var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.281332, lng: 18.912735, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad Špitom', infoWindow: { content: '

Pivnica nad Špitom

GPS: 48.281332, 18.912735 [48° 16' 52.8'', 18° 54' 45.85'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nad Špitom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 27 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281566, lng: 18.912483, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Hlboká na Rínku', infoWindow: { content: '

Pivnica Hlboká na Rínku

GPS: 48.281566, 18.912483 [48° 16' 53.64'', 18° 54' 44.94'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Hlboká na Rínku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 35 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281469, lng: 18.912510, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Chyžka pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica Chyžka pod orechom

GPS: 48.281469, 18.912510 [48° 16' 53.29'', 18° 54' 45.04'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Chyžka pod orechom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 22  (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281619, lng: 18.912437, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u poľovníka', infoWindow: { content: '

Pivnica u poľovníka

GPS: 48.281619, 18.912437 [48° 16' 53.83'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u poľovníka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 21 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281734, lng: 18.912496, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica za prešom', infoWindow: { content: '

Pivnica za prešom

GPS: 48.281734, 18.912496 [48° 16' 54.24'', 18° 54' 44.99'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica za prešom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 18 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281680, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Starohorská pivnica', infoWindow: { content: '

Starohorská pivnica

GPS: 48.281680, 18.912416 [48° 16' 54.05'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Starohorská pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 20 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281887, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u troch sestier', infoWindow: { content: '

Pivnica u troch sestier

GPS: 48.281887, 18.912416 [48° 16' 54.79'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u troch sestier v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 36 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282094, lng: 18.912255, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica dobrej nálady', infoWindow: { content: '

Pivnica dobrej nálady

GPS: 48.282094, 18.912255 [48° 16' 55.54'', 18° 54' 44.12'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica dobrej nálady v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 13 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282280, lng: 18.912244, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u farmára Pištu', infoWindow: { content: '

Pivnica u farmára Pištu

GPS: 48.282280, 18.912244 [48° 16' 56.21'', 18° 54' 44.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u farmára Pištu v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 14 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282030, lng: 18.912298, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Rodinná pivnica', infoWindow: { content: '

Rodinná pivnica

GPS: 48.282030, 18.912298 [48° 16' 55.31'', 18° 54' 44.27'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Rodinná pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 49 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281776, lng: 18.912448, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica slnka', infoWindow: { content: '

Pivnica slnka

GPS: 48.281776, 18.912448 [48° 16' 54.39'', 18° 54' 44.81'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica slnka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 17 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282383, lng: 18.912405, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pri kríži', infoWindow: { content: '

Pivnica pri kríži

GPS: 48.282383, 18.912405 [48° 16' 56.58'', 18° 54' 44.66'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pri kríži v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 11 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281725, lng: 18.912384, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rohu u Lauku', infoWindow: { content: '

Pivnica na rohu u Lauku

GPS: 48.281725, 18.912384 [48° 16' 54.21'', 18° 54' 44.58'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: RNDr. Róbert Lauko; 0905777967; robolauko@robolauko.sk

Web: http://www.robolauko.sk/index.php?stranka=vinolauko

Pivnica na rohu u Lauku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 19 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281273, lng: 18.912330, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Konkordia', infoWindow: { content: '

Pivnica Konkordia

GPS: 48.281273, 18.912330 [48° 16' 52.58'', 18° 54' 44.39'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Konkordia v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 24 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281360, lng: 18.912279, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Grnčište', infoWindow: { content: '

Pivnica Grnčište

GPS: 48.281360, 18.912279 [48° 16' 52.9'', 18° 54' 44.2'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Grnčište v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 23 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282448, lng: 18.912295, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Národopisné múzeum', infoWindow: { content: '

Pivnica Národopisné múzeum

GPS: 48.282448, 18.912295 [48° 16' 56.81'', 18° 54' 44.26'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: +421 910 265 528, *pani Cipcerová; Info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk

Web: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/2251

Pivnica Národopisné múzeum v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 12 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282696, lng: 18.912188, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Ivana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Ivana

GPS: 48.282696, 18.912188 [48° 16' 57.71'', 18° 54' 43.88'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Ivana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 40 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283454, lng: 18.912558, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Jána Benedika', infoWindow: { content: '

Pivnica Jána Benedika

GPS: 48.283454, 18.912558 [48° 17' 0.43'', 18° 54' 45.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Jána Benedika v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 9 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o novopostavený dom, ktorý nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282408, lng: 18.913403, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Michala', infoWindow: { content: '

Pivnica u Michala

GPS: 48.282408, 18.913403 [48° 16' 56.67'', 18° 54' 48.25'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Michala v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 5 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282583, lng: 18.913159, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Kempova pivnica', infoWindow: { content: '

Kempova pivnica

GPS: 48.282583, 18.913159 [48° 16' 57.3'', 18° 54' 47.37'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Kempova pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 51 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282376, lng: 18.912890, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vinára', infoWindow: { content: '

Pivnica u vinára

GPS: 48.282376, 18.912890 [48° 16' 56.55'', 18° 54' 46.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u vinára v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 32 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282346, lng: 18.912791, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaluška', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaluška

GPS: 48.282346, 18.912791 [48° 16' 56.45'', 18° 54' 46.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Kaluška v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 31 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281939, lng: 18.913049, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sebechlebských hudcov', infoWindow: { content: '

Pivnica sebechlebských hudcov

GPS: 48.281939, 18.913049 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 46.98'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sebechlebských hudcov v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 4 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o relatívne pladšiu, prestavanú a upravenú pivnicu spolu s ubytovaním, priočom stavba nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283754, lng: 18.912646, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Grondlíka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Grondlíka

GPS: 48.283754, 18.912646 [48° 17' 1.51'', 18° 54' 45.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Grondlíka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 26 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282508, lng: 18.912865, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Prosredná', infoWindow: { content: '

Pivnica Prosredná

GPS: 48.282508, 18.912865 [48° 16' 57.03'', 18° 54' 46.31'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com

Web: http://www.uby.sk/prosredna-pivnica-sebechleby; http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Prosredná v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 10 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282713, lng: 18.913862, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nádeje', infoWindow: { content: '

Pivnica nádeje

GPS: 48.282713, 18.913862 [48° 16' 57.77'', 18° 54' 49.9'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nádeje v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 7 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282616, lng: 18.913889, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u nás doma', infoWindow: { content: '

Pivnica u nás doma

GPS: 48.282616, 18.913889 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 50'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u nás doma sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 30 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280896, lng: 18.912435, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Roziaka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Roziaka

GPS: 48.280896, 18.912435 [48° 16' 51.23'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pera Roziaka sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 47 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280974, lng: 18.915067, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Geľa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Geľa

GPS: 48.280974, 18.915067 [48° 16' 51.51'', 18° 54' 54.24'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Geľa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 3 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281074, lng: 18.915582, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rázcestí u Jána', infoWindow: { content: '

Pivnica na rázcestí u Jána

GPS: 48.281074, 18.915582 [48° 16' 51.87'', 18° 54' 56.1'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica na rázcestí u Jána sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 45 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281420, lng: 18.916816, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sv. Urbana', infoWindow: { content: '

Pivnica sv. Urbana

GPS: 48.281420, 18.916816 [48° 16' 53.11'', 18° 55' 0.54'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sv. Urbana sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 2 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Pri posedení je v ponuke : domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia.

Zdroj: http://www.dekampo-dovolenka.sk/dovolenka-na-slovensku-katalog-firiem/banskobystricky-kraj/pivnica-u-sv.urbana/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282302, lng: 18.916494, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vincúrky', infoWindow: { content: '

Pivnica u vincúrky

GPS: 48.282302, 18.916494 [48° 16' 56.29'', 18° 54' 59.38'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u vincúrky sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 1 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281442, lng: 18.916521, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Džimiho', infoWindow: { content: '

Pivnica u Džimiho

GPS: 48.281442, 18.916521 [48° 16' 53.19'', 18° 54' 59.48'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Džimiho sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 33 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282952, lng: 18.913224, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Fidluša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Fidluša

GPS: 48.282952, 18.913224 [48° 16' 58.63'', 18° 54' 47.61'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Petra Fidluša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 6 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282195, lng: 18.912092, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Očenáša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Očenáša

GPS: 48.282195, 18.912092 [48° 16' 55.9'', 18° 54' 43.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Očenáša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 8 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281933, lng: 18.912280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Muzikantov', infoWindow: { content: '

Pivnica u Muzikantov

GPS: 48.281933, 18.912280 [48° 16' 54.96'', 18° 54' 44.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Muzikantov sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 15 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281811, lng: 18.912395, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Jozefa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Jozefa

GPS: 48.281811, 18.912395 [48° 16' 54.52'', 18° 54' 44.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Jozefa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 16 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282536, lng: 18.912672, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod orechom

