Objekt č. 11 – ul. Lesnícka (LVÚ)
GPS: 48.463396, 18.904965 [48° 27' 48.23'', 18° 54' 17.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.los.sk/
Lesnícka ochranárska služba (LOS) vznikla v roku 1993 keď bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený jej štatút (MP SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700). LOS začala v takejto novej forme činnosť od 1.1. 1994. Jej postavenie a rešpekt (tak v radoch lesníkov, ako aj v poľnohospodárskych odborných kruhoch) posilnilo prijatie zákona NR SR č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti novelizovaného zákonom NR SR č. 471/2001 Z. z., podľa ktorého NLC-LVÚ Zvolen prostredníctvom LOS zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska. LOS každoročne spracováva správy o stave škodcov a uverejňuje ju v ročenke „Elaborát výskytu škodlivých činiteľov“. Spracovávajú sa každoročne hlásenia od cca 3000 subjektov z plochy 1,6 - 1,7 mil. ha, čo je cca 85% LPF. Získané informácie sa poskytujú zriaďovateľovi, štátnej správe, veľkým vlastníkom a obhospodarovateľom a všetkým záujemcom. LOS zabezpečuje ďalej kontrolnú, prognostickú a expertíznu činnosť z problematiky ochrany lesa, navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií, kontroluje zdravotný stav lesov a navrhuje opatrenia na jeho nápravu.
Hellenbachov dom (Berggericht)
GPS: 48.459704, 18.892865 [48° 27' 34.93'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Pôvodne renesančný dom sieňového typu z polovice 16. storočia bol v polovici 18. storočia prestavaný v barokovom slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným kruhovým arkierom. Máshaus domu i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na 1. a na 2. poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. V jeho zadnom trakte ústí Nová štôlňa Michal vyrazená po žile Špitáler, ktorej časť bola v roku 1974 opätovne sprístupnená pre návštevníkov múzea. Na začiatku 18. storočia dom patril hlavnému komorskému grófovi Jánovi Gottfriedovi Hellenbachovi (1659 – 1728). Na čelnej stene objektu sú umiestnené pamätné tabule na počesť panovníckych návštev v Banskej Štiavnici. Pri svojej návšteve v Banskej Štiavnici v roku 1851 bol v objekte ubytovaný cisár František Štefan Lotrinský, manžel panovníčky Márie Terézie a v roku 1764 časť sprievodu rímskeho kráľa Jozefa II. V rokoch 1792 až 1854 sídlil v budove Dištriktuálny banský súd a v rokoch 1854 až 1859 banský kapitanát. Neskôr využívala budovu Banícka a lesnícka akadémia a od roku 1927 bola sídlom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra. V súčasnosti je v budove umiestnené geologicko-mineralogické oddelenie Slovenského banského múzea.
Dom smútku Ciduk Hadin
GPS: 48.455755, 18.897492 [48° 27' 20.72'', 18° 53' 50.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/536707-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-po-rokoch-novu-tvar/
Dom smútku Ciduk Hadin na banskoštiavnickom židovskom cintoríne získal po desaťročiach svoj pôvodný vzhľad. Postaralo sa o to občianske združenie Informačné centrum mladých Banská Štiavnica (ICM BS), ktoré na projekt reštaurovania vonkajších omietok získalo od Nadácie VÚB 30-tisíc eur. „Po celé desaťročia bola táto budova zohavená cementovým torkrétom (striekanou maltou, pozn. SITA), ktorý síce bol daný na nejakú prvú záchranu stavby, len neskôr sa ukázalo, že je to jednak veľmi neestetické a jednak ničiace vnútorné murivo,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka ICM BS Beata Nemcová. Ako ďalej uviedla, cementový torkrét odstránili pred rokom a po vysušení muriva sa v apríli začala rekonštrukcia fasád. Predchádzalo jej zameranie celého objektu a štúdium starých fotografií.
foto: Zdeno Vasilišin (zdenči)
Objekt č. 7 – ul. J. K. Hella (Šomodiovský dom)
GPS: 48.454957, 18.893241 [48° 27' 17.85'', 18° 53' 35.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Solitérny meštiansky dom bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dvojpodlažný, nepodpivničený. Rodný dom publicistu, fotografa a cestovateľa Ing. Vladimíra Bártu (*1939).
Vínne pivničky – hajloky
GPS: 48.229348, 18.864787 [48° 13' 45.65'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Lišov
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nádhernou ukážkou pôvodnej ľudovej architektúry sú murované pivničné domky, ktoré obyčajne boli pristavené nad alebo vedľa pôvodných funkčných kamenných (tufových) pivničiek. Tieto vínne domčeky – tzv. hajloky odrážajú svojimi fasádami a funkčným usporiadaním mentalitu a prácu vinárov. Množstvo osamotených pivničiek vyhĺbených do skalného podložia odzkadľuje bohatosť úrody a množstvo menších vinárov, ktorí dopestovávali vínnu révu a skladovali ovocie a zeleninu len pre vlastnú potrebu. Mnoho týchto domkov je dodnes funkčných, rovnako ako kamenné obydlia, ktoré sú roztrúsené po okolí, vyhĺbené do vhodného podložia.
