Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Tajch Veľká Vodarenská Mk IV
GPS: 48.466765, 18.889425 [48° 28' 0.35'', 18° 53' 21.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46657|18.88924|16|T,m=TG
Waypoint: GC1223X
Prva zmienka o tejto nadrzi je spred roku 1500. V dokumente z roku 1672 sa zas vravi o vedeni vody z tejto nadrze pomocou drevenneho potrubia medzi domami pre potreby cerpacieho zariadenia. 22. januara 1633 sa nadrz pretrhla, znicila tri domy, mnoho pivnic a zahrad zaplavilo bahno a dokonca zahynulo pat osob. Rok nato bola nadrz opravena a sluzila povodnemu ucelu. Od roku 1651 sluzila tiez ako rezervoar vody pre pripadny poziar v meste. V juni 1725 sa hradza opat pretrhla. Z dokumentu z roku 1752 sa dozvedame, ze tato nadrz sluzi vylucne pre potreby mesta ako zdroj vody a zaroven rezervoar pre pripad poziarov.
V sucasnosti tento tajch sluzi na rekreakcne ucely. Svojim modro-zelenym sfarbenim fascinuje okoloiducich turistov. Raz za svitania sme tu zazreli nahych cviciacich joginov, inokedy clenov nejakej sekty pri krste svojich oveciek.
Vznik nadrze: pred rokom 1500
Nadmorska vyska: 705 m n.m.
Max. hlbka: 14 m
Objem nadrze: 34 tis.m3
Na uvedenych suradniciach na budke je zakazova tabulka. Pocet uvedenych pismen ti prezradi miesto skryse:
N 48°28.FZ[A-B]
E018°53.LN[S-T]
Záhada Židovského cintorína
GPS: 48.456858, 18.896361 [48° 27' 24.69'', 18° 53' 46.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46351|18.89532|16|T,m=TG
Waypoint: GC3EV89
Cintorín je situovaný neďaleko Nového zámku a počas samotnej rekonštrukcie od roku 2007 sa nám podarilo: odstrániť náletovú zeleň, očistiť všetkých 268 hrobov, čiastočne alebo úplne zrekonštruovať 165 hrobov, zrekonštruovať kupolu na dome smútku Ciduk Hadin, zrekonštruovať vnútorné omietky budovy, brány a okná, vyrobiť informačné tabule a pod.
Na samotných súradniciach cache nehladajte. Z lúštením začnite tu : (Prvý bod lúčtite doma !!!)
1. Koľké v poradí v anglickej abecede je písmeno "H" ? Dostanete X , ktoré potom doplňte : N 48° 27.345 E 018° 53.X68
2. Súradnice vás privedú k tabuli, na ktorej je napisané : Židovský cintorín / a tu je preklad po anglicky. V anglickom preklade sa ale nachádza jedna chyba, na ktorú musíte prísť. Keď na ňu prídete, zistite, aké má abecedné poradie písmeno na tabuli, (tým dostanete písmeno Y), ktoré by tam nemalo byť. Následne zistite, ktoré písmeno by tam malo byť správne. Zistite jeho abecedné poradie a tým dostanete Z . Následne vypočítajte :
N 48° 27. W
E 018° 54. V
(W-trojčíslie ; V-trojčíslie
W = 300+47*Y
V = 101+33*Z
A dostanete výsledné súradnice cache.
Krížne cesty
GPS: 48.46957, 18.8717 [48° 28' 10.45'', 18° 52' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Mystery keška pre šikovných poblíž historickej križovatky. KEŠKA sa nenachádza na súradniciach v záhlavý zadania. Ale všetko, čo potrebujete vedieť nájdete v listingu kešky - len si ho treba poriadne prečítať - najlepšie v rámci domácej prípravy. Kešku, prosím, ukladajte späť aj s jej krytom a nepremiestňujte ju. Prineste si vlastné pero!
Červená studňa
GPS: 48.46842, 18.8838 [48° 28' 6.31'', 18° 53' 1.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache v blízkosti rázcestia a tajchu Červená studňa.
Jergištôlňa
GPS: 48.47502, 18.90672 [48° 28' 30.07'', 18° 54' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá keška v historickej banskej osade Jergištôlna pri Banskej Štiavnici.
Michalštôlniansky tajch
GPS: 48.46572, 18.89863 [48° 27' 56.59'', 18° 53' 55.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri Michalštôlňanskom tajchu.
Veľká Vodárenská
GPS: 48.46638, 18.88895 [48° 27' 58.97'', 18° 53' 20.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na uvedených súradniciach na búdke je zákazová tabuľka. Počet uvedených písmen ti prezradí miesto skrýše:
Štiavnica na dlani
GPS: 48.46435, 18.88048 [48° 27' 51.66'', 18° 52' 49.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice vás privedú ku skrýši, ktorá je umiestnená v kamennom poli pod dominantným vrcholom s krížom, strážiacim mesto od severo-západu.
Tajch Ottergrund
GPS: 48.46092, 18.88047 [48° 27' 39.31'', 18° 52' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Z kešky je nádherný výhľad na Banskú Štiavnicu.
Glanzenberg
GPS: 48.46345, 18.89517 [48° 27' 48.42'', 18° 53' 42.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na významnom arcgeologickom nálezisku.