GPS: 48.282536, 18.912672 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 45.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: 48.282536,

Pivnica pod orechom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 25 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282886, lng: 18.913423, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Johana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Johana

GPS: 48.282886, 18.913423 [48° 16' 58.39'', 18° 54' 48.32'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: Pivnica u Johana 28

Pivnica u Johana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 28 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281938, lng: 18.912397, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod hruškou', infoWindow: { content: '

Pivnica pod hruškou

GPS: 48.281938, 18.912397 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 44.63'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica pod hruškou v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 29 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281901, lng: 18.912858, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šimúta', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šimúta

GPS: 48.281901, 18.912858 [48° 16' 54.84'', 18° 54' 46.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šimúta sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 34 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282879, lng: 18.912796, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Baja', infoWindow: { content: '

Pivnica u Baja

GPS: 48.282879, 18.912796 [48° 16' 58.36'', 18° 54' 46.07'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Baja sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 37 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282131, lng: 18.912611, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Pálku', infoWindow: { content: '

Pivnica u Pálku

GPS: 48.282131, 18.912611 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 45.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pálku sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 38 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281463, lng: 18.912236, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad brezami', infoWindow: { content: '

Pivnica nad brezami

GPS: 48.281463, 18.912236 [48° 16' 53.27'', 18° 54' 44.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod brezami sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 39 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283127, lng: 18.912552, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod bielym krížom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod bielym krížom

GPS: 48.283127, 18.912552 [48° 16' 59.26'', 18° 54' 45.19'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod bielym krížom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 41 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281707, lng: 18.915636, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Najväčšia starohorská trojpivnica', infoWindow: { content: '

Najväčšia starohorská trojpivnica

GPS: 48.281707, 18.915636 [48° 16' 54.15'', 18° 54' 56.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: 48.281707,

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Najväčšia starohorská trojpivnica sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 42 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282741, lng: 18.913283, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šrubu', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šrubu

GPS: 48.282741, 18.913283 [48° 16' 57.87'', 18° 54' 47.82'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šrubu sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 43 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282130, lng: 18.912994, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Mira Réricha', infoWindow: { content: '

Pivnica u Mira Réricha

GPS: 48.282130, 18.912994 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 46.78'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Mira Réricha sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 44 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282994, lng: 18.913568, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod jedličkou.', infoWindow: { content: '

Pivnica pod jedličkou.

GPS: 48.282994, 18.913568 [48° 16' 58.78'', 18° 54' 48.84'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod jedličkou sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 46 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280539, lng: 18.912522, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaufman', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaufman

GPS: 48.280539, 18.912522 [48° 16' 49.94'', 18° 54' 45.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950

Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html

Chatka s vínnou pivnicou a príjemným vonkajším sedením v prekrásnom prostredí.

Zdroj: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.233303, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky, domčeky, hajloky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky, domčeky, hajloky

GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.233320, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky

GPS: 48.233320, 18.998965 [48° 13' 59.95'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.237250, lng: 19.006280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vínne pivničky', infoWindow: { content: '

Vínne pivničky

GPS: 48.237250, 19.006280 [48° 14' 14.1'', 19° 0' 22.61'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.430542, lng: 18.875332, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Rozhliadka Pažite', infoWindow: { content: '

Rozhliadka Pažite

GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)

Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443965, lng: 18.870190, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pri šachte Cigeiner', infoWindow: { content: '

Pinga pri šachte Cigeiner

GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.447012, lng: 18.870530, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na žile Terézia', infoWindow: { content: '

Pingy na žile Terézia

GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447499, lng: 18.870927, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pod šachtou Roveň', infoWindow: { content: '

Pinga pod šachtou Roveň

GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450104, lng: 18.870997, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pod Tanádom - JZ', infoWindow: { content: '

Pinga pod Tanádom - JZ

GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.44947, lng: 18.86668, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy pod Tanádom - JV', infoWindow: { content: '

Pingy pod Tanádom - JV

GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: -(Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.436060, lng: 18.848569, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad tajchom Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad tajchom Bakomi

GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451529, lng: 18.884305, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na banské múzeum v prírode', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na banské múzeum v prírode

GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/46282183
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451333, lng: 18.896996, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Zigmund šachtou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Zigmund šachtou

GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.450698, lng: 18.902790, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto B. Štiavnica. 

