchole Sitna hovoriť ako o akropole? Predovšetkým sú to archeologické vykopávky, ktoré tu začal organizovať už Andrej Kmeť. Okrem stredovekého hradu je však na plošine vrcholu Sitna množstvo ďalších pozostatkov činností a architektúry, ktoré hovoria o osídlení Sitna oveľa skôr, ako v stredoveku.
Predovšetkým je to mohutné valové opevnenie v dvoch líniách. V stredoveku, okolo 13. storočia, bola vonkajšia línia upravená na hradby a vytvorila so stredovekým hradom jeden opevnený celok. Areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. Našla sa tu napríklad aj prieskovcová forma na odlievanie bronzových dlátok.
Archeologický výskum sa začal realizovať v roku 1970. Podnetom boli nálezy amatérskeho archeológa J. Truchlika, ktorý pri vykopávkach na stredovekom hrade získal črepové fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výskum pokračoval v roku 1978 ako zisťovací a v roku 1979 pokračoval v súvislosti s výstavbou retranslačnej stanice, ako výskum zachraňovací.
Tieto vedecké výskumy, ktoré viedol Dr. J.Labuda, už jednoznačne dokázali, že Sitno bolo v rokoch 1200 - 800 pred naším letopočtom hradisko vojensko-administratívneho charakteru a zároveň bolo aj strediskom metalurgie.
Veľký význam pre obyvateľov tohto hradiska mal zdroj vody, ktorý sa tu našiel a označil ho vo svojich prácach aj Andrej Kmeť. Pokiaľ ide o valy, ktoré sa zachovali až do dnešných čias, výskum ukázal, že sú to pôvodne praveké obranné valy pozostávajúce z nasucho uložených kameňov a mohutného násypu zeminy. Kamene vo vale zo stredoveku už boli pospájané maltou.
Hoci sa archeologický výskum na celej ploche hradiska neuskutočnil a Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie, pri už zrealizovaných archeologických výskumoch sa ukázalo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala (nálezy kamenných žarnovov, poľnohospodárskych nástrojov).
Ešte si odpovedzme na otázku, kto boli ľudia lužickej kultúry. Znova nám pomôže slovník: "lužická kultúra je súčasť komplexu archeologických kultúr popolnicových polí v bronzovej a hallštattskej dobe". Prvé pamiatky ľudí lužickej kultúry pochádzajú z roku 1350 pred naším letopočtom. Jednoducho takto je označovaný spôsob života ľudí v danej dobe. Nedá sa veľmi hovoriť o národoch, ale len o podobnom spôsobe života. Názov danej kultúry je odvodený od miesta, kde boli prvý raz takéto archeologické pamiatky vykopané.
Ešte jedna veta zo slovníka: "Spoločenskú organizáciu dokladajú hradiská s mohutnými valmi z kameňa, hliny a dreva, ktoré boli politicko-administratívnymi centrami a plnili aj vojenskú funkciu".
Archeologické nálezy, ktoré boli do týchto čias uskutočnené, ukazujú, že osídlenie Sitna trvalo možno do začiatku nášho letopočtu. Nevieme, prečo ľudia hradisko opustili. Príčin môže byť veľa.
Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11. - 12. storočí nášho letopočtu (usudzuje sa len podľa archeologických nálezov). V tomto období tiež začal vzrastať význam Banskej Štiavnice, ako rudného revíru. Tu už išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad.
Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna (ostatné časti Sitna sú zabezpečené proti prístupu prípadného nepriateľa mohutnými andezitovými bralami). Súčasne boli využité už spomínané ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Najvýznamnejšiu úlohu zohral hrad pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí.
Podľa vykopávok k prestavbe hradu došlo v 16. až 17. storočí, keď sa uskutočnilo aj priame pripojenie vody na hrad prípojkou z prameňa vzdialeného 600 metrov. V 17. storočí boli majiteľmi hradu Koháryovci. Hrad bol zničený tureckými vojskami.
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť rozhladňu, ako prvú v Európe. Táto síce po zásahu blesku vyhorela, no obnovená bola v roku 1886 na podnet lekára Koháryovcov Dr.E.V.Téryho.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860.
Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa.
Známou sa stala veta, že kto chce poznať krásu stredného Slovenska, musí vyliezť na Sitno. Skutočne nie je veľa vrchov na Slovensku, z ktorých by bol taký nádherný kruhový výhľad, ako je Sitno. Výhľad zachytáva nielen relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru. Ten výhľad stojí za to. Navyše, ak k tomu prirátame pohľad na praveké valy a zrúcaniny stredovekého hradu so skalným andezitovým mestom, je tu čo obdivovať.
Veľmi atraktívny je aj samotný výstup na Sitno. Najprv miernym stúpaním cez lúky od Počúvadla, potom prudkým stúpaním cez les na Tatársku lúku, ktorá dostala svoje meno od toho, že sa tu odohrala bitka s Tatármi, bojujúcimi v tureckej armáde, ktorí obliehali hrad. Práve na Tatárskej lúke sa hlavne v jarnom období dá do sýta pokochať na výnimočných rastlinách.
Pokračovaním cez les sa dostávame na drevené schody, ktoré nás vyvedú až na Sitno. Je to vlastne tiež jedna z atrakcií - schodmi sa dostaneme až na vrchol vo výške 1009 metrov nad morom. Žiaľ, čaká nás tu veľmi nepríjemné prekvapenie. Turistická chata Andreja Kmeťa, ktorá poskytovala jednoduché, ale príjemné občerstvenie, bola počas rekonštrukcie rozkradnutá.
O bohatosti na prírodné, ale aj historické nálezy tohto kraja svedčí aj prírodná rezervácia Holík, ktorá sa nachádza neďaleko Sitna. Dostaneme sa k nej pokračovaním cesty od Počúvadlianského jazera k obci Počúvadlo. Holík bol v roku 1966 vyhlásený za chránené nálezisko s výmerou 31,98 hektára. Tvorí ho vrchol rovnomenného kopca a na andezitovom podklade sa tu nachádza veľmi zaujímavá vegetácia buka lesného, duba zimného, ďalej rašetliak, tavoľník a rad teplomilných rastlín, ktoré sa zachovali práve v tejto lokalite, ako silenka zelenokvetá, valdštajnka kuklíkovitá. Samozrejme, že tu žije celý rad vzácnych vtákov a cicavcov.
Archeologickou zaujímavosťou je, že sa pod vrchom Holík v roku 1944 našiel poklad okrasných a pracovných predmetov z bronzu. Ide o náhodný nález z neskorej doby bronzovej okolo roku 800 pred naším letopočtom. Poklad je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Pre oživenie tohto seriálu by som si dovolil jeden aktuálny vtip:
Štiavnický Nácko nahovoril otca, aby raz šiel s ním na Sitno, že je odtiaľ krásny rozhľad. Starý Náco sa konečne dal nahovoriť a keď unavený a spotený zastal na Sitne, syn mu hovorí:
"No, pozri sa, tata, ako je tamd olu pekne!"Starý Náco, nazlostený, mu odpovie:"Čuš ty chnavo! Načo si ma trepau hore, ked pekne je tam dolu?!"
Sitniansky hrad
GPS: 48.401613, 18.886758 [48° 24' 5.81'', 18° 53' 12.33'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruiny starého hradiska pochádzajúceho z 2. polovice 13.storočia, ktorý prešiel prestavbou v rokoch 1549-1551. Prevládajúcim slohom je gotický.
Dom č. 1 na Starozámockej ulici
GPS: 48.461154, 18.891597 [48° 27' 40.15'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, do rokov 1920 a 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný.
Dom č. 3 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460850, 18.891571 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1980. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2+1 podlažný. Objekt je využívaný ako penzión s reštauráciou.
Dom č. 4 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460676, 18.891603 [48° 27' 38.43'', 18° 53' 29.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. až 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až začiatu 19. storočia, do 2. polovice 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový + 1-trakt, 2 podlažný, podpivničený.
Dom č. 5 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460450, 18.891541 [48° 27' 37.62'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do20. storočia, do roku 1925. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 7 na Starozámockej ulici – Zipserov dom
GPS: 48.459990, 18.890109 [48° 27' 35.96'', 18° 53' 24.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (tzv. Zipserov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 2. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je zložený z viacerých tvarov. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 9 na Starozámockej ulici
GPS: 48.458831, 18.891138 [48° 27' 31.79'', 18° 53' 28.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 17.storočia. Prístup k nemu je aj z ulice Antona Pécha. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.
Mestský hrad s areálom – Citadela (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459822, 18.891562 [48° 27' 35.36'', 18° 53' 29.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt Citadely (pôvodne trojloďová románska bazilika – Kostol Panny Márie) prináleží ku komplexu Starého Zámku (aj bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do obdobia medzi rokmi 1497 až 1515. Prevládajúcim slohom je gotický. Objekt je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Vnútorné nádvorie Mestského hradu (č. 10) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459543, 18.891261 [48° 27' 34.35'', 18° 53' 28.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vnútorné nádvorie objektu prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom úprav plochy sú datované do obdobia roku 1515.
Dom č. 1 na Kutnohorskej ulici – tzv. Učiteľák,
GPS: 48.461465, 18.890622 [48° 27' 41.27'', 18° 53' 26.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého Evanjelického učiteľského ústavu (tzv. Učiteľák) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20.storočia, v rokoch 1909 až 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 21. storočia a súvisia so zmenou funkčného využitia objektu. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena T. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Kaplnka sv. Michala s karnerom – Mestský hrad s areálom (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459374, 18.891277 [48° 27' 33.75'', 18° 53' 28.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Karner sv. Michala prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14. storočia. Prevládajúcim slohom je románsky. Objekt kruhového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradná veža na Starozámockej ulici
GPS: 48.459404, 18.891532 [48° 27' 33.85'', 18° 53' 29.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradná veža prináleží ku komplexu Starého Zámku a je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie. Jej vznik je datovaný do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je obdĺžnikového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Himmelreich v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459352, 18.890732 [48° 27' 33.67'', 18° 53' 26.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bašta štvorcového pôdorysu na juhozápadnej strane obvodových múrov opevnenia Starého Zámku. Vznik veže sa predpokladá v 15. storočí, pričom datovanie zmien a stavebných úprav spadá do rokov 1546 až 1559. Prevládajúcim slohom objektu je sloh gotický.
Juhovýchodná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459280, 18.891394 [48° 27' 33.41'', 18° 53' 29.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhovýchodná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaný do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici
Občianska strelnica
GPS: 48.461428, 18.890134 [48° 27' 41.14'', 18° 53' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Širšie priestranstvo pôvodne vybudované pre potreby Streleckého spolku ešte v 16.-tom storočí. Na tomto mieste bola v 19. storočí vybudovaná kolkáreň a altánok, ktoré dlho slúžili pre oddych a relax štiavničanov. V 1. polovici 20. storočia bola väčšia plocha za hlavnou budovou upravená pre potreby Evanjelického učiteľského ústavu ako ihrisko, dnes je tam malé parkovisko. Tomuto účelu slúžila takmer do konca 20. storočia. Dlhý úzky pás záhrady, ktorý voľakedy slúžil pravdepodobne ako dráha kolkárne je zarastený, neprístupný a priestranstvo pod alejou chránených líp neudržianané a chátra. Rovnako z malej budovy nad týmto pásom sú len ruiny. Prístup k objektu je zo spodnej strany nemožný, nachádza sa tam súkromný pozemok patriaci k rekonštruovanej stavbe za "Učiteľákom"
Hradobný južný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459343, 18.891040 [48° 27' 33.63'', 18° 53' 27.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Južný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559.
Hradobný juhozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459489, 18.890573 [48° 27' 34.16'', 18° 53' 26.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459864, 18.890653 [48° 27' 35.51'', 18° 53' 26.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Severná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.460001, 18.890798 [48° 27' 36'', 18° 53' 26.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaná do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradobný severovýchodný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459855, 18.891004 [48° 27' 35.48'', 18° 53' 27.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severovýchodný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459764, 18.891285 [48° 27' 35.15'', 18° 53' 28.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný západný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459377, 18.890714 [48° 27' 33.76'', 18° 53' 26.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Západný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.418500, 18.939560 [48° 25' 6.6'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha svätého Vendelína je národnou kultúrnou pamiatkou, pretože predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Kostol sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418618, 18.941006 [48° 25' 7.02'', 18° 56' 27.62'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímsko-katolícky Kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Jednoloďová baroková stavba je registrovaná ako Národná kultúrna pamiatka s číslom evidencie 1206/1.
Zvonica pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418833, 18.940592 [48° 25' 7.8'', 18° 56' 26.13'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zvonica pri kostole svätého Antona Pustovníka bol postavená v 2. polovici 18. storošia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka. Nesie znaky barokového slohu. V zozname kultúrnych pamiatok SR je zapísaná pod číslom 1206/2.
Mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424689, 18.939303 [48° 25' 28.88'', 18° 56' 21.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Mýtna a prepriahacia stanica vo Svätom Antone bola postavená začiatkom 18. storočia. Čiastočnými stavebnými úpravami prešla v 2. polovici 20. storočia. Je to pôvodne baroková dvojpodlažná viacpriestorová stavba s troma nepravidelnými krídlami, podpivničená. V zozname kultúrnych pamiatok figutuje pod číslom 11807/1.
Murovaný dom s drevenou verandou
GPS: 48.421842, 18.943586 [48° 25' 18.63'', 18° 56' 36.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s drevenou verandou prináleží ako hospodárska stavba ku Kaštieľu a je vedený ako samostatný objekt v zozname kultúrnych pamiatok pod evidenčným číslom 1209/6. Ako obdĺžniková jednopodlažná a podpivničená viacpriestorová stavba bol postavený v 2. polovici 18. storočia v klasicistickom slohu.
Zámocká viecha
GPS: 48.420905, 18.942111 [48° 25' 15.26'', 18° 56' 31.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zámocká viecha ako súčasť komplexu chráneného areálu kaštieľa vo Svätom Antone je ako samostatná hospodárska budova vedená v zozname kultúrnych pamietok pod evidenčným číslom 1209/7. Postavená bola ako jednopodlažná nepodpivničená stavba s obdĺžnikovým pôdorysom až v 19. storočí.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.422237, 18.940716 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 26.58'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v obci Svätý Anton bola postavená pri miestnej komunikácii v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. Objekt ako kultúrna pamiatka je v zozname pamiatkových objektov SR vedená pod evidenčným číslom 1209/4.
Sýpka patriaca ku kaštieľu vo Svätom Antone
GPS: 48.422219, 18.942556 [48° 25' 19.99'', 18° 56' 33.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova murovanej sýpky patrí ako hospodárska budova ku komplexu chránených objektov Kaštieľa vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Táto pôvodne baroková, obdĺžniková, dvojpodlažná a podpivničená stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, pričom neskôr v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou a vykonali sa menšie úpravy.V zozname kultúrnych pamiatok figuruje pod evidenčným číslom 1209/3.
Park kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421624, 18.943768 [48° 25' 17.85'', 18° 56' 37.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Park s historickou zeleňou okolo kaštieľa vo Svätom Antone vznikol v pôvodne prírodno-krajinárskom slohu ešte v 18. storočí, pričom v 19. storočí prešiel menšími úpravami. Je samostatne evidovaným pamiatkovým chráneným objektom s evidenčným číslom 1209/2 patriacim ku komplexu kultúrnych pamiatok Kaštieľa s areálom.
Koháryovský kaštieľ Antol s areálom
GPS: 48.421395, 18.942805 [48° 25' 17.02'', 18° 56' 34.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Koháryovský kaštieľ vo Svätom Antone je národnou kultúrnou architektonickou pamiatkou evidovanou pod číslom 1209/1. Samotná neskoro-baroková budova kaštieľa bola postavená ako dvoj-traktový troj-podlažný a podpivničený objekt so švorcovým uzatvoreným pôdorysom v roku 1744, pričom následnými stavebnými úpravami prešla v rokoch 1810, 1815, 1860, 1959. Je sídlom Múzea vo Svätom Antone.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Kaplnka sv. Ondreja r.k.
GPS: 48.438510, 18.884365 [48° 26' 18.64'', 18° 53' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín vlastniacich podiely blízkeho banského poľa štôlne Ondrej s letopočtom 1652. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 1263/1.
Pracháreň
GPS: 48.446224, 18.889992 [48° 26' 46.41'', 18° 53' 23.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova Prachárne predstavuje jednopodlažnú dvojpriestorovú stavbu s nepravidelným pôdorysom. Pochádza pravdepodobne z polovice 18. storočia, pričom čiastočnými zmenami stavba prešla v 2. polovici 20. storočia. V zhľadom k tomu, že slúži na muzeálne účely ako jeden z objektov Slovenského banského múzea, bola rekonštruovaná a jej stav je vyhovujúci. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 10830/1.
Strojovňa nad Žigmund šachtou
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Strojovňa nad Žigmund šachtou pri ústí šachty Žigmund bola postavená v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. Jednotraktová budova (jednopodlažná a podpivničená) s obdĺžnikovým pôdorysom je postavená v barokovom slohu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaná a evidovaná pod číslom 11464/1.
VN – Tajch Veľká vodárenská
GPS: 48.466343, 18.888868 [48° 27' 58.83'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž – tajch Veľká vodárenská bol postavený v 16. storočí a v ústrednom zozname pamiatkových objektov je evidovaný pod číslom 3276/1.
Dom č. 10 (Hoffmannov dom)
GPS: 48.462454, 18.891305 [48° 27' 44.83'', 18° 53' 28.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom leží v severnom závere Námestia sv. Trojice na začiatku ulice "Pod Červenou studňou". Ide o neprvidelný troj-traktový jednopodlažný dom pochádzajúci 18. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod evidenčným číslom 11035/1. Objekt je značne narušený, interiér čiastočne rekonštruovaný.
Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467313, 18.886789 [48° 28' 2.33'', 18° 53' 12.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MV-1-02)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Šachta Weiden
GPS: 48.453530, 18.878650 [48° 27' 12.71'', 18° 52' 43.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianske jazero
GPS: 48.471603, 18.913131 [48° 28' 17.77'', 18° 54' 47.27'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianska vodná nádrž bola postavená v roku 1747. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Belianska nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p.. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3261/1.
Jazero Počúvadlo
GPS: 48.409046, 18.854900 [48° 24' 32.57'', 18° 51' 17.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Počúvadlo (Vodná nádrž Počúvadlo) bolo postavené v rozpätí rokov 1775 – 1779. Toto technické dielo ešte len čaká na komplexnú rekonštrukciu v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3271/1.
Jazero Rozgrund
GPS: 48.478983, 18.875329 [48° 28' 44.34'', 18° 52' 31.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Rozgrund (Vodná nádrž – tajch Rozgrund) bola postavená v roku Samuelom Mikovínim v rokoch 1743 – 1744. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Rozgrundská vodná nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3272/1. V súčasnosti slúži ako rezervoár pitnej vody.
Jazero Červená studňa
GPS: 48.468404, 18.883480 [48° 28' 6.25'', 18° 53' 0.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Červená studňa (Vodná nádrž – tajch Červená studňa) patrí spolu s ostatnými vodnými nádržami v okolí Banskej Štiavnice medzi technické pamiatky. Nádrž bola vybudovaní v 60-tych rokoch 18. storočia. V súčasnosti čaká na komplexnú rekonštrukciu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je toto technické dielo evidované pod číslom 3263/1.
Jazero Klinger
GPS: 48.451330, 18.883941 [48° 27' 4.79'', 18° 53' 2.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Klinger (Vodná nádrž – tajch Klinger) bolo postavené v roku 1750 a čiastočnými zmenami prešlo v roku 1833. Podobne ako viaceré vodné nádrže v okolí prešlo aj Belianske jazero a jeho hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu obnovy vodných nádzží Slovenským vodohodpodárskym podnikom, š. p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3267/1.
Dom č. 2 na ul. Antona Pécha (Skautský dom)
GPS: 48.458816, 18.890790 [48° 27' 31.74'', 18° 53' 26.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 2 na ulici Antona Pécha (Skautský dom, Hostel sv. Juraja) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia (rok 1960) a posledná už v 21. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3359/1.
Dom č. 3 na ulici Antona Pécha (bývalé sídlo Baníckej bratskej pokladnice)
GPS: 48.458621, 18.890454 [48° 27' 31.04'', 18° 53' 25.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2509/1.
Dom č. 4 na ulici Antona Pécha (Lukavicov dom)
GPS: 48.458736, 18.889984 [48° 27' 31.45'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (Lukavicov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí, v roku 1552. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2511/1.
Dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica)
GPS: 48.458529, 18.889979 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 23.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica, pôvodne Kretschmáriho dom – Gerambov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/6. Objekt je narušený, momentálne bez využitia.
Dom č. 7 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458423, 18.889512 [48° 27' 30.32'', 18° 53' 22.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 7 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1900. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3329/1.
Dom č. 6 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458793, 18.889861 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 23.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 6 na ulici Antona Pécha (Šteffekov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá presne datovaný vznik, k čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 16. storočia a v 19. storočí. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10687/1.
Dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom)
GPS: 48.458391, 18.889297 [48° 27' 30.21'', 18° 53' 21.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 16. storočí. K čiastočným zmenám došlo v 1. polovici 17.-teho až 1. polovici 18.-teho storočia, v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3330/1.
Dom č. 8 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458703, 18.889492 [48° 27' 31.33'', 18° 53' 22.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 8 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 15. a 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17.storočia,18.storočia a do 2. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, nepravidelný. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11655/1.
Súsošie sv. Trojice
GPS: 48.459610, 18.892548 [48° 27' 34.6'', 18° 53' 33.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie sv. Trojice (Trojičný stĺp, Morový stĺp) ako súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie predstavuje významnú barokovú pamiatku výtvarného úmenia. Jeho vznik je datovaný do rokov 1755 – 1764, pričom čiastočnými zmenami prešlo v obdobé rokov 1956 – 1957. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované pod číslom 2492/1.
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom)
GPS: 48.459292, 18.892495 [48° 27' 33.45'', 18° 53' 32.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom, Žemberák) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Štvorkrídlový uzatvorený pôdorys domu je 4-podlažný a podpivničený. Budova slúžila ako jedno zo sídel Baníckej a lesníckej akadémie. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/12.
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom)
GPS: 48.459464, 18.892422 [48° 27' 34.07'', 18° 53' 32.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1538. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. a 19. storočia a do 2. polovice 20. storočia (80-te roky). Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Pôdorys domu je v tvare písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2568/1.
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Limpacherov dom)
GPS: 48.459628, 18.892269 [48° 27' 34.66'', 18° 53' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Lienpacherov dom) je sieňový, radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do rokov 1625 až 1627. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový, uzatvorený. Dispozične je dom 3-traktový, podpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2567/1.
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom)
GPS: 48.459848, 18.892165 [48° 27' 35.45'', 18° 53' 31.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom) je radový meštiansky dom (tzv. Lienpacherov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový. Dom 3-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2566/1.
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom)
GPS: 48.460044, 18.892076 [48° 27' 36.16'', 18° 53' 31.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 90.-tych rokov 16.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový uzatvorený. Dom 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je objekt evidovaný pod číslom 2565/1.
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom)
GPS: 48.460145, 18.892001 [48° 27' 36.52'', 18° 53' 31.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2564/1.
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom)
GPS: 48.460254, 18.891977 [48° 27' 36.91'', 18° 53' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2563/1.
Dom č. 15 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom)
GPS: 48.460439, 18.891934 [48° 27' 37.58'', 18° 53' 30.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1658, teda 17. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2562/1.
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka)
GPS: 48.461314, 18.891596 [48° 27' 40.73'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka, bývalý internát ev. lýcea) je budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, nepravidelného tvaru. Dispozične je dom 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11690/1.
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460725, 18.891867 [48° 27' 38.61'', 18° 53' 30.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3373/1.
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.461188, 18.892014 [48° 27' 40.28'', 18° 53' 31.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v 50-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2559/1.
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky)
GPS: 48.461821, 18.891727 [48° 27' 42.56'', 18° 53' 30.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky) je murovaný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik začiatom 2. polovice 19. storočia, v roku 1858. K čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 19.-teho a v 1. polovici 20.-teho storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozícia domu je 3-dielna, 3-priestorová. Dom je 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11770/1.
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom)
GPS: 48.461456, 18.891872 [48° 27' 41.24'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom) je meštiansky dom (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený, v ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2558/1.
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460923, 18.892232 [48° 27' 39.32'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice je sieňový, solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do konca 15. a 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až 1. tretiny 19. storočia a na prelom 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2560/1.
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460946, 18.892213 [48° 27' 39.41'', 18° 53' 31.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice je solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná rekonštrukcia v roku 2014. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2561/1.
Dom č. 16 na Námestí sv. Trojice (Evanjelické lýceum)
GPS: 48.460683, 18.892232 [48° 27' 38.46'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého evanjelického lýcea v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1820. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, podpivničený. Je v dezolátnom stave (2014). V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2494/1.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460732, 18.892194 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 31.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Andrejovi Sládkovičovi (1820 – 1872), významnému slovenskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/2.
Pamätná tabuľa Šándorovi Petöfimu
GPS: 48.460597, 18.892175 [48° 27' 38.15'', 18° 53' 31.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Šándorovi Petöfimu (1823 – 1849), významnému maďarskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/3. Sándor Petőfi, rodným menom Alexander Petrovič. Narodil sa 1.1. 1823 v Kiskőrős a zomrel 31.7. 1849 v Rumunsku. Pôsobil ako maďarský básnik slovenského pôvodu (obaja rodičia boli Slováci, otec srbského pôvodu). Prišiel študovať na Evanjelické lýceum do Štiavnice, kde sa ako žiak piateho ročníka zapájal do činnosti tamojšieho maďarského literárneho krúžku. Pre jeho inklináciu k divadelnému umeniu a nezrovnalosti s profesormi opúšťa vo februári 1839 Banskú Štiavnicu a odchádza do Budapešti, kde sa venoval divadelníctvu a novinárstvu.
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom)
GPS: 48.460409, 18.892285 [48° 27' 37.47'', 18° 53' 32.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1567. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2557/1.
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom)
GPS: 48.460192, 18.892358 [48° 27' 36.69'', 18° 53' 32.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2556/1.
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom)
GPS: 48.460081, 18.892462 [48° 27' 36.29'', 18° 53' 32.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozícia dom je 3-traktová, dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2555/1.
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom)
GPS: 48.459921, 18.892597 [48° 27' 35.72'', 18° 53' 33.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom, Reštaurácia pod Galériou) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2554/1.
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht)
GPS: 48.459720, 18.892865 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 80-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/11.
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom)
GPS: 48.459405, 18.892961 [48° 27' 33.86'', 18° 53' 34.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozícia je 2-traktová, dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2551/1.
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.459311, 18.893069 [48° 27' 33.52'', 18° 53' 35.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys je štvorcový, dispozícia 2-traktová, dom je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2550/1.
Studnička
GPS: 48.412712, 18.789038 [48° 24' 45.76'', 18° 47' 20.54'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prírodná studnička (prameň), prekrytá drevenou konštrukciou chrániacou pred znečistením.
Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510756, 18.994744 [48° 30' 38.72'', 18° 59' 41.08'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Dom č. 3 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462114, 18.891725 [48° 27' 43.61'', 18° 53' 30.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 30-tych rokov a druhej polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je nepravidelný, dispozične je dom 2-traktový a 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11840/1.
Dom č. 13 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.463089, 18.890749 [48° 27' 47.12'', 18° 53' 26.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je klasické ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11328/1.
Dom č. 14 na ul. Pod Čevenou studňou (Vavrínovský dom)
GPS: 48.463197, 18.890469 [48° 27' 47.51'', 18° 53' 25.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vila – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 19. a 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednými úpravami prešla stavba okolo roku 2000. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, je 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11329/1.
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460851, 18.892344 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 32.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku koncom 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Pôdorys je štvorcový, dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10847/1.
Prameň pod Červenou studňou
GPS: 48.467878, 18.885204 [48° 28' 4.36'', 18° 53' 6.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prirodzený prameň s pitnou vodou patrí medzi niekoľko malých prameňov v zdrojovej-pramennej časti toku Štiavnica. Okolie prameňa bolo upravené v roku 2012.
Dom č. 2 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460734, 18.892473 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 32.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do roku 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Obdĺžnikový pôdorys domu je 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3316/1.
Dom č. 1 na ul. Daniela Licharda
GPS: 48.461874, 18.891872 [48° 27' 42.75'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bývalá triediareň rúd (solitérny dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 11326/1.
Dom č. 2 na Radničnom námestí
GPS: 48.458822, 18.891832 [48° 27' 31.76'', 18° 53' 30.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2533/1.
Dom č. 12 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458385, 18.889017 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 20.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 12 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v poslednej tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo koncom 19.-teho a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom obdĺžnikového pôdorysu je 2-traktový a 3-trojtraktový, 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11722/1.
Ľudový dom (č. 65)
GPS: 48.198229, 18.971052 [48° 11' 53.62'', 18° 58' 15.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s obdĺžnikovým pôdodrysom a 3 miestnosťami je pamiatkovým objektom ľudového staviteľstva.
Dom č. 20 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458116, 18.888475 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 18.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 20 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 2. tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3331/1.
Dom č. 28 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458404, 18.886710 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 12.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 28 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik pred rokom 1858. K čiastočným zmenám došlo v 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom je 3-priestorový, 1-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11786/1.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497910, 18.922130 [48° 29' 52.48'', 18° 55' 19.67'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorogotický jednoloďový kostol sv.Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Dom č. 18 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456424, 18.889539 [48° 27' 23.13'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11892/1.
Spoločný hrob partizánov
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Spoločný hrob padlých partizánov, ktorý vznikol v roku 1959.
Ľudový dom 31
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva. Objekt má tri miestnosti, je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.
Hospodárska stavba
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s obdĺžnikovým pôdorysom.
Dom č. 8 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456245, 18.890140 [48° 27' 22.48'', 18° 53' 24.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný solitérny banícky dom č. 8 na ulici Horná Resla v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu má tvar písmena L. Dispozične je dom 3-dielny, 9-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11681/1.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Dom č. 28 na ulici Horná Resla
GPS: 48.457795, 18.885433 [48° 27' 28.06'', 18° 53' 7.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 3-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3333/1.
Dom pamätný
GPS: 48.196805, 18.927780 [48° 11' 48.5'', 18° 55' 40.01'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätný dom zaistenia slovenského protifašistického bojovníka a robotníckeho funkcionára Ladislava Exnára. Pôvodným povolaním strojný zámočník v Banskej Štiavnici. Už za prvej ČSR ho perzekuovali za účasť v robotníckom hnutí. Na jar 1939 prešiel do ilegality. V septembri 1942 založil bojovú jánošíkovskú družinu, základ budúceho partizánskeho oddielu Sitno. V apríli 1944 ho zatkli a odsúdili na osem rokov väzenia v Leopoldove. Po presune do Mauthausenu zomrel 20. 3. 1945.
Hrob s náhrobníkom
GPS: 48.200995, 18.918572 [48° 12' 3.58'', 18° 55' 6.86'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hrob s náhrobníkom bol osadený v roku 1870 na pamiatku významnej osobnosti evanjelickej cirkvi Karola Braxatoris. Pôsobil ako evanjelický farár v Hontianskych Tesároch, bol aj básnikom, prekladateľom a cirkevným spisovateľom. Narodil sa 18. 10. 1806 v Krupine a zomrel 12. 5. 1869 v Hontianskych Tesároch. Bol najstarším synom Ondreja Braxatorisa a najstarším bratom Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Zaniknutý kostol sv. Michala
GPS: 48.197606, 18.914636 [48° 11' 51.38'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Božia muka
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková Božia muka z 2.pol. 18.storočia.
Pomník padlým v SNP
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník padlým v SNP bol postavený v roku 1969 z príležitosti 25.výročia Slovenského národného povstania. Pomník je z prírodného kamňa s betónovým obrubníkom a tabuľou z bieleho maramoru s textom:
Na tomto mieste dňa 19. 2. 1945 boli fašistami zastrelení občania Hontianskych Nemiec
*Pavel Andrézy 16. 10.1925
*Ján Čelko 23. 3. 1895
*Michal Čelko 2. 6.1921
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Panny Márie
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Krista na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha sv. Jána Evanjelistu
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Dismasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Gesmasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Dom č. 2 na ul. Dolná Resla
GPS: 48.457505, 18.892541 [48° 27' 27.02'', 18° 53' 33.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L, je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2578/1. Objekt je využívaný ako penzión.
Dom ľudový
GPS: 48.322211, 18.955536 [48° 19' 19.96'', 18° 57' 19.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s 2 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Múr hradbový
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Martina je obohnaný hradbovým múrom románskeho slohu datovaný z 13.storočia.
Dom č. 3 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457274, 18.892562 [48° 27' 26.19'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky sieňový solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom mal pôdorys v tvare písmena L, bol 6-priestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11325/1. Objekt je v štádiu ruiny.
Dom ľudový
GPS: 48.287908, 18.989546 [48° 17' 16.47'', 18° 59' 22.37'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je vyhovujúci. Obytný murovaný dom, pôvodný koch v pitvore tzv. čierny koch. Okná sú všade nové, prispôsobené štýlu domu. Strecha je nová škridlová, so sedlom, vpredu s valbou. Majiteľ domu Ing. Henrieta Stehlíková.
Dom č. 10 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.456982, 18.890891 [48° 27' 25.14'', 18° 53' 27.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú známe z roku 1987. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3324/1. Stav objektu je značne narušený.
Dom ľudový
GPS: 48.285343, 18.989901 [48° 17' 7.23'', 18° 59' 23.64'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1833. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
murovaný dom s nápisom na mešternici r. 1833. Na oknách sú železné okenice. Na oknách izby a komory sú kamenné ostenia. Podlahy v izbe a komore sú dilové. V pitvore je ubitá zem. Strecha je v súčasnej dobe nová, sedlová, spredu má valbu. Krytina je eternitová. Majiteľ domu - Elena Labudová.
Dom č. 11 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457132, 18.890701 [48° 27' 25.68'', 18° 53' 26.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú z 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 2-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11327/1. Dom je momentálne v celkovej rekonštrukcii (2014).
Dom č. 19 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457605, 18.887715 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 15.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú známe. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3325/1.
Kysihýbelský akvadukt
GPS: 48.45368, 18.9277 [48° 27' 13.25'', 18° 55' 39.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Keška ukrytá v strome na zemi.
Dom č. 1 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459435, 18.893420 [48° 27' 33.97'', 18° 53' 36.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3350/1.
Dom č. 3 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459186, 18.893924 [48° 27' 33.07'', 18° 53' 38.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.st., do 19.st., 2. polovice 20.st. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 11627/1.
Dom č. 4 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459129, 18.894045 [48° 27' 32.86'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20.-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3351/1.
Dom č. 5 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459070, 18.894280 [48° 27' 32.65'', 18° 53' 39.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 2541/1.
Dom č. 6 na ulici Dolná Ružová (Kellerov dom)
GPS: 48.459136, 18.894612 [48° 27' 32.89'', 18° 53' 40.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2542/1.
Dom č. 7 na ulici Dolná Ružová (Klementov dom)
GPS: 48.459107, 18.894824 [48° 27' 32.79'', 18° 53' 41.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18.storočia a do 1. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2543/1.
Dom č. 8 na ulici Dolná Ružová (Trenčanského dom)
GPS: 48.459093, 18.895004 [48° 27' 32.73'', 18° 53' 42.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2544/1.
Dom č. 9 na ulici Dolná Ružová (Šulcov dom)
GPS: 48.459077, 18.895181 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 42.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20.st. a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3352/1.
Dom č. 10 na ulici Dolná Ružová (Kuglerov dom, Evanjelická fara a.v.)
