Národopisné múzeum Sebechleby
GPS: 48.282425, 18.912253 [48° 16' 56.73'', 18° 54' 44.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
V jednom zo starých vinohradníckych domčekov írečitej sebechlebskej osady Stará Hora vyhlásenej pre svoju mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry je zriadené originálne vidiecke Národopisné múzeum, ktoré návštevníkom predstaví tradičný život Sebechlebanov, ich duchovnú aj materiálnu kultúru. Zavítavší tu spoznajú odievanie, staré spôsoby obživy i pestré ľudové zvyky oblasti. Prehliadku múzea spestruje audítorský výklad podporený audiovizuálnym informačným systémom. Pomyselnou čerešničkou na torte je ochutnávka jedinečných starohorských vín v autentických priestoroch historickej vínnej pivnice nachádzajúcej sa pod domčekom. Oblasť Starej Hory bola v minulosti jedným z najväčších producentov vín v celom Uhorsku. Jej produkty boli široko-ďaleko známe svojou vysokou kvalitou. Tento fakt spoločne s pohostinnosťou Sebechlebanov, osobitým čarom starej pivnice, a tiež krásou ľudových krojov a ďalších zaujímavých výrobkov, ktoré tu možno obdivovať, robí z návštevy Národopisného múzea Sebechleby výlet, ktorý sa určite oplatí absolvovať.
Informácie pre návštevníkov
Otváracie hodiny: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Vstupné: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Adresa: Sebechleby - Stará Hora, 962 66
Telefón: +421 910 265 528, *pani Cipcerová
Email: info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Múzeum dedinského života
GPS: 48.228406, 18.867485 [48° 13' 42.26'', 18° 52' 2.95'']
Obec: Lišov
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: p. Peter Plachý; Lišov 15; mob: 0940892740; tel: 045/5589205
Súkromné múzeum v tradičnom, vyše 100 ročnom gazdovskom dome s množstvom artefaktov pôvodných remesiel (reštaurované krosná, almary bohato zdobené ornamentami atď.). Ponúka dokonalý obraz zaniknutého života na dedine. Objekt je v pôvodnom stave so zariadením vrátane napr. vybavenia čiernej kuchyne s chlebovou pecou, atď. Doporučujeme vidieť.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM zaradilo do evidencie zariadení,ktoré majú charakter múzejnej prezentácie LIŠOVSKÚ IZBU, ktorá je vedená pod registračným číslom ZMP/24/2009 dňa 18.12.2009.
Múzeum vo Svätom Antone
GPS: 48.421703, 18.942861 [48° 25' 18.13'', 18° 56' 34.3'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: sekretariát: 0915821973; rezervácie vstupov: 0918877062; tel: 045/6913932; Email: info@msa.sk
Múzeum vo Svätom Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity. Vykonáva odborno-metodickú činnosť, spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku a dejín rodov Koháry a Coburg. V oblasti poľovníctva, výskumu dejín rodov Koháry a Coburg spolupracuje s odbornými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Všetky poznatky využíva pri rozvoji kultúrno-vzdelávacích aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Vďaka neobvyklej celistvosti, autentickej podobe a rozmanitosti zbierok bol celý komplex v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Slovenské banské múzeum – Kammerhof
GPS: 48.457896, 18.896203 [48° 27' 28.43'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: technika@muzeumbs.sk; hramesa@muzeumbs.sk; tel: 045/6949418, 045/6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Kammerhof
Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku
najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Kammerhof – z histórie objektu
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku
Foto> Ján Petrík
Slovenské banské múzeum – Berggericht
GPS: 48.459720, 18.892790 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: infobs@muzeumbs.sk, tel: 045/6920536, 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Berggericht
Expozícia sídli v národnej kultúrnej pamiatke Berggericht (bývalý banský súd) s bohatou históriou, na Námestí Svätej Trojice, na úpätí vrchu Staré mesto (Glanzenberg). V tejto budove bolo v roku 1927 zriadené aj prvé slovenské banícke múzeum – Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. Expozícia zaujme a poteší nielen mineralógov, geológov a zberateľov minerálov, ale aj všetkých priaznivcov prírody a prírodovedy.
Systematická prezentácia minerálov
Viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Dôraz je kladený najmä na minerály zo Slovenska. Kritériom členenia minerálov do príslušných tried je ich chemické zloženie a vnútorná štruktúra. Medzi rarity expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane.
Expozícia sa môže pochváliť veľmi peknými ukážkami minerálov, ktoré majú na Slovensku miesto svojho prvého popisu na svete. Napríklad sú to: hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka.
Hoci medzi verejnosťou rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového (žezlového) kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice, nie je pravdivé, relatívna hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy. Nádherné ukážky holubníkového kremeňa a ametystu sú ozdobou expozície.
V nádvorí budovy ústi štôlňa Michal, ktorá bola adaptovaná na pivničné priestory. Jedná sa o prekop na podložnú vetvu žily Špitáler, napájajúci sa na slednú chodbu po žile, ktorá však už pre návštevníkov nie je sprístupnená. Spojenie s ďalšou krátkou, na povrch ústiacou chodbou vytvára priestor majúci v pôdoryse tvar podkovy. Návštevník sa môže oboznámiť s horninovým prostredím, typickými spôsobmi výstuže používanými v baníctve a banskými vozíkmi – „huntíkmi“.
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V suteréne budovy Berggericht sa nachádza spojené Informačné centrum Mesta Banská Štiavnica a Slovenského banského múzea. Pracovníci tohto zariadenia poskytujú turistické informácie o Banskej Štiavnici a okolí, ako aj o jednotlivých expozíciách Slovenského banského múzea. Informujú o aktuálnych kultúrnych podujatiach, stravovacích, ubytovacích a dopravných možnostiach. Informácie sú podávané v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. V ponuke je pestrý výber suvenírov, minerálov, reprezentačných publikácií a informačných materiálov.
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Slovenské banské múzeum – Starý zámok
GPS: 48.459518, 18.890951 [48° 27' 34.26'', 18° 53' 27.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6949472; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Starý zámok
Starý zámok sa nachádza nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh.
Odporúčame:
Archeologická expozícia „Baníci prichádzajú…“
- poklady bronzových šperkov, nástrojov a súčastí odevov z obdobia okolo roku 900 pred Kr.
- jedinečné nálezy z archeologických výskumov Sitna a Starého mesta /Glanzenberg/ v Banskej Štiavnici
Z histórie mesta Banskej Štiavnice
- listina z roku 1275 : najstaršia listina vydaná mestskou kanceláriou na Slovensku, najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva, pečať s baníckymi znakmi, najstaršia svojho druhu v Európe
Maketa oltára Majstra M.S. z roku 1506
- sedem zachovalých tabuľových obrazov s námetmi mariánskeho a christologického cyklu
Strelecké terče a historické zbrane
- najstarší terč z roku 1754
Baroková plastika
- originály súsošia Sv. Trojice z banskoštiavnického námestia
Lapidárium
- kamenné krstiteľnice, náhrobníky, mestské fontány, unikátna liatinová náhrobná doska z roku 1598
Reliéfy a plastiky z barokovej banskoštiavnickej Kalvárie
- zapísané medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta
Himmelreich
– žalár a mučiareň
Prezentácia najznámejších remesiel Banskej Štiavnice:
Fajkárska dielňa – posledná fajkárska dielňa na Slovensku, svetoznáme hlinené fajky štiavničky,možnosť predvádzania výroby fajok
Umenie kováčov – kováčska vyhňa s mechom z 18. stor., výrobky umeleckého kováča Karola Fizélyho, kované a liatinové náhrobné kríže
Historické hodiny a zvony – interiérové, vežové hodiny, gotický, renesančný a barokový zvon
Približná dĺžka prehliadky je 60 minút
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Slovenské banské múzeum – Nový zámok
GPS: 48.455776, 18.896144 [48° 27' 20.79'', 18° 53' 46.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6911543; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Nový zámok
Táto pozoruhodná stavba, dominanta Banskej Štiavnice je známa aj pod názvom Nový hrad, Panenský, alebo Dievčenský hrad, sa nachádza na Frauenbergskom kopci. Protiturecká renesančná pevnosť bola postavená v rokoch 1564-1571. Nový zámok zároveň plnil funkciu strážnej veže – vartovky. Bol súčasťou protitureckej vojenskej signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (7 známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová), ktorá siahala od Levíc až po Ľubietovú. Po skončení tureckých vojen slúžil ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“.