Vodný mlyn
GPS: 48.232981, 18.998879 [48° 13' 58.73'', 18° 59' 55.96'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Architektonicky veľmi zaujímavý starodávny vodný mlyn, takmer v pôvodnom stave.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Mladá Hora
GPS: 48.293731, 18.942222 [48° 17' 37.43'', 18° 56' 32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Prvá písomná zmienka o vinárskej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho neolitu. V 80-tych vínnych pivniciach kopaných do tufového podložia sa spracováva, vyrába a skladuje víno. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Sebechleby, kde sa môžete okúpať a rybári môžu chytať ryby.
Arborétum Kysihýbel
GPS: 48.451285, 18.929914 [48° 27' 4.63'', 18° 55' 47.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Ochrana jedného z najcennejších dendrologických objektov Slovenska, dôležitého z vedeckovýskumného (štúdium cudzokrajných drevín), náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Založené bolo J. Tuzsonom, asistentom lesn. akadémii v B. Štiavnici v r. 1900.
Banskoštiavnická botanická záhrada (horná)
GPS: 48.460620, 18.899240 [48° 27' 38.23'', 18° 53' 57.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
V roku 1854 Banícka a lesnícka akadémia s povolením ministerstva financií odkúpila pozemok susediaci s botanickou záhradou, v ktorej mala byť postavená nová, celoškolská budova Akadémie. Keďže sa zo stavbou nezačalo, ministerstvo financií v roku 1860 povolilo premeniť plochu na botanickú záhradu. Tak vznikla botanická záhrada známa ako Horná botanická záhrada. Pôvodná botanická záhrada odvtedy nesie meno Dolná botanická záhrada. Obe záhrady susedili, oddeľovala ich iba cesta (dnes Akademická ulica) a mali i spoločného správcu.
Na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia pribudla do Hornej botanickej záhrady nová budova Lesníckeho odboru Akadémie. Už od svojho založenia v roku 1763 bojovala Akadémia s nedostatkom priestorov, bola umiestnená v siedmich málo vyhovujúcich budovách rozptýlených po celej Banskej Štiavnici. Preto sa dospelo k rozhodnutiu postaviť podľa návrhu z roku 1854 na celoškolskú budovu pre Lesnícky odbor novú budovu a umiestniť ju do Hornej botanickej záhrady.
Začali na jar v roku 1888 a už na jeseň v roku 1890 sa v novostavbe prednášalo. V priebehu nasledujúceho roku sa do nej nasťahovali všetky katedry Lesníckeho odboru. Lesnícky odbor zotrval v budove až do roku 1918, kedy sa celá, vtedy už Vysoká škola banícka a lesnícka presťahovala do Budapešti a rok na to do Šoprone. V máji 1919 bola v Banskej Štiavnici ustanovená Československá stredná lesnícka škola, ktorá prevzala budovy Lesníckeho odboru i obe botanické záhrady. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Rudolf Haša. Musel vyriešiť množstvo problémov s fungovaním novej školy - medziiným i získať nový mobiliár budovy, keďže pôvodný bol pri náhlom odchode vysokej školy odvezený, zničený, alebo sa stratil.
K väčším stavebným úpravám budovy došlo až počas generálnej opravy v rokoch 1951 až 1958. V rámci generálnej opravy budovy bol roku 1956 zrekonštruovaný i obvodový múr Hornej botanickej záhrady a všetky vstupné brány, ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny.
V súčasnosti obe časti Botanickej záhrady obsahujú 285 druhov drevín a krov z eurosibírskej, stredoázijskej, východoázijskej a severoamerickej floristickej oblasti a z lesníckeho i historického pohľadu predstavujú mimoriadne zaujímavé a hodnotné dendrologické objekty.
Svätoantonská mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424489, 18.939453 [48° 25' 28.16'', 18° 56' 22.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Skleník Kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421375, 18.941914 [48° 25' 16.95'', 18° 56' 30.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Skleník patriaci ku Kaštieľu vo Svätom Antone prináleží ako stavebná súčasť k pamiatkovo chránených objektov a zároveň je samostatne zapísaný ako architektonická kultúrna pamiatka pod evidenčným číslom 1209/5. Vznikol v 2. polovici 19. storočia.
Hospodárska budova – sýpka pri kaštieli vo Sv. Antone
GPS: 48.422236, 18.942739 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 33.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Murovaná sýpka patrí ako hospodárska budova ku komplexu objektov Múzea vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Pôvodne baroková stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Dom štiavnického Nácka
GPS: 48.457804, 18.885394 [48° 27' 28.09'', 18° 53' 7.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom legendárneho štiavnického Nácka do ktorého sa presťahovla a v ktorom žil po presťahovaní z rodného domu v Banskej Hodruši (dnes časť obce Hodruša-Hámre), ktorá bola vtedy takzvanou vonkajšou ulicou mesta Banská Štiavnica. Dokázať sa to podarilo až po niekoľko rokov trvajúcom vedeckom výskume ústne podávaných správ a po podrobnej analýze vierohodných nepodložených informácií. Na tento fakt upozornilo aj množstvo artefaktov, ktoré sa jednoznačne viažu k legendárnej postave štiavnického baníka Nácka ako aj množstvo písomností, ktoré sú predmetom ďalšieho skúmania "náckológov", znalcov o živote, diele a odkaze Nácka ďalším generáciám...
...ešte aj ten psík na dvore bol pôvodne asi jeho...