GPS: 48.459013, 18.895307 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 43.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3353/1.
Dom č. 13 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.458968, 18.895580 [48° 27' 32.28'', 18° 53' 44.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3354/1.
Dom č. 16 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459215, 18.895911 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 45.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.storočia a do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 10720/1.
Dom č. 22 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459749, 18.896349 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 46.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3356/1.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Zájazdný hostinec s voziarňou
GPS: 48.417906, 18.838319 [48° 25' 4.46'', 18° 50' 17.95'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový zájazdný hostinec s voziarňou s architektonickými zmenami v 18. storočí. V súčasnej dobe využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom ľudový
GPS: 48.395835, 18.815177 [48° 23' 45.01'', 18° 48' 54.64'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný viacpriestorový dom predstavujúci objekt ľudového staviteľstva. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 4 na ul. Horná Ružová
GPS: 48.460103, 18.894354 [48° 27' 36.37'', 18° 53' 39.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá datovaný svoj vznik, rovnako ako následné stavebné úpravy. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 10771/1.
Dom č. 2 na ul. Botanická
GPS: 48.461416, 18.900448 [48° 27' 41.1'', 18° 54' 1.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna vila v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Obdĺžnikový pôdorys, vila je 3-traktová, 1-podlažná a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/1. Momentálne sídlo Hudobnej a meleckej akadémie Jána Albrechta.
Záhrada vily č. 2 na ul. Botanickej
GPS: 48.461345, 18.900716 [48° 27' 40.84'', 18° 54' 2.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhrada vily s historickou zeleňou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú bližšie datované do 2. polovice 20. storočia. Záhrada má Lichobežníkový pôdorys. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/2.
Dom č. 11 na ul. Botanickej
GPS: 48.460815, 18.897363 [48° 27' 38.93'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku okolo roku 1780. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 149. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dom je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11711/1.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Veľký Kolpašský tajch
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Veľký Kolpašský tajch sa začal stavať v roku 1730 pod vedením sliezskeho majstra staviteľa. Celkový náklad stavby činil 90 000 zlatých. Hneď po realizácii výstavby sa začali prejavovať priesaky a následne trhliny, čím sa vlastne nádrž znefunkčnila. Príchodom Samuela Mikovíniho do Banskej Štiavnice v roku 1735 sa začal tento problém riešiť. Vďaka jeho vynikajúcim schopnostiam i skúsenostiam s výstavbou hrádzí na Dunaji sa prikročilo k oprave a k prestavaniu tohoto veľmi významnému tajchu. Aj keď táto oprava tajchu v roku 1735 bola neúspešná, nemožno pripísať vinu Mikovínimu, pretože nové trhliny vznikli okolo odvodňovacej rúry, ktorá bola v pôvodnej hrádzi. Nepredpokladal, že aj táto operácia bola nekvalitne vykonaná. K definitívnej a konečnej oprave a zvýšeniu hrádze došlo v roku 1746 opäť pod vedením S. Mikovíniho, ktorý v tom čase súčasne viedol aj výstavbu priečnej hrádze na Richňave. Po jej realizácii dosiahla výška hladiny vody cca 14 m a objem vody sa zvýšil na viac ako 700 000 m³. Náklady na prestavbu hrádze činili 34 915 zlatých.
Súčasne s opravou hrádze budovali sa aj prítokové jarky s celkovým nákladom 10 000 zlatých. Ukončené boli v roku 1754. Najdlhším bol Kolpašský (Talvízsky) zberný jarok v dĺžke 3 650 m. Celková dĺžka prítokových jarkov spolu s náhonným Kolpašským základným jarkom (4950 m) bola viac ako 10 km. Tieto jarky odvodňovali plochu väčšiu ako 7 km². Dômyselne bol vyriešený regulačný systém prítokov do nádrže resp. priamo do náhonného jarku cez rozdeľovacie objekty vybudované na prítokových jarkoch. Tento systém umožňoval pri prívalových vlnách odvádzať maximálne množstvo vody do nádrže a súčasne odvádzať vodu aj priamo do náhonného jarku privádzajúceho vodu na úpravárenské zariadenia na šachte František bez toho, aby sa voda odoberala z tajchu. Tento systém zabezpečoval stálu prevádzku úpravárenských zariadení v priebehu celého roka s racionálnym a dômyselným využívaním vody z tajchu a súčasne zabezpečoval jeho pravidelné plnenie.
Technické parametre Veľkého kolpašského tajchu:
- výška hrádze 14,2 m
- šírka hrádze 12 - 18 m
- dĺžka hlavnej hrádze 190 m
- dĺžka priečnej hrádze 68 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n. m.
Malý Kolpašský tajch
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Malý Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1774. Vznikol predĺžením hlavnej hrádze veľkého tajchu. Jeho význam spočíval v tom, že sa zväčšila plocha pre záchyt vody a tým sa umožnil aj jej zvýšený odber. Dômyselné bolo riešenie výstavby úpravárenských zariadení. Na ôsmich vybudovaných spádoch voda postupne poháňala celé batérie stúp, aby potom ešte v potoku Štiavnica spolu s vodou zo Štefultovskej doliny poháňala turbínu stupy Schweizer s výkonom 50 HP. Priemerný odber vody za rok sa blížil k dvom miliónom kubíkov vody. Aj tieto tajchy prešli od 1. júna 1995 do správy Povodia Hrona, š.p. B. Bystrica. V najbližších rokoch sa uvažuje s rekonštrukciu obidvoch tajchov. Vzhľadom na charakter povodia v okolí nádrže, na oboch stranách ohraničených úzkym pásom listnatých stromov a samotné tajchy dotvárajú ráz okolitej krajiny a vďaka klimatickým pomerom a prírodnej scenérii sú vyhľadávaným rekreačným miestom.
Technické parametre Malého Kolpašského tajchu:
- výška hrádze 6,5 – 9 m
- šírka hrádze 7 – 9 m
- dĺžka hrádze 90 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n.m.
Slovenské povesti - Sitno
GPS: 48.40202, 18.88695 [48° 24' 7.27'', 18° 53' 13.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jednoducha tradicional cache venovana panovi Janovi Truchlikovi - amaterskemu archeologovi, ktory niekolko desatroci stravil pri archeologickych vyskumoch na tejto lokalite a v tychto bralach nechal zdravie i život.
Dom č. 10 na ulici Staromestská
GPS: 48.462052, 18.898725 [48° 27' 43.39'', 18° 53' 55.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudový klasicizmus. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 4-dielny, 5-priestorový,1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11816/1.
Dom č. 12 na ulici Staromestská
GPS: 48.46157, 18.89761 [48° 27' 41.65'', 18° 53' 51.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný kamenný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 116246/1.
Mariánsky stĺp
GPS: 48.441530, 18.873882 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 25.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový Mariánsky stĺp so súsoším z 18. storočia je situovaný v strede obce a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes phýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím do bane.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.441530, 18.873908 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 26.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie-Immaculaty zo súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes pahýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím šachty Wind.
Dom č. 1 na ul. Akademická
GPS: 48.458388, 18.895733 [48° 27' 30.2'', 18° 53' 44.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3314/1.
Anjel
GPS: 48.438573, 18.865190 [48° 26' 18.86'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha anjela v rámci súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácia technických diel.
Stĺp s reliéfmi a súsoším
GPS: 48.438409, 18.865222 [48° 26' 18.27'', 18° 51' 54.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Dom č. 2 na ul. Akademická
GPS: 48.458543, 18.896050 [48° 27' 30.75'', 18° 53' 45.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3313/1.
Súsošie sv. Anna a Panna Mária
GPS: 48.438367, 18.865190 [48° 26' 18.12'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458387, 18.896600 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Nanebovzatia Panny Márie r.k. – farský kostol (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1222. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1459, do 15. storočia a do roku 1806. Prevládajúcim slohom je empírový. Dispozične je kostol 3-loďový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/1.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.438360, 18.865319 [48° 26' 18.1'', 18° 51' 55.15'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha sv. Vendelína z obdobia 19. storočia prezentujúca ľudové umenie je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Horná štôlňa Bakomi
GPS: 48.433844, 18.848112 [48° 26' 1.84'', 18° 50' 53.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná štôlňa Bakomi je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Ústie šachty Terézia
GPS: 48.451642, 18.873881 [48° 27' 5.91'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ústie šachty Terézia je lokalizované na Hornej Rovni a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – ruiny dominikánskeho kláštora
GPS: 48.458609, 18.897104 [48° 27' 30.99'', 18° 53' 49.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologické nálezisko za mieste zaniknutého kláštora (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v poslednej štvrtine 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 14.st.,15.st., 3/3 17.st., po roku 1768, v roku 1933- asanované. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys stavby bol 4-krídlový. Dispozične bol kláštor 4-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/2.
Bakomi jazero
GPS: 48.434296, 18.851937 [48° 26' 3.47'', 18° 51' 6.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bakomi jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný z 30. rokov 18.storočia.
Evičkino jazero
GPS: 48.435291, 18.862964 [48° 26' 7.05'', 18° 51' 46.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evičkino jazero alebo Dolné jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný rokom 1700.
Krechsengrundské jazero
GPS: 48.437854, 18.854880 [48° 26' 16.27'', 18° 51' 17.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Krechsengrundské jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1735 - 1737.
Richňavské veľké jazero
GPS: 48.428159, 18.845460 [48° 25' 41.37'', 18° 50' 43.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1738 - 1740.
Richňavské malé jazero
GPS: 48.428814, 18.845674 [48° 25' 43.73'', 18° 50' 44.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Vindšachtské veľké jazero
GPS: 48.435121, 18.857798 [48° 26' 6.44'', 18° 51' 28.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1712 - 1715.
Dom č. 4 na ul. Akademická
GPS: 48.458581, 18.896329 [48° 27' 30.89'', 18° 53' 46.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2502/1.
Dom č. 5 na ul. Akademická
GPS: 48.458602, 18.896530 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 47.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 3-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2501/1.
Štôlňa sv. Pachómia
GPS: 48.438473, 18.865093 [48° 26' 18.5'', 18° 51' 54.33'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Štôlňa s portálom sv. Pachómia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný obdobím 18.storočia.
Banská správa, komorský úrad
GPS: 48.440738, 18.872401 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 20.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Komorský podgrófsky úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Baroková, poschodová, bloková budova sa nachádza v strede obce. Postavili ju v rokoch 1741 - 1746. Stavebné náklady predstavovali 12 207 zlatých a 25 denárov. Budova je znázornená na vedute z roku 1745 ako Nová budova Komory (Das neue Cammer Gebau). Táto stavba patrí k cennému stavebnému komplexu budov bývalej erárnej banskej správy Hornej Bieberštôlne. Dnes v objekte sídlia samosprávne orgány obce.
Dom č. 6 na ul. Akademická (Rosenbergerov dom)
GPS: 48.458672, 18.896634 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2500/1.
Banský a lesný úrad
GPS: 48.440273, 18.871034 [48° 26' 24.98'', 18° 52' 15.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský a lesný úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 18.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare T, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom č. 8 na ul. Akademická (stará pošta, Klauserov dom,Hellov dom)
GPS: 48.458954, 18.896991 [48° 27' 32.23'', 18° 53' 49.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 15. až 16. storočí, v 2. polovici 16. storočia, v roku 1684,v 1. štvrtine 18. storočia, na prelome 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom má viackrídlový pôdorys. Je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2499/1.
Banská správa Siglisbergu
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare L, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond.
Hospodárska stavba
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu spolu s hospodárskou budovou je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a ich vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Hospodársku budovu tvorí murovaná stajňa a pivnica so studňou. Baroková budova má pôdorys v tvare L a jedno podlažie.
Dom č. 9 na ul. Akademická (Mazochov dom)
GPS: 48.459196, 18.897115 [48° 27' 33.11'', 18° 53' 49.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 50. rokov 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má 4-krídlový pôdorys. Je 3-traktový, 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2498/1.
Kláštor hieronymitánov
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Hieronymitánskeho kláštora je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Objekt má štvrokrídlový uzatvorený pôdorys, trojtraktovú dispozíciu. Jeho vznik je datovaný na obdobie rokov 1736 - 1737.
Kostol sv. Jozefa
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový katolícky kostol s kláštorom sa nachádzajú v bývalej osade Siglisberg (Piarg). Pôvodne patrili reholi hyeronymitánov, ktorí sem prišli v roku 1733. Stavbu kostola začali v roku 15.4.1735, kláštor bol dokončený v roku 1754. Pri stavebných prácach pôsobil aj sochár D.Stanetti. Objekt bol v 19.storočí viackrát upravený (najmä po požiari 10.júna 1824, po zásahu blesku) kostol dostal neorománsku vežu. Jednoloďový barokový kostol má vežu situovanú v osi presbytéria. Priestory sú zaklenuté lunetovou valenou klenbou. Zo severnej strany prilieha ku kostolu trojkrídlová poschodová budova kláštora, situovaná okolo ústredného dvora, ktorého štvrtú stranu uzaviera práve stavba kostola. V kláštore bol v 60. – 70. rokoch 20. storočia jeden trakt zmenený na vináreň a kino.
Dom č. 10 na ul. Akademická (Komorský dom)
GPS: 48.459361, 18.897169 [48° 27' 33.7'', 18° 53' 49.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L. Je 2-traktový, 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2497/1.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová-Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je tabuľa evidovaná pod číslom 3020/1.
Objekt č. 12 na ul. Akademická (Chemické laboratóriá Baníckej a lesníckej akadémie)
GPS: 48.459913, 18.897185 [48° 27' 35.69'', 18° 53' 49.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej akadémie – Chemické laboratóriá v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú nie datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Dom je 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/1.
Dom č. 14 na ul. Akademická (Cigerov dom)
GPS: 48.459443, 18.897963 [48° 27' 33.99'', 18° 53' 52.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1730. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované po roku 1848 a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2496/1.
Dom č. 15 na ul. Akademická
GPS: 48.459449, 18.898414 [48° 27' 34.02'', 18° 53' 54.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. až začiatku 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18.storočia, do 2. polovice 18. a začiatku 19.storočia a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 6-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2495/1.
Objekt č. 16 na ul. Akademická (bývalá Lesnícka akadémia)
GPS: 48.459559, 18.899248 [48° 27' 34.41'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1888 až 1889. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v roku 1952. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Budova je 3-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/3.
Objekt č. 13 na ul. Akademická (bývalá Banícka a lesnícka akadémia)
GPS: 48.460142, 18.897969 [48° 27' 36.51'', 18° 53' 52.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1899. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1982 a 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena U. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/2.
Pamätná tabuľa – založenie Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964. V ústrenom zozname pamiatkového fondu je zapísaná pod evidenčným číslom 2503/4.
Objekt č. 25 na ul. Akademická (Banícka a lesnícka akadémia, sídlo Katedry lesníctva)
GPS: 48.460564, 18.900994 [48° 27' 38.03'', 18° 54' 3.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova nazývaná aj Gerambov dom, alebo Fortúna, sídlo bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Sídlila v nej Katedra lesníctva. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Budova je 2-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/5.
Botanická záhrada
GPS: 48.460226, 18.899211 [48° 27' 36.81'', 18° 53' 57.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Botanická záhrada s historickou zeleňou v areáli bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50.-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/13.
Pomník
GPS: 48.459728, 18.898588 [48° 27' 35.02'', 18° 53' 54.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník lesníckym odborníkom Baníckej a lesníckej akedémie inštalovaný v roku 1845. Je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie a jeho stav je narušený.
Pamätník – plastika Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade
GPS: 48.460706, 18.899774 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 59.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Plastika básnika Andreja Sládkoviča sa nachádza v Botaniskej záhrade bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, dnes SPŠ S. Stankovianskeho a SOŠ lesníckej. Osadená bola v roku 1971 a umiestnená je na žulovom podstavci. V ústresnom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2503/15.
Dom č. 1 – Radničné námestie
GPS: 48.458888, 18.892420 [48° 27' 32'', 18° 53' 32.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom Radnice v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1507 a 1787 – 1788.. Prevládajúcim slohom je barokový. Budova Radnice je 4-podlažná, podpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2484/1.
Dom č. 4 – Radničné námestie (Mestská škola)
GPS: 48.459056, 18.892039 [48° 27' 32.6'', 18° 53' 31.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, podpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3349/1.
Dom č. 5 – Radničné námestie
GPS: 48.458796, 18.891503 [48° 27' 31.67'', 18° 53' 29.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare obdĺžnika. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3360/1.
Dom č. 6 – Radničné námestie
GPS: 48.458956, 18.891336 [48° 27' 32.24'', 18° 53' 28.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s nepravidelným pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10782/1.
Dom č. 7 – Radničné námestie
GPS: 48.458426, 18.891347 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 28.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90-tych rokoch 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presnejšie datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2532/1.
Dom č. 8 – Radničné námestie
GPS: 48.458618, 18.891288 [48° 27' 31.02'', 18° 53' 28.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do roku 1962. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2579/1. Po roku 2000 sa stal sídlom Generálneho riaditeľstva slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.
Dom č. 9 – Radničné námestie (Hotel Metropol)
GPS: 48.458643, 18.891663 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 29.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Dom č. 12 – Radničné námestie (Banský dom)
GPS: 48.458582, 18.892779 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2528/1.
Dom č. 11 – Radničné námestie
GPS: 48.458664, 18.892248 [48° 27' 31.19'', 18° 53' 32.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2530/1.
Budova banského meračstva Baníckej akadémie
GPS: 48.440424, 18.872455 [48° 26' 25.53'', 18° 52' 20.84'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková, poschodová, bloková stavba je v strede obce pod cestou. Postavili ju v 2.polovici 18.storočia na mieste zlikvidovanej šachty Eleonóra. Banskomeračský úrad v nej umiestnený zanikol v roku 1921.
Dom č. 10/A – Radničné námestie
GPS: 48.458668, 18.892079 [48° 27' 31.2'', 18° 53' 31.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Dom č. 13 – Radničné námestie (Evanjelický kostol a.v.)
GPS: 48.458602, 18.892857 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 34.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický kostol a.v. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2490/1.
Bašta
GPS: 48.441221, 18.874942 [48° 26' 28.4'', 18° 52' 29.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskororenesančná bašta s kruhovým pôdorysom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Vznikla v období 17.storočia ako strategický bod protiosmanského mestského opevnenia.
Múr hradbový
GPS: 48.441455, 18.874643 [48° 26' 29.24'', 18° 52' 28.71'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Medzi obcou Štiavnické Bane a Hornou Rovňou sú pozostatky renesančného hradbového múru, ktorý bol súčasťou protiosmanského mestského opevnenia. Jeho vznik je datovaný na obdobie 2.polovice 16.storočia.
Dom č. 14 – Radničné námestie
GPS: 48.458586, 18.893066 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3338/1.
Objekt č. 17 – Radničné námestie (Kostol sv. Kataríny r.k., tz. slovenský kostol)
GPS: 48.458878, 18.892956 [48° 27' 31.96'', 18° 53' 34.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kataríny r.k., takzvaný "Slovenský kostol" v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1488 až 1491 v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1692, 1776 a 1894. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2485/1.
Dom č. 16 – Radničné námestie (Fritzov dom)
GPS: 48.458881, 18.893318 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 35.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožná administratívna budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/10.
Dom č. 15 – Radničné námestie
GPS: 48.458351, 18.893313 [48° 27' 30.06'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1770 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia, konkrétne do roku 1986. Prevládajúcim slohom je neskoro baorokový. Pôdorys stavby je viacpriestorový. Dom je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3337/1.
Dom č. 18 – Radničné námestie
GPS: 48.459146, 18.893023 [48° 27' 32.93'', 18° 53' 34.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 2.polovice 20.storoča. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom je 2-podlažný, nepodpivničen7. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2549/1.
Veža v opevnení Windschachty
GPS: 48.439523, 18.873019 [48° 26' 22.28'', 18° 52' 22.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súčasťou protiosmanského mestského opevnenia je i renesančná veža so štvorcovým pôdorysom, korej vznik je datovaný 16.storočím.
Banský úrad, Révayov dom
GPS: 48.437260, 18.872359 [48° 26' 14.14'', 18° 52' 20.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad - Révayov dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2. polovice 17. storočia. Jednotraktová baroková budova má dve podlažia a odĺžnikový pôdorys, v súčasnej dobe je využívaná na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 19 – Radničné námestie
GPS: 48.459095, 18.893125 [48° 27' 32.74'', 18° 53' 35.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom štvorcového pôdorysu je 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2529/1.
Banská správa, banícky kultúrny dom
GPS: 48.438509, 18.865136 [48° 26' 18.63'', 18° 51' 54.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova banskej správy - baníckeho kultúrneho domu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys kombinovanú dvojtraktovú a jednotraktiovú dispozíciu s dvomi a jedným podlažím. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Banský úrad, banícka škola
GPS: 48.439504, 18.868563 [48° 26' 22.21'', 18° 52' 6.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu a baníckej školy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do obdobia 2.polovice 18.storočia. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako bytový fond.
Zvonica – strážna veža
GPS: 48.438856, 18.868283 [48° 26' 19.88'', 18° 52' 5.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková zvonica je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný na koniec 17.storočia. Objekt má jednu miestnosť, dvojpodlažný so štvorcovým pôdorysom.
Dom č. 220
GPS: 48.438538, 18.865158 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 54.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na 2.polovicu 18.storočia. Objekt je dvojtraktový, jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 1 – Novozámocká ul. (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458300, 18.893343 [48° 27' 29.88'', 18° 53' 36.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1986 – 1990. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dom s pôdorysom v tvare písmena L je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2538/1.
Objekt č. 258 – bývalá lekáreň
GPS: 48.438452, 18.865244 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba bývalej lekárne je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1772. Objekt má kombinovanú dvoj a trojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 2-3 – Novozámocká ul. (ERB, Čačániho dom)
GPS: 48.458126, 18.893457 [48° 27' 29.25'', 18° 53' 36.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1968 a 2010. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom s 4-krídlovým pôdorysom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2537/1.
Objekt č. 263 – strojovňa
GPS: 48.440458, 18.873610 [48° 26' 25.65'', 18° 52' 25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančná strojovňa je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný v 1.polovici 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 5 – Novozámocká ul. (Synagóga)
GPS: 48.458209, 18.893697 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 37.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaná židovská synagóga v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná prestavba prebehla po roku 2010. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Dom je so štvorcovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2493/1.
Objekt č. 290 – Banský úrad
GPS: 48.438538, 18.865329 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1754. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 439 – Banská správa, materská škôlka
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banskej správy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do polovice 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Dom č. 463
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrubový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 16. - 17.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva má päť miestností, jednopodlažný s pôdorysom v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Dom č. 208
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 1.polovice 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je viacpriestorový a jednopodlažný. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 217 – Konské stajne
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska budova bývalých konských stajní je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt je viacpriestorový, jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.V súčasnej dobe využívaný na skladovanie.
Objekt č. 6 – Novozámocká ul. (Ernstov dom)
GPS: 48.458026, 18.893731 [48° 27' 28.89'', 18° 53' 37.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaný meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskorogotický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2536/1.
Objekt č. 9 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457604, 18.894622 [48° 27' 27.37'', 18° 53' 40.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do 20. storočia, posledná v roku 1985. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3344/1.
Objekt č. 11 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457780, 18.894202 [48° 27' 28.01'', 18° 53' 39.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, posledná v roku 1960. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Objekt je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3345/1.
Súsošie Panny Márie a sv. Štefana
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik neskorobarokového súsošia sv.Štefana a Panny Márie je datovaný na rok 1821.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.363697, 18.923063 [48° 21' 49.31'', 18° 55' 23.03'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik klasicistickej sochy sv. Jána Nepomuckéhona je datovaný na 50.roky 19.storočia.
Kaplnka
GPS: 48.383358, 18.930451 [48° 23' 0.09'', 18° 55' 49.62'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická kaplnka s obdĺžnikovým pôdorysom a dobou vzniku v 2.polovici 19.storočia.
Objekt č. 13 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457694, 18.893955 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 38.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2535/1.
Objekt č. 18 – Novozámocká ul.
GPS: 48.456948, 18.894335 [48° 27' 25.01'', 18° 53' 39.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 16. a 17.storočia, do prelomu 18. a 19.storočia a do 20.storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3347/1.
Objekt č. 20 – Novozámocká ul. (Péchov dom)
GPS: 48.456781, 18.894485 [48° 27' 24.41'', 18° 53' 40.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2540/1.
Objekt č. 22 – Novozámocká ul. (Vartovka, Nový Zámok)
GPS: 48.455786, 18.896127 [48° 27' 20.83'', 18° 53' 46.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vartovka (Nový zámok, Panenský hrad) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1564 – 1571. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 6-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2481/1. Je jednou z expozícií Slovenského banského múzea.
Prameň – studnička nazývaná Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930532 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prícestná kaplnka s čistou pramenitou vodou nazývaná „Samaritánka“. Výtok vody je vedený tenkým potrubím pred vchodom do kaplnky.
Podstavec súsošia Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hranolový, trojdielny podstavec súsošia malej Kalvárie je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Ukrižovaného Krista v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kríž s korpusom Krista je súčasťou súsošia malej Kalvárie. Je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Panny Márie Bolestnej v súsoší Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha Panny Márie Bolestnej datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Socha sv. Jána Evanjelistu v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha sv. Jána Evanjelistu datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Podstavec s nápisom k prícestnému krížu
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Prícestný kríž
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Objekt č. 68 – Fara pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická pamätná fara je jednopodlažná stavba s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 68 – Sýpka chudoby
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Sýpka chudoby je jednopodlažná stavba v areáli pamätnej fary.
Objekt č. 68 – Tabuľa pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
S Prenčovom je bytostne spätá osobnosť slovenského národného a vedeckého života, zakladateľa Muzeálnej slovenskej spoločnosti a viacerých charitatívnych spolkov – Andreja Kmeťa. Bol to práve Andrej Kmeť, ktorý svojimi archeologickými výskumami v chotári Prenčova a jeho blízkeho okolia zistil základné etapy ľudskej činnosti v období praveku. Vďaka nemu sa dosiahli nové poznatky o etapách osídlenia územia pod vrchom Sitno. Mal veľa záľub a jednou z nich bola aj botanika. Pri svojich prechádzkach okolím objavil veľa druhov rastlín, najmä ruží. Pamiatke A. Kmeťa je v Prenčove venovaná pamätná tabuľa a v roku 1991 bola vybudovaná Pamätná izba Andreja Kmeťa. Pamätná izba pozostáva z dvoch miestností. Prvá je venovaná životu a dielu A. Kmeťa a druhá je zariadená ako „sedliacka prenčovská chyža“ s dobovým nábytkom, odevmi a náradím.
Objekt č. 214 – Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová stavba Kostola sv. Mikuláša bola postavená v barokovom slohu, pričom vznik je datovaný na rok 1736.
Objekt č. 81 – Stará Hora
GPS: 48.282229, 18.913171 [48° 16' 56.02'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 84 – Stará Hora
GPS: 48.282202, 18.913002 [48° 16' 55.93'', 18° 54' 46.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1881. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 10 – Stará Hora
GPS: 48.282932, 18.914281 [48° 16' 58.56'', 18° 54' 51.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1764. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 193 – Stará Hora
GPS: 48.283765, 18.913012 [48° 17' 1.55'', 18° 54' 46.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1879. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 259 – Stará Hora
GPS: 48.281978, 18.912328 [48° 16' 55.12'', 18° 54' 44.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1935. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 306 – Stará Hora
GPS: 48.281998, 18.913171 [48° 16' 55.19'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 908 – Stará Hora
GPS: 48.281322, 18.916507 [48° 16' 52.76'', 18° 54' 59.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 911 – Stará Hora
GPS: 48.281129, 18.916281 [48° 16' 52.06'', 18° 54' 58.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 912 – Stará Hora
GPS: 48.281208, 18.916279 [48° 16' 52.35'', 18° 54' 58.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 918 – Stará Hora
GPS: 48.281618, 18.916389 [48° 16' 53.82'', 18° 54' 59'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 920 – Stará Hora
GPS: 48.281800, 18.916220 [48° 16' 54.48'', 18° 54' 58.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 923 – Stará Hora
GPS: 48.281665, 18.916823 [48° 16' 53.99'', 18° 55' 0.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 924 – Stará Hora
GPS: 48.281713, 18.916654 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 59.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 928 – Stará Hora
GPS: 48.281417, 18.916023 [48° 16' 53.1'', 18° 54' 57.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 929 – Stará Hora
GPS: 48.281479, 18.915993 [48° 16' 53.32'', 18° 54' 57.57'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 930 – Stará Hora
GPS: 48.281579, 18.915950 [48° 16' 53.68'', 18° 54' 57.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 937 – Stará Hora
GPS: 48.283016, 18.916706 [48° 16' 58.86'', 18° 55' 0.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1967. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 938 – Stará Hora
GPS: 48.283094, 18.916599 [48° 16' 59.14'', 18° 54' 59.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve podlažia a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 939 – Stará Hora
GPS: 48.283223, 18.916484 [48° 16' 59.6'', 18° 54' 59.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1905. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 956 – Stará Hora
GPS: 48.281739, 18.912326 [48° 16' 54.26'', 18° 54' 44.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 957 – Stará Hora
GPS: 48.281796, 18.912377 [48° 16' 54.47'', 18° 54' 44.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1888. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 958 – Stará Hora
GPS: 48.281898, 18.912372 [48° 16' 54.83'', 18° 54' 44.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 960 – Stará Hora
GPS: 48.282249, 18.912050 [48° 16' 56.1'', 18° 54' 43.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1885. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 961 – Stará Hora
GPS: 48.282146, 18.912021 [48° 16' 55.73'', 18° 54' 43.28'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 963 – Stará Hora
GPS: 48.282535, 18.913059 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 47.01'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 964 – Stará Hora
GPS: 48.282557, 18.912286 [48° 16' 57.21'', 18° 54' 44.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1890. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 965 – Stará Hora
GPS: 48.282470, 18.912262 [48° 16' 56.89'', 18° 54' 44.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 1 – ul. Sládkoviča (Belházyho dom)
GPS: 48.458216, 18.891050 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 27.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1616, teda v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1616 a v 18. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/1.
Objekt č. 967 – Stará Hora
GPS: 48.283786, 18.913083 [48° 17' 1.63'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica s chyžkou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1879. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 976 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912790 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 46.04'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1915. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 977 – Stará Hora
GPS: 48.282443, 18.912767 [48° 16' 56.79'', 18° 54' 45.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 979 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.912518 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 45.06'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1010 – Stará Hora
GPS: 48.282380, 18.913124 [48° 16' 56.57'', 18° 54' 47.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1007 – Stará Hora
GPS: 48.282018, 18.913081 [48° 16' 55.26'', 18° 54' 47.09'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1003 – Stará Hora
GPS: 48.282236, 18.913183 [48° 16' 56.05'', 18° 54' 47.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1866. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1002 – Stará Hora
GPS: 48.282180, 18.912958 [48° 16' 55.85'', 18° 54' 46.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1885 - 1886. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1000 – Stará Hora
GPS: 48.281968, 18.912770 [48° 16' 55.08'', 18° 54' 45.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1900. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 999 – Stará Hora
GPS: 48.281916, 18.912805 [48° 16' 54.9'', 18° 54' 46.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 998 – Stará Hora
GPS: 48.281866, 18.912832 [48° 16' 54.72'', 18° 54' 46.2'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1918 -1920. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 993 – Stará Hora
GPS: 48.281609, 18.912778 [48° 16' 53.79'', 18° 54' 46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, jednu miestnosť a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 997 – Stará Hora
GPS: 48.281827, 18.912859 [48° 16' 54.58'', 18° 54' 46.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 991 – Stará Hora
GPS: 48.281714, 18.912703 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 45.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 989 – Stará Hora
GPS: 48.282000, 18.912572 [48° 16' 55.2'', 18° 54' 45.26'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1956. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 990 – Stará Hora
GPS: 48.281764, 18.912684 [48° 16' 54.35'', 18° 54' 45.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 992 – Stará Hora
GPS: 48.281659, 18.912743 [48° 16' 53.97'', 18° 54' 45.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 994 – Stará Hora
GPS: 48.281541, 18.912810 [48° 16' 53.55'', 18° 54' 46.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 995 – Stará Hora
GPS: 48.281502, 18.912867 [48° 16' 53.41'', 18° 54' 46.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na začiatok 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 996 – Stará Hora
GPS: 48.281779, 18.912885 [48° 16' 54.4'', 18° 54' 46.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1904. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1001 – Stará Hora
GPS: 48.282079, 18.912800 [48° 16' 55.48'', 18° 54' 46.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na chov hospodárskych zvierat..
Objekt č. 1011 – Stará Hora
GPS: 48.282416, 18.913239 [48° 16' 56.7'', 18° 54' 47.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 980 – Stará Hora
GPS: 48.282616, 18.912515 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1016 – Stará Hora
GPS: 48.282471, 18.913726 [48° 16' 56.9'', 18° 54' 49.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 60.rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 981 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912523 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 45.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1968. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1020 – Stará Hora
GPS: 48.282589, 18.913370 [48° 16' 57.32'', 18° 54' 48.13'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 982 – Stará Hora
GPS: 48.282482, 18.912582 [48° 16' 56.94'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný koncom 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1021 – Stará Hora
GPS: 48.282621, 18.913501 [48° 16' 57.44'', 18° 54' 48.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 983 – Stará Hora
GPS: 48.282395, 18.912496 [48° 16' 56.62'', 18° 54' 44.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1853. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1023 – Stará Hora
GPS: 48.282666, 18.913054 [48° 16' 57.6'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím plovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 986 – Stará Hora
GPS: 48.282112, 18.912491 [48° 16' 55.6'', 18° 54' 44.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1882. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 988 – Stará Hora
GPS: 48.282048, 18.912547 [48° 16' 55.37'', 18° 54' 45.17'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný obdobím 50. - 60. rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1024 – Stará Hora
GPS: 48.282705, 18.913186 [48° 16' 57.74'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1973. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1025 – Stará Hora
GPS: 48.282787, 18.913119 [48° 16' 58.03'', 18° 54' 47.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 70.rokov 20.storočía. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1028 – Stará Hora
GPS: 48.282976, 18.913449 [48° 16' 58.71'', 18° 54' 48.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1030 – Stará Hora
GPS: 48.283003, 18.913543 [48° 16' 58.81'', 18° 54' 48.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1878. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1031 – Stará Hora
GPS: 48.283103, 18.913669 [48° 16' 59.17'', 18° 54' 49.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1033 – Stará Hora
GPS: 48.283009, 18.913712 [48° 16' 58.83'', 18° 54' 49.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1034 – Stará Hora
GPS: 48.283160, 18.913559 [48° 16' 59.38'', 18° 54' 48.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1881. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1035 – Stará Hora
GPS: 48.282866, 18.913521 [48° 16' 58.32'', 18° 54' 48.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jedna miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1036 – Stará Hora
GPS: 48.282766, 18.913604 [48° 16' 57.96'', 18° 54' 48.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1039 – Stará Hora
GPS: 48.282751, 18.914294 [48° 16' 57.9'', 18° 54' 51.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1715 a obdobím rokov 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1040 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.914307 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 51.51'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1041 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.914296 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 51.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1043 – Stará Hora
GPS: 48.282830, 18.914063 [48° 16' 58.19'', 18° 54' 50.63'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1045 – Stará Hora
GPS: 48.282951, 18.914283 [48° 16' 58.62'', 18° 54' 51.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný rokom 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1070 – Stará Hora
GPS: 48.282321, 18.912515 [48° 16' 56.36'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1083 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.913186 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1875 a 1940. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1027 – Stará Hora
GPS: 48.282892, 18.913323 [48° 16' 58.41'', 18° 54' 47.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1932. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Paradajs
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Paradajs - 939 m n. m. sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice.