Slovensko v období tureckej expanzie
Expozícia dokumentuje vojenskú situáciu, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov, obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom.
Najzaujímavejšie exponáty:
Sedemhlavňové delo tzv. organ zo 16. storočia, turecké jatagány, hradné pušky, zápalné smolné palice, plastiky Turkov v životnej veľkosti, orientálne interiéry, strážnica uhorského vojska, atď.
Z histórie Dobrovoľného hasičského zboru Banskej Štiavnice
- patrí k najstarším na Slovensku, založený v roku 1873
- unikátna zástava z roku 1877, slávnostné hasičské prilby, fotografický materiál…
Ponúkame:
Interaktívna prehliadka s pracovnými listami. Jedinečný výhľad na historické centrum mesta aj prostredníctvom ďalekohľadu, porovnanie urbanistického rozvoja s inštalovanými dobovými fotografiami
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Slovenské banské múzeum – Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457572, 18.899261 [48° 27' 27.26'', 18° 53' 57.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: infobs@muzeumbs.sk; tel: 045/692 05 35
Virtuálna prehliadka expozície: Dedičná štôlňa Glanzenberg
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Množstvo európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti sa viaže k nášmu mestu. Banská Štiavnica bola slobodným banských mestom.V období prvých písomných správ o štôlni (1560) malo mesto dnešný charakter a existovala zástavba, ktorá aj dnes tvorí centrum mesta. Z obavy o stabilitu budov a cesty bola štôlňa po celé stáročia udržiavaná v dobrom technickom stave a preto sa zachovala do dnes.
Odporúčame:
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, ( manžela panovníčky Márie Terézie ) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 50 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
Dedičná štôlňa Glanzenberg - najnovšia sprístupnená expozícia, dedičná odvodňovacia štôlňa, jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Pamätné tabule, ktoré osadili významné návštevy, panovníci a osobnosti minulosti a súčasnoti. Zaujímavosťou sú do kFáranie do štôlne Glanzenbergameňa vytesané cisárske schody.
Slovenské banské múzeum – Banské múzeum v prírode
GPS: 48.451348, 18.888527 [48° 27' 4.85'', 18° 53' 18.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: bmp@muzeumbs.sk; tel: 045/6912971; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny. Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Najvzácnejší exponát
V podzemnej expozícii je to jednoznačne Gápel na konský pohon , ktorý je jediný takýto stroj– motor od banského výťahu, ktorý sa na Slovensku zachoval. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj premiestnený zo šachty Lill v Hodruši. Je to pamätník slávnej éry vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od zániku a stáli na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.
Odporúčame
Čakanie na vstup do podzemnej expozície si môžete spríjemniť prehliadkou povrchovej expozície. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Extra zážitok
Prehliadku podzemia absolvujete vystrojený prilbou, plášťom a lampou, čo je jedinečný zážitok, ktorého fotografie by nemali chýbať v žiadnom fotoalbume cestovateľa.
Približná dĺžka prehliadky je 70 – 90 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 € (anglický, nemecký, maďarský jazyk)
Banské múzeum v prírode - jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. Podzemná expozícia s návštevou bane zo 17.storočia. Povrchová expozícia, náučná geologická expozícia Geoparku, expozícia lomového dobývania a dobývky na žile Terézia.
Slovenské banské múzeum – Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460183, 18.892360 [48° 27' 36.66'', 18° 53' 32.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: galeria@muzeumbs.sk; tel; 045/6913431; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Galéria Jozefa Kollára
Galéria sídli priamo v historickom centre mesta na Námestí Svätej Trojice, vedľa morového stĺpa, v troch krásnych meštianskych domoch. Galéria ponúka prehliadku jedinečnej stálej expozície, ktorú dopĺňajú sezónne výstavy.
POKLADY STARÉHO UMENIA
Výstava prezentuje mimoriadne cennú kolekciu výtvarných diel, ktoré vznikli v Banskej Štiavnici a iných baníckych regiónoch Slovenska. Diela svojou kvalitou a originalitou presahujú regionálny rámec. Expozícia ponúka prierez umením od 13. do 20. storočia.
NAJVZÁCNEJŠÍ EXPONÁT
Nie jeden, ale hneď dva! Dve neskorogotické drevené plastiky sv. Barbory a sv. Kataríny sú autorsky pripisované tajomnému a fenomenálnemu Majstrovi M.S. Plastiky ilustrujú význam a prosperitu Banskej Štiavnice okolo roku 1500 a patria ku klenotom stredoeurópskeho umenia.
ODOPORÚČAME
Ponúkame výber z unikátnej zbierky portrétov komorských grófov – prezidentov banskej komory. Dávame do pozornosti diela vynikajúcich barokových majstrov – sochára Dionýza Stanettiho a maliara Antona Schmidta, ktorí v Banskej Štiavnici vytvorili cenné originálne dielo.
ANJELI A DÉMONI EDMUNDA GWERKA
Profil banskoštiavnického rodáka Edmunda Gwerka, ktorý patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského umenia. Jeho obrazy drsnej krajiny a pôsobivé figurálne kompozície zaznamenávajú nielen dramatickú atmosféru doby, ale aj špecifickú náladu baníckeho kraja.
JOZEF KOLLÁR – VIVAT VITAE!
Kolekcia klasika slovenskej moderny, banskoštiavnického rodáka Jozefa Kollára. Autor strhujúcim spôsobom zaznamenal krajinu a rodné mesto. Jeho dielo presiaknuté radosťou zo života je vyznaním rodine, mestu, krajine.
Dĺžka prehliadky stálej expozície cca 45 minút.
Galéria Jozefa Kollára - viac ako 200 najcennejších výtvarných diel najmä z Banskej Štiavnice od 15.-19. stor., umenie 20.storočia predovšetkým banskočtiavnických autorov, aktuálne výstavy.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Tajch Veľká Vodarenská Mk IV
GPS: 48.466765, 18.889425 [48° 28' 0.35'', 18° 53' 21.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46657|18.88924|16|T,m=TG
Waypoint: GC1223X
Prva zmienka o tejto nadrzi je spred roku 1500. V dokumente z roku 1672 sa zas vravi o vedeni vody z tejto nadrze pomocou drevenneho potrubia medzi domami pre potreby cerpacieho zariadenia. 22. januara 1633 sa nadrz pretrhla, znicila tri domy, mnoho pivnic a zahrad zaplavilo bahno a dokonca zahynulo pat osob. Rok nato bola nadrz opravena a sluzila povodnemu ucelu. Od roku 1651 sluzila tiez ako rezervoar vody pre pripadny poziar v meste. V juni 1725 sa hradza opat pretrhla. Z dokumentu z roku 1752 sa dozvedame, ze tato nadrz sluzi vylucne pre potreby mesta ako zdroj vody a zaroven rezervoar pre pripad poziarov.
