var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.476835, lng: 18.899707, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand', infoWindow: { content: '
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Kino Diamant
GPS: 48.167661, 18.882851 [48° 10' 3.58'', 18° 52' 58.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/550 22 00
Web: https://www.facebook.com/kinodudince.sk/info?tab=overview
Kino Diamant je súčasťou kúpeľného komplexu Diamant na ulici Kúpeľná 107.
Amfiteáter Banská Štiavnica
GPS: 48.456383, 18.894588 [48° 27' 22.98'', 18° 53' 40.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0905 455 911
Amfiteáter pod Novým zámkom v Banskej Štiavnici ponúka počas letných mesiacov koncerty, festivaly, divadlo, tanec, detské podujatia, večerné kino v nádhernom prostredí s výhľadom na panorámu Banskej Štiavnice...
Kino Akademik
GPS: 48.459077, 18.892658 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 33.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: zuzana.patkosova@banskastiavnica.sk
Kino Akademik v Banskej Štiavnici na ulici Radničné námestie 4.
Evičkino jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.434752, 18.861808 [48° 26' 5.11'', 18° 51' 42.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/evickino-jazero-49/
Divadlo v pivovare Erb
GPS: 48.458238, 18.893509 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 36.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: + 421 917 755 235, info@pivovarerb.sk
Divadlo v pivovare Erb na ulici Novozámocká 132/2. Lístky na jednotlivé predstavenia si môžete rezervovať telefonicky na tel. čísle +421 918 182 859, e-mailom alebo vyplnením kontaktného formulára.
Terra Permonia
GPS: 48.458709, 18.893238 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 35.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: michal@terrapermonia.sk, +421 948 100 727
Ukrytí permoníci štiavnického podzemia sa rozhodli vyjsť medzi ľudí, ktorí ich opustili po zavretí poslednej bane. Chcú im pomôcť spoznať skutočnú krásu Zeme, ale aj zlepšiť ich zručnosti a tvorivosť. Nechajte sa nimi osloviť aj Vy a navštívte Terra Permonia, orignálny projekt v historickom jadre Banskej Štiavnice.
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Pinga pri šachte Cigeiner
GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Pingy na žile Terézia
GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod šachtou Roveň
GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod Tanádom - JZ
GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy pod Tanádom - JV
GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Wellness Vila Magnólia
GPS: 48.455437, 18.901618 [48° 27' 19.57'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Mestské kúpele - plaváreň
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/691 27 24
Kontakt:
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Veľký plavecký bazén - 25 x 12,5 m a hĺbka od 0,8 do 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
11:00 - 20:30
Streda - Piatok
13:00 - 20:30
Sobota - Nedeľa
14:00 - 20:00
Suchá a parná sauna
Relaxančný bazén pri saune - 6 x 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
14:00 - 19:00 muži 19:00 - 20:00 zmiešaná
Streda
14:00 - 19:00 ženy 19:00 - 20:00 zmiešaná
Štvrtok
14:00 - 20:00 muži
Piatok
14:00 - 20:00 ženy
Sobota
14:00 - 18:00 muži 18:00 - 20:00 zmiešaná
Nedeľa
14:00 - 20:00 zmiešaná
Detské plávanie - relaxačný bazén
Utorok - Piatok
8:00 - 14:00 podľa objednávky
Kontakt: Monika Maruniaková, tel: 0905 384 065
Masáže - Aglez
GPS: 48.453892, 18.918151 [48° 27' 14.01'', 18° 55' 5.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0948 501 293; 0903 793 535
Web: http://www.aglez.sk/
Eva Prokešová
Bratská 18 (budova vedľa nemocnice)
Banská Štiavnica
E-mail: info@aglez.sk
prokesova.e@azet.sk
Masáže - Zuzana Švidroňová
GPS: 48.454077, 18.903569 [48° 27' 14.68'', 18° 54' 12.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908 648 707
Kontakt:
Zuzana Švidroňová
Dolná 6/A
Banská Štiavnica
E-mail: svidronova@slovanet.sk
Prevádzkové hodiny - orientačné, len objednávky
Pondelok - Sobota
9:00 - 19:00
Masáže - Jaduza
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 236 826
Kontakt:
Aneta Dunová
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Wellness Hotel Grand-Matej
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6921213
Kontakt:
Hotel Grand-Matej
Kammerhofská 5
Banská Štiavnica
E-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Wellness Penzión Kachelman
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 23 19
Kotakt:
Penzión Kachelman
Kammerhofská 18
Banská Štiavnica
E-mail: kachelman@kachelman.sk
Wellness Penzión Cosmopolitan II
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 11 13
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan II
A. Kmeťa 18
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Bowling Penzión Cosmopolitan I
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0918 601 149
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan I
Zvonová 2
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok a Nedeľa
9:00 - 21:00
Piatok - Sobota
9:00 - 24:00
Thai Relax Centrum
GPS: 48.166516, 18.878818 [48° 9' 59.46'', 18° 52' 43.74'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 550 48 43; 0911 988 346
Web: hhttp://www.kupeledudince.sk/volny-cas/thai-relax-center-v-dudinciach
Therapeutky z Thajska vlastniace diplom kláštornej školy "Wat po" v Bangkoku vás radi privítajú v Thai Relax Centre v priestoroch kúpeľného hotela Rubín (prízemie).
