Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.43339, 18.85316 [48° 26' 0.2'', 18° 51' 11.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.427616, 18.843982 [48° 25' 39.42'', 18° 50' 38.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Štôlňa Ignác Roxner
GPS: 48.469273, 18.877097 [48° 28' 9.38'', 18° 52' 37.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Roxner, cca 20 m od hlavnej cesty smerujúcej zo sedla Červená studňa smerom do Hodruše-Hámrov. Je celoročne zdrojom vody a spolu s prameňmi ktoré napájali Teplopotocký tajch bola výdatným zdrojom vody nielen pre tajch Rozgrund, ale jej voda bola odvádzaná jarkom aj do tajchu Čevená studňa. S jej vodou sa predbežne počíta aj pri príprave zasnežovania svahov Paradajzu...
Štôlňa Ignác Roxner, na žile Roxner (severná časť žily Ochsenkopf) – bola razená v tomto priestore, ako najnižšie položená sledná chodba, ktorou bola žila presledovaná v rozsahu 200 m. Zachovali sa pozostatkyf portálu štôlne, ktorá hoci žilu sledovala, avšak výsledky banských prác nesplnili predpokladané očakávania rovnako, ako aj štôlne v južnom pokračovaní žily Roxner (Ján, František, horná a dolná Kreuzerfindung, horná a dolná Martin). V severnom priestore od tejto štôlne Ignác Roxner, bola žila Roxner overovaná tiež početnýmí štôlňami (Dreifaltigkeit, Dreinigkeit, Neuhofnung, Städtnischer, Gnade Gottes, Nová Anna). Z nich mala značný význam najnižšie položená štôlňa Nová Anna, vyrazená ako prekop (700 m), ktorou sa overili nielen menej významné podložné vetvy žily Roxner, ale aj žily Anna a Ján. V jej blízkosti sa anchádzala stará štôlňa Anna, o ktorej vieme, že sa v nej dobývali medeno-strieborné rudy. Bola v prevádzke už v roku 1630 a okolo roku 1640 sa prevádzka v nej zastavila.
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Štôlňa Cherubín
GPS: 48.461631, 18.891052 [48° 27' 41.87'', 18° 53' 27.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pôvodný kamenný portál štôlne bol neskôr prekrytý betónovou stavbou so záchytom vody, nad ktorým bola vďka dostatku vody v štôlni postavená páková ručná vodná pumpa. Štôlňa pôvodne sprístupňovala najvyššie položené dobývky na rudnej žile Terézia.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Vodný jarok k Hornému parkovému jazierku
GPS: 48.420884, 18.945442 [48° 25' 15.18'', 18° 56' 43.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Vodný jarok začína v doline Kolpachského potoka a približne na úrovni nadmorskej výšky 480 m n. m. privádza vodu asi 1 km dlhou trasou k Hornému parkovému jazierku pri kaštieli vo Svätom Antone. Z tohoto jazierka je kamennou kaskádou a malým vodopádom voda privedená do Dolného parkového jazierka. Prívodný vodný jarok bol určite pôvodne prekrytý v celej svojej dĺžke drevenými doskami a to nielen preto aby sa náhodou neupchal a neprehradil opadnutými konármi, či suťou, ale aj preto aby sa do Horného jazierka nedostávalo splavené lístie z jesenného opadu, ktoré by sa potom v ňom akumulovalo a bola by nutná je pravidelná údržba. V súčasnosti je práve toto najväčším problémom a zdrojom nadbytočných živín splavovaných do oboch jazier v parku. Výrazne sa tak znižuje ekologická a hygienická kvalita vody čo sa prejavuje silným sezónnym zákalom a postupnou eutrofizácou oboch vodných plôch.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Štôlňa sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.436960, 18.895448 [48° 26' 13.06'', 18° 53' 43.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Nepomuk (Štôlňa sv. Jána Nepomuckého) bola zarazená ako overovacie a prieskumné dielo ešte v 18. storočí na podložnej vetve žily Štefan v nadmorskej výške 510 m n. m. Po krátkom sledovaní sa podložná vetva ukázala z hľadiska ťažby ako neperspektívna a razená chodba sa ďalej nasmerovala na hlavnú žilu Štefan. Asi po 170 m od ústia sa razená chodba dostala k hlavnej žile Štefan, ktorá bola v dĺžke 60 m smerom na JJV aj preskúmaná. Na konci vyrazeného úseku sa žila Štefan v dĺžke 22 m dovrchne aj zostupkovo dobývala. Štôlňa Nepomuk je jediná štôlňa v oblasti, prostredníctvom ktorej je aj v súčasnosti v podzemí pozorovateľná žila Štefan. Prevádzka štôlne Nepomuk fungovala v polovici 19. storočia a ťažila sa tam 2 – 3-lótová ruda (1 lót = 334 g/t Au + Ag). O mineralizácii žily Štefan nie je dostatok údajov. Možno ju však zaradiť spolu so žilou Grüner k polymetalickým žilám štiavnického typu, u ktorých je charakteristický vývoj premien so zónami silicifikácie a sericitizácie s hlavnými rudnými minerálmi chalkopyrit, galenit, sfalerit, sulfosoli striebra a elektrum v kremeň - karbonátovej žilovine. Podľa údajov mali bohaté rudné stĺpy na žile Štefan drahokovový obsah 6-65 lótov (ojedinele až 150 lótov), pričom pomer zlata k striebru bol cca 1:25. Celý vyrazený úsek štôlne Nepomuk sa nachádza v prostredí andezitových porfýrov spodnej stratovulkanickej stavby. Horniny v chodbe od ústia až po bližšie okolie žily Štefan sú veľmi pevné, len zónovo pozorovať tektonické porušenie a hydrotermálnu premenu. Podľa zvyškových vývrtov v chodbe možno konštatovať, že časť vrtných prác sa vykonávala ručne, t. j. na vrtné dláto sa udieralo kladivom. Štôlňa Nepomuk v celom prístupnom úseku (až po dobývku na žile Štefan) má dobré ovzdušie, čo svedčí o priebežnom vetraní a prepojení s povrchom.
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Klinger Dlhá štôlňa
GPS: 48.451931, 18.880645 [48° 27' 6.95'', 18° 52' 50.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici povyše tajchu Klinger v údolí vedľa miestnej komunikácie do miestnej časti "Nad Klingerom".