V sucasnosti tento tajch sluzi na rekreakcne ucely. Svojim modro-zelenym sfarbenim fascinuje okoloiducich turistov. Raz za svitania sme tu zazreli nahych cviciacich joginov, inokedy clenov nejakej sekty pri krste svojich oveciek.
Vznik nadrze: pred rokom 1500
Nadmorska vyska: 705 m n.m.
Max. hlbka: 14 m
Objem nadrze: 34 tis.m3
Na uvedenych suradniciach na budke je zakazova tabulka. Pocet uvedenych pismen ti prezradi miesto skryse:
N 48°28.FZ[A-B]
E018°53.LN[S-T]
Záhada Židovského cintorína
GPS: 48.456858, 18.896361 [48° 27' 24.69'', 18° 53' 46.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46351|18.89532|16|T,m=TG
Waypoint: GC3EV89
Cintorín je situovaný neďaleko Nového zámku a počas samotnej rekonštrukcie od roku 2007 sa nám podarilo: odstrániť náletovú zeleň, očistiť všetkých 268 hrobov, čiastočne alebo úplne zrekonštruovať 165 hrobov, zrekonštruovať kupolu na dome smútku Ciduk Hadin, zrekonštruovať vnútorné omietky budovy, brány a okná, vyrobiť informačné tabule a pod.
Na samotných súradniciach cache nehladajte. Z lúštením začnite tu : (Prvý bod lúčtite doma !!!)
1. Koľké v poradí v anglickej abecede je písmeno "H" ? Dostanete X , ktoré potom doplňte : N 48° 27.345 E 018° 53.X68
2. Súradnice vás privedú k tabuli, na ktorej je napisané : Židovský cintorín / a tu je preklad po anglicky. V anglickom preklade sa ale nachádza jedna chyba, na ktorú musíte prísť. Keď na ňu prídete, zistite, aké má abecedné poradie písmeno na tabuli, (tým dostanete písmeno Y), ktoré by tam nemalo byť. Následne zistite, ktoré písmeno by tam malo byť správne. Zistite jeho abecedné poradie a tým dostanete Z . Následne vypočítajte :
N 48° 27. W
E 018° 54. V
(W-trojčíslie ; V-trojčíslie
W = 300+47*Y
V = 101+33*Z
A dostanete výsledné súradnice cache.
Krížne cesty
GPS: 48.46957, 18.8717 [48° 28' 10.45'', 18° 52' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Mystery keška pre šikovných poblíž historickej križovatky. KEŠKA sa nenachádza na súradniciach v záhlavý zadania. Ale všetko, čo potrebujete vedieť nájdete v listingu kešky - len si ho treba poriadne prečítať - najlepšie v rámci domácej prípravy. Kešku, prosím, ukladajte späť aj s jej krytom a nepremiestňujte ju. Prineste si vlastné pero!
Červená studňa
GPS: 48.46842, 18.8838 [48° 28' 6.31'', 18° 53' 1.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache v blízkosti rázcestia a tajchu Červená studňa.
Jergištôlňa
GPS: 48.47502, 18.90672 [48° 28' 30.07'', 18° 54' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá keška v historickej banskej osade Jergištôlna pri Banskej Štiavnici.
Michalštôlniansky tajch
GPS: 48.46572, 18.89863 [48° 27' 56.59'', 18° 53' 55.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri Michalštôlňanskom tajchu.
Veľká Vodárenská
GPS: 48.46638, 18.88895 [48° 27' 58.97'', 18° 53' 20.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na uvedených súradniciach na búdke je zákazová tabuľka. Počet uvedených písmen ti prezradí miesto skrýše:
Štiavnica na dlani
GPS: 48.46435, 18.88048 [48° 27' 51.66'', 18° 52' 49.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice vás privedú ku skrýši, ktorá je umiestnená v kamennom poli pod dominantným vrcholom s krížom, strážiacim mesto od severo-západu.
Tajch Ottergrund
GPS: 48.46092, 18.88047 [48° 27' 39.31'', 18° 52' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Z kešky je nádherný výhľad na Banskú Štiavnicu.
Glanzenberg
GPS: 48.46345, 18.89517 [48° 27' 48.42'', 18° 53' 42.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na významnom arcgeologickom nálezisku.
Dežo Hoffmann
GPS: 48.46137, 18.89238 [48° 27' 40.93'', 18° 53' 32.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Dežo Hoffmann, rodák z Banskej Štiavnice, patril k najuznávanejším fotografom šoubiznisu svojej doby. Narodil sa 24. 5. 1912 v Banskej Štiavnici a zomrel 26. 3. 1986 v Londýne. Táto keška vás privedie na miesto jeho rodného domu, kde sa tento výnimočný Slovák narodil.
Nezábudka
GPS: 48.45997, 18.89665 [48° 27' 35.89'', 18° 53' 47.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza neďaleko Súkromnej Materskej Škôlky nazývanej Nezábudka.
Botanika Banská Štiavnica
GPS: 48.45942, 18.89758 [48° 27' 33.91'', 18° 53' 51.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Pre nájdenie CACHE nemusíte opustiť parkovú cestičku - prosím, dodržujte pravidla parku, neskracujte si chodníky
Dolná Ružová
GPS: 48.4591, 18.89393 [48° 27' 32.76'', 18° 53' 38.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Prosím uložiť keš presne tak (tým istým smerom), ako ste ju našli. Ďakujem.
Marína
GPS: 48.45905, 18.89293 [48° 27' 32.58'', 18° 53' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú pred rodný dom Maríny. Na jeho priečelí je pamätná tabuľa s dvoma dvojicami veršov. Na určenie súradníc finálu potrebujete zistiť číslo slohy, ktorá obsahuje prvé dvojveršie (N) a číslo slohy, ktorá obsahuje druhé dvojveršie (E).
N 48°27,(N*10-9)
E018°53,(E*14+17)
Starý Zámok
GPS: 48.4592, 18.89172 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 30.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza v blízkosti vstupu na zámok. Na odlovenie nie je nutné vstupovať do areálu. Na priloženej fotke si môžete pozrieť otváracie hodiny a vstupné. Určíte sa ho oplatí pozrieť si aj z vnútra. Na veži je ďalekohľad, ktorým si môžete pozrieť krásne okolie Banskej Štiavnice. Pri odlove kešky si dávajte veľký pozor na muglov, ktorých tu býva najmä v lete veľmi veľa.
Neviditeľná Štiavnica
GPS: 48.45846, 18.89603 [48° 27' 30.46'', 18° 53' 45.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Neviditeľná Štiavnica je interaktívna hra so súčasným umením vo verejnom priestore historického centra mesta. Projekt aktivizuje umelcov a návštevníkov mesta (divákov-hráčov), pri umiestňovaní a vyhľadávaní tvorivých počinov hmotnej, ale i efemérnej či dočasnej povahy.
štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.4575, 18.8993 [48° 27' 27'', 18° 53' 57.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Táto jednoduchá mestská keška ťa privedie k portálu významného banského objektu v Banskej Štiavnici - k dedičnej odvodňovacej štôlni Glanzenberg.
Piargska Brána
GPS: 48.45557, 18.89312 [48° 27' 20.05'', 18° 53' 35.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá cache pri historickej vstupnej bráne do mesta Banská Štiavnica.
Nový Zámok
GPS: 48.45563, 18.89633 [48° 27' 20.27'', 18° 53' 46.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú za Novy Zámok. Z tohto miesta spočítaj na ľavej A, strednej C a pravej B časti všetky viditeľné otvory (okna, pozorovateľne a strieľne). Ich pocty vám pomôžu nájsť neďaleko ukrytú skrýšu.
N 48° 27.3[C-B][A+B]'
E018° 53.7[B-A][A+B]'
Banské múzeum v prírode
GPS: 48.4515, 18.88968 [48° 27' 5.4'', 18° 53' 22.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je odsunutá k neďalekému krížu nad vedľajšou, ale frekventovanou cestou a nie je dostupná autom - tých pár krokov k nej treba prejsť. Auto nechajte, prosím, odstavené na oficiálnom parkovisku. Nezabudnite si pozrieť múzeum a veľa šťastia pri hľadaní pokladu!
Klinger
GPS: 48.45075, 18.88397 [48° 27' 2.7'', 18° 53' 2.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri tajchu Klinger.
Klinger štôlňa krátka
GPS: 48.45073, 18.88015 [48° 27' 2.63'', 18° 52' 48.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri technickej pamiatke, hneď napravo za kamenným portálom prikrytá kameňmi.
Horná Roveň
GPS: 48.4495, 18.87475 [48° 26' 58.2'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ukrytý na vrchu Kalvária na Hornej Rovni (Štiavnické Bane), krásny výhľad na Banskú Štiavnicu. Malá biela krabička s priesvitným vrchnákom, NIE JE na zemi. Mŕtvy strom, pod vrchom.
Horná Roveň
GPS: 48.44642, 18.87728 [48° 26' 47.11'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je malá a priesvitná. Schody vedu nielen do neba, ale aj k pokladu.
Pracháreň
GPS: 48.44655, 18.89068 [48° 26' 47.58'', 18° 53' 26.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza pri technickej pamiatke - Pracháreň.
Kalvária B. Štiavnica
GPS: 48.46182, 18.91488 [48° 27' 42.55'', 18° 54' 53.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza na vrchole Kalvárie. Ku skrýši vedie nenápadný chodník. Na chodník sa dá dostať z cesty, ktorá začína zo zadnej strany vrcholovej kaplnky, pred zákrutou, kde mení smer z J na Z. Hľadaj v koreňoch.
Neznáme skaly
GPS: 48.44968, 18.90563 [48° 26' 58.85'', 18° 54' 20.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na vrchu skál.
Jozef Horák
GPS: 48.4497, 18.90743 [48° 26' 58.92'', 18° 54' 26.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na vypočítanie finálu si musíte najprv prečítať úryvok z povesti Kremnický zlatý potok:
Ak ste pozorne čítali, určite nebude pre vás problém zodpovedať tieto otázky:
1. Aká zver šantila po temných horách ?
A=8 : hospodárska; A=3 : lesná; A=4 : domáca;
2. Koho sokol alebo krahulec prenasledovali ?
B=4 : plavého holuba; B=6 : čierne bociany; B=2 : hlodavce;
3. Kto nenašiel cestu z údolia Hrona ?
C=3 : divý tur; C=8 : jelene; C=5 : človek;
N 48° 27. 0A3 E 018° 54 CB5
Tunel pri Trati mládeže
GPS: 48.45277, 18.93213 [48° 27' 9.97'', 18° 55' 55.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ku cache sa dá dostať viacerými spôsobmi. Odporúčame bezpečnejší, krajší hoci zdĺhavejší prístup po náučnom chodníku (NCH). NCH začína tabuľou 1 neďaleko parkingu popri asfaltke smerom na Kysihýbel. Ma dĺžku 7,2 km, trvanie cca. 3,5 - 4hod. Kto ma chuť, môže prejsť cely NCH. Z cesty odbočte po tabuli 2 na súradniciach odbočky na druhu lesnú cestu. Sú tam dve lesné cesty blízko za sebou. Lesná cesta vás dovedie do Kysihýblu. Pri 3. tabuli NCH vám GPS ukáže smer k cieľu. Takmer az k trati vedie asfaltová cesta. Je to prevádzkovaná trať, preto buďte opatrní, hoci vláčik nepremáva často. Môžete ist popri koľajniciach alebo k trati zostúpiť až neskôr (v tom prípade sa pripravte na strmší zraz). Koľajnice nie je potrebne prekračovať ani na ne vstupovať. Do tunela pre vlastne bezpečie nevstupujte. Tu si v prípade potreby môžete stiahnuť cestovný poriadok a vydať sa ku cache v pre vás prijateľnom čaše. Veríme, že vás tato cache poteší.
Štiavnická Anča
GPS: 48.4437, 18.91462 [48° 26' 37.32'', 18° 54' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška veľkosti mikro pet v maskovacom tmavom obale vás privedie ku železničnej staničke v Banskej Štiavnici, ktorá má dnes žiaľ svoje najlepšie časy za sebou. V čase turistickej sezóny však môžete mať šťastie a priviesť sa sem štrekou niektorým z mimoriadnych vláčikov na pripomienku zašlej slávy pôvodne úzkorozchodnej štiavnickej železničky. Motorizovaní kešeri môžu zaparkovať na ceste hneď vedľa kešky a na trávnik ani nemusia vstúpiť. Veľa šťasta pri hľadaní. - Hľadajte cca 180 cm thuju.
Banícky sen - Štefultov
GPS: 48.43688, 18.89467 [48° 26' 12.77'', 18° 53' 40.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache sa nachádza priamo v banskej štôlni. Nehrozí žiadne zranenie pádom. V štôlni sa nedá pokračovať až na jej úplný koniec, je tam mreža, za ktorou je neskôr chodba zaplavená, s možnými prepadliskami. V štôlni sa dá volne pohybovať, mreža sa nachádza cca po 10tich metroch, pričom je poškodená miestnymi obyvateľmi. Na nájdenie cache v podstate nepotrebujete ani umelé svetlo, postačovať vám bude svetlo slnečné.
Trinásť - Pán Boh pri nás
GPS: 48.45543, 18.88563 [48° 27' 19.55'', 18° 53' 8.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je ukrytá v lese nad 13. informačnou tabuľkou, kám vás od waypointu možného parkovacieho miesta privedie pohodlná cestička pod lesom. Od tabuľky si treba nájsť ku keške ten správny chodníček. Samotná keška je od chodníčka menej ako 2 metre, uložená asi 30 cm nad terénom a skvele maskovaná - mladý strom s vyvrátenym pňom.
Tajch Krechsengrund
GPS: 48.43797, 18.85457 [48° 26' 16.69'', 18° 51' 16.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
V strmšom briežku, pod pňom.
Kanderka
GPS: 48.44348, 18.85175 [48° 26' 36.53'', 18° 51' 6.3'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
Kamenný ostrov na vrchu Kanderka je hľadaná keška.
Počúvadlo - parkovisko
GPS: 48.40937, 18.85695 [48° 24' 33.73'', 18° 51' 25.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška na parkovisku pri jazere - hľadajte dutinu v zemi.
Počúvadlo - výpust
GPS: 48.4057, 18.85258 [48° 24' 20.52'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri výpustnom zariadení Počúvadla
Výhľad na Počúvadlo
GPS: 48.40735, 18.86145 [48° 24' 26.46'', 18° 51' 41.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je predstaviť miesto pekného výhľadu na tajch Počúvadlo.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Prechádzka lesom
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je ukázať vám – Lesný náučný chodník - , ktorý sa nachádza okolo vrchu Lipovie pri Počuvadlianskom jazere.
Cache sa na daných súradniciach nenachádza. Aby ste našli poklad, musíte získať číselné indície A B C D E F G H I k finálnym súradniciam, ktoré sa nachádzajú na jednotlivých stage pri tabuliach náučného chodníka.
Stage 1: Začiatok náučného chodníka: N: 48°24,450 E: 018°51,115
A - indíciu získate ak spočítate fotografie na paneli
Stage 2: Drevo – nenahraditeľná surovina: N: 48°24,471 E: 018°51,045
B – indíciu získate ak zistíte na paneli do koľkých tried akostí sa zaraďuje vyťažené drevo
Stage 3: Fauna a flóra: N:48°24,509 E: 018°50,988
C – idíciu tvorí počet druhov bazy, ktoré sa spomínajú na paneli medzi druhmi krovitej vegetácie
D – indíciu dostanete spočítaním fotografií na ktorých sa na paneli nachádzajú cicavce
Stage 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou: N:48°24,389 E: 018°50,912
E – indíciu tvorí počet druhov výchovy porastov lesa podľa toho v ktorej úrovni sa vychováva
Stage 5: Ochrana lesa: N:48°24,316 E: 018°50,833
F – správnu indíciu získate výberom správnej odpovedi podľa textu na paneli, kde sa píše: najväčším poškodzovateľom lesa na trase náučného chodníka je lykožrút smrekový / vtedy F = 4 /, alebo človek / vtedy F = 5 /
Stage 6: Ťažba a približovanie lesa: N:48°23,945 E: 018°50,864
G – indíciu získate spočítaním fotografií na paneli, kde sú ukázané vždy rôzne spôsoby približovania dreva
Stage 7: Prirodzená obnova porastov: N:48°24,060 E: 018°50,925
H – počet hospodárskych spôsobov ochrany lesa u nás tvorí túto indíciu
Stage 8: Poľovníctvo: 48°24,154 E: 018°50,977
I – túto indíciu tvorí počet zariadení na kŕmnie zvierat uvedených na paneli
Finálne súradnice:
Finálne súradnice dostanete dosadením indícií do vzorca:
N: 48°24, XYZ
E: 018°51,TUV
Pričom XYZ a TUV získame výpočtom:
X = B – A
Y = D – C
Z = F – I
T = G – H
U = E – C
V = B – I
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Sitno
GPS: 48.3992, 18.87728 [48° 23' 57.12'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice Vás privedú k "Elovej štrbine" odkial sú krásne výhlady na južnú a západnú stranu Sitna. Hľadaj pod skalou.
Vlčia jama
GPS: 48.40192, 18.89303 [48° 24' 6.91'', 18° 53' 34.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Vlčia jama 729 m.n.m je turistický bod cestou na vrch Sitno (1009 m.n.m). Keška sa nachádza v blízkosti turstického bodu v strome za farebnou značkou.
Poklad haviara Mateja
GPS: 48.4095, 18.89742 [48° 24' 34.2'', 18° 53' 50.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je zahrať sa a ukázať pekné miesta okolia Banskej Štiavnice. Tento poklad je letterbox a zároveň geocache. Hra namiesto GPS technológie používa nápovedu v podobe inštrukcií. V schránke je uložená pečiatka a myšlienkou hry je , že každý hľadač nosí so sebou svoju osobnú pečiatku so zošitom, opečiatkuje svojou pečiatkou logbook v cache a zároveň pečiatkou z cache opečiatkuje svoj zošit a vytvára si tak zbierku pečiatok.
Kostol sv. Egídia
GPS: 48.42008, 18.90218 [48° 25' 12.29'', 18° 54' 7.85'']
Obec: Ilija
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza pri kostolíku sv.Egídia v Iliji.
Sv. Anton
GPS: 48.42202, 18.94588 [48° 25' 19.27'', 18° 56' 45.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Jednoduchá a pekna cache na koordinátoch v blízkosti znameho kastiela a parku v Sv. Antone - známeho tiez ako ANTOL. Kvoli pokladu si vsak doprajte peknu prechádzku po parku. Cache sa nachádza na hraniciach parku, prejdite starou uzkou cestickou, ktorú pri vyberaní pokladu vobec nemusíte opustit - a uz vobec nie preskakovat cez potok... Staci sa len na cesticke uklonit pred "velicenstvom"...
Skalie
GPS: 48.4547, 18.95785 [48° 27' 16.92'', 18° 57' 28.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Najkratšia cesta ku skrýši je od vodárne pod cestou do Banského Studenca. pri ceste sa dá zaparkovat auto N 48°27.184 E 018°57.375. Od cesty treba zíst ku potoku po náucnom chodnícku, popod vodáren k mostíku N 48°27.168 E018°57.452. Caká nás strmý výstup po serpentínach až ku lesníckemu kopcu pri ktorom sú tri mohutné duby N48°27.229 E018°57.573 od ktorých pokracujeme chodníkom do lava (na Z) cca 90 metrov a potom sa kolmo odrazíme rovno hore, do kopca popri skalnom rebre až na vrchol hrebena, dosiahneme najvyšší bod N48°27.286 E018°57.521. Z tohto bodu schádzame pár metrov po hrebeni smerom na SZ a potom už dole pomedzi skaly ku vyhliadkovej plošine. Keška je blízko. Pozor, nespadnút. Hladaj pod plochym balvanom.
Studenské jazerá
GPS: 48.44597, 18.97792 [48° 26' 45.49'', 18° 58' 40.51'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Hľadajte Dub.
Zákopy
GPS: 48.45525, 18.99777 [48° 27' 18.9'', 18° 59' 51.97'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Stará modrá značka z Banského Studenca na Caniar (a ďalej) prechádza popri zákopoch z druhej svetovej vojny. Dnes hlboký les zakrýva výhľady, ale pred takmer 70 rokmi to bola asi celkom dobrá pozícia na paľbu...
Keška je ukrytá v nevýraznom sedielku pod vrchom Skalka v katastri Banského Studenca. Prechádza tadiaľ modrá značka (2666), ktorá začína pri krčme v Studenci a končí na železničnej zastávke v Kozelníku. Značka v novších mapách už nie je zakreslená a miestami je problém po nej ísť aj v teréne. Celkovo sú to celkom slušne zabudnuté končiny, kde je ľahšie stretnúť medveďa, ako človeka. V spomínanom sedielku sú do stromu vrastené tri turistické tabuľky (N 48°27.309 E 018°59.834) a domáci toto miesto aj označujú ako "Tri tabuľky". Keška je blízko...
Zákopy sú v SV svahu, kľukatia sa v dĺžke cca 90 m v smere zo SZ na JV. Sú už mierne zosypané a zapadané lístím, ale dobre viditeľné. Na niektorých miestach je vidno väčšie jamy s múrikmi z kameňa, predpokladám, že tam boli zakopané nejaké väčšie kalibre... Les má dnes cca 60 rokov, takže cez vojnu tam bola rúbaň a bol dobrý výhľad smerom na Tri kamene, Caniar a prístupovú horskú cestu od Dobrej Nivy. Zákopy vraj kopali občania Studenca pod dozorom nemeckých vojakov. Tí tam čakali postupujúcu ruskú armádu, ktorá sa približovala od Dobrej Nivy. Ešte žijúci domorodci si pamätajú, že v prvej línii išli rumunskí vojaci a Nemci ich zo zákopov "kosili" guľometmi. Keď minuli "patróny" ušli smerom na západ. Dedinčania vraj mŕtvych vojakov potom zvážali na vozoch a pochovali ich v masovom hrobe pri Banskej Belej. To viem len z počutia, možno to bolo inak... Hľadaj Jedľu.
Zvonica Halča
GPS: 48.47058, 18.9882 [48° 28' 14.09'', 18° 59' 17.52'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška ukrytá pod schodami zvonice v osade Halča.
Viadukt na TM II
GPS: 48.46647, 18.94643 [48° 27' 59.29'', 18° 56' 47.15'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne tretiemu viaduktu v km 15,775. Hľadajte v koreňoch.