Tanád
GPS: 48.451470, 18.869197 [48° 27' 5.29'', 18° 52' 9.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Tanád: 939 m n. m., situovaný nad obcou Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.
Kamenná suť na úpatí Tanádu
GPS: 48.451328, 18.870270 [48° 27' 4.78'', 18° 52' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kamenná suť na úpatí Tanádu je suť menších rozmerov, tesne pod vrcholom Tanádu - 939 m n. m.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Scharfenberg
GPS: 48.461640, 18.913842 [48° 27' 41.9'', 18° 54' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ostrý vrch - Scharfenberg, na ktorom sa nachádza komplex sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.
Anderloch
GPS: 48.456246, 18.975728 [48° 27' 22.49'', 18° 58' 32.62'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Anderloch sa nachádza v nadmorskej výške 810 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Skalka
GPS: 48.456195, 18.994987 [48° 27' 22.3'', 18° 59' 41.95'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Skalka sa nachádza v nadmorskej výške 882 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Brezový vrch
GPS: 48.5057, 18.93174 [48° 30' 20.52'', 18° 55' 54.26'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Brezový vrch - 730 m n. m. pri obci Podhorie.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vtáčnik
GPS: 48.48339, 18.96598 [48° 29' 0.2'', 18° 57' 57.53'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 790 m n. m.
Marcička
GPS: 48.49701, 18.98748 [48° 29' 49.24'', 18° 59' 14.93'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Marcička - kóta vo výške 738 m n. m.
Dolinka
GPS: 48.502695, 18.990267 [48° 30' 9.7'', 18° 59' 24.96'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Dolinka nad obcou Kozelník s výhľadom na časť Štiavnických vrchov.
Potok Radošovo pod Rejchardom
GPS: 48.522370, 19.003298 [48° 31' 20.53'', 19° 0' 11.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Potok Radošovo pod vrcholom Reichardom - 625 m n. m.
Rejchard
GPS: 48.527897, 18.988399 [48° 31' 40.43'', 18° 59' 18.24'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Rejchard leźí v nadmorskej výške 625 m n. m.
Radošovo
GPS: 48.51926, 18.97493 [48° 31' 9.34'', 18° 58' 29.75'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Radošovo leží v nadmorskej výške 711 m n. m.
Suchý vrch
GPS: 48.51048, 18.95815 [48° 30' 37.73'', 18° 57' 29.34'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Suchého vrchu leží v nadmorskej výške 667 m n. m.
Štálová
GPS: 48.52411, 18.94729 [48° 31' 26.8'', 18° 56' 50.24'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Štálová leží v nadmorskej výške 836 m n. m.
Plieška
GPS: 48.540936, 18.927171 [48° 32' 27.37'', 18° 55' 37.82'']
Obec: Močiar
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrcholu Plieška leží v nadmorskej výške 795 m n. m.
Kanderka
GPS: 48.4438, 18.85185 [48° 26' 37.68'', 18° 51' 6.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kanderka leží nad obcou Štiavnické Bane v nadmorskej výške 862 m n. m.
Jasenický vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jasenický vrch v nadmorskej výške 805 m n. m.
Ostrý vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta leží v nadmorskej výške 868 m n. n.
Šípová
GPS: 48.42814, 18.83469 [48° 25' 41.3'', 18° 50' 4.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Šípová leží v nadmorskej výške 806 m n. m.
Haviarsky vrch
GPS: 48.41917, 18.82358 [48° 25' 9.01'', 18° 49' 24.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Haviarskeho vrchu leží v nadmorskej výške 747 m n. m.
Sitno
GPS: 48.402482, 18.876888 [48° 24' 8.94'', 18° 52' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Najvyšši vrch Štiavnických vrchov leží v nadmorskej výške 1009 m n. m.
Skalné útvary pod Sitnom
GPS: 48.40385, 18.8757 [48° 24' 13.86'', 18° 52' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pod úpatím Sitna sa nachádza viacero skalných útvarov.
Prameň pod Sitnom
GPS: 48.405407, 18.868566 [48° 24' 19.47'', 18° 52' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Sitnom ležiaci pri turistickom chodníku, od tajchu Počúvadla na Sitno.
Lipovie
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lipovie leží v nadmorskej výške 740 m n. m.
Petrov vrch
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Petrov vrch sa nachádza v blízkosti vrchu Sitno - 1009 m n. m.
Strieborná
GPS: 48.429082, 18.902927 [48° 25' 44.7'', 18° 54' 10.54'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Strieborná sa nachádza v nadmorskej výške 614 m n. m.
Hrubá Hora
GPS: 48.380421, 18.969463 [48° 22' 49.52'', 18° 58' 10.07'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vyhliadka na obec Žibritov.
Saský vrch
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Saský vrch leží v nadmorskej výške 712 m n. m.
Skalka
GPS: 48.377223, 18.824751 [48° 22' 38'', 18° 49' 29.1'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Skalka - vrch nad obcou Počúvadlo s kótou vo výške 724 m n. m.
Holá
GPS: 48.420420, 18.855273 [48° 25' 13.51'', 18° 51' 18.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Holá sa nachádza v nadmorskej výške 815 m n. m.
Objekt č. 2 – ul. Sládkoviča (Senensiov dom)
GPS: 48.458079, 18.891871 [48° 27' 29.08'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18. storočí, 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2539/1.
Objekt č. 3 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458042, 18.891381 [48° 27' 28.95'', 18° 53' 28.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2576/1.
Objekt č. 4 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458029, 18.892086 [48° 27' 28.9'', 18° 53' 31.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 14. a 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st.,17.st.,18.st.,19.st.,20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11733/1.
Objekt č. 5 – ul. Sládkoviča (Sablov dom)
GPS: 48.457929, 18.891655 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 29.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2575/1.
Objekt č. 7 – ul. Sládkoviča (Klopačka)
GPS: 48.457775, 18.892307 [48° 27' 27.99'', 18° 53' 32.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klopačka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1681. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 4-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2483/1.
Objekt č. 8 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457570, 18.892876 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 34.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2574/1.
Objekt č. 9 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457405, 18.893056 [48° 27' 26.66'', 18° 53' 35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. tretine 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3363/1.
Objekt č. 10 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457206, 18.893439 [48° 27' 25.94'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2573/1.
Objekt č. 11 – ul. Sládkoviča (Zelený dom)
GPS: 48.456935, 18.893876 [48° 27' 24.97'', 18° 53' 37.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia a do rokov 1978 – 79. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3364/1.
Objekt č. 12 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456761, 18.893490 [48° 27' 24.34'', 18° 53' 36.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3365/1.
Objekt č. 16 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456220, 18.894249 [48° 27' 22.39'', 18° 53' 39.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2572/1.
Objekt č. 1 – ul. J. K. Hella (Kostol Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455870, 18.894064 [48° 27' 21.13'', 18° 53' 38.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro gotický kostol Panny Márie Snežnej r.k. (Frauenberský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1512. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do rokov 1947 až 1950. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2487/1.
Studnička pod Sitnom
GPS: 48.407539, 18.866107 [48° 24' 27.14'', 18° 51' 57.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod legendárnym vrchom Sitno.
Objekt č. 4 – ul. J. K. Hella (Pargska brána)
GPS: 48.455503, 18.893281 [48° 27' 19.81'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Brána opevnenia Banskej Štiavnice smerom od Piargu ako súčasť bývalých mestských hradieb (Piargska brána) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 15542. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2482/1.
Studnička pod Paradajsom
GPS: 48.466344, 18.882758 [48° 27' 58.84'', 18° 52' 57.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod Paradajsom, nachádza sa hneď vedľa turistickej trasy a náučného chodníka.
Objekt č. 5 – ul. A. Kmeťa (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458764, 18.893882 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 37.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1988. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2522/1.
Objekt č. 4 – ul. A. Kmeťa (Kretschmáryho dom)
GPS: 48.458600, 18.893834 [48° 27' 30.96'', 18° 53' 37.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový,prejazdý dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st,2.p.18. storočia a do roku 1984. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/9.
Objekt č. 2 – ul. A. Kmeťa (Zwittingerov dom, Deutschov dom)
GPS: 48.458619, 18.893555 [48° 27' 31.03'', 18° 53' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 15.,17.st.,2.pol.19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2527/1.
Dom č. 7 na ul. Družicová
GPS: 48.456533, 18.887480 [48° 27' 23.52'', 18° 53' 14.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3327/1.
Extruzívne telesá A-B andezitu
GPS: 48.389674, 18.867067 [48° 23' 22.83'', 18° 52' 1.44'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-37)
Andezitové až andezito-dacitové lávy sa vyznačujú zvýšeným obsahom SiO2 (59-64%) a to zvyšuje ich viskozitu (opak tekutosti). Patria k nim aj lávy amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie. Okrem typických lávových prúdov sú tieto lávy predurčené k vytváraniu kupolovitých telies v podobe extruzívnych dómov nazývaných tiež exogénne dómy zväčšujúcich objem zvonka alebo kumulodómov zvaných tiež ako endogénne dómy zväčšujúcich svoj objem rozširovaním zvnútra. Časté sú aj krátke hrubé lávové prúdy a prechodné formy z extruzívnych dómov do krátkych prúdov na uklonenom vulkanickom svahu označované ako dómové prúdy (dome-flow). V prípade silne až extrémne viskóznych telies dochádza pozdĺž trhliny alebo z krátera k vytlačeniu vertikálnych telies označených názvom protrúzie alebo ihly (telesom tohoto typu bola známa peléeska ihla). V prípade, že nahromadenie ulomkového materiálu alebo tufov nedovoľuje telesu vystúpiť na povrch a vyvíjať sa v podobe extrúzie alebo prúdu, môže vzniknúť v prostredí vulkanických hornín bochníkovitá forma v podobe lakolitu, prípadne silu. Uvedené formy boli identifikované v rámci výplne štiavnickej kaldery.
Charakteristickým znakom extruzívnych telies a platí to aj v prípade extruzívnych dómov, lávových prúdov a ďalších telies studenskej formácie je vznik pásiem autoklastických brekcií na ich okrajoch. Pásma brekcií tohoto typu vznikajú v obdobiach rastu a rozširovania telesa, kedy rýchlejšie tuhnúca lávová kôra na povrchu extruzívneho dómu nie je schopná sa vyrovnať s jeho rozpínaním, praská a mení sa na úlomky, ktoré sú opäť stmeľované pohyblivejšou a tekutejšou lávou zvnútra.
Podobný proces sa uskutočňuje aj pri okrajoch pohybujúceho sa lávového prúdu.
Formy skalných brál
Kalderová výplň bola v rôznej miere denudovaná a jej pôvodná hrúbka je miestami značne znížená. Denudácia postihla najmä menej odolné uloženiny tufov a úlomkových vulkanoklastických hornín. V prípade extruzívnych dómov sa denudačným zrezom odstránilo vrchné pásmo brekcií, pričom sa obnažili vnútornejšie časti ich stavby. Tieto časti extruzívnych dómov vystupujú v súčasnom reliéfe v podobe skalných brál vo vrcholovej časti hrebeňa s kótou 732.
Doskovitá odlučnosť podľa strmých až vertikálnych plôch, ktorá pri okraji extruzívnych telies prechádza do miernejších úklonov, naznačuje vejárovitú stavbu plôch fluidality. Telesá s touto orientáciou zodpovedajú extruzívnym dómom. Skalné bralá s vejárovitou stavbou sa nachádzajú južnejšie, v pokračovaní trasy chodníka v oblasti vrcholu a na jeho svahoch (bod LGS 1G-2-12).
Vypreparované skalné bralá vo vrcholovej časti hrebeňa v dôsledku zvetrávania a rozpadu často môžu nadobúdať bizarné formy pripomínajúce ľudské postavy alebo kráľovský trón, prípadne výtvory geniálneho sochára Henriho Moora.
Skalné bralá v oblasti chrbta s kótou 732 tvorí hruboporfýrický andezit tmavosivej až svetlosivej farby (v prípade navetrania) s výrastlicami plagioklasu do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu do 4 – 5 mm. Základná hmota je mikroliticko-hyalinná až hyalinná (sklovitá), často pórovitá. Sklovitý charakter poukazuje na rýchle tuhnutie lávy.
Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu
GPS: 48.394846, 18.870393 [48° 23' 41.45'', 18° 52' 13.41'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-07)
Náučný chodník prechádza na južnom úbočí masívu Sitna (pod jz. svahom hrebeňa Salašiská, k. 788) na chrbát južne od k. 746 nad Tatárskym jarkom. Vo vrcholovej časti chrbta vystupujú skalné bralá amfibolicko-biotitického andezitu.
Odlučnosť je hrubodoskovitá podľa strmých plôch 120SE/80o (smer sklonu). V uvedenom smere je možné pozorovať prevládajúcu orientáciu výrastlíc plagioklasu, amfibolu a biotitu. Uvedené plochy predstavujú smery fluidality (tečenia) v záverečnom období výstupného pohybu a začínajúceho sa tuhnutia telesa. Táto skutočnosť poukazuje na formu extruzívneho typu.
Hlavnými zložkami horniny sú výrastlice plagioklasu veľkosti do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 8 mm a biotitu do 5 – 7 mm. Základná hmota (výplň medzi výrastlicami) je sklovitá až mikroliticko-hyalopilitická (sklo s drobnými mikrolitmi). Je bezfarebná, prípadne až slabo hnedastá a zelenkavá. Hornina svojím zložením a chemizmom zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu acidnejšieho typu.
Dom č. 6 na ul. Družicová
GPS: 48.456120, 18.887845 [48° 27' 22.03'', 18° 53' 16.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3326/1.
Blokové pole na JV svahu Sitna
GPS: 48.395145, 18.884105 [48° 23' 42.52'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lávový prúd sitnianskeho andezitu na juhovýchodných svahoch Sitna (pod k. 1009) je uložený na bielokamenskom súvrství, tvorenom v prevahe pemzovými tufmi. Mohutné lávové teleso s úklonom na juh uložené na pemzových tufoch sa v dôsledku denudačných procesov z južnej strany oddelilo od pôvodne súvislejšieho lávového prúdu. Pemzové tufy zaťažené telesom lávového prúdu sa prejavovali ako nestabilný podklad. V dôsledku gravitačnej sily sa lávové teleso rozpadlo na veľké bloky a tie účinkom gravitácie sa pohybovali do nižších úrovní. Pôvodne súvislý prúd sa postupne zmenil na blokové pole s gigantickými blokmi. Bloky v dôsledku pohybu nadobudli variabilný úklon. Nad nahromadenými blokmi vznikajú lokálne depresie zapĺňané dočasnými jazierkami a močiarmi, zvlášť po období topenia snehu. Zavodnenie podkladu je ďalším faktorom, ktorý prispieva k jeho nestabilite a vyvoláva ďalší pohyb oddelených andezitových blokov.
Blokové pole s gigantickými blokmi je jedinečnou ukážkou prírodného procesu vyvolaného gravitačnou nestabilitou hornín. Vznik blokového poľa prebiehal pravdepodobne v období ústupu posledného zaľadnenia, pred 12 000 – 8 000 rokmi.
Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)
GPS: 48.401827, 18.893439 [48° 24' 6.58'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-31)
Skalné bralá v oblasti chrbtu Sitience predstavujú zvyšky lávového prúdu pochádzajúce z predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Úvodné erupcie tohoto vulkánu predstavujú uloženiny popolovo-pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Po poklese explozívnej aktivity, pri ktorej nastalo čiastočné odplynenie magmatického rezervoáru, vystupujúca láva v prívodovom systéme už nebola explozívne dezintegrovaná na častice (pemzu a popol), ale vytiekla v podobe lávových prúdov. Lávové prúdy smerovali zo svahov predpokladaného vulkánu v smere na juh a juhovýchod a uložili sa v jv. časti kaldery v nadloží pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Nahromadením lávových prúdov v tejto časti kaldery vznikol pravdepodobne súvislejší lávový pokrov, z južnej strany obmedzený kalderovým zlomom. Nasvedčujú tomu početnejšie lávové telesá (relikty) v blízkosti kalderového zlomu.
Po nahromadení lávových prúdov v južnej časti kalderovej depresie (z juhu ohraničenej bariérou kalderového zlomu) na dvoch miestach prerušenia kalderového zlomu nastal pohyb lávových prúdov na vonkajší stratovulkanický svah.
Prvým miestom prieniku lávového prúdu na vonkajší svah je oblasť Bieleho kameňa s kótou 657. Lávový prúd uložený v južnej časti v rámci kaldery na pemzových tufoch prechádza na vonkajší svah priamo do nadložia andezitových telies spodnej stratovulkanickej stavby. Lávový prúd pokračoval ďalej na JV, pričom sledoval paleodolinu uvedeného smeru, ktorá sa postupne rozšírila (Sásky vrch, k. 712, Hlava, k. 619). Lávový prúd zakončený severne od obce Devičie dosiahol dĺžku zhruba 10 km, pričom zostúpil z nadmorskej výšky 1000 m (Sitno) až na úroveň 520 m.
Ďalší lávový prúd západne od Bieleho kameňa, ktorý pokračoval od Sitna na juh, po prechode na vonkajší svah sa skončil východne od obce Beluj v dĺžke cca 6,5 km v nadmorskej výške cca 375 m. V podloží lávových prúdov sa zachovali miestami polohy pemzových tufov bielokamenského súvrstvia uložené na dne uvedených paleodolín.
Stavba a textúry lávových prúdovLávové prúdy sitnianskeho komplexu v oblasti kaldery tvoria ploché doskovité telesá s úklonom prevažne na juh v smere ich pohybu k okraju kaldery. V oblasti stratovulkanického svahu lávové prúdy tvoria orientované jazykovité telesá (v smere pôvodných paleodolín) s postupným klesaním nadmorskej výšky od 950 m až na úroveň cca 500 m nad morom. Pri okrajoch lávových prúdov v spodnej časti lokálne pozorujeme úklony doskovitej odlučnosti 30 – 50º kolmo na ich dĺžkovú os (kolmo na os pôvodnej paleodoliny). Poukazuje to na úklony bočných svahov týchto paleodolín. Na báze niektorých prúdov je vyvinutá zóna lávových brekcií s vysokým stupňom napenenia a oxidácie (hnedočervené až tehlovočervené sfarbenie). Vyššie je prechod do celistvého andezitu s doskovitou odlučnosťou podľa laminačných plôch paralelných s bázou prúdov. Nad zónou doskovitej odlučnosti spravidla nasleduje hrubostĺpcovitá až nepravidelná bloková odlučnosť.
V oblasti vrcholu Sitience andezit sitnianskeho typu tvorí skalné bralá (obr.č.22). Andezit sa vyznačuje subhorizontálnou doskovitou odlučnosťou s miernym úklonom na juh.
Petrografické zloženie lávového prúduLávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice predstavuje plagioklas (1 – 4 mm; do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a ojedinele biotit (1–3 mm; do 1 %). V základnej hmote (do 62 – 70 %) je vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Štruktúra základnej hmoty je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá), tvorená drobnými mikrolitmi plagioklasov a vulaknickým sklom.
Inverzia reliéfuLávové prúdy pôvodne postupovali na svojej ceste na juhovýchod v smere hlbokých zárezov – paleodolín. O existencii paleodolín svedčia uloženiny pemzových tufov a redeponovaných tufov premiestnených a uložených účinkami dočasných vodných tokov na dne paleodolín. Zachovali sa miestami na dne paleodolín v podloží lávových prúdov, ktoré ich následne zakryli. V súčasnosti však lávové prúdy tvoria vrcholové časti hrebeňov. Prečo je to tak? Spôsobila to erózia, ktorá postupne odstránila bočné svahy dolín budované úlomkovým, nespevneným vulkanoklastickým materiálom a menej odolnými lávovými telesami studenskej formácie. Viac odolné andezitové telesá sitnianskeho komplexu sa postupne obnažovali (boli vypreparované), až sa nakoniec ocitli v pozícii vyčnievajúcich hrebeňov. Smer týchto hrebeňov súhlasí s osou pôvodných paleodolín. Uvedený jav, ktorým sa zmení pôvodný reliéf doslova na opačný tvar (namiesto doliny hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Túto skutočnosť je dobré mať na pamäti v prípade, keď sa porozhliadneme po krajine našich, už sčasti denudovaných vulkanických pohorí a zamýšľame sa nad ich pôvodným vulkanickým reliéfom. Najvyšší súčasný vrch Sitno bol teda pôvodne dolinou pri úpätí vulkánu, v ktorej sa pohyboval a stuhol lávový prúd.
Dom č. 8 na ul. Augustu J.
GPS: 48.457677, 18.889708 [48° 27' 27.64'', 18° 53' 22.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 19.storočí a zmenami datovanými v roku 1920. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3315/1.
Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.397938, 18.912794 [48° 23' 52.58'', 18° 54' 46.06'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-09)
V stene opusteného lomu na východnej strane výšiny s kótou 634 je obnažený pemzový tuf bielokamenského súvrstvia.
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľké do 1 – 3 cm (ojedinele do 5 – 8 cm). Sú oválne, až mierne zaoblené, svetlosivej, bielej až okrovej farby, výrazne napenené. Zriedkavo sú prítomné úlomky sivých jemnozrnných sedimentov a úlomky andezitov do 2 – 3 cm (ojedinele do 5 – 10 cm) dvoch typov: a) svetlý, sivý andezit s amfibolom a biotitom, b) tmavý pórovitý amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Matrix je sivý až tmavosivý. Tvorí ho jemnozrnný detrit s drobnými úlomkami pemzy (prevažne pod 0,5 cm).
Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia. Pemzový tuf je produktom masového transportu prostredníctvom pemzového prúdu, eventuálne s prechodom do úlomkového prúdu (typ debris flow, resp. popolovo-pemzový lahar).
Pemza nie je deformovaná, čo poukazuje na studený stav transportovaného materiálu. Prúd tohto typu vznikol pravdepodobne bezprostredne po erupcii porušením stability uloženého materiálu na vulkanickom svahu. Stimulom k pohybu mohol byť seizmický otras alebo zrážková činnosť.
Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy
GPS: 48.397639, 18.915326 [48° 23' 51.5'', 18° 54' 55.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-33)
Názov súvrstvia je odvodený od blízkej lokality Biely Kameň, miesta výskytu pemzových tufov. Na súčasných mapách je názov prenesený aj na oblasť kóty 658, kde sa nachádza denudačný zvyšok lávového prúdu sitnianskeho andezitu.
Súvrstvie v hrúbke cca 120 m je uložené v juhovýchodnej časti kalderovej depresie, z jv. strany obmedzenej kalderovým zlomom. V spodnej časti bielokamenského súvrstvia prevláda redeponovaný (premiestnený) vulkanický materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov, redeponovaných pemzových tufov a drobných brekcií s materiálom amfibolicko-pyroxénických andezitov s biotitom začínajúcej sa aktivity sarmatského vulkánu. Vyššie sa nachádza hlavná masa pemzových tufov uložených popolovo-pemzovými prúdmi počas plíniovských erupcií. Vyznačujú sa chaotickým uložením (nedostatkom zvrstvenia). Uloženiny prúdov sa striedajú s polohami zvrstvených padaných a redeponovaných tufov. Vo vrchnej časti súvrstvia je opäť uložený redeponovaný materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov a drobných epiklastických brekcií.
Pemzové tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú úvodnú etapu činnosti predpokladaného sitnianskeho vulkánu, ktorého eruptívne centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery. Erupcie pliniovskeho typu produkovali veľké objemy popolovo-pemzových tufov. Produkty týchto explozívnych erupcií sa uložili jednak v rámci kaldery a sčasti aj na stratovulkanickom svahu, kde zaplnili hlboké zárezy dolín rozbiehajúcich sa radiálne od okrajov kalderového zlomu. Pemzové tufy v oblasti kaldery a v zárezoch dolín na stratovulkanickom svahu vo vrchnej časti pokryli lávové prúdy sitnianskeho komplexu. To ich uchránilo pred denudáciou. Zvyšky pôvodného lávového pokrovu predstavujú andezitové telesá v oblasti vrcholov Sitno, Sitience, Biely kameň a ďalšie.
Uloženiny popolovo-pemzových prúdov bielokamenského súvrstvia tvoria na tejto lokalite úlomky pemzy priemernej veľkosti 1 – 3 cm, ojedinelo do 5 – 10 cm, so sférickým až nepravidelným obmedzením (predstavujú 70 – 90 % celej masy). V menšom zastúpení sú prítomné úlomky sklovitého, často pórovitého amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom (do veľkosti 2 – 5 cm) a úplne ojedinele úlomky starších biotiticko-amfibolických andezitov z podložnej studenskej formácie.
Matrix (tmeliacu hmotu) tmavších odtieňov tvoria drobné úlomky pemzy, vulkanického skla a kryštálov plagioklasu, amfibolu, hyperstenu a biotitu.
Ako vzniká pemzový tuf
V priestore magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza pod zemským povrchom v hĺbke 5-15 km, sú magmatické plyny udržiavané v magme v rozpustnom stave pod obrovským tlakom vyvolaným váhou nadložných hornín. V prípade, že magmatický rezervoár je narušený zlomom, alebo trhlinami v strope rezervoára, magma začne prúdiť k povrchu (do zóny nižšieho tlaku), plynné zložky prestanú byť v magme rozpustné a magma vo vrchnej časti rezervoáru sa premení na spenenú masu. V dôsledku vnútorného pretlaku táto spenená magma vystupuje po trhlinách na povrch a v poslednej fáze výstupu sa vnútorným tlakom plynov roztrhá na častice. Táto zmes vulkanických plynov, útržkov spenenej lávy a kryštálov prudko eruptuje do atmosféry v podobe eruptívneho stĺpca – vzniká plíniovská erupcia. Po kolapse eruptívneho stĺpca táto zmes plynov, kryštálov a útržkov lávy valí sa po svahu v smere od vulkánu ako horúca žeravá masa, označovaná ako pyroklastický prúd. Útržky spenenej stuhnutej andezitovej lávy (tvorené na 80 až 90 % pórmi), často svetložltej až bielej farby, sa označujú termínom pemza. Uloženiny pyroklastických prúdov tvorené prevažne pemzou sa označujú aj ako pemzové prúdy alebo popolovo-pemzové prúdy. Vyznačujú sa chaotickým uložením materiálu, často sú prítomné aj útržky starších vulkanických hornín vyvrhnuté v priebehu erupcie, alebo zmobilizované prúdom v priebehu jeho pohybu po zemskom povrchu. V prípade, že pemzové úlomky si počas transportu a po uložení zachovali dostatočne vysokú teplotu, nastáva ich spečenie a deformácia (sploštenie pemzy) a vznikajú ignimbrity. K tomuto problému povieme viac pri náučnom chodníku č. 5. Polohy pemzových tufov vznikajú aj v dôsledku pádu popolovo-pemzového materiálu z vulkanického mračna účinkom zemskej príťažlivosti. V tomto prípade pozorujeme charakteristické triedenie a zvrstvenie uloženého materiálu. Tieto uloženiny sa zvyčajne označujú ako padané tufy. Účinkom dažďových prívalov, prípadne dočasných tokov dochádza k premiestneniu pôvodných pemzových uloženín - vznikajú redeponované tufy. Vyznačujú sa triedením a zvrstvením.
Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1
GPS: 48.166030, 18.882691 [48° 9' 57.71'', 18° 52' 57.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html
Vrt V – 1 (S – 69) bol vybudovaný ako pozorovací objekt, lebo sa preukázala spojitosť s nevyužívaným zdrojom S – 3 (ZV – 70). Vrt v súčasnosti nie je využívaný.
Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia
GPS: 48.440481, 18.861858 [48° 26' 25.73'', 18° 51' 42.69'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-02)
Skalné bralá na južnom okraji chrbtu pod Farárovou hôrkou (s kótou) pri severnom okraji obce Štiavnické Bane tvorí propylitizovaný andezitový porfýr. Odlučnosť je hrubostĺpcová podľa subvertikálnych plôch. Prevládajú plochy s orientáciou 160 SE/70o, 190 SE/80o a 90 E/60o (smery sklonov).
Subvertikálna stĺpcová odlučnosť je charakteristická tak pre ložné telesá menšej hrúbky, ako aj pre vyššie úrovne lávových prúdov. Pri báze lávových prúdov je odlučnosť doskovitá, subhorizontálna (paralelná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje). V prípade tejto lokality však ďalšie charakteristiky typické pre lávové prúdy (napenenie a brekciácia vrchných a spodných častí prúdov) nie sú prítomné. Preto ide skôr o teleso ložného typu – sil. Teleso je súčasťou rozsiahlejšieho telesa pyroxénického andezitového porfýru pokračujúceho do oblasti Banskej Štiavnice. Uvedené rozsiahlejšie teleso pyroxénického andezitového porfýru v širšej oblasti Banskej Štiavnice vystupuje v oblasti Trojičného vrchu, pri šachte Max, pri Štefultove, na sz. svahoch Tanádu a nad mestom Banská Štiavnica. Teleso podobného zloženia je rozšírené aj v oblasti južne od Richnavského jazera. V oblasti Štiavnických Baní teleso pyroxénického andezitového porfýru oddeľuje výbežky lakolitového telesa typu Myšia hora, ktoré sú v jeho podloží aj nadloží. Vyššie v nadloží pyroxénického andezitového porfýru je uložené teleso pyroxénického andezitového porfýru bohatého na augit – typ Tanád, ktoré buduje vrcholovú časť hrebeňa Tanádu.
Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, celistvý, sivočierny až modrozelený, propylitizovaný. Výrastlice tvorí plagioklas (do 0,5 – 1 mm), pyroxény sú makroskopicky takmer nerozlíšiteľné, sú chloritizované. Mikroskopicky je určený hypersten a augit. Základná hmota je mikrolitická, zrnitá. V dôsledku propylitizácie sú pyroxény sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty sekundárnych minerálov, ako sú chlorit, sericit, karbonáty a kremeň. V blízkosti lokality so skalnými bralami prebieha rudný ťah žily Terézia.
K termínu propylitizácia a propylitizovaná horninaHistória vzniku termínu
V starších montanistických výskumných prácach sa pre horniny v banskoštiavnickom regióne používal termín „grünstein“ (zelenokameň), pochádzajúci z baníckej praktickej činnosti. Označoval horninu, v ktorej boli vyvinuté zlato-strieborné žily.
Významný francúzsky bádateľ F. Beudant, ktorý navštívil banskoštiavnický región v rámci expedície Francúzskej akadémie vied do vtedajšieho Uhorska a Transylvánie, opísal v štvorzväzkovom diele „Voyage mineralogique, géologique en Hungrie pendent l´année 1818 I – IV“ publikovanom v roku 1822 okrem iného aj vulkanickú horninu zelenkavej farby pod názvom „grünstein“ (zelenokameň), typickú pre tento región. Jej názov doplnil na základe jej zloženia na „grünstein pyroxenique trachyt“.
Richthofen (1860), ktorý robil výskumy v oblasti Banskej Štiavnice, zaviedol termín „propylit“ pre premenené horniny, predtým označované ako „grünstein trachyt“. Predpokladal, že sú výsledkom masových erupcií magmy nezvyčajne bohatej na vodu. Richthofenove názory ovplyvnili súčasné, ako aj nasledujúce generácie geológov, ktorí na geologických mapách aj v ďalších regiónoch zobrazovali tieto rozsiahle masové erupcie propylitov, často obrovských plošných rozmerov. Hoci nasledujúce výskumné práce preukázali, že propylity sú vulkanické horniny postihnuté neskoršími hydrotermálnymi premenami, termíny propylit a propylitizácia (pôvodne použitý pre horniny banskoštiavnického regiónu) sa stali používanými termínmi v celosvetovom meradle.Propylitizácia je hydrotermálna premena horniny
Propylitizácia je charakteristická najmä pre okrajové časti hydrotermálnych systémov. Je výsledkom pôsobenia mierne kyslých fluid nasýtených CO2 a H2S so zvýšenou teplotou, ktoré prestupujú cez horninu a vyvolávajú zmeny jej pôvodného minerálneho zloženia. Tieto zmeny sa prejavujú najmä premenou tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) na chlorit, t. j. sekundárny minerál bohatý na železo.
V dôsledku tejto premeny hornina nadobúda charakteristický zelený odtieň (grünstein). Propylitizáciu v rôznej intenzite sprevádzajú ďalšie premeny, ako sú premena plagioklasu na zmes ílových minerálov (argilitizácia), vznik epidotu, kalcitu, kremeňa a pyritu.
Mladšími premenami sú postihnuté horniny v okolí rudných žíl. Tieto premeny v podobe adularizácie, argilitizácie (vznik ílových minerálov) a silicifikácie (prekremenenia) často prejavujú zonálne rozloženie vo vzťahu k rudným žilám (Forgáč, 1966).
Glanzenberg
GPS: 48.465757, 18.892562 [48° 27' 56.73'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologická lokalita Glanzenberg nachádza sa v intraviláne Banskej Štiavnice a má zaužívaný názov Staré mesto. Vznik je datovaný na včasnú dobu dejinnú so zmenami v období 12. - 17.storočia. Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Glanzenberg, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2922/1.
Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru
GPS: 48.422641, 18.844542 [48° 25' 21.51'', 18° 50' 40.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V stene opusteného lomu pri štátnej ceste južne od Richňavského jazera sú odkryté horniny spodnej stavby štiavnického stratovulkánu.
V pravej časti lomovej steny je andezitový porfýr s blokovou až s naznačenou hrubo stĺpcovou odlučnosťou so subhorizontálnym priebehom odlučných plôch (prevládajú plochy 35 EN/20). Teleso andezitového porfýru je vo východnej časti zakončené (uťaté) zlomovou zónou. V smere zlomovej zóny je hornina drvená, intenzívne propylitizovaná a rozpadá sa. Za zlomom pokračuje andezit s doskovitou odlučnosťou (B) s úklonmi na juhozápad. Andezitové teleso (B) zodpovedajúce lávovému prúdu je v smere na východ ďalej preniknuté (dislokované) zlomovou zónou so strmým priebehom. Za ňou sa nachádza časť C.
Teleso v pravej časti lomovej steny (A) pravdepodobne zodpovedá časti intrúzie formovanej výstupným pohybom, telesu typu dajky, resp. prívodu k vyššie situovanej ložnej intrúzii. Subhorizontálna orientácia plôch hrubostĺpcovej odlučnosti naznačuje strmý priebeh okolitých stien, medzi ktorými sa magmatická intrúzia umiestnila. Vznik hrubostĺpcovej odlučnosti v prípade intruzívnych telies nastáva v procese chladnutia a kryštalizácie magmy, pričom smer tejto odlučnosti je spravidla kolmý na okraje chladnúceho telesa (v tomto prípade sú to okolité steny).
V ľavej časti lomovej steny je drobnoporfýrický pyroxénický andezit lávového prúdu s doskovitou odlučnosťou laminačného typu, ktorá sa vytvára v priebehu záverečných pohybov lávy (drobné posuny lávy v polotuhom stave). Táto odlučnosť doskovitého typu charakterizuje najmä spodné časti lávových prúdov a je súbežná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje, resp. ho kopíruje.
Intruzívne teleso andezitového porfýru, vrátane andezitového prúdu sa nachádza v nadloží lakolitovej intrúzie typu Myšia hora, ktorá sa pod neho južným smerom ponára.
Tektonické rozčlenenie andezitových telies zlomovými zónami sa uskutočnilo v mladšom období v súvislosti s formovaním hodrušsko-štiavnickej hrasti v období vrchného sarmatu až panónu.
