Veľký Kolpašský tajch
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Veľký Kolpašský tajch sa začal stavať v roku 1730 pod vedením sliezskeho majstra staviteľa. Celkový náklad stavby činil 90 000 zlatých. Hneď po realizácii výstavby sa začali prejavovať priesaky a následne trhliny, čím sa vlastne nádrž znefunkčnila. Príchodom Samuela Mikovíniho do Banskej Štiavnice v roku 1735 sa začal tento problém riešiť. Vďaka jeho vynikajúcim schopnostiam i skúsenostiam s výstavbou hrádzí na Dunaji sa prikročilo k oprave a k prestavaniu tohoto veľmi významnému tajchu. Aj keď táto oprava tajchu v roku 1735 bola neúspešná, nemožno pripísať vinu Mikovínimu, pretože nové trhliny vznikli okolo odvodňovacej rúry, ktorá bola v pôvodnej hrádzi. Nepredpokladal, že aj táto operácia bola nekvalitne vykonaná. K definitívnej a konečnej oprave a zvýšeniu hrádze došlo v roku 1746 opäť pod vedením S. Mikovíniho, ktorý v tom čase súčasne viedol aj výstavbu priečnej hrádze na Richňave. Po jej realizácii dosiahla výška hladiny vody cca 14 m a objem vody sa zvýšil na viac ako 700 000 m³. Náklady na prestavbu hrádze činili 34 915 zlatých.
Súčasne s opravou hrádze budovali sa aj prítokové jarky s celkovým nákladom 10 000 zlatých. Ukončené boli v roku 1754. Najdlhším bol Kolpašský (Talvízsky) zberný jarok v dĺžke 3 650 m. Celková dĺžka prítokových jarkov spolu s náhonným Kolpašským základným jarkom (4950 m) bola viac ako 10 km. Tieto jarky odvodňovali plochu väčšiu ako 7 km². Dômyselne bol vyriešený regulačný systém prítokov do nádrže resp. priamo do náhonného jarku cez rozdeľovacie objekty vybudované na prítokových jarkoch. Tento systém umožňoval pri prívalových vlnách odvádzať maximálne množstvo vody do nádrže a súčasne odvádzať vodu aj priamo do náhonného jarku privádzajúceho vodu na úpravárenské zariadenia na šachte František bez toho, aby sa voda odoberala z tajchu. Tento systém zabezpečoval stálu prevádzku úpravárenských zariadení v priebehu celého roka s racionálnym a dômyselným využívaním vody z tajchu a súčasne zabezpečoval jeho pravidelné plnenie.
Technické parametre Veľkého kolpašského tajchu:
- výška hrádze 14,2 m
- šírka hrádze 12 - 18 m
- dĺžka hlavnej hrádze 190 m
- dĺžka priečnej hrádze 68 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n. m.
Tesárske Dúpänce
GPS: 48.21069, 18.945358 [48° 12' 38.48'', 18° 56' 43.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta
Neveľká juhoslovenská obec Hontianske Tesáre ukrýva vo svojich lesoch jedinečnú, avšak málo známu turistickú atraktivitu, tzv. Dúpence (alebo tiež Dúpänce). Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia, ktoré po prvýkrát opísal známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť, pravdepodobne slúžili ako útočiská ľudu pred Turkami, miestna tradícia ich však kladie ešte ďalej do minulosti – až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dohromady štyri skalné skrýše. Podľa počtu komôrok sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. Najzaujímavejšia je Osemdierka. Jej vstupný otvor sa nachádza asi 20 m nad zemou. Z centrálneho priestranstva sa vstupuje do ôsmich „izieb“, z toho štyri sú veľké – akoby pre dospelých a štyri malé – akoby pre deti. V lokalite tesárskych Dúpencov sa nachádzajú informačné tabuľky, ktoré návštevníkom predstavujú jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.
Travertínová terasa – Rímske kúpele
GPS: 48.165860, 18.883244 [48° 9' 57.1'', 18° 52' 59.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Malebné juhoslovenské mestečko Dudince má čo ponúknuť nielen priaznivcom kúpeľných kúr, ale i milovníkom prírodných zaujímavostí a historických záhad. Jeho azda najväčšou turistickou atraktivitou sú nevšedné travertínové útvary – kopy a krátery – nachádzajúce sa v areáli tunajšieho kúpeľného parku. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.
Národopisné múzeum Sebechleby
GPS: 48.282425, 18.912253 [48° 16' 56.73'', 18° 54' 44.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
V jednom zo starých vinohradníckych domčekov írečitej sebechlebskej osady Stará Hora vyhlásenej pre svoju mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry je zriadené originálne vidiecke Národopisné múzeum, ktoré návštevníkom predstaví tradičný život Sebechlebanov, ich duchovnú aj materiálnu kultúru. Zavítavší tu spoznajú odievanie, staré spôsoby obživy i pestré ľudové zvyky oblasti. Prehliadku múzea spestruje audítorský výklad podporený audiovizuálnym informačným systémom. Pomyselnou čerešničkou na torte je ochutnávka jedinečných starohorských vín v autentických priestoroch historickej vínnej pivnice nachádzajúcej sa pod domčekom. Oblasť Starej Hory bola v minulosti jedným z najväčších producentov vín v celom Uhorsku. Jej produkty boli široko-ďaleko známe svojou vysokou kvalitou. Tento fakt spoločne s pohostinnosťou Sebechlebanov, osobitým čarom starej pivnice, a tiež krásou ľudových krojov a ďalších zaujímavých výrobkov, ktoré tu možno obdivovať, robí z návštevy Národopisného múzea Sebechleby výlet, ktorý sa určite oplatí absolvovať.
Informácie pre návštevníkov
Otváracie hodiny: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Vstupné: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Adresa: Sebechleby - Stará Hora, 962 66
Telefón: +421 910 265 528, *pani Cipcerová
Email: info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg
GPS: 48.460863, 18.894466 [48° 27' 39.11'', 18° 53' 40.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Objekt je lokalizovaný v najvýraznejšej časti povrchovej dobývky na vrchu Glanzenberg. Tu sa nachádza výrazné skalné bralo, ktoré bolo vytvorené banskou činnosťou a tvorí priame podložie vo viacerých etapách dobývanej hlavnej žily Špitaler. V tomto úseku žilný systém štruktúry Špitaler tvoria viaceré samostatné, viac-menej paralelné žily, medzi ktorými je vyvinutý nepravidelne zrudnený žilníkový systém. Z južnej strany za hlavným bralom sú otvorené vydobyté priestory na podložných štruktúrach žily Špitaler. Lokálne tam možno pozorovať relikty po dobývaní ohňom. Tieto miesta sa prejavujú pomerne hladkými plochami lavórovitého tvaru. Dobývanie ohňom spočívalo v založení ohňa pri hornine, jej silnom prehriati a následnom popraskaní (prevažne so sférickou orientáciou). Takto zoslabená hornina sa pri ručnom dobývaní ľahšie rozpájala. Predpokladá sa, že stopy na povrchovej dobývke po dobývaní ohňom sú ešte z obdobia keltského osídlenia. Vývoj povrchovej dobývky mal tri základné technologické stupne. V prvej etape sa dobývali nad povrch vystupujúce zrudnené časti žily Špitaler. Postupom do hĺbky sa vytvárala nerovnomerná ryha s podložnou stenou (reprezentovaná terajším bralom) a nadložnou stenou. Dôkazom tejto etapy sú zachované relikty hniezd (na rozpery) v skalnom brale. S postupom hĺbenia narastali problémy s vodou a čerstvým vzduchom. Preto nastúpila druhá technologická etapa. Začali sa raziť krátke prekopy od povrchu v dĺžke 10 – 20 m kolmo k dobývanej žile. Dôkazom toho je zachovaný relikt čelby prekopu (razeného pomocou ohňa) v skalnej stene. Počiatky razenia prekopov je možné predpokladať v 11. – 12. storočí, kedy sa v banskoštiavnickej oblasti začalo používať hlbinné dobývanie. Tretia etapa ťažby na vrchu Glanzenberg bola podmienená miestnymi ložiskovými pomermi štruktúry Špitaler. Tu bolo vyvinuté zrudnenie v hlavnom vedení žily aj v nadložnom žilníku, ktorý sa v poslednej fáze povrchovej ťažby po terajšiu úroveň terénu tiež vydobyl. Na vytvorenej, pomerne rozsiahlej ploche sa vytvoril priestor na hĺbenie šachty Michal, a to bol začiatok už typickej hlbinnej ťažby. Toto miesto patrí k najpozoruhodnejším objektom trasy staromestského chodníka. Jednak pre viditeľné zvyšky najstaršieho dobývania rúd v celom regióne, jednak pre zaujímavé pohľady na mesto a jeho široké okolie (stavebný vývoj mesta tu možno dokumentovať až po 20. stor.). Do týchto miest sa všeobecne kladú najstaršie počiatky dobývania rúd zlata a striebra – a to už Keltami, hoci priame doklady ťažby po nich sa nezachovali. Nie je to prekvapením, pretože intenzívna ťažba v 11. – 15. stor. musela tieto zvyšky prekryť. Prítomnosť Keltov dokazujú staršie nálezy (z 18. stor.) z lokality Staré mesto a stále početnejšie dôkazy prítomnosti keltského etnika v bližšom i vzdialenejšom okolí (Sitno, Ilija ) .Na historickej vedute mesta z r. 1764 vidieť v blízkosti skalnej steny povrchových dobývok ruiny mohutnej stavby, ktorá v časoch protitureckých bojov mohla mať funkciu vojenskej pevnosti, avšak jej pôvodné využitie súviselo pravdepodobne s úpravou rudy. Je všeobecne známe, že rudy sa triedili podľa kvality nielen v bani, ale aj v bezprostrednej blízkosti banských diel. Po opustení sídliska a hradu na Starom meste správcom ťažby, mohol objekt plniť funkciu depozitu dolovanej rudy. Vzhľadom na mohutnosť stavby mohla byť vybudovaná v bližšie neurčenom období gotiky. Archeologický výskum v týchto miestach nebol zatiaľ realizovaný. Zo zberu pochádza niekoľko baníckych nástrojov (napr. želiezka) ako dôkaz použitia železného pracovného nástroja na oddeľovanie rudy od jaloviny.
Povrchové dobývanie žily Špitaler
GPS: 48.461553, 18.895196 [48° 27' 41.59'', 18° 53' 42.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banskoštiavnicko-hodrušská drahokovová oblasť sa nachádza na ploche 100 km². Bolo tu ťažených okolo 120 žíl a odžilkov. Žila Špitaler (na jej východe sa objekt nachádza) je z historicko - významového hľadiska najdôležitejšia. Predpokladá sa, že na tejto žile (jej smerná dĺžka presahuje 8 km) v úseku Glanzenberg začala ťažba drahokovových rúd celej oblasti. Zlatostrieborné rudy sa tu ťažili už v čase keltského osídlenia. V tejto časti žily Špitaler bola povrchovou ťažbou vytvorená najdlhšia (650 m) a najvýraznejšia povrchová dobývka celého rudného regiónu. V období do 11. - 12. storočia bolo na nej ručným spôsobom vyťažené a premiestnené okolo 1 milióna ton rudy a okolitej horniny. Informačná tabuľa je na mieste východu žily, kde intenzita zrudnenia bola relatívne nízka, preto aj povrchová ťažba v tejto časti bola len minimálna. Ale už niekoľko metrov na sever a na juh sú prítomné výrazné smerné depresie, ktoré sú pozostatkom výraznej povrchovej ťažby. Depresia smerom na juh (pod cestou) zo západnej strany je ohraničená skalnou stenou, ktorá tvorí podložie vydobytej žily. Ryha smerom na sever v záhrade nad cestou, mala značne hlbší dosah aj so zarazenými banskými chodbami. V priebehu 20. storočia bola časť pôvodnej ryhy zasypaná. Po ložiskovej stránke vydobyté depresie predstavujú východy rudných stĺpov (časti žily so značným zrudnením). Šírka povrchových smerných depresií je miestami preto tak veľká (lokálne presahuje 20 m), že žila Špitaler má často niekoľko vedení, medzi ktorými je vyvinutý žilník a v miestach povrchovej ťažby sa dobývala celá zrudnená poloha. Mineralogické zloženia žilnej výplne, premeny okolitých hornín, tektonické porušenie, zvetrávanie a následná denudácia jednotlivých žíl v banskoštiavnickom ložisku bolo značne rozdielne. Žilná výplň žily Špitaler v časti Glanzenberg bola prevažne kremenná a okolitá hornina viacmenej silicifikovaná. Táto skutočnosť sa pri zvetrávaní prejavila tým, že na východe žily sa vytvorili smerne (v smere žily) vystupujúce bralovité útvary, ktoré výrazne vystupovali v reliéfe krajiny. Rudná zložka v tejto časti žily mala masívny charakter (iné žily sú prevažne impregnačné), čo malo vplyv na ich ľahkú identifikáciu. Značná kusovosť žilnej výplne bola výhodná aj pre úpravu rúd a hutné spracovanie. Tieto skutočnosti napovedajú, že práve v tejto časti bol začiatok baníctva v regióne Banskej Štiavnice. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že práve v oblasti výstupu žily Špitaler na povrch vzniklo mesto Banská Štiavnica.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Budova školy v prírode, tzv. Kállayova zotavovňa
GPS: 48.403943, 18.857690 [48° 24' 14.19'', 18° 51' 27.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Trojpodlažná drevená zrubová budova obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou, ktorej prízemná časť je vymurovaná. Budova má manzardovou strechou s vikiermi. Bola vybudovaná v roku 1936 pre účely školy v prírode, pôvodnému účelu slúžila do roku 2014, kedy vyhorela.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Malý Kolpašský tajch
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malý Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1774. Vznikol predĺžením hlavnej hrádze veľkého tajchu. Jeho význam spočíval v tom, že sa zväčšila plocha pre záchyt vody a tým sa umožnil aj jej zvýšený odber. Dômyselné bolo riešenie výstavby úpravárenských zariadení. Na ôsmich vybudovaných spádoch voda postupne poháňala celé batérie stúp, aby potom ešte v potoku Štiavnica spolu s vodou zo Štefultovskej doliny poháňala turbínu stupy Schweizer s výkonom 50 HP. Priemerný odber vody za rok sa blížil k dvom miliónom kubíkov vody. Aj tieto tajchy prešli od 1. júna 1995 do správy Povodia Hrona, š.p. B. Bystrica. V najbližších rokoch sa uvažuje s rekonštrukciu obidvoch tajchov. Vzhľadom na charakter povodia v okolí nádrže, na oboch stranách ohraničených úzkym pásom listnatých stromov a samotné tajchy dotvárajú ráz okolitej krajiny a vďaka klimatickým pomerom a prírodnej scenérii sú vyhľadávaným rekreačným miestom.
Technické parametre Malého Kolpašského tajchu:
- výška hrádze 6,5 – 9 m
- šírka hrádze 7 – 9 m
- dĺžka hrádze 90 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n.m.
Kysihýbeľské vodné nádrže
GPS: 48.458231, 18.937343 [48° 27' 29.63'', 18° 56' 14.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Prvá nádrž v tejto lokalite sa spomína v roku 1678 v súvislosti so Svätotrojičnou hutou. Táto nádrž mala nedostatočnú kapacitu a pravdepodobne zanikla po vybudovaní Belianskej a Halčianskej vodnej nádrže. Neskoršie sa spomínajú vodné nádrže, ktoré už nemali banskotechnický účel a boli vybudované pre rybolovné účely. Patrili svätobeňadickému opátstvu a v roku 1830 prešli do vlastníctva Baníckej a lesníckej akadémie. Boli využívané výlučne pre chov rýb. Po zániku Baníckej akadémie prešli pod správu školských lesov Strednej lesníckej školy. V druhej polovici 20. storočia mala rybníky v prenájme Miestna organizácia SRZ, ktorá ich využívala ako chovné nádrže pre odchov násady kaprov, šťúk a iných druhov pre štiavnické tajchy. V súčasnosti už Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu nádrže neobhospodaruje, tie sú zanedbané a postupne sa zazemňujú. Technické zariadenia (výpuste, prívodné jarky, sádka) sú buď nefunkčné alebo sú značne zdevastované, prípadne úplne chýbajú.
Tajch pri šachte Magdaléna
GPS: 48.436822, 18.871907 [48° 26' 12.56'', 18° 52' 18.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Zaniknutá vodná nádrž. Leží na ohradenom súkromnom pozemku a z blízkej lesnej cesty je takmer neviditeľná. Rozmery tejto malej vodnej nádrže obdĺžnikového tvaru sú približne 80x17 m. Ide o nádrž, ktorá v minulosti slúžila ako prepojovací objekt medzi náhorným jarkom z Veľkej Vindšachty so spodným náhonným jarkom z tajchu Evička. Objem tejto nádrže bol približne 4800m3. Zabezpečoval niekoľkodňovú špičkovú prevádzku na pohon čerpacích zariadení na šachte Magdaléna. V súčasnosti je v jarných a jesenných mesiacoch napájaný z vlastného mikro povodia, najmä z topiaceho sa snehu a z výdatných zrážok. Nádrž je posadená v malebnom prostredí v centre Štiavnických Baní, v tesnej blízkosti Révaiovského domu – bývalej budovy správy šachty Magdaléna, neskôr využívanej ako sklad a prípravovňa pušného prachu. Tajch pri šachte Magdaléna momentálne čaká na obnovenie náhonných jarkov a opätovné naplnenie vodou. Na obrázku nižšie je pravdepodobná lokalizácia opisovaného tajchu označená čislom 1, čislo 2 je poloha tajchu Spodná Vindšachta. Druhý obrázok znázorňuje situáciu okolia tajchu Evička, kde je pravdepodovne (vpravo hore) znázornená aj časť územia predpokladanej polohy tejto špičkovej vodnej nádrže. Je ale možné, že na tejto mape je zachytený bývalý tajšok, tak isto vyrovnávacia špičková nádrž pri čachte Leopold, ktorá bola oproti tajšíku pri Magdaléna šachte menej pretihnutá, resp. oválnejšia. Čiastočne obe vidno na ďaľšej mape...
Tajch Krechsengrund (Tajšok)
GPS: 48.437967, 18.854600 [48° 26' 16.68'', 18° 51' 16.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok. Po ekologickej stránke je v porovnaní s ostatnými tajchami piargskej skuiny vodných nádrží značne špecifický. Nielen polohou a veľkosťou, ale najmä vysokým stupňom eutrofizácie, ktorá je dôvodom aj jeho silného zakalenia. Eutrofizácia je procesom prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganizkými živinami (predovšetkým zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú postupné zmeny fyzikálno-chemických vlastností vody, biologického režimu vodných ekosytémov – hlavne stojatých vôd. Dôvodom takéhoto obohacovania živinami je najčastejšie poľnohospodárska činnosť v povodí (hnojenie), pasienkárstvo a chov dobytka spolu s každoročným hromadením organizkej zložky pochádzajúcej z jesenného opadu lístia. Vodné nádrže tohoto typu sú obyčajne plytšie, preto sa ľahko prehrievajú a sezónne dochádza k enormnému rozvoju siníc či rias spôsobujúcich takzvaný vodný kvet.
Tajch Bakomi
GPS: 48.43451, 18.85166 [48° 26' 4.24'', 18° 51' 5.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Bakomi sa začal stavať v roku 1735 a stavba bola dokončená už o dva roky. Dôvodom postavenia tajchu Bakomi podľa baróna Jána Nepomuka Mitrovského, komisára Dvorskej komory pre banské mestá, bolo to, že pokladal za nevyhnutné lepšie zachytiť zbytočne odtekajúce povrchové vody (po naplnení tajchu Veľká Windšachta) zo zberných jarkov z Krížnej, Sitna a Dekýša, ako aj vodu z dolného Krechsengrundu. Potrebu postavenia tohto tajchu zdôvodnil aj tým, že po jeho postavení by oberbieberštôlňanské stangenkunsty (čerpacie zariadenia) mohli byť o tri až štyri týždne dlhšie v činnosti ako dovtedy, rovnako ako aj trinásť stupových kolies so 78 tĺkmi. Po zameraní stavby geodetom Samuelom Mikovínim sa práce na stavbe tajchu Bakomi začali v júli 1735. V archívnom materiáli z roku 1737 sa už hovorí konkrétne o končiacich sa prácach na tajchu Bakomi. Pritom sa konštatuje, že tajch je hotový, zostáva zrovnať len niekoľko výstupkov a priviesť zberný jarok, pričom predpokladané náklady 21 600 fl. sa už vyčerpali.
So stavbou zberného Bakomského jarku (dlhého cca 800 m) sa začalo hneď po dokončení výstavby tajchu spod Veterníka (Krechsengrundu). Neskoršie sa začal budovať zberný Fliačsky jarok (v dĺžke 1 800 m) z neďalekej Krížnej (spod Pecín). Zároveň pokračovala stavba Hodrušského jarku, ktorý po dokončení dosahoval dĺžku cca 8 000 m.
Voda z tajchu sa odvádzala cez výpustný systém a odtokovou chodbou z hrádze do náhonného jarku, ktorým sa privádzala na čerpací a ťažný stroj s brzdiacim zariadením k šachte Siglisberg. Začiatkom druhej polovice 18. storočia bol tajch prepojený Novou richnavskou štôlňou, nazývanou aj Spodnou štôlňou Bakomi, s tajchom Malá Richňava. Odvtedy sa na dopĺňanie tajchu Bakomi mohla použiť aj voda z tajchov Malá a Veľká Richňava. Tým sa do značnej miery v priebehu roka predlžovalo obdobie prevádzkovania čerpacieho stroja na šachte Siglisberg.
V rokoch 1789 až 1791 sa vykonala dovtedy najrozsiahlejšia rekonštrukcia tajchu. Jej súčasťou bola výmena dreveného potrubia za železné, oprava výpustného systému a zároveň zabudovanie regulačného rozdeľovacieho zariadenia v odtokovej hrádzovej chodbe. Týmto zariadením sa dala voda z tajchu odviesť aj do jarku vybudovaného v telese vzdušnej strany hrádze ako súčasť náhonného jarku privádzajúceho vodu z Hlavnej richňavskej štôlne k šachte Siglisberg. Ďalšou možnosťou bolo vypúšťať vodu do tajchu Veľká Windšachta.
Pri výmene dreveného potrubia za železné v rámci rekonštrukčných prác sa neurobil zásek do hrádze. Na tento účel sa vyrazila dočasná štôlňa s výdrevou, ktorá sa po uložení potrubia zasypala a utesnila ílom. Na začiatku chodby zo vzdušnej strany hrádze sa vybudovala kruhovitá kupola z vyklinovaného kameňa, ktorá sa zachovala dodnes. Po čase sa začala prejavovať netesnosť na návodnej strane hrádze. Priesaková voda sa odvtedy odvádzala do tajchu Veľká Windšachta. Po znefunkčnení zberných jarkov v 20. storočí tieto priesaky v odtokovej chodbe spôsobili rýchle vyprázdňovanie vodnej nádrže. Odvtedy až dosiaľ je hladina vody v tajchu veľmi nízka.
Zberné jarky k tajchu Bakomi
Vodná nádrž Bakomi mala tri samostatné zberné jarky, a to Bakomský, Fliačsky a Hornohodrušský zberný jarok. Všetky tieto jarky sa budovali súčasne s výstavbou tajchu Bakomi v roku 1735. Bakomský zberný jarok bol vybudovaný zo spodnej Krechsengrundskej doliny v dĺžke cca 800 m. V súčasnosti je ťažko identifikovateľný. Spôsobila to výstavba chatovej osady nad tajchom Bakomi. Zachované ostali len fragmenty jarku.
Fliačsky zberný jarok bol vybudovaný spod Pecín v dĺžke 1 777 m a do tajchu vyúsťoval pod horou Bakomi.
Hornohodrušský zberný jarok so svojou dĺžkou 8 278 m patril medzi najdlhšie zberné jarky. Bol vybudovaný západne od Červenej studne. Je možné identifikovať ho podľa vybudovaného chodníka a lesnej cesty, ktoré vedú popri zbernom jarku. Zachovali sa aj drobné fragmenty pôvodného jarku.
Náhonný jarok od tajchu Bakomi bol spojovacím jarkom medzi vodnou nádržou Bakomi a Veľkou Vindšachtou. Úlohou tohto jarku bolo odvádzať prebytočné vody z tajchu Bakomi do Veľkej Windšachty, z ktorej sa realizoval hlavný odber vody na pohon banských a úpravníckych zariadení.
Základné parametre vodnej nádrže Bakomi:
– celkový objem vodnej nádrže 160 000 m3,
– výška hrádze 15,60 m,
– šírka koruny hrádze 12,20 až 13,30 m,
– dĺžka hrádze 113,80 m,
– kóta koruny hrádze 714,0 m n. m.
Veľký Vindšachtský tajch
GPS: 48.434346, 18.856062 [48° 26' 3.65'', 18° 51' 21.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Veľká Windšachta bol vybudovaný v rokoch 1712 až 1715 podľa projektu Mateja Kornela Hella. Cieľom bolo uchrániť prevádzku Hornej Bieberovej štôlne pred likvidáciou, ktorá jej hrozila vzhľadom na stúpajúcu podzemnú vodu v banských dielach. Financie na jeho výstavbu poskytla Dvorská komora. Vznik Veľkej Windšachty súvisel s veľmi neutešenou situáciou, ktorá najprv vznikla po odchode Rákocziovského vojska v roku 1708. Vojsko zanechalo po sebe spustošené bane. Neskôr, v roku 1710, vypukla morová epidémia. Pri nej z 10 000 až 12 000 obyvateľov v krátkom čase podľahla takmer polovica. Nedostatok ľudí, ale aj zvierat (ťažných koní) sa stal príčinou rozhodnutia na najvyšších miestach zlikvidovať baníctvo na Hornej Bieberovej štôlni. Ešte pred začiatkom likvidácie baní však prišiel hlavný strojník Matej Kornel Hell s návrhom vybudovať väčšiu vodnú nádrž (tajch). Z nej a z ďalších, už skôr vybudovaných tajchov (Spodná Windšachta, Evička) by sa voda použila na čerpacie zariadenia poháňané vodou.
Svojimi nákresmi nových, efektívnejších čerpacích zariadení na vodný pohon chcel M. K. Hell vyčerpať podzemné vody z baní, a preto svoj návrh predložil Hlavnému komornogrófskemu úradu a následne aj cisárskemu dvoru. Vzhľadom na nákladnú výstavbu tajchu nebolo jednoduché prijať jeho návrh. Hell však presvedčivým spôsobom svoj návrh obhájil. Na základe jeho návrhu sa v roku 1712 pristúpilo k výstavbe tajchu Veľká Windšachta a súčasne aj k výstavbe Dolnositnianskeho zberného jarku v dĺžke 5 167 km. Ten mal privádzať vodu do spodného tajchu. Za krátky čas voda z novovybudovaného banského vodohospodárskeho systému poháňala sedem čerpacích strojov, ktoré postupne vyčerpali zatopené bane, a baníctvo na Hornej Bieberovej štôlni bolo zachránené.
So stavbou tajchu úzko súvisela aj výstavba zberných a odtokových (náhonných) jarkov, a to Dolnositnianskeho, Širokého a Dolnodekýšskeho jarku. S výstavbou jarkov sa pokračovalo ešte v roku 1716, keď sa spolu s nimi dokončovalo aj zvyšovanie hrádze tajchu Veľká Windšachta. Tú ešte v roku 1713 počas jeho výstavby navrhol Matej Kornel Hell zvýšiť o 2,5 siahy. Tým sa malo päťnásobne zväčšiť množstvo zachytenej vody a ušetriť tak 220 párov koní na pohon čerpacích zariadení. V nasledujúcich obdobiach sa musela hrádza tajchu ešte niekoľkokrát opravovať pre vznik prasklín a priesakov a hrozilo jej pretrhnutie. Na žiadosť hlavného komorského grófa a Dvorskej komory prišiel v roku 1729 do Banskej Štiavnice Samuel Mikovíni, ktorý navrhol nákladnú opravu tajchu Veľká Windšachta. Na opravu boli privolaní odborníci zo Sliezska, ktorí navrhnutú opravu aj vykonali.
V rokoch 1731 a 1732 sa vykonávali práce na novom jarku z Krížnej (Široký jarok). Privádzal vodu do Veľkej Windšachty, pretože pôvodný zberný jarok postavený sedem rokov predtým sa úplne rozpadol. Ďalšiu veľkú opravu hrádze navrhol v roku 1747 opäť Samuel Mikovíni. Tá sa v tom roku aj zrealizovala. Značné opravy si hrádza tajchu vyžiadala aj v roku 1758. Na tieto opravy bolo z hlavnej pokladnice bystrickej komory poskytnutých 1 634 florénov. V roku 1788 sa na tajchu vykonala najväčšia oprava. Z dôvodu veľkých priesakov v odtokovej štôlni sa urobil zásek do hrádze, bola vybudovaná šachtica zo silného dubového dreva a zrealizovaná nová odtoková štôlňa, v ktorej bolo zabudované potrubie o priemere 300 mm. Súčasne bolo vykonané zvýšenie hrádze o 2,5 m, čo predstavovalo zvýšenie objemu vodnej nádrže na viac ako 300 000 m3 vody.
Zberné jarky k tajchu Veľká Windšachta
Tajch Veľká Windšachta mal dva samostatné zberné jarky, a to Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Ich výstavba sa realizovala začiatkom 18. storočia. Najvýznamnejšiu úlohu zohral Široký jarok, ktorý odvádzal najväčšie množstvo vody do tajchu Veľká Windšachta. Pôvodný Široký jarok sa budoval v rokoch 1716 až 1724, no do roku 1731 sa celkom rozpadol. Od tohto roku sa zároveň začali práce na novom zbernom jarku (jarku spod Krížnej). Náklady na jeho výstavbu predstavovali 8 800 florénov. V roku 1733 sa začali raziť dve vodné štôlne, ktoré boli súčasťou tohto jarku. Po roku 1738 bol Široký jarok prepojený s Hornositnianskym zberným jarkom a od roku 1779 znovu oddelený rozdeľovacím objektom na Krížnej do Hornositnianskeho jarku.
Druhým jarkom bol Hlavný piargsky jarok, ktorý bol vybudovaný od šachty Weiden a odvádzal povrchové vody jednak z Mocnej hory (spod kóty Vtáčnik, 800 m n. m.), jednak povrchové vody z okolitých kopcov nad Štiavnickými Baňami.
Náhonný jarok od tajchu Veľká Windšachta bol vybudovaný v roku 1715 v súvislosti s výstavbou tajchu Veľká Windšachta. Voda z náhonného jarku sa do roku 1749 využívala najskôr na pohon čerpacích zariadení s pákovým a kyvadlovým prevodom (stangenkunstov). Využíval sa aj stroj na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny na jednotlivých banských šachtách. Následne sa voda z náhonného jarku využívala aj pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda spolu s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Po roku 1749 sa voda z náhonného jarku začala používať aj na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení, ktoré skonštruoval a v šachte Leopold postavil Jozef Karol Hell, syn hlavného strojníka M. K. Hella. Náhonný jarok bol od roku 1916 pod šachtou Leopold vedený v železnom potrubí, a to vo vzdušnom vedení potrubia, ktroré bolo upevnené na nosných stožiaroch. Toto potrubie vyúsťovalo pri vodnej štôlni pod Fuchslochom. Pôvodný náhonný jarok vedúci na šachtu Maximilián bol zároveň prebudovaný do betónového kruhového kanála, ktorý mal pri vrchu vybudované otvory a šachtice. Cez ne bolo možné vykonávať kontrolu, prípadne aj čistenie betónového kanála. Týmto kanálom sa mala dopravovať voda z náhonného jarku na elektrickú turbínu zabudovanú na 12. obzore šachty Maximilián. Aj keď kanál na prívod vody bol vybudovaný, tento zámer sa nezrealizoval. Dodatočne sa zistilo, že množstvo vody akumulovanej vo vodných nádržiach piargskej skupiny by nepostačovalo ani na trojmesačnú prevádzku turbíny, ktorá mala pracovať na šachte Maximilián.
Po vykonanej oprave v roku 1788 mal tajch Veľká Windšachta tieto parametre:
– plocha povodia 1,05 km2,
– celkový objem vodnej nádrže 305,820 m3,
– výška hrádze 15,2 m,
– šírka koruny hrádze 13,5 m (z toho v súčasnosti štátna cesta má šírku 7,0 m),
- dĺžka hrádze 237,1 m,
- kóta koruny hrádze 689,60 m n. m.
Tajch Evička
GPS: 48.434662, 18.863105 [48° 26' 4.78'', 18° 51' 47.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Evička bol vybudovaný ako druhý v poradí z piargskej skupiny vodných nádrží v roku 1638. Prvá väčšia oprava vodnej nádrže (tajchu) Evička sa vykonala v roku 1700 pod vedením hlavného strojníka Mateja Hella. Oprava sa realizovala spolu s opravou Spodnej Windšachty a skončila sa 1. novemra 1700. Banskí úradníci v ten deň ohlásili, že sa môže začať s napúšťaním vody do tejto nádrže. Ďalšia oprava sa vykonala v súvislosti s uvedením nového čerpacieho zariadenia na vodný pohon, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1715. Toto zariadenie skonštruoval M. K. Hell, ktorý ešte v roku 1714 navrhol vykonať nadstavbu hrádze tajchu Evička. Vypracoval aj rozpočet na túto opravu, ako aj na vybudovanie nového zberného jarku spod Sitna v celkovej dĺžke 2 037 siah s nákladmi 5 080 florénov. Jeho návrh počítal s vyvedením tohto jarku do tajchu Evička. Jeho návrh bol schválený, ale s tým, že voda z jarku sa vyvedie nie priamo do jazera, ale pár desiatok metrov pod tajchom do prirodzeného toku. Ním sa voda odvádzala do nižšie ležiaceho tajchu Spodná Windšachta. Práce na zvyšovaní hrádze sa začali v roku 1716 a skončili sa v roku 1718.
Na to obdobie bolo zabezpečené také množstvo vody ako nikdy predtým. Zakrátko sa však uvádzalo, že na hrádzi sa vytvárajú priesaky. Aby sa zabránilo možnému pretrhnutiu hrádze, bolo potrebné znova ju zrekonštruovať. Komorský gróf v roku 1729 využil prítomnosť Samuela Mikovíniho, ktorý posudzoval práce na rekonštrukcii tajchu Veľká Windšachta, a požiadal ho, aby vypracoval návrh na opravu hrádze tajchu Evička.
Pri oprave hrádze Samuel Mikovíni realizoval technológiu tesnenia hrádze s použitím tesniaceho jadra z hliny. Práce vykonal v nadstavbovej časti hrádze. Po vykonaní opravy od roku 1729 až do roku 1998 sa už väčšie opravy na tajchu nevykonávali. Po mnohé desaťročia už v rámci vybudovaného piargskeho systému v oblasti Štiavnických Baní slúžila vodná nádrž Evička potrebám najvýznamnejšieho baníctva v Rakúsko-Uhorsku. Ďalšia rekonštrukcia tajchu Evička sa vykonala v rokoch 1998 – 1999. Spočívala vo vybudovaní veľkokapacitného bezpečnostného prepadu, v oprave hrádzového telesa (predovšetkým návodného svahu – vyloženie kameňom...), oprave a sfunkčnení výpustného systému. Po vykonaní týchto opráv tajch dostal iný tvar a stal sa znova vyhľadávaným turistickým objektom. Ostatná rekonštrukcia hrádzového telesa a dnových uzáverov tajchu Evička prebehla v rokoch 2012 – 2013.
Z hľadiska plochy povodia a využitia tajchu Evička bolo jeho situovanie v teréne optimálnym riešením. V čase vzniku tajchu Evička si stavitelia vodných nádrží, v tomto prípade Matej Kornel Hell, nemohli dovoliť projektovať veľké diela kvôli technickým poznatkom. Preto bolo situovanie nádrže výhodné, lebo prirodzená plocha povodia tejto nádrže zabezpečovala dostatočné množstvo vody na naplnenie jej kapacity. Tým sa dá vysvetliť, prečo bezprostredne po jej vybudovaní nebolo potrebné privádzať vodu do tajchu umelo vybudovanými jarkami. Jediný zberný jarok, ktorý možno na starých mapách pozorovať, je Stankajský vodovod. Tento jarok bol pravdepodobne vybudovaný v období po roku 1715. Súvisí s výstavbou vodnej nádrže Veľká Windšachta, ktorá po svojom vybudovaní zabrala podstatnú časť prirodzeného povodia tajchu Evička. Tá sa mohla zásobovať len vodou z Veľkej Windšachty cez jej výpustný systém v hrádzi alebo zo Širokého jarku, na ktorom bolo vybudované stavidlo. Stavidlom sa dala voda púšťať do Evičky alebo Veľkej Windšachty. Primárne sa však voda z tohto jarku využívala pre druhý spomenutý tajch. Zdroj vody z Windšachty bol však nepodstatný, pretože väčšina vody tajchu sa využívala na pohon vodočerpacích zariadení na šachtách Leopold, Magdaléna a Karol, kam bola voda vedená náhonným jarkom. Z tohto dôvodu sa budoval zberný jarok (Stankajský vodovod), ktorý mal aspoň sčasti zabezpečiť dostatok vody pre Evičku. Stankajský vodovod plnil svoju funkciu do začiatku 19. storočia. V období okolo roku 1828 bola vybudovaná štôlňa Stankay na Colloredskom pomocnom jarku. Ňou sa previedla voda spod Pinkovho vrchu až k mlynu na Stávkach, čím sa funkčne vyradil tento jediný zberný jarok tajchu Evička.
Voda z nádrže slúžila na pohon úpravníckych a banských strojných zariadení, predovšetkým na pohon čerpadiel (stangenkunstov) čerpajúcich spodné banské vody v šachtách. Tieto zariadenia sa nachádzali v okolí šácht Karol, Magdaléna a Jozef. Použitá voda z pohonu banských strojných zariadení (čerpacej techniky) sa odviedla do geograficky nižšie položených zariadení na úpravu rúd (stúp), kde voda poháňala vodné kolesá. Ich energia sa prenášala do pohybu tĺkov drviacich rudu. Takto využitá voda z tajchu Evička sa dostávala do nižšej geografickej výšky. Keď sa dostala k ústiu Bieberovej dedičnej štôlne, spájala sa spolu s banskou vodou, ktorá sa touto odvodňovacou štôlňou dostávala na povrch. Posilnená ešte vodou z tajchu Spodná Windšachta vykonávala svoju prácu aj v stupových zariadeniach celej Štefultovskej doliny.
Technické parametre vodnej nádrže (tajchu) Evička:
– celkový objem nádrže 118 500 m3,
– výška hrádze 11,40 m,
– šírka koruny hrádze 12,0 m,
– dĺžka hrádze 195,17 m,
- kóta koruny hrádze 662,814 m n. m.
Veľký Richňavský tajch
GPS: 48.427277, 18.847045 [48° 25' 38.2'', 18° 50' 49.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Veľký a Malý Richňavský tajch patria v rámci banského vodohospodárskeho systému do skupiny piargskych tajchov, ktoré tvoria najdôležitejšiu skupinu v banskoštiavnicko-hodrušskom revíre. Richňavské nádrže ako jediné z tejto skupiny patria do povodia Hrona, ostatné do povodia Ipľa. Najstarší zachovaný projekt pochádza od Jána Tobiáša Brinna ešte z roku 1736. Richňavské tajchy sa však začali stavať až o dva roky neskôr (v rokoch 1738 – 1740), a to podľa projektu Samuela Mikovíniho. Prioritou tajchu bola jeho poloha v nadmorskej výške 725,51 m n. m. To umožnilo rozvádzať vodu do nižšie položených tajchov Bakomi, Veľká Windšachta), Evička, ale najmä náhonnými jarkami do najvyššie situovaných šácht (Königsegg, Siglisberg). Ďalšou prioritou bol jeho objem s viac ako 1 mil. m3 vody. Umožnilo to v dlhšom časovom úseku roka využívanie pohonnej vody pre banské a úpravnícke strojné zariadenia. Objem vody v nich výrazne závisel od výdatnosti klimatických zrážok (dažďových a snehových). Na výstavbe tajchu pracovalo denne okolo 4 000 ľudí a dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava). Obidve boli spojené vodnou štôlňou, no hladina vody v tajchu Malá Richňava nikdy nedosiahla výšku hladiny Veľkej Richňavy. Aj keď sa v jarných mesiacoch nádrž naplnila, cez priesaky v dne voda unikala. Malá Richňava tak strácala objem vody, čím sa znižovala aj výška vodnej hladiny v nej. Tieto problémy spôsobili, že vypúšťanie vôd z richňavských tajchov bolo komplikované. Preto Samuel Mikovíni vyprojektoval zložitú, viacnásobnú sústavu vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorými bolo možné regulovať rozvádzanie vody. Súčasne s výstavbou tajchu sa budovali aj prítokové (zberné) jarky a vodné štôlne s veľmi premysleným regulačným systémom rozdeľovania vody.
V čase zvýšených zrážok bol odber vody z tajchu odstavený, prípadne obmedzený. Niektoré zberné jarky dopĺňali vodou tajch a iné odvádzali vodu cez Hlavnú richňavskú štôlňu (Dolnovysocký a Dolnokopanický jarok) do náhonných jarkov na pohon banských a úpravníckych zariadení alebo do nižšie položených tajchov (Veľká Windšachta, Evička). Keďže tajch nemal vlastné povodie, voda sa musela privádzať z cudzích povodí Hrona a Ipľa. Celková dĺžka zberných jarkov bola 24,1 km. Najdlhší z nich, Dolnohodrušský zberný jarok, mal 8,6 km a Hornokopanický zberný jarok mal 4,7 km. Ostatné zberné jarky (Hornovysocký, Hornodekýšsky, Špitzberský, Hlavný zberný jarok, Horný piargsky jarok) boli síce kratšie, ale nie menej významné. Súčasťou zberných jarkov boli vodné štôlne. Najdlhšia, Hodrušská vodná štôlňa (zastávka NCH č. 3) mala dĺžku 600 m, Horná vodná štôlňa Bakomi (zastávka NCH č. 5) mala 400 m a Špitzberská vodná štôlňa mala 280 m. V roku 1747 bol už celý banský vodohospodársky systém richňavských tajchov vybudovaný a v prevádzke. Táto značne komplikovaná sústava regulácie vôd vznikala postupne, a to aj dodatočnými hydrotechnickými úpravami pôvodne projektovaného výpustného systému pre jednu veľkú vodnú richňavskú nádrž. Po prehradení Richňavského tajchu priečnou hrádzou a následnom vybudovaní Novej richňavskej štôlne (Spodná vodná štôlňa Bakomi) v roku 1751 sa ešte dômyselnejšie a racionálnejšie využívali vody z tajchu na pohon banských a úpravníckych zariadení. Hlavné ťažisko odberu vody bolo z tajchu Malá Richňava, ktorý sa dopĺňal vodami cez výpustný systém z tajchu Veľká Richňava zabudovaného v priečnej hrádzi alebo prečerpávacím zariadením frátra Felixa.
Dňa 3. júna 1751 navštívil tajchy Veľká a Malá Richňava sám cisár František Lotrinský (manžel Márie Terézie) a v roku 1764 aj synovia princ Jozef II. a Leopold II., následníci trónu Márie Terézie. Títo významní panovníci rakúsko-uhorskej ríše nešetrili obdivom nad veľkosťou a dômyselnosťou richňavských tajchov, zberných a náhonných jarkov.
V rokoch 2014 – 2015 prebieha generálna rekonštrukcia výpustných zariadení, vodných štôlní a kamenného vyloženia návodnej strany hrádze oboch tajchov...
Parametre tajchu Veľká Richňava:
– celkový objem vodnej nádrže 769 900 m3,
– výška hrádze 23,4 m,
– šírka koruny hlavnej hrádze 21,8 m,
– dĺžka hlavnej hrádze 320,2 m,
– šírka koruny priečnej hrádze 3,5 m,
– dĺžka priečnej hrádze 187,8 m,
– kóta koruny hrádze 725,51 m n. m.
Malý Richňavský tajch
GPS: 48.429130, 18.844630 [48° 25' 44.87'', 18° 50' 40.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malý a Veľký Richňavský tajch patria v rámci banského vodohospodárskeho systému do skupiny piargskych tajchov, ktoré tvoria najdôležitejšiu skupinu v banskoštiavnicko-hodrušskom revíre. Richňavské nádrže ako jediné z tejto skupiny patria do povodia Hrona, ostatné do povodia Ipľa. Najstarší zachovaný projekt pochádza od Jána Tobiáša Brinna ešte z roku 1736. Richňavské tajchy sa však začali stavať až o dva roky neskôr (v rokoch 1738 – 1740), a to podľa projektu Samuela Mikovíniho. Prioritou tajchu bola jeho poloha v nadmorskej výške 725,51 m n. m. To umožnilo rozvádzať vodu do nižšie položených tajchov Bakomi, Veľká Windšachta), Evička, ale najmä náhonnými jarkami do najvyššie situovaných šácht (Königsegg, Siglisberg). Ďalšou prioritou bol jeho objem s viac ako 1 mil. m3 vody. Umožnilo to v dlhšom časovom úseku roka využívanie pohonnej vody pre banské a úpravnícke strojné zariadenia. Objem vody v nich výrazne závisel od výdatnosti klimatických zrážok (dažďových a snehových). Na výstavbe tajchu pracovalo denne okolo 4 000 ľudí a dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283. Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá Richňava). Obidve boli spojené vodnou štôlňou, no hladina vody v tajchu Malá Richňava nikdy nedosiahla výšku hladiny Veľkej Richňavy. Aj keď sa v jarných mesiacoch nádrž naplnila, cez priesaky v dne voda unikala. Malá Richňava tak strácala objem vody, čím sa znižovala aj výška vodnej hladiny v nej. Tieto problémy spôsobili, že vypúšťanie vôd z richňavských tajchov bolo komplikované. Preto Samuel Mikovíni vyprojektoval zložitú, viacnásobnú sústavu vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorými bolo možné regulovať rozvádzanie vody. Súčasne s výstavbou tajchu sa budovali aj prítokové (zberné) jarky a vodné štôlne s veľmi premysleným regulačným systémom rozdeľovania vody.
V čase zvýšených zrážok bol odber vody z tajchu odstavený, prípadne obmedzený. Niektoré zberné jarky dopĺňali vodou tajch a iné odvádzali vodu cez Hlavnú richňavskú štôlňu (Dolnovysocký a Dolnokopanický jarok) do náhonných jarkov na pohon banských a úpravníckych zariadení alebo do nižšie položených tajchov (Veľká Windšachta, Evička). Keďže tajch nemal vlastné povodie, voda sa musela privádzať z cudzích povodí Hrona a Ipľa. Celková dĺžka zberných jarkov bola 24,1 km. Najdlhší z nich, Dolnohodrušský zberný jarok, mal 8,6 km a Hornokopanický zberný jarok mal 4,7 km. Ostatné zberné jarky (Hornovysocký, Hornodekýšsky, Špitzberský, Hlavný zberný jarok, Horný piargsky jarok) boli síce kratšie, ale nie menej významné. Súčasťou zberných jarkov boli vodné štôlne. Najdlhšia, Hodrušská vodná štôlňa (zastávka NCH č. 3) mala dĺžku 600 m, Horná vodná štôlňa Bakomi (zastávka NCH č. 5) mala 400 m a Špitzberská vodná štôlňa mala 280 m. V roku 1747 bol už celý banský vodohospodársky systém richňavských tajchov vybudovaný a v prevádzke. Táto značne komplikovaná sústava regulácie vôd vznikala postupne, a to aj dodatočnými hydrotechnickými úpravami pôvodne projektovaného výpustného systému pre jednu veľkú vodnú richňavskú nádrž. Po prehradení Richňavského tajchu priečnou hrádzou a následnom vybudovaní Novej richňavskej štôlne (Spodná vodná štôlňa Bakomi) v roku 1751 sa ešte dômyselnejšie a racionálnejšie využívali vody z tajchu na pohon banských a úpravníckych zariadení. Hlavné ťažisko odberu vody bolo z tajchu Malá Richňava, ktorý sa dopĺňal vodami cez výpustný systém z tajchu Veľká Richňava zabudovaného v priečnej hrádzi alebo prečerpávacím zariadením frátra Felixa.
Dňa 3. júna 1751 navštívil tajchy Veľká a Malá Richňava sám cisár František Lotrinský (manžel Márie Terézie) a v roku 1764 aj synovia princ Jozef II. a Leopold II., následníci trónu Márie Terézie. Títo významní panovníci rakúsko-uhorskej ríše nešetrili obdivom nad veľkosťou a dômyselnosťou richňavských tajchov, zberných a náhonných jarkov.
Parametre tajchu Malá Richňava:
– celkový objem vodnej nádrže (súčasný) 26 500 m3,
– celkový objem vodnej nádrže (pôvodný) 500 000 m3,
– výška hrádze 17,3 m,
– šírka koruny hrádze 20,0 m,
– dĺžka hrádze 248,7 m,
– kóta koruny hrádze 725,51 m n. m.
Tajch Spodná Vindšachta (Suchý tajch)
GPS: 48.43551, 18.87684 [48° 26' 7.84'', 18° 52' 36.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Geopark Banská Štivnica (Objekt : 1MB-1–15)
Dôležitou súčasťou banskej výroby je proces úpravy nerastných surovín, počas ktorého sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľuje úžitková zložka od jaloviny. Prvé historické práce úpravníckeho charakteru, okrem ryžovania zlata z potokov spočívali v ručnom drvení a vizuálnom preberaní rozdrvenej rudy. Pracovné nástroje, ani iné doklady sa o tejto činnosti z najstaršieho obdobia nezachovali. Analogickým porovnaním oblasti Banskej Štiavnice s inými banskými revírmi vieme, že ku týmto prácam boli používané za tým účelom vyhotovené kladivá a podložky na drvenie rudy, z ktorej sa potom oddeľovala jalovina. Od 14. storočia sa v úpravníctve stretávame s prvými technickými zariadeniami na drvenie a mletie rúd, a to so stupami a rudnými mlynmi. Už v stredoveku sa ruda mlela v rudných mlynoch medzi dvomi kameňmi na pomerne jemnú frakciu. V stupách sa ruda drvila už pomocou mechanicky dvíhaných tĺkov a ich voľným dopadom. Z roku 1331 pochádza prvá zmienka o drviacom zariadení na rudu – stupe, ktorá sa použila v Kremnici. V roku 1337 v Novej Bani a v roku 1381 sa v Banskej Belej spomínajú podľa archívnych údajov rudné mlyny na mletie rúd. Najstarší údaj z oblasti Banskej Štiavnice o rudných mlynoch je z roku 1398. Predmety, ani nákresy zariadení z tohto obdobia sa nezachovali. V roku 1630 bolo v okolí Banskej Štiavnice len päť stúp, z toho tri patrili súkromným ťažiarom a dve eráru. Od konca 17. a najmä v 18. storočí počet stúp v oblasti Banskej Štiavnice a Štiavnických Baní značne stúpol. Bol to dôsledok ťaženia väčšieho množstva rúd o nižšej kovnatosti a tým aj potreby drvenia tohto zrudnenia. Zavedením stáleho prívodu vody a iným technickým vylepšovaním sa docielil nepretržitý chod drvenia, čím sa veľmi zvýšila výkonnosť stupových systémov. Je treba poznamenať, že rudné mlyny, v ktorých sa mlela ruda preddrvená v stupách, začali od 16. storočia ustupovať stupám z dôvodu, že v stupách pri vodnom drvení sa ruda mohla rozdrviť už na žiadanú frakciu a nebolo potrebné ju domlieť v mlynoch. V 18. storočí sa v oblasti Banskej Štiavnice stretávame s rudnými mlynmi už len ojedinele. Pri výroba koncentrátov drahých kovov v oblasti Banskej Štiavnice sa od 16.storočia po rozdrvení rudy v stupách ďalej pokračovalo v premývaní na žľaboch, ručných sádzacích sitách a sádzačkách. V stupových závodoch v súvislosti s rozdružovaním na splavoch boli v 17. až 19. storočí pri stupovniach budované tiež triediarne, v ktorých sa zrnitostne vytriedila rudná múčka vyrobená v stupách. V oblasti Banskej Štiavnice a Štiavnických Baní boli od 17. storočia za účelom spracovania starých háld obsahujúcich zvýšený podieľ úžitkovej zložky (rudy) vybudované úpravnícke zariadenia. Boli to premývacie závody so sústavou 7 ležatých trecích sít, ručných sít a splavov. Ťažené rudy už v bani boli triedené na bohaté rudy, stredne bohaté rudy a stupové rudy. Bohaté rudy šli priamo na tavenie do hutí, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšiu technológiu spracovania mala skupina stupových rúd. Boli to rudy, ktoré boli vo forme nepravidelných impregnácii s relatívne menším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa museli drviť až na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvolnili drahé kovy. Voda potrebná na prevádzkovanie úpravárenských závodov bola privádzaná vodnými jarkami po spáde terénu kaskádovite z jednej stupy do druhej. Bol to veľmi dômyselný systém, kde sa využívala a ekonomicky zhodnocovala energia vody z vodných nádrží. Skúšanie nových energetických zdrojov a nových technologických zariadení pomohlo k ďalšiemu kvalitatívnemu vzostupu rudného úpravníctva. Dokumentuje to aj centrálny predpis - Inštrukcia pre úradníkov stúp, ktorá bola vypracovaná na základe nariadenia Dvorskej komory vo Viedni pri príležitosti prehliadky všetkých stúp v oblasti Banskej Štiavnice. Inštrukcia bola vypracovaná v Banskej Štiavnici dňa 20.3.1780 a bola určená úradníkom stúp v Banskej Štiavnici, Windšachte, Štatgrunde, Rybníkoch, Štefultove a Hodruši. Obsahuje 65 paragrafov zovšeobecňujúcich zásady pre úpravu rúd v stupách. Tento technologický predpis, podľa ktorého sa mala riadiť a prebiehať celá úprava podrobne opisuje každú činnosť v stupách od preberania rúd až po konečný produkt vyrobených koncentrátov. Aj v 18. a 19. storočí sa v úpravníctve v oblasti Banskej Štiavnice stretávame s použitím ručného drvenia a preberania rúd. Pri týchto prácach sa používali zvláštne tzv. „rozborné kladivá“, ktorými sa vykonával rozbor rúd po kvalitatívnej stránke na čisté rudy, prerastliny a jalovinu. Obsah kovu v rudách sa zisťoval tzv. malou skúškou v ohni, čo bolo tavenie rúd v malom. Každá partia haviarov si vyťaženú rudu sama ručne triedila do jednotlivých kategórii, ktoré boli potom odovzdávané do centrálnych rudných skladov. Pri ručnej úprave sa v obvode Banskej Štiavnice a v Štiavnických Baniach jednotlivé vybrané skupiny rúd rozdeľovali do 7-ich až 9-tich kvalitatívnych kategórií, podľa ktorých boli haviari za prácu platení. V oblasti Banskej Štiavnice v minulosti úprava rúd prebiehala najprv vo fáze drvenia (v rudných mlynoch, resp. v stupách), ďalej oddelenia rudnej zložky od nerudnej (v rôznych splavoch) a nakoniec zlatostrieborná zložka rudy sa získala amalgamáciou. Amalgamácia bol proces, kde sa drahokovové koncentráty miešali a vytierali s ortuťou. Pri tom vznikol plastický striebristý amalgám, z ktorého sa nakoniec prelisovaním vytlačila zvyšková ortuť. Takto získaný amalgám sa následne pražil v kelímkoch v osobitných pražiacich peciach (obr. č. 158), kde sa vplyvom tepla z amalgámu odparila ortuť, ktorá sa ochladením znova kondenzovala na kovovú ortuť. Po tomto procese sa zvyšková zlatostrieborná zmes ešte žíhala na železných platniach. Prevažná časť zlata a striebra z oblasti Banskej Štiavnice sa za zámenu odvádzala do kremnickej mincovne. Amalgamáciu striebra a strieborných rúd zdokonalil v roku 1786 Ignác Born (banský odborník a v rokoch 1770 – 1772 banský radca Hlavného komorsko- grófskeho úradu v Banskej Štiavnici).Touto technológiou (tzv. európska amalgamácia) sa strieborné rudy najprv pražili so soľou, prešli na chlorid strieborný a až tento produkt sa následne amalgamoval s ortuťou. Dosiahla sa tým väčšia rozpustnosť striebra v ortuti a tým vyššia výťažnosť. Tento proces bol v roku 1786 názorne predvedený aj zahraničným odborníkom z 12 krajín v huti v Sklených Tepliciach (11 km od Banskej Štiavnice). Pri tejto príležitosti sa konal aj kongres, na ktorom bola založená aj prvá medzinárodná spoločnosť pre banské vedy. Podľa súpisu v oblasti Štiavnických Baní bol napr. v roku 1770 na jednotlivých šachtách nasledovný počet úpravníckych zariadení: Pri šachte Königsegg boli dve stupy (horná a dolná), mali dve vodné kolesá a každá stupa mala po 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola vybudovaná jedna splavovňa so 6 splavmi. Pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy. Spolu mali tri vodné kolesá a 24 drviacich tĺkov. Pri stupách pracovali 2 splavovne, ktoré mali spolu 10 splavov. Pri Windšachte boli tri stupy s tromi vodnými kolesami a spolu 15 drviacich tĺkov. Pri stupách bola jedna splavovňa s 10 splavmi. Na šachte Špitaler boli dve stupy s dvomi vodnými kolesami, ktoré mali spolu 25 drviacich tĺkov. Pri stupách bola jedna splavovňa s 20 splavmi. Na šachte Leopold bola jedna stupa s jedným vodným kolesom a 10 drviacich tĺkov. Na šachte Magdaléna boli dve stupy s dvomi vodnými kolesami a 20 drviacimi tĺkmi. Stupové závody v oblasti Banskej Štiavnice z pohľadu energetického a vodohospodárskeho tvorili jeden komplex. Boli vybudované v banskoštiavnickej (mestskej), rybnickej, piargskej, štefultovskej a antolskej doline. Koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia pracovalo v nich celkom 35 stupových závodov. V 19. storočí bolo v oblasti Banskej Štiavnice vykonané mnoho pokusov a výskumov v oblasti úpravníctva na rôznych technických zariadeniach. Významným prínosom bolo zavedenie celoželezných kalifornských stúp. Veľkým prínosom bolo zavedenie nepretržite pracujúcich strojov skonštruovaných Petrom Rittingerom, Jozefom Schitkom, Antonom Péchom a ďalšími odborníkmi. V 20. storočí bol v oblasti Banskej Štiavnice pôvodný spôsob úpravy rúd nahradený flotačnou technológiou, ale rudy ťažené z regiónu Štiavnických Baní to už časovo nezachytilo.
Zaplavený kameňolom
GPS: 48.303086, 19.013152 [48° 18' 11.11'', 19° 0' 47.35'']
Obec: Devičie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Kameňolom sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce, spevnenou cestou cca 1,5 km. Ťaženou surovinou bol olivinický čadič. V súčasnosti je lom zaplavený vodou a využívany hlavne na rekreačné účely.
Prepriahacia stanica
GPS: 48.510514, 18.994610 [48° 30' 37.85'', 18° 59' 40.6'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Tesárska roklina
GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina
Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.
Zrúcaniny kaštieľa
GPS: 48.208053, 18.834793 [48° 12' 28.99'', 18° 50' 5.25'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V Súdovciach bol v minulosti klasicistický kaštieľ. Pochádzal zo začiatku 19. storočia, a jeho súčasťou bol park. Park asi pred 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery a vysadil v ňom vzácne rastliny a dreviny. Park bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo už len jedno gingo, ktorého vek určili prírodovedci na približne 260 rokov. Na priľahlom súkromnom pozemku sa nachádzajú už len fragmenty múrov bývalého kaštieľa.
VN Žibritov - revír SRZ
GPS: 48.3933, 18.9733 [48° 23' 35.88'', 18° 58' 23.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Kontakt: Malinovského 13, P.O. BOX 4, Krupina 963 01; tel: 0903017360; email: info@mosrzkrupina.sk
Revír v obhospodarovaní Mestskej organizácie SRZ Krupina. Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov.
Číslo revíru: 3-6000-1-1
Rozloha: 0.7 ha
Organizácia: MO SRZ Krupina
Účel: lovný
Druh povolenia: miestne zvláštne
Charakter vody: kaprový
Úžívatel SRZ
Okres: Krupina
Stránka organizácie:
Správca: povodie Hrona
Objem zarybnenia: K2- 100 kg, Ka- 50 kg, Šr-100ks
Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.
Kaštieľ v Hontianskych Moravciach
GPS: 48.185980, 18.852906 [48° 11' 9.53'', 18° 51' 10.46'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický kaštiel z 2. pol. 19. storočia v Hontianskych Moravciach bol postavený v roku 1868 zemepanskou rodinou Zmeškalovcov. Kaštieľ dal postaviť Žigmund Zmeškal, keď mu otec odovzdal majetok v Kostolných Moravciach . Majetok aj starý kaštieľ či skôr kúria boli zanedbané a tak nový majiteľ začal od základov. Plán na výstavbu si nakreslil sám. Kaštieľ je postavený v novoklasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná bloková dvojtraktová budova s pozmenenou dispozíciou, s predstavaným portikusom na štyroch toskánskych stĺpoch a na druhom podlaží balkón. Miestnosti su s rovnými stropmi. Od západu je predstavený portikus na štyroch toskánskych stĺpoch, na druhom podlaží balkón. Z východnej( záhradnej)strany je medzi jednoosovými rizalitmi vstupná piliérová loggia. Okolo novej budovy kaštieľa bol vybudovaný záhradný park s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok. Starý kaštieľ (kúria) ostal zchovalý (bol približne na miestne dnešnej školskej telocvične). Hospodárske budovy, maštale pre dobytok, kona a ovce, mliekáreň boli dolu severozápadne pod kaštieľom.
Dnes sa v ňom nachádzajú zdravotné zariadenia- ambulancia praktického lekára, zubného lekára
Rybník
GPS: 48.393562, 18.973078 [48° 23' 36.82'', 18° 58' 23.08'']
Obec: Žibritov
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Miestny rybník nad obcou pri ceste smerom do Svätého Antona je príjemným miestom oddychu a je samozrejme využívaný aj na rybolov.
Torzo starej drevenice
GPS: 48.391277, 18.981155 [48° 23' 28.6'', 18° 58' 52.16'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V strede obce Žibritov sú upravené zvyšky drevenice (jej torzo), do podoby sedenia pre menšiu partiu. Dookola sú drevené sochy, napr. svätý Peter s dáždnikom a iné. Je to ideálne oddychové miesto pre rodinu s detmi.
Štangarígeľ – Krupinské Bralce
GPS: 48.376423, 18.989153 [48° 22' 35.12'', 18° 59' 20.95'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí obce Žibritov je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.
Ľudový dom (č. 5)
GPS: 48.391037, 18.982742 [48° 23' 27.73'', 18° 58' 57.87'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami.
Ľudový dom (č. 53)
GPS: 48.390133, 18.984575 [48° 23' 24.48'', 18° 59' 4.47'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a viacpriestorovou dispozíciou.
Ľudový dom (č. 38)
GPS: 48.391410, 18.982824 [48° 23' 29.08'', 18° 58' 58.17'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom.
Bašta opevnenia zaniknutého kostola (č. 152)
GPS: 48.391819, 18.980786 [48° 23' 30.55'', 18° 58' 50.83'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruina opevneného renesančného kostola spolu s baštou s kruhovým pôdorysom z obdobia rokov 1576 – 1586.
Ruiny zaniknutého renesančného kostola
GPS: 48.391891, 18.980640 [48° 23' 30.81'', 18° 58' 50.3'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zbytky opevnenia a múrov zaniknutého renesančného opevneného kostola. Na JV rohu pozemku sa zachovala len bašta, ktorá v súčasnosti slúži ako zvonica a je pamiatkovým objektom
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Novobaroková socha sv. Vendelína z konca 19.storočia umiestnená pred kostolom.
Sídlisko Porošín
GPS: 48.181496, 18.858897 [48° 10' 53.39'', 18° 51' 32.03'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Neskúmané archeologické nálezisko - sídlisko Porošín-Širokie z obdobia praveku.
Múzeum dedinského života
GPS: 48.228406, 18.867485 [48° 13' 42.26'', 18° 52' 2.95'']
Obec: Lišov
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: p. Peter Plachý; Lišov 15; mob: 0940892740; tel: 045/5589205
Súkromné múzeum v tradičnom, vyše 100 ročnom gazdovskom dome s množstvom artefaktov pôvodných remesiel (reštaurované krosná, almary bohato zdobené ornamentami atď.). Ponúka dokonalý obraz zaniknutého života na dedine. Objekt je v pôvodnom stave so zariadením vrátane napr. vybavenia čiernej kuchyne s chlebovou pecou, atď. Doporučujeme vidieť.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM zaradilo do evidencie zariadení,ktoré majú charakter múzejnej prezentácie LIŠOVSKÚ IZBU, ktorá je vedená pod registračným číslom ZMP/24/2009 dňa 18.12.2009.
Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky
GPS: 48.229596, 18.864996 [48° 13' 46.55'', 18° 51' 53.99'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto obydlí a vínnych pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Skalné obydlia (aj bunkre?)
GPS: 48.23792, 18.86692 [48° 14' 16.51'', 18° 52' 0.91'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú vyhĺbené do mäkkých vulkanických hornín, najčastejšie do tufov a tufitov. Na tejto lokalite dosahujú vnútorné priestory obrovské rozmery, spolu niekoľko 100 metrov štvorcových. Na stenách vidno pozostatky rozvodov elektrickej energie z druhej polovice 20. storočia. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou práce kamenárov. V čase protitureckých nájazdov rovnako ako počas oboch svetových vojen boli tieto priestory využívané ako bunkre.
Mineralizovaný prameň
GPS: 48.226219, 18.862732 [48° 13' 34.39'', 18° 51' 45.84'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky.
Vínne pivničky
GPS: 48.227114, 18.861101 [48° 13' 37.61'', 18° 51' 39.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj vinárske pivničky, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivničiek, rovnako ako do skalných obydlí vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.
Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)
GPS: 48.237055, 18.872293 [48° 14' 13.4'', 18° 52' 20.25'']
Obec: Lišov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ľud lužickej kultúry spaľoval mŕtvych na samostatnom žiarovisku mimo hrobov. Spálené kostičky boli po kremácii vyzbierané a uložené do popolnice, ktorá mávala v dne otvor "pre dušu". (Zdroj: Kniha Hont)
Fotogaléria zachytáva artefakty, vykopávkaky nájdené členmi Archeologického ústavu SAV vysunutého pracovisks Zvolen v roku 2008 práve na lokalite Siebrnica.
Cintorín – súbor kamenných náhrobníkov
GPS: 48.228758, 18.863485 [48° 13' 43.53'', 18° 51' 48.55'']
Obec: Lišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Za pozornosť stojí lišovský cintorín, kde sa nachádzajú aj náhrobné kamene, ktoré boli vlastnoručne vyrobené domácimi kamenármi. Súbor kamenných náhrobníkov pochádza z 2.polovice 19.storočia je zaradený medzi pamiatkové objekty. Vedľa cintorína je novopostavený dom smútku, ktorý je situovaný do panorámy obce a dokonale splýva s prostredím.
Vínne pivničky vytesané do skaly
GPS: 48.237274, 19.006287 [48° 14' 14.19'', 19° 0' 22.63'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.
Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov
GPS: 48.235979, 18.992442 [48° 14' 9.52'', 18° 59' 32.79'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Epiklastické vulkanické brekcie lahárov amfibolicko-pyroxenických andezitov tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Z petrografického hľadiska ide o amfibolicko-pyroxenické andezity. Epiklastiká sa podieľajú na stavbe sebechlebskej formácie v štiavnickom stratovulkáne.
Lahárový prúd
GPS: 48.236054, 18.992501 [48° 14' 9.79'', 18° 59' 33'']
Obec: Medovarce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lahárové prúdy (bahnotoky s obsahom ílu, piesku, sopečného popola, úlomov vulkanických hornín a pemzy) tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Vznik takýchto lahárov je sprievodným javom pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je obyčajne vytvorený zo zmesi sopečného popola, úlomkov sopečných vyvrelých hornín, zmesi bahna a samozrejme vody, ktorá dáva celú takúto masu pri dostatočnom nasýtení do pohybu. Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz. Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.
KOZ_Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510379, 18.994390 [48° 30' 37.36'', 18° 59' 39.8'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou
GPS: 48.18540, 18.8525 [48° 11' 7.44'', 18° 51' 9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok.
KOZ_Prepriahacia stanica - pivnica
GPS: 48.510658, 18.994431 [48° 30' 38.37'', 18° 59' 39.95'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica patriaca k budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca sa nachádza v zxadu vo dvore za hlavnou budovou. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.273945, 18.950605 [48° 16' 26.2'', 18° 57' 2.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Pilier s reliéfom sv Floriána
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Na štvorbokom pilieri je reliéf sv. Floriána, patróna profesií súvisiacich s ohňom - hasičov, hutníkov, kominárov, hrnčiarov či pekárov. Jeho vznik je datovaný z obdobia roku 1867.
Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne
GPS: 48.275635, 18.952253 [48° 16' 32.29'', 18° 57' 8.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banskoštiavnický kamenár Jozef Rezníček vyhotovil v roku 1931 Pomník padlých z obce v 1. svetovej vojne s plastikou vojaka. Po skončení 2. svetovej vojny bola pripevnená naň pamätná tabuľa s menami obetí 2. svetovej vojny.
Socha sv Vendelína
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná socha sv. Vendelína, ochrancu dobytka, na štvorbokom pilieri s reliéfom sv.Floriána datovaný z obdobia roku 1867.
Vinohradnícky dom č. 906
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1884, s obdĺžnikovým pôdorysom a využívaný na výrobu vína a liehovín.
Vinohradnícky dom č. 909
GPS: 48.272191, 18.951921 [48° 16' 19.89'', 18° 57' 6.92'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 919
GPS: 48.271762, 18.950247 [48° 16' 18.34'', 18° 57' 0.89'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s dvomi podlažiami a obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 922
GPS: 48.271677, 18.949989 [48° 16' 18.04'', 18° 56' 59.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 954
GPS: 48.272734, 18.949812 [48° 16' 21.84'', 18° 56' 59.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na individuálnu rekreáciu. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný zo začiatku 20. storočia.
Vinohradnícky dom č. 969
GPS: 48.274994, 18.948676 [48° 16' 29.98'', 18° 56' 55.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1946.
Vinohradnícky dom č. 970
GPS: 48.274497, 18.948852 [48° 16' 28.19'', 18° 56' 55.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 1004
GPS: 48.272648, 18.946384 [48° 16' 21.53'', 18° 56' 46.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1880.
Vinohradnícky dom č. 1012
GPS: 48.273391, 18.947028 [48° 16' 24.21'', 18° 56' 49.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1720.
Vinohradnícky dom č. 1019
GPS: 48.272791, 18.947822 [48° 16' 22.05'', 18° 56' 52.16'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na ako rekreačné účely ako penzión. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vínna pivnica č. 206
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamiatkový objekt reprezentujúci ľudové staviteľstvo. Viacpriestorová vínna pivnica s pôdorysom v tvare L určená na skladovanie.
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Sýpka
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenno-tehlová sýpka s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami.
Hospodárska stavba
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska stavba s dobou vzniku pred 1871 s obdĺžnikovým pôdorysom a tromi miestnosťami bola využívaná na skladovanie.
Evanjelický kostol
GPS: 48.352587, 18.890032 [48° 21' 9.31'', 18° 53' 24.12'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický a.v. kostol bol postavený v roku 1785 ako tolerančný kostol v klasicistickom slohovom štýle. Podľa vtedajších platných predpisov pre stavbu protestantských chrámov nemal vežu a bol vtlačený medzi ostatnú radovú zástavbu obce, ktorej sa musel prispôsobiť i rozvrhom stavebnej hmoty.
Evanjelická fara
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická fara datovaná z obdobia roku 1879 je dvojtraktová budova s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je v súkromnom vlastníctve a je možné ju využiť na rekreačné ubytovanie.
Kostol sv. Vavrinca
GPS: 48.354847, 18.889965 [48° 21' 17.45'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca patrí do súboru románskych sakrálnych objektov v podsitnianskej oblasti (Banská Štiavnica, Banská Belá, Baďan, Podhorie) a v oblasti južného Hontu (Ladzany, Sebechleby, Hontianske Nemce, Krupina, Bzovík, Dobrá Niva, Sása, Babiná). Svojimi archaicky tvarovanými okennými otvormi patrí medzi najstaršie kostoly v regióne. Aktuálne poznatky o kostole sv. Vavrinca svojím významom prekračujú hranice regiónu a obohacujú poznanie v oblasti stredovekej sakrálnej architektúry na území Slovenska.
Vrch Sitno
GPS: 48.402047, 18.876377 [48° 24' 7.37'', 18° 52' 34.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Sitno (1009 m n.m.) je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami. Určite najvzácnejšia je tá, ktorá hovorí o Sitnianskych rytieroch, žijúcich v masíve Sitna. Tu čakajú pripravení pomôcť Slovákom vtedy, keď im bude najhoršie.
Jeden dramatický autor vo svojej hre o Slovenskom národnom povstaní nechal svojich hrdinov putovať za Sitnianskymi rytiermi, aby pomohli ich bojujúcej jednotke. Sitnianski rytieri však ich prosbe nevyhoveli. Nevieme prečo, nevie to ani autor, ale je tu niekoľko možností. Buď sa už rytieri v podzemných palotách Sitna nenachádzajú, alebo sa nevedia zjednotiť, kedy pomoc skutočne potrebujeme. Môžu nám tiež nerozumieť, ale najskôr to bude asi preto, že ešte nebolo so Slovákmi tak zle, aby si nevedeli pomôcť sami.
Ozaj, boli ste už na Sitne a skúsili tam dupnúť nohou, aby ste počuli ako to tam duní? Skúste to.
Podľa slovníka cudzích slov je "akropola komplex stavieb vytvárajúcich určitý architektonický celok, vybudovaných na vyvýšených priestranstvách (pahorkoch) nad starovekými gréckymi mestami; opevnená vyvýšenina; vyšehrad, alebo druhá možnosť vyššie položený hrad".
Čo nás oprávňuje o vrchole Sitna hovoriť ako o akropole? Predovšetkým sú to archeologické vykopávky, ktoré tu začal organizovať už Andrej Kmeť. Okrem stredovekého hradu je však na plošine vrcholu Sitna množstvo ďalších pozostatkov činností a architektúry, ktoré hovoria o osídlení Sitna oveľa skôr, ako v stredoveku.
Predovšetkým je to mohutné valové opevnenie v dvoch líniách. V stredoveku, okolo 13. storočia, bola vonkajšia línia upravená na hradby a vytvorila so stredovekým hradom jeden opevnený celok. Areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. Našla sa tu napríklad aj prieskovcová forma na odlievanie bronzových dlátok.
Archeologický výskum sa začal realizovať v roku 1970. Podnetom boli nálezy amatérskeho archeológa J. Truchlika, ktorý pri vykopávkach na stredovekom hrade získal črepové fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výskum pokračoval v roku 1978 ako zisťovací a v roku 1979 pokračoval v súvislosti s výstavbou retranslačnej stanice, ako výskum zachraňovací.
Tieto vedecké výskumy, ktoré viedol Dr. J.Labuda, už jednoznačne dokázali, že Sitno bolo v rokoch 1200 - 800 pred naším letopočtom hradisko vojensko-administratívneho charakteru a zároveň bolo aj strediskom metalurgie.
Veľký význam pre obyvateľov tohto hradiska mal zdroj vody, ktorý sa tu našiel a označil ho vo svojich prácach aj Andrej Kmeť. Pokiaľ ide o valy, ktoré sa zachovali až do dnešných čias, výskum ukázal, že sú to pôvodne praveké obranné valy pozostávajúce z nasucho uložených kameňov a mohutného násypu zeminy. Kamene vo vale zo stredoveku už boli pospájané maltou.
Hoci sa archeologický výskum na celej ploche hradiska neuskutočnil a Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie, pri už zrealizovaných archeologických výskumoch sa ukázalo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala (nálezy kamenných žarnovov, poľnohospodárskych nástrojov).
Ešte si odpovedzme na otázku, kto boli ľudia lužickej kultúry. Znova nám pomôže slovník: "lužická kultúra je súčasť komplexu archeologických kultúr popolnicových polí v bronzovej a hallštattskej dobe". Prvé pamiatky ľudí lužickej kultúry pochádzajú z roku 1350 pred naším letopočtom. Jednoducho takto je označovaný spôsob života ľudí v danej dobe. Nedá sa veľmi hovoriť o národoch, ale len o podobnom spôsobe života. Názov danej kultúry je odvodený od miesta, kde boli prvý raz takéto archeologické pamiatky vykopané.
Ešte jedna veta zo slovníka: "Spoločenskú organizáciu dokladajú hradiská s mohutnými valmi z kameňa, hliny a dreva, ktoré boli politicko-administratívnymi centrami a plnili aj vojenskú funkciu".
Archeologické nálezy, ktoré boli do týchto čias uskutočnené, ukazujú, že osídlenie Sitna trvalo možno do začiatku nášho letopočtu. Nevieme, prečo ľudia hradisko opustili. Príčin môže byť veľa.
Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11. - 12. storočí nášho letopočtu (usudzuje sa len podľa archeologických nálezov). V tomto období tiež začal vzrastať význam Banskej Štiavnice, ako rudného revíru. Tu už išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad.
Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna (ostatné časti Sitna sú zabezpečené proti prístupu prípadného nepriateľa mohutnými andezitovými bralami). Súčasne boli využité už spomínané ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Najvýznamnejšiu úlohu zohral hrad pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí.
Podľa vykopávok k prestavbe hradu došlo v 16. až 17. storočí, keď sa uskutočnilo aj priame pripojenie vody na hrad prípojkou z prameňa vzdialeného 600 metrov. V 17. storočí boli majiteľmi hradu Koháryovci. Hrad bol zničený tureckými vojskami.
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť rozhladňu, ako prvú v Európe. Táto síce po zásahu blesku vyhorela, no obnovená bola v roku 1886 na podnet lekára Koháryovcov Dr.E.V.Téryho.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860.
Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa.
Známou sa stala veta, že kto chce poznať krásu stredného Slovenska, musí vyliezť na Sitno. Skutočne nie je veľa vrchov na Slovensku, z ktorých by bol taký nádherný kruhový výhľad, ako je Sitno. Výhľad zachytáva nielen relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru. Ten výhľad stojí za to. Navyše, ak k tomu prirátame pohľad na praveké valy a zrúcaniny stredovekého hradu so skalným andezitovým mestom, je tu čo obdivovať.
Veľmi atraktívny je aj samotný výstup na Sitno. Najprv miernym stúpaním cez lúky od Počúvadla, potom prudkým stúpaním cez les na Tatársku lúku, ktorá dostala svoje meno od toho, že sa tu odohrala bitka s Tatármi, bojujúcimi v tureckej armáde, ktorí obliehali hrad. Práve na Tatárskej lúke sa hlavne v jarnom období dá do sýta pokochať na výnimočných rastlinách.
Pokračovaním cez les sa dostávame na drevené schody, ktoré nás vyvedú až na Sitno. Je to vlastne tiež jedna z atrakcií - schodmi sa dostaneme až na vrchol vo výške 1009 metrov nad morom. Žiaľ, čaká nás tu veľmi nepríjemné prekvapenie. Turistická chata Andreja Kmeťa, ktorá poskytovala jednoduché, ale príjemné občerstvenie, bola počas rekonštrukcie rozkradnutá.
O bohatosti na prírodné, ale aj historické nálezy tohto kraja svedčí aj prírodná rezervácia Holík, ktorá sa nachádza neďaleko Sitna. Dostaneme sa k nej pokračovaním cesty od Počúvadlianského jazera k obci Počúvadlo. Holík bol v roku 1966 vyhlásený za chránené nálezisko s výmerou 31,98 hektára. Tvorí ho vrchol rovnomenného kopca a na andezitovom podklade sa tu nachádza veľmi zaujímavá vegetácia buka lesného, duba zimného, ďalej rašetliak, tavoľník a rad teplomilných rastlín, ktoré sa zachovali práve v tejto lokalite, ako silenka zelenokvetá, valdštajnka kuklíkovitá. Samozrejme, že tu žije celý rad vzácnych vtákov a cicavcov.
Archeologickou zaujímavosťou je, že sa pod vrchom Holík v roku 1944 našiel poklad okrasných a pracovných predmetov z bronzu. Ide o náhodný nález z neskorej doby bronzovej okolo roku 800 pred naším letopočtom. Poklad je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Pre oživenie tohto seriálu by som si dovolil jeden aktuálny vtip:
Štiavnický Nácko nahovoril otca, aby raz šiel s ním na Sitno, že je odtiaľ krásny rozhľad. Starý Náco sa konečne dal nahovoriť a keď unavený a spotený zastal na Sitne, syn mu hovorí:
"No, pozri sa, tata, ako je tamd olu pekne!"Starý Náco, nazlostený, mu odpovie:"Čuš ty chnavo! Načo si ma trepau hore, ked pekne je tam dolu?!"
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Sitniansky hrad
GPS: 48.401613, 18.886758 [48° 24' 5.81'', 18° 53' 12.33'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruiny starého hradiska pochádzajúceho z 2. polovice 13.storočia, ktorý prešiel prestavbou v rokoch 1549-1551. Prevládajúcim slohom je gotický.
Dom č. 1 na Starozámockej ulici
GPS: 48.461154, 18.891597 [48° 27' 40.15'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, do rokov 1920 a 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný.
Dom č. 3 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460850, 18.891571 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1980. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2+1 podlažný. Objekt je využívaný ako penzión s reštauráciou.
Dom č. 4 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460676, 18.891603 [48° 27' 38.43'', 18° 53' 29.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. až 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až začiatu 19. storočia, do 2. polovice 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový + 1-trakt, 2 podlažný, podpivničený.
Dom č. 5 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460450, 18.891541 [48° 27' 37.62'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do20. storočia, do roku 1925. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 7 na Starozámockej ulici – Zipserov dom
GPS: 48.459990, 18.890109 [48° 27' 35.96'', 18° 53' 24.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (tzv. Zipserov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 2. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je zložený z viacerých tvarov. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 9 na Starozámockej ulici
GPS: 48.458831, 18.891138 [48° 27' 31.79'', 18° 53' 28.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 17.storočia. Prístup k nemu je aj z ulice Antona Pécha. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.
Mestský hrad s areálom – Citadela (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459822, 18.891562 [48° 27' 35.36'', 18° 53' 29.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt Citadely (pôvodne trojloďová románska bazilika – Kostol Panny Márie) prináleží ku komplexu Starého Zámku (aj bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do obdobia medzi rokmi 1497 až 1515. Prevládajúcim slohom je gotický. Objekt je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Vnútorné nádvorie Mestského hradu (č. 10) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459543, 18.891261 [48° 27' 34.35'', 18° 53' 28.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vnútorné nádvorie objektu prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom úprav plochy sú datované do obdobia roku 1515.
Dom č. 1 na Kutnohorskej ulici – tzv. Učiteľák,
GPS: 48.461465, 18.890622 [48° 27' 41.27'', 18° 53' 26.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého Evanjelického učiteľského ústavu (tzv. Učiteľák) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20.storočia, v rokoch 1909 až 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 21. storočia a súvisia so zmenou funkčného využitia objektu. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena T. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Kaplnka sv. Michala s karnerom – Mestský hrad s areálom (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459374, 18.891277 [48° 27' 33.75'', 18° 53' 28.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Karner sv. Michala prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14. storočia. Prevládajúcim slohom je románsky. Objekt kruhového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradná veža na Starozámockej ulici
GPS: 48.459404, 18.891532 [48° 27' 33.85'', 18° 53' 29.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradná veža prináleží ku komplexu Starého Zámku a je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie. Jej vznik je datovaný do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je obdĺžnikového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Himmelreich v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459352, 18.890732 [48° 27' 33.67'', 18° 53' 26.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bašta štvorcového pôdorysu na juhozápadnej strane obvodových múrov opevnenia Starého Zámku. Vznik veže sa predpokladá v 15. storočí, pričom datovanie zmien a stavebných úprav spadá do rokov 1546 až 1559. Prevládajúcim slohom objektu je sloh gotický.
Juhovýchodná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459280, 18.891394 [48° 27' 33.41'', 18° 53' 29.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhovýchodná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaný do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici
Občianska strelnica
GPS: 48.461428, 18.890134 [48° 27' 41.14'', 18° 53' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Širšie priestranstvo pôvodne vybudované pre potreby Streleckého spolku ešte v 16.-tom storočí. Na tomto mieste bola v 19. storočí vybudovaná kolkáreň a altánok, ktoré dlho slúžili pre oddych a relax štiavničanov. V 1. polovici 20. storočia bola väčšia plocha za hlavnou budovou upravená pre potreby Evanjelického učiteľského ústavu ako ihrisko, dnes je tam malé parkovisko. Tomuto účelu slúžila takmer do konca 20. storočia. Dlhý úzky pás záhrady, ktorý voľakedy slúžil pravdepodobne ako dráha kolkárne je zarastený, neprístupný a priestranstvo pod alejou chránených líp neudržianané a chátra. Rovnako z malej budovy nad týmto pásom sú len ruiny. Prístup k objektu je zo spodnej strany nemožný, nachádza sa tam súkromný pozemok patriaci k rekonštruovanej stavbe za "Učiteľákom"
Hradobný južný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459343, 18.891040 [48° 27' 33.63'', 18° 53' 27.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Južný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559.
Hradobný juhozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459489, 18.890573 [48° 27' 34.16'', 18° 53' 26.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459864, 18.890653 [48° 27' 35.51'', 18° 53' 26.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Severná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.460001, 18.890798 [48° 27' 36'', 18° 53' 26.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaná do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradobný severovýchodný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459855, 18.891004 [48° 27' 35.48'', 18° 53' 27.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severovýchodný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459764, 18.891285 [48° 27' 35.15'', 18° 53' 28.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný západný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459377, 18.890714 [48° 27' 33.76'', 18° 53' 26.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Západný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Múzeum vo Svätom Antone
GPS: 48.421703, 18.942861 [48° 25' 18.13'', 18° 56' 34.3'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: sekretariát: 0915821973; rezervácie vstupov: 0918877062; tel: 045/6913932; Email: info@msa.sk
Múzeum vo Svätom Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity. Vykonáva odborno-metodickú činnosť, spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku a dejín rodov Koháry a Coburg. V oblasti poľovníctva, výskumu dejín rodov Koháry a Coburg spolupracuje s odbornými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Všetky poznatky využíva pri rozvoji kultúrno-vzdelávacích aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Vďaka neobvyklej celistvosti, autentickej podobe a rozmanitosti zbierok bol celý komplex v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.418500, 18.939560 [48° 25' 6.6'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha svätého Vendelína je národnou kultúrnou pamiatkou, pretože predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Kostol sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418618, 18.941006 [48° 25' 7.02'', 18° 56' 27.62'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímsko-katolícky Kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Jednoloďová baroková stavba je registrovaná ako Národná kultúrna pamiatka s číslom evidencie 1206/1.
Zvonica pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418833, 18.940592 [48° 25' 7.8'', 18° 56' 26.13'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zvonica pri kostole svätého Antona Pustovníka bol postavená v 2. polovici 18. storošia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka. Nesie znaky barokového slohu. V zozname kultúrnych pamiatok SR je zapísaná pod číslom 1206/2.
Mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424689, 18.939303 [48° 25' 28.88'', 18° 56' 21.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Mýtna a prepriahacia stanica vo Svätom Antone bola postavená začiatkom 18. storočia. Čiastočnými stavebnými úpravami prešla v 2. polovici 20. storočia. Je to pôvodne baroková dvojpodlažná viacpriestorová stavba s troma nepravidelnými krídlami, podpivničená. V zozname kultúrnych pamiatok figutuje pod číslom 11807/1.
Horné parkové jazierko pri Kaštieli vo Svätom Antone
GPS: 48.420731, 18.945372 [48° 25' 14.63'', 18° 56' 43.34'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Malá vodná plocha Horného parkového jazierka slúžila ako akumulačná a vyrovnávacia nádrž pre Dolné parkové jazierko, do ktorého z horného pritekala voda cez sústavu kamenných kaskád a vodopádov aby sa dostatočne okysličila. Napájaná bola vodou privedenou vodným jarkom zarezaným do svahu privádzajúcim vodu na kóte cca 480 metrov nad morom z doliny Kolpachského potoka, ktorý mal vyrovnaný celoročný prietok s dostatkom vody. V súčasnosti je voda Horného parkového jazierka sezónne značne ekologicky labilná, pretože sa v ňom hromadia rozkladajúce sa zvyšky opadnutého lístia. Táto masa organizkých zvyškov je ale dokonalým útočiskom pre množstvo chranených živočíchov, vrátane salamandry škvrnitej, mlokov, žiab a rôznych druhov vodného zmyzu.
Murovaný dom s drevenou verandou
GPS: 48.421842, 18.943586 [48° 25' 18.63'', 18° 56' 36.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s drevenou verandou prináleží ako hospodárska stavba ku Kaštieľu a je vedený ako samostatný objekt v zozname kultúrnych pamiatok pod evidenčným číslom 1209/6. Ako obdĺžniková jednopodlažná a podpivničená viacpriestorová stavba bol postavený v 2. polovici 18. storočia v klasicistickom slohu.
Zámocká viecha
GPS: 48.420905, 18.942111 [48° 25' 15.26'', 18° 56' 31.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zámocká viecha ako súčasť komplexu chráneného areálu kaštieľa vo Svätom Antone je ako samostatná hospodárska budova vedená v zozname kultúrnych pamietok pod evidenčným číslom 1209/7. Postavená bola ako jednopodlažná nepodpivničená stavba s obdĺžnikovým pôdorysom až v 19. storočí.
Dolné parkové jazierko pri Kaštieli vo Svätom Antone
GPS: 48.420521, 18.944364 [48° 25' 13.88'', 18° 56' 39.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dolné parkové jazierko je vodou napájané z Horného jazerka sústavou kamenných kaskád a menších vodopádov tak, aby sa voda dostatočne okysličila a vytvorila príjemnú a malebnú atmosféru. Každoročne sa počas sviatočných Dní Svätého Huberta do Dolného jazierka vypustia pstruhy dúhové v lovnej veľkosti a hostia a návštevníci si ich môžu sami uloviť na udicu a nechať chtne pripraviť členmi miestneho rybárskeho spolku. Takmer pol hektárová nádrž dosahuje maximálnu hĺbku len do 2 metrov, preto je v letných mesiacoch prehriata, vďaka čomu v nej prežívajú okrem lekien a ďalších okrasných druhov rastlín aj ozdobné formy (farebné variety) KOI kaprov, jalcov, karasov a samozrejme aj nejaký ten neulovený pstruh dúhový... Dolné jazierko spolu s Horným bolo v rokoch 2011 až 2012 ekologicky vyčistené a revitalizované bioremediačným procesom, za čo patrí veľká vďaka fy. Malatech Water Slovakia, ktorá tento proces realizovala vo vlastnej réžii. Hrúbka dnových rozkladajúcich sa organických sedimentov a organických kalov sa v priebehu 1,5 roka zredukovala z pôvodných cca 60 – 65 cm na 0 až 5 cm, čím došlo k výraznej pozitívnej zmene ekologickej kvality a čistoty vody.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.422237, 18.940716 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 26.58'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v obci Svätý Anton bola postavená pri miestnej komunikácii v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. Objekt ako kultúrna pamiatka je v zozname pamiatkových objektov SR vedená pod evidenčným číslom 1209/4.
Sýpka patriaca ku kaštieľu vo Svätom Antone
GPS: 48.422219, 18.942556 [48° 25' 19.99'', 18° 56' 33.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova murovanej sýpky patrí ako hospodárska budova ku komplexu chránených objektov Kaštieľa vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Táto pôvodne baroková, obdĺžniková, dvojpodlažná a podpivničená stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, pričom neskôr v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou a vykonali sa menšie úpravy.V zozname kultúrnych pamiatok figuruje pod evidenčným číslom 1209/3.
Park kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421624, 18.943768 [48° 25' 17.85'', 18° 56' 37.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Park s historickou zeleňou okolo kaštieľa vo Svätom Antone vznikol v pôvodne prírodno-krajinárskom slohu ešte v 18. storočí, pričom v 19. storočí prešiel menšími úpravami. Je samostatne evidovaným pamiatkovým chráneným objektom s evidenčným číslom 1209/2 patriacim ku komplexu kultúrnych pamiatok Kaštieľa s areálom.
Antolský tajch
GPS: 48.428314, 18.951534 [48° 25' 41.93'', 18° 57' 5.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Táto dnes už zaniknutá vodná nádrž – tajch je súčasťou návrhového Zoznamu technických objektov lokality "Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia" nominačného listu lokality geoparku UNESCO z roku 1993. Vzdutie vodnej hladiny a akumulácia vody okrem toho, že slúžila ako zdroj vody odvádzanej zakrytým vodným jarkom do parkových jazierok ku kaštieľu vo Svätom Antone, bola vďaka výdatným výverom a stálym prameňom v doline Kolpachského potoka dostatočným zdrojom vody pre antolské, prenčovské a nižšie pozdĺž toku postavené mlyny v čase akútneho nedostatku zrážok. Dnes nám kontúry pôvodného tajchu pripomína len zamokrená bažinatá plocha medzi Kolpašským potokom a miestnou komunikáciou pozdĺž rovnomennej doliny lemovaná miernym obvodovým valom a samozrejme rozpadajúca sa kamenná hrádza neskôr spevňovaná betónom. Poniže pôvodnej hrádze je odberný objekt odvádzajúci vodu jarkom do parkových jazierok.
Koháryovský kaštieľ Antol s areálom
GPS: 48.421395, 18.942805 [48° 25' 17.02'', 18° 56' 34.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Koháryovský kaštieľ vo Svätom Antone je národnou kultúrnou architektonickou pamiatkou evidovanou pod číslom 1209/1. Samotná neskoro-baroková budova kaštieľa bola postavená ako dvoj-traktový troj-podlažný a podpivničený objekt so švorcovým uzatvoreným pôdorysom v roku 1744, pričom následnými stavebnými úpravami prešla v rokoch 1810, 1815, 1860, 1959. Je sídlom Múzea vo Svätom Antone.
Slovenské banské múzeum – Kammerhof
GPS: 48.457896, 18.896203 [48° 27' 28.43'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: technika@muzeumbs.sk; hramesa@muzeumbs.sk; tel: 045/6949418, 045/6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Kammerhof
Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku
najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Kammerhof – z histórie objektu
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku
Foto> Ján Petrík
Slovenské banské múzeum – Berggericht
GPS: 48.459720, 18.892790 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: infobs@muzeumbs.sk, tel: 045/6920536, 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Berggericht
Expozícia sídli v národnej kultúrnej pamiatke Berggericht (bývalý banský súd) s bohatou históriou, na Námestí Svätej Trojice, na úpätí vrchu Staré mesto (Glanzenberg). V tejto budove bolo v roku 1927 zriadené aj prvé slovenské banícke múzeum – Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. Expozícia zaujme a poteší nielen mineralógov, geológov a zberateľov minerálov, ale aj všetkých priaznivcov prírody a prírodovedy.
Systematická prezentácia minerálov
Viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Dôraz je kladený najmä na minerály zo Slovenska. Kritériom členenia minerálov do príslušných tried je ich chemické zloženie a vnútorná štruktúra. Medzi rarity expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane.
Expozícia sa môže pochváliť veľmi peknými ukážkami minerálov, ktoré majú na Slovensku miesto svojho prvého popisu na svete. Napríklad sú to: hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka.
Hoci medzi verejnosťou rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového (žezlového) kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice, nie je pravdivé, relatívna hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy. Nádherné ukážky holubníkového kremeňa a ametystu sú ozdobou expozície.
V nádvorí budovy ústi štôlňa Michal, ktorá bola adaptovaná na pivničné priestory. Jedná sa o prekop na podložnú vetvu žily Špitáler, napájajúci sa na slednú chodbu po žile, ktorá však už pre návštevníkov nie je sprístupnená. Spojenie s ďalšou krátkou, na povrch ústiacou chodbou vytvára priestor majúci v pôdoryse tvar podkovy. Návštevník sa môže oboznámiť s horninovým prostredím, typickými spôsobmi výstuže používanými v baníctve a banskými vozíkmi – „huntíkmi“.
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V suteréne budovy Berggericht sa nachádza spojené Informačné centrum Mesta Banská Štiavnica a Slovenského banského múzea. Pracovníci tohto zariadenia poskytujú turistické informácie o Banskej Štiavnici a okolí, ako aj o jednotlivých expozíciách Slovenského banského múzea. Informujú o aktuálnych kultúrnych podujatiach, stravovacích, ubytovacích a dopravných možnostiach. Informácie sú podávané v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. V ponuke je pestrý výber suvenírov, minerálov, reprezentačných publikácií a informačných materiálov.
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Slovenské banské múzeum – Starý zámok
GPS: 48.459518, 18.890951 [48° 27' 34.26'', 18° 53' 27.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6949472; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Starý zámok
Starý zámok sa nachádza nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh.
Odporúčame:
Archeologická expozícia „Baníci prichádzajú…“
- poklady bronzových šperkov, nástrojov a súčastí odevov z obdobia okolo roku 900 pred Kr.
- jedinečné nálezy z archeologických výskumov Sitna a Starého mesta /Glanzenberg/ v Banskej Štiavnici
Z histórie mesta Banskej Štiavnice
- listina z roku 1275 : najstaršia listina vydaná mestskou kanceláriou na Slovensku, najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva, pečať s baníckymi znakmi, najstaršia svojho druhu v Európe
Maketa oltára Majstra M.S. z roku 1506
- sedem zachovalých tabuľových obrazov s námetmi mariánskeho a christologického cyklu
Strelecké terče a historické zbrane
- najstarší terč z roku 1754
Baroková plastika
- originály súsošia Sv. Trojice z banskoštiavnického námestia
Lapidárium
- kamenné krstiteľnice, náhrobníky, mestské fontány, unikátna liatinová náhrobná doska z roku 1598
Reliéfy a plastiky z barokovej banskoštiavnickej Kalvárie
- zapísané medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta
Himmelreich
– žalár a mučiareň
Prezentácia najznámejších remesiel Banskej Štiavnice:
Fajkárska dielňa – posledná fajkárska dielňa na Slovensku, svetoznáme hlinené fajky štiavničky,možnosť predvádzania výroby fajok
Umenie kováčov – kováčska vyhňa s mechom z 18. stor., výrobky umeleckého kováča Karola Fizélyho, kované a liatinové náhrobné kríže
Historické hodiny a zvony – interiérové, vežové hodiny, gotický, renesančný a barokový zvon
Približná dĺžka prehliadky je 60 minút
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Slovenské banské múzeum – Nový zámok
GPS: 48.455776, 18.896144 [48° 27' 20.79'', 18° 53' 46.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6911543; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Nový zámok
Táto pozoruhodná stavba, dominanta Banskej Štiavnice je známa aj pod názvom Nový hrad, Panenský, alebo Dievčenský hrad, sa nachádza na Frauenbergskom kopci. Protiturecká renesančná pevnosť bola postavená v rokoch 1564-1571. Nový zámok zároveň plnil funkciu strážnej veže – vartovky. Bol súčasťou protitureckej vojenskej signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (7 známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová), ktorá siahala od Levíc až po Ľubietovú. Po skončení tureckých vojen slúžil ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“.
Slovensko v období tureckej expanzie
Expozícia dokumentuje vojenskú situáciu, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov, obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom.
Najzaujímavejšie exponáty:
Sedemhlavňové delo tzv. organ zo 16. storočia, turecké jatagány, hradné pušky, zápalné smolné palice, plastiky Turkov v životnej veľkosti, orientálne interiéry, strážnica uhorského vojska, atď.
Z histórie Dobrovoľného hasičského zboru Banskej Štiavnice
- patrí k najstarším na Slovensku, založený v roku 1873
- unikátna zástava z roku 1877, slávnostné hasičské prilby, fotografický materiál…
Ponúkame:
Interaktívna prehliadka s pracovnými listami. Jedinečný výhľad na historické centrum mesta aj prostredníctvom ďalekohľadu, porovnanie urbanistického rozvoja s inštalovanými dobovými fotografiami
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Slovenské banské múzeum – Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457572, 18.899261 [48° 27' 27.26'', 18° 53' 57.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: infobs@muzeumbs.sk; tel: 045/692 05 35
Virtuálna prehliadka expozície: Dedičná štôlňa Glanzenberg
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Množstvo európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti sa viaže k nášmu mestu. Banská Štiavnica bola slobodným banských mestom.V období prvých písomných správ o štôlni (1560) malo mesto dnešný charakter a existovala zástavba, ktorá aj dnes tvorí centrum mesta. Z obavy o stabilitu budov a cesty bola štôlňa po celé stáročia udržiavaná v dobrom technickom stave a preto sa zachovala do dnes.
Odporúčame:
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, ( manžela panovníčky Márie Terézie ) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 50 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
Dedičná štôlňa Glanzenberg - najnovšia sprístupnená expozícia, dedičná odvodňovacia štôlňa, jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Pamätné tabule, ktoré osadili významné návštevy, panovníci a osobnosti minulosti a súčasnoti. Zaujímavosťou sú do kFáranie do štôlne Glanzenbergameňa vytesané cisárske schody.
Slovenské banské múzeum – Banské múzeum v prírode
GPS: 48.451348, 18.888527 [48° 27' 4.85'', 18° 53' 18.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: bmp@muzeumbs.sk; tel: 045/6912971; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny. Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Najvzácnejší exponát
V podzemnej expozícii je to jednoznačne Gápel na konský pohon , ktorý je jediný takýto stroj– motor od banského výťahu, ktorý sa na Slovensku zachoval. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj premiestnený zo šachty Lill v Hodruši. Je to pamätník slávnej éry vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od zániku a stáli na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.
Odporúčame
Čakanie na vstup do podzemnej expozície si môžete spríjemniť prehliadkou povrchovej expozície. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Extra zážitok
Prehliadku podzemia absolvujete vystrojený prilbou, plášťom a lampou, čo je jedinečný zážitok, ktorého fotografie by nemali chýbať v žiadnom fotoalbume cestovateľa.
Približná dĺžka prehliadky je 70 – 90 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 € (anglický, nemecký, maďarský jazyk)
Banské múzeum v prírode - jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. Podzemná expozícia s návštevou bane zo 17.storočia. Povrchová expozícia, náučná geologická expozícia Geoparku, expozícia lomového dobývania a dobývky na žile Terézia.
Slovenské banské múzeum – Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460183, 18.892360 [48° 27' 36.66'', 18° 53' 32.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: galeria@muzeumbs.sk; tel; 045/6913431; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Galéria Jozefa Kollára
Galéria sídli priamo v historickom centre mesta na Námestí Svätej Trojice, vedľa morového stĺpa, v troch krásnych meštianskych domoch. Galéria ponúka prehliadku jedinečnej stálej expozície, ktorú dopĺňajú sezónne výstavy.
POKLADY STARÉHO UMENIA
Výstava prezentuje mimoriadne cennú kolekciu výtvarných diel, ktoré vznikli v Banskej Štiavnici a iných baníckych regiónoch Slovenska. Diela svojou kvalitou a originalitou presahujú regionálny rámec. Expozícia ponúka prierez umením od 13. do 20. storočia.
NAJVZÁCNEJŠÍ EXPONÁT
Nie jeden, ale hneď dva! Dve neskorogotické drevené plastiky sv. Barbory a sv. Kataríny sú autorsky pripisované tajomnému a fenomenálnemu Majstrovi M.S. Plastiky ilustrujú význam a prosperitu Banskej Štiavnice okolo roku 1500 a patria ku klenotom stredoeurópskeho umenia.
ODOPORÚČAME
Ponúkame výber z unikátnej zbierky portrétov komorských grófov – prezidentov banskej komory. Dávame do pozornosti diela vynikajúcich barokových majstrov – sochára Dionýza Stanettiho a maliara Antona Schmidta, ktorí v Banskej Štiavnici vytvorili cenné originálne dielo.
ANJELI A DÉMONI EDMUNDA GWERKA
Profil banskoštiavnického rodáka Edmunda Gwerka, ktorý patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského umenia. Jeho obrazy drsnej krajiny a pôsobivé figurálne kompozície zaznamenávajú nielen dramatickú atmosféru doby, ale aj špecifickú náladu baníckeho kraja.
JOZEF KOLLÁR – VIVAT VITAE!
Kolekcia klasika slovenskej moderny, banskoštiavnického rodáka Jozefa Kollára. Autor strhujúcim spôsobom zaznamenal krajinu a rodné mesto. Jeho dielo presiaknuté radosťou zo života je vyznaním rodine, mestu, krajine.
Dĺžka prehliadky stálej expozície cca 45 minút.
Galéria Jozefa Kollára - viac ako 200 najcennejších výtvarných diel najmä z Banskej Štiavnice od 15.-19. stor., umenie 20.storočia predovšetkým banskočtiavnických autorov, aktuálne výstavy.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Kaplnka sv. Ondreja r.k.
GPS: 48.438510, 18.884365 [48° 26' 18.64'', 18° 53' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín vlastniacich podiely blízkeho banského poľa štôlne Ondrej s letopočtom 1652. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 1263/1.
Pracháreň
GPS: 48.446224, 18.889992 [48° 26' 46.41'', 18° 53' 23.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova Prachárne predstavuje jednopodlažnú dvojpriestorovú stavbu s nepravidelným pôdorysom. Pochádza pravdepodobne z polovice 18. storočia, pričom čiastočnými zmenami stavba prešla v 2. polovici 20. storočia. V zhľadom k tomu, že slúži na muzeálne účely ako jeden z objektov Slovenského banského múzea, bola rekonštruovaná a jej stav je vyhovujúci. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 10830/1.
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Strojovňa nad Žigmund šachtou
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Strojovňa nad Žigmund šachtou pri ústí šachty Žigmund bola postavená v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. Jednotraktová budova (jednopodlažná a podpivničená) s obdĺžnikovým pôdorysom je postavená v barokovom slohu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaná a evidovaná pod číslom 11464/1.
VN – Tajch Veľká vodárenská
GPS: 48.466343, 18.888868 [48° 27' 58.83'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž – tajch Veľká vodárenská bol postavený v 16. storočí a v ústrednom zozname pamiatkových objektov je evidovaný pod číslom 3276/1.
Tajch Veľká vodárenská
GPS: 48.466663, 18.888654 [48° 27' 59.99'', 18° 53' 19.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Veľká vodárenská bol postavený okolo rokov 1 500 až 1 510 na náklady mesta. Slúžil na zásobovanie obyvateľstva pitnou či úžitkovou vodou, ale aj ako rezervoár v prípade potreby hasenia požiarov. Tajch sa napĺňal vodou jednak gravitačne z vlastného povodia, jednak stálym prítokom vody zo štôlne Šobov. Jej portál sa nachádza necelých 50 m severne od tajchu. Štôlňa Šobov bola vyrazená po žile Terézia a rozfáraná v dĺžke 600 - 700 m smerom na severovýchod. Drénuje tak puklinové vody z horninového prostredia. V súčasnosti je výtok banskej vody zo štôlne 2,5 l.s-1 a pravým stavidlom priteká do nádrže.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol až 12 m.
Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Veľká vodárenská:
- výška hrádze 10 m
- šírka koruny hrádze 16 m
- dĺžka hrádze 95 m
- kóta koruny hrádze 708,6 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 66 m
- dĺžka zátopovej plochy 67 m
- celkový objem 22 883 m3
Dom č. 10 (Hoffmannov dom)
GPS: 48.462454, 18.891305 [48° 27' 44.83'', 18° 53' 28.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom leží v severnom závere Námestia sv. Trojice na začiatku ulice "Pod Červenou studňou". Ide o neprvidelný troj-traktový jednopodlažný dom pochádzajúci 18. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod evidenčným číslom 11035/1. Objekt je značne narušený, interiér čiastočne rekonštruovaný.
Vodná nádrž – Tajch Červená studňa
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch bol vybudovaný na rozhraní povodí Hrona a Ipľa na začiatku druhej polovice 18. storočia v nadmorskej výške 787 m n. m. Stavbu tajchu navrhol Jozef Karol Hell. Využil jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja. Aj tento stroj skonštruoval Jozef Karol Hell a dal ho na šachte zabudovať v roku 1754. Stroj bol v činnosti len vtedy, keď bol v tajchu dostatok vody, a to najmä na jar a na jeseň. Práve v týchto ročných obdobiach bol tajch výdatne zásobovaný povrchovou vodou z troch zberných jarkov, severného, južného a západného, s celkovou dĺžkou viac ako 2 km. V tomto období bolo aj najviac vody v baniach. Keďže šachta Amália bola prepojená s ďalšími šachtami v Štiavnických Baniach, voda z tajchu zohrala významnú úlohu nielen pre spomínanú šachtu, ale aj pre ostatné šachty v tomto banskom revíre. V roku 1759 dodával tajch Červená studňa vodu aj do tajchu Klinger a následne aj na pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja zabudovaného pri šachte Žigmund. Tento stroj bol ako jediný v banskoštiavnickom rudnom revíre zabudovaný na povrchu.
Poloha tajchu je významná aj z geografického hľadiska. Bol vybudovaný v bezprostrednej blízkosti križovatky, z ktorej sa rozchádzajú cesty do troch, kedysi veľmi významných banských centier, Banskej Štiavnice, Hodruše a Vyhní.
Tajch mal tri zberné jarky a jeden náhonný jarok. Západný zberný jarok bol vybudovaný južne od štátnej cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Banskej Hodruše cez sedlo Červená studňa. Začínal sa v nadmorskej výške 790 m n. m. a pokračoval smerom na východ až k tajchu Červená studňa. Jeho celková dĺžka bola necelých 650 m. Týmto jarkom je v súčasnosti vedená lesná cesta, preto je prakticky zlikvidovaný. Severný zberný jarok sa začínal v úrovni 790 m n. m. a vo vzdialenosti 450 m východne od tajchu Rozgrund. V súčasnosti je slabo identifikovateľný, a to len na krátkych úsekoch. Výrazné kontúry jarku sú zachované v priestore severne od horárne na Červenej studni v lesnom smrekovom poraste. Jarok dosahoval dĺžku asi 500 m. Južný zberný jarok sa začínal v oblasti Paradajské, SV od kóty Paradajs. Na začiatku má jarok výrazné kontúry, no smerom k Červenej studni je prakticky zlikvidovaný. Dĺžka jarku je takmer 500 m. Náhonný jarok (obr. 34v) z tajchu Červená studňa bol v minulosti veľmi významný. Viedol vodu z výpustnej štôlne tohto tajchu až k šachte Amália v oblasti Horná Roveň. Tam sa voda využívala pre potreby banskej prevádzky. Na tejto šachte bol v roku 1754 uvedený do prevádzky vodnostĺpcový čerpací stroj, ktorý poháňala práve voda z náhonného jarku. Tento jarok aj spolu s vodnou štôlňou pri šachte Amália dosahoval dĺžku až vyše 3 400 m.
V roku 1755 zostrojil J. K. Hell v šachte Amália vzduchový čerpací stroj, ktorý poháňala voda z náhonného jarku vedeného z tajchu Červená studňa. Tento stroj bol skonštruovaný na hydraulickom princípe, pričom pohonným médiom bola tlaková voda a nový prvok zavedený J. K. Hellom stlačený vzduch. Činnosť tohto čerpacieho zariadenia spočívala v tom, že atmosférický vzduch sa v tlakovej nádobe stlačil vysokým tlakom stĺpca pohonnej vody. Funkčný princíp stroja bol takýto: Z vodnej nádrže (A) sa potrubím (B) tlaková voda dopravovala do kotla naplneného vzduchom (C). Následne stlačený vzduch z kotla (C) sa cez potrubie (D) dopravoval do nádoby (E), kde vytláčal banskú vodu naplnenú zo zásobníka (F). Čerpaná voda sa na vyšší horizont dopravovala potrubím (G). Tento postup prebiehal až do bodu, keď sa celá nádoba C naplnila vodou a nádoba E stlačeným vzduchom. Vtedy obslužný personál dopravné potrubia uzatvoril ventilmi, vodu z nádoby C a vzduch z nádoby E vypustil a celý pracovný cyklus sa opäť zopakoval. Za jednu hodinu prebehlo okolo 20 cyklov.
Parametre tajchu Červená studňa:
- nadmorská výška 787 m n. m.
- dĺžka tajchu 77 m
- šírka tajchu 66 m
- dĺžka hrádze 117 m
- výška hrádze 10 m
- sklon návodnej strany hrádze 40,5°
Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467313, 18.886789 [48° 28' 2.33'', 18° 53' 12.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MV-1-02)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Vodná nádrž – tajch Klinger
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Prvý projekt výstavby tajchu Klinger predložil začiatkom druhej polovice 18. storočia Jozef Karol Hell. Stalo sa tak v súvislosti so zabudovaním vodnostĺpcového stroja v roku 1759 na povrchu pri šachte Žigmund. V nadväznosti na tento projekt sa vybudovali zberné jarky a vystavala sa aj pomocná nádrž na Svätotrojičnom vrchu nad šachtou Žigmund. Tá bola so šachtou prepojená náhonným jarkom, vedeným čiastočne v špuntoch (drevenými žľabmi) po strmom úbočí. Tento systém mal zabezpečiť dostatok vody na pohon spomínaného stroja, predovšetkým v jarných a jesenných mesiacoch. Vodnostĺpcový stroj plnil svoju úlohu až do prerazenia Hodrušskej dedičnej štôlne Františka Lotrinského do šachty Žigmund. Potom stratil svoj zmysel a bol odstavený. Voda z pôvodnej nádrže Klinger sa začala využívať pre potreby šachty Maximilián, predovšetkým na prevádzku premývacieho zariadenia. Na tento účel slúžila pomocná nádrž vybudovaná pred šachtou. S pôvodnou nádržou Klinger bola prepojená jednak cez pomocnú nádrž nad šachtou Žigmund, z ktorej ako prepadová voda odtekala južným jarkom obopínajúcim Svätotrojičný vrch, jednak s neskoršie vyrazenou vodnou štôlňou spod sedla Dolná Roveň. Tá odvádzala vodu priamo z náhonného jarku z tajchu Klinger do pomocnej nádrže pre šachtu Maximilián. V súvislosti s razením Voznickej dedičnej štôlne, ktorá mala po vyrazení odvodňovať banskoštiavnický rudný revír, bolo potrebné zabudovať výkonnejšie čerpacie zariadenie. Takým zariadením mal byť nový vodnostĺpcový čerpací stroj. Na tento účel bolo potrebné prebudovať, a najmä zväčšiť tajch Klinger. Návrh na prestavanie nádrže, ktorá bola situovaná o niečo nižšie ako pôvodná, predložil profesor banskej akadémie Jozef Schittko. Výstavba novej nádrže sa začala v apríli 1829. Na jej výstavbu sa použil materiál z rozobranej hrádze pôvodnej nádrže a materiál dovážaný z oblasti Červenej studne. Stavebný materiál z Červenej studne sa dopravoval po koľajnicovej trati, ktorá bola vôbec prvou koľajnicovou traťou vybudovanou na území Slovenska.
Novovybudovaný tajch Klinger sa začal využívať na banské účely, predovšetkým pre šachty Ondrej a Maximilián, a to už na jar roku 1834. Rozhodujúcu úlohu zohral pri pohone vodnostĺpcových zariadení na šachte Ondrej. Najvýznamnejší ťažný stroj bol uvedený do prevádzky 21. apríla 1877. Zabezpečoval zvislú dopravu z najnižších obzorov až na povrch. Dĺžka spádu pohonnej vody z nádrže Klinger bola 250 m, spotreba vody 33 m3/hod. a výkon 22,4 kW. Po prerazení Voznickej dedičnej štôlne spomínaný stroj skončil prevádzku. Vzápätí sa voda z tajchu Klinger začala využívať v úpravníckych zariadeniach, v rokoch 1907 až 1921 znova na banské účely ako zdroj vody na výrobu elektrickej energie v šachte Ondrej. Vyrobený elektrický prúd striedavo poháňal ťažné stroje na šachtách Ondrej a Amália. Od roku 1850 sa tajch Klinger začal využívať aj na rekreačné účely, od roku 1923 aj na zásobovanie obyvateľov mesta úžitkovou vodou. V roku 1927 sa z nádrže Klinger k tabakovej továrni namontovalo vodovodné potrubie, ktorým sa voda privádzala do továrne na technologické účely. Podľa povoľovacej listiny zo 6. 8. 1908, schválenej banským riaditeľom v Banskej Štiavnici, mala továreň z tajchu zaistený odber vody v objeme 12 000 m3 ročne na 50 rokov. Od roku 1928 sa voda z nádrže znovu využívala aj na banskú činnosť, a to v množstve 26 000 až 30 000 m3 ročne na chladenie kompresorov na šachte Žigmund. V roku 1977 následkom prudkých dažďov sa hrádza preliala. Spôsobilo to deštrukciu v podhrádzi a poškodenie vzdušného svahu.
Od roku 1983 správcom tajchu Klinger sa stal podnik Povodie Hrona v Banskej Bystrici. Výsledkom prechodu správcovstva bola realizácia inžinierskogeologického prieskumu hrádzového telesa so zabudovaním piezometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd pod hrádzou a podložím. V roku 1993 sa vybudoval bezpečnostný prepad a vykonala sa úprava koruny hrádze a návodného a vzdušného svahu hrádze. V minulosti sa voda do nádrže privádzala zbernými jarkami z cudzích povodí, napríklad z náhonných jarkov nádrží Ottergrund a Červená studňa, z krátkej banskej štôlne Klinger a dlhej štôlne Klinger a čiastočne aj prirodzenou gravitáciou z vlastného povodia. V súčasnosti sa tajch využíva iba na rekreačné účely. Prítokové jarky sú dnes nefunkčné a zdevastované rôznou činnosťou. Keďže z tajchu Klinger nie je takmer žiadny odber, udržiava si priemernú prevádzkovú hladinu.
Tajch Klinger sa dopĺňal povrchovou vodou z dvoch zberných jarkov a jedného náhonného jarku. Voda z neho sa odvádzala prevažne na banské účely ďalším samostatným náhonným jarkom.
Klingerštôlňanský zberný jarok sa začínal v oblasti Galizon (časť obce Štiavnické Bane) približne na kóte 705 m n. m. Dosahoval dĺžku 1 450 m. Na veľkej časti má aj v súčasnosti zachované a dobre viditeľné kontúry a je v pôvodnej kamennej výmurovke. Zberný jarok spod Tanádu mal svoj začiatok v oblasti Horná Roveň asi 400 m od hrebeňa Tanádu. Začínal sa na kóte 850 m n. m. a pokračoval smerom na sever popri šachte Terézia a popri jej povrchových dobývkach. Smerom k vodnej nádrži Klinger mal pomerne veľké klesanie. Je zaústený do zbernej šachtice pri portáli dlhej štôlne Klinger a ďalej pokračuje asi v 50 m dlhom podzemnom kanáli. Následne sa spája s povrchovými vodami z dvoch doliniek a s banskými vodami z krátkej štôlne Klinger a dlhej štôlne Klinger. Vody sa spoločne odvádzajú jarkom až do tajchu Klinger. Celý jarok dosahoval dĺžku približne 1 200 m. Náhonnný jarok do tajchu Klinger, ktorý viedol vodu z tajchov Ottergrund a Červená studňa, dosahoval dĺžku 2 500 m. Využíval sa až v neskoršom období, keď nebola potrebná voda na prevádzku šachty Amália. Vtedy v roku 1759 boli vody úpravou náhonného jarku odvedené do tajchu.
Veľmi významným jarkom banského vodohospodárskeho systému bol náhonný jarok z tajchu Klinger. Zabezpečoval vodu na prevádzku šácht Ondrej, Žigmund a Maximilián. Pôvodný jarok obtáčal Svätotrojičný vrch vo výškovej úrovni 665 - 675 m n. m. Jeho dĺžka bola 1 250 m po tajch šachty Žigmund a odtiaľ ešte ďalších 1 300 m po tajch šachty Max. Jeho celková dĺžka aj s vodnou štôlňou bola 2 900 m.
Na náhonnom jarku z tajchu Klinger sa vybudovali dva pomocné tajchy:
Tajch šachty Žigmund bol vybudovaný v roku 1759 zároveň s Klingerom. Jeho úlohou bolo pravidelne dodávať potrebné množstvo vody pre vodnostĺpcový stroj postavený na povrchu pri šachte Žigmund. Objem nádrže pri maximálnej prevádzke bol 3 000 m3.
Tajch šachty Maximilián bol vybudovaný koncom 18. až začiatkom 19. storočia. Slúžil pre úpravnícke zariadenia, predovšetkým na premývanie rúd vyťažených z šachty Maximilián. Prepadová voda z nádrže odtekala ďalej na štôlňu Matej, kde slúžila na rovnaký účel. Voda do tajchu sa najskôr dopĺňala z tajchu šachty Žigmund za využitia náhonného jarku. V neskoršom období sa však nádrž dopĺňala priamo z tajchu Klinger. Voda sa dopravovala cez novovyrazenú vodnú štôlňu. Nádrž mala objem okolo 800 m3.
Hydrologické údaje:
- plocha povodia 0,97 km2 - dlhodobý priemerný prietok 0,35 m3/sHladina v nádrži:
- maximálna 674 m n. m. - minimálna 683 m n. m.Základné rozmery:
- výška hrádze 18,7 m - šírka hrádze 6,5 m - dĺžka hrádze 135 m - kóta koruny hrádze 685,5 m n. m. - celkový objem nádrže 132 000 m3Vodná nádrž – tajch Ottergrund
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Ottergrund je situovaný na východných svahoch vrchu Paradajs (939 m n. m.) západne od Banskej Štiavnice. Patrí do systému banskoštiavnických vodných nádrží. S nadmorskou výškou koruny hrádze na kóte 801,28 m n. m. je najvyššie položenou vodnou nádržou v banskoštiavnickom rudnom revíre. Výstavbu tajchu Ottergrund povolila Dvorská komora vo Viedni rezolúciou zo dňa 28. 8. 1750. Potvrdzuje v nej návrh a rozpočet, ktorý dostala z Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici a schválila náklady 4 500 zlatých na jeho vybudovanie. Územie, v ktorom sa realizovala samotná výstavba, sa nazývalo Ottergrund ešte pred samotným začiatkom výstavby. V protokole banského zasadania zo 4. septembra 1751 sa spomína, že výstavbu tajchu mal na starosti banský merač J. T. Brinn a celkové dokončenie prác bude o niekoľko týždňov, a to aj prác na samotnej nádrži, ako aj na príslušných jarkoch.
V roku 1751 a opätovne v roku 1753 bola správe Hlavného komornogrófskeho úradu (ďalej len HKG) v Banskej Štiavnici predložená požiadavka povolať prátra Franza, aby sa podujal na výstavbu vodočerpacieho stroja na šachte Amália v oblasti Hornej Rovne. V správe HKG sa ďalej uvádza, že na výstavbu vodočerpacieho stroja na šachte Amália sú vybudované všetky prekopy a banské zariadenia, ako aj povrchové vodovody (náhonné a zberné jarky) a vo výbornom stave je aj vodná nádrž Ottergrund. Z nej je možné dodávať vodu až k šachte Amália. Na základe týchto poznatkov je možné usudzovať, že v minulosti sa povrchová voda z tajchu Ottergrund vypúšťala cez výpustnú štôlňu do náhonného jarku, ktorý odvádzal vody z tajchu Červená studňa. V prípade potreby sa povrchová voda z týchto dvoch tajchov dopravovala náhonným jarkom až na šachtu Amália, kde slúžila na pohon banských zariadení.
Viedenská dvorská komora vo svojej rezolúcii z 5. 12. 1755 povolila budovanie zberných jarkov na prívod väčšieho množstva zrážkovej vody do tajchu Ottergrund. Informácie o stave tajchu a možnosti financovania ďalšieho projektu podával gróf Stampf v správe HKG v Banskej Štiavnici dňa 23. 3. 1778. V nej sa uvádza, že tajch je v tomto čase v zlom technickom stave a budú potrebné vysoké náklady na jeho trvácnejšie dobudovanie. Je tu vyslovená aj požiadavka spojiť vody Červenej studne s vodami z Ottergrundu a viesť tieto vody až na strojné zariadenia šácht Maximilián a Ján Baptista, prípadne až na plánované stupy v Štefultovskej doline. Cisársko-kráľovská komora vo Viedni však k financovaniu tohto projektu dala negatívne stanovisko. Odôvodnila ho vysokými nákladmi na tento projekt. Uznala však, že tajch Ottergrund môže v prípade vypuknutia požiaru v meste Banská Štiavnica slúžiť na jeho hasenie. V roku 1896 sa tajch spomína dokonca ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov Banskej Štiavnice (budovy banského úradu, objekt Kammerhof).
Oprava tajchu Ottergrund sa začala 2. júla 1888 na základe inšpekcie Strojného inšpektorátu na Windšachte (Štiavnické Bane). Inšpekcia v tomto čase zistila zanesenie skrine uzatváracieho zariadenia, ako aj celkový zlý stav tohto mechanizmu. Zariadenie bolo natoľko zničené, že sa voda vo vodnej nádrži nedala uzavrieť, a tak sa stalo nefunkčným.
Vypustenie nádrže s cieľom vykonať opravy sa uskutočnilo 14. 6. 1889. Povolenie strojnému inšpektorovi dalo štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici. Na opravy schválilo 736 zlatých a opravu požadovalo vykonať do konca roku 1889. V rámci opráv sa vykonala oprava uzatváracieho zariadenia tajchu, oprava hrádze a jarku na odvádzanie nadbytočnej vody, výmena drevených vodovodných žľabov a vyčistenie skrine nádrže.
Po roku 1990 nastal útlm baníctva na Slovensku. Útlmový program sa výraznou mierou dotkol aj správcu rozhodujúcej časti banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ktorým bol podnik Rudné Bane, š. p., Banská Bystrica. Medzirezortné rokovania vyústili do logického rozhodnutia delimitovať vodné nádrže do správy vodného hospodárstva.
Vodu do tajchu Ottergrund privádzali dva zberné jarky severný zberný jarok s dĺžkou takmer 450 m a južný zberný jarok s dĺžkou 650 m, ktorý mal dve vetvy, a to dolný a horný zberný jarok. Obidva zberné jarky sa západne od tajchu v úrovni 825 m n. m. spájali do takzvaného spoločného prívodného jarku s dĺžkou asi 100 m. Týmto jarkom sa voda následne privádzala až do tajchu. Pre zberné jarky v tejto oblasti je charakteristické to, že kvôli morfológii terénu mali atypické vedenie so strmým klesaním. Severný zberný jarok sa začínal vo výškovej úrovni 850 m n. m., južný zberný jarok v úrovni 900 m n. m. (horný) a v úrovni 875 m n. m. (dolný). Obidva jarky prudko klesajú na úroveň 825 m n. m., kde sa spájajú do spoločného prívodného jarku. Celková dĺžka zberných jarkov pre tajch Ottergrund bola 1 200 m. V súčasnosti sú zberné jarky na väčšine úsekov zlikvidované v dôsledku budovania a upravovania lesných ciest. V teréne je možné nájsť už len ich fragmenty, pričom ide prakticky len o kontúry pôvodných jarkov. Severný zberný jarok sa v dôsledku výstavby lesnej cesty prakticky nezachoval.
Náhonný jarok z tajchu Ottergrund sa začínal v ostrej ľavotočivej zákrute pri súčasnej chalupe na Koncovej ulici. Do neho sa odtokovým jarkom privádzala voda z Ottergrundu. Náhonný jarok tak spolu s vodnou štôlňou k šachte Amália (jej dĺžka bola takmer 250 m) dosahoval dĺžku asi 2 550 m a bol vedený v úrovni okolo 750 m n. m. Tento náhonný jarok bol prakticky spoločný pre dva tajchy, keďže okrem Ottergrundu odvádzal vody aj z tajchu Červená studňa. Voda sa ním dopravovala na šachtu Amália na Hornej Rovni, kde sa využívala na pohon čerpacích zariadení. Neskôr sa vody z tohto náhonného jarku využívali aj pre potreby štôlne Klinger a rovnako aj na dopĺňanie tajchu Klinger.
V súčasnosti je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica, odštepný závod Povodie Hrona Banská Bystrica, 20 historických vodných nádrží banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Od 1. júna 1995 patrí do Povodia Hrona, OZ v Banskej Bystrici, aj vodná nádrž Ottergrund s týmito parametrami:
- kóta koruny hrádze 801 m n. m.
- šírka koruny hrádze 5 m
- výška hrádze 7,2 m
- dĺžka hrádze 75 m
- hĺbka vodnej nádrže 6 - 8 m
- objem vodnej nádrže 5819 m3
- dĺžka severného zberného jarku 450 m
- dĺžka južného zberného jarku 650 m
- dĺžka náhonného jarku 2550 m
- dĺžka vodnej štôlne k Amália šachte 250 m
Vodná nádrž – tajch Počúvadlo
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona.
Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu.
Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
Výška hrádze (m) 7 8 9 4 3
Šírka hrádze (m) 7 7 7 7 6,5
Dĺžka hrádze (m) 65 50 68 22 21
Kóta koruny hrádze (m n. m.) 680,084 680,13 680,103 680,308 680,283
Vodná nádrž – Veľký Komorovský tajch
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Oba tajchy, Malý aj Veľký Komorovský sa nachádzajú na pravej strane Štefultovskej doliny a svojou zásobou vody posilňovali spojený tok, vychádzajúci z vyššie položených tajchov piarskej skupiny vodných nádrží pre pohon v štefultovskej doline. Prvá zmienka o týchto nádržiach, ktoré su navzájom spojené, je na Brinnovej banskej mape z roku 1742. Maximálna hĺbka väčšieho (spodného) dosahovala len 2,5 m.
Vodná nádrž – Malý Komorovský tajch
GPS: 48.437327, 18.908146 [48° 26' 14.38'', 18° 54' 29.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Oba tajchy, Malý aj Veľký Komorovský sa nachádzajú na pravej strane Štefultovskej doliny a svojou zásobou vody posilňovali spojený tok, vychádzajúci z vyššie položených tajchov piarskej skupiny vodných nádrží pre pohon v štefultovskej doline. Prvá zmienka o týchto nádržiach, ktoré su navzájom spojené, je na Brinnovej banskej mape z roku 1742. Maximálna hĺbka väčšieho (spodného) dosahovala len 2,5 m.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Šachta Weiden
GPS: 48.453530, 18.878650 [48° 27' 12.71'', 18° 52' 43.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianske jazero
GPS: 48.471603, 18.913131 [48° 28' 17.77'', 18° 54' 47.27'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianska vodná nádrž bola postavená v roku 1747. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Belianska nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p.. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3261/1.
Jazero Počúvadlo
GPS: 48.409046, 18.854900 [48° 24' 32.57'', 18° 51' 17.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Počúvadlo (Vodná nádrž Počúvadlo) bolo postavené v rozpätí rokov 1775 – 1779. Toto technické dielo ešte len čaká na komplexnú rekonštrukciu v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3271/1.
Jazero Rozgrund
GPS: 48.478983, 18.875329 [48° 28' 44.34'', 18° 52' 31.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Rozgrund (Vodná nádrž – tajch Rozgrund) bola postavená v roku Samuelom Mikovínim v rokoch 1743 – 1744. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Rozgrundská vodná nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3272/1. V súčasnosti slúži ako rezervoár pitnej vody.
Jazero Červená studňa
GPS: 48.468404, 18.883480 [48° 28' 6.25'', 18° 53' 0.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Červená studňa (Vodná nádrž – tajch Červená studňa) patrí spolu s ostatnými vodnými nádržami v okolí Banskej Štiavnice medzi technické pamiatky. Nádrž bola vybudovaní v 60-tych rokoch 18. storočia. V súčasnosti čaká na komplexnú rekonštrukciu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je toto technické dielo evidované pod číslom 3263/1.
Jazero Klinger
GPS: 48.451330, 18.883941 [48° 27' 4.79'', 18° 53' 2.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Klinger (Vodná nádrž – tajch Klinger) bolo postavené v roku 1750 a čiastočnými zmenami prešlo v roku 1833. Podobne ako viaceré vodné nádrže v okolí prešlo aj Belianske jazero a jeho hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu obnovy vodných nádzží Slovenským vodohodpodárskym podnikom, š. p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3267/1.
Dom č. 2 na ul. Antona Pécha (Skautský dom)
GPS: 48.458816, 18.890790 [48° 27' 31.74'', 18° 53' 26.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 2 na ulici Antona Pécha (Skautský dom, Hostel sv. Juraja) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia (rok 1960) a posledná už v 21. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3359/1.
Dom č. 3 na ulici Antona Pécha (bývalé sídlo Baníckej bratskej pokladnice)
GPS: 48.458621, 18.890454 [48° 27' 31.04'', 18° 53' 25.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2509/1.
Dom č. 4 na ulici Antona Pécha (Lukavicov dom)
GPS: 48.458736, 18.889984 [48° 27' 31.45'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (Lukavicov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí, v roku 1552. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2511/1.
Dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica)
GPS: 48.458529, 18.889979 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 23.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica, pôvodne Kretschmáriho dom – Gerambov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/6. Objekt je narušený, momentálne bez využitia.
Dom č. 7 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458423, 18.889512 [48° 27' 30.32'', 18° 53' 22.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 7 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1900. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3329/1.
Dom č. 6 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458793, 18.889861 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 23.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 6 na ulici Antona Pécha (Šteffekov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá presne datovaný vznik, k čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 16. storočia a v 19. storočí. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10687/1.
Dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom)
GPS: 48.458391, 18.889297 [48° 27' 30.21'', 18° 53' 21.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 16. storočí. K čiastočným zmenám došlo v 1. polovici 17.-teho až 1. polovici 18.-teho storočia, v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3330/1.
Dom č. 8 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458703, 18.889492 [48° 27' 31.33'', 18° 53' 22.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 8 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 15. a 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17.storočia,18.storočia a do 2. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, nepravidelný. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11655/1.
Súsošie sv. Trojice
GPS: 48.459610, 18.892548 [48° 27' 34.6'', 18° 53' 33.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie sv. Trojice (Trojičný stĺp, Morový stĺp) ako súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie predstavuje významnú barokovú pamiatku výtvarného úmenia. Jeho vznik je datovaný do rokov 1755 – 1764, pričom čiastočnými zmenami prešlo v obdobé rokov 1956 – 1957. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované pod číslom 2492/1.
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom)
GPS: 48.459292, 18.892495 [48° 27' 33.45'', 18° 53' 32.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom, Žemberák) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Štvorkrídlový uzatvorený pôdorys domu je 4-podlažný a podpivničený. Budova slúžila ako jedno zo sídel Baníckej a lesníckej akadémie. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/12.
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom)
GPS: 48.459464, 18.892422 [48° 27' 34.07'', 18° 53' 32.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1538. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. a 19. storočia a do 2. polovice 20. storočia (80-te roky). Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Pôdorys domu je v tvare písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2568/1.
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Limpacherov dom)
GPS: 48.459628, 18.892269 [48° 27' 34.66'', 18° 53' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Lienpacherov dom) je sieňový, radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do rokov 1625 až 1627. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový, uzatvorený. Dispozične je dom 3-traktový, podpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2567/1.
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom)
GPS: 48.459848, 18.892165 [48° 27' 35.45'', 18° 53' 31.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom) je radový meštiansky dom (tzv. Lienpacherov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový. Dom 3-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2566/1.
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom)
GPS: 48.460044, 18.892076 [48° 27' 36.16'', 18° 53' 31.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 90.-tych rokov 16.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový uzatvorený. Dom 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je objekt evidovaný pod číslom 2565/1.
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom)
GPS: 48.460145, 18.892001 [48° 27' 36.52'', 18° 53' 31.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2564/1.
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom)
GPS: 48.460254, 18.891977 [48° 27' 36.91'', 18° 53' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2563/1.
Dom č. 15 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom)
GPS: 48.460439, 18.891934 [48° 27' 37.58'', 18° 53' 30.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1658, teda 17. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2562/1.
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka)
GPS: 48.461314, 18.891596 [48° 27' 40.73'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka, bývalý internát ev. lýcea) je budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, nepravidelného tvaru. Dispozične je dom 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11690/1.
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460725, 18.891867 [48° 27' 38.61'', 18° 53' 30.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3373/1.
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.461188, 18.892014 [48° 27' 40.28'', 18° 53' 31.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v 50-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2559/1.
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky)
GPS: 48.461821, 18.891727 [48° 27' 42.56'', 18° 53' 30.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky) je murovaný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik začiatom 2. polovice 19. storočia, v roku 1858. K čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 19.-teho a v 1. polovici 20.-teho storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozícia domu je 3-dielna, 3-priestorová. Dom je 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11770/1.
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom)
GPS: 48.461456, 18.891872 [48° 27' 41.24'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom) je meštiansky dom (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený, v ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2558/1.
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460923, 18.892232 [48° 27' 39.32'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice je sieňový, solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do konca 15. a 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až 1. tretiny 19. storočia a na prelom 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2560/1.
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460946, 18.892213 [48° 27' 39.41'', 18° 53' 31.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice je solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná rekonštrukcia v roku 2014. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2561/1.
Dom č. 16 na Námestí sv. Trojice (Evanjelické lýceum)
GPS: 48.460683, 18.892232 [48° 27' 38.46'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého evanjelického lýcea v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1820. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, podpivničený. Je v dezolátnom stave (2014). V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2494/1.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460732, 18.892194 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 31.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Andrejovi Sládkovičovi (1820 – 1872), významnému slovenskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/2.
Pamätná tabuľa Šándorovi Petöfimu
GPS: 48.460597, 18.892175 [48° 27' 38.15'', 18° 53' 31.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Šándorovi Petöfimu (1823 – 1849), významnému maďarskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/3. Sándor Petőfi, rodným menom Alexander Petrovič. Narodil sa 1.1. 1823 v Kiskőrős a zomrel 31.7. 1849 v Rumunsku. Pôsobil ako maďarský básnik slovenského pôvodu (obaja rodičia boli Slováci, otec srbského pôvodu). Prišiel študovať na Evanjelické lýceum do Štiavnice, kde sa ako žiak piateho ročníka zapájal do činnosti tamojšieho maďarského literárneho krúžku. Pre jeho inklináciu k divadelnému umeniu a nezrovnalosti s profesormi opúšťa vo februári 1839 Banskú Štiavnicu a odchádza do Budapešti, kde sa venoval divadelníctvu a novinárstvu.
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom)
GPS: 48.460409, 18.892285 [48° 27' 37.47'', 18° 53' 32.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1567. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2557/1.
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom)
GPS: 48.460192, 18.892358 [48° 27' 36.69'', 18° 53' 32.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2556/1.
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom)
GPS: 48.460081, 18.892462 [48° 27' 36.29'', 18° 53' 32.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozícia dom je 3-traktová, dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2555/1.
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom)
GPS: 48.459921, 18.892597 [48° 27' 35.72'', 18° 53' 33.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom, Reštaurácia pod Galériou) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2554/1.
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht)
GPS: 48.459720, 18.892865 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 80-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/11.
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom)
GPS: 48.459405, 18.892961 [48° 27' 33.86'', 18° 53' 34.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozícia je 2-traktová, dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2551/1.
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.459311, 18.893069 [48° 27' 33.52'', 18° 53' 35.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys je štvorcový, dispozícia 2-traktová, dom je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2550/1.
Studnička
GPS: 48.412712, 18.789038 [48° 24' 45.76'', 18° 47' 20.54'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prírodná studnička (prameň), prekrytá drevenou konštrukciou chrániacou pred znečistením.
Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510756, 18.994744 [48° 30' 38.72'', 18° 59' 41.08'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Dom č. 3 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462114, 18.891725 [48° 27' 43.61'', 18° 53' 30.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 30-tych rokov a druhej polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je nepravidelný, dispozične je dom 2-traktový a 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11840/1.
Dom č. 13 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.463089, 18.890749 [48° 27' 47.12'', 18° 53' 26.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je klasické ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11328/1.
Dom č. 14 na ul. Pod Čevenou studňou (Vavrínovský dom)
GPS: 48.463197, 18.890469 [48° 27' 47.51'', 18° 53' 25.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vila – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 19. a 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednými úpravami prešla stavba okolo roku 2000. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, je 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11329/1.
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460851, 18.892344 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 32.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku koncom 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Pôdorys je štvorcový, dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10847/1.
Prameň pod Červenou studňou
GPS: 48.467878, 18.885204 [48° 28' 4.36'', 18° 53' 6.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prirodzený prameň s pitnou vodou patrí medzi niekoľko malých prameňov v zdrojovej-pramennej časti toku Štiavnica. Okolie prameňa bolo upravené v roku 2012.
Dom č. 2 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460734, 18.892473 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 32.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do roku 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Obdĺžnikový pôdorys domu je 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3316/1.
Dom č. 1 na ul. Daniela Licharda
GPS: 48.461874, 18.891872 [48° 27' 42.75'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bývalá triediareň rúd (solitérny dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 11326/1.
Dom č. 2 na Radničnom námestí
GPS: 48.458822, 18.891832 [48° 27' 31.76'', 18° 53' 30.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2533/1.
Dom č. 12 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458385, 18.889017 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 20.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 12 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v poslednej tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo koncom 19.-teho a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom obdĺžnikového pôdorysu je 2-traktový a 3-trojtraktový, 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11722/1.
Ľudový dom (č. 65)
GPS: 48.198229, 18.971052 [48° 11' 53.62'', 18° 58' 15.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s obdĺžnikovým pôdodrysom a 3 miestnosťami je pamiatkovým objektom ľudového staviteľstva.
Dom č. 20 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458116, 18.888475 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 18.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 20 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 2. tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3331/1.
Dom č. 28 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458404, 18.886710 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 12.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 28 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik pred rokom 1858. K čiastočným zmenám došlo v 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom je 3-priestorový, 1-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11786/1.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497910, 18.922130 [48° 29' 52.48'', 18° 55' 19.67'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorogotický jednoloďový kostol sv.Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Dom č. 18 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456424, 18.889539 [48° 27' 23.13'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11892/1.
Spoločný hrob partizánov
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Spoločný hrob padlých partizánov, ktorý vznikol v roku 1959.
Ľudový dom 31
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva. Objekt má tri miestnosti, je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.
Hospodárska stavba
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s obdĺžnikovým pôdorysom.
Dom č. 8 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456245, 18.890140 [48° 27' 22.48'', 18° 53' 24.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný solitérny banícky dom č. 8 na ulici Horná Resla v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu má tvar písmena L. Dispozične je dom 3-dielny, 9-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11681/1.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Dom č. 28 na ulici Horná Resla
GPS: 48.457795, 18.885433 [48° 27' 28.06'', 18° 53' 7.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 3-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3333/1.
Dom pamätný
GPS: 48.196805, 18.927780 [48° 11' 48.5'', 18° 55' 40.01'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätný dom zaistenia slovenského protifašistického bojovníka a robotníckeho funkcionára Ladislava Exnára. Pôvodným povolaním strojný zámočník v Banskej Štiavnici. Už za prvej ČSR ho perzekuovali za účasť v robotníckom hnutí. Na jar 1939 prešiel do ilegality. V septembri 1942 založil bojovú jánošíkovskú družinu, základ budúceho partizánskeho oddielu Sitno. V apríli 1944 ho zatkli a odsúdili na osem rokov väzenia v Leopoldove. Po presune do Mauthausenu zomrel 20. 3. 1945.
Hrob s náhrobníkom
GPS: 48.200995, 18.918572 [48° 12' 3.58'', 18° 55' 6.86'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hrob s náhrobníkom bol osadený v roku 1870 na pamiatku významnej osobnosti evanjelickej cirkvi Karola Braxatoris. Pôsobil ako evanjelický farár v Hontianskych Tesároch, bol aj básnikom, prekladateľom a cirkevným spisovateľom. Narodil sa 18. 10. 1806 v Krupine a zomrel 12. 5. 1869 v Hontianskych Tesároch. Bol najstarším synom Ondreja Braxatorisa a najstarším bratom Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Zaniknutý kostol sv. Michala
GPS: 48.197606, 18.914636 [48° 11' 51.38'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Božia muka
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková Božia muka z 2.pol. 18.storočia.
Pomník padlým v SNP
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník padlým v SNP bol postavený v roku 1969 z príležitosti 25.výročia Slovenského národného povstania. Pomník je z prírodného kamňa s betónovým obrubníkom a tabuľou z bieleho maramoru s textom:
Na tomto mieste dňa 19. 2. 1945 boli fašistami zastrelení občania Hontianskych Nemiec
*Pavel Andrézy 16. 10.1925
*Ján Čelko 23. 3. 1895
*Michal Čelko 2. 6.1921
Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Panny Márie
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Krista na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha sv. Jána Evanjelistu
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Dismasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Gesmasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Dom č. 2 na ul. Dolná Resla
GPS: 48.457505, 18.892541 [48° 27' 27.02'', 18° 53' 33.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L, je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2578/1. Objekt je využívaný ako penzión.
Dom ľudový
GPS: 48.322211, 18.955536 [48° 19' 19.96'', 18° 57' 19.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s 2 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Múr hradbový
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Martina je obohnaný hradbovým múrom románskeho slohu datovaný z 13.storočia.
Dom č. 3 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457274, 18.892562 [48° 27' 26.19'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky sieňový solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom mal pôdorys v tvare písmena L, bol 6-priestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11325/1. Objekt je v štádiu ruiny.
Dom ľudový
GPS: 48.287908, 18.989546 [48° 17' 16.47'', 18° 59' 22.37'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je vyhovujúci. Obytný murovaný dom, pôvodný koch v pitvore tzv. čierny koch. Okná sú všade nové, prispôsobené štýlu domu. Strecha je nová škridlová, so sedlom, vpredu s valbou. Majiteľ domu Ing. Henrieta Stehlíková.
Dom č. 10 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.456982, 18.890891 [48° 27' 25.14'', 18° 53' 27.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú známe z roku 1987. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3324/1. Stav objektu je značne narušený.
Dom ľudový
GPS: 48.285343, 18.989901 [48° 17' 7.23'', 18° 59' 23.64'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1833. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
murovaný dom s nápisom na mešternici r. 1833. Na oknách sú železné okenice. Na oknách izby a komory sú kamenné ostenia. Podlahy v izbe a komore sú dilové. V pitvore je ubitá zem. Strecha je v súčasnej dobe nová, sedlová, spredu má valbu. Krytina je eternitová. Majiteľ domu - Elena Labudová.
Dom č. 11 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457132, 18.890701 [48° 27' 25.68'', 18° 53' 26.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú z 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 2-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11327/1. Dom je momentálne v celkovej rekonštrukcii (2014).
Dom č. 19 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457605, 18.887715 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 15.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú známe. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3325/1.
Kysihýbelský akvadukt
GPS: 48.45368, 18.9277 [48° 27' 13.25'', 18° 55' 39.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Keška ukrytá v strome na zemi.
Dom č. 1 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459435, 18.893420 [48° 27' 33.97'', 18° 53' 36.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3350/1.
Dom č. 3 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459186, 18.893924 [48° 27' 33.07'', 18° 53' 38.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.st., do 19.st., 2. polovice 20.st. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 11627/1.
Dom č. 4 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459129, 18.894045 [48° 27' 32.86'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20.-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3351/1.
Dom č. 5 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459070, 18.894280 [48° 27' 32.65'', 18° 53' 39.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 2541/1.
Dom č. 6 na ulici Dolná Ružová (Kellerov dom)
GPS: 48.459136, 18.894612 [48° 27' 32.89'', 18° 53' 40.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2542/1.
Dom č. 7 na ulici Dolná Ružová (Klementov dom)
GPS: 48.459107, 18.894824 [48° 27' 32.79'', 18° 53' 41.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18.storočia a do 1. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2543/1.
Dom č. 8 na ulici Dolná Ružová (Trenčanského dom)
GPS: 48.459093, 18.895004 [48° 27' 32.73'', 18° 53' 42.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2544/1.
Dom č. 9 na ulici Dolná Ružová (Šulcov dom)
GPS: 48.459077, 18.895181 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 42.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20.st. a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3352/1.
Dom č. 10 na ulici Dolná Ružová (Kuglerov dom, Evanjelická fara a.v.)
GPS: 48.459013, 18.895307 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 43.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3353/1.
Dom č. 13 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.458968, 18.895580 [48° 27' 32.28'', 18° 53' 44.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3354/1.
Dom č. 16 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459215, 18.895911 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 45.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.storočia a do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 10720/1.
Dom č. 22 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459749, 18.896349 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 46.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3356/1.
Zájazdný hostinec s voziarňou
GPS: 48.417906, 18.838319 [48° 25' 4.46'', 18° 50' 17.95'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový zájazdný hostinec s voziarňou s architektonickými zmenami v 18. storočí. V súčasnej dobe využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom ľudový
GPS: 48.395835, 18.815177 [48° 23' 45.01'', 18° 48' 54.64'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný viacpriestorový dom predstavujúci objekt ľudového staviteľstva. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 4 na ul. Horná Ružová
GPS: 48.460103, 18.894354 [48° 27' 36.37'', 18° 53' 39.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá datovaný svoj vznik, rovnako ako následné stavebné úpravy. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 10771/1.
Dom č. 2 na ul. Botanická
GPS: 48.461416, 18.900448 [48° 27' 41.1'', 18° 54' 1.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna vila v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Obdĺžnikový pôdorys, vila je 3-traktová, 1-podlažná a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/1. Momentálne sídlo Hudobnej a meleckej akadémie Jána Albrechta.
Záhrada vily č. 2 na ul. Botanickej
GPS: 48.461345, 18.900716 [48° 27' 40.84'', 18° 54' 2.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhrada vily s historickou zeleňou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú bližšie datované do 2. polovice 20. storočia. Záhrada má Lichobežníkový pôdorys. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/2.
Dom č. 11 na ul. Botanickej
GPS: 48.460815, 18.897363 [48° 27' 38.93'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku okolo roku 1780. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 149. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dom je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11711/1.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Veľký Kolpašský tajch
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Veľký Kolpašský tajch sa začal stavať v roku 1730 pod vedením sliezskeho majstra staviteľa. Celkový náklad stavby činil 90 000 zlatých. Hneď po realizácii výstavby sa začali prejavovať priesaky a následne trhliny, čím sa vlastne nádrž znefunkčnila. Príchodom Samuela Mikovíniho do Banskej Štiavnice v roku 1735 sa začal tento problém riešiť. Vďaka jeho vynikajúcim schopnostiam i skúsenostiam s výstavbou hrádzí na Dunaji sa prikročilo k oprave a k prestavaniu tohoto veľmi významnému tajchu. Aj keď táto oprava tajchu v roku 1735 bola neúspešná, nemožno pripísať vinu Mikovínimu, pretože nové trhliny vznikli okolo odvodňovacej rúry, ktorá bola v pôvodnej hrádzi. Nepredpokladal, že aj táto operácia bola nekvalitne vykonaná. K definitívnej a konečnej oprave a zvýšeniu hrádze došlo v roku 1746 opäť pod vedením S. Mikovíniho, ktorý v tom čase súčasne viedol aj výstavbu priečnej hrádze na Richňave. Po jej realizácii dosiahla výška hladiny vody cca 14 m a objem vody sa zvýšil na viac ako 700 000 m³. Náklady na prestavbu hrádze činili 34 915 zlatých.
Súčasne s opravou hrádze budovali sa aj prítokové jarky s celkovým nákladom 10 000 zlatých. Ukončené boli v roku 1754. Najdlhším bol Kolpašský (Talvízsky) zberný jarok v dĺžke 3 650 m. Celková dĺžka prítokových jarkov spolu s náhonným Kolpašským základným jarkom (4950 m) bola viac ako 10 km. Tieto jarky odvodňovali plochu väčšiu ako 7 km². Dômyselne bol vyriešený regulačný systém prítokov do nádrže resp. priamo do náhonného jarku cez rozdeľovacie objekty vybudované na prítokových jarkoch. Tento systém umožňoval pri prívalových vlnách odvádzať maximálne množstvo vody do nádrže a súčasne odvádzať vodu aj priamo do náhonného jarku privádzajúceho vodu na úpravárenské zariadenia na šachte František bez toho, aby sa voda odoberala z tajchu. Tento systém zabezpečoval stálu prevádzku úpravárenských zariadení v priebehu celého roka s racionálnym a dômyselným využívaním vody z tajchu a súčasne zabezpečoval jeho pravidelné plnenie.
Technické parametre Veľkého kolpašského tajchu:
- výška hrádze 14,2 m
- šírka hrádze 12 - 18 m
- dĺžka hlavnej hrádze 190 m
- dĺžka priečnej hrádze 68 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n. m.
Malý Kolpašský tajch
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Malý Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1774. Vznikol predĺžením hlavnej hrádze veľkého tajchu. Jeho význam spočíval v tom, že sa zväčšila plocha pre záchyt vody a tým sa umožnil aj jej zvýšený odber. Dômyselné bolo riešenie výstavby úpravárenských zariadení. Na ôsmich vybudovaných spádoch voda postupne poháňala celé batérie stúp, aby potom ešte v potoku Štiavnica spolu s vodou zo Štefultovskej doliny poháňala turbínu stupy Schweizer s výkonom 50 HP. Priemerný odber vody za rok sa blížil k dvom miliónom kubíkov vody. Aj tieto tajchy prešli od 1. júna 1995 do správy Povodia Hrona, š.p. B. Bystrica. V najbližších rokoch sa uvažuje s rekonštrukciu obidvoch tajchov. Vzhľadom na charakter povodia v okolí nádrže, na oboch stranách ohraničených úzkym pásom listnatých stromov a samotné tajchy dotvárajú ráz okolitej krajiny a vďaka klimatickým pomerom a prírodnej scenérii sú vyhľadávaným rekreačným miestom.
Technické parametre Malého Kolpašského tajchu:
- výška hrádze 6,5 – 9 m
- šírka hrádze 7 – 9 m
- dĺžka hrádze 90 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n.m.
Slovenské povesti - Sitno
GPS: 48.40202, 18.88695 [48° 24' 7.27'', 18° 53' 13.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jednoducha tradicional cache venovana panovi Janovi Truchlikovi - amaterskemu archeologovi, ktory niekolko desatroci stravil pri archeologickych vyskumoch na tejto lokalite a v tychto bralach nechal zdravie i život.
Dom č. 10 na ulici Staromestská
GPS: 48.462052, 18.898725 [48° 27' 43.39'', 18° 53' 55.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudový klasicizmus. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 4-dielny, 5-priestorový,1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11816/1.
Dom č. 12 na ulici Staromestská
GPS: 48.46157, 18.89761 [48° 27' 41.65'', 18° 53' 51.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný kamenný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 116246/1.
Mariánsky stĺp
GPS: 48.441530, 18.873882 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 25.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový Mariánsky stĺp so súsoším z 18. storočia je situovaný v strede obce a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes phýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím do bane.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.441530, 18.873908 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 26.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie-Immaculaty zo súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes pahýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím šachty Wind.
Dom č. 1 na ul. Akademická
GPS: 48.458388, 18.895733 [48° 27' 30.2'', 18° 53' 44.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3314/1.
Anjel
GPS: 48.438573, 18.865190 [48° 26' 18.86'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha anjela v rámci súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácia technických diel.
Stĺp s reliéfmi a súsoším
GPS: 48.438409, 18.865222 [48° 26' 18.27'', 18° 51' 54.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Dom č. 2 na ul. Akademická
GPS: 48.458543, 18.896050 [48° 27' 30.75'', 18° 53' 45.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3313/1.
Súsošie sv. Anna a Panna Mária
GPS: 48.438367, 18.865190 [48° 26' 18.12'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458387, 18.896600 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Nanebovzatia Panny Márie r.k. – farský kostol (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1222. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1459, do 15. storočia a do roku 1806. Prevládajúcim slohom je empírový. Dispozične je kostol 3-loďový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/1.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.438360, 18.865319 [48° 26' 18.1'', 18° 51' 55.15'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha sv. Vendelína z obdobia 19. storočia prezentujúca ľudové umenie je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Horná štôlňa Bakomi
GPS: 48.433844, 18.848112 [48° 26' 1.84'', 18° 50' 53.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná štôlňa Bakomi je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Ústie šachty Terézia
GPS: 48.451642, 18.873881 [48° 27' 5.91'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ústie šachty Terézia je lokalizované na Hornej Rovni a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – ruiny dominikánskeho kláštora
GPS: 48.458609, 18.897104 [48° 27' 30.99'', 18° 53' 49.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologické nálezisko za mieste zaniknutého kláštora (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v poslednej štvrtine 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 14.st.,15.st., 3/3 17.st., po roku 1768, v roku 1933- asanované. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys stavby bol 4-krídlový. Dispozične bol kláštor 4-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/2.
Bakomi jazero
GPS: 48.434296, 18.851937 [48° 26' 3.47'', 18° 51' 6.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bakomi jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný z 30. rokov 18.storočia.
Evičkino jazero
GPS: 48.435291, 18.862964 [48° 26' 7.05'', 18° 51' 46.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evičkino jazero alebo Dolné jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný rokom 1700.
Krechsengrundské jazero
GPS: 48.437854, 18.854880 [48° 26' 16.27'', 18° 51' 17.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Krechsengrundské jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1735 - 1737.
Richňavské veľké jazero
GPS: 48.428159, 18.845460 [48° 25' 41.37'', 18° 50' 43.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1738 - 1740.
Richňavské malé jazero
GPS: 48.428814, 18.845674 [48° 25' 43.73'', 18° 50' 44.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Vindšachtské veľké jazero
GPS: 48.435121, 18.857798 [48° 26' 6.44'', 18° 51' 28.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1712 - 1715.
Dom č. 4 na ul. Akademická
GPS: 48.458581, 18.896329 [48° 27' 30.89'', 18° 53' 46.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2502/1.
Dom č. 5 na ul. Akademická
GPS: 48.458602, 18.896530 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 47.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 3-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2501/1.
Štôlňa sv. Pachómia
GPS: 48.438473, 18.865093 [48° 26' 18.5'', 18° 51' 54.33'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Štôlňa s portálom sv. Pachómia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný obdobím 18.storočia.
Banská správa, komorský úrad
GPS: 48.440738, 18.872401 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 20.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Komorský podgrófsky úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Baroková, poschodová, bloková budova sa nachádza v strede obce. Postavili ju v rokoch 1741 - 1746. Stavebné náklady predstavovali 12 207 zlatých a 25 denárov. Budova je znázornená na vedute z roku 1745 ako Nová budova Komory (Das neue Cammer Gebau). Táto stavba patrí k cennému stavebnému komplexu budov bývalej erárnej banskej správy Hornej Bieberštôlne. Dnes v objekte sídlia samosprávne orgány obce.
Dom č. 6 na ul. Akademická (Rosenbergerov dom)
GPS: 48.458672, 18.896634 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2500/1.
Banský a lesný úrad
GPS: 48.440273, 18.871034 [48° 26' 24.98'', 18° 52' 15.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský a lesný úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 18.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare T, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom č. 8 na ul. Akademická (stará pošta, Klauserov dom,Hellov dom)
GPS: 48.458954, 18.896991 [48° 27' 32.23'', 18° 53' 49.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 15. až 16. storočí, v 2. polovici 16. storočia, v roku 1684,v 1. štvrtine 18. storočia, na prelome 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom má viackrídlový pôdorys. Je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2499/1.
Banská správa Siglisbergu
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare L, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond.
Hospodárska stavba
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu spolu s hospodárskou budovou je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a ich vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Hospodársku budovu tvorí murovaná stajňa a pivnica so studňou. Baroková budova má pôdorys v tvare L a jedno podlažie.
Dom č. 9 na ul. Akademická (Mazochov dom)
GPS: 48.459196, 18.897115 [48° 27' 33.11'', 18° 53' 49.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 50. rokov 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má 4-krídlový pôdorys. Je 3-traktový, 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2498/1.
Kláštor hieronymitánov
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Hieronymitánskeho kláštora je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Objekt má štvrokrídlový uzatvorený pôdorys, trojtraktovú dispozíciu. Jeho vznik je datovaný na obdobie rokov 1736 - 1737.
Kostol sv. Jozefa
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový katolícky kostol s kláštorom sa nachádzajú v bývalej osade Siglisberg (Piarg). Pôvodne patrili reholi hyeronymitánov, ktorí sem prišli v roku 1733. Stavbu kostola začali v roku 15.4.1735, kláštor bol dokončený v roku 1754. Pri stavebných prácach pôsobil aj sochár D.Stanetti. Objekt bol v 19.storočí viackrát upravený (najmä po požiari 10.júna 1824, po zásahu blesku) kostol dostal neorománsku vežu. Jednoloďový barokový kostol má vežu situovanú v osi presbytéria. Priestory sú zaklenuté lunetovou valenou klenbou. Zo severnej strany prilieha ku kostolu trojkrídlová poschodová budova kláštora, situovaná okolo ústredného dvora, ktorého štvrtú stranu uzaviera práve stavba kostola. V kláštore bol v 60. – 70. rokoch 20. storočia jeden trakt zmenený na vináreň a kino.
Dom č. 10 na ul. Akademická (Komorský dom)
GPS: 48.459361, 18.897169 [48° 27' 33.7'', 18° 53' 49.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L. Je 2-traktový, 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2497/1.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová-Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je tabuľa evidovaná pod číslom 3020/1.
Objekt č. 12 na ul. Akademická (Chemické laboratóriá Baníckej a lesníckej akadémie)
GPS: 48.459913, 18.897185 [48° 27' 35.69'', 18° 53' 49.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej akadémie – Chemické laboratóriá v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú nie datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Dom je 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/1.
Dom č. 14 na ul. Akademická (Cigerov dom)
GPS: 48.459443, 18.897963 [48° 27' 33.99'', 18° 53' 52.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1730. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované po roku 1848 a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2496/1.
Dom č. 15 na ul. Akademická
GPS: 48.459449, 18.898414 [48° 27' 34.02'', 18° 53' 54.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. až začiatku 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18.storočia, do 2. polovice 18. a začiatku 19.storočia a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 6-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2495/1.
Objekt č. 16 na ul. Akademická (bývalá Lesnícka akadémia)
GPS: 48.459559, 18.899248 [48° 27' 34.41'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1888 až 1889. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v roku 1952. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Budova je 3-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/3.
Objekt č. 13 na ul. Akademická (bývalá Banícka a lesnícka akadémia)
GPS: 48.460142, 18.897969 [48° 27' 36.51'', 18° 53' 52.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1899. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1982 a 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena U. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/2.
Pamätná tabuľa – založenie Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964. V ústrenom zozname pamiatkového fondu je zapísaná pod evidenčným číslom 2503/4.