Dom Deža Hoffmanna
GPS: 48.462396, 18.891319 [48° 27' 44.63'', 18° 53' 28.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Sídlisko Glanzenberg
GPS: 48.465999, 18.891886 [48° 27' 57.6'', 18° 53' 30.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.muzeumbs.sk/wp-content/uploads/2014/11/SM_UPUTAVKA_A3_4_11.pdf
Archeologická lokalita "Sídlisko Glanzenberg" sa už začiatkom 80-tych rokov 20. storočia stala miestom intenzívneho archeologického výskumu. K najväčšimu rozvoju osídlenia lokality spolu s výstavbou murovaného opevnenia s hradbami došlo v rozmedzí 12. až 17. storočia. V ústrednom zozname pamitkového fondu je lokalita evidovaná pod číslom 2922/1.
Dom č. 4 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.462305, 18.891571 [48° 27' 44.3'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový, dom je 3 podlažný, nepodpivničený.
Dom na ulici Kutnohorskej
GPS: 48.461558, 18.890219 [48° 27' 41.61'', 18° 53' 24.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rekonštruovaný banícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný s podkrovím, podpivničený. Dnes súkromný dom prešiel vkusnou rekonštrukciou po prvej dekáde 21. storočia.
Dom č. 9 na ulici Kutnohorskej (Kollárov dom)
GPS: 48.462888, 18.887744 [48° 27' 46.4'', 18° 53' 15.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom národného umelca, maliara Jozefa Kollára (1899 – 1982). Pôvodne jednoposchodový objekt bol Kollárom neskôr prestavaný na dvojpodlažný dom s atelérom umelca na prvom podlaží. Fasáda dome je zdobená prvkami ľudovej tvorivosti s pôvodom z regiónov Slovenska mimo územia Štiavnických vrchov. Pôvod domu pravdepodobne spadá do 19. storočia, prístavba bola ealizovaná v 1. polovici 20. storočia.
Dom č. 8 na ul. Jána Bottu (Petöfiho dom)
GPS: 48.460060, 18.893562 [48° 27' 36.22'', 18° 53' 36.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome býval počas svojich štúdií na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v školskom roku 1838/1839 slávny maďarský básnik Šándor Petöfi. Do konca svojho života žila v tomto dome významná vysokoškolská pedagogička, prekladateľka a kronikárka mesta Banská Štiavnica PhDr. Nora Bujnová CSc. (1939 – 2013)
Dom č. 9 na ul. Daniela Licharda (baštička)
GPS: 48.460818, 18.893723 [48° 27' 38.94'', 18° 53' 37.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jedna z pôvodných protitureckých bášt (zo 16. storočia) prebudovaná neskôr na obytný rodinný dom. Objekt uzatváral vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Kollárov dom na ul. Mierová
GPS: 48.460832, 18.900728 [48° 27' 39'', 18° 54' 2.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom, v ktorom sa v roku 1899 narodil maliar Jozef Kollár.
Protiturecká bašta
GPS: 48.441191, 18.874986 [48° 26' 28.29'', 18° 52' 29.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Štaingrubňa
GPS: 48.459098, 18.898712 [48° 27' 32.75'', 18° 53' 55.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Miesto bývalej baníckej študentskej krčmy "Krčma Steingrübe", kde sa stretávali štiavnickí akademici a v jej okolí mnohí z nich aj bývali.
Bankoštiavnická botanická záhrada (dolná)
GPS: 48.460728, 18.901732 [48° 27' 38.62'', 18° 54' 6.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.
Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk. Záhrada obsahuje množstvo domácich ale prevažne cudzokrajných drevín.
V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.
Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.
Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.
Fritzov dom
GPS: 48.458943, 18.893434 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 36.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/fritzov-dom.html
Jadrom dnešného objektu sú dva gotické domy postavené najneskôr v priebehu 15. storočia, ktoré boli priamo napojené na banské štôlne na žile Špitaler. Na prelome 16. a 17. storočia boli stavebne zjednotené do poschodového palácového waldburgrovského domu ťažiara Fritza von Friedenlieb. Neskôr bol barokovo prestavaný. Od začiatku 19. storočia sa na vnútornom nádvorí domu usporadúvali mestské plesy, bola tu kresliareň, zbierky a knižnica akadémie. Radikálna bola jeho prestavba v poslednej tretine 19. storočia, kedy slúžil ako správna budova, teda sídlo rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie. Z tejto prestavby pochádza bohato členená renesančná fasáda, na ktorej sa okrem bohatej plastickej dekorácie uplatnila aj sgrafitová výzdoba. V súčasnosti tu sídli Slovenský banský archív.
Radnica
GPS: 48.458897, 18.892522 [48° 27' 32.03'', 18° 53' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/radnica.html
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Žemberovský dom
GPS: 48.459175, 18.892452 [48° 27' 33.03'', 18° 53' 32.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/zemberovsky-dom.html
Štvorpodlažný objekt vznikol spojením a prestavbou dvoch starších gotických objektov v prvej tretine 16.storočia. Dnešná podoba je výsledkom prestavby podľa projektu J. Thallhera v roku 1803. Dom má obnovenú reprezentatívnu klasicistickú štukovú úpravu fasády a v interiéri zachované konštrukcie klenieb, kamenné ostenia portálov, štukovú výzdobu interiérov a kolekciu dverných a okenných výplní. Už v 15. storočí tu bola fara Kostola Panny Márie, dnešného Starého zámku. V polovici 18. storočia tu sídlila fara, prislúchajúca ku kostolu sv. Kataríny. Neskôr bol objekt v správe Banskej akadémie, kde od roku 1807 sídlila lesnícka katedra.
Žemberovský dom vznikol spojením a prestavbou dvoch samostatných domov zo 16. storočia a svoj terajší vzhľad dostal začiatkom 19. storočia podľa projektu Thalherra, stál pri zrode vysokého lesníckeho školstva v Uhorsku. Tu sa konali prvé prednášky z lesníckych náuk, tu začalo slovenské vysoké lesnícke školstvo svoju už viac ako dve storočia trvajúcu púť. Po nariadení cisára Františka I. založiť samostatný a verejný lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 30. augusta 1807 a po vymenovaní Henricha Davida Wilckensa na miesto profesora 5. januára 1808, vyvstal problém umiestnenia tohto ústavu v Banskej Štiavnici. Pre celkový nedostatok učebných priestorov v meste a kvôli rovnomernému využívaniu miestností Akadémie stanovil Hlavný komorskogrófsky úrad začiatok lesníckych prednášok každodenne na šiestu hodinu ráno v existujúcich priestoroch využívaných baníkmi. Profesor Wilckens proti takémuto rozhodnutiu namietal a požadoval pre ústav samostatné učebné priestory. Hlavný komorskogrófsky úrad jeho žiadosti po prieťahoch vyhovel a prenajal časť Žemberovského domu (vtedy nazývaného Maršalkovský dom) na Trojičnom námestí. Tu 12. februára 1809 zahájil profesor Wilckens slávnostnou prednáškou vyučovanie na Lesníckom ústave. Prednášku profesor Wilckens adresoval poslucháčom baníctva, ktorým následne do konca školského roka v týchto miestach prednášal encyklopédiu lesníctva, keďže prvých 19 riadnych poslucháčov lesníctva nastúpilo až v školskom roku 1809/10.
Profesor Wilckens prednášal v Žemberovskom dome až do svojej smrti v roku 1832, po ňom tu v prednáškach pokračoval adjunkt Fridrich Schmall a hlavný lesmajster Juraj Lang. Od roku 1835 prednášal v Žemberovskom dome lesnícke náuky i druhý profesor lesníctva Rudolf Feistmantel. Ten sa od začiatku svojho štiavnického pôsobenia snažil zlepšiť priestorové podmienky výučby, keďže v Žemberovskom dome bola pre Lesnícky ústav k dispozícii iba jedna miestnosť. Jeho snaha bola úspešne zavŕšená v roku 1838, keď Dvorská komora zakúpila pre ústav budovu bývalej výletnej reštaurácie zvanej „Fortuna“. Po stavebných úpravách budovy sa do nej v roku 1841 Lesnícky ústav presťahoval. Význam zahájenia činnosti Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pripomína pamätná tabuľa, ktorá bola na budove Žemberovského domu odhalená v roku 1957 pri príležitosti 150. výročia založenia Lesníckeho ústavu. V roku 2007 bola tabuľa obnovená. Dnes je Žemberovský dom národnou kultúrnou pamiatkou a sídli v ňom Mestský úrad, Daňový úrad a kino Akademik.
Pischlov dom
GPS: 48.459200, 18.893133 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 35.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/pischlov-dom.html
Dvojpodlažný objekt vznikol spojením dvoch starších gotických objektov v polovici 16. storočia. Pivnica, ktorá prechádza do banského diela, je pravdepodobne neskororománska. V baroku bol dom rozšírený o arkádovú dvorovú chodbu. Dom je klenotnicou architektonických konštrukcií a prvkov z rôznych časových období. Pozoruhodné sú kamenné okenné ostenia a portály, polychrómované drevené trámové stropy, klenby, interiérové nástenné maľby i štuková výzdoba. Počas poslednej obnovy bola na časti domu zreštaurovaná maľovaná kvádrová gotická uličná fasáda.
Židovská Synagóga
GPS: 48.458250, 18.893587 [48° 27' 29.7'', 18° 53' 36.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/synagoga.html
Synagóga je situovaná južne od Radničného námestia na trojuholníkovej parcele vklinenej zo severnej strany medzi Striebornú ulicu a z južnej strany medzi Novozámockú ulicu. Objekt vybudovali v roku 1893 na pozemku dvoch meštianskych domov, ktoré zakúpila židovská náboženská obec z dobrovoľnej finančnej zbierky v roku 1890. Pri jeho stavbe v úrovni prízemia ponechali základnú dispozíciu, nad ktorou postavili vlastnú sakrálnu stavbu v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, do ktorého umiestnili schránku na tóru. Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu. V dôsledku prudko stúpajúceho telesa Novozámockej ulice sa prízemie v smere pozdĺžnej osi objektu nachádza pod úrovňou terénu. Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Zrušili sa vnútorné schodiská a každé podlažie sprístupnili samostatným vchodom z Novozámockej ulice. V roku 1941 vyšiel zákaz organizovať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. storočia po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.
V súčasnosti patrí k prevádzake Pivovaru ERB.
