Národopisné múzeum Sebechleby
GPS: 48.282425, 18.912253 [48° 16' 56.73'', 18° 54' 44.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
V jednom zo starých vinohradníckych domčekov írečitej sebechlebskej osady Stará Hora vyhlásenej pre svoju mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry je zriadené originálne vidiecke Národopisné múzeum, ktoré návštevníkom predstaví tradičný život Sebechlebanov, ich duchovnú aj materiálnu kultúru. Zavítavší tu spoznajú odievanie, staré spôsoby obživy i pestré ľudové zvyky oblasti. Prehliadku múzea spestruje audítorský výklad podporený audiovizuálnym informačným systémom. Pomyselnou čerešničkou na torte je ochutnávka jedinečných starohorských vín v autentických priestoroch historickej vínnej pivnice nachádzajúcej sa pod domčekom. Oblasť Starej Hory bola v minulosti jedným z najväčších producentov vín v celom Uhorsku. Jej produkty boli široko-ďaleko známe svojou vysokou kvalitou. Tento fakt spoločne s pohostinnosťou Sebechlebanov, osobitým čarom starej pivnice, a tiež krásou ľudových krojov a ďalších zaujímavých výrobkov, ktoré tu možno obdivovať, robí z návštevy Národopisného múzea Sebechleby výlet, ktorý sa určite oplatí absolvovať.
Informácie pre návštevníkov
Otváracie hodiny: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Vstupné: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Adresa: Sebechleby - Stará Hora, 962 66
Telefón: +421 910 265 528, *pani Cipcerová
Email: info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Múzeum dedinského života
GPS: 48.228406, 18.867485 [48° 13' 42.26'', 18° 52' 2.95'']
Obec: Lišov
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: p. Peter Plachý; Lišov 15; mob: 0940892740; tel: 045/5589205
Súkromné múzeum v tradičnom, vyše 100 ročnom gazdovskom dome s množstvom artefaktov pôvodných remesiel (reštaurované krosná, almary bohato zdobené ornamentami atď.). Ponúka dokonalý obraz zaniknutého života na dedine. Objekt je v pôvodnom stave so zariadením vrátane napr. vybavenia čiernej kuchyne s chlebovou pecou, atď. Doporučujeme vidieť.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM zaradilo do evidencie zariadení,ktoré majú charakter múzejnej prezentácie LIŠOVSKÚ IZBU, ktorá je vedená pod registračným číslom ZMP/24/2009 dňa 18.12.2009.
Múzeum vo Svätom Antone
GPS: 48.421703, 18.942861 [48° 25' 18.13'', 18° 56' 34.3'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: sekretariát: 0915821973; rezervácie vstupov: 0918877062; tel: 045/6913932; Email: info@msa.sk
Múzeum vo Svätom Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity. Vykonáva odborno-metodickú činnosť, spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku a dejín rodov Koháry a Coburg. V oblasti poľovníctva, výskumu dejín rodov Koháry a Coburg spolupracuje s odbornými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Všetky poznatky využíva pri rozvoji kultúrno-vzdelávacích aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Vďaka neobvyklej celistvosti, autentickej podobe a rozmanitosti zbierok bol celý komplex v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Slovenské banské múzeum – Kammerhof
GPS: 48.457896, 18.896203 [48° 27' 28.43'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: technika@muzeumbs.sk; hramesa@muzeumbs.sk; tel: 045/6949418, 045/6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Kammerhof
Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku
najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Kammerhof – z histórie objektu
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku
Foto> Ján Petrík
Slovenské banské múzeum – Berggericht
GPS: 48.459720, 18.892790 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: infobs@muzeumbs.sk, tel: 045/6920536, 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Berggericht
Expozícia sídli v národnej kultúrnej pamiatke Berggericht (bývalý banský súd) s bohatou históriou, na Námestí Svätej Trojice, na úpätí vrchu Staré mesto (Glanzenberg). V tejto budove bolo v roku 1927 zriadené aj prvé slovenské banícke múzeum – Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. Expozícia zaujme a poteší nielen mineralógov, geológov a zberateľov minerálov, ale aj všetkých priaznivcov prírody a prírodovedy.
Systematická prezentácia minerálov
Viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Dôraz je kladený najmä na minerály zo Slovenska. Kritériom členenia minerálov do príslušných tried je ich chemické zloženie a vnútorná štruktúra. Medzi rarity expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane.
Expozícia sa môže pochváliť veľmi peknými ukážkami minerálov, ktoré majú na Slovensku miesto svojho prvého popisu na svete. Napríklad sú to: hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka.
Hoci medzi verejnosťou rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového (žezlového) kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice, nie je pravdivé, relatívna hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy. Nádherné ukážky holubníkového kremeňa a ametystu sú ozdobou expozície.
V nádvorí budovy ústi štôlňa Michal, ktorá bola adaptovaná na pivničné priestory. Jedná sa o prekop na podložnú vetvu žily Špitáler, napájajúci sa na slednú chodbu po žile, ktorá však už pre návštevníkov nie je sprístupnená. Spojenie s ďalšou krátkou, na povrch ústiacou chodbou vytvára priestor majúci v pôdoryse tvar podkovy. Návštevník sa môže oboznámiť s horninovým prostredím, typickými spôsobmi výstuže používanými v baníctve a banskými vozíkmi – „huntíkmi“.
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V suteréne budovy Berggericht sa nachádza spojené Informačné centrum Mesta Banská Štiavnica a Slovenského banského múzea. Pracovníci tohto zariadenia poskytujú turistické informácie o Banskej Štiavnici a okolí, ako aj o jednotlivých expozíciách Slovenského banského múzea. Informujú o aktuálnych kultúrnych podujatiach, stravovacích, ubytovacích a dopravných možnostiach. Informácie sú podávané v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. V ponuke je pestrý výber suvenírov, minerálov, reprezentačných publikácií a informačných materiálov.
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Slovenské banské múzeum – Starý zámok
GPS: 48.459518, 18.890951 [48° 27' 34.26'', 18° 53' 27.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6949472; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Starý zámok
Starý zámok sa nachádza nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh.
Odporúčame:
Archeologická expozícia „Baníci prichádzajú…“
- poklady bronzových šperkov, nástrojov a súčastí odevov z obdobia okolo roku 900 pred Kr.
- jedinečné nálezy z archeologických výskumov Sitna a Starého mesta /Glanzenberg/ v Banskej Štiavnici
Z histórie mesta Banskej Štiavnice
- listina z roku 1275 : najstaršia listina vydaná mestskou kanceláriou na Slovensku, najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva, pečať s baníckymi znakmi, najstaršia svojho druhu v Európe
Maketa oltára Majstra M.S. z roku 1506
- sedem zachovalých tabuľových obrazov s námetmi mariánskeho a christologického cyklu
Strelecké terče a historické zbrane
- najstarší terč z roku 1754
Baroková plastika
- originály súsošia Sv. Trojice z banskoštiavnického námestia
Lapidárium
- kamenné krstiteľnice, náhrobníky, mestské fontány, unikátna liatinová náhrobná doska z roku 1598
Reliéfy a plastiky z barokovej banskoštiavnickej Kalvárie
- zapísané medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta
Himmelreich
– žalár a mučiareň
Prezentácia najznámejších remesiel Banskej Štiavnice:
Fajkárska dielňa – posledná fajkárska dielňa na Slovensku, svetoznáme hlinené fajky štiavničky,možnosť predvádzania výroby fajok
Umenie kováčov – kováčska vyhňa s mechom z 18. stor., výrobky umeleckého kováča Karola Fizélyho, kované a liatinové náhrobné kríže
Historické hodiny a zvony – interiérové, vežové hodiny, gotický, renesančný a barokový zvon
Približná dĺžka prehliadky je 60 minút
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Slovenské banské múzeum – Nový zámok
GPS: 48.455776, 18.896144 [48° 27' 20.79'', 18° 53' 46.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6911543; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Nový zámok
Táto pozoruhodná stavba, dominanta Banskej Štiavnice je známa aj pod názvom Nový hrad, Panenský, alebo Dievčenský hrad, sa nachádza na Frauenbergskom kopci. Protiturecká renesančná pevnosť bola postavená v rokoch 1564-1571. Nový zámok zároveň plnil funkciu strážnej veže – vartovky. Bol súčasťou protitureckej vojenskej signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (7 známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová), ktorá siahala od Levíc až po Ľubietovú. Po skončení tureckých vojen slúžil ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“.
Slovensko v období tureckej expanzie
Expozícia dokumentuje vojenskú situáciu, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov, obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom.
Najzaujímavejšie exponáty:
Sedemhlavňové delo tzv. organ zo 16. storočia, turecké jatagány, hradné pušky, zápalné smolné palice, plastiky Turkov v životnej veľkosti, orientálne interiéry, strážnica uhorského vojska, atď.
