Prírodná rezervácia Šinkov salaš
GPS: 48.185628, 18.921991 [48° 11' 8.26'', 18° 55' 19.17'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Prírodná rezervácia Šinkov salaš rozkladajúca sa neďaleko obce Hontianske Tesáre je náleziskom vzácneho a ohrozeného druhu slovenskej kveteny, hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Táto krásna žlto kvitnúca rastlina sa na území stredného Slovenska vyskytuje len veľmi zriedka, v lokalite Šinkov salaš, na tunajších bývalých kosných podhorských lúkach a na okraji tunajších lesných porastov však možno nájsť populáciu rátajúcu až niekoľko tisíc jedincov. Hlaváčik jarný v minulosti rástol i na ďalších lokalitách v okolí rezervácie, z tých však bol vytlačený kvôli hospodárskemu využívaniu pozemkov. V prírodnej rezervácií Šinkov salaš platí najvyšší 5. stupeň ochrany, čo samozrejme absolútne vylučuje možnosť trhať tu akékoľvek rastliny. Hodnota jedného kvetu hlaváčika jarného je stanovená na takmer 50 €. Prísť a pokochať sa krásou tohto vzácneho druhu však zakázané nie je. Najvhodnejším obdobím na návštevu Šinkovho salaša je obdobie od marca do apríla, prípadne až mája, kedy hlaváčik kvitne.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Prírodná rezervácia Holík
GPS: 48.387215, 18.857548 [48° 23' 13.97'', 18° 51' 27.17'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Kamenisté temeno andezitovej kóty s ostrovčekom lesostepnej vegetácie. Na upätí J. svahov sú dubovo-hrabové porasty, na S. svahoch sú podhorské bučiny. Dôvodom ochrany je zachovať fytogeograficky významnú lokalitu xerotermnej vegetácie
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Jabloňovský Roháč
GPS: 48.369277, 18.796057 [48° 22' 9.4'', 18° 47' 45.81'']
Obec: Dekýš
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://www.najkrajsikraj.sk/priroda-prirodne-rezervacie/jablonovsky-rohac-prirodna-rezervacia/
Jabloňovský Roháč sa nachádza západne od obce Počúvadlo, na východných svahoch vrchu s rovnakým názvom (s výškou 558,4 m). Leží v katastrálnom území Dekýša a Horných Jabloňoviec. Oblasť bola vyhlásená roku 1950 kvôli ochrane zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch Štiavnických vrchov. Rozloha prírodnej rezervácie je 646 400 m2.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Sitno
GPS: 48.401704, 18.878858 [48° 24' 6.13'', 18° 52' 43.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov - Sitna na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Prelínanie teplomilných a horských prvkov flóry, výskyt vzácnych a chránených druhov. Sitno bolo v roku 1951 vyhlásené za národnú prírodnú rezeráciu s výmerou je 936 800 m2 a 5.stupeňom ochrany.
Mäsiarsky bok
GPS: 48.401609, 19.091272 [48° 24' 5.79'', 19° 5' 28.58'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
V národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok je zabezpečená ochrana lesného komplexu s fragmentami pôvodných alebo málo pozmenených lesných porastov na svahoch s bralami a recentnými sutinami na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Mäsiarsky bok bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1980 s výmerou 1 278 100 m2 a 5.stupňom ochrany.
Holý vrch
GPS: 48.435037, 19.035518 [48° 26' 6.13'', 19° 2' 7.86'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Významná lokalita veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín Slovenska, čím je ju možno pokladať za genobanku, v prípade zachovania podmienok, ktoré tu vznikli prirodzeným vývojom v súlade s extenz. súkrom. obhospodarovaním. Holý vrch bol za prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1988 s výmerou 168 051 m2 a 4.stupňom ochrany.
Kino Diamant
GPS: 48.167661, 18.882851 [48° 10' 3.58'', 18° 52' 58.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/550 22 00
Web: https://www.facebook.com/kinodudince.sk/info?tab=overview
Kino Diamant je súčasťou kúpeľného komplexu Diamant na ulici Kúpeľná 107.