Belházyho dom
GPS: 48.458240, 18.890929 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/belhazyovsky-dom.html
Patrí medzi najkrajšie renesančné stavebné pamiatky. Dnes trojpodlažný rozsiahly objekt postavený na komplikovanom pôdoryse mal aj zložitý stavebný vývoj, ktorého začiatok súvisí s existenciou dvoch samostatných gotických domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich bol napojený na banskú štôlňu, ktorá sa datuje do 13. storočia. Najzásadnejšou prestavbou bola etapa z roku 1616, kedy objekt vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Vtedy sa oba staršie domy stavebne zlúčili a objekt získal nárožný arkier, ktorý je dodnes jeho ozdobou. Pôvab renesančného domu podčiarkla baroková prestavba z polovice 18. storočia, počas ktorej bola vybudovaná arkádová chodba a objekt získal dnešnú podobu. Vtedajší richtár Ján Belházy úlohu prestavby zadal umnému staviteľovi - len tak mohla vzniknúť jedinečná architektonická pamiatka, ktorá v sebe integruje prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770-1900 bola v budove umiestnená katedra chémie s laboratóriami, neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia bola v budove umiestnená aj banská škola.
Michalštôlnianske rašelinisko
GPS: 48.465860, 18.898569 [48° 27' 57.1'', 18° 53' 54.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený areál
Chránený areál je zriadený z dôvodu zabezpečenia ochrany výskytu zriedkavého a chráneného druhu flóry Slovenska rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia) na jedinej lokalite v Štiavnických vrchoch o výmere 846 m2. Michalské rašelinisko bolo vyhlásené za chránený areál v roku 1997 so 4.stupňom ochrany.
Objekt č. 9 – ul. J. K. Hella (Pod zeleným stromom)
GPS: 48.453016, 18.891559 [48° 27' 10.86'', 18° 53' 29.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome sídlila starobylá mestská krčma vyxhýrená zábavami štiavnických mešťanov a samozrejme štiavnických študentov. V 2. polovici 20. storočia bol obývaný ako obytný, žil tu napríklad obľúbený profesor Strednej priemyslenej školy baníckej Ing. Pavol Burda.
Erdösova továreń (Penzión Cosmopolitan)
GPS: 48.456244, 18.902701 [48° 27' 22.48'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bývalá prevádzaka továrne na obuv vznikla prepojením dvoch domov. majiteľmi boli Alexander a Dezider Erdös. Obuv sa tu vyrádala aj po znárodnení po II. sv. vojne, sídlila tu prevádzka Obuvníckeho družstva z Oslian. Dnes je tu Penzión s reštauráciou Cosmopolitan I. (Bowling).
Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460013, 18.892466 [48° 27' 36.05'', 18° 53' 32.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pozostáva z troch budov. Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom.
Bošániho dom - dvojposchodový goticko- renesančný dom z 1.pol.16.storočia, čiastočne prestavaný v 1.pol.19.storočia. Fasáda klasicistická. Priečelie je na prízemí členené omietkovými pásmi, na poschodiach je hladké. Lavičky a rímsy okien sú kamenné, profilované. Do domu vedie renesančný portál zo 16.storočia s pilastrami. Vnútri domu je kované zábradlie. Na druhom poschodí nad vstupnou halou je bohato vyrezávaný trámový strop zo 16.storočia. Pozoruhodná je aj miestnosť s bohatou štukovou výzdobou na klenbe. Pred domom stála v 18.storočí nádrž s tečúcou vodou.
Richterov dom - pôvodne jednoposchodový neskorogotický waldburgerovský dom zo začiatku 16.storočia. Asi v 2.polovici 18.storočia bolo nadstavené druhé poschodie. Pri prieskume fasády r.1966 sa na nej odkryli gotické, renesančné i barokové prvky. Okenné ostenia na prízemí a 1.poschodí sú kamenné, profilované zo 16.storočia. Portál je polkruhový s pretínavým ostením. Pred domom bola v 18.storočí fontána sv. Donáta. V 1.polovici 18.storočia býval v budove Jozef Richter waldburger, historik a spolupracovník Mateja Bela.
Jonášov dom - renesančný dom sieňového typu z 2.polovice 16.storočia. Fasáda je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia s nadokennými festónmi a s nikou, v ktorej je baroková socha P. Márie. Máshaus má valenú klenbu, miestnosti sú plochostropé. Jednoposchodové dvorné krídlo má väčšinu miestností s drevenými stropmi. Pri návrate z poľskej Bukoviny, kde sa r.1783 konalo 2.delenie Poľska, bol v dome hostinec „ U Jeleňa". V budove sa narodil Jozef Jonáš, prvý kustos zbierok Uhorského národného múzea v Pešti, autor niekoľkých geologických štúdií.
Banícka nemocnica (Gerambovský dom)
GPS: 48.462168, 18.907333 [48° 27' 43.8'', 18° 54' 26.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Baroková kúria z 18. storočia bola pôvodne sídlom rodiny Gerambovcov, majiteľov a hlavných akcionárov Gerambovskej banskej únie, ako najväčšej ťažiarksej spoločnosti v banskoštiavnickej oblasti. V roku 1878 bola do tohto objektu presídlená banícka nemocnica z Piargu (dnes Štiavnické Bane), o ktorej slávu a zveľadenie sa pričinil vynikajúci banský lekár dr. Imrich Tóth, ktorý dlhodobo skúmal príčiny, dôsledky a hľadal spôsob prevencie pred chorobami baníkov, získanými dlhodobým pobytom od zemou alebo pri práci v hutníckych zariadeniach. Práve on ako prvý navrhol výsadbu tisícov orechov vo všetkých okolitých banských revíroch ako jeden z najdôležitejších zdrojov podporných látok a doplnku chudobnej potravy baníkov plnej olejov, stopových prvkov, vitamínov, dôležitých mastných kyselín, atď.