Z histórie Dobrovoľného hasičského zboru Banskej Štiavnice
- patrí k najstarším na Slovensku, založený v roku 1873
- unikátna zástava z roku 1877, slávnostné hasičské prilby, fotografický materiál…
Ponúkame:
Interaktívna prehliadka s pracovnými listami. Jedinečný výhľad na historické centrum mesta aj prostredníctvom ďalekohľadu, porovnanie urbanistického rozvoja s inštalovanými dobovými fotografiami
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Slovenské banské múzeum – Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457572, 18.899261 [48° 27' 27.26'', 18° 53' 57.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: infobs@muzeumbs.sk; tel: 045/692 05 35
Virtuálna prehliadka expozície: Dedičná štôlňa Glanzenberg
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Množstvo európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti sa viaže k nášmu mestu. Banská Štiavnica bola slobodným banských mestom.V období prvých písomných správ o štôlni (1560) malo mesto dnešný charakter a existovala zástavba, ktorá aj dnes tvorí centrum mesta. Z obavy o stabilitu budov a cesty bola štôlňa po celé stáročia udržiavaná v dobrom technickom stave a preto sa zachovala do dnes.
Odporúčame:
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, ( manžela panovníčky Márie Terézie ) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 50 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
Dedičná štôlňa Glanzenberg - najnovšia sprístupnená expozícia, dedičná odvodňovacia štôlňa, jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Pamätné tabule, ktoré osadili významné návštevy, panovníci a osobnosti minulosti a súčasnoti. Zaujímavosťou sú do kFáranie do štôlne Glanzenbergameňa vytesané cisárske schody.
Slovenské banské múzeum – Banské múzeum v prírode
GPS: 48.451348, 18.888527 [48° 27' 4.85'', 18° 53' 18.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: bmp@muzeumbs.sk; tel: 045/6912971; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny. Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Najvzácnejší exponát
V podzemnej expozícii je to jednoznačne Gápel na konský pohon , ktorý je jediný takýto stroj– motor od banského výťahu, ktorý sa na Slovensku zachoval. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj premiestnený zo šachty Lill v Hodruši. Je to pamätník slávnej éry vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od zániku a stáli na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.
Odporúčame
Čakanie na vstup do podzemnej expozície si môžete spríjemniť prehliadkou povrchovej expozície. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Extra zážitok
Prehliadku podzemia absolvujete vystrojený prilbou, plášťom a lampou, čo je jedinečný zážitok, ktorého fotografie by nemali chýbať v žiadnom fotoalbume cestovateľa.
Približná dĺžka prehliadky je 70 – 90 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 € (anglický, nemecký, maďarský jazyk)
Banské múzeum v prírode - jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. Podzemná expozícia s návštevou bane zo 17.storočia. Povrchová expozícia, náučná geologická expozícia Geoparku, expozícia lomového dobývania a dobývky na žile Terézia.
Slovenské banské múzeum – Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460183, 18.892360 [48° 27' 36.66'', 18° 53' 32.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: galeria@muzeumbs.sk; tel; 045/6913431; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Galéria Jozefa Kollára
Galéria sídli priamo v historickom centre mesta na Námestí Svätej Trojice, vedľa morového stĺpa, v troch krásnych meštianskych domoch. Galéria ponúka prehliadku jedinečnej stálej expozície, ktorú dopĺňajú sezónne výstavy.
POKLADY STARÉHO UMENIA
Výstava prezentuje mimoriadne cennú kolekciu výtvarných diel, ktoré vznikli v Banskej Štiavnici a iných baníckych regiónoch Slovenska. Diela svojou kvalitou a originalitou presahujú regionálny rámec. Expozícia ponúka prierez umením od 13. do 20. storočia.
NAJVZÁCNEJŠÍ EXPONÁT
Nie jeden, ale hneď dva! Dve neskorogotické drevené plastiky sv. Barbory a sv. Kataríny sú autorsky pripisované tajomnému a fenomenálnemu Majstrovi M.S. Plastiky ilustrujú význam a prosperitu Banskej Štiavnice okolo roku 1500 a patria ku klenotom stredoeurópskeho umenia.
ODOPORÚČAME
Ponúkame výber z unikátnej zbierky portrétov komorských grófov – prezidentov banskej komory. Dávame do pozornosti diela vynikajúcich barokových majstrov – sochára Dionýza Stanettiho a maliara Antona Schmidta, ktorí v Banskej Štiavnici vytvorili cenné originálne dielo.
ANJELI A DÉMONI EDMUNDA GWERKA
Profil banskoštiavnického rodáka Edmunda Gwerka, ktorý patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského umenia. Jeho obrazy drsnej krajiny a pôsobivé figurálne kompozície zaznamenávajú nielen dramatickú atmosféru doby, ale aj špecifickú náladu baníckeho kraja.
JOZEF KOLLÁR – VIVAT VITAE!
Kolekcia klasika slovenskej moderny, banskoštiavnického rodáka Jozefa Kollára. Autor strhujúcim spôsobom zaznamenal krajinu a rodné mesto. Jeho dielo presiaknuté radosťou zo života je vyznaním rodine, mestu, krajine.
Dĺžka prehliadky stálej expozície cca 45 minút.
Galéria Jozefa Kollára - viac ako 200 najcennejších výtvarných diel najmä z Banskej Štiavnice od 15.-19. stor., umenie 20.storočia predovšetkým banskočtiavnických autorov, aktuálne výstavy.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Galéria Schemnitz
GPS: 48.458116, 18.891853 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 30.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: gallery@schemnitz.sk
Schemnitz je nová galéria umenia založená v roku 2013. Program galérie ponúka obraz aktuálnych tendencií v mladej súčasnej maľbe a kresbe. Cieľom je neustále mapovať umelecké dianie a predstaviť z neho to najzaujímavejšie širokému publiku. Prostredníctvom pravidelných výstav prináša do Banskej Štiavnice výber popredných osobností súčasnej maľby, kresby a grafiky.
Portfólio spolupracujúcich umelcov je vyberané spomedzi etablovaných mien, ale poskytuje priestor aj mladým, začínajúcim autorom. Kvalita vystavovaných diel je základnou podmienkou zaradenia do výstavného programu. Diela sú vyberané i s ohľadom na predpoklad rastu ich hodnoty v budúcnosti.
Filozofiou galérie je budovanie priateľských vzťahov medzi autormi, divákmi a zberateľmi. Premostenie sveta umenia s každodenným životom.
Banská Štiavnica je jedno z najkrajších historických miest na Slovensku. Jeho poloha, unikátna architektúra, okolitá príroda a najmä bohatá história priamo vyzývajú k existencii kultúrnych inštitúcií, ktoré by nadväzovali na najlepšie roky mesta v čase jeho rozkvetu. Názov galérie Schemnitz preto vychádza z nemeckého mena Banskej Štiavnice v čase, keď bola tretím najvýznamnejším mestom Uhorska.
OTVÁRACIE HODINYPondelok: 13:00 - 17:00
Utorok - Streda: Zatvorené
Štvrtok: 13:00 - 17:00
Piatok - Nedeľa: 13:00 - 19:00
Banská stanica
GPS: 48.443951, 18.914977 [48° 26' 38.22'', 18° 54' 53.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: http://www.banskastanica.sk/c/kontakt/
Občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru vzniklo v lete 2008. O rok neskôr, v lete 2009, našiel Štokovec azyl v industriálnych priestoroch železničnej stanice v Banskej Štiavnici. Vzniká otvorená platforma BANSKÁ ST A NICAs prívlastkom Contemporary, ktorá tvorí zázemie pre široké spektrum kultúrnych aktivít.
V strede nášho záujmu je aktívna kultúrna produkcia, realizovaná prostredníctvom workshopov, sympózií a najmä rezidenčných pobytov umelcov, ktorí v objekte stanice nájdu zázemie pre krátkodobé i niekoľkomesačné pobyty. V priestore Banskej St a nice sa stretávajú v jednom čase umelci, ktorí tu tvoria, návštevníci provizórnej galérie, ktorá je v staničnej čakárni a cestujúci prichádzajúci a odchádzajúci vlakom.
BANSKÁ ST A NICA je súčasťou európskych projektov zameraných na výskum mobility umelcov.
Ľudová izba
GPS: 48.185251, 18.854086 [48° 11' 6.9'', 18° 51' 14.71'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: 045/ 5583946
V našej obci máme zriadenú aj izbu ľudových tradícií, ktorá je umiestnená v priestoroch Základnej školy s materskou školou Hontianske Moravce. Ľudová izba bola otvorená 8. novembra 2007. Izba bola zriadená pre zachovanie dedičstva našich predkov, aby mladšie generácie našich občanov mali predstavu o tom, ako žili ich starí rodičia . Aké mali zvyky, ako sa obliekali, čím sa zaoberali a pod. Pri prehliadke ľudovej izby má návštevník možnosť spoznať, koľko životnej múdrosti, dôvtipu, umeleckej zručnosti a pritom jednoduchosti je ukryté vo veciach dennej potreby našich predkov. Mali by sme poznať život našich predkov, ktorí žili tu, u nás , na území našej vlasti , Slovenskej republiky, v Hontianskom kraji. Vštepujme svojim potomkom lásku k tradíciám, aby boli hrdí na svoj kraj, na svoju domovinu, aby sme úspešne predali tú pomyselnú štafetu národnej hrdosti a aby ju mal kto úspešne ďalej niesť. Lebo práve tradície nás robia tými jedinečnými, neporovnateľnými. A my, v našej obci zriadením ľudovej izby, ponúkame širokej verejnosti nazrieť do spôsobu života našich predkov. Na prehliadku sa treba vopred nahlásiť.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.