Národopisné múzeum Sebechleby
GPS: 48.282425, 18.912253 [48° 16' 56.73'', 18° 54' 44.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
V jednom zo starých vinohradníckych domčekov írečitej sebechlebskej osady Stará Hora vyhlásenej pre svoju mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry je zriadené originálne vidiecke Národopisné múzeum, ktoré návštevníkom predstaví tradičný život Sebechlebanov, ich duchovnú aj materiálnu kultúru. Zavítavší tu spoznajú odievanie, staré spôsoby obživy i pestré ľudové zvyky oblasti. Prehliadku múzea spestruje audítorský výklad podporený audiovizuálnym informačným systémom. Pomyselnou čerešničkou na torte je ochutnávka jedinečných starohorských vín v autentických priestoroch historickej vínnej pivnice nachádzajúcej sa pod domčekom. Oblasť Starej Hory bola v minulosti jedným z najväčších producentov vín v celom Uhorsku. Jej produkty boli široko-ďaleko známe svojou vysokou kvalitou. Tento fakt spoločne s pohostinnosťou Sebechlebanov, osobitým čarom starej pivnice, a tiež krásou ľudových krojov a ďalších zaujímavých výrobkov, ktoré tu možno obdivovať, robí z návštevy Národopisného múzea Sebechleby výlet, ktorý sa určite oplatí absolvovať.
Informácie pre návštevníkov
Otváracie hodiny: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Vstupné: +421 910 265 528; +421 45 559 17 62; info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Adresa: Sebechleby - Stará Hora, 962 66
Telefón: +421 910 265 528, *pani Cipcerová
Email: info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk
Románska rotunda
GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)
Románsky kostol sv. Egídia v Iliji
GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']
Obec: Ilija
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.
Evanjelický kostol
GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']
Obec: Devičie
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.
Rím.kat. kostol
GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.
Kostol sv. Bartolomeja
GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kostoly, zvonice
V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.
Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola. V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Evanjelický kostol
GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Zvonica
GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kostoly, zvonice
Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.
Evanjelický kostol
GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená dverová výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.
Zvonica
GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kostoly, zvonice
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Evanjelický kostol
GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']
Obec: Sudince
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza
-
Kostol Panny Márie
GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.
Bašta
GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.
Múzeum dedinského života
GPS: 48.228406, 18.867485 [48° 13' 42.26'', 18° 52' 2.95'']
Obec: Lišov
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: p. Peter Plachý; Lišov 15; mob: 0940892740; tel: 045/5589205
Súkromné múzeum v tradičnom, vyše 100 ročnom gazdovskom dome s množstvom artefaktov pôvodných remesiel (reštaurované krosná, almary bohato zdobené ornamentami atď.). Ponúka dokonalý obraz zaniknutého života na dedine. Objekt je v pôvodnom stave so zariadením vrátane napr. vybavenia čiernej kuchyne s chlebovou pecou, atď. Doporučujeme vidieť.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM zaradilo do evidencie zariadení,ktoré majú charakter múzejnej prezentácie LIŠOVSKÚ IZBU, ktorá je vedená pod registračným číslom ZMP/24/2009 dňa 18.12.2009.
Evanjelický kostol
GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']
Obec: Lišov
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/
Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.
Evanjelický kostol
GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']
Obec: Medovarce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Medovarce
Múzeum vo Svätom Antone
GPS: 48.421703, 18.942861 [48° 25' 18.13'', 18° 56' 34.3'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: sekretariát: 0915821973; rezervácie vstupov: 0918877062; tel: 045/6913932; Email: info@msa.sk
Múzeum vo Svätom Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity. Vykonáva odborno-metodickú činnosť, spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku a dejín rodov Koháry a Coburg. V oblasti poľovníctva, výskumu dejín rodov Koháry a Coburg spolupracuje s odbornými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Všetky poznatky využíva pri rozvoji kultúrno-vzdelávacích aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Vďaka neobvyklej celistvosti, autentickej podobe a rozmanitosti zbierok bol celý komplex v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.
GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.
Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Slovenské banské múzeum – Kammerhof
GPS: 48.457896, 18.896203 [48° 27' 28.43'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: technika@muzeumbs.sk; hramesa@muzeumbs.sk; tel: 045/6949418, 045/6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Kammerhof
Kammerhof expozícia Baníctvo na Slovensku
najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Banícke školstvo, história najvýznamnejšieho banského úradu na našom území (pôsobil v Banskej Štiavnici od 16.storočia), galéria dobového portrétu – banských odborníkov a významných osobností, ľudové umenie s baníckou tematikou, slávnostný banícky odev – to všetko súviselo s baníctvom a je v expozícii prezentované predovšetkým zachovanými autentickými dobovými predmetmi. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá, dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať – človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení , ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie ( konská, vodná , stlačený vzduch, elektrická…). Tieto zložité aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20.storočie. Viac ako 800 originálnych predmetov, dobové ilustrácie, historické fotografie a mapy a funkčné modely sprevádzajú návštevníka v 9 expozičných celkoch. Spolu s umelecko – historickou časťou v ďalších 5 miestnostiach získa návštevník zaujímavý obraz o baníctve a aj o tom, kam jeho vplyv zasahoval.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť prv, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Kammerhof – z histórie objektu
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12.storočia. V 16.storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku
Foto> Ján Petrík
Slovenské banské múzeum – Berggericht
GPS: 48.459720, 18.892790 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: infobs@muzeumbs.sk, tel: 045/6920536, 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Berggericht
Expozícia sídli v národnej kultúrnej pamiatke Berggericht (bývalý banský súd) s bohatou históriou, na Námestí Svätej Trojice, na úpätí vrchu Staré mesto (Glanzenberg). V tejto budove bolo v roku 1927 zriadené aj prvé slovenské banícke múzeum – Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. Expozícia zaujme a poteší nielen mineralógov, geológov a zberateľov minerálov, ale aj všetkých priaznivcov prírody a prírodovedy.
Systematická prezentácia minerálov
Viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Dôraz je kladený najmä na minerály zo Slovenska. Kritériom členenia minerálov do príslušných tried je ich chemické zloženie a vnútorná štruktúra. Medzi rarity expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane.
Expozícia sa môže pochváliť veľmi peknými ukážkami minerálov, ktoré majú na Slovensku miesto svojho prvého popisu na svete. Napríklad sú to: hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka.
Hoci medzi verejnosťou rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového (žezlového) kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice, nie je pravdivé, relatívna hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy. Nádherné ukážky holubníkového kremeňa a ametystu sú ozdobou expozície.
V nádvorí budovy ústi štôlňa Michal, ktorá bola adaptovaná na pivničné priestory. Jedná sa o prekop na podložnú vetvu žily Špitáler, napájajúci sa na slednú chodbu po žile, ktorá však už pre návštevníkov nie je sprístupnená. Spojenie s ďalšou krátkou, na povrch ústiacou chodbou vytvára priestor majúci v pôdoryse tvar podkovy. Návštevník sa môže oboznámiť s horninovým prostredím, typickými spôsobmi výstuže používanými v baníctve a banskými vozíkmi – „huntíkmi“.
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V suteréne budovy Berggericht sa nachádza spojené Informačné centrum Mesta Banská Štiavnica a Slovenského banského múzea. Pracovníci tohto zariadenia poskytujú turistické informácie o Banskej Štiavnici a okolí, ako aj o jednotlivých expozíciách Slovenského banského múzea. Informujú o aktuálnych kultúrnych podujatiach, stravovacích, ubytovacích a dopravných možnostiach. Informácie sú podávané v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. V ponuke je pestrý výber suvenírov, minerálov, reprezentačných publikácií a informačných materiálov.
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Slovenské banské múzeum – Starý zámok
GPS: 48.459518, 18.890951 [48° 27' 34.26'', 18° 53' 27.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: e-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6949472; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Starý zámok
Starý zámok sa nachádza nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh.
Odporúčame:
Archeologická expozícia „Baníci prichádzajú…“
- poklady bronzových šperkov, nástrojov a súčastí odevov z obdobia okolo roku 900 pred Kr.