Zažite skutočné Thajsko prostredníctvom vôní a dotykov.Stáročiami overené skúsenosti. Nezameniteľná thajská hudba. Vôňa pravých thajských bylín a esenciálnych olejov tropických kvetín. Nadčasový ázijský dizajn. Prejdite z každodenných problémov do sveta relaxácie a pohody.
Thai Relax Center poskytuje: tradičnú thajskú masáž Nuad Thai thajskú masáž chodidiel Sook Dee horúcu bylinnú masáž Rít Tee aromatickú olejovú masáž Fann Dee thajskú peelingovú masáž Roon DeeOtváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
9.00 - 18.00 na základe rezervácií
Wellness Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 55 51 911; 0917 478 13
Kontakt:
Penzión u Mlynárky
Karola Braxatorisa 2
Dudince
penzion@umlynarky.sk
Belianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/belianske-jazero-41/
Halčianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465577, 18.950257 [48° 27' 56.08'', 18° 57' 0.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/halcianske-jazero-42/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Bančiansky tajch) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.479171, 18.859014 [48° 28' 45.02'', 18° 51' 32.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Ottergrund) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Červená studňa) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Tajch Klinger - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazero-klinger-50/
Komorovské rybníky - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/komorovske-rybniky-44/
Počúvadlianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/pocuvadlianske-jazero-46/
Richňavské jazerá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.428005, 18.846937 [48° 25' 40.82'', 18° 50' 48.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/richnavske-jazera-47/
VN Banská Belá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465586, 18.941326 [48° 27' 56.11'', 18° 56' 28.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/vn-banska-bela-48/
Veľké Kolpašské jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/velke-kolpasske-jazero-45/
Jazero Bakomi - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.434979, 18.851690 [48° 26' 5.92'', 18° 51' 6.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/jazero-bakomi-51/
Klastavský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.30063, 18.88245 [48° 18' 2.27'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/klastavsky-potok-52/
Potok Jasenica - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.545570, 19.003868 [48° 32' 44.05'', 19° 0' 13.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-jasenica-53/
Potok Štiavnica č.3 - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.380889, 18.929248 [48° 22' 51.2'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-stiavnica-54/
Vindšachtské jazero - rybársky revír "chyť a pusť"
GPS: 48.434242, 18.85735 [48° 26' 3.27'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Malé Kolpašské jazero - rybársky kaprový chovný revír
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Belujský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.308292, 18.925100 [48° 18' 29.85'', 18° 55' 30.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Ranč Nádej – jazdenie na koni
GPS: 48.419118, 18.935518 [48° 25' 8.82'', 18° 56' 7.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Na Záhumní 499, Svätý Anton, tel: 0911806499, 0904877078
Možnosti ponúkané našim návštevníkom na voľný čas a letné dovolenky:
1. chov koní a poníkov a iných domácich zvierat
2. rekreačná jazda - jazda na koni - jazda v kočiari