Piargska brána
GPS: 48.455514, 18.893315 [48° 27' 19.85'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458570, 18.892891 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 34.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol sv. Kataríny r.k.
GPS: 48.458942, 18.892751 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 33.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491, do roku 1500 sa pracovalo na vnútornej výzdobe kostola, až nakoniec bol 16. novembra 1500 vysvätený. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Otváracia doba: od 25.6 do 10.9.2011 v časoch: Po-So od 9:00 do 17:00, nedeľa od 14:00 do 19:00. Finančný príspevok na kostol je 0,70€ / osobu, v cene ktorého je zahrnutá brožúra so základnými informáciami o kostole + prípadne výklad sprievodcu. Tel. kontakt: 0902 283 286
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458428, 18.897019 [48° 27' 30.34'', 18° 53' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Kostol Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455891, 18.894272 [48° 27' 21.21'', 18° 53' 39.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Kostol svätej Alžbety
GPS: 48.452615, 18.904429 [48° 27' 9.41'', 18° 54' 15.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislava Fodora, banskoštiavnickým rezbárom Jozefom Krausom.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – Chemické laboratóriá
GPS: 48.459906, 18.897136 [48° 27' 35.66'', 18° 53' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SOŠ Lesnícka
GPS: 48.459586, 18.899255 [48° 27' 34.51'', 18° 53' 57.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SPŠ S. Mikovíniho
GPS: 48.460134, 18.898289 [48° 27' 36.48'', 18° 53' 53.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Starý zámok
GPS: 48.459556, 18.891220 [48° 27' 34.4'', 18° 53' 28.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Nový zámok
GPS: 48.455767, 18.896204 [48° 27' 20.76'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Klopačka
GPS: 48.457749, 18.892320 [48° 27' 27.9'', 18° 53' 32.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Kammerhof
GPS: 48.457855, 18.896107 [48° 27' 28.28'', 18° 53' 45.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Zwittingerov dom
GPS: 48.458560, 18.893554 [48° 27' 30.82'', 18° 53' 36.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný trojpodlažný podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Najstaršou etapou bol románsky objekt z 13. storočia, z ktorého sa zachovali zvyšky murív, kamenný polkruhový portál v suteréne a kamenná listová hlavica, dnes preomietnutá. Na prelome 15. a 16. storočia stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila do sieňového, dvojposchodového domu renesančná prestavba. V baroku sa urobili ďalšie stavebné úpravy, predovšetkým v interiéri. Až v druhej polovici 19. storočia bol objekt nadstavaný o tretie nadzemné podlažie a získal dnešnú, plastickú klasicistickú fasádu a interiérovú výstavbu.
V dome s narodil prvý uhorský literárny historik Dávid Zwittinger (1743).
Krečmáryovský dom
GPS: 48.458570, 18.893811 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 37.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne gotický trojpodlažný dom s románskym jadrom, renesančne a barokovo prestavaný. Zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z viacerých slohových období. V dvore domu bola studňa s tečúcou vodou. V budove začal r. 1764 prednášať prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jacquin.
Ružová ulica
GPS: 48.458994, 18.895099 [48° 27' 32.38'', 18° 53' 42.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Ružová ulica
Čillingerská brána- stála na mieste, kde sa Ružová ulica rozdvojuje na dolnú a hornú. Postavili ju ako súčasť protitureckého opevnenia v 2. pol. 16. storočia.
Elektráreň - pri hornom vchode do botanickej záhrady je budova bývalej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickým prúdom školské budovy a laboratórium akadémie. Postavená bola na mieste starej mestskej bašty zo 16. storočia, ktorú v 18.storočí premenili na zvonolejársku dielňu.
Dolná ružová ulica
Kuglerov dom - neskororenesančný dom zo 17. storočia s valenou klenbou nad vstupnou chodbou. Dnes je v ňom evanjelický a.v. farský úrad.
Klementov dom - neskororenesančný dom z pol. 17. storočia priechodného typu s barokovou fasádou, v ktorej je reliéf sv. Trojice.
Kellerov dom - v jadre neskorogotický dom zo zač. 16. storočia s valenou klenbou nad máshausom. Fasáda klasicistická z 1. pol. 19. storočia. Na prízemí gotický portálik. Hlavný portál s pilastrami, jónskymi hlavicami a perlovou ozdobou. V portáli sú umiestnené postavy dvoch chlapcov držiacich štít s rodinným erbom.
Mikovíniho dom
GPS: 48.458727, 18.894637 [48° 27' 31.42'', 18° 53' 40.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na parcele boli pôvodne situované dva gotické objekty, ktoré boli v renesancii zlúčené predstavaným uličným krídlom. V baroku bol dom len nepodstatne upravovaný. V druhej polovici 19. storočia získal klasicistickú štukovú fasádu.
Okrem cenných konštrukcií stredovekých murív a renesančných klenieb sa tu zachovala kolekcia architektonických detailov z obdobia renesancie: kamenné portály a okenné ostene, kamenné pätky klenieb, mladšie štukové detaily klenieb, barokové dverné a okenné výplne.