Amfiteáter Banská Štiavnica
GPS: 48.456383, 18.894588 [48° 27' 22.98'', 18° 53' 40.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0905 455 911
Amfiteáter pod Novým zámkom v Banskej Štiavnici ponúka počas letných mesiacov koncerty, festivaly, divadlo, tanec, detské podujatia, večerné kino v nádhernom prostredí s výhľadom na panorámu Banskej Štiavnice...
Kino Akademik
GPS: 48.459077, 18.892658 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 33.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: zuzana.patkosova@banskastiavnica.sk
Kino Akademik v Banskej Štiavnici na ulici Radničné námestie 4.
Evičkino jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.434752, 18.861808 [48° 26' 5.11'', 18° 51' 42.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/evickino-jazero-49/
Divadlo v pivovare Erb
GPS: 48.458238, 18.893509 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 36.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: + 421 917 755 235, info@pivovarerb.sk
Divadlo v pivovare Erb na ulici Novozámocká 132/2. Lístky na jednotlivé predstavenia si môžete rezervovať telefonicky na tel. čísle +421 918 182 859, e-mailom alebo vyplnením kontaktného formulára.
Terra Permonia
GPS: 48.458709, 18.893238 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 35.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: michal@terrapermonia.sk, +421 948 100 727
Ukrytí permoníci štiavnického podzemia sa rozhodli vyjsť medzi ľudí, ktorí ich opustili po zavretí poslednej bane. Chcú im pomôcť spoznať skutočnú krásu Zeme, ale aj zlepšiť ich zručnosti a tvorivosť. Nechajte sa nimi osloviť aj Vy a navštívte Terra Permonia, orignálny projekt v historickom jadre Banskej Štiavnice.
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Wellness Vila Magnólia
GPS: 48.455437, 18.901618 [48° 27' 19.57'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Mestské kúpele - plaváreň
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/691 27 24
Kontakt:
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Veľký plavecký bazén - 25 x 12,5 m a hĺbka od 0,8 do 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
11:00 - 20:30
Streda - Piatok
13:00 - 20:30
Sobota - Nedeľa
14:00 - 20:00
Suchá a parná sauna
Relaxančný bazén pri saune - 6 x 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
14:00 - 19:00 muži 19:00 - 20:00 zmiešaná
Streda
14:00 - 19:00 ženy 19:00 - 20:00 zmiešaná
Štvrtok
14:00 - 20:00 muži
Piatok
14:00 - 20:00 ženy
Sobota
14:00 - 18:00 muži 18:00 - 20:00 zmiešaná
Nedeľa
14:00 - 20:00 zmiešaná
Detské plávanie - relaxačný bazén
Utorok - Piatok
8:00 - 14:00 podľa objednávky
Kontakt: Monika Maruniaková, tel: 0905 384 065
Masáže - Aglez
GPS: 48.453892, 18.918151 [48° 27' 14.01'', 18° 55' 5.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0948 501 293; 0903 793 535
Web: http://www.aglez.sk/
Eva Prokešová
Bratská 18 (budova vedľa nemocnice)
Banská Štiavnica
E-mail: info@aglez.sk
prokesova.e@azet.sk
Masáže - Zuzana Švidroňová
GPS: 48.454077, 18.903569 [48° 27' 14.68'', 18° 54' 12.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908 648 707
Kontakt:
Zuzana Švidroňová
Dolná 6/A
Banská Štiavnica
E-mail: svidronova@slovanet.sk
Prevádzkové hodiny - orientačné, len objednávky
Pondelok - Sobota
9:00 - 19:00
Masáže - Jaduza
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 236 826
Kontakt:
Aneta Dunová
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Wellness Hotel Grand-Matej
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6921213
Kontakt:
Hotel Grand-Matej
Kammerhofská 5
Banská Štiavnica
E-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Wellness Penzión Kachelman
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 23 19
Kotakt:
Penzión Kachelman
Kammerhofská 18
Banská Štiavnica
E-mail: kachelman@kachelman.sk
Wellness Penzión Cosmopolitan II
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 11 13
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan II
A. Kmeťa 18
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Bowling Penzión Cosmopolitan I
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0918 601 149
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan I
Zvonová 2
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok a Nedeľa
9:00 - 21:00
Piatok - Sobota
9:00 - 24:00
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Thai Relax Centrum
GPS: 48.166516, 18.878818 [48° 9' 59.46'', 18° 52' 43.74'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 550 48 43; 0911 988 346
Web: hhttp://www.kupeledudince.sk/volny-cas/thai-relax-center-v-dudinciach
Therapeutky z Thajska vlastniace diplom kláštornej školy "Wat po" v Bangkoku vás radi privítajú v Thai Relax Centre v priestoroch kúpeľného hotela Rubín (prízemie).
Zažite skutočné Thajsko prostredníctvom vôní a dotykov.Stáročiami overené skúsenosti. Nezameniteľná thajská hudba. Vôňa pravých thajských bylín a esenciálnych olejov tropických kvetín. Nadčasový ázijský dizajn. Prejdite z každodenných problémov do sveta relaxácie a pohody.
Thai Relax Center poskytuje: tradičnú thajskú masáž Nuad Thai thajskú masáž chodidiel Sook Dee horúcu bylinnú masáž Rít Tee aromatickú olejovú masáž Fann Dee thajskú peelingovú masáž Roon DeeOtváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
9.00 - 18.00 na základe rezervácií
Wellness Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 55 51 911; 0917 478 13
Kontakt:
Penzión u Mlynárky
Karola Braxatorisa 2
Dudince
penzion@umlynarky.sk
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Belianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/belianske-jazero-41/
Halčianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465577, 18.950257 [48° 27' 56.08'', 18° 57' 0.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/halcianske-jazero-42/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Bančiansky tajch) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.479171, 18.859014 [48° 28' 45.02'', 18° 51' 32.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Ottergrund) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Červená studňa) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Tajch Klinger - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazero-klinger-50/
Komorovské rybníky - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/komorovske-rybniky-44/
Počúvadlianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/pocuvadlianske-jazero-46/
Richňavské jazerá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.428005, 18.846937 [48° 25' 40.82'', 18° 50' 48.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/richnavske-jazera-47/
VN Banská Belá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465586, 18.941326 [48° 27' 56.11'', 18° 56' 28.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/vn-banska-bela-48/
Veľké Kolpašské jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/velke-kolpasske-jazero-45/
Jazero Bakomi - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.434979, 18.851690 [48° 26' 5.92'', 18° 51' 6.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/jazero-bakomi-51/
Klastavský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.30063, 18.88245 [48° 18' 2.27'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/klastavsky-potok-52/
Potok Jasenica - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.545570, 19.003868 [48° 32' 44.05'', 19° 0' 13.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-jasenica-53/
Potok Štiavnica č.3 - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.380889, 18.929248 [48° 22' 51.2'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-stiavnica-54/
Vindšachtské jazero - rybársky revír "chyť a pusť"
GPS: 48.434242, 18.85735 [48° 26' 3.27'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Malé Kolpašské jazero - rybársky kaprový chovný revír
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Belujský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.308292, 18.925100 [48° 18' 29.85'', 18° 55' 30.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Ranč Nádej – jazdenie na koni
GPS: 48.419118, 18.935518 [48° 25' 8.82'', 18° 56' 7.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Na Záhumní 499, Svätý Anton, tel: 0911806499, 0904877078
Možnosti ponúkané našim návštevníkom na voľný čas a letné dovolenky:
1. chov koní a poníkov a iných domácich zvierat
2. rekreačná jazda - jazda na koni - jazda v kočiari
3. lov rýb v súkromnom rybníku v areáli Ranča
4. zapožičanie bicyklov s mapami miestnych cyklotrás
5. rekreačné plávanie v domácich tajchoch
6. zber lesných plodín, húb a liečivých rastlín
7. gastronomické ochutnávky - ovčiarske hody
- zabíjačkové hody
- poľovnícke hody
- stredoveká kuchyňa
- organizovanie rodinných piknikov
8. kultúrne zážitky - vystúpenia historického šermu
- pre našich návštevníkov zľavnené vstupné do kaštieľa (Múzeum vo
Svätom Antone)
- folklórne, gospelové a country zábavy v areáli ranča
9. zimné radovánky - lyžiarske strediská v miestach Gubáň, Ilija a Hodruša Hámre
- bežkové a vychádzkové trasy po banskoštiavnických tajchoch
- ľadové (korčuliarske) ihrisko v obci Svätý Anton
10. duchovné obohatenie - rodný dom a miesto posledného odpočinku rodáka drahého otca
biskupa Michala Buzalku
- výstup na Kalváriu v Banskej Štiavnici
- spoločné stretnutia kresťanskej mládeži na Ranči Nádej
- návšteva pútnických mariánskych miest: Staré Hory, Senohrad
11. informačné a konferenčné služby - zoznam a podbrobné informácie o kultúrnych podujatiach
- konferenčné podujatia
- rezervácie návštev kultúrno – historických pamiatok
v okolí:
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
- Banské múzeum v prírode
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici,
- Protiturecká pevnosť v Banskej Štiavnici
- Arborétum v Banskej Štiavnici
- Geopark Banská Štiavnica
- Kaštieľ so stálou poľovníckou expozíciou vo Sv. Antone
- Pevnosť Bzovík
- Ruiny hradu Čabraď
- Termálne kúpalisko Sklenné Teplice
- Termálne kúpalisko Dudince
- Chránený prírodný výtvor Dudinské travertíny
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora
- Mesto Krupina - strážna veža Vartovka
- rodný dom Andreja Sládkoviča
- podzemné chodby mesta
12. detské ihrisko v areáli ranča
Štiavnica č.2 - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.263915, 18.991126 [48° 15' 50.09'', 18° 59' 28.05'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Čiastkové povodie Štiavnice od cestného mosta v obci Dudince po cestný most v obci Hontianske Nemce. Štiavnica č. 2 (krupina) - 3-3970-1-1
VN Sebechleby - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.285029, 18.944312 [48° 17' 6.1'', 18° 56' 39.52'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby (mimo CHRO vyznačenej tabuľami). VN Sebechleby - 3-5710-1-1
Farma Gazdáčik – jazda na koni
GPS: 48.49656, 18.95105 [48° 29' 47.62'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Banská Belá 170,
Farma Gazdáčik ponúka jazdenie na koňoch a aktívny relax na slovenskom vidieku. Môžete tu zažiť atmosféru pripomínajúcu detstvo u dedov a babičiek na odľahlých samotách.
Farma ponúka kurzy jazdenia v krytej jazdiarni i teréne.
ubytovanie Farma Gazdáčik a okolieRanč Bôra – jazda na koni
GPS: 48.504682, 18.921870 [48° 30' 16.86'', 18° 55' 18.73'']
Obec: Podhorie
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0944 121 766
Ponuka: Ponúkame jazdenie pre začiatočníkov aj pokročilých. Vychádzky do prírody podľa Vašej nálady a schopnosti samostatne zvládnuť koňa v teréne. Začiatočníkom vodíme kone, pokročilejší môžu ísť do ťažšieho terénu, vyskúšať, čo dokáže húževnatý hucul, či robustný haflingonorik. K nahliadnutiu je na mieste katalóg trás s fotkami, údajmi o trasách a zaujímavosti, ktoré je tam možné vidieť. Stačí si vybrať... Program si môžete skombinovať s kúpaním v tajchoch, kúpaliskách, kúpeľoch, návštevami Banskej Štiavnice a Podhoria. Vaše deti určite poteší, keď si budú môcť popozerať rôzne zvieratká, ktoré tu chováme a povoziř sa na poníkovi či somárikoch.
VN Žibritov - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.393653, 18.973080 [48° 23' 37.15'', 18° 58' 23.09'']
Obec: Žibritov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov. VN Žibritov - 3-6000-1-1
VN Rykynčice - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.198836, 18.964281 [48° 11' 55.81'', 18° 57' 51.41'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://www.mosrzka.estranky.cz/clanky/reviry-mosrz-krupina.html
VN Rykynčice
0,9 ha Vodná plocha nádrže pri obci Rykynčice na obtoku Krupinice. Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Wellness - Salamandra Resort
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Salamandra Resort - lyžiarsky areál
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Ski Dúbravy - lyžiarsky vlek
GPS: 48.422383, 18.891736 [48° 25' 20.58'', 18° 53' 30.25'']
Obec: Ilija
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Lyžiarske stredisko je mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi, k čomu ho predurčuje najme široký lyžiarsky svah, ktorý umožňuje bezpečnú lyžovačku. Lyžiarska zjazdovka je položená v nadmorskej výške 520 - 610 m n. m. a je dlhá 450 m. Počas sezóny je zjazdovka pravidelne upravovaná ratrakom značky Prinoth T4. V stredisku sa nachádzajú dva vleky typu EPV-300. K dispozícii je bezplatná odstavná plocha pre cca 50 osobných áut, ktorá sa nachádza priamo pri vleku. Pre milovníkov zimných športov je u nás k dispozícii požičovňa lyží.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Bežkárske trate
GPS: 48.469353, 18.882831 [48° 28' 9.67'', 18° 52' 58.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Foto Andrea Halienová a Matúš Morong
V Štiavnických vrchoch je v teréne vyznačených cca 45 km bežkárskych trás. Nástupné miesta s parkovaním sú na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou a v sedle Peciny na Hornej Rovni. Za priaznivých snehových podmienok je pre voľný a klasický štýl strojom udržiavaný asi 12 km dlhý okruh medzi Červenou studňou a zjazdovkou Salamandra Resort. Okrem upravovaných trás bežkári často prešliapu aj nadväzujúce trasy, ktoré sú zobrazené v mape na tejto stránke.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Poľovnícke združenie Sebechleby
GPS: 48.302107, 18.926258 [48° 18' 7.59'', 18° 55' 34.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: 0905324192; E-mail: pzsebechleby@zoznam.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/polovnicke-zdruzenie-sebechleby.html
Poľovný revír Rovná Hora uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00680 zo dňa 18.2.2006.
Poľovnícka oblasť: S VI Štiavnické pohorie
Chovateľský celok: Hont
Výmera: 2 299,92 ha
Poľovný revír nachádzajúci sa na južných svahoch Štiavnického pohoria zameraný na chov srnčej, diviačej a jelenej zveri.
Užívateľ poľovníckeho revíru: Poľovnícke združenie Sebechleby
POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE SEBECHLEBY
IČO: 00626520
Poľovnícke združenie má 22 členov.
Deň vzniku: 29.4.1993 registrácia - Ministerstvo vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-8056
Organizačne začlenené: OKO SPZ Krupina
Prvé združenie založené v Sebechleboch zamerané na chov a lov zveri vzniklo v roku 1952.
VN Sebechleby
GPS: 48.284891, 18.946064 [48° 17' 5.61'', 18° 56' 45.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná nádrž Sebechleby je ideálnym miestom pre letný relax a aktívny oddych, či už kúpanie a plávanie, alebo ostatné vodné športy. Keďže je nížinnou vodnou nádržou, jej voda je v lete pomerne teplá. VN je rovnako aj rybárskym revírom MO SRZ Krupina.
Tenisový kurt
GPS: 48.438440, 18.871245 [48° 26' 18.38'', 18° 52' 16.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Obecný úrad: Tel: 045 / 69 29 117
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.
Tenisový kurt na Richňave
GPS: 48.429912, 18.842748 [48° 25' 47.68'', 18° 50' 33.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mobil: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.Ihrisko vs. klzisko vo Sv. Antone
GPS: 48.406277, 18.940831 [48° 24' 22.6'', 18° 56' 26.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Plocha miestneho "multifunkčného" ihriska, ktoré v lete slúži pre účely kolektívnych športov a v zime je pravidelne udržiavané ako ľadová hokejová a korčuliarska plocha.
Viacúčelové ihrisko
GPS: 48.337064, 18.840325 [48° 20' 13.43'', 18° 50' 25.17'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Viacúčelové ihrisko v obci Baďan ponúka široké možnosti športové vyžitia pre jednitlivcov aj kolektívy.
Multifunkčné ihrisko Drieňová
GPS: 48.450602, 18.916084 [48° 27' 2.17'', 18° 54' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ZŠ J. Kollára, Ul. L. Svobodu č. 40, kontakt: 0918 255415
Tenisové kurty:
Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 4 € á hodFutbalové ihrisko:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Minifutbal na umelom trávniku:Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách
Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 10 € á hodBasketbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Volejbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Tenisový kurt (Súkromná hotelová akadémia Joergesov dom)
GPS: 48.447649, 18.920217 [48° 26' 51.54'', 18° 55' 12.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0911 401086
Tenisový kurt Súkromnej hotelovej akadémie Joergesov dom): otvorené - máj-september, 7:00 - 20:00 hod.
Paintballový areál Horná Roveň
GPS: 48.450517, 18.878450 [48° 27' 1.86'', 18° 52' 42.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: kontakt: 0908 914950
Paintballový areál v miestnej časti Horná Roveň. Maximálny počet hráčov je stanovený na 10 osôb.
Fitnes Činka
GPS: 48.458159, 18.901657 [48° 27' 29.37'', 18° 54' 5.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908953783, 0907839373
Fitnes Činka (Mládežnícka 10, v priestoroch plavárne) ponúka cenovo zaujímavé vstupné , permanentky, možnosť cvičenia na 24 stanovištiach následne si ísť zaplávať, príjemné prostredie a doplnkovú výživu.
Otvorené:
pondelok:17:00 - 19:00
utorok : 11:00 - 20:30
streda : 12:00 - 20:30
štvrtok: 12:00 - 20:30
piatok: 12:00 - 20:30
sobota: 11:00 - 20:30
nedeľa: 12:00 - 20:30
CENNÍK (€): KLASIK ŠTUDENT
Jednorázový vstup 2,00 1,80
Permanentka 10 vst. 18,00 17,00
Permanentka 20 vst. 34,00 32,00
Fitko + 1 hod bazén 3,40 3,30
Permanentka fitko+bazen 10vstupov 34,00 33,00
Fitness centrum Dynamika
GPS: 48.457940, 18.902350 [48° 27' 28.58'', 18° 54' 8.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0904 183 232, 0903 390 024, 0903 517 868
Fitness centrum Dynamika (pod Plavárňou), Mládežnícka 24, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny pre verejnosť:
Pondelok - piatok: 7.30 - 11.00 hod.
14.00 - 20.30 hod.
Sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 hod.
6.00 - 20.00 hod.
Mestské kúpele-plaváreň
GPS: 48.457890, 18.901497 [48° 27' 28.4'', 18° 54' 5.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6912724
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/sport-1/kupele-plavaren-1.html
Momentálne platný prevádzkový čas, cenník a horúce správy sú pravidelne aktualizované na uvedenom webovom kontakte. K dispozícii je 5-dráhový 25 m dlhý bazén a sauna.
Kúpalisko Dudinka
GPS: 48.166907, 18.875212 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 30.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/kupalisko-dudinka
Areál nesie meno víly Dudinky, ktorej Dudince podľa známej legendy vďačia za liečivú silu miestneho prameňa.
rekreačný bazén - dĺžka 25 m, šírka 12,5 m, hĺbka 1,30 m, teplota vody 28°C bazén s vodnými atrakciami - výjazd z tobogánu, rodinná šmýkačka, vodný kanál s tryskami, teplota vody 28°C detský bazén - hĺbka max. 0,4 m, teplota vody 30°C minerálny bazén - dudinská minerálna liečivá voda, hĺbka 1,05 - 1,14 m, teplota vody 33°CVirtuálne prehliadky:
http://tour.virtualtours3d.sk/kupaliskodudinka
Sport centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.166824, 18.879015 [48° 10' 0.57'', 18° 52' 44.45'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Aktívny oddych pre vás a vašich priateľov. Otvorené aj pre verejnosť. Jediné bowling a squash zariadenie v Dudinciach. Príjemné prostredie s barom. Ideálne prepojenie zábavy s pohybom.
Športové možnosti:
Squash, bowling, stolný tenis, biliard, aerobic, fitness centrum, tenis, pétangue, bedminton, požičovňa bicyklov (pre ubytovaných hostí), plážové ihrisko, vonkajší bazén (apríl - november, pre ubytovaných hostí)
Novinka:Možnosť sledovania priamych prenosov zo športových zápasov v HD kvalite v Sport Centre Rubín.
Wellness - Vitálny svet WELLNEA
GPS: 48.166649, 18.878114 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 41.21'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/vitalny-svet-wellnea
Wellness centrum v Kúpeľnom hoteli Rubín vám pomôže zrelaxovať a vďaka správnemu využívaniu jeho služieb môžete veľa urobiť pre svoje zdravie.
Maximálna kapacita Vitálneho sveta Wellnea je 60 osôb (30 žien, 30 mužov). Vo vírivom bazéne prebieha v doobedňajších hodinách liečebná procedúra hydrokineziterapia (vodná gymnastika). Poobede a večer využite bazén na krátke relaxačné plávanie. Vodné trysky a protiprúd vás navyše dokonale vymasírujú. Relax ako ušitý pre vás.
Spravte vo welness niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Využite 2 suché a 2 parné sauny. Ako sa vo wellness správne saunovať?
Vyberte si zo širokej ponuky relaxačných masáží. Aj keď nie ste práve ubytovaní v liečebných domoch. Masáže vo wellness sú dostupné všetkým. Rezervujte si termín vopred.
Wellness služby – Vitálny svet WELLNEA: suché sauny parné sauny whirlpool tepidárium masáže - široká ponuka relaxačných masáží - možnosť extra zakúpenia relaxačná DUO vaňa pre dvojicu solárium oddychová zóna vírivý bazén (s ohrievanou vodou - cca 32°C) občerstveniePočas víkendov (od októbra do apríla) je pre verejnosť ako i hotelových hostí k dispozícii aj minerálny bazén s dudinskou liečivou vodou, počas letnej sezóny je otvorené Kúpalisko Dudinka (rekreačný, detský bazén, bazén s vodnými atrakciami a bazén s minerálnou vodou).
Fitness centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.167031, 18.878829 [48° 10' 1.31'', 18° 52' 43.78'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/fitness-centrum-0
Najlepšie vybavené rekondično-rehabilitačné centrum v Dudinciach. Otvorené denne, vstup možný aj pre verejnosť. K dispozícii šatne a sprchy.
Vybavenie fitness centra: stacionárne bicykle (s výhľadom na kúpeľný park :-) posilňovacia veža posilňovacia lavica (predkopávanie a zakopávanie) šikmá lavička bežiaci pás veslovací trenažér steppre rebriny závesná hrazda fit-lopty činkyMultifunkčné ihrisko Prenčov
GPS: 48.362558, 18.925446 [48° 21' 45.21'', 18° 55' 31.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Obec sa v tomto roku uchádzala cez úrad vlády SR – Sekretariát splnomocnenstva vlády SR pre mládež a šport o získanie finančných prostriedkov na vybudovanie viacúčelového ihriska. Boli sme úspešní a získali sme 1.000 000,- Sk od Nadácie SPP, vďaka ktorým bude v areáli miestneho ihriska vybudované viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom slúžiace na viacero športov.
Podkladové práce boli zabezpečené vo vlastnej réžii obce – jednoduché stavebné práce, na ktoré má obec živnostenské oprávnenie. Na týchto prácach sa podieľali športovci a občania na aktivačnej činnosti. Ostané práce ako umelý trávnik, čiarovanie, mantinely, bránky a osvetlenie zabezpečila firma M. Cup s. r. o. Bratislava.
Viacúčelové ihrisko Dudince
GPS: 48.163650, 18.884718 [48° 9' 49.14'', 18° 53' 4.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Sekretariát primátora: 045 55 83 361; e-mail: msu@dudince-mesto.sk
V septembri 2012 bolo odovzdané do prevádzky viacúčelové multifunkčné ihrisko pre nasldujúce športy: tenis, volejbal, hádzaná, malý futbal, streetball.
Z oficiálnych stránok mesta ani zo stránok MŠK Slovan Dudince nie je jasné kto ihrisko prevádzkuje, preto odporúčame v prípade záujmu kontaktovať sekretariát primátora...
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.