3. lov rýb v súkromnom rybníku v areáli Ranča
4. zapožičanie bicyklov s mapami miestnych cyklotrás
5. rekreačné plávanie v domácich tajchoch
6. zber lesných plodín, húb a liečivých rastlín
7. gastronomické ochutnávky - ovčiarske hody
- zabíjačkové hody
- poľovnícke hody
- stredoveká kuchyňa
- organizovanie rodinných piknikov
8. kultúrne zážitky - vystúpenia historického šermu
- pre našich návštevníkov zľavnené vstupné do kaštieľa (Múzeum vo
Svätom Antone)
- folklórne, gospelové a country zábavy v areáli ranča
9. zimné radovánky - lyžiarske strediská v miestach Gubáň, Ilija a Hodruša Hámre
- bežkové a vychádzkové trasy po banskoštiavnických tajchoch
- ľadové (korčuliarske) ihrisko v obci Svätý Anton
10. duchovné obohatenie - rodný dom a miesto posledného odpočinku rodáka drahého otca
biskupa Michala Buzalku
- výstup na Kalváriu v Banskej Štiavnici
- spoločné stretnutia kresťanskej mládeži na Ranči Nádej
- návšteva pútnických mariánskych miest: Staré Hory, Senohrad
11. informačné a konferenčné služby - zoznam a podbrobné informácie o kultúrnych podujatiach
- konferenčné podujatia
- rezervácie návštev kultúrno – historických pamiatok
v okolí:
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
- Banské múzeum v prírode
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici,
- Protiturecká pevnosť v Banskej Štiavnici
- Arborétum v Banskej Štiavnici
- Geopark Banská Štiavnica
- Kaštieľ so stálou poľovníckou expozíciou vo Sv. Antone
- Pevnosť Bzovík
- Ruiny hradu Čabraď
- Termálne kúpalisko Sklenné Teplice
- Termálne kúpalisko Dudince
- Chránený prírodný výtvor Dudinské travertíny
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora
- Mesto Krupina - strážna veža Vartovka
- rodný dom Andreja Sládkoviča
- podzemné chodby mesta
12. detské ihrisko v areáli ranča
Štiavnica č.2 - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.263915, 18.991126 [48° 15' 50.09'', 18° 59' 28.05'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Čiastkové povodie Štiavnice od cestného mosta v obci Dudince po cestný most v obci Hontianske Nemce. Štiavnica č. 2 (krupina) - 3-3970-1-1
VN Sebechleby - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.285029, 18.944312 [48° 17' 6.1'', 18° 56' 39.52'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby (mimo CHRO vyznačenej tabuľami). VN Sebechleby - 3-5710-1-1
Farma Gazdáčik – jazda na koni
GPS: 48.49656, 18.95105 [48° 29' 47.62'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Banská Belá 170,
Farma Gazdáčik ponúka jazdenie na koňoch a aktívny relax na slovenskom vidieku. Môžete tu zažiť atmosféru pripomínajúcu detstvo u dedov a babičiek na odľahlých samotách.
Farma ponúka kurzy jazdenia v krytej jazdiarni i teréne.
ubytovanie Farma Gazdáčik a okolieRanč Bôra – jazda na koni
GPS: 48.504682, 18.921870 [48° 30' 16.86'', 18° 55' 18.73'']
Obec: Podhorie
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0944 121 766
Ponuka: Ponúkame jazdenie pre začiatočníkov aj pokročilých. Vychádzky do prírody podľa Vašej nálady a schopnosti samostatne zvládnuť koňa v teréne. Začiatočníkom vodíme kone, pokročilejší môžu ísť do ťažšieho terénu, vyskúšať, čo dokáže húževnatý hucul, či robustný haflingonorik. K nahliadnutiu je na mieste katalóg trás s fotkami, údajmi o trasách a zaujímavosti, ktoré je tam možné vidieť. Stačí si vybrať... Program si môžete skombinovať s kúpaním v tajchoch, kúpaliskách, kúpeľoch, návštevami Banskej Štiavnice a Podhoria. Vaše deti určite poteší, keď si budú môcť popozerať rôzne zvieratká, ktoré tu chováme a povoziř sa na poníkovi či somárikoch.