Petrografické zloženieAndezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, sivočierny až modročierny a zelenkavý (propylitizovaný). Výrastlice tvorí plagioklas do 2 mm, hypersten do 2 mm a augit do 15 mm. Základná hmota je mikroliticky zrnitá. V dôsledku hydrotermálnej premeny sú tmavé minerály sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Pyroxénický andezit je tmavozelený v dôsledku propylitizácie. Výrastlice tvorí plagioklas (do 1 – 1,5 mm) a pyroxény, ktoré sú chloritizované a často nerozlíšiteľné. Základná hmota je mikrolitická, mikroliticko-hyalopilitická, zastretá produktmi premien, z ktorých je výrazná najmä chloritizácia tmavých minerálov
Spečený val, vinohradníctvo
GPS: 48.215483, 18.841936 [48° 12' 55.74'', 18° 50' 30.97'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: 045/5589 144
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Weiden šachta je technický pamiatkový objekt s dobou vzniku v roku 1519. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2603/1.
Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora
GPS: 48.441763, 18.853723 [48° 26' 30.35'', 18° 51' 13.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-01)
Forma a pozícia intrúzie typu Myšia hora
Širšiu oblasť hrebeňa nad Štiavnickými Baňami s vrcholmi Farárova hôrka (k. 849) – Kanderka (k. 362) – vrchol s kótou 845 (miesto nasledujúce zastávka č.3/01 na trase chodníka) – Šipová (k. 799) a ďalšie vrcholy v smere k západu, vrátane okolia Richňavského jazera tvorí teleso mohutnej lakolitovej intrúzie typu Myšia hora (názov „Myšia hora“ je odvodený od staršieho pomenovania hrebeňa nad Štiavnickými Baňami).
O formách intruzívnych telies sme sa už zmienili v úvodnej časti. Na tomto mieste len stručne zopakujeme, že telesá lakolitového typu sa vyznačujú zhruba bochníkovitou formou, v niektorých prípadoch s viacerými prienikmi do okolných hornín.
Ložné intrúzie andezitových porfýrov umiestnené v prostredí spodnej stratovulkanickej stavby ako sily a lakolity sa vyznačujú značným plošným rozsahom, niekoľko km2, pri hrúbke od niekoľko desiatok metrov do 100-300 m. Ložné intrúzie sa umiestnili v spodných až vyšších úrovniach vulkanickej stavby, pričom využívali priaznivé litologické rozhranie medzi podložím a vulkanickým komplexom, ako aj rozhrania v rámci stratovulkanickej stavby, najmä medzi lávovými prúdmi a vulkanoklastikami. Pre ložné intrúzie je typický masívny až rovnorodý charakter a hrubá bloková odlučnosť, prípadne stĺpcová odlučnosť orientovaná kolmo na okraje telesa. Pri rozhraní s okolím pozorujeme plochý intruzívny kontakt s uzatváraním úlomkov (xenolitov) hornín z okolitého prostredia. Vývoj základnej hmoty je zrnitý, holokryštalický v porovnaní s lávovými prúdmi, u ktorých základná hmota obsahuje vulkanické sklo.
Andezitový porfýr je súčasťou mohutného lakolitového telesa prenikajúceho do vyšších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. Denudačným zrezom je obnažená len časť lakolitového telesa rozšíreného na ploche cca 30 km2 (geologická mapa). Teleso sa ukláňa v smere na JV súhlasne s úklonom hrasti a v nadloží je prekryté zvyškami stratovulkanickej stavby a mladšími telesami andezitových porfýrov.
Okrem telesa typu Myšia hora (Mh) cez spodnú stavbu preniká väčší počet andezitových porfýrov odlišného petrografického zloženia [telesá typu Vtáčnik (Vt), Tanád (Ta), Trojičný vrch (TV) a Dedinský vrch (D)] ako aj mladšie telesá kremito-dioritových porfýrov typu Banisko (Bi). Na geologickom reze (obr. 3) je zobrazený celkový úklon hrasti na juhovýchod s výstupom predvulkanického podložia na povrch pri západnom okraji geologického rezu v oblasti Richnavskej doliny.
Petrografické zloženie
Andezitový porfýr typu Myšia hora predstavuje porfýrickú horninu tmavosivej až sivočiernej farby. V dôsledku hydrotermálnych premien hornina nadobúda modrozelené až sivozelené odtiene. Odlučnosť je hrubobloková až doskovitá. Porfýrické výrastlice tvorí plagioklas do 3 mm (22 %), hypersten do 2 mm (4,6 %), augit do 1 – 2 mm (3,5 %), amfibol do 3 – 4 mm (3,2 %) a biotit do 1,5 mm (0,2 %), ojedinele je prítomný kremeň. Základná hmota predstavuje cca 65 %. Je mikroliticky až mikrohypidomorfne, prípadne alotriomorfne zrnitá, zrná s nepravidelným obmedzením. V dôsledku premien je plagioklas sčasti až úplne nahradený sericitom a karbonátmi, tmavé minerály sú chloritizované. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty zŕn sekundárnych minerálov (chlorit, sericit, karbonáty a kremeň).
V okolí a v záreze chodníka pri kóte 817 v suti sú úlomky až bloky andezitového porfýru typu Myšia hora. Intruzívne teleso v skalnom odkryve sa nachádza v opustenom lome v oblasti vrcholku s kótou 845 juhozápadne od Kanderky na trase chodníka. K nasledujúcej zastávke číslo 3 sa dostanete po chodníku na východnom svahu chrbta s kótou 845.
Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.446019, 18.865074 [48° 26' 45.67'', 18° 51' 54.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-03)
Zo svahu hrebeňa s kótou 867 (nazývaného aj Malý Tanád) sa vám naskytá panoramatický pohľad na južnú časť Štiavnických vrchov s impozantným masívom Sitna v pozadí. Nachádzate sa na juhovýchodnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti sformovanej v závere vývoja štiavnického stratovulkánu. Denudačným zrezom sa vo východnej časti hrasťového bloku odkryl horninový komplex spodnej stavby stratovulkánu vrátane intruzívnych telies.
V popredí v pravej časti panoramatického výhľadu sa pozeráte na pásmo hrebeňov s vrcholmi:kóta 824 Farárova hôrka (k. 849) – kóta 848 Kanderka (k. 862). Systém týchto hrebeňov budujú horniny ložnej intrúzie andezitového porfýru typu Myšia hora (starší názov hrebeňa, na ktorom sa teraz nachádzate). Ložná intrúzia sa umiestnila v centrálnej vulkanickej zóne v prostredí hornín spodnej stratovulkanickej stavby v podobe mohutného sillu (viac sa o tom teleso dozviete na nasledujúcej zastávke č. 2).
Pod juhovýchodným úpätím hrebeňa je obec Štiavnické Bane, situovaná v prostredí hornín spodnej stavby štiavnického stratovulkánu. K spodnej stavbe v okrajovej časti hrasti náležia aj vrcholy Pinkov vrch (k. 739) – kóta 819 a Holá (k. 814). Za nimi sa skrýva romantické Počúvadlianske jazero – cieľ turistov najmä v období horúceho leta.
V pozadí panorámy na horizonte sa dvíha masív Sitna opradený povesťami a legendami so zvyškami stredovekého hradu na jeho vrchole. Na severných svahoch Sitna, na ktoré sa pozeráte, sa zachovala podstatná časť výplne štiavnickej kaldery sformovanej pred 13,5 milióna rokov kolapsom vrcholovej časti vulkánu. Kalderovú výplň tvoria v spodnej časti najprv močiarno-jazerné sedimenty červenostudnianskeho súvrstvia. V ich nadloží sa uložili popolovo-pemzové tufy z počiatočných mohutných erupcií v súvislosti so vznikajúcou kalderou. Nad nimi v stredných až vyšších úrovniach kalderovej výplne sa striedajú lávové prúdy a extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov s polohami brekcií.
Na horninách kalderovej výplne sú uložené produkty mladšej vulkanickej aktivity sarmatského veku. V spodnej časti ich reprezentuje bielokamenské súvrstvie pozostávajúce z brekcií, konglomerátov a pieskovcov, vyššie z uloženín pemzových tufov, ktoré sú výsledkom počiatočných explozívnych erupcií predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Nad nimi nasledujú lávové prúdy sitnianskeho komplexu. Denudačné zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrcholy Sitna, Sitienec a Bieleho kameňa.
Vulkanický nek v oblasti Petrovho vrchu predstavoval prívod k sarmatskému povrchovému vulkánu, následne odstránenému denudáciou.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Východ žily Špitaler
GPS: 48.448176, 18.877983 [48° 26' 53.43'', 18° 52' 40.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-2-02)
Žila Špitaler má v širšom okolí logostĺpika impozantný východ v podobe dokonale sanovanej (obytné domky) terénnej preliačiny, ktorá vznikla v dôsledku povrchovej ťažby rúd pravdepodobne ešte dávno pred príchodom nemeckých kolonistov v 12. a 13. storočí. Lokalita je významná aj preto, lebo v týchto miestach do podložia žily Špitaler odbieha žilná vetva s názvom "Plochá žila Ferdinand šachty" a od nej zase po 500 m "odbieha" jej podložná vetva - žila Wolf. V prípade "odbiehania" žily Wolf od Plochej žily Ferdinand šachty, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o tektonický vzťah, na ktorý poukazujú početné grafiky bansko-geologických polohopisných máp z 2. polovice 19. storočia. V zmysle ich interpretácie je žila Wolf relatívne staršou žilou, ako štruktúrny systém žily Špitaler. V takomto prípade je viac ako pravdepodobné, že sa tu mohli uplatniť procesy remobilizácie užitkových zložiek vedúce k obohateniu rúd. Fenomén obohatených rúd v atypickej podobe („šošovice, pucne, pne, hniezda - podobné ako tie v rudnatých stĺpoch vo Wolfšachtovnom banskom poli na viacerých miestach"), ktoré autori z 2. pol. 19 storočia spájajú s miestami tektonickej aktivity boli známe aj z iných častí Špitaler žily (v priestore šachty Karol). Starší autori uvádzajú (Katzvinský in Bergfest, 1953), že v takýchto tektonicky exponovaných zónach sa vyskytovali bohaté rudy ( viazané na tenké 6 - 7 mm žilky, vyvinuté pozdĺž, alebo priečne na "bridličnatosť", kde boli vyvinuté aj "celkom tenké až nebadatelné vlasovité vrstvy, ktoré súviseli s tými širšími". Tieto netradičné textúrne typy bohatých rúd sa stali v rokoch 1830 - 1860 predmetom cieľavedomého preberania základok a háld a neskôr i opätovného vyberania v bani, pričom boli často viazané na "krížne pukliny ťažko rozoznateľné od matečnej horniny".
Východ žily Terézia a Bieber
GPS: 48.448162, 18.870550 [48° 26' 53.38'', 18° 52' 13.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (1MŽ-2-01)
Významné žily Terézia a Bieber, na rozhraní centrálneho a južného banského revíru ložiska Banská Štiavnica (oblasť medzi šachtami Terézia a Baptista Eisenseil) majú v podpovrchových úrovniach veľmi "zblíženú" pozíciu, ktorú možno v povrchových východoch označiť ako určité vzájomné spojenie štruktúr. Pozoruhodnou je tu žila Bieber a jej mocnosť, za ktorú sa považuje rozsiahly žilník v zóne silne alterovaných, najmä argilitizovaných hornín, s mocnosťami do 40 m a s celkovým sklonom štruktúry 600 k juhovýchodu. Nadložné a podložné ohraničenie mohutnej štruktúry v týchto miestach, bolo často doprevádzané výskytom krátkych úsekov s bohatším zrudnením. Na rozdiel, žila Terézia je v mieste podpovrchového spájania sa, veľmi strmou štruktúrou (70 - 800 ), avšak rovnako so sklonom k juhovýchodu. Odlišná je aj jej masívno-kavernózna výplň s podstatným zastúpením kremeň-karbonátovej nerudnej zložky. Smerom na juh, vo vzdialenosti 150m od logostĺpika sa žila Terézia od mohutnej Bieber žily "odpája" a po 1000 m takmer úplne vykliňuje. Rovnako vykliňuje aj žila Pavol, ktorá je zase do podložia odbiehajúcou vetvou žily Terézia (vo vzdialenosti 300 m od logostĺpika). Jej postupné zanikanie na juhu banského revíru sa označuje ako "formovanie štruktúr konského chvosta"
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v blízkosti - logostĺpika) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Východ žily Špitaler na Hornej Rovni
GPS: 48.444676, 18.875487 [48° 26' 40.83'', 18° 52' 31.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-1-01)
Žila Špitaler, vychádza na povrch v oblasti Štiavnických Baní len nenápadne, pretože je takmer dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu obce. Na existenciu jej východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule. Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patri k najdlhším žilným štruktúram (10 km), k najintenzívnejšie dobývaným, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj v oblasti Štiavnických Baní musela byť dobývaná už pred našim letopočtom, a do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (intravilán obce, Horná Roveň). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne na týchto miestach (širšie okolie informačnej tabule) už len "Fuchslochy" (líščie diery), čo bolo základom pre prvý názov baníckej osady a jej členenia na horný, stredý a dolný Fuchsloch. Až neskôr osada dostala názov Windšachta, pričom pôvodné označenie "Fuchsloch" zostalo miestnym názvom pre toto údolie dodnes. V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Špitaler známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Wind (stará a nová), Ferdinand (stará a nová), Kamenná, Denná, Špitaler, Jozef, Karol, Leopold, Eleonóra, Magdaléna, Mária Mutter Gottes, Maximilian, Wolf (stará a nová), Kadavi a štôlne - Fuchs, Dorota, Klement, Durchschlag, Bobrovski, Stadkeit, Matej, Ondrej. Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať nielen žilu Špitaler, ale aj ostatné žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Už v polovici 16. storočia, v okolí Wind šachty, bola žila Špitaler dobývaná až 93 m pod úrovňou Bieber dedičnej štôlne. Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Žila Špitaler sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných, niekedy protiklonných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Plochá žila Ferdinand šachty, Wolf žila , Zvislá žila, Wasserbruch žila, Straka žila, Ján Nepomucký žila, Probovňa žila, Severná žila, Greisen žila, I., II., III. súklonná žila a v nadloží - Hornstein žila, Mittersinken žila, Východná žila, Červená žila a Althandler žila a iné. Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 40 0 k juhovýchodu v pripovrchových úrovniach sa postupne smerom do hĺbky mení až na 600. Žilná výplň Špitaler žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, manganokalcitová, ale aj cinoplová (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom). Nositeľmi užitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sufosoli. Názvom " Milz" sa označovali mäkšie časti žilnej výplne, bohaté na zlato. Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Špitaler žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" s obsahom 6 - 65 lótov, "dobré, ale aj stupové" s obsahom okolo 10 lótov, a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25, a najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili podložné vetvy "Plochá žila Ferdinand šachty" a "Wolf žila", kde sa ojedinele vyskytovali "dobré vyberané" rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). V severovýchodnej časti oblasti Štiavnických Baní má rudná výplň Špitaler žily charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom užitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit), pričom smerom k juhovýchodu nadobúdajú rudy výlučne zlato-strieborný charakter. Pôjde tu o určitú zonálnosť, ktorá nebola v minulosti študovaná a je známa z oblasti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica.V oblasti Štiavnických Baní, mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.463209, 18.976285 [48° 27' 47.55'', 18° 58' 34.63'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody a upravené okolie s krytým posedením pre unavených turistov.
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Prameň pod Tanádom
GPS: 48.450182, 18.872416 [48° 27' 0.66'', 18° 52' 20.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod vrchom Tanád v časti Horná Roveň.
Prameň nad Ottergrundom
GPS: 48.460708, 18.876979 [48° 27' 38.55'', 18° 52' 37.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pitnej vody nad tajchom Ottergrund, v blízkosti turistickej trasy.
Prameň pod Rosniarkami
GPS: 48.458445, 18.880313 [48° 27' 30.4'', 18° 52' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň v cca 100 metrovej vzdialenosti od značeného chodníka. Ťažšie dostupný.
Objekt č. 3 – ul. Strieborná (Fleischerov dom)
GPS: 48.458587, 18.893975 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 38.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3335/1.
Objekt č. 6 – ul. A. Kmeťa (Langov dom)
GPS: 48.458753, 18.894125 [48° 27' 31.51'', 18° 53' 38.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia (1970). Prevládajúcim slohom je eklektický. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3339/1.
Objekt č. 7 – ul. A. Kmeťa (Gerambov dom)
GPS: 48.458717, 18.894278 [48° 27' 31.38'', 18° 53' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky darový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2521/1.
Objekt č. 9 – ul. A. Kmeťa (Jungov dom)
GPS: 48.458575, 18.894209 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 39.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14.-15. storočia, do konca 15. a začiatku 16. storočia, do 2. polovice 16. až 17. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Dispozične je objekt 3-traktový, 4-podlažný, podpivničený. Dom je pred rekonštrukciou. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3340/1.
Objekt č. 10 – ul. A. Kmeťa (Mikovíniho dom)
GPS: 48.458653, 18.894624 [48° 27' 31.15'', 18° 53' 40.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2520/1.
Objekt č. 11 – ul. A. Kmeťa (Leciho dom)
GPS: 48.458525, 18.894420 [48° 27' 30.69'', 18° 53' 39.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3341/1. Je sídlom hotela Bristol.
Objekt č. 12 – ul. A. Kmeťa (Breanov dom)
GPS: 48.458644, 18.894742 [48° 27' 31.12'', 18° 53' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2519/1.
Objekt č. 13 – ul. A. Kmeťa (Lumnitzerov dom)
GPS: 48.458438, 18.894643 [48° 27' 30.38'', 18° 53' 40.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2525/1.
Objekt č. 15 (a 22) – ul. A. Kmeťa (Sacharidesov, Flemmingov dom)
GPS: 48.458219, 18.895284 [48° 27' 29.59'', 18° 53' 43.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Pôvodne išlo o spojené 3 gotické domy, postavené na základoch románskeho objektu. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16., 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys je nepravidelný, objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2524/1.
Objekt č. 14 – ul. A. Kmeťa (Hainrichov dom, Zelený dom)
GPS: 48.458518, 18.895078 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 42.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. až 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované pred r. 1751, do19.storočia, začiatku 20.storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt 3-traktový a 1-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3342/1.
Objekt č. 18 – ul. A. Kmeťa (Tindlov dom, Cosmopolitan)
GPS: 48.458377, 18.895496 [48° 27' 30.16'', 18° 53' 43.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2518/1.
Objekt č. 16 – ul. A. Kmeťa (Matulayov dom)
GPS: 48.458425, 18.895298 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 43.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3343/1.
Objekt č. 2 – ul. Strieborná
GPS: 48.458328, 18.893868 [48° 27' 29.98'', 18° 53' 37.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3370/1.
Objekt č. 7 a 8 – ul. Strieborná (u Böhma)
GPS: 48.458176, 18.894608 [48° 27' 29.43'', 18° 53' 40.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3371/1.
Objekt č. 10 – ul. Strieborná
GPS: 48.458089, 18.894895 [48° 27' 29.12'', 18° 53' 41.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3372/1.
Objekt č. 15 – ul. Strieborná (tzv. Nový dom)
GPS: 48.457467, 18.895867 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 45.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia a do konca 20. storočia (rok 1988). Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3515/1.
Objekt č. 3 – ul. Š. Višňovského (Penzión Nostalgia)
GPS: 48.457536, 18.896600 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 17.st.,1.pol.18.st.,19.-20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3375/1.
Objekt č. 4 – ul. Š. Višňovského (Penzión Ister)
GPS: 48.457360, 18.896417 [48° 27' 26.5'', 18° 53' 47.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2548/1.
Objekt č. 5 – ul. Š. Višňovského (rodný dom Ing. Višňovského)
GPS: 48.457451, 18.896851 [48° 27' 26.82'', 18° 53' 48.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1558. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.17.st.,pol.18st.,1806,2/2 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare lichobežníka. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3374/1.
Objekt č. 6 – ul. Š. Višňovského (Putzov dom)
GPS: 48.457311, 18.896904 [48° 27' 26.32'', 18° 53' 48.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 16.-z.17.st.,18.st.,z.19.,19./20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena T. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2571/1.
Objekt č. 8 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457177, 18.897359 [48° 27' 25.84'', 18° 53' 50.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je baorkový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2570/1.
Objekt č. 9 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457254, 18.897769 [48° 27' 26.11'', 18° 53' 51.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. tretine 20.storočia, rok 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3376/1.
Objekt č. 4-5 – ul. Imricha Tótha (Banská nemocnica)
GPS: 48.462246, 18.907295 [48° 27' 44.09'', 18° 54' 26.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštianska kúria s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/1.
Hradbový múr na ul. Imricha Tótha
GPS: 48.462011, 18.906941 [48° 27' 43.24'', 18° 54' 24.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradbový múr v blízkosti kúrie s zreálom na ul Imricha Tótha 4-5 ako súčasť bývalých mestských hradieb v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/2. Múr je prístupná z ul. "Pod Kalváriou" a je v štádiu rozpadu.
Horný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Sv. Kríža)
GPS: 48.461687, 18.913931 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 50.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kríža r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Horný kostol (nemecký) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je objekt centrála. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/1.
Dolný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Poslednej večere)
GPS: 48.461737, 18.911737 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 42.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Poslednej večere r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Dorný kostol (Slovenský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/2.
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice" v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie r.k
GPS: 48.461738, 18.912900 [48° 27' 42.26'', 18° 54' 46.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Web: http://www.kalvaria.org/wp-content/uploads/2012/03/stredny-kostol.jpg
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice", ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Sväté schody (Stredný kostol) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/3.
Kaplnka "Kristus sa lúči s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 1. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461649, 18.909607 [48° 27' 41.94'', 18° 54' 34.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus sa lúči s P.M." r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1.zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/4.
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 2. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461680, 18.91025 [48° 27' 42.05'', 18° 54' 36.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/5.
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 3. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/6.
Východ žily Ján
GPS: 48.444757, 18.888105 [48° 26' 41.13'', 18° 53' 17.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-02)
Žila Ján, v oblasti Štiavnických Baní a Banskej Štiavnice sa v povrchových východoch takmer neprejavuje, pretože je dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu mesta Banská Štiavnica (východ v údolí pod blízkym cestným mostom je sanovaný miestnou komunikáciou). Na jej prítomnosť svedčia už len ojedinelé prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy), ako aj okoložilné tektonické prejavy a hydrotermálne premeny v horninových odkryvoch, nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule (odkryv v záreze štátnej cesty). V histórii baníctva mala žila Ján predovšetkým význam v okolí Zigmund, Maximilian a Anna šachty (nachádza sa v blízkosti tejto tabule), kde sa najmä v podpovrchových úrovniach ťažili vysokokvalitné zlatostrieborné rudy, a to od tejto tabule do vzdialenosti 1 200 m na sever a 700 m na juh . Jej smerná dĺžka je však 7 km, ale preskúmaná bola len v dĺžke 4 km. Žila sa postupne stala viac známou až v období razenia dedičných štôlní Kornberg a Svätotrojičná a jej preskúmanie a intenzívne dobývanie umožnili viaceré otvárkové a ťažobné šachty - Anna, Maximilian, Zigmund, Ján Baptista, Alžbeta, Michal a štôlne - Matej, Ondrej, Ján, Glanzenberg, Michal,. Z nich významnú, najmä otvárkovo odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Ján zohrali aj štôlne Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Preskúmanosť a dobývanie žily Ján dosiahli v 60. rokoch 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo na Ján žile ložiska Banská Štiavnica, definitívne ukončené. Žila Ján je v južnom banskom revíre vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch, v ryolitových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika a paleogénu. V centrálnom banskom revíre už len v andezitoch. Mineralizácia hlavnej žily Ján vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Maximilian, Zigmund) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 350 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Ján, v jej strednej časti (rozhranie južného a centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica) sa vetví na podložné vetvy - Gräfi žila, Podložná žila, Dvanásta žila, Markazitová žila a jedinú nadložnú vetvu - Východnú žilu. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu (obr. 216). Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 3 m . Žilná výplň Ján žily a jej vetiev je prevažne kremeň-karbonátová s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a v pripovrchových úrovniach so zvýšeným zastúpením zlata a sulfosolí striebra. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Ján žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" (6 - 30 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách aj tu dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,25 kg zlata a 5 kg striebra . Podľa novších údajov o kvalite ťažených rúd (20. stor.), smerom do hĺbky narastali obsahy olova, zinku a medi na sumárnu hodnotu 7 - 8 % v ťaženej rude a sumárny obsah zlata a striebra sa znížil na hodnotu 15 - 20g/t. Tento jav sa v geológii označuje ako „hĺbková zonálnosť zrudnenia“ vyskytujúca sa na polymetalických rudných ložiskách vo vulkanických oblastiach.
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461940, 18.912582 [48° 27' 42.98'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/7.
Kaplnka "Judášova zrada" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462025, 18.913053 [48° 27' 43.29'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Judášova zrada" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/8.
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462201, 18.913530 [48° 27' 43.92'', 18° 54' 48.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/9.
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461893, 18.913308 [48° 27' 42.81'', 18° 54' 47.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/10.
Kaplnka "Bičovanie Krista" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461984, 18.913437 [48° 27' 43.14'', 18° 54' 48.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Bičovanie Krista" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 5. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/11.
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (Ecce Homo)
GPS: 48.461720, 18.913506 [48° 27' 42.19'', 18° 54' 48.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Ecce Homo v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/12.
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461839, 18.913606 [48° 27' 42.62'', 18° 54' 48.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/13.
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461863, 18.913767 [48° 27' 42.71'', 18° 54' 49.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 7. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/14.
Kaplnka "Boží hrob" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461673, 18.914009 [48° 27' 42.02'', 18° 54' 50.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Boží hrob" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/15.
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461474, 18.913818 [48° 27' 41.31'', 18° 54' 49.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., (1.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/16.
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461620, 18.913660 [48° 27' 41.83'', 18° 54' 49.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., (2.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/17.
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461455, 18.913646 [48° 27' 41.24'', 18° 54' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., (3.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/18.
Kaplnka "Stretnutie Krista s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461599, 18.913445 [48° 27' 41.76'', 18° 54' 48.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Stretnutie Krista s P.M." r.k., (4.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/19.
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461209, 18.913831 [48° 27' 40.35'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., (5.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/20.
Kaplnka "Pieta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461443, 18.913274 [48° 27' 41.19'', 18° 54' 47.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pieta" r.k., (6.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/21.
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461567, 18.912568 [48° 27' 41.64'', 18° 54' 45.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., (7.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/22.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912100 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/23.
Oporný múr I. pod Horným kostolom
GPS: 48.461702, 18.913730 [48° 27' 42.13'', 18° 54' 49.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr I. pod Horným kostolom, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/24.
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol)
GPS: 48.461715, 18.912707 [48° 27' 42.17'', 18° 54' 45.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol), ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/25.
Lipová alej s historickou zeleňou
GPS: 48.461726, 18.909710 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 34.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Lipová alej s historickou zeleňou, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/26.
Parkovisko pod Novým Zámkom
GPS: 48.456011, 18.894885 [48° 27' 21.64'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pod Novým Zámkom. Počas turistickej sezóny spoplatňované.
Bezplatné parkovisko
GPS: 48.457663, 18.902466 [48° 27' 27.59'', 18° 54' 8.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na tzv. starom ihrisku. Parkovanie je bezplatné.
Parkovisko pri Kalvárii [2]
GPS: 48.463805, 18.909147 [48° 27' 49.7'', 18° 54' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované cca 500 metrov od Dolného kostola.
Parkovisko pri Kalvárii [1]
GPS: 48.461743, 18.908863 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované pri prvej kaplnke a zastavení.
Parkovacia plocha na Hájiku
GPS: 48.467351, 18.903505 [48° 28' 2.46'', 18° 54' 12.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pred vstupom do mesta v miestnej časti Hájik.
Parkovacia plocha pri Červenej Studni
GPS: 48.469183, 18.882498 [48° 28' 9.06'', 18° 52' 56.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri tajchu Červená Studňa. Na mieste začína niekoľko náučných chodníkov a cyklotrás.
Parkovisko
GPS: 48.458924, 18.897707 [48° 27' 32.13'', 18° 53' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platené parkovisko v blízkosti Botanickej záhrady a centra mesta.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451846, 18.887940 [48° 27' 6.65'', 18° 53' 16.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu v prírode.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451482, 18.888866 [48° 27' 5.34'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu pre osobné automobily a autobusy.
Parkovacia plocha pri Prachárni
GPS: 48.446137, 18.888479 [48° 26' 46.09'', 18° 53' 18.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Prachárni v miestnej časti Dolná Roveň.
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu
GPS: 48.473238, 18.913563 [48° 28' 23.66'', 18° 54' 48.83'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu s kapacitou cca 15 áut.
Parkovisko pri Vindšachte
GPS: 48.433631, 18.858748 [48° 26' 1.07'', 18° 51' 31.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov tajchu Vindšachta.
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu
GPS: 48.428134, 18.845480 [48° 25' 41.28'', 18° 50' 43.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu určená pre rekreantov v letnej sezóne.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.409989, 18.856704 [48° 24' 35.96'', 18° 51' 24.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platene parkovisko počas letnej turistickej sezóny v blízkosti tajchu Počúvadlo.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.405039, 18.856501 [48° 24' 18.14'', 18° 51' 23.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri tajchu Počúvadlo.
Parkovacia plocha Št. Bane
GPS: 48.439169, 18.864770 [48° 26' 21.01'', 18° 51' 53.17'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha sa nachádza pri ihrisku v obci Štiavnické Bane.
Parkovisko na kopci
GPS: 48.456918, 18.904253 [48° 27' 24.9'', 18° 54' 15.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri reštauračnom a ubytovacom zariadení - Penzióne na kopci.
Parkovisko
GPS: 48.461564, 18.902691 [48° 27' 41.63'', 18° 54' 9.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri internáte.
Odstavná plocha nad botanickou záhradou
GPS: 48.461094, 18.897289 [48° 27' 39.94'', 18° 53' 50.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha nad botanickou záhradou, situovaná cca 700 m od centra.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.454187, 18.918213 [48° 27' 15.07'', 18° 55' 5.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri nemocnici v Banskej Štiavnici.
Odstavná plocha
GPS: 48.454262, 18.903224 [48° 27' 15.34'', 18° 54' 11.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha pred bývalou tabakovou továrňou v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pod kaštieľom
GPS: 48.422000, 18.941553 [48° 25' 19.2'', 18° 56' 29.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre návštevníkov kaštiela vo Sv. Antone. V turistickej sezóne je parkovisko spoplatnené.
Parkovisko Križovatka
GPS: 48.45021, 18.90680 [48° 27' 0.76'', 18° 54' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: základná škola, penzión, čerpacia stanica, autoservis, bankomat.
Parkovisko J.Bottu
GPS: 48.46167, 18.89157 [48° 27' 42.01'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Parkovisko Nám.sv.Trojice
GPS: 48.45985, 18.89248 [48° 27' 35.46'', 18° 53' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Bančianska VN (Hofferštôlniansky tajch)
GPS: 48.479370, 18.859034 [48° 28' 45.73'', 18° 51' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž - tajch Bansky ako technická pamiatka. Vznik tajchu sa predpokladá v 2. polovici 18. storočia. Tajch je po komplexnej rekonštrukcii. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3260/1.
Evanjelická škola v Banskej Štiavnici – časť Banky
GPS: 48.481911, 18.860185 [48° 28' 54.88'', 18° 51' 36.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická škola s modlitebňou v miestnej časti Banky v strede banskej osady s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. st.,2. pol. 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11923/1.
Zvonica v miestnej časti Banky
GPS: 48.482017, 18.860955 [48° 28' 55.26'', 18° 51' 39.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaná zvonica v miestnej časti Banky na návrší, SV od Evanjelickej školy s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 1-priestorový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11924/1.
Objekt č. 1 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.458232, 18.896137 [48° 27' 29.64'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1755 až 1757, následne v 19. a 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2517/1.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457463, 18.899275 [48° 27' 26.87'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dedičná štôlňa s portálom je technickou pamiatkou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez bližšieho datovania vzniku. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2609/1. Slúži ako múzejná podzemná banícka expozícia Slovenského banského múzea.
Kamenný podstavec pomníka Andreja Kmeťa
GPS: 48.458258, 18.895836 [48° 27' 29.73'', 18° 53' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník so sochou Andreja Kmeťa na kamennom štvorbokom podstavci v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom výtvarného stvárnenia podstavca je moderný sloh. Pôdorys podstavca je štvorcový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/1.
Socha Andreja Sládkoviča
GPS: 48.458248, 18.895844 [48° 27' 29.69'', 18° 53' 45.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha botanika a kňaza Andreja Sládkoviča (1841 – 1908) pred vstupom do bývalého kat. gymnázia v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom je moderný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/2.
Objekt č. 2-3 na ul. Kammerhofská (Kammerhof)
GPS: 48.457828, 18.896217 [48° 27' 28.18'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Administratívna budova bývalej Baníckej akadémie s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1550 a 1650. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/8. Je sídlom Slovenského banského múzea.
Objekt č. 4 na ul. Kammerhofská (Othmahrov dom)
GPS: 48.457759, 18.896767 [48° 27' 27.93'', 18° 53' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1758. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2547/1.
Objekt č. 7 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.457887, 18.897092 [48° 27' 28.39'', 18° 53' 49.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3317/1.
Objekt č. 8 na ul. Kammerhofská (Buchbinterov dom)
GPS: 48.457606, 18.897454 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 50.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2546/1.
Objekt č. 9 na ul. Kammerhofská (Glaussmannov dom)
GPS: 48.457814, 18.897465 [48° 27' 28.13'', 18° 53' 50.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18.st.,19.st.,1960. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3318/1.
Objekt č. 13 na ul. Kammerhofská (Gruberov dom)
GPS: 48.457529, 18.898183 [48° 27' 27.1'', 18° 53' 53.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2513/1.
Dom č. 15. na ul Kammerhofská (Gunischov, Peticov dom)
GPS: 48.457690, 18.898350 [48° 27' 27.68'', 18° 53' 54.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1807. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1950 a 1980 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3319/1.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 17 na ul. Kammerhofská (Lanniho dom)
GPS: 48.457676, 18.898859 [48° 27' 27.63'', 18° 53' 55.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1915. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3320/1.
Dom č. 18 na ul. Kammerhofská (Gerberov dom, Kechelmann)
GPS: 48.457466, 18.898667 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 55.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 50. rokov 19. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2545/1.
Dom č. 21 na ul. Kammerhofská (Schultzov dom)
GPS: 48.457627, 18.899555 [48° 27' 27.46'', 18° 53' 58.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1910 až 1920 a 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3321/1.
Dom č. 25 na ul. Kammerhofská (Fessov, De Addov dom)
GPS: 48.457545, 18.899734 [48° 27' 27.16'', 18° 53' 59.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Ostatná rekonštrukcia prebehla v roku 2005. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2516/1. V objekte sídli Hlavný banský úrad Slovenskej republiky.
Dom č. 26 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457213, 18.900236 [48° 27' 25.97'', 18° 54' 0.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Dom č. 27 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457094, 18.900013 [48° 27' 25.54'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Súsošie Panna Mária, Kristus – Pieta
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3377/1. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Dom č. 31 na ul. Kammerhofská (Pražovňa)
GPS: 48.457184, 18.900738 [48° 27' 25.86'', 18° 54' 2.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt je technická pamiatka – sklad, pražovňa v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3322/1.
Objekt č. 7 na ul. J. Palárika (r.k. fara)
GPS: 48.458213, 18.897552 [48° 27' 29.57'', 18° 53' 51.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2508/1.
Objekt č. 3 na ul. J. Palárika
GPS: 48.458012, 18.897953 [48° 27' 28.84'', 18° 53' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do polovice 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11181/1.