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/58367023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447402, lng: 18.919350, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/52922123
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460812, lng: 18.905392, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na vilovú štvrť', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na vilovú štvrť

GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/17534549
' } }); map.addMarker({ lat: 48.464110, lng: 18.897204, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu

GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/24872903
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460680, lng: 18.894176, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na časť Reslu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na časť Reslu

GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/72002808
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456733, lng: 18.897565, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na historickú Štiavnicu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na historickú Štiavnicu

GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/27242309
' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.470514, lng: 18.889896, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu

GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/61494538
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463683, lng: 18.884561, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou

GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16240457
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455845, lng: 18.886174, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad B. Štiavnicou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad B. Štiavnicou

GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na historickú časť mesta.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/44817023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447558, lng: 18.864405, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Sitno

GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/98021400
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435158, lng: 18.839743, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Bakomi

GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/28971125
' } }); map.addMarker({ lat: 48.385479, lng: 18.811562, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Dekýšom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Dekýšom

GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847107
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Prenčovom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Prenčovom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Prenčov

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106736328
' } }); map.addMarker({ lat: 48.408035, lng: 18.852580, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno

GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15341039
' } }); map.addMarker({ lat: 48.407188, lng: 18.859577, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na tajch Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na tajch Počúvadlo

GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/23042014
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z Tatárskej lúky', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z Tatárskej lúky

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/87162668, http://hiking.sk/hk/ar/437/prechadzky_na_popoludnie_hrad_sitno.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.403531, lng: 18.875143, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/75025179
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/4196475
' } }); map.addMarker({ lat: 48.494111, lng: 18.915701, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Širokého vrchu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Širokého vrchu

GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/95453578
' } }); map.addMarker({ lat: 48.505123, lng: 18.928349, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16005389
' } }); map.addMarker({ lat: 48.504404, lng: 18.930339, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/38850629
' } }); map.addMarker({ lat: 48.503131, lng: 18.936244, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/14758748
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508412, lng: 18.934558, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Žakýlsky hrad - vyhliadka', infoWindow: { content: '

Žakýlsky hrad - vyhliadka

GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/83732408
' } }); map.addMarker({ lat: 48.544645, lng: 18.942499, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Močiarom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Močiarom

GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15909335
' } }); map.addMarker({ lat: 48.537018, lng: 18.942472, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiar', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiar

GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/103261472
' } }); map.addMarker({ lat: 48.521261, lng: 18.965147, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Kozelníkom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Kozelníkom

GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']

Obec: Kozelník

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/51574655
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465575, lng: 18.907493 , icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z pod kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z pod kalvárie

GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15324541
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461678, lng: 18.913513, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z kalvárie

GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/5728687
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461195, lng: 18.879696, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Ottergrundom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Ottergrundom

GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/66398279
' } }); map.addMarker({ lat: 48.54462, lng: 18.94298, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiari', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiari

GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1CW2R_vyhliadka-mociar
' } }); map.addMarker({ lat: 48.40335, lng: 18.87598, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Sitno - skalná vyhliadka', infoWindow: { content: '

Sitno - skalná vyhliadka

GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1DXKX_sitno-skalna-vyhliadka
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444894, lng: 18.865518, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Farárova hôrka', infoWindow: { content: '

Farárova hôrka

GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/78712052
' } }); map.addMarker({ lat: 48.371030, lng: 18.826357, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Počúvadlom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Počúvadlom

GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107719885
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Baďanom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Baďanom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Baďan

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Areál lúk nad obcou Baďan.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107720006
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450250, lng: 18.874793, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Nízke Tatry z Hornej Rovni', infoWindow: { content: '

Nízke Tatry z Hornej Rovni

GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na Nízke Tatry.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/45231417
' } }); map.addMarker({ lat: 48.387570, lng: 18.807570, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Potok Jabloňovka', infoWindow: { content: '

Potok Jabloňovka

GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847248
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45633, lng: 18.87806, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na Žile Terézia', infoWindow: { content: '

Pingy na Žile Terézia

GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447841, lng: 18.870959, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)', infoWindow: { content: '

Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)

GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.43562, lng: 18.97893, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Breziny', infoWindow: { content: '

Breziny

GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/108386070
' } }); map.addMarker({ lat: 48.467455, lng: 18.879446, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Pasienky pod Paradajsom', infoWindow: { content: '

Pasienky pod Paradajsom

GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/40597083
' } }); map.addMarker({ lat: 48.469084, lng: 18.882073, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Posedenie pri Červenej Studni', infoWindow: { content: '

Posedenie pri Červenej Studni

GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs

' } }); });