VN Žibritov - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.393653, 18.973080 [48° 23' 37.15'', 18° 58' 23.09'']
Obec: Žibritov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov. VN Žibritov - 3-6000-1-1
VN Rykynčice - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.198836, 18.964281 [48° 11' 55.81'', 18° 57' 51.41'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://www.mosrzka.estranky.cz/clanky/reviry-mosrz-krupina.html
VN Rykynčice
0,9 ha Vodná plocha nádrže pri obci Rykynčice na obtoku Krupinice. Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Pingy na Žile Terézia
GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)
GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Wellness - Salamandra Resort
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Salamandra Resort - lyžiarsky areál
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Ski Dúbravy - lyžiarsky vlek
GPS: 48.422383, 18.891736 [48° 25' 20.58'', 18° 53' 30.25'']
Obec: Ilija
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Lyžiarske stredisko je mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi, k čomu ho predurčuje najme široký lyžiarsky svah, ktorý umožňuje bezpečnú lyžovačku. Lyžiarska zjazdovka je položená v nadmorskej výške 520 - 610 m n. m. a je dlhá 450 m. Počas sezóny je zjazdovka pravidelne upravovaná ratrakom značky Prinoth T4. V stredisku sa nachádzajú dva vleky typu EPV-300. K dispozícii je bezplatná odstavná plocha pre cca 50 osobných áut, ktorá sa nachádza priamo pri vleku. Pre milovníkov zimných športov je u nás k dispozícii požičovňa lyží.
Bežkárske trate
GPS: 48.469353, 18.882831 [48° 28' 9.67'', 18° 52' 58.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Foto Andrea Halienová a Matúš Morong
V Štiavnických vrchoch je v teréne vyznačených cca 45 km bežkárskych trás. Nástupné miesta s parkovaním sú na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou a v sedle Peciny na Hornej Rovni. Za priaznivých snehových podmienok je pre voľný a klasický štýl strojom udržiavaný asi 12 km dlhý okruh medzi Červenou studňou a zjazdovkou Salamandra Resort. Okrem upravovaných trás bežkári často prešliapu aj nadväzujúce trasy, ktoré sú zobrazené v mape na tejto stránke.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Poľovnícke združenie Sebechleby
GPS: 48.302107, 18.926258 [48° 18' 7.59'', 18° 55' 34.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: 0905324192; E-mail: pzsebechleby@zoznam.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/polovnicke-zdruzenie-sebechleby.html
Poľovný revír Rovná Hora uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00680 zo dňa 18.2.2006.
Poľovnícka oblasť: S VI Štiavnické pohorie
Chovateľský celok: Hont
Výmera: 2 299,92 ha
Poľovný revír nachádzajúci sa na južných svahoch Štiavnického pohoria zameraný na chov srnčej, diviačej a jelenej zveri.
Užívateľ poľovníckeho revíru: Poľovnícke združenie Sebechleby
POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE SEBECHLEBY
IČO: 00626520
Poľovnícke združenie má 22 členov.
Deň vzniku: 29.4.1993 registrácia - Ministerstvo vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-8056
Organizačne začlenené: OKO SPZ Krupina
Prvé združenie založené v Sebechleboch zamerané na chov a lov zveri vzniklo v roku 1952.
VN Sebechleby
GPS: 48.284891, 18.946064 [48° 17' 5.61'', 18° 56' 45.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná nádrž Sebechleby je ideálnym miestom pre letný relax a aktívny oddych, či už kúpanie a plávanie, alebo ostatné vodné športy. Keďže je nížinnou vodnou nádržou, jej voda je v lete pomerne teplá. VN je rovnako aj rybárskym revírom MO SRZ Krupina.
Tenisový kurt
GPS: 48.438440, 18.871245 [48° 26' 18.38'', 18° 52' 16.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Obecný úrad: Tel: 045 / 69 29 117
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.
Tenisový kurt na Richňave
GPS: 48.429912, 18.842748 [48° 25' 47.68'', 18° 50' 33.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mobil: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.Ihrisko vs. klzisko vo Sv. Antone
GPS: 48.406277, 18.940831 [48° 24' 22.6'', 18° 56' 26.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Plocha miestneho "multifunkčného" ihriska, ktoré v lete slúži pre účely kolektívnych športov a v zime je pravidelne udržiavané ako ľadová hokejová a korčuliarska plocha.
Viacúčelové ihrisko
GPS: 48.337064, 18.840325 [48° 20' 13.43'', 18° 50' 25.17'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Viacúčelové ihrisko v obci Baďan ponúka široké možnosti športové vyžitia pre jednitlivcov aj kolektívy.
Multifunkčné ihrisko Drieňová
GPS: 48.450602, 18.916084 [48° 27' 2.17'', 18° 54' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ZŠ J. Kollára, Ul. L. Svobodu č. 40, kontakt: 0918 255415
Tenisové kurty:
Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 4 € á hodFutbalové ihrisko:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Minifutbal na umelom trávniku:Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách
Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 10 € á hodBasketbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Volejbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Tenisový kurt (Súkromná hotelová akadémia Joergesov dom)
GPS: 48.447649, 18.920217 [48° 26' 51.54'', 18° 55' 12.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0911 401086
Tenisový kurt Súkromnej hotelovej akadémie Joergesov dom): otvorené - máj-september, 7:00 - 20:00 hod.
Paintballový areál Horná Roveň
GPS: 48.450517, 18.878450 [48° 27' 1.86'', 18° 52' 42.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: kontakt: 0908 914950
Paintballový areál v miestnej časti Horná Roveň. Maximálny počet hráčov je stanovený na 10 osôb.
Fitnes Činka
GPS: 48.458159, 18.901657 [48° 27' 29.37'', 18° 54' 5.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908953783, 0907839373
Fitnes Činka (Mládežnícka 10, v priestoroch plavárne) ponúka cenovo zaujímavé vstupné , permanentky, možnosť cvičenia na 24 stanovištiach následne si ísť zaplávať, príjemné prostredie a doplnkovú výživu.
Otvorené:
pondelok:17:00 - 19:00
utorok : 11:00 - 20:30
streda : 12:00 - 20:30
štvrtok: 12:00 - 20:30
piatok: 12:00 - 20:30
sobota: 11:00 - 20:30
nedeľa: 12:00 - 20:30
CENNÍK (€): KLASIK ŠTUDENT
Jednorázový vstup 2,00 1,80
Permanentka 10 vst. 18,00 17,00
Permanentka 20 vst. 34,00 32,00
Fitko + 1 hod bazén 3,40 3,30
Permanentka fitko+bazen 10vstupov 34,00 33,00
Fitness centrum Dynamika
GPS: 48.457940, 18.902350 [48° 27' 28.58'', 18° 54' 8.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0904 183 232, 0903 390 024, 0903 517 868
Fitness centrum Dynamika (pod Plavárňou), Mládežnícka 24, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny pre verejnosť:
Pondelok - piatok: 7.30 - 11.00 hod.
14.00 - 20.30 hod.
Sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 hod.
6.00 - 20.00 hod.
Mestské kúpele-plaváreň
GPS: 48.457890, 18.901497 [48° 27' 28.4'', 18° 54' 5.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6912724
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/sport-1/kupele-plavaren-1.html
Momentálne platný prevádzkový čas, cenník a horúce správy sú pravidelne aktualizované na uvedenom webovom kontakte. K dispozícii je 5-dráhový 25 m dlhý bazén a sauna.
Kúpalisko Dudinka
GPS: 48.166907, 18.875212 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 30.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/kupalisko-dudinka
Areál nesie meno víly Dudinky, ktorej Dudince podľa známej legendy vďačia za liečivú silu miestneho prameňa.
rekreačný bazén - dĺžka 25 m, šírka 12,5 m, hĺbka 1,30 m, teplota vody 28°C bazén s vodnými atrakciami - výjazd z tobogánu, rodinná šmýkačka, vodný kanál s tryskami, teplota vody 28°C detský bazén - hĺbka max. 0,4 m, teplota vody 30°C minerálny bazén - dudinská minerálna liečivá voda, hĺbka 1,05 - 1,14 m, teplota vody 33°CVirtuálne prehliadky:
http://tour.virtualtours3d.sk/kupaliskodudinka
Sport centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.166824, 18.879015 [48° 10' 0.57'', 18° 52' 44.45'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Aktívny oddych pre vás a vašich priateľov. Otvorené aj pre verejnosť. Jediné bowling a squash zariadenie v Dudinciach. Príjemné prostredie s barom. Ideálne prepojenie zábavy s pohybom.