Dežo Hoffmann
GPS: 48.46137, 18.89238 [48° 27' 40.93'', 18° 53' 32.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Dežo Hoffmann, rodák z Banskej Štiavnice, patril k najuznávanejším fotografom šoubiznisu svojej doby. Narodil sa 24. 5. 1912 v Banskej Štiavnici a zomrel 26. 3. 1986 v Londýne. Táto keška vás privedie na miesto jeho rodného domu, kde sa tento výnimočný Slovák narodil.
Nezábudka
GPS: 48.45997, 18.89665 [48° 27' 35.89'', 18° 53' 47.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza neďaleko Súkromnej Materskej Škôlky nazývanej Nezábudka.
Botanika Banská Štiavnica
GPS: 48.45942, 18.89758 [48° 27' 33.91'', 18° 53' 51.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Pre nájdenie CACHE nemusíte opustiť parkovú cestičku - prosím, dodržujte pravidla parku, neskracujte si chodníky
Dolná Ružová
GPS: 48.4591, 18.89393 [48° 27' 32.76'', 18° 53' 38.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Prosím uložiť keš presne tak (tým istým smerom), ako ste ju našli. Ďakujem.
Marína
GPS: 48.45905, 18.89293 [48° 27' 32.58'', 18° 53' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú pred rodný dom Maríny. Na jeho priečelí je pamätná tabuľa s dvoma dvojicami veršov. Na určenie súradníc finálu potrebujete zistiť číslo slohy, ktorá obsahuje prvé dvojveršie (N) a číslo slohy, ktorá obsahuje druhé dvojveršie (E).
N 48°27,(N*10-9)
E018°53,(E*14+17)
Starý Zámok
GPS: 48.4592, 18.89172 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 30.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza v blízkosti vstupu na zámok. Na odlovenie nie je nutné vstupovať do areálu. Na priloženej fotke si môžete pozrieť otváracie hodiny a vstupné. Určíte sa ho oplatí pozrieť si aj z vnútra. Na veži je ďalekohľad, ktorým si môžete pozrieť krásne okolie Banskej Štiavnice. Pri odlove kešky si dávajte veľký pozor na muglov, ktorých tu býva najmä v lete veľmi veľa.
Neviditeľná Štiavnica
GPS: 48.45846, 18.89603 [48° 27' 30.46'', 18° 53' 45.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Neviditeľná Štiavnica je interaktívna hra so súčasným umením vo verejnom priestore historického centra mesta. Projekt aktivizuje umelcov a návštevníkov mesta (divákov-hráčov), pri umiestňovaní a vyhľadávaní tvorivých počinov hmotnej, ale i efemérnej či dočasnej povahy.
štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.4575, 18.8993 [48° 27' 27'', 18° 53' 57.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Táto jednoduchá mestská keška ťa privedie k portálu významného banského objektu v Banskej Štiavnici - k dedičnej odvodňovacej štôlni Glanzenberg.
Piargska Brána
GPS: 48.45557, 18.89312 [48° 27' 20.05'', 18° 53' 35.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá cache pri historickej vstupnej bráne do mesta Banská Štiavnica.
Nový Zámok
GPS: 48.45563, 18.89633 [48° 27' 20.27'', 18° 53' 46.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú za Novy Zámok. Z tohto miesta spočítaj na ľavej A, strednej C a pravej B časti všetky viditeľné otvory (okna, pozorovateľne a strieľne). Ich pocty vám pomôžu nájsť neďaleko ukrytú skrýšu.
N 48° 27.3[C-B][A+B]'
E018° 53.7[B-A][A+B]'
Banské múzeum v prírode
GPS: 48.4515, 18.88968 [48° 27' 5.4'', 18° 53' 22.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je odsunutá k neďalekému krížu nad vedľajšou, ale frekventovanou cestou a nie je dostupná autom - tých pár krokov k nej treba prejsť. Auto nechajte, prosím, odstavené na oficiálnom parkovisku. Nezabudnite si pozrieť múzeum a veľa šťastia pri hľadaní pokladu!
Klinger
GPS: 48.45075, 18.88397 [48° 27' 2.7'', 18° 53' 2.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri tajchu Klinger.
Klinger štôlňa krátka
GPS: 48.45073, 18.88015 [48° 27' 2.63'', 18° 52' 48.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri technickej pamiatke, hneď napravo za kamenným portálom prikrytá kameňmi.
Horná Roveň
GPS: 48.4495, 18.87475 [48° 26' 58.2'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ukrytý na vrchu Kalvária na Hornej Rovni (Štiavnické Bane), krásny výhľad na Banskú Štiavnicu. Malá biela krabička s priesvitným vrchnákom, NIE JE na zemi. Mŕtvy strom, pod vrchom.
Horná Roveň
GPS: 48.44642, 18.87728 [48° 26' 47.11'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je malá a priesvitná. Schody vedu nielen do neba, ale aj k pokladu.
Pracháreň
GPS: 48.44655, 18.89068 [48° 26' 47.58'', 18° 53' 26.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza pri technickej pamiatke - Pracháreň.
Kalvária B. Štiavnica
GPS: 48.46182, 18.91488 [48° 27' 42.55'', 18° 54' 53.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza na vrchole Kalvárie. Ku skrýši vedie nenápadný chodník. Na chodník sa dá dostať z cesty, ktorá začína zo zadnej strany vrcholovej kaplnky, pred zákrutou, kde mení smer z J na Z. Hľadaj v koreňoch.
Neznáme skaly
GPS: 48.44968, 18.90563 [48° 26' 58.85'', 18° 54' 20.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na vrchu skál.
Jozef Horák
GPS: 48.4497, 18.90743 [48° 26' 58.92'', 18° 54' 26.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na vypočítanie finálu si musíte najprv prečítať úryvok z povesti Kremnický zlatý potok:
Ak ste pozorne čítali, určite nebude pre vás problém zodpovedať tieto otázky:
1. Aká zver šantila po temných horách ?
A=8 : hospodárska; A=3 : lesná; A=4 : domáca;
2. Koho sokol alebo krahulec prenasledovali ?
B=4 : plavého holuba; B=6 : čierne bociany; B=2 : hlodavce;
3. Kto nenašiel cestu z údolia Hrona ?
C=3 : divý tur; C=8 : jelene; C=5 : človek;
N 48° 27. 0A3 E 018° 54 CB5
Tunel pri Trati mládeže
GPS: 48.45277, 18.93213 [48° 27' 9.97'', 18° 55' 55.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ku cache sa dá dostať viacerými spôsobmi. Odporúčame bezpečnejší, krajší hoci zdĺhavejší prístup po náučnom chodníku (NCH). NCH začína tabuľou 1 neďaleko parkingu popri asfaltke smerom na Kysihýbel. Ma dĺžku 7,2 km, trvanie cca. 3,5 - 4hod. Kto ma chuť, môže prejsť cely NCH. Z cesty odbočte po tabuli 2 na súradniciach odbočky na druhu lesnú cestu. Sú tam dve lesné cesty blízko za sebou. Lesná cesta vás dovedie do Kysihýblu. Pri 3. tabuli NCH vám GPS ukáže smer k cieľu. Takmer az k trati vedie asfaltová cesta. Je to prevádzkovaná trať, preto buďte opatrní, hoci vláčik nepremáva často. Môžete ist popri koľajniciach alebo k trati zostúpiť až neskôr (v tom prípade sa pripravte na strmší zraz). Koľajnice nie je potrebne prekračovať ani na ne vstupovať. Do tunela pre vlastne bezpečie nevstupujte. Tu si v prípade potreby môžete stiahnuť cestovný poriadok a vydať sa ku cache v pre vás prijateľnom čaše. Veríme, že vás tato cache poteší.
Štiavnická Anča
GPS: 48.4437, 18.91462 [48° 26' 37.32'', 18° 54' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška veľkosti mikro pet v maskovacom tmavom obale vás privedie ku železničnej staničke v Banskej Štiavnici, ktorá má dnes žiaľ svoje najlepšie časy za sebou. V čase turistickej sezóny však môžete mať šťastie a priviesť sa sem štrekou niektorým z mimoriadnych vláčikov na pripomienku zašlej slávy pôvodne úzkorozchodnej štiavnickej železničky. Motorizovaní kešeri môžu zaparkovať na ceste hneď vedľa kešky a na trávnik ani nemusia vstúpiť. Veľa šťasta pri hľadaní. - Hľadajte cca 180 cm thuju.
Banícky sen - Štefultov
GPS: 48.43688, 18.89467 [48° 26' 12.77'', 18° 53' 40.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache sa nachádza priamo v banskej štôlni. Nehrozí žiadne zranenie pádom. V štôlni sa nedá pokračovať až na jej úplný koniec, je tam mreža, za ktorou je neskôr chodba zaplavená, s možnými prepadliskami. V štôlni sa dá volne pohybovať, mreža sa nachádza cca po 10tich metroch, pričom je poškodená miestnymi obyvateľmi. Na nájdenie cache v podstate nepotrebujete ani umelé svetlo, postačovať vám bude svetlo slnečné.
Trinásť - Pán Boh pri nás
GPS: 48.45543, 18.88563 [48° 27' 19.55'', 18° 53' 8.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je ukrytá v lese nad 13. informačnou tabuľkou, kám vás od waypointu možného parkovacieho miesta privedie pohodlná cestička pod lesom. Od tabuľky si treba nájsť ku keške ten správny chodníček. Samotná keška je od chodníčka menej ako 2 metre, uložená asi 30 cm nad terénom a skvele maskovaná - mladý strom s vyvrátenym pňom.
Tajch Krechsengrund
GPS: 48.43797, 18.85457 [48° 26' 16.69'', 18° 51' 16.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
V strmšom briežku, pod pňom.
Kanderka
GPS: 48.44348, 18.85175 [48° 26' 36.53'', 18° 51' 6.3'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
Kamenný ostrov na vrchu Kanderka je hľadaná keška.
Počúvadlo - parkovisko
GPS: 48.40937, 18.85695 [48° 24' 33.73'', 18° 51' 25.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška na parkovisku pri jazere - hľadajte dutinu v zemi.
Počúvadlo - výpust
GPS: 48.4057, 18.85258 [48° 24' 20.52'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri výpustnom zariadení Počúvadla
Výhľad na Počúvadlo
GPS: 48.40735, 18.86145 [48° 24' 26.46'', 18° 51' 41.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je predstaviť miesto pekného výhľadu na tajch Počúvadlo.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Prechádzka lesom
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je ukázať vám – Lesný náučný chodník - , ktorý sa nachádza okolo vrchu Lipovie pri Počuvadlianskom jazere.
Cache sa na daných súradniciach nenachádza. Aby ste našli poklad, musíte získať číselné indície A B C D E F G H I k finálnym súradniciam, ktoré sa nachádzajú na jednotlivých stage pri tabuliach náučného chodníka.
Stage 1: Začiatok náučného chodníka: N: 48°24,450 E: 018°51,115
A - indíciu získate ak spočítate fotografie na paneli
Stage 2: Drevo – nenahraditeľná surovina: N: 48°24,471 E: 018°51,045
B – indíciu získate ak zistíte na paneli do koľkých tried akostí sa zaraďuje vyťažené drevo
Stage 3: Fauna a flóra: N:48°24,509 E: 018°50,988
C – idíciu tvorí počet druhov bazy, ktoré sa spomínajú na paneli medzi druhmi krovitej vegetácie
D – indíciu dostanete spočítaním fotografií na ktorých sa na paneli nachádzajú cicavce
Stage 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou: N:48°24,389 E: 018°50,912
E – indíciu tvorí počet druhov výchovy porastov lesa podľa toho v ktorej úrovni sa vychováva
Stage 5: Ochrana lesa: N:48°24,316 E: 018°50,833
F – správnu indíciu získate výberom správnej odpovedi podľa textu na paneli, kde sa píše: najväčším poškodzovateľom lesa na trase náučného chodníka je lykožrút smrekový / vtedy F = 4 /, alebo človek / vtedy F = 5 /
Stage 6: Ťažba a približovanie lesa: N:48°23,945 E: 018°50,864
G – indíciu získate spočítaním fotografií na paneli, kde sú ukázané vždy rôzne spôsoby približovania dreva
Stage 7: Prirodzená obnova porastov: N:48°24,060 E: 018°50,925
H – počet hospodárskych spôsobov ochrany lesa u nás tvorí túto indíciu
Stage 8: Poľovníctvo: 48°24,154 E: 018°50,977
I – túto indíciu tvorí počet zariadení na kŕmnie zvierat uvedených na paneli
Finálne súradnice:
Finálne súradnice dostanete dosadením indícií do vzorca:
N: 48°24, XYZ
E: 018°51,TUV
Pričom XYZ a TUV získame výpočtom:
X = B – A
Y = D – C
Z = F – I
T = G – H
U = E – C
V = B – I
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Sitno
GPS: 48.3992, 18.87728 [48° 23' 57.12'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice Vás privedú k "Elovej štrbine" odkial sú krásne výhlady na južnú a západnú stranu Sitna. Hľadaj pod skalou.
Vlčia jama
GPS: 48.40192, 18.89303 [48° 24' 6.91'', 18° 53' 34.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Vlčia jama 729 m.n.m je turistický bod cestou na vrch Sitno (1009 m.n.m). Keška sa nachádza v blízkosti turstického bodu v strome za farebnou značkou.
Poklad haviara Mateja
GPS: 48.4095, 18.89742 [48° 24' 34.2'', 18° 53' 50.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je zahrať sa a ukázať pekné miesta okolia Banskej Štiavnice. Tento poklad je letterbox a zároveň geocache. Hra namiesto GPS technológie používa nápovedu v podobe inštrukcií. V schránke je uložená pečiatka a myšlienkou hry je , že každý hľadač nosí so sebou svoju osobnú pečiatku so zošitom, opečiatkuje svojou pečiatkou logbook v cache a zároveň pečiatkou z cache opečiatkuje svoj zošit a vytvára si tak zbierku pečiatok.
Kostol sv. Egídia
GPS: 48.42008, 18.90218 [48° 25' 12.29'', 18° 54' 7.85'']
Obec: Ilija
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza pri kostolíku sv.Egídia v Iliji.
Sv. Anton
GPS: 48.42202, 18.94588 [48° 25' 19.27'', 18° 56' 45.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Jednoduchá a pekna cache na koordinátoch v blízkosti znameho kastiela a parku v Sv. Antone - známeho tiez ako ANTOL. Kvoli pokladu si vsak doprajte peknu prechádzku po parku. Cache sa nachádza na hraniciach parku, prejdite starou uzkou cestickou, ktorú pri vyberaní pokladu vobec nemusíte opustit - a uz vobec nie preskakovat cez potok... Staci sa len na cesticke uklonit pred "velicenstvom"...
Skalie
GPS: 48.4547, 18.95785 [48° 27' 16.92'', 18° 57' 28.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Najkratšia cesta ku skrýši je od vodárne pod cestou do Banského Studenca. pri ceste sa dá zaparkovat auto N 48°27.184 E 018°57.375. Od cesty treba zíst ku potoku po náucnom chodnícku, popod vodáren k mostíku N 48°27.168 E018°57.452. Caká nás strmý výstup po serpentínach až ku lesníckemu kopcu pri ktorom sú tri mohutné duby N48°27.229 E018°57.573 od ktorých pokracujeme chodníkom do lava (na Z) cca 90 metrov a potom sa kolmo odrazíme rovno hore, do kopca popri skalnom rebre až na vrchol hrebena, dosiahneme najvyšší bod N48°27.286 E018°57.521. Z tohto bodu schádzame pár metrov po hrebeni smerom na SZ a potom už dole pomedzi skaly ku vyhliadkovej plošine. Keška je blízko. Pozor, nespadnút. Hladaj pod plochym balvanom.
Studenské jazerá
GPS: 48.44597, 18.97792 [48° 26' 45.49'', 18° 58' 40.51'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Hľadajte Dub.
Zákopy
GPS: 48.45525, 18.99777 [48° 27' 18.9'', 18° 59' 51.97'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Stará modrá značka z Banského Studenca na Caniar (a ďalej) prechádza popri zákopoch z druhej svetovej vojny. Dnes hlboký les zakrýva výhľady, ale pred takmer 70 rokmi to bola asi celkom dobrá pozícia na paľbu...
Keška je ukrytá v nevýraznom sedielku pod vrchom Skalka v katastri Banského Studenca. Prechádza tadiaľ modrá značka (2666), ktorá začína pri krčme v Studenci a končí na železničnej zastávke v Kozelníku. Značka v novších mapách už nie je zakreslená a miestami je problém po nej ísť aj v teréne. Celkovo sú to celkom slušne zabudnuté končiny, kde je ľahšie stretnúť medveďa, ako človeka. V spomínanom sedielku sú do stromu vrastené tri turistické tabuľky (N 48°27.309 E 018°59.834) a domáci toto miesto aj označujú ako "Tri tabuľky". Keška je blízko...
Zákopy sú v SV svahu, kľukatia sa v dĺžke cca 90 m v smere zo SZ na JV. Sú už mierne zosypané a zapadané lístím, ale dobre viditeľné. Na niektorých miestach je vidno väčšie jamy s múrikmi z kameňa, predpokladám, že tam boli zakopané nejaké väčšie kalibre... Les má dnes cca 60 rokov, takže cez vojnu tam bola rúbaň a bol dobrý výhľad smerom na Tri kamene, Caniar a prístupovú horskú cestu od Dobrej Nivy. Zákopy vraj kopali občania Studenca pod dozorom nemeckých vojakov. Tí tam čakali postupujúcu ruskú armádu, ktorá sa približovala od Dobrej Nivy. Ešte žijúci domorodci si pamätajú, že v prvej línii išli rumunskí vojaci a Nemci ich zo zákopov "kosili" guľometmi. Keď minuli "patróny" ušli smerom na západ. Dedinčania vraj mŕtvych vojakov potom zvážali na vozoch a pochovali ich v masovom hrobe pri Banskej Belej. To viem len z počutia, možno to bolo inak... Hľadaj Jedľu.
Zvonica Halča
GPS: 48.47058, 18.9882 [48° 28' 14.09'', 18° 59' 17.52'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška ukrytá pod schodami zvonice v osade Halča.
Viadukt na TM II
GPS: 48.46647, 18.94643 [48° 27' 59.29'', 18° 56' 47.15'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne tretiemu viaduktu v km 15,775. Hľadajte v koreňoch.
Banská Belá - kostol
GPS: 48.4752, 18.93367 [48° 28' 30.72'', 18° 56' 1.21'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Zo suradnic v zadani sa vyberte ku kostolu - vyuzite pri tom kryte schodisko. V tomto schodisku najdite letopocet na banickom erbe v tvare ABCD. Súradnice finálu získate potom nasledovne:
N 48° 28. suradnice zadania minus CC
E 018° 56. suradnice zadania plus DB
Na odlov kesky postaci jedine siahnutie na to správne miesto. Maskovat sa fotografovanim je tu velmi vhodné - vela stastia pri odlove pokladu!
Pamätník SNP
GPS: 48.48055, 18.9438 [48° 28' 49.98'', 18° 56' 37.68'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška je v dutine stromu pri pamätníku SNP.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.50843, 18.93468 [48° 30' 30.35'', 18° 56' 4.85'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Žakýlsky hrad, nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever od obce Podhorie. Popis: Skryte v butlavom strome asi 50 metrov zapadne od naucnej tabule.
Žakýlske pleso
GPS: 48.51165, 18.9347 [48° 30' 41.94'', 18° 56' 4.92'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Kešku hľadajte vedľa stromu s modrou značkou.
Kostol v Kozelníku
GPS: 48.51203, 18.99787 [48° 30' 43.31'', 18° 59' 52.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Cache je pomerne lahko lovitelna. Netreba kvoli nej rozoberat kostol. Ked ju odlovis, vrat ju na povodne miesto. Posledny schod vlavo ti ponukne poklad. Pozor, aby na teba nespadla kotva!
Viadukt na TM I
GPS: 48.52772, 19.00533 [48° 31' 39.79'', 19° 0' 19.19'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne prvému viaduktu v km 6,578. Opis: tunel v nohe.
Samaritánka
GPS: 48.383, 18.93017 [48° 22' 58.8'', 18° 55' 48.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Geocaching
Jednoducha oddychova skrysa z radu "kaplnkove kese pri/po ceste". Tento poklad sa nachadza v blizkosti kaplnky s cistou pramenitou vodou nazyvanou ''Samaritanka'', ktora sa nachadza pri ceste medzi Svatym Antonom a Prencovom. Kaplnka bola postavena v roku 1730. Mozete sa tu zastavit i obcerstvit a pohladat maly poklad, ktory sa ukryva v kopci v lesiku za kaplnkou na lavej strane. A kedze signal je tu velmi zivy a mapy nespolahlive, nevahajte pouzit spoiler. Poklad, prosim, vlozte spat do jeho prirodzeneho ukrytu a dobre zamaskujte. Poznámka: kde sa kamen o strom opiera.
Koháryho dub – geocache
GPS: 48.325863, 18.985731 [48° 19' 33.11'', 18° 59' 8.63'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Geocaching
Jeden z najstarších dubov v okolí, ktor7 je zároveň chráneným stromom. Niekoľko desiatok metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Keš teda nie je priamo vo vnútri stromu, ale sa nachádza v jeho okolí, vo svahu, pri bludnom kameni v dutine stromu...
Sitnianska Lehôtka
GPS: 48.32267, 18.95813 [48° 19' 21.61'', 18° 57' 29.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Sitnianska Lehôtka sa nachádza blízko obce Hontianske Nemce. Treba prejsť cez vinice popri kopci Kukučka. Dedinka sa nachádza až na samotnom konci. Keška je v dutom geostrome.
Hontianske Nemce
GPS: 48.2878, 18.99445 [48° 17' 16.08'', 18° 59' 40.02'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Opis kešky: Chrbát ohni, prekáža vetva. Hladaj na zemi!
Tesárske dúpence
GPS: 48.2099, 18.9372 [48° 12' 35.64'', 18° 56' 13.92'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamenné skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmet v diele Dalšie výskumy z obvodu Sitna.. Popis kešky: (horná dierka)^2 / (obere loch)^2
Tesárska roklina
GPS: 48.21057, 18.94868 [48° 12' 38.05'', 18° 56' 55.25'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
Prírodná pamiatka sa nachádza v katastrálnom území obce Hontianske Tesáre a za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1999. Popis kešky: nie v rokline.
Dudinské travertíny
GPS: 48.16873, 18.87785 [48° 10' 7.43'', 18° 52' 40.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Geocaching
Na úpätí Krupinskej kotliny nedaleko južných hraníc nachádzajú sa kúpele Dudince. Vdaka dobrej polohe a teplej stabilnej klíme - majú jeden z najväcších poctov slnecných dní v roku na Slovensku - predstavujú príjemné miesto na oddych. Vek sopecných pramenov sa odhaduje približne na stotisíc rokov. V casoch antiky sa v travertínových otvoroch kúpali aj vojaci rímskych légií. Z tohto obdobia ostalo až doposial zachovaných 32 bazénov ako chránená kultúrna pamiatka pod názvom Rímske kúpele. Pozývame Vás na prechádzku po zaujímavých miestach, ktoré sa tu nachádzajú.
1. N 48 10.050 E 18 52.656
Nachádzate sa pri informacných tabuliach, dôležitá je pre Vás informacná tabula vpravo. Ak na nej v jednom zo slov v prvej vete vyškrtnete cast písmen, dostanete preklad slova "voda" do latinciny. Kolko písmen má dané slovo na tabuli (vrátane vyškrtnutých)? A
2. N 48 10.050 E 18 52.577
Kolko miligramov vápenatých katiónov v 1 litri je uvedených na tabuli? BCD
3.
a) N 48 10.016 E 18 52.557
b) N 48 09.962 E 18 52.618
c) N 48 09.944 E 18 52.624
d) N 48 09.953 E 18 52.796
Na uvedených súradniciach sa nachádzajú informacné tabule k pramenom, ktoré boli v minulosti cinné. Dnes sa nachádzajú na týchto miestach kopy s kráterovitými otvormi na vrchole. Pomenovanie jedného z pramenov je spájané s vpádom dobyvatelov v 13. storocí. Aká vysoká je kopa, ktorá po nom ostala? (údaj nájdete na informacnej tabuli pri danom prameni) E - F
4. N 48 09.930 E 18 52.990
V texte je spomenutý názov rastliny. Jeho inojazycné ekvivalenty uvedené v spodnej casti informacnej tabule zacínajú na rovnaké písmeno. Prevedte dané písmeno na císlo (A=1, B=2...Z=26) G
FINÁL
48 09.GFB
18 52.AEC
Všetky otázky je možné zodpovedat ciste na základe všeobecného prehladu a informácií uvedených na tabuliach. Napriek tomu odporúcame si urobit malú domácu prípravu, aby ste neboli zaskocení údajmi, ktoré je potrebné vyhladat na tabuliach.
Tufové pivnice
GPS: 48.32355, 18.86603 [48° 19' 24.78'', 18° 51' 57.71'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Vzácne a záhadné sú tri pivnice vytesané do tufových skál, ktoré počas tureckých nájazdov slúžili ako sýpky. Nachádzajú sa „na Háji“ v katastri obce Klastava. Od júla 2013 sú tieto pivnice odkryté a sprístupnené verejnosti. Pravdepodobne sa v blízkosti týchto troch nachádza ešte ďalšia jedna, ktorá však doposiaľ nebola odkrytá. Ak budete mať šťastie a prídete vo vhodnom čase, čaká vás tu malé prekvapenie v podobe netopierov. Popis kešky: nosorožec v lese.
Hajbov vrch
GPS: 48.3055, 18.83237 [48° 18' 19.8'', 18° 49' 56.53'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Hajbov vrch sa odlišuje od mnohých iných hlavne zvláštnymi kameňmi a veľkými skalami ktoré nesú známky opracovávania. Kvôli zákazu vjazdu a rampe nie je možné dostať sa pod kopec s autom. Je potrebné zaparkovať najlepšie v Jabloňovciach a potom pokračovať po spevnenej ceste pešo popri keške prameň živej vody (GC3WETD) až pod Hajbov vrch. Buďťe prosím opatrní pri manipulácií s krabičkou, ide totiž o veľkú plastovú a krehkú nádobu ktorá sa môže ľahko poškodiť, najmä kameňmi alebo násilným otváraním/zatváraním. Popis kešky: Medzi velkými skalami, zakrytá menšími kamenmi.
Kramársky vrch
GPS: 48.295, 18.83027 [48° 17' 42'', 18° 49' 48.97'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na Kramárskom vrchu ktorý v čase tureckej nadvlády slúžil ako pozorovatelňa (vartovka). Pomocou týchto dômyselných stavieb varovali mestá a dediny pred nebezpečím. V čase protitureckých bojov stáli podobné stavby na viacerých okolitých kopcoch no nezachovali sa. Na toto signálne miesto sa dávno zabudlo a v podstate sa oň už nikto nezaujíma. Dokonca mnohí miestni obyvatelia z Jabloňoviec o tomto mieste nevedia. Nenájdete tu ani žiadne značenie, žiadne informačné tabuľky. Založili sme tu kešku aby sme miesto aspoň trochu spropagovali lebo nepochybne ide o dôležitú súčasť našich dejín. Hľadaj v koreňoch.
Nad Počúvadlom
GPS: 48.3746, 18.8296 [48° 22' 28.56'', 18° 49' 46.56'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Jednoduchá turisticky orientovaná keška. Trasa od cintorína, kde môžete parkovať až na vrcholy /na tom západnejšom ale nie je rozhľadňa a teda ani výhľady nie sú/ a spať má cca 3.7km, po trase nie je studnička. Veríme, že sa Vám tu bude páčiť tak ako nám. Hľadaj pod skalou.
Starý buk pri Počúvadle
GPS: 48.36653, 18.82687 [48° 21' 59.51'', 18° 49' 36.73'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Počúvadlo je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica, vzdialená asi 6 km od jazera Počúvadlo, ktoré patrí do systému tajchov využívaných v minulosti na odvodňovanie baní. V tejto malej dedinke majú najstarší slovenský buk. Tento 450-ročný listnatý strom je ukrytý v lese na konci dediny pri prameni obecného vodovodu. Buk je vysoký 20 metrov a obvod kmeňa je 600 centimetrov.
Počúvadliansky mlyn
GPS: 48.35715, 18.85552 [48° 21' 25.74'', 18° 51' 19.87'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Skrýša vám ukáže ruiny starého mlyna, ktorý kedysi dávno "fungoval" v Klastavskej doline. Táto severo-južne orientovaná dolina ležiaca v južnej časti Štiavnických vrchov začína v obci Ladzany a jej uzáver tvoria južné svahy Sitna. Preteká ňou Klastavský potok, ktorého vody poháňali starý vodný mlyn. O jeho existencii v doline sa zmieňujú už písomné dokumenty z roku 1715. Krabička je schovaná z VONKAJŠEJ strany steny mlyna. NEHĽADAJTE JU Z VNÚTORNEJ STRANY RUÍN!
Dá sa nájsť aj v pri väčšom množstve napadaného snehu. Doporučujem vytlačiť spoiler a využiť ho pri hľadaní (v blízkosti mlyna je veľmi zlý signál, k internetu sa tam pripojíte len veľmi ťažko, ak vôbec). Nič zbytočne nerozoberajte!
Prajem príjemnú prechádzku prekrásnou a ľuďmi málo navštevovanou dolinou. Hľadaj 20 centimetrov nad zemou (spoiler).
Žibritov
GPS: 48.39175, 18.98072 [48° 23' 30.3'', 18° 58' 50.59'']
Obec: Žibritov
Objekt: Geocaching
Popis kešky: najprv 15 schodov, potom sever, pri historickej pevnosti.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Geocaching
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Horné jazierko v parku vo Sv. Antone
GPS: 48.42027, 18.94488 [48° 25' 12.97'', 18° 56' 41.57'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park, ktorý voľne prechádza do lesa. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet park zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. Hľadaj vo výske kolien.
Príbeh lásky
GPS: 48.42178, 18.94225 [48° 25' 18.41'', 18° 56' 32.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tato keska vas zavedie na miesta, kde sa odohraval pribeh ich lasky.
Za svoju odvahu v bojoch proti Osmanom panovnik Ferdinand II cisar rimsky, kral cesky, uhorsky a chorvatsky, dal grofovi Petrovi Koharymu panstva, do ktorych patrila aj obec Svaty Anton. Koharyovci si tu postavili rodinne sidlo a prispeli tak k rozvoju obce. Andrej Jozef Kohary poziadal architekta Entzenhofera z Viedne, aby naprojektoval prestavbu starsieho kastiela na mohutnu stvorkridlovu budovu. Kastiel vo svojich architektonickych detailoch oplyva vyraznou symbolikou. --- Poslednym slachticom, ktory uzival kastiel bol bulharsky car Ferdinand Coburg, ktory tu byval az do roku 1944. V okoli kastiela je park s umelymi jazierkami, z ktorych spodne napajalo aj fontanu umiestnenu na nadvori kastiela. A tam aj zacneme. - Tam, kde zurci v strede voda, chod! Medzi nebom a zemou, hoci v lete oddychuju. Ich pocet si pozac a pod! (a) --- Teraz prejdime do parku. Romanticky park okolo kastiela navrhol stiavnicky stavitel Frantisek Hausner. Navrhol ho ako barokovy park s travnatymi terasami, zahonmi kvetin a cennymi stromami, smerom do kopca pozvolne prechadza do lesoparku. V parku je sustava umelych jazierok a jaskyna. Najvacsie je Dolne jazierko. Naucne tabule priblizuju historiu spojenu s parkom, jeho fauny a flory. - Ake cislo na ORIENTACNEJ MAPE parku ma umela jaskyna? (b) --- Prejdi k Dolnému jazierku. Su tam prijemne lavicky na sedenie. Porozhliadni sa okolo... - Nad vodou - tam v objati, ihla s listom stoji. Cez ich lono juhozapadnym smerom hlad a tam vidis, po com Ti dusa tak broji. (115m, azimut 220°) --- Sequoiodendron giganteum sa narodil v roku 1878. V ten rok sa narodil aj Leopold Coburg... - Roky tam stal, pozeral sa vyssie. Rok pochovania mamuta ta prinesie blizsie. (c) --- Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Narodil sa vo Viedni 26. 2. roku 1861. Uz v roku 1887 sa stal bulharskym panovnikom a od roku 1908, kedy bola vyhlasena samostatnost Bulharska, sa stal vo Velikom Tarnove carom. Ako car vladol do roku 1918. Uz od zaciatku 20. storocia sa velmi rad zdrziaval i na Slovensku, kde mu ucarovala hlavne krasna slovenska priroda. Vedel si vazit kazdu rastlinu i zivocicha a chapal ich vyznam v celom komplexe zivej prirody. Laske k prirode ucil i ludi vo svojom blizkom okoli. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tak si ju oblubil, ze ju vsade braval so sebou. Bola s nim nepretrzite patnast rokov. Starala, len o jeho veci, o jeho zdravie, pohodlie, ale aj o cele sluzobnictvo. V roku 1944 museli pred ruskou armadou odist do rakuskeho Ebenthalu a neskor car Ferdinand skoncil s celym svojim dvorom napokon v Coburgu. V tom istom roku v Bambergu sa car s Alzbetou, ktoru si zobral az po dlhom platonickom vztahu, tajne vzali. Alzbeta mala dvadsatsedem a car osemdesiatsedem rokov. O jeho vztahu k Slovensku svedci i napis na zlatej tabulke, umiestnenej na jeho rakve v rodovej hrobke pod Augustianskym chramom v Coburgu: „...prajem si svojich desat kosti zlozit v lone prekrasnej slovenskej prirody ….“. V roku 1944 opustil svatoantonsky kastiel a odisiel do nemeckeho Coburgu, kde zomrel 10. 9. 1948. --- Zaver: N 48° 25.A', E 18° 56.B' A = (prva císlica a) (súcet prvej a poslednej cislice c) (sucet cislic a) B = (b) (b) (druha cislica a). Popis: som obrasteny machom, ale nie som skala
Skalné obydlia Lišov
GPS: 48.23787, 18.86708 [48° 14' 16.33'', 18° 52' 1.49'']
Obec: Lišov
Objekt: Geocaching
Putovanie za tajomstvami opradenou historiou Lisova sa zacína asi pol druha kilometra za dedinou na upravenej lucke, ku ktorej vedie polna cesta. Zo skalneho domu vidno zvonku len otvory po oknach a dverach, no to najzaujímavejsie sa ukryva vo vnutri. Obdivuhodna je predovsetkym obrovska miestnost, ponorena do nepreniknutelnej tmy, siroka asi desat a dlha zhruba tridsat metrov.
V roku 1554 napadli dedinu Turci. Ludia hiadali utocisko pred dobyvatelmi. Naznacuje to aj diera v zemi tesne pred vstupom do velkej miestnosti, ktora je vstupom do tajnej chodby veducej podzemim az k potoku. Ukryti ludia sa nou v dostali k vode a v case nudze mohla posluzit aj ako unikova cesta. Hala poskytuje nielen nevsedny zazitok, ale aj prijemne osviezenie v horucich letnych dnoch. Teplota v nej sa totiz pohybuje okolo desat stupnov.
V skalnom dome je aj izbietka bez okien so zadymenou tmavou dierou presekanou z podzemia az na povrch. Bola kedysi kuchynou. Len par krokov dalej je malicka spalna s postelou aj nocnym stolikom, ktore sú tiez vytesane priamo do skalneho masivu. Tieto obydlia si mozete pozriet na suradniciach N 48°13.955 E018°51.589.
O nieco vacsie obydlie vytesane do skaly je na opačnej strane dediny , asi pol kilometra za miestnym polnohospodarskym druzstvom, aj ked sa to uz na druzstvo nepodoba. Ma tiez viacero mensich i vacsich miestnosti a jeho priecelie zdobia pozostatky zatial neznameho napisu. Historicku tvar narusaju hrdzave mreze na oknach a torzo elektrickeho stlpa pri vchode. V minulosti ho totiz druzstvo vyuzivalo ako sklad jablk, zemiakov a vina.(zdroj: cestovanie.pravda.sk)
Tu sa nachadza aj keska. Doporucujeme zobrat si so sebou aj baterku na odlov a prehliadku tohto objektu.
Popis: Pod prvym oknom z vnutra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.