Objekt č. 1 na ul. J. Palárika (Matulayov dom, Hotel Salamander)
GPS: 48.457773, 18.898127 [48° 27' 27.98'', 18° 53' 53.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3348/1.
Parkovisko H. Nemce
GPS: 48.284343, 18.987497 [48° 17' 3.63'', 18° 59' 14.99'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti predajne Coop Jednota.
Objekt č. 2 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456636, 18.900883 [48° 27' 23.89'', 18° 54' 3.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1949 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3357/1. V roku 2014 objekt prechádzal rekonštukciou.
Parkovisko pri stanici
GPS: 48.515882, 19.004536 [48° 30' 57.18'', 19° 0' 16.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri železničnej stanici v Kozelníku.
Objekt č. 3 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456339, 18.901352 [48° 27' 22.82'', 18° 54' 4.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 19. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3358/1.
Parkovisko pri motoreste
GPS: 48.522106, 19.004898 [48° 31' 19.58'', 19° 0' 17.63'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri motoreste Adavil v Kozelníku.
Objekt č. 5 na ul. Remeselnícka (Remeselnícky dom)
GPS: 48.456153, 18.901668 [48° 27' 22.15'', 18° 54' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.18.st.,19.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10961/1.
Objekt č. 11 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.455787, 18.902038 [48° 27' 20.83'', 18° 54' 7.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11903/1.
Parkovisko
GPS: 48.168536, 18.878095 [48° 10' 6.73'', 18° 52' 41.14'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v Dudinciach.
Parkovisko pri hoteli Prameň
GPS: 48.171046, 18.880273 [48° 10' 15.77'', 18° 52' 48.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre hostí ubytovacieho zariadenia Prameň.
Objekt č. 11-12 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456873, 18.902102 [48° 27' 24.74'', 18° 54' 7.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom (bývalá výrobňa bryndze) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/1.
Parkovacia plocha pri cintoríne
GPS: 48.263363, 18.905880 [48° 15' 48.11'', 18° 54' 21.17'']
Obec: Ladzany
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha s kapacitou cca 10 automobilov v obci Ladzany.
Parkovacia plocha
GPS: 48.229595, 18.867489 [48° 13' 46.54'', 18° 52' 2.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha v obci Lišov.
Objekt č. 14-20 na ul. Mládežnícka (Bretschneiderova továreň)
GPS: 48.456574, 18.902172 [48° 27' 23.67'', 18° 54' 7.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalj továrne na obuv v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1895. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1919. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2- a 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11274/1.
Parkovacia plocha
GPS: 48.274327, 18.947185 [48° 16' 27.58'', 18° 56' 49.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Menšia parkovacia plocha v katastri obce Sebechleby.
Parkovisko
GPS: 48.458518, 18.891176 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 28.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Spoplatnená parkovacia plocha na ulici A. Sládkoviča.
Parkovisko
GPS: 48.458006, 18.896357 [48° 27' 28.82'', 18° 53' 46.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Kammerhofskej. Plocha je spoplatnená.
Parkovisko pri Dužine
GPS: 48.449336, 18.910246 [48° 26' 57.61'', 18° 54' 36.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri OC Dužina a predajni Lidl.
Parkovisko pri Tescu
GPS: 48.453304, 18.916629 [48° 27' 11.89'', 18° 54' 59.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri Tescu. V blízkosti bankomat VÚB a nemocnica.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453419, 18.917262 [48° 27' 12.31'', 18° 55' 2.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti nemocnice v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453675, 18.918112 [48° 27' 13.23'', 18° 55' 5.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Bratskej ulici v Banskej Štiavnici.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.455538, 18.914731 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Vion.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.441697, 18.914824 [48° 26' 30.11'', 18° 54' 53.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Slovnaft.
Parkovisko
GPS: 48.445202, 18.910293 [48° 26' 42.73'', 18° 54' 37.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti šachty František.
Objekt č. 5 na ul. Dolná (Fizélyho dom)
GPS: 48.456700, 18.901394 [48° 27' 24.12'', 18° 54' 5.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. až 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 18.,po 1803,2/2 19.s.-z.20,1961,1983. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 4-traktový a 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3323/1.
Objekt č. 6 na ul. Dolná (Cestársky dom)
GPS: 48.456552, 18.901664 [48° 27' 23.59'', 18° 54' 5.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2514/1.
Objekt č. 8/A na ul. Dolná
GPS: 48.456330, 18.902524 [48° 27' 22.79'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom s kamennou pivnickou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11828/1.
Objekt č. 11 na ul. Dolná
GPS: 48.455539, 18.902874 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 10.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10783/1.
Objekt č. 12 na ul. Dolná
GPS: 48.455313, 18.903022 [48° 27' 19.13'', 18° 54' 10.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10739/1.
Objekt č. 14 na ul. Dolná
GPS: 48.455090, 18.903148 [48° 27' 18.32'', 18° 54' 11.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 3-traktový + 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10784/1.
Objekt č. 15 na ul. Dolná
GPS: 48.454798, 18.903288 [48° 27' 17.27'', 18° 54' 11.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do Pol.18.st.19./20.st. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 1-2-3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10785/1.
Objekt č. 18 na ul. Dolná (tzv. Schindlerka)
GPS: 48.454298, 18.903597 [48° 27' 15.47'', 18° 54' 12.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická budova textilnej továrne (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový a 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10786/1.
Štôlňa Svätotrojičná
GPS: 48.452522, 18.903700 [48° 27' 9.08'', 18° 54' 13.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Technický objekt - portál Svätotrojičnej dedičnej štôlne v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1549. Výraznejšou zmenou objekt prešiel v roku 1825. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2611/1.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.452618, 18.904467 [48° 27' 9.42'', 18° 54' 16.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostolík (kaplnka) sv. Alžbety, r.k. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1574 a 1894 – 1895. Prevládajúcim slohom je novogotický. Dispozične je objekt 1-loďový.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2488/1.
Východ žily Bieber a Wolf
GPS: 48.444919, 18.869039 [48° 26' 41.71'', 18° 52' 8.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-01)
Žily Bieber a Wolf, vychádzajú na povrch v oblasti Štiavnických Baní i na miestach mimo intravilánu obce, kde na existenciu ich východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom okolí. Smerom na sever (priestor šácht Babtista Eisenseil, Abrahám, Krížova) môžeme i napriek intenzívnej rekultivácii terénu sledovať bansko-povrchovú aktivitu z dávnej minulosti, kde k žile Bieber v jej podloží sa od severu pripojila žila Terézia a tá, smerom na juh tvorí už len jej významnejšiu podložnú vetvu, z ktorej zase odbieha odžilok Pavol. Rovnako možno vnímať aj okolie významného križovania Bieber a Wolf žily (v priestore tejto tabule), alebo aj východy ďaľších, veľmi početných podložných, nadložných a protisklonných vetiev a odžilkov (v širšom južnom okolí), z ktorých mnohé na povrch ani nevychádzajú. Sú známe len z banských prác a smerom k povrchu úplne vykliňujú (zanikajú). Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším ale aj k najdlhším žilným štruktúram. Je pozoruhudne členitá na viac, alebo menej významných podložných a nadložných vetiev. V oblasti Štiavnických Baní je najmohutnejšou , najkomplikovanejšou, ale aj intenzívne dobývanou žilou. Rovnako, ako aj žila Špitaler, mohla byť žila Bieber dobývaná v oblasti Štiavnických Baní ojedinele už aj pred našim letopočtom (intravilán obce, Farárová hôrka, Horná Roveň), avšak je pravdepodobnejšie, že začala byť intenzívnejšie dobývaná až od prelomu 12. a 13. storočia, čomu nasvedčuje skutočnosť rovnomenného názvu Bieber dedičnej štôlne, razenej aj kôli tejto žile. V oblasti Štiavnických Baní je žila Bieber vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hraste s amplitúdou poklesu okolo 150 m, v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov, andezitových porfýrov, menej kremenno-dioritových porfýrov a tiež na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu. Žila Bieber sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Wolf žila, Pavol žila, Terézia žila, Olovená žila, Kuchajda žily , Veterník žila, Anton žila , Východná žila, Podložná žila, Maximilián žila a v nadloží - Wolf žila, Nadložná žila, Podložná žila, Zvislá žila, Krížne žily, Vorsinken žila, Krídla žila, Benjamin žila, František žila, Michal žila, Skärgeth žila, Roška žila, Florian žila, Ján Baptista žila, Jozef žila. Okrem toho sú v nadloží známe aj významnejšie protisklonné žily - Bohatá strieborná žila, Protisklonné žily č.1 až č. 3, a Jozef - Anton žila. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu a v niektorých jej častiach so žilníkmi sú známe mocnosti až do 40 m. Žilná výplň Bieber žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, "ryolitická" - mäkká, karbonátová, hlinastá, ktorá obsahuje cinopel (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom), galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, ale len v severnej časti žily. V juhozápadnej časti sa vyskytovali výlučne len zlato-strieborné rudy. Na juh od šachty Königseg nemala žilná štruktúra Bieber už ekonomický význam, hoci jej smerný rozsah bol sledovaný až po obec Dekýš. Mineralizácia hlavnej žily Bieber vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Bieber známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Baptista Eisenseil, Abrahám, Krížova, Kadavi, Wolf, Ferdinand, Maximilian, Stará, Cigainer, Litgen, Kristína, Piarg (Sigliesberg), Königseg, Karol, Leopold a štôlne - Fuchs, Denná, Vodná, Vetracia, Félix,). Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Bieber zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Mocnosť ťažených rud v štruktúrnom systéme Bieber žily sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m . Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané", (6 - 65 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru dosahoval aj tu 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili "protisklonné žily" a "Wolf žila". Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Veľmi typickým príkladom takéhoto tvrdenia môže byť "križovanie" Wolf žily (velmi plocho uloženej) s pravdepodobne mladšími žilami Bieber a Špitaler. Žila Wolf, ktorá je považovaná za podložný "odžilok" hlavnej žily Špitaler, prechádza aj do podložia žily Bieber. Pozoruhodná je jej priečna orientácia, plochosť uloženia 300-400, mocnosť 1,5-3 m a vysoké obsahy zlato-striebra v tmavokremenitej rudnej výplni.
Objekt č. 1 na ul. Tabaková (Tabaková továreň)
GPS: 48.453773, 18.902700 [48° 27' 13.58'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt bývalej Tabakovaj továrne ako technická pamiatka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1969. Prevládajúcim slohom je neskoro klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2534/1.
Objekt č. 5 na ul. Spojná
GPS: 48.455455, 18.901676 [48° 27' 19.64'', 18° 54' 6.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. tretiny 19.st. a do 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/1.
Hospodársky objekt (č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455214, 18.901593 [48° 27' 18.77'', 18° 54' 5.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je nepravidelný. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/2.
Ohradný múr (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455438, 18.901794 [48° 27' 19.58'', 18° 54' 6.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ohradný múr pri objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/3.
Rumpálová studňa (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455445, 18.901365 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 4.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná rumpálová studňa objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Podorys objektu je v tvare štvorca. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/4.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.461857, 18.990018 [48° 27' 42.69'', 18° 59' 24.06'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody vytekajúci z malého betónového záchytného objektu vedľa lesnej cesty.
Sixova stráň
GPS: 48.378002, 19.014283 [48° 22' 40.81'', 19° 0' 51.42'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prístup: Tento zaujímavý prírodný úkaz nájdeme v JV časti Štiavnických vrchov, niekoľko kilometrov za Krupinou. Nachádza sa na plochom temene rovnomenného vrchu. Z Krupiny sa na Sixovu stráň dostaneme po ceste 3. triedy smerom na Žibritov, keď asi 400 m za odbočkou na Šváb odbočíme v mieste, kde začína cesta klesať do údolia, vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa po 1,5 km (cca 20 minút chôdze) dostaneme na Sixovu stráň. Lokalita, žiaľ, nie je v teréne výraznejšie označená a nájsť ju je pre necvičené oko pomerne náročné.
Sixova stráň je opustený andezitový lom, v ktorom bola stĺpovitá päťboká odlučnosť horniny obnažená práve vďaka tejto ľudskej aktivite. Po ukončení ťažby sa horninová stena zachovala pomerne nepoškodené (to je najvýraznejší rozdiel Sixovej stráne voči lokalite Štangarígel, kde došlo k vypreparovaniu päťbokých andezitových stĺpov prirodzenou eróziou). Sixova stráň bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor roku 1985 (výmera 0,83 ha). Ukážky podobnej stĺpovitej odlučnosti v lome Ficberg nad mestom Krupina boli podstatne tenšie a už dávno zmizli pri ťažbe dlažobných kociek.
Opis: Lokalita je fragmentom pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov, podobne ako Štangarígel. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov. Tvorí päť a šesťboké stĺpy, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny. Na dne lomu sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.
Ďalšie zaujímavosti v okolí: Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.
Lokalita Sixova stráň predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu. Prístup k tejto peknej lokalite bol pomerne orientačne náročný, pretože sem neviedla žiadna značkovaná turistická trasa. To však už neplatí, aj túto prírodnú pamiatku je možné navštíviť po značkovanom chodníku žltobielej farby.
Turistické značenie – náučný chodník začína pri ceste z Krupiny do Žibritova asi 300 metrov od odbočky na samotu Šváb (táto je označená peknou drevenou tabuľou). Pokračujeme stúpajúc až k miestu, kde hlavná cesta na krátkom úseku klesá a tu nájdeme začiatok značkovaného chodníka. Začiatok chodníka – vlastne lesnej cesty je označený bežným stĺpom so strieškou – podobne ako mnohé ďalšie turistické značky. Trasa nie je dlhá – asi jeden a pol kilometra, pričom hoci pretína viacero lesných ciest, netreba sa obávať a treba pokročovať stále priamo bez odbočenia.
Dajka kremito-dioritového porfýru
GPS: 48.476493, 18.907731 [48° 28' 35.37'', 18° 54' 27.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-08)
V opustenom lome v blízkosti Jergyštôlne (Juraj štôlňa) je odkryté intruzívne teleso kremito-dioritového porfýru prenikajúce cez spodnú stratovulkanickú stavbu v podobe dajky. Dajka je súčasťou intruzívneho komplexu Banisko (názov je odvodený od typovej lokality pri obci Banisko). Intruzívny komplex zahŕňa okrem dajok tiež formy ložného typu, silly a lakolity. K bližšiemu objasneniu terminológie a spôsobu vzniku intruzívnych telies odkazujem na úvodnú časť.
Mechanizmus intruzívneho procesu kremito-dioritových porfýrov.
Denudačným zrezom boli v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste odkryté ložné ako aj dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov. V centrálnej časti hrasti prevládajú ložné intrúzie v podobe sillov a lakolitov ktoré prenikajú pri rozhraní medzi vulkanickým komplexom a horninami podložia ako aj v rámci spodnej stratovulkanickej stavby. Ložné intrúzie s plochou niekoľko km2 dosahujú hrúbku až 100 m. Vyznačujú sa zrnitým vývojom základnej hmoty. Zrnitosť základnej hmoty je výraznejšia s narastajúcou hĺbkou umiestnenia intrúzií.
Dajky vystupujú ako individuálne telesá, častejšie však tvoria dajkové roje. Šírka dajok kolíše od niekoľko metrov do 100 m, dĺžka od niekoľko desiatok metrov do 1,5 km. Jednotlivé dajky a dajkové roje sú orientované prednostne v smere SSV-JJZ V menšej miere v smere S-J až SSZ-JJV. Úklon dajok je prevažne v smere od centrálneho bloku. Dajky v niektorých prípadoch prenikajú ložnými intrúziami čo poukazuje na ich relatívne mladší vek vzhľadom k telesám ložných intrúzií. Vznik dajok a ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov spadá do obdobia formovania kaldery (Konečný 1970) a spája sa s poklesmi odlúčených podpovrchových blokov do vrchných úrovní magmatického rezervoáru. Pri odlúčení a poklese bloku vzniká nad jeho vrchným okrajom volný priestor, ktorý následne vyplní vystupujúca magma. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniká teleso ložného typu – sill alebo lakolit. Naproti tomu magma vystupujúca po zlomoch pri okrajoch centrálneho bloku tuhne a kryštalizuje v podobe dajok.
Dajka kremito dioritového porfýru v lome pri Jergištolni – zloženie a textúry.
Hornina je hruboporfyrická, tmavozelenej farby (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 4-6 mm, amfibol do 5-6 mm, biotit do 4-5 mm. Ojedinelé sú zrná kremeňa. Základná hmota je zložená z nepravidelných (allotriomorfných) drobných zŕn kremeňa a draselných živcov ktoré prevládajú nad zrnami plagioklasu, amfibolu a biotitu. Tmavé výrastlice a zrná v základnej hmote sú sčasti chloritizované, živce sú sericitizované. Odlučnosť je hrubobloková až hrubostĺpcová , orientovaná zhruba kolmo na priebeh dajkového telesa. Stĺpcová odlučnosť tohoto typu vzniká pri chladnutí a kryštalizácii magmatického telesa. V dôsledku zmenšovania objemu telesa pri jeho kryštalizácii dochádza k vnútorným napätiami, ktoré sa vyrovnávajú vznikom siete pravidelných puklín vymedzujúcich jednotlivé stĺpce – vzniká stĺpcová odlučnosť. Orientovaná stĺpcová odlučnosť je kolmá na okraje chladnutia dajkového telesa (kolmo na steny pri okraji dajok).
Celková dĺžka dajky dosahuje dĺžku 1,5 km pri maximálnej šírke do 120 m.
Opustený lom v doline Jergištolňe
GPS: 48.476634, 18.907341 [48° 28' 35.88'', 18° 54' 26.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-07)
BAZÁLNE SÚVRSTVIE SPODNEJ STRATOVULKANICKEJ STAVBY
Bazálne súvrstvie je obnažené denudačným zrezom na viacerých miestach v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste v blízkosti styku hornín vulkanického komplexu s podložím. V tomto prípade sa nachádza bazálne súvrstvie v blízkosti sedimentov paleogénu, ktoré tvoria jeho bezprostredné podložie. Sedimenty paleogénu predstavujú nesúvislé denudačné zvyšky uložené v depresiách na povrchu mezozoických hornín a tieto sú uložené na starších horninách kryštalinika. Bazálne súvrstvie tvorené brekciami, konglomerátmi a pieskovcami je uložené na sedimentoch paleogénu tak aj na starších horninách kryštalinika a paleozoika. V nadloží bazálneho súvrstvia sú uložené horniny štiavnického stratovulkánu tvorené v tejto oblasti striedaním lávových prúdov s vulkanoklastickými horninami. V tejto oblasti sú to epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Stratovulkanický komplex je prenikaný dajkami kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko.
Zloženie bazálneho súvrstvia.
Bazálne súvrstvie v menšom opustenom lome reprezentuje poloha zlepencov a pieskovcov postihnutá intenzívnou hydrotermálnou premenou – propylitizáciou. Táto premena silne zastiera pôvodný charakter sedimentárnej horniny. Sedimentárna hornina je touto premenou silne spevnená až homogenizovaná a pôvodný klastický charakter je takmer nezreteľný. Pri pozornejšom skúmaní je však možné rozoznať jednotlivé úlomky často silne zaoblené až charakteru drobných konglomerátov. Prevláda opracovaný andezitový materiál (obliaky s priemerom 2-5 cm) tvorené pyroxenickým a amfibolicko-pyroxenickým andezitom. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj obliaky hornín podložia (horniny kryštalinika, mezozoika a paleogénu). Základná hmota (matrix), ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je stredno až hrubozrnná účinkom propylitizácie silne spevnená. Pôvodná textúra klastickej horniny je propylitizáciou do značnej miery zotrená. Bazálne súvrstvie tvorené drobnými konglomerátmi a pieskovcami poukazuje na sedimenty riečneho – fluviálneho typu. Ďalšie odkryvy bazálneho súvrstvia vystupujú východne od Sklených Teplíc (dolina Kamenná v severovýchodnej časti hráste), kde je súvrstvie zastúpené propylitizovanými pieskovcami s polohami drobných zlepencov a tufizitovými brekciami. Odkryvy podobnej litológie sú aj v centrálnej časti hráste v Richňavskej doline pri Zlatne. V juhozápadnej časti hráste v blízkosti výstupu podložia na povrch (východne od obce Uhliská) bazálne súvrstvie reprezentuje poloha epiklastických vulkanických pieskovcov uložených v riečno-jazernom prostredí. Banskými prácami v oblasti Banskej Štiavnice boli na báze vulkanického komplexu tiež zistené jemnozrnné sedimenty s polohami lignitov.
Rekonštrukcia paleoprostredia v období pred vznikom spodnej stratovulkanickej stavby štiavnického stratovulkánu.
V oblasti Jergištôlne a Sklených Teplíc bolo prostredie v ktorom sa ukladali prevažne riečne sedimenty (týmto územím pretekala rieka). Sedimenty s polohami lignitov zistené banskými prácami pod Banskou Štiavnicou poukazujú na močiarno-jazerné prostredie, ktoré sa tu vyvíjalo v období spodného bádenu. Nie je možné vylúčiť, že močiarno-jazerné prostredie bolo s touto riekou spojené. Sedimenty v okolí Uhlísk na báze vulkanického komplexu svedčia podobne o existencii jazerného prostredia v tejto oblasti. Uvedené poznatky umožňujú niektoré závery o povahe paleoprostredia v období bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu. V severnej časti Štiavnických vrchov bol v tomto čase evidentne členitý horský reliéf, ktorý v smere na juh prechádzal do rovinatejšieho terénu. Riečne toky smerujúce na juh napájali systém prietočných jazier a močiarov, prípadne vyúsťovali na pobreží do morského prostredia, ktoré v období bádenu zaplavovalo južné časti nášho územia.
Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie
GPS: 48.47828, 18.9019 [48° 28' 41.81'', 18° 54' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štianvica (Objekt: 2G-1-06)
Zastávka: 3/01
Sedimenty paleogénu na tejto lokalite sú súčasťou horninového komplexu spolu s horninami paleozoika a mezozoika, ktorý tvorí podložie neovulkanických hornín štiavnického stratovulkánu.
Rozšírenie paleogénnych sedimentov v podloží stredoslovenských Neovulkanitov:
Paleogénne sedimenty v podloží stredoslovenských neovulkanitov sú rozšírené nesúvislé, tvoria len denudačné zvyšky pôvodne rozsiahlejších sedimentárnych súvrství uložených morskými transgresiami (záplavami) v oblasti stredného Slovenska v období paleogénu. Relatívne v súvislejšom a väčšom rozsahu sa tieto sedimenty zachovali v podloží neovulkanitov v severnej časti v priestore medzi Banskou Bystricou a Handlovou, kde sčasti vystupujú na povrch pri východnom a západnom okraji Kremnických vrchov a východne od Handlovej. Ich prítomnosť v podloží neovulkanitov v oblasti Krupinskej planiny a v severnej časti Pliešovskej kotliny (v oblasti Ostrej Lúky) bola zistená hlbokými vrtmi GK-4 a GK-8.
Paleogénne sedimenty v centrálnej časti Štiavnických vrchov.
V oblasti hodrušsko-štiavnickej hrasti sedimenty paleogénu sú zachované len útržkovité a nesúvislé. Denudačné zvyšky sedimentov vystupujú pri západnom okraji Vyhní, v oblasti chrbtu Ostružia (k. 601) východne od Vyhní, v doline Handerlová jv. od Sklenných Teplíc a na tejto lokalite pri Jergištôlni.
Litológia paleogénnych sedimentov.
Sedimenty paleogénu v povrchovom odkryve v bočnej dolinke severne od Jergištolne tvoria drobné až hrubé zlepence a pieskovce. Prevládajú obliaky mezozoických karbonátových hornín (vápence a dolomity, zriedkavejšie sú prítomné obliaky kremencov a kryštalinika. Základná hmota, ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je piesčitejšia až piesčito-ílovitá, hnedá až načervenalá, prípadne sivozelená. Pieskovce tvoria vložky až polohy v zlepencovom súvrství. Pri Vyhniach sú prítomné vápnitejšie vrstvy s faunou numulitov. Konglomerátové súvrstvie predstavuje bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku.
Paleogénne sedimenty v Štiavnických vrchoch boli uložené počas morskej transgresie.
Vrstevný sled paleogénnych sedimentov je výsledkom postupnej transgresie mora na predtým vynorené územie. Postupnosť transgresie mora je príčinou toho, že jednotlivé faciálne vývoje nie sú na celom území Slovenska súveké. V dôsledku erózie sa v oblasti štiavnických vrchov zachovala len časť vrstvového sledu, najmä bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku v podobe zlepencov, brekcií a pieskovcov.
Morské transgresie na území južného Slovenska v období neogénu.
V nasledujúcom období počas spodného neogénu postupovali na území Slovenska morské záplavy, ktoré uložili mocnejšie súvrstvie sedimentov v oblasti Ipeľskej kotliny a sčasti v južnej časti Krupinskej planiny. V obmedzenom rozsahu sú neogénne sedimenty zistené aj v okolí Handlovej. Naproti tomu v centrálnej časti Štiavnických vrchov a v širšej oblasti Banskej Štiavnice, sedimenty staršieho neogénu nie sú prítomné. S tohoto je možné usúdiť, že táto oblasť bola v období spodného neogénu mimo dosah morských záplav alebo sedimenty sa tu uložili a boli následne v dôsledku celkového výzdvihu tejto oblasti denudáciou odstránené. Denudácia postihla aj staršie paleogénne sedimenty (zostali z nich len zvyšky). V severozápadnej časti hrasti v hodrušskej oblasti došlo po ich odstránení až k obnaženiu podložných mezozoicko-paleozoických hornín vrátane hornín veporického kryštalinika. Sedimenty paleogénu sa zachovali len v obmedzenom rozsahu pri Vyhniach a v doline Handerlovej (juhovýchodne od Sklených Teplíc). V období spodného bádenu bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu v centrálnej časti Štiavnických vrchov boli ukladané sedimenty v riečnom a močiarno-jazernom prostredí. V južnej časti Štiavnických vrchov v tomto čase prebiehali extrúzie granatických andezitov. Južná časť nášho územia v období spodného bádenu bola zaplavená novou morskou transgresiou, ktorá postúpila do priestoru dnešných južných okrajov Štiavnických vrchov.
Kremito-dioritový porfýr, dajka
GPS: 48.477989, 18.902525 [48° 28' 40.76'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-05)
V opustenom lome severne od Jergištôlne je odkryté teleso kremito-dioritového porfýru. Hornina je tmavozelená (propylitizovaná) hruboporfyrická. Výrastlice tvorí plagioklas 2-3 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit 2-5 mm. Tmavé výrastlice sú premenené, chloritizované. V dôsledku intenzívnej premeny a zvetrávania sa hornina rozpadá. Lokálne je pozorovaná silicifikácia. V pravej časti silne zasuteného a zahlineného lomu sú náznaky subhorizontálnej stĺpcovej odlučnosti, ktoré poukazujú na okrajové časti dajkového telesa.
Mezozoikum, vápence, dolomity
GPS: 48.4784, 18.89837 [48° 28' 42.24'', 18° 53' 54.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-04)
Na konci trasy náučno-turistického chodníka sa opäť stretávame s horninami predvulkanického podložia v podobe mezozoických kremencov a kremitých bridlíc spodného triasu. Horniny predvulkanického podložia vychádzajú na povrch v čiastkovom vyzdvihnutom bloku (šobovský blok) vo východnej časti hrasti.
Podložie štiavnického stratovulkánu.
Po sformovaní hodrušsko-štiavnickej hrasti v podobe asymetrického bloku s úklonom k juhovýchodu nasledovalo obdobie intenzívnej denudácie jej vrcholových častí. Postupne boli z jej vrcholovej oblasti odstránené horniny sarmatského vulkanizmu, ktoré tvorili vrchnú stratovulkanickú stavbu, vrátane horninovej výplne kaldery. Denudácia zasiahla až do stredných a nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby (vo východnej štiavnickej časti hrasti. V dôsledku asymetrického výzdvihu, ktorý bol intenzívnejší v západnej (hodrušskej) časti hrásti, erózia tu odstránila aj spodnú stratovulkanickú stavbu a v rozsiahlej miere obnažila paleozoicko-mezozoické horniny predvulkanického podložia. Výskumnými prácami v tejto oblasti sa potvrdila pomerne zložitá stavba horninových komplexov tohoto predvulkanického podložia.
Intruzívne teleso dioritu
GPS: 48.4782, 18.89515 [48° 28' 41.52'', 18° 53' 42.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-05)
Subvulkanické intruzívne telesá reprezentujú tu časť magmy, ktorá po výstupe z magmatického rezervoáru nachádzajúceho sa hlboko pod vulkánom (5-15 km) nedosiahla povrch ale umiestnila sa v prostredí hornín v jeho podloží využívajúc pritom priaznivé litologické rozhrania medzi horninami. V tomto prostredí magma utuhla a kryštalizovala v podobe intruzívnych telies. Subvulkanické intrúzie vznikajú pod vulkánmi často v značnej hĺbke. V prípade súčasných vulkánov sú skryté pod ich stavbou. K obnaženiu intrúzií na povrchu dochádza výnimočne a to až po dlhom období (často až po miliónoch rokov) kedy erozívny zrez, odstráni povrchovú vulkanickú stavbu a odkryje podpovrchovú intravulkanickú úroveň, prípadne až subvulkanickú úroveň. Výnimočný prípad nastal v prípade štiavnického stratovulkánu a to v dôsledku výzdvihu hrásťového bloku v oblasti centrálnej vulkanickej zóny v závere vulkanickej činnosti. Intruzívne teleso dioritového zloženia sa nachádza na našej zastávke.
Odkryv pyroxenického andezitu
GPS: 48.48278, 18.8997 [48° 28' 58.01'', 18° 53' 58.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-04)
V záreze poľnej cesty odbočujúcej vľavo cez roklinu je odkryv v dĺžke cca 7 m a výške 1-2 m. Hornina je drobno až stredno porfyrická. Tmavozelená (propylitizovaná). Odlučnosť je bloková podľa plôch 120SE/70; 280NW/50; 60EN/55 (smery sklonov). Andezit je silne propylitizovaný a tektonicky postihnutý. Vyššie v smere poľnej cesty ku kóte 712 pokračujú plošné odkryvy premenených andezitov so striedaním pásiem intenzívnej a menej intenzívnej hydrotermálnej premeny (propylitizácie).
Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny
GPS: 48.48034, 18.90017 [48° 28' 49.22'', 18° 54' 0.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-03)
Skôr než začnete vystupovať poľnou cestou do sedla pod Širokým vrchnom, dovoľte niekoľko informácií o geologickej stavbe v tejto časti hodrušsko-štiavnickej hrasti. V nadloží bazálneho súvrstvia je uložený stratovulkanický komplex spodnej stavby budovaný prevahou lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a pyroxenických andezitov (posledné sú častejšie vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby). Lávové prúdy sa striedajú so zriedkavejšími polohami vulkanoklastických hornín v podobe brekcií-konglomerátov a pieskovcov. V pokročilejšom období vývoja spodnej stavby sa v jej centrálnej zóne umiestnili početné ložné intrúzie andezitových porfýrov v podobe sillov a lakolitov. V predmetom území je to najmä teleso pyroxenického andezitového porfýru bohatého na augit, umiestnené vo vyššej úrovni stratovulkanickej stavby. V mladšom období v štádiu vývoja kaldery bola spodná stavba poklesnutá v podobe kalderového bloku a preniknutá početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov (zastávka č.1 a bod LGS 2G-2-05) a ložnými intrúziami. Horniny spodnej stavby boli v tomto období intenzívne hydrotermálne premenené – propylitizované.
V záverečnom štádiu vývoja (5. etapa) kedy došlo k výzdvihu centrálneho bloku a sformovaniu hodrušsko-štiavnickej hraste boli horniny spodnej stavby podrobené tlakom a drveniu, najmä pozdĺž zlomov rozčleňujúcich hrasť na systém dielčích čiastkových segmentov. Zlomy smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli využité pri výstupe hydrotermálnych roztokov a vzniku rudných žíl. Hydrotermálnymi procesmi boli horniny v bezprostrednom okolí rudných žíl postihnuté intenzívnymi premenami okoložilného typu. Nasledujúcou denudáciou došlo k odstráneniu hornín kalderovej výplne a mladších komplexov sarmatského veku. Podstatne sa znížila aj hrúbka spodnej stavby a v extrémnejšie vysunutých blokoch erózia odhalila horniny predvulkanického podložia vrátane dioritovej intrúzie (východne od Šobova a v doline Jergišolne ). Procesy hydrotermálnych premien ako aj ich produkty sú detailnejšie rozoberané v prípade lokalít Svätotrojičného náučného chodníka ŠB-02. Na tomto mieste uvedieme len skrátený výklad.
Propylitizácia – premena hornín.
Horniny v oblasti bansko-štiavnického rudného poľa sa vyznačujú nazelenalým až modrozeleným sfarbením. To bol aj dôvod prečo už v období stredoveku bol v baníckej praxi pre ich označenie zaužívaný termín „grünstein“ (zelený kameň). Po rozpoznaní ich vulkanickej povahy bol ich názov geológmi 18. storočia rozšírený na „grünstein trachyt“ (vtedajší trachyt odpovedá dnešnému andezitu). F. Richthofen, významný bádateľ 18. storočia počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici použil pre uvedené horniny bansko-štiavnického rudného poľa termín „propylit“. Horniny ním označené ako propylity považoval za produkt erupcií magiem bohatých na vodu (priblížil sa tým k chápaniu úlohy vody v hydrotermálnych procesoch). Hoci sa neskôr ukázalo, že „propylity“ sú výsledkom mladších procesov nasledujúcich až po vzniku horniny (u nás sa o uvedený poznatok zaslúžil najmä prof. M. Kuthan) termíny „propylit“ a „propylitizácia“ vošli v medzinárodnú známosť a sú dnes v celosvetovom merítku používané pre označenie určitého druhu hydrotermálnej premeny hornín. Pod propylitizáciou dnes rozumieme pôsobenie mierne kyslých fluid (plynných a kvapalných) nasýtených CO2 a H2S na vulkanické horniny pri zvýšených teplotách. V horninách pritom dochádza k čiastočnému až úplnému rozkladu tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) s obsahom Fe zložky. Táto zložka je využitá pri tvorbe sekundárnych minerálov skupiny chloritov (odtiaľ hornina nadobúda zelené sfarbenie). Uvedená premena je sprevádzaná albitizáciou plagioklasov a vznikom ďalších sekundárnych minerálov ako sú epidot, minerály skupiny karbonátov, pyrit, sekundárny kremeň a ďalšie.
Okoložilné premeny.V priebehu tvorby rudných žíl rudonosné fluida okrem rudnej zložky obsahujú tiež H2S, CO2, SO2, ClF. Tieto roztoky pôsobili na okolné horniny a výsledkom sú pásma hydrotermálnych premien sprevádzajúcich rudné žily. Tieto premeny v bansko-štiavnickom regióne opísal J. Forgáč (1966), ktorý rozlíšil premeny typu adularizácie (draselná metasomatóza so vznikom draselných živcov - adulárov), argilitizácie (vznik minerálov ílovej skupiny illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikácie (agregáty zŕn kremeňa). Nové skupiny minerálov (sekundárne minerály) nahrádzajú pôvodné horninotvorné minerály, výrastlice plagioklasov, pyroxénov, amfibolu a biotitu, tak aj minerály vznikajúce v štádiu propylitizácie. Zóny okoložilných premien sa vyznačujú svetlými farebnými odtieňmi (sivobiela, žltá, okrová) a v minulosti boli dôležitým kritériom pri vyhľadávaní rudných žíl bansko-štiavnického rudného poľa.
Horniny spodnej stavby, intrúzie a hydrotermálne premeny na trase chodníka BŠ-01.