- jedinečné nálezy z archeologických výskumov Sitna a Starého mesta /Glanzenberg/ v Banskej Štiavnici
Z histórie mesta Banskej Štiavnice
- listina z roku 1275 : najstaršia listina vydaná mestskou kanceláriou na Slovensku, najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva, pečať s baníckymi znakmi, najstaršia svojho druhu v Európe
Maketa oltára Majstra M.S. z roku 1506
- sedem zachovalých tabuľových obrazov s námetmi mariánskeho a christologického cyklu
Strelecké terče a historické zbrane
- najstarší terč z roku 1754
Baroková plastika
- originály súsošia Sv. Trojice z banskoštiavnického námestia
Lapidárium
- kamenné krstiteľnice, náhrobníky, mestské fontány, unikátna liatinová náhrobná doska z roku 1598
Reliéfy a plastiky z barokovej banskoštiavnickej Kalvárie
- zapísané medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta
Himmelreich
– žalár a mučiareň
Prezentácia najznámejších remesiel Banskej Štiavnice:
Fajkárska dielňa – posledná fajkárska dielňa na Slovensku, svetoznáme hlinené fajky štiavničky,možnosť predvádzania výroby fajok
Umenie kováčov – kováčska vyhňa s mechom z 18. stor., výrobky umeleckého kováča Karola Fizélyho, kované a liatinové náhrobné kríže
Historické hodiny a zvony – interiérové, vežové hodiny, gotický, renesančný a barokový zvon
Približná dĺžka prehliadky je 60 minút
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Slovenské banské múzeum – Nový zámok
GPS: 48.455776, 18.896144 [48° 27' 20.79'', 18° 53' 46.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: etnolog@muzeumbs.sk; tel: 045/6911543; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Nový zámok
Táto pozoruhodná stavba, dominanta Banskej Štiavnice je známa aj pod názvom Nový hrad, Panenský, alebo Dievčenský hrad, sa nachádza na Frauenbergskom kopci. Protiturecká renesančná pevnosť bola postavená v rokoch 1564-1571. Nový zámok zároveň plnil funkciu strážnej veže – vartovky. Bol súčasťou protitureckej vojenskej signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (7 známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová), ktorá siahala od Levíc až po Ľubietovú. Po skončení tureckých vojen slúžil ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“.
Slovensko v období tureckej expanzie
Expozícia dokumentuje vojenskú situáciu, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov, obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom.
Najzaujímavejšie exponáty:
Sedemhlavňové delo tzv. organ zo 16. storočia, turecké jatagány, hradné pušky, zápalné smolné palice, plastiky Turkov v životnej veľkosti, orientálne interiéry, strážnica uhorského vojska, atď.
Z histórie Dobrovoľného hasičského zboru Banskej Štiavnice
- patrí k najstarším na Slovensku, založený v roku 1873
- unikátna zástava z roku 1877, slávnostné hasičské prilby, fotografický materiál…
Ponúkame:
Interaktívna prehliadka s pracovnými listami. Jedinečný výhľad na historické centrum mesta aj prostredníctvom ďalekohľadu, porovnanie urbanistického rozvoja s inštalovanými dobovými fotografiami
Približná dĺžka prehliadky je 45 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Slovenské banské múzeum – Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457572, 18.899261 [48° 27' 27.26'', 18° 53' 57.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: infobs@muzeumbs.sk; tel: 045/692 05 35
Virtuálna prehliadka expozície: Dedičná štôlňa Glanzenberg
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Množstvo európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti sa viaže k nášmu mestu. Banská Štiavnica bola slobodným banských mestom.V období prvých písomných správ o štôlni (1560) malo mesto dnešný charakter a existovala zástavba, ktorá aj dnes tvorí centrum mesta. Z obavy o stabilitu budov a cesty bola štôlňa po celé stáročia udržiavaná v dobrom technickom stave a preto sa zachovala do dnes.
Odporúčame:
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, ( manžela panovníčky Márie Terézie ) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Približná dĺžka prehliadky je 50 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 €.
Dedičná štôlňa Glanzenberg - najnovšia sprístupnená expozícia, dedičná odvodňovacia štôlňa, jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Pamätné tabule, ktoré osadili významné návštevy, panovníci a osobnosti minulosti a súčasnoti. Zaujímavosťou sú do kFáranie do štôlne Glanzenbergameňa vytesané cisárske schody.
Slovenské banské múzeum – Banské múzeum v prírode
GPS: 48.451348, 18.888527 [48° 27' 4.85'', 18° 53' 18.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: bmp@muzeumbs.sk; tel: 045/6912971; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Banské múzeum v prírode
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny. Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Najvzácnejší exponát
V podzemnej expozícii je to jednoznačne Gápel na konský pohon , ktorý je jediný takýto stroj– motor od banského výťahu, ktorý sa na Slovensku zachoval. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj premiestnený zo šachty Lill v Hodruši. Je to pamätník slávnej éry vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od zániku a stáli na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.
