var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.281332, lng: 18.912735, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad Špitom', infoWindow: { content: '

Pivnica nad Špitom

GPS: 48.281332, 18.912735 [48° 16' 52.8'', 18° 54' 45.85'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nad Špitom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 27 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281566, lng: 18.912483, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Hlboká na Rínku', infoWindow: { content: '

Pivnica Hlboká na Rínku

GPS: 48.281566, 18.912483 [48° 16' 53.64'', 18° 54' 44.94'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Hlboká na Rínku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 35 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281469, lng: 18.912510, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Chyžka pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica Chyžka pod orechom

GPS: 48.281469, 18.912510 [48° 16' 53.29'', 18° 54' 45.04'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Chyžka pod orechom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 22  (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281619, lng: 18.912437, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u poľovníka', infoWindow: { content: '

Pivnica u poľovníka

GPS: 48.281619, 18.912437 [48° 16' 53.83'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u poľovníka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 21 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281734, lng: 18.912496, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica za prešom', infoWindow: { content: '

Pivnica za prešom

GPS: 48.281734, 18.912496 [48° 16' 54.24'', 18° 54' 44.99'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica za prešom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 18 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281680, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Starohorská pivnica', infoWindow: { content: '

Starohorská pivnica

GPS: 48.281680, 18.912416 [48° 16' 54.05'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Starohorská pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 20 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281887, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u troch sestier', infoWindow: { content: '

Pivnica u troch sestier

GPS: 48.281887, 18.912416 [48° 16' 54.79'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u troch sestier v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 36 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282094, lng: 18.912255, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica dobrej nálady', infoWindow: { content: '

Pivnica dobrej nálady

GPS: 48.282094, 18.912255 [48° 16' 55.54'', 18° 54' 44.12'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica dobrej nálady v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 13 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282280, lng: 18.912244, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u farmára Pištu', infoWindow: { content: '

Pivnica u farmára Pištu

GPS: 48.282280, 18.912244 [48° 16' 56.21'', 18° 54' 44.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u farmára Pištu v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 14 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282030, lng: 18.912298, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Rodinná pivnica', infoWindow: { content: '

Rodinná pivnica

GPS: 48.282030, 18.912298 [48° 16' 55.31'', 18° 54' 44.27'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Rodinná pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 49 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281776, lng: 18.912448, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica slnka', infoWindow: { content: '

Pivnica slnka

GPS: 48.281776, 18.912448 [48° 16' 54.39'', 18° 54' 44.81'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica slnka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 17 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282383, lng: 18.912405, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pri kríži', infoWindow: { content: '

Pivnica pri kríži

GPS: 48.282383, 18.912405 [48° 16' 56.58'', 18° 54' 44.66'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pri kríži v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 11 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281725, lng: 18.912384, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rohu u Lauku', infoWindow: { content: '

Pivnica na rohu u Lauku

GPS: 48.281725, 18.912384 [48° 16' 54.21'', 18° 54' 44.58'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: RNDr. Róbert Lauko; 0905777967; robolauko@robolauko.sk

Web: http://www.robolauko.sk/index.php?stranka=vinolauko

Pivnica na rohu u Lauku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 19 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281273, lng: 18.912330, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Konkordia', infoWindow: { content: '

Pivnica Konkordia

GPS: 48.281273, 18.912330 [48° 16' 52.58'', 18° 54' 44.39'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Konkordia v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 24 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281360, lng: 18.912279, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Grnčište', infoWindow: { content: '

Pivnica Grnčište

GPS: 48.281360, 18.912279 [48° 16' 52.9'', 18° 54' 44.2'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Grnčište v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 23 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282448, lng: 18.912295, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Národopisné múzeum', infoWindow: { content: '

Pivnica Národopisné múzeum

GPS: 48.282448, 18.912295 [48° 16' 56.81'', 18° 54' 44.26'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: +421 910 265 528, *pani Cipcerová; Info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk

Web: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/2251

Pivnica Národopisné múzeum v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 12 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282696, lng: 18.912188, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Ivana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Ivana

GPS: 48.282696, 18.912188 [48° 16' 57.71'', 18° 54' 43.88'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Ivana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 40 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283454, lng: 18.912558, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Jána Benedika', infoWindow: { content: '

Pivnica Jána Benedika

GPS: 48.283454, 18.912558 [48° 17' 0.43'', 18° 54' 45.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Jána Benedika v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 9 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o novopostavený dom, ktorý nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282408, lng: 18.913403, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Michala', infoWindow: { content: '

Pivnica u Michala

GPS: 48.282408, 18.913403 [48° 16' 56.67'', 18° 54' 48.25'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Michala v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 5 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282583, lng: 18.913159, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Kempova pivnica', infoWindow: { content: '

Kempova pivnica

GPS: 48.282583, 18.913159 [48° 16' 57.3'', 18° 54' 47.37'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Kempova pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 51 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282376, lng: 18.912890, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vinára', infoWindow: { content: '

Pivnica u vinára

GPS: 48.282376, 18.912890 [48° 16' 56.55'', 18° 54' 46.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u vinára v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 32 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282346, lng: 18.912791, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaluška', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaluška

GPS: 48.282346, 18.912791 [48° 16' 56.45'', 18° 54' 46.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Kaluška v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 31 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281939, lng: 18.913049, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sebechlebských hudcov', infoWindow: { content: '

Pivnica sebechlebských hudcov

GPS: 48.281939, 18.913049 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 46.98'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sebechlebských hudcov v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 4 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o relatívne pladšiu, prestavanú a upravenú pivnicu spolu s ubytovaním, priočom stavba nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283754, lng: 18.912646, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Grondlíka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Grondlíka

GPS: 48.283754, 18.912646 [48° 17' 1.51'', 18° 54' 45.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Grondlíka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 26 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282508, lng: 18.912865, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Prosredná', infoWindow: { content: '

Pivnica Prosredná

GPS: 48.282508, 18.912865 [48° 16' 57.03'', 18° 54' 46.31'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com

Web: http://www.uby.sk/prosredna-pivnica-sebechleby; http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Prosredná v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 10 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282713, lng: 18.913862, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nádeje', infoWindow: { content: '

Pivnica nádeje

GPS: 48.282713, 18.913862 [48° 16' 57.77'', 18° 54' 49.9'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nádeje v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 7 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282616, lng: 18.913889, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u nás doma', infoWindow: { content: '

Pivnica u nás doma

GPS: 48.282616, 18.913889 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 50'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u nás doma sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 30 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280896, lng: 18.912435, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Roziaka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Roziaka

GPS: 48.280896, 18.912435 [48° 16' 51.23'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pera Roziaka sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 47 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280974, lng: 18.915067, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Geľa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Geľa

GPS: 48.280974, 18.915067 [48° 16' 51.51'', 18° 54' 54.24'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Geľa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 3 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281074, lng: 18.915582, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rázcestí u Jána', infoWindow: { content: '

Pivnica na rázcestí u Jána

GPS: 48.281074, 18.915582 [48° 16' 51.87'', 18° 54' 56.1'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica na rázcestí u Jána sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 45 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281420, lng: 18.916816, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sv. Urbana', infoWindow: { content: '

Pivnica sv. Urbana

GPS: 48.281420, 18.916816 [48° 16' 53.11'', 18° 55' 0.54'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sv. Urbana sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 2 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Pri posedení je v ponuke : domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia.

Zdroj: http://www.dekampo-dovolenka.sk/dovolenka-na-slovensku-katalog-firiem/banskobystricky-kraj/pivnica-u-sv.urbana/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282302, lng: 18.916494, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vincúrky', infoWindow: { content: '

Pivnica u vincúrky

GPS: 48.282302, 18.916494 [48° 16' 56.29'', 18° 54' 59.38'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u vincúrky sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 1 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281442, lng: 18.916521, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Džimiho', infoWindow: { content: '

Pivnica u Džimiho

GPS: 48.281442, 18.916521 [48° 16' 53.19'', 18° 54' 59.48'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Džimiho sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 33 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282952, lng: 18.913224, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Fidluša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Fidluša

GPS: 48.282952, 18.913224 [48° 16' 58.63'', 18° 54' 47.61'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Petra Fidluša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 6 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282195, lng: 18.912092, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Očenáša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Očenáša

GPS: 48.282195, 18.912092 [48° 16' 55.9'', 18° 54' 43.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Očenáša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 8 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281933, lng: 18.912280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Muzikantov', infoWindow: { content: '

Pivnica u Muzikantov

GPS: 48.281933, 18.912280 [48° 16' 54.96'', 18° 54' 44.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Muzikantov sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 15 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281811, lng: 18.912395, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Jozefa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Jozefa

GPS: 48.281811, 18.912395 [48° 16' 54.52'', 18° 54' 44.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Jozefa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 16 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282536, lng: 18.912672, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod orechom

GPS: 48.282536, 18.912672 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 45.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: 48.282536,

Pivnica pod orechom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 25 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282886, lng: 18.913423, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Johana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Johana

GPS: 48.282886, 18.913423 [48° 16' 58.39'', 18° 54' 48.32'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: Pivnica u Johana 28

Pivnica u Johana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 28 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281938, lng: 18.912397, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod hruškou', infoWindow: { content: '

Pivnica pod hruškou

GPS: 48.281938, 18.912397 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 44.63'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica pod hruškou v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 29 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281901, lng: 18.912858, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šimúta', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šimúta

GPS: 48.281901, 18.912858 [48° 16' 54.84'', 18° 54' 46.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šimúta sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 34 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282879, lng: 18.912796, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Baja', infoWindow: { content: '

Pivnica u Baja

GPS: 48.282879, 18.912796 [48° 16' 58.36'', 18° 54' 46.07'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Baja sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 37 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282131, lng: 18.912611, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Pálku', infoWindow: { content: '

Pivnica u Pálku

GPS: 48.282131, 18.912611 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 45.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pálku sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 38 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281463, lng: 18.912236, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad brezami', infoWindow: { content: '

Pivnica nad brezami

GPS: 48.281463, 18.912236 [48° 16' 53.27'', 18° 54' 44.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod brezami sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 39 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283127, lng: 18.912552, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod bielym krížom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod bielym krížom

GPS: 48.283127, 18.912552 [48° 16' 59.26'', 18° 54' 45.19'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod bielym krížom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 41 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281707, lng: 18.915636, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Najväčšia starohorská trojpivnica', infoWindow: { content: '

Najväčšia starohorská trojpivnica

GPS: 48.281707, 18.915636 [48° 16' 54.15'', 18° 54' 56.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: 48.281707,

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Najväčšia starohorská trojpivnica sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 42 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282741, lng: 18.913283, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šrubu', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šrubu

GPS: 48.282741, 18.913283 [48° 16' 57.87'', 18° 54' 47.82'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šrubu sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 43 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282130, lng: 18.912994, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Mira Réricha', infoWindow: { content: '

Pivnica u Mira Réricha

GPS: 48.282130, 18.912994 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 46.78'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Mira Réricha sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 44 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282994, lng: 18.913568, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod jedličkou.', infoWindow: { content: '

Pivnica pod jedličkou.

GPS: 48.282994, 18.913568 [48° 16' 58.78'', 18° 54' 48.84'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod jedličkou sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 46 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280539, lng: 18.912522, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaufman', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaufman

GPS: 48.280539, 18.912522 [48° 16' 49.94'', 18° 54' 45.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950

Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html

Chatka s vínnou pivnicou a príjemným vonkajším sedením v prekrásnom prostredí.

Zdroj: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446275, lng: 18.890052, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Pracháreň', infoWindow: { content: '

Pracháreň

GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443161, lng: 18.885457, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Maximilián', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Maximilián

GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452604, lng: 18.895273, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Budova strojovne šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Budova strojovne šachty Žigmund

GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452661, lng: 18.894817, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Žigmund

GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452942, lng: 18.894919, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Šachtová budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Šachtová budova šachty Žigmund

GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu.  V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.233303, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky, domčeky, hajloky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky, domčeky, hajloky

GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.233320, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky

GPS: 48.233320, 18.998965 [48° 13' 59.95'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.237250, lng: 19.006280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vínne pivničky', infoWindow: { content: '

Vínne pivničky

GPS: 48.237250, 19.006280 [48° 14' 14.1'', 19° 0' 22.61'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461929, lng: 18.891878, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá triediareň rúd', infoWindow: { content: '

Bývalá triediareň rúd

GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460691, lng: 18.898396, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 10 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 10 na ul. Botanická

GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460602, lng: 18.898063, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 11 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 11 na ul. Botanická

GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.409767, lng: 18.856229, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo

GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:

DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI

MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:

REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM

V slovenskom preklade:

„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“

Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443965, lng: 18.870190, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pri šachte Cigeiner', infoWindow: { content: '

Pinga pri šachte Cigeiner

GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440307, lng: 18.873638, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou', infoWindow: { content: '

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou

GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.447012, lng: 18.870530, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na žile Terézia', infoWindow: { content: '

Pingy na žile Terézia

GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447499, lng: 18.870927, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pod šachtou Roveň', infoWindow: { content: '

Pinga pod šachtou Roveň

GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450104, lng: 18.870997, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pinga pod Tanádom - JZ', infoWindow: { content: '

Pinga pod Tanádom - JZ

GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.44947, lng: 18.86668, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy pod Tanádom - JV', infoWindow: { content: '

Pingy pod Tanádom - JV

GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: -(Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508659, lng: 18.979991, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá huta a železný hámor', infoWindow: { content: '

Bývalá huta a železný hámor

GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']

Obec: Kozelník

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.

Foto: Matej Petruf

Zdroj: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/502/kozelnik
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465999, lng: 18.900046, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Objekt č. 6 na ul. Michalská', infoWindow: { content: '

Objekt č. 6 na ul. Michalská

GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.453623, lng: 18.927618, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Akvadukt', infoWindow: { content: '

Akvadukt

GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/ine-banicke-pamiatky.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.466955, lng: 18.901057, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Hraničný banský kameň ', infoWindow: { content: '

Hraničný banský kameň

GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437307, lng: 18.922275, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dolná (Strieborná) huta', infoWindow: { content: '

Dolná (Strieborná) huta

GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439438, lng: 18.910992, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Horná (Stadtgrundská) huta', infoWindow: { content: '

Horná (Stadtgrundská) huta

GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.

V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.432020, lng: 18.919661, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Komín na Lintichu', infoWindow: { content: '

Komín na Lintichu

GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435352, lng: 18.920959, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dymovod na Lintichu', infoWindow: { content: '

Dymovod na Lintichu

GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459617, lng: 18.893437, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Spracovanie rúd zo žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Spracovanie rúd zo žily Špitaler

GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.

Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45633, lng: 18.87806, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na Žile Terézia', infoWindow: { content: '

Pingy na Žile Terézia

GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447841, lng: 18.870959, icon: 'mapserver/kategorie/23.png', title: 'Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)', infoWindow: { content: '

Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)

GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia

Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².

Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.

Žila Terézia.

Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).

Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.

O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.

Žilník Terézia – Bieber.

Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.

Vznik píng na žile Terézia.

Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.

Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.

Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska.  Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.

Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463906, lng: 18.894885, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vykopávky hutníckych a obytných objektov', infoWindow: { content: '

Vykopávky hutníckych a obytných objektov

GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)

V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445852, lng: 18.910629, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vývoj úpravníctva v okolí šachty František', infoWindow: { content: '

Vývoj úpravníctva v okolí šachty František

GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)

Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.

Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:

Prípravné úpravnícke procesy:

Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.

Rozdružovacie procesy:

Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.

Pomocné úpravnícke procesy:

Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.

Zušľachťovacie procesy:

Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.448646, lng: 18.873956, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Povrchové objekty šachty Roveň', infoWindow: { content: '

Povrchové objekty šachty Roveň

GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.

' } }); });