V priebehu výstupu poľnou cestou do sedla od Širokým vrchom po trase chodníka sa budete stretať s horninami spodnej stratovulkanickej stavby preniknutej početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov. Horniny spodnej stavby reprezentujú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity a andezitové porfýry. Tieto horniny sú drobnoporfyrické (výrastlice plagioklasov a pyroxénov sú do 1-2 mm), tmavozelené, propylitizované. Andezitové porfýry, ktoré predstavujú ložné intrúzie sú jemnozrnnejšie.
Dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov, ktoré prenikajú cez spodnú stavbu poznáte ľahko, sú to horniny hruboporfyrické (plagioklas, amfibol a biotit dosahujú 4-5 mm), zvetrávaním nadobúdajú svetlozelené odtiene.
Pásma intenzívnych premien s prejavmi argilitizácie so vznikom ílových minerálov (illit, kaolinit, montmorillonit), sa vyznačujú svetlým okrovým až žltobielym sfarbením.
Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.48509, 18.89519 [48° 29' 6.32'', 18° 53' 42.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-0-01)
Z vrcholu južne pod Studeným vrchnom sa pred Vami otvára panoramatický výhľad na juhovýchodnú časť Štiavnických vrchov. Horský reliéf v popredí panoramatického výhľadu je súčasťou východného okraja hodrušsko-štiavnickej hrasti – rozsiahleho bloku vyzdvihnutého v oblasti kaldery v záverečnom štádiu vývoja štiavnického stratovulkánu. Hlbokým erozívnym zrezom bola v tejto časti hraste odstránená kalderová výplň, vrátane vrchnej stratovulkanickej stavby, pričom došlo k odkrytiu nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. V extrémne vysunutom čiastkovom bloku na svahu Malého Šobova (k. 836) denudačný zrez odhalil horniny predvulkanického podložia tvorené mezozoickými horninami v podobe spodnotriasových kremencov a strednotriasových vápencov a dolomitov. Horniny paleogénu vystupujúce v doline Jergištôlne (zastávka č.3) nie sú z tohoto pohľadu viditeľné. Spodnú stratovulkanickú stavbu bádenského veku (v popredí panorámy) uloženú na horninách predvulkanického podložia tvoria lávové prúdy pyroxenického a amfibolicko-pyroxenických andezitov, striedané občas polohami vulkanoklastických hornín. Epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty vystupujú na svahoch a v oblasti plochého vrcholu Širokého vrchu (k. 777) v ľavej časti panorámy.
V pokročilejšom období vývoja bádenského stratovulkánu prenikali v jeho centrálnej časti cez spodnú stavbu početné ložné intrúzie andezitových porfýrov. Jedno s týchto telies – pyroxenický andezitový porfýr (typ Tanád) tvorí oblasť vrcholku kde sa nachádzate, ako aj svahy v ľavej a pravej časti v popredí panorámy. Do záverečného štádia vývoja 1. etapy patrí aj vznik subvulkanického intruzívneho komplexu granodioritu a dioritu umiestneného v prostredí hornín predvulkanického podložia. Dioritové teleso je odkryté vo vyšších úrovniach svahu pod Malým Šobovom (k. 836).
Predzvesťou vývoja kaldery v dôsledku prvých poklesových pohybov bol vznik depresie vo vrcholovej časti vulkánu s jazerným prostredím (2. etapa). Výsledkom sedimentácie v tomto prostredí sú polohy ílovcov a siltovcov s vložkami lignitov (červenostudnianske súvrstvie) vystupujúce v odkryvoch pod vrchom Kalvária (stredná časť panorámy). Nasledujúce mohutné erupcie popolovo-pemzových tufov, efúzie a extrúzie láv biotiticko-amfibolických andezitov zaplňovali priestor klesajúcej kaldery v hrúbke 350-500 m. Horniny vo výplni kaldery (studenská formácia) sa nachádzajú v rámci panoramatického výhľadu vľavo od Kalvárie v oblasti depresie a budujú tiež horské hrebene s vrcholmi Anderloch (k. 810) – Skalka (k. 882) – Tri kamene (k. 834) – Strela (k. 840) – Marcička (k. 738). Výplň kaldery je z vonkajšej strany voči spodnej stratovulkanickej stavbe obmedzená kalderovým zlomom (úsek medzi Sv. Antonom a Anderlochom).
Do obdobia vývoja kaldery spadajú tiež ložné intrúzie a dajky kremenno-dioritových porfýrov, ktoré prenikali v podpovrchovej úrovni cez horniny klesajúceho kalderového bloku. Tieto intrúzie sú odkryté v oblasti brekcie s kótou 836 (Malý Šobov) a jeho východného svahu. Mocná ložná intrúzia biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (typu Paradajs), ktorá sa umiestnila pri báze kaldery, vystupuje v oblasti Šobova (k. 888) a hrebeňa s kótou 851 v pravej časti panorámy. Vrchnú stratovulkanickú stavbu sarmatského veku reprezentujú zvyšky lávových prúdov uložené na spodnej stratovulkanickej stavbe za kalderovým zlomom pokrývajúce vrcholy Breziny (k. 716), Jabloňový vrch (k. 738), k. 711, Káčerky (k. 670), Sásky vrch (k. 712).
Zlomy a zlomové zóny prevažne smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli v záverečnom štádiu jej formovania využité pri tvorbe polymetalických a drahokovových rudných žíl. Tieto rudné žily prenikajú cez spodnú stratovulkanickú stavbu a staršie horniny podložia v pravej časti panorámy (žila Mária Emphagnis, žily Terézia a Bieber).
Morfologicky výrazný vrch Kalvária (k. 749) v strednej časti panorámy tvorí sčasti odkrytý bazaltový nek, ktorý predstavuje prívod k povrchovému bazaltovému vulkánu odstráneného nasledujúcou denudáciou. Vek bazaltového telesa určený radiometrickou metódou je 7,3 milióna rokov, čo odpovedá obdobiu panónu. V pozadí na horizonte sa črtajú siluety vulkanických pohorí Poľany a Javoria prechádzajúce do plochého reliéfu Krupinskej planiny.
Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru
GPS: 48.4846, 18.89107 [48° 29' 4.56'', 18° 53' 27.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-02)
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity).
A – Procesy vzniku ložných intrúzií
V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru. Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2).
B – Pozícia vo vulkanickej stavbe
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs).
C – Charakteristické znaky
Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby.
Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu.
Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia.
Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti. Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.
Propylitizovaný andezitový porfýr
GPS: 48.48307, 18.88519 [48° 28' 59.05'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-03)
Na východnom svahu Ambrózka (k. 794) náučný chodník BŠ-01 prechádza opäť cez oblasť spodnej stratovulkanickej stavby reprezentovanej v tejto časti pyroxenickým andezitovým porfýrom. Spodná stavba je v tejto časti prestúpená viacerými pásmami hydrotermálnych premien charakterizovaných argilitizáciou (s tvorbou ílových minerálov illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikáciou (prekremenenie). Premeny tohoto typu súvisia so vznikom rudných žíl.
Andezitový porfýr je miestami silne tektonicky drvený s pásmami tektonických brekcií.
V dôsledku propylitizácie nadobúda hornina tmavozelené až svetlozelené sfarbenie. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas do 1-2 mm a pyroxény do 1-2 mm sčasti až úplne chloritizované. Spodná stratovulkanická stavba vrátane pyroxenického andezitového porfýru je zo západu utínaná zlomom, podľa ktorého sa tektonicky stýka s dioritovou intrúziou vystupujúcou vo vysunutom bloku čiastkovej hrasti. Trasa náučného chodníka pokračuje k ďalšej zastávke č.7 s dioritovou intrúziou na severnom úbočí masívu Šobova – Haviarky k. 884. Oblasť vrcholu Šobova a Haviarky je budovaná ložnou intrúziou andezitového porfýru typu Paradajs.
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.48034, 18.89069 [48° 28' 49.22'', 18° 53' 26.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia. Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí. Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám. Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Taviareň (Dolná huta)
GPS: 48.437138, 18.922322 [48° 26' 13.7'', 18° 55' 20.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova taviarne Dolnej huty ako technická pamiatka mimo zónu mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú podľa tohto zdroja datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2731/1.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Východ žily Špitaler v centre mesta
GPS: 48.459388, 18.893683 [48° 27' 33.8'', 18° 53' 37.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler vychádza na povrch v centre mesta Banská Štiavnica práve tu, kde sa nachádzame, v blízkosti Kostola sv. Kataríny postaveného v r. 1443 – 1491 (slovenský kostol od r. 1658). Podľa historických údajov východy žily Špitaler nielen na Glanzenbergu (jv. časť vrchu Staré mesto, 793 m n. m.), ale aj tu, v údolí potoka Štiavnica, sa začali povrchovo dobývať už pred naším letopočtom (Kelti, neskôr galskí Kotíni). V 12. storočí (1141 – 1162) pozvaní nemeckí kolonisti našli na týchto miestach už slovenskú osadu s názvom Štiavnica. Bola najvýznamnejšia z okolitých baníckych osád. Prevzali jej názov v podobe „Schemnitz“. V priebehu druhej polovice 12. storočia prebudovali osadu na veľké a významné mesto „Schebnyzbana“ (spojenie s osadami na Glanzenbergu a na východoch žily Špitaler a Grüner), ktoré malo už okolo roku 1230 dva veľké trojloďové románske chrámy.
V dôsledku nástupu nových technológií v dobývaní rúd a ich spracúvaní východy žily Špitaler na týchto miestach smerujúce do severného a južného svahu údolia potoka Štiavnice boli predmetom intenzívneho podpovrchového a hlbinného dobývania až do 14. – 15. storočia. V týchto miestach centra mesta neexistovala v tých časoch súvislá mestská zástavba. Tento priestor slúžil na ťažbu a spracúvanie rúd, a to nielen zo žily Špitaler, ale aj zo žíl Bieber a Terézia. Komplexná zástavba centra mesta na základe veľkolepého projektu so spoločnými základmi začala vznikať až v priebehu 15. storočia.
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Prejavy povrchovej ťažby z dávnej minulosti sú známe na viacerých miestach východu žily na povrch. V centre mesta Banská Štiavnica sú pomerne dobre zachované v severnom svahu údolia potoka Štiavnica (súkromné pozemky) a vedú súvisle až do oblasti najväčších dobývok na Glanzenbergu. V severnom svahu je východ žily Špitaler druhotne zmenený na výraznú depresiu (povrchové vyťaženie rúd z východu žily). Súvisle ju sprevádzajú mohutné prekremenené skalné bralá (andezit) v jej podloží. V južnom svahu sú úplne sanované hustou mestskou zástavbou.
Žila Špitaler v centre mesta sa dobývala od povrchu nepochybne viacerými slednými štôlňami smerujúcimi do oboch strán údolia. Väčšina z nich sa dodnes nezachovala, ale príkladom môže byť štôlňa Michal (nový obzor) v priestore budovy Bergerichtu. Pri postupnom prenikaní ťažby do hĺbky (pod úroveň údolia) veľký význam v centre mesta mala šikmá šachta Kaufhaus vyhĺbená po úklone žily (miesto pred bankou je vyznačené v dlažbe) a dedičná štôlňa Glanzenberg. Z ďalšieho systému otvárkových a ťažobných banských diel, ktoré umožnili dobývať žilu Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica čoraz hlbšie a hlbšie, treba spomenúť šachty Michal (stará a nová), Gregor, Ján, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, Bartolomej a Michal (dopravná). Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (cisára Františka Lotrinského) a Voznická dedičná štôlňa (cisára Jozefa II.)
Žila Špitaler je v priestore centra mesta Banská Štiavnica vyvinutá v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov. Má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ. Aj tu je priemerná hrúbka žily 1,5 m. Mineralizácia vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Žila Špitaler sa smerom na sever a juh od centra mesta vetví na podložnú a nadložnú vetvu. Vrtmi overený hĺbkový dosah zrudnenia v rudnom stĺpe Michal je okolo 700 m po úroveň –100 m n. m.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas prestavby už existujúcich dvoch gotických dómov z 15. storočia na „waldbürgerovský dom ťažiara Fritza von Friedenlieb“ (dnes Štátny ústredný banský archív) na prelome 16. a 17. storočia sa odkryl východ žily Špitaler (najskôr nevyťažené piliere). Zo ziskov z vydobytej bohatej rudy sa zaplatili náklady na jeho výstavbu.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna). V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily Špitaler pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Terézia na Hornej Rovni
GPS: 48.451242, 18.874827 [48° 27' 4.47'', 18° 52' 29.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (2MŽ-1-07)
Žila Terézia v oblasti Banskej Štiavnice veľmi výrazne vychádza na povrch najmä na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve v priestore historickej šachty Terézia.
Žila Terézia patrí po žilách Špitaler a Bieber k najdlhším (6,5 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj ona sa musela dobývať už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť pod Tanádom a Paradajsom). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne v blízkosti najstarších povrchových dobývok už aj niektoré osady (Horná Roveň).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. V okolí jednej z najstarších šácht, šachty Terézia (845 m n. m.) (obr. 14ž) dobývanie dosiahlo do roku 1650 úroveň krátkej štôlne Klinger (706 m n. m.) a neskôr úroveň dedičnej štôlne Bieber (594 m n. m.). Do roku 1840 dobývanie dosiahlo úroveň Svätotrojičnej štôlne (555 m n. m.) a v roku 1909 sa dobývanie nad týmto obzorom skončilo.
Postup dobývania v smernom a hĺbkovom rozsahu umožnili ďalšie otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Baptista Eisenseil, Pavol, Weiden, Amália, Mohr, Alžbeta, Michal, Nová, Ferdinand (slepá) – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), 1., 2. a 3. obzor šachty Terézia, Gregor, Rozália, Šmintorín (Schmidterin), Matej, Cecília, Dolná Bärentatzen, Schabab, Valašská, Horná Juraj a Ján Baptista. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali štôlne – dedičná Michal, dedičná Bieber, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František), dedičná Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Preskúmanosť a dobývanie žily Terézia zaznamenali v 20. storočí veľký rozvoj. V oblasti rudného stĺpa Michal sa dosiahla hĺbková úroveň 100 m n. m. (II. hĺbkový obzor). Tu sa banská činnosť na žile Terézia, ako posledná na ložisku Banská Štiavnica, v rokoch 1994 – 1995 definitívne skončila.
Žila Terézia patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k značne rozvetveným rudným žilám (obr. 15ž). Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa významnejšie žilné vetvy – Nadložná, 1. a 3. Podložná, Himber, Pavol a Olovená. Významné je aj jej „spojenie“ so žilou Bieber v južnom priestore šachty Terézia a následné zaniknutie prostredníctvom vzniku štruktúr „konského chvosta“.
Hlavná žila Terézia má severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východ. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesového charakteru.
Priemerná hrúbka hlavnej žily Terézia je 1,5 m a Nadložná žila dosahuje hrúbku 4,5 m. Mineralizácia žily Terézia vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Piarg, Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je 600 – 700 m (po úroveň 100 m n. m.).
Žila Terézia je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) a v prostredí dioritu a hornín podložia.
Rudná výplň žily Terézia bola v podpovrchových úrovniach južnej a severnej časti ložiska odlišná. Predpokladá sa, že Au-Ag zóna bola v severnej časti (na rozdiel od južnej) erodovaná (odstránená zvetrávaním terénu). V južnej časti (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd, ktoré však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala práve na žilnej štruktúre Terézia. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Terézia môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit, akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie rôzne sfarbený kremeň (ametyst) (obr. 11ž), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt (obr. 20ž) , rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit, sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (v závislosti rôznych podmienok vzniku).
V roku 1986 rudy vo všetkých dostupných častiach žily Terézia pri jej hrúbke 1,2 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 1,1 – 1,9 %, Zn 1,8 – 3,0 %, Cu 0,2 – 0,3 %, Ag 10,4 – 14,6 g/t, Au 0,20 – 0,28 g/t.
Minerálny prameň v šachte František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html
Prameň minerálnej vody vyviera na šachte František v úrovni IV. obzoru v juhozápadnej časti Štiavnického rudného obvodu. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 48 - 48,5oC. Minerálna - termálna voda sa nevyužíva.
Minerálny prameň Kyslá
GPS: 48.17487, 18.8428 [48° 10' 29.53'', 18° 50' 34.08'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza západne od obce Hontianske Moravce, cca 1,5 km juhovýchodne od kóty 157,6; vľavo od poľnej cesty. Bol zachytený v roku 1962 kopanou studňou, vystuženou betónovými skružami. Je povrchovo veľmi znečistený. V budúcnosti predstavenstvo obce uvažuje o zvedení prameňa bližšie k prístupovej ceste a vybudovaní prelivovej vázy. Voda sa môže využívať na pitné účely.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Studňa s minerálnou vodu v obci
GPS: 48.170862, 18.879920 [48° 10' 15.1'', 18° 52' 47.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza priamo v obci pred vežičkou. Bol zachytený kopanou studňou. Je zakrytý betónovým krytom. Prameň postupne strácal na výdatnosti, až zanikol.
Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3
GPS: 48.166645, 18.875544 [48° 9' 59.92'', 18° 52' 31.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpeľov, v krytej nádrži. Voda z vrtu je odvádzaná do akumulačných nádrží, stadiaľ sa rozvádza do bazénov v kúpeľoch a do pitnej vázy. Vrt S – 3 predstavuje jediný zdroj pre kúpele Dudince. Voda sa používa na kúpeľné a rehabilitačné účely.
Vrt minerálnej vody Mier S-5
GPS: 48.166623, 18.875748 [48° 9' 59.84'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html
Vrt S – 5 (ZV – 72) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre pokles hladiny vody a veľmi malú výdatnosť sa vrt nevyužíva. Bol zlikvidovaný tamponážou.
Vrt minerálnej vody S-5/A
GPS: 48.166571, 18.875748 [48° 9' 59.66'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html
Vrt sa nachádzal v areáli kúpeľov, v tesnej blízkosti starého vrtu S – 5 (ZV – 72). V súčasnosti sa nevyužíva, ale slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-1
GPS: 48.166724, 18.874450 [48° 10' 0.21'', 18° 52' 28.02'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska, cca 10 m juhozápadne od bazéna. Zatiaľ je nevyužívaný, slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-2
GPS: 48.167249, 18.875088 [48° 10' 2.1'', 18° 52' 30.32'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska cca 30 m severozápadne od bazéna. V súčasnosti je vrt uzavretý. Slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Prameň Banky
GPS: 48.48049, 18.85919 [48° 28' 49.76'', 18° 51' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banky
655 m n.m.
rúrka, výdatný
Podparadajský prameň
GPS: 48.46103, 18.88408 [48° 27' 39.71'', 18° 53' 2.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
717 m n.m.
upravený prameň pri posledných domoch Ulice pod Paradajsom
Piargská brána - cintorín
GPS: 48.45522, 18.89258 [48° 27' 18.79'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
650 m n.m.
vodný zdroj na mestskom cintoríne
Veľký Kolpašský tajch - studnička I.
GPS: 48.45192, 18.97617 [48° 27' 6.91'', 18° 58' 34.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Veľký Kolpašský tajch - studnička II.
GPS: 48.45187, 18.97944 [48° 27' 6.73'', 18° 58' 45.98'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Tatárskou lúkou
GPS: 48.4063, 18.86777 [48° 24' 22.68'', 18° 52' 3.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
878 m n.m.
Studnička na chodníku na Sitno, pod Tatárskou lúkou.
Starohorská studňa
GPS: 48.28194, 18.91317 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 47.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Starohorská studňa
295 m n. m.
kohútik s pitnou vodou na parkovisku pred kostolíkom
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.4801, 18.89115 [48° 28' 48.36'', 18° 53' 28.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-01)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia.
Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí.
Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám.
Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Východ žily Terézia pod Paradajzom
GPS: 48.45762, 18.87879 [48° 27' 27.43'', 18° 52' 43.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-03)
Žila Terézia (hlavná) vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule, a to veľmi impozantným spôsobom. Okrem rozsiahlych povrchových dobývok na hlavnej žile a jej nevydobytých častí (ponechané piliere) sú tu na jv. svahu vrchu Paradajs (939 m n. m.) miestami sledovateľné aj východy jej nadložnej vetvy.
Aj túto lokalitu východu žily Terézia na povrch možno zaiste spájať s počiatkami baníctva ešte pred naším letopočtom. Veľmi prekremenená a brekciovitá výplň rudnej žily odolná proti zvetrávaniu s viditeľnými sulfidickými minerálmi a ich oxidmi svojím vzhľadom nepochybne zaujala prvých hľadačov a prospektorov drahých kovov. Už v 11. storočí pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach staré povrchové dobývky. Kolonisti ich pomenovali ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na území so zmijami). Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Matej, Mohr-Cherubin, Rozália, Schmidtenrinn (dnes Šmintorin), Gregor a Svätotrojičná a šachty Mohr, Weiden a Terézia. Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na ryhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmitten Rinn bolo v 15. storočí podfárané viacerými štôlňami. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej. Neskôr v roku 1580 bola prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Amália, Ondrej, Alžbeta, Maximilián, Michal a na Novej šachte, ale aj na otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František, alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta v 80. rokoch 20. storočia. V podpovrchových úrovniach sa ťažili nevyťažené rudné celky s vyšším obsahom zlata. Posledné prieskumné práce v podpovrchových úrovniach rudného stĺpu s názvom Barytový z novovyrazenej prieskumnej štôlne Terézia sa skončili v roku 1994.
Od hlavnej žily Terézia v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica odbiehajú viaceré nadložné vetvy. Hlavná žila Terézia má sv. smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východu. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesovo-prešmykového charakteru. Zrudnenie vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Terézia aj v týchto miestach v podpovrchových úrovniach je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch.
V južnej časti žily Terézia (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd. Tie však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“, „dobré, ale aj stupové“ a „stupové“ na úpravárenské spracovanie. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit a akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň, rôzne sfarbený (ametyst), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt, rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit a sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný iným žilám. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (rôzne podmienky vzniku).
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (200 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule (pohyb po trase je na vlastné nebezpečenstvo)!
Uvidíte časť rozsiahleho areálu povrchových dobývok „Grube auf der Rinne“ (baňa na ryhe) na východoch žily Terézia. Nimi žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Určitá časť žilnej výplne zostala dodnes nevyťažená (ochranné piliere pri dobývaní).
Východ žily Bieber v Starom meste
GPS: 48.46539, 18.89328 [48° 27' 55.4'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-04)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule. Nachádza sa vo výraznom sedle kóty Staré mesto (793 m n. m.).
Pri pohľade na blízke východné okolie tejto archeologickej lokality vidíme zvlnený terén a viaceré pingy nachádzajúce sa priamo na východe žily Bieber. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí informačnej tabule, ale aj v jej širokom severnom a južnom okolí. Žila Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje hrúbku až niekoľko metrov.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore kóty Staré mesto ojedinele už aj pred naším letopočtom. Je však pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Špitaler s historickými povrchovými dobývkami (Glanzenberg), vznik tunajšieho osídlenia a názvy tejto lokality ako súčasti vznikajúceho väčšieho mestského útvaru (Bana, Schebnyzbana, Staré mesto).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudného stĺpa Michal (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Mohr-Cherubin, Jozef, dedičná štôlňa Michal a šachty Gábor a Michal.
Najhlbšie úrovne rudného stĺpa Michal na žile Bieber neskôr umožnila preskúmať a dobývať nielen Nová šachta, ale aj otvárkovo-odvodňovacie štôlne – Hodrušská dedičná (František, alebo aj 5. obzor) a Voznická dedičná. Posledné ťažobné práce v tomto rudnom stĺpe sa realizovali v 80. rokoch 20. storočia.
Okrem hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica v priestore rudného stĺpa Michal je v hlbších úrovniach ložiska vyvinutá jej významná podložná vetva s názvom podložná žila Bieber. V južnej časti rudného stĺpa v podpovrchových úrovniach je známa zase nadložná vetva hlavnej žily s názvom Jozef s dĺžkou 300 m.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá s cinoplom a sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber je v týchto miestach v podpovrchových úrovniach vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity, uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté aj metasomatické polymetalické rudy.
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v tejto centrálnej časti ložiska (rudný stĺp Michal) sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, vytvára v prípade žily Bieber v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Na základe toho je možné predpokladať existenciu ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ale len v podpovrchových úrovniach žily, ktorá bola zameraná predovšetkým na zlato-striebornú mineralizáciu.
Ťažené rudy mali v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 % Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler
GPS: 48.4628, 18.89607 [48° 27' 46.08'', 18° 53' 45.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-05)
Žila Špitaler veľmi výrazne vychádza na povrch v oblasti Banskej Štiavnice na viacerých miestach, a to v okolí tajchu Klinger (obr. 8ž) a v oblasti Glanzenbergu (jv. okraj vrchu Staré mesto, 793 m n. m., do 17. stor. nazývaného Glanzenberg). Tu sa dodnes nachádzajú rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať práve v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve tu, na lokalite Glanzenberg (obr. 9ž).
Ložiskový význam žily Špitaler (obr. 7ž) na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou (obr. 21ž). Aj v oblasti Banskej Štiavnice sa dobývala už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť Glanzenbergu, Horná Resla, svahy potoka Štiavnica). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia (1141 – 1162) našli na týchto miestach už viaceré slovenské banícke osady, nazývané Baňa, v priestore Glanzenbergu Staré mesto, Štiavnica v údolí potoka Štiavnica a iné. To bolo základom neskoršieho založenia a názvu väčšej baníckej osady a neskôr mesta Banská Štiavnica (Schemnitz, Selmeczbánya).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty Michal (stará a nová), Kaufhaus, Ján, Gregor, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Michal (nový obzor), Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová a Bartolomej. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
V severnej časti ložiska (severný banský revír), kde sa žila Špitaler vetví na žily Hirschgrund a Siebenweiber, boli významné šachty Viliam, Ferdinand, Mikuláš, Pillersdorf a štôlne Hirschgrund (dolná a horná), Mária Heimsuchung, Dolná Juraj, Dávid (dolná a horná), Karol, Antal, Vyššia Hirschgrund a Jakab. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žíl v tejto časti ložiska zohrali dedičná štôlňa Ferdinand a Belianska dedičná štôlňa.
Keďže ide o jednu z najvýznamnejších žilných štruktúr a zo všetkých žíl je najviac rozvetvená na podložné a nadložné vetvy (viac alebo menej významné odžilky), v stredoveku bola stredobodom veľkého záujmu.
Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli v druhej polovici 20. storočia v okolí šachty Emil hĺbkovú úroveň 200 m oproti Voznickej dedičnej štôlni (12. obzor). V tom období sa banská činnosť na žile Špitaler v centrálnej a severnej časti ložiska Banská Štiavnica postupne končila.
Žila Špitaler patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k najviac rozvetveným rudným žilám. Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa tieto žilné vetvy: Diagonálna, hlavná žila Viliam, 1. a 3. nadložná žila, hlavná žila Michal, 1. nadložná žila Michal, 1., 2., 3. a 4. nadložná žila Špitaler a 2. podložná žila Špitaler.
Hlavná žila Špitaler má sv. smer a sklon 60 – 75º na východ (rovnako aj jej vetvy). Ten sa smerom do južného banského revíru postupne mení na 40 – 60º. Výnimkou je Diagonálna žila so sklonom 50 – 80º na západ.
Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler aj v centrálnej a severnej časti ložiska vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy: Barytový, Margit, Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Vrtmi overený hĺbkový dosah je tu okolo 700 m po úroveň –100 m n. m. Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45637, 18.87838 [48° 27' 22.93'', 18° 52' 42.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-08)
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice (centrálny a severný banský revír) vychádza na povrch na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Od šachty Terézia smerom na sever môžeme sledovať banskú povrchovú aktivitu z dávnej minulosti. K žile Bieber v jej podloží sa tu pripája žila Terézia a v nadloží žily Bieber sa zase odpájajú viaceré jej vetvy (plochá žila Daniel).
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Člení sa na viac alebo menej významné podložné a nadložné vetvy, z ktorých viaceré ani nevychádzajú na povrch. Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (kóty Vtáčnik – Mocná hora, Staré mesto, osada Horná Roveň). Pravdepodobnejšie je však to, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu rovnomenný názov dedičnej štôlne Bieber, razenej aj kvôli tejto žile. Jej razenie sa začalo v 13. storočí.
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) sa nachádza aj v prostredí dioritu a hornín podložia.
Žila Bieber sa v strednej a severnej časti oblasti Banskej Štiavnice rozvetvuje na hlavnú žilu Bieber, podložnú žilu Bieber, diagonálnu žilu Bieber, žilu Jozef a dve menej významné vetvy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v centrálnom a severnom revíre začala byť známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Hangend, Blur, Weiden, Amália, Gábor, Michal, Ferdinand (slepá), Alžbeta – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), Gregor, Šmintorín (Schmidtenrin), Mohr, Jozef, Xaver a Wolf. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali dedičná štôlňa Michal, dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František), dedičná štôlňa Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, ojedinele však v rudných stĺpoch je až 4 m a v niektorých častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag. Zistilo sa, že rozhranie medzi rudami bohatšími na Au a Ag (oblasť južného revíru) a chudobnejšími je v okolí šachty Amália. Obsah Ag tam bol však celkove vyšší a obsah Au nižší ako na žile Špitaler. Mineralizácia hlavnej žily Bieber v centrálnom a severnom revíre vystupuje rovnako najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 – 600 m po úroveň 12. obzoru (230 m n. m.) a len ojedinele až po úroveň 100 m n. m.
Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli v druhej polovici 20. storočia prevažne úroveň Voznickej dedičnej štôlne (ojedinele aj hlbšiu, 100 m n. m.). V 90. rokoch sa banská činnosť na ložisku Banská Štiavnica definitívne skončila.
Ťažené rúdy v centrálnom a severnom banskom revíre v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber vytvára v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdajú masívny alebo vtrúseninový charakter.
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (100 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule. Uvidíte rozsiahly areál početných píng po dobývacích šachticiach na východe žily Bieber, ktorými žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
Východ žily Bieber na Hornej Resle
GPS: 48.45614, 18.88572 [48° 27' 22.1'', 18° 53' 8.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-0)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom západnom priestore tejto tabule). Pri pohľade na lúky pod cestou a nad cestou chodníka aj napriek značnej rekultivácii ľudskou činnosťou vidíme silne zvlnený terén a viaceré haldy (pingy, štôlne) nachádzajúce sa priamo na jej východe. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Hrúbka žily Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje až niekoľko desiatok metrov. Najbližšia žila v jej podloží (150 m) vo svahu Paradajsu je žila Terézia.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica ojedinele už aj pred naším letopočtom. Pravdepodobnejšie však je, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Terézia s historickými povrchovými dobývkami (Schmitten Rinn).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie náučno-informačnej tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Mohr-Cherubin, Schmidtenrinn (dnes „Šmintorín“), Gregor, Klinger (Krátka a Dlhá) – a šachty – Blur a Weiden.
Rovnako ako v prípade žily Terézia, aj v tejto časti ložiska možno predpokladať, že baníctvo na žile Bieber v 15. storočí spadalo pod ťažiarstvo Schmitten Rinn. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore na žile Bieber neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Ondrej, Alžbeta, Zigmund a na Novej šachte, ale aj v otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta. Na podložnej žile Bieber tam boli v hlbších úrovniach vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické rudy. Tie sa tu ťažili až do skončenia ťažby ložiska v 90. rokoch 20. storočia.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m a v niektorých jej častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber v týchto miestach prebieha v podpovrchových úrovniach prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity – uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické polymetalické rudy.
Od hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica na úrovni rudného stĺpa Ametyst odbieha významná podložná vetva. Je vyvinutá len v hlbších úrovniach ložiska (podložná žila Bieber).
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá (rudné stĺpy Barytový, Alžbeta a Ametyst), že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber v centrálnom revíre vytvára výraznú eleváciu. Tomuto predpokladu zodpovedá existencia rozsiahlej ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ktorá bola predovšetkým zameraná na zlato-striebornú mineralizáciu, ale len v podpovrchových úrovniach žily.
Ťažené rudy v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler nad Klingerom
GPS: 48.45315, 18.88601 [48° 27' 11.34'', 18° 53' 9.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler v tejto časti intravilánu mesta Banská Štiavnica (Galgenberg) vychádza na povrch veľmi zreteľne v podobe dvoch ložiskovo významných vetiev žily. Od tejto tabule západnejšie (smerom k sv. krížu 70 m, v lese) vychádza na povrch hlavná vetva žily Špitaler a opačným, východným smerom (pod cestou na lúke, 30 m od tabule) zase jej nadložná vetva. Žila Špitaler sa vetví na úrovni severného okraja tajchu Klinger, pokračuje takmer 700 m na sever a tam sa potom vetvy spájajú. Najväčšia vzájomná vzdialenosť oboch vetiev, 70 – 100 m, je práve tu na Galgenbergu.
Na povrchovom východe hlavnej žily Špitaler je rozsiahle pingové pole, ktoré svedčí o intenzívnom povrchovom dobývaní. Rovnako impozantne, no pre návštevníka zaujímavejšie, sa prejavuje východ nadložnej žily Špitaler tam, kde môžeme sledovať zvyšky povrchovo ťažených rúd a početné pingy po ťažobných šachticiach (odporúčame navštevníkovi na obhliadnutie).
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí nielen k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším intenzívne dobývaným žilným štruktúram (10 km) s najstaršou montanistickou históriou. Rovnako ako iné žily, aj žila Špitaler sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica už aj pred naším letopočtom. Je avšak pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa v týchto miestach začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu nemecký názov Galgenberg (Šibeničný vrch – miesto popráv odsúdených) s dvomi sv. krížmi a viaceré štôlne v blízkom okolí.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, František, Teofil, Handstadt, Bartolomej – a šachty – Gregor, Ondrej, Alžbeta a Zigmund. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler tu zohrali štôlne – Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Posledné ťažobné práce v tomto priestore žily Špitaler sa realizovali v 60. rokoch 20. storočia.
V oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie náučno-informačnej tabule) sa významné rozvetvovanie a opätovné spájanie žily Špitaler výrazne prejavuje aj v hlbších úrovniach ložiska. Hlavná žila Špitaler a jej nadložná vetva v širšom priestore Galgenbergu má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ, ktorý sa smerom na juh postupne mení na 40 – 60º. Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenitá, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie od podpovrchových úrovní má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag-tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej zastúpené sú v rudách karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
Východ žily Grüner
GPS: 48.45221, 18.90103 [48° 27' 7.96'', 18° 54' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MŽ-1-11)
Žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice (južný a centrálny banský revír) vychádza na povrch najmä na východnom okraji vrchu Kornberg (630 m n. m.) a mesta Banská Štiavnica v priestore medzi dodnes známymi šachtami Mária a František. Tu sa dodnes zachovali najrozsiahlejšie prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotné depresie terénu). Ich podobu a rozmery vidieť v južnom okolí tejto informačnej tabule (vo svahu a na kopci za rodinnými domami). Možno reálne predpokladať, že práve veľký a strmý zárez do svahu za informačnou tabuľou vznikol v dôsledku povrchového vydobytia žily Grüner v jej širšom južnom a severnom okolí. Od šachty Mária smerom na sever až po cestu na železničnú stanicu môžeme sledovať povrchovú banskú aktivitu z dávnej minulosti (obr. 23ž). Okrem hlavnej žily Grüner sa v blízkom podloží nachádza aj jej významná súbežná vetva s názvom podložná žila Grüner, ktorá smerom na sever (od „Drevenej fabriky“) odbieha od hlavnej žily do podložia a tvorí samostatnú štruktúru (obr. 24ž). Severovýchodným pokračovaním žily Grüner sú menšie žily a argilitizované zóny s jaspisovou mineralizáciou medzi Kalváriou a Banskou Belou (žily Bursa a Rafael – Zlaté slnko). V južnej časti v oblasti Sitnianskej (v minulosti Štefultov) sa žila Grüner významne vetví. Na úrovni „Biotiky“ najskôr odbieha do nadložia žila František a potom na úrovni „horného cintorína“ historicky významná žila Štefan (názov odvodený od bývalej obce Štefultov). Protisklonná nadložná vetva žily Štefan sa nazýva žilou Schweizer. Až na ojedinelé výnimky (zárez novej cesty na sídlisko Drieňová a zárez cesty na železničnú stanicu) v ostatnom inraviláne mesta nie je možné sledovať povrchové prejavy východov významnej žily Grüner a jej vetiev.