Betónový portál štôlne je obložený prírodným kameňom s bočnými opornými múrmi omietnutými cementovou maltou. Samotný vstup do štôlne má lichobežníkové nadpražie, uzavreté a zabezpečené oceľovými dverami. Nad vstupom je v omietke uvedený názov štlne , pod ním je banícky emblém z roku 1973 a nad ním je umiestnený druhý banícky emblém. nastaršia zmienka o štôlni sa uvádza z roku 1573. Štlňa patrila banskému závodu "Božie požehnanie", ktorému patrili aj tri hlavné šachty v okolí – Terézia, Weiden a Amália, otvárajúce žily Bieber a Terézia. Opravu portálu štôlne zabezpečili v roku 2010 Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, o čom svedčí aj pamätná tabuľa , umiestnená na pravo od vstupných dverí.
Klinger Krátka Štôlňa
GPS: 48.450949, 18.880355 [48° 27' 3.42'', 18° 52' 49.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
Štôlňa Felix
GPS: 48.442024, 18.872990 [48° 26' 31.29'', 18° 52' 22.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–05)
Štôlňa Felix je situovaná v údolí pri miestnej komunikácii v historickej časti pôvodnej baníckej osady Vinšachty, ktorá je teraz súčasťou obce Štiavnické Bane. V blízkosti od ústia štôlne Felix smerom na sever sú prejavy povrchovej ťažby žily Špitaler, ktoré sa v teréne javia pomerne širokou smernou depresiou. Počiatky štôlne Felix nie sú známe, ale na základe jej lokalizácie a starých banských máp bola prevádzkovaná minimálne od 17. storočia. Pomenovanie štôlne, resp. jej premenovanie mohlo byť po frátrovi Felixovi z miestneho kláštora hieronymitánov. Fráter Felix v roku 1754 uviedol do prevádzky zariadenie na čerpanie vody ponad hrádzu v Veľkej richňavskej nádrže pre pohon banských strojov. Toto zariadenie za dva roky prinieslo banskému ťažiarstvu úsporu 7405 zlatých a túto sumu dostal kláštor v Štiavnických Baniach ako odmenu za vynález. Po baníckej stránke štôlňa Felix vo svojej úrovni a rozsahu sprístupnila žily Pavol, Terézia Wolf a Bieber. Toto banské dielo slúžilo aj pre účely fárania baníkov do banského poľa šachty Kristína, kde patrila aj šachta Wolf. Pri ústí štôlne stojí ešte pôvodný prevádzkový banícky dom, kde tesne pri ústí tohto banského diela je malé okienko, cez ktoré sa pred smenou fárajúcim baníkom vydával loj, neskoršie repkový olej do banských lámp (kahancov). Štôlňa sa v minulosti využívala aj na odvádzanie banských vôd na povrch, čomu v období intenzívnejších zrážok slúži doposiaľ. Štôlňa Felix v oblasti Štiavnických Baní by sa mohla nazvať aj „štôlňou návštev príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov“. Pravdepodobne prvý túto štôlňu prefáral arciknieža Maximilián (najmladší potomok Márie Terézie a Františka Lotrinského), ktorý do štôlne zostúpil 14. júna 1777. Na počesť jeho návštevy jeho menom nazvali jednu samostatnú vetvu žily Bieber, kde sa v tom čase ťažila bohatá ruda. Arciknieža si osobne túto žilu prezrel a sám si z nej pomocou kladiva odtĺkol kus bohatej rudy. Dňa 28. júla 1798 navštívil štôlňu Felix arciknieža Jozef Antonín Ján (syn cisára Leopolda), v tom čase uhorský palatín. Vzácnemu návštevníkovi v podzemí štôlne baníci predviedli rôzne druhy podzemnej banskej činnosti. Dňa 2. októbra 1821 štôlňou prešiel brat korunného princa Ferdinanda, arciknieža František Karol. Počas fárania v podzemí štôlne arciknieža si prezrel žilu (bola to v tom čase od ústia štôlne najvzdialenejšia dobývaná štruktúra) a na počesť jeho návštevy táto žila dostala jeho meno. Posledným a najvýznamnejším návštevníkom štôlne Félix bol cisár František Jozef I., ktorý od ústia touto banskou chodbou prešiel až k nárazisku šachty Wolf, kde si prezrel pamätnú tabuľu, pripomínajúcu návštevu jeho otca, arcikniežaťa Karola, na tomto mieste v roku 1821. Na nárazisku šachty Wolf cisár si tiež prezrel zvislú dopravu (ťažbu rudy), ktorá sa v tom čase vykonávala pomocou dopravných sudov.
Štôlňa Göllner
GPS: 48.442275, 18.871182 [48° 26' 32.19'', 18° 52' 16.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-05)
Ústie štôlne Göllner sa nachádza v nadmorskej výške 704 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu postaveného na rozsiahlej a výraznej halde.
Začiatok štôlne Göllner má prekopový charakter, kde po 260 m bola zachytená žila Bieber, ktorá bola týmto banským dielom vo svojej úrovni smerom na juh aj na západ značne presledovaná a dobývaná. O rozsahu historického dobývania na žile Bieber dokazuje veľké množstvo sledných komínov situovaných na tejto žile. Okrem žily Bieber boli so štôlňou Göllner zachytené a rozfárané aj žily Terézia a Pavol. O rozsahu dobývacích prác na žilách Terézia a Pavol nie sú písomné, ani grafické podklady. Podľa lokalizácie a nedostatku historických podkladov o štôlni Göllner sa predpokladá, že toto banské dielo bolo prevádzkované minimálne od 17. storočia. V 19. storočí štôlňa Göllner slúžila už len pre dopravné a vetracie účely.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Štôlňa Mokrá
GPS: 48.453976, 18.877090 [48° 27' 14.31'', 18° 52' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Mokrá - 2. obzor šachty Terézia.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Vodná štôlňa pod Prachárňou
GPS: 48.447212, 18.888798 [48° 26' 49.96'', 18° 53' 19.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pozostatok vodnej štôlne, ktorá ústila do jarku, ktorý smeroval na tajch nad Zigmundšachta.
Štôlňa Teofil
GPS: 48.451317, 18.884968 [48° 27' 4.74'', 18° 53' 5.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu (na obrázku). Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami. Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Hodrušská vodná štôlňa
GPS: 48.432288, 18.843423 [48° 25' 56.24'', 18° 50' 36.32'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MV-1-03)
S razením Hodrušskej vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou vodnej nádrže Richňava. Štôlňu projektoval a vytýčil inžinier stredoslovenských banských miest geodet Samuel Mikovíni v roku 1738 spolu s Dolnohodrušským zberným jarkom, ktorý bol zo všetkých zberných jarkov banskoštiavnického vodohospodárskeho systému najdlhší. Meral 8 528 metrov a mal najväčšiu plochu povodia. Podobne ako ostatné vodné štôlne aj táto štôlňa sa razila súčasne z oboch strán protismerne. Na vtedajšiu dobu to bolo nesmierne umenie vynikajúceho geodeta Samuela Mikovíniho zamerať a vytýčiť štôlňu z obidvoch strán tak, aby boli obe časti vzájomne prerazené a zároveň aby sa dodržal projektovaný sklon a smer vodnej štôlne. Sklon vodných štôlní, ktoré sa budovali na zberných jarkoch, bol približne rovnaký ako sklon zberných jarkov, čiže 70 cm na 100 m dĺžky. Jej razenie trvalo približne 4 roky.
Hodrušská vodná štôlňa má dĺžku 638,12 m a je vyrazená v nadmorskej výške 730 m n. m. Z vodohospodárskeho hľadiska mala obrovský význam, pretože odvádzala zrážkové vody z hodrušskej strany na richňavskú stranu. Na hodrušskej strane zrážkové vody zachytával Dolnohodrušský zberný jarok a Špitzberský jarok. Na richňavskej strane boli tieto vody vedené zo štôlne do Hlavného richňavského jarku, kde sa spájali s vodami odvádzanými Horným kopanickým jarkom, a to buď do tajchu Malá Richňava, alebo Veľká Richňava. Takúto manipuláciu s vodou v Hlavnom richňavskom jarku umožňovalo regulačné zariadenie, ktoré bolo vybudované na jarku v úrovni Malej Richňavy. V súčasnosti je toto zariadenie zrekonštruované.
Keďže išlo o mimoriadne dôležitú štôlňu, pravidelne sa kontrolovala, čistila a udržiavala v bezpečnom stave. Niektoré časti štôlne boli vystužené klenbami z vymurovaného kameňa. Ostatné časti štôlne, ktoré boli vyrazené v pevnej hornine, nebolo potrebné vystužovať.
Spojením zachytených zrážkových vôd vytekajúcich z Hodrušskej vodnej štôlne a vôd v Hornom kopanickom jarku sa zabezpečilo obrovské množstvo vody z veľkého povodia pre najvyššie položené tajchy celého vodohospodárskeho systému – richňavské tajchy. Dĺžka troch jarkov zabezpečujúcich túto vodu bola 15 109 metrov.
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Vodná štôlňa Krížna - vyústenie
GPS: 48.418683, 18.860929 [48° 25' 7.26'', 18° 51' 39.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-12)
S razením tejto vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou tajchu Počúvadlo v roku 1775. Výstavbu vodnej nádrže aj celého komplexu vodných jarkov navrhol hlavný strojník Jozef Karol Hell. Vodnú štôlňu Krížna vymeral a vytýčil strojný dozorca Maximilián Hell pod dohľadom svojho otca Jozefa Karola Hella a za pomoci svojho brata, praktikanta Petra. Vodná štôlňa Krížna po vyrazení dosahovala celkovú dĺžku 650 m. Táto vodná štôlňa bola v poradí treťou od Počúvadla smerom k Windšachte, ktorá odvádzala vodu z tajchu Počúvadlo do Počúvadlianskeho náhorného jarku. Voda z tohto jarku slúžila predovšetkým na pohon úpravníckych zariadení (stúp) pre šachty Hornobieberštôlňanského banského závodu a reťazovite ďalej na ďalšie stupy v Štefultovskej a Antolskej doline. Pri ústí štôlní na vindšachtskej strane sa k Počúvadlianskemu náhonnému jarku pripojil zberný jarok Colloredo. V čase zvýšených zrážok a topenia snehu nahrádzal vodu z tajchu Počúvadlo, ktorý sa mohol za ten čas dopĺňať vodou z iných zberných jarkov. S ústím vodnej štôlne z počúvadlianskej strany bol spojeý zberný jarok odvádzajúci prebytočnú vodu z Dolnodekýšskeho jarku a z doliny nachádzajúcej sa pod jarkom. Do ústia štôlne vtekala aj voda pritekajúca prirodzeným jarkom z kopca, pod ktorým bola vyrazená štôlňa. Na tomto jarku bola vybudovaná sedimentačná nádržka ohraničená kamenným múrom. Aj tieto vody v čase zvýšených zrážok nahrádzali vodu z Počúvadlianskeho jazera. Portály obidvoch ústí vodnej štôlne Krížna v roku 1975 opravila a zrekonštruovala organizácia Rudné Bane, š. p., závod Banská Štiavnica.
Jarok Colloredo
Tento jarok bol vybudovaný koncom 18. storočia ako posilňujúci zdroj náhonného jarku vedúceho z nádrže Počúvadlo. Hoci dosahoval dĺžku sotva 1 000 m, jeho strategická poloha v teréne mu umožňovala najmä v jarných mesiacoch odvádzať väčšie množstvo vody, ktorá viackrát postačovala na niekoľko dní úplne nahrádzať vodu z Počúvadlianskeho jazera. Tým šetrila akumulovanú vodu v nádrži. Jeho zaústenie je na severnej strane pod Sitnom a vyúsťuje pri výtoku z vodnej štolne Krížna.
Parametre obidvoch portálov štôlne Krížna
Portál pri zaústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo do štôlne Krížna: šírka 90 cm, výška 180 cm, hĺbka vody 15 cm.
Portál pri vyústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo zo štôlne Krížna: šírka 120 cm, výška 190 cm, hĺbka vody 50 cm.
Vodná štôlňa Krížna - zaústenie
GPS: 48.415542, 18.857442 [48° 24' 55.95'', 18° 51' 26.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-04)
Táto vodná štôlňa bola postavená za účelom prevodu vody z Počúvadelského jarku, ktorý odvádzal vody z Počúvadlianskeho jazera, do Collorédskeho pomocného jarku, ktorý takto prevedenú vodu odvádzal do jazera Evička. Štôlňa zohrávala v banskoštiavnickom vodohospodárskom systéme dôležitú úlohu, nakoľko sa jej prostredníctvom transportovala voda z počúvadlianskeho vodohospodárskeho systému do susedného, severnejšie lokalizovaného, vindšachtovného vodohospodárskeho systému. Štôlňa predstavovala vlastne jedinú cestu, ktorou sa mohol transport vody medzi spomenutými vodohospodárskymi systémami uskutočniť. V tomto spočíval jej obrovský význam pre banskoštiavnické baníctvo.
Parametre štôlne sa po celej jej dĺžke menili. Dĺžka štôlne je približne 500 metrov. Šírka štôlne sa mení v intervale od 0,4 do 1,2 m, výška od 0,8 do 1,9 m. Hĺbka vody v štôlni sa v celej jej dĺžke nemenila a predstavuje hodnotu približne 0,15 – 0,50 cm.
Výpust z tajchu Počúvadlo
GPS: 48.410306, 18.856268 [48° 24' 37.1'', 18° 51' 22.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-05)
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Štôlňa Ondrej
GPS: 48.439597, 18.883790 [48° 26' 22.55'', 18° 53' 1.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-11)
Štôlňa Ondrej patrí ku starým banským dielam a svojím charakterom je to otvárkové banské dielo, ktoré prekopovite sprístupnilo vo svojej úrovni žily Ján, Gräfi, Špitaler, Bieber a jej blízke štruktúry. Na fotografii vidno pohľad od štôlne Ondrej smerom na Kostol sv. Ondreja. Prvá zmienka o štôlni Ondrej je z roku 1541. Sú archívne doklady, že razenie štôlne pre nedostatok financií pokračovalo pomaly, a to aj napriek tomu, že bola nádej na skoré dosiahnutie žily Matej (neskoršie premenovanej na žilu Ján). V tom čase majiteľom štôlne bol Ján Muner a pre zrýchlenie ťažby ho finančne nepodporila ani banská komora. V roku 1609 majiteľ štôlne požiadal majiteľov blízkej štôlne Matej, aby mu povolili použiť ich starú šachtu pre vetranie. V roku 1611 dosiahla štôlňa Matej žilu Ján, ktorú pomenovali Matejštôlnianskou žilou, kde sa narazilo na dobrú rudu. V tom roku získali štôlňu do vlastníctva bratia Gallesonovi, ktorí pokračovali v razení štôlne. V roku 1616 bola štôlňa Ondrej dlhá už 234 siah (v 17. storočí sa používala ešte banskoštiavnická siaha o dĺžke 2,0258 m). Od ústia po žilu Matej bolo 113 siah a o 42 siah ďalej sa prerazila slabo zrudnená žila, ktorá nebola sledne overovaná. O 28 siah ďalej sa prekrižovala Červená žila a o ďalších 15 siah kryštalická žila, ktorá pravdepodobne odpovedá žile Gräfi. Následne sa vyrazilo ďalších 36 siah a očakávalo sa , že krátko nato sa dosiahne veľmi bohatá žila (žila Špitaler). Na konci r. 1617 štôlňa Ondrej bola už dlhá 281 siah, ovšem očakávaná žila ešte nebola dosiahnutá. V tom čase v čelbe bola tvrdá, čierna hornina (pravdepodobne pyroxenický andezit). V roku 1625 štôlňa bola dlhá 312 siah a v roku 1626 pre potrebu ďalšieho razenia štôlne sa začala raziť vetracia šachta, ktorá bola nazvaná po majiteľovi Gallesona – šachtou Viliam. (Šachta Viliam sa nachádza v záhrade v blízkosti nad autobusovou zastávkou SAD – Galison.). S hĺbením šachty Viliam sa po jej prepojení so štôlňou Ondrej skončilo v roku 1633. Po ďalšom razení štôlne, očakávaná žila Špitaler bola prerazená až v roku 1645. Neskôr boli úrovňou tejto štôlne zachytené aj žilné štruktúry Wolf a Bieber. Štôlňa Ondrej mala v histórii baníctva hlavný význam v tom, že bola jedna z prvých dlhých štôlní prekopovitého charakteru a teda aj viac – menej overovacím banským dielom v tejto oblasti. V 18. a najmä v 19. storočí významovo štôlňa Ondrej upadla z dôvodu, že banské práce sa prevažne presunuli na blízke horizonty Matej štôlne a dedičnú štôlňu Bieber.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Štôlňa Klement
GPS: 48.440774, 18.874193 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 27.09'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-07)
Ústie štôlne Klement sa nachádza v údolí, v záhrade rodinného domu, niekoľko desiatok metrov severne od šachty Špitaler. S razením štôlne sa začalo v období medzi rokmi 1763-1770. Zámerom razenia tohto banského diela bolo v úrovni štôlne overiť vývoj žily Špitaler v časti medzi Windšachtou (oblasť okolia ústia štôlne) a šachtou Ferdinand. Štôlňa po prepojení so šachtami Wolf a Ferdinand mala zabezpečovať aj odvádzanie banských vôd z vyšších obzorov a tiež zabezpečiť dopravu materiálu (najmä dreva) do revíru šácht Wolf a Ferdinand. Prvý úsek štôlne Klement je vyrazený po žile Špitaler, ktorá v danej časti vykazuje len nižší podiel zrudnenia a je vyvinutá v prostredí viac- menej hydrotermálne premenených hornín (andezitov), preto sa v tomto úseku musela stavať a často meniť drevená výstuž. V roku 1787 bola požiadavka na urýchlené prepojenie Klement štôlne so šachtou Ferdinand, a to z dôvodu aby sa mohla cez túto štôlňu dopravovať na povrch kvalitná ruda rúbaná v revíri šachty Ferdinand. Sú písomné záznamy, že už v roku 1795 sa zo šachty Ferdinand prevažná časť vydobytej rudy v okolí tohto banského diela dopravovala na povrch štôlňou Klement. Prevádzkovanie štôlne Klement bolo do začiatku 20. storočia, t. j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V poslednom prevádzkovom období štôlňa zabezpečovala dopravu rudy nie len z okolia šachty Ferdinand, ale aj iných banských revírov. Výhodou tohto krátkeho dopravného prepojenia bolo, že ťažba nemusela ísť až na povrch vyššie lokalizovaných šacht, ale skrátenou cestou cez štôlňu Klement a odtiaľ ku blízkym stupovým systémom na úpravnícke spracovanie v štefultovianskej doline.
Štôlňa Durchschlag
GPS: 48.441873, 18.873571 [48° 26' 30.74'', 18° 52' 24.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-06)
Štôlňa Durchschlag je banské dielo, ktoré má spojovací charakter ku šachtám Ferdinand a Wolf. V úvodnej časti má chodba generálny smer 14°. Po 217 m od ústia chodby je križovatka, kde je vetvenie ku šachte Wolf a ku šachte Ferdinand. Štôlňa Durchschlag bola projektovaná a realizovaná za účelom spojenia šácht Wolf a Ferdinand s povrchom v úrovni tohto banského diela. Štôlňa Durchschlag bola vyrazená koncom 18. storočia a bola prevádzkovaná do začiatku 20. storočia, t.j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V období prevádzkovania štôlne Durchschlag sa toto banské dielo využívalo najmä na vetranie a dopravu rôzneho materiálu (najmä dreva) do banských polí šácht Wolf a Ferdinand.
Štôlňa Fuchs
GPS: 48.443033, 18.874038 [48° 26' 34.92'', 18° 52' 26.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-04)
Ústie štôlne Fuchs sa nachádza v mieste historickej povrchovej dobývky na žile Špitaler, ktorá je najrozsiahlejšia a najvýraznejšia v celom teritóriu Štiavnických Baní. V súčasnosti povrchová dobývka v teréne sa prejavuje výraznou smernou depresiou po žile Špitaler. O časovosti tejto povrchovej dobývky je možné sa len domnievať. Je možné, že baníckou aktivitou na tomto mieste sa zaoberali už Kelti, a to z dôvodu, že túto oblasť nemeckí kolonisti ešte v stredoveku nazvali Fuchsloch (Líščie diery). Počiatky štôlne Fuchs pravdepodobne súvisia so šachtou Ferdinand, ktorej prvým obzorom je štôlňa Fuchs, podľa čoho bolo toto banské dielo minimálne prevádzkované od 17. storočia. Úrovňou toto banské dielo je prvým obzorom šachty Ferdinand, podľa čoho možno predpokladať, že bolo nápomocné aj pri prehlbovaní a celkovom prevádzkovaní tejto v minulosti veľmi významnej šachty. Po ložiskovej stránke štôlňa Fuchs vo svojej úrovni sprístupnila a umožnila dobývanie najmä žíl Špitaler a Wolf, ktoré v tejto časti mali veľmi bohaté zóny zrudnenia (najmä na striebro). Okrem týchto žilných štruktúr štôlňou Fuchs bola rozfáraná a dobývaná aj žila Bieber a Terézia, resp. ďalšie menej významné žily (napr. Plochá žila). Štôlňa Fuchs bola využívaná do 19. storočia, v poslednom období už len ako dopravná chodba a pre účel vetrania. Počas 20. storočia ústie chodby bolo zavalené. Halda štôlne v teréne je výrazná a objemná, čo svedčí o značnej aktivite tohto banského diela v minulosti.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Štôlňa Pavol
GPS: 48.445578, 18.867714 [48° 26' 44.08'', 18° 52' 3.77'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–2– 02)
Štôlňa Pavol je situovaná na žile Pavol, ktorá sa v okolí tohto banského diela odpája od hlavnej žily Terézia. Tieto odbiehajúce štruktúry od žily Terézia výrazne menia smer s točením na západ, a po niekoľkých desiatkach, niektoré stovkách metroch vykliňujú. Žila Pavol je najvýraznejšia odbiehajúca vetva žilnej štruktúry Terézia, ktorá v histórii „starcami“ bola aj dobývaná. Štôlňa Pavol sa spomína už v roku 1595 v tzv. Krexengrunde. V roku 1610 sa uvádza, že štôlňa mala smer 9 hór. Podľa dobových záznamov ruda dobývaná touto štôlňou vykazovala len nižšiu kvalitu a preto v roku 1611 sa práce v štôlni zastavili. Ďalšie prevádzkovanie tejto štôlne až do 19. storočia sa podľa dostupných podkladov nepotvrdilo. V 30. rokoch 19.storočia bola celá štôlňa (až po čelbu) vyzmáhaná. Mocnosť žily v čelbe má 6-7 palcov (1 palec = 2,6 cm), ale zrudnená časť je len o mocnosti 0,5 palca. Po vyzmáhaní štôlne sa z dôvodu nízkej kovnatosti žily ďalšie prevádzkovania štôlne nevykonávalo a banské dielo sa opustilo. V súčasnosti je ústie štôlne ťažko pozorovateľné , hrubá identifikácia je možná len v období zvýšených zrážok, kedy v danom mieste sú zvýšené priesaky vody (obr.č.205). Žila Pavol, bola preskúmaná v nižších úrovniach v 19. storočí aj z niektorých obzorov šachty Kristína.
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Štôlňa Dolná Bakomi (vodná)
GPS: 48.434393, 18.849963 [48° 26' 3.81'', 18° 50' 59.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-02)
Dolná bakomská vodná štôlňa (alebo aj tzv. Nová richňavská) bola vyrazená začiatkom druhej polovice 18. storočia z dna Malej Richňavy, teda z Richňavskej doliny do Krechsengrundskej doliny, z povodia Hrona do povodia Ipľa. Je dlhá 485 m. Bola vybudovaná s cieľom prepojenia Malej Richňavy s vodnou nádržou Bakomi a s novovybudovaným náhonným jarkom na odvádzanie vody z Richňavy na najvyššie situovanú šachtu Königsegg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením. Pohonná voda sa však nevyužívala len pre jedinú šachtu, ale následne aj niekoľkokrát na pohon banských a úpravníckych zariadení na nižšie situovaných šachtách. Prístup k nej bol z Hornej štôlne Bakomi, ktorá sa budovala skôr ako dolná štôlňa približne o 18 m vyššie, a to jednak z Richňavskej, jednak z Krechsengrundskej doliny cez spojovaciu šachticu. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Po dobudovaní Dolnej štôlne Bakomi sa podarilo uviesť do prevádzky jedinečnú časť vodohospodárskeho systému. Unikátnosť spočívala najmä v tom, že sa štôlňami prepojili dve povodia. Voda do tajchu Veľká Windšachta (obr.č. 260) sa privádzala Horným piargskym jarkom, ktorý sa tiahne nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) z povodia Ipľa cez Hornú štôlňu Bakomi do Hlavného richňavského jarku až do Veľkej Richňavy, ktorá sa nachádza už v povodí Hrona. Okrem toho do tejto štôlne ústil aj Hornohodrušský jarok, ktorý sa tiahne až od tajchu Červená studňa a Hornodekýšsky jarok. Z Veľkej Richňavy sa mohla voda púšťať dvoma spôsobmi. Buď to bolo do Malej Richňavy a odtiaľ Dolnou štôlňou Bakomi naspäť na piargsku stranu, kde pokračovala náhonným jarkom na šachtu Königsegg, alebo sa vypúšťala priamo do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá takisto prechádzala do Štiavnických Baní. Poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila aj ďalším úpravárenským zariadeniam na viacerých šachtách. Medzi štôlňami Hornou a Dolnou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné aj v súčasnosti prejsť z jednej štôlne do druhej po železných rebríkoch. Tie boli inštalované SVP v roku 2000 s cieľom zabezpečiť bezpečnejší prístup k výpustným ventilom, ktoré sú zabudované v Dolnej štôlni a umožnujú aj dnes regulovať vypúšťanie vody z richňavských tajchov.
Prečo „Partizánska štôlňa“?
V závere druhej svetovej vojny v roku 1945 získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých nepriateľských obranných opevnení.
Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení obranného rozostavenia poskytli dňa 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká, ktorej velili velitelia pplk. Čibaterievov, mjr. Žukov a kpt. Krivonosov. V nasledujúci deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku pod vedením kpt. Kozikova cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľov paniku. To urýchlilo oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Štôlňa Michal vodná
GPS: 48.466103, 18.899247 [48° 27' 57.97'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Jednoduchý, už takmer neviditeľný murovaný portál v protiľahlom svahu oproti Michal dopravnej štôlni. Voľakedy tento vchod sprístupňoval dnes už zaniknutú šachtu Gabriel.
Štôlňa Michal dopravná (stará)
GPS: 48.465705, 18.898826 [48° 27' 56.54'', 18° 53' 55.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Murovaný kamenný portál štôlne Michal dopravnej štôlne.
Ústie štôlne sa nachádza vo výške 650 m n.m. v údolí pod vrchom Glanzenberg zo severovýchodnej strany. Prístup k štôlni je po vrstevnici od štátnej cesty zo sedla Hájik. Počiatky razenia dopravnej štôlne Michal nie sú známe. Najstarší údaj je z roku 1575, kedy sa o nej píše ako o opustenej bani. V roku 1792 bola pri ústí štôlne postavená socha sv. Michala – archanjela v boji s drakom. Socha sa nachádza v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Štôlňa bola razená v blízkom nadloží žily Špitaler a po cca 10 m ju sledovala smerom na juh. Za šachtou Michal sa chodba križovala a jedna vetva prekopu smerovala k žile Bieber, ktorú sledne overila až po šachtu Gábor (obr. 97b). Podľa bansko - geologickej situácie štôlňa pôvodne sprístupňovala žilu Špitaler až po povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg (obdobie prechodu povrchovej ťažby na hlbinnú, čo sa v banskoštiavnickom regióne spája s príchodom nemeckých baníkov v 12. a najmä v 13. storočí). Po vyhĺbení šachty Michal (s vyústením pri povrchových dobývkach na vrchu Glanzenberg) štôlňa plnila dopravnú funkciu, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Po uzavretí šachty Michal (medzi povrchom a úrovňou Dopravnej štôlne Michal) sa štôlňa stala hlavným vstupným banským dielom v oblasti Glanzenbergu (obr. 98b). Po druhej svetovej vojne bola štôlňa vyzmáhaná a následne na jej úrovni bol pri šachte Michal v podzemnej strojovni umiestnený ťažný stroj typu N 1100 (výrobok ČKD Slaný). Najprv bolo ťažné zariadenie jednoetážové, ktoré na začiatku 70-tych rokov bolo nahradené dvojetážovým.
V roku 1952 bolo ústie štôlne opravené a dostalo súčasnú podobu s nápisom Michal štôlňa a v segmentovom nadstavci portálu je banícky emblém – kladivko a želiezko a letopočet poslednej rekonštrukcie – rok 1952. Ústie štôlne Michal je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Horná štôlňa Hirschgrund
GPS: 48.47759, 18.9022 [48° 28' 39.32'', 18° 54' 7.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica – 2MB-2-01
Horná štôlňa Hirschgrund sa nachádza v Jergištôlňanskej doline na ľavej strane Jergištôlňanského potoka, do ktorého zasahuje stredne veľká halda svojím okrajom. Obdobie razenia štôlne nie je známe, ale podľa jej charakteru sa razila pravdepodobne v 15-18. storočí. O veku tiež napovedá skutočnosť, že v banských mapách z obdobia 1.polovice 19.storočia je štôlňa zakreslená. Ústie štôlne je založené na žile Hirschgrund, ktorú toto banské dielo smerom na sever v dĺžke cca 150 m sledovalo. Žila Hirschgrund má len lokálny vývoj (viaže sa len na oblasť Jergištôlne) a pravdepodobne predstavuje jednu z nadložných vetví žily Bieber, ktorá od šobovských kremencov smerom na sever má špecifický vývoj. V línii štôlne sú výrazné prejavy po povrchovom dobývaní (pingy), čo svedčí o zrudnenom vývoji žily a prítomnosti rudného stĺpa. O tom, či žila Hirschgrund bola dobývaná aj štôlňou Horná Hirschgrund nie sú priame dôkazy, ale je to pravdepodobné z dôvodu, že bola situovaná v zóne rudného stĺpa. Po geologickej stránke sa banské chodby štôlne nachádzajú v zložitom horninovom prostredí. Okolie štôlne je budované karbonátmi mezozoika (druhohory) a zlepencami paleogénu. Tieto horniny sú značne zvodnené a ich fyzikálno-mechanické vlastnosti pre ťažbu nepriaznivé, čo mohlo mať tiež vplyv na dobývanie žily Hirschgrund. V súčasnosti je ústie štôlne nepozorovateľné, v teréne prítomnosť štôlne dokumentuje len jej halda.
Štôlňa Xaver
GPS: 48.47729, 18.90257 [48° 28' 38.24'', 18° 54' 9.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-02)
Štôlňa Xaver s pôvodným označením štôlňa Františka Xaverského sa nachádza v Jergištôlňanskej doline v nadmorskej výške 615 m. Pôvodné ústie štôlne sa nachádza v záhrade rodinného domu, v súčasnosti bez náznakov bane. História štôlne nie je dokladovaná, ale podľa jej lokalizácie možno predpokladať ešte obdobie stredoveku. Ústie štôlne bolo situované v blízkosti žilnej štruktúry Bieber, ktorá v tejto časti má niekoľko samostatných žílných vedení. Podľa smeru chodby má prvých 150 m štôlne sledný charakter, sledovaná bola jedna z nadložných vetiev. Ďalších 80 metrov má chodba štôlne už prekopový charakter k hlavnej žile Bieber. Od miesta nafárania hlavnej žily Bieber, kde je vyvinutý bohatý rudný stĺp, banské chodby štôlne Xaver majú už výrazne sledný charakter a lokalizujú historicky vydobyté časti žily Bieber. Žila Bieber v predmetnom rudnom stĺpe v nižších obzoroch bola kremenno - karbonátová s výrazne polymetalickou mineralizáciou a s relatívne zvýšeným obsahom markazitu. Zvýšený obsah markazitu spôsoboval v podzemí tvz. kyzové banské vody (s nízkou hodnotou pH), ktoré mali za následok skorú koróziu železných banských zariadení (koľaje, výstuž).
Štôlňa Juraj na Jergyštôlni
GPS: 48.477283, 18.900277 [48° 28' 38.22'', 18° 54' 1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-0-00)
V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém. Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Štôlňa Jeronym
GPS: 48.46024, 18.92713 [48° 27' 36.86'', 18° 55' 37.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-16)
Ústie štôlne Jeronym sa nachádza východne od banskoštiavnickej kalvárie v nadmorskej výške 538 m. Toto banské dielo sa začalo raziť ešte v 19. storočí a malo výrazne prekopový charakter s orientáciou do oblasti priebehu žily Grüner. Dĺžka štôlne je 900 m a jej pôdorysné ukončenie je takmer pod vrcholom banskoštiavnickej kalvárie. Okrem štôlne bol z jej úrovne vyrazený aj vetrací komín s vyústením pod Kalváriou. Vyústenie komína na povrchu bolo pozorovateľné ešte po 2. svetovej vojne, v súčasnosti je v rámci zabezpečenia otvor zasypaný. Po 1. svetovej vojne sa rozhodlo o razení slepej šachty (neústiacej na povrch) z úrovne štôlne po 12. obzor s celkovým prevýšením 310,2 m. Zámer hĺbiť šachtu Jeronym bol najmä z dôvodu sprístupnenia nových rudných celkov na žile Grüner na sever od šachty František, ale aj perspektívne hlbokých častí banskobelianskeho ložiska na žilách Baumgartner, Goldfahrtner a Juraj. Tento plán sa začal realizovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy bola od šachty František v úrovni 12. obzoru vyrazená sledná chodba (tzv. Péchova chodba). Anton Péch (1822-1895) bol riaditeľom banskoštiavnických baní a osobne sa zaslúžil o razenie tejto chodby. Odchodom Pécha do dôchodku sa razenie tejto chodby zastavilo. V 20. rokoch 20. storočia sa opäť rozhodlo o sprístupnení severnej časti žily Grüner a za tým účelom sa začalo dňa 16. mája 1928 so zmáhaním štôlne Jeronym a v septembri 1930 vo vzdialenosti 470 m od ústia štôlne sa začala hĺbiť slepá šachta Jeronym. V októbri 1935 šachta dosiahla plánovanú hĺbku 310,2 m, kde sa zarazilo nárazisko 12. obroru (úroveň Voznickej dedičnej štôlne). Následne sa začala v úrovni 12. obzoru raziť chodba smerom na juh a mala sa spojiť s predtým vyrazenou tzv. Péchovou chodbou vo vzdialenosti 1000m. Razenie chodby dňa 7. októbra 1937 (vo vzdialenosti 367,3 m od šachty Jeroným) bolo nečakane ukončené. V čelbe razenej chodby došlo ku silnému prívalo vôd a následnému zatopeniu razeného prekopu i samotnej šachty do výšky 101 m. V dôsledku tejto havárie boli všetky práce v šachte zastavené a strojné zariadenia odvezené. V súčasnosti po bani Jeronym zostala len výrazná halda nachádzajúca sa na súkromnom pozemku.
Štôlňa Jozef
GPS: 48.462107, 18.891301 [48° 27' 43.59'', 18° 53' 28.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-13)
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber ). Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy. V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.
Štôlňa Sattel
GPS: 48.463761, 18.889617 [48° 27' 49.54'', 18° 53' 22.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-12)
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa. Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu. Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti
Štôlňa Grüner
GPS: 48.446863, 18.908894 [48° 26' 48.71'', 18° 54' 32.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-19)
Ústie štôlne Grüner sa nachádzalo 200 metrov za kruhovým objazdom na ľavej strane cesty smerujúcej z Banskej Štiavnice do obce Sv. Anton. Na halde štôlne bola po 2. svetovej vojne postavená budova, v ktorej bolo zdravotné stredisko Rudných baní. Kríž pri ceste nad bývalou štôlňou je pravdepodobne z obdobia, keď štôlňa bola funkčná a baníci sa pri ňom modlili pred fáraním do bane. Predpokladáme, že cesta odbočujúca nahor vedľa kríža je z obdobia, keď štôlňa Grüner bola prevádzkovo prepojená so šachtou Mária. Počiatky razenia štôlne Grüner nie sú známe, avšak podľa jej lokalizácie možno predpokladať, že toto banské dielo bolo jedno z prvých pre podzemné dobývanie žily Grüner. Výrazná povrchová depresia na žile Grüner, ktorú štôlňa s rovnakým názvom vo svojej dĺžke smerne podfárala, sa nachádza nad rodinnými domami typu okál. Podľa ložiskovo štruktúrnych skutočností a starých mapových podkladov má začiatok štôlne prekopový charakter (cca 20-30 m) a po nafáraní žily Grüner chodba smeruje na juh a má výrazne sledný charakter. O veľmi starom veku štôlne svedčí aj skutočnosť, že nebola prepojená na šachtu Mária a v archívnych materiáloch sa nenašli údaje o jej dovrchnej (medzi úrovňou štôlne a nad ňou nachádzajúcou sa povrchovou dobývkou) ťažobnej aktivite. Je možné, že opustená štôlňa Grüner bola počas hĺbenia šachty Mária v prvej polovici 18. storočia vyzmáhaná a prepojená s najvyššími obzormi šachty najmä pre účely vetrania pomocou komínov.