Odporúčame
Čakanie na vstup do podzemnej expozície si môžete spríjemniť prehliadkou povrchovej expozície. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Extra zážitok
Prehliadku podzemia absolvujete vystrojený prilbou, plášťom a lampou, čo je jedinečný zážitok, ktorého fotografie by nemali chýbať v žiadnom fotoalbume cestovateľa.
Približná dĺžka prehliadky je 70 – 90 minút
Sprevádzanie v cudzom jazyku – príplatok 9,00 € (anglický, nemecký, maďarský jazyk)
Banské múzeum v prírode - jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. Podzemná expozícia s návštevou bane zo 17.storočia. Povrchová expozícia, náučná geologická expozícia Geoparku, expozícia lomového dobývania a dobývky na žile Terézia.
Slovenské banské múzeum – Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460183, 18.892360 [48° 27' 36.66'', 18° 53' 32.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: E-mail: galeria@muzeumbs.sk; tel; 045/6913431; 6920535
Virtuálna prehliadka expozície: Galéria Jozefa Kollára
Galéria sídli priamo v historickom centre mesta na Námestí Svätej Trojice, vedľa morového stĺpa, v troch krásnych meštianskych domoch. Galéria ponúka prehliadku jedinečnej stálej expozície, ktorú dopĺňajú sezónne výstavy.
POKLADY STARÉHO UMENIA
Výstava prezentuje mimoriadne cennú kolekciu výtvarných diel, ktoré vznikli v Banskej Štiavnici a iných baníckych regiónoch Slovenska. Diela svojou kvalitou a originalitou presahujú regionálny rámec. Expozícia ponúka prierez umením od 13. do 20. storočia.
NAJVZÁCNEJŠÍ EXPONÁT
Nie jeden, ale hneď dva! Dve neskorogotické drevené plastiky sv. Barbory a sv. Kataríny sú autorsky pripisované tajomnému a fenomenálnemu Majstrovi M.S. Plastiky ilustrujú význam a prosperitu Banskej Štiavnice okolo roku 1500 a patria ku klenotom stredoeurópskeho umenia.
ODOPORÚČAME
Ponúkame výber z unikátnej zbierky portrétov komorských grófov – prezidentov banskej komory. Dávame do pozornosti diela vynikajúcich barokových majstrov – sochára Dionýza Stanettiho a maliara Antona Schmidta, ktorí v Banskej Štiavnici vytvorili cenné originálne dielo.
ANJELI A DÉMONI EDMUNDA GWERKA
Profil banskoštiavnického rodáka Edmunda Gwerka, ktorý patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského umenia. Jeho obrazy drsnej krajiny a pôsobivé figurálne kompozície zaznamenávajú nielen dramatickú atmosféru doby, ale aj špecifickú náladu baníckeho kraja.
JOZEF KOLLÁR – VIVAT VITAE!
Kolekcia klasika slovenskej moderny, banskoštiavnického rodáka Jozefa Kollára. Autor strhujúcim spôsobom zaznamenal krajinu a rodné mesto. Jeho dielo presiaknuté radosťou zo života je vyznaním rodine, mestu, krajine.
Dĺžka prehliadky stálej expozície cca 45 minút.
Galéria Jozefa Kollára - viac ako 200 najcennejších výtvarných diel najmä z Banskej Štiavnice od 15.-19. stor., umenie 20.storočia predovšetkým banskočtiavnických autorov, aktuálne výstavy.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Dolný kostol (Slovenský)
GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Horný kostol / ukrižovanie
GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Evanjelický chrám Boží
GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kostoly, zvonice
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Evanjelický kostol
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Drevená zvonica
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Evanjelický kostol secesný z roku 1924.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.
Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)
GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)
GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)
GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.
Galéria Schemnitz
GPS: 48.458116, 18.891853 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 30.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: gallery@schemnitz.sk
Schemnitz je nová galéria umenia založená v roku 2013. Program galérie ponúka obraz aktuálnych tendencií v mladej súčasnej maľbe a kresbe. Cieľom je neustále mapovať umelecké dianie a predstaviť z neho to najzaujímavejšie širokému publiku. Prostredníctvom pravidelných výstav prináša do Banskej Štiavnice výber popredných osobností súčasnej maľby, kresby a grafiky.
Portfólio spolupracujúcich umelcov je vyberané spomedzi etablovaných mien, ale poskytuje priestor aj mladým, začínajúcim autorom. Kvalita vystavovaných diel je základnou podmienkou zaradenia do výstavného programu. Diela sú vyberané i s ohľadom na predpoklad rastu ich hodnoty v budúcnosti.
Filozofiou galérie je budovanie priateľských vzťahov medzi autormi, divákmi a zberateľmi. Premostenie sveta umenia s každodenným životom.
Banská Štiavnica je jedno z najkrajších historických miest na Slovensku. Jeho poloha, unikátna architektúra, okolitá príroda a najmä bohatá história priamo vyzývajú k existencii kultúrnych inštitúcií, ktoré by nadväzovali na najlepšie roky mesta v čase jeho rozkvetu. Názov galérie Schemnitz preto vychádza z nemeckého mena Banskej Štiavnice v čase, keď bola tretím najvýznamnejším mestom Uhorska.
OTVÁRACIE HODINYPondelok: 13:00 - 17:00
Utorok - Streda: Zatvorené
Štvrtok: 13:00 - 17:00
Piatok - Nedeľa: 13:00 - 19:00
Banská stanica
GPS: 48.443951, 18.914977 [48° 26' 38.22'', 18° 54' 53.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: http://www.banskastanica.sk/c/kontakt/
Občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru vzniklo v lete 2008. O rok neskôr, v lete 2009, našiel Štokovec azyl v industriálnych priestoroch železničnej stanice v Banskej Štiavnici. Vzniká otvorená platforma BANSKÁ ST A NICAs prívlastkom Contemporary, ktorá tvorí zázemie pre široké spektrum kultúrnych aktivít.
V strede nášho záujmu je aktívna kultúrna produkcia, realizovaná prostredníctvom workshopov, sympózií a najmä rezidenčných pobytov umelcov, ktorí v objekte stanice nájdu zázemie pre krátkodobé i niekoľkomesačné pobyty. V priestore Banskej St a nice sa stretávajú v jednom čase umelci, ktorí tu tvoria, návštevníci provizórnej galérie, ktorá je v staničnej čakárni a cestujúci prichádzajúci a odchádzajúci vlakom.
BANSKÁ ST A NICA je súčasťou európskych projektov zameraných na výskum mobility umelcov.
Ľudová izba
GPS: 48.185251, 18.854086 [48° 11' 6.9'', 18° 51' 14.71'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Múzeum, Galéria, Pamätná izba
Kontakt: 045/ 5583946
V našej obci máme zriadenú aj izbu ľudových tradícií, ktorá je umiestnená v priestoroch Základnej školy s materskou školou Hontianske Moravce. Ľudová izba bola otvorená 8. novembra 2007. Izba bola zriadená pre zachovanie dedičstva našich predkov, aby mladšie generácie našich občanov mali predstavu o tom, ako žili ich starí rodičia . Aké mali zvyky, ako sa obliekali, čím sa zaoberali a pod. Pri prehliadke ľudovej izby má návštevník možnosť spoznať, koľko životnej múdrosti, dôvtipu, umeleckej zručnosti a pritom jednoduchosti je ukryté vo veciach dennej potreby našich predkov. Mali by sme poznať život našich predkov, ktorí žili tu, u nás , na území našej vlasti , Slovenskej republiky, v Hontianskom kraji. Vštepujme svojim potomkom lásku k tradíciám, aby boli hrdí na svoj kraj, na svoju domovinu, aby sme úspešne predali tú pomyselnú štafetu národnej hrdosti a aby ju mal kto úspešne ďalej niesť. Lebo práve tradície nás robia tými jedinečnými, neporovnateľnými. A my, v našej obci zriadením ľudovej izby, ponúkame širokej verejnosti nazrieť do spôsobu života našich predkov. Na prehliadku sa treba vopred nahlásiť.
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Kostolík sv. Ondreja
GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Murovaná zvonica
GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie
Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.
Kostol sv. Juraja
GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový
Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne
GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.
Evanjelický kostol
GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']
Obec: Terany
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).
Evanjelický kostol
GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Súdovce.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Kostol sv. Anny na Štefultove
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.
Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Kostol svätého Michala, archanjela
GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.