Ložiskový význam žily Grüner na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším žilným štruktúram, hoci nie k najdlhším (4,2 km). Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý systém žilných štruktúr, ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom zlata a striebra v ťažených rudách.
Podobne ako iné žily, aj žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (obidve strany údolia potoka Štiavnička, svahy vrchu Kornberg). Intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia s príchodom nemeckých kolonistov v r.1141 – 1162. Nasviedča tomu rovnomenný názov štôlne Grüner, razenej na juh po žile z údolia potoka Štiavnička (opačným smerom je razená štôlňa Claudius). Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú obidva názvy štôlní, ako aj to, že osada Štiavnica v údolí rovnomenného potoka a osada na Glanzenbergu na východoch žily Špitaler sa s blízkou osadou na východe žily Grüner spojili v druhej polovici 12. storočia do mestského útvaru.
V dôsledku nástupu nových banskotechnologických metód pri dobývaní rúd a ich spracúvaní po príchode nemeckých kolonistov, začala byť žila Grüner so svojimi vetvami známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach južného a centrálneho revíru ložiska Banská Štiavnica. Umožnili to otvárkové a ťažobné šachty – František, Mária, Štefan, Albert a Ignác – a štôlne – Grüner, Claudius, Mária, Nepomuk, Jakub, Katarína a Imrich. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Grüner zohrali dedičná štôlňa Kornberg, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
Žila Grüner je najvýchodnejšie uložená žila na ložisku Banská Štiavnica. Je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa v podpovrchových úrovniach v biotiticko-amfibolických andezitoch alebo na ich styku s andezitmi I. etapy, ktoré sú v hlbších úrovniach už len jediným okoložilným prostredím. V úrovni povrchu žila prebieha zónou argilitizácie (zílovatenia) a vybielenia a v severnom zakončení rudnej mineralizácie s prítomnosťou bohato zastúpenej jaspisovej mineralizácie (silicifikácia).
Hlavná žila Grüner a jej vetvy majú severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na juhovýchod. Smerom na juhozápad v oblasti Biotiky a štefultovského cintorína sa žila stáva strmou a preklápa sa na sz. sklon. Odbieha od nej významná nadložná vetva, žila Štefan so svojimi protisklonnými nadložnými vetvami Schweizer a Fehér. V týchto častiach ložiska majú žily Grüner a Štefan strmý sklon, okolo 80º. Hrúbka hlavnej žily bola premenlivá, v rudných stĺpoch 10 – 20 m a vo vetvách 0,8 – 1,5 m. Hlavná žila sa dobývala v dĺžke 1 400 m, podložná žila a žila Štefan v dĺžke 500 m. Hlavná a podložná žila sa dobývali až po úroveň 50 – 100 m n. m. V polovici 20. storočia sa najmä na podložnej žile ťažili polymetalické rudy. Banská činnosť na žile Grüner sa skončila v 60. rokoch 20. storočia.
Žilovina v severnej časti hlavnej žily Grüner bola kremenná a karbonátová, miestami silne kaolinická, s pyritom, markazitom a Ag minerálmi. Na podložnej žile bola kremitá žilovina s polymetalickou mineralizáciou (galenit a sfalerit), v južnej časti s pyritom a chalkopyritom, relatívne bohatá na zlato. Zo striebronosných minerálov prevládal stefanit, argentit, polybázit a rýdze striebro.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému žily Grüner musela mať v minulosti vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata k striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. K najbohatším žilám patrili hlavná žila a jej nadložná vetva Štefan, kde sa ojedinele vyskytovali „dobré vyberané“ rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). Hlavná žila Grüner sa v minulosti intenzívne dobývala až po úroveň 50 – 100 m n. m. Ťažili sa tam ušľachtilé strieborné rudy s vysokým podielom zlata. Ročná ťažba predstavovala asi 500 kg zlato-striebornej rudy.
Evidované zásoby rúd v roku 1986 na hlavnej žile Grüner pri jej hrúbke 0,8 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 0,3 – 1,0 %, Zn 1,3 – 2,7 %, Ag 24,2 – 49,5 g/t, Au 1,2 – 4,7 g/t. Na podložnej žile Grüner mala ruda tieto kvalitatívne parametre: Pb 1,0 – 1,5 %, Zn 2,6 – 2,9 %, Cu 0,1 %, Ag 6,7 – 11,1 g/t, Au 0,2 – 0,4 g/t.
Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)
GPS: 48.46041, 18.88288 [48° 27' 37.48'', 18° 52' 58.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-01)
V týchto miestach vychádza žila Terézia na povrch impozantným spôsobom. V širšom okolí tejto lokality existovali ešte v roku 2003 (po oboch stranách oceľových mostíkov) rozsiahle a značne hlboké povrchové dobývky, ktoré bolo potrebné kôli bezpečnosti premostit a oplotit. K prvému premosteniu došlo v 80. rokoch 20. storočia, nakoľko došlo k prepadnutiu dobývok vplyvom podpovrchovej ťažby zlatostrieborných rúd, ktorá v tom čase bola realizovaná zo šachty Nová. Neskôr však, bolo zo strany správcu dobývacieho ptriestoru (Rudné Bane š.p. Banská Bystrica) rozhodnuté o ich úplnej likvidácii formou zasypania.
Takto zostala pre navštevníka chodníka „Po žile Terézia“ možnosť obhliadky len tej časti povrchových dobývok, ktoré sú situované v blízkom lese.
Jedná sa vlastne o úsek východu žily Terézia, ktorá je známa, ako lokalita, kde už v 11. storočí, pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach zaiste staré povrchové dobývky, kedže tieto kolonisti pomenovali, ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na územi so zmijami). Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na rýhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmiten Rinn v 15. storočí bolo podfárané viacerými štôlňami a vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektami. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla) a bola na Dolnej Resli v r. 1512 zásluhou E. Rössela postavená kaplnka P. Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenbergský).
Zaujimavou historickou skutočnosťou zostane „navrat“ k opätovnej ťažbe Au-Ag rúd v podpovrchových úrovniach žily Terézia práve v týchto miestach, v období 80. rokov 20. storočia. V tom čase, ťažobná organizácia (Rudné Bane n.p., závod Banská Štiavnica), exportovala do zahraničia všetok flotačne vyrobený koncentrát z ťažby Pb-Zn-Cu polymetalických rúd. Z odpredaja koncentrátov podnik inkasoval platby v US dolároch, pričom okrem uvedenych kovov bolo preplácané aj zlato obsiahnuté v koncentrátoch. Kedže obsahy zlata tvorili významný podiel z celkovej hodnoty koncentrátu, tak bolo snahou ťažiť také rudy, ktoré mali aj vyššie obsahy zlata. Podľa vyjadrení pamätníkov tohto „návratu“ do Au-Ag zóny žily Terezia, nemožno plne akceptovať často používané tvrdenie o „celkovom“ vydobytí žíl. V tomto smere sú významnými poznatky, ziskané v rokoch 1989-1994 z banských prieskumných prác realizovaných z novorazenej štôlne Terézia v blízkosti šachty Weiden, ktorými sa okrem iného sledoval aj stupeň vydobytia žíl v podpovrchových úrovniach a ich možnosť exploatácie súčasnými banskými technológiami.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45261, 18.8764 [48° 27' 9.4'', 18° 52' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-02)
Žila Bieber, v širšom priestore šácht Hangend, Weiden, Blur, z ktorých bola intenzívne dobývaná, na jej smernom úseku približne 600 m dosahuje impozantnú hrúbku a vo východoch na povrch je mapovateľná v rozsahu 20 – 50 m jej nepravej mocnosti. Aj v týchto miestach má žila skolon 600 k juhovýchodu. Za jej veľkú mocnosť sa „považuje“ rozsiahly žilník a prevažne „mäkká – hlinistá, ryolitická a kremitá“ výplň uvádzaná v historických záznamoch. Rovnako obsahovala zrudnenie (sulfidy, sulfosoli + Au), ktoré sa však vyskytovalo ako „bohaté“, často len v krátkych úsekoch. Nepriaznivým faktorom, pre jej lepšie overenie, bola zaiste jej nesúdržnosť, čo sa potvrdilo aj novšími prieskumnými prácami. Zvyčajne bola žila bansky sledovaná chodbami, či už po jej podložnom, alebo nadložnom tektonickom ohraničení.
V blízkom západnom okolí logostĺpika tohto objektu (na okraji blízkeho lesa), možeme sledovať existenciu početných ťažobných šachtíc (už len veľké a hlboké pingy), ktorými bola táto atypická žila od povrchu dobývaná. Rovnako o záujme, o žilu v minulosti, vypovedajú rozsiahle plochy s východmi žily, kde sú dobre sledovateľné sekundárne reliefy terénu (západné okolie šachty Weiden), po intenzívnej povrchovej ťažbe a kutaní.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou
GPS: 48.281652, 18.913139 [48° 16' 53.95'', 18° 54' 47.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň s pitnou vodou je osadený otočným kohútikom. Nachádza sa na parkovisku pred kostolíkom sv. Urbana vo výške 295 m n. m.
Nálezisko skamenelín
GPS: 48.189950, 18.924811 [48° 11' 23.82'', 18° 55' 29.32'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin
Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku. Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov. V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín. Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín. Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.
Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Šinkov salaš
GPS: 48.18428, 18.92111 [48° 11' 3.41'', 18° 55' 16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie. Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov. Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.
Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách. V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Arborétum Feľata
GPS: 48.19017, 18.99702 [48° 11' 24.61'', 18° 59' 49.27'']
Obec:
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Arborétum Feľata sa nachádza v katastrálnom území Dolné Rykynčice. Leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na rozvodí Krupinice a Litavice v nadmorskej výške 357 m. Vzdialenosť od Dolných Rykynčíc je 7 km. Kedysi to boli kráľovské lesy. Neskôr patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896-1934). V r. 1934 súčasť lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V r. 1958 ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod Šahy. Na základe zákona o reštitúciách roku 1994 celý areál Feľata Vrátane arboréta prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č.2 Dolné Rykynčice. Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry. Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myš- lienka či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď tu prevládajú hrabovo-dubové lesy. 25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici. Skôr ako vznikol tento vždyzelený klenot, v r. 1956 Ernest Koháry na ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. No však ešte v čase cirkevného vlastníctva týchto lesov (spomínaného ostrihomského arcibiskupstva) bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej teda vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v r. 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. No za oficiálny dátum založenia arboréta Feľata sa počíta 25. november 1958, najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v r. 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu r. 1985 bolo b arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál pri- rodzeného rozšírenia je na Severoamerickom kontinente boli získané prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Nájdeme tu vysadené stromy ako napr.: jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne. Z kríkov sú zastúpené napr.: hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč, kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci pracovníkov Arboréta Mlyňany a dnes predstavuje cennú zbierku cudzokrajných drevín. Najkrajším miestom arboréta je Koháryho alej alebo platanova lúka. Arborétum Feľata je zaujímavé aj po stránke krajinárskej a poskytuje možnosť plnohodnotného oddychu v kvalitnom prírodnom prostredí. Je zaradené medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Zachovali sa náhrobné kamene významných evanjelických farárov a šľachtičnej Horváth Valerné, rodenej Pongrácz Mária zo Szent Miklosi és ó-Vári.
Kameňolom Tepličky
GPS: 48.322125, 18.978935 [48° 19' 19.65'', 18° 58' 44.17'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: mob: +421 902 920063, tel: +421 45 5591144, fax: +421 45 5591144
Web: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx
Spoločnosť KSR-Kameňolomy SR, s.r.o. zaisťujú ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lóže a reguláciu vodných tokov.
Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu BAUHOLDING STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva ve Slovenské republice.
Sortiment
Drvené kamenivo
0/4
0/2
2/4
2/5
4/8
8/11
8/16
8/22
16/32
Sterkodrva
0/32
0/63
Kamenivo s vybranými požiadavkami
16/22
32/63
63/125
Lomový kameň
Lomový kameň netriedeny
Otváracie hodiny: PO-PÁ 7.00 - 15.30 hod. Podľa dohody.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Skalné bralá A-B andezitu
GPS: 48.386696, 18.869170 [48° 23' 12.11'', 18° 52' 9.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-12)
V oblasti vrcholu s kótou 689 sú vypreparované skalné bralá s doskovitou odlučnosťou podľa plôch 240 SW/80 (smer sklonu). Strmý priebeh odlučnosti (80º) podľa plôch fluidality naznačuje vnútornejšie časti extruzívneho telesa.
Pri odbočke na chodník je východ andezitu s doskovitou odlučnosťou 130 SE/35 (smer sklonu) súhlasne s plochami fluidality. Prechod do miernejšieho úklonu naznačuje okrajovú časť extruzívneho telesa s pohybom lávy pod miernejším úklonom. Súčasne pozorujeme prechod z hrubodoskovitej odlučnosti až blokovo-doskovitej odlučnosti do tenkodoskovitej odlučnosti, čo opäť charakterizuje okrajové časti telesa s rýchlejším procesom tuhnutia a vzrastom viskozity. Vejárovitá stavba plôch fluidality (zvýraznená doskovitou odlučnosťou) zodpovedá forme extruzívneho dómu.
Andezit je sivý, hruboporfýrický, obsahuje výrastlice plagioklasu veľké 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu (do 3 – 4 mm). Základná hmota je mikroliticko-hyalopilitická. Zloženie zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu.
Vnútorná stavba extruzívneho dómu
GPS: 48.387736, 18.872475 [48° 23' 15.85'', 18° 52' 20.91'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-39)
V stene opusteného lomu je možné pozorovať vertikálne až subvertikálne pásma fluidality oddelené plochami laminácie (ľavá časť lomu). Vznikali v čase ukončovania výstupných pohybov láv vo fáze tuhnutia. Na tento systém je naložený mladší systém plôch, ktoré prebiehajú zhruba kolmo na predchádzajúci. Tieto plochy odlučnosti zhruba kopírujú kupolovitú formu extruzívneho telesa a zodpovedajú systému kontrakčných plôch vznikajúcich v pokročilej fáze tuhnutia a kryštalizácie lávového telesa pri zmenšovaní jeho objemu.
V idealizovanom priereze extruzívnym dómom je možné identifikovať dva systémy plôch odlučnosti:
Prvý systém (a) s vejárovitým rozložením vzniká v záverečnom štádiu pohybu lávy vystupujúcej z prívodového ústia. Vejárovitý priebeh zodpovedá pásmam fluidality (smeru pohybu) lávy v záverečnom štádiu bezprostredne pred jej zastavením a stuhnutím. Tieto plochy, podľa ktorých sa deje oddeľovanie (odlepenie) jednotlivých častí pohybujúcej sa lávy na kratšie vzdialenosti, sa označujú aj ako laminačné plochy (resp. plochy laminácie).
Druhý systém (b) plôch odlučnosti vzniká v pokročilejšom štádiu chladnutia, keď pri kryštalizácii lávového telesa sa zmenšuje jeho objem. Vznikajú kontrakčné napätia, ktoré sa vyrovnávajú vznikom puklín a odlučných plôch nazývaných kontrakčnými puklinami, resp. kontrakčnými plochami.
Chladnutie lávových a magmatických telies sa začína od okrajov (kde odvod tepla je najintenzívnejší). Preto priebeh kontrakčných puklín spravidla kopíruje povrch lávového telesa. V typickom priereze extruzívnym telesom je priebeh kontrakčných plôch zhruba kolmý na priebeh plôch fluidality (laminácia). V skutočnosti však tieto geometrické vzťahy môžu byť oveľa komplikovanejšie.
Andezit je hruboporfýrický, sivý až zelenkavý (v dôsledku autometamorfnej premeny). Výrastlice tvorí plagioklas s veľkosťou 4 – 6 mm. Tmavé minerály sú v dôsledku premien sčasti chloritizované.
Dom č. 1 na ul. Farská
GPS: 48.458207, 18.897961 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 52.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 18.storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2507/1.
Autometamorfóza A-B andezitu
GPS: 48.388477, 18.883439 [48° 23' 18.52'', 18° 53' 0.38'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-38)
V opustenom lome pri lesnej ceste Pod Salašiská je odkryté teleso hruboporfýrického andezitu s blokovou odlučnosťou zodpovedajúce extrúzii, prípadne ložnej intrúzii (lakolitu). Tmavé výrastlice (amfibol, biotit do veľkosti 6 – 8 mm) sú sčasti až úplne hematitizované, plagioklas tvorí výrastlice do 6 mm, je relatívne menej postihnutý.
V prípade, ak po umiestnení lávového alebo magmatického telesa (lakolit, extrúzia, štoková intrúzia a pod.) dostatočne veľkého objemu nemôže prchavé zložky (magmatické plyny CO, H2S, Cl, F a H2O) rýchlo a spontánne unikať v priebehu chladnutia a kryštalizácie telesa, tieto zložky pôsobia zpätne na magmatickú horninu, pričom nastáva jej premena. Stáva sa to u podpovrchovej intrúzie alebo pri vniknutí telesa do prostredia tufov a vulkanoklastík, ktoré tvoria nad telesom hrubší pokryv.
Tieto prchavé zložky sa v záverečnom štádiu hromadia a pôsobia na už vykryštalizované časti magmatického telesa. Minerály sú podrobené premenám, pričom menej stabilné tmavé minerály (amfibol, biotit a pyroxény) sú chloritizované a menia sa na zmes sekundárnych minerálov (chlorit, epidot a ďalšie). V dôsledku toho hornina nadobúda zelené až modrozelené odtiene. Iným typom premeny je hematitizácia, keď v dôsledku oxidácie železa v mineráloch a základnej hmote sa z dvojmocného železa stáva trojmocné a vzniká hematit, ktorý preniká cez horninu a zastiera tmavé minerály. Hornina týmto pôsobením nadobúda hnedočervené sfarbenie.
Andezitové teleso sa nachádza v blízkosti kalderového zlomu, a preto nie je možné vylúčiť výstup fluidných zložiek pozdĺž kalderového zlomu a ich podiel na premenách horniny.
Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa
GPS: 48.386204, 18.886250 [48° 23' 10.33'', 18° 53' 10.5'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-13)
Na západnom svahu chrbtu Čierne Blato (k.574) je v záreze lesnej cesty odkrytý okraj extruzívneho telesa tvorený autoklastickou brekciou. Brekciu tvoria úlomky až bloky biotiticko-amfibolického andezitu premenlivej veľkosti (od drobných úlomkov do blokov s rozmermi 30-50 cm a viac). Obmedzenie úlomkov je prevažne ostrohranné (angulárne). U niektorých blokov je pozorovaný rozpad podľa siete trhlín na drobnejšie úlomky. Matrix (základná hmota) medzi úlomkami je zrnitý až lávový vo vzťahu k úlomkom je zastúpený v menšom objeme. Rozloženie úlomkov a blokov je chaotické.
Brekcia uvedeného typu vzniká počas rastu a priestorového rozširovania extrúzie. Vznikajúca pevná kôra na povrchu extruzívneho telesa (v dôsledku rýchlejšieho chladnutia a tuhnutia) nie je schopná sa s pokračujúcim rastom extrúzie plasticky vyrovnať, je podrobená tlakom a triešteniu na úlomky až bloky. Úlomkový materiál v priebehu pohybu nadobúda chaotickú orientáciu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu extruzívneho telesa pásmo autoklastickej brekcie.
Extruzívna brekcia
GPS: 48.389068, 18.909521 [48° 23' 20.64'', 18° 54' 34.28'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-40)
Odkryv nad zákrutou lesnej cesty tvorí hruboúlomkovitá až bloková brekcia extruzívneho typu s úlomkami hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Väčšie bloky do 30 cm až 0,5 m sú výrazne napenené, s rôznym stupňom oxidácie, s augulárnym až subsférickým obmedzením, menšie úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne). Matrix je lávový, červenkastý (zoxidovaný), často silno napenený a spekaný. Úlomkový materiál je uložený chaoticky.
Úlomkovitý materiál tvorí hruboporfýrický andezit, sivý, sivo-ružový až hnedočervený (oxidovaný), pórovitý až celistvý a sklovitý. Výrastlice tvorí plagioklas, amfibol a biotit do veľkosti 4 – 6 mm. Brekcia predstavuje okrajové pásmo extruzívneho telesa.
Počas rastu extruzívneho dómu vzniká na jeho povrchu rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra. Pri pokračujúcom zväčšovaní objemu extruzívneho dómu prísunom novej čerstvej lávy sa táto rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra v dôsledku vnútorného napätia láme a rozpadá na úlomky až bloky. Tieto sú opäť stmelované tekutejšou (fluidálnejšou) lávou, bohatšou na plynnú fázu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu dómatického telesa autoklastická extruzívna brekcia. Úlomkovitý materiál vznikajúci počas rastu extruzívneho dómu sa hromadí pri jeho úpätí v podobe chaotických hruboúlomkovitých až blokových brekcií.
Dómatické telesá v oblasti štiavnickej kaldery nevystupujú izolované, naopak tvoria skupiny vzájomne sa prekrývajúcich telies. Pásma extruzívnych brekcií zistené pri terénnom mapovaní umožňujú ich vzájomné rozlíšenie.
V pokračovaní asfaltovej cesty ďalej k juhovýchodu je pred nasledujúcou lokalitou č.8 (chrbát Darfel) možnosť vystúpiť lesnou cestou ku skalným bralám sitnianskeho andezitu na juhozápadných okrajoch chrbtu Biely kameň (pod kótou 606). Zo skalných brál je panoramatický pohľad na južné svahy Štiavnických vrchov.
Extrúzia A-B-H andezitu
GPS: 48.381744, 18.920658 [48° 22' 54.28'', 18° 55' 14.37'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-45)
Extruzívne amfibolicko-biotiticko-hyperstenické andezitové teleso na lokalite Darfel vystupuje na povrch južne od okraja kalderového zlomu, kde predstavuje časť pôvodne rozsiahlejšieho telesa. Zo severu je teleso uťaté kalderovým zlomom a poklesnuté v rámci kaldery. Jeho prítomnosť v južnej časti kaldery potvrdil vrt PK-4. Extruzívne teleso vystupuje aj v celom rade skalných odkryvov pri štátnej ceste severne od Prenčova. Pri okrajoch telesa sú vyvinuté nesúvislé pásma extruzívnych brekcií, pričom pozorujeme postupný prechod od masívneho celistvého andezitu cez pásmo napenenia až do pásma brekcií s lávovým až zrnitým tmelom (matrixom). Brekcie tvoria úlomky pórovitého andezitu prevažne vo veľkosti 10 – 50 cm až bloky do 4 – 5 m so znakmi trieštenia podľa puklín. Externejšie sa nachádzajú brekcie pyroklastických prúdov s chaotickým uložením a epiklastické brekcie s náznakmi triedenia.
Extruzívne teleso odkryté v záreze lesnej cesty tvorí hruboporfýrický červenkastý (výrazne oxidovaný) autometamorfovaný andezit. Výrastlice tvorí plagioklas do 4 mm, amfibol do 4 mm a pyroxény, ojedinele je prítomný biotit. Tmavé výrastlice sú limonitizované a hematitizované v dôsledku autometamorfných premien. Hrubodoskovitá odlučnosť v smere fluidálnych plôch s orientáciou 105 SE/60 (smer sklonu) poukazuje na formovanie telesa výstupným pohybom (čo zodpovedá forme extruzívneho typu).
Pozícia extruzívneho telesa a vývoj štiavnickej kaldery
V záverečnom štádiu vývoja spodnej stratovulkanickej stavby (stredný až vrchný báden – 1. etapa) v oblasti stratovulkanického svahu vystúpili početné extruzívne telesá amfibolicko-pyroxénických až pyroxénicko-amfibolických andezitov (± biotit). Extruzívne telesá využívali pri výstupe zlomové systémy vo vyšších úrovniach stratovulkanického svahu. Tieto zlomy sa otvárali v súvislosti s prvými poklesovými pohybmi vo vrcholovej časti stratovulkánu bezprostredne pred vznikom vlastnej kaldery. Výstup extruzívnych telies sprevádzal vznik pyroklastických a úlomkových prúdov a hruboúlomkových epiklastických vulkanických brekcií. Na stratovulkanickom svahu extrúzie často prechádzali do krátkych a hrubých lávových prúdov.
Lahárové brekcie a epiklastiká
GPS: 48.393179, 18.931719 [48° 23' 35.44'', 18° 55' 54.19'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-41)
Názov lahar pochádza z Indonézie z oblasti budovanej činnými vulkánmi, kde bol použitý pre devastujúce lavíny bahna a kamenia ničiace ľudské príbytky. Lahar vo vulkanologickej terminológii predstavuje masu popola, bahna a úlomkov až blokov tvorených vulkanickým materiálom, ktorá sa účinkom gravitácie pohybuje po vulkanickom svahu. Táto lavína bahna a kamenia v podobe masového prúdu predstavuje veľké nebezpečenstvo a riziko pre obyvateľov a ich obydlia na úpätí aktívnych sopiek, najmä v tropickom pásme. Príčinou vzniku tejto pohybujúcej sa masy bahna a kamenia môžu byť výdatné dažde, ktoré sú časté v tropickom pásme a bežne sprevádzajú vulkanické erupcie. Ďalšiu príčinu môže predstavovať pretrhnutie hrádze kalderového alebo kráterového jazera, prípadne náhle roztopenie snehu a ľadu pri vulkanickej erupcii (Island). Impulzom na pohyb lahara môže byť zemetrasenie vulkanického pôvodu. Lahary často bezprostredne nasledujú vulkanickú erupciu a v tomto prípade sa transportuje materiál čiastočne v horúcom stave – horúci lahar. Lahary bez priameho vzťahu k erupcii sa označujú často ako studené lahary.
V záreze štátnej cesty južne od Sv.Antona v blízkosti kalderového dómu sú odkryté vulkanoklastické horniny spodnej stratovulkanickej stavby. Vyššie v ich nadloží je uložený lávový prúd. V rámci odkryvu vystupujú dve telesá chaotických laharových brekcií oddelené vložkou pieskovcov až siltovcov s úklonom na juh. V nadloží vrchného lahara je uložená opäť poloha epiklastického vulkanického pieskovca.
Spodný lahar (báza telesa nie je odkrytá) tvoria úlomky až bloky pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov do veľkosti 30 – 40 cm s angulárnym až subangulárnym obmedzením (ostrohranným až sčasti zaobleným obmedzením). Drobnejšie úlomky sú výraznejšie angulárne. Matrix je piesčitý, hrubozrnný až piesčito-ílovitý. Drobno- až hruboúlomkovitý materiál je uložený chaoticky.
V nadloží lahara je uložená poloha epiklastického vulkanického pieskovca s vrstvičkou siltovca, ktorá predstavuje sediment uložený dočasným vodným tokom, prípadne splachom (v súvislosti s výdatným dažďom a pod.). Charakteristický je úklon na juh súhlasne s celkovými úklonmi stratovulkanickej stavby.
Vrchný lahar uložený ostro a diskordantne na polohe epiklastického vulkanického pieskovca a sčasti na povrchu spodného lahara sa vyznačuje odlišným litologickým zložením. V rámci lahara sú okrem angulárnych úlomkov prítomné veľké bloky andezitu okrúhlych (sféroidických) tvarov do veľkosti 1,5 – 2,2 m s charakteristickým rozpadom podľa radiálnych trhlín. Bloky patria k amfibolicko-pyroxénickému andezitu. Okraje blokov v porovnaní s vnútornou časťou sú sklovitejšie, povrch blokov je prevažne hladký. Rozmernejšie bloky prejavujú tendenciu uloženia v subhorizontálnom smere svojím dlhším rozmerom. Bloky pochádzajú z rozpadu žeravého lávového prúdu pri styku s vodným prostredím, prípadne sú výsledkom výlevu na zasnežený povrch. Matrix je zrnitý, tufovo-piesčitý, s obsahom drobnej pemzy. Uloženie laharovej brekcie je chaotické.
Predpokladáme, že vo vrcholovej časti stratovulkánu sa vylial lávový prúd na zasnežené alebo ľadové polia, čo spôsobilo rozpad prúdu na sféroidické bloky a úlomky. Úlomkovitý materiál v dôsledku svojej nestability na stratovulkanickom svahu sa dal následne do pohybu ako masový úlomkovitý prúd - lahar. Sféroidické bloky v čiastočne žeravom stave sa rozpadali a trieštili ďalej podľa radiálnej siete trhlín aj počas pohybu lahara. Spodný lahar s rôznorodým materiálom nevykazuje priamy vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, vrchný lahar je možné označiť termínom horúci lahar. Niektoré lahary pokračovali zo stratovulkanického svahu ďalej na juh a po prekročení pobrežnej zóny sa pohybovali ďalej na morskom dne v podobe bahenných prúdov.
Dom č. 1 na ul. Hollého
GPS: 48.458876, 18.899727 [48° 27' 31.95'', 18° 53' 59.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančný meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 15. - 16. storočia so zmenami realizovanými v 2. polovici 20. storočia. Pamiatkový objekt je trojtraktový, s dvomi podlažiami s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je jeho stavbeno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11868/1.
Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad
GPS: 48.401644, 18.886181 [48° 24' 5.92'', 18° 53' 10.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-08)
Epiklastické vulkanické brekcie v záreze štátnej cesty cca 500 m severne od Počúvadlianskeho jazera sú súčasťou výplne štiavnickej kaldery. Úlomkový vulkanoklastický materiál epiklastického typu so zastúpením prevažne biotiticko-amfibolických až amfibolicko-biotitických andezitov patrí k studenskej formácii vrchnobádenského veku.
Úlomkový materiál s rozmermi prevažne 5 – 25 cm až blokmi do 1,5 m je prevažne ostrohranný (angulárny) až čiastočne zaoblený (subangulárny). Matrix medzi úlomkami je zrnitý, piesčitý, s drobnejšími andezitovými úlomkami a úlomkami pemzy. Okrem napenených (vezikulovaných) úlomkov svetlejších odtieňov sú prítomné úlomky s tmavou, sivočiernou, čiastočne sklovitou základnou hmotou. Uloženie materiálu je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Nízky stupeň opracovanosti a chaotické uloženie svedčia o krátkom masovom transporte úlomkového a piesčitého materiálu účinkom gravitácie. Chaoticky uložený materiál vykazuje textúry sutinových uloženín v podobe gravitačných osypov pri okrajoch extruzívnych telies, prípadne až s prechodmi do uloženín laharového typu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Skalné bralá sitnianskeho andezitu južne od k. 1 009 Sitno predstavujú súčasť hradného opevnenia stredovekého hradu – dolný hrad. Ku skalným bralám je pripojená časť muriva, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou hradnej veže, resp. obranného múru. Výstup na vrchol skalného brala, odkiaľ je panoramatický výhľad na krajinu, je možný len po vyznačenom pešom chodníku. Výstup na hradné murivo nie je povolený.
Skalné bralá tvorí stredne- až hruboporfýrický amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Andezit je tmavosivý, zvetráva do svetlejších odtieňov. Zloženie andezitu je identické s andezitovými bralami vrcholovej časti Sitna, lokality Sitience, Bieleho kameňa. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická. Odlučnosť podľa subvertikálnych plôch vytvára hrubé skalné bloky. V rámci blokov je vyvinutá subparalelná doskovitá odlučnosť podľa laminačných plôch (plochy fluidality) s úklonom na juhovýchod.
Úlomkové prúdy (debris flows)
GPS: 48.418323, 18.868028 [48° 25' 5.96'', 18° 52' 4.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-09)
V záreze lesnej cesty na severnom svahu hrebeňa Almášskej lúky je východ epiklastickej vulkanickej brekcie. Brekciu tvorí úlomkový vulkanický materiál s rozmermi prevažne 5 – 15 cm, v menšej miere bloky do veľkosti 40 – 50 cm. Úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne) až sčasti zaoblené (subangulárne). Matrix je zrnitý, piesčitý, tvorí cca 50 – 60 % objemu. Uloženie je chaotické, bez známok triednosti a zvrstvenia. Charakter uloženia a nízky stupeň opracovanosti svedčia o náhlom masovom transporte prostredníctvom úlomkového prúdu (debris flow).
Úlomkové prúdy v priebehu vývoja a deštrukcie lávových telies boli pravdepodobne najčastejším spôsobom, ktorým sa masovo premiestňoval a nanovo ukladal úlomkový materiál v rámci kaldery.
Poznámka k termínu epiklastická vulkanická horninaVulkanické horniny po svojom vzniku v dôsledku povrchových činiteľov (dážď, tečúca voda) podliehajú rozpadu na úlomkovitý až jemnozrnnejší piesčito-ílovitý materiál. V dôsledku jeho nestability na vulkanickom svahu sa účinkom gravitačnej energie a vodného transportu vulkanický materiál premiestňoval a nanovo ukladal pri úpätí vulkanického svahu. Výsledkom je hornina tvorená úlomkovitým materiálom stmeleným jemnozrnnejším matrixom. Označujeme ju názvom epiklastická vulkanická brekcia. V prípade vysokého stupňa opracovania a triedenia materiálu (účinkom vodných tokov) vzniká epiklastický vulkanický konglomerát. Jemnozrnnejší materiál tvorí epiklastický vulkanický pieskovec, prípadne siltovec. Medzi epiklastické vulkanické horniny náležia aj úlomkové horniny vulkanického pôvodu premiestnené náhlym jednorazovým transportom v podobe masového prúdu. Horniny tohto typu zodpovedajú laharom, prípadne úlomkovým prúdom.
Dom č. 4 na ul. Hollého
GPS: 48.458698, 18.899266 [48° 27' 31.31'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1931 - 1934. Schodiskový bytový dom nesie znaky kubizmu a bol postavený pre úradníkov tabakovej továrne. Pamiatkový objekt je dvojtraktový, so štyrmi podlažiami a obdlžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11734/1.
Dom č. 9 na ul. Hollého
GPS: 48.458449, 18.899405 [48° 27' 30.42'', 18° 53' 57.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 17. storočia a zmenami v 18. storočí, v 1. polovici 19. storočia a okolo roku 1890. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka v obnove a je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11613/1.
Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)
GPS: 48.405804, 18.879314 [48° 24' 20.89'', 18° 52' 45.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Gaopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-06)
V záreze lesnej cesty v odkryve s dĺžkou cca 35 – 40 m je obnažená brekcia s chaotickým uložením úlomkového materiálu. Úlomky s rozmermi 5 – 25 cm až bloky do veľkosti 0,5 – 2 m a viac sú prevažne angulárne, často silno napenené a postihnuté premenami (sivobiele a zelenkavé). V rámci odkryvu sú chaotické brekcie rozčlenené na jednotlivé bloky (segmenty) podľa tektonických zón so znakmi drvenia. Brekcie v jednotlivých segmentoch sa odlišujú najmä vzájomnou proporciou úlomkov a zrnitého piesčitého matrixu, ako aj veľkosťou úlomkov. Niektoré bloky so zrnitým až lávovým matrixom sa blížia k typu extruzívnych brekcií.