Športové možnosti:
Squash, bowling, stolný tenis, biliard, aerobic, fitness centrum, tenis, pétangue, bedminton, požičovňa bicyklov (pre ubytovaných hostí), plážové ihrisko, vonkajší bazén (apríl - november, pre ubytovaných hostí)
Novinka:Možnosť sledovania priamych prenosov zo športových zápasov v HD kvalite v Sport Centre Rubín.
Wellness - Vitálny svet WELLNEA
GPS: 48.166649, 18.878114 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 41.21'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/vitalny-svet-wellnea
Wellness centrum v Kúpeľnom hoteli Rubín vám pomôže zrelaxovať a vďaka správnemu využívaniu jeho služieb môžete veľa urobiť pre svoje zdravie.
Maximálna kapacita Vitálneho sveta Wellnea je 60 osôb (30 žien, 30 mužov). Vo vírivom bazéne prebieha v doobedňajších hodinách liečebná procedúra hydrokineziterapia (vodná gymnastika). Poobede a večer využite bazén na krátke relaxačné plávanie. Vodné trysky a protiprúd vás navyše dokonale vymasírujú. Relax ako ušitý pre vás.
Spravte vo welness niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Využite 2 suché a 2 parné sauny. Ako sa vo wellness správne saunovať?
Vyberte si zo širokej ponuky relaxačných masáží. Aj keď nie ste práve ubytovaní v liečebných domoch. Masáže vo wellness sú dostupné všetkým. Rezervujte si termín vopred.
Wellness služby – Vitálny svet WELLNEA: suché sauny parné sauny whirlpool tepidárium masáže - široká ponuka relaxačných masáží - možnosť extra zakúpenia relaxačná DUO vaňa pre dvojicu solárium oddychová zóna vírivý bazén (s ohrievanou vodou - cca 32°C) občerstveniePočas víkendov (od októbra do apríla) je pre verejnosť ako i hotelových hostí k dispozícii aj minerálny bazén s dudinskou liečivou vodou, počas letnej sezóny je otvorené Kúpalisko Dudinka (rekreačný, detský bazén, bazén s vodnými atrakciami a bazén s minerálnou vodou).
Fitness centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.167031, 18.878829 [48° 10' 1.31'', 18° 52' 43.78'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/fitness-centrum-0
Najlepšie vybavené rekondično-rehabilitačné centrum v Dudinciach. Otvorené denne, vstup možný aj pre verejnosť. K dispozícii šatne a sprchy.
Vybavenie fitness centra: stacionárne bicykle (s výhľadom na kúpeľný park :-) posilňovacia veža posilňovacia lavica (predkopávanie a zakopávanie) šikmá lavička bežiaci pás veslovací trenažér steppre rebriny závesná hrazda fit-lopty činkyMultifunkčné ihrisko Prenčov
GPS: 48.362558, 18.925446 [48° 21' 45.21'', 18° 55' 31.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Obec sa v tomto roku uchádzala cez úrad vlády SR – Sekretariát splnomocnenstva vlády SR pre mládež a šport o získanie finančných prostriedkov na vybudovanie viacúčelového ihriska. Boli sme úspešní a získali sme 1.000 000,- Sk od Nadácie SPP, vďaka ktorým bude v areáli miestneho ihriska vybudované viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom slúžiace na viacero športov.
Podkladové práce boli zabezpečené vo vlastnej réžii obce – jednoduché stavebné práce, na ktoré má obec živnostenské oprávnenie. Na týchto prácach sa podieľali športovci a občania na aktivačnej činnosti. Ostané práce ako umelý trávnik, čiarovanie, mantinely, bránky a osvetlenie zabezpečila firma M. Cup s. r. o. Bratislava.
Viacúčelové ihrisko Dudince
GPS: 48.163650, 18.884718 [48° 9' 49.14'', 18° 53' 4.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Sekretariát primátora: 045 55 83 361; e-mail: msu@dudince-mesto.sk
V septembri 2012 bolo odovzdané do prevádzky viacúčelové multifunkčné ihrisko pre nasldujúce športy: tenis, volejbal, hádzaná, malý futbal, streetball.
Z oficiálnych stránok mesta ani zo stránok MŠK Slovan Dudince nie je jasné kto ihrisko prevádzkuje, preto odporúčame v prípade záujmu kontaktovať sekretariát primátora...
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs