400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Pivnica nad Špitom
GPS: 48.281332, 18.912735 [48° 16' 52.8'', 18° 54' 45.85'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica nad Špitom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 27 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Hlboká na Rínku
GPS: 48.281566, 18.912483 [48° 16' 53.64'', 18° 54' 44.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Hlboká na Rínku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 35 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Chyžka pod orechom
GPS: 48.281469, 18.912510 [48° 16' 53.29'', 18° 54' 45.04'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Chyžka pod orechom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 22 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u poľovníka
GPS: 48.281619, 18.912437 [48° 16' 53.83'', 18° 54' 44.77'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u poľovníka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 21 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica za prešom
GPS: 48.281734, 18.912496 [48° 16' 54.24'', 18° 54' 44.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica za prešom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 18 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Starohorská pivnica
GPS: 48.281680, 18.912416 [48° 16' 54.05'', 18° 54' 44.7'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Starohorská pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 20 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u troch sestier
GPS: 48.281887, 18.912416 [48° 16' 54.79'', 18° 54' 44.7'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u troch sestier v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 36 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica dobrej nálady
GPS: 48.282094, 18.912255 [48° 16' 55.54'', 18° 54' 44.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica dobrej nálady v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 13 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u farmára Pištu
GPS: 48.282280, 18.912244 [48° 16' 56.21'', 18° 54' 44.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u farmára Pištu v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 14 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Rodinná pivnica
GPS: 48.282030, 18.912298 [48° 16' 55.31'', 18° 54' 44.27'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Rodinná pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 49 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica slnka
GPS: 48.281776, 18.912448 [48° 16' 54.39'', 18° 54' 44.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica slnka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 17 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pri kríži
GPS: 48.282383, 18.912405 [48° 16' 56.58'', 18° 54' 44.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pri kríži v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 11 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica na rohu u Lauku
GPS: 48.281725, 18.912384 [48° 16' 54.21'', 18° 54' 44.58'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: RNDr. Róbert Lauko; 0905777967; robolauko@robolauko.sk
Pivnica na rohu u Lauku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 19 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Konkordia
GPS: 48.281273, 18.912330 [48° 16' 52.58'', 18° 54' 44.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Konkordia v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 24 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Grnčište
GPS: 48.281360, 18.912279 [48° 16' 52.9'', 18° 54' 44.2'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Grnčište v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 23 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Národopisné múzeum
GPS: 48.282448, 18.912295 [48° 16' 56.81'', 18° 54' 44.26'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: +421 910 265 528, *pani Cipcerová; Info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Pivnica Národopisné múzeum v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 12 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Ivana
GPS: 48.282696, 18.912188 [48° 16' 57.71'', 18° 54' 43.88'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Ivana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 40 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Jána Benedika
GPS: 48.283454, 18.912558 [48° 17' 0.43'', 18° 54' 45.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica Jána Benedika v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 9 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o novopostavený dom, ktorý nie je pamiatkovým objektom.
Pivnica u Michala
GPS: 48.282408, 18.913403 [48° 16' 56.67'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Michala v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 5 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Kempova pivnica
GPS: 48.282583, 18.913159 [48° 16' 57.3'', 18° 54' 47.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Kempova pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 51 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u vinára
GPS: 48.282376, 18.912890 [48° 16' 56.55'', 18° 54' 46.4'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u vinára v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 32 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Kaluška
GPS: 48.282346, 18.912791 [48° 16' 56.45'', 18° 54' 46.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica Kaluška v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 31 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica sebechlebských hudcov
GPS: 48.281939, 18.913049 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 46.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica sebechlebských hudcov v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 4 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o relatívne pladšiu, prestavanú a upravenú pivnicu spolu s ubytovaním, priočom stavba nie je pamiatkovým objektom.