V prípade niektorých rozmernejších blokov pozorujeme ich rozpad podľa siete hustých puklín pripomínajúci textúry typu „jig-saw“ (názov podľa skladačkovej hry; obr.č.45B). K vzniku úlomkového materiálu a jeho pohybu v podobe úlomkovej lavíny došlo pravdepodobne pri náhlom porušení stability extruzívneho dómu s jeho následným kolapsom a náhlou deštrukciou. V rámci lavíny okrem úlomkového materiálu sú zahrnuté aj bloky extruzívnych brekcií pochádzajúce z okrajových zbrekciovatených častí extruzívnych dómov často postihnutých hydrotermálnymi premenami. Tieto bloky nachádzajúce sa v lavíne sa počas jej pohybu tlakovo namáhali a trieštili na úlomky. Svedčí o tom hustá sieť trhlín, ktorá ich preniká.
Úlomkové lavíny (debris avalanches) v oblasti štiavnickej kaldery vznikali najmä pri kolapsoch a náhlych deštrukciách rozmernejších extruzívnych dómov. K vzniku lavín prispievali aj hydrotermálne premeny (v podobe plynných výronov a horúcich prameňov), ktoré znižovali pevnosť hornín a tým narúšali ich stabilitu.
V pokračovaní chodníka na východ (oblasť Jedlina) v zárezoch lesnej cesty nasledujú východy hrubých až blokových epiklastických vulkanických brekcií. Úlomkový až blokový materiál (do veľkosti až 2 m) pochádza z deštrukcie lávových telies, prípadne z deštrukcie pôvodných hruboúlomkovitých brekcií uložených v okolí extruzívneho dómu. Vyznačuje sa čiastočným zaoblením a náznakmi triedenia a uloženia v subhorizontálnych polohách. Tieto znaky sú výsledkom krátkeho transportu. V menšej miere sú prítomné aj bloky s angulárnym (ostrohranným) obmedzením a doskovitou odlučnosťou. Prevládajú bloky s pórovitou stavbou, často so znakmi hydrotermálnej premeny. Andezit v blokoch je výrazne porfýrický. Výrastlice plagioklasu sú do 4 – 6 mm, amfibol do 5 – 8 mm, nápadný je biotit do 5 – 8 mm. Matrix je piesčitý až piesčito-ílovitý, s častými úlomkami pemzy. Tvorí 50 – 60 %.
Pyroklastický blokovo-popolový prúd
GPS: 48.418309, 18.873735 [48° 25' 5.91'', 18° 52' 25.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-10)
Pyroklastický prúd predstavuje horúcu zmes plynov, popola, pemzy a úlomkov v pevnom až poloplastickom stave pohybujúcu sa po uklonenom zemskom povrchu v podobe turbulentného prúdu. Počas pohybu pyroklastického prúdu, a najmä v jeho závere, účinkom gravitácie sa zo spodnej časti prúdu ukladá na zemskom povrchu popolovo-pemzový materiál s úlomkami až blokmi poloplastickej žeravej lávy. V dôsledku vysokej teploty často nastáva v pyroklastickom prúde po jeho uložení spečenie až zváranie vulkanického materiálu na kompaktnú masu.
Podľa zloženia sa rozlišujú popolovo-pemzové pyroklastické prúdy obsahujúce viac ako 50 % objemu v podobe popolových častíc, kryštálov a pemzy (s nižším obsahom úlomkov čerstvej, juvenilnej lávy) a blokovo-popolové pyroklastické prúdy s prevahou úlomkov až blokov juvenilnej lávy nad matrixom.
Popolové a popolovo-pemzové prúdy vznikajú pri kolapse eruptívneho stĺpca v prípade plíniovskej erupcie. Naproti tomu blokovo-popolové pemzové prúdy vznikajú v prípade vulkánskeho eruptívneho stĺpca, keď do atmosféry sú vyvrhnuté okrem popola aj hrubšie úlomky až bloky juvenilnej lávy. Po poklese (kolapse) eruptívneho stĺpca a páde vulkanického materiálu na zemský pvrch po uklonenom vulkanickom svahu v smere od krátera roluje žeravá masa vulkanických plynov, popola a blokov, v podobe pyroklastického prúdu.
Ďalším spôsobom vzniku blokovo-popolového alebo blokovo-pemzového prúdu je kolaps – náhla deštrukcia extruzívneho dómu. Nastáva v dôsledku gravitačnej nestability (často pri raste extruzívneho dómu na uklonenom svahu) alebo v dôsledku vnútorného pretlaku plynov. Magmatické plyny sa udržujú pod vnútorným tlakom v dôsledku vznikajúcej povrchovej polopevnej až pevnej kôry. Pri náhlom poklese vonkajšieho tlaku vznikom trhlín na povrchu dómu magma prudko exploduje a mení sa na zmes popola, pemzy a útržkov žeravej lávy, ktorá sa pohybuje v podobe prúdu a unáša úlomky až bloky povrchovej kôry a stuhnuté časti roztriešteného extruzívneho dómu. Explozívne deštrukcie dómov sa v poslednom období pozorovali v prípade sopky Merapi (Indonézia) v rokoch 1984, 1994, 1997 – 1998, sopky Monserrat (1995 – 1996) a Mt. Unzen (Japonsko) v roku 1991.
Blokovo-popolové prúdy vznikajúce pri kolapse extruzívnych dómov prekonajú vzdialenosť 10 km a viac, pričom ich pohyb dosahuje rýchlosť až 100 km/hod. Blokovo-popolové prúdy v prípade uvedených sopiek sú známe ničivými účinkami na osídlenia pri ich úpätí, často s tragickými následkami na ľudských životoch.
Odkryvy uloženín pyroklastického blokovo-popolového prúdu vystupujú na ceste a v zárezoch lesnej cesty v oblasti Jedliny na sv. výbežku chrbta pod Almášskymi lúkami. Brekciu pyroklastického prúdu tvoria úlomky až bloky andezitu (do 35 – 45 cm), subsférické až subangulárne, uložené chaoticky. Matrix sivobielej farby tvoria úlomky pemzy a vitrokryštálový tuf s amfibolom a biotitom.
Uloženiny blokovo-popolových až popolovo-pemzových prúdov pochádzajú s deštrukcie extruzívnych dómov. Úlomkový až blokový materiál bol následne po explózii dómu transportovaný v plynno-popolovo-pemzovej mase. Na horúci stav poukazuje mierne spečenie a deformácia pemzy s pretiahnutím v horizontálnom smere.
V pokračovaní lesnej cesty na ohybe chrbta je ďalší odkryv tvorený dominantne pemzovými tufmi. Pemzové fragmenty veľké 2 – 5 cm, ojedinele do 10 – 25 cm, sčasti deformované a usmernené, tvoria cca 40 – 50 % objemu. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu (2 – 5 %) do veľkosti 15 – 25 cm. Matrix je pemzovo-tufový až vitrokryštálovo-tufový, s drobnými úlomkami.
Redeponované pemzové tufy
GPS: 48.416657, 18.880258 [48° 24' 59.97'', 18° 52' 48.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-03)
V záreze lesnej cesty na ohybe je odkryv dlhý cca 25 m a vysoký 2 – 3 m tvorený redeponovanými pemzovými tufmi. Úlomky pemzy prevažne vo veľkosti 1 – 3 cm, sporadicky 5 – 25 cm, sú sčasti zaoblené. Menšie aj väčšie úlomky sú prevažne subhorizontálne usmernené. Pemza je sivobiela, svetložltá až okrová. Výrastlice tvorí amfibol a biotit.
Matrix je sivohnedý, svetlý, vitrokryštálový, s drobnými úlomkami pemzy. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu do veľkosti 15 – 25 cm (tvoria cca 2 – 5 %). Úlomky pemz nesú známky druhotného premiestnenia s krátkym transportom a novým uložením v podobe redeponovaného pemzového tufu.
Pyroklastický popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.413794, 18.884614 [48° 24' 49.66'', 18° 53' 4.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-11)
Na okraji chrbta s kótou 693 v záreze lesnej cesty je východ pemzového tufu v dĺžke cca 15 m. V zložení prevládajú úlomky pemzy vo veľkosti 1 – 5 cm (ojedinele až 10 cm) so subsférickým až nepravidelným obmedzením. Výrastlice tvorí amfibol a biotit vo veľkosti 3 – 6 mm. Matrix je sivohnedý, tufový, pomerne kompaktný, s drobnými úlomkami andezitu. Tvorí cca 60 % objemu. V nepatrnom množstve sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu vo veľkosti 2 – 4 cm. Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Mierna kompakcia a náznaky deformácie pemzy poukazujú na zvýšenú teplotu v čase uloženia pemzového tufu.
Pemzové tufy sú produktom erupcie plíniovského typu. V súvislosti s kolapsmi eruptívneho stĺpca vznikali popolovo-pemzové prúdy, ktoré sa pohybovali od centra erupcie po uklonenom svahu do vnútornejších častí kalderovej depresie. Pri pohybe po vulkanickom svahu sa zachytili drobné úlomky andezitov a transportovali sa spolu s prúdom. Zdrojmi erupcií boli pravdepodobne zlomy pri okrajoch vznikajúcej kaldery.
Lahar s tufovo-pemzovým matrixom
GPS: 48.413160, 18.882919 [48° 24' 47.38'', 18° 52' 58.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-12)
V zárezoch lesnej cesty v niekoľkých odkryvoch vystupujú uloženiny laharových brekcií od zastávky č. 6 po odkryv v lesnej ceste na chrbte s kótou 718. Úlomky prevažne vo veľkosti 5 – 25 cm až bloky do 40 – 50 cm a viac tvorí hruboporfýrický amfibolicko-biotitický andezit. Úlomky až bloky sú sčasti ostrohranné (subangulárne) až mierne zaoblené (suboválne), rozložené chaoticky. Matrix je tufovo-pemzový (s prevahou úlomkov pemzy), prípadne piesčito-ílovitý s rozptýlenou pemzou.
Jednotlivé odkryvy laharov v zárezoch náučného chodníka sa líšia vzájomnou proporciou (pomerom) v obsahu úlomkového materiálu a popolovo-pemzového matrixu, ako aj veľkosťou a stupňom opracovanosti úlomkového materiálu. Svedčí to o prítomnosti viacerých laharových telies odkrytých v zárezoch lesnej cesty.
Pri porušení gravitačnej stability pemzovo-tufového a úlomkového nespevneného materiálu na vulkanickom svahu dochádzalo často k jeho zosúvaniu a ďalšiemu pohybu v podobe jednorazových masových prúdov – laharov. Pohyb tejto tufovo-popolovej masy s úlomkami až blokmi v smere do nižších úrovní kalderovej depresie riadila gravitačná energia. Porušenie stability voľného sopečného materiálu mohlo nastať v dôsledku výdatných dažďov (tie často sprevádzajú vulkanické erupcie). To napomohlo vzniku bahnitej kašovitej suspenzie tvorenej popolovo-pemzovým materiálom a jeho schopnosť tiecť a prechádzať do masového pohybu. V priebehu pohybu po vulkanickom svahu sa strhával úlomkový až blokový materiál uložený na vulkanickom svahu a transportoval sa spolu s popolovo-pemzovou masou (matrixom). Impulzom na masový pohyb voľného nespevneného sopečného materiálu na vulkanickom svahu mohlo byť aj jeho náhle nakopenie počas erupcie alebo seizmické otrasy v súvislosti s erupciou.
Rozdiely v zložení matrixu, ktorý v prípade laharových brekcií varíruje od popolovo-pemzového až po piesčito-ílovitý, odráža rôzne podmienky vzniku laharov. V prípade popolovo-pemzového matrixu je možné predpokladať blízky časový a príčinný vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, v prípade piesčito-ílovitého matrixu je potrebný relatívne dlhší čas po erupcii, v ktorom nastáva zvetrávanie a rozklad vulkanického materiálu. Pre vznik lahara je dostatočná aj zrážková činnosť.
Lahary v oblasti štiavnickej kaldery pravdepodobne vznikali aj v súvislosti s deštrukciou extruzívnych dómov alebo v dôsledku náhleho nakopenia hruboúlomkového materiálu pri okrajoch extruzívnych dómov.
Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu
GPS: 48.410739, 18.880934 [48° 24' 38.66'', 18° 52' 51.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-23)
V záreze lesnej cesty na východnom svahu Sitna (Bukovina) je odkryv v dĺžke cca 25 m v okrajovej časti extruzívneho telesa tvorený extruzívnou brekciou. Brekcia je zložená prevažne z úlomkov (5 – 20 cm) až blokov (do 0,5 m) silno pórovitého (napeneného) hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Drobnejšie úlomky sú angulárne, väčšie bloky sú subangulárne až subsférické. Rozloženie blokov je chaotické. Matrix medzi úlomkami až blokmi je lávový, silno napenený, jeho zastúpenie oproti úlomkom je výrazne variabilné. Rozhranie medzi úlomkami a lávovým matrixom je často neostré, rozplývavé. Extruzívna brekcia predstavuje okrajovú zónu sčasti odkrytého extruzívneho telesa.
V priebehu vývoja extruzívneho dómu vytláčaním silno viskóznej (málo pohyblivej) lávy v podobe kupolovitého telesa v dôsledku rýchlejšieho chladnutia vzniká na jeho povrchu polopevná až pevná kôra (obr.č.56A). Pri pokračujúcom raste a rozširovaní (expanzii) extruzívneho dómu v dôsledku prísunu novej čerstvej lávy je pevná kôra na povrchu extruzívneho dómu podrobená tlaku a napätiu a rozpadá sa na úlomky až bloky. Tie sú opäť stmelené napenenou, ešte tekutou a pohyblivou lávou. Výsledkom je vznik pásma extruzívnych autoklastických brekcií v okrajových častiach extruzívnych telies.
Výstup lávy pokračuje a tým aj priestorové rozširovanie extruzívneho dómu. Napätiam a lámaniu je podrobená aj okrajová extruzívna brekcia. Úlomkový materiál pochádzajúci z jej rozpadu sa hromadí pri úpätí extruzívneho dómu, kde vytvára uloženiny hruboúlomkovitých až blokových brekcií. V prípade, ak povrchová tuhnúca kôra nie je schopná naďalej odolávať vnútornému tlaku plynov a magmy, nastáva náhla explozívna deštrukcia s následným kolapsom extruzívneho dómu, vznikne blokový pyroklastický prúd, ktorý roluje v smere od kolabujúceho extruzívneho dómu.
Administratívna budova na ul. Kolpašská
GPS: 48.449371, 18.910471 [48° 26' 57.74'', 18° 54' 37.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna administratívna budova so zaužívaným pomenovaním sudáreň, Dužina je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1912 - 1913 a so zmenami datovanými v 20. storočí. Historická budova je jednopodlažná, má dvojtraktovú a trojtraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná na obchodné účely. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11866/1.
Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.408674, 18.885591 [48° 24' 31.23'', 18° 53' 8.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-24)
V záreze lesnej cesty v lokalite Veľké lúky na východnom svahu masívu Sitna sú odkryté uloženiny pemzových tufov bielokamenského súvrstvia.
Litologické zloženie
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľkosti 1 – 3 mm (sčasti zaoblené) v jemnozrnnejšom tufovom matrixe tvorenom vitrokryštálovým tufom a drobnými úlomkami pemzy. V popolovo-pemzovom tufe sú časté rozptýlené drobné úlomky amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom do 2 – 3 cm, ojedinele do 5 – 10 cm. Sporadicky sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu. Vulkanický materiál je uložený chaoticky.
Poloha popolovo-pemzového tufu je výsledkom masového transportu v podobe popolovo-pemzového prúdu. Popolovo-pemzové prúdy vznikajú v súvislosti s erupciami plíniovského typu pri kolapse eruptívneho stĺpca. O tomto procese sme sa zmienili už na zastávke č. 4 náučného chodníku ŠB-03. V priebehu pohybu masového prúdu sa zachytil úlomkový andezitový materiál z povrchu, po ktorom sa pohyboval popolovo-pemzový prúd. Nie je možné vylúčiť, že môže ísť aj o úlomkový popolovo-pemzový prúd, resp. popolovo-pemzový lahar, ktorý vznikol v priebehu plíniovských erupcií.
Na základe geologickej pozície a petrografického zloženia popolovo-pemzový tuf patrí k bielokamenskému súvrstviu, ktoré tvorí vrchnú časť výplne štiavnickej kaldery. V nadloží popolovo-pemzových tufov sa v priebehu pokračujúcej vulkanickej aktivity uložil lávový prúd sitnianskeho komplexu. Bielokamenské súvrstvie v celkovej hrúbke 120 m uložené v jv. časti kaldery a lávový prúd sitnianskeho andezitu v jeho nadloží predstavujú denudačné zvyšky predpokladaného sitnianskeho vulkánu sarmatského veku.
Lávový prúd Sitnianskeho komplexu
GPS: 48.402207, 18.888294 [48° 24' 7.95'', 18° 53' 17.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-30)
Skalné bralá v blízkosti asfaltovej cesty v podmorskej výške 800 m sú súčasťou reliktu lávového prúdu, ktorý buduje vrcholovú časť Sitna, kóta 1009. Skalný masív je uklonený na juhovýchod. Zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrchol Sitience (k. 774, Biely kameň k.657) a pokračujú v celom rade izolovaných reliktov (ďalej na JV na stratovulkanickom svahu). V dôsledku nestabilného podložia tvoreného pemzovými tufmi sa lávový prúd rozpadol a vzniklo blokové pole na jv. svahu Sitna s blokmi sitnianskeho andezitu.
Petrografické zloženie
Andezit sitnianskeho komplexu je tmavosivý, stredne- až hruboporfýrický. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická.
Rozpad andezitového prúdu je podľa strmých až vertikálnych plôch odlučnosti. Jednotlivé bloky sa vyznačujú doskovitou subparalelnou odlučnosťou podľa plôch fluidality (laminačné plochy) s priebehom 130 SE/15 (smer sklonu). Lávový prúd je uložený na bielokamenskom súvrství.
Prameň, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.404386, 18.882275 [48° 24' 15.79'', 18° 52' 56.19'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-26)
Výstup prameňa v tejto úrovni 853 m nad morom je určite prekvapujúci a neočakávaný. Vysvetlením je skutočnosť, že pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia, ktoré sa nachádzajú v tejto úrovni sú výborným kolektorom (zberačom) dažďovej vody, ktorá cez súvrstvie presakuje a nasycuje ho. Podobne je dobrým kolektorom aj nižšia časť výplne kaldery tvorená pemzovými tufmi, epiklastickými brekciami a pórovitými lávovými prúdmi studenskej formácie. Po nasýtení sedimentárnej výplne kaldery v dôsledku zrážkovej činnosti voda migruje na povrch po otvorených puklinách alebo puklinových zónach. V prípade, ak vystupujúca voda narazí na prekážku, a v tomto prípade je to lávový prúd, voda sa pohybuje po rozhraní lávového prúdu a sedimentov k jeho okraju, kde vyteká v podobe horského prameňa. To je pravdepodobné objasnenie, prečo voda vystupuje v nadmorskej výške 850 m.
Ďalší prameň na južnom chrbte Sitna sa nachádza vo vyššej úrovni, v nadmorskej výške 970 m, v prostredí andezitového telesa. Vystupujúca voda v tomto prípade využila pri výstupe puklinovú zónu v telese sitnianskeho andezitu.
Niekoľko ďalších prameňov sutinového pôvodu vyviera v oblasti blokoviska na juhovýchodnom svahu Sitna.
Životodarné pramene horskej vody boli zrejme dôvodom, prečo vrcholová oblasť Sitna bola vyhľadávaným útočiskom ľudí počínajúc neolitom cez starovek až do obdobia stredoveku.
Dom č. 3 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459700, 18.895067 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 42.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19. storočia a zmenami v 20. storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 3334/1.
Dom č. 4 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459998, 18.895303 [48° 27' 35.99'', 18° 53' 43.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky murovaný dom so zamurovanou štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí 17. - 1. polovice 19. storočia a so zmenami z konca 19. storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s prvkami klasicizmu je dvojtraktová jednopodlažná budova s odbĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11712/1.
Dom č. 5 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459842, 18.894863 [48° 27' 35.43'', 18° 53' 41.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí koniec 15. storočia až 1. polovica 16. storočia. Pamiatkový objekt nesie klasicistické prvky, je dvojpodlažný a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 11932/1.
Dom č. 6 na ul. Malé tržisko
GPS: 48.454637, 18.900478 [48° 27' 16.69'', 18° 54' 1.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v polovici 18. storočia so zmenami v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný, trojdielny so 7 miestnosťami a s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11723/1.
Skalné bralá na SZ okraji Sitna
GPS: 48.403090, 18.875264 [48° 24' 11.12'', 18° 52' 30.95'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-21)
Vrchol Sitna opradený povesťami a legendami bol vyhľadávaným miestom a útočiskom ľudí už od neolitu, známy Keltom aj Rimanom a nakoniec bol miestom stredovekého hradu. Masív Sitna dosahuje najvyššiu nadmorskú úroveň, 1 009 m nad morom, spomedzi ostatných hrebeňov a vrcholov vulkanického pohoria Štiavnických vrchov. Vrcholovú oblasť Sitna tvoria zvyšky lávového prúdu, ktorý vznikol v oblasti štiavnickej kaldery v období sarmatu (zhruba pred 13 miliónmi rokov).
Skalné bralá sitnianskeho andezitu
Západný okraj masívu Sitna je obmedzený strmými skalnými stenami padajúcimi do hĺbky 40 – 50 m. Skalné steny sú rozčlenené podľa subvertikálnych až vertikálnych odlučných plôch na celý rad kulisovitých blokov, na jednotlivé bralá. Vnútorná stavba brál sa člení podľa doskovitej odlučnosti s úklonmi 10 – 15º na juhovýchod. Doskovitá odlučnosť zodpovedá plochám fluidality (tečenia), ktoré vznikajú v záverečnom štádiu pri ukončovaní pohybu lávového prúdu (v čase bezprostredne pred jeho zastavením a stuhnutím). Tieto plochy doskovitej odlučnosti (označované aj ako laminačné plochy) sú orientované paralelne s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje. Sú dôležitým kritériom pri rekonštrukcii formy lávového prúdu a smeru jeho pohybu.
Kombináciou odlučnosti podľa strmých až vertikálnych plôch a na ne kolmých plôch doskovitej odlučnosti vznikajú podivuhodné až bizarné formy skalných brál. Niektoré pripomínajú postavy alebo prilbice stredovekých rytierov, ktorí spia pod Sitnom, čakajúc na horšie časy, keď budú k dispozícii v plnej zbroji.
Skalné steny západného kraja masívu Sitna predstavujú súčasný denudačný okraj pôvodne rozsiahlejšieho lávového prúdu, ktorý pokračoval od SZ v smere na juhovýchod. Ďalšie zvyšky tohto prúdu tvoria vrcholy Sitience (k. 775) a Biely kameň (k. 657). Po prekročení kalderového zlomu lávový prúd pokračoval ďalej na stratovulkanický svah do vzdialenosti zhruba 10 km od Sitna. Lávový prúd pri svojej ceste na vonkajšom stratovulkanickom svahu sledoval paleodolinu smerujúcu od kalderového zlomu na JV k úpätiu stratovulkánu. Lávový prúd pritom zostúpil z nadmorskej výšky cca 950 m až na úroveň 500 m (severne od obce Devičie) a dosiahol vzdialenosť 17 km.
Lávový pokrov masívu Sitna sa ukláňa na JV cca 10-150 (pri sz. okraji je jeho báza v úrovni cca 950 m nad morom, pri jv. okraji je 750 m nad morom). Pri západnom okraji je lávový prúd Sitna uložený na povrchu amfibolicko-biotitického andezitu studenskej formácie, v smere k jv. okraju jeho podložie tvoria tufy bielokamenského súvrstvia. Bielokamenské súvrstvie podobne vystupuje aj v podloží reliktov andezitového prúdu vrcholov Sitience a Biely kameň. Na základe viacerých izolovaných reliktov lávových prúdov v južnej časti kaldery je možné usúdiť, že lávový prúd tvoril pôvodne v južnej časti kaldery rozsiahlejší a súvislejší lávový pokrov, ktorý bol z južnej strany obmedzený bariérou kalderového zlomu.
Lávový prúd smerujúci od Sitna na JV na vonkajší stratovulkanický svah bol súčasťou predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Jeho centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery.
Predpokladaný vulkán, z ktorého svahov stekali lávové prúdy a pohybovali sa ďalej na vonkajší stratovulkanický svah, podľahol denudácii a bol úplne odstránený. Príčinou bol enormný výzdvih hodrušsko-štiavnickej hrasti, pri ktorom v dôsledku denudácie sa odkryli subvulkanické intrúzie a horniny predvulkanického podložia (širšia oblasť Hodruše a Vyhní).
Lávový prúd v oblasti Sitna s nadmorskou výškou 1 009, v súčasnosti predstavuje najvyššie položený relikt lávového prúdu. Pôvodne bol lávový prúd uložený pri úpätí predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Vrchol tohoto vulkánu bol pravdepodobne o 1 500 až 2 000 m vyššie.
Masív Sitna a ďalšie vrcholy a hrebene pokryté zvyškami lávových prúdov sitnianskeho andezitu dosahujú najvyššiu nadmorskú úroveň v súčasnom reliéfe. Pôvodne však boli súčasťou rozsiahlejšieho lávového pokrovu uloženého v depresii v jv. časti kaldery na bielokamenskom súvrství. Dlhodobým účinkom povrchových erozívnych síl (vietor, dážď, tekúca voda a gravitácia) sa odstránili menej odolné horniny (pemzové tufy, vulkanoklastiká a telesá biotiticko-amfibolických andezitov). Lávové prúdy sitnianskeho andezitu viac odolné proti zvetrávaniu sa postupne obnažovali, až nakoniec sa ocitli v pozícii súčasných vrcholov a hrebeňov. Uvedený proces, ktorým nastal úplný zvrat v morfológii terénu (pôvodne depresia alebo dolina, nakoniec hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Lávový prúd sitnianskeho andezitu je priam exemplárnou ukážkou tohto procesu.
Pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú materiál pomerne málo odolný proti erozívnym činiteľom. Lávový pokrov sitnianskeho andezitu uložený na bielokamenskom súvrství strácal podporu v svojom podloží, stával sa gravitačne nestabilným, dochádzalo k jeho rozčleneniu na jednotlivé bloky a ich pohybu so vznikom rozsiahleho blokového poľa (blokoviska) na južnom svahu Sitna.
Zloženie lávového prúdu
Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice tvorí plagioklas (1 – 4 mm; (do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a biotit (1 – 3 mm; do 1 %). Základnú hmotu (do 62 – 70 %) tvorí vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Základná hmota je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá).
Vulkanický nek Petrov vrch
GPS: 48.405932, 18.869406 [48° 24' 21.36'', 18° 52' 9.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-20)
Skalné bralá na JZ okraji kóty 949 Petrov vrch predstavujú prívod k povrchovému vulkánu – vulkanický nek. Pôvodný vulkán bol odstránený denudáciou.
V rámci vulkanických nekov sa rozlišujú:
neky s brekciovitou výplňou – označované aj ako diatrémy, alebo explozívne neky. Predstavujú prívody (vulkanické horniny) k povrchovým vulkánom, ktorými sú maary alebo troskové kužele. Sú bežné najmä v prípade bazaltových až bazaltovo-andezitových vulkánov. Brekciovú výplň explozívneho neku často prerážajú mladšie dajky. neky s lávovou výplňou, resp. lávové neky. Predstavujú prívodové systémy vyplnené v závere vulkanickej činnosti stuhnutou lávou (čo znamená často aj definitívny koniec vulkanickej činnosti upchatím prívodového systému). Lávové neky tvoria prívody k troskovým kužeľom, maarom, ale aj k stratovulkánom.Prierez nekových telies je spravidla kruhovitý, eliptický až nepravidelný, orientovaný v jednom smere. Často pozorujeme kombinácie lávových nekov s dajkami. Andezitové teleso v oblasti Petrovho vrchu (k. 949) sčasti obnažené (vypreparované) v prostredí amfibolicko-biotitických andezitov predstavuje kombinácie vulkanického neku s dajkou s dĺžkovou orientáciou v smere SSV – JJZ.
Štruktúrny a geofyzikálny výskum potvrdil, že ide o teleso s vertikálnym priebehom, ktoré zodpovedá výplni prívodného systému k povrchovej vulkanickej forme. Táto povrchová vulkanická forma sa nezachovala, bola odstránená denudáciou. Je možné predpokladať, že išlo o menší vulkán alebo stratovulkán menších rozmerov.
Pri jz. okraji Petrovho vrchu vystupujú skalné bralá s výraznou doskovitou odlučnosťou. Jej priebeh je premenlivý s úklonom na severozápad, ktorý sa mení od 40º až do 80º s náznakmi vejárovitého priebehu. Táto časť predstavuje okrajové časti neku.
Severovýchodne od vrcholu kóty Petrov vrch sú obnažené menšie skalné bralká s odlučnosťou podľa vertikálnych až subvertikálnych plôch zodpovedajúce telesu typu dajka.
Petrografické zloženie nekového telesa
Andezit neku a dajky je tmavosivý až sivočierny, stredne- až hruboporfýrický, s blokovou odlučnosťou. Priebeh plôch fluidality (laminácie) s doskovitou odlučnosťou je variabilný, mení sa od strmého úklonu až po subhorizontálny. Výrastlice tvorí plagioklas, hypersten a augit do veľkosti 3 – 4 mm a ojedinele zrná olivínu. Základná hmota je mikrohypidiomorfne zrnitá a mikrolitická, jemne zrnitá. Pri okrajoch telesa je prechod do pásma brekciácie.
Dom č. 26 na ul. Mikovíniho
GPS: 48.459750, 18.888618 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 19.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom so slameným výpletom v krove je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v roku 1747 so zmenami na začiatku 19. storočia a v 2. polovici 19. storočia. Pamiatkový objekt nesie prvky ľudového baroka je jednopodlažný, trojtraktový s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11718/1.
Andezitová dajka
GPS: 48.407620, 18.870350 [48° 24' 27.43'', 18° 52' 13.26'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-05)
Po chodníku pri východnom okraji Petrovho vrchu vedúcom okrajom lesa po lúke k severu sa dostanete na hlavný chodník a odtiaľ po menšom výstupe na chrbát severne od kóty 949. Zastavíte sa pri malej skalke tvorenej andezitom s doskovitou odlučnosťou podľa subertikálnych plôch. Charakter odlučnosti odpovedá telesu formovanému výstupnym pohybom lávy – andezitovej dajke. Dajkové teleso pokračuje k severu v smere klesajúceho chrbátu. S úlomkovým materiálom a blokmi v suti, ktoré pochádzajú z tejto dajky sa budete stretať pri zostupe z chrbtu v smere na Almášske lúky.
Petrografickým zložením dajka odpovedá vulkanickému neku Petrov vrch. Po dosiahnutí sedla Almášske lúky odbočíte k západu a zostúpite lesnými cestami k východziemu bodu trasy chodníka pri Počúvadlianskom jazere.
Dom č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456708, 18.902397 [48° 27' 24.15'', 18° 54' 8.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom so zaužívaným pomenovaním bryndziareň je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov v období 17. storočia a so zmenami datovanými v 19. storočí. Pamiatkový objekt nesie prvkami renesancie, je jednopodlažný a má jednotraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11273/2.
Kostol sv. Anny
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky jednoloďový kostol Svätej Anny postavený v roku 1799 v neskoro barokovom slohu.
Socha Panny Márie
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro klasicistická socha Panny Márie na stĺpe so vznikom datovaným v roku 1858.
Kamenný kríž
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný prícestný kríž s dobou vzniku v roku 1856.
Dom č. 16 a ul. Novozámocká
GPS: 48.457423, 18.894044 [48° 27' 26.72'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 2. polovice 18. storočia a so stavebnými úpravami v rokoch 1981 - 1987. Pamiatkový objekt nesie znaky baroka, je dvojpodlažný a má dvojtraktovú dispozíciu. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3346/1.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bieber dedičná štolňa je technickou pamiatkou s narušeným stavbeno-technickým stavom a v súčasnej dobe bez využitia.
Fragment mestského opevnenia
GPS: 48.458136, 18.896975 [48° 27' 29.29'', 18° 53' 49.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Fragment mestského opevnenia je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobodu vzniku po roku 1541 a prvkami renesancie. Architektonické úpravy boli datované obdobím 18.-19. storočia., 2. polovicou 19. - začiatkom 20. storočia a rokom 1936. V súčasnej dobe je pamiatka bez využitia.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie so zaužívaným pomenovaním Mariánsky stĺp je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku datovanou v 2. polovici 18. storočia.
Dom č. 3 na Radničnom námestí
GPS: 48.458880, 18.891570 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku pred rokom 1500. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L a má trojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11716/1.
Kornberg štôlňa
GPS: 48.439628, 18.905890 [48° 26' 22.66'', 18° 54' 21.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kornberg štôlňa je technická pamiatka s obodu vzniku datovanou rokom 1549.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha sv. Jána Nepomuckého je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 18. storočia a s úpravami v roku 1939.
Horná Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435680, 18.879644 [48° 26' 8.45'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná Bieber dedičná štôlňa je technická pamiatka.
Pamätná tabuľa Trate mládeže
GPS: 48.444086, 18.914936 [48° 26' 38.71'', 18° 54' 53.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa k výstavbe železničnej trate Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica s dobou vzniku 1948 - 1949.
Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.438230, 18.898496 [48° 26' 17.63'', 18° 53' 54.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Prícestná socha sv.Jána Nepomuckého s prvkami neskorého klasicizmu, ktorej vznik je datovaný na 50. roky 19. storočia.
Dom č. 5 na ul. Strieborná
GPS: 48.458458, 18.893992 [48° 27' 30.45'', 18° 53' 38.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. storočia a zmenami v 16. storočí a v 19. - 20. storočí. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je trojpodlažný. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3336/1.
Dom č. 11 na ul. Strieborná
GPS: 48.458045, 18.895097 [48° 27' 28.96'', 18° 53' 42.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. - 15. storočia a zmenami v 17. storočí, v 19. a v 20. storočí. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je jednotraktový s dvomi podlažiami a s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11693/1.
Dom č. 20 na ulici Horná Ružová
GPS: 48.460701, 18.897105 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3355/1.
Objekt č. 16 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457289, 18.893966 [48° 27' 26.24'', 18° 53' 38.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1981 až 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3346/1.
Šariansky vrch
GPS: 48.41392, 18.78196 [48° 24' 50.11'', 18° 46' 55.06'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Šariansky vrch pri obci Vysoká s kótou 759 m n. m.
Objekt č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456688, 18.902392 [48° 27' 24.08'', 18° 54' 8.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom (brindziareň) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/2.
Objekt č. 5 – ul. Strieborná (Trenzanskiho dom)
GPS: 48.458582, 18.894050 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 38.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. a 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicostický. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3336/1.
Dom ľudový (č. 56)
GPS: 48.349088, 18.976346 [48° 20' 56.72'', 18° 58' 34.85'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1851.
Dom ľudový (č. 62)
GPS: 48.348332, 18.977006 [48° 20' 54'', 18° 58' 37.22'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami z obdobia 50.rokov 19.storočia.
Dom ľudový (č. 83)
GPS: 48.349498, 18.978522 [48° 20' 58.19'', 18° 58' 42.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s pôdorysom v tvare L a 3 miestnosťami postavený v roku 1850.
Dom ľudový (č. 89)
GPS: 48.349409, 18.977865 [48° 20' 57.87'', 18° 58' 40.31'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1895.
Vrt minerálnej vody Gejzír S-4
GPS: 48.166650, 18.875464 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 31.67'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html
Vrt S – 4 (ZV – 71) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre nízku výdatnosť bol zlikvidovaný. Voda do fontánky vybudovanej na mieste vrtu sa privádza z vrtu S – 3 (ZV – 70).