Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Penzión Matej
GPS: 48.458544, 18.896187 [48° 27' 30.76'', 18° 53' 46.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; Tel: 045/6921213 ; E-mail: matej@penzionmatej.sk
Penzión Matej sa nachádza v centre mesta, v tichej lokalite s možnosťou parkovania a posedenia na terase s výhľadom na dominanty mesta. Penzión Matej ponúka ubytovanie v 15 dvojlôžkových a 2 jednolôžkových izbách. Celkovo je k dispozícii 32 lôžok a 12 prístelkov. Izba je vybavená TV so SAT, minibarom, telefónom, kupeľňa s vaňou a WC, WiFi. Hosťom je prístupné wellness hotela Grand Matej, na stravovanie môžu využívať reštauráciu Hotela Grand Matej, v ktorej sa podávajú raňajky a Reštauráciu Matej (100 m od penziónu).
Penzión Cosmopolitan II.
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk Andreja Kmeťa 18; Tel: 045/6921113
Penzión Cosmopolitan II., Andreja Kmeťa 18, Banská Štiavnica, 969 01, Recepcia: Telefón: +421 45 692 11 13, E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan II. sa nachádza v strednej časti historického centra mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Zaradený je v kategórii Garni Penzión***. Reštauračné služby vám radi ponúkneme v našom druhom Penzióne Cosmopolitan I. , ktorý je vzdialený 600 metrov . Ubytovanie poskytujeme v 8 luxusne zariadených izbách s kúpeľňami, bezplatným verejným Wi-Fi pripojením na internet, TV a chladničkou z toho jeden Prezidentský apartmán s rozlohou 85 m2, dva apartmány s pôvodnými klenbovými stropmi a päť štýlových podkrovných izieb. Súčasťou penziónu je raňajková miestnosť. Poskytujeme relax v saune a whirpoole pre 6 osôb. V letných mesiacoch je možné využívať čaro terás vytvorených v zadnej časti penziónu aj s možnosťou grilpárty. Konferenčná miestnosť pre 50 osôb je vybavená video projektorom, DVD prehrávačom a možnosťou pripojenia sa na internet.
Penzión Cosmopolitan II. je situovaný priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, priamo tam, kde sa kedysi začínalo slávne štiavnické korzo - vyvýšený chodník lokálne pomenovaný "trotuár". Z okien nášho penziónu Cosmopolitan II, ktorý bol kedysi Tindlovým domov, sa jeho obyvatelia mohli každú nedeľu kochať dámami a pánmi honosne vyobliekanými a predvádzajúcimi takto svoje rodiny, či naopak, dúfajúcimi, že stretnú tú pravú či toho pravého. Dom bol postavený v 16.storočí a v jeho prízemí sa nachádza vchod do banskej štôlne. Bol citlivo zrekonštruovaný tak, aby sa zachovala jeho pôvodná dispozícia a moderné požiadavky doby sa prispôsobili vzácnosti interiéru. Návštevníci tak môžu obdivovať krásne stropy, klenby či schodisko. Penzión okrem ubytovania ponúka aj malú konferenčnú miestnosť vhodnú i na rodinné či firemné stretnutia, vínnu pivnicu priamo v banskej štôlni, ale aj príjemné wellness vybavené saunou, jacuzzi a vonkajšou terasou.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na verejnom stráženom parkovisku 150 m od penziónu
Free wifi v konferenčnej miestnosti
Wellness
Vínna pivnica
Konferenčná miestnosť do 30 osôb
Svadby
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: non-stop
Rezervácie: 00421 45 692 11 13 alebo: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I.
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Recepcia: 0918601149; E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I., Zvonová 1, Banská Štiavnica, 969 01
Náš penzión sa nachádza v historickom centre mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Penzión vnikol citlivou rekonštrukciou bývalého meštiackeho domu postaveného koncom 19. storočia. Je zariadený v historickom duchu s mnohými zachovanými prvkami. Veríme, že návštevník sa bude u nás cítiť akoby sa preniesol v čase. Poskytujeme 12 luxusne zariadených izieb s kúpeľňami, TV a minibar. Súčasťou penziónu je aj reštaurácia, bar a bowling, ktoré vznikli z bývalej výrobnej haly na šitie topánok. Je protikladom penziónu nakoľko interiér je zariadený moderne. Výborné jedlá, lákavé miešané nápoje a bowling prispejú k príjemne strávenému času v našom penzióne. Ponúkame možnosť konferencií, školení. Možnosť projekcie, Wi-Fi bezplatné pripojenie na internet.
Penzión Cosmopolitan I. je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433401, 18.857294 [48° 26' 0.24'', 18° 51' 26.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Penzión Cosmopolitan III., Štiavnické Bane 969 01, Recepcia: Telefón: +421 948 282 480, E-mail: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
Je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
UPOZORNENIE: Dovoľujeme si upozorniť našich hostí a zároveň sa aj ospravedlniť, že v prípade nepriaznivého počasie sa vyskytuje problém s príjmom televízneho signálu. Bohužiaľ, terénna dispozícia okolia sa nedá upraviť tak, aby sme tento signál mohli zabezpečiť v plnom rozsahu.
Penzión Terra Banensium
GPS: 48.446553, 18.912244 [48° 26' 47.59'', 18° 54' 44.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okrúhla 8; tel: +420 222 539 539
Novootvorený penzión Terra Banensium sa nachádza v tichej lokalite 2 km od centra mesta svetového dedičstva UNESCO. Penzión je vhodný na ubytovanie rodín s deťmi, turistických skupín aj na usporiadanie firemných akcií. Hotel ponúka maximálne pohodlie a miesto na oddych pre svojich hostí. V objekte sa nachádza 6 izieb s vlastnou kúpeľňou a 2 izby so spoločnou. Kapacita je 19 postelí. Izby sú vybavené TV, DVD, internetom a chladničkou. Na každom poschodí sa nachádza kuchyňa s vybavením. Na prízemí je recepcia a spoločenská miestnosť s barom, kde sa podávajú raňajky. K dispozícii je bazén, sauna, jakuzzi, detské ihrisko a záhradné sedenie s grilom v cene ubytovania. V objekte je 6 izieb s rozlohou 20m2 s dvomi stálymi lôžkami a s možnosťou 1 prístelky alebo detskej postieľky. Každá z týchto izieb má vlastnú kúpelňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. V objekte sú 2 izby s rozlohou 11m2 s dvomi stálymi lôžkami. Tieto izby majú spoločnú kúpelňu so sprchovacím kútom. V penzióne sa podávajú raňajky. Penzión je od vlakovej i autobusovej stanice vzdialený 350 m.
Hotel Salamander
GPS: 48.457782, 18.898069 [48° 27' 28.02'', 18° 53' 53.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J. Palárika 1; Tel: 045/6913992; E-mail: salamander@euroweb.sk
Tento pamiatkový objekt v historickom jadre mesta Banská Štiavnica sa zaskvel po rekonštrukcii v roku 1996, avšak s iným využitím ako v minulosti. Prestavby objektu terajšieho hotela z dostupných archívnych prameňov nie je možné zistiť. Objekt je vzhľadom na uličnú zástavbu Dolnej a bývalej Farskej ulice, starší ako zistené prvé písomné údaje z roku 1752 – 1753 a stojí na najvýznamnejšej ceste vedúcej cez toto mesto
"Znovuzrodený" objekt "Hotel SALAMANDER ***" poskytuje ubytovacie možnosti, reštauráciu, kaviareň, cukráreň a vináreň.
Obnovený luxus starých čias, skĺbený s modernejšou architektúrou poskytuje dostatok pohodlia aj pre náročných hostí. Kapacita hotela je 14 izieb, vrátane apartmánov, s celkovým počtom pevných lôžok 27 a 12 prístelkov. Pre ubytovaných je tu možnosť doobjednania rôznych druhov masáží a infrasauny. Wi-fi internet je na izbe samozrejmosťou. Stravovať sa môžete v reštaurácii s kapacitou 30 miest, vo vinárni s kapacitou 25 miest.
Peznión Kachelman ***
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 18; 045/6922319; e-mail: kachelman@kachelman.sk
Penzión Kachelman je pôvodne meštiansky dom pochádzajúci zo 16 - 17 storočia. V objekte dnešného penziónu nájdete cenné výtvarné a architektonické prvky. Komfortne zariadený penzión v centre Banskej Štiavnice uspokojí svojím vybavením aj náročných hostí. Ubytovanie pre 52 osôb poskytujeme v 22 dvojlôžkových izbách, v jednej trojlôžkovej a v dvoch apartmánoch (s krbom, minibarom a kuchynkou). Ďalej máme k dispozícii 19 prísteliek. Každá izba má svoju kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC, farebný televízor so satelitným príjmom, Wifi pripojenie. K dispozícii jej aj detská postieľka pre rodinu s malým dieťaťom.
Prízemie penziónu tvorí príjemná reštaurácia s krbom a s kapacitou 70 s možnosťou rozšírenia na 100 osôb s Wi-Fi pripojením. V lete sú v prevádzke aj dve terasy: jedna pre (30 osôb) a druhá privátna pre (30 osôb) s grilom a jazierkom. Reštaurácia Kachelman Vám ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. Na prízemí tiež nájdete relaxačné centrum vybavené saunou, hydromasážnym bazénom a odpočivárňou. Na objednávku poskytujeme aj masérske služby.
Penzión poskytuje pre svojich hostí príjemný „poľovnícky salónik“ až pre 25 osôb vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a konferencie. V krátkom čase bude k dispozícii aj multimediálne vybavená školiaca miestnosť pre 50 ľudí.
Hotel Kerling
GPS: 48.454752, 18.903039 [48° 27' 17.11'', 18° 54' 10.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Dolná 12/A (Býv.H.Krystal)
Hotel Kerling sa nachádza 700 metrov od stredovekého centra Banskej Štiavnice, ktorá je vedená v zozname chránených miest UNESCO. Nájdete v ňom saunu a posilňovňu, pričom ponúka aj bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a zľavu až do výšky 30% na skipas do lyžiarskeho strediska Salamander vzdialeného 5 km.
Všetky veľkoryso riešené, dobre osvetlené, priestranné izby majú drevené podlahy a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. K dispozícii vám je aj satelitná TV.
Môžete si oddýchnuť v štýlovom bare hotela Kerling alebo ochutnať jedlá medzinárodnej kuchyne v modernej reštaurácii s klimatizáciou. Na jedlách si môžete pochutnať aj na letnej terase. K dispozícii je aj špeciálne detské menu a detský kútik.
Za 15 minút sa pešo dostanete k Starému zámku ako aj Novému zámku. Štiavnické jazerá sú vzdialené 4 km. Termálne kúpele Sklené Teplice sa nachádzajú 12 km od hotela.
Môžete parkovať na bezplatnom verejnom parkovisku a za príplatok aj v súkromnej podzemnej garáži.
Hotel Kerling s modernými vstupnými priestormi, hotelovými službami s vysokým štandardom a vynikajúcou polohou blízko historického centra poskytuje svojim klientom maximálny komfort v príjemnom prostredí Štiavnických vrchov.
Penzión Nostalgia
GPS: 48.457487, 18.896553 [48° 27' 26.95'', 18° 53' 47.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 3; Tel: 0905360307; E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Višňovského 3, Banská Štiavnica, 969 01, Tel.: 0905360307, E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Penzión Nostalgia je spomienkou na staré časy. Nachádza sa v centre mesta Banská Štiavnica, v len nedávno opravenom meštianskom dome, ktorého najstaršie časti sú z obdobia okolo roku 1500. Celý dom bol citlivo reštaurovaný a snažíme sa prezentovať jeho krásne zákutia – renesančné portáliky, barokové dvere, dubové schodiská...
Penzión Nostalgia ponúka ubytovanie pre 24 osôb. K dispozícii je 5 dvojlôžkových izieb, 3 apartmány a celkovo 8 prístelkov. Každá izba má vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC (1 apartmán ponúka masážnu sprchu), TV so satelitom (6 slovenských programov, české programy a viac ako 100 zahraničných programov). V celom objekte penziónu je WIFI pripojenie. V každej izbe je možnosť oddelených alebo manželských lôžok, k dispozícii je tiež detská postieľka a stolička na jedenie. Ďalej si môžete posedieť v spoločenskej miestnosti so štýlovou pecou, TV so satelitom a detským kútikom, prípadne v romantickom salóniku alebo vo vinotéke, v ktorej je možnosť degustácie a tiež možnosť kúpy slovenských vín. Pre ubytovaných je k dispozícii kuchyňa s kompletným vybavením a možnosť posedenia alebo grilovania v príjemnom dvorčeku penziónu. Penzión Nostalgia ponúka pre svojich hostí raňajky v cene 4,50 € formou švédskych stolov. V prípade záujmu a po dohode zabezpečuje aj plnú penziu v cene už od 10 € v susednej reštaurácii (pre skupinové objednávky) a od 12 € pre individuálnych klientov. Taktiež zabezpečuje teplý aj studený bufet, grilovanie, pohostenia pre oslavy a iné podujatia. Na organizovanie seminárov a prednášok ponúka 1 spoločenskú miestnosť pre 24 osôb, vinotéku pre 15 osôb a spoločenskú halu s historickou pecou pre 24 osôb. Poskytuje flipchard, projektor, plátno, CD prehrávač. Penzión Nostalgia ponúka možnosť organizovania spoločenskej akcie „na kľúč“ aj pre vyšší počet osôb s využitím ubytovacích kapacít susedného penziónu vzdialeného cca 10 m. Zabezpečuje profesionálne sprevádzanie, catering, dopravu a doplnkový program.
Prístup ubytovaných hostí do penziónu je možný 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 360 307 s personálom.
Penzión Nostalgia vlastní 5 parkovacích miest priamo pri penzióne, z toho jedno chránené. Ďalšie parkovacie možnosti zdarma sú na Kammerhofskej ulici, 50 m od penziónu. Penzión Nostalgia si Vás získa svojou tajomnou atmosférou a na chvíľu sa ocitnete v Banskej Štiavnici spred 100 rokov...
Penzión Príjemný oddych
GPS: 48.460877, 18.891570 [48° 27' 39.16'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Starozámocká 3; tel: 0915511258; E-mail: penzion@prijemnyoddych.sk
Názov nášho penziónu je netradičný, ale vystihuje presne to, čo väčšina návštevníkov penziónu očakáva – cítiť sa príjemne, oddýchnuť si tam, kde sa rozhodla určitý čas pobudnúť. Je zároveň vážnym, vysoko postaveným záväzkom voči návštevníkom penziónu, ktorý vychádza z našej filozofie:
Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi. Penzión Príjemný oddych je komplexným ubytovacím a stravovacím zariadením vyššieho štandartu. Celková ubytovacia kapacita predstavuje 30 miest v 5 izbách a 4 apartmánoch so samostatnou kúpeľnou a WC. Hosťom, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich je k dispozícii reštaurácia a bar s kapacitou 35 miest s možnosťou rozšírenia až na 65 miest vo vnútri a 40 miest na letnej terase. Na krásnej terasovitej záhrade sa nachádza detské ihrisko a miesto pre posedenie hostí pri ohni. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-Št zatvorene Pi,So - 8:00 - 20:00, Ne- 8.00 - 16.00. Pre ubytovaných hostí podávame raňajky v čase od 08:00 do 10:00 hod.
Pre individuálnych klientov ako aj firmy je k dispozícii školiaca miestnosť s kapacitou max. 20 osôb, plne vybavená školiacou technikou. Na regeneráciu môžu ubytovaní hostia využiť suchú saunu na poschodí. V prípade záujmu je možné objednať si profesionálnu relaxačnú masáž .Pre ubytovaných hostí je k dispozícii parkovacia plocha na vedľajšom pozemku s možnosťou zabezpečenia vozidiel pred odcudzením.
Penzión je vhodný pre všetkých návštevníkov hľadajúcich pokoj, pohodu a možnosť oddýchnuť si v príjemnom prostredí tak potrebnú pre načerpanie nových síl do ďalších dní. Penzión je určený tak pre rodiny s deťmi, pre jednotlivcov ako aj pre firmy, ktoré hľadajú vhodné miesto pre pracovné stretnutia, alebo chcú odmeniť svojich zamestnancov formou príjemného pobytu u nás.
Budova penziónu je situovaná priamo v centre starobylého banského mesta Banská Štiavnica, ktoré vzhľadom na bohaté náleziská drahých kovov patrilo k najrozvinutejším mestám Rakúsko-Uhorska a celej Európy. Centrum Banskej Štiavnice spolu s tajchami je jednou zo štyroch pamiatok na Slovensku, zapísaných do Listiny svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Množstvo historických pamiatok, múzeí v samotnom meste a okolí je vhodnou príležitosťou príjemne stráviť čas aj v prípade nepriaznivého počasia. V okolí mesta sa nachádza viacero tajchov -umelých vodných nádrží, často vyhľadávaných turistami, vhodných na letnú rekreáciu. Takisto pobyt v zimných mesiacoch, v krásnom, zasneženom historickom meste s možnosťou lyžovania v blízkom okolí prináša nezabudnuteľné zážitky. Jesenné pobyty určite prilákajú hubárov do lesov plných húb.
Budovu penziónu nájdete na Starozámockej ulici, ktorú pri prechádzke mestom nemôžete minúť, kedže je spojnicou medzi Nám sv. trojice a Starým zámkom, ktoré patria k hlavným dominantám mesta. V bývalom meštianskom dome z obdobia neskorej renesancie sa aj napriek pamiatku devastujúcim úpravám v čase socialistického režimu zachovali viaceré pôvodné prvky, čo návštevníci určite ocenia. Pôvodné schodisko s renesančným zábradlím, pôvodný oporný múr v záhrade, architektonické detaily ako časti okenných výplní, kamenná šambrána okna, klenbové stropy v 1. nadzemnom podlaží, to všetko sú stopy šikovnosti a umu pôvodných obyvateľov Banskej Štiavnice. Viaceré dôkazy "vzťahu minulého režimu ku kultúrnemu dedičstvu" má návštevník Banskej Štiavnice možnosť zhliadnuť v meste aj dnes.
Apartmán 206
GPS: 48.458478, 18.898846 [48° 27' 30.52'', 18° 53' 55.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Jána Palárika 10; mob: 0905549247; krsek@yahoo.com
Web: http://www.206.sk/
Apartmán 206 sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na ulici Jána Palárika č. 10. Je vzdialený 5 minút chôdze od Trojičného námestia a Starého zámku. Je to moderný, nedávno zrekonštruovaný apartmán, ktorý si zachoval pôvodné prvky. Dom, v ktorom sa apartmán nachádza bol postavený v roku 1932 pre zamestnancov tabakovej fabriky. Apartmán má kapacitu 2 – 7 osôb a pozostáva z jednej väčšej a jednej menšej izby, vybavenej kuchyne (mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, elektrický sporák a rúra, atď.) s jedálňou, kúpeľne, chodby, WC a malého balkóna. Obytná plocha je 60 m2. Vo väčšej izbe sú dve samostatné postele vedľa seba, poschodová posteľ a písací stolík. V kúpeľni je sprchovací kút. Z chodby je vstup na malý balkón. V apartmáne je k dispozícii čisté posteľné prádlo a uteráky. Reštaurácia a supermarket sú vzdialené 500 metrov od apartmánu. Železničná stanica Banská Štiavnica je vzdialená 1 km a Nový zámok je vzdialený 2 km od Apartmánu 206. Lyžiarsky areál Salamandra je vzdialený 10 km. Umelé banské vodné nádrže sa nachádzajú vo vzdialenosti od 2 – 15 km.
Hostel 6
GPS: 48.457927, 18.892340 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 32.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Sládkoviča 6; mob: 0905106706; E-MAIL: info@hostel6.sk
Náš hostel ponúka ubytovanie v historickom centre mesta Banská Štiavnica, 100 m od hlavného námestia Svätej Trojice, presne oproti známej čajovni Klopačke. Za 3 minúty sa pešo dostanete k rôznym obchodom a reštauráciám. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 4 km. História budovy Hostela 6 siaha do 15. storočia a jej vnútorné priestory sú tak kombináciou zrekonštruovaných a zároveň veľmi komfortných priestorov s jedinečnou atmosférou. Nakoľko toto zariadenie s kapacitou 14 ľudí nie je veľmi veľké, zachováva si útulnosť a ľudia sa tu cítia ako doma. Ďalšou prednosťou zariadenia je letná terasa, z ktorej si návštevníci môžu vychutnávať panoramatický výhľad na takmer všetky pamätihodnosti mesta obklopené nádhernou prírodnou scenériou tohto kraja. Hostel 6 bezplatne ponúka Wi-Fi pripojenie, parkovanie a tiež požičanie bicyklov. Všetky jednoducho zariadené izby majú drevené podlahy a spoločnú kúpeľňu s možnosťou prania. Taktiež je možné využiť kompletne vybavenú kuchyňu. Odpočinúť si hostia môžu v spoločnom obývacom priestore s pohovkou, CD prehrávačom a spoločenskými hrami. Na mieste je k dispozícii úložný priestor na lyže a uzamykateľné skrinky. Vo vnútornom dvore Hostela 6 sa nachádza záhrada s grilom, kde si hostia môžu pripraviť vlastné grilované jedlá. K dispozícii je 24-hodinová recepcia kde personál rád poskytne rôzne turistické informácie.
Ubytovanie AURA
GPS: 48.461748, 18.898691 [48° 27' 42.29'', 18° 53' 55.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 8; mob: 0908052344 ; 0918680521; e-mail: aura@ubytovaniestiavnica.sk
Zariadenie Aura ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici pre 26 osôb. Využiť môžete nadštandardný apartmán i 6 dvojlôžkových izieb a celkovo 10 prístelkov. Ráno i večer z okien uvidíte nezabudnuteľné pohľady na dominanty historickej Banskej Štiavnice a krásu Štiavnických vrchov. Aura Vás pozýva posedieť si v dobovo zariadenej spoločenskej miestnosti, zahrať si biliard, stolný tenis alebo sa zahľadieť do praskajúceho ohňa v krbe apartmánu. Vo väčšine izieb sa nachádza TV so satelitom a WiFi pokrytie. Pre hostí je tiež k dispozícii kuchyňa so základným vybavením. Využite gril alebo kotlík, ak by ste si s priateľmi chceli pochutnať na guláši. Rozľahlá záhrada i terasy s výhľadmi ponúkajú viacero miest vhodných pre tieto aktivity. V prípade záujmu Vás navštívi vinár, ktorý odprezentuje najlepšie vína tohto regiónu. Každá izba má prístup ku kúpeľni (so sprchovacím kútom,k dispozícii sú 2 kúpeľne s vaňou) WC (v apartmáne i bidet), TV so satelitom (8 slovenských ,viac ako 300 zahraničných programov). Lôžka môžu byť používané oddelene, či ako manželské, detská postieľka je na požiadanie . Hlavná časť Ubytovania Aura má WiFi pripojenie. Hostia zariadenia majú prístup umožnený 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle +421 (0)908 052 344 (+421 (0)918 680 521) s ochotným personálom. K dispozícii zdarma je i súkromné parkovisko, ktoré je v noci uzamknuté. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sú vzdialené 5 minút chôdze. Do lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 20 minút.
Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Chata U Marcela
GPS: 48.160151, 18.881943 [48° 9' 36.54'', 18° 52' 54.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Marget, mob: 0910585734
Chata je situovaná vo vinohradníckej osade a ponúka na ubytovanie tri dvojlôžkové izby, kúpeľňu, 2x WC, spoločenskú miestnosť s krbom a kuchynku. Pri chate sa nachádza záhradný gril.
Ubytovanie Pri prameni
GPS: 48.292489, 18.982914 [48° 17' 32.96'', 18° 58' 58.49'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Priškinová, mob: 0918417288; japri@stonline.sk
Web: www.japri.szm.sk
Rodinný dom je situovaný v tichom prostredí časti obce Hontianske Nemce. Pre ubytovanie ponúka 3 izby (3+3+3), kuchynku, 2 kúpeľne, 2x WC a parkovanie pre dve autá. Ubytovnaie sa nachádza na vedľajšej ceste, hneď pri odpočívadle Greenway. Pri ubytovacom zariadení sa takisto nachádza záhradný krb a gril.
Chata Benedik
GPS: 48.283424, 18.912453 [48° 17' 0.33'', 18° 54' 44.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Benedik, mob: 0905485751; 0903262789; chatabenedik@gmail.com
Chata Benedik sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov v kultúrno-pamiatkovej rezervácii Stará Hora vzdialenej asi 2 kilometre od obce Sebechleby. aše ubytovanie je kombináciou výhodnej polohy a atraktívneho prostredia – chata je situovaná v tichej oblasti Štiavnických vrchov, v časti Sebechleby – Stará hora. Je zariadená a vybavená na príjemné trávenie spoločných chvíľ s Vašou rodinou a priateľmi. Chata Benedik poskytuje jednu dvojlôžkovú, jednu trojlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Izby sú vybavené skrinkami, nočnými stolíkmi a nočnými lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, chladničkou, elektrickým sporákom, mikrovlnou rúrou a rýchlovarnou konvicou. Kuchyňa je prepojená so spoločenskou miestnosťou – jedálňou, v ktorej je televízor na napojený na Digi TV a hifi veža. K dispozícii je kúpeľňa s WC a sprchový kút, ako aj vírivá vaňa, masážny sprchový kút a sauna. Pri chate je možnosť príjemne si posedieť pod prístreškom s viacúčelovým krbom – grilom a výkúpať sa vo záhradnom bazéne.
Chata Pod lipami – Stará Hora
GPS: 48.282308, 18.914080 [48° 16' 56.31'', 18° 54' 50.69'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, tel-fax: 045/5591874; mob: 0905655221; sorec@chatapodlipami.sk
Päť dvojlôžkových izieb, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z nich je vybavená FTV, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. K dispozícii je aj jeden manželský apartmán vybavený FTV, rádiom, pohovkou, skrinkou, nočnými stolíkmi a lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, elektrickým sporákom, chladničkou, jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom, WC a saunou.
Chata Biele dráhy
GPS: 48.270616, 18.904098 [48° 16' 14.22'', 18° 54' 14.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, Tel., fax: 045/5591874; 0905/655221; sorec@chatapodlipami.sk
V zariadení zabezpečujeme
Kolektívne a individuálne pobyty, školenia, semináre a rôzne spoločenské posedenia
Zariadenie poskytuje
Dva manželské apartmány s prísteľkom pre dvoch, so sprchou a WC, jednu jednolôžkovú izbu, jednu dvojlôžkovú izbu, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z izieb je vybavená FTV, rádiom, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, lektrickým sporákom, chladničkou a jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom a WC. V blízkosti chaty je bazén a altánok na vonkajšie opekanie a posedenie, kde môžete relaxovať.
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Bývalá horáreň „Chata Rázdiel“
GPS: 48.391993, 18.962123 [48° 23' 31.17'', 18° 57' 43.64'']
Obec: Žibritov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: 036/6350611, e-mail: edita.debrovska@lesy.sk, resp. tel: 045/5511 475 - obec Žibritov
Web: http://www.ubytovanie.lesy.sk/chata.html/42/chata-razdiel
Smerom na Z od obce Žibritov sa v lese (dostupné asfaltovou cestou od Kráľoviec-Krnišova), asi 700 m vzdušnou čiarou JZ od VN Žibritov nachádza zrekonštruovaná bývalá horáreň „Rázdiel“, ktorá je využívaná na rekreačné účely. Chata patrí Štátnym lesom a ponúka široké možnosti využitia na relax a oddych, viď web-adresa.
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Chata Stará Hora
GPS: 48.282649, 18.912126 [48° 16' 57.54'', 18° 54' 43.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0902303268; e-mail: hluchyjan@zoznam.sk
Prenájom tradične zariadenej viničnej chaty na úpätí Štiavnických vrchov v neobývanej chránenej lokalite ľudovej architektúry. V chate je spoločenská miestnost, kuchynský kút, sprcha, wc, v podkroví spálňa 4+1. Kapacita 5 osôb, minimálne na 2 noci. Kúrenie keramickým sporákom na drevo. Ubytovanie len pre rodiny. Možnosť kúpania a rybolovu v blízkej priehrade VN Sebechleby (2km), turistika, cyklo v Štiavnických vrchoch. Asi 15 km sú kúpele Dudince s kúpaliskom, kde tiež ponúkame možnost ubytovania sa v 3-izb. zariadenom byte (kap. 6 osob).
Chata Prostedná pivnica
GPS: 48.282570, 18.912838 [48° 16' 57.25'', 18° 54' 46.22'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com
Máte radi prírodu? Potrebujete si oddýchnuť od hluku mesta, len tak si “vyraziť” na víkend s kamošmi alebo rodinkou?
Presne na to je určená naša rodinná chatka v tichej, odľahlej časti obce Sebechleby – Stará Hora. V chatke č.1 sú dve izby (3lôžková a 4lôžková + prístelka), úplne vybavená kuchynka s posedením pre cca 15 osôb, kúpeľňa, WC, TV, CD,USB. V chatke č.2 sú tri štvorposteľové izby, kuchynka, dve jedálne, 2xWC, kúpeľňa. Voľné chvíle môžete stráviť spoznávaním okolia, jazdou na bicykli, prechádzkami v prírode, posedením pri ohni…
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281006, 18.915032 [48° 16' 51.62'', 18° 54' 54.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.
Pivnica Nad Špitom
GPS: 48.281281, 18.912722 [48° 16' 52.61'', 18° 54' 45.8'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing.Milan Schvarc, mob: 0902 629 543 a 0908558425; martinschvarc@yahoo.com
Chata leží na juhu stredného Slovenska, okres Krupina, K.ú. Sebechleby v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Stará Hora, 15 km od okresného mesta Krupina a 29 km od historického mesta Banská Štiavnica.Vinohradnícka osada leží uprostred kopcovitej lesnej krajiny – juh Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (500 m od lesa).
Vidiecka chata s vínnou pivnicou v centre Starej Hory. Pod pivnicou je malá vinárnička na objednávku s pestrou ponukou domácich vín. Ponúkame ubytovanie v troch dvojlôžkových izbách so štyrmi prístelkami v spoločenskej miestnosti. K dispozícii je aj jedáleň pre 28 osôb a vonkajšie posedenie so záhradným grilom.
Pivnica Sv.Urbana – Stará hora
GPS: 48.281285, 18.916837 [48° 16' 52.63'', 18° 55' 0.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk
Okrem iného ponúkame posedenie priamo v skale vytesanej pivnice. Realizujeme rodinné oslavy, semináre, svadby ainé. Objekt je v uzavretom areáli s veľkým nádrorím, vonkajším posedením a s kozubom.
Pri posedení je v ponuke: domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia
mapa. http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Nádeje
GPS: 48.282724, 18.913965 [48° 16' 57.81'', 18° 54' 50.27'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Návšteva a prehliadka dobovej vínnej pivnice s ochutnávkou vín a miestnych špecialít. Návšteva včelnice, praktické ukážky a prednášky pre skupiny z histórie a súčasnosti včelárstva. Registrovaný chov včelej línie "Hontianka" a predaj včelých matiek. Predaj medu, medoviny, peľu a voskových sviečok.
REKREAČNÉ ZARIADENIE – Chata Mladá Hora
GPS: 48.293830, 18.936817 [48° 17' 37.79'', 18° 56' 12.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mgr. Dana Chebeňová; mob: 0915 836 972; e-mail: info@sebechleby.eu
Rekreačné stredisko Sebechleby je vhodné hlavne pre kolektívy, ktoré vyhľadávajú miesto pre relaxáciu spojenú s možnosťou aktívneho oddychu, na organizovanie branných kurzov, školských výletov, školy v prírode i športových sústredení. Turistická ubytovňa vo veľkom prírodou obklopenom areály s bazénom, detským a športovým ihriskom. Kapacita 14 izieb po 4 lôžka a 7 chatiek po 5 + 1 lôžok.
Ponúkame: školy v prírode, športové sústredenia, letné tábory, rekreačné pobyty a výlety.
Chata Anka
GPS: 48.355714, 18.970970 [48° 21' 20.57'', 18° 58' 15.49'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Babiak, 045/5581620; mob: 0911845481; peterbabiak4@gmail.com
Chatka sa nachádza na južnom okraji Štiavnických vrchov v prekrásnej prírode a ponúka ubytovanie pre 10 osôb. V chatke sa nachádza kuchynka, spoločenská miestnosť, kúpeľňa, WC. Je tu možnosť vonkajšieho posedenia pri grile. Tiež ponúkame ochutnávky gazdovských špecialít a nápojov.
Chata Anka sa nachádza v peknej lokalite Štiavnických vrchov v obci Kráľovce - Krnišov. Hosťom poskytuje ubytovanie v troj až štvorlôžkových izbách. V objekte je spoločenská miestnosť s krbovou pecou, rozťahovacím gaučom a jedálenským posedením, ktorá je prepojená s kompletne zariadenou kuchyňou. Kúpeľňa a WC je samozrejmosťou. Pri chatke je možné relaxovať v altánku a ugrilovať si niečo chutné pod zub vo vonkajšom krbe. Ubytovanie je vhodné pre rodinky s deťmi a skupinky priateľov, ktorí chcú prežiť príjemnú dovolenku.
Chata ANKA – Mladá Hora
GPS: 48.292973, 18.939985 [48° 17' 34.7'', 18° 56' 23.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štefan Husák, Sebechleby +421 908 942 098 anna.husakova@centrum.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Vinohradnícky domček v tichom prostredí na úpätí Štiavnických vrchov. Ponúkame ubytovanie v troch izbách /3,1,4/ pre osem osôb so spoločenskou miestnosťou, kúpeľňou a WC. Možnosť vonkajšieho posedenia pri ohnisku. Pobyty pre rodiny s deťmi.
Pivnica Kaufman
GPS: 48.280557, 18.912594 [48° 16' 50.01'', 18° 54' 45.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Chatka ponúkame pre záujemcov ubytovanie pre 6 osôb. Má vlastnú vínnu pivnicu s možnosťou príjemného vonkajšieho sedenia v prekrásnom prostredí pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora s možnosťami krátkych alebo dlhších výletov do okolia.
Pivnica u Michala
GPS: 48.282463, 18.913375 [48° 16' 56.87'', 18° 54' 48.15'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Gembický, Sebechleby - JOGEMED, mob: 0907882114; pivnicaumichala@azet.sk
Ponúkame prehliadky po malej včelárskej expozícii v centre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará hora spojené s ochutnávkami včelárskych produktov. Ďalej ponúkame predaj medu, medoviny, medových špecialít, sviečok zo včelieho vosku, propolis a iné prírodné včelárske produkty.
Chata Anna – Stará Hora
GPS: 48.281606, 18.916017 [48° 16' 53.78'', 18° 54' 57.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Anna Matúšová, Sebechleby; mob: 0907830338; e-mail: patmatusova@gmail.com
Chata je zariadená a prerobená(dvoj poschodová)15-lôžková. Obsahuje kuchyňu s plnou výbavou, jedáleň, kúpelňu s WC, spoločenskú miestnosť s krytou terasou.
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281688, 18.915958 [48° 16' 54.08'', 18° 54' 57.45'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Jančiar, mob: 094432753
Web: http://www.zlatacesta.sk/stranka_data/subory/povesti/cyklotrasa-2.jpg
Pivnica s chatkou v ovinohradníckej osade ponúka na ubytovanie 2 izby v podkroví /6+4/. Spoločenská miestnosť s kuchynkou, kúpeľňou, saunou a prírodným WC. Možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia.
Penzión na kopci
GPS: 48.457210, 18.904784 [48° 27' 25.96'', 18° 54' 17.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: 045/6922325; mob: 0905506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión na Kopci sídli na návrší a okrem ubytovania v izbách s dreveným stropom vám ponúka reštauráciu s jedinečným výhľadom na Banskú Štiavnicu a bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. V penzióne/areáli sa tiež nachádza terasa, bar, fitnes, ohnisko, záhradné posedenie, záhradný gril, pieskovisko, hojdačka, ihrisko.Kapacita ubytovania je 15 osôb. Vo všetkých izbách s vlastným vchodom môžete využívať časť s posedením, satelitnú TV a kúpeľňu. Na mieste je vám k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. V zime sú však potrebné snehové reťaze.V reštaurácii penziónu s veľkou terasou si vyberte z pokrmov medzinárodnej kuchyne. Pre deti sú pripravené detský kútik a ihrisko.Futbalové ihrisko je situované 50 metrov, bazén 300 metrov a autobusová zastávka 500 metrov od penziónu.Historické centrum Banskej Štiavnice sa nachádza vo vzdialenosti 800 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 13 km.
Penzión s piatimi jednoducho vybavenými izbami s prekrásnym výhľadom na historickú časť mesta. Dve dvojlôžkové izby so sprchou a spoločným WC, TV, chladnička. Do každej izby sa vchádza priamo z dvora rodinného domu a do wc tiež. Nachádzajú sa meter od izieb. Dve štvorpostelové izby s kúpeľňou a WC, TV, chladnička. A jedna dvojposteľová izba s kúpeľňou, WC, TV, chladnička.
Hotel Grand Matej ****
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Hotel ponúka ubytovanie v priestranných a komfortne zariadených izbách, ktoré poskytujú pohodlie pre svojich hostí - firmy, turistov, lyžiarov, obchodných cestujúcich, alebo rodiny s deťmi. K dispozícii je celkovo 41 izieb, z toho 34 dvojposteľových izieb, 4 jednoposteľové izby a 3 apartmány. Vo väčšine izieb je možná prístelka, pre malé deti detská postieľka.
Vybavenie izieb - kúpeľňa s WC ( sprcha, alebo vaňa), TV so SAT, minibar, rádio, telefón a vysokorýchlostný internet (classic izba)
Apartmán Hubert
GPS: 48.458269, 18.894105 [48° 27' 29.77'', 18° 53' 38.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Strieborná 6; mob; 0903358961; e-mail: info@apartmanhubert.sk
Poľovnícky apartmán HUBERT sa nachádza necelých 100 m od Námestia sv. Trojice priamo v historickom centre Banskej Štiavnice. Apartmán je ideálny prázdninový dom, pozastávajúci z veľkej obývacej - spoločenskej miestnosti zariadenej pohodlnou sedacou súpravou, prírodným nábytkom z masívneho dreva, televíziou so satelitom, CD a MG prehrávačom s rádiom. Spálňa je dvojlôžková s možnosťou prístelku, kuchyňa je vybavená sporákom s keramickou varnou plochou, mikrovlnnou rúrou, chladničkou a kompletným kuchynským zariadením. Veľkoryso a luxusne zariadená kúpeľňa s hydromasážnou vaňou a bidetom uspokojí aj požiadavky náročného klienta. V objekte je možné bezpečné parkovať, v lete možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia. Návštevník si môže priviesť aj rodinného zvieracieho miláčika. Po dohode s klientom môže ísť o ubytovanie bez stravy, s raňajkami, polpenziou alebo plnou penziou v rôznych cenových úrovniach.
Apartmán sa nachádza v historickom centre mesta. Pozostáva zo spálne, obývacej izby, kompletne zariadenej kuchyne, WC a kúpeľne s hydromasážnou vaňou. Kapacita 2+2. Parkovanie priamo vo dvore apartmánu. Elegantné, tiché a diskrétne ubytovanie.
Apartmán Zlatý Dvor
GPS: 48.458593, 18.894830 [48° 27' 30.93'', 18° 53' 41.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Kmeťa 12; Katka: 0918413065; Andrej: 0911821582; info@apartmanstiavnica.sk
Apartmán Zlatý Dvor Vám ponúka jedinečné ubytovanie v historickom centre Banskej Štiavnici. Priamo na hlavnej ulici Andreja Kmeťa sa nachádza vchod do kúzelného Zlatého dvora. Na Zlatom dvore si Vás omotá doba minulosti. Tak ako dvor, aj apartmán dýcha históriou. Nachádza sa vo dvore pôvodne neskorogotického domu zo začiatku 16. storočia, ktorý je typickým príkladom honosného domu na hlavnej ulici v centre stredovekého mesta.Celý objekt prešiel v roku 2010 výraznou rekonštrukciou a od roku 2012 poskytuje krátkodobé ubytovanie návštevníkom Banskej Štiavnice. Apartmán Zlatý Dvor ponúka dostatočné pohodlie a neopakovateľnú atmosféru za každého počasia. Slnko, voda aj sneh tomuto apartmánu mimoriadne pasujú.Najväčším plusom je pocit absolútneho súkromia v historických priestoroch, kde na Vás dýchnu storočia a jedinečná atmosféra. Keďže sa ubytovanie nachádza v absolútnom centre historického jadra, všetky dôležité historické miesta, reštaurácie a kaviarne sú dostupné aj na pešo. Do obľúbeného lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 15 minút.Apartmán má kompletne vybavenú kuchyňu, obývací priestor s pohovkou, terasu a rádio. Vo vlastnej kúpeľni je sprchovací kút a WC. Celý je zariadený rustikálnym nábytkom. Wi-Fi pripojenie na internet je bezplatné. V jeho blízkosti sa nachádza verejné parkovisko, kde môžete využiť bezplatné parkovacie lístky, ktoré získate v ubytovacom zariadení.
Nádherné historické ubytovanie v absolútnom centre mesta. Vlastná kuchynka a WV s kúpelňou. Všetky pamiatky na dosah ruky.
Penzión Kremenisko ** (Objekt A)
GPS: 48.434593, 18.930454 [48° 26' 4.53'', 18° 55' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penzión.
Prízemie:
Apartmán/5-7– spálňa pre 3 osoby, obývacia miestnosť pre 2-4 osoby, kuchyňa, mikrovlna rúra, umývačka riadu, chladnička, kúpeľňa/vaňa/WC, TV.
Apartmán/4-5– spálňa pre 2-3 osoby, obývacia miestnosť pre 2 osoby s kuchynským kútom, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
Štúdio/4-5– izba pre 5 osôb, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Štúdio/2-4– izba pre 4 osoby, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
1x 1/2 izba– kúpeľňa/sprcha/vaňa/WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt B)
GPS: 48.434682, 18.930661 [48° 26' 4.86'', 18° 55' 50.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
2x Štúdio/4-5 – bezbariérový prístup, izba pre 5 osôb, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby, 1 samostatné lôžko, kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
2x Štúdio/2-4 – izba pre 4 osoby, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha, WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt D)
GPS: 48.434782, 18.930154 [48° 26' 5.22'', 18° 55' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
Apartmán/6– spálňa pre 2 osoby, obývacia miestnosť s manželskou posteľou pre 2 osoby, kuchyňa s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Apartmán/4 – obývačka s manželskou posteľou, kuchynský kút s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Poschodie:
3x 1/2+1 izba– manželská posteľ, kúpeľňa/sprcha/WC, TV, možnosť prístelky.
K dispozícii sauna a vírivý bazén.
Apartmán Enko
GPS: 48.461524, 18.907745 [48° 27' 41.49'', 18° 54' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pod Kalváriou 11; Mob: 0903121908
Apartmán Enko sa nachádza v širšom centre Banskej Štiavnice. Budova je obklopená záhradou v štýle parku s jazierkom. Apartmán ponúka ubytovanie v rodinnom dome (vlastný vchod) v tichom a príjemnom prostredí pre 2 osoby s možnosťou 2 prístelkov. Skladá sa z 1 spálne (2 osoby), kúpeľne so sprchou a umývadlom, samostatného WC, spoločenskej miestnosti s TV-SAT, jedálenského kúta a kompletne vybavenej kuchyne (chladnička s mrazničkou, sklokeramická varná doska, rýchlovarná kanvica, riady, utierka a prostriedky na umývanie riadu + 2 válendy ). Využívať tu môžete bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Východ z apartmánu vedie priamo do oddychovej záhrady so záhradným nábytkom a grilom. Priamo na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné zastrešené parkovisko, malé fitness a detské ihrisko. Raňajky sú na objednávku a podávajú sa v jedálničke, ktorá je mimo apartmánu aj obytnej súkromnej zóny. Pobyt je možný aj so psíkom. . Do historického centra Banskej Štiavnice sa z apartmánu Enko dostanete pešo za 15 minút, Kalvária, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO je od apartmánu vzdialená len 100 metrov. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 6 km.
Hostel sv. JURAJ
GPS: 48.458806, 18.890785 [48° 27' 31.7'', 18° 53' 26.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: A. Pécha 2; Tel: 0905382885; E-mail: juraj@stiavnica.sk
Hostel a Penzión sv. JURAJ sa nachádza iba 100 m od Trojičného námestia priamo pod hradbami Starého zámku. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú určite krásnym miestom pre strávenie vášho pobytu v Banskej Štiavnici, a to za najlepšie ceny v centre mesta. K dispozícii sú izby pre dvojice ale aj pre malé aj veľké skupiny.
Hostel sa nachádza v centre mesta Banská Štiavnica, iba 100 m od Trojičného námestia a priamo pod hradbami Starého zámku. Hostel sídli v historickej budove, ktorá je na zozname chránených pamiatok UNESCO. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú krásnym miestom pre strávenie Vášho pobytu v Banskej Štiavnici. V Hosteli sv. JURAJ si nájdu svoje miestečko turisti, veľké skupiny hostí (do 65 osôb) i rodinky s deťmi. Kapacitu objektu je možné po dohode zvýšiť prístelkami. Všetci ubytovaní môžu využívať záhradu s terasou, ihrisko a príslušenstvo na grilovanie. K dispozícii sú izby v rôznych kategóriách. Kategória A zahŕňa štvorlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou. Kategória B ponúka izby s 3 až 6 lôžkami so spoločnými sociálnymi zariadeniami a sprchami (samostatne pre ženy a pre mužov). Pri týchto izbách platí pravidlo, že ubytovaní platia iba za obsadené lôžka a zároveň k nim nie je možné ubytovať iných hostí. V kategórii C sa nachádzajú izby s kapacitou po 10 lôžok a pre dobrodružnejšie povahy je v ponuke i ubytovanie v podkroví (spanie na matracoch), s kapacitou až 25 osôb. V kategórii C a D platí tzv. dormitory štýl ubytovania t.j. pokiaľ nie je izba obsadená, je možné ubytovať na izbe i viacerých hostí súčasne. V celom hosteli je zdarma Wi-Fi pripojenie na internet a TV zo satelitným príjmom v jednej zo spoločenských miestností. Ubytovaní hostia majú vlastný kľúč, takže prístup do hostela je 24 hodín denne. Hostel sv. JURAJ vlastní 2 parkovacie miesta a približne 80 m od ubytovne sa nachádzajú ďalšie zdarma. Počas víkendov a sviatkov sú zdarma k dispozícii ďalšie 4 parkovacie miesta priamo pred hostelom. Chránené parkovanie pre 15 áut je možné na záhrade za poplatok 3 € na deň. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 382 885 alebo prostredníctvom mailu juraj@stiavnica.sk.
Archanjel - ubytovanie v súkromí
GPS: 48.458672, 18.892016 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 31.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Radničné Námestie 10 B, 96901; Mob: 0915365371; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
Ubytovacie zariadenie Archanjel - ubytovanie v súkromí sa nachádza priamo v centre Banskej Štiavnice zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO, 100 metrov od Starého a 500 metrov od Nového zámku. Ponúka bar, bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a ubytovanie v tradične zariadených izbách s vlastnou kúpeľňou. V ponuke sú 2 dvojlôžkové izby s možnosťou prísteliek pre max. 8 osôb. Počas pobytu v ubytovacom zariadení Archanjel - ubytovanie v súkromí hostia môžu využívať spoločnú kuchyňu a obývaciu izbu. Na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. Hostia ubytovacieho zariadenia automaticky získavajú zľavu na vstupné do verejného wellness centra vzdialeného 15 minút chôdze. Autobusová stanica v Banskej Štiavnici je situovaná vo vzdialenosti 500 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza 11 km od ubytovacieho zariadenia.
Penzión Resla ***
GPS: 48.457409, 18.892606 [48° 27' 26.67'', 18° 53' 33.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná Resla 2; tel: 045/6922021; Mob: 0918802995; E-mail: penzion@penzionresla.sk
Penzión Resla pri Klopačke sa nachádza v centre Banskej Štiavnice pri historickej budove baníckej Klopačky. Klopačka je 2-poschodová renesančno-baroková stavba z roku 1681.. Budova penziónu pochádza z 15 st. je národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový výskum preukázal jeho neskorogotické 2-podlažné jadro. Jeho súčasná podoba je výsledkom stavebného vývoja v každom ďalšom slohovom období. Objekt v každej časti svojich konštrukcií nesie slohovo čitateľné stopy, ako sú barokové a renesančné výmaľby na fasáde, gotický portál na poschodí, jednoduchý kamenný portál na prízemí, drevené trámové stropy a klenby. Budova bola zrekonštruovaná a daná do prevádzky v roku 2006. Z penziónu Resla je jeden z najkrajších výhľadov na mesto Banská Štiavnica, ktoré je zapísane na zozname UNESCO. Všetky suity a apartmány majú drevené podlahy a sú zdobené drevenými trámami. Majú obývací priestor s TV a vlastnú kúpeľňu. V apartmánoch sa nachádza aj kompletne vybavená kuchyňa s jedálenským kútom. Všetky izby majú bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Podľa požiadaviek hostí je tu možnosť podávania raňajok formou bufetu s krásnym výhľadom na mesto. Na recepcii penziónu Resla pri Klopačke sa nachádza aj priestor na posedenie, kde si hostia môžu dať nápoje zo širokého výberu. Relaxovať môžu v udržiavanej záhrade s terasou, detským ihriskom a záhradným altánkom s grilom. Hosťom je na mieste k dispozícii aj bezplatné súkromné parkovisko.Penzión ponúka možnosť prenajať si spoločenskú miestnosť a jedáleň pre rôzne spoločenské a vzdelávacie akcie. Kapacita cca. 30 osôb.Zastávka autobusu je od Penziónu Resla pri Klopačke vzdialená 150 metrov. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sa nachádzajú 200 metrov a železničná stanica Banská Štiavnica 1,3 km od penziónu. Do lyžiarskeho strediska Salamander je to 8 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457536, 18.893987 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 38.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457518, 18.893835 [48° 27' 27.06'', 18° 53' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.450691, 18.905642 [48° 27' 2.49'', 18° 54' 20.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Križovatka 20; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Apartmán Ajaj sa nachádza 10 minút chôdze od historického centra Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná na zoznam UNESCO. Apartmán Ajaj ponúka komfortné ubytovanie penziónového typu v Banskej Štiavnici. Ako jediný spomedzi hotelov a penziónov Vám garantuje najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ***. Apartmán je moderný kompletne vybavený s TV s plochou obrazovkou s USB pripojením a CD prehrávačom. Má 2 podlažia a nachádza sa na 4. poschodí. Na 1. podlaží je k dispozícii kompletne vybavená kuchynka, jedálenský kút a kúpeľňa a na 2. podlaží 2 spálne. Je vhodný pre 4 osoby. Priamo na mieste je možné využívať bezplatné verejné parkovisko. Najbližší obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov, reštaurácia 350 metrov, bazén, sauna a posilňovňa 1,2 km. Slovenské banské múzeum sa nachádza 1 km od apartmánu. Vo vzdialenosti 170 metrov od apartmánu je možnosť si požičať bicykle, lyže a snowboardy. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované 6 km od apartmánu.Apartmán Ajaj sa riadi konceptom ekologického prístupu pre zlepšovanie životného prostredia znižovaním spotreby všetkých druhov energií, používaním technológií smerujúcich ku nižšiemu zaťažovaniu životného prostredia, znižovaním odpadu a znižovaním emisií.
KOMFORT apartmán•ajaj ponúka najlepší pomer ceny a kvality ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ a vyššej. V cene je už zahrnuté všetko čo potrebujete. Navyše Vám garantujeme najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici! Podmienky garancie ... »
Ubytovanie v dvojpodlažnom podkrovnom apartmáne s kapacitou 1 až 4 osoby s dvomi samostatnými spálňami ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v čistých líniách čím dodáva apartmánu čistý a moderný vzhľad. Atmosféru dotvárajú farebné steny, vkusné obrazy a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Oddelené spálne určite ocenia klienti s deťmi, ktoré môžu nerušene spať v spálni, zatiaľ čo rodičia si užijú romantický večer.
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
PANORAMA Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.458409, 18.898698 [48° 27' 30.27'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Palárika 10; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Web: http://apartman.ajaj.sk/ubytovanie-banska-stiavnica/galeria-panorama.php#galhide
PANORAMA apartmán•ajaj ponúka kvalitné ubytovanie v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ spolu s jedinečným panoramatickým výhľadom na historické centrum Banskej Štiavnice a Nový zámok. Ubytovanie v apartmáne s kapacitou 1 až 3 osoby ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v klasickom štýle čím dodáva apartmánu romantický vzhľad, ktorý je umocnený jedinečným výhľadom zo všetkých obytných miestností a to vrátane kúpeľne. Atmosféru romantiky dotvárajú vysoké steny, historické obrazové fotografie, zátišie so starým písacím strojom a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Nezabudnuteľný romantický zážitok poskytuje spálňa a to keď priamo z postele môžete večer pozorovať osvetlený Nový zámok. Tento zážitok vám neposkytne žiadne iné ubytovacie zariadenie v Banskej Štiavnici!
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
Penzión Rozália
GPS: 48.459089, 18.894043 [48° 27' 32.72'', 18° 53' 38.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná ružová 4; Tel: 0948221213; E-mail: rozalia@rozalia.sk
Penzión Rozália Vám ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici na najkrajšej ulici (Dolná Ružová 4) v úplnom historickom centre 60m od Trojičného stĺpu, ktorý je najväčšou dominantou centra mesta. Pôvodne to bol meštiansky dom. Neskôr na prelome 18. a 19. storočia v ňom sídlil cech čižmárov. Prízemie má fasádu ešte čiastočne barokovú, štít mansardového podkrovia je klasicistický, z obdobia prelomu 18. a 19.- storočia. V penzióne sa nachádza 8-dvojlôžkových izieb, avšak je tu možnosť dodať prístelky podľa potreby. V každej z izieb sa nachádza WC,sprcha/vaňa,TV - všetky slovenské programy, SAT. K dispozícii je aj sauna a nestrážené parkovisko. Penzión umožňuje aj pobyt so psom. V okolí penziónu Rozália (do 100m) sa nachádza 8 reštaurácií a 7 kaviarní. V Banskej Štiavnici sa nachádza niekoľko zábavných podnikov, z ktorých najväčším a najznámejším je Pražovňa - Irishpub&DiscoClub.
Penzión Tatiana
GPS: 48.458519, 18.899401 [48° 27' 30.67'', 18° 53' 57.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Hollého 5; Mob: 0908603218; E-mail: sona@tatiana-penzion.sk
Ubytovanie Tatiana sa nachádza priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, v tichej lokalite v uličke pri Botanickej záhrade. Je to samostatne stojaci dom, ktorý bol v roku 2004 kompletne zrekonštruovaný a prispôsobený na ubytovanie. Hosťom je ponúkané ubytovanie v piatich dvojlôžkových izbách s možnosťou prístelky. Každá izba má vlastnú sprchu a WC. V celom objekte je Wi-Fi pripojenie zadarmo. Hostia majú k dispozícii chladničku, varnú kanvicu a mikrovlnku. Nechýba ani vonkajšie záhradné posedenie s ohniskom, gril, detská hojdačka a pieskovisko. V objekte je možné ubytovať viacero samostatných nezávislých skupín.Penzión Tatiana má 24 hodinovú recepciu. Každá izba má vyhradené parkovacie miesto v uzatvorenom dvore. Penzión umožňuje za príplatok pobyty so psom.
Penzión Ister ***
GPS: 48.457330, 18.896305 [48° 27' 26.39'', 18° 53' 46.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 4; mob: 0918937674; Tel: 045/6921566; mail: ister@vvb.sk
Penzión Ister sa nachádza v samotnom centre historického mesta Banská Štiavnica na Višňovského ulici vo svahovitom teréne. Na objekte sú zachované prvky dlhodobej životnosti, základy, mohutné obvodové konštrukcie, schody a krov, čím vykazuje znaky historickej stavebnej pamiatky. Pôvodne meštiansky dom, je renesančný, barokovo prestavaný dvoj - trojpodlažný objekt nepravidelného tvaru „U“.Objekt je pamiatkovo chránený a je zapísaný v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok a svojím situovaním a hodnotou je súčasťou urbanisticko- historickej štruktúry mesta. Počiatky stavebného a architektonického vývoja siahajú do 16. storočia. Najrozsiahlejšie úpravy a dostavby boli vykonané v druhej polovici 18. storočia, kedy budova nadobudla prakticky tvar v akom sa nachádza dodnes. Vzhľadom na zlý stav budovy bolo nutné obnoviť celý objekt, vrátane rozvodov vody, kanalizácie, tepla, elektrickej energie a plynu. Práce na rekonštrukcii budovy začali v októbri 1994 a boli ukončené v júni 1997. Po rekonštrukcii vzniklo úrovňou poskytovaných služieb moderné kvalitné ubytovacie zariadenie, ktoré ponúka ubytovanie v piatich apartmánoch a troch dvojposteľových izbách s kompletným príslušenstvom. Dva apartmány (č. 21 a 22) sú rodinného typu – pozostávajú z troch izieb, z ktorých jedna je situovaná ako spálňa rodičov, jedna izba má charakter detskej izby a jedna je zariadená ako denná miestnosť. Ostatné apartmány (č. 23, 32, 41) a izby (č. 31, 42, 43) sú dvojlôžkové. Všetky apartmány a izby sú vybavené chladničkou a televízorom. Súčasťou zariadenia je spoločenská miestnosť, ktorá je rozdelená na dve časti. V jednej časti sa nachádza útulný bar pre 24 hostí, v druhej časti je jedáleň, ktorá umožňuje podávanie raňajok pre ubytovaných hostí. Penzión Ister ponúka bezbariérový prístup, denný bar, trezor, detské ihrisko, letnú terasu, ohnisko, gril a nestrážené parkovisko a tiež povoľuje vstup a ubytovanie so psom. V budove sa nachádza rokovacia miestnosť. Okrem využívania zariadenia na rekreačné účely je toto vhodné aj na usporiadanie rôznych rokovaní, školení a konferencií.
Penzión Tomino
GPS: 48.459277, 18.897174 [48° 27' 33.4'', 18° 53' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Akademická č.9; tel: 045/6921307; 0904501848; mail: penziontomino@penziontomino.sk
Penzión Tomino sa nachádza v centre Banskej Štiavnice - meste ležiacom v Banskobystrickom kraji. V súčasnosti je mesto Banská Štiavnica zaradená do Svetového dedičstva UNESCO. V historickom jadre mesta sa návštevníci môžu poprechádzať starobylými uličkami, obdivovať jedinečnú architektúru, navštíviť múzeá, galériu, alebo sa len tak túlať po nespočetných uličkách. V okolí mesta sa nachádza množstvo tajchov, ktoré sú dobrým osviežením pre turistov cez letnú sezónu. Okolo mesta je prekrásna príroda, turistické trasy pre milovníkov prírody, vidieť tu nádherné panorámy z okolitých kopcov. Banská Štiavnica spolu so svojím okolím je jedinečným miestom na skvelý oddych, turistiku či kultúrne vyžitie. V zimnej sezóne možné navštíviť blízke lyžiarske stredisko. Penzión ponúka 3-dvojlôžkové izby / 6 osôb/ + prístelky podľa potreby a 3-dvojlôžkové apartmány / 6 osôb / + prístelky podľa potreby. Každá izba a apartmán má vlastné WC, sprchu a TV so slovenskými programami, apartmány majú aj chladničku. WIFI pripojenie je samozrejmosťou v obidvoch typoch ubytovania.Ubytovaným hosťom je k dispozícii kuchynka s možnosťou vlastnej prípravy jedál. V penzióne sa nachádza záhrada s možnosťou posedenia a grilovania. Penzión za príplatok toleruje mačky aj psov.
Ubytovanie Klinger
GPS: 48.452954, 18.884564 [48° 27' 10.63'', 18° 53' 4.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Klinger 3; mob: 0915779620; 0911570994; Mail: ubytovanie@klingerbs.sk
Ubytovanie Klinger sa nachádza v Banskej Štiavnici v prekrásnej prírode 300 m nad tajchomKlinger a 10 min pešo od centra mesta. Má výbornú polohu, ponúka príjemné prostredie a atmosféru. Je to ideálne miesto na oddych a načerpanie energie. Zariadenie sa nachádza v trojpodlažnej budove s kapacitou cca 20 osôb. Každé poschodie má vlastný vchod. K dispozícii je: 6 izieb (buď so samostatnou alebo spoločnoukúpeľňou), zariadená kuchyňa (na každom poschodí), jedáleň a miesto na úschovu bicyklov a lyží. V objekte sa nachádza aj sauna, ktorú je potrebné si objednať vopred. Parkovanie je na súkromnom parkovisku pre 10 áut. V areáli je možné klásť oheň a využiť kotlík alebo vstavaný gril na terase. V záhrade sa nachádzajú 3 zóny vhodné pre príjemné posedenie v prírode. V ubytovacom zariadení je možné bývať aj so svojim štvornohým miláčikom. V ponuke je aj ochutnávka miestneho zdravého kozieho mlieka a syru. Okolie ponúka veľmi dobré podmienky na turistiku a športové aktivity. Hneď za ubytovaním sa nachádza náučná trasa Geoparku, ktorý sa vinie okolím a odhaľuje jeho geologickú históriu. V zime je k dispozícii upravená trať pre bežkárov. V lete je možné kúpanie v tajchuKlinger (5min.) a priaznivci horského bicyklovania môžu naplno využiť cyklistické trasy, ktoré vedú po hrebeni pohoria nad mestom s výhľadmi na okolitú krajinu. Do centra mesta (10 min. pešo) vedie viac cestičiek s výhľadmi na Nový zámok, historické mesto, alebo Nízke Tatry. Lyžiarskeho stredisko Ski Centrum Salamandra Rezort sa nachádza 2km od ubytovania.
Čarovné ubytovanie v magickom prostredí Štiavnickych hôr v novozrekonštruovanom ubytovacom zariadení, ubytovanie 10m od centra, 5m od jazera,2m od náučného geochodníka,10m od lyžiarskeho vleku.
Chalupa Štefultov
GPS: 48.435366, 18.881620 [48° 26' 7.32'', 18° 52' 53.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Obrancov mieru 114; mob: 0903232343; 0903603336; e-mail: kindoubytko@gmail.com
Chalupa Štefultov sa nachádza v očarujúcom prostredí Štiavnických vrchov. Tichá a pokojná lokalita na okraji neveľkej obce Štefultov zaručuje príjemný oddych a načerpanie novej energie. Veľmi výhodná poloha chalupy umožňuje ako športové, turistické tak aj kultúrne vyžitie počas celého roka. V blízkom okolí sa nachádzajú turistické a cyklistické trasy geoparku. V zimnom období okolie ponúka možnosť bežkovania ako aj blízke vzdialenosti k lyžiarskym vlekom pre začiatočníkov aj náročných napr. v lyžiarskom centre SALAMANDRA Resort. Veľmi pekná turistická trasa v blízkosti vedie aj na známy vrch Sitno, ktorý ponúka nádherný výhľad na celé Slovensko. Na skok je aj do Banskej Štiavnice, ktorá ponúka množstvo kultúrnych a historických pamiatok a múzeí. Zariadenie sa skladá z: jednej 3-lôžkovej izby, jednej 5-lôžkovej izby s TV-SAT, kúpeľne so sprchovacím kútom a WC, kuchyne (plynový sporák, elektrická rúra, chladnička, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, kuchynský riad, práčka) a komory. Veľkou výhodou je, že sa prenajíma celá chalupa ku ktorej patrí aj veľká záhrada, takže súkromie je zaručené. Vonku je altánok pre 13 osôb s miestom pre grilovanie a zábavu. Veľká záhrada ponúka dostatočný priestor pre parkovanie a šantenie detí. Asi 5 min pešo sa nachádza futbalové ihrisko a rôzne hojdačky a preliezačky pre deti. Banskoštiavnické tajchy Vám v letných mesiacoch ponúkajú množstvo príležitostí kúpania a opaľovania. Najbližší tajch sa nachádza cca 1 km od objektu, obchod 800 m, reštaurácia 4 km, autobusová zastávka 200 m a vlaková stanica 4 km.
Penzión Almi
GPS: 48.461515, 18.898697 [48° 27' 41.45'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 7;
Web: http://slovensko.ubytovani-penziony.net/penzion-slovensko/%20penzion-almi
Penzión Almi o rozlohe 5000 m2 sa nachádza v historickej časti Banskej Štiavnice na okraji mestskej pamiatkovej rezervácie. Rozprestiera sa na južne orientovanom svahu s romantickým výhľadom na staré mesto a Štiavnické vrchy. V blízkosti areálu je Botanická záhrada(100m), vchod do stredovekej bane(150m), priezračné jazero Veľká Vodárenská (1km).Areál pozostáva z dvoch samostatných objektov. Prvý objekt je historický banský obytný dom opakovane prestavovaný, zrekonštruovaný v štýle 30tych, 40-tych rokov minulého storočia. Tento dvojpodlažný dom má štyri samostatné vchody. Na prízemí sa nachádzajú 4izby s kapacitou 10 lôžok +2 prístelky, 3 kuchynky a 3 kúpeľne. Na poschodí je spoločenská miestnosť s krbom, kuchyňa, 2izby s kapacitou 4 lôžka + 3 prístelky, kúpeľňa. Druhý objekt je historický panský dom v neoklasicistickom štýle originálne zrekonštruovaný. Na prízemí domu sa nachádza spoločenská miestnosť s krbom , miestnosť s barom z čerešňového dreva a ďalšia miestnosť . Kuchyňa spĺňajúca hygienické normy pre spoločné stravovanie. Toalety pre zákazníkov (ženy/muži) a toalety pre personál. Ústredné kúrenie je riešené drevoplynovým kotlom. Podkrovie má ubytovaciu kapacitu 13 lôžok s príslušenstvom v 5 izbách a hospodárska prístavba s podkrovím 6 lôžok. Na mieste je k dispozícii parkovisko pre 10 áut. V blízkosti sa nachádza: lyžiarske stredisko Salamander (8 km), Aquapark Vyhne (12 km) a kúpeľné stredisko Sklené Teplice (15 km). Autobusová zastávka sa nachádza 300 m od objektu.
Ubytovanie Gavalier
GPS: 48.460318, 18.892297 [48° 27' 37.14'', 18° 53' 32.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
V historickej budove Joergesovho domu, v ktorom sa nachádza aj Kaviareň Gavalier, nájdete ubytovanie v dizajnových izbách s citom prepájajúci historický ráz budovy a súčasného mobiliáru.
Hostia, ktorí sa u nás ubytujú, majú možnosť medzi dvoma typmi izieb. Tí hostia, ktorí sa rozhodnú pre ubytovanie typu Suite, vstúpia do obývacej miestnosti, v ktorej sa nachádza coffee-corner, sofa s TV a stará kachľová peca krásny výhľad z arkiéra na Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom. Ďalej sa tu nachádza spáleň s malým pracovným stolíkom. Do kúpeľne budete vstupovať cez renesančný portál, na ktorom je vyrytý historický text "Wnerwert was Got peschert". Výhodou tejto izby nie je len rozloha, ale aj priamy výhľad na Námestie sv. Trojice z akriera. Do ubytovania typu Štandard vstúpite priamo do menšej predsienky. Po ľavej strane je izba, v ktorej sa nachádza lôžko s kreslom a coffee-cornerom. Po pravej strane od vchodu do izby je menšia kúpeľňa s výhľadom do vnútorného nádvoria historickej budovy. Veríme, že ako hostia u nás zažijete príjemné spomienky, oddýchnete si a načerpáte veľa pozitívnej energie.
Starý hostinec
GPS: 48.417478, 18.939449 [48° 25' 2.92'', 18° 56' 22.02'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Penzión Starý hostinec sa nachádza na mieste, na ktorom od nepamäti stál hostinec. Skladá sa z slovenskej reštaurácie, kde sa môžete pohostiť, oddýchnuť si, a z ubytovacej časti, v ktorej je možnosť prenocúvania, tak ako pred niekoľkými rokmi, keď furmani, ktorí tu nocovali do rána a potom šli s tovarom na rínok, do trhu do Štiavnice, alebo len tak prenocúvali náhodní pocestní, či vojaci, oficieri...Hľadáte hotel, chatu alebo penzión, kde budete mať trošku súkromia a pohodlia na oddych? Penzión Starý hostinec, ktorý sa nachádza iba 6 km od historického mesta Banská Štiavnica vám ponúka ubytovanie v tichom dedinskom prostredí obce Svätý Anton. Naše zariadenie je vhodné pre jednotlivcov aj skupiny ako sú rodiny s deťmi (rodinné oslavy), firemné kolektívy (firemné akcie, školenia a semináre). Príjemné chvíle môžete u nás stráviť v lete aj v zime. Náš penzión pre vás pripravil širokú škálu zaujímavostí a akcií. Ubytovanie ponúkame v tradične zariadených izbičkách, z ktorých je každá upravená podľa vybraného regiónu Slovenska alebo jednotlivých obcí z okolia Banskej Štiavnice. Volajú sa Detva, Myjava, Liptov, Spiš, Hont, Prenčov, Hrušov, Krnišov. Našim návštevníkom sa páčia pestré animačné programy (folklór, remeslá, ľudové zvyky ako zabíjačka, stavanie májov), ktoré dokážeme pripraviť aj na mieru. Svoje telo aj ducha môžu zrelaxovať v relax centre - Dobrô telo, ktoré je súčasťou zariadenia. Penzión má kapacitu 28 pevných lôžok a 10 prístelkov, ktoré sú umiestnené v 12-tich podkrovných dvojlôžkových izbách a trojlôžkových izbách s prístelkami. Izby majú vlastné sociálne zariadenie, televízor, chladničku a rádio s CD prehrávačom. Súčasťou penziónu je aj jedna dvojlôžková izba s bezbariérovým prístupom. Pre našich návštevníkov je tu aj možnosť ubytovania sa s domácimi miláčikmi. Počas pekného počasia si môžu návštevníci posedieť v záhradke pri grile. V penzióne prevláda vôňa dreva, ktorá vás na okamih vytrhne z kolobehu mestského života.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412706, 18.939511 [48° 24' 45.74'', 18° 56' 22.24'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Penzión Antolský mlyn sa nachádza v obci Svätý Anton v malebnom prostredí Štiavnických vrchov, neďaleko Banskej Štiavnice, mesta so slávnou banskou históriou. Penzión stojí na mieste pôvodného mlyna, ktorý slúžil širokému okoliu. Penzión Antolský mlyn je miesto, kde na Vás čaká príjemné ubytovanie pre 25 hostí, chutné jedlo a samozrejme milý a ochotný personál. Prostredie penziónu poskytuje vhodné podmienky na rodinnú rekreáciu a rodinné, menšie spoločenské a firemné podujatia. Blízke okolie ponúka široké možnosti oddychu, poznania, aktívneho pobytu pre turistov, priateľov prírody, záujemcom o históriu či športovcov. Ubytovaciu kapacitu penziónu tvorí 7 izieb a apartmán. Každá izba je vybavená predsieňou, príslušenstvom so sprchovacím kútom, WC. Izby je možné doplniť prísteľkou. V ponuke sú dve bezbariérové dvojlôžkové izby, štyri dvojlôžkové izby a jedna dvojlôžková izba plus. V našom penzióne radi privítame každé zvieratko. Preto Vám nič nebráni vziať so sebou tiež svojho najlepšieho priateľa, ktorý si dosýta užije prírodu a čerstvý vzduch.
Ranč Nádej
GPS: 48.419030, 18.935326 [48° 25' 8.51'', 18° 56' 7.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Ubytovanie je stavané pre klientelu, ktorá nehľadá luxus a pohodlie, ale vyhľadáva prírodné krásy, historické pamiatky, pekné scenérie a hlavne kľud a oddych. Pohodu zaručujeme mladým rodinám, ktoré radi trávia voľný čas v prírode a orientujú sa s detičkami z veľkomiest na vidiek za poznaním domácich tradícií, zvierat. Rovnako tu nájdu záľubu aj návštevníci v dôchodkovom veku pre nevyčerpateľný pokoj a nenáročné prechádzky do širokého okolia. V letnej sezóne predstavuje toto miesto nezabudnuteľné spomienky z detských táborov.
Café Madeira
GPS: 48.406578, 18.940292 [48° 24' 23.68'', 18° 56' 25.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Ubytovanie Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Dom Rovne
GPS: 48.399513, 18.926525 [48° 23' 58.25'', 18° 55' 35.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Dom Rovne sa nachádza pod vrchom Sitno pri obci Svätý Anton .Je v tichom prostredí obklopený lesom asi 2 Km od obci. Pre ľudí z rušného mesta a života okolo nich je to ideálne miesto na oddych.Celková kapacita je 9+1 miest. (2 izby, kúpeľňa, kuchyňa). Celý dom je príjemne zariadený. V každej izbe je TV, rádio. Kuchyňa je kompletne zariadená s chladničkou, sporákom, mikrovlnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou. Vonku sa dá posedieť pri ohníku a grilovať .Parkovanie je pri objekte. K nám si môžete priniesť aj domácich miláčikov.
Soví dom
GPS: 48.421799, 18.943744 [48° 25' 18.48'', 18° 56' 37.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svatý Anton 292, 96972
Ubytovacie zariadenie Soví Dom sa nachádza v parku hradu Svätý Anton a ponúka izby s terasou zariadené zrenovovaným historickým nábytkom a knižnicu. Personál recepcie je vám k dispozícii 24 hodín denne.Všetky izby majú vlastnú kúpeľňu a sú vybavené TV s plochou obrazovkou, kávovarom, rýchlovarnou kanvicou a hriankovačom. V jednej z ubytovacích jednotiek je tiež klavír.Počas pobytu v zariadení Soví Dom si môžete oddýchnuť na terase alebo v záhrade s grilom. Taktiež si môžete zadarmo zahrať rôzne hry, ako napríklad pétanque.Stravu si môžete objednať dopredu, pričom jedlá sa podávajú priamo na izbách. Obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov a reštaurácia 800 metrov.K dispozícii máte tiež požičovňu bicyklov. Priamo na mieste môžete využívať bezplatné parkovisko. Banská Štiavnica je vzdialená 5 km a lyžiarske stredisko Salamandra necelých 7 km. Za príplatok máte k dispozícii aj službu kyvadlovej dopravy.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Hotel Topky
GPS: 48.408587, 18.853169 [48° 24' 30.91'', 18° 51' 11.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Hotel Topky leží v pokojnej, na lesy bohatej chránenej krajinnej oblasti v Štiavnických vrchoch, priamo pri jazere Počúvadlo. Hotel s rodinnou atmosférou ponúka ubytovanie v 5 jednoposteľových a 26 dvojposteľových izbách, zariadených nábytkom z prírodného dreva. Každá izba má sprchovací kút a WC. Stravovanie ponúkame v zimnej záhrade s kapacitou 55 osôb a v krbovej miestnosti pre 26 osôb. Posedieť pri kávičke alebo vínku si môžete v kaviarni pre 28 osôb.
V lete je k dispozícii aj letná terasa. Firmám, ktoré chcú u nás urobiť seminár ponúkame spoločenskú miestnosť pod strechou hotela s prekrásnym výhľadom na celé jazero. Pre voľný čas ponúkame minigolf, horské bycikle, jazdu kočom, pre deti jazdenie na poníkoch. V oddychovom centre ponúkamu saunu, whirlpool, solárium a fitness zariadenia.
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Chata Simonka
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Simona Mlynáriková, +421 902 839 693; +421 903 496 401
Chata Simonka je situovaná v prekrásnej prírode Štiavnických vrchov, v príjemnej pokojnej časti na okraji malebnej obce Banský Studenec. Výborná poloha chaty v tichom prostredí pri lese je zárukou dovolenky plnej oddychu, maximálneho pokoja a súkromia. Spríjemniť Váš pobyt si môžete hubárčením, príjemnými prechádzkami k neďalekým jazerám či bohatými možnosťami turistiky.
Chata SOFIA
GPS: 48.4539, 18.97981 [48° 27' 14.04'', 18° 58' 47.32'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Andrášek: +421 911 309 268;
Web: www.oikonip.szm.sk
Chata Sofia sa nachádza v rekreačnej oblasti Jazero v katastri obce Banský Studenec v blízkosti Kolpašského jazera.
Chata Kysihýbel
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Vladár: +421 903 320 357; +421 904 552 954
Chata Kysihýbel sa nachádza v peknom prostredí na samote v blízkosti obce Banský Studenec neďaleko mesta Banská Štiavnica.
Vila Vážka
GPS: 48.435385, 18.859624 [48° 26' 7.39'', 18° 51' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mária Ševečeková; tel: +421 908086531; email: vazka@vilavazka.sk
Vo Vile Vážka nájdete vždy čisté a útulné izby, vybavené štandardným zariadením, vrátane TV a wifi pripojenia. Každá izba má vlastné WC a sprchu. K dispozíci je spoločná kuchyňa s plným vybavením. V prízemnej časti objektu sa nachádza tichá nefajčiarska kaviareň s letnou aj zimnou terasou.
Kapacita zariadenia je 14 osôb:
2 x dvojlôžková izba 2 x trojlôžková izba 1 x štvorlôžková izbaPrístup k objektu je priamo z hlavnej cesty, hostia majú k dispozícii súkromné parkovisko. Penzión je obkolesený veľkým pozemkom, k dispozícii je ohnisko s posedením.
Ubytovanie so zvieratami nie je možné.
Nájdete u nás Útulné, vždy čisté a štandardne vybavené priestory Príjemnú kaviareň Wifi internetové pripojenie Posedenie pri ohnisku Krásnu okolitú príroduPenzión Alžbeta
GPS: 48.438848, 18.864377 [48° 26' 19.85'', 18° 51' 51.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 40, 969 81; tel: +421 907429740, +421 905853479
Penzión Alžbeta sa nachádza v Štiavnickom pohorí, ktoré je vstupnou bránou do Banskej Štiavnice. Je umiestnený v Štiavnických Baniach, v ktorých sú 4 jazerá, vhodné turistické trate, možnosti rybolovu a hubárčenia. Penzión je vybavený: 2x apartmán, 4x podkrovné izby, letná terasa, záhradný krb, detské ihrisko a možnosť zahrať si tenis. Celodenné stravovanie. V zimnom obdobi možnosť lyžovania na novootvorenom lyžiarskom stredisku Salamandra. 1400 m dlhá zjazdovka a moderná 4-sedačka.
Kapacita 18 osob.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405213, 18.857091 [48° 24' 18.77'', 18° 51' 25.53'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405136, 18.857351 [48° 24' 18.49'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404758, 18.857437 [48° 24' 17.13'', 18° 51' 26.77'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.40476, 18.857211 [48° 24' 17.14'', 18° 51' 25.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404744, 18.857042 [48° 24' 17.08'', 18° 51' 25.35'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Chata Katka
GPS: 48.403557, 18.856214 [48° 24' 12.81'', 18° 51' 22.37'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Malá chatka 150 metrov od Počúvadlianskeho jazera - zrekonštruovaná s kapacitou 6 až 8 osôb, sa nachádza v známom rekreačnom stredisku Počúvadlo, 150 metrov od jazera. Prenajať si ju môžu ako rodiny s deťmi, tak aj menšie skupiny priateľov, ktorým poskytne dostatočné súkromie.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Penzión Hron
GPS: 48.4015470, 18.8534200 [48° 24' 5.57'', 18° 51' 12.31'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mobil: 0910 910545, 0903 394010, e-mail: chatahron@chatahron.sk
Rekreačné zariadenie tvorí päť jednoposchodových budov vytvárajúcich ucelený areál, súčasťou ktorého je športové ihrisko i ihrisko s preliezkami pre najmenších návštevníkov, priestor pre posedenie pri táboráku. Samozrejmosťou je dostatok parkovacích miest. Zabaviť sa môžete v štyroch priestranných spoločenských miestnostiach, z ktorých dve slúžia aj ako jedálne. V jednej z nich je kozub, spríjemňujúci posedenie najmä počas chladnejších večerov. V saune sa zas zbavíte telesnej únavy i stresu. K dispozícii je i bufet. Oddýchnuť si môžete i pri stolnom tenise, či stolnom futbale. Naše zariadenie je vhodné na individuálnu či rodinnú rekreáciu, detské tábory, školy v prírode, školské výlety, sústredenia, školenia...
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Penzión Anna
GPS: 48.403301, 18.856509 [48° 24' 11.88'', 18° 51' 23.43'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: penzionanna@centrum.sk, 0915 830 678
Penzión Anna je situovaný v nádhernej prírode Štiavnických vrchov, vo vzdialenosti len 80 metrov od najväčšieho jazera v okolí Banskej Štiavnice - Počúvadlianskeho jazera.
Chata Veverka
GPS: 48.40393, 18.85612 [48° 24' 14.15'', 18° 51' 22.03'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 915 830 678,
Chatu Veverka nájdete v krásnom lesnom prostredí Štiavnických vrchov, v blízkosti približne 250 metrov od veľmi vyhľadávaného Počúvadlianskeho jazera.
Chata DOROTKA
GPS: 48.403517, 18.856482 [48° 24' 12.66'', 18° 51' 23.34'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 904 138778
Chatka Dorotka sa nachádza 70 m od jazera Počúvadlo.
Chata Počúvadlo
GPS: 48.402579, 18.854543 [48° 24' 9.28'', 18° 51' 16.35'']
Obec: Močiar
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421910573037, winer@winer.sk; kukalukas@gmail.com; stanislav.kuka@gmail.com
Počúvadlo, chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Modrá ruža
GPS: 48.41895, 18.89953 [48° 25' 8.22'', 18° 53' 58.31'']
Obec: Ilija
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislav Kazík: tel. č.: +421 905 617 066, e-mail: lakazik@gmail.com
Chata Blue Rose sa nachádza v peknej obci Ilija len 1 km od známeho mesta Banská Štiavnica. Chata má celkovú kapacitu 11 osôb a priľahlá drevenica 4 až 5 osôb. Súčasťou chaty je aj plne zariadená kuchyňa, dve WC, kúpelňa, vínna pivnička a vonkajší krb s posedením.
Hotel Hviezda
GPS: 48.168547, 18.885266 [48° 10' 6.77'', 18° 53' 6.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: +421 45 558 32 31-2; Mobil: +421 907 844 301; e-mail: recepcia@hviezda-dudince.sk
Charakter zariadenia: biznis, kongresový, kúpeľný, prázdninový, pre rodiny s deťmi, školenia, menšie akcie, teambuilding, wellness
Hotel Panorama
GPS: 48.1670130 , 18.8975780 [48° 10' 1.25'', 18° 53' 51.28'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Novootvorený Hotel Panoráma je situovaný v tichej časti, približne 1 km od centra známeho kúpeľného mesta Dudince. Svojou príjemnou klímou a najväčším počtom slnečných dní v roku, láka dovolenkárov celé desaťročia. Pobyt si hostia môžu spríjemniť fakultatívnymi výletmi do okolia alebo návštevou termálneho kúpaliska Santovka.
Hotel Panoráma disponuje 26 izbami s kapacitou 56 lôžok. Každá izba je vybavená vlastným WC a sprchovacím kútom, televízorom so satelitným rozvodom.Salónik poskytuje možnosť usporiadať školenia ako aj kongresy.Hotel má vlastné parkovisko pre osobné autá a autobusy.
Hotel Minerál
GPS: 48.168918, 18.883749 [48° 10' 8.1'', 18° 53' 1.5'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 45 550 60 01, Email: rezervacie@hotelmineral.sk
V okrese Krupina priamo v centre mesta Dudince sa nachádza zrekonštruovaný Hotel Minerál Dudince. V tesnej blízkosti hotela sa nachádzajú Kúpele Dudince. Svojím vybavením a službami hotel nadštandardne uspokojuje svojich zákazníkov. Hotel je atraktívnym miestom pre zorganizovanie konferencií, seminárov, či školení v priestoroch kongresovej a rokovacej miestností a v prípade spoločenských podujatí je k dispozícii veľká spoločenská sála. Pre oddych a regeneráciu odporúčame navštíviť Wellness centrum priamo v hoteli. Hotel pre svojich klientov ubytovaných v residence apartmánoch ponúka súkromné wellness, ktoré sa nachádza na 6. podlaží hotela.
Kúpeľný hotel RUBÍN
GPS: 48.166766, 18.878464 [48° 10' 0.36'', 18° 52' 42.47'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-rubin
Hotel Rubín patriaci do areálu Kúpeľov Dudince sa vyznačuje komfortom, ktorý uspokojí aj náročnejších hostí. V interiéroch Vás privítajú príjemné pastelové farby.Do vybavenia izieb patrí kúpeľňa so sprchou a WC, televízor, rádiobudík, chladnička s minibarom, telefón s priamym volaním, pripojenie na internet a balkón. Niektoré apartmány majú v kúpeľni vaňu namiesto sprchy a niektoré nedisponujú balkónom. Súčasťou hotela je reštaurácia, jedáleň, espresso a lobby bar. Môžete si zahrať tenis na vonkajšom tenisovom kurte, loptové hry na plážovom ihrisku, ako aj bowling, squash či biliard a zacvičiť si môžete vo fitness centre. Dokonalý relax si užijete vo Vitálnom svete Wellnea, v ktorom sa nachádza vírivý bazén, sauny a vybrať si môžete zo širokej ponuky masáží. Hotel disponuje aj vonkajším bazénom.
Liečebný ústav DIAMANT ***
GPS: 48.1676920, 18.883097 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46, E-mail: diamant@diamant.sk
Kúpele Diamant Dudince *** poskytujú ubytovanie v jedno, dvojlôžkových izbách, apartmánoch s príslušenstvom (WC, sprcha alebo vaňa, chladnička, satelitná a káblová TV, rádio, pripojenie na internet, telefón s priamym volaním, určité izby s klimatizáciou), balkónom a s výhľadom do parku. Imobilným klientom ponúka bezbariérové izby (bez balkóna) s príslušenstvom a s výhľadom do parku.
Hotel FLÓRA Dudince **
GPS: 48.1618580, 18.8738870 [48° 9' 42.69'', 18° 52' 25.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: e-mail: hotelfloradudince@stonline.sk, Tel.: 00421-45-5583132, 00421-45-5583742, 00421-45-5583743, 00421-45-5583744
V okrajovej časti kúpeľného mesta Dudince je situovaný Hotel Flóra a v jeho blízkosti sa nachádza Aquapark s bazénmi s minerálnou vodou. Dudince patria medzi najznámejšie kúpele vďaka svojej liečivej vode. Kapacita hotela je 139 lôžok. Hostia sa môžu ubytovať v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách a apartmánoch. Všetky izby majú balkón a vlastné sociálne zariadenie. Hotel ponúka aj možnosť doobjednania prístelky. Pre hostí je k dispozícii hotelový bazén s letnou terasou a pohodlnými lehátkami. V hotelovom komplexe je k dispozícii sauna, masáže, vírivka, antukový tenisový kurt a požičovňa bicyklov.
Hotel PRAMEŇ Dudince **
GPS: 48.1705280 , 18.8797420 [48° 10' 13.9'', 18° 52' 47.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kontekt : Tel: 045 52 44 100, 0915 532 513, e-mail: info.pramen@gmail.com
Web: www.dudincepramen.sk
Charakter zariadenia: kúpeľný, wellness . Vďaka príjemnej rodinnej atmosfére, peknému a čistému prostrediu, výbornej domácej kuchyni a kvalitným službám Sivek Hotels***Hotel Prameň Dudince vyhovie aj najnáročnejším zákazníkom. Hotel Prameň Dudince je hotel rodinného typu s dlhoročnou tradíciou v centre kúpeľného mesta. Realizuje rôzne druhy pobytov - víkendové, relaxačné,rekondičné seniorské a predovšetkým liečebno - rehabilitačné. Tiež umožňuje rôzne firemné akcie a rodinné oslavy. Pod jednou strechou ponúka okrem kvalitných medicínskych služieb moderný krytý bazén, sauny a vírivku v novom Relax centre.
Penzión Villa EVA *
GPS: 48.1719520, 18.8864030 [48° 10' 19.03'', 18° 53' 11.05'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 00421 45 5583 005, 00421 (0)907 834 179, e-mail: penzionevadudince@gmail.com
Villa Eva poskytuje ubytovanie v Dudinciach v pokojnej štvrti na okraji mesta. Penzión disponuje dvojlôžkovými a trojlôžkovými izbami, pričom každá izba má vlastné sociálne zariadenie a možnosť pridania prístelky. Na dvoch izbách sa nachádza balkón. V záhrade penziónu je pre hostí k dispozícii altánok s grilom a detské ihrisko a malý vonkajší bazén. V priestoroch objektu dostupné WiFi pripojenie na internet. Parkovanie hostí je zabezpečené v areáli penziónu.
Penzión BYSTRICA
GPS: 48.1699140, 18.885190 [48° 10' 11.69'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ttel.: +421 45 55 83 647, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Poskytujeme ubytovanie v štyroch dvojposteľových izbách s možnosťou prístelky s kompletným vybavením. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Penzión KLOST
GPS: 48.1700270, 18.8776360 [48° 10' 12.1'', 18° 52' 39.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: klochan@nextra.sk, telefón: +421 45 5583055, +421 903 250113
Penzión KLOST môžete nájsť na juhu stredného Slovenska v kúpeľnom mestečku Dudince. Komplex pozostáva z hlavnej budovy penziónu, v ktorej okrem izieb sa nachádza aj reštaurácia, a turistickej ubytovni. Hlavná budova ponúka útulné ubytovanie v dvoj a trojlôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením, sprchou, televízorom a rádiom. V turistickej časti, ktorá je vhodná pre skupiny, ale aj rodiny s deťmi sa nachádzajú takisto dvoj a trojlôžkové izby vybavené televízorom. Kúpeľne a sociálne zariadenia sú však na chodbe zvlášť na každom poschodí. K dispozícii je tu spoločná kuchynka na prípravu vlastnej stravy.
Park Hotel HOKOVCE
GPS: 48.15208, 18.87029 [48° 9' 7.49'', 18° 52' 13.04'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: 00421 - 36 - 7491433, 00421 - 36 - 7491433
Náš nový hotelový komplex je situovaný v bezprostrednom susedstve známeho kúpeľného mesta Dudince a je umiestnený pri peknom lesoparku. Obec Hokovce, v ktorej sa Hotel Park nachádza, leží na spojnici medzi Budapešťou a Varšavou cca.2 km južne od Dudiniec. Veľmi príjemná klíma tohoto regiónu láka dovolenkárov už dlhé desaťročia. V liečivých vodách dudinských prameňov sa kúpali už rímske légie pred našim letopočtom. Kúpalisko s termálnou liečivou vodou je otvorené pre verejnosť od mája do septembra. Teplota termálnej vody je 28 stupňov °C.
Hotel JANTÁR
GPS: 48.16163 , 18.87729 [48° 9' 41.87'', 18° 52' 38.24'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 061, 55 83 061, e-mail: jantar@hoteljantar.sk
Útulné a pohodlné ubytovanie podľa Vašich predstáv... Hotelový komplex Jantár sa nachádza 2 km od kúpeľného mestečka Dudince, na konci pešej zóny. Na pokojnom mieste, kde začínajú malé vinice. Je zložený z dvoch častí, z ktorých jedna je ubytovacia a druhá relaxačná. Hotel ponúka svojim hosťom ubytovanie v 76 izbách (152 lôžok) . Izby sú útulné, čisté a novo-zariadené. Väčšina izieb má nádherný výhľad do okolia. V hoteli je i prístup k vysokorýchlostnému internetu.
Hotel Európa BUČINÁR
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 367, 0907 039 003
Hotel Europa-Bučinár je hotelové zariadenie zaradené do kategórie a triedy GARNI Hotel*. Slovenským olympijským výborom mu bol udelený štatút Národného olympijského rehabilitačného a regeneračného centra kvôli zámerom vybudovať z neho stredisko na prípravu, rehabilitáciu, regeneráciu a rekreáciu vrcholových športovcov. Nachádza sa v tichom prostredí na okraji kúpeľného mesta Dudince. Od kúpeľného parku je vzdialený 2 km. Hotel poskytuje svoje služby a priestory i firmám na firemné stretnutia, školenia, prezentačné akcie či sústredenia športovcov, tanečných klubov, spoločenské udalosti a pod.
Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 51 911, 917 478 130, e-mail: penzion@umlynarky.sk
Jedinečné prostredie pre prázdninujúce rodinky, romantické páriky, wellness fanušíkov či biznis klientelu unikajúcu každodennému stresu v Dudinciach. Hostia sú unesení mimoriadnym pocitom tepla a komfortu v exkluzívne zariadených apartmánoch a izbách. Na Vaše starosti Vám pomôže zabudnúť jedno z top slovenských Wellness & Spa centier a jeho špecialisti pomocou masáží, kozmetických a regeneračných wellness procedúr. Penzión je tiež ideálnym miestom pre firemné stretnutia, semináre, školenia, firemné večierky alebo svadby vo vynikajúcej lokalite Dudiniec.
Penzión Fortuna
GPS: 48.1644, 18.895315 [48° 9' 51.84'', 18° 53' 43.13'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 903 890 089, +421 907 433 892, e-mail: info@fortunadudince.sk
Penzión Fortuna Vám ponúka ubytovanie v tichom prostredí kúpeľného mesta_Dudince, miesta pre oddych a relax. Ubytovanie je možné v piatich apartmánových bytoch vybavených TV, SAT, WiFi, kuchynkou, kúpeľňou, balkónom s celkovou kapacitou 25 postelí. Ponúkame Vám využitie bazénu priamo v objekte penziónu, terasy a krbu v záhradnej časti penziónu. V prípade záujmu zabezpečíme donášku jedla z reštaurácie U Sv. Petra. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať.
Penzión Gabika
GPS: 48.170157, 18.876829 [48° 10' 12.57'', 18° 52' 36.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel: 00421 905 259 207, E-mail: Penziondudince@Penziondudince.Sk
Rodinný penzión je vzdialený len 350 m od termálneho kúpaliska Dudinka a kúpeľných domov Diamant, Rubín a Smaragd v kúpeľoch Dudince. Penzión je určený najmä pre návštevníkov, ktorí hľadajú a ocenia útulnosť a rodinnú atmosféru tohto zariadenia v malebnom prostredí kúpeľov Dudince.
Ubytovanie v súkromí Launerovi
GPS: 48.170425, 18.883215 [48° 10' 13.53'', 18° 52' 59.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Miroslav Launer: +421 915 988 056, +421 918 465 734, +420 773 647 521, e-mail: miroslava.launerova@gmail.com
Umiestnenie: V centru kúpeľného mestečka Dudince. Ubytovanie: Privát v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osôb v 2 izbách. Izby sú 3-lôžkové, nepriechodné. V každej izbe je vlastná kúpeľňa (sprchový kút, WC), TV a WiFi pripojenie. Na poschodí je spoločná kuchyňa (chladnička s mrazničkou, mikrovlnka, dvojplatnička, rýchlovarná kanvica,...) a veľká terasa. Posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko, domček a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore. Ubytovanie je v prevádzke mimo vykurovacie období (v mesiacoch 04-09).
Ubytovanie v súkromí - Zlesík
GPS: 48.16609100 , 18.89384100 [48° 9' 57.93'', 18° 53' 37.83'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jaroslav Zlesík: 0905100870
Charakter zariadenia: lacné ubytovanie, prázdninový prenájom.
Penzión Veperec Hokovce
GPS: 48.157247, 18.868434 [48° 9' 26.09'', 18° 52' 6.36'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing. Oskár Sekereš: +421 911685411, +421 911141253, oskar.sekeres@arbos.sk
Web: http://www.arbos.sk
Penzión sa nachádza v Obci Hokovce v bezprostrednej blízkosti kúpeľného mesta Dudince. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí mimo verejných komunikácií s možnosťou parkovania vo dvore.
Chata na Viniciach
GPS: 48.30282, 18.96169 [48° 18' 10.15'', 18° 57' 42.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: babiakmarek@gmail.com, tel.: 0907083770
Chata na Viniciach je situovaná krásnom tichom prostredí na južných svahoch Štiavnických vrchoch, v pokojnej časti vinohradnícko-chatovej oblasti obce Hontianske Nemce. Ideálna poloha chaty v nádhernom prostredí viníc v kombinácii so zabezpečeným maximálnym súkromím a komfortom ubytovania je zárukou dovolenky plnej relaxácie a oddychu. Blízke okolie ubytovania je veľmi bohaté na minerálne termálne pramene. Počas Vášho pobytu si tak môžete vychutnať dokonalý relax v blízkych kúpeľoch Dudince, Vyhne, Sklené Teplice či v areáli termálneho kúpaliska Santovka (všetko v okruhu do 30 minút autom). Spríjemniť Váš voľný čas si môžete aj nenáročnými prechádzkami k blízkej vodnej nádrži Sebechleby, turistickými túrami okolitou očarujúcou prírodou Štiavnických vrchov, hubárčením, rybolovom alebo degustáciou lahodných vín dopestovaných v našich vlastných vinohradoch.
Privát STRIEBORNÁ
GPS: 48.167955, 18.892332 [48° 10' 4.64'', 18° 53' 32.4'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 918 143 942, +421 908 449 573
Ubytovanie je vhodné pre hostí, ktorí bývajú na súkromí a chodia na procedúry do liečebných zariadení Kúpele Dudince, a.s., Kúpele Diamant Dudince a iných liečebných zariadení v Dudinciach.
Rovnako odporúčame pre rodiny s deťmi, väčšie skupiny a tiež pre pre návštevníkov…
Privát Hájovňa *****
GPS: 48.49451, 18.95105 [48° 29' 40.24'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Palkovičová: +421 949 31 33 30, +421 905 33 11 77, +421 915 11 33 77
Ubytovanie na súkromí nachádzajúce v magickom a čarokrásnom prostredí CHKO Štiavnické vrchy, na samote, len km od mesta UNESCO Banskej Štiavnice s celoročnou prevádzkou a zaručeným súkromím v tichu okolitej prírody.
Chata Viktória
GPS: 48.44104, 18.87063 [48° 26' 27.74'', 18° 52' 14.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: chata.viktoria@gmail.com, 0944/925248
Chata Viktória sa nachádza v obci Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici.
Privát Bagha
GPS: 48.439116, 18.893231 [48° 26' 20.82'', 18° 53' 35.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Katarína Šebeňová: Mobil: 0903976862, e-mail: skolazdravia@azet.sk
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Apartmán Jana
GPS: 48.43996, 18.86681 [48° 26' 23.86'', 18° 52' 0.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 917 717 313, e-mail: jankadaub@gmail.com
Ubytovanie v rodinnom dome, samostatný vchod, možnosť parkovania vo dvore. Apartmán pre max. 5 osôb pozostáva z chodbičky, úplne vybavenej kuchynky spojenej s obývačkou s rozťahovacou pohovkou a TV prijímačom. Wi-Fi pripojenie na internet. V spálni sa nachádza manželská posteľ a 1 samostatná posteľ. Kúpeľňa je spojená s WC.
Vonku si môžete posedieť v záhradnom altánku a prípadne grilovať na elektrickom grile.
Apartmán U Holiča
GPS: 48.45881, 18.8875 [48° 27' 31.72'', 18° 53' 15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 908 344 668, +421 45 692 15 24, e-mail: apartmanuholica@gmail.com
Náš apartmán U Holiča sa nachádza pod Paradajzom nad starobylým centrom mesta s nezabudnutelným výhľadom na Starý a Nový Zámok, Klopačku a Kalváriu s blízkym prístupom do centra mesta.
Penzión Relax
GPS: 48.166969, 18.891546 [48° 10' 1.09'', 18° 53' 29.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 389 888, penzionrelaxdudince@gmail.com
Penzión ponúka príjemný pobyt v krásnom a zdravom prostredí v blízkosti termálnych kúpeľov. Pokojné miesto pre oddych od každodenného stresu v tichom prostredí, bez zníženia Vášho vlastného komfortu. Umožňuje ubytovanie na predĺžený víkend, k ambulantnej liečbe v kúpeľoch, rodinné stretnutia, pobyty mladých rodín s deťmi, aktívny víkend či dovolenku so športovým vyžitím, firemné stretnutia a neformálne stretnutia s kolegami, ubytovanie s vlastnou možnosťou prípravy stravy ,stretnutia známych, relaxačný a wellness pobyt, poznávací pobyt, aj pobyt zdravého životného štýlu.
Chata u Halčianskeho jazera
GPS: 48.464325, 18.955595 [48° 27' 51.57'', 18° 57' 20.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislava Valášková: +420 604 332 049
Chata v tesnej blízkosti Halčianskeho tajchu.
Privát Banská Belá
GPS: 48.475525, 18.93319 [48° 28' 31.89'', 18° 55' 59.48'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: 00421 903 390 613
Júlia Slížová, Banská Belá 73, 966 15 Banská Belá
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Ubytovanie Marína
GPS: 48.461259, 18.890565 [48° 27' 40.53'', 18° 53' 26.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kutnohorská 1; 96901; Tel.: +421 948143255; +421 911239583; E-mail: mail@penzion-marina.sk
Ponúkame príjemné ubytovanie v novozariadených izbách priamo v centre Banskej Štiavnice. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí obklopené zeleňou.
lacné ubytovanie v centre Banskej Štiavnice, ubytovanie v centre mesta Banská Štiavnica - 5 min. peši od nám. sv. Trojice, veľké neplatené nestrážené parkovisko hneď vedľa budovy, vlastné ohnisko, k dispozícii gril, k dispozícii detská postieľka, kuchynka pre hostí, predaj hygienických potrieb a suvenírov na recepcii, za príplatok spoločenská/konferenčná miestnosť, raňajky pre skupiny od 12 osôb...Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Ubytovanie Belavita
GPS: 48.459701, 18.894944 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 41.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Robert Lacko; Mob: 0903942626; E-mail: rlacko@post.sk
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/katalog-firiem/201-belavita.html
Apartmán v rodinnom dome s váhľadom, na ktorý nezabudnete: 2 samostatné izby, spoločná kuchyňa, kúpeľňa.
Ubytovanie Betka
GPS: 48.455021, 18.901439 [48° 27' 18.08'', 18° 54' 5.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná 4; Mob: +421903053868; Email; betka20@post.sk
Ubytovanie v rodinnom dome pre 10 osôb v centre mesta. Veranda, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa, dve spálne. Záhrada a ohnisko
Chata č. 421
GPS: 48.453447, 18.979806 [48° 27' 12.41'', 18° 58' 47.3'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ondrej Linkeš; E-mail: geolink@stonline.sk; Tel: 088/4193340
Web: http://www.iubytovanie.sk/zariadenia/chata/chata-c-421/
Ubytovanie blízko centra obce Banský Studenec.
Chata Pažítky
GPS: 48.458802, 18.960060 [48° 27' 31.69'', 18° 57' 36.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 045/6922211; e-mail: kysihybel@centrum.sk
Ubytovanie a víkendové pobyty na horskej chate patriacej Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici. Kapacita zariadenia je 10-12 osôb.
Domček pod Kalváriou
GPS: 48.463242, 18.907574 [48° 27' 47.67'', 18° 54' 27.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J.Gagarina 2; mob: 0908 832490; 0907 983827; e-mail: ondrikh@hotmail.com
Rekreačný domček na úpätí vrchu Galgenberg s dominantou Banskej Štiavnice – Kalváriou. Viac info na kontaktnej webovej adrese...
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Chata Sebechleby
GPS: 48.273404, 18.952593 [48° 16' 24.25'', 18° 57' 9.33'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 202, 962 66
Kapacita ubytovania: min 1 max 23 (2x2, 2x6, 1x7)
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Chalupa Žofia
GPS: 48.454657, 18.900701 [48° 27' 16.77'', 18° 54' 2.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 360 307
Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.
Privát Gromlusová
GPS: 48.455637, 18.913278 [48° 27' 20.29'', 18° 54' 47.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: grolmusova@ubytovanievstiavnici.sk, +421 905 103 436
Vážení hostia,
Dovoľujeme si Vás pozvať do Banskej Štiavnice a stráviť príjemné chvíle v tomto nádhernom, historickom meste.
Ponúkame Vám ubytovanie na súkromí za prijateľnú cenu. So zvláštnym vchodom a s možnosťou parkovať pred domom.
Z našej ponuky si môžete vybrať z troch izieb (dvoj-, troj- a štvorlôžkovej). Všetky majú výhľad do záhrady.
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že v našom ubytovaní je fajčenie zakázané. V záhrade je (nielen) na tento účel zriadené posedenie.
Penzión Vysoká
GPS: 48.414077, 18.803839 [48° 24' 50.68'', 18° 48' 13.82'']
Obec: Vysoká
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.ubytovanienaslovensku.eu/penzion-vysoka-banska-stiavnica
Penzión Vysoká sa nachádza v Banskej Štiavnici, v Banskobystrickom kraji a v okrese Banská Štiavnica. Návštevníci môžu obdivovať krásy Vtáčnika, Tekova, Hontu a Štiavnických vrchov.
Penzión slúži ku krátkodobým pobytom s podávaním raňajok. Hostia môžu využívať krytý bazén, saunu a jacuzzi priamo v objekte. Každá izba má vlastnú kúpeľňu s umývadlom, sprchovacím kútom alebo vírivou vaňou a osobitným WC.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Villa Mária
GPS: 48.457302, 18.900409 [48° 27' 26.29'', 18° 54' 1.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 29, 969 01 Banská Štiavnica
Web: http://www.ubytovanie-slovensko.sk/ubytovanie-v-sukromi-banska-stiavnica-villa-maria.php
Ubytovanie v súkromí Villa Mária sa nachádza v dolnej časti mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica. V roku 1998 prešla kompletnou rekonštrukciou.
Hosťom sú k dispozícii 4 izby na spanie s celkovým počtom plnohodnotných lôžok 16 a 3 kúpeľne.
Na prízemí sa nachádza kompletne vybavená kuchyňa, ktorá je funkčne naviazaná na jedálensko-spoločenskú časť s krbom. Hosťom je k dispozícii aj spoločenská miestnosť vybavená domácim kinom.
Na dokonale uzavretom nádvorí sa nachádza krbové posedenie s možnosťou grilovania, hydromasážna vaňa pod holým nebom a suchá - fínska sauna.
Penzión Vila Magnólia
GPS: 48.455513, 18.901629 [48° 27' 19.85'', 18° 54' 5.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Vo Vile Magnolia sú Vám k dispozícii dva apartmány. Nachádzajú sa na prvom poschodí. Apartmány pozostávajú z chodbičky, kúpeľne, obývačky a spálne. Obidve izby apartmánov sú zariadené najmä originálnym starožitným nábytkom, s citlivým doplnením niekoľkých súčasných kusov nábytku. V obývačke každého apartmánu sa nachádza funkčná kachľová pec z 19. storočia, ktorá ponúka príjemné teplo počas zimných večerov. V spálni sa nachádza manželská posteľ, v obývačke je rozkladacia sedačka, z ktorej sa dajú vytvoriť dve prístelky. V kúpeľni je Vám v obidvoch apartmanoch k dispozícii vaňa. V chodbičke sa nachádza kuchynská skriňa so základným vybavením na prípravu nápojov. K dispozícii je rýchlovarná kanvica a chladnička. Každý apartmán je zariadený iným nábytkom a má tiež jedinečnú výmaľbu. Apartmán 2 má priestrannejšiu obývačku aj spálňu.
Izby:
Ponúkame Vám ubytovanie v 6 izbách. Jedna sa nachádza na prízemí, 5 izieb je v podkroví. Izby sú jedno a dvojlôžkové, v niektorých je možnosť pridania prístelky. Celková kapacita izieb je 10 pevných lôžok a 5 prísteliek. Súčasťou každej izby je kúpeľňa so sprchovým kútom, v jednej sa nachádza vaňa. V každej izbe sa nachádza televízor a WIFI pripojenie na internet.
Všetky priestory v penzióne sú nefajčiarske.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Chata pod Močiarom – Stará Hora
GPS: 48.282757, 18.916593 [48° 16' 57.93'', 18° 54' 59.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 358, tel: +421 908 905 293; e-mail> mariasopkova5@gmail.com
Plne vybavená kuchyňa, spoločenská miestnosť, podkrovná miestnosť na spanie vybavená 6 lôžkami, skrinkami a stolíkmi, sprchový kút, WC.
Prenájom rodinného domu v obci Dvorníky
GPS: 48.196675, 18.928293 [48° 11' 48.03'', 18° 55' 41.85'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@dvorniky.com
Obec Dvorníky je vzdialená 5 km od kúpeľného mesta Dudince na juhu stredného Slovenska. Dom sa nachádza v strede obce s výbornou dostupnosťou. Poloha ho predurčuje na chatu alebo stále bývanie pre romantikov, alebo ľudí so vzťahom k prírode a pokoju. Nachádzajú sa v ňom 2 izby, sprchovací kút, špajza, suchá toaleta. Murivo je kameň a tehla. Strecha je pokrytá škridľou.
Na dvore je letná kuchyňa s udiarňou; veľké orechy poskytujú príjemný chládok pre posedenie počas letných dní. Priľahlý uzavretý oplotený pozemok má rozlohu 660 m2. Všetky stavby sú v dobrom technickom stave, parkovanie v garáži alebo vo dvore je samozrejmosťou.
Podmienky prenájmu a cenu za prenájom nehnuteľnosti dohodneme individuálne. Podrobné informácie o obci nájdete na webovských stránkach www.dvorniky.com . Ako korešpondenčný kontakt použite adresu info@dvorniky.com . Nie sme RK.
Penzión Richňava
GPS: 48.430175, 18.842356 [48° 25' 48.63'', 18° 50' 32.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mob: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Srdečne Vás pozývame na rekreáciu do Penziónu Richňava s milým personálom, príjemnou atmosférou a bohatými možnosťami oddychu v lone prekrásnej prírody chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Penzion Richňava bol postavený v roku 1999 v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, v blízkosti Richňavských vodných nádrží v katastri obce Štiavnické Bane. Bol vybudovaný ako rekreačno športové zariadenie pre všestranné využitie, rodinného typu.
PONÚKAME:
• ubytovanie pre 12 hosti v štyroch 2-lôžkových izbách a v jednom apartmáne, vybavených sociálnym zariadením
• možnosť stravovania v reštaurácii a občerstvenia v bare
• pre hostí je k dispozícii tenisový kurt
• možnosť zorganizovať rôzne spoločenské akcie, rodinné oslavy a firmám usporadúvať podnikové školenia, odborné semináre a vzdelávacie kurzy,
• parkovanie áut priamo pred penziónom.
Privát Bagha
GPS: 48.439073, 18.892787 [48° 26' 20.66'', 18° 53' 34.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 903 976 862
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Rozloženie izieb: 3x2, 1x kuchyňa, 1x spoločenská miestnosť
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Ponuka stravovania: bez stravy
Majiteľ v objekte/24h recepcia: nie
Viaceré nezávislé skupiny: nie
Lacné ubytovanie – privát
GPS: 48.170384, 18.883162 [48° 10' 13.38'', 18° 52' 59.38'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okružná 136; tel: +421 915988056, +421 91846734, +420 773647521; miroslava.launerova@gmail.com
Ubytovanie v centre kupeľného mestečka Dudince v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osob. Izby 2 × 3-ložkové s TV a WiFi pripojením, nepriechodné. Každá izba má svoju vlastnú kúpeľňu s WC. Na poschodi je spolocná vybavená kuchyňa a veľká terasa. K dispozícii posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore.
Ceny:
3 osoby na izbe 8 EUR/os/noc, 2 osoby na izbe 8 EUR/os/noc (iba na jednu noc 10 EUR), 1 osoba na izbe 10 EUR/noc (iba na jednu noc 11 EUR). Rekreačný poplatok mestu Dudince 1 EURO/deň.Rozloženie izieb: 2x3
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Chata Husín
GPS: 48.301866, 18.965572 [48° 18' 6.72'', 18° 57' 56.06'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903713279, +421905433250
Hontianske Nemce, chata v chatovej osade vo vinohradníckej lokalite, ohnisko.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s tromi prístelkami (3x rozkladacie kreslo) a s krbom, sprchovací kút, WC, kuchynský kút (elektrický sporák, chladnička).
Kúrenie na tuhé palivo (krb), elektrické kúrenie (v izbách). Možnosť stravovania u domácich. Parkovanie pri chate. Obchod 3km. Reštaurácia 3km. Autobus 2km. Vlak (stanica Zvolen) 38km.
Žakýl
GPS: 48.498795, 18.924728 [48° 29' 55.66'', 18° 55' 29.02'']
Obec: Podhorie
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: recepcia@zakyl.sk
Web: http://www.zakyl.sk/
Ubytovňa Žakýl sa nachádza v obci Podhorie, 5 km od historického mesta Banská Štiavnica, a ponúka ubytovanie s vlastnou kúpeľňou, reštauráciou, barom, slnečnou terasou a záhradou. Vo všetkých priestoroch je k dispozícii bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a priamo na mieste sa nachádza bezplatné súkromné parkovisko.
Všetky ubytovacie jednotky v zariadení Žakýl majú TV s plochou obrazovkou a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom. Všetkým hosťom je k dispozícii spoločný salónik a spoločná, dobre vybavená kuchyňa.
Jedlo si môžete vychutnať priamo v reštaurácii zariadenia. Za príplatok je k dispozícii donáška potravín a na požiadanie sa poskytujú obedové balíčky, ako aj špeciálne diétne menu.
Zariadenie poskytuje aj ďalšie príplatkové služby, vrátane sauny, vírivky, jazdy na koni a kyvadlovej dopravy. Priamo na mieste alebo v okolí zariadenia sa môžete venovať rôznym aktivitám, vrátane lyžovania, cyklistiky a pešej turistiky.
Belianske jazero je vzdialené 1,5 km a termálne kúpalisko v Sklených Tepliciach sa nachádza iba 6 km od zariadenia. Starý zámok v Banskej Štiavnici je vzdialený 5 km a kostol Sv. Kataríny sa nachádza 4,9 km od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza vo vzdialenosti 12 km.
Apartmán Diana
GPS: 48.459958, 18.892177 [48° 27' 35.85'', 18° 53' 31.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartma-n-diana.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=885047#map_closed
Apartmán Diana sa nachádza v historickej Banskej Štiavnici, zapísanej do zoznamu svetového dedičstva organizácie UNESCO. Je situovaný v historickej budove a ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním.
K dispozícii tu máte obývací priestor, rozkladaciu pohovku, dobre vybavenú kuchyňu s jedálenským kútom, písací stôl a súkromnú kúpeľňu s vaňou.
Len pár minút pešo od apartmánu nájdete množstvo obchodov a reštaurácií. Priamo na mieste môžete navštíviť obchod s umením.
Mineralogické múzeum sa nachádza necelých 20 metrov a Kostol sv. Kataríny 50 metrov od ubytovacieho zariadenia. Nový zámok je vzdialený 400 metrov a Starý zámok len 100 metrov od apartmánu. Verejný bazén nájdete vo vzdialenosti 500 metrov a Kalváriu necelých 700 metrov od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 10 km.
Apartmán U lenivého kocúra
GPS: 48.458773, 18.894900 [48° 27' 31.58'', 18° 53' 41.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-u-leniveho-kocura.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1175749#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán U lenivého kocúra, nachádzajúci sa v centre Banskej Štiavnice, meste na zozname chránených pamiatok UNESCO a vzdialený menej ako 100 metrov od Nového zámku Banská Štiavnica, ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním a terasu.
Apartmán U lenivého kocúra ponúka krb, dobre vybavenú kuchyňu, posedenie a súkromnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a toaletnými potrebami zdarma.
K mnohým barom a reštauráciám sa dostanete po 5 minútach chôdze.
V okolí sa môžete venovať lyžovaniu, cyklistike a pešej turistike. Verejné parkovisko môžete využívať bezplatne.
Ak máte chuť na návštevu okolia, pozrite si Starý zámok Banská Štiavnica situovaný 300 metrov od ubytovacieho zariadenia alebo Kostol svätej Kataríny vzdialený menej ako 500 metrov.
Apartmán Franko
GPS: 48.459407, 18.896180 [48° 27' 33.87'', 18° 53' 46.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0908 648 707
Kúpeľný hotel SMARAGD
GPS: 48.166908, 18.880298 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 49.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: + 421 45 5504444 , + 421 45 5504950; e-mail: rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-smaragd
Od 1. 12. 2014 bude prebiehať rekonštrukcia a modernizácia KH Smaragd. Ukončená by mala byť v priebehu apríla/ mája 2015. Rekonštrukcia bude prebiehať za úplnej odstávky tohto hotela.
Kúpeľný hotel Smaragd vytvára ideálne podmienky pre tých, ktorí hľadajú pokoj a intímnejšiu atmosféru. Liečebné procedúry sa podávajú v balneoterapii v KH Rubín. Presklenná spojovacia chodba vám však poskytne pekný výhľad na kúpeľný park. Menej pohyblivým pri tom ochotne pomôže pridelená sanitárka (doprovod na procedúry). Prízemie Smaragdu je vhodné na uskutočňovanie kongresov, konferencií, seminárov a školení. K dispozícii je salónik (10 – 50 osôb) a veľká, rekonštruovaná kongresová sála s celkovou kapacitou do 200 osôb. Pre účastníkov kongresov zabezpečujeme aj catering na základe individuálnych požiadaviek.
apartmány Antik Pratterov Dom
GPS: 48.458707, 18.889545 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 22.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@apartmanyantik.sk
Apartmány ANTIK Pratterov dom sa nachádzajú v novo zrekonštruovanom meštianskom dome v historickom centre baníckeho mesta Banská Štiavnica na ul. Antona Pécha č.8.
Prídite obdivovať historické pamiatky Banskej Štiavnice ktoré sú zapísané na zozname UNESCO, môžete sa túlať kľukatými uličkami, posedieť v nespočetných štýlovo zariadených kaviarničkách a navštíviť obľúbené Salamandrové slávnostia v alegorickom sprievode zažiť návrat do slávnej histórie baníckeho mesta Banská Štiavnica.
Kultúrna ponuka Banskej Štiavnice je každoročne veľmi bohatá, rada festivalov si už našla miesto v kultúrnom kalendári mnohých návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie patria Festival Bachovej hudby -Bach Tribute, Jazznica, Sitno Blues,Štiavnický živý šach. Nezabudnuté remeslá, festival peknej hudby a mnohé ďalšie podujatia ktoré spestria váš pobyt v tomto prekrásnom meste.
V letných mesiacoch Vás v blízkom okolí Štiavnice čakániekoľko jazier s čistou prírodnou vodou a desiatky kilometrov turistických chodníkov.
V zimných mesiacoch je Vám k dispozícii novo vybudovaný SKI Resort Salamandra vzdialený 6 km a bežkárske trate s krásnymi výhľadmi na okolie.
Navštívte naše Apartmány Antik v Pratterovom dome a budete ubytovaný priamo v centre všetkého tohto diania priamo v srdci majestátnej Banskej Štiavnice .
Apartmány ANTIK Pratterov dom ponúkajú komfortné ubytovanie v apartmánoch citlivo vybavených historickým nábytkom a starožitnými doplnkami. Celková kapacita je7 lôžok a 4 prístelky v dvoch samostatných apartmánoch.
Apartmány majú samostatné vstupy z uzavretého dvora, kúpelne sú vybavené sprchovými kútmi, sušičmi vlasov, kuchyne sú kompletne vybavené spotrebičmi a doplnkami v retro štýle, obývacie izby s pohodlným sedením a knižnicami plnými zaujímavých kníh, prehrávače hudby s CD a USB vstupmi, WIFI, stolové hry, parkovanie na súkromnom parkovisku pred domom.
UPOZORNENIE: V našich apartmánoch nie sú k dispozícii TV príjímače nakoľko Banská Štiavnica jej zákutia a príroda v blízkom okolí ako aj zariadenie a výbava apartmánov ponúkajú nespočet možností ako oddychovať, tráviť príjemne voľný čas. Na požiadanie Vám samozrejme TV prijímač nainštalujeme.
4 Sochy
GPS: 48.457686, 18.898576 [48° 27' 27.67'', 18° 53' 54.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@4sochy.sk
Apartmán 4 sochy sa nachádza v historickej budove so 4 sochami na streche, ktoré predstavujú 4 ročné obdobia priamo v historickej Banskej Štiavnici, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ponúka vám ubytovaciu jednotku s možnosťou vlastného stravovania. K dispozícii je vám bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet v celom apartmáne a bezplatné súkromné parkovisko priamo na mieste.
V apartmáne zariadenom vo vintage štýle môžete využívať obývací priestor, satelitnú TV s plochou obrazovkou, kompletne vybavenú kuchyňu s jedálenským stolom a vlastnú kúpeľňu s vaňou. Z apartmánu 4sochy sa môžete pokochať výhľadom na hlavnú ulicu a Nový zámok.
Najbližšia reštaurácia je vzdialená 20 metrov a obchod s potravinami 100 metrov.
V okolí sa môžete venovať rôznym činnostiam, ako je napríklad lyžovanie a pešia turistika. Apartmán sa nachádza 200 metrov od kostola svätej Kataríny a 400 metrov od Nového zámku. Starý zámok je vzdialený 600 metrov a Slovenské banské múzeum 2 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované vo vzdialenosti 9 km a kúpele Vyhne vo vzdialenosti 12 km.
Dovolenkový dom
GPS: 48.354407, 18.974980 [48° 21' 15.87'', 18° 58' 29.93'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/holiday-home-hontianske-nemce.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=841695#idstatu=1&lokalita=krupina
Dovolenkový dom Hontianske Nemce ponúka plne zariedenú kuchyňu s chladničkou a kávovarom, TV a terasu, vaňu a aj sprchový kút. Parkovanie je pri objekte a je zdarma.
Apartmán Natália
GPS: 48.433098, 18.896799 [48° 25' 59.15'', 18° 53' 48.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-natalia.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1150649#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán Natália ponúka TV, terasu, obývaviu časť, plne zariadenú kuchyňu s chladničkou a mikrovlnnou rúrov a tiež kúpeľňu so sprchovým kútom.
Ubytovanie pri jazere Evička
GPS: 48.435570, 18.862695 [48° 26' 8.05'', 18° 51' 45.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: zlaticazchrv@gmail.com, 0918 374 590
Ak sa chystáte na výlet alebo na dovolenku do Banskej Štiavnice, ponúkame vám ubytovanie v prekrásnom prostredí Štiavnických Baní, v blízkosti Evičkinho jazera. S radosťou urobíme všetko, aby ste dovolenku strávili čo najpríjemnejšie a aby vám ostali najkrajšie spomienky.
Ponúkame:
Apartmán pre 4 až 6 osôb
1 dvojposteľová izba s možnosťou prístelky
Apartmán a izba majú vlastnú kuchynku a samostatný vchod
Služby: Wifi, gril, krb,
Chata 8493
GPS: 48.281445, 18.913211 [48° 16' 53.2'', 18° 54' 47.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.limba.com/sk/ubytovanie_slovensko/chata/stara-hora/8493.htm?uid=640237203548d934b1ec881.02679824#idstatu=1&lokalita=hont
Stará Hora, chata v chatovej osade.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba (priechodná izba), spoločenská miestnosť, krbové kachle, TV a DVD prehrávač, kúpeľňa (sprchovací kút), WC, kuchyňa (elektrická dvojplatnička, chladnička s výparníkom, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Záhradné posedenie, ohnisko, záhradný gril. Kúrenie na tuhé palivo, k dispozícii elektrický ohrievač. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 4km. Reštaurácia 8km. Autobus 4km. Vlak (stanica Zvolen) 43km.
Chata 21865
GPS: 48.402552, 18.854705 [48° 24' 9.19'', 18° 51' 16.94'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1892-chata-21865-pocuvadlo.html
Chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera. Terasa, záhradné posedenie, ležadlá, záhradný gril. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 500m. Reštaurácia 500m. Autobus 300m. Vlak 25km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 6x lôžko v podkroví so zníženým stropom (bez dverí), spoločenská miestnosť s TV, krb, kuchynský kút (plynový sporák s rúrou, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica), kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné.
Chata 23440
GPS: 48.430145, 18.843469 [48° 25' 48.52'', 18° 50' 36.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--55441-chata-23440-stiavnicke-bane.html
Chata v chatovej osade v rekreačnej oblasti. Záhradné posedenie. Kúrenie na tuhé palivo (krb). Parkovanie pri objekte. Reštaurácia 50m.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 2x 3-lôžková izba s prístelkou, kuchyňa (sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra), spoločenská miestnosť s krbom, TV, kúpeľňa so sprchovacím kútom a WC.
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Chata 17822
GPS: 48.458317, 18.893816 [48° 27' 29.94'', 18° 53' 37.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1961-chata-17822-banska-stiavnica.html
Dom v centre mesta. Terasa, gril. Elektrické kúrenie, kúrenie na tuhé palivo. K dispozícii: žehlička. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate (jedno auto). Obchod 50m. Reštaurácia 40m. Autobus 50m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2.5km.
ubytovacia kapacita:
2x 2-lôžková izba (1x izba bez dverí), 3-lôžková izba, obývačka s dvoma prístelkami (rozkladací gauč), TV, kachľová pec, 2x kúpeľňa s vaňou a WC, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s výparníkom, kávovar, rýchlovarná kanvica).
Chata 4105
GPS: 48.459329, 18.896053 [48° 27' 33.58'', 18° 53' 45.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1959-chata-4105-banska-stiavnica.html
Chalupa v centre mesta. Terasa, veranda, záhradné posedenie. Elektrické kúrenie. Parkovanie pri chate. Obchod 200m. Reštaurácia 150m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2km.
ubytovacia kapacita:
4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, 2x prístelka (váľanda), kúpeľňa s WC, kuchyňa (elektrický sporák, elektrická rúra, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Chata 4025
GPS: 48.461908, 18.892424 [48° 27' 42.87'', 18° 53' 32.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1958-chata-4025-banska-stiavnica.html
Chalupa v blízkosti historického centra v známom turistickom stredisku. Terasa s krbom, kryté záhradné posedenie, pieskovisko, prenosný gril. Elektrické kúrenie a kúrenie na tuhé palivo (krbové kachle). Doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu a drevené brikety (v zimnej sezóne a v zimnej mimosezóne doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu nad 100 kWh/pobyt). Parkovanie na ulici (60m od chaty). Obchod 300m. Reštaurácia 250m. Autobus 2km. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 3-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, DVD prehrávač, 2x lôžko, kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, elektrický šľahač, chladnička s mrazničkou, MV rúra, rýchlovarná kanvica), jedáleň, krbové kachle.
Chata 14655
GPS: 48.439291, 18.864726 [48° 26' 21.45'', 18° 51' 53.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1952-chata-14655-stiavnicke-bane.html
Chalupa v obci. Terasa, kryté záhradné posedenie, záhradný gril, ohnisko, pieskovisko, hojdačka. Plynové kúrenie. Ubytovateľ hovorí aj po nemecky. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie vo dvore (v zime snehové reťaze). K dispozícii detská postieľka. Obchod 200m. Reštaurácia 200m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 6km.
ubytovacia kapacita:
2x 4-lôžková izba (poschodová posteľ v jednej izbe), spoločenská miestnosť s TV, 1x prístelka (rozkladací gauč), slovenská izba, kúpeľňa s vaňou, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s mrazničkou, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, hriankovač, sendvičovač, mixér, kotlík na guláš), špajza
Privát 2398
GPS: 48.436744, 18.865778 [48° 26' 12.28'', 18° 51' 56.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--1951-privat-2398-stiavnicke-bane.html
Ubytovanie v rodinnom dome na okraji obce v horskom prostredí. Spoločenská miestnosť s TV, kúpeľňa, WC, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička, MV rúra, kávovar), špajza. Ohnisko, pieskovisko. Ústredné kúrenie. Parkovanie pri chate, garáž. Obchod 300m. Reštaurácia 500m. Autobus 400m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba.
3-lôžková izba.
Penzión Slnečnica
GPS: 48.438460, 18.869311 [48° 26' 18.46'', 18° 52' 9.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 576 781, 0949 464 451, slnecnica437@centrum.sk
Nachádza sa v krásnom prostredí Štiavnických vrchov,v dedine Štiavnické Bane.Pre milovníkov turistiky ako stvorené na prechádzky. Kto sa rád kúpe, má možnosť výberu z viacerých jazier, ako je napr. Evičkino jazero, Vindšachta a Richňava, ktoré sa nachádzajú priamo v obci. A v neposlednom rade - Počúvadlo je vzdialené 5 km. Jednou zo služieb penziónu je aj požičovňa bicyklov, pretože Štiavnické vrchy majú množstvo dobre značených cykloturistických chodníkov. Na svoje si tu prídu aj milovníci zimných športov v stredisku Sky Salamandra, ktoré je vzdialené cca 5 km.
Privát 89
GPS: 48.439509, 18.899801 [48° 26' 22.23'', 18° 53' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--13556-privat-89-banska-stiavnica.html
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Privát 13445
GPS: 48.446860, 18.879879 [48° 26' 48.7'', 18° 52' 47.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903168357, +421903686567, harweco@harweco.sk
Ubytovanie v chate na okraji obce Štiavnické Bane, v časti Horná Roveň pri lyžiarskom stredisku Salamandra resort.
3x 2-lôžková izba, 1x 3-lôžková izba, 1x 5-lôžková izba s balkónom.Spoločenská miestnosť s jedálňou a TV, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra, hriankovač, kávovar, rýchlovarná kanvica), 1x kúpeľňa s vaňou a WC, 1x kúpeľňa s vaňou, WC samostatné. Terasa, ohnisko, volejbalové ihrisko. Elektrické kúrenie. Internetové pripojenie Wi-Fi. Parkovanie vo dvore. Obchod 700m. Autobus 100m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km. Štiavnické Bane - centrum 4km.
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Chata Assisi
GPS: 48.435688, 18.856196 [48° 26' 8.48'', 18° 51' 22.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907 684 440; mail: assisidm@gmail.com
Chata ASSISI je majetkom a zariadením farnosti Banská Štiavnica. Nachádza sa na Štiavnických Baniach, len necelú minútu cesty pešo od Vindšachtského jazera. Poskytuje ubytovanie, stravu a ostatný servis počas turistickej sezóny.
- Kapacita: okolo 60 ľudí, v prípade potreby aj viac.
- Izby v hlavnej budove, zruby, kryté ohnisko, veľká jedáleň, menšia zasadačka, parkovisko a dvor,...
Hojne využívaná na:
- letné tábory
- školy v prírode
- duchovné cvičenia
- víkendové školenia, duchovné obnovy,...
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