Banská Belá - kostol
GPS: 48.4752, 18.93367 [48° 28' 30.72'', 18° 56' 1.21'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Zo suradnic v zadani sa vyberte ku kostolu - vyuzite pri tom kryte schodisko. V tomto schodisku najdite letopocet na banickom erbe v tvare ABCD. Súradnice finálu získate potom nasledovne:
N 48° 28. suradnice zadania minus CC
E 018° 56. suradnice zadania plus DB
Na odlov kesky postaci jedine siahnutie na to správne miesto. Maskovat sa fotografovanim je tu velmi vhodné - vela stastia pri odlove pokladu!
Pamätník SNP
GPS: 48.48055, 18.9438 [48° 28' 49.98'', 18° 56' 37.68'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška je v dutine stromu pri pamätníku SNP.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.50843, 18.93468 [48° 30' 30.35'', 18° 56' 4.85'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Žakýlsky hrad, nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever od obce Podhorie. Popis: Skryte v butlavom strome asi 50 metrov zapadne od naucnej tabule.
Žakýlske pleso
GPS: 48.51165, 18.9347 [48° 30' 41.94'', 18° 56' 4.92'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Kešku hľadajte vedľa stromu s modrou značkou.
Kostol v Kozelníku
GPS: 48.51203, 18.99787 [48° 30' 43.31'', 18° 59' 52.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Cache je pomerne lahko lovitelna. Netreba kvoli nej rozoberat kostol. Ked ju odlovis, vrat ju na povodne miesto. Posledny schod vlavo ti ponukne poklad. Pozor, aby na teba nespadla kotva!
Viadukt na TM I
GPS: 48.52772, 19.00533 [48° 31' 39.79'', 19° 0' 19.19'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne prvému viaduktu v km 6,578. Opis: tunel v nohe.
Samaritánka
GPS: 48.383, 18.93017 [48° 22' 58.8'', 18° 55' 48.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Geocaching
Jednoducha oddychova skrysa z radu "kaplnkove kese pri/po ceste". Tento poklad sa nachadza v blizkosti kaplnky s cistou pramenitou vodou nazyvanou ''Samaritanka'', ktora sa nachadza pri ceste medzi Svatym Antonom a Prencovom. Kaplnka bola postavena v roku 1730. Mozete sa tu zastavit i obcerstvit a pohladat maly poklad, ktory sa ukryva v kopci v lesiku za kaplnkou na lavej strane. A kedze signal je tu velmi zivy a mapy nespolahlive, nevahajte pouzit spoiler. Poklad, prosim, vlozte spat do jeho prirodzeneho ukrytu a dobre zamaskujte. Poznámka: kde sa kamen o strom opiera.
Koháryho dub – geocache
GPS: 48.325863, 18.985731 [48° 19' 33.11'', 18° 59' 8.63'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Geocaching
Jeden z najstarších dubov v okolí, ktor7 je zároveň chráneným stromom. Niekoľko desiatok metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Keš teda nie je priamo vo vnútri stromu, ale sa nachádza v jeho okolí, vo svahu, pri bludnom kameni v dutine stromu...
Sitnianska Lehôtka
GPS: 48.32267, 18.95813 [48° 19' 21.61'', 18° 57' 29.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Sitnianska Lehôtka sa nachádza blízko obce Hontianske Nemce. Treba prejsť cez vinice popri kopci Kukučka. Dedinka sa nachádza až na samotnom konci. Keška je v dutom geostrome.
Hontianske Nemce
GPS: 48.2878, 18.99445 [48° 17' 16.08'', 18° 59' 40.02'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Opis kešky: Chrbát ohni, prekáža vetva. Hladaj na zemi!
Tesárske dúpence
GPS: 48.2099, 18.9372 [48° 12' 35.64'', 18° 56' 13.92'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamenné skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmet v diele Dalšie výskumy z obvodu Sitna.. Popis kešky: (horná dierka)^2 / (obere loch)^2
Tesárska roklina
GPS: 48.21057, 18.94868 [48° 12' 38.05'', 18° 56' 55.25'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
Prírodná pamiatka sa nachádza v katastrálnom území obce Hontianske Tesáre a za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1999. Popis kešky: nie v rokline.
Dudinské travertíny
GPS: 48.16873, 18.87785 [48° 10' 7.43'', 18° 52' 40.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Geocaching
Na úpätí Krupinskej kotliny nedaleko južných hraníc nachádzajú sa kúpele Dudince. Vdaka dobrej polohe a teplej stabilnej klíme - majú jeden z najväcších poctov slnecných dní v roku na Slovensku - predstavujú príjemné miesto na oddych. Vek sopecných pramenov sa odhaduje približne na stotisíc rokov. V casoch antiky sa v travertínových otvoroch kúpali aj vojaci rímskych légií. Z tohto obdobia ostalo až doposial zachovaných 32 bazénov ako chránená kultúrna pamiatka pod názvom Rímske kúpele. Pozývame Vás na prechádzku po zaujímavých miestach, ktoré sa tu nachádzajú.
1. N 48 10.050 E 18 52.656
Nachádzate sa pri informacných tabuliach, dôležitá je pre Vás informacná tabula vpravo. Ak na nej v jednom zo slov v prvej vete vyškrtnete cast písmen, dostanete preklad slova "voda" do latinciny. Kolko písmen má dané slovo na tabuli (vrátane vyškrtnutých)? A
2. N 48 10.050 E 18 52.577
Kolko miligramov vápenatých katiónov v 1 litri je uvedených na tabuli? BCD
3.
a) N 48 10.016 E 18 52.557
b) N 48 09.962 E 18 52.618
c) N 48 09.944 E 18 52.624
d) N 48 09.953 E 18 52.796
Na uvedených súradniciach sa nachádzajú informacné tabule k pramenom, ktoré boli v minulosti cinné. Dnes sa nachádzajú na týchto miestach kopy s kráterovitými otvormi na vrchole. Pomenovanie jedného z pramenov je spájané s vpádom dobyvatelov v 13. storocí. Aká vysoká je kopa, ktorá po nom ostala? (údaj nájdete na informacnej tabuli pri danom prameni) E - F
4. N 48 09.930 E 18 52.990
V texte je spomenutý názov rastliny. Jeho inojazycné ekvivalenty uvedené v spodnej casti informacnej tabule zacínajú na rovnaké písmeno. Prevedte dané písmeno na císlo (A=1, B=2...Z=26) G
FINÁL
48 09.GFB
18 52.AEC
Všetky otázky je možné zodpovedat ciste na základe všeobecného prehladu a informácií uvedených na tabuliach. Napriek tomu odporúcame si urobit malú domácu prípravu, aby ste neboli zaskocení údajmi, ktoré je potrebné vyhladat na tabuliach.
Tufové pivnice
GPS: 48.32355, 18.86603 [48° 19' 24.78'', 18° 51' 57.71'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Vzácne a záhadné sú tri pivnice vytesané do tufových skál, ktoré počas tureckých nájazdov slúžili ako sýpky. Nachádzajú sa „na Háji“ v katastri obce Klastava. Od júla 2013 sú tieto pivnice odkryté a sprístupnené verejnosti. Pravdepodobne sa v blízkosti týchto troch nachádza ešte ďalšia jedna, ktorá však doposiaľ nebola odkrytá. Ak budete mať šťastie a prídete vo vhodnom čase, čaká vás tu malé prekvapenie v podobe netopierov. Popis kešky: nosorožec v lese.
Hajbov vrch
GPS: 48.3055, 18.83237 [48° 18' 19.8'', 18° 49' 56.53'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Hajbov vrch sa odlišuje od mnohých iných hlavne zvláštnymi kameňmi a veľkými skalami ktoré nesú známky opracovávania. Kvôli zákazu vjazdu a rampe nie je možné dostať sa pod kopec s autom. Je potrebné zaparkovať najlepšie v Jabloňovciach a potom pokračovať po spevnenej ceste pešo popri keške prameň živej vody (GC3WETD) až pod Hajbov vrch. Buďťe prosím opatrní pri manipulácií s krabičkou, ide totiž o veľkú plastovú a krehkú nádobu ktorá sa môže ľahko poškodiť, najmä kameňmi alebo násilným otváraním/zatváraním. Popis kešky: Medzi velkými skalami, zakrytá menšími kamenmi.
Kramársky vrch
GPS: 48.295, 18.83027 [48° 17' 42'', 18° 49' 48.97'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na Kramárskom vrchu ktorý v čase tureckej nadvlády slúžil ako pozorovatelňa (vartovka). Pomocou týchto dômyselných stavieb varovali mestá a dediny pred nebezpečím. V čase protitureckých bojov stáli podobné stavby na viacerých okolitých kopcoch no nezachovali sa. Na toto signálne miesto sa dávno zabudlo a v podstate sa oň už nikto nezaujíma. Dokonca mnohí miestni obyvatelia z Jabloňoviec o tomto mieste nevedia. Nenájdete tu ani žiadne značenie, žiadne informačné tabuľky. Založili sme tu kešku aby sme miesto aspoň trochu spropagovali lebo nepochybne ide o dôležitú súčasť našich dejín. Hľadaj v koreňoch.
Nad Počúvadlom
GPS: 48.3746, 18.8296 [48° 22' 28.56'', 18° 49' 46.56'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Jednoduchá turisticky orientovaná keška. Trasa od cintorína, kde môžete parkovať až na vrcholy /na tom západnejšom ale nie je rozhľadňa a teda ani výhľady nie sú/ a spať má cca 3.7km, po trase nie je studnička. Veríme, že sa Vám tu bude páčiť tak ako nám. Hľadaj pod skalou.
Starý buk pri Počúvadle
GPS: 48.36653, 18.82687 [48° 21' 59.51'', 18° 49' 36.73'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Počúvadlo je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica, vzdialená asi 6 km od jazera Počúvadlo, ktoré patrí do systému tajchov využívaných v minulosti na odvodňovanie baní. V tejto malej dedinke majú najstarší slovenský buk. Tento 450-ročný listnatý strom je ukrytý v lese na konci dediny pri prameni obecného vodovodu. Buk je vysoký 20 metrov a obvod kmeňa je 600 centimetrov.
Počúvadliansky mlyn
GPS: 48.35715, 18.85552 [48° 21' 25.74'', 18° 51' 19.87'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Skrýša vám ukáže ruiny starého mlyna, ktorý kedysi dávno "fungoval" v Klastavskej doline. Táto severo-južne orientovaná dolina ležiaca v južnej časti Štiavnických vrchov začína v obci Ladzany a jej uzáver tvoria južné svahy Sitna. Preteká ňou Klastavský potok, ktorého vody poháňali starý vodný mlyn. O jeho existencii v doline sa zmieňujú už písomné dokumenty z roku 1715. Krabička je schovaná z VONKAJŠEJ strany steny mlyna. NEHĽADAJTE JU Z VNÚTORNEJ STRANY RUÍN!
Dá sa nájsť aj v pri väčšom množstve napadaného snehu. Doporučujem vytlačiť spoiler a využiť ho pri hľadaní (v blízkosti mlyna je veľmi zlý signál, k internetu sa tam pripojíte len veľmi ťažko, ak vôbec). Nič zbytočne nerozoberajte!
Prajem príjemnú prechádzku prekrásnou a ľuďmi málo navštevovanou dolinou. Hľadaj 20 centimetrov nad zemou (spoiler).
Žibritov
GPS: 48.39175, 18.98072 [48° 23' 30.3'', 18° 58' 50.59'']
Obec: Žibritov
Objekt: Geocaching
Popis kešky: najprv 15 schodov, potom sever, pri historickej pevnosti.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Geocaching
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Horné jazierko v parku vo Sv. Antone
GPS: 48.42027, 18.94488 [48° 25' 12.97'', 18° 56' 41.57'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park, ktorý voľne prechádza do lesa. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet park zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. Hľadaj vo výske kolien.
Príbeh lásky
GPS: 48.42178, 18.94225 [48° 25' 18.41'', 18° 56' 32.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tato keska vas zavedie na miesta, kde sa odohraval pribeh ich lasky.
Za svoju odvahu v bojoch proti Osmanom panovnik Ferdinand II cisar rimsky, kral cesky, uhorsky a chorvatsky, dal grofovi Petrovi Koharymu panstva, do ktorych patrila aj obec Svaty Anton. Koharyovci si tu postavili rodinne sidlo a prispeli tak k rozvoju obce. Andrej Jozef Kohary poziadal architekta Entzenhofera z Viedne, aby naprojektoval prestavbu starsieho kastiela na mohutnu stvorkridlovu budovu. Kastiel vo svojich architektonickych detailoch oplyva vyraznou symbolikou. --- Poslednym slachticom, ktory uzival kastiel bol bulharsky car Ferdinand Coburg, ktory tu byval az do roku 1944. V okoli kastiela je park s umelymi jazierkami, z ktorych spodne napajalo aj fontanu umiestnenu na nadvori kastiela. A tam aj zacneme. - Tam, kde zurci v strede voda, chod! Medzi nebom a zemou, hoci v lete oddychuju. Ich pocet si pozac a pod! (a) --- Teraz prejdime do parku. Romanticky park okolo kastiela navrhol stiavnicky stavitel Frantisek Hausner. Navrhol ho ako barokovy park s travnatymi terasami, zahonmi kvetin a cennymi stromami, smerom do kopca pozvolne prechadza do lesoparku. V parku je sustava umelych jazierok a jaskyna. Najvacsie je Dolne jazierko. Naucne tabule priblizuju historiu spojenu s parkom, jeho fauny a flory. - Ake cislo na ORIENTACNEJ MAPE parku ma umela jaskyna? (b) --- Prejdi k Dolnému jazierku. Su tam prijemne lavicky na sedenie. Porozhliadni sa okolo... - Nad vodou - tam v objati, ihla s listom stoji. Cez ich lono juhozapadnym smerom hlad a tam vidis, po com Ti dusa tak broji. (115m, azimut 220°) --- Sequoiodendron giganteum sa narodil v roku 1878. V ten rok sa narodil aj Leopold Coburg... - Roky tam stal, pozeral sa vyssie. Rok pochovania mamuta ta prinesie blizsie. (c) --- Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Narodil sa vo Viedni 26. 2. roku 1861. Uz v roku 1887 sa stal bulharskym panovnikom a od roku 1908, kedy bola vyhlasena samostatnost Bulharska, sa stal vo Velikom Tarnove carom. Ako car vladol do roku 1918. Uz od zaciatku 20. storocia sa velmi rad zdrziaval i na Slovensku, kde mu ucarovala hlavne krasna slovenska priroda. Vedel si vazit kazdu rastlinu i zivocicha a chapal ich vyznam v celom komplexe zivej prirody. Laske k prirode ucil i ludi vo svojom blizkom okoli. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tak si ju oblubil, ze ju vsade braval so sebou. Bola s nim nepretrzite patnast rokov. Starala, len o jeho veci, o jeho zdravie, pohodlie, ale aj o cele sluzobnictvo. V roku 1944 museli pred ruskou armadou odist do rakuskeho Ebenthalu a neskor car Ferdinand skoncil s celym svojim dvorom napokon v Coburgu. V tom istom roku v Bambergu sa car s Alzbetou, ktoru si zobral az po dlhom platonickom vztahu, tajne vzali. Alzbeta mala dvadsatsedem a car osemdesiatsedem rokov. O jeho vztahu k Slovensku svedci i napis na zlatej tabulke, umiestnenej na jeho rakve v rodovej hrobke pod Augustianskym chramom v Coburgu: „...prajem si svojich desat kosti zlozit v lone prekrasnej slovenskej prirody ….“. V roku 1944 opustil svatoantonsky kastiel a odisiel do nemeckeho Coburgu, kde zomrel 10. 9. 1948. --- Zaver: N 48° 25.A', E 18° 56.B' A = (prva císlica a) (súcet prvej a poslednej cislice c) (sucet cislic a) B = (b) (b) (druha cislica a). Popis: som obrasteny machom, ale nie som skala
Skalné obydlia Lišov
GPS: 48.23787, 18.86708 [48° 14' 16.33'', 18° 52' 1.49'']
Obec: Lišov
Objekt: Geocaching
Putovanie za tajomstvami opradenou historiou Lisova sa zacína asi pol druha kilometra za dedinou na upravenej lucke, ku ktorej vedie polna cesta. Zo skalneho domu vidno zvonku len otvory po oknach a dverach, no to najzaujímavejsie sa ukryva vo vnutri. Obdivuhodna je predovsetkym obrovska miestnost, ponorena do nepreniknutelnej tmy, siroka asi desat a dlha zhruba tridsat metrov.
V roku 1554 napadli dedinu Turci. Ludia hiadali utocisko pred dobyvatelmi. Naznacuje to aj diera v zemi tesne pred vstupom do velkej miestnosti, ktora je vstupom do tajnej chodby veducej podzemim az k potoku. Ukryti ludia sa nou v dostali k vode a v case nudze mohla posluzit aj ako unikova cesta. Hala poskytuje nielen nevsedny zazitok, ale aj prijemne osviezenie v horucich letnych dnoch. Teplota v nej sa totiz pohybuje okolo desat stupnov.
V skalnom dome je aj izbietka bez okien so zadymenou tmavou dierou presekanou z podzemia az na povrch. Bola kedysi kuchynou. Len par krokov dalej je malicka spalna s postelou aj nocnym stolikom, ktore sú tiez vytesane priamo do skalneho masivu. Tieto obydlia si mozete pozriet na suradniciach N 48°13.955 E018°51.589.
O nieco vacsie obydlie vytesane do skaly je na opačnej strane dediny , asi pol kilometra za miestnym polnohospodarskym druzstvom, aj ked sa to uz na druzstvo nepodoba. Ma tiez viacero mensich i vacsich miestnosti a jeho priecelie zdobia pozostatky zatial neznameho napisu. Historicku tvar narusaju hrdzave mreze na oknach a torzo elektrickeho stlpa pri vchode. V minulosti ho totiz druzstvo vyuzivalo ako sklad jablk, zemiakov a vina.(zdroj: cestovanie.pravda.sk)
Tu sa nachadza aj keska. Doporucujeme zobrat si so sebou aj baterku na odlov a prehliadku tohto objektu.
Popis: Pod prvym oknom z vnutra.
Galéria Schemnitz
GPS: 48.458116, 18.891853 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 30.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: gallery@schemnitz.sk
Schemnitz je nová galéria umenia založená v roku 2013. Program galérie ponúka obraz aktuálnych tendencií v mladej súčasnej maľbe a kresbe. Cieľom je neustále mapovať umelecké dianie a predstaviť z neho to najzaujímavejšie širokému publiku. Prostredníctvom pravidelných výstav prináša do Banskej Štiavnice výber popredných osobností súčasnej maľby, kresby a grafiky.
Portfólio spolupracujúcich umelcov je vyberané spomedzi etablovaných mien, ale poskytuje priestor aj mladým, začínajúcim autorom. Kvalita vystavovaných diel je základnou podmienkou zaradenia do výstavného programu. Diela sú vyberané i s ohľadom na predpoklad rastu ich hodnoty v budúcnosti.
Filozofiou galérie je budovanie priateľských vzťahov medzi autormi, divákmi a zberateľmi. Premostenie sveta umenia s každodenným životom.
Banská Štiavnica je jedno z najkrajších historických miest na Slovensku. Jeho poloha, unikátna architektúra, okolitá príroda a najmä bohatá história priamo vyzývajú k existencii kultúrnych inštitúcií, ktoré by nadväzovali na najlepšie roky mesta v čase jeho rozkvetu. Názov galérie Schemnitz preto vychádza z nemeckého mena Banskej Štiavnice v čase, keď bola tretím najvýznamnejším mestom Uhorska.
OTVÁRACIE HODINYPondelok: 13:00 - 17:00
Utorok - Streda: Zatvorené
Štvrtok: 13:00 - 17:00
Piatok - Nedeľa: 13:00 - 19:00
Banská stanica
GPS: 48.443951, 18.914977 [48° 26' 38.22'', 18° 54' 53.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: http://www.banskastanica.sk/c/kontakt/
Občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru vzniklo v lete 2008. O rok neskôr, v lete 2009, našiel Štokovec azyl v industriálnych priestoroch železničnej stanice v Banskej Štiavnici. Vzniká otvorená platforma BANSKÁ ST A NICAs prívlastkom Contemporary, ktorá tvorí zázemie pre široké spektrum kultúrnych aktivít.
V strede nášho záujmu je aktívna kultúrna produkcia, realizovaná prostredníctvom workshopov, sympózií a najmä rezidenčných pobytov umelcov, ktorí v objekte stanice nájdu zázemie pre krátkodobé i niekoľkomesačné pobyty. V priestore Banskej St a nice sa stretávajú v jednom čase umelci, ktorí tu tvoria, návštevníci provizórnej galérie, ktorá je v staničnej čakárni a cestujúci prichádzajúci a odchádzajúci vlakom.
BANSKÁ ST A NICA je súčasťou európskych projektov zameraných na výskum mobility umelcov.
Ľudová izba
GPS: 48.185251, 18.854086 [48° 11' 6.9'', 18° 51' 14.71'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: 045/ 5583946
V našej obci máme zriadenú aj izbu ľudových tradícií, ktorá je umiestnená v priestoroch Základnej školy s materskou školou Hontianske Moravce. Ľudová izba bola otvorená 8. novembra 2007. Izba bola zriadená pre zachovanie dedičstva našich predkov, aby mladšie generácie našich občanov mali predstavu o tom, ako žili ich starí rodičia . Aké mali zvyky, ako sa obliekali, čím sa zaoberali a pod. Pri prehliadke ľudovej izby má návštevník možnosť spoznať, koľko životnej múdrosti, dôvtipu, umeleckej zručnosti a pritom jednoduchosti je ukryté vo veciach dennej potreby našich predkov. Mali by sme poznať život našich predkov, ktorí žili tu, u nás , na území našej vlasti , Slovenskej republiky, v Hontianskom kraji. Vštepujme svojim potomkom lásku k tradíciám, aby boli hrdí na svoj kraj, na svoju domovinu, aby sme úspešne predali tú pomyselnú štafetu národnej hrdosti a aby ju mal kto úspešne ďalej niesť. Lebo práve tradície nás robia tými jedinečnými, neporovnateľnými. A my, v našej obci zriadením ľudovej izby, ponúkame širokej verejnosti nazrieť do spôsobu života našich predkov. Na prehliadku sa treba vopred nahlásiť.
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.