V polovici 18. storočia dom patril významnému slovenskému meračovi, matematikovi a kartografovi Samuelovi Mikovinimu (1700-1750), ktorý v ňom ako prvý profesor na baníckej škole prednášal. Školu založil r. 1735.
Mestský árešt
GPS: 48.458343, 18.893267 [48° 27' 30.03'', 18° 53' 35.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Väzenská budova bola postavená začiatkom 18. storočia pre potreby mesta. Bola poschodová s jednoduchou prehľadnou dispozíciou a so striedmym členením fasád. Mladšie stavebné úpravy neboli radikálne, okrem poslednej v roku 1991, ktorá vnútornú dispozíciu prebudovala pre potreby banky.
Evanjelické lýceum
GPS: 48.460552, 18.892186 [48° 27' 37.99'', 18° 53' 31.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na jeho mieste stála jednoposchodová budova, ktorú ev. cirkev kúpila pre potreby ev. lýcea r. 1688. Terajšiu dvojposchodovú budovu lýcea postavili v r. 1827-1830. Plány na budovu vyhotovil František Hauser. Najväčšiu zásluhu na jej postavení mal ev. superintendent Ján Szeberíni. Slávnostnú reč predniesol pri otvorení lýcea 25. Júna 1830 Ján Kollár. Pri požiari na Trojičnom námestí v r. 1851 budova vyhorela, no už v nasledujúcom roku ju opravili. R.1919 lýceum zaniklo. Na lýceu vyučovali mnohí vynikajúci pedagógovia a národovci a študovali na ňom viacerí neskorší významní básnici, ako Andrej Sládkovič, Petofi Šándor a i.
Joergesov dom
GPS: 48.460353, 18.892226 [48° 27' 37.27'', 18° 53' 32.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednoposchodový renesančný dom z 1.pol.16. stor. Dvorný trakt bol do výšky 1. poschodia postavený r.1567, ako o tom svedčí datovanie kamenného portálika na 1. poschodí. Arkáda okolo dvora a vnútorné úpravy sú z 18.storočia. Priečelie bolo naposledy upravované v polovici 19.storočia. Vstupný portál je polkruhovo sklenutý s kanelovými hlavicami pilastrov. Klenby nad priechodom i miestnosťami sú valené s lunetami. Vo dvore je dvojposchodové krídlo s kamennými profilovanými nadokennými rímsami. Na začiatku 19.storočia patril dom význačnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi. Od začiatku 20.storočia bola v budove umiestnená významná Joergesova kníhtlačiareň.
Hellov dom-dostavníková pošta
GPS: 48.458826, 18.896819 [48° 27' 31.77'', 18° 53' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rozľahlý objekt s dvoma nadzemnými podlažiami a suterénom, dom má šesťkrídlový, veľmi zložitý a nepravidelný pôdorys s dvoma uzavretými dvormi. Už v prvej polovici 15. storočia stál na parcele objekt s vlastným opevňovacím múrom. V 15. storočí bol na parcele postavený prízemný, podpivničený dom. Prevratnou bola rozsiahla renesančná prestavba na prelome 16. a 17. storočia v niekoľkých etapách, pri ktorej okrem priestorového zväčšenia, objekt získal výtvarne cenné architektonické detaily kamenných sochársky bohato zdobených portálov, okenných ostení a klenieb. Od 17. storočia bola v objekte dostavníková pošta a zájazdový hostinec pre dostavníky. Pošta tu existovala do roku 1873 t.j. do spustenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici. Objekt, aj keď v súčasnosti neobývaný a chátrajúci, je svojimi zachovanými historickými konštrukciami a cennými architektonickými detailmi z niekoľkých stavebných slohových etáp dominantou Akademickej ulice.
Kláštorný komplex s kostolom na Štiavnických Baniach
GPS: 48.439163, 18.870271 [48° 26' 20.99'', 18° 52' 12.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kláštorný komplex bol vybudovaný v prvej polovici 18 storočia a je architektonickou dominantou Štiavnických Baní. V barokovom interiéri sa nachádza rokokový organ s palstikami baníkov. Oltár sv. kríža zdobia sochy autore Dionýza Stanettiho. V 19 storočí bola ku kostolu pristavaná neorománska veža.
Budova Mestského kultúrneho centra (býv. kat. Gymnázium)
GPS: 48.458143, 18.896217 [48° 27' 29.31'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt patril pôvodne rádu Jezuitov, pričom bol na rezidenciu prestavaný z dvoch, pôvodne gotických meštianskych domov. Aj preto je do objektu dodnes viacero vchodov. Nižšie položený, pôvodne Liempacherov dom bol v 18. storočí úplne zbúraný a začiatkom 2. polovice 18. storočia bol vybudovaný nový, opäť pripojený k vyššie stojacemu domu. Ten však, rovnako ako po obrovskom požiari objektu postavený nový zhorel a neskorším zastrešením voľného preistranstva vznikol priestor pre mestské divadlo so sálou. Objekt po rôznych zmenách majiteľov a účelov využitia opäť slúži ako mestské kultúrne centrum.
Budova Kammerhofu (Komorský dvor)
GPS: 48.457942, 18.895938 [48° 27' 28.59'', 18° 53' 45.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Dom č. 7. – sídlo pohrebnej služby Requiem
GPS: 48.457981, 18.897105 [48° 27' 28.73'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne renesančný dom z prelomu 16. a 17. storočia, upravovaný a prestavovaný aj v období baroka (v 18. storočí zaslepené okno na čelnej fasáde) aj v období klasicizmu, o čom svädšia štukové úpravy fasády a ďalšie znaky. Z konca 19. storočia pochádza aj úprava vstupných dvojkrídlových dverí z ulice.
Dom č. 11. na ul Kammerhofská (Lukovitzov dom)
GPS: 48.457555, 18.897915 [48° 27' 27.2'', 18° 53' 52.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. polovici 17. storočia, v 19. storočí a v 1. polovici 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 12. na ul Kammerhofská (Schlosserov dom)
GPS: 48.457747, 18.897862 [48° 27' 27.89'', 18° 53' 52.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí na základoch staršieho domu pravdepodobne z 18. storočia. V dome býval významný štiavnický lekár, MUDr Rudolf Welward (1892 – 1949), ktorý ako prvý na Slovensku už v 20. rokoch 20. storočia využíval röntgen a aplikoval elektroliečebné procedúry. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 29 na ul. Kammerhofská (Villa Mária)
GPS: 48.457357, 18.900366 [48° 27' 26.49'', 18° 54' 1.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 17. a 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia, kedy bol na základoch starého domu postavený prakticky nový. Prevládajúcim slohom je novogotický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. Slúžia ako penzión.
Stará Pražovňa (Wetzlerova, Bálinthova budova)
GPS: 48.457175, 18.900773 [48° 27' 25.83'', 18° 54' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
P;vodne technické objekty (sklady) zo začiatku 19. storočia (obdobia klasicizmu) boli zač. 20. storočia prestavané v secesnom slohu. Objket má lichobežníkový pôdorys so zložitou vnútornou dispozíciou, ktorej dnes dominuje otvorená hala cez dva podlažia. Pôvodne tu bolo sídlo pradiarne, tiež pražiarne kávy. Dnes kaviareň Pražovna - Irish pub & Disco Club.
Dom č. 10. na ul Kammerhofská (Kasstnerov dom)
GPS: 48.457570, 18.897857 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 52.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Barokový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V roku 1975 sa podlaha pivnice prepadla a otvor ktorý vznikol sprístupnil Glanzenberg štôlňu. Pri ďalších prácach sa táto prefárala a dokázala sa pri tom existencia tzv. cisárskych schodov s pamätnými tabuľami významných členov panovníckej rodiny osadenými pri príležitosti ich fárania do tejto štôlne.
Rímsko-katolícka fara
GPS: 48.458311, 18.897646 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 51.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt z datovním vzniku do polovice 16. storočia so starším, zrejme gotickým jadrom. Stavebnými úpravami prešiel v 18. storočí. Pôvodne renesančný sloh bol doplnený barokovými prvkami. Dispozične je objekt 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný a podpivničený.
Budova bývalého soľného skladu, neskôr Bryndziareň
GPS: 48.456838, 18.902243 [48° 27' 24.62'', 18° 54' 8.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojpodlažná budova bývalého skladu na soľ majiteľa Frdinanda Grubera. Objekt bol neskôr prevádzkou brindziarne.
Objekt č. 2 na ul. Dolná (Horný majer)
GPS: 48.456822, 18.901735 [48° 27' 24.56'', 18° 54' 6.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Neskoršie zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Od konca 19. storočia tu bola divadelná sála a neskôr kinosála. Bola sídlom reštaurácie "U Wintersteina", nskôr "U Sušického". Po 2. sv. vojne bola budova súčasťou OPP.
Objekt č. 11 na ul. Katova (Botanický ústav)
GPS: 48.456272, 18.899312 [48° 27' 22.58'', 18° 53' 57.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, podpivničený. Od roku 2000 je sídlom Botanického ústavu SAV ako jeho terénna stanica.
Objekt č. 2 na ul. Železničiarska (Stará stanica)
GPS: 48.450791, 18.911447 [48° 27' 2.85'', 18° 54' 41.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt bývalej staničnej budovy v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia (1872 – 1873). Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. Počas prevádzaky štiavnickej úzkorozchodnej železnice (do roku 1948) tu bola zriadená hlavná budova železnice, po prestavbe budova slúži na bytové účely.
Budova železničnej stanice
GPS: 48.443987, 18.915053 [48° 26' 38.35'', 18° 54' 54.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Zložená stavba viacerých objektov s datovaním vzniku v roku 1949 ako jednej zo stavieb súvisiacich s Traťou mládeže z Hronskej Dúbravy.
VN Sebechleby - chránená rybia oblasť
GPS: 48.287999, 18.941491 [48° 17' 16.8'', 18° 56' 29.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Chránený areál
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby, úsek 50m od ústia Belujského potoka obojstranne. VN Sebechleby CHRO - 3-5720-1-3
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
GPS: 48.419354, 18.935966 [48° 25' 9.67'', 18° 56' 9.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mor%C3%A1lna_teol%C3%B3gia
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
Dom č. 5 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462280, 18.891077 [48° 27' 44.21'', 18° 53' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednopodlažný podpivničený meštiansky dom s podkrovím. Prevládajúcim stavebným slohom je barokový. Dom hoci nie je kultúrnou pamiatkou, prechádza citlivou postupnou rekonštrukciou.