Objekt č. 25 na ul. Akademická (Banícka a lesnícka akadémia, sídlo Katedry lesníctva)
GPS: 48.460564, 18.900994 [48° 27' 38.03'', 18° 54' 3.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova nazývaná aj Gerambov dom, alebo Fortúna, sídlo bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Sídlila v nej Katedra lesníctva. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Budova je 2-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/5.
Botanická záhrada
GPS: 48.460226, 18.899211 [48° 27' 36.81'', 18° 53' 57.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Botanická záhrada s historickou zeleňou v areáli bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50.-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/13.
Pomník
GPS: 48.459728, 18.898588 [48° 27' 35.02'', 18° 53' 54.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník lesníckym odborníkom Baníckej a lesníckej akedémie inštalovaný v roku 1845. Je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie a jeho stav je narušený.
Pamätník – plastika Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade
GPS: 48.460706, 18.899774 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 59.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Plastika básnika Andreja Sládkoviča sa nachádza v Botaniskej záhrade bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, dnes SPŠ S. Stankovianskeho a SOŠ lesníckej. Osadená bola v roku 1971 a umiestnená je na žulovom podstavci. V ústresnom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2503/15.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Dom č. 1 – Radničné námestie
GPS: 48.458888, 18.892420 [48° 27' 32'', 18° 53' 32.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom Radnice v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1507 a 1787 – 1788.. Prevládajúcim slohom je barokový. Budova Radnice je 4-podlažná, podpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2484/1.
Dom č. 4 – Radničné námestie (Mestská škola)
GPS: 48.459056, 18.892039 [48° 27' 32.6'', 18° 53' 31.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, podpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3349/1.
Dom č. 5 – Radničné námestie
GPS: 48.458796, 18.891503 [48° 27' 31.67'', 18° 53' 29.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare obdĺžnika. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3360/1.
Dom č. 6 – Radničné námestie
GPS: 48.458956, 18.891336 [48° 27' 32.24'', 18° 53' 28.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s nepravidelným pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10782/1.
Dom č. 7 – Radničné námestie
GPS: 48.458426, 18.891347 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 28.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90-tych rokoch 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presnejšie datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2532/1.
Dom č. 8 – Radničné námestie
GPS: 48.458618, 18.891288 [48° 27' 31.02'', 18° 53' 28.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do roku 1962. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2579/1. Po roku 2000 sa stal sídlom Generálneho riaditeľstva slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.
Dom č. 9 – Radničné námestie (Hotel Metropol)
GPS: 48.458643, 18.891663 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 29.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Dom č. 12 – Radničné námestie (Banský dom)
GPS: 48.458582, 18.892779 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2528/1.
Dom č. 11 – Radničné námestie
GPS: 48.458664, 18.892248 [48° 27' 31.19'', 18° 53' 32.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2530/1.
Budova banského meračstva Baníckej akadémie
GPS: 48.440424, 18.872455 [48° 26' 25.53'', 18° 52' 20.84'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková, poschodová, bloková stavba je v strede obce pod cestou. Postavili ju v 2.polovici 18.storočia na mieste zlikvidovanej šachty Eleonóra. Banskomeračský úrad v nej umiestnený zanikol v roku 1921.
Dom č. 10/A – Radničné námestie
GPS: 48.458668, 18.892079 [48° 27' 31.2'', 18° 53' 31.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Dom č. 13 – Radničné námestie (Evanjelický kostol a.v.)
GPS: 48.458602, 18.892857 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 34.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický kostol a.v. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2490/1.
Bašta
GPS: 48.441221, 18.874942 [48° 26' 28.4'', 18° 52' 29.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskororenesančná bašta s kruhovým pôdorysom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Vznikla v období 17.storočia ako strategický bod protiosmanského mestského opevnenia.
Múr hradbový
GPS: 48.441455, 18.874643 [48° 26' 29.24'', 18° 52' 28.71'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Medzi obcou Štiavnické Bane a Hornou Rovňou sú pozostatky renesančného hradbového múru, ktorý bol súčasťou protiosmanského mestského opevnenia. Jeho vznik je datovaný na obdobie 2.polovice 16.storočia.
Dom č. 14 – Radničné námestie
GPS: 48.458586, 18.893066 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3338/1.
Objekt č. 17 – Radničné námestie (Kostol sv. Kataríny r.k., tz. slovenský kostol)
GPS: 48.458878, 18.892956 [48° 27' 31.96'', 18° 53' 34.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kataríny r.k., takzvaný "Slovenský kostol" v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1488 až 1491 v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1692, 1776 a 1894. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2485/1.
Dom č. 16 – Radničné námestie (Fritzov dom)
GPS: 48.458881, 18.893318 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 35.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožná administratívna budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/10.
Dom č. 15 – Radničné námestie
GPS: 48.458351, 18.893313 [48° 27' 30.06'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1770 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia, konkrétne do roku 1986. Prevládajúcim slohom je neskoro baorokový. Pôdorys stavby je viacpriestorový. Dom je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3337/1.
Dom č. 18 – Radničné námestie
GPS: 48.459146, 18.893023 [48° 27' 32.93'', 18° 53' 34.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 2.polovice 20.storoča. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom je 2-podlažný, nepodpivničen7. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2549/1.
Veža v opevnení Windschachty
GPS: 48.439523, 18.873019 [48° 26' 22.28'', 18° 52' 22.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súčasťou protiosmanského mestského opevnenia je i renesančná veža so štvorcovým pôdorysom, korej vznik je datovaný 16.storočím.
Banský úrad, Révayov dom
GPS: 48.437260, 18.872359 [48° 26' 14.14'', 18° 52' 20.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad - Révayov dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2. polovice 17. storočia. Jednotraktová baroková budova má dve podlažia a odĺžnikový pôdorys, v súčasnej dobe je využívaná na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 19 – Radničné námestie
GPS: 48.459095, 18.893125 [48° 27' 32.74'', 18° 53' 35.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom štvorcového pôdorysu je 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2529/1.
Banská správa, banícky kultúrny dom
GPS: 48.438509, 18.865136 [48° 26' 18.63'', 18° 51' 54.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova banskej správy - baníckeho kultúrneho domu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys kombinovanú dvojtraktovú a jednotraktiovú dispozíciu s dvomi a jedným podlažím. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Banský úrad, banícka škola
GPS: 48.439504, 18.868563 [48° 26' 22.21'', 18° 52' 6.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu a baníckej školy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do obdobia 2.polovice 18.storočia. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako bytový fond.
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Zvonica – strážna veža
GPS: 48.438856, 18.868283 [48° 26' 19.88'', 18° 52' 5.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková zvonica je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný na koniec 17.storočia. Objekt má jednu miestnosť, dvojpodlažný so štvorcovým pôdorysom.
Dom č. 220
GPS: 48.438538, 18.865158 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 54.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na 2.polovicu 18.storočia. Objekt je dvojtraktový, jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 1 – Novozámocká ul. (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458300, 18.893343 [48° 27' 29.88'', 18° 53' 36.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1986 – 1990. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dom s pôdorysom v tvare písmena L je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2538/1.
Objekt č. 258 – bývalá lekáreň
GPS: 48.438452, 18.865244 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba bývalej lekárne je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1772. Objekt má kombinovanú dvoj a trojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 2-3 – Novozámocká ul. (ERB, Čačániho dom)
GPS: 48.458126, 18.893457 [48° 27' 29.25'', 18° 53' 36.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1968 a 2010. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom s 4-krídlovým pôdorysom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2537/1.
Objekt č. 263 – strojovňa
GPS: 48.440458, 18.873610 [48° 26' 25.65'', 18° 52' 25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančná strojovňa je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný v 1.polovici 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 5 – Novozámocká ul. (Synagóga)
GPS: 48.458209, 18.893697 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 37.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaná židovská synagóga v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná prestavba prebehla po roku 2010. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Dom je so štvorcovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2493/1.
Objekt č. 290 – Banský úrad
GPS: 48.438538, 18.865329 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1754. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 439 – Banská správa, materská škôlka
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banskej správy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do polovice 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Dom č. 463
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrubový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 16. - 17.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva má päť miestností, jednopodlažný s pôdorysom v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Dom č. 208
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 1.polovice 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je viacpriestorový a jednopodlažný. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 217 – Konské stajne
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska budova bývalých konských stajní je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt je viacpriestorový, jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.V súčasnej dobe využívaný na skladovanie.
Objekt č. 6 – Novozámocká ul. (Ernstov dom)
GPS: 48.458026, 18.893731 [48° 27' 28.89'', 18° 53' 37.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaný meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskorogotický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2536/1.
Objekt č. 9 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457604, 18.894622 [48° 27' 27.37'', 18° 53' 40.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do 20. storočia, posledná v roku 1985. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3344/1.
Objekt č. 11 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457780, 18.894202 [48° 27' 28.01'', 18° 53' 39.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, posledná v roku 1960. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Objekt je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3345/1.
Súsošie Panny Márie a sv. Štefana
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik neskorobarokového súsošia sv.Štefana a Panny Márie je datovaný na rok 1821.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.363697, 18.923063 [48° 21' 49.31'', 18° 55' 23.03'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik klasicistickej sochy sv. Jána Nepomuckéhona je datovaný na 50.roky 19.storočia.
Kaplnka
GPS: 48.383358, 18.930451 [48° 23' 0.09'', 18° 55' 49.62'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická kaplnka s obdĺžnikovým pôdorysom a dobou vzniku v 2.polovici 19.storočia.
Objekt č. 13 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457694, 18.893955 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 38.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2535/1.
Objekt č. 18 – Novozámocká ul.
GPS: 48.456948, 18.894335 [48° 27' 25.01'', 18° 53' 39.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 16. a 17.storočia, do prelomu 18. a 19.storočia a do 20.storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3347/1.
Objekt č. 20 – Novozámocká ul. (Péchov dom)
GPS: 48.456781, 18.894485 [48° 27' 24.41'', 18° 53' 40.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2540/1.
Objekt č. 22 – Novozámocká ul. (Vartovka, Nový Zámok)
GPS: 48.455786, 18.896127 [48° 27' 20.83'', 18° 53' 46.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vartovka (Nový zámok, Panenský hrad) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1564 – 1571. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 6-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2481/1. Je jednou z expozícií Slovenského banského múzea.
Prameň – studnička nazývaná Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930532 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.92'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prícestná kaplnka s čistou pramenitou vodou nazývaná „Samaritánka“. Výtok vody je vedený tenkým potrubím pred vchodom do kaplnky.
Podstavec súsošia Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hranolový, trojdielny podstavec súsošia malej Kalvárie je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Ukrižovaného Krista v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kríž s korpusom Krista je súčasťou súsošia malej Kalvárie. Je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Panny Márie Bolestnej v súsoší Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha Panny Márie Bolestnej datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Socha sv. Jána Evanjelistu v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha sv. Jána Evanjelistu datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Podstavec s nápisom k prícestnému krížu
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Prícestný kríž
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Objekt č. 68 – Fara pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická pamätná fara je jednopodlažná stavba s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 68 – Sýpka chudoby
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Sýpka chudoby je jednopodlažná stavba v areáli pamätnej fary.
Objekt č. 68 – Tabuľa pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
S Prenčovom je bytostne spätá osobnosť slovenského národného a vedeckého života, zakladateľa Muzeálnej slovenskej spoločnosti a viacerých charitatívnych spolkov – Andreja Kmeťa. Bol to práve Andrej Kmeť, ktorý svojimi archeologickými výskumami v chotári Prenčova a jeho blízkeho okolia zistil základné etapy ľudskej činnosti v období praveku. Vďaka nemu sa dosiahli nové poznatky o etapách osídlenia územia pod vrchom Sitno. Mal veľa záľub a jednou z nich bola aj botanika. Pri svojich prechádzkach okolím objavil veľa druhov rastlín, najmä ruží. Pamiatke A. Kmeťa je v Prenčove venovaná pamätná tabuľa a v roku 1991 bola vybudovaná Pamätná izba Andreja Kmeťa. Pamätná izba pozostáva z dvoch miestností. Prvá je venovaná životu a dielu A. Kmeťa a druhá je zariadená ako „sedliacka prenčovská chyža“ s dobovým nábytkom, odevmi a náradím.
Objekt č. 214 – Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová stavba Kostola sv. Mikuláša bola postavená v barokovom slohu, pričom vznik je datovaný na rok 1736.
Objekt č. 81 – Stará Hora
GPS: 48.282229, 18.913171 [48° 16' 56.02'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 84 – Stará Hora
GPS: 48.282202, 18.913002 [48° 16' 55.93'', 18° 54' 46.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1881. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 10 – Stará Hora
GPS: 48.282932, 18.914281 [48° 16' 58.56'', 18° 54' 51.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1764. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 193 – Stará Hora
GPS: 48.283765, 18.913012 [48° 17' 1.55'', 18° 54' 46.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1879. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 259 – Stará Hora
GPS: 48.281978, 18.912328 [48° 16' 55.12'', 18° 54' 44.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1935. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 306 – Stará Hora
GPS: 48.281998, 18.913171 [48° 16' 55.19'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 908 – Stará Hora
GPS: 48.281322, 18.916507 [48° 16' 52.76'', 18° 54' 59.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 911 – Stará Hora
GPS: 48.281129, 18.916281 [48° 16' 52.06'', 18° 54' 58.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 912 – Stará Hora
GPS: 48.281208, 18.916279 [48° 16' 52.35'', 18° 54' 58.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 918 – Stará Hora
GPS: 48.281618, 18.916389 [48° 16' 53.82'', 18° 54' 59'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 920 – Stará Hora
GPS: 48.281800, 18.916220 [48° 16' 54.48'', 18° 54' 58.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 923 – Stará Hora
GPS: 48.281665, 18.916823 [48° 16' 53.99'', 18° 55' 0.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 924 – Stará Hora
GPS: 48.281713, 18.916654 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 59.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 928 – Stará Hora
GPS: 48.281417, 18.916023 [48° 16' 53.1'', 18° 54' 57.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 929 – Stará Hora
GPS: 48.281479, 18.915993 [48° 16' 53.32'', 18° 54' 57.57'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 930 – Stará Hora
GPS: 48.281579, 18.915950 [48° 16' 53.68'', 18° 54' 57.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 937 – Stará Hora
GPS: 48.283016, 18.916706 [48° 16' 58.86'', 18° 55' 0.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1967. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 938 – Stará Hora
GPS: 48.283094, 18.916599 [48° 16' 59.14'', 18° 54' 59.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve podlažia a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 939 – Stará Hora
GPS: 48.283223, 18.916484 [48° 16' 59.6'', 18° 54' 59.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1905. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 956 – Stará Hora
GPS: 48.281739, 18.912326 [48° 16' 54.26'', 18° 54' 44.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 957 – Stará Hora
GPS: 48.281796, 18.912377 [48° 16' 54.47'', 18° 54' 44.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1888. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 958 – Stará Hora
GPS: 48.281898, 18.912372 [48° 16' 54.83'', 18° 54' 44.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 960 – Stará Hora
GPS: 48.282249, 18.912050 [48° 16' 56.1'', 18° 54' 43.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1885. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 961 – Stará Hora
GPS: 48.282146, 18.912021 [48° 16' 55.73'', 18° 54' 43.28'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 963 – Stará Hora
GPS: 48.282535, 18.913059 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 47.01'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 964 – Stará Hora
GPS: 48.282557, 18.912286 [48° 16' 57.21'', 18° 54' 44.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1890. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 965 – Stará Hora
GPS: 48.282470, 18.912262 [48° 16' 56.89'', 18° 54' 44.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 1 – ul. Sládkoviča (Belházyho dom)
GPS: 48.458216, 18.891050 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 27.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1616, teda v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1616 a v 18. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/1.
Objekt č. 967 – Stará Hora
GPS: 48.283786, 18.913083 [48° 17' 1.63'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica s chyžkou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1879. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 976 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912790 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 46.04'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1915. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 977 – Stará Hora
GPS: 48.282443, 18.912767 [48° 16' 56.79'', 18° 54' 45.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 979 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.912518 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 45.06'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1010 – Stará Hora
GPS: 48.282380, 18.913124 [48° 16' 56.57'', 18° 54' 47.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1007 – Stará Hora
GPS: 48.282018, 18.913081 [48° 16' 55.26'', 18° 54' 47.09'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1003 – Stará Hora
GPS: 48.282236, 18.913183 [48° 16' 56.05'', 18° 54' 47.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1866. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1002 – Stará Hora
GPS: 48.282180, 18.912958 [48° 16' 55.85'', 18° 54' 46.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1885 - 1886. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1000 – Stará Hora
GPS: 48.281968, 18.912770 [48° 16' 55.08'', 18° 54' 45.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1900. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 999 – Stará Hora
GPS: 48.281916, 18.912805 [48° 16' 54.9'', 18° 54' 46.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 998 – Stará Hora
GPS: 48.281866, 18.912832 [48° 16' 54.72'', 18° 54' 46.2'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1918 -1920. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 993 – Stará Hora
GPS: 48.281609, 18.912778 [48° 16' 53.79'', 18° 54' 46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, jednu miestnosť a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 997 – Stará Hora
GPS: 48.281827, 18.912859 [48° 16' 54.58'', 18° 54' 46.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 991 – Stará Hora
GPS: 48.281714, 18.912703 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 45.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 989 – Stará Hora
GPS: 48.282000, 18.912572 [48° 16' 55.2'', 18° 54' 45.26'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1956. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 990 – Stará Hora
GPS: 48.281764, 18.912684 [48° 16' 54.35'', 18° 54' 45.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 992 – Stará Hora
GPS: 48.281659, 18.912743 [48° 16' 53.97'', 18° 54' 45.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 994 – Stará Hora
GPS: 48.281541, 18.912810 [48° 16' 53.55'', 18° 54' 46.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 995 – Stará Hora
GPS: 48.281502, 18.912867 [48° 16' 53.41'', 18° 54' 46.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na začiatok 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 996 – Stará Hora
GPS: 48.281779, 18.912885 [48° 16' 54.4'', 18° 54' 46.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1904. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1001 – Stará Hora
GPS: 48.282079, 18.912800 [48° 16' 55.48'', 18° 54' 46.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na chov hospodárskych zvierat..
Objekt č. 1011 – Stará Hora
GPS: 48.282416, 18.913239 [48° 16' 56.7'', 18° 54' 47.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 980 – Stará Hora
GPS: 48.282616, 18.912515 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1016 – Stará Hora
GPS: 48.282471, 18.913726 [48° 16' 56.9'', 18° 54' 49.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 60.rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 981 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912523 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 45.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1968. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1020 – Stará Hora
GPS: 48.282589, 18.913370 [48° 16' 57.32'', 18° 54' 48.13'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 982 – Stará Hora
GPS: 48.282482, 18.912582 [48° 16' 56.94'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný koncom 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1021 – Stará Hora
GPS: 48.282621, 18.913501 [48° 16' 57.44'', 18° 54' 48.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 983 – Stará Hora
GPS: 48.282395, 18.912496 [48° 16' 56.62'', 18° 54' 44.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1853. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1023 – Stará Hora
GPS: 48.282666, 18.913054 [48° 16' 57.6'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím plovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 986 – Stará Hora
GPS: 48.282112, 18.912491 [48° 16' 55.6'', 18° 54' 44.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1882. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 988 – Stará Hora
GPS: 48.282048, 18.912547 [48° 16' 55.37'', 18° 54' 45.17'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný obdobím 50. - 60. rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1024 – Stará Hora
GPS: 48.282705, 18.913186 [48° 16' 57.74'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1973. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1025 – Stará Hora
GPS: 48.282787, 18.913119 [48° 16' 58.03'', 18° 54' 47.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 70.rokov 20.storočía. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1028 – Stará Hora
GPS: 48.282976, 18.913449 [48° 16' 58.71'', 18° 54' 48.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1030 – Stará Hora
GPS: 48.283003, 18.913543 [48° 16' 58.81'', 18° 54' 48.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1878. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1031 – Stará Hora
GPS: 48.283103, 18.913669 [48° 16' 59.17'', 18° 54' 49.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1033 – Stará Hora
GPS: 48.283009, 18.913712 [48° 16' 58.83'', 18° 54' 49.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1034 – Stará Hora
GPS: 48.283160, 18.913559 [48° 16' 59.38'', 18° 54' 48.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1881. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1035 – Stará Hora
GPS: 48.282866, 18.913521 [48° 16' 58.32'', 18° 54' 48.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jedna miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1036 – Stará Hora
GPS: 48.282766, 18.913604 [48° 16' 57.96'', 18° 54' 48.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1039 – Stará Hora
GPS: 48.282751, 18.914294 [48° 16' 57.9'', 18° 54' 51.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1715 a obdobím rokov 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1040 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.914307 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 51.51'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1041 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.914296 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 51.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1043 – Stará Hora
GPS: 48.282830, 18.914063 [48° 16' 58.19'', 18° 54' 50.63'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1045 – Stará Hora
GPS: 48.282951, 18.914283 [48° 16' 58.62'', 18° 54' 51.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný rokom 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1070 – Stará Hora
GPS: 48.282321, 18.912515 [48° 16' 56.36'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1083 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.913186 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1875 a 1940. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1027 – Stará Hora
GPS: 48.282892, 18.913323 [48° 16' 58.41'', 18° 54' 47.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1932. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Paradajs
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Paradajs - 939 m n. m. sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice.
Tanád
GPS: 48.451470, 18.869197 [48° 27' 5.29'', 18° 52' 9.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Tanád: 939 m n. m., situovaný nad obcou Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.
Kamenná suť na úpatí Tanádu
GPS: 48.451328, 18.870270 [48° 27' 4.78'', 18° 52' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kamenná suť na úpatí Tanádu je suť menších rozmerov, tesne pod vrcholom Tanádu - 939 m n. m.
Scharfenberg
GPS: 48.461640, 18.913842 [48° 27' 41.9'', 18° 54' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Ostrý vrch - Scharfenberg, na ktorom sa nachádza komplex sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.
Anderloch
GPS: 48.456246, 18.975728 [48° 27' 22.49'', 18° 58' 32.62'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Anderloch sa nachádza v nadmorskej výške 810 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Skalka
GPS: 48.456195, 18.994987 [48° 27' 22.3'', 18° 59' 41.95'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Skalka sa nachádza v nadmorskej výške 882 m n. m. nad obcou Banský Studenec.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
Brezový vrch
GPS: 48.5057, 18.93174 [48° 30' 20.52'', 18° 55' 54.26'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Brezový vrch - 730 m n. m. pri obci Podhorie.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vtáčnik
GPS: 48.48339, 18.96598 [48° 29' 0.2'', 18° 57' 57.53'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 790 m n. m.
Marcička
GPS: 48.49701, 18.98748 [48° 29' 49.24'', 18° 59' 14.93'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Marcička - kóta vo výške 738 m n. m.
Dolinka
GPS: 48.502695, 18.990267 [48° 30' 9.7'', 18° 59' 24.96'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Dolinka nad obcou Kozelník s výhľadom na časť Štiavnických vrchov.
Potok Radošovo pod Rejchardom
GPS: 48.522370, 19.003298 [48° 31' 20.53'', 19° 0' 11.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Potok Radošovo pod vrcholom Reichardom - 625 m n. m.
Rejchard
GPS: 48.527897, 18.988399 [48° 31' 40.43'', 18° 59' 18.24'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Rejchard leźí v nadmorskej výške 625 m n. m.
Radošovo
GPS: 48.51926, 18.97493 [48° 31' 9.34'', 18° 58' 29.75'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrchu Radošovo leží v nadmorskej výške 711 m n. m.
Suchý vrch
GPS: 48.51048, 18.95815 [48° 30' 37.73'', 18° 57' 29.34'']
Obec: Kozelník
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Suchého vrchu leží v nadmorskej výške 667 m n. m.
Štálová
GPS: 48.52411, 18.94729 [48° 31' 26.8'', 18° 56' 50.24'']
Obec: Podhorie
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Štálová leží v nadmorskej výške 836 m n. m.
Plieška
GPS: 48.540936, 18.927171 [48° 32' 27.37'', 18° 55' 37.82'']
Obec: Močiar
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta vrcholu Plieška leží v nadmorskej výške 795 m n. m.
Kanderka
GPS: 48.4438, 18.85185 [48° 26' 37.68'', 18° 51' 6.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kanderka leží nad obcou Štiavnické Bane v nadmorskej výške 862 m n. m.
Jasenický vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Jasenický vrch v nadmorskej výške 805 m n. m.
Ostrý vrch
GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta leží v nadmorskej výške 868 m n. n.
Šípová
GPS: 48.42814, 18.83469 [48° 25' 41.3'', 18° 50' 4.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Šípová leží v nadmorskej výške 806 m n. m.
Haviarsky vrch
GPS: 48.41917, 18.82358 [48° 25' 9.01'', 18° 49' 24.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kóta Haviarskeho vrchu leží v nadmorskej výške 747 m n. m.
Sitno
GPS: 48.402482, 18.876888 [48° 24' 8.94'', 18° 52' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Najvyšši vrch Štiavnických vrchov leží v nadmorskej výške 1009 m n. m.
Skalné útvary pod Sitnom
GPS: 48.40385, 18.8757 [48° 24' 13.86'', 18° 52' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Pod úpatím Sitna sa nachádza viacero skalných útvarov.
Prameň pod Sitnom
GPS: 48.405407, 18.868566 [48° 24' 19.47'', 18° 52' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Sitnom ležiaci pri turistickom chodníku, od tajchu Počúvadla na Sitno.
Lipovie
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lipovie leží v nadmorskej výške 740 m n. m.
Petrov vrch
GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Petrov vrch sa nachádza v blízkosti vrchu Sitno - 1009 m n. m.
Strieborná
GPS: 48.429082, 18.902927 [48° 25' 44.7'', 18° 54' 10.54'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Strieborná sa nachádza v nadmorskej výške 614 m n. m.
Hrubá Hora
GPS: 48.380421, 18.969463 [48° 22' 49.52'', 18° 58' 10.07'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vyhliadka na obec Žibritov.
Saský vrch
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Saský vrch leží v nadmorskej výške 712 m n. m.
Skalka
GPS: 48.377223, 18.824751 [48° 22' 38'', 18° 49' 29.1'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Skalka - vrch nad obcou Počúvadlo s kótou vo výške 724 m n. m.
Holá
GPS: 48.420420, 18.855273 [48° 25' 13.51'', 18° 51' 18.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Vrch Holá sa nachádza v nadmorskej výške 815 m n. m.
Objekt č. 2 – ul. Sládkoviča (Senensiov dom)
GPS: 48.458079, 18.891871 [48° 27' 29.08'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18. storočí, 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2539/1.
Objekt č. 3 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458042, 18.891381 [48° 27' 28.95'', 18° 53' 28.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2576/1.
Objekt č. 4 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458029, 18.892086 [48° 27' 28.9'', 18° 53' 31.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 14. a 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st.,17.st.,18.st.,19.st.,20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11733/1.
Objekt č. 5 – ul. Sládkoviča (Sablov dom)
GPS: 48.457929, 18.891655 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 29.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2575/1.
Objekt č. 7 – ul. Sládkoviča (Klopačka)
GPS: 48.457775, 18.892307 [48° 27' 27.99'', 18° 53' 32.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klopačka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1681. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 4-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2483/1.
Objekt č. 8 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457570, 18.892876 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 34.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2574/1.
Objekt č. 9 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457405, 18.893056 [48° 27' 26.66'', 18° 53' 35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. tretine 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3363/1.
Objekt č. 10 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457206, 18.893439 [48° 27' 25.94'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2573/1.
Objekt č. 11 – ul. Sládkoviča (Zelený dom)
GPS: 48.456935, 18.893876 [48° 27' 24.97'', 18° 53' 37.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia a do rokov 1978 – 79. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3364/1.
Objekt č. 12 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456761, 18.893490 [48° 27' 24.34'', 18° 53' 36.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3365/1.
Objekt č. 16 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456220, 18.894249 [48° 27' 22.39'', 18° 53' 39.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2572/1.
Objekt č. 1 – ul. J. K. Hella (Kostol Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455870, 18.894064 [48° 27' 21.13'', 18° 53' 38.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro gotický kostol Panny Márie Snežnej r.k. (Frauenberský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1512. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do rokov 1947 až 1950. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2487/1.
Studnička pod Sitnom
GPS: 48.407539, 18.866107 [48° 24' 27.14'', 18° 51' 57.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod legendárnym vrchom Sitno.
Objekt č. 4 – ul. J. K. Hella (Pargska brána)
GPS: 48.455503, 18.893281 [48° 27' 19.81'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Brána opevnenia Banskej Štiavnice smerom od Piargu ako súčasť bývalých mestských hradieb (Piargska brána) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 15542. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2482/1.
Studnička pod Paradajsom
GPS: 48.466344, 18.882758 [48° 27' 58.84'', 18° 52' 57.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Studnička pod Paradajsom, nachádza sa hneď vedľa turistickej trasy a náučného chodníka.
Objekt č. 5 – ul. A. Kmeťa (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458764, 18.893882 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 37.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1988. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2522/1.
Objekt č. 4 – ul. A. Kmeťa (Kretschmáryho dom)
GPS: 48.458600, 18.893834 [48° 27' 30.96'', 18° 53' 37.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový,prejazdý dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st,2.p.18. storočia a do roku 1984. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/9.
Objekt č. 2 – ul. A. Kmeťa (Zwittingerov dom, Deutschov dom)
GPS: 48.458619, 18.893555 [48° 27' 31.03'', 18° 53' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 15.,17.st.,2.pol.19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2527/1.
Dom č. 7 na ul. Družicová
GPS: 48.456533, 18.887480 [48° 27' 23.52'', 18° 53' 14.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3327/1.
Extruzívne telesá A-B andezitu
GPS: 48.389674, 18.867067 [48° 23' 22.83'', 18° 52' 1.44'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-37)
Andezitové až andezito-dacitové lávy sa vyznačujú zvýšeným obsahom SiO2 (59-64%) a to zvyšuje ich viskozitu (opak tekutosti). Patria k nim aj lávy amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie. Okrem typických lávových prúdov sú tieto lávy predurčené k vytváraniu kupolovitých telies v podobe extruzívnych dómov nazývaných tiež exogénne dómy zväčšujúcich objem zvonka alebo kumulodómov zvaných tiež ako endogénne dómy zväčšujúcich svoj objem rozširovaním zvnútra. Časté sú aj krátke hrubé lávové prúdy a prechodné formy z extruzívnych dómov do krátkych prúdov na uklonenom vulkanickom svahu označované ako dómové prúdy (dome-flow). V prípade silne až extrémne viskóznych telies dochádza pozdĺž trhliny alebo z krátera k vytlačeniu vertikálnych telies označených názvom protrúzie alebo ihly (telesom tohoto typu bola známa peléeska ihla). V prípade, že nahromadenie ulomkového materiálu alebo tufov nedovoľuje telesu vystúpiť na povrch a vyvíjať sa v podobe extrúzie alebo prúdu, môže vzniknúť v prostredí vulkanických hornín bochníkovitá forma v podobe lakolitu, prípadne silu. Uvedené formy boli identifikované v rámci výplne štiavnickej kaldery.
Charakteristickým znakom extruzívnych telies a platí to aj v prípade extruzívnych dómov, lávových prúdov a ďalších telies studenskej formácie je vznik pásiem autoklastických brekcií na ich okrajoch. Pásma brekcií tohoto typu vznikajú v obdobiach rastu a rozširovania telesa, kedy rýchlejšie tuhnúca lávová kôra na povrchu extruzívneho dómu nie je schopná sa vyrovnať s jeho rozpínaním, praská a mení sa na úlomky, ktoré sú opäť stmeľované pohyblivejšou a tekutejšou lávou zvnútra.
Podobný proces sa uskutočňuje aj pri okrajoch pohybujúceho sa lávového prúdu.
Formy skalných brál
Kalderová výplň bola v rôznej miere denudovaná a jej pôvodná hrúbka je miestami značne znížená. Denudácia postihla najmä menej odolné uloženiny tufov a úlomkových vulkanoklastických hornín. V prípade extruzívnych dómov sa denudačným zrezom odstránilo vrchné pásmo brekcií, pričom sa obnažili vnútornejšie časti ich stavby. Tieto časti extruzívnych dómov vystupujú v súčasnom reliéfe v podobe skalných brál vo vrcholovej časti hrebeňa s kótou 732.
Doskovitá odlučnosť podľa strmých až vertikálnych plôch, ktorá pri okraji extruzívnych telies prechádza do miernejších úklonov, naznačuje vejárovitú stavbu plôch fluidality. Telesá s touto orientáciou zodpovedajú extruzívnym dómom. Skalné bralá s vejárovitou stavbou sa nachádzajú južnejšie, v pokračovaní trasy chodníka v oblasti vrcholu a na jeho svahoch (bod LGS 1G-2-12).
Vypreparované skalné bralá vo vrcholovej časti hrebeňa v dôsledku zvetrávania a rozpadu často môžu nadobúdať bizarné formy pripomínajúce ľudské postavy alebo kráľovský trón, prípadne výtvory geniálneho sochára Henriho Moora.
Skalné bralá v oblasti chrbta s kótou 732 tvorí hruboporfýrický andezit tmavosivej až svetlosivej farby (v prípade navetrania) s výrastlicami plagioklasu do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu do 4 – 5 mm. Základná hmota je mikroliticko-hyalinná až hyalinná (sklovitá), často pórovitá. Sklovitý charakter poukazuje na rýchle tuhnutie lávy.
Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu
GPS: 48.394846, 18.870393 [48° 23' 41.45'', 18° 52' 13.41'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-07)
Náučný chodník prechádza na južnom úbočí masívu Sitna (pod jz. svahom hrebeňa Salašiská, k. 788) na chrbát južne od k. 746 nad Tatárskym jarkom. Vo vrcholovej časti chrbta vystupujú skalné bralá amfibolicko-biotitického andezitu.
Odlučnosť je hrubodoskovitá podľa strmých plôch 120SE/80o (smer sklonu). V uvedenom smere je možné pozorovať prevládajúcu orientáciu výrastlíc plagioklasu, amfibolu a biotitu. Uvedené plochy predstavujú smery fluidality (tečenia) v záverečnom období výstupného pohybu a začínajúceho sa tuhnutia telesa. Táto skutočnosť poukazuje na formu extruzívneho typu.
Hlavnými zložkami horniny sú výrastlice plagioklasu veľkosti do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 8 mm a biotitu do 5 – 7 mm. Základná hmota (výplň medzi výrastlicami) je sklovitá až mikroliticko-hyalopilitická (sklo s drobnými mikrolitmi). Je bezfarebná, prípadne až slabo hnedastá a zelenkavá. Hornina svojím zložením a chemizmom zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu acidnejšieho typu.
Dom č. 6 na ul. Družicová
GPS: 48.456120, 18.887845 [48° 27' 22.03'', 18° 53' 16.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3326/1.
Blokové pole na JV svahu Sitna
GPS: 48.395145, 18.884105 [48° 23' 42.52'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Lávový prúd sitnianskeho andezitu na juhovýchodných svahoch Sitna (pod k. 1009) je uložený na bielokamenskom súvrství, tvorenom v prevahe pemzovými tufmi. Mohutné lávové teleso s úklonom na juh uložené na pemzových tufoch sa v dôsledku denudačných procesov z južnej strany oddelilo od pôvodne súvislejšieho lávového prúdu. Pemzové tufy zaťažené telesom lávového prúdu sa prejavovali ako nestabilný podklad. V dôsledku gravitačnej sily sa lávové teleso rozpadlo na veľké bloky a tie účinkom gravitácie sa pohybovali do nižších úrovní. Pôvodne súvislý prúd sa postupne zmenil na blokové pole s gigantickými blokmi. Bloky v dôsledku pohybu nadobudli variabilný úklon. Nad nahromadenými blokmi vznikajú lokálne depresie zapĺňané dočasnými jazierkami a močiarmi, zvlášť po období topenia snehu. Zavodnenie podkladu je ďalším faktorom, ktorý prispieva k jeho nestabilite a vyvoláva ďalší pohyb oddelených andezitových blokov.
Blokové pole s gigantickými blokmi je jedinečnou ukážkou prírodného procesu vyvolaného gravitačnou nestabilitou hornín. Vznik blokového poľa prebiehal pravdepodobne v období ústupu posledného zaľadnenia, pred 12 000 – 8 000 rokmi.
Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)
GPS: 48.401827, 18.893439 [48° 24' 6.58'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-31)
Skalné bralá v oblasti chrbtu Sitience predstavujú zvyšky lávového prúdu pochádzajúce z predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Úvodné erupcie tohoto vulkánu predstavujú uloženiny popolovo-pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Po poklese explozívnej aktivity, pri ktorej nastalo čiastočné odplynenie magmatického rezervoáru, vystupujúca láva v prívodovom systéme už nebola explozívne dezintegrovaná na častice (pemzu a popol), ale vytiekla v podobe lávových prúdov. Lávové prúdy smerovali zo svahov predpokladaného vulkánu v smere na juh a juhovýchod a uložili sa v jv. časti kaldery v nadloží pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Nahromadením lávových prúdov v tejto časti kaldery vznikol pravdepodobne súvislejší lávový pokrov, z južnej strany obmedzený kalderovým zlomom. Nasvedčujú tomu početnejšie lávové telesá (relikty) v blízkosti kalderového zlomu.
Po nahromadení lávových prúdov v južnej časti kalderovej depresie (z juhu ohraničenej bariérou kalderového zlomu) na dvoch miestach prerušenia kalderového zlomu nastal pohyb lávových prúdov na vonkajší stratovulkanický svah.
Prvým miestom prieniku lávového prúdu na vonkajší svah je oblasť Bieleho kameňa s kótou 657. Lávový prúd uložený v južnej časti v rámci kaldery na pemzových tufoch prechádza na vonkajší svah priamo do nadložia andezitových telies spodnej stratovulkanickej stavby. Lávový prúd pokračoval ďalej na JV, pričom sledoval paleodolinu uvedeného smeru, ktorá sa postupne rozšírila (Sásky vrch, k. 712, Hlava, k. 619). Lávový prúd zakončený severne od obce Devičie dosiahol dĺžku zhruba 10 km, pričom zostúpil z nadmorskej výšky 1000 m (Sitno) až na úroveň 520 m.
Ďalší lávový prúd západne od Bieleho kameňa, ktorý pokračoval od Sitna na juh, po prechode na vonkajší svah sa skončil východne od obce Beluj v dĺžke cca 6,5 km v nadmorskej výške cca 375 m. V podloží lávových prúdov sa zachovali miestami polohy pemzových tufov bielokamenského súvrstvia uložené na dne uvedených paleodolín.
Stavba a textúry lávových prúdovLávové prúdy sitnianskeho komplexu v oblasti kaldery tvoria ploché doskovité telesá s úklonom prevažne na juh v smere ich pohybu k okraju kaldery. V oblasti stratovulkanického svahu lávové prúdy tvoria orientované jazykovité telesá (v smere pôvodných paleodolín) s postupným klesaním nadmorskej výšky od 950 m až na úroveň cca 500 m nad morom. Pri okrajoch lávových prúdov v spodnej časti lokálne pozorujeme úklony doskovitej odlučnosti 30 – 50º kolmo na ich dĺžkovú os (kolmo na os pôvodnej paleodoliny). Poukazuje to na úklony bočných svahov týchto paleodolín. Na báze niektorých prúdov je vyvinutá zóna lávových brekcií s vysokým stupňom napenenia a oxidácie (hnedočervené až tehlovočervené sfarbenie). Vyššie je prechod do celistvého andezitu s doskovitou odlučnosťou podľa laminačných plôch paralelných s bázou prúdov. Nad zónou doskovitej odlučnosti spravidla nasleduje hrubostĺpcovitá až nepravidelná bloková odlučnosť.
V oblasti vrcholu Sitience andezit sitnianskeho typu tvorí skalné bralá (obr.č.22). Andezit sa vyznačuje subhorizontálnou doskovitou odlučnosťou s miernym úklonom na juh.
Petrografické zloženie lávového prúduLávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice predstavuje plagioklas (1 – 4 mm; do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a ojedinele biotit (1–3 mm; do 1 %). V základnej hmote (do 62 – 70 %) je vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Štruktúra základnej hmoty je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá), tvorená drobnými mikrolitmi plagioklasov a vulaknickým sklom.
Inverzia reliéfuLávové prúdy pôvodne postupovali na svojej ceste na juhovýchod v smere hlbokých zárezov – paleodolín. O existencii paleodolín svedčia uloženiny pemzových tufov a redeponovaných tufov premiestnených a uložených účinkami dočasných vodných tokov na dne paleodolín. Zachovali sa miestami na dne paleodolín v podloží lávových prúdov, ktoré ich následne zakryli. V súčasnosti však lávové prúdy tvoria vrcholové časti hrebeňov. Prečo je to tak? Spôsobila to erózia, ktorá postupne odstránila bočné svahy dolín budované úlomkovým, nespevneným vulkanoklastickým materiálom a menej odolnými lávovými telesami studenskej formácie. Viac odolné andezitové telesá sitnianskeho komplexu sa postupne obnažovali (boli vypreparované), až sa nakoniec ocitli v pozícii vyčnievajúcich hrebeňov. Smer týchto hrebeňov súhlasí s osou pôvodných paleodolín. Uvedený jav, ktorým sa zmení pôvodný reliéf doslova na opačný tvar (namiesto doliny hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Túto skutočnosť je dobré mať na pamäti v prípade, keď sa porozhliadneme po krajine našich, už sčasti denudovaných vulkanických pohorí a zamýšľame sa nad ich pôvodným vulkanickým reliéfom. Najvyšší súčasný vrch Sitno bol teda pôvodne dolinou pri úpätí vulkánu, v ktorej sa pohyboval a stuhol lávový prúd.
Dom č. 8 na ul. Augustu J.
GPS: 48.457677, 18.889708 [48° 27' 27.64'', 18° 53' 22.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 19.storočí a zmenami datovanými v roku 1920. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3315/1.
Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.397938, 18.912794 [48° 23' 52.58'', 18° 54' 46.06'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-09)
V stene opusteného lomu na východnej strane výšiny s kótou 634 je obnažený pemzový tuf bielokamenského súvrstvia.
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľké do 1 – 3 cm (ojedinele do 5 – 8 cm). Sú oválne, až mierne zaoblené, svetlosivej, bielej až okrovej farby, výrazne napenené. Zriedkavo sú prítomné úlomky sivých jemnozrnných sedimentov a úlomky andezitov do 2 – 3 cm (ojedinele do 5 – 10 cm) dvoch typov: a) svetlý, sivý andezit s amfibolom a biotitom, b) tmavý pórovitý amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Matrix je sivý až tmavosivý. Tvorí ho jemnozrnný detrit s drobnými úlomkami pemzy (prevažne pod 0,5 cm).
Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia. Pemzový tuf je produktom masového transportu prostredníctvom pemzového prúdu, eventuálne s prechodom do úlomkového prúdu (typ debris flow, resp. popolovo-pemzový lahar).
Pemza nie je deformovaná, čo poukazuje na studený stav transportovaného materiálu. Prúd tohto typu vznikol pravdepodobne bezprostredne po erupcii porušením stability uloženého materiálu na vulkanickom svahu. Stimulom k pohybu mohol byť seizmický otras alebo zrážková činnosť.
Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy
GPS: 48.397639, 18.915326 [48° 23' 51.5'', 18° 54' 55.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-33)
Názov súvrstvia je odvodený od blízkej lokality Biely Kameň, miesta výskytu pemzových tufov. Na súčasných mapách je názov prenesený aj na oblasť kóty 658, kde sa nachádza denudačný zvyšok lávového prúdu sitnianskeho andezitu.
Súvrstvie v hrúbke cca 120 m je uložené v juhovýchodnej časti kalderovej depresie, z jv. strany obmedzenej kalderovým zlomom. V spodnej časti bielokamenského súvrstvia prevláda redeponovaný (premiestnený) vulkanický materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov, redeponovaných pemzových tufov a drobných brekcií s materiálom amfibolicko-pyroxénických andezitov s biotitom začínajúcej sa aktivity sarmatského vulkánu. Vyššie sa nachádza hlavná masa pemzových tufov uložených popolovo-pemzovými prúdmi počas plíniovských erupcií. Vyznačujú sa chaotickým uložením (nedostatkom zvrstvenia). Uloženiny prúdov sa striedajú s polohami zvrstvených padaných a redeponovaných tufov. Vo vrchnej časti súvrstvia je opäť uložený redeponovaný materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov a drobných epiklastických brekcií.
Pemzové tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú úvodnú etapu činnosti predpokladaného sitnianskeho vulkánu, ktorého eruptívne centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery. Erupcie pliniovskeho typu produkovali veľké objemy popolovo-pemzových tufov. Produkty týchto explozívnych erupcií sa uložili jednak v rámci kaldery a sčasti aj na stratovulkanickom svahu, kde zaplnili hlboké zárezy dolín rozbiehajúcich sa radiálne od okrajov kalderového zlomu. Pemzové tufy v oblasti kaldery a v zárezoch dolín na stratovulkanickom svahu vo vrchnej časti pokryli lávové prúdy sitnianskeho komplexu. To ich uchránilo pred denudáciou. Zvyšky pôvodného lávového pokrovu predstavujú andezitové telesá v oblasti vrcholov Sitno, Sitience, Biely kameň a ďalšie.
Uloženiny popolovo-pemzových prúdov bielokamenského súvrstvia tvoria na tejto lokalite úlomky pemzy priemernej veľkosti 1 – 3 cm, ojedinelo do 5 – 10 cm, so sférickým až nepravidelným obmedzením (predstavujú 70 – 90 % celej masy). V menšom zastúpení sú prítomné úlomky sklovitého, často pórovitého amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom (do veľkosti 2 – 5 cm) a úplne ojedinele úlomky starších biotiticko-amfibolických andezitov z podložnej studenskej formácie.
Matrix (tmeliacu hmotu) tmavších odtieňov tvoria drobné úlomky pemzy, vulkanického skla a kryštálov plagioklasu, amfibolu, hyperstenu a biotitu.
Ako vzniká pemzový tuf
V priestore magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza pod zemským povrchom v hĺbke 5-15 km, sú magmatické plyny udržiavané v magme v rozpustnom stave pod obrovským tlakom vyvolaným váhou nadložných hornín. V prípade, že magmatický rezervoár je narušený zlomom, alebo trhlinami v strope rezervoára, magma začne prúdiť k povrchu (do zóny nižšieho tlaku), plynné zložky prestanú byť v magme rozpustné a magma vo vrchnej časti rezervoáru sa premení na spenenú masu. V dôsledku vnútorného pretlaku táto spenená magma vystupuje po trhlinách na povrch a v poslednej fáze výstupu sa vnútorným tlakom plynov roztrhá na častice. Táto zmes vulkanických plynov, útržkov spenenej lávy a kryštálov prudko eruptuje do atmosféry v podobe eruptívneho stĺpca – vzniká plíniovská erupcia. Po kolapse eruptívneho stĺpca táto zmes plynov, kryštálov a útržkov lávy valí sa po svahu v smere od vulkánu ako horúca žeravá masa, označovaná ako pyroklastický prúd. Útržky spenenej stuhnutej andezitovej lávy (tvorené na 80 až 90 % pórmi), často svetložltej až bielej farby, sa označujú termínom pemza. Uloženiny pyroklastických prúdov tvorené prevažne pemzou sa označujú aj ako pemzové prúdy alebo popolovo-pemzové prúdy. Vyznačujú sa chaotickým uložením materiálu, často sú prítomné aj útržky starších vulkanických hornín vyvrhnuté v priebehu erupcie, alebo zmobilizované prúdom v priebehu jeho pohybu po zemskom povrchu. V prípade, že pemzové úlomky si počas transportu a po uložení zachovali dostatočne vysokú teplotu, nastáva ich spečenie a deformácia (sploštenie pemzy) a vznikajú ignimbrity. K tomuto problému povieme viac pri náučnom chodníku č. 5. Polohy pemzových tufov vznikajú aj v dôsledku pádu popolovo-pemzového materiálu z vulkanického mračna účinkom zemskej príťažlivosti. V tomto prípade pozorujeme charakteristické triedenie a zvrstvenie uloženého materiálu. Tieto uloženiny sa zvyčajne označujú ako padané tufy. Účinkom dažďových prívalov, prípadne dočasných tokov dochádza k premiestneniu pôvodných pemzových uloženín - vznikajú redeponované tufy. Vyznačujú sa triedením a zvrstvením.
Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1
GPS: 48.166030, 18.882691 [48° 9' 57.71'', 18° 52' 57.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html
Vrt V – 1 (S – 69) bol vybudovaný ako pozorovací objekt, lebo sa preukázala spojitosť s nevyužívaným zdrojom S – 3 (ZV – 70). Vrt v súčasnosti nie je využívaný.
Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia
GPS: 48.440481, 18.861858 [48° 26' 25.73'', 18° 51' 42.69'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-02)
Skalné bralá na južnom okraji chrbtu pod Farárovou hôrkou (s kótou) pri severnom okraji obce Štiavnické Bane tvorí propylitizovaný andezitový porfýr. Odlučnosť je hrubostĺpcová podľa subvertikálnych plôch. Prevládajú plochy s orientáciou 160 SE/70o, 190 SE/80o a 90 E/60o (smery sklonov).
Subvertikálna stĺpcová odlučnosť je charakteristická tak pre ložné telesá menšej hrúbky, ako aj pre vyššie úrovne lávových prúdov. Pri báze lávových prúdov je odlučnosť doskovitá, subhorizontálna (paralelná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje). V prípade tejto lokality však ďalšie charakteristiky typické pre lávové prúdy (napenenie a brekciácia vrchných a spodných častí prúdov) nie sú prítomné. Preto ide skôr o teleso ložného typu – sil. Teleso je súčasťou rozsiahlejšieho telesa pyroxénického andezitového porfýru pokračujúceho do oblasti Banskej Štiavnice. Uvedené rozsiahlejšie teleso pyroxénického andezitového porfýru v širšej oblasti Banskej Štiavnice vystupuje v oblasti Trojičného vrchu, pri šachte Max, pri Štefultove, na sz. svahoch Tanádu a nad mestom Banská Štiavnica. Teleso podobného zloženia je rozšírené aj v oblasti južne od Richnavského jazera. V oblasti Štiavnických Baní teleso pyroxénického andezitového porfýru oddeľuje výbežky lakolitového telesa typu Myšia hora, ktoré sú v jeho podloží aj nadloží. Vyššie v nadloží pyroxénického andezitového porfýru je uložené teleso pyroxénického andezitového porfýru bohatého na augit – typ Tanád, ktoré buduje vrcholovú časť hrebeňa Tanádu.
Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, celistvý, sivočierny až modrozelený, propylitizovaný. Výrastlice tvorí plagioklas (do 0,5 – 1 mm), pyroxény sú makroskopicky takmer nerozlíšiteľné, sú chloritizované. Mikroskopicky je určený hypersten a augit. Základná hmota je mikrolitická, zrnitá. V dôsledku propylitizácie sú pyroxény sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty sekundárnych minerálov, ako sú chlorit, sericit, karbonáty a kremeň. V blízkosti lokality so skalnými bralami prebieha rudný ťah žily Terézia.
K termínu propylitizácia a propylitizovaná horninaHistória vzniku termínu
V starších montanistických výskumných prácach sa pre horniny v banskoštiavnickom regióne používal termín „grünstein“ (zelenokameň), pochádzajúci z baníckej praktickej činnosti. Označoval horninu, v ktorej boli vyvinuté zlato-strieborné žily.
Významný francúzsky bádateľ F. Beudant, ktorý navštívil banskoštiavnický región v rámci expedície Francúzskej akadémie vied do vtedajšieho Uhorska a Transylvánie, opísal v štvorzväzkovom diele „Voyage mineralogique, géologique en Hungrie pendent l´année 1818 I – IV“ publikovanom v roku 1822 okrem iného aj vulkanickú horninu zelenkavej farby pod názvom „grünstein“ (zelenokameň), typickú pre tento región. Jej názov doplnil na základe jej zloženia na „grünstein pyroxenique trachyt“.
Richthofen (1860), ktorý robil výskumy v oblasti Banskej Štiavnice, zaviedol termín „propylit“ pre premenené horniny, predtým označované ako „grünstein trachyt“. Predpokladal, že sú výsledkom masových erupcií magmy nezvyčajne bohatej na vodu. Richthofenove názory ovplyvnili súčasné, ako aj nasledujúce generácie geológov, ktorí na geologických mapách aj v ďalších regiónoch zobrazovali tieto rozsiahle masové erupcie propylitov, často obrovských plošných rozmerov. Hoci nasledujúce výskumné práce preukázali, že propylity sú vulkanické horniny postihnuté neskoršími hydrotermálnymi premenami, termíny propylit a propylitizácia (pôvodne použitý pre horniny banskoštiavnického regiónu) sa stali používanými termínmi v celosvetovom meradle.Propylitizácia je hydrotermálna premena horniny
Propylitizácia je charakteristická najmä pre okrajové časti hydrotermálnych systémov. Je výsledkom pôsobenia mierne kyslých fluid nasýtených CO2 a H2S so zvýšenou teplotou, ktoré prestupujú cez horninu a vyvolávajú zmeny jej pôvodného minerálneho zloženia. Tieto zmeny sa prejavujú najmä premenou tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) na chlorit, t. j. sekundárny minerál bohatý na železo.
V dôsledku tejto premeny hornina nadobúda charakteristický zelený odtieň (grünstein). Propylitizáciu v rôznej intenzite sprevádzajú ďalšie premeny, ako sú premena plagioklasu na zmes ílových minerálov (argilitizácia), vznik epidotu, kalcitu, kremeňa a pyritu.
Mladšími premenami sú postihnuté horniny v okolí rudných žíl. Tieto premeny v podobe adularizácie, argilitizácie (vznik ílových minerálov) a silicifikácie (prekremenenia) často prejavujú zonálne rozloženie vo vzťahu k rudným žilám (Forgáč, 1966).
Richňavská špičková akumulačná VN
GPS: 48.427970, 18.844142 [48° 25' 40.69'', 18° 50' 38.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dnes už neexistujúca malá špičková vodná nádrž, ktorej brehové kontúry rovnako ako pozostatok nízkej hrádze stále dobre vidno v doline vzdušného svahu Richňavského tajchu, neskôr Veľkej a Malej Richňavskej VN. Pôvodný Richňavský tajch bol kvôli netesnostiam hrádze rozdelený Samuelom Mikovínim na dva menšie, ktoré sú dodnes vzájomne prepojené vodnou štôlňou. Akumulačná nádrž v doline pri vyústení dnových výpustov oboch nových tajchov a pri ústí Hlavnej Richňavskej vodnej štôlne mala zvýšiť hladinu akumulovanej vody a vylepšovať tak špičkový prietok do systému piargskych tajchov Hlavnou Richňavskou vodnou štôlňou do Spodného náhonného jarku na Piarg. Z Richňavských tajchov sa tak voda spojila s vodou ktorú na pätu svahu hrádze zo vzdušnej strany priviedli Dolný Vysocký a Dolný Kopanický jarok. Hlavná Richňavská vodná štôlňa bola vybudovaná pravdepodobne v období rokov 1740 až 1750, preto môžeme predpokladať, že systém oboch vodných jarkov a samotná špičková vodná nádrž sú mladšie. Ide o jednu z najdlhších vodných štôlní s celkovou dĺžkou cez 900 metrov. Je predpoklad, že akumulovaná voda v nej sa využívala najmä v obdobiach s nadpriemernými zrážkami, teda hlavne na jar a na jeseň. Ak prišlo obdobie bez zrážok, pre ďalšie banské a úpravárenské účely v piargskej doline sa využívala predovšetkým voda z Richňavských tajchov. Približné rozmery hrádze tejto nádrže boli nasledovné. Dĺžka približne 28 metrov, šírka 2 metre. Výška na vzdušnej strane 3 metre. Nešlo o hlbokú nádrž, jej hĺbka pravdepodobne nepresahovala viac ako 2 metre. Predpokladaný objem sa pohyboval okolo 1000 m3. V súčasnej dobe je v teréne čitateľná najmä hrádza, jej korunou prechádza náučný turistický chodník. Celé dno bývalej nádrže je porastené drevinami a výrazne podmočené meandrujúcim potôčikom z vyššie položených málo výdatných prameňov. Hrádza je situovaná pri ústi Hlavnej Richňavskej vodnej štôlne, vzdialenej asi 6 až 8 metrov. Spomínaná nádrž je zakreslená na viacerých starých banských mapách a nákresoch blízkeho okolia oboch Richňavských tajchov.
Glanzenberg
GPS: 48.465757, 18.892562 [48° 27' 56.73'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologická lokalita Glanzenberg nachádza sa v intraviláne Banskej Štiavnice a má zaužívaný názov Staré mesto. Vznik je datovaný na včasnú dobu dejinnú so zmenami v období 12. - 17.storočia. Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Glanzenberg, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2922/1.
Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru
GPS: 48.422641, 18.844542 [48° 25' 21.51'', 18° 50' 40.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
V stene opusteného lomu pri štátnej ceste južne od Richňavského jazera sú odkryté horniny spodnej stavby štiavnického stratovulkánu.
V pravej časti lomovej steny je andezitový porfýr s blokovou až s naznačenou hrubo stĺpcovou odlučnosťou so subhorizontálnym priebehom odlučných plôch (prevládajú plochy 35 EN/20). Teleso andezitového porfýru je vo východnej časti zakončené (uťaté) zlomovou zónou. V smere zlomovej zóny je hornina drvená, intenzívne propylitizovaná a rozpadá sa. Za zlomom pokračuje andezit s doskovitou odlučnosťou (B) s úklonmi na juhozápad. Andezitové teleso (B) zodpovedajúce lávovému prúdu je v smere na východ ďalej preniknuté (dislokované) zlomovou zónou so strmým priebehom. Za ňou sa nachádza časť C.
Teleso v pravej časti lomovej steny (A) pravdepodobne zodpovedá časti intrúzie formovanej výstupným pohybom, telesu typu dajky, resp. prívodu k vyššie situovanej ložnej intrúzii. Subhorizontálna orientácia plôch hrubostĺpcovej odlučnosti naznačuje strmý priebeh okolitých stien, medzi ktorými sa magmatická intrúzia umiestnila. Vznik hrubostĺpcovej odlučnosti v prípade intruzívnych telies nastáva v procese chladnutia a kryštalizácie magmy, pričom smer tejto odlučnosti je spravidla kolmý na okraje chladnúceho telesa (v tomto prípade sú to okolité steny).
V ľavej časti lomovej steny je drobnoporfýrický pyroxénický andezit lávového prúdu s doskovitou odlučnosťou laminačného typu, ktorá sa vytvára v priebehu záverečných pohybov lávy (drobné posuny lávy v polotuhom stave). Táto odlučnosť doskovitého typu charakterizuje najmä spodné časti lávových prúdov a je súbežná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje, resp. ho kopíruje.
Intruzívne teleso andezitového porfýru, vrátane andezitového prúdu sa nachádza v nadloží lakolitovej intrúzie typu Myšia hora, ktorá sa pod neho južným smerom ponára.
Tektonické rozčlenenie andezitových telies zlomovými zónami sa uskutočnilo v mladšom období v súvislosti s formovaním hodrušsko-štiavnickej hrasti v období vrchného sarmatu až panónu.
Petrografické zloženieAndezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, sivočierny až modročierny a zelenkavý (propylitizovaný). Výrastlice tvorí plagioklas do 2 mm, hypersten do 2 mm a augit do 15 mm. Základná hmota je mikroliticky zrnitá. V dôsledku hydrotermálnej premeny sú tmavé minerály sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Pyroxénický andezit je tmavozelený v dôsledku propylitizácie. Výrastlice tvorí plagioklas (do 1 – 1,5 mm) a pyroxény, ktoré sú chloritizované a často nerozlíšiteľné. Základná hmota je mikrolitická, mikroliticko-hyalopilitická, zastretá produktmi premien, z ktorých je výrazná najmä chloritizácia tmavých minerálov
Spečený val, vinohradníctvo
GPS: 48.215483, 18.841936 [48° 12' 55.74'', 18° 50' 30.97'']
Obec: Súdovce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: 045/5589 144
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Weiden šachta je technický pamiatkový objekt s dobou vzniku v roku 1519. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2603/1.
Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora
GPS: 48.441763, 18.853723 [48° 26' 30.35'', 18° 51' 13.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-01)
Forma a pozícia intrúzie typu Myšia hora
Širšiu oblasť hrebeňa nad Štiavnickými Baňami s vrcholmi Farárova hôrka (k. 849) – Kanderka (k. 362) – vrchol s kótou 845 (miesto nasledujúce zastávka č.3/01 na trase chodníka) – Šipová (k. 799) a ďalšie vrcholy v smere k západu, vrátane okolia Richňavského jazera tvorí teleso mohutnej lakolitovej intrúzie typu Myšia hora (názov „Myšia hora“ je odvodený od staršieho pomenovania hrebeňa nad Štiavnickými Baňami).
O formách intruzívnych telies sme sa už zmienili v úvodnej časti. Na tomto mieste len stručne zopakujeme, že telesá lakolitového typu sa vyznačujú zhruba bochníkovitou formou, v niektorých prípadoch s viacerými prienikmi do okolných hornín.
Ložné intrúzie andezitových porfýrov umiestnené v prostredí spodnej stratovulkanickej stavby ako sily a lakolity sa vyznačujú značným plošným rozsahom, niekoľko km2, pri hrúbke od niekoľko desiatok metrov do 100-300 m. Ložné intrúzie sa umiestnili v spodných až vyšších úrovniach vulkanickej stavby, pričom využívali priaznivé litologické rozhranie medzi podložím a vulkanickým komplexom, ako aj rozhrania v rámci stratovulkanickej stavby, najmä medzi lávovými prúdmi a vulkanoklastikami. Pre ložné intrúzie je typický masívny až rovnorodý charakter a hrubá bloková odlučnosť, prípadne stĺpcová odlučnosť orientovaná kolmo na okraje telesa. Pri rozhraní s okolím pozorujeme plochý intruzívny kontakt s uzatváraním úlomkov (xenolitov) hornín z okolitého prostredia. Vývoj základnej hmoty je zrnitý, holokryštalický v porovnaní s lávovými prúdmi, u ktorých základná hmota obsahuje vulkanické sklo.
Andezitový porfýr je súčasťou mohutného lakolitového telesa prenikajúceho do vyšších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. Denudačným zrezom je obnažená len časť lakolitového telesa rozšíreného na ploche cca 30 km2 (geologická mapa). Teleso sa ukláňa v smere na JV súhlasne s úklonom hrasti a v nadloží je prekryté zvyškami stratovulkanickej stavby a mladšími telesami andezitových porfýrov.
Okrem telesa typu Myšia hora (Mh) cez spodnú stavbu preniká väčší počet andezitových porfýrov odlišného petrografického zloženia [telesá typu Vtáčnik (Vt), Tanád (Ta), Trojičný vrch (TV) a Dedinský vrch (D)] ako aj mladšie telesá kremito-dioritových porfýrov typu Banisko (Bi). Na geologickom reze (obr. 3) je zobrazený celkový úklon hrasti na juhovýchod s výstupom predvulkanického podložia na povrch pri západnom okraji geologického rezu v oblasti Richnavskej doliny.
Petrografické zloženie
Andezitový porfýr typu Myšia hora predstavuje porfýrickú horninu tmavosivej až sivočiernej farby. V dôsledku hydrotermálnych premien hornina nadobúda modrozelené až sivozelené odtiene. Odlučnosť je hrubobloková až doskovitá. Porfýrické výrastlice tvorí plagioklas do 3 mm (22 %), hypersten do 2 mm (4,6 %), augit do 1 – 2 mm (3,5 %), amfibol do 3 – 4 mm (3,2 %) a biotit do 1,5 mm (0,2 %), ojedinele je prítomný kremeň. Základná hmota predstavuje cca 65 %. Je mikroliticky až mikrohypidomorfne, prípadne alotriomorfne zrnitá, zrná s nepravidelným obmedzením. V dôsledku premien je plagioklas sčasti až úplne nahradený sericitom a karbonátmi, tmavé minerály sú chloritizované. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty zŕn sekundárnych minerálov (chlorit, sericit, karbonáty a kremeň).
V okolí a v záreze chodníka pri kóte 817 v suti sú úlomky až bloky andezitového porfýru typu Myšia hora. Intruzívne teleso v skalnom odkryve sa nachádza v opustenom lome v oblasti vrcholku s kótou 845 juhozápadne od Kanderky na trase chodníka. K nasledujúcej zastávke číslo 3 sa dostanete po chodníku na východnom svahu chrbta s kótou 845.
Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.446019, 18.865074 [48° 26' 45.67'', 18° 51' 54.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-03)
Zo svahu hrebeňa s kótou 867 (nazývaného aj Malý Tanád) sa vám naskytá panoramatický pohľad na južnú časť Štiavnických vrchov s impozantným masívom Sitna v pozadí. Nachádzate sa na juhovýchodnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti sformovanej v závere vývoja štiavnického stratovulkánu. Denudačným zrezom sa vo východnej časti hrasťového bloku odkryl horninový komplex spodnej stavby stratovulkánu vrátane intruzívnych telies.
V popredí v pravej časti panoramatického výhľadu sa pozeráte na pásmo hrebeňov s vrcholmi:kóta 824 Farárova hôrka (k. 849) – kóta 848 Kanderka (k. 862). Systém týchto hrebeňov budujú horniny ložnej intrúzie andezitového porfýru typu Myšia hora (starší názov hrebeňa, na ktorom sa teraz nachádzate). Ložná intrúzia sa umiestnila v centrálnej vulkanickej zóne v prostredí hornín spodnej stratovulkanickej stavby v podobe mohutného sillu (viac sa o tom teleso dozviete na nasledujúcej zastávke č. 2).
Pod juhovýchodným úpätím hrebeňa je obec Štiavnické Bane, situovaná v prostredí hornín spodnej stavby štiavnického stratovulkánu. K spodnej stavbe v okrajovej časti hrasti náležia aj vrcholy Pinkov vrch (k. 739) – kóta 819 a Holá (k. 814). Za nimi sa skrýva romantické Počúvadlianske jazero – cieľ turistov najmä v období horúceho leta.
V pozadí panorámy na horizonte sa dvíha masív Sitna opradený povesťami a legendami so zvyškami stredovekého hradu na jeho vrchole. Na severných svahoch Sitna, na ktoré sa pozeráte, sa zachovala podstatná časť výplne štiavnickej kaldery sformovanej pred 13,5 milióna rokov kolapsom vrcholovej časti vulkánu. Kalderovú výplň tvoria v spodnej časti najprv močiarno-jazerné sedimenty červenostudnianskeho súvrstvia. V ich nadloží sa uložili popolovo-pemzové tufy z počiatočných mohutných erupcií v súvislosti so vznikajúcou kalderou. Nad nimi v stredných až vyšších úrovniach kalderovej výplne sa striedajú lávové prúdy a extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov s polohami brekcií.
Na horninách kalderovej výplne sú uložené produkty mladšej vulkanickej aktivity sarmatského veku. V spodnej časti ich reprezentuje bielokamenské súvrstvie pozostávajúce z brekcií, konglomerátov a pieskovcov, vyššie z uloženín pemzových tufov, ktoré sú výsledkom počiatočných explozívnych erupcií predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Nad nimi nasledujú lávové prúdy sitnianskeho komplexu. Denudačné zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrcholy Sitna, Sitienec a Bieleho kameňa.
Vulkanický nek v oblasti Petrovho vrchu predstavoval prívod k sarmatskému povrchovému vulkánu, následne odstránenému denudáciou.
Galéria Schemnitz
GPS: 48.458116, 18.891853 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 30.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: gallery@schemnitz.sk
Schemnitz je nová galéria umenia založená v roku 2013. Program galérie ponúka obraz aktuálnych tendencií v mladej súčasnej maľbe a kresbe. Cieľom je neustále mapovať umelecké dianie a predstaviť z neho to najzaujímavejšie širokému publiku. Prostredníctvom pravidelných výstav prináša do Banskej Štiavnice výber popredných osobností súčasnej maľby, kresby a grafiky.
Portfólio spolupracujúcich umelcov je vyberané spomedzi etablovaných mien, ale poskytuje priestor aj mladým, začínajúcim autorom. Kvalita vystavovaných diel je základnou podmienkou zaradenia do výstavného programu. Diela sú vyberané i s ohľadom na predpoklad rastu ich hodnoty v budúcnosti.
Filozofiou galérie je budovanie priateľských vzťahov medzi autormi, divákmi a zberateľmi. Premostenie sveta umenia s každodenným životom.
Banská Štiavnica je jedno z najkrajších historických miest na Slovensku. Jeho poloha, unikátna architektúra, okolitá príroda a najmä bohatá história priamo vyzývajú k existencii kultúrnych inštitúcií, ktoré by nadväzovali na najlepšie roky mesta v čase jeho rozkvetu. Názov galérie Schemnitz preto vychádza z nemeckého mena Banskej Štiavnice v čase, keď bola tretím najvýznamnejším mestom Uhorska.
OTVÁRACIE HODINYPondelok: 13:00 - 17:00
Utorok - Streda: Zatvorené
Štvrtok: 13:00 - 17:00
Piatok - Nedeľa: 13:00 - 19:00
Banská stanica
GPS: 48.443951, 18.914977 [48° 26' 38.22'', 18° 54' 53.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: http://www.banskastanica.sk/c/kontakt/
Občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru vzniklo v lete 2008. O rok neskôr, v lete 2009, našiel Štokovec azyl v industriálnych priestoroch železničnej stanice v Banskej Štiavnici. Vzniká otvorená platforma BANSKÁ ST A NICAs prívlastkom Contemporary, ktorá tvorí zázemie pre široké spektrum kultúrnych aktivít.
V strede nášho záujmu je aktívna kultúrna produkcia, realizovaná prostredníctvom workshopov, sympózií a najmä rezidenčných pobytov umelcov, ktorí v objekte stanice nájdu zázemie pre krátkodobé i niekoľkomesačné pobyty. V priestore Banskej St a nice sa stretávajú v jednom čase umelci, ktorí tu tvoria, návštevníci provizórnej galérie, ktorá je v staničnej čakárni a cestujúci prichádzajúci a odchádzajúci vlakom.
BANSKÁ ST A NICA je súčasťou európskych projektov zameraných na výskum mobility umelcov.
Ľudová izba
GPS: 48.185251, 18.854086 [48° 11' 6.9'', 18° 51' 14.71'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: 045/ 5583946
V našej obci máme zriadenú aj izbu ľudových tradícií, ktorá je umiestnená v priestoroch Základnej školy s materskou školou Hontianske Moravce. Ľudová izba bola otvorená 8. novembra 2007. Izba bola zriadená pre zachovanie dedičstva našich predkov, aby mladšie generácie našich občanov mali predstavu o tom, ako žili ich starí rodičia . Aké mali zvyky, ako sa obliekali, čím sa zaoberali a pod. Pri prehliadke ľudovej izby má návštevník možnosť spoznať, koľko životnej múdrosti, dôvtipu, umeleckej zručnosti a pritom jednoduchosti je ukryté vo veciach dennej potreby našich predkov. Mali by sme poznať život našich predkov, ktorí žili tu, u nás , na území našej vlasti , Slovenskej republiky, v Hontianskom kraji. Vštepujme svojim potomkom lásku k tradíciám, aby boli hrdí na svoj kraj, na svoju domovinu, aby sme úspešne predali tú pomyselnú štafetu národnej hrdosti a aby ju mal kto úspešne ďalej niesť. Lebo práve tradície nás robia tými jedinečnými, neporovnateľnými. A my, v našej obci zriadením ľudovej izby, ponúkame širokej verejnosti nazrieť do spôsobu života našich predkov. Na prehliadku sa treba vopred nahlásiť.
Tajch Malá vodárenská
GPS: 48.467501, 18.886936 [48° 28' 3'', 18° 53' 12.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.
Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol až 12 m.
Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.
Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.
Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer 1 300 m.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Parametre tajchu Malá vodárenská:
- výška hrádze 6 m
- šírka koruny hrádze 3 m
- dĺžka hrádze 32 m
- kóta koruny hrádze 733,49 m n. m.
- šírka zátopovej plochy 27 m
- dĺžka zátopovej plochy 31 m
- sklon vzdušného svahu 28°
- hĺbka tajchu 3-5 m
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
Teplopotocký tajch
GPS: 48.468782, 18.873518 [48° 28' 7.62'', 18° 52' 24.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Teplopotocký tajch je formálne zaradený do súboru objektov ÚCT Banská Hodruša. To aj napriek skutočnosti, že neleží v povodí Hodrušskej ale Vyhnianskej doliny. Dôvodom k tomu je skutočnosť, že od rozvodia oboch dolín sa nachádza len niekoľko desiatok metrov, ale hlavne to, že je súčasťou Horného hodrušského jarku vedúceho prevažne povodím Hodrušskej doliny až ku Richňavským tajchom. Postavený bol pred rokom 1632. Zo 6. júna toho roku je zachovaný doklad ktorým sa rozhodlo o oprave jeho hrádze. Patrí do kategórie malých nádrží. Jeho poškodená hrádza (790 m n. m.) nad turistickým chodníkom (Horný hodrušský jarok) je v mieste zvanom Teplý potok zreteľná aj dnes. Tajch bol využívaný najskôr pravdepodobne pre potreby baníctva vo Vyhnianskej doline (Banky), mohol tiež slúžiť pre zásobovanie vodov tajchu Červená studňa ako aj Vodárenských tajchov. Až neskôr po vybudovaní Rozgrundu slúžil pre potreby Horného hodrušského jarku, ktorý začína práve pod spodným výpustom tajchu. Nadbytočné vody boli z tajchu odvádzané jarkom, vychádzajúcim z jeho prepadu do tajchu Červená studňa. Dnes je hrádza pretrhnutá, tajch zanesený a zarastený. Dĺžka koruny hrádze je 30 m, šírka koruny hrádze 5 m a max. výška na náveternej strane 5 m. Jeho kapacitu možno odhadnúť na 1000 m3.
Východ žily Špitaler
GPS: 48.448176, 18.877983 [48° 26' 53.43'', 18° 52' 40.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-2-02)
Žila Špitaler má v širšom okolí logostĺpika impozantný východ v podobe dokonale sanovanej (obytné domky) terénnej preliačiny, ktorá vznikla v dôsledku povrchovej ťažby rúd pravdepodobne ešte dávno pred príchodom nemeckých kolonistov v 12. a 13. storočí. Lokalita je významná aj preto, lebo v týchto miestach do podložia žily Špitaler odbieha žilná vetva s názvom "Plochá žila Ferdinand šachty" a od nej zase po 500 m "odbieha" jej podložná vetva - žila Wolf. V prípade "odbiehania" žily Wolf od Plochej žily Ferdinand šachty, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o tektonický vzťah, na ktorý poukazujú početné grafiky bansko-geologických polohopisných máp z 2. polovice 19. storočia. V zmysle ich interpretácie je žila Wolf relatívne staršou žilou, ako štruktúrny systém žily Špitaler. V takomto prípade je viac ako pravdepodobné, že sa tu mohli uplatniť procesy remobilizácie užitkových zložiek vedúce k obohateniu rúd. Fenomén obohatených rúd v atypickej podobe („šošovice, pucne, pne, hniezda - podobné ako tie v rudnatých stĺpoch vo Wolfšachtovnom banskom poli na viacerých miestach"), ktoré autori z 2. pol. 19 storočia spájajú s miestami tektonickej aktivity boli známe aj z iných častí Špitaler žily (v priestore šachty Karol). Starší autori uvádzajú (Katzvinský in Bergfest, 1953), že v takýchto tektonicky exponovaných zónach sa vyskytovali bohaté rudy ( viazané na tenké 6 - 7 mm žilky, vyvinuté pozdĺž, alebo priečne na "bridličnatosť", kde boli vyvinuté aj "celkom tenké až nebadatelné vlasovité vrstvy, ktoré súviseli s tými širšími". Tieto netradičné textúrne typy bohatých rúd sa stali v rokoch 1830 - 1860 predmetom cieľavedomého preberania základok a háld a neskôr i opätovného vyberania v bani, pričom boli často viazané na "krížne pukliny ťažko rozoznateľné od matečnej horniny".
Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Východ žily Terézia a Bieber
GPS: 48.448162, 18.870550 [48° 26' 53.38'', 18° 52' 13.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (1MŽ-2-01)
Významné žily Terézia a Bieber, na rozhraní centrálneho a južného banského revíru ložiska Banská Štiavnica (oblasť medzi šachtami Terézia a Baptista Eisenseil) majú v podpovrchových úrovniach veľmi "zblíženú" pozíciu, ktorú možno v povrchových východoch označiť ako určité vzájomné spojenie štruktúr. Pozoruhodnou je tu žila Bieber a jej mocnosť, za ktorú sa považuje rozsiahly žilník v zóne silne alterovaných, najmä argilitizovaných hornín, s mocnosťami do 40 m a s celkovým sklonom štruktúry 600 k juhovýchodu. Nadložné a podložné ohraničenie mohutnej štruktúry v týchto miestach, bolo často doprevádzané výskytom krátkych úsekov s bohatším zrudnením. Na rozdiel, žila Terézia je v mieste podpovrchového spájania sa, veľmi strmou štruktúrou (70 - 800 ), avšak rovnako so sklonom k juhovýchodu. Odlišná je aj jej masívno-kavernózna výplň s podstatným zastúpením kremeň-karbonátovej nerudnej zložky. Smerom na juh, vo vzdialenosti 150m od logostĺpika sa žila Terézia od mohutnej Bieber žily "odpája" a po 1000 m takmer úplne vykliňuje. Rovnako vykliňuje aj žila Pavol, ktorá je zase do podložia odbiehajúcou vetvou žily Terézia (vo vzdialenosti 300 m od logostĺpika). Jej postupné zanikanie na juhu banského revíru sa označuje ako "formovanie štruktúr konského chvosta"
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v blízkosti - logostĺpika) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Východ žily Špitaler na Hornej Rovni
GPS: 48.444676, 18.875487 [48° 26' 40.83'', 18° 52' 31.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-1-01)
Žila Špitaler, vychádza na povrch v oblasti Štiavnických Baní len nenápadne, pretože je takmer dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu obce. Na existenciu jej východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule. Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patri k najdlhším žilným štruktúram (10 km), k najintenzívnejšie dobývaným, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj v oblasti Štiavnických Baní musela byť dobývaná už pred našim letopočtom, a do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (intravilán obce, Horná Roveň). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne na týchto miestach (širšie okolie informačnej tabule) už len "Fuchslochy" (líščie diery), čo bolo základom pre prvý názov baníckej osady a jej členenia na horný, stredý a dolný Fuchsloch. Až neskôr osada dostala názov Windšachta, pričom pôvodné označenie "Fuchsloch" zostalo miestnym názvom pre toto údolie dodnes. V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Špitaler známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Wind (stará a nová), Ferdinand (stará a nová), Kamenná, Denná, Špitaler, Jozef, Karol, Leopold, Eleonóra, Magdaléna, Mária Mutter Gottes, Maximilian, Wolf (stará a nová), Kadavi a štôlne - Fuchs, Dorota, Klement, Durchschlag, Bobrovski, Stadkeit, Matej, Ondrej. Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať nielen žilu Špitaler, ale aj ostatné žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Už v polovici 16. storočia, v okolí Wind šachty, bola žila Špitaler dobývaná až 93 m pod úrovňou Bieber dedičnej štôlne. Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Žila Špitaler sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných, niekedy protiklonných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Plochá žila Ferdinand šachty, Wolf žila , Zvislá žila, Wasserbruch žila, Straka žila, Ján Nepomucký žila, Probovňa žila, Severná žila, Greisen žila, I., II., III. súklonná žila a v nadloží - Hornstein žila, Mittersinken žila, Východná žila, Červená žila a Althandler žila a iné. Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 40 0 k juhovýchodu v pripovrchových úrovniach sa postupne smerom do hĺbky mení až na 600. Žilná výplň Špitaler žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, manganokalcitová, ale aj cinoplová (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom). Nositeľmi užitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sufosoli. Názvom " Milz" sa označovali mäkšie časti žilnej výplne, bohaté na zlato. Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Špitaler žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" s obsahom 6 - 65 lótov, "dobré, ale aj stupové" s obsahom okolo 10 lótov, a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25, a najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili podložné vetvy "Plochá žila Ferdinand šachty" a "Wolf žila", kde sa ojedinele vyskytovali "dobré vyberané" rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). V severovýchodnej časti oblasti Štiavnických Baní má rudná výplň Špitaler žily charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom užitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit), pričom smerom k juhovýchodu nadobúdajú rudy výlučne zlato-strieborný charakter. Pôjde tu o určitú zonálnosť, ktorá nebola v minulosti študovaná a je známa z oblasti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica.V oblasti Štiavnických Baní, mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.463209, 18.976285 [48° 27' 47.55'', 18° 58' 34.63'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody a upravené okolie s krytým posedením pre unavených turistov.
Nádrž pri tajchu nad Zigmundšachtou
GPS: 48.451311, 18.896478 [48° 27' 4.72'', 18° 53' 47.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Zaniknutá nádrž menších rozmerov pri významnejšom a väčšom tajchu nad Zigmundšachtou.
Prameň pod Tanádom
GPS: 48.450182, 18.872416 [48° 27' 0.66'', 18° 52' 20.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod vrchom Tanád v časti Horná Roveň.
Prameň nad Ottergrundom
GPS: 48.460708, 18.876979 [48° 27' 38.55'', 18° 52' 37.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pitnej vody nad tajchom Ottergrund, v blízkosti turistickej trasy.
Prameň pod Rosniarkami
GPS: 48.458445, 18.880313 [48° 27' 30.4'', 18° 52' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň v cca 100 metrovej vzdialenosti od značeného chodníka. Ťažšie dostupný.
Objekt č. 3 – ul. Strieborná (Fleischerov dom)
GPS: 48.458587, 18.893975 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 38.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3335/1.
Objekt č. 6 – ul. A. Kmeťa (Langov dom)
GPS: 48.458753, 18.894125 [48° 27' 31.51'', 18° 53' 38.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia (1970). Prevládajúcim slohom je eklektický. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3339/1.
Objekt č. 7 – ul. A. Kmeťa (Gerambov dom)
GPS: 48.458717, 18.894278 [48° 27' 31.38'', 18° 53' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky darový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2521/1.
Objekt č. 9 – ul. A. Kmeťa (Jungov dom)
GPS: 48.458575, 18.894209 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 39.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14.-15. storočia, do konca 15. a začiatku 16. storočia, do 2. polovice 16. až 17. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Dispozične je objekt 3-traktový, 4-podlažný, podpivničený. Dom je pred rekonštrukciou. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3340/1.
Objekt č. 10 – ul. A. Kmeťa (Mikovíniho dom)
GPS: 48.458653, 18.894624 [48° 27' 31.15'', 18° 53' 40.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2520/1.
Objekt č. 11 – ul. A. Kmeťa (Leciho dom)
GPS: 48.458525, 18.894420 [48° 27' 30.69'', 18° 53' 39.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3341/1. Je sídlom hotela Bristol.
Objekt č. 12 – ul. A. Kmeťa (Breanov dom)
GPS: 48.458644, 18.894742 [48° 27' 31.12'', 18° 53' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2519/1.
Objekt č. 13 – ul. A. Kmeťa (Lumnitzerov dom)
GPS: 48.458438, 18.894643 [48° 27' 30.38'', 18° 53' 40.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2525/1.
Objekt č. 15 (a 22) – ul. A. Kmeťa (Sacharidesov, Flemmingov dom)
GPS: 48.458219, 18.895284 [48° 27' 29.59'', 18° 53' 43.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Pôvodne išlo o spojené 3 gotické domy, postavené na základoch románskeho objektu. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16., 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys je nepravidelný, objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2524/1.
Objekt č. 14 – ul. A. Kmeťa (Hainrichov dom, Zelený dom)
GPS: 48.458518, 18.895078 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 42.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. až 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované pred r. 1751, do19.storočia, začiatku 20.storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt 3-traktový a 1-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3342/1.
Objekt č. 18 – ul. A. Kmeťa (Tindlov dom, Cosmopolitan)
GPS: 48.458377, 18.895496 [48° 27' 30.16'', 18° 53' 43.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2518/1.
Objekt č. 16 – ul. A. Kmeťa (Matulayov dom)
GPS: 48.458425, 18.895298 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 43.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3343/1.
Objekt č. 2 – ul. Strieborná
GPS: 48.458328, 18.893868 [48° 27' 29.98'', 18° 53' 37.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3370/1.
Objekt č. 7 a 8 – ul. Strieborná (u Böhma)
GPS: 48.458176, 18.894608 [48° 27' 29.43'', 18° 53' 40.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3371/1.
Objekt č. 10 – ul. Strieborná
GPS: 48.458089, 18.894895 [48° 27' 29.12'', 18° 53' 41.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3372/1.
Objekt č. 15 – ul. Strieborná (tzv. Nový dom)
GPS: 48.457467, 18.895867 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 45.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia a do konca 20. storočia (rok 1988). Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3515/1.
Objekt č. 3 – ul. Š. Višňovského (Penzión Nostalgia)
GPS: 48.457536, 18.896600 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 17.st.,1.pol.18.st.,19.-20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3375/1.
Objekt č. 4 – ul. Š. Višňovského (Penzión Ister)
GPS: 48.457360, 18.896417 [48° 27' 26.5'', 18° 53' 47.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2548/1.
Objekt č. 5 – ul. Š. Višňovského (rodný dom Ing. Višňovského)
GPS: 48.457451, 18.896851 [48° 27' 26.82'', 18° 53' 48.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1558. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.17.st.,pol.18st.,1806,2/2 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare lichobežníka. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3374/1.
Objekt č. 6 – ul. Š. Višňovského (Putzov dom)
GPS: 48.457311, 18.896904 [48° 27' 26.32'', 18° 53' 48.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 16.-z.17.st.,18.st.,z.19.,19./20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena T. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2571/1.
Objekt č. 8 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457177, 18.897359 [48° 27' 25.84'', 18° 53' 50.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je baorkový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2570/1.
Objekt č. 9 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457254, 18.897769 [48° 27' 26.11'', 18° 53' 51.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. tretine 20.storočia, rok 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3376/1.
Objekt č. 4-5 – ul. Imricha Tótha (Banská nemocnica)
GPS: 48.462246, 18.907295 [48° 27' 44.09'', 18° 54' 26.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštianska kúria s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/1.
Hradbový múr na ul. Imricha Tótha
GPS: 48.462011, 18.906941 [48° 27' 43.24'', 18° 54' 24.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradbový múr v blízkosti kúrie s zreálom na ul Imricha Tótha 4-5 ako súčasť bývalých mestských hradieb v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/2. Múr je prístupná z ul. "Pod Kalváriou" a je v štádiu rozpadu.
Horný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Sv. Kríža)
GPS: 48.461687, 18.913931 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 50.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kríža r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Horný kostol (nemecký) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je objekt centrála. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/1.
Dolný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Poslednej večere)
GPS: 48.461737, 18.911737 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 42.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Poslednej večere r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Dorný kostol (Slovenský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/2.
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice" v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie r.k
GPS: 48.461738, 18.912900 [48° 27' 42.26'', 18° 54' 46.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Web: http://www.kalvaria.org/wp-content/uploads/2012/03/stredny-kostol.jpg
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice", ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Sväté schody (Stredný kostol) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/3.
Kaplnka "Kristus sa lúči s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 1. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461649, 18.909607 [48° 27' 41.94'', 18° 54' 34.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus sa lúči s P.M." r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1.zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/4.
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 2. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461680, 18.91025 [48° 27' 42.05'', 18° 54' 36.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/5.
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 3. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/6.
Východ žily Ján
GPS: 48.444757, 18.888105 [48° 26' 41.13'', 18° 53' 17.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-02)
Žila Ján, v oblasti Štiavnických Baní a Banskej Štiavnice sa v povrchových východoch takmer neprejavuje, pretože je dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu mesta Banská Štiavnica (východ v údolí pod blízkym cestným mostom je sanovaný miestnou komunikáciou). Na jej prítomnosť svedčia už len ojedinelé prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy), ako aj okoložilné tektonické prejavy a hydrotermálne premeny v horninových odkryvoch, nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule (odkryv v záreze štátnej cesty). V histórii baníctva mala žila Ján predovšetkým význam v okolí Zigmund, Maximilian a Anna šachty (nachádza sa v blízkosti tejto tabule), kde sa najmä v podpovrchových úrovniach ťažili vysokokvalitné zlatostrieborné rudy, a to od tejto tabule do vzdialenosti 1 200 m na sever a 700 m na juh . Jej smerná dĺžka je však 7 km, ale preskúmaná bola len v dĺžke 4 km. Žila sa postupne stala viac známou až v období razenia dedičných štôlní Kornberg a Svätotrojičná a jej preskúmanie a intenzívne dobývanie umožnili viaceré otvárkové a ťažobné šachty - Anna, Maximilian, Zigmund, Ján Baptista, Alžbeta, Michal a štôlne - Matej, Ondrej, Ján, Glanzenberg, Michal,. Z nich významnú, najmä otvárkovo odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Ján zohrali aj štôlne Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Preskúmanosť a dobývanie žily Ján dosiahli v 60. rokoch 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo na Ján žile ložiska Banská Štiavnica, definitívne ukončené. Žila Ján je v južnom banskom revíre vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch, v ryolitových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika a paleogénu. V centrálnom banskom revíre už len v andezitoch. Mineralizácia hlavnej žily Ján vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Maximilian, Zigmund) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 350 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Ján, v jej strednej časti (rozhranie južného a centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica) sa vetví na podložné vetvy - Gräfi žila, Podložná žila, Dvanásta žila, Markazitová žila a jedinú nadložnú vetvu - Východnú žilu. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu (obr. 216). Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 3 m . Žilná výplň Ján žily a jej vetiev je prevažne kremeň-karbonátová s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a v pripovrchových úrovniach so zvýšeným zastúpením zlata a sulfosolí striebra. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Ján žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" (6 - 30 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách aj tu dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,25 kg zlata a 5 kg striebra . Podľa novších údajov o kvalite ťažených rúd (20. stor.), smerom do hĺbky narastali obsahy olova, zinku a medi na sumárnu hodnotu 7 - 8 % v ťaženej rude a sumárny obsah zlata a striebra sa znížil na hodnotu 15 - 20g/t. Tento jav sa v geológii označuje ako „hĺbková zonálnosť zrudnenia“ vyskytujúca sa na polymetalických rudných ložiskách vo vulkanických oblastiach.
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461940, 18.912582 [48° 27' 42.98'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/7.
Kaplnka "Judášova zrada" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462025, 18.913053 [48° 27' 43.29'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Judášova zrada" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/8.
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462201, 18.913530 [48° 27' 43.92'', 18° 54' 48.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/9.
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461893, 18.913308 [48° 27' 42.81'', 18° 54' 47.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/10.
Kaplnka "Bičovanie Krista" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461984, 18.913437 [48° 27' 43.14'', 18° 54' 48.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Bičovanie Krista" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 5. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/11.
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (Ecce Homo)
GPS: 48.461720, 18.913506 [48° 27' 42.19'', 18° 54' 48.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Ecce Homo v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/12.
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461839, 18.913606 [48° 27' 42.62'', 18° 54' 48.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/13.
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461863, 18.913767 [48° 27' 42.71'', 18° 54' 49.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 7. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/14.
Kaplnka "Boží hrob" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461673, 18.914009 [48° 27' 42.02'', 18° 54' 50.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Boží hrob" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/15.
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461474, 18.913818 [48° 27' 41.31'', 18° 54' 49.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., (1.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/16.
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461620, 18.913660 [48° 27' 41.83'', 18° 54' 49.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., (2.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/17.
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461455, 18.913646 [48° 27' 41.24'', 18° 54' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., (3.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/18.
Kaplnka "Stretnutie Krista s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461599, 18.913445 [48° 27' 41.76'', 18° 54' 48.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Stretnutie Krista s P.M." r.k., (4.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/19.
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461209, 18.913831 [48° 27' 40.35'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., (5.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/20.
Kaplnka "Pieta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461443, 18.913274 [48° 27' 41.19'', 18° 54' 47.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pieta" r.k., (6.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/21.
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461567, 18.912568 [48° 27' 41.64'', 18° 54' 45.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., (7.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/22.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912100 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/23.
Oporný múr I. pod Horným kostolom
GPS: 48.461702, 18.913730 [48° 27' 42.13'', 18° 54' 49.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr I. pod Horným kostolom, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/24.
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol)
GPS: 48.461715, 18.912707 [48° 27' 42.17'', 18° 54' 45.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol), ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/25.
Lipová alej s historickou zeleňou
GPS: 48.461726, 18.909710 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 34.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Lipová alej s historickou zeleňou, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/26.
Špičkový tajch nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451449, 18.897420 [48° 27' 5.22'', 18° 53' 50.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
V súčasnosti už neexistujúce dva špičkové tajchy (vodné nádrže) menších rozmerov nad šachtou Žigmund a pri šachte Maximilián tvorili so známejším a dodnes existujúcim tajchom Klinger jeden vodohospodársky systém prepojený dômyselným systémom vodných jarkov (Lichner et al., 2005).
Voda z dnového výpustu tajchu Klinger bola vedená Žigmundským náhonným jarkom k rovnomennému tajchu nad šachtou Žigmund. Jeho dĺžka bola celkovo 1367 m. Jarok je pomerne stále dobre čitateľný v teréne. Úsek križujúci novú štátnu komunikáciu s premostením je dnes prerušený a úplne zanikol, zvyšná časť až po tajch nad šachtou Žigmund je v pomerne zachovalom stave. Podstatná časť vedie lesným porastom, miestami je vodný jarok poškodený ťažbou a pohybom lesných mechanizmov (čo sa v podmienkach štátnych aj mestských lesov deje ustavične), alebo je rozrušovaný prerastajúcou náletovou vegetáciou. V priestore na svahuSvätotrojičného vrchu zvažujúcom sa k šachte Žigmund boli tajchy dva. Jeden špičkový akumulačný a menší vyrovnávací, z ktorého bola voda priamo vedená na šachtu Žigmund. Od väčšieho tajchu nad šachtou Žigmund viedol vodný jarok vodu smerom do priestoru šachty Maximilián k rovnomennému tajchu – tzv. tajch pri šachte Maximilián. Východne od tajchu nad šachtou Žigmund, v tesnej blízkosti je jarok výrazne zarezaný do reliéfu a pokračuje približne 30 metrov, potom sa v teréne stráca. Približne 200 metrov sa v súčasnosti nachádza na súkromnom pozemku, ďalšia časť jeopäť prerušená novšou asfaltovou komunikáciou. Pod úrovňou tejto komunikácie je jarok niekoľkokrát výrazne prerušený násypmi, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou cesty. Časť vodného jarku prechádza popri šachte Anna, ktorá je zakreslená aj na historickej mape a ktorú môžeme aj dnes vidieť. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe miestnych komunikácií. Napríklad pri výstavbe cesty na Hornú Roveň sa nad jazerom Klinger aplanovali odvaly šachty Weiden. Rovnako sa tu pri výstavbe obchvatovej cesty z Banskej Štiavnici smerom na Levice likvidovali odvaly šachty Anna. Materiál z odvalov sa využil na výstavbu uvedených komunikácií. Celková dĺžka odvodného jarku od tajchu nad Žigmundšachtou po tajch pri Maximilián šachte bola 1583 metrov.
Časť tohto vodohospodárskeho systému je spojená vodnou štôlňou. Celková dĺžka je 290 metrov. Táto štôlňa bola doplňujúcim zdrojom vody z jarkov vedených od Štiavnických Baní pre potreby oboch tajchov, okrem Klingera, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške. Do dnešnej doby sa zachovala len jedna jej časť a to jej severné ústie smerom k Banskej Štiavnici. Druhú časť neďaleko šachty Maximilián dnes nie je možné v teréne identifikovať, keďže sa nachádzala na miestne umelého násypu vzniknutého z dôvodu výstavby mosta pre cestu 524 - Pod Svätotrojičným vrchom.
Tajch nad šachtou Žigmund
V súčasnej dobe je bez vody. Situovaný je pod vrcholom Svätotrojičného kopca priamo nad šachtou Žigmund. V teréne sa javí ako výrazná depresia, ktorá vznikla výstavbou zemitej hrádze. Približne 50 metrov západne sa v hustom krovinnom poraste nachádza malá akumulačná nádrž, z ktorej viedol jarok kolmo na vrstevnice priamo k šachte Žigmund, pre ktorej účely slúžil. Jeho dĺžka bola 120 metrov. Celá plocha bývalej vodnej nádrže je porastená trávnatou vegetáciou, na dne rastú výrazne vlhkomilné rastliny, ktoré indikujú prítomnosť najmä akumulovanej zrážkovej vody počas celého roka. Tajch mal obdĺžnikový tvar, pričom jeho rozmery dosahovali približne 42 x 21 metrov. Tajch nebol hlbší viac ako 4-5 metrov. Z uvedených rozmerov je možné predpokladať objem do 4000 m³.
Technické parametre tajchu nad Žigmundšachtou
Kóta koruny hrádze: 665,6 m n. m. Šírka koruny hrádze 3 metre Hĺbka: 4-5 metrovParkovisko pod Novým Zámkom
GPS: 48.456011, 18.894885 [48° 27' 21.64'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pod Novým Zámkom. Počas turistickej sezóny spoplatňované.
Bezplatné parkovisko
GPS: 48.457663, 18.902466 [48° 27' 27.59'', 18° 54' 8.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na tzv. starom ihrisku. Parkovanie je bezplatné.
Parkovisko pri Kalvárii [2]
GPS: 48.463805, 18.909147 [48° 27' 49.7'', 18° 54' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované cca 500 metrov od Dolného kostola.
Parkovisko pri Kalvárii [1]
GPS: 48.461743, 18.908863 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov komplexu Kalvárie, situované pri prvej kaplnke a zastavení.
Parkovacia plocha na Hájiku
GPS: 48.467351, 18.903505 [48° 28' 2.46'', 18° 54' 12.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pred vstupom do mesta v miestnej časti Hájik.
Parkovacia plocha pri Červenej Studni
GPS: 48.469183, 18.882498 [48° 28' 9.06'', 18° 52' 56.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri tajchu Červená Studňa. Na mieste začína niekoľko náučných chodníkov a cyklotrás.
Parkovisko
GPS: 48.458924, 18.897707 [48° 27' 32.13'', 18° 53' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platené parkovisko v blízkosti Botanickej záhrady a centra mesta.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451846, 18.887940 [48° 27' 6.65'', 18° 53' 16.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu v prírode.
Parkovisko pri banskom múzeu
GPS: 48.451482, 18.888866 [48° 27' 5.34'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri banskom múzeu pre osobné automobily a autobusy.
Parkovacia plocha pri Prachárni
GPS: 48.446137, 18.888479 [48° 26' 46.09'', 18° 53' 18.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Prachárni v miestnej časti Dolná Roveň.
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu
GPS: 48.473238, 18.913563 [48° 28' 23.66'', 18° 54' 48.83'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Belianskom tajchu s kapacitou cca 15 áut.
Parkovisko pri Vindšachte
GPS: 48.433631, 18.858748 [48° 26' 1.07'', 18° 51' 31.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko určené pre návštevníkov tajchu Vindšachta.
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu
GPS: 48.428134, 18.845480 [48° 25' 41.28'', 18° 50' 43.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha pri Richňavskom tajchu určená pre rekreantov v letnej sezóne.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.409989, 18.856704 [48° 24' 35.96'', 18° 51' 24.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Platene parkovisko počas letnej turistickej sezóny v blízkosti tajchu Počúvadlo.
Parkovisko pri Počúvadle
GPS: 48.405039, 18.856501 [48° 24' 18.14'', 18° 51' 23.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri tajchu Počúvadlo.
Parkovacia plocha Št. Bane
GPS: 48.439169, 18.864770 [48° 26' 21.01'', 18° 51' 53.17'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha sa nachádza pri ihrisku v obci Štiavnické Bane.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Parkovisko na kopci
GPS: 48.456918, 18.904253 [48° 27' 24.9'', 18° 54' 15.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri reštauračnom a ubytovacom zariadení - Penzióne na kopci.
Parkovisko
GPS: 48.461564, 18.902691 [48° 27' 41.63'', 18° 54' 9.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri internáte.
Odstavná plocha nad botanickou záhradou
GPS: 48.461094, 18.897289 [48° 27' 39.94'', 18° 53' 50.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha nad botanickou záhradou, situovaná cca 700 m od centra.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.454187, 18.918213 [48° 27' 15.07'', 18° 55' 5.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri nemocnici v Banskej Štiavnici.
Odstavná plocha
GPS: 48.454262, 18.903224 [48° 27' 15.34'', 18° 54' 11.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Odstavná plocha pred bývalou tabakovou továrňou v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pod kaštieľom
GPS: 48.422000, 18.941553 [48° 25' 19.2'', 18° 56' 29.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre návštevníkov kaštiela vo Sv. Antone. V turistickej sezóne je parkovisko spoplatnené.
Dolný Michalštôlniansky tajch
GPS: 48.465841, 18.898650 [48° 27' 57.03'', 18° 53' 55.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Pravdepodobne prvá zmienka o týchto tajchoch je z roku 1736. Obidve nádrže boli menších rozmerov a nachádzali sa tesne pri Michalštôlne, tvorili jeden systém a voda z vrchného jazera dopĺňala spodný tajch. Tak, ako mnohé ostatné nádrže, aj tieto slúžili na pohon stúp a potrebám banskej prevádzky. Horné jazero je zasypané materiálom z Novej Bane, je možné identifikovať len zvyšky telesa hrádze, samotná plocha jazera je ako už bolo spomenuté, zasypaná hlušinou. Odhadovaná dĺžka hrádze horného jazera bola niečo málo viac, ako 30 metrov. Bolo situované západne nad spodným tajchom, približne 15 metrov od spodného jazera. Spodná nádrž je napustená po svoju maximálnu hladinu. Dĺžka hrádze je približne 30 metrov, šírka do 3 metrov, výška na vzdušnej strane okolo 3 – 3, 5 metrov. Teleso hrádze spodnej nádrže je situované vo výške 650 m.n.m. Výpustný objekt sa na nej nenachádza. Je napájaná vodou z vrchnej časti, pravdepodobne sa jedná o priesak z vrchnej nádrže, resp. cez nasypanú haldu z vyššie položeného zdroja. Okolie je porastené Pálkou a rôznymi náletovými drevinami. Tesne pod hrádzou spodnej nádrže sú budovy skladu piva. Je možné predpokladať aj podľa absencie živočíšstva, že kvalita vody spodnej nádrže je v nevyhovujúcom stave. Je smutné, že celé okolie tejto lokality je v nevyhovujúcom stave, neudržiavané, so zvyškami materiálu po rôznej stavebnej činnosti a pod. Ide o potencionálne turisticky veľmi zaujímavú oblasť Banskej Štiavnice.
Parkovisko Križovatka
GPS: 48.45021, 18.90680 [48° 27' 0.76'', 18° 54' 24.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: základná škola, penzión, čerpacia stanica, autoservis, bankomat.
Horný Michalštôlniansky tajch – zaniknutý
GPS: 48.465766, 18.897841 [48° 27' 56.76'', 18° 53' 52.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Pravdepodobne prvá zmienka o týchto tajchoch je z roku 1736. Obidve nádrže boli menších rozmerov a nachádzali sa tesne pri Michalštôlne, tvorili jeden systém a voda z vrchného jazera dopĺňala spodný tajch. Tak, ako mnohé ostatné nádrže, aj tieto slúžili na pohon stúp a potrebám banskej prevádzky. Horné jazero je zasypané materiálom z Novej Bane, je možné identifikovať len zvyšky telesa hrádze, samotná plocha jazera je ako už bolo spomenuté, zasypaná hlušinou. Odhadovaná dĺžka hrádze horného jazera bola niečo málo viac, ako 30 metrov. Bolo situované západne nad spodným tajchom, približne 15 metrov od spodného jazera. Spodná nádrž je napustená po svoju maximálnu hladinu. Dĺžka hrádze je približne 30 metrov, šírka do 3 metrov, výška na vzdušnej strane okolo 3 – 3, 5 metrov. Teleso hrádze spodnej nádrže je situované vo výške 650 m.n.m. Výpustný objekt sa na nej nenachádza. Je napájaná vodou z vrchnej časti, pravdepodobne sa jedná o priesak z vrchnej nádrže, resp. cez nasypanú haldu z vyššie položeného zdroja. Okolie je porastené Pálkou a rôznymi náletovými drevinami. Tesne pod hrádzou spodnej nádrže sú budovy skladu piva. Je možné predpokladať aj podľa absencie živočíšstva, že kvalita vody spodnej nádrže je v nevyhovujúcom stave. Je smutné, že celé okolie tejto lokality je v nevyhovujúcom stave, neudržiavané, so zvyškami materiálu po rôznej stavebnej činnosti a pod. Ide o potencionálne turisticky veľmi zaujímavú oblasť Banskej Štiavnice.
Parkovisko J.Bottu
GPS: 48.46167, 18.89157 [48° 27' 42.01'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Tajch Rybník – zaniknutý
GPS: 48.445954, 18.913687 [48° 26' 45.43'', 18° 54' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Rybník bola menšia vodná nádrž, ktorá sa využívala na pohon úpravníckych zariadení, ako pomocný vodný zdroj Malej a Veľkej Kolpašskej vodnej nádrže a ako napovedá aj názov - k chovu rýb. Prvá zmienka pochádza z roku 1727. Zánik sa datuje v roku 1960.
Parkovisko Nám.sv.Trojice
GPS: 48.45985, 18.89248 [48° 27' 35.46'', 18° 53' 32.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
V blízkosti sa nachádza: kino, kostol, banka, penzión, základná škola. V sobotu popoludní, v nedeľu a sviatky je parkovanie BEZPLATNÉ.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
VN (Tajch) Rozgrund
GPS: 48.476824, 18.875589 [48° 28' 36.57'', 18° 52' 32.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Projekt vodnej nádrže vypracoval Samuel Mikovíni v roku 1741. Postavená bola v rokoch 1743 - 1744 pod jeho vedením. Náklady na výstavbu boli 34 588 zlatých a 41 grajciarov.
Hrádza bola zväčšovaná dvakrát, najprv v roku 1749 s nákladom 3 000 zlatých a v 2 polovici 18. storočia, kedy sa zväčšila o 1 siahu. Projekt na zvyšovanie hrádze vyhotovil Jozef Lill.
Plnenie vodnej nádrže Rozgrund bolo dômyselným spôsobom riešené z prevažnej časti z cudzieho povodia vybudovanými prívodnými jarkami.
Významným zdrojom povrchovej vody, ktorý zásoboval tajch Rozgrund vodou bol Teplý potok. Do Teplého potoka pritekala aj banská voda zo starej štôlne Roxner Ignác a voda zo zatopenej Ján Jozef šachty. Ďalší prítok do nádrže predstavujú banské vody zo štôlne Rafael a 2 prítoky z povrchových tokov. Okrem potokov a banských štôlní a šachiet dopravovali povrchovú vodu do vodnej nádrže Rozgrund aj 2 zberné jarky: Rozgrundský - západný zberný jarok a Schonlindenský - východný zberný jarok.
Od dnového výpustu (výpustná štôlňa) z vodnej nádrže Rozgrund, bol na dĺžke cca 100 m spoločný náhonný jarok pre Leopoldšachtovný aj Karolšachtovný jarok. Na rozdeľovacom objekte vo vzdialenosti 100 m od dnového výpustu, bolo možné vodu púšťať priamo do horného, alebo prepúšťať do spodného náhonného jarku.
V roku 1891 boli na vodnej nádrži Rozgrund realizované opravy, keď v rámci opráv sa vykonalo ubíjanie hrádze a údržba prevádzkových budov v hodnote 796 zlatých. O náklady na opravu sa podelili - Horná Bieber štôlňa, Spodné banské závody Ján Jozef Geramb, banské tažiarstvo Vindischleuten, obec Vyhne - Peserany, Karol Kachelman, banská spoločnosť štôlne Katarína a Ferdinand.
V rokoch 1985 - 1986 bol vykonaný inžinierskogeologický prieskum hrádzového telesa so zabudovaním pizometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd hrádzov a podložím.
V rokoch 1987 - 1989 bol vyčistený Schondlindenský jarok a sprístupených cca 20m štôlne dnového výpustu.
V roku 2004 sa pristúpilo k razeniu ostávajúcej časti štôlne vodnej nádrže Rozgrund a rekonštrukcii dnových výpustov. Neskôr do roku 2006 sa vykonala rozsiahla rekonštrukcia hrádzového telesa a výpustného systému doplnenie objektov na pozorovanie a meranie.
Voda z tajchu sa používala na pohon banských čerpacích a úpravárenských zariadení. Voda najskôr poháňala banské strojné zariadenia, najmä čerpacie stroje a následne ďalej vodu spolu s už aj vyčerpanými banskými vodami na vybudovaných viacerých spádoch vo Vyhnianskej doline poháňala ešte strojné úpravnícke zariadenia (stupy, splavy a pod.).
Pre plynulejšie zásobovanie vodou čerpacích zariadení v šachte Leopold bol na konci náhonného jarku vybudovaný menší tajšok (vodná nádrž malých rozmerov), ktorý sa nachádzal na vyvýšenom mieste vzhľadom k ohlubni šachty, čím sa dosiahla väčšia spádová výška a tým aj následne zvýšený výkon čerpadiel.
Po ukončení banskej činnosti v Rozgrunde, na Banskách a vo Vyhniach voda z vodnej nádrže Rozgrund slúžila taktiež aj pre potreby továrne Karola Kachelmana vo Vyhniach.
V súčastnosti slúži tajch na zásobovanie Banskej Štiavnice pitnou vodou. Využitie vodnej nádrže Rozgrund ako rezervoáru pitnej vody, bolo povolené v roku 1918 kedy v júni 1918 bola povolená výstavba Rozgrundského vodovodu a podľa údajov banského riaditeľstva z roku 1919 bolo povolené čerpať 60 000 m vody za rok po dobu 6 rokov.
V decembri roku 1927 vtedajšie Ministerstvo verejných prác v Bratislave vypracovalo odborný posudok v znení aby správa mesta vypísala verejnú súťaž na vyhodnotenie generálneho projektu na dodávanie vody z vodnej nádrže Rozgrund a ostatných prameňov, ako aj projektu na opravu existujúcej rozvodnej vodovodnej siete pre mesto Banská Štiavnica.
Až do vybudovania priehrady Meurad, vo Francúzsku v roku 1855, sa vodná nádrž Rozgrund pokladala za najodvážnejšiu zemitú vodnú nádrž na svete. Dokonca z hľadiska dnešných požiadaviek je mimoriadne progresívnou technickou stavbou ovzdušneného aj návodného svahu. Sklon na návodnej strane je 1:1,5 m a sklon na návzdušnej strane je 1:1,25 - 1:75.
Až do polovice 19. storočia patrilo nádrži Rozgrund tretie miesto vo výške hrádze medzi banskými nádržami postavenými v Európe. Druhé a prvé miesto obsadili Hrádze z okolia Banskej Štiavnice - vodná nádrž Veľká Richňava a Počúvadlo.
Dĺžka koruny hrádze - 125,00 m.
Šírka koruny hrádze - 6,0 m.
Výška hrádze - 30,20 m.
Objem vodnej nádrže
Stály objem - 87 247 m3
Zásobný objem - 445 192 m3
Retenčný objem - 43 281 m3
Celkový objem - 575 720 m3
Maximálna hĺbka - 22,3 m.
Nadmorská výška - 706,20 m. n. m.
Minimálna prevádzková hladina - 693,00 m. n. m.
Maximálna prevádzková hladina - 705,00 m. n. m.
Maximálna dovolená hladina - 705,80 m. n. m.
Bančianska VN (Hofferštôlniansky tajch)
GPS: 48.479370, 18.859034 [48° 28' 45.73'', 18° 51' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž - tajch Bansky ako technická pamiatka. Vznik tajchu sa predpokladá v 2. polovici 18. storočia. Tajch je po komplexnej rekonštrukcii. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3260/1.
Hoffeštôlniansky Tajch (Bančianska VN)
GPS: 48.479100, 18.859012 [48° 28' 44.76'', 18° 51' 32.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch vznikol v 2. polovici 18. storočia pre potreby Hofferštôlnianskeho ťažiarstva. V 19. storočí ťažiarstvo zaniklo a s nim zanikol aj pôvodný význam tajchu.
Slúži ako zdroj užitkovej vody pre obec Banky podľa, ktorej tajch aj získal svoje meno.
Dĺžka koruny hrádze - 78,0 m.
Šírka koruny hrádze - 1,2 m.
Výška hrádze - 7,15 m.
Objem vodnej nádrže - 20 000 m3 (1855).
Maximálna hĺbka - 9,4 m.
Nadmorská výška - 663,30 m. n. m.
Bankomat VÚB Drieňová
GPS: 48.453135, 18.916617 [48° 27' 11.29'', 18° 54' 59.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Tesco supermarket
Bratská 17
Banská Štiavnica
Evanjelická škola v Banskej Štiavnici – časť Banky
GPS: 48.481911, 18.860185 [48° 28' 54.88'', 18° 51' 36.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická škola s modlitebňou v miestnej časti Banky v strede banskej osady s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. st.,2. pol. 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11923/1.
Bankomat VÚB mesto
GPS: 48.458724, 18.893087 [48° 27' 31.41'', 18° 53' 35.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Pobočka VÚB, a.s.
Radničné námestie 15
Banská Štiavnica
Zvonica v miestnej časti Banky
GPS: 48.482017, 18.860955 [48° 28' 55.26'', 18° 51' 39.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaná zvonica v miestnej časti Banky na návrší, SV od Evanjelickej školy s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 1-priestorový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11924/1.
Všeobecná úverová banka
GPS: 48.458724, 18.893087 [48° 27' 31.41'', 18° 53' 35.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 123 000
Web: http://www.vub.sk/kontakt/pobocky/detail-pobocky.html?pk=7934075906031724
Kontakt:
Pobočka VÚB, a.s.
Radničné námestie 15
Banská Štiavnica
E-mail: banska_stiavnica@vub.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Beliansky tajch (Belianska VN)
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Tajch vznikol pred rokom 1747. V druhej polovici 18. storočia i v 19. storočí slúžil tajch, spoločne s Halčianskym tajchom na pohon stúp v Kozelníckej doline.
Dĺžka koruny hrádze - 130 m.
Šírka koruny hrádze - 9 m.
Výška hrádze - 19 m.
Objem vodnej nádrže - 146 000 m3 (1855).
Maximálna hĺbka - 18 m.
Nadmorská výška - 556,75 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 1 700 m.
Objekt č. 1 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.458232, 18.896137 [48° 27' 29.64'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1755 až 1757, následne v 19. a 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2517/1.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457463, 18.899275 [48° 27' 26.87'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dedičná štôlňa s portálom je technickou pamiatkou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez bližšieho datovania vzniku. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2609/1. Slúži ako múzejná podzemná banícka expozícia Slovenského banského múzea.
Kamenný podstavec pomníka Andreja Kmeťa
GPS: 48.458258, 18.895836 [48° 27' 29.73'', 18° 53' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník so sochou Andreja Kmeťa na kamennom štvorbokom podstavci v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom výtvarného stvárnenia podstavca je moderný sloh. Pôdorys podstavca je štvorcový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/1.
Socha Andreja Sládkoviča
GPS: 48.458248, 18.895844 [48° 27' 29.69'', 18° 53' 45.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha botanika a kňaza Andreja Sládkoviča (1841 – 1908) pred vstupom do bývalého kat. gymnázia v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom je moderný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/2.
Objekt č. 2-3 na ul. Kammerhofská (Kammerhof)
GPS: 48.457828, 18.896217 [48° 27' 28.18'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Administratívna budova bývalej Baníckej akadémie s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1550 a 1650. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/8. Je sídlom Slovenského banského múzea.
Objekt č. 4 na ul. Kammerhofská (Othmahrov dom)
GPS: 48.457759, 18.896767 [48° 27' 27.93'', 18° 53' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1758. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2547/1.
Objekt č. 7 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.457887, 18.897092 [48° 27' 28.39'', 18° 53' 49.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3317/1.
Objekt č. 8 na ul. Kammerhofská (Buchbinterov dom)
GPS: 48.457606, 18.897454 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 50.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2546/1.
Objekt č. 9 na ul. Kammerhofská (Glaussmannov dom)
GPS: 48.457814, 18.897465 [48° 27' 28.13'', 18° 53' 50.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18.st.,19.st.,1960. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3318/1.
Objekt č. 13 na ul. Kammerhofská (Gruberov dom)
GPS: 48.457529, 18.898183 [48° 27' 27.1'', 18° 53' 53.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2513/1.
Dom č. 15. na ul Kammerhofská (Gunischov, Peticov dom)
GPS: 48.457690, 18.898350 [48° 27' 27.68'', 18° 53' 54.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1807. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1950 a 1980 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3319/1.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 17 na ul. Kammerhofská (Lanniho dom)
GPS: 48.457676, 18.898859 [48° 27' 27.63'', 18° 53' 55.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1915. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3320/1.
Dom č. 18 na ul. Kammerhofská (Gerberov dom, Kechelmann)
GPS: 48.457466, 18.898667 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 55.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 50. rokov 19. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2545/1.
Dom č. 21 na ul. Kammerhofská (Schultzov dom)
GPS: 48.457627, 18.899555 [48° 27' 27.46'', 18° 53' 58.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1910 až 1920 a 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3321/1.
Dom č. 25 na ul. Kammerhofská (Fessov, De Addov dom)
GPS: 48.457545, 18.899734 [48° 27' 27.16'', 18° 53' 59.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Ostatná rekonštrukcia prebehla v roku 2005. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2516/1. V objekte sídli Hlavný banský úrad Slovenskej republiky.
Dom č. 26 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457213, 18.900236 [48° 27' 25.97'', 18° 54' 0.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Dom č. 27 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457094, 18.900013 [48° 27' 25.54'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Súsošie Panna Mária, Kristus – Pieta
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3377/1. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Dom č. 31 na ul. Kammerhofská (Pražovňa)
GPS: 48.457184, 18.900738 [48° 27' 25.86'', 18° 54' 2.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt je technická pamiatka – sklad, pražovňa v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3322/1.
Objekt č. 7 na ul. J. Palárika (r.k. fara)
GPS: 48.458213, 18.897552 [48° 27' 29.57'', 18° 53' 51.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2508/1.
Objekt č. 3 na ul. J. Palárika
GPS: 48.458012, 18.897953 [48° 27' 28.84'', 18° 53' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do polovice 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11181/1.
Objekt č. 1 na ul. J. Palárika (Matulayov dom, Hotel Salamander)
GPS: 48.457773, 18.898127 [48° 27' 27.98'', 18° 53' 53.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3348/1.
Parkovisko H. Nemce
GPS: 48.284343, 18.987497 [48° 17' 3.63'', 18° 59' 14.99'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti predajne Coop Jednota.
Objekt č. 2 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456636, 18.900883 [48° 27' 23.89'', 18° 54' 3.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1949 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3357/1. V roku 2014 objekt prechádzal rekonštukciou.
Parkovisko pri stanici
GPS: 48.515882, 19.004536 [48° 30' 57.18'', 19° 0' 16.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri železničnej stanici v Kozelníku.
Objekt č. 3 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456339, 18.901352 [48° 27' 22.82'', 18° 54' 4.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 19. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3358/1.
Parkovisko pri motoreste
GPS: 48.522106, 19.004898 [48° 31' 19.58'', 19° 0' 17.63'']
Obec: Kozelník
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri motoreste Adavil v Kozelníku.
Objekt č. 5 na ul. Remeselnícka (Remeselnícky dom)
GPS: 48.456153, 18.901668 [48° 27' 22.15'', 18° 54' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.18.st.,19.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10961/1.
Objekt č. 11 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.455787, 18.902038 [48° 27' 20.83'', 18° 54' 7.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11903/1.
Parkovisko
GPS: 48.168536, 18.878095 [48° 10' 6.73'', 18° 52' 41.14'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v Dudinciach.
Parkovisko pri hoteli Prameň
GPS: 48.171046, 18.880273 [48° 10' 15.77'', 18° 52' 48.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre hostí ubytovacieho zariadenia Prameň.
Objekt č. 11-12 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456873, 18.902102 [48° 27' 24.74'', 18° 54' 7.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom (bývalá výrobňa bryndze) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/1.
Parkovacia plocha pri cintoríne
GPS: 48.263363, 18.905880 [48° 15' 48.11'', 18° 54' 21.17'']
Obec: Ladzany
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha s kapacitou cca 10 automobilov v obci Ladzany.
Parkovacia plocha
GPS: 48.229595, 18.867489 [48° 13' 46.54'', 18° 52' 2.96'']
Obec: Lišov
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovacia plocha v obci Lišov.
Objekt č. 14-20 na ul. Mládežnícka (Bretschneiderova továreň)
GPS: 48.456574, 18.902172 [48° 27' 23.67'', 18° 54' 7.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalj továrne na obuv v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1895. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1919. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2- a 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11274/1.
Parkovacia plocha
GPS: 48.274327, 18.947185 [48° 16' 27.58'', 18° 56' 49.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Menšia parkovacia plocha v katastri obce Sebechleby.
Parkovisko
GPS: 48.458518, 18.891176 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 28.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Spoplatnená parkovacia plocha na ulici A. Sládkoviča.
Parkovisko
GPS: 48.458006, 18.896357 [48° 27' 28.82'', 18° 53' 46.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Kammerhofskej. Plocha je spoplatnená.
Parkovisko pri Dužine
GPS: 48.449336, 18.910246 [48° 26' 57.61'', 18° 54' 36.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri OC Dužina a predajni Lidl.
Parkovisko pri Tescu
GPS: 48.453304, 18.916629 [48° 27' 11.89'', 18° 54' 59.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pri Tescu. V blízkosti bankomat VÚB a nemocnica.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453419, 18.917262 [48° 27' 12.31'', 18° 55' 2.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti nemocnice v Banskej Štiavnici.
Parkovisko pri nemocnici
GPS: 48.453675, 18.918112 [48° 27' 13.23'', 18° 55' 5.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko na Bratskej ulici v Banskej Štiavnici.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.455538, 18.914731 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Vion.
Parkovisko na čerpacej stanici
GPS: 48.441697, 18.914824 [48° 26' 30.11'', 18° 54' 53.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko pre krátkodobé parkovanie pri čerpacej stanici Slovnaft.
Parkovisko
GPS: 48.445202, 18.910293 [48° 26' 42.73'', 18° 54' 37.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Parkovisko, parkovacia plocha
Parkovisko v blízkosti šachty František.
Tajch pri šachte Matej
GPS: 48.441931, 18.891105 [48° 26' 30.95'', 18° 53' 27.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Táto malá vodná nádrž je situovaná v časti Štefultov. V súčasnej dobe je jej bývalá plocha zarastená predovšetkým krovinami ale v okolitom prostredí je stále ľahko identifikovateľná. Blízke okolie je tvorené drevinami stromovitého vzrastu. Išlo o menšiu nádrž, rozmermi cca 50 m x 7 m. Odhadovaná hĺbka bola 3 – 3,5 metra.
Bankomat SLSP Billa
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Billa
Križovatka
Banská Štiavnica
Bankomat SLSP mesto
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Obchodné miesto SLSP
Radničné námestie 14
Banská Štiavnica
Slovenská sporiteľňa
GPS: 48.449988, 18.907243 [48° 26' 59.96'', 18° 54' 26.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 111 888
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/410/BIS/banska_stiavnica_radnicne_nam_14_om/
Kontakt:
Obchodné miesto Slovenská sporiteľňa
Radničné námestie 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Objekt č. 5 na ul. Dolná (Fizélyho dom)
GPS: 48.456700, 18.901394 [48° 27' 24.12'', 18° 54' 5.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. až 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 18.,po 1803,2/2 19.s.-z.20,1961,1983. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 4-traktový a 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3323/1.
Bankomat PRIMA Banka
GPS: 48.457806, 18.897344 [48° 27' 28.1'', 18° 53' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.primabanka.sk/pobocky-a-bankomaty/banska-stiavnica/kammerhofska-8/pobocka
Pobočka PRIMA banka
Kammerhofská 8
Banská Štiavnica
PRIMA Banka
GPS: 48.457806, 18.897344 [48° 27' 28.1'', 18° 53' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 700 007; 041/5111 111, e-mail: info@primabanka.sk
Web: https://www.primabanka.sk/pobocky-a-bankomaty/banska-stiavnica/kammerhofska-8/pobocka
Kontakt:
Pobočka PRIMA Banka Kammerhofska 8, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok 8:00 - 16:00 - obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa - zatvorené
Objekt č. 6 na ul. Dolná (Cestársky dom)
GPS: 48.456552, 18.901664 [48° 27' 23.59'', 18° 54' 5.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2514/1.
Bankomat ČSOB
GPS: 48.455629, 18.902556 [48° 27' 20.26'', 18° 54' 9.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.csob.sk/kontakty/pobocky-a-bankomaty?displayType=5&search=Bansk%C3%A1+%C5%A0tiavnica
Bankomat
Robotnícka 1
Banská Štiavnica
Objekt č. 8/A na ul. Dolná
GPS: 48.456330, 18.902524 [48° 27' 22.79'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom s kamennou pivnickou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11828/1.
Objekt č. 11 na ul. Dolná
GPS: 48.455539, 18.902874 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 10.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10783/1.
Objekt č. 12 na ul. Dolná
GPS: 48.455313, 18.903022 [48° 27' 19.13'', 18° 54' 10.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10739/1.
Objekt č. 14 na ul. Dolná
GPS: 48.455090, 18.903148 [48° 27' 18.32'', 18° 54' 11.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 3-traktový + 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10784/1.
Objekt č. 15 na ul. Dolná
GPS: 48.454798, 18.903288 [48° 27' 17.27'', 18° 54' 11.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do Pol.18.st.19./20.st. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 1-2-3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10785/1.
Objekt č. 18 na ul. Dolná (tzv. Schindlerka)
GPS: 48.454298, 18.903597 [48° 27' 15.47'', 18° 54' 12.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická budova textilnej továrne (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový a 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10786/1.
Štôlňa Svätotrojičná
GPS: 48.452522, 18.903700 [48° 27' 9.08'', 18° 54' 13.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Technický objekt - portál Svätotrojičnej dedičnej štôlne v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1549. Výraznejšou zmenou objekt prešiel v roku 1825. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2611/1.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.452618, 18.904467 [48° 27' 9.42'', 18° 54' 16.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostolík (kaplnka) sv. Alžbety, r.k. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1574 a 1894 – 1895. Prevládajúcim slohom je novogotický. Dispozične je objekt 1-loďový.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2488/1.
Bankomat POŠTOVÁ BANKA
GPS: 48.457125, 18.90061 [48° 27' 25.65'', 18° 54' 2.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Banky, bankomaty
Web: https://www.postovabanka.sk/obchodne-miesta/detail/?id=21326
Pošta
Kammerhofská 30
Banská Štiavnica
Bankomat VÚB
GPS: 48.169263, 18.884489 [48° 10' 9.35'', 18° 53' 4.16'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Web: http://www.vub.sk/kontakt/bankomaty/detail-bankomatu.html?pk=7934075906032462
Pobočka VÚB, a.s.
Okružná 142
962 71 Dudince
Všeobecná úverová banka
GPS: 48.169263, 18.884489 [48° 10' 9.35'', 18° 53' 4.16'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 123 000
Web: http://www.vub.sk/kontakt/pobocky/detail-pobocky.html?pk=7934075906031732
Kontakt:
Pobočka VÚB, a.s.
Okružná 142
962 71 Dudince
E-mail: dudince@vub.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obdeňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Bankomat SLSP
GPS: 48.169871, 18.884189 [48° 10' 11.54'', 18° 53' 3.08'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/6673/BIS/om_dudince/
Obchodné miesto SLSP, a.s.
Okružná 131
960 42 Dudince
Slovenská sporiteľňa
GPS: 48.169875, 18.884186 [48° 10' 11.55'', 18° 53' 3.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Banky, bankomaty
Kontakt: 0850 111 888
Web: http://www.slsp.sk/obchodne-miesta-a-bankomaty/400/BIS/dudince_okruzna_131_om/
Kontakt:
Obchodné miesto SLSP, a.s.
Okružná 131
962 71 Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok
8:00 - 16:00 obedňajšia prestávka 12:00 - 13:00
Sobota - Nedeľa
zatvorené
Východ žily Bieber a Wolf
GPS: 48.444919, 18.869039 [48° 26' 41.71'', 18° 52' 8.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-01)
Žily Bieber a Wolf, vychádzajú na povrch v oblasti Štiavnických Baní i na miestach mimo intravilánu obce, kde na existenciu ich východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom okolí. Smerom na sever (priestor šácht Babtista Eisenseil, Abrahám, Krížova) môžeme i napriek intenzívnej rekultivácii terénu sledovať bansko-povrchovú aktivitu z dávnej minulosti, kde k žile Bieber v jej podloží sa od severu pripojila žila Terézia a tá, smerom na juh tvorí už len jej významnejšiu podložnú vetvu, z ktorej zase odbieha odžilok Pavol. Rovnako možno vnímať aj okolie významného križovania Bieber a Wolf žily (v priestore tejto tabule), alebo aj východy ďaľších, veľmi početných podložných, nadložných a protisklonných vetiev a odžilkov (v širšom južnom okolí), z ktorých mnohé na povrch ani nevychádzajú. Sú známe len z banských prác a smerom k povrchu úplne vykliňujú (zanikajú). Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším ale aj k najdlhším žilným štruktúram. Je pozoruhudne členitá na viac, alebo menej významných podložných a nadložných vetiev. V oblasti Štiavnických Baní je najmohutnejšou , najkomplikovanejšou, ale aj intenzívne dobývanou žilou. Rovnako, ako aj žila Špitaler, mohla byť žila Bieber dobývaná v oblasti Štiavnických Baní ojedinele už aj pred našim letopočtom (intravilán obce, Farárová hôrka, Horná Roveň), avšak je pravdepodobnejšie, že začala byť intenzívnejšie dobývaná až od prelomu 12. a 13. storočia, čomu nasvedčuje skutočnosť rovnomenného názvu Bieber dedičnej štôlne, razenej aj kôli tejto žile. V oblasti Štiavnických Baní je žila Bieber vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hraste s amplitúdou poklesu okolo 150 m, v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov, andezitových porfýrov, menej kremenno-dioritových porfýrov a tiež na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu. Žila Bieber sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Wolf žila, Pavol žila, Terézia žila, Olovená žila, Kuchajda žily , Veterník žila, Anton žila , Východná žila, Podložná žila, Maximilián žila a v nadloží - Wolf žila, Nadložná žila, Podložná žila, Zvislá žila, Krížne žily, Vorsinken žila, Krídla žila, Benjamin žila, František žila, Michal žila, Skärgeth žila, Roška žila, Florian žila, Ján Baptista žila, Jozef žila. Okrem toho sú v nadloží známe aj významnejšie protisklonné žily - Bohatá strieborná žila, Protisklonné žily č.1 až č. 3, a Jozef - Anton žila. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu a v niektorých jej častiach so žilníkmi sú známe mocnosti až do 40 m. Žilná výplň Bieber žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, "ryolitická" - mäkká, karbonátová, hlinastá, ktorá obsahuje cinopel (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom), galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, ale len v severnej časti žily. V juhozápadnej časti sa vyskytovali výlučne len zlato-strieborné rudy. Na juh od šachty Königseg nemala žilná štruktúra Bieber už ekonomický význam, hoci jej smerný rozsah bol sledovaný až po obec Dekýš. Mineralizácia hlavnej žily Bieber vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Bieber známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Baptista Eisenseil, Abrahám, Krížova, Kadavi, Wolf, Ferdinand, Maximilian, Stará, Cigainer, Litgen, Kristína, Piarg (Sigliesberg), Königseg, Karol, Leopold a štôlne - Fuchs, Denná, Vodná, Vetracia, Félix,). Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Bieber zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Mocnosť ťažených rud v štruktúrnom systéme Bieber žily sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m . Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané", (6 - 65 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru dosahoval aj tu 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili "protisklonné žily" a "Wolf žila". Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Veľmi typickým príkladom takéhoto tvrdenia môže byť "križovanie" Wolf žily (velmi plocho uloženej) s pravdepodobne mladšími žilami Bieber a Špitaler. Žila Wolf, ktorá je považovaná za podložný "odžilok" hlavnej žily Špitaler, prechádza aj do podložia žily Bieber. Pozoruhodná je jej priečna orientácia, plochosť uloženia 300-400, mocnosť 1,5-3 m a vysoké obsahy zlato-striebra v tmavokremenitej rudnej výplni.
Objekt č. 1 na ul. Tabaková (Tabaková továreň)
GPS: 48.453773, 18.902700 [48° 27' 13.58'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt bývalej Tabakovaj továrne ako technická pamiatka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1969. Prevládajúcim slohom je neskoro klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2534/1.
Objekt č. 5 na ul. Spojná
GPS: 48.455455, 18.901676 [48° 27' 19.64'', 18° 54' 6.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. tretiny 19.st. a do 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/1.
Hospodársky objekt (č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455214, 18.901593 [48° 27' 18.77'', 18° 54' 5.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je nepravidelný. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/2.
Ohradný múr (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455438, 18.901794 [48° 27' 19.58'', 18° 54' 6.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ohradný múr pri objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/3.
Rumpálová studňa (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455445, 18.901365 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 4.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná rumpálová studňa objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Podorys objektu je v tvare štvorca. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/4.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Prameň s pitnou vodou
GPS: 48.461857, 18.990018 [48° 27' 42.69'', 18° 59' 24.06'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Zachytený prameň pitnej vody vytekajúci z malého betónového záchytného objektu vedľa lesnej cesty.
Sixova stráň
GPS: 48.378002, 19.014283 [48° 22' 40.81'', 19° 0' 51.42'']
Obec: Žibritov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prístup: Tento zaujímavý prírodný úkaz nájdeme v JV časti Štiavnických vrchov, niekoľko kilometrov za Krupinou. Nachádza sa na plochom temene rovnomenného vrchu. Z Krupiny sa na Sixovu stráň dostaneme po ceste 3. triedy smerom na Žibritov, keď asi 400 m za odbočkou na Šváb odbočíme v mieste, kde začína cesta klesať do údolia, vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa po 1,5 km (cca 20 minút chôdze) dostaneme na Sixovu stráň. Lokalita, žiaľ, nie je v teréne výraznejšie označená a nájsť ju je pre necvičené oko pomerne náročné.
Sixova stráň je opustený andezitový lom, v ktorom bola stĺpovitá päťboká odlučnosť horniny obnažená práve vďaka tejto ľudskej aktivite. Po ukončení ťažby sa horninová stena zachovala pomerne nepoškodené (to je najvýraznejší rozdiel Sixovej stráne voči lokalite Štangarígel, kde došlo k vypreparovaniu päťbokých andezitových stĺpov prirodzenou eróziou). Sixova stráň bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor roku 1985 (výmera 0,83 ha). Ukážky podobnej stĺpovitej odlučnosti v lome Ficberg nad mestom Krupina boli podstatne tenšie a už dávno zmizli pri ťažbe dlažobných kociek.
Opis: Lokalita je fragmentom pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov, podobne ako Štangarígel. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov. Tvorí päť a šesťboké stĺpy, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny. Na dne lomu sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.
Ďalšie zaujímavosti v okolí: Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.
Lokalita Sixova stráň predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu. Prístup k tejto peknej lokalite bol pomerne orientačne náročný, pretože sem neviedla žiadna značkovaná turistická trasa. To však už neplatí, aj túto prírodnú pamiatku je možné navštíviť po značkovanom chodníku žltobielej farby.
Turistické značenie – náučný chodník začína pri ceste z Krupiny do Žibritova asi 300 metrov od odbočky na samotu Šváb (táto je označená peknou drevenou tabuľou). Pokračujeme stúpajúc až k miestu, kde hlavná cesta na krátkom úseku klesá a tu nájdeme začiatok značkovaného chodníka. Začiatok chodníka – vlastne lesnej cesty je označený bežným stĺpom so strieškou – podobne ako mnohé ďalšie turistické značky. Trasa nie je dlhá – asi jeden a pol kilometra, pričom hoci pretína viacero lesných ciest, netreba sa obávať a treba pokročovať stále priamo bez odbočenia.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Dajka kremito-dioritového porfýru
GPS: 48.476493, 18.907731 [48° 28' 35.37'', 18° 54' 27.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-08)
V opustenom lome v blízkosti Jergyštôlne (Juraj štôlňa) je odkryté intruzívne teleso kremito-dioritového porfýru prenikajúce cez spodnú stratovulkanickú stavbu v podobe dajky. Dajka je súčasťou intruzívneho komplexu Banisko (názov je odvodený od typovej lokality pri obci Banisko). Intruzívny komplex zahŕňa okrem dajok tiež formy ložného typu, silly a lakolity. K bližšiemu objasneniu terminológie a spôsobu vzniku intruzívnych telies odkazujem na úvodnú časť.
Mechanizmus intruzívneho procesu kremito-dioritových porfýrov.
Denudačným zrezom boli v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste odkryté ložné ako aj dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov. V centrálnej časti hrasti prevládajú ložné intrúzie v podobe sillov a lakolitov ktoré prenikajú pri rozhraní medzi vulkanickým komplexom a horninami podložia ako aj v rámci spodnej stratovulkanickej stavby. Ložné intrúzie s plochou niekoľko km2 dosahujú hrúbku až 100 m. Vyznačujú sa zrnitým vývojom základnej hmoty. Zrnitosť základnej hmoty je výraznejšia s narastajúcou hĺbkou umiestnenia intrúzií.
Dajky vystupujú ako individuálne telesá, častejšie však tvoria dajkové roje. Šírka dajok kolíše od niekoľko metrov do 100 m, dĺžka od niekoľko desiatok metrov do 1,5 km. Jednotlivé dajky a dajkové roje sú orientované prednostne v smere SSV-JJZ V menšej miere v smere S-J až SSZ-JJV. Úklon dajok je prevažne v smere od centrálneho bloku. Dajky v niektorých prípadoch prenikajú ložnými intrúziami čo poukazuje na ich relatívne mladší vek vzhľadom k telesám ložných intrúzií. Vznik dajok a ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov spadá do obdobia formovania kaldery (Konečný 1970) a spája sa s poklesmi odlúčených podpovrchových blokov do vrchných úrovní magmatického rezervoáru. Pri odlúčení a poklese bloku vzniká nad jeho vrchným okrajom volný priestor, ktorý následne vyplní vystupujúca magma. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniká teleso ložného typu – sill alebo lakolit. Naproti tomu magma vystupujúca po zlomoch pri okrajoch centrálneho bloku tuhne a kryštalizuje v podobe dajok.
Dajka kremito dioritového porfýru v lome pri Jergištolni – zloženie a textúry.
Hornina je hruboporfyrická, tmavozelenej farby (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 4-6 mm, amfibol do 5-6 mm, biotit do 4-5 mm. Ojedinelé sú zrná kremeňa. Základná hmota je zložená z nepravidelných (allotriomorfných) drobných zŕn kremeňa a draselných živcov ktoré prevládajú nad zrnami plagioklasu, amfibolu a biotitu. Tmavé výrastlice a zrná v základnej hmote sú sčasti chloritizované, živce sú sericitizované. Odlučnosť je hrubobloková až hrubostĺpcová , orientovaná zhruba kolmo na priebeh dajkového telesa. Stĺpcová odlučnosť tohoto typu vzniká pri chladnutí a kryštalizácii magmatického telesa. V dôsledku zmenšovania objemu telesa pri jeho kryštalizácii dochádza k vnútorným napätiami, ktoré sa vyrovnávajú vznikom siete pravidelných puklín vymedzujúcich jednotlivé stĺpce – vzniká stĺpcová odlučnosť. Orientovaná stĺpcová odlučnosť je kolmá na okraje chladnutia dajkového telesa (kolmo na steny pri okraji dajok).
Celková dĺžka dajky dosahuje dĺžku 1,5 km pri maximálnej šírke do 120 m.
Opustený lom v doline Jergištolňe
GPS: 48.476634, 18.907341 [48° 28' 35.88'', 18° 54' 26.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-07)
BAZÁLNE SÚVRSTVIE SPODNEJ STRATOVULKANICKEJ STAVBY
Bazálne súvrstvie je obnažené denudačným zrezom na viacerých miestach v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste v blízkosti styku hornín vulkanického komplexu s podložím. V tomto prípade sa nachádza bazálne súvrstvie v blízkosti sedimentov paleogénu, ktoré tvoria jeho bezprostredné podložie. Sedimenty paleogénu predstavujú nesúvislé denudačné zvyšky uložené v depresiách na povrchu mezozoických hornín a tieto sú uložené na starších horninách kryštalinika. Bazálne súvrstvie tvorené brekciami, konglomerátmi a pieskovcami je uložené na sedimentoch paleogénu tak aj na starších horninách kryštalinika a paleozoika. V nadloží bazálneho súvrstvia sú uložené horniny štiavnického stratovulkánu tvorené v tejto oblasti striedaním lávových prúdov s vulkanoklastickými horninami. V tejto oblasti sú to epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Stratovulkanický komplex je prenikaný dajkami kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko.
Zloženie bazálneho súvrstvia.
Bazálne súvrstvie v menšom opustenom lome reprezentuje poloha zlepencov a pieskovcov postihnutá intenzívnou hydrotermálnou premenou – propylitizáciou. Táto premena silne zastiera pôvodný charakter sedimentárnej horniny. Sedimentárna hornina je touto premenou silne spevnená až homogenizovaná a pôvodný klastický charakter je takmer nezreteľný. Pri pozornejšom skúmaní je však možné rozoznať jednotlivé úlomky často silne zaoblené až charakteru drobných konglomerátov. Prevláda opracovaný andezitový materiál (obliaky s priemerom 2-5 cm) tvorené pyroxenickým a amfibolicko-pyroxenickým andezitom. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj obliaky hornín podložia (horniny kryštalinika, mezozoika a paleogénu). Základná hmota (matrix), ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je stredno až hrubozrnná účinkom propylitizácie silne spevnená. Pôvodná textúra klastickej horniny je propylitizáciou do značnej miery zotrená. Bazálne súvrstvie tvorené drobnými konglomerátmi a pieskovcami poukazuje na sedimenty riečneho – fluviálneho typu. Ďalšie odkryvy bazálneho súvrstvia vystupujú východne od Sklených Teplíc (dolina Kamenná v severovýchodnej časti hráste), kde je súvrstvie zastúpené propylitizovanými pieskovcami s polohami drobných zlepencov a tufizitovými brekciami. Odkryvy podobnej litológie sú aj v centrálnej časti hráste v Richňavskej doline pri Zlatne. V juhozápadnej časti hráste v blízkosti výstupu podložia na povrch (východne od obce Uhliská) bazálne súvrstvie reprezentuje poloha epiklastických vulkanických pieskovcov uložených v riečno-jazernom prostredí. Banskými prácami v oblasti Banskej Štiavnice boli na báze vulkanického komplexu tiež zistené jemnozrnné sedimenty s polohami lignitov.
Rekonštrukcia paleoprostredia v období pred vznikom spodnej stratovulkanickej stavby štiavnického stratovulkánu.
V oblasti Jergištôlne a Sklených Teplíc bolo prostredie v ktorom sa ukladali prevažne riečne sedimenty (týmto územím pretekala rieka). Sedimenty s polohami lignitov zistené banskými prácami pod Banskou Štiavnicou poukazujú na močiarno-jazerné prostredie, ktoré sa tu vyvíjalo v období spodného bádenu. Nie je možné vylúčiť, že močiarno-jazerné prostredie bolo s touto riekou spojené. Sedimenty v okolí Uhlísk na báze vulkanického komplexu svedčia podobne o existencii jazerného prostredia v tejto oblasti. Uvedené poznatky umožňujú niektoré závery o povahe paleoprostredia v období bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu. V severnej časti Štiavnických vrchov bol v tomto čase evidentne členitý horský reliéf, ktorý v smere na juh prechádzal do rovinatejšieho terénu. Riečne toky smerujúce na juh napájali systém prietočných jazier a močiarov, prípadne vyúsťovali na pobreží do morského prostredia, ktoré v období bádenu zaplavovalo južné časti nášho územia.
Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie
GPS: 48.47828, 18.9019 [48° 28' 41.81'', 18° 54' 6.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štianvica (Objekt: 2G-1-06)
Zastávka: 3/01
Sedimenty paleogénu na tejto lokalite sú súčasťou horninového komplexu spolu s horninami paleozoika a mezozoika, ktorý tvorí podložie neovulkanických hornín štiavnického stratovulkánu.
Rozšírenie paleogénnych sedimentov v podloží stredoslovenských Neovulkanitov:
Paleogénne sedimenty v podloží stredoslovenských neovulkanitov sú rozšírené nesúvislé, tvoria len denudačné zvyšky pôvodne rozsiahlejších sedimentárnych súvrství uložených morskými transgresiami (záplavami) v oblasti stredného Slovenska v období paleogénu. Relatívne v súvislejšom a väčšom rozsahu sa tieto sedimenty zachovali v podloží neovulkanitov v severnej časti v priestore medzi Banskou Bystricou a Handlovou, kde sčasti vystupujú na povrch pri východnom a západnom okraji Kremnických vrchov a východne od Handlovej. Ich prítomnosť v podloží neovulkanitov v oblasti Krupinskej planiny a v severnej časti Pliešovskej kotliny (v oblasti Ostrej Lúky) bola zistená hlbokými vrtmi GK-4 a GK-8.
Paleogénne sedimenty v centrálnej časti Štiavnických vrchov.
V oblasti hodrušsko-štiavnickej hrasti sedimenty paleogénu sú zachované len útržkovité a nesúvislé. Denudačné zvyšky sedimentov vystupujú pri západnom okraji Vyhní, v oblasti chrbtu Ostružia (k. 601) východne od Vyhní, v doline Handerlová jv. od Sklenných Teplíc a na tejto lokalite pri Jergištôlni.
Litológia paleogénnych sedimentov.
Sedimenty paleogénu v povrchovom odkryve v bočnej dolinke severne od Jergištolne tvoria drobné až hrubé zlepence a pieskovce. Prevládajú obliaky mezozoických karbonátových hornín (vápence a dolomity, zriedkavejšie sú prítomné obliaky kremencov a kryštalinika. Základná hmota, ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je piesčitejšia až piesčito-ílovitá, hnedá až načervenalá, prípadne sivozelená. Pieskovce tvoria vložky až polohy v zlepencovom súvrství. Pri Vyhniach sú prítomné vápnitejšie vrstvy s faunou numulitov. Konglomerátové súvrstvie predstavuje bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku.
Paleogénne sedimenty v Štiavnických vrchoch boli uložené počas morskej transgresie.
Vrstevný sled paleogénnych sedimentov je výsledkom postupnej transgresie mora na predtým vynorené územie. Postupnosť transgresie mora je príčinou toho, že jednotlivé faciálne vývoje nie sú na celom území Slovenska súveké. V dôsledku erózie sa v oblasti štiavnických vrchov zachovala len časť vrstvového sledu, najmä bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku v podobe zlepencov, brekcií a pieskovcov.
Morské transgresie na území južného Slovenska v období neogénu.
V nasledujúcom období počas spodného neogénu postupovali na území Slovenska morské záplavy, ktoré uložili mocnejšie súvrstvie sedimentov v oblasti Ipeľskej kotliny a sčasti v južnej časti Krupinskej planiny. V obmedzenom rozsahu sú neogénne sedimenty zistené aj v okolí Handlovej. Naproti tomu v centrálnej časti Štiavnických vrchov a v širšej oblasti Banskej Štiavnice, sedimenty staršieho neogénu nie sú prítomné. S tohoto je možné usúdiť, že táto oblasť bola v období spodného neogénu mimo dosah morských záplav alebo sedimenty sa tu uložili a boli následne v dôsledku celkového výzdvihu tejto oblasti denudáciou odstránené. Denudácia postihla aj staršie paleogénne sedimenty (zostali z nich len zvyšky). V severozápadnej časti hrasti v hodrušskej oblasti došlo po ich odstránení až k obnaženiu podložných mezozoicko-paleozoických hornín vrátane hornín veporického kryštalinika. Sedimenty paleogénu sa zachovali len v obmedzenom rozsahu pri Vyhniach a v doline Handerlovej (juhovýchodne od Sklených Teplíc). V období spodného bádenu bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu v centrálnej časti Štiavnických vrchov boli ukladané sedimenty v riečnom a močiarno-jazernom prostredí. V južnej časti Štiavnických vrchov v tomto čase prebiehali extrúzie granatických andezitov. Južná časť nášho územia v období spodného bádenu bola zaplavená novou morskou transgresiou, ktorá postúpila do priestoru dnešných južných okrajov Štiavnických vrchov.
Kremito-dioritový porfýr, dajka
GPS: 48.477989, 18.902525 [48° 28' 40.76'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-05)
V opustenom lome severne od Jergištôlne je odkryté teleso kremito-dioritového porfýru. Hornina je tmavozelená (propylitizovaná) hruboporfyrická. Výrastlice tvorí plagioklas 2-3 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit 2-5 mm. Tmavé výrastlice sú premenené, chloritizované. V dôsledku intenzívnej premeny a zvetrávania sa hornina rozpadá. Lokálne je pozorovaná silicifikácia. V pravej časti silne zasuteného a zahlineného lomu sú náznaky subhorizontálnej stĺpcovej odlučnosti, ktoré poukazujú na okrajové časti dajkového telesa.
Séčiho jazierko
GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.
Mezozoikum, vápence, dolomity
GPS: 48.4784, 18.89837 [48° 28' 42.24'', 18° 53' 54.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-04)
Na konci trasy náučno-turistického chodníka sa opäť stretávame s horninami predvulkanického podložia v podobe mezozoických kremencov a kremitých bridlíc spodného triasu. Horniny predvulkanického podložia vychádzajú na povrch v čiastkovom vyzdvihnutom bloku (šobovský blok) vo východnej časti hrasti.
Podložie štiavnického stratovulkánu.
Po sformovaní hodrušsko-štiavnickej hrasti v podobe asymetrického bloku s úklonom k juhovýchodu nasledovalo obdobie intenzívnej denudácie jej vrcholových častí. Postupne boli z jej vrcholovej oblasti odstránené horniny sarmatského vulkanizmu, ktoré tvorili vrchnú stratovulkanickú stavbu, vrátane horninovej výplne kaldery. Denudácia zasiahla až do stredných a nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby (vo východnej štiavnickej časti hrasti. V dôsledku asymetrického výzdvihu, ktorý bol intenzívnejší v západnej (hodrušskej) časti hrásti, erózia tu odstránila aj spodnú stratovulkanickú stavbu a v rozsiahlej miere obnažila paleozoicko-mezozoické horniny predvulkanického podložia. Výskumnými prácami v tejto oblasti sa potvrdila pomerne zložitá stavba horninových komplexov tohoto predvulkanického podložia.
Intruzívne teleso dioritu
GPS: 48.4782, 18.89515 [48° 28' 41.52'', 18° 53' 42.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-05)
Subvulkanické intruzívne telesá reprezentujú tu časť magmy, ktorá po výstupe z magmatického rezervoáru nachádzajúceho sa hlboko pod vulkánom (5-15 km) nedosiahla povrch ale umiestnila sa v prostredí hornín v jeho podloží využívajúc pritom priaznivé litologické rozhrania medzi horninami. V tomto prostredí magma utuhla a kryštalizovala v podobe intruzívnych telies. Subvulkanické intrúzie vznikajú pod vulkánmi často v značnej hĺbke. V prípade súčasných vulkánov sú skryté pod ich stavbou. K obnaženiu intrúzií na povrchu dochádza výnimočne a to až po dlhom období (často až po miliónoch rokov) kedy erozívny zrez, odstráni povrchovú vulkanickú stavbu a odkryje podpovrchovú intravulkanickú úroveň, prípadne až subvulkanickú úroveň. Výnimočný prípad nastal v prípade štiavnického stratovulkánu a to v dôsledku výzdvihu hrásťového bloku v oblasti centrálnej vulkanickej zóny v závere vulkanickej činnosti. Intruzívne teleso dioritového zloženia sa nachádza na našej zastávke.
Odkryv pyroxenického andezitu
GPS: 48.48278, 18.8997 [48° 28' 58.01'', 18° 53' 58.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-04)
V záreze poľnej cesty odbočujúcej vľavo cez roklinu je odkryv v dĺžke cca 7 m a výške 1-2 m. Hornina je drobno až stredno porfyrická. Tmavozelená (propylitizovaná). Odlučnosť je bloková podľa plôch 120SE/70; 280NW/50; 60EN/55 (smery sklonov). Andezit je silne propylitizovaný a tektonicky postihnutý. Vyššie v smere poľnej cesty ku kóte 712 pokračujú plošné odkryvy premenených andezitov so striedaním pásiem intenzívnej a menej intenzívnej hydrotermálnej premeny (propylitizácie).
Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny
GPS: 48.48034, 18.90017 [48° 28' 49.22'', 18° 54' 0.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-03)
Skôr než začnete vystupovať poľnou cestou do sedla pod Širokým vrchnom, dovoľte niekoľko informácií o geologickej stavbe v tejto časti hodrušsko-štiavnickej hrasti. V nadloží bazálneho súvrstvia je uložený stratovulkanický komplex spodnej stavby budovaný prevahou lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a pyroxenických andezitov (posledné sú častejšie vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby). Lávové prúdy sa striedajú so zriedkavejšími polohami vulkanoklastických hornín v podobe brekcií-konglomerátov a pieskovcov. V pokročilejšom období vývoja spodnej stavby sa v jej centrálnej zóne umiestnili početné ložné intrúzie andezitových porfýrov v podobe sillov a lakolitov. V predmetom území je to najmä teleso pyroxenického andezitového porfýru bohatého na augit, umiestnené vo vyššej úrovni stratovulkanickej stavby. V mladšom období v štádiu vývoja kaldery bola spodná stavba poklesnutá v podobe kalderového bloku a preniknutá početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov (zastávka č.1 a bod LGS 2G-2-05) a ložnými intrúziami. Horniny spodnej stavby boli v tomto období intenzívne hydrotermálne premenené – propylitizované.
V záverečnom štádiu vývoja (5. etapa) kedy došlo k výzdvihu centrálneho bloku a sformovaniu hodrušsko-štiavnickej hraste boli horniny spodnej stavby podrobené tlakom a drveniu, najmä pozdĺž zlomov rozčleňujúcich hrasť na systém dielčích čiastkových segmentov. Zlomy smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli využité pri výstupe hydrotermálnych roztokov a vzniku rudných žíl. Hydrotermálnymi procesmi boli horniny v bezprostrednom okolí rudných žíl postihnuté intenzívnymi premenami okoložilného typu. Nasledujúcou denudáciou došlo k odstráneniu hornín kalderovej výplne a mladších komplexov sarmatského veku. Podstatne sa znížila aj hrúbka spodnej stavby a v extrémnejšie vysunutých blokoch erózia odhalila horniny predvulkanického podložia vrátane dioritovej intrúzie (východne od Šobova a v doline Jergišolne ). Procesy hydrotermálnych premien ako aj ich produkty sú detailnejšie rozoberané v prípade lokalít Svätotrojičného náučného chodníka ŠB-02. Na tomto mieste uvedieme len skrátený výklad.
Propylitizácia – premena hornín.
Horniny v oblasti bansko-štiavnického rudného poľa sa vyznačujú nazelenalým až modrozeleným sfarbením. To bol aj dôvod prečo už v období stredoveku bol v baníckej praxi pre ich označenie zaužívaný termín „grünstein“ (zelený kameň). Po rozpoznaní ich vulkanickej povahy bol ich názov geológmi 18. storočia rozšírený na „grünstein trachyt“ (vtedajší trachyt odpovedá dnešnému andezitu). F. Richthofen, významný bádateľ 18. storočia počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici použil pre uvedené horniny bansko-štiavnického rudného poľa termín „propylit“. Horniny ním označené ako propylity považoval za produkt erupcií magiem bohatých na vodu (priblížil sa tým k chápaniu úlohy vody v hydrotermálnych procesoch). Hoci sa neskôr ukázalo, že „propylity“ sú výsledkom mladších procesov nasledujúcich až po vzniku horniny (u nás sa o uvedený poznatok zaslúžil najmä prof. M. Kuthan) termíny „propylit“ a „propylitizácia“ vošli v medzinárodnú známosť a sú dnes v celosvetovom merítku používané pre označenie určitého druhu hydrotermálnej premeny hornín. Pod propylitizáciou dnes rozumieme pôsobenie mierne kyslých fluid (plynných a kvapalných) nasýtených CO2 a H2S na vulkanické horniny pri zvýšených teplotách. V horninách pritom dochádza k čiastočnému až úplnému rozkladu tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) s obsahom Fe zložky. Táto zložka je využitá pri tvorbe sekundárnych minerálov skupiny chloritov (odtiaľ hornina nadobúda zelené sfarbenie). Uvedená premena je sprevádzaná albitizáciou plagioklasov a vznikom ďalších sekundárnych minerálov ako sú epidot, minerály skupiny karbonátov, pyrit, sekundárny kremeň a ďalšie.
Okoložilné premeny.V priebehu tvorby rudných žíl rudonosné fluida okrem rudnej zložky obsahujú tiež H2S, CO2, SO2, ClF. Tieto roztoky pôsobili na okolné horniny a výsledkom sú pásma hydrotermálnych premien sprevádzajúcich rudné žily. Tieto premeny v bansko-štiavnickom regióne opísal J. Forgáč (1966), ktorý rozlíšil premeny typu adularizácie (draselná metasomatóza so vznikom draselných živcov - adulárov), argilitizácie (vznik minerálov ílovej skupiny illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikácie (agregáty zŕn kremeňa). Nové skupiny minerálov (sekundárne minerály) nahrádzajú pôvodné horninotvorné minerály, výrastlice plagioklasov, pyroxénov, amfibolu a biotitu, tak aj minerály vznikajúce v štádiu propylitizácie. Zóny okoložilných premien sa vyznačujú svetlými farebnými odtieňmi (sivobiela, žltá, okrová) a v minulosti boli dôležitým kritériom pri vyhľadávaní rudných žíl bansko-štiavnického rudného poľa.
Horniny spodnej stavby, intrúzie a hydrotermálne premeny na trase chodníka BŠ-01.
V priebehu výstupu poľnou cestou do sedla od Širokým vrchom po trase chodníka sa budete stretať s horninami spodnej stratovulkanickej stavby preniknutej početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov. Horniny spodnej stavby reprezentujú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity a andezitové porfýry. Tieto horniny sú drobnoporfyrické (výrastlice plagioklasov a pyroxénov sú do 1-2 mm), tmavozelené, propylitizované. Andezitové porfýry, ktoré predstavujú ložné intrúzie sú jemnozrnnejšie.
Dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov, ktoré prenikajú cez spodnú stavbu poznáte ľahko, sú to horniny hruboporfyrické (plagioklas, amfibol a biotit dosahujú 4-5 mm), zvetrávaním nadobúdajú svetlozelené odtiene.
Pásma intenzívnych premien s prejavmi argilitizácie so vznikom ílových minerálov (illit, kaolinit, montmorillonit), sa vyznačujú svetlým okrovým až žltobielym sfarbením.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3
Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov
GPS: 48.48509, 18.89519 [48° 29' 6.32'', 18° 53' 42.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-0-01)
Z vrcholu južne pod Studeným vrchnom sa pred Vami otvára panoramatický výhľad na juhovýchodnú časť Štiavnických vrchov. Horský reliéf v popredí panoramatického výhľadu je súčasťou východného okraja hodrušsko-štiavnickej hrasti – rozsiahleho bloku vyzdvihnutého v oblasti kaldery v záverečnom štádiu vývoja štiavnického stratovulkánu. Hlbokým erozívnym zrezom bola v tejto časti hraste odstránená kalderová výplň, vrátane vrchnej stratovulkanickej stavby, pričom došlo k odkrytiu nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. V extrémne vysunutom čiastkovom bloku na svahu Malého Šobova (k. 836) denudačný zrez odhalil horniny predvulkanického podložia tvorené mezozoickými horninami v podobe spodnotriasových kremencov a strednotriasových vápencov a dolomitov. Horniny paleogénu vystupujúce v doline Jergištôlne (zastávka č.3) nie sú z tohoto pohľadu viditeľné. Spodnú stratovulkanickú stavbu bádenského veku (v popredí panorámy) uloženú na horninách predvulkanického podložia tvoria lávové prúdy pyroxenického a amfibolicko-pyroxenických andezitov, striedané občas polohami vulkanoklastických hornín. Epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty vystupujú na svahoch a v oblasti plochého vrcholu Širokého vrchu (k. 777) v ľavej časti panorámy.
V pokročilejšom období vývoja bádenského stratovulkánu prenikali v jeho centrálnej časti cez spodnú stavbu početné ložné intrúzie andezitových porfýrov. Jedno s týchto telies – pyroxenický andezitový porfýr (typ Tanád) tvorí oblasť vrcholku kde sa nachádzate, ako aj svahy v ľavej a pravej časti v popredí panorámy. Do záverečného štádia vývoja 1. etapy patrí aj vznik subvulkanického intruzívneho komplexu granodioritu a dioritu umiestneného v prostredí hornín predvulkanického podložia. Dioritové teleso je odkryté vo vyšších úrovniach svahu pod Malým Šobovom (k. 836).
Predzvesťou vývoja kaldery v dôsledku prvých poklesových pohybov bol vznik depresie vo vrcholovej časti vulkánu s jazerným prostredím (2. etapa). Výsledkom sedimentácie v tomto prostredí sú polohy ílovcov a siltovcov s vložkami lignitov (červenostudnianske súvrstvie) vystupujúce v odkryvoch pod vrchom Kalvária (stredná časť panorámy). Nasledujúce mohutné erupcie popolovo-pemzových tufov, efúzie a extrúzie láv biotiticko-amfibolických andezitov zaplňovali priestor klesajúcej kaldery v hrúbke 350-500 m. Horniny vo výplni kaldery (studenská formácia) sa nachádzajú v rámci panoramatického výhľadu vľavo od Kalvárie v oblasti depresie a budujú tiež horské hrebene s vrcholmi Anderloch (k. 810) – Skalka (k. 882) – Tri kamene (k. 834) – Strela (k. 840) – Marcička (k. 738). Výplň kaldery je z vonkajšej strany voči spodnej stratovulkanickej stavbe obmedzená kalderovým zlomom (úsek medzi Sv. Antonom a Anderlochom).
Do obdobia vývoja kaldery spadajú tiež ložné intrúzie a dajky kremenno-dioritových porfýrov, ktoré prenikali v podpovrchovej úrovni cez horniny klesajúceho kalderového bloku. Tieto intrúzie sú odkryté v oblasti brekcie s kótou 836 (Malý Šobov) a jeho východného svahu. Mocná ložná intrúzia biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (typu Paradajs), ktorá sa umiestnila pri báze kaldery, vystupuje v oblasti Šobova (k. 888) a hrebeňa s kótou 851 v pravej časti panorámy. Vrchnú stratovulkanickú stavbu sarmatského veku reprezentujú zvyšky lávových prúdov uložené na spodnej stratovulkanickej stavbe za kalderovým zlomom pokrývajúce vrcholy Breziny (k. 716), Jabloňový vrch (k. 738), k. 711, Káčerky (k. 670), Sásky vrch (k. 712).
Zlomy a zlomové zóny prevažne smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli v záverečnom štádiu jej formovania využité pri tvorbe polymetalických a drahokovových rudných žíl. Tieto rudné žily prenikajú cez spodnú stratovulkanickú stavbu a staršie horniny podložia v pravej časti panorámy (žila Mária Emphagnis, žily Terézia a Bieber).
Morfologicky výrazný vrch Kalvária (k. 749) v strednej časti panorámy tvorí sčasti odkrytý bazaltový nek, ktorý predstavuje prívod k povrchovému bazaltovému vulkánu odstráneného nasledujúcou denudáciou. Vek bazaltového telesa určený radiometrickou metódou je 7,3 milióna rokov, čo odpovedá obdobiu panónu. V pozadí na horizonte sa črtajú siluety vulkanických pohorí Poľany a Javoria prechádzajúce do plochého reliéfu Krupinskej planiny.
Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru
GPS: 48.4846, 18.89107 [48° 29' 4.56'', 18° 53' 27.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-02)
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity).
A – Procesy vzniku ložných intrúzií
V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru. Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2).
B – Pozícia vo vulkanickej stavbe
Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs).
C – Charakteristické znaky
Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby.
Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu.
Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia.
Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti. Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.
Propylitizovaný andezitový porfýr
GPS: 48.48307, 18.88519 [48° 28' 59.05'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-03)
Na východnom svahu Ambrózka (k. 794) náučný chodník BŠ-01 prechádza opäť cez oblasť spodnej stratovulkanickej stavby reprezentovanej v tejto časti pyroxenickým andezitovým porfýrom. Spodná stavba je v tejto časti prestúpená viacerými pásmami hydrotermálnych premien charakterizovaných argilitizáciou (s tvorbou ílových minerálov illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikáciou (prekremenenie). Premeny tohoto typu súvisia so vznikom rudných žíl.
Andezitový porfýr je miestami silne tektonicky drvený s pásmami tektonických brekcií.
V dôsledku propylitizácie nadobúda hornina tmavozelené až svetlozelené sfarbenie. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas do 1-2 mm a pyroxény do 1-2 mm sčasti až úplne chloritizované. Spodná stratovulkanická stavba vrátane pyroxenického andezitového porfýru je zo západu utínaná zlomom, podľa ktorého sa tektonicky stýka s dioritovou intrúziou vystupujúcou vo vysunutom bloku čiastkovej hrasti. Trasa náučného chodníka pokračuje k ďalšej zastávke č.7 s dioritovou intrúziou na severnom úbočí masívu Šobova – Haviarky k. 884. Oblasť vrcholu Šobova a Haviarky je budovaná ložnou intrúziou andezitového porfýru typu Paradajs.
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.48034, 18.89069 [48° 28' 49.22'', 18° 53' 26.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia. Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí. Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám. Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Taviareň (Dolná huta)
GPS: 48.437138, 18.922322 [48° 26' 13.7'', 18° 55' 20.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova taviarne Dolnej huty ako technická pamiatka mimo zónu mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú podľa tohto zdroja datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2731/1.
Malá Goldfusská vodná nádrž (tajch)
GPS: 48.471781, 18.916530 [48° 28' 18.41'', 18° 54' 59.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Teraz už neexistujúca Goldfusská vodná nádrž bola postavená pre rokom 1770 ako posilňujúci zdroj vody pod Belianskym tajchom. Mala posilniť hlavne prívod vody na pohon stúp v Belianskej doline. Nachádzal sa na ľavej strane cesty do Banskej Belej pod terajším odkaliskom Sedem žien. Tak ako Beliansky tajch slúžil pre potreby stúp, mlynov a huty v Banskej Belej. V súčasnosti je zanedbaná, je zarastená po korunu hrádze, rovnako ako aj jej okolie. Malá Goldfusská nádrž je národná kultúrna pamiatka na území, ktoré je zapísané na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Veľká Goldfusská vodná nádrž (tajch)
GPS: 48.473317, 18.922758 [48° 28' 23.94'', 18° 55' 21.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
Dnes už zaniknutá vodná nádrž (tajch) Veľká Goldfusská vznikla v druhej polovici 18. storočia podobne ako Malá Goldfusská nádrž na posilnenie Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Belianskej a Kozelníckej doline. V súčasnosti už neexistuje. Na jej mieste bola v čase prevádzky úpravne na Novej šachte retenčná nádrž do ktorej vtekala voda z odkaliska Sedem žien, pred jej úpavou v čističke odpadových vôd (v objekte bývalej ČOV je dnes píla). Po ukončení banskej činnosti po r. 1993 bola retenčná nádrž zlikvidovaná a terén v rámci rekultivácie odkaliska upravený.
Východ žily Špitaler v centre mesta
GPS: 48.459388, 18.893683 [48° 27' 33.8'', 18° 53' 37.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler vychádza na povrch v centre mesta Banská Štiavnica práve tu, kde sa nachádzame, v blízkosti Kostola sv. Kataríny postaveného v r. 1443 – 1491 (slovenský kostol od r. 1658). Podľa historických údajov východy žily Špitaler nielen na Glanzenbergu (jv. časť vrchu Staré mesto, 793 m n. m.), ale aj tu, v údolí potoka Štiavnica, sa začali povrchovo dobývať už pred naším letopočtom (Kelti, neskôr galskí Kotíni). V 12. storočí (1141 – 1162) pozvaní nemeckí kolonisti našli na týchto miestach už slovenskú osadu s názvom Štiavnica. Bola najvýznamnejšia z okolitých baníckych osád. Prevzali jej názov v podobe „Schemnitz“. V priebehu druhej polovice 12. storočia prebudovali osadu na veľké a významné mesto „Schebnyzbana“ (spojenie s osadami na Glanzenbergu a na východoch žily Špitaler a Grüner), ktoré malo už okolo roku 1230 dva veľké trojloďové románske chrámy.
V dôsledku nástupu nových technológií v dobývaní rúd a ich spracúvaní východy žily Špitaler na týchto miestach smerujúce do severného a južného svahu údolia potoka Štiavnice boli predmetom intenzívneho podpovrchového a hlbinného dobývania až do 14. – 15. storočia. V týchto miestach centra mesta neexistovala v tých časoch súvislá mestská zástavba. Tento priestor slúžil na ťažbu a spracúvanie rúd, a to nielen zo žily Špitaler, ale aj zo žíl Bieber a Terézia. Komplexná zástavba centra mesta na základe veľkolepého projektu so spoločnými základmi začala vznikať až v priebehu 15. storočia.
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Prejavy povrchovej ťažby z dávnej minulosti sú známe na viacerých miestach východu žily na povrch. V centre mesta Banská Štiavnica sú pomerne dobre zachované v severnom svahu údolia potoka Štiavnica (súkromné pozemky) a vedú súvisle až do oblasti najväčších dobývok na Glanzenbergu. V severnom svahu je východ žily Špitaler druhotne zmenený na výraznú depresiu (povrchové vyťaženie rúd z východu žily). Súvisle ju sprevádzajú mohutné prekremenené skalné bralá (andezit) v jej podloží. V južnom svahu sú úplne sanované hustou mestskou zástavbou.
Žila Špitaler v centre mesta sa dobývala od povrchu nepochybne viacerými slednými štôlňami smerujúcimi do oboch strán údolia. Väčšina z nich sa dodnes nezachovala, ale príkladom môže byť štôlňa Michal (nový obzor) v priestore budovy Bergerichtu. Pri postupnom prenikaní ťažby do hĺbky (pod úroveň údolia) veľký význam v centre mesta mala šikmá šachta Kaufhaus vyhĺbená po úklone žily (miesto pred bankou je vyznačené v dlažbe) a dedičná štôlňa Glanzenberg. Z ďalšieho systému otvárkových a ťažobných banských diel, ktoré umožnili dobývať žilu Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica čoraz hlbšie a hlbšie, treba spomenúť šachty Michal (stará a nová), Gregor, Ján, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, Bartolomej a Michal (dopravná). Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (cisára Františka Lotrinského) a Voznická dedičná štôlňa (cisára Jozefa II.)
Žila Špitaler je v priestore centra mesta Banská Štiavnica vyvinutá v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov. Má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ. Aj tu je priemerná hrúbka žily 1,5 m. Mineralizácia vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Žila Špitaler sa smerom na sever a juh od centra mesta vetví na podložnú a nadložnú vetvu. Vrtmi overený hĺbkový dosah zrudnenia v rudnom stĺpe Michal je okolo 700 m po úroveň –100 m n. m.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas prestavby už existujúcich dvoch gotických dómov z 15. storočia na „waldbürgerovský dom ťažiara Fritza von Friedenlieb“ (dnes Štátny ústredný banský archív) na prelome 16. a 17. storočia sa odkryl východ žily Špitaler (najskôr nevyťažené piliere). Zo ziskov z vydobytej bohatej rudy sa zaplatili náklady na jeho výstavbu.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna). V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily Špitaler pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Terézia na Hornej Rovni
GPS: 48.451242, 18.874827 [48° 27' 4.47'', 18° 52' 29.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (2MŽ-1-07)
Žila Terézia v oblasti Banskej Štiavnice veľmi výrazne vychádza na povrch najmä na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve v priestore historickej šachty Terézia.
Žila Terézia patrí po žilách Špitaler a Bieber k najdlhším (6,5 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj ona sa musela dobývať už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť pod Tanádom a Paradajsom). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne v blízkosti najstarších povrchových dobývok už aj niektoré osady (Horná Roveň).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. V okolí jednej z najstarších šácht, šachty Terézia (845 m n. m.) (obr. 14ž) dobývanie dosiahlo do roku 1650 úroveň krátkej štôlne Klinger (706 m n. m.) a neskôr úroveň dedičnej štôlne Bieber (594 m n. m.). Do roku 1840 dobývanie dosiahlo úroveň Svätotrojičnej štôlne (555 m n. m.) a v roku 1909 sa dobývanie nad týmto obzorom skončilo.
Postup dobývania v smernom a hĺbkovom rozsahu umožnili ďalšie otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Baptista Eisenseil, Pavol, Weiden, Amália, Mohr, Alžbeta, Michal, Nová, Ferdinand (slepá) – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), 1., 2. a 3. obzor šachty Terézia, Gregor, Rozália, Šmintorín (Schmidterin), Matej, Cecília, Dolná Bärentatzen, Schabab, Valašská, Horná Juraj a Ján Baptista. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali štôlne – dedičná Michal, dedičná Bieber, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František), dedičná Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Preskúmanosť a dobývanie žily Terézia zaznamenali v 20. storočí veľký rozvoj. V oblasti rudného stĺpa Michal sa dosiahla hĺbková úroveň 100 m n. m. (II. hĺbkový obzor). Tu sa banská činnosť na žile Terézia, ako posledná na ložisku Banská Štiavnica, v rokoch 1994 – 1995 definitívne skončila.
Žila Terézia patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k značne rozvetveným rudným žilám (obr. 15ž). Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa významnejšie žilné vetvy – Nadložná, 1. a 3. Podložná, Himber, Pavol a Olovená. Významné je aj jej „spojenie“ so žilou Bieber v južnom priestore šachty Terézia a následné zaniknutie prostredníctvom vzniku štruktúr „konského chvosta“.
Hlavná žila Terézia má severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východ. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesového charakteru.
Priemerná hrúbka hlavnej žily Terézia je 1,5 m a Nadložná žila dosahuje hrúbku 4,5 m. Mineralizácia žily Terézia vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Piarg, Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je 600 – 700 m (po úroveň 100 m n. m.).
Žila Terézia je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) a v prostredí dioritu a hornín podložia.
Rudná výplň žily Terézia bola v podpovrchových úrovniach južnej a severnej časti ložiska odlišná. Predpokladá sa, že Au-Ag zóna bola v severnej časti (na rozdiel od južnej) erodovaná (odstránená zvetrávaním terénu). V južnej časti (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd, ktoré však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala práve na žilnej štruktúre Terézia. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Terézia môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit, akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie rôzne sfarbený kremeň (ametyst) (obr. 11ž), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt (obr. 20ž) , rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit, sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (v závislosti rôznych podmienok vzniku).
V roku 1986 rudy vo všetkých dostupných častiach žily Terézia pri jej hrúbke 1,2 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 1,1 – 1,9 %, Zn 1,8 – 3,0 %, Cu 0,2 – 0,3 %, Ag 10,4 – 14,6 g/t, Au 0,20 – 0,28 g/t.
Minerálny prameň v šachte František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html
Prameň minerálnej vody vyviera na šachte František v úrovni IV. obzoru v juhozápadnej časti Štiavnického rudného obvodu. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 48 - 48,5oC. Minerálna - termálna voda sa nevyužíva.
Minerálny prameň Kyslá
GPS: 48.17487, 18.8428 [48° 10' 29.53'', 18° 50' 34.08'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza západne od obce Hontianske Moravce, cca 1,5 km juhovýchodne od kóty 157,6; vľavo od poľnej cesty. Bol zachytený v roku 1962 kopanou studňou, vystuženou betónovými skružami. Je povrchovo veľmi znečistený. V budúcnosti predstavenstvo obce uvažuje o zvedení prameňa bližšie k prístupovej ceste a vybudovaní prelivovej vázy. Voda sa môže využívať na pitné účely.
Studňa s minerálnou vodu v obci
GPS: 48.170862, 18.879920 [48° 10' 15.1'', 18° 52' 47.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html
Prameň minerálnej vody sa nachádza priamo v obci pred vežičkou. Bol zachytený kopanou studňou. Je zakrytý betónovým krytom. Prameň postupne strácal na výdatnosti, až zanikol.
Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3
GPS: 48.166645, 18.875544 [48° 9' 59.92'', 18° 52' 31.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpeľov, v krytej nádrži. Voda z vrtu je odvádzaná do akumulačných nádrží, stadiaľ sa rozvádza do bazénov v kúpeľoch a do pitnej vázy. Vrt S – 3 predstavuje jediný zdroj pre kúpele Dudince. Voda sa používa na kúpeľné a rehabilitačné účely.
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Vrt minerálnej vody Mier S-5
GPS: 48.166623, 18.875748 [48° 9' 59.84'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html
Vrt S – 5 (ZV – 72) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre pokles hladiny vody a veľmi malú výdatnosť sa vrt nevyužíva. Bol zlikvidovaný tamponážou.
Vrt minerálnej vody S-5/A
GPS: 48.166571, 18.875748 [48° 9' 59.66'', 18° 52' 32.69'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html
Vrt sa nachádzal v areáli kúpeľov, v tesnej blízkosti starého vrtu S – 5 (ZV – 72). V súčasnosti sa nevyužíva, ale slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-1
GPS: 48.166724, 18.874450 [48° 10' 0.21'', 18° 52' 28.02'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska, cca 10 m juhozápadne od bazéna. Zatiaľ je nevyužívaný, slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Vrt minerálnej vody HVD-2
GPS: 48.167249, 18.875088 [48° 10' 2.1'', 18° 52' 30.32'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html
Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska cca 30 m severozápadne od bazéna. V súčasnosti je vrt uzavretý. Slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Prameň Banky
GPS: 48.48049, 18.85919 [48° 28' 49.76'', 18° 51' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Banky
655 m n.m.
rúrka, výdatný
Podparadajský prameň
GPS: 48.46103, 18.88408 [48° 27' 39.71'', 18° 53' 2.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
717 m n.m.
upravený prameň pri posledných domoch Ulice pod Paradajsom
Piargská brána - cintorín
GPS: 48.45522, 18.89258 [48° 27' 18.79'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
650 m n.m.
vodný zdroj na mestskom cintoríne
Veľký Kolpašský tajch - studnička I.
GPS: 48.45192, 18.97617 [48° 27' 6.91'', 18° 58' 34.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Veľký Kolpašský tajch - studnička II.
GPS: 48.45187, 18.97944 [48° 27' 6.73'', 18° 58' 45.98'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň pod Tatárskou lúkou
GPS: 48.4063, 18.86777 [48° 24' 22.68'', 18° 52' 3.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
878 m n.m.
Studnička na chodníku na Sitno, pod Tatárskou lúkou.
Starohorská studňa
GPS: 48.28194, 18.91317 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 47.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Starohorská studňa
295 m n. m.
kohútik s pitnou vodou na parkovisku pred kostolíkom
Východ žily Mária Empfängnis
GPS: 48.4801, 18.89115 [48° 28' 48.36'', 18° 53' 28.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-01)
Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia.
Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí.
Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.
Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula). V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).
Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám.
Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.
Východ žily Terézia pod Paradajzom
GPS: 48.45762, 18.87879 [48° 27' 27.43'', 18° 52' 43.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-03)
Žila Terézia (hlavná) vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule, a to veľmi impozantným spôsobom. Okrem rozsiahlych povrchových dobývok na hlavnej žile a jej nevydobytých častí (ponechané piliere) sú tu na jv. svahu vrchu Paradajs (939 m n. m.) miestami sledovateľné aj východy jej nadložnej vetvy.
Aj túto lokalitu východu žily Terézia na povrch možno zaiste spájať s počiatkami baníctva ešte pred naším letopočtom. Veľmi prekremenená a brekciovitá výplň rudnej žily odolná proti zvetrávaniu s viditeľnými sulfidickými minerálmi a ich oxidmi svojím vzhľadom nepochybne zaujala prvých hľadačov a prospektorov drahých kovov. Už v 11. storočí pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach staré povrchové dobývky. Kolonisti ich pomenovali ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na území so zmijami). Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Matej, Mohr-Cherubin, Rozália, Schmidtenrinn (dnes Šmintorin), Gregor a Svätotrojičná a šachty Mohr, Weiden a Terézia. Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na ryhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmitten Rinn bolo v 15. storočí podfárané viacerými štôlňami. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej. Neskôr v roku 1580 bola prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Amália, Ondrej, Alžbeta, Maximilián, Michal a na Novej šachte, ale aj na otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František, alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta v 80. rokoch 20. storočia. V podpovrchových úrovniach sa ťažili nevyťažené rudné celky s vyšším obsahom zlata. Posledné prieskumné práce v podpovrchových úrovniach rudného stĺpu s názvom Barytový z novovyrazenej prieskumnej štôlne Terézia sa skončili v roku 1994.
Od hlavnej žily Terézia v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica odbiehajú viaceré nadložné vetvy. Hlavná žila Terézia má sv. smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východu. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesovo-prešmykového charakteru. Zrudnenie vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Terézia aj v týchto miestach v podpovrchových úrovniach je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch.
V južnej časti žily Terézia (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd. Tie však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“, „dobré, ale aj stupové“ a „stupové“ na úpravárenské spracovanie. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit a akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň, rôzne sfarbený (ametyst), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt, rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit a sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný iným žilám. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (rôzne podmienky vzniku).
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (200 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule (pohyb po trase je na vlastné nebezpečenstvo)!
Uvidíte časť rozsiahleho areálu povrchových dobývok „Grube auf der Rinne“ (baňa na ryhe) na východoch žily Terézia. Nimi žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Určitá časť žilnej výplne zostala dodnes nevyťažená (ochranné piliere pri dobývaní).
Východ žily Bieber v Starom meste
GPS: 48.46539, 18.89328 [48° 27' 55.4'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-04)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule. Nachádza sa vo výraznom sedle kóty Staré mesto (793 m n. m.).
Pri pohľade na blízke východné okolie tejto archeologickej lokality vidíme zvlnený terén a viaceré pingy nachádzajúce sa priamo na východe žily Bieber. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí informačnej tabule, ale aj v jej širokom severnom a južnom okolí. Žila Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje hrúbku až niekoľko metrov.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore kóty Staré mesto ojedinele už aj pred naším letopočtom. Je však pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Špitaler s historickými povrchovými dobývkami (Glanzenberg), vznik tunajšieho osídlenia a názvy tejto lokality ako súčasti vznikajúceho väčšieho mestského útvaru (Bana, Schebnyzbana, Staré mesto).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudného stĺpa Michal (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Mohr-Cherubin, Jozef, dedičná štôlňa Michal a šachty Gábor a Michal.
Najhlbšie úrovne rudného stĺpa Michal na žile Bieber neskôr umožnila preskúmať a dobývať nielen Nová šachta, ale aj otvárkovo-odvodňovacie štôlne – Hodrušská dedičná (František, alebo aj 5. obzor) a Voznická dedičná. Posledné ťažobné práce v tomto rudnom stĺpe sa realizovali v 80. rokoch 20. storočia.
Okrem hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica v priestore rudného stĺpa Michal je v hlbších úrovniach ložiska vyvinutá jej významná podložná vetva s názvom podložná žila Bieber. V južnej časti rudného stĺpa v podpovrchových úrovniach je známa zase nadložná vetva hlavnej žily s názvom Jozef s dĺžkou 300 m.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá s cinoplom a sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber je v týchto miestach v podpovrchových úrovniach vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity, uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté aj metasomatické polymetalické rudy.
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v tejto centrálnej časti ložiska (rudný stĺp Michal) sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, vytvára v prípade žily Bieber v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Na základe toho je možné predpokladať existenciu ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ale len v podpovrchových úrovniach žily, ktorá bola zameraná predovšetkým na zlato-striebornú mineralizáciu.
Ťažené rudy mali v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 % Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler
GPS: 48.4628, 18.89607 [48° 27' 46.08'', 18° 53' 45.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-05)
Žila Špitaler veľmi výrazne vychádza na povrch v oblasti Banskej Štiavnice na viacerých miestach, a to v okolí tajchu Klinger (obr. 8ž) a v oblasti Glanzenbergu (jv. okraj vrchu Staré mesto, 793 m n. m., do 17. stor. nazývaného Glanzenberg). Tu sa dodnes nachádzajú rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať práve v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve tu, na lokalite Glanzenberg (obr. 9ž).
Ložiskový význam žily Špitaler (obr. 7ž) na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou (obr. 21ž). Aj v oblasti Banskej Štiavnice sa dobývala už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť Glanzenbergu, Horná Resla, svahy potoka Štiavnica). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia (1141 – 1162) našli na týchto miestach už viaceré slovenské banícke osady, nazývané Baňa, v priestore Glanzenbergu Staré mesto, Štiavnica v údolí potoka Štiavnica a iné. To bolo základom neskoršieho založenia a názvu väčšej baníckej osady a neskôr mesta Banská Štiavnica (Schemnitz, Selmeczbánya).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty Michal (stará a nová), Kaufhaus, Ján, Gregor, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Michal (nový obzor), Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová a Bartolomej. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
V severnej časti ložiska (severný banský revír), kde sa žila Špitaler vetví na žily Hirschgrund a Siebenweiber, boli významné šachty Viliam, Ferdinand, Mikuláš, Pillersdorf a štôlne Hirschgrund (dolná a horná), Mária Heimsuchung, Dolná Juraj, Dávid (dolná a horná), Karol, Antal, Vyššia Hirschgrund a Jakab. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žíl v tejto časti ložiska zohrali dedičná štôlňa Ferdinand a Belianska dedičná štôlňa.
Keďže ide o jednu z najvýznamnejších žilných štruktúr a zo všetkých žíl je najviac rozvetvená na podložné a nadložné vetvy (viac alebo menej významné odžilky), v stredoveku bola stredobodom veľkého záujmu.
Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli v druhej polovici 20. storočia v okolí šachty Emil hĺbkovú úroveň 200 m oproti Voznickej dedičnej štôlni (12. obzor). V tom období sa banská činnosť na žile Špitaler v centrálnej a severnej časti ložiska Banská Štiavnica postupne končila.
Žila Špitaler patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k najviac rozvetveným rudným žilám. Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a dobývali sa tieto žilné vetvy: Diagonálna, hlavná žila Viliam, 1. a 3. nadložná žila, hlavná žila Michal, 1. nadložná žila Michal, 1., 2., 3. a 4. nadložná žila Špitaler a 2. podložná žila Špitaler.
Hlavná žila Špitaler má sv. smer a sklon 60 – 75º na východ (rovnako aj jej vetvy). Ten sa smerom do južného banského revíru postupne mení na 40 – 60º. Výnimkou je Diagonálna žila so sklonom 50 – 80º na západ.
Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler aj v centrálnej a severnej časti ložiska vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy: Barytový, Margit, Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Vrtmi overený hĺbkový dosah je tu okolo 700 m po úroveň –100 m n. m. Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45637, 18.87838 [48° 27' 22.93'', 18° 52' 42.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-08)
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice (centrálny a severný banský revír) vychádza na povrch na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Od šachty Terézia smerom na sever môžeme sledovať banskú povrchovú aktivitu z dávnej minulosti. K žile Bieber v jej podloží sa tu pripája žila Terézia a v nadloží žily Bieber sa zase odpájajú viaceré jej vetvy (plochá žila Daniel).
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Člení sa na viac alebo menej významné podložné a nadložné vetvy, z ktorých viaceré ani nevychádzajú na povrch. Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (kóty Vtáčnik – Mocná hora, Staré mesto, osada Horná Roveň). Pravdepodobnejšie je však to, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu rovnomenný názov dedičnej štôlne Bieber, razenej aj kvôli tejto žile. Jej razenie sa začalo v 13. storočí.
Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) sa nachádza aj v prostredí dioritu a hornín podložia.
Žila Bieber sa v strednej a severnej časti oblasti Banskej Štiavnice rozvetvuje na hlavnú žilu Bieber, podložnú žilu Bieber, diagonálnu žilu Bieber, žilu Jozef a dve menej významné vetvy.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v centrálnom a severnom revíre začala byť známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Hangend, Blur, Weiden, Amália, Gábor, Michal, Ferdinand (slepá), Alžbeta – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), Gregor, Šmintorín (Schmidtenrin), Mohr, Jozef, Xaver a Wolf. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali dedičná štôlňa Michal, dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František), dedičná štôlňa Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, ojedinele však v rudných stĺpoch je až 4 m a v niektorých častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag. Zistilo sa, že rozhranie medzi rudami bohatšími na Au a Ag (oblasť južného revíru) a chudobnejšími je v okolí šachty Amália. Obsah Ag tam bol však celkove vyšší a obsah Au nižší ako na žile Špitaler. Mineralizácia hlavnej žily Bieber v centrálnom a severnom revíre vystupuje rovnako najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 – 600 m po úroveň 12. obzoru (230 m n. m.) a len ojedinele až po úroveň 100 m n. m.
Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli v druhej polovici 20. storočia prevažne úroveň Voznickej dedičnej štôlne (ojedinele aj hlbšiu, 100 m n. m.). V 90. rokoch sa banská činnosť na ložisku Banská Štiavnica definitívne skončila.
Ťažené rúdy v centrálnom a severnom banskom revíre v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber vytvára v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdajú masívny alebo vtrúseninový charakter.
Absolvujte „malý okruh“!
Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (100 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule. Uvidíte rozsiahly areál početných píng po dobývacích šachticiach na východe žily Bieber, ktorými žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.
Východ žily Bieber na Hornej Resle
GPS: 48.45614, 18.88572 [48° 27' 22.1'', 18° 53' 8.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-0)
Žila Bieber vychádza na povrch v širšom západnom priestore tejto tabule). Pri pohľade na lúky pod cestou a nad cestou chodníka aj napriek značnej rekultivácii ľudskou činnosťou vidíme silne zvlnený terén a viaceré haldy (pingy, štôlne) nachádzajúce sa priamo na jej východe. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Hrúbka žily Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje až niekoľko desiatok metrov. Najbližšia žila v jej podloží (150 m) vo svahu Paradajsu je žila Terézia.
Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica ojedinele už aj pred naším letopočtom. Pravdepodobnejšie však je, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Terézia s historickými povrchovými dobývkami (Schmitten Rinn).
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie náučno-informačnej tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Mohr-Cherubin, Schmidtenrinn (dnes „Šmintorín“), Gregor, Klinger (Krátka a Dlhá) – a šachty – Blur a Weiden.
Rovnako ako v prípade žily Terézia, aj v tejto časti ložiska možno predpokladať, že baníctvo na žile Bieber v 15. storočí spadalo pod ťažiarstvo Schmitten Rinn. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).
Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore na žile Bieber neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Ondrej, Alžbeta, Zigmund a na Novej šachte, ale aj v otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František alebo aj 5. obzor) a Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta. Na podložnej žile Bieber tam boli v hlbších úrovniach vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické rudy. Tie sa tu ťažili až do skončenia ťažby ložiska v 90. rokoch 20. storočia.
Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m a v niektorých jej častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.
Žila Bieber v týchto miestach prebieha v podpovrchových úrovniach prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity – uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické polymetalické rudy.
Od hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica na úrovni rudného stĺpa Ametyst odbieha významná podložná vetva. Je vyvinutá len v hlbších úrovniach ložiska (podložná žila Bieber).
Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá (rudné stĺpy Barytový, Alžbeta a Ametyst), že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber v centrálnom revíre vytvára výraznú eleváciu. Tomuto predpokladu zodpovedá existencia rozsiahlej ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ktorá bola predovšetkým zameraná na zlato-striebornú mineralizáciu, ale len v podpovrchových úrovniach žily.
Ťažené rudy v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.
Východ žily Špitaler nad Klingerom
GPS: 48.45315, 18.88601 [48° 27' 11.34'', 18° 53' 9.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Žila Špitaler v tejto časti intravilánu mesta Banská Štiavnica (Galgenberg) vychádza na povrch veľmi zreteľne v podobe dvoch ložiskovo významných vetiev žily. Od tejto tabule západnejšie (smerom k sv. krížu 70 m, v lese) vychádza na povrch hlavná vetva žily Špitaler a opačným, východným smerom (pod cestou na lúke, 30 m od tabule) zase jej nadložná vetva. Žila Špitaler sa vetví na úrovni severného okraja tajchu Klinger, pokračuje takmer 700 m na sever a tam sa potom vetvy spájajú. Najväčšia vzájomná vzdialenosť oboch vetiev, 70 – 100 m, je práve tu na Galgenbergu.
Na povrchovom východe hlavnej žily Špitaler je rozsiahle pingové pole, ktoré svedčí o intenzívnom povrchovom dobývaní. Rovnako impozantne, no pre návštevníka zaujímavejšie, sa prejavuje východ nadložnej žily Špitaler tam, kde môžeme sledovať zvyšky povrchovo ťažených rúd a početné pingy po ťažobných šachticiach (odporúčame navštevníkovi na obhliadnutie).
Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí nielen k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším intenzívne dobývaným žilným štruktúram (10 km) s najstaršou montanistickou históriou. Rovnako ako iné žily, aj žila Špitaler sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica už aj pred naším letopočtom. Je avšak pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa v týchto miestach začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu nemecký názov Galgenberg (Šibeničný vrch – miesto popráv odsúdených) s dvomi sv. krížmi a viaceré štôlne v blízkom okolí.
V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, František, Teofil, Handstadt, Bartolomej – a šachty – Gregor, Ondrej, Alžbeta a Zigmund. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler tu zohrali štôlne – Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Posledné ťažobné práce v tomto priestore žily Špitaler sa realizovali v 60. rokoch 20. storočia.
V oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie náučno-informačnej tabule) sa významné rozvetvovanie a opätovné spájanie žily Špitaler výrazne prejavuje aj v hlbších úrovniach ložiska. Hlavná žila Špitaler a jej nadložná vetva v širšom priestore Galgenbergu má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ, ktorý sa smerom na juh postupne mení na 40 – 60º. Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.
Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.
Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenitá, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.
Hlbšie od podpovrchových úrovní má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.
Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag-tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej zastúpené sú v rudách karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.
Východ žily Grüner
GPS: 48.45221, 18.90103 [48° 27' 7.96'', 18° 54' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MŽ-1-11)
Žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice (južný a centrálny banský revír) vychádza na povrch najmä na východnom okraji vrchu Kornberg (630 m n. m.) a mesta Banská Štiavnica v priestore medzi dodnes známymi šachtami Mária a František. Tu sa dodnes zachovali najrozsiahlejšie prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotné depresie terénu). Ich podobu a rozmery vidieť v južnom okolí tejto informačnej tabule (vo svahu a na kopci za rodinnými domami). Možno reálne predpokladať, že práve veľký a strmý zárez do svahu za informačnou tabuľou vznikol v dôsledku povrchového vydobytia žily Grüner v jej širšom južnom a severnom okolí. Od šachty Mária smerom na sever až po cestu na železničnú stanicu môžeme sledovať povrchovú banskú aktivitu z dávnej minulosti (obr. 23ž). Okrem hlavnej žily Grüner sa v blízkom podloží nachádza aj jej významná súbežná vetva s názvom podložná žila Grüner, ktorá smerom na sever (od „Drevenej fabriky“) odbieha od hlavnej žily do podložia a tvorí samostatnú štruktúru (obr. 24ž). Severovýchodným pokračovaním žily Grüner sú menšie žily a argilitizované zóny s jaspisovou mineralizáciou medzi Kalváriou a Banskou Belou (žily Bursa a Rafael – Zlaté slnko). V južnej časti v oblasti Sitnianskej (v minulosti Štefultov) sa žila Grüner významne vetví. Na úrovni „Biotiky“ najskôr odbieha do nadložia žila František a potom na úrovni „horného cintorína“ historicky významná žila Štefan (názov odvodený od bývalej obce Štefultov). Protisklonná nadložná vetva žily Štefan sa nazýva žilou Schweizer. Až na ojedinelé výnimky (zárez novej cesty na sídlisko Drieňová a zárez cesty na železničnú stanicu) v ostatnom inraviláne mesta nie je možné sledovať povrchové prejavy východov významnej žily Grüner a jej vetiev.
Ložiskový význam žily Grüner na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším žilným štruktúram, hoci nie k najdlhším (4,2 km). Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý systém žilných štruktúr, ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom zlata a striebra v ťažených rudách.
Podobne ako iné žily, aj žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (obidve strany údolia potoka Štiavnička, svahy vrchu Kornberg). Intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia s príchodom nemeckých kolonistov v r.1141 – 1162. Nasviedča tomu rovnomenný názov štôlne Grüner, razenej na juh po žile z údolia potoka Štiavnička (opačným smerom je razená štôlňa Claudius). Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú obidva názvy štôlní, ako aj to, že osada Štiavnica v údolí rovnomenného potoka a osada na Glanzenbergu na východoch žily Špitaler sa s blízkou osadou na východe žily Grüner spojili v druhej polovici 12. storočia do mestského útvaru.
V dôsledku nástupu nových banskotechnologických metód pri dobývaní rúd a ich spracúvaní po príchode nemeckých kolonistov, začala byť žila Grüner so svojimi vetvami známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach južného a centrálneho revíru ložiska Banská Štiavnica. Umožnili to otvárkové a ťažobné šachty – František, Mária, Štefan, Albert a Ignác – a štôlne – Grüner, Claudius, Mária, Nepomuk, Jakub, Katarína a Imrich. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Grüner zohrali dedičná štôlňa Kornberg, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.
Žila Grüner je najvýchodnejšie uložená žila na ložisku Banská Štiavnica. Je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa v podpovrchových úrovniach v biotiticko-amfibolických andezitoch alebo na ich styku s andezitmi I. etapy, ktoré sú v hlbších úrovniach už len jediným okoložilným prostredím. V úrovni povrchu žila prebieha zónou argilitizácie (zílovatenia) a vybielenia a v severnom zakončení rudnej mineralizácie s prítomnosťou bohato zastúpenej jaspisovej mineralizácie (silicifikácia).
Hlavná žila Grüner a jej vetvy majú severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na juhovýchod. Smerom na juhozápad v oblasti Biotiky a štefultovského cintorína sa žila stáva strmou a preklápa sa na sz. sklon. Odbieha od nej významná nadložná vetva, žila Štefan so svojimi protisklonnými nadložnými vetvami Schweizer a Fehér. V týchto častiach ložiska majú žily Grüner a Štefan strmý sklon, okolo 80º. Hrúbka hlavnej žily bola premenlivá, v rudných stĺpoch 10 – 20 m a vo vetvách 0,8 – 1,5 m. Hlavná žila sa dobývala v dĺžke 1 400 m, podložná žila a žila Štefan v dĺžke 500 m. Hlavná a podložná žila sa dobývali až po úroveň 50 – 100 m n. m. V polovici 20. storočia sa najmä na podložnej žile ťažili polymetalické rudy. Banská činnosť na žile Grüner sa skončila v 60. rokoch 20. storočia.
Žilovina v severnej časti hlavnej žily Grüner bola kremenná a karbonátová, miestami silne kaolinická, s pyritom, markazitom a Ag minerálmi. Na podložnej žile bola kremitá žilovina s polymetalickou mineralizáciou (galenit a sfalerit), v južnej časti s pyritom a chalkopyritom, relatívne bohatá na zlato. Zo striebronosných minerálov prevládal stefanit, argentit, polybázit a rýdze striebro.
Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému žily Grüner musela mať v minulosti vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata k striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. K najbohatším žilám patrili hlavná žila a jej nadložná vetva Štefan, kde sa ojedinele vyskytovali „dobré vyberané“ rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). Hlavná žila Grüner sa v minulosti intenzívne dobývala až po úroveň 50 – 100 m n. m. Ťažili sa tam ušľachtilé strieborné rudy s vysokým podielom zlata. Ročná ťažba predstavovala asi 500 kg zlato-striebornej rudy.
Evidované zásoby rúd v roku 1986 na hlavnej žile Grüner pri jej hrúbke 0,8 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 0,3 – 1,0 %, Zn 1,3 – 2,7 %, Ag 24,2 – 49,5 g/t, Au 1,2 – 4,7 g/t. Na podložnej žile Grüner mala ruda tieto kvalitatívne parametre: Pb 1,0 – 1,5 %, Zn 2,6 – 2,9 %, Cu 0,1 %, Ag 6,7 – 11,1 g/t, Au 0,2 – 0,4 g/t.
Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)
GPS: 48.46041, 18.88288 [48° 27' 37.48'', 18° 52' 58.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-01)
V týchto miestach vychádza žila Terézia na povrch impozantným spôsobom. V širšom okolí tejto lokality existovali ešte v roku 2003 (po oboch stranách oceľových mostíkov) rozsiahle a značne hlboké povrchové dobývky, ktoré bolo potrebné kôli bezpečnosti premostit a oplotit. K prvému premosteniu došlo v 80. rokoch 20. storočia, nakoľko došlo k prepadnutiu dobývok vplyvom podpovrchovej ťažby zlatostrieborných rúd, ktorá v tom čase bola realizovaná zo šachty Nová. Neskôr však, bolo zo strany správcu dobývacieho ptriestoru (Rudné Bane š.p. Banská Bystrica) rozhodnuté o ich úplnej likvidácii formou zasypania.
Takto zostala pre navštevníka chodníka „Po žile Terézia“ možnosť obhliadky len tej časti povrchových dobývok, ktoré sú situované v blízkom lese.
Jedná sa vlastne o úsek východu žily Terézia, ktorá je známa, ako lokalita, kde už v 11. storočí, pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach zaiste staré povrchové dobývky, kedže tieto kolonisti pomenovali, ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na územi so zmijami). Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na rýhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmiten Rinn v 15. storočí bolo podfárané viacerými štôlňami a vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektami. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla) a bola na Dolnej Resli v r. 1512 zásluhou E. Rössela postavená kaplnka P. Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenbergský).
Zaujimavou historickou skutočnosťou zostane „navrat“ k opätovnej ťažbe Au-Ag rúd v podpovrchových úrovniach žily Terézia práve v týchto miestach, v období 80. rokov 20. storočia. V tom čase, ťažobná organizácia (Rudné Bane n.p., závod Banská Štiavnica), exportovala do zahraničia všetok flotačne vyrobený koncentrát z ťažby Pb-Zn-Cu polymetalických rúd. Z odpredaja koncentrátov podnik inkasoval platby v US dolároch, pričom okrem uvedenych kovov bolo preplácané aj zlato obsiahnuté v koncentrátoch. Kedže obsahy zlata tvorili významný podiel z celkovej hodnoty koncentrátu, tak bolo snahou ťažiť také rudy, ktoré mali aj vyššie obsahy zlata. Podľa vyjadrení pamätníkov tohto „návratu“ do Au-Ag zóny žily Terezia, nemožno plne akceptovať často používané tvrdenie o „celkovom“ vydobytí žíl. V tomto smere sú významnými poznatky, ziskané v rokoch 1989-1994 z banských prieskumných prác realizovaných z novorazenej štôlne Terézia v blízkosti šachty Weiden, ktorými sa okrem iného sledoval aj stupeň vydobytia žíl v podpovrchových úrovniach a ich možnosť exploatácie súčasnými banskými technológiami.
Východ žily Bieber
GPS: 48.45261, 18.8764 [48° 27' 9.4'', 18° 52' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-02)
Žila Bieber, v širšom priestore šácht Hangend, Weiden, Blur, z ktorých bola intenzívne dobývaná, na jej smernom úseku približne 600 m dosahuje impozantnú hrúbku a vo východoch na povrch je mapovateľná v rozsahu 20 – 50 m jej nepravej mocnosti. Aj v týchto miestach má žila skolon 600 k juhovýchodu. Za jej veľkú mocnosť sa „považuje“ rozsiahly žilník a prevažne „mäkká – hlinistá, ryolitická a kremitá“ výplň uvádzaná v historických záznamoch. Rovnako obsahovala zrudnenie (sulfidy, sulfosoli + Au), ktoré sa však vyskytovalo ako „bohaté“, často len v krátkych úsekoch. Nepriaznivým faktorom, pre jej lepšie overenie, bola zaiste jej nesúdržnosť, čo sa potvrdilo aj novšími prieskumnými prácami. Zvyčajne bola žila bansky sledovaná chodbami, či už po jej podložnom, alebo nadložnom tektonickom ohraničení.
V blízkom západnom okolí logostĺpika tohto objektu (na okraji blízkeho lesa), možeme sledovať existenciu početných ťažobných šachtíc (už len veľké a hlboké pingy), ktorými bola táto atypická žila od povrchu dobývaná. Rovnako o záujme, o žilu v minulosti, vypovedajú rozsiahle plochy s východmi žily, kde sú dobre sledovateľné sekundárne reliefy terénu (západné okolie šachty Weiden), po intenzívnej povrchovej ťažbe a kutaní.
Tajch pri šachte Maximilián
GPS: 48.444171, 18.886995 [48° 26' 39.02'', 18° 53' 13.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vodné plochy (tajchy, vodné nádrže, rybníky, jazerá)
V súčasnosti už neexistujúce dva špičkové tajchy (vodné nádrže) menších rozmerov nad šachtou Žigmund a pri šachte Maximilián tvorili so známejším a dodnes existujúcim tajchom Klinger jeden vodohospodársky systém prepojený dômyselným systémom vodných jarkov (Lichner et al., 2005).
Voda z dnového výpustu tajchu Klinger bola vedená Žigmundským náhonným jarkom k rovnomennému tajchu nad šachtou Žigmund. Jeho dĺžka bola celkovo 1367 m. Jarok je pomerne stále dobre čitateľný v teréne. Úsek križujúci novú štátnu komunikáciu s premostením je dnes prerušený a úplne zanikol, zvyšná časť až po tajch nad šachtou Žigmund je v pomerne zachovalom stave. Podstatná časť vedie lesným porastom, miestami je vodný jarok poškodený ťažbou a pohybom lesných mechanizmov (čo sa v podmienkach štátnych aj mestských lesov deje ustavične), alebo je rozrušovaný prerastajúcou náletovou vegetáciou. V priestore na svahuSvätotrojičného vrchu zvažujúcom sa k šachte Žigmund boli tajchy dva. Jeden špičkový akumulačný a menší vyrovnávací, z ktorého bola voda priamo vedená na šachtu Žigmund. Od väčšieho tajchu nad šachtou Žigmund viedol vodný jarok vodu smerom do priestoru šachty Maximilián k rovnomennému tajchu – tzv. tajch pri šachte Maximilián. Východne od tajchu nad šachtou Žigmund, v tesnej blízkosti je jarok výrazne zarezaný do reliéfu a pokračuje približne 30 metrov, potom sa v teréne stráca. Približne 200 metrov sa v súčasnosti nachádza na súkromnom pozemku, ďalšia časť jeopäť prerušená novšou asfaltovou komunikáciou. Pod úrovňou tejto komunikácie je jarok niekoľkokrát výrazne prerušený násypmi, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou cesty. Časť vodného jarku prechádza popri šachte Anna, ktorá je zakreslená aj na historickej mape a ktorú môžeme aj dnes vidieť. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe miestnych komunikácií. Napríklad pri výstavbe cesty na Hornú Roveň sa nad jazerom Klinger aplanovali odvaly šachty Weiden. Rovnako sa tu pri výstavbe obchvatovej cesty z Banskej Štiavnici smerom na Levice likvidovali odvaly šachty Anna. Materiál z odvalov sa využil na výstavbu uvedených komunikácií. Celková dĺžka odvodného jarku od tajchu nad Žigmundšachtou po tajch pri Maximilián šachte bola 1583 metrov.
Časť tohto vodohospodárskeho systému je spojená vodnou štôlňou. Celková dĺžka je 290 metrov. Táto štôlňa bola doplňujúcim zdrojom vody z jarkov vedených od Štiavnických Baní pre potreby oboch tajchov, okrem Klingera, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške. Do dnešnej doby sa zachovala len jedna jej časť a to jej severné ústie smerom k Banskej Štiavnici. Druhú časť neďaleko šachty Maximilián dnes nie je možné v teréne identifikovať, keďže sa nachádzala na miestne umelého násypu vzniknutého z dôvodu výstavby mosta pre cestu 524 - Pod Svätotrojičným vrchom.
Tajch pri Maximilián šachte:
Jeho identifikácia je dnes možná len na základe historických dokumentov. Dnes je priamo na mieste bývalej vodnej nádrže prevádzka píly, sklad drevného materiálu a paliet a prevádzková budova. Dno bolo zasypané stavebným materiálom, v teréne je možné vidieť len predpokladanú časť pôvodnej hrádze na západnej strane. Rozmermi patril k malým nádržiam. Jeho rozloha bola približne 1022 m², mal obdĺžnikový tvar s dĺžkou strán približne 14 a 73 metrov. Zánik je datovaný do prvej polovice 19 storočia.
Technické parametre tajchu pri Maximilián šachte:
Kóta koruny hrádze: 662,3 m n. m. do 4 metrov 3 metre Predpokladaný objem 3500 m³
Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou
GPS: 48.281652, 18.913139 [48° 16' 53.95'', 18° 54' 47.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Prameň s pitnou vodou je osadený otočným kohútikom. Nachádza sa na parkovisku pred kostolíkom sv. Urbana vo výške 295 m n. m.
Nálezisko skamenelín
GPS: 48.189950, 18.924811 [48° 11' 23.82'', 18° 55' 29.32'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin
Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku. Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov. V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín. Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín. Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.
Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Šinkov salaš
GPS: 48.18428, 18.92111 [48° 11' 3.41'', 18° 55' 16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie. Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov. Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.
Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách. V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha
Arborétum Feľata
GPS: 48.19017, 18.99702 [48° 11' 24.61'', 18° 59' 49.27'']
Obec:
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Arborétum Feľata sa nachádza v katastrálnom území Dolné Rykynčice. Leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na rozvodí Krupinice a Litavice v nadmorskej výške 357 m. Vzdialenosť od Dolných Rykynčíc je 7 km. Kedysi to boli kráľovské lesy. Neskôr patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896-1934). V r. 1934 súčasť lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V r. 1958 ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod Šahy. Na základe zákona o reštitúciách roku 1994 celý areál Feľata Vrátane arboréta prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č.2 Dolné Rykynčice. Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry. Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myš- lienka či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď tu prevládajú hrabovo-dubové lesy. 25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici. Skôr ako vznikol tento vždyzelený klenot, v r. 1956 Ernest Koháry na ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. No však ešte v čase cirkevného vlastníctva týchto lesov (spomínaného ostrihomského arcibiskupstva) bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej teda vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v r. 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. No za oficiálny dátum založenia arboréta Feľata sa počíta 25. november 1958, najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v r. 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu r. 1985 bolo b arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál pri- rodzeného rozšírenia je na Severoamerickom kontinente boli získané prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Nájdeme tu vysadené stromy ako napr.: jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne. Z kríkov sú zastúpené napr.: hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč, kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci pracovníkov Arboréta Mlyňany a dnes predstavuje cennú zbierku cudzokrajných drevín. Najkrajším miestom arboréta je Koháryho alej alebo platanova lúka. Arborétum Feľata je zaujímavé aj po stránke krajinárskej a poskytuje možnosť plnohodnotného oddychu v kvalitnom prírodnom prostredí. Je zaradené medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Zachovali sa náhrobné kamene významných evanjelických farárov a šľachtičnej Horváth Valerné, rodenej Pongrácz Mária zo Szent Miklosi és ó-Vári.
Kameňolom Tepličky
GPS: 48.322125, 18.978935 [48° 19' 19.65'', 18° 58' 44.17'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Kontakt: mob: +421 902 920063, tel: +421 45 5591144, fax: +421 45 5591144
Web: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx
Spoločnosť KSR-Kameňolomy SR, s.r.o. zaisťujú ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lóže a reguláciu vodných tokov.
Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu BAUHOLDING STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva ve Slovenské republice.
Sortiment
Drvené kamenivo
0/4
0/2
2/4
2/5
4/8
8/11
8/16
8/22
16/32
Sterkodrva
0/32
0/63
Kamenivo s vybranými požiadavkami
16/22
32/63
63/125
Lomový kameň
Lomový kameň netriedeny
Otváracie hodiny: PO-PÁ 7.00 - 15.30 hod. Podľa dohody.
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Skalné bralá A-B andezitu
GPS: 48.386696, 18.869170 [48° 23' 12.11'', 18° 52' 9.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-12)
V oblasti vrcholu s kótou 689 sú vypreparované skalné bralá s doskovitou odlučnosťou podľa plôch 240 SW/80 (smer sklonu). Strmý priebeh odlučnosti (80º) podľa plôch fluidality naznačuje vnútornejšie časti extruzívneho telesa.
Pri odbočke na chodník je východ andezitu s doskovitou odlučnosťou 130 SE/35 (smer sklonu) súhlasne s plochami fluidality. Prechod do miernejšieho úklonu naznačuje okrajovú časť extruzívneho telesa s pohybom lávy pod miernejším úklonom. Súčasne pozorujeme prechod z hrubodoskovitej odlučnosti až blokovo-doskovitej odlučnosti do tenkodoskovitej odlučnosti, čo opäť charakterizuje okrajové časti telesa s rýchlejším procesom tuhnutia a vzrastom viskozity. Vejárovitá stavba plôch fluidality (zvýraznená doskovitou odlučnosťou) zodpovedá forme extruzívneho dómu.
Andezit je sivý, hruboporfýrický, obsahuje výrastlice plagioklasu veľké 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu (do 3 – 4 mm). Základná hmota je mikroliticko-hyalopilitická. Zloženie zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu.
Vnútorná stavba extruzívneho dómu
GPS: 48.387736, 18.872475 [48° 23' 15.85'', 18° 52' 20.91'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-39)
V stene opusteného lomu je možné pozorovať vertikálne až subvertikálne pásma fluidality oddelené plochami laminácie (ľavá časť lomu). Vznikali v čase ukončovania výstupných pohybov láv vo fáze tuhnutia. Na tento systém je naložený mladší systém plôch, ktoré prebiehajú zhruba kolmo na predchádzajúci. Tieto plochy odlučnosti zhruba kopírujú kupolovitú formu extruzívneho telesa a zodpovedajú systému kontrakčných plôch vznikajúcich v pokročilej fáze tuhnutia a kryštalizácie lávového telesa pri zmenšovaní jeho objemu.
V idealizovanom priereze extruzívnym dómom je možné identifikovať dva systémy plôch odlučnosti:
Prvý systém (a) s vejárovitým rozložením vzniká v záverečnom štádiu pohybu lávy vystupujúcej z prívodového ústia. Vejárovitý priebeh zodpovedá pásmam fluidality (smeru pohybu) lávy v záverečnom štádiu bezprostredne pred jej zastavením a stuhnutím. Tieto plochy, podľa ktorých sa deje oddeľovanie (odlepenie) jednotlivých častí pohybujúcej sa lávy na kratšie vzdialenosti, sa označujú aj ako laminačné plochy (resp. plochy laminácie).
Druhý systém (b) plôch odlučnosti vzniká v pokročilejšom štádiu chladnutia, keď pri kryštalizácii lávového telesa sa zmenšuje jeho objem. Vznikajú kontrakčné napätia, ktoré sa vyrovnávajú vznikom puklín a odlučných plôch nazývaných kontrakčnými puklinami, resp. kontrakčnými plochami.
Chladnutie lávových a magmatických telies sa začína od okrajov (kde odvod tepla je najintenzívnejší). Preto priebeh kontrakčných puklín spravidla kopíruje povrch lávového telesa. V typickom priereze extruzívnym telesom je priebeh kontrakčných plôch zhruba kolmý na priebeh plôch fluidality (laminácia). V skutočnosti však tieto geometrické vzťahy môžu byť oveľa komplikovanejšie.
Andezit je hruboporfýrický, sivý až zelenkavý (v dôsledku autometamorfnej premeny). Výrastlice tvorí plagioklas s veľkosťou 4 – 6 mm. Tmavé minerály sú v dôsledku premien sčasti chloritizované.
Dom č. 1 na ul. Farská
GPS: 48.458207, 18.897961 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 52.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 18.storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2507/1.
Autometamorfóza A-B andezitu
GPS: 48.388477, 18.883439 [48° 23' 18.52'', 18° 53' 0.38'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-38)
V opustenom lome pri lesnej ceste Pod Salašiská je odkryté teleso hruboporfýrického andezitu s blokovou odlučnosťou zodpovedajúce extrúzii, prípadne ložnej intrúzii (lakolitu). Tmavé výrastlice (amfibol, biotit do veľkosti 6 – 8 mm) sú sčasti až úplne hematitizované, plagioklas tvorí výrastlice do 6 mm, je relatívne menej postihnutý.
V prípade, ak po umiestnení lávového alebo magmatického telesa (lakolit, extrúzia, štoková intrúzia a pod.) dostatočne veľkého objemu nemôže prchavé zložky (magmatické plyny CO, H2S, Cl, F a H2O) rýchlo a spontánne unikať v priebehu chladnutia a kryštalizácie telesa, tieto zložky pôsobia zpätne na magmatickú horninu, pričom nastáva jej premena. Stáva sa to u podpovrchovej intrúzie alebo pri vniknutí telesa do prostredia tufov a vulkanoklastík, ktoré tvoria nad telesom hrubší pokryv.
Tieto prchavé zložky sa v záverečnom štádiu hromadia a pôsobia na už vykryštalizované časti magmatického telesa. Minerály sú podrobené premenám, pričom menej stabilné tmavé minerály (amfibol, biotit a pyroxény) sú chloritizované a menia sa na zmes sekundárnych minerálov (chlorit, epidot a ďalšie). V dôsledku toho hornina nadobúda zelené až modrozelené odtiene. Iným typom premeny je hematitizácia, keď v dôsledku oxidácie železa v mineráloch a základnej hmote sa z dvojmocného železa stáva trojmocné a vzniká hematit, ktorý preniká cez horninu a zastiera tmavé minerály. Hornina týmto pôsobením nadobúda hnedočervené sfarbenie.
Andezitové teleso sa nachádza v blízkosti kalderového zlomu, a preto nie je možné vylúčiť výstup fluidných zložiek pozdĺž kalderového zlomu a ich podiel na premenách horniny.
Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa
GPS: 48.386204, 18.886250 [48° 23' 10.33'', 18° 53' 10.5'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-13)
Na západnom svahu chrbtu Čierne Blato (k.574) je v záreze lesnej cesty odkrytý okraj extruzívneho telesa tvorený autoklastickou brekciou. Brekciu tvoria úlomky až bloky biotiticko-amfibolického andezitu premenlivej veľkosti (od drobných úlomkov do blokov s rozmermi 30-50 cm a viac). Obmedzenie úlomkov je prevažne ostrohranné (angulárne). U niektorých blokov je pozorovaný rozpad podľa siete trhlín na drobnejšie úlomky. Matrix (základná hmota) medzi úlomkami je zrnitý až lávový vo vzťahu k úlomkom je zastúpený v menšom objeme. Rozloženie úlomkov a blokov je chaotické.
Brekcia uvedeného typu vzniká počas rastu a priestorového rozširovania extrúzie. Vznikajúca pevná kôra na povrchu extruzívneho telesa (v dôsledku rýchlejšieho chladnutia a tuhnutia) nie je schopná sa s pokračujúcim rastom extrúzie plasticky vyrovnať, je podrobená tlakom a triešteniu na úlomky až bloky. Úlomkový materiál v priebehu pohybu nadobúda chaotickú orientáciu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu extruzívneho telesa pásmo autoklastickej brekcie.
Extruzívna brekcia
GPS: 48.389068, 18.909521 [48° 23' 20.64'', 18° 54' 34.28'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-40)
Odkryv nad zákrutou lesnej cesty tvorí hruboúlomkovitá až bloková brekcia extruzívneho typu s úlomkami hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Väčšie bloky do 30 cm až 0,5 m sú výrazne napenené, s rôznym stupňom oxidácie, s augulárnym až subsférickým obmedzením, menšie úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne). Matrix je lávový, červenkastý (zoxidovaný), často silno napenený a spekaný. Úlomkový materiál je uložený chaoticky.
Úlomkovitý materiál tvorí hruboporfýrický andezit, sivý, sivo-ružový až hnedočervený (oxidovaný), pórovitý až celistvý a sklovitý. Výrastlice tvorí plagioklas, amfibol a biotit do veľkosti 4 – 6 mm. Brekcia predstavuje okrajové pásmo extruzívneho telesa.
Počas rastu extruzívneho dómu vzniká na jeho povrchu rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra. Pri pokračujúcom zväčšovaní objemu extruzívneho dómu prísunom novej čerstvej lávy sa táto rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra v dôsledku vnútorného napätia láme a rozpadá na úlomky až bloky. Tieto sú opäť stmelované tekutejšou (fluidálnejšou) lávou, bohatšou na plynnú fázu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu dómatického telesa autoklastická extruzívna brekcia. Úlomkovitý materiál vznikajúci počas rastu extruzívneho dómu sa hromadí pri jeho úpätí v podobe chaotických hruboúlomkovitých až blokových brekcií.
Dómatické telesá v oblasti štiavnickej kaldery nevystupujú izolované, naopak tvoria skupiny vzájomne sa prekrývajúcich telies. Pásma extruzívnych brekcií zistené pri terénnom mapovaní umožňujú ich vzájomné rozlíšenie.
V pokračovaní asfaltovej cesty ďalej k juhovýchodu je pred nasledujúcou lokalitou č.8 (chrbát Darfel) možnosť vystúpiť lesnou cestou ku skalným bralám sitnianskeho andezitu na juhozápadných okrajoch chrbtu Biely kameň (pod kótou 606). Zo skalných brál je panoramatický pohľad na južné svahy Štiavnických vrchov.
Extrúzia A-B-H andezitu
GPS: 48.381744, 18.920658 [48° 22' 54.28'', 18° 55' 14.37'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-45)
Extruzívne amfibolicko-biotiticko-hyperstenické andezitové teleso na lokalite Darfel vystupuje na povrch južne od okraja kalderového zlomu, kde predstavuje časť pôvodne rozsiahlejšieho telesa. Zo severu je teleso uťaté kalderovým zlomom a poklesnuté v rámci kaldery. Jeho prítomnosť v južnej časti kaldery potvrdil vrt PK-4. Extruzívne teleso vystupuje aj v celom rade skalných odkryvov pri štátnej ceste severne od Prenčova. Pri okrajoch telesa sú vyvinuté nesúvislé pásma extruzívnych brekcií, pričom pozorujeme postupný prechod od masívneho celistvého andezitu cez pásmo napenenia až do pásma brekcií s lávovým až zrnitým tmelom (matrixom). Brekcie tvoria úlomky pórovitého andezitu prevažne vo veľkosti 10 – 50 cm až bloky do 4 – 5 m so znakmi trieštenia podľa puklín. Externejšie sa nachádzajú brekcie pyroklastických prúdov s chaotickým uložením a epiklastické brekcie s náznakmi triedenia.
Extruzívne teleso odkryté v záreze lesnej cesty tvorí hruboporfýrický červenkastý (výrazne oxidovaný) autometamorfovaný andezit. Výrastlice tvorí plagioklas do 4 mm, amfibol do 4 mm a pyroxény, ojedinele je prítomný biotit. Tmavé výrastlice sú limonitizované a hematitizované v dôsledku autometamorfných premien. Hrubodoskovitá odlučnosť v smere fluidálnych plôch s orientáciou 105 SE/60 (smer sklonu) poukazuje na formovanie telesa výstupným pohybom (čo zodpovedá forme extruzívneho typu).
Pozícia extruzívneho telesa a vývoj štiavnickej kaldery
V záverečnom štádiu vývoja spodnej stratovulkanickej stavby (stredný až vrchný báden – 1. etapa) v oblasti stratovulkanického svahu vystúpili početné extruzívne telesá amfibolicko-pyroxénických až pyroxénicko-amfibolických andezitov (± biotit). Extruzívne telesá využívali pri výstupe zlomové systémy vo vyšších úrovniach stratovulkanického svahu. Tieto zlomy sa otvárali v súvislosti s prvými poklesovými pohybmi vo vrcholovej časti stratovulkánu bezprostredne pred vznikom vlastnej kaldery. Výstup extruzívnych telies sprevádzal vznik pyroklastických a úlomkových prúdov a hruboúlomkových epiklastických vulkanických brekcií. Na stratovulkanickom svahu extrúzie často prechádzali do krátkych a hrubých lávových prúdov.
Lahárové brekcie a epiklastiká
GPS: 48.393179, 18.931719 [48° 23' 35.44'', 18° 55' 54.19'']
Obec: Prenčov
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-41)
Názov lahar pochádza z Indonézie z oblasti budovanej činnými vulkánmi, kde bol použitý pre devastujúce lavíny bahna a kamenia ničiace ľudské príbytky. Lahar vo vulkanologickej terminológii predstavuje masu popola, bahna a úlomkov až blokov tvorených vulkanickým materiálom, ktorá sa účinkom gravitácie pohybuje po vulkanickom svahu. Táto lavína bahna a kamenia v podobe masového prúdu predstavuje veľké nebezpečenstvo a riziko pre obyvateľov a ich obydlia na úpätí aktívnych sopiek, najmä v tropickom pásme. Príčinou vzniku tejto pohybujúcej sa masy bahna a kamenia môžu byť výdatné dažde, ktoré sú časté v tropickom pásme a bežne sprevádzajú vulkanické erupcie. Ďalšiu príčinu môže predstavovať pretrhnutie hrádze kalderového alebo kráterového jazera, prípadne náhle roztopenie snehu a ľadu pri vulkanickej erupcii (Island). Impulzom na pohyb lahara môže byť zemetrasenie vulkanického pôvodu. Lahary často bezprostredne nasledujú vulkanickú erupciu a v tomto prípade sa transportuje materiál čiastočne v horúcom stave – horúci lahar. Lahary bez priameho vzťahu k erupcii sa označujú často ako studené lahary.
V záreze štátnej cesty južne od Sv.Antona v blízkosti kalderového dómu sú odkryté vulkanoklastické horniny spodnej stratovulkanickej stavby. Vyššie v ich nadloží je uložený lávový prúd. V rámci odkryvu vystupujú dve telesá chaotických laharových brekcií oddelené vložkou pieskovcov až siltovcov s úklonom na juh. V nadloží vrchného lahara je uložená opäť poloha epiklastického vulkanického pieskovca.
Spodný lahar (báza telesa nie je odkrytá) tvoria úlomky až bloky pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov do veľkosti 30 – 40 cm s angulárnym až subangulárnym obmedzením (ostrohranným až sčasti zaobleným obmedzením). Drobnejšie úlomky sú výraznejšie angulárne. Matrix je piesčitý, hrubozrnný až piesčito-ílovitý. Drobno- až hruboúlomkovitý materiál je uložený chaoticky.
V nadloží lahara je uložená poloha epiklastického vulkanického pieskovca s vrstvičkou siltovca, ktorá predstavuje sediment uložený dočasným vodným tokom, prípadne splachom (v súvislosti s výdatným dažďom a pod.). Charakteristický je úklon na juh súhlasne s celkovými úklonmi stratovulkanickej stavby.
Vrchný lahar uložený ostro a diskordantne na polohe epiklastického vulkanického pieskovca a sčasti na povrchu spodného lahara sa vyznačuje odlišným litologickým zložením. V rámci lahara sú okrem angulárnych úlomkov prítomné veľké bloky andezitu okrúhlych (sféroidických) tvarov do veľkosti 1,5 – 2,2 m s charakteristickým rozpadom podľa radiálnych trhlín. Bloky patria k amfibolicko-pyroxénickému andezitu. Okraje blokov v porovnaní s vnútornou časťou sú sklovitejšie, povrch blokov je prevažne hladký. Rozmernejšie bloky prejavujú tendenciu uloženia v subhorizontálnom smere svojím dlhším rozmerom. Bloky pochádzajú z rozpadu žeravého lávového prúdu pri styku s vodným prostredím, prípadne sú výsledkom výlevu na zasnežený povrch. Matrix je zrnitý, tufovo-piesčitý, s obsahom drobnej pemzy. Uloženie laharovej brekcie je chaotické.
Predpokladáme, že vo vrcholovej časti stratovulkánu sa vylial lávový prúd na zasnežené alebo ľadové polia, čo spôsobilo rozpad prúdu na sféroidické bloky a úlomky. Úlomkovitý materiál v dôsledku svojej nestability na stratovulkanickom svahu sa dal následne do pohybu ako masový úlomkovitý prúd - lahar. Sféroidické bloky v čiastočne žeravom stave sa rozpadali a trieštili ďalej podľa radiálnej siete trhlín aj počas pohybu lahara. Spodný lahar s rôznorodým materiálom nevykazuje priamy vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, vrchný lahar je možné označiť termínom horúci lahar. Niektoré lahary pokračovali zo stratovulkanického svahu ďalej na juh a po prekročení pobrežnej zóny sa pohybovali ďalej na morskom dne v podobe bahenných prúdov.
Dom č. 1 na ul. Hollého
GPS: 48.458876, 18.899727 [48° 27' 31.95'', 18° 53' 59.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančný meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 15. - 16. storočia so zmenami realizovanými v 2. polovici 20. storočia. Pamiatkový objekt je trojtraktový, s dvomi podlažiami s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je jeho stavbeno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11868/1.
Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad
GPS: 48.401644, 18.886181 [48° 24' 5.92'', 18° 53' 10.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-08)
Epiklastické vulkanické brekcie v záreze štátnej cesty cca 500 m severne od Počúvadlianskeho jazera sú súčasťou výplne štiavnickej kaldery. Úlomkový vulkanoklastický materiál epiklastického typu so zastúpením prevažne biotiticko-amfibolických až amfibolicko-biotitických andezitov patrí k studenskej formácii vrchnobádenského veku.
Úlomkový materiál s rozmermi prevažne 5 – 25 cm až blokmi do 1,5 m je prevažne ostrohranný (angulárny) až čiastočne zaoblený (subangulárny). Matrix medzi úlomkami je zrnitý, piesčitý, s drobnejšími andezitovými úlomkami a úlomkami pemzy. Okrem napenených (vezikulovaných) úlomkov svetlejších odtieňov sú prítomné úlomky s tmavou, sivočiernou, čiastočne sklovitou základnou hmotou. Uloženie materiálu je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Nízky stupeň opracovanosti a chaotické uloženie svedčia o krátkom masovom transporte úlomkového a piesčitého materiálu účinkom gravitácie. Chaoticky uložený materiál vykazuje textúry sutinových uloženín v podobe gravitačných osypov pri okrajoch extruzívnych telies, prípadne až s prechodmi do uloženín laharového typu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Skalné bralá sitnianskeho andezitu južne od k. 1 009 Sitno predstavujú súčasť hradného opevnenia stredovekého hradu – dolný hrad. Ku skalným bralám je pripojená časť muriva, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou hradnej veže, resp. obranného múru. Výstup na vrchol skalného brala, odkiaľ je panoramatický výhľad na krajinu, je možný len po vyznačenom pešom chodníku. Výstup na hradné murivo nie je povolený.
Skalné bralá tvorí stredne- až hruboporfýrický amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Andezit je tmavosivý, zvetráva do svetlejších odtieňov. Zloženie andezitu je identické s andezitovými bralami vrcholovej časti Sitna, lokality Sitience, Bieleho kameňa. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická. Odlučnosť podľa subvertikálnych plôch vytvára hrubé skalné bloky. V rámci blokov je vyvinutá subparalelná doskovitá odlučnosť podľa laminačných plôch (plochy fluidality) s úklonom na juhovýchod.
Úlomkové prúdy (debris flows)
GPS: 48.418323, 18.868028 [48° 25' 5.96'', 18° 52' 4.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-09)
V záreze lesnej cesty na severnom svahu hrebeňa Almášskej lúky je východ epiklastickej vulkanickej brekcie. Brekciu tvorí úlomkový vulkanický materiál s rozmermi prevažne 5 – 15 cm, v menšej miere bloky do veľkosti 40 – 50 cm. Úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne) až sčasti zaoblené (subangulárne). Matrix je zrnitý, piesčitý, tvorí cca 50 – 60 % objemu. Uloženie je chaotické, bez známok triednosti a zvrstvenia. Charakter uloženia a nízky stupeň opracovanosti svedčia o náhlom masovom transporte prostredníctvom úlomkového prúdu (debris flow).
Úlomkové prúdy v priebehu vývoja a deštrukcie lávových telies boli pravdepodobne najčastejším spôsobom, ktorým sa masovo premiestňoval a nanovo ukladal úlomkový materiál v rámci kaldery.
Poznámka k termínu epiklastická vulkanická horninaVulkanické horniny po svojom vzniku v dôsledku povrchových činiteľov (dážď, tečúca voda) podliehajú rozpadu na úlomkovitý až jemnozrnnejší piesčito-ílovitý materiál. V dôsledku jeho nestability na vulkanickom svahu sa účinkom gravitačnej energie a vodného transportu vulkanický materiál premiestňoval a nanovo ukladal pri úpätí vulkanického svahu. Výsledkom je hornina tvorená úlomkovitým materiálom stmeleným jemnozrnnejším matrixom. Označujeme ju názvom epiklastická vulkanická brekcia. V prípade vysokého stupňa opracovania a triedenia materiálu (účinkom vodných tokov) vzniká epiklastický vulkanický konglomerát. Jemnozrnnejší materiál tvorí epiklastický vulkanický pieskovec, prípadne siltovec. Medzi epiklastické vulkanické horniny náležia aj úlomkové horniny vulkanického pôvodu premiestnené náhlym jednorazovým transportom v podobe masového prúdu. Horniny tohto typu zodpovedajú laharom, prípadne úlomkovým prúdom.
Dom č. 4 na ul. Hollého
GPS: 48.458698, 18.899266 [48° 27' 31.31'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1931 - 1934. Schodiskový bytový dom nesie znaky kubizmu a bol postavený pre úradníkov tabakovej továrne. Pamiatkový objekt je dvojtraktový, so štyrmi podlažiami a obdlžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11734/1.
Dom č. 9 na ul. Hollého
GPS: 48.458449, 18.899405 [48° 27' 30.42'', 18° 53' 57.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 17. storočia a zmenami v 18. storočí, v 1. polovici 19. storočia a okolo roku 1890. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka v obnove a je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11613/1.
Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)
GPS: 48.405804, 18.879314 [48° 24' 20.89'', 18° 52' 45.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Gaopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-06)
V záreze lesnej cesty v odkryve s dĺžkou cca 35 – 40 m je obnažená brekcia s chaotickým uložením úlomkového materiálu. Úlomky s rozmermi 5 – 25 cm až bloky do veľkosti 0,5 – 2 m a viac sú prevažne angulárne, často silno napenené a postihnuté premenami (sivobiele a zelenkavé). V rámci odkryvu sú chaotické brekcie rozčlenené na jednotlivé bloky (segmenty) podľa tektonických zón so znakmi drvenia. Brekcie v jednotlivých segmentoch sa odlišujú najmä vzájomnou proporciou úlomkov a zrnitého piesčitého matrixu, ako aj veľkosťou úlomkov. Niektoré bloky so zrnitým až lávovým matrixom sa blížia k typu extruzívnych brekcií.
V prípade niektorých rozmernejších blokov pozorujeme ich rozpad podľa siete hustých puklín pripomínajúci textúry typu „jig-saw“ (názov podľa skladačkovej hry; obr.č.45B). K vzniku úlomkového materiálu a jeho pohybu v podobe úlomkovej lavíny došlo pravdepodobne pri náhlom porušení stability extruzívneho dómu s jeho následným kolapsom a náhlou deštrukciou. V rámci lavíny okrem úlomkového materiálu sú zahrnuté aj bloky extruzívnych brekcií pochádzajúce z okrajových zbrekciovatených častí extruzívnych dómov často postihnutých hydrotermálnymi premenami. Tieto bloky nachádzajúce sa v lavíne sa počas jej pohybu tlakovo namáhali a trieštili na úlomky. Svedčí o tom hustá sieť trhlín, ktorá ich preniká.
Úlomkové lavíny (debris avalanches) v oblasti štiavnickej kaldery vznikali najmä pri kolapsoch a náhlych deštrukciách rozmernejších extruzívnych dómov. K vzniku lavín prispievali aj hydrotermálne premeny (v podobe plynných výronov a horúcich prameňov), ktoré znižovali pevnosť hornín a tým narúšali ich stabilitu.
V pokračovaní chodníka na východ (oblasť Jedlina) v zárezoch lesnej cesty nasledujú východy hrubých až blokových epiklastických vulkanických brekcií. Úlomkový až blokový materiál (do veľkosti až 2 m) pochádza z deštrukcie lávových telies, prípadne z deštrukcie pôvodných hruboúlomkovitých brekcií uložených v okolí extruzívneho dómu. Vyznačuje sa čiastočným zaoblením a náznakmi triedenia a uloženia v subhorizontálnych polohách. Tieto znaky sú výsledkom krátkeho transportu. V menšej miere sú prítomné aj bloky s angulárnym (ostrohranným) obmedzením a doskovitou odlučnosťou. Prevládajú bloky s pórovitou stavbou, často so znakmi hydrotermálnej premeny. Andezit v blokoch je výrazne porfýrický. Výrastlice plagioklasu sú do 4 – 6 mm, amfibol do 5 – 8 mm, nápadný je biotit do 5 – 8 mm. Matrix je piesčitý až piesčito-ílovitý, s častými úlomkami pemzy. Tvorí 50 – 60 %.
Pyroklastický blokovo-popolový prúd
GPS: 48.418309, 18.873735 [48° 25' 5.91'', 18° 52' 25.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-10)
Pyroklastický prúd predstavuje horúcu zmes plynov, popola, pemzy a úlomkov v pevnom až poloplastickom stave pohybujúcu sa po uklonenom zemskom povrchu v podobe turbulentného prúdu. Počas pohybu pyroklastického prúdu, a najmä v jeho závere, účinkom gravitácie sa zo spodnej časti prúdu ukladá na zemskom povrchu popolovo-pemzový materiál s úlomkami až blokmi poloplastickej žeravej lávy. V dôsledku vysokej teploty často nastáva v pyroklastickom prúde po jeho uložení spečenie až zváranie vulkanického materiálu na kompaktnú masu.
Podľa zloženia sa rozlišujú popolovo-pemzové pyroklastické prúdy obsahujúce viac ako 50 % objemu v podobe popolových častíc, kryštálov a pemzy (s nižším obsahom úlomkov čerstvej, juvenilnej lávy) a blokovo-popolové pyroklastické prúdy s prevahou úlomkov až blokov juvenilnej lávy nad matrixom.
Popolové a popolovo-pemzové prúdy vznikajú pri kolapse eruptívneho stĺpca v prípade plíniovskej erupcie. Naproti tomu blokovo-popolové pemzové prúdy vznikajú v prípade vulkánskeho eruptívneho stĺpca, keď do atmosféry sú vyvrhnuté okrem popola aj hrubšie úlomky až bloky juvenilnej lávy. Po poklese (kolapse) eruptívneho stĺpca a páde vulkanického materiálu na zemský pvrch po uklonenom vulkanickom svahu v smere od krátera roluje žeravá masa vulkanických plynov, popola a blokov, v podobe pyroklastického prúdu.
Ďalším spôsobom vzniku blokovo-popolového alebo blokovo-pemzového prúdu je kolaps – náhla deštrukcia extruzívneho dómu. Nastáva v dôsledku gravitačnej nestability (často pri raste extruzívneho dómu na uklonenom svahu) alebo v dôsledku vnútorného pretlaku plynov. Magmatické plyny sa udržujú pod vnútorným tlakom v dôsledku vznikajúcej povrchovej polopevnej až pevnej kôry. Pri náhlom poklese vonkajšieho tlaku vznikom trhlín na povrchu dómu magma prudko exploduje a mení sa na zmes popola, pemzy a útržkov žeravej lávy, ktorá sa pohybuje v podobe prúdu a unáša úlomky až bloky povrchovej kôry a stuhnuté časti roztriešteného extruzívneho dómu. Explozívne deštrukcie dómov sa v poslednom období pozorovali v prípade sopky Merapi (Indonézia) v rokoch 1984, 1994, 1997 – 1998, sopky Monserrat (1995 – 1996) a Mt. Unzen (Japonsko) v roku 1991.
Blokovo-popolové prúdy vznikajúce pri kolapse extruzívnych dómov prekonajú vzdialenosť 10 km a viac, pričom ich pohyb dosahuje rýchlosť až 100 km/hod. Blokovo-popolové prúdy v prípade uvedených sopiek sú známe ničivými účinkami na osídlenia pri ich úpätí, často s tragickými následkami na ľudských životoch.
Odkryvy uloženín pyroklastického blokovo-popolového prúdu vystupujú na ceste a v zárezoch lesnej cesty v oblasti Jedliny na sv. výbežku chrbta pod Almášskymi lúkami. Brekciu pyroklastického prúdu tvoria úlomky až bloky andezitu (do 35 – 45 cm), subsférické až subangulárne, uložené chaoticky. Matrix sivobielej farby tvoria úlomky pemzy a vitrokryštálový tuf s amfibolom a biotitom.
Uloženiny blokovo-popolových až popolovo-pemzových prúdov pochádzajú s deštrukcie extruzívnych dómov. Úlomkový až blokový materiál bol následne po explózii dómu transportovaný v plynno-popolovo-pemzovej mase. Na horúci stav poukazuje mierne spečenie a deformácia pemzy s pretiahnutím v horizontálnom smere.
V pokračovaní lesnej cesty na ohybe chrbta je ďalší odkryv tvorený dominantne pemzovými tufmi. Pemzové fragmenty veľké 2 – 5 cm, ojedinele do 10 – 25 cm, sčasti deformované a usmernené, tvoria cca 40 – 50 % objemu. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu (2 – 5 %) do veľkosti 15 – 25 cm. Matrix je pemzovo-tufový až vitrokryštálovo-tufový, s drobnými úlomkami.
Redeponované pemzové tufy
GPS: 48.416657, 18.880258 [48° 24' 59.97'', 18° 52' 48.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-03)
V záreze lesnej cesty na ohybe je odkryv dlhý cca 25 m a vysoký 2 – 3 m tvorený redeponovanými pemzovými tufmi. Úlomky pemzy prevažne vo veľkosti 1 – 3 cm, sporadicky 5 – 25 cm, sú sčasti zaoblené. Menšie aj väčšie úlomky sú prevažne subhorizontálne usmernené. Pemza je sivobiela, svetložltá až okrová. Výrastlice tvorí amfibol a biotit.
Matrix je sivohnedý, svetlý, vitrokryštálový, s drobnými úlomkami pemzy. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu do veľkosti 15 – 25 cm (tvoria cca 2 – 5 %). Úlomky pemz nesú známky druhotného premiestnenia s krátkym transportom a novým uložením v podobe redeponovaného pemzového tufu.
Pyroklastický popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.413794, 18.884614 [48° 24' 49.66'', 18° 53' 4.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-11)
Na okraji chrbta s kótou 693 v záreze lesnej cesty je východ pemzového tufu v dĺžke cca 15 m. V zložení prevládajú úlomky pemzy vo veľkosti 1 – 5 cm (ojedinele až 10 cm) so subsférickým až nepravidelným obmedzením. Výrastlice tvorí amfibol a biotit vo veľkosti 3 – 6 mm. Matrix je sivohnedý, tufový, pomerne kompaktný, s drobnými úlomkami andezitu. Tvorí cca 60 % objemu. V nepatrnom množstve sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu vo veľkosti 2 – 4 cm. Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.
Mierna kompakcia a náznaky deformácie pemzy poukazujú na zvýšenú teplotu v čase uloženia pemzového tufu.
Pemzové tufy sú produktom erupcie plíniovského typu. V súvislosti s kolapsmi eruptívneho stĺpca vznikali popolovo-pemzové prúdy, ktoré sa pohybovali od centra erupcie po uklonenom svahu do vnútornejších častí kalderovej depresie. Pri pohybe po vulkanickom svahu sa zachytili drobné úlomky andezitov a transportovali sa spolu s prúdom. Zdrojmi erupcií boli pravdepodobne zlomy pri okrajoch vznikajúcej kaldery.
Lahar s tufovo-pemzovým matrixom
GPS: 48.413160, 18.882919 [48° 24' 47.38'', 18° 52' 58.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-12)
V zárezoch lesnej cesty v niekoľkých odkryvoch vystupujú uloženiny laharových brekcií od zastávky č. 6 po odkryv v lesnej ceste na chrbte s kótou 718. Úlomky prevažne vo veľkosti 5 – 25 cm až bloky do 40 – 50 cm a viac tvorí hruboporfýrický amfibolicko-biotitický andezit. Úlomky až bloky sú sčasti ostrohranné (subangulárne) až mierne zaoblené (suboválne), rozložené chaoticky. Matrix je tufovo-pemzový (s prevahou úlomkov pemzy), prípadne piesčito-ílovitý s rozptýlenou pemzou.
Jednotlivé odkryvy laharov v zárezoch náučného chodníka sa líšia vzájomnou proporciou (pomerom) v obsahu úlomkového materiálu a popolovo-pemzového matrixu, ako aj veľkosťou a stupňom opracovanosti úlomkového materiálu. Svedčí to o prítomnosti viacerých laharových telies odkrytých v zárezoch lesnej cesty.
Pri porušení gravitačnej stability pemzovo-tufového a úlomkového nespevneného materiálu na vulkanickom svahu dochádzalo často k jeho zosúvaniu a ďalšiemu pohybu v podobe jednorazových masových prúdov – laharov. Pohyb tejto tufovo-popolovej masy s úlomkami až blokmi v smere do nižších úrovní kalderovej depresie riadila gravitačná energia. Porušenie stability voľného sopečného materiálu mohlo nastať v dôsledku výdatných dažďov (tie často sprevádzajú vulkanické erupcie). To napomohlo vzniku bahnitej kašovitej suspenzie tvorenej popolovo-pemzovým materiálom a jeho schopnosť tiecť a prechádzať do masového pohybu. V priebehu pohybu po vulkanickom svahu sa strhával úlomkový až blokový materiál uložený na vulkanickom svahu a transportoval sa spolu s popolovo-pemzovou masou (matrixom). Impulzom na masový pohyb voľného nespevneného sopečného materiálu na vulkanickom svahu mohlo byť aj jeho náhle nakopenie počas erupcie alebo seizmické otrasy v súvislosti s erupciou.
Rozdiely v zložení matrixu, ktorý v prípade laharových brekcií varíruje od popolovo-pemzového až po piesčito-ílovitý, odráža rôzne podmienky vzniku laharov. V prípade popolovo-pemzového matrixu je možné predpokladať blízky časový a príčinný vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, v prípade piesčito-ílovitého matrixu je potrebný relatívne dlhší čas po erupcii, v ktorom nastáva zvetrávanie a rozklad vulkanického materiálu. Pre vznik lahara je dostatočná aj zrážková činnosť.
Lahary v oblasti štiavnickej kaldery pravdepodobne vznikali aj v súvislosti s deštrukciou extruzívnych dómov alebo v dôsledku náhleho nakopenia hruboúlomkového materiálu pri okrajoch extruzívnych dómov.
Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu
GPS: 48.410739, 18.880934 [48° 24' 38.66'', 18° 52' 51.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-23)
V záreze lesnej cesty na východnom svahu Sitna (Bukovina) je odkryv v dĺžke cca 25 m v okrajovej časti extruzívneho telesa tvorený extruzívnou brekciou. Brekcia je zložená prevažne z úlomkov (5 – 20 cm) až blokov (do 0,5 m) silno pórovitého (napeneného) hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Drobnejšie úlomky sú angulárne, väčšie bloky sú subangulárne až subsférické. Rozloženie blokov je chaotické. Matrix medzi úlomkami až blokmi je lávový, silno napenený, jeho zastúpenie oproti úlomkom je výrazne variabilné. Rozhranie medzi úlomkami a lávovým matrixom je často neostré, rozplývavé. Extruzívna brekcia predstavuje okrajovú zónu sčasti odkrytého extruzívneho telesa.
V priebehu vývoja extruzívneho dómu vytláčaním silno viskóznej (málo pohyblivej) lávy v podobe kupolovitého telesa v dôsledku rýchlejšieho chladnutia vzniká na jeho povrchu polopevná až pevná kôra (obr.č.56A). Pri pokračujúcom raste a rozširovaní (expanzii) extruzívneho dómu v dôsledku prísunu novej čerstvej lávy je pevná kôra na povrchu extruzívneho dómu podrobená tlaku a napätiu a rozpadá sa na úlomky až bloky. Tie sú opäť stmelené napenenou, ešte tekutou a pohyblivou lávou. Výsledkom je vznik pásma extruzívnych autoklastických brekcií v okrajových častiach extruzívnych telies.
Výstup lávy pokračuje a tým aj priestorové rozširovanie extruzívneho dómu. Napätiam a lámaniu je podrobená aj okrajová extruzívna brekcia. Úlomkový materiál pochádzajúci z jej rozpadu sa hromadí pri úpätí extruzívneho dómu, kde vytvára uloženiny hruboúlomkovitých až blokových brekcií. V prípade, ak povrchová tuhnúca kôra nie je schopná naďalej odolávať vnútornému tlaku plynov a magmy, nastáva náhla explozívna deštrukcia s následným kolapsom extruzívneho dómu, vznikne blokový pyroklastický prúd, ktorý roluje v smere od kolabujúceho extruzívneho dómu.
Administratívna budova na ul. Kolpašská
GPS: 48.449371, 18.910471 [48° 26' 57.74'', 18° 54' 37.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna administratívna budova so zaužívaným pomenovaním sudáreň, Dužina je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1912 - 1913 a so zmenami datovanými v 20. storočí. Historická budova je jednopodlažná, má dvojtraktovú a trojtraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná na obchodné účely. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11866/1.
Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd
GPS: 48.408674, 18.885591 [48° 24' 31.23'', 18° 53' 8.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-24)
V záreze lesnej cesty v lokalite Veľké lúky na východnom svahu masívu Sitna sú odkryté uloženiny pemzových tufov bielokamenského súvrstvia.
Litologické zloženie
Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľkosti 1 – 3 mm (sčasti zaoblené) v jemnozrnnejšom tufovom matrixe tvorenom vitrokryštálovým tufom a drobnými úlomkami pemzy. V popolovo-pemzovom tufe sú časté rozptýlené drobné úlomky amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom do 2 – 3 cm, ojedinele do 5 – 10 cm. Sporadicky sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu. Vulkanický materiál je uložený chaoticky.
Poloha popolovo-pemzového tufu je výsledkom masového transportu v podobe popolovo-pemzového prúdu. Popolovo-pemzové prúdy vznikajú v súvislosti s erupciami plíniovského typu pri kolapse eruptívneho stĺpca. O tomto procese sme sa zmienili už na zastávke č. 4 náučného chodníku ŠB-03. V priebehu pohybu masového prúdu sa zachytil úlomkový andezitový materiál z povrchu, po ktorom sa pohyboval popolovo-pemzový prúd. Nie je možné vylúčiť, že môže ísť aj o úlomkový popolovo-pemzový prúd, resp. popolovo-pemzový lahar, ktorý vznikol v priebehu plíniovských erupcií.
Na základe geologickej pozície a petrografického zloženia popolovo-pemzový tuf patrí k bielokamenskému súvrstviu, ktoré tvorí vrchnú časť výplne štiavnickej kaldery. V nadloží popolovo-pemzových tufov sa v priebehu pokračujúcej vulkanickej aktivity uložil lávový prúd sitnianskeho komplexu. Bielokamenské súvrstvie v celkovej hrúbke 120 m uložené v jv. časti kaldery a lávový prúd sitnianskeho andezitu v jeho nadloží predstavujú denudačné zvyšky predpokladaného sitnianskeho vulkánu sarmatského veku.
Lávový prúd Sitnianskeho komplexu
GPS: 48.402207, 18.888294 [48° 24' 7.95'', 18° 53' 17.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-30)
Skalné bralá v blízkosti asfaltovej cesty v podmorskej výške 800 m sú súčasťou reliktu lávového prúdu, ktorý buduje vrcholovú časť Sitna, kóta 1009. Skalný masív je uklonený na juhovýchod. Zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrchol Sitience (k. 774, Biely kameň k.657) a pokračujú v celom rade izolovaných reliktov (ďalej na JV na stratovulkanickom svahu). V dôsledku nestabilného podložia tvoreného pemzovými tufmi sa lávový prúd rozpadol a vzniklo blokové pole na jv. svahu Sitna s blokmi sitnianskeho andezitu.
Petrografické zloženie
Andezit sitnianskeho komplexu je tmavosivý, stredne- až hruboporfýrický. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická.
Rozpad andezitového prúdu je podľa strmých až vertikálnych plôch odlučnosti. Jednotlivé bloky sa vyznačujú doskovitou subparalelnou odlučnosťou podľa plôch fluidality (laminačné plochy) s priebehom 130 SE/15 (smer sklonu). Lávový prúd je uložený na bielokamenskom súvrství.
Prameň, Bielokamenské súvrstvie
GPS: 48.404386, 18.882275 [48° 24' 15.79'', 18° 52' 56.19'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-26)
Výstup prameňa v tejto úrovni 853 m nad morom je určite prekvapujúci a neočakávaný. Vysvetlením je skutočnosť, že pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia, ktoré sa nachádzajú v tejto úrovni sú výborným kolektorom (zberačom) dažďovej vody, ktorá cez súvrstvie presakuje a nasycuje ho. Podobne je dobrým kolektorom aj nižšia časť výplne kaldery tvorená pemzovými tufmi, epiklastickými brekciami a pórovitými lávovými prúdmi studenskej formácie. Po nasýtení sedimentárnej výplne kaldery v dôsledku zrážkovej činnosti voda migruje na povrch po otvorených puklinách alebo puklinových zónach. V prípade, ak vystupujúca voda narazí na prekážku, a v tomto prípade je to lávový prúd, voda sa pohybuje po rozhraní lávového prúdu a sedimentov k jeho okraju, kde vyteká v podobe horského prameňa. To je pravdepodobné objasnenie, prečo voda vystupuje v nadmorskej výške 850 m.
Ďalší prameň na južnom chrbte Sitna sa nachádza vo vyššej úrovni, v nadmorskej výške 970 m, v prostredí andezitového telesa. Vystupujúca voda v tomto prípade využila pri výstupe puklinovú zónu v telese sitnianskeho andezitu.
Niekoľko ďalších prameňov sutinového pôvodu vyviera v oblasti blokoviska na juhovýchodnom svahu Sitna.
Životodarné pramene horskej vody boli zrejme dôvodom, prečo vrcholová oblasť Sitna bola vyhľadávaným útočiskom ľudí počínajúc neolitom cez starovek až do obdobia stredoveku.
Dom č. 3 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459700, 18.895067 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 42.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19. storočia a zmenami v 20. storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 3334/1.
Dom č. 4 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459998, 18.895303 [48° 27' 35.99'', 18° 53' 43.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky murovaný dom so zamurovanou štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí 17. - 1. polovice 19. storočia a so zmenami z konca 19. storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s prvkami klasicizmu je dvojtraktová jednopodlažná budova s odbĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11712/1.
Dom č. 5 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459842, 18.894863 [48° 27' 35.43'', 18° 53' 41.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí koniec 15. storočia až 1. polovica 16. storočia. Pamiatkový objekt nesie klasicistické prvky, je dvojpodlažný a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 11932/1.
Dom č. 6 na ul. Malé tržisko
GPS: 48.454637, 18.900478 [48° 27' 16.69'', 18° 54' 1.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v polovici 18. storočia so zmenami v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný, trojdielny so 7 miestnosťami a s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11723/1.
Skalné bralá na SZ okraji Sitna
GPS: 48.403090, 18.875264 [48° 24' 11.12'', 18° 52' 30.95'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-21)
Vrchol Sitna opradený povesťami a legendami bol vyhľadávaným miestom a útočiskom ľudí už od neolitu, známy Keltom aj Rimanom a nakoniec bol miestom stredovekého hradu. Masív Sitna dosahuje najvyššiu nadmorskú úroveň, 1 009 m nad morom, spomedzi ostatných hrebeňov a vrcholov vulkanického pohoria Štiavnických vrchov. Vrcholovú oblasť Sitna tvoria zvyšky lávového prúdu, ktorý vznikol v oblasti štiavnickej kaldery v období sarmatu (zhruba pred 13 miliónmi rokov).
Skalné bralá sitnianskeho andezitu
Západný okraj masívu Sitna je obmedzený strmými skalnými stenami padajúcimi do hĺbky 40 – 50 m. Skalné steny sú rozčlenené podľa subvertikálnych až vertikálnych odlučných plôch na celý rad kulisovitých blokov, na jednotlivé bralá. Vnútorná stavba brál sa člení podľa doskovitej odlučnosti s úklonmi 10 – 15º na juhovýchod. Doskovitá odlučnosť zodpovedá plochám fluidality (tečenia), ktoré vznikajú v záverečnom štádiu pri ukončovaní pohybu lávového prúdu (v čase bezprostredne pred jeho zastavením a stuhnutím). Tieto plochy doskovitej odlučnosti (označované aj ako laminačné plochy) sú orientované paralelne s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje. Sú dôležitým kritériom pri rekonštrukcii formy lávového prúdu a smeru jeho pohybu.
Kombináciou odlučnosti podľa strmých až vertikálnych plôch a na ne kolmých plôch doskovitej odlučnosti vznikajú podivuhodné až bizarné formy skalných brál. Niektoré pripomínajú postavy alebo prilbice stredovekých rytierov, ktorí spia pod Sitnom, čakajúc na horšie časy, keď budú k dispozícii v plnej zbroji.
Skalné steny západného kraja masívu Sitna predstavujú súčasný denudačný okraj pôvodne rozsiahlejšieho lávového prúdu, ktorý pokračoval od SZ v smere na juhovýchod. Ďalšie zvyšky tohto prúdu tvoria vrcholy Sitience (k. 775) a Biely kameň (k. 657). Po prekročení kalderového zlomu lávový prúd pokračoval ďalej na stratovulkanický svah do vzdialenosti zhruba 10 km od Sitna. Lávový prúd pri svojej ceste na vonkajšom stratovulkanickom svahu sledoval paleodolinu smerujúcu od kalderového zlomu na JV k úpätiu stratovulkánu. Lávový prúd pritom zostúpil z nadmorskej výšky cca 950 m až na úroveň 500 m (severne od obce Devičie) a dosiahol vzdialenosť 17 km.
Lávový pokrov masívu Sitna sa ukláňa na JV cca 10-150 (pri sz. okraji je jeho báza v úrovni cca 950 m nad morom, pri jv. okraji je 750 m nad morom). Pri západnom okraji je lávový prúd Sitna uložený na povrchu amfibolicko-biotitického andezitu studenskej formácie, v smere k jv. okraju jeho podložie tvoria tufy bielokamenského súvrstvia. Bielokamenské súvrstvie podobne vystupuje aj v podloží reliktov andezitového prúdu vrcholov Sitience a Biely kameň. Na základe viacerých izolovaných reliktov lávových prúdov v južnej časti kaldery je možné usúdiť, že lávový prúd tvoril pôvodne v južnej časti kaldery rozsiahlejší a súvislejší lávový pokrov, ktorý bol z južnej strany obmedzený bariérou kalderového zlomu.
Lávový prúd smerujúci od Sitna na JV na vonkajší stratovulkanický svah bol súčasťou predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Jeho centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery.
Predpokladaný vulkán, z ktorého svahov stekali lávové prúdy a pohybovali sa ďalej na vonkajší stratovulkanický svah, podľahol denudácii a bol úplne odstránený. Príčinou bol enormný výzdvih hodrušsko-štiavnickej hrasti, pri ktorom v dôsledku denudácie sa odkryli subvulkanické intrúzie a horniny predvulkanického podložia (širšia oblasť Hodruše a Vyhní).
Lávový prúd v oblasti Sitna s nadmorskou výškou 1 009, v súčasnosti predstavuje najvyššie položený relikt lávového prúdu. Pôvodne bol lávový prúd uložený pri úpätí predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Vrchol tohoto vulkánu bol pravdepodobne o 1 500 až 2 000 m vyššie.
Masív Sitna a ďalšie vrcholy a hrebene pokryté zvyškami lávových prúdov sitnianskeho andezitu dosahujú najvyššiu nadmorskú úroveň v súčasnom reliéfe. Pôvodne však boli súčasťou rozsiahlejšieho lávového pokrovu uloženého v depresii v jv. časti kaldery na bielokamenskom súvrství. Dlhodobým účinkom povrchových erozívnych síl (vietor, dážď, tekúca voda a gravitácia) sa odstránili menej odolné horniny (pemzové tufy, vulkanoklastiká a telesá biotiticko-amfibolických andezitov). Lávové prúdy sitnianskeho andezitu viac odolné proti zvetrávaniu sa postupne obnažovali, až nakoniec sa ocitli v pozícii súčasných vrcholov a hrebeňov. Uvedený proces, ktorým nastal úplný zvrat v morfológii terénu (pôvodne depresia alebo dolina, nakoniec hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Lávový prúd sitnianskeho andezitu je priam exemplárnou ukážkou tohto procesu.
Pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú materiál pomerne málo odolný proti erozívnym činiteľom. Lávový pokrov sitnianskeho andezitu uložený na bielokamenskom súvrství strácal podporu v svojom podloží, stával sa gravitačne nestabilným, dochádzalo k jeho rozčleneniu na jednotlivé bloky a ich pohybu so vznikom rozsiahleho blokového poľa (blokoviska) na južnom svahu Sitna.
Zloženie lávového prúdu
Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice tvorí plagioklas (1 – 4 mm; (do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a biotit (1 – 3 mm; do 1 %). Základnú hmotu (do 62 – 70 %) tvorí vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Základná hmota je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá).
Vulkanický nek Petrov vrch
GPS: 48.405932, 18.869406 [48° 24' 21.36'', 18° 52' 9.86'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-20)
Skalné bralá na JZ okraji kóty 949 Petrov vrch predstavujú prívod k povrchovému vulkánu – vulkanický nek. Pôvodný vulkán bol odstránený denudáciou.
V rámci vulkanických nekov sa rozlišujú:
neky s brekciovitou výplňou – označované aj ako diatrémy, alebo explozívne neky. Predstavujú prívody (vulkanické horniny) k povrchovým vulkánom, ktorými sú maary alebo troskové kužele. Sú bežné najmä v prípade bazaltových až bazaltovo-andezitových vulkánov. Brekciovú výplň explozívneho neku často prerážajú mladšie dajky. neky s lávovou výplňou, resp. lávové neky. Predstavujú prívodové systémy vyplnené v závere vulkanickej činnosti stuhnutou lávou (čo znamená často aj definitívny koniec vulkanickej činnosti upchatím prívodového systému). Lávové neky tvoria prívody k troskovým kužeľom, maarom, ale aj k stratovulkánom.Prierez nekových telies je spravidla kruhovitý, eliptický až nepravidelný, orientovaný v jednom smere. Často pozorujeme kombinácie lávových nekov s dajkami. Andezitové teleso v oblasti Petrovho vrchu (k. 949) sčasti obnažené (vypreparované) v prostredí amfibolicko-biotitických andezitov predstavuje kombinácie vulkanického neku s dajkou s dĺžkovou orientáciou v smere SSV – JJZ.
Štruktúrny a geofyzikálny výskum potvrdil, že ide o teleso s vertikálnym priebehom, ktoré zodpovedá výplni prívodného systému k povrchovej vulkanickej forme. Táto povrchová vulkanická forma sa nezachovala, bola odstránená denudáciou. Je možné predpokladať, že išlo o menší vulkán alebo stratovulkán menších rozmerov.
Pri jz. okraji Petrovho vrchu vystupujú skalné bralá s výraznou doskovitou odlučnosťou. Jej priebeh je premenlivý s úklonom na severozápad, ktorý sa mení od 40º až do 80º s náznakmi vejárovitého priebehu. Táto časť predstavuje okrajové časti neku.
Severovýchodne od vrcholu kóty Petrov vrch sú obnažené menšie skalné bralká s odlučnosťou podľa vertikálnych až subvertikálnych plôch zodpovedajúce telesu typu dajka.
Petrografické zloženie nekového telesa
Andezit neku a dajky je tmavosivý až sivočierny, stredne- až hruboporfýrický, s blokovou odlučnosťou. Priebeh plôch fluidality (laminácie) s doskovitou odlučnosťou je variabilný, mení sa od strmého úklonu až po subhorizontálny. Výrastlice tvorí plagioklas, hypersten a augit do veľkosti 3 – 4 mm a ojedinele zrná olivínu. Základná hmota je mikrohypidiomorfne zrnitá a mikrolitická, jemne zrnitá. Pri okrajoch telesa je prechod do pásma brekciácie.
Dom č. 26 na ul. Mikovíniho
GPS: 48.459750, 18.888618 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 19.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom so slameným výpletom v krove je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v roku 1747 so zmenami na začiatku 19. storočia a v 2. polovici 19. storočia. Pamiatkový objekt nesie prvky ľudového baroka je jednopodlažný, trojtraktový s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11718/1.
Andezitová dajka
GPS: 48.407620, 18.870350 [48° 24' 27.43'', 18° 52' 13.26'']
Obec: Ilija
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-05)
Po chodníku pri východnom okraji Petrovho vrchu vedúcom okrajom lesa po lúke k severu sa dostanete na hlavný chodník a odtiaľ po menšom výstupe na chrbát severne od kóty 949. Zastavíte sa pri malej skalke tvorenej andezitom s doskovitou odlučnosťou podľa subertikálnych plôch. Charakter odlučnosti odpovedá telesu formovanému výstupnym pohybom lávy – andezitovej dajke. Dajkové teleso pokračuje k severu v smere klesajúceho chrbátu. S úlomkovým materiálom a blokmi v suti, ktoré pochádzajú z tejto dajky sa budete stretať pri zostupe z chrbtu v smere na Almášske lúky.
Petrografickým zložením dajka odpovedá vulkanickému neku Petrov vrch. Po dosiahnutí sedla Almášske lúky odbočíte k západu a zostúpite lesnými cestami k východziemu bodu trasy chodníka pri Počúvadlianskom jazere.
Dom č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456708, 18.902397 [48° 27' 24.15'', 18° 54' 8.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom so zaužívaným pomenovaním bryndziareň je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov v období 17. storočia a so zmenami datovanými v 19. storočí. Pamiatkový objekt nesie prvkami renesancie, je jednopodlažný a má jednotraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11273/2.
Kostol sv. Anny
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky jednoloďový kostol Svätej Anny postavený v roku 1799 v neskoro barokovom slohu.
Socha Panny Márie
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro klasicistická socha Panny Márie na stĺpe so vznikom datovaným v roku 1858.
Kamenný kríž
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný prícestný kríž s dobou vzniku v roku 1856.
Dom č. 16 a ul. Novozámocká
GPS: 48.457423, 18.894044 [48° 27' 26.72'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 2. polovice 18. storočia a so stavebnými úpravami v rokoch 1981 - 1987. Pamiatkový objekt nesie znaky baroka, je dvojpodlažný a má dvojtraktovú dispozíciu. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3346/1.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bieber dedičná štolňa je technickou pamiatkou s narušeným stavbeno-technickým stavom a v súčasnej dobe bez využitia.
Fragment mestského opevnenia
GPS: 48.458136, 18.896975 [48° 27' 29.29'', 18° 53' 49.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Fragment mestského opevnenia je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobodu vzniku po roku 1541 a prvkami renesancie. Architektonické úpravy boli datované obdobím 18.-19. storočia., 2. polovicou 19. - začiatkom 20. storočia a rokom 1936. V súčasnej dobe je pamiatka bez využitia.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie so zaužívaným pomenovaním Mariánsky stĺp je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku datovanou v 2. polovici 18. storočia.
Dom č. 3 na Radničnom námestí
GPS: 48.458880, 18.891570 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku pred rokom 1500. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L a má trojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11716/1.
Kornberg štôlňa
GPS: 48.439628, 18.905890 [48° 26' 22.66'', 18° 54' 21.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kornberg štôlňa je technická pamiatka s obodu vzniku datovanou rokom 1549.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha sv. Jána Nepomuckého je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 18. storočia a s úpravami v roku 1939.
Horná Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435680, 18.879644 [48° 26' 8.45'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná Bieber dedičná štôlňa je technická pamiatka.
Pamätná tabuľa Trate mládeže
GPS: 48.444086, 18.914936 [48° 26' 38.71'', 18° 54' 53.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa k výstavbe železničnej trate Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica s dobou vzniku 1948 - 1949.
Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.438230, 18.898496 [48° 26' 17.63'', 18° 53' 54.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Prícestná socha sv.Jána Nepomuckého s prvkami neskorého klasicizmu, ktorej vznik je datovaný na 50. roky 19. storočia.
Dom č. 5 na ul. Strieborná
GPS: 48.458458, 18.893992 [48° 27' 30.45'', 18° 53' 38.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. storočia a zmenami v 16. storočí a v 19. - 20. storočí. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je trojpodlažný. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3336/1.
Dom č. 11 na ul. Strieborná
GPS: 48.458045, 18.895097 [48° 27' 28.96'', 18° 53' 42.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. - 15. storočia a zmenami v 17. storočí, v 19. a v 20. storočí. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je jednotraktový s dvomi podlažiami a s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11693/1.
Dom č. 20 na ulici Horná Ružová
GPS: 48.460701, 18.897105 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3355/1.
Objekt č. 16 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457289, 18.893966 [48° 27' 26.24'', 18° 53' 38.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1981 až 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3346/1.
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Šariansky vrch
GPS: 48.41392, 18.78196 [48° 24' 50.11'', 18° 46' 55.06'']
Obec: Vysoká
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Šariansky vrch pri obci Vysoká s kótou 759 m n. m.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs
Objekt č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456688, 18.902392 [48° 27' 24.08'', 18° 54' 8.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom (brindziareň) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/2.
Objekt č. 5 – ul. Strieborná (Trenzanskiho dom)
GPS: 48.458582, 18.894050 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 38.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. a 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicostický. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3336/1.
Dom ľudový (č. 56)
GPS: 48.349088, 18.976346 [48° 20' 56.72'', 18° 58' 34.85'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1851.
Dom ľudový (č. 62)
GPS: 48.348332, 18.977006 [48° 20' 54'', 18° 58' 37.22'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami z obdobia 50.rokov 19.storočia.
Dom ľudový (č. 83)
GPS: 48.349498, 18.978522 [48° 20' 58.19'', 18° 58' 42.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s pôdorysom v tvare L a 3 miestnosťami postavený v roku 1850.
Dom ľudový (č. 89)
GPS: 48.349409, 18.977865 [48° 20' 57.87'', 18° 58' 40.31'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1895.
Vrt minerálnej vody Gejzír S-4
GPS: 48.166650, 18.875464 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 31.67'']
Obec: Dudince
Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)
Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html
Vrt S – 4 (ZV – 71) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre nízku výdatnosť bol zlikvidovaný. Voda do fontánky vybudovanej na mieste vrtu sa privádza z vrtu S – 3 (ZV – 70).