Pivnica u Grondlíka
GPS: 48.283754, 18.912646 [48° 17' 1.51'', 18° 54' 45.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Grondlíka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 26 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Prosredná
GPS: 48.282508, 18.912865 [48° 16' 57.03'', 18° 54' 46.31'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com
Pivnica Prosredná v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 10 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica nádeje
GPS: 48.282713, 18.913862 [48° 16' 57.77'', 18° 54' 49.9'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica nádeje v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 7 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u nás doma
GPS: 48.282616, 18.913889 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 50'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u nás doma sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 30 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Petra Roziaka
GPS: 48.280896, 18.912435 [48° 16' 51.23'', 18° 54' 44.77'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Pera Roziaka sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 47 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Geľa
GPS: 48.280974, 18.915067 [48° 16' 51.51'', 18° 54' 54.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Geľa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 3 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.
Pivnica na rázcestí u Jána
GPS: 48.281074, 18.915582 [48° 16' 51.87'', 18° 54' 56.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica na rázcestí u Jána sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 45 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica sv. Urbana
GPS: 48.281420, 18.916816 [48° 16' 53.11'', 18° 55' 0.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica sv. Urbana sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 2 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pri posedení je v ponuke : domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia.
Pivnica u vincúrky
GPS: 48.282302, 18.916494 [48° 16' 56.29'', 18° 54' 59.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u vincúrky sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 1 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Džimiho
GPS: 48.281442, 18.916521 [48° 16' 53.19'', 18° 54' 59.48'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Džimiho sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 33 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Petra Fidluša
GPS: 48.282952, 18.913224 [48° 16' 58.63'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Petra Fidluša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 6 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Očenáša
GPS: 48.282195, 18.912092 [48° 16' 55.9'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Očenáša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 8 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Muzikantov
GPS: 48.281933, 18.912280 [48° 16' 54.96'', 18° 54' 44.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Muzikantov sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 15 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Jozefa
GPS: 48.281811, 18.912395 [48° 16' 54.52'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Jozefa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 16 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod orechom
GPS: 48.282536, 18.912672 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 45.62'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: 48.282536,
Pivnica pod orechom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 25 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Johana
GPS: 48.282886, 18.913423 [48° 16' 58.39'', 18° 54' 48.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: Pivnica u Johana 28
Pivnica u Johana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 28 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod hruškou
GPS: 48.281938, 18.912397 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 44.63'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica pod hruškou v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 29 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Šimúta
GPS: 48.281901, 18.912858 [48° 16' 54.84'', 18° 54' 46.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Šimúta sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 34 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Baja
GPS: 48.282879, 18.912796 [48° 16' 58.36'', 18° 54' 46.07'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Baja sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 37 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Pálku
GPS: 48.282131, 18.912611 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 45.4'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Pálku sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 38 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica nad brezami
GPS: 48.281463, 18.912236 [48° 16' 53.27'', 18° 54' 44.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod brezami sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 39 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod bielym krížom
GPS: 48.283127, 18.912552 [48° 16' 59.26'', 18° 54' 45.19'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod bielym krížom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 41 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Najväčšia starohorská trojpivnica
GPS: 48.281707, 18.915636 [48° 16' 54.15'', 18° 54' 56.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: 48.281707,
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Najväčšia starohorská trojpivnica sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 42 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Šrubu
GPS: 48.282741, 18.913283 [48° 16' 57.87'', 18° 54' 47.82'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica u Šrubu sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 43 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica u Mira Réricha
GPS: 48.282130, 18.912994 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 46.78'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Pivnica u Mira Réricha sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 44 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica pod jedličkou.
GPS: 48.282994, 18.913568 [48° 16' 58.78'', 18° 54' 48.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica pod jedličkou sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 46 (podľa miestnej orientačnej mapy).
Pivnica Kaufman
GPS: 48.280539, 18.912522 [48° 16' 49.94'', 18° 54' 45.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Vínna pivnica
Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Chatka s vínnou pivnicou a príjemným vonkajším sedením v prekrásnom prostredí.
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Vinárske pivničky
GPS: 48.233320, 18.998965 [48° 13' 59.95'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Vínne pivničky
GPS: 48.237250, 19.006280 [48° 14' 14.1'', 19° 0' 22.61'']
Obec: Medovarce
Objekt: Vínna pivnica
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs