Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Objekt č. 11 – ul. Lesnícka (LVÚ)
GPS: 48.463396, 18.904965 [48° 27' 48.23'', 18° 54' 17.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.los.sk/
Lesnícka ochranárska služba (LOS) vznikla v roku 1993 keď bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený jej štatút (MP SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700). LOS začala v takejto novej forme činnosť od 1.1. 1994. Jej postavenie a rešpekt (tak v radoch lesníkov, ako aj v poľnohospodárskych odborných kruhoch) posilnilo prijatie zákona NR SR č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti novelizovaného zákonom NR SR č. 471/2001 Z. z., podľa ktorého NLC-LVÚ Zvolen prostredníctvom LOS zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska. LOS každoročne spracováva správy o stave škodcov a uverejňuje ju v ročenke „Elaborát výskytu škodlivých činiteľov“. Spracovávajú sa každoročne hlásenia od cca 3000 subjektov z plochy 1,6 - 1,7 mil. ha, čo je cca 85% LPF. Získané informácie sa poskytujú zriaďovateľovi, štátnej správe, veľkým vlastníkom a obhospodarovateľom a všetkým záujemcom. LOS zabezpečuje ďalej kontrolnú, prognostickú a expertíznu činnosť z problematiky ochrany lesa, navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií, kontroluje zdravotný stav lesov a navrhuje opatrenia na jeho nápravu.
Hellenbachov dom (Berggericht)
GPS: 48.459704, 18.892865 [48° 27' 34.93'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Pôvodne renesančný dom sieňového typu z polovice 16. storočia bol v polovici 18. storočia prestavaný v barokovom slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným kruhovým arkierom. Máshaus domu i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na 1. a na 2. poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. V jeho zadnom trakte ústí Nová štôlňa Michal vyrazená po žile Špitáler, ktorej časť bola v roku 1974 opätovne sprístupnená pre návštevníkov múzea. Na začiatku 18. storočia dom patril hlavnému komorskému grófovi Jánovi Gottfriedovi Hellenbachovi (1659 – 1728). Na čelnej stene objektu sú umiestnené pamätné tabule na počesť panovníckych návštev v Banskej Štiavnici. Pri svojej návšteve v Banskej Štiavnici v roku 1851 bol v objekte ubytovaný cisár František Štefan Lotrinský, manžel panovníčky Márie Terézie a v roku 1764 časť sprievodu rímskeho kráľa Jozefa II. V rokoch 1792 až 1854 sídlil v budove Dištriktuálny banský súd a v rokoch 1854 až 1859 banský kapitanát. Neskôr využívala budovu Banícka a lesnícka akadémia a od roku 1927 bola sídlom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra. V súčasnosti je v budove umiestnené geologicko-mineralogické oddelenie Slovenského banského múzea.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
Dom smútku Ciduk Hadin
GPS: 48.455755, 18.897492 [48° 27' 20.72'', 18° 53' 50.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/536707-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-po-rokoch-novu-tvar/
Dom smútku Ciduk Hadin na banskoštiavnickom židovskom cintoríne získal po desaťročiach svoj pôvodný vzhľad. Postaralo sa o to občianske združenie Informačné centrum mladých Banská Štiavnica (ICM BS), ktoré na projekt reštaurovania vonkajších omietok získalo od Nadácie VÚB 30-tisíc eur. „Po celé desaťročia bola táto budova zohavená cementovým torkrétom (striekanou maltou, pozn. SITA), ktorý síce bol daný na nejakú prvú záchranu stavby, len neskôr sa ukázalo, že je to jednak veľmi neestetické a jednak ničiace vnútorné murivo,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka ICM BS Beata Nemcová. Ako ďalej uviedla, cementový torkrét odstránili pred rokom a po vysušení muriva sa v apríli začala rekonštrukcia fasád. Predchádzalo jej zameranie celého objektu a štúdium starých fotografií.
foto: Zdeno Vasilišin (zdenči)
Objekt č. 7 – ul. J. K. Hella (Šomodiovský dom)
GPS: 48.454957, 18.893241 [48° 27' 17.85'', 18° 53' 35.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Solitérny meštiansky dom bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dvojpodlažný, nepodpivničený. Rodný dom publicistu, fotografa a cestovateľa Ing. Vladimíra Bártu (*1939).
Vínne pivničky – hajloky
GPS: 48.229348, 18.864787 [48° 13' 45.65'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Lišov
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nádhernou ukážkou pôvodnej ľudovej architektúry sú murované pivničné domky, ktoré obyčajne boli pristavené nad alebo vedľa pôvodných funkčných kamenných (tufových) pivničiek. Tieto vínne domčeky – tzv. hajloky odrážajú svojimi fasádami a funkčným usporiadaním mentalitu a prácu vinárov. Množstvo osamotených pivničiek vyhĺbených do skalného podložia odzkadľuje bohatosť úrody a množstvo menších vinárov, ktorí dopestovávali vínnu révu a skladovali ovocie a zeleninu len pre vlastnú potrebu. Mnoho týchto domkov je dodnes funkčných, rovnako ako kamenné obydlia, ktoré sú roztrúsené po okolí, vyhĺbené do vhodného podložia.
Vodný mlyn
GPS: 48.232981, 18.998879 [48° 13' 58.73'', 18° 59' 55.96'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Architektonicky veľmi zaujímavý starodávny vodný mlyn, takmer v pôvodnom stave.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Mladá Hora
GPS: 48.293731, 18.942222 [48° 17' 37.43'', 18° 56' 32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Prvá písomná zmienka o vinárskej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho neolitu. V 80-tych vínnych pivniciach kopaných do tufového podložia sa spracováva, vyrába a skladuje víno. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Sebechleby, kde sa môžete okúpať a rybári môžu chytať ryby.
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Svätoantonská mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424489, 18.939453 [48° 25' 28.16'', 18° 56' 22.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Skleník Kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421375, 18.941914 [48° 25' 16.95'', 18° 56' 30.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Skleník patriaci ku Kaštieľu vo Svätom Antone prináleží ako stavebná súčasť k pamiatkovo chránených objektov a zároveň je samostatne zapísaný ako architektonická kultúrna pamiatka pod evidenčným číslom 1209/5. Vznikol v 2. polovici 19. storočia.
Hospodárska budova – sýpka pri kaštieli vo Sv. Antone
GPS: 48.422236, 18.942739 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 33.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Murovaná sýpka patrí ako hospodárska budova ku komplexu objektov Múzea vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Pôvodne baroková stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Dom štiavnického Nácka
GPS: 48.457804, 18.885394 [48° 27' 28.09'', 18° 53' 7.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom legendárneho štiavnického Nácka do ktorého sa presťahovla a v ktorom žil po presťahovaní z rodného domu v Banskej Hodruši (dnes časť obce Hodruša-Hámre), ktorá bola vtedy takzvanou vonkajšou ulicou mesta Banská Štiavnica. Dokázať sa to podarilo až po niekoľko rokov trvajúcom vedeckom výskume ústne podávaných správ a po podrobnej analýze vierohodných nepodložených informácií. Na tento fakt upozornilo aj množstvo artefaktov, ktoré sa jednoznačne viažu k legendárnej postave štiavnického baníka Nácka ako aj množstvo písomností, ktoré sú predmetom ďalšieho skúmania "náckológov", znalcov o živote, diele a odkaze Nácka ďalším generáciám...
...ešte aj ten psík na dvore bol pôvodne asi jeho...
Dom Deža Hoffmanna
GPS: 48.462396, 18.891319 [48° 27' 44.63'', 18° 53' 28.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Sídlisko Glanzenberg
GPS: 48.465999, 18.891886 [48° 27' 57.6'', 18° 53' 30.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.muzeumbs.sk/wp-content/uploads/2014/11/SM_UPUTAVKA_A3_4_11.pdf
Archeologická lokalita "Sídlisko Glanzenberg" sa už začiatkom 80-tych rokov 20. storočia stala miestom intenzívneho archeologického výskumu. K najväčšimu rozvoju osídlenia lokality spolu s výstavbou murovaného opevnenia s hradbami došlo v rozmedzí 12. až 17. storočia. V ústrednom zozname pamitkového fondu je lokalita evidovaná pod číslom 2922/1.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Dom č. 4 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.462305, 18.891571 [48° 27' 44.3'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový, dom je 3 podlažný, nepodpivničený.
Dom na ulici Kutnohorskej
GPS: 48.461558, 18.890219 [48° 27' 41.61'', 18° 53' 24.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rekonštruovaný banícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný s podkrovím, podpivničený. Dnes súkromný dom prešiel vkusnou rekonštrukciou po prvej dekáde 21. storočia.
Dom č. 9 na ulici Kutnohorskej (Kollárov dom)
GPS: 48.462888, 18.887744 [48° 27' 46.4'', 18° 53' 15.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom národného umelca, maliara Jozefa Kollára (1899 – 1982). Pôvodne jednoposchodový objekt bol Kollárom neskôr prestavaný na dvojpodlažný dom s atelérom umelca na prvom podlaží. Fasáda dome je zdobená prvkami ľudovej tvorivosti s pôvodom z regiónov Slovenska mimo územia Štiavnických vrchov. Pôvod domu pravdepodobne spadá do 19. storočia, prístavba bola ealizovaná v 1. polovici 20. storočia.
Dom č. 8 na ul. Jána Bottu (Petöfiho dom)
GPS: 48.460060, 18.893562 [48° 27' 36.22'', 18° 53' 36.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome býval počas svojich štúdií na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v školskom roku 1838/1839 slávny maďarský básnik Šándor Petöfi. Do konca svojho života žila v tomto dome významná vysokoškolská pedagogička, prekladateľka a kronikárka mesta Banská Štiavnica PhDr. Nora Bujnová CSc. (1939 – 2013)
Dom č. 9 na ul. Daniela Licharda (baštička)
GPS: 48.460818, 18.893723 [48° 27' 38.94'', 18° 53' 37.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jedna z pôvodných protitureckých bášt (zo 16. storočia) prebudovaná neskôr na obytný rodinný dom. Objekt uzatváral vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Kollárov dom na ul. Mierová
GPS: 48.460832, 18.900728 [48° 27' 39'', 18° 54' 2.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom, v ktorom sa v roku 1899 narodil maliar Jozef Kollár.
Protiturecká bašta
GPS: 48.441191, 18.874986 [48° 26' 28.29'', 18° 52' 29.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štaingrubňa
GPS: 48.459098, 18.898712 [48° 27' 32.75'', 18° 53' 55.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Miesto bývalej baníckej študentskej krčmy "Krčma Steingrübe", kde sa stretávali štiavnickí akademici a v jej okolí mnohí z nich aj bývali.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Fritzov dom
GPS: 48.458943, 18.893434 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 36.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/fritzov-dom.html
Jadrom dnešného objektu sú dva gotické domy postavené najneskôr v priebehu 15. storočia, ktoré boli priamo napojené na banské štôlne na žile Špitaler. Na prelome 16. a 17. storočia boli stavebne zjednotené do poschodového palácového waldburgrovského domu ťažiara Fritza von Friedenlieb. Neskôr bol barokovo prestavaný. Od začiatku 19. storočia sa na vnútornom nádvorí domu usporadúvali mestské plesy, bola tu kresliareň, zbierky a knižnica akadémie. Radikálna bola jeho prestavba v poslednej tretine 19. storočia, kedy slúžil ako správna budova, teda sídlo rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie. Z tejto prestavby pochádza bohato členená renesančná fasáda, na ktorej sa okrem bohatej plastickej dekorácie uplatnila aj sgrafitová výzdoba. V súčasnosti tu sídli Slovenský banský archív.
Radnica
GPS: 48.458897, 18.892522 [48° 27' 32.03'', 18° 53' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/radnica.html
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Žemberovský dom
GPS: 48.459175, 18.892452 [48° 27' 33.03'', 18° 53' 32.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/zemberovsky-dom.html
Štvorpodlažný objekt vznikol spojením a prestavbou dvoch starších gotických objektov v prvej tretine 16.storočia. Dnešná podoba je výsledkom prestavby podľa projektu J. Thallhera v roku 1803. Dom má obnovenú reprezentatívnu klasicistickú štukovú úpravu fasády a v interiéri zachované konštrukcie klenieb, kamenné ostenia portálov, štukovú výzdobu interiérov a kolekciu dverných a okenných výplní. Už v 15. storočí tu bola fara Kostola Panny Márie, dnešného Starého zámku. V polovici 18. storočia tu sídlila fara, prislúchajúca ku kostolu sv. Kataríny. Neskôr bol objekt v správe Banskej akadémie, kde od roku 1807 sídlila lesnícka katedra.
Žemberovský dom vznikol spojením a prestavbou dvoch samostatných domov zo 16. storočia a svoj terajší vzhľad dostal začiatkom 19. storočia podľa projektu Thalherra, stál pri zrode vysokého lesníckeho školstva v Uhorsku. Tu sa konali prvé prednášky z lesníckych náuk, tu začalo slovenské vysoké lesnícke školstvo svoju už viac ako dve storočia trvajúcu púť. Po nariadení cisára Františka I. založiť samostatný a verejný lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 30. augusta 1807 a po vymenovaní Henricha Davida Wilckensa na miesto profesora 5. januára 1808, vyvstal problém umiestnenia tohto ústavu v Banskej Štiavnici. Pre celkový nedostatok učebných priestorov v meste a kvôli rovnomernému využívaniu miestností Akadémie stanovil Hlavný komorskogrófsky úrad začiatok lesníckych prednášok každodenne na šiestu hodinu ráno v existujúcich priestoroch využívaných baníkmi. Profesor Wilckens proti takémuto rozhodnutiu namietal a požadoval pre ústav samostatné učebné priestory. Hlavný komorskogrófsky úrad jeho žiadosti po prieťahoch vyhovel a prenajal časť Žemberovského domu (vtedy nazývaného Maršalkovský dom) na Trojičnom námestí. Tu 12. februára 1809 zahájil profesor Wilckens slávnostnou prednáškou vyučovanie na Lesníckom ústave. Prednášku profesor Wilckens adresoval poslucháčom baníctva, ktorým následne do konca školského roka v týchto miestach prednášal encyklopédiu lesníctva, keďže prvých 19 riadnych poslucháčov lesníctva nastúpilo až v školskom roku 1809/10.
Profesor Wilckens prednášal v Žemberovskom dome až do svojej smrti v roku 1832, po ňom tu v prednáškach pokračoval adjunkt Fridrich Schmall a hlavný lesmajster Juraj Lang. Od roku 1835 prednášal v Žemberovskom dome lesnícke náuky i druhý profesor lesníctva Rudolf Feistmantel. Ten sa od začiatku svojho štiavnického pôsobenia snažil zlepšiť priestorové podmienky výučby, keďže v Žemberovskom dome bola pre Lesnícky ústav k dispozícii iba jedna miestnosť. Jeho snaha bola úspešne zavŕšená v roku 1838, keď Dvorská komora zakúpila pre ústav budovu bývalej výletnej reštaurácie zvanej „Fortuna“. Po stavebných úpravách budovy sa do nej v roku 1841 Lesnícky ústav presťahoval. Význam zahájenia činnosti Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pripomína pamätná tabuľa, ktorá bola na budove Žemberovského domu odhalená v roku 1957 pri príležitosti 150. výročia založenia Lesníckeho ústavu. V roku 2007 bola tabuľa obnovená. Dnes je Žemberovský dom národnou kultúrnou pamiatkou a sídli v ňom Mestský úrad, Daňový úrad a kino Akademik.
Pischlov dom
GPS: 48.459200, 18.893133 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 35.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/pischlov-dom.html
Dvojpodlažný objekt vznikol spojením dvoch starších gotických objektov v polovici 16. storočia. Pivnica, ktorá prechádza do banského diela, je pravdepodobne neskororománska. V baroku bol dom rozšírený o arkádovú dvorovú chodbu. Dom je klenotnicou architektonických konštrukcií a prvkov z rôznych časových období. Pozoruhodné sú kamenné okenné ostenia a portály, polychrómované drevené trámové stropy, klenby, interiérové nástenné maľby i štuková výzdoba. Počas poslednej obnovy bola na časti domu zreštaurovaná maľovaná kvádrová gotická uličná fasáda.
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Židovská Synagóga
GPS: 48.458250, 18.893587 [48° 27' 29.7'', 18° 53' 36.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/synagoga.html
Synagóga je situovaná južne od Radničného námestia na trojuholníkovej parcele vklinenej zo severnej strany medzi Striebornú ulicu a z južnej strany medzi Novozámockú ulicu. Objekt vybudovali v roku 1893 na pozemku dvoch meštianskych domov, ktoré zakúpila židovská náboženská obec z dobrovoľnej finančnej zbierky v roku 1890. Pri jeho stavbe v úrovni prízemia ponechali základnú dispozíciu, nad ktorou postavili vlastnú sakrálnu stavbu v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, do ktorého umiestnili schránku na tóru. Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu. V dôsledku prudko stúpajúceho telesa Novozámockej ulice sa prízemie v smere pozdĺžnej osi objektu nachádza pod úrovňou terénu. Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Zrušili sa vnútorné schodiská a každé podlažie sprístupnili samostatným vchodom z Novozámockej ulice. V roku 1941 vyšiel zákaz organizovať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. storočia po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.
V súčasnosti patrí k prevádzake Pivovaru ERB.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Belházyho dom
GPS: 48.458240, 18.890929 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/belhazyovsky-dom.html
Patrí medzi najkrajšie renesančné stavebné pamiatky. Dnes trojpodlažný rozsiahly objekt postavený na komplikovanom pôdoryse mal aj zložitý stavebný vývoj, ktorého začiatok súvisí s existenciou dvoch samostatných gotických domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich bol napojený na banskú štôlňu, ktorá sa datuje do 13. storočia. Najzásadnejšou prestavbou bola etapa z roku 1616, kedy objekt vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Vtedy sa oba staršie domy stavebne zlúčili a objekt získal nárožný arkier, ktorý je dodnes jeho ozdobou. Pôvab renesančného domu podčiarkla baroková prestavba z polovice 18. storočia, počas ktorej bola vybudovaná arkádová chodba a objekt získal dnešnú podobu. Vtedajší richtár Ján Belházy úlohu prestavby zadal umnému staviteľovi - len tak mohla vzniknúť jedinečná architektonická pamiatka, ktorá v sebe integruje prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770-1900 bola v budove umiestnená katedra chémie s laboratóriami, neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia bola v budove umiestnená aj banská škola.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Objekt č. 9 – ul. J. K. Hella (Pod zeleným stromom)
GPS: 48.453016, 18.891559 [48° 27' 10.86'', 18° 53' 29.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome sídlila starobylá mestská krčma vyxhýrená zábavami štiavnických mešťanov a samozrejme štiavnických študentov. V 2. polovici 20. storočia bol obývaný ako obytný, žil tu napríklad obľúbený profesor Strednej priemyslenej školy baníckej Ing. Pavol Burda.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Erdösova továreń (Penzión Cosmopolitan)
GPS: 48.456244, 18.902701 [48° 27' 22.48'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bývalá prevádzaka továrne na obuv vznikla prepojením dvoch domov. majiteľmi boli Alexander a Dezider Erdös. Obuv sa tu vyrádala aj po znárodnení po II. sv. vojne, sídlila tu prevádzka Obuvníckeho družstva z Oslian. Dnes je tu Penzión s reštauráciou Cosmopolitan I. (Bowling).
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460013, 18.892466 [48° 27' 36.05'', 18° 53' 32.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pozostáva z troch budov. Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom.
Bošániho dom - dvojposchodový goticko- renesančný dom z 1.pol.16.storočia, čiastočne prestavaný v 1.pol.19.storočia. Fasáda klasicistická. Priečelie je na prízemí členené omietkovými pásmi, na poschodiach je hladké. Lavičky a rímsy okien sú kamenné, profilované. Do domu vedie renesančný portál zo 16.storočia s pilastrami. Vnútri domu je kované zábradlie. Na druhom poschodí nad vstupnou halou je bohato vyrezávaný trámový strop zo 16.storočia. Pozoruhodná je aj miestnosť s bohatou štukovou výzdobou na klenbe. Pred domom stála v 18.storočí nádrž s tečúcou vodou.
Richterov dom - pôvodne jednoposchodový neskorogotický waldburgerovský dom zo začiatku 16.storočia. Asi v 2.polovici 18.storočia bolo nadstavené druhé poschodie. Pri prieskume fasády r.1966 sa na nej odkryli gotické, renesančné i barokové prvky. Okenné ostenia na prízemí a 1.poschodí sú kamenné, profilované zo 16.storočia. Portál je polkruhový s pretínavým ostením. Pred domom bola v 18.storočí fontána sv. Donáta. V 1.polovici 18.storočia býval v budove Jozef Richter waldburger, historik a spolupracovník Mateja Bela.
Jonášov dom - renesančný dom sieňového typu z 2.polovice 16.storočia. Fasáda je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia s nadokennými festónmi a s nikou, v ktorej je baroková socha P. Márie. Máshaus má valenú klenbu, miestnosti sú plochostropé. Jednoposchodové dvorné krídlo má väčšinu miestností s drevenými stropmi. Pri návrate z poľskej Bukoviny, kde sa r.1783 konalo 2.delenie Poľska, bol v dome hostinec „ U Jeleňa". V budove sa narodil Jozef Jonáš, prvý kustos zbierok Uhorského národného múzea v Pešti, autor niekoľkých geologických štúdií.
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Banícka nemocnica (Gerambovský dom)
GPS: 48.462168, 18.907333 [48° 27' 43.8'', 18° 54' 26.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Baroková kúria z 18. storočia bola pôvodne sídlom rodiny Gerambovcov, majiteľov a hlavných akcionárov Gerambovskej banskej únie, ako najväčšej ťažiarksej spoločnosti v banskoštiavnickej oblasti. V roku 1878 bola do tohto objektu presídlená banícka nemocnica z Piargu (dnes Štiavnické Bane), o ktorej slávu a zveľadenie sa pričinil vynikajúci banský lekár dr. Imrich Tóth, ktorý dlhodobo skúmal príčiny, dôsledky a hľadal spôsob prevencie pred chorobami baníkov, získanými dlhodobým pobytom od zemou alebo pri práci v hutníckych zariadeniach. Práve on ako prvý navrhol výsadbu tisícov orechov vo všetkých okolitých banských revíroch ako jeden z najdôležitejších zdrojov podporných látok a doplnku chudobnej potravy baníkov plnej olejov, stopových prvkov, vitamínov, dôležitých mastných kyselín, atď.
Piargska brána
GPS: 48.455514, 18.893315 [48° 27' 19.85'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458570, 18.892891 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 34.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol sv. Kataríny r.k.
GPS: 48.458942, 18.892751 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 33.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491, do roku 1500 sa pracovalo na vnútornej výzdobe kostola, až nakoniec bol 16. novembra 1500 vysvätený. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Otváracia doba: od 25.6 do 10.9.2011 v časoch: Po-So od 9:00 do 17:00, nedeľa od 14:00 do 19:00. Finančný príspevok na kostol je 0,70€ / osobu, v cene ktorého je zahrnutá brožúra so základnými informáciami o kostole + prípadne výklad sprievodcu. Tel. kontakt: 0902 283 286
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458428, 18.897019 [48° 27' 30.34'', 18° 53' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Kostol Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455891, 18.894272 [48° 27' 21.21'', 18° 53' 39.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Kostol svätej Alžbety
GPS: 48.452615, 18.904429 [48° 27' 9.41'', 18° 54' 15.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislava Fodora, banskoštiavnickým rezbárom Jozefom Krausom.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – Chemické laboratóriá
GPS: 48.459906, 18.897136 [48° 27' 35.66'', 18° 53' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SOŠ Lesnícka
GPS: 48.459586, 18.899255 [48° 27' 34.51'', 18° 53' 57.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SPŠ S. Mikovíniho
GPS: 48.460134, 18.898289 [48° 27' 36.48'', 18° 53' 53.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Starý zámok
GPS: 48.459556, 18.891220 [48° 27' 34.4'', 18° 53' 28.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Nový zámok
GPS: 48.455767, 18.896204 [48° 27' 20.76'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Klopačka
GPS: 48.457749, 18.892320 [48° 27' 27.9'', 18° 53' 32.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Kammerhof
GPS: 48.457855, 18.896107 [48° 27' 28.28'', 18° 53' 45.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Zwittingerov dom
GPS: 48.458560, 18.893554 [48° 27' 30.82'', 18° 53' 36.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný trojpodlažný podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Najstaršou etapou bol románsky objekt z 13. storočia, z ktorého sa zachovali zvyšky murív, kamenný polkruhový portál v suteréne a kamenná listová hlavica, dnes preomietnutá. Na prelome 15. a 16. storočia stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila do sieňového, dvojposchodového domu renesančná prestavba. V baroku sa urobili ďalšie stavebné úpravy, predovšetkým v interiéri. Až v druhej polovici 19. storočia bol objekt nadstavaný o tretie nadzemné podlažie a získal dnešnú, plastickú klasicistickú fasádu a interiérovú výstavbu.
V dome s narodil prvý uhorský literárny historik Dávid Zwittinger (1743).
Krečmáryovský dom
GPS: 48.458570, 18.893811 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 37.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne gotický trojpodlažný dom s románskym jadrom, renesančne a barokovo prestavaný. Zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z viacerých slohových období. V dvore domu bola studňa s tečúcou vodou. V budove začal r. 1764 prednášať prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jacquin.
Ružová ulica
GPS: 48.458994, 18.895099 [48° 27' 32.38'', 18° 53' 42.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Ružová ulica
Čillingerská brána- stála na mieste, kde sa Ružová ulica rozdvojuje na dolnú a hornú. Postavili ju ako súčasť protitureckého opevnenia v 2. pol. 16. storočia.
Elektráreň - pri hornom vchode do botanickej záhrady je budova bývalej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickým prúdom školské budovy a laboratórium akadémie. Postavená bola na mieste starej mestskej bašty zo 16. storočia, ktorú v 18.storočí premenili na zvonolejársku dielňu.
Dolná ružová ulica
Kuglerov dom - neskororenesančný dom zo 17. storočia s valenou klenbou nad vstupnou chodbou. Dnes je v ňom evanjelický a.v. farský úrad.
Klementov dom - neskororenesančný dom z pol. 17. storočia priechodného typu s barokovou fasádou, v ktorej je reliéf sv. Trojice.
Kellerov dom - v jadre neskorogotický dom zo zač. 16. storočia s valenou klenbou nad máshausom. Fasáda klasicistická z 1. pol. 19. storočia. Na prízemí gotický portálik. Hlavný portál s pilastrami, jónskymi hlavicami a perlovou ozdobou. V portáli sú umiestnené postavy dvoch chlapcov držiacich štít s rodinným erbom.
Mikovíniho dom
GPS: 48.458727, 18.894637 [48° 27' 31.42'', 18° 53' 40.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na parcele boli pôvodne situované dva gotické objekty, ktoré boli v renesancii zlúčené predstavaným uličným krídlom. V baroku bol dom len nepodstatne upravovaný. V druhej polovici 19. storočia získal klasicistickú štukovú fasádu.
Okrem cenných konštrukcií stredovekých murív a renesančných klenieb sa tu zachovala kolekcia architektonických detailov z obdobia renesancie: kamenné portály a okenné ostene, kamenné pätky klenieb, mladšie štukové detaily klenieb, barokové dverné a okenné výplne.
V polovici 18. storočia dom patril významnému slovenskému meračovi, matematikovi a kartografovi Samuelovi Mikovinimu (1700-1750), ktorý v ňom ako prvý profesor na baníckej škole prednášal. Školu založil r. 1735.
Mestský árešt
GPS: 48.458343, 18.893267 [48° 27' 30.03'', 18° 53' 35.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Väzenská budova bola postavená začiatkom 18. storočia pre potreby mesta. Bola poschodová s jednoduchou prehľadnou dispozíciou a so striedmym členením fasád. Mladšie stavebné úpravy neboli radikálne, okrem poslednej v roku 1991, ktorá vnútornú dispozíciu prebudovala pre potreby banky.
Evanjelické lýceum
GPS: 48.460552, 18.892186 [48° 27' 37.99'', 18° 53' 31.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na jeho mieste stála jednoposchodová budova, ktorú ev. cirkev kúpila pre potreby ev. lýcea r. 1688. Terajšiu dvojposchodovú budovu lýcea postavili v r. 1827-1830. Plány na budovu vyhotovil František Hauser. Najväčšiu zásluhu na jej postavení mal ev. superintendent Ján Szeberíni. Slávnostnú reč predniesol pri otvorení lýcea 25. Júna 1830 Ján Kollár. Pri požiari na Trojičnom námestí v r. 1851 budova vyhorela, no už v nasledujúcom roku ju opravili. R.1919 lýceum zaniklo. Na lýceu vyučovali mnohí vynikajúci pedagógovia a národovci a študovali na ňom viacerí neskorší významní básnici, ako Andrej Sládkovič, Petofi Šándor a i.
Joergesov dom
GPS: 48.460353, 18.892226 [48° 27' 37.27'', 18° 53' 32.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednoposchodový renesančný dom z 1.pol.16. stor. Dvorný trakt bol do výšky 1. poschodia postavený r.1567, ako o tom svedčí datovanie kamenného portálika na 1. poschodí. Arkáda okolo dvora a vnútorné úpravy sú z 18.storočia. Priečelie bolo naposledy upravované v polovici 19.storočia. Vstupný portál je polkruhovo sklenutý s kanelovými hlavicami pilastrov. Klenby nad priechodom i miestnosťami sú valené s lunetami. Vo dvore je dvojposchodové krídlo s kamennými profilovanými nadokennými rímsami. Na začiatku 19.storočia patril dom význačnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi. Od začiatku 20.storočia bola v budove umiestnená významná Joergesova kníhtlačiareň.
Hellov dom-dostavníková pošta
GPS: 48.458826, 18.896819 [48° 27' 31.77'', 18° 53' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rozľahlý objekt s dvoma nadzemnými podlažiami a suterénom, dom má šesťkrídlový, veľmi zložitý a nepravidelný pôdorys s dvoma uzavretými dvormi. Už v prvej polovici 15. storočia stál na parcele objekt s vlastným opevňovacím múrom. V 15. storočí bol na parcele postavený prízemný, podpivničený dom. Prevratnou bola rozsiahla renesančná prestavba na prelome 16. a 17. storočia v niekoľkých etapách, pri ktorej okrem priestorového zväčšenia, objekt získal výtvarne cenné architektonické detaily kamenných sochársky bohato zdobených portálov, okenných ostení a klenieb. Od 17. storočia bola v objekte dostavníková pošta a zájazdový hostinec pre dostavníky. Pošta tu existovala do roku 1873 t.j. do spustenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici. Objekt, aj keď v súčasnosti neobývaný a chátrajúci, je svojimi zachovanými historickými konštrukciami a cennými architektonickými detailmi z niekoľkých stavebných slohových etáp dominantou Akademickej ulice.
Kláštorný komplex s kostolom na Štiavnických Baniach
GPS: 48.439163, 18.870271 [48° 26' 20.99'', 18° 52' 12.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kláštorný komplex bol vybudovaný v prvej polovici 18 storočia a je architektonickou dominantou Štiavnických Baní. V barokovom interiéri sa nachádza rokokový organ s palstikami baníkov. Oltár sv. kríža zdobia sochy autore Dionýza Stanettiho. V 19 storočí bola ku kostolu pristavaná neorománska veža.
Budova Mestského kultúrneho centra (býv. kat. Gymnázium)
GPS: 48.458143, 18.896217 [48° 27' 29.31'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt patril pôvodne rádu Jezuitov, pričom bol na rezidenciu prestavaný z dvoch, pôvodne gotických meštianskych domov. Aj preto je do objektu dodnes viacero vchodov. Nižšie položený, pôvodne Liempacherov dom bol v 18. storočí úplne zbúraný a začiatkom 2. polovice 18. storočia bol vybudovaný nový, opäť pripojený k vyššie stojacemu domu. Ten však, rovnako ako po obrovskom požiari objektu postavený nový zhorel a neskorším zastrešením voľného preistranstva vznikol priestor pre mestské divadlo so sálou. Objekt po rôznych zmenách majiteľov a účelov využitia opäť slúži ako mestské kultúrne centrum.
Budova Kammerhofu (Komorský dvor)
GPS: 48.457942, 18.895938 [48° 27' 28.59'', 18° 53' 45.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Dom č. 7. – sídlo pohrebnej služby Requiem
GPS: 48.457981, 18.897105 [48° 27' 28.73'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne renesančný dom z prelomu 16. a 17. storočia, upravovaný a prestavovaný aj v období baroka (v 18. storočí zaslepené okno na čelnej fasáde) aj v období klasicizmu, o čom svädšia štukové úpravy fasády a ďalšie znaky. Z konca 19. storočia pochádza aj úprava vstupných dvojkrídlových dverí z ulice.
Dom č. 11. na ul Kammerhofská (Lukovitzov dom)
GPS: 48.457555, 18.897915 [48° 27' 27.2'', 18° 53' 52.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. polovici 17. storočia, v 19. storočí a v 1. polovici 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 12. na ul Kammerhofská (Schlosserov dom)
GPS: 48.457747, 18.897862 [48° 27' 27.89'', 18° 53' 52.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí na základoch staršieho domu pravdepodobne z 18. storočia. V dome býval významný štiavnický lekár, MUDr Rudolf Welward (1892 – 1949), ktorý ako prvý na Slovensku už v 20. rokoch 20. storočia využíval röntgen a aplikoval elektroliečebné procedúry. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 29 na ul. Kammerhofská (Villa Mária)
GPS: 48.457357, 18.900366 [48° 27' 26.49'', 18° 54' 1.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 17. a 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia, kedy bol na základoch starého domu postavený prakticky nový. Prevládajúcim slohom je novogotický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. Slúžia ako penzión.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Stará Pražovňa (Wetzlerova, Bálinthova budova)
GPS: 48.457175, 18.900773 [48° 27' 25.83'', 18° 54' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
P;vodne technické objekty (sklady) zo začiatku 19. storočia (obdobia klasicizmu) boli zač. 20. storočia prestavané v secesnom slohu. Objket má lichobežníkový pôdorys so zložitou vnútornou dispozíciou, ktorej dnes dominuje otvorená hala cez dva podlažia. Pôvodne tu bolo sídlo pradiarne, tiež pražiarne kávy. Dnes kaviareň Pražovna - Irish pub & Disco Club.
Dom č. 10. na ul Kammerhofská (Kasstnerov dom)
GPS: 48.457570, 18.897857 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 52.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Barokový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V roku 1975 sa podlaha pivnice prepadla a otvor ktorý vznikol sprístupnil Glanzenberg štôlňu. Pri ďalších prácach sa táto prefárala a dokázala sa pri tom existencia tzv. cisárskych schodov s pamätnými tabuľami významných členov panovníckej rodiny osadenými pri príležitosti ich fárania do tejto štôlne.
Rímsko-katolícka fara
GPS: 48.458311, 18.897646 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 51.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt z datovním vzniku do polovice 16. storočia so starším, zrejme gotickým jadrom. Stavebnými úpravami prešiel v 18. storočí. Pôvodne renesančný sloh bol doplnený barokovými prvkami. Dispozične je objekt 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný a podpivničený.
Budova bývalého soľného skladu, neskôr Bryndziareň
GPS: 48.456838, 18.902243 [48° 27' 24.62'', 18° 54' 8.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojpodlažná budova bývalého skladu na soľ majiteľa Frdinanda Grubera. Objekt bol neskôr prevádzkou brindziarne.
Objekt č. 2 na ul. Dolná (Horný majer)
GPS: 48.456822, 18.901735 [48° 27' 24.56'', 18° 54' 6.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Neskoršie zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Od konca 19. storočia tu bola divadelná sála a neskôr kinosála. Bola sídlom reštaurácie "U Wintersteina", nskôr "U Sušického". Po 2. sv. vojne bola budova súčasťou OPP.
Objekt č. 11 na ul. Katova (Botanický ústav)
GPS: 48.456272, 18.899312 [48° 27' 22.58'', 18° 53' 57.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, podpivničený. Od roku 2000 je sídlom Botanického ústavu SAV ako jeho terénna stanica.
Objekt č. 2 na ul. Železničiarska (Stará stanica)
GPS: 48.450791, 18.911447 [48° 27' 2.85'', 18° 54' 41.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt bývalej staničnej budovy v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia (1872 – 1873). Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. Počas prevádzaky štiavnickej úzkorozchodnej železnice (do roku 1948) tu bola zriadená hlavná budova železnice, po prestavbe budova slúži na bytové účely.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Budova železničnej stanice
GPS: 48.443987, 18.915053 [48° 26' 38.35'', 18° 54' 54.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Zložená stavba viacerých objektov s datovaním vzniku v roku 1949 ako jednej zo stavieb súvisiacich s Traťou mládeže z Hronskej Dúbravy.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
GPS: 48.419354, 18.935966 [48° 25' 9.67'', 18° 56' 9.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mor%C3%A1lna_teol%C3%B3gia
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.
Dom č. 5 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462280, 18.891077 [48° 27' 44.21'', 18° 53' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednopodlažný podpivničený meštiansky dom s podkrovím. Prevládajúcim stavebným slohom je barokový. Dom hoci nie je kultúrnou pamiatkou, prechádza citlivou postupnou rekonštrukciou.