Štôlňa Mária
GPS: 48.444798, 18.910120 [48° 26' 41.27'', 18° 54' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Mária sa nachádza v opornom múre štátnej cesty smerom na Štiavnické Bane oproti šachte František vedľa budovy bývalého riaditeľstva závodu Rudných baní. Halda štôlne sa nachádzala nad pôvodným kostolíkom pri šachte František. Počas rekonštrukcie povrchového areálu šachty František v 60. rokoch 20. storočia bol kostolík asanovaný a halda rekultivovaná. V súčasnosti je ústie štôlne zabezpečené železnou bránou. Štôlňa Mária bola razená v prvej polovici 19. storočia. Prepojila pomerne blízku šachtu Mária s povrchovými objektami šachty František. Štôlňa mala prekopový charakter a slúžila najmä na dopravu prevádzkového materiálu pre šachtu Mária. Využívala sa tiež na dopravu rudy ťaženej nad úrovňou dedičnej štôlne Kornberg zo žíl Grüner a Ján. Ruda dopravená štôlňou na povrch sa následne upravovala v stupách v oblasti Rybníkov. Prevádzková prepojenosť šácht Mária a František bola aj z toho dôvodu, že obidve patrili pod jeden závod a ich ťažba sa orientovala na žilu Grüner. V minulosti slúžila štôlňa Mária podľa potreby aj na vetranie, najmä horných obzorov šachty Mária. Štôlňa je vyrazená v horninách andezitu, ktoré sú v blízkosti žily Grüner tektonicky porušené a hydrotermálne premenené.
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Štôlňa Matej
GPS: 48.44245, 18.88996 [48° 26' 32.82'', 18° 53' 23.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–12)
Ústie štôlne Matej je situované v štefultovskej doline, ale funkčný dosah tohto banského diela je prevažne v oblasti Štiavnických Baní. Blízko ústia štôlne sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil pre prevádzkové účely tohto banského diela. Štôlňa Matej sa prvýkrát spomína v roku 1587, keď pod názvom Nová Bieberova štôlňa bola pričlenená ku Bieberštôlnianskemu ťažiarstvu. Premenovanie štôlne na Matej sa pravdepodobne uskutočnilo po arcikniežati Matejovi (bratovi cisára Rudolfa), na ktorého sa banskoštiavnická vrchnosť začiatkom 17. storočia obracala s prosbou vo veci baníkov povolávaných do vojska. Začiatkom 17.storočia štôlňa musela mať značný rozsah, nakoľko v roku 1612 bolo rozhodnuté, že pre vetracie účely tohto banského diela sa vyrazí šachta Maximilián. Prvé dobývacie práce štôlňou Matej sa vykonávali na žile Ján, ktorá sa pôvodne nazývala Matejštôlnianska žila. Celkove štôlňou Matej boli rozfárané a dobývané žily Ján, Gräfi, Špitaler a Wolf. Podľa dostupných záznamov najkvalitnejšia ruda z týchto žíl bola dobývaná na žile Špitaler, kde obsah zlatostriebra dosahoval až 15 lótov ( 1 lót je historická jednotka kvality rudy so zastúpením 15,35 g kovu v 49,l kg rudy). Štôlňa Matej vo svojej celej histórii, okrem sprístupnenia a dobývania rôzne kvalitných rúd mala aj úlohu odvodňovania pomerne rozsiahleho a na vodu bohatého banského poľa. Po ukončení prevádzkovania tohto banského diela sa vody štôlne využívali dlhé desaťročia pre zásobovanie (systémom vodovodu) obyvateľstva značnej časti Štefultova. Posledný údaj o dobývacej aktivite štôlne Matej je z roku 1848, kedy sa na žile Ján dobývala už len ruda, ktorá sa v dôsledku kvality upravovala v stupových zariadeniach. Táto ruda bola dobývaná prevažne z častí ložiska, ktoré v predchádzajúcich storočiach pre nižšiu kvalitu nespĺňali kritéria rentabilnej ťažby. Posledné využitie (druhá polovica 19. storočia) štôlne Matej pre banské účely bolo na dopravné účely pri ťažbe rudy a najmä jaloviny z oblasti Wolf a Ferdinand šachty v Štiavnických Baniach. V údolí pod štôlňou Matej je rozsiahla plošná halda, ktorá bola vybudovaná prevažne v 19. storočí.
Štôlňa Kuchajda
GPS: 48.43957, 18.86223 [48° 26' 22.45'', 18° 51' 44.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–02)
Štôlňa Kuchajda je starým banským dielom, ktoré vo svojej úrovni sprístupnilo žily Kuchajda, Veterník a Anton. Prevažná časť banských diel v úrovni štôlne Kuchajda boli sledné chodby po žile Veterník. Západne od Kuchajda štôlne (v smere žily Veterník) v úrovni 765 m n.m. žila Veterník od povrchu bola sprístupnená aj štôlňou Viktória. Obe tieto štôlne boli výškovo prepojené sledným komínom po žile Veterník, ktorý napomohol k dobývaniu danej žily. Podľa údajov z raziacich prác z 18. storočia je zrejmé, že banícka aktivita v tejto oblasti musela byť ďaleko pred týmto obdobím, nakoľko čelba razená v roku 1780 prišla do opustenej šachty a najbohatšie časti zrudnenia boli už vydobyté. Počiatky ťažby na žile Veterník boli povrchovým spôsobom, čo dokazuje pingový ťah na východe tejto žily. O časovosti dobývania blízkopovrchových častí žily Veterník je možné len predpokladať a je možné ho dávať do obdobia ostatnej povrchovej ťažby v regióne Štiavnických Baní, čo mohlo byť už v období keltského osídlenia. Odvodňovanie banských priestorov na žile Veterník sa vykonávalo pomocou Vodnej štôlne, ktorej ústie bolo pod haldou Piarg šachty v nadmorskej výške 669 m.. Z pohľadu geologicko – štrukturálneho žila Veterník prezentuje jednu z viacerých žilných štruktúr v oblasti Štiavnických Baní, ktoré sa odpojili od hlavných žíl a výrazne zmenili svoje smerovanie od generálneho smeru SSV – JJZ. Smerné pokračovanie a bilančný vývoj týchto žíl nebol veľký. Štôlňou Kuchajda a žilou Veterník sa chce demonštrovať, že aj menej zrudnené žily boli v minulosti objektom banského podnikania a ťažby. Miesta odpájania vedľajších žíl od hlavných žilných štruktúr, resp. ich križovanie boli často najbohatšími polohami banskoštiavnického ložiska. Ústie štôlne počas 2. svetovej vojny bolo ešte prístupné (bolo miestom úkrytu miestnych obyvateľov v období prechodu fronty). V súčasnosti ústie je v zastavanej časti rodinného domu a priamo na danom mieste sa nachádza plechová garáž.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.