var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.21069, lng: 18.945358 , icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Tesárske Dúpänce', infoWindow: { content: '

Tesárske Dúpänce

GPS: 48.21069, 18.945358 [48° 12' 38.48'', 18° 56' 43.29'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://honttesare.sk/andrej-kmet/o-dupencoch-dupaencoch-od-andreja-kmeta

Neveľká juhoslovenská obec Hontianske Tesáre ukrýva vo svojich lesoch jedinečnú, avšak málo známu turistickú atraktivitu, tzv. Dúpence (alebo tiež Dúpänce). Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia, ktoré po prvýkrát opísal známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť, pravdepodobne slúžili ako útočiská ľudu pred Turkami, miestna tradícia ich však kladie ešte ďalej do minulosti – až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dohromady štyri skalné skrýše. Podľa počtu komôrok sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. Najzaujímavejšia je Osemdierka. Jej vstupný otvor sa nachádza asi 20 m nad zemou. Z centrálneho priestranstva sa vstupuje do ôsmich „izieb“, z toho štyri sú veľké – akoby pre dospelých a štyri malé – akoby pre deti. V lokalite tesárskych Dúpencov sa nachádzajú informačné tabuľky, ktoré návštevníkom predstavujú jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.165860, lng: 18.883244, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Travertínová terasa – Rímske kúpele', infoWindow: { content: '

Travertínová terasa – Rímske kúpele

GPS: 48.165860, 18.883244 [48° 9' 57.1'', 18° 52' 59.68'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1685

Malebné juhoslovenské mestečko Dudince má čo ponúknuť nielen priaznivcom kúpeľných kúr, ale i milovníkom prírodných zaujímavostí a historických záhad. Jeho azda najväčšou turistickou atraktivitou sú nevšedné travertínové útvary – kopy a krátery – nachádzajúce sa v areáli tunajšieho kúpeľného parku. Z týchto útvarov chránených ako Prírodná pamiatka Dudinské travertíny v minulosti vyvierala minerálna voda, ktorej blahodarné účinky poznali ľudia už v dobe kamennej. Dnes sú všetky pramene okrem jedného nečinné, pretože vybudovaním moderných kúpeľov sa tok minerálnej vody zachytil a odklonil. Ďaleko najznámejším z dudinských travertínových útvarov je kamenná terasa zvaná Rímske kúpele. Do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Podľa inej teórie majú však kamenné otvory omnoho neskorší – stredoveký pôvod. Okrem Rímskych kúpeľov možno v lokalite Dudinských travertínov vidieť i útvary ako Tatársky prameň, Očný prameň či Šípová ružička. Celou lokalitou vedie náučný chodník s informačnými panelmi.

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1685
' } }); map.addMarker({ lat: 48.33361, lng: 18.840337, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Románska rotunda', infoWindow: { content: '

Románska rotunda

GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']

Obec: Baďan

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1761

Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1761
' } }); map.addMarker({ lat: 48.419999, lng: 18.902338, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Románsky kostol sv. Egídia v Iliji', infoWindow: { content: '

Románsky kostol sv. Egídia v Iliji

GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']

Obec: Ilija

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.ilija.ocu.sk/sk/index.php?ids=9

Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.

Zdroj: http://www.ilija.ocu.sk/sk/index.php?ids=9
' } }); map.addMarker({ lat: 48.476867, lng: 18.899568, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ferdinand', infoWindow: { content: '

Šachta Ferdinand

GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.476835, lng: 18.899707, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand', infoWindow: { content: '

Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand

GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460863, lng: 18.894466, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg

GPS: 48.460863, 18.894466 [48° 27' 39.11'', 18° 53' 40.08'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Objekt je lokalizovaný v najvýraznejšej časti povrchovej dobývky na vrchu Glanzenberg. Tu sa nachádza výrazné skalné bralo, ktoré bolo vytvorené banskou činnosťou a tvorí priame podložie vo viacerých etapách dobývanej hlavnej žily Špitaler. V tomto úseku žilný systém štruktúry Špitaler tvoria viaceré samostatné, viac-menej paralelné žily, medzi ktorými je vyvinutý nepravidelne zrudnený žilníkový systém. Z južnej strany za hlavným bralom sú otvorené vydobyté priestory na podložných štruktúrach žily Špitaler. Lokálne tam možno pozorovať relikty po dobývaní ohňom. Tieto miesta sa prejavujú pomerne hladkými plochami lavórovitého tvaru. Dobývanie ohňom spočívalo v založení ohňa pri hornine, jej silnom prehriati a následnom popraskaní (prevažne so sférickou orientáciou). Takto zoslabená hornina sa pri ručnom dobývaní ľahšie rozpájala. Predpokladá sa, že stopy na povrchovej dobývke po dobývaní ohňom sú ešte z obdobia keltského osídlenia. Vývoj povrchovej dobývky mal tri základné technologické stupne. V prvej etape sa dobývali nad povrch vystupujúce zrudnené časti žily Špitaler. Postupom do hĺbky sa vytvárala nerovnomerná ryha s podložnou stenou (reprezentovaná terajším bralom) a nadložnou stenou. Dôkazom tejto etapy sú zachované relikty hniezd (na rozpery) v skalnom brale. S postupom hĺbenia narastali problémy s vodou a čerstvým vzduchom. Preto nastúpila druhá technologická etapa.  Začali sa raziť krátke prekopy od povrchu v dĺžke 10 – 20 m kolmo k dobývanej žile. Dôkazom toho je zachovaný relikt čelby prekopu (razeného pomocou ohňa) v skalnej stene. Počiatky razenia prekopov je možné predpokladať v 11. – 12. storočí, kedy sa v banskoštiavnickej oblasti začalo používať hlbinné dobývanie. Tretia etapa ťažby na vrchu Glanzenberg bola podmienená miestnymi ložiskovými pomermi štruktúry Špitaler. Tu bolo vyvinuté zrudnenie v hlavnom vedení žily aj v nadložnom žilníku, ktorý sa v poslednej fáze povrchovej ťažby po terajšiu úroveň terénu tiež vydobyl. Na vytvorenej, pomerne rozsiahlej ploche sa vytvoril priestor na hĺbenie šachty Michal, a to bol začiatok už typickej hlbinnej ťažby. Toto miesto patrí k najpozoruhodnejším objektom trasy staromestského chodníka. Jednak pre viditeľné zvyšky najstaršieho dobývania rúd v celom regióne, jednak pre zaujímavé pohľady na mesto a jeho široké okolie (stavebný vývoj mesta tu možno dokumentovať až po 20. stor.). Do týchto miest sa všeobecne kladú najstaršie počiatky dobývania rúd zlata a striebra – a to už Keltami, hoci priame doklady ťažby po nich sa nezachovali. Nie je to prekvapením, pretože intenzívna ťažba v 11. – 15. stor. musela tieto zvyšky prekryť. Prítomnosť Keltov dokazujú staršie nálezy (z 18. stor.) z lokality Staré mesto a stále početnejšie dôkazy prítomnosti keltského etnika v bližšom i vzdialenejšom okolí (Sitno, Ilija ) .Na historickej vedute mesta z r. 1764 vidieť v blízkosti skalnej steny povrchových dobývok ruiny mohutnej stavby, ktorá v časoch protitureckých bojov mohla mať funkciu vojenskej pevnosti, avšak jej pôvodné využitie súviselo pravdepodobne s úpravou rudy. Je všeobecne známe, že rudy sa triedili podľa kvality nielen v bani, ale aj v bezprostrednej blízkosti banských diel. Po opustení sídliska a hradu na Starom meste správcom ťažby, mohol objekt plniť funkciu depozitu dolovanej rudy. Vzhľadom na mohutnosť stavby mohla byť vybudovaná v bližšie neurčenom období gotiky. Archeologický výskum v týchto miestach nebol zatiaľ realizovaný. Zo zberu pochádza niekoľko baníckych nástrojov (napr. želiezka) ako dôkaz použitia železného pracovného nástroja na oddeľovanie rudy od jaloviny.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461553, lng: 18.895196, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Povrchové dobývanie žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Povrchové dobývanie žily Špitaler

GPS: 48.461553, 18.895196 [48° 27' 41.59'', 18° 53' 42.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Banskoštiavnicko-hodrušská drahokovová oblasť sa nachádza na ploche 100 km². Bolo tu ťažených okolo 120 žíl a odžilkov. Žila Špitaler (na jej východe sa objekt nachádza) je z historicko - významového hľadiska najdôležitejšia. Predpokladá sa, že na tejto žile (jej smerná dĺžka presahuje 8 km) v úseku Glanzenberg začala ťažba drahokovových rúd celej oblasti. Zlatostrieborné rudy sa tu ťažili už v čase keltského osídlenia. V tejto časti žily Špitaler bola povrchovou ťažbou vytvorená najdlhšia (650 m) a najvýraznejšia povrchová dobývka celého rudného regiónu. V období do 11. - 12. storočia bolo na nej ručným spôsobom vyťažené a premiestnené okolo 1 milióna ton rudy a okolitej horniny. Informačná tabuľa je na mieste východu žily, kde intenzita zrudnenia bola relatívne nízka, preto aj povrchová ťažba v tejto časti bola len minimálna. Ale už niekoľko metrov na sever a na juh sú prítomné výrazné smerné depresie, ktoré sú pozostatkom výraznej povrchovej ťažby. Depresia smerom na juh (pod cestou) zo západnej strany je ohraničená skalnou stenou, ktorá tvorí podložie vydobytej žily. Ryha smerom na sever v záhrade nad cestou, mala značne hlbší dosah aj so zarazenými banskými chodbami. V priebehu 20. storočia bola časť pôvodnej ryhy zasypaná. Po ložiskovej stránke vydobyté depresie predstavujú východy rudných stĺpov (časti žily so značným zrudnením). Šírka povrchových smerných depresií je miestami preto tak veľká (lokálne presahuje 20 m), že žila Špitaler má často niekoľko vedení, medzi ktorými je vyvinutý  žilník a v miestach povrchovej ťažby sa dobývala celá zrudnená poloha. Mineralogické zloženia žilnej výplne, premeny okolitých hornín, tektonické porušenie, zvetrávanie a následná denudácia jednotlivých žíl v banskoštiavnickom ložisku bolo značne rozdielne. Žilná výplň žily Špitaler v časti Glanzenberg bola prevažne kremenná a okolitá hornina viacmenej silicifikovaná. Táto skutočnosť sa pri zvetrávaní prejavila tým, že na východe žily sa vytvorili smerne (v smere žily) vystupujúce bralovité útvary, ktoré výrazne vystupovali v reliéfe krajiny. Rudná zložka v tejto časti žily mala masívny charakter (iné žily sú prevažne impregnačné), čo malo vplyv na ich ľahkú identifikáciu. Značná kusovosť žilnej výplne bola výhodná aj pre úpravu rúd a hutné spracovanie. Tieto skutočnosti napovedajú, že práve v tejto časti bol začiatok baníctva v regióne Banskej Štiavnice. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že práve v oblasti výstupu žily Špitaler na povrch vzniklo mesto Banská Štiavnica.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.448923, lng: 18.873591, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Roveň ', infoWindow: { content: '

Šachta Roveň

GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)

Šachta   Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.453527, lng: 18.878646, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Weiden', infoWindow: { content: '

Šachta Weiden

GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450446, lng: 18.878355, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Amália', infoWindow: { content: '

Šachta Amália

GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.303086, lng: 19.013152, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Zaplavený kameňolom', infoWindow: { content: '

Zaplavený kameňolom

GPS: 48.303086, 19.013152 [48° 18' 11.11'', 19° 0' 47.35'']

Obec: Devičie

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html

Kameňolom sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce, spevnenou cestou cca 1,5 km. Ťaženou surovinou bol olivinický čadič. V súčasnosti je lom zaplavený vodou a využívany hlavne na rekreačné účely.

Zdroj: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.303020, lng: 19.026709, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Motorest Devičie', infoWindow: { content: '

Motorest Devičie

GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']

Obec: Devičie

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Web: http://www.motorestdevicie.sk/

Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.

Zdroj: http://www.motorestdevicie.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.309290, lng: 19.028144, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']

Obec: Devičie

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.264464, lng: 18.990102, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Rím.kat. kostol', infoWindow: { content: '

Rím.kat. kostol

GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kostoly, zvonice

Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.411089, lng: 18.790940, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Bartolomeja', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Bartolomeja

GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kostoly, zvonice

V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.

Zdroj: http://www.vysoka.ocu.sk/index.php?ids=5
' } }); map.addMarker({ lat: 48.354184, lng: 18.923726, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Mikuláša', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Mikuláša

GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kostoly, zvonice

Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola.  V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený  v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.

Zdroj: http://www.prencov.sk/?page_id=216
' } }); map.addMarker({ lat: 48.359521, lng: 18.923465, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie venované Panne Márii', infoWindow: { content: '

Súsošie venované Panne Márii

GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.

Zdroj: http://www.prencov.sk/?page_id=216
' } }); map.addMarker({ lat: 48.358377, lng: 18.922052, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.

Zdroj: http://www.prencov.sk/?page_id=216
' } }); map.addMarker({ lat: 48.522467, lng: 19.004964, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Motorest ADAVIL', infoWindow: { content: '

Motorest ADAVIL

GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']

Obec: Kozelník

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk

Web: http://motorestadavil.webnode.sk/

Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.

Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774

 
Zdroj: http://motorestadavil.webnode.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.511845, lng: 18.997483, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Zvonica', infoWindow: { content: '

Zvonica

GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']

Obec: Kozelník

Objekt: Kostoly, zvonice

Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.333623, lng: 18.840454, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']

Obec: Baďan

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!

Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená   dverová   výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.

Zdroj: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
' } }); map.addMarker({ lat: 48.211319, lng: 18.947762, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Tesárska roklina', infoWindow: { content: '

Tesárska roklina

GPS: 48.211319, 18.947762 [48° 12' 40.75'', 18° 56' 51.94'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/tesarska-roklina

Jedinečné, hoc nie veľmi dlhé kaňonovité údolie zvané Tesárska roklina leží v katastri obce Hontianske Tesáre, v južnej časti okresu Krupina. Údolie vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Na tunajších skalných stenách je dobre viditeľná sedimentácia – usadzovanie a vrstvenie hornín. K atraktivite Tesárskej rokliny vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku prispievajú i štyri vodopády, ktoré sa tu nachádzajú. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 metrov. Tesárska roklina je mimoriadne pôsobivá v každom ročnom období a jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok pre všetkých, ktorí milujú nevšednú krásu a rozmanitosť slovenskej prírody.

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1294
' } }); map.addMarker({ lat: 48.355943, lng: 18.973612, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Zvonica', infoWindow: { content: '

Zvonica

GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']

Obec: Kráľovce-Krnišov

Objekt: Kostoly, zvonice

V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.

Zdroj: http://www.kralovce-krnisov.ocu.sk/index.php?ids=5
' } }); map.addMarker({ lat: 48.210879, lng: 18.871538, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']

Obec: Sudince

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.208053, lng: 18.834793, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Zrúcaniny kaštieľa', infoWindow: { content: '

Zrúcaniny kaštieľa

GPS: 48.208053, 18.834793 [48° 12' 28.99'', 18° 50' 5.25'']

Obec: Súdovce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

V Súdovciach bol v minulosti klasicistický kaštieľ. Pochádzal zo začiatku 19. storočia, a jeho súčasťou bol park. Park asi pred 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery a vysadil v ňom vzácne rastliny a dreviny. Park bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo už len jedno gingo, ktorého vek určili prírodovedci na približne 260 rokov. Na priľahlom súkromnom pozemku sa nachádzajú už len fragmenty múrov bývalého kaštieľa.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.208452, lng: 18.835387, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Povýšenia sv. Kríža', infoWindow: { content: '

Kostol Povýšenia sv. Kríža

GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']

Obec: Súdovce

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza

-

' } }); map.addMarker({ lat: 48.185545, lng: 18.850479, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kostol Panny Márie

GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411220-panny-marie

Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.391792, lng: 18.980782, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Bašta', infoWindow: { content: '

Bašta

GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']

Obec: Žibritov

Objekt: Kostoly, zvonice

Kontakt: 045/5511 475

V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDibritov
' } }); map.addMarker({ lat: 48.389968, lng: 18.984966 , icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']

Obec: Žibritov

Objekt: Kostoly, zvonice

Kontakt: 045/5511 475

Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.

Zdroj: http://www.podmevon.sk/vylet/krupinske-bralce-z-zibritova
' } }); map.addMarker({ lat: 48.391277, lng: 18.981155, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Torzo starej drevenice', infoWindow: { content: '

Torzo starej drevenice

GPS: 48.391277, 18.981155 [48° 23' 28.6'', 18° 58' 52.16'']

Obec: Žibritov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

V strede obce Žibritov sú upravené zvyšky drevenice (jej torzo), do podoby sedenia pre menšiu partiu. Dookola sú drevené sochy, napr. svätý Peter s dáždnikom a iné. Je to ideálne oddychové miesto pre rodinu s detmi.

Zdroj: http://www.podmevon.sk/vylet/krupinske-bralce-z-zibritova
' } }); map.addMarker({ lat: 48.376423, lng: 18.989153, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Štangarígeľ – Krupinské Bralce', infoWindow: { content: '

Štangarígeľ – Krupinské Bralce

GPS: 48.376423, 18.989153 [48° 22' 35.12'', 18° 59' 20.95'']

Obec: Žibritov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí obce Žibritov je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov. 

Zdroj: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/1338
' } }); map.addMarker({ lat: 48.391891, lng: 18.980640, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Ruiny zaniknutého renesančného kostola', infoWindow: { content: '

Ruiny zaniknutého renesančného kostola

GPS: 48.391891, 18.980640 [48° 23' 30.81'', 18° 58' 50.3'']

Obec: Žibritov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Zbytky opevnenia a múrov zaniknutého renesančného opevneného kostola. Na JV rohu pozemku sa zachovala len bašta, ktorá v súčasnosti slúži ako zvonica a je pamiatkovým objektom

' } }); map.addMarker({ lat: 48.181496, lng: 18.858897, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Sídlisko Porošín', infoWindow: { content: '

Sídlisko Porošín

GPS: 48.181496, 18.858897 [48° 10' 53.39'', 18° 51' 32.03'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11465

Neskúmané archeologické nálezisko - sídlisko Porošín-Širokie z obdobia praveku.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11465
' } }); map.addMarker({ lat: 48.226866, lng: 18.865527, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']

Obec: Lišov

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/

Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.229596, lng: 18.864996, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky', infoWindow: { content: '

Kamenné obydlia, vínne pivnice, tzv. hajloky

GPS: 48.229596, 18.864996 [48° 13' 46.55'', 18° 51' 53.99'']

Obec: Lišov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto obydlí a vínnych pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.23792, lng: 18.86692, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalné obydlia (aj bunkre?)', infoWindow: { content: '

Skalné obydlia (aj bunkre?)

GPS: 48.23792, 18.86692 [48° 14' 16.51'', 18° 52' 0.91'']

Obec: Lišov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj kamenné obydlia, ktoré sú vyhĺbené do mäkkých vulkanických hornín, najčastejšie do tufov a tufitov. Na tejto lokalite dosahujú vnútorné priestory obrovské rozmery, spolu niekoľko 100 metrov štvorcových. Na stenách vidno pozostatky rozvodov elektrickej energie z druhej polovice 20. storočia. Po vstupe do týchto pivníc vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou práce kamenárov. V čase protitureckých nájazdov rovnako ako počas oboch svetových vojen boli tieto priestory využívané ako bunkre.

Zdroj: admin
' } }); map.addMarker({ lat: 48.226219, lng: 18.862732, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Mineralizovaný prameň', infoWindow: { content: '

Mineralizovaný prameň

GPS: 48.226219, 18.862732 [48° 13' 34.39'', 18° 51' 45.84'']

Obec: Lišov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.lisov.sk/static.php?dir=sk/zaujimavosti/

Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie. V súčasnosti je nad prameňom vybudovaný prístrešok na zachovanie historickej pamiatky.

Zdroj: http://www.lisov.sk/static.php?dir=sk/zaujimavosti/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.227114, lng: 18.861101, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vínne pivničky', infoWindow: { content: '

Vínne pivničky

GPS: 48.227114, 18.861101 [48° 13' 37.61'', 18° 51' 39.96'']

Obec: Lišov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Za miestnu pamätihodnosť boli vyhlásené aj vinárske pivničky, ktoré sú do dnes funkčné. Po vstupe do týchto pivničiek, rovnako ako do skalných obydlí vás zavalí vlna úžasu a emócií nad mohutnosťou a precíznosťou kamenárskych majstrov pri hĺbení kamenného obydlia. Pred viacerými takýmito pivničkami boli medzičasom postavené malé vinárske domčeky – hajloky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.237055, lng: 18.872293, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)', infoWindow: { content: '

Vykopávky v časti Siebrnica (Striebornica)

GPS: 48.237055, 18.872293 [48° 14' 13.4'', 18° 52' 20.25'']

Obec: Lišov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/historia/vykopavky

Ľud lužickej kultúry spaľoval mŕtvych na samostatnom žiarovisku mimo hrobov. Spálené kostičky boli po kremácii vyzbierané a uložené do popolnice, ktorá mávala v dne otvor "pre dušu". (Zdroj: Kniha Hont)
Fotogaléria zachytáva artefakty, vykopávkaky nájdené členmi Archeologického ústavu SAV vysunutého pracovisks Zvolen v roku 2008 práve na lokalite Siebrnica.

Zdroj: http://www.lisov.sk/static.php?sk/historia/vykopavky
' } }); map.addMarker({ lat: 48.233193, lng: 19.003941, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']

Obec: Medovarce

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol v obci Medovarce

' } }); map.addMarker({ lat: 48.237274, lng: 19.006287, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vínne pivničky vytesané do skaly', infoWindow: { content: '

Vínne pivničky vytesané do skaly

GPS: 48.237274, 19.006287 [48° 14' 14.19'', 19° 0' 22.63'']

Obec: Medovarce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.235979, lng: 18.992442, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov', infoWindow: { content: '

Laháry – viacstupňové jazykovité výbežky bahnotokov

GPS: 48.235979, 18.992442 [48° 14' 9.52'', 18° 59' 32.79'']

Obec: Medovarce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Epiklastické vulkanické brekcie lahárov amfibolicko-pyroxenických andezitov tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Z petrografického hľadiska ide o amfibolicko-pyroxenické andezity. Epiklastiká sa podieľajú na stavbe sebechlebskej formácie v štiavnickom stratovulkáne.

Zdroj: http://mapserver.geology.sk/gm50js/ (Ladislav Šimon)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.236054, lng: 18.992501, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lahárový prúd', infoWindow: { content: '

Lahárový prúd

GPS: 48.236054, 18.992501 [48° 14' 9.79'', 18° 59' 33'']

Obec: Medovarce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Lahárové prúdy (bahnotoky s obsahom ílu, piesku, sopečného popola, úlomov vulkanických hornín a pemzy) tvoria ploché až jazykovité telesá o hrúbke niekoľko metrov až do 30 m. Valúny veľkých rozmerov v tejto mase bahna, popolu a vulkanického materiálu – brekcie sú tvorené fragmentami priemernej veľkosti od 5 do 30 cm (ojedinele blokmi do 0,6 do 0,8 m) prevažne so subangulárnym až suboválnym, sporadicky so suboválnym až oválnym tvarom. Hmota bahnotoku – matrix je piesčitá až ílovito-piesčitá, s variabilným obsahom drobných úlomkov andezitu a pemzy. Uloženie jednotlivých lahárov (prúdov) je chaotické. Vznik takýchto lahárov je sprievodným javom pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je obyčajne vytvorený zo zmesi sopečného popola, úlomkov sopečných vyvrelých hornín, zmesi bahna a samozrejme vody, ktorá dáva celú takúto masu pri dostatočnom nasýtení do pohybu. Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz. Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.



Zdroj: http://mapserver.geology.sk/gm50js/ (Ladislav Šimon) + http://sk.wikipedia.org/wiki/Lah%C3%A1r
' } }); map.addMarker({ lat: 48.512010, lng: 18.997856, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka Božského srdca Ježišovho', infoWindow: { content: '

Kaplnka Božského srdca Ježišovho

GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']

Obec: Kozelník

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.464406, lng: 18.880454, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kríž na vrchu Paradajz', infoWindow: { content: '

Kríž na vrchu Paradajz

GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.

Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.

Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!

 

Zdroj: Ján Jakubík
' } }); map.addMarker({ lat: 48.471251, lng: 18.878076, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ján Jozef', infoWindow: { content: '

Šachta Ján Jozef

GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457498, lng: 18.899268, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Glanzenberg

GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281332, lng: 18.912735, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad Špitom', infoWindow: { content: '

Pivnica nad Špitom

GPS: 48.281332, 18.912735 [48° 16' 52.8'', 18° 54' 45.85'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nad Špitom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 27 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281593, lng: 18.913084, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka Svätého Urbana', infoWindow: { content: '

Kaplnka Svätého Urbana

GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt

Zdroj: http://www.starahora.sk/#!/historia/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281566, lng: 18.912483, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Hlboká na Rínku', infoWindow: { content: '

Pivnica Hlboká na Rínku

GPS: 48.281566, 18.912483 [48° 16' 53.64'', 18° 54' 44.94'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Hlboká na Rínku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 35 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281469, lng: 18.912510, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Chyžka pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica Chyžka pod orechom

GPS: 48.281469, 18.912510 [48° 16' 53.29'', 18° 54' 45.04'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Chyžka pod orechom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 22  (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281619, lng: 18.912437, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u poľovníka', infoWindow: { content: '

Pivnica u poľovníka

GPS: 48.281619, 18.912437 [48° 16' 53.83'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u poľovníka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 21 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281734, lng: 18.912496, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica za prešom', infoWindow: { content: '

Pivnica za prešom

GPS: 48.281734, 18.912496 [48° 16' 54.24'', 18° 54' 44.99'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica za prešom v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 18 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281680, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Starohorská pivnica', infoWindow: { content: '

Starohorská pivnica

GPS: 48.281680, 18.912416 [48° 16' 54.05'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Starohorská pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 20 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281887, lng: 18.912416, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u troch sestier', infoWindow: { content: '

Pivnica u troch sestier

GPS: 48.281887, 18.912416 [48° 16' 54.79'', 18° 54' 44.7'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u troch sestier v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 36 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282094, lng: 18.912255, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica dobrej nálady', infoWindow: { content: '

Pivnica dobrej nálady

GPS: 48.282094, 18.912255 [48° 16' 55.54'', 18° 54' 44.12'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica dobrej nálady v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 13 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282280, lng: 18.912244, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u farmára Pištu', infoWindow: { content: '

Pivnica u farmára Pištu

GPS: 48.282280, 18.912244 [48° 16' 56.21'', 18° 54' 44.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u farmára Pištu v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 14 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282030, lng: 18.912298, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Rodinná pivnica', infoWindow: { content: '

Rodinná pivnica

GPS: 48.282030, 18.912298 [48° 16' 55.31'', 18° 54' 44.27'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Rodinná pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 49 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281776, lng: 18.912448, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica slnka', infoWindow: { content: '

Pivnica slnka

GPS: 48.281776, 18.912448 [48° 16' 54.39'', 18° 54' 44.81'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica slnka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 17 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282383, lng: 18.912405, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pri kríži', infoWindow: { content: '

Pivnica pri kríži

GPS: 48.282383, 18.912405 [48° 16' 56.58'', 18° 54' 44.66'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pri kríži v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 11 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281725, lng: 18.912384, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rohu u Lauku', infoWindow: { content: '

Pivnica na rohu u Lauku

GPS: 48.281725, 18.912384 [48° 16' 54.21'', 18° 54' 44.58'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: RNDr. Róbert Lauko; 0905777967; robolauko@robolauko.sk

Web: http://www.robolauko.sk/index.php?stranka=vinolauko

Pivnica na rohu u Lauku v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 19 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281273, lng: 18.912330, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Konkordia', infoWindow: { content: '

Pivnica Konkordia

GPS: 48.281273, 18.912330 [48° 16' 52.58'', 18° 54' 44.39'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Konkordia v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 24 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281360, lng: 18.912279, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Grnčište', infoWindow: { content: '

Pivnica Grnčište

GPS: 48.281360, 18.912279 [48° 16' 52.9'', 18° 54' 44.2'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Grnčište v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 23 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282448, lng: 18.912295, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Národopisné múzeum', infoWindow: { content: '

Pivnica Národopisné múzeum

GPS: 48.282448, 18.912295 [48° 16' 56.81'', 18° 54' 44.26'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: +421 910 265 528, *pani Cipcerová; Info@narodopisnemuzeumsebechleby.sk

Web: http://vypadni.sk/sk/GeoObject/Detail/2251

Pivnica Národopisné múzeum v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 12 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282696, lng: 18.912188, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Ivana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Ivana

GPS: 48.282696, 18.912188 [48° 16' 57.71'', 18° 54' 43.88'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Ivana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 40 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283454, lng: 18.912558, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Jána Benedika', infoWindow: { content: '

Pivnica Jána Benedika

GPS: 48.283454, 18.912558 [48° 17' 0.43'', 18° 54' 45.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Jána Benedika v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 9 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o novopostavený dom, ktorý nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282408, lng: 18.913403, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Michala', infoWindow: { content: '

Pivnica u Michala

GPS: 48.282408, 18.913403 [48° 16' 56.67'', 18° 54' 48.25'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Michala v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 5 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282583, lng: 18.913159, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Kempova pivnica', infoWindow: { content: '

Kempova pivnica

GPS: 48.282583, 18.913159 [48° 16' 57.3'', 18° 54' 47.37'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Kempova pivnica v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 51 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282376, lng: 18.912890, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vinára', infoWindow: { content: '

Pivnica u vinára

GPS: 48.282376, 18.912890 [48° 16' 56.55'', 18° 54' 46.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u vinára v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 32 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282346, lng: 18.912791, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaluška', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaluška

GPS: 48.282346, 18.912791 [48° 16' 56.45'', 18° 54' 46.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica Kaluška v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 31 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281939, lng: 18.913049, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sebechlebských hudcov', infoWindow: { content: '

Pivnica sebechlebských hudcov

GPS: 48.281939, 18.913049 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 46.98'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sebechlebských hudcov v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 4 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ide o relatívne pladšiu, prestavanú a upravenú pivnicu spolu s ubytovaním, priočom stavba nie je pamiatkovým objektom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283754, lng: 18.912646, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Grondlíka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Grondlíka

GPS: 48.283754, 18.912646 [48° 17' 1.51'', 18° 54' 45.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Grondlíka v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 26 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282508, lng: 18.912865, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Prosredná', infoWindow: { content: '

Pivnica Prosredná

GPS: 48.282508, 18.912865 [48° 16' 57.03'', 18° 54' 46.31'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com

Web: http://www.uby.sk/prosredna-pivnica-sebechleby; http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica Prosredná v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 10 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282713, lng: 18.913862, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nádeje', infoWindow: { content: '

Pivnica nádeje

GPS: 48.282713, 18.913862 [48° 16' 57.77'', 18° 54' 49.9'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica nádeje v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 7 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Zdroj: www.starahora.sk; starahora@gmail.com
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282616, lng: 18.913889, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u nás doma', infoWindow: { content: '

Pivnica u nás doma

GPS: 48.282616, 18.913889 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 50'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u nás doma sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 30 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280896, lng: 18.912435, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Roziaka', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Roziaka

GPS: 48.280896, 18.912435 [48° 16' 51.23'', 18° 54' 44.77'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pera Roziaka sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 47 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280974, lng: 18.915067, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Geľa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Geľa

GPS: 48.280974, 18.915067 [48° 16' 51.51'', 18° 54' 54.24'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Geľa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 3 (podľa miestnej orientačnej mapy). Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.

Zdroj: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281074, lng: 18.915582, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica na rázcestí u Jána', infoWindow: { content: '

Pivnica na rázcestí u Jána

GPS: 48.281074, 18.915582 [48° 16' 51.87'', 18° 54' 56.1'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica na rázcestí u Jána sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 45 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281420, lng: 18.916816, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica sv. Urbana', infoWindow: { content: '

Pivnica sv. Urbana

GPS: 48.281420, 18.916816 [48° 16' 53.11'', 18° 55' 0.54'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica sv. Urbana sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 2 (podľa miestnej orientačnej mapy).

Pri posedení je v ponuke : domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia.

Zdroj: http://www.dekampo-dovolenka.sk/dovolenka-na-slovensku-katalog-firiem/banskobystricky-kraj/pivnica-u-sv.urbana/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.282302, lng: 18.916494, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u vincúrky', infoWindow: { content: '

Pivnica u vincúrky

GPS: 48.282302, 18.916494 [48° 16' 56.29'', 18° 54' 59.38'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u vincúrky sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 1 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281442, lng: 18.916521, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Džimiho', infoWindow: { content: '

Pivnica u Džimiho

GPS: 48.281442, 18.916521 [48° 16' 53.19'', 18° 54' 59.48'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Džimiho sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 33 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282952, lng: 18.913224, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Petra Fidluša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Petra Fidluša

GPS: 48.282952, 18.913224 [48° 16' 58.63'', 18° 54' 47.61'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Petra Fidluša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 6 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282195, lng: 18.912092, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Očenáša', infoWindow: { content: '

Pivnica u Očenáša

GPS: 48.282195, 18.912092 [48° 16' 55.9'', 18° 54' 43.53'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Očenáša sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 8 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281933, lng: 18.912280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Muzikantov', infoWindow: { content: '

Pivnica u Muzikantov

GPS: 48.281933, 18.912280 [48° 16' 54.96'', 18° 54' 44.21'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Muzikantov sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 15 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281811, lng: 18.912395, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Jozefa', infoWindow: { content: '

Pivnica u Jozefa

GPS: 48.281811, 18.912395 [48° 16' 54.52'', 18° 54' 44.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Jozefa sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 16 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282536, lng: 18.912672, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod orechom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod orechom

GPS: 48.282536, 18.912672 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 45.62'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: 48.282536,

Pivnica pod orechom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s orientačným číslom 25 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282886, lng: 18.913423, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Johana', infoWindow: { content: '

Pivnica u Johana

GPS: 48.282886, 18.913423 [48° 16' 58.39'', 18° 54' 48.32'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: Pivnica u Johana 28

Pivnica u Johana v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 28 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281938, lng: 18.912397, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod hruškou', infoWindow: { content: '

Pivnica pod hruškou

GPS: 48.281938, 18.912397 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 44.63'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica pod hruškou v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 29 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281901, lng: 18.912858, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šimúta', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šimúta

GPS: 48.281901, 18.912858 [48° 16' 54.84'', 18° 54' 46.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šimúta sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 34 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282879, lng: 18.912796, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Baja', infoWindow: { content: '

Pivnica u Baja

GPS: 48.282879, 18.912796 [48° 16' 58.36'', 18° 54' 46.07'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Baja sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 37 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282131, lng: 18.912611, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Pálku', infoWindow: { content: '

Pivnica u Pálku

GPS: 48.282131, 18.912611 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 45.4'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Pálku sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 38 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281463, lng: 18.912236, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica nad brezami', infoWindow: { content: '

Pivnica nad brezami

GPS: 48.281463, 18.912236 [48° 16' 53.27'', 18° 54' 44.05'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod brezami sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 39 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283127, lng: 18.912552, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod bielym krížom', infoWindow: { content: '

Pivnica pod bielym krížom

GPS: 48.283127, 18.912552 [48° 16' 59.26'', 18° 54' 45.19'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod bielym krížom sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 41 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281707, lng: 18.915636, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Najväčšia starohorská trojpivnica', infoWindow: { content: '

Najväčšia starohorská trojpivnica

GPS: 48.281707, 18.915636 [48° 16' 54.15'', 18° 54' 56.29'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: 48.281707,

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Najväčšia starohorská trojpivnica sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 42 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282741, lng: 18.913283, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Šrubu', infoWindow: { content: '

Pivnica u Šrubu

GPS: 48.282741, 18.913283 [48° 16' 57.87'', 18° 54' 47.82'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica u Šrubu sa nachádza v Sebechleboch, v miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 43 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282130, lng: 18.912994, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica u Mira Réricha', infoWindow: { content: '

Pivnica u Mira Réricha

GPS: 48.282130, 18.912994 [48° 16' 55.67'', 18° 54' 46.78'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Pivnica u Mira Réricha sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 44 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282994, lng: 18.913568, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica pod jedličkou.', infoWindow: { content: '

Pivnica pod jedličkou.

GPS: 48.282994, 18.913568 [48° 16' 58.78'', 18° 54' 48.84'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: www.starahora.sk; starahora@gmail.com

Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg

Pivnica pod jedličkou sa nachádza v Sebechleboch, na začiatku miestnej časti Stará Hora – PRĽA (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) s popisným orientačným číslom 46 (podľa miestnej orientačnej mapy).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280539, lng: 18.912522, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Pivnica Kaufman', infoWindow: { content: '

Pivnica Kaufman

GPS: 48.280539, 18.912522 [48° 16' 49.94'', 18° 54' 45.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Vínna pivnica

Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950

Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html

Chatka s vínnou pivnicou a príjemným vonkajším sedením v prekrásnom prostredí.

Zdroj: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402047, lng: 18.876377, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrch Sitno', infoWindow: { content: '

Vrch Sitno

GPS: 48.402047, 18.876377 [48° 24' 7.37'', 18° 52' 34.96'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Sitno (1009 m n.m.) je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami. Určite najvzácnejšia je tá, ktorá hovorí o Sitnianskych rytieroch, žijúcich v masíve Sitna. Tu čakajú pripravení pomôcť Slovákom vtedy, keď im bude najhoršie.
Jeden dramatický autor vo svojej hre o Slovenskom národnom povstaní nechal svojich hrdinov putovať za Sitnianskymi rytiermi, aby pomohli ich bojujúcej jednotke. Sitnianski rytieri však ich prosbe nevyhoveli. Nevieme prečo, nevie to ani autor, ale je tu niekoľko možností. Buď sa už rytieri v podzemných palotách Sitna nenachádzajú, alebo sa nevedia zjednotiť, kedy pomoc skutočne potrebujeme. Môžu nám tiež nerozumieť, ale najskôr to bude asi preto, že ešte nebolo so Slovákmi tak zle, aby si nevedeli pomôcť sami.
Ozaj, boli ste už na Sitne a skúsili tam dupnúť nohou, aby ste počuli ako to tam duní? Skúste to.
Podľa slovníka cudzích slov je "akropola komplex stavieb vytvárajúcich určitý architektonický celok, vybudovaných na vyvýšených priestranstvách (pahorkoch) nad starovekými gréckymi mestami; opevnená vyvýšenina; vyšehrad, alebo druhá možnosť vyššie položený hrad".
Čo nás oprávňuje o vrchole Sitna hovoriť ako o akropole? Predovšetkým sú to archeologické vykopávky, ktoré tu začal organizovať už Andrej Kmeť. Okrem stredovekého hradu je však na plošine vrcholu Sitna množstvo ďalších pozostatkov činností a architektúry, ktoré hovoria o osídlení Sitna oveľa skôr, ako v stredoveku.
Predovšetkým je to mohutné valové opevnenie v dvoch líniách. V stredoveku, okolo 13. storočia, bola vonkajšia línia upravená na hradby a vytvorila so stredovekým hradom jeden opevnený celok. Areál hradiska má 16 hektárov a bol najvyššie položeným opevneným sídlom ľudu lužickej kultúry na území Slovenska. Toto osídlenie, ktoré tu bolo v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom, potvrdzujú početné nálezy keramiky, pradiarenských pomôcok, kamenných žarnovov, ďalej celý rad bronzových nálezov, napríklad šálka, sekerka, kosák, dlátko, ihlica, spona a pod. Našla sa tu napríklad aj prieskovcová forma na odlievanie bronzových dlátok.
Archeologický výskum sa začal realizovať v roku 1970. Podnetom boli nálezy amatérskeho archeológa J. Truchlika, ktorý pri vykopávkach na stredovekom hrade získal črepové fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výskum pokračoval v roku 1978 ako zisťovací a v roku 1979 pokračoval v súvislosti s výstavbou retranslačnej stanice, ako výskum zachraňovací.
Tieto vedecké výskumy, ktoré viedol Dr. J.Labuda, už jednoznačne dokázali, že Sitno bolo v rokoch 1200 - 800 pred naším letopočtom hradisko vojensko-administratívneho charakteru a zároveň bolo aj strediskom metalurgie.
Veľký význam pre obyvateľov tohto hradiska mal zdroj vody, ktorý sa tu našiel a označil ho vo svojich prácach aj Andrej Kmeť. Pokiaľ ide o valy, ktoré sa zachovali až do dnešných čias, výskum ukázal, že sú to pôvodne praveké obranné valy pozostávajúce z nasucho uložených kameňov a mohutného násypu zeminy. Kamene vo vale zo stredoveku už boli pospájané maltou.
Hoci sa archeologický výskum na celej ploche hradiska neuskutočnil a Sitno je vyhlásené ako archeologicky chránené územie, pri už zrealizovaných archeologických výskumoch sa ukázalo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tu časť pôdy vedome poľnohospodársky obrábala (nálezy kamenných žarnovov, poľnohospodárskych nástrojov).
Ešte si odpovedzme na otázku, kto boli ľudia lužickej kultúry. Znova nám pomôže slovník: "lužická kultúra je súčasť komplexu archeologických kultúr popolnicových polí v bronzovej a hallštattskej dobe". Prvé pamiatky ľudí lužickej kultúry pochádzajú z roku 1350 pred naším letopočtom. Jednoducho takto je označovaný spôsob života ľudí v danej dobe. Nedá sa veľmi hovoriť o národoch, ale len o podobnom spôsobe života. Názov danej kultúry je odvodený od miesta, kde boli prvý raz takéto archeologické pamiatky vykopané.
Ešte jedna veta zo slovníka: "Spoločenskú organizáciu dokladajú hradiská s mohutnými valmi z kameňa, hliny a dreva, ktoré boli politicko-administratívnymi centrami a plnili aj vojenskú funkciu".

Archeologické nálezy, ktoré boli do týchto čias uskutočnené, ukazujú, že osídlenie Sitna trvalo možno do začiatku nášho letopočtu. Nevieme, prečo ľudia hradisko opustili. Príčin môže byť veľa.
Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11. - 12. storočí nášho letopočtu (usudzuje sa len podľa archeologických nálezov). V tomto období tiež začal vzrastať význam Banskej Štiavnice, ako rudného revíru. Tu už išlo o zabezpečenie nerušenej ťažby rúd. Preto tu bol v 13. storočí vybudovaný kamenný hrad.
Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna (ostatné časti Sitna sú zabezpečené proti prístupu prípadného nepriateľa mohutnými andezitovými bralami). Súčasne boli využité už spomínané ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Najvýznamnejšiu úlohu zohral hrad pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí.
Podľa vykopávok k prestavbe hradu došlo v 16. až 17. storočí, keď sa uskutočnilo aj priame pripojenie vody na hrad prípojkou z prameňa vzdialeného 600 metrov. V 17. storočí boli majiteľmi hradu Koháryovci. Hrad bol zničený tureckými vojskami.
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť rozhladňu, ako prvú v Európe. Táto síce po zásahu blesku vyhorela, no obnovená bola v roku 1886 na podnet lekára Koháryovcov Dr.E.V.Téryho.
Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky - prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860.
Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa.
Známou sa stala veta, že kto chce poznať krásu stredného Slovenska, musí vyliezť na Sitno. Skutočne nie je veľa vrchov na Slovensku, z ktorých by bol taký nádherný kruhový výhľad, ako je Sitno. Výhľad zachytáva nielen relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru. Ten výhľad stojí za to. Navyše, ak k tomu prirátame pohľad na praveké valy a zrúcaniny stredovekého hradu so skalným andezitovým mestom, je tu čo obdivovať.
Veľmi atraktívny je aj samotný výstup na Sitno. Najprv miernym stúpaním cez lúky od Počúvadla, potom prudkým stúpaním cez les na Tatársku lúku, ktorá dostala svoje meno od toho, že sa tu odohrala bitka s Tatármi, bojujúcimi v tureckej armáde, ktorí obliehali hrad. Práve na Tatárskej lúke sa hlavne v jarnom období dá do sýta pokochať na výnimočných rastlinách.
Pokračovaním cez les sa dostávame na drevené schody, ktoré nás vyvedú až na Sitno. Je to vlastne tiež jedna z atrakcií - schodmi sa dostaneme až na vrchol vo výške 1009 metrov nad morom. Žiaľ, čaká nás tu veľmi nepríjemné prekvapenie. Turistická chata Andreja Kmeťa, ktorá poskytovala jednoduché, ale príjemné občerstvenie, bola počas rekonštrukcie rozkradnutá.
O bohatosti na prírodné, ale aj historické nálezy tohto kraja svedčí aj prírodná rezervácia Holík, ktorá sa nachádza neďaleko Sitna. Dostaneme sa k nej pokračovaním cesty od Počúvadlianského jazera k obci Počúvadlo. Holík bol v roku 1966 vyhlásený za chránené nálezisko s výmerou 31,98 hektára. Tvorí ho vrchol rovnomenného kopca a na andezitovom podklade sa tu nachádza veľmi zaujímavá vegetácia buka lesného, duba zimného, ďalej rašetliak, tavoľník a rad teplomilných rastlín, ktoré sa zachovali práve v tejto lokalite, ako silenka zelenokvetá, valdštajnka kuklíkovitá. Samozrejme, že tu žije celý rad vzácnych vtákov a cicavcov.
Archeologickou zaujímavosťou je, že sa pod vrchom Holík v roku 1944 našiel poklad okrasných a pracovných predmetov z bronzu. Ide o náhodný nález z neskorej doby bronzovej okolo roku 800 pred naším letopočtom. Poklad je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.

Pre oživenie tohto seriálu by som si dovolil jeden aktuálny vtip:
Štiavnický Nácko nahovoril otca, aby raz šiel s ním na Sitno, že je odtiaľ krásny rozhľad. Starý Náco sa konečne dal nahovoriť a keď unavený a spotený zastal na Sitne, syn mu hovorí:
"No, pozri sa, tata, ako je tamd olu pekne!"Starý Náco, nazlostený, mu odpovie:"Čuš ty chnavo! Načo si ma trepau hore, ked pekne je tam dolu?!"

Zdroj: httpcestydobs.blogspot.sk20110317-sitno-akropola-nad-slovenskom.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.419397, lng: 18.899441, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kolkáreň - pohostinstvo', infoWindow: { content: '

Kolkáreň - pohostinstvo

GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']

Obec: Ilija

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.

Zdroj: foto: http://www.panoramio.com/photo/21166595
' } }); map.addMarker({ lat: 48.454334, lng: 18.903610, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Špeciality u Paľa', infoWindow: { content: '

Špeciality u Paľa

GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.454802, lng: 18.902964, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Hotel Kerling', infoWindow: { content: '

Hotel Kerling

GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk

Web: http://www.hotelkerling.sk/index.php?sablona=bar

V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.

Zdroj: http://www.hotelkerling.sk/index.php?sablona=bar
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455445, lng: 18.902465, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'UV pizzeria', infoWindow: { content: '

UV pizzeria

GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: mob: 0904 877 087

Web: https://sk-sk.facebook.com/UvClubPizzeria

Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.

Zdroj: https://sk-sk.facebook.com/UvClubPizzeria
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455841, lng: 18.902920, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Cosmopolitan 1', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Cosmopolitan 1

GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149

Web: http://1.penzioncosmopolitan.sk/restauracia

Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.

Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.

Zdroj: http://1.penzioncosmopolitan.sk/restauracia
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457395, lng: 18.898979, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia a pizzeria Kachelman', infoWindow: { content: '

Reštaurácia a pizzeria Kachelman

GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies

Web: http://www.kachelman.sk/restauracia.html

Reštaurácia Kachelman ponúka  tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia  a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.

Zdroj: http://www.kachelman.sk/kontakty.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456869, lng: 18.903957, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Na Kopci', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Na Kopci

GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk

Web: http://www.nakopci.sk/

Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.

Zdroj: https://sk-sk.facebook.com/penzionnakopci
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458584, lng: 18.896308, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Matej', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Matej

GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk

Web: http://www.grandmatej.sk/restauracia-matej/

Obľúbená  Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej  rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu.  V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.

Zdroj: http://www.grandmatej.sk/restauracia-matej/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458674, lng: 18.893414, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Meštianska pizzeria', infoWindow: { content: '

Meštianska pizzeria

GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004

Web: http://mestianska.sk/

Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.

Zdroj: http://www.mestianska.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459335, lng: 18.892938, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Black M – pizzeria, reštaurácia, bar', infoWindow: { content: '

Black M – pizzeria, reštaurácia, bar

GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202

Web: http://www.blackm.sk/

Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.

Zdroj: http://www.blackm.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460701, lng: 18.891881, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia na Trojici', infoWindow: { content: '

Reštaurácia na Trojici

GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224

Web: http://www.natrojici.sk

Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...

Zdroj: http://www.natrojici.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460932, lng: 18.891619, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Príjemný oddych', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Príjemný oddych

GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk

Web: http://www.prijemnyoddych.sk

V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.

Zdroj: http://www.prijemnyoddych.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458638, lng: 18.892735, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Tulsi', infoWindow: { content: '

Tulsi

GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk

Web: http://www.tulsi.sk/

Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.

Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“

Zdroj: http://www.tulsi.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458163, lng: 18.891551, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Monarchia', infoWindow: { content: '

Monarchia

GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk

Web: http://www.monarchia.stiavnica.sk

Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.

Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00

Zdroj: http://www.monarchia.stiavnica.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458183, lng: 18.894634, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia u Böhma', infoWindow: { content: '

Reštaurácia u Böhma

GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk

Web: http://www.ubohma.sk

Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je  Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.

Zdroj: http://www.ubohma.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458218, lng: 18.893456, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pivovar ERB – reštaurácia', infoWindow: { content: '

Pivovar ERB – reštaurácia

GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk

Web: http://www.pivovarerb.sk/pivovar-erb/restauracia.html

Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:

1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.

2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.

3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.

Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00  
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00

Zdroj: http://www.pivovarerb.sk/pivovar-erb/restauracia.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458105, lng: 18.896632, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Hotel Grand Matej', infoWindow: { content: '

Hotel Grand Matej

GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk

Web: http://www.grandmatej.sk/restauracia/

Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.

Zdroj: http://www.grandmatej.sk/restauracia/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460374, lng: 18.892283, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kaviareň Gavalier', infoWindow: { content: '

Kaviareň Gavalier

GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com

Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html

Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.

Zdroj: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458764, lng: 18.894099, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kaviareň Divná pani', infoWindow: { content: '

Kaviareň Divná pani

GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk

Web: http://www.divnapani.sk/index.php

Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.

Zdroj: http://www.divnapani.sk/index.php
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457994, lng: 18.891669, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Čajovňa Klopačka', infoWindow: { content: '

Čajovňa Klopačka

GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com

Web: http://www.klopacka.com/new/home.html

Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.

Zdroj: http://www.klopacka.com/new/home.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458574, lng: 18.896044, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Art cafe', infoWindow: { content: '

Art cafe

GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com

Web: http://www.artcafe.sk/art.php?id=art_cafe

Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.

Facebook:

https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833

Zdroj: http://www.artcafe.sk/art.php?id=art_cafe
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458403, lng: 18.891842, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Café Bar u Jašteríc', infoWindow: { content: '

Café Bar u Jašteríc

GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868

V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.

Zdroj: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/bstiavnica/8747/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458684, lng: 18.891960, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Archaniel caffebar', infoWindow: { content: '

Archaniel caffebar

GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com

Web: http://www.archanjel.com/

...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :)  A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)

Zdroj: http://www.archanjel.com/?id=
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458190, lng: 18.893513, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pivovar Erb', infoWindow: { content: '

Pivovar Erb

GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk

Web: http://www.pivovarerb.sk/index.html

Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition

Zdroj: http://www.pivovarerb.sk/pivovar-erb.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.434533, lng: 18.930679, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión Kremenisko ** (Objekt C)', infoWindow: { content: '

Penzión Kremenisko ** (Objekt C)

GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115

Web: http://www.ubytovanie-banska-stiavnica.eu/

Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb.  K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s  chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský  bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.

Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.

Zdroj: http://www.ubytovanie-banska-stiavnica.eu/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461428, lng: 18.890134, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Občianska strelnica', infoWindow: { content: '

Občianska strelnica

GPS: 48.461428, 18.890134 [48° 27' 41.14'', 18° 53' 24.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Širšie priestranstvo pôvodne vybudované pre potreby Streleckého spolku ešte v 16.-tom storočí. Na tomto mieste bola v 19. storočí vybudovaná kolkáreň a altánok, ktoré dlho slúžili pre oddych a relax štiavničanov. V 1. polovici 20. storočia bola väčšia plocha za hlavnou budovou upravená pre potreby Evanjelického učiteľského ústavu ako ihrisko, dnes je tam malé parkovisko. Tomuto účelu slúžila takmer do konca 20. storočia. Dlhý úzky pás záhrady, ktorý voľakedy slúžil pravdepodobne ako dráha kolkárne je zarastený, neprístupný a priestranstvo pod alejou chránených líp neudržianané a chátra. Rovnako z malej budovy nad týmto pásom sú len ruiny. Prístup k objektu je zo spodnej strany nemožný, nachádza sa tam súkromný pozemok patriaci k rekonštruovanej stavbe za "Učiteľákom"

' } }); map.addMarker({ lat: 48.417532, lng: 18.939087, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Starý hostinec', infoWindow: { content: '

Starý hostinec

GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk

Web: http://www.staryhostinec.sk/ubytovanie-120.html

Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané  mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard  bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti,  kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.

Zdroj: http://www.staryhostinec.sk/ubytovanie-120.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.412621, lng: 18.939478, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión Antolský mlyn', infoWindow: { content: '

Penzión Antolský mlyn

GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk

Web: http://www.antolskymlyn.sk/htm/sk/stravovanie.htm

Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.

Zdroj: http://www.antolskymlyn.sk/htm/sk/stravovanie.htm
' } }); map.addMarker({ lat: 48.418859, lng: 18.935112, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Ranč Nádej', infoWindow: { content: '

Ranč Nádej

GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078

Web: http://www.rancnadej.sk/?Stravovanie

Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.

Zdroj: http://www.rancnadej.sk/?Stravovanie
' } }); map.addMarker({ lat: 48.406521, lng: 18.940275, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Café Madeira', infoWindow: { content: '

Café Madeira

GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk

Web: http://www.cafemadeira.sk/

Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.

Zdroj: http://www.cafemadeira.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.406174, lng: 18.933047, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)', infoWindow: { content: '

František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)

GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.

Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.

Zdroj: admin + http://www.svatyanton.sk/obec/pamatihodnosti
' } }); map.addMarker({ lat: 48.418509, lng: 18.939565, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Socha Svätého Vendelína', infoWindow: { content: '

Socha Svätého Vendelína

GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.420395, lng: 18.940680, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie najsv.Trojice', infoWindow: { content: '

Súsošie najsv.Trojice

GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10379

Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10379
' } }); map.addMarker({ lat: 48.420391, lng: 18.940677, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie najsvätejšejTrojice', infoWindow: { content: '

Súsošie najsvätejšejTrojice

GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.418610, lng: 18.941000, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.', infoWindow: { content: '

Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.

GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kostoly, zvonice

Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.418840, lng: 18.940600, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka', infoWindow: { content: '

Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka

GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kostoly, zvonice

V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.

Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.

Zdroj: http://www.svatyanton.sk/obec/pamatihodnosti
' } }); map.addMarker({ lat: 48.422233, lng: 18.940625, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka svätého Jána Nepomuckého', infoWindow: { content: '

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého

GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.451164, lng: 18.887642, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ondrej', infoWindow: { content: '

Šachta Ondrej

GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z  baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.453007, lng: 18.894820, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Zigmund', infoWindow: { content: '

Šachta Zigmund

GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s  posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452461, lng: 18.903707, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Svätotrojičná dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Svätotrojičná dedičná štôlňa

GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452776, lng: 18.876892, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy nad šachtou Weiden', infoWindow: { content: '

Haldy nad šachtou Weiden

GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.408755, lng: 18.853132, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Restaurant am See Topky', infoWindow: { content: '

Restaurant am See Topky

GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk

Web: http://www.hoteltopky.sk/?HOTEL

Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni  a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.

Zdroj: http://www.hoteltopky.sk/?HOTEL
' } }); map.addMarker({ lat: 48.405365, lng: 18.851667, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Koliba Veronika', infoWindow: { content: '

Koliba Veronika

GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk

Web: http://www.hoteltopky.sk/?KOLIBA_VERONIKA

Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.

Zdroj: http://www.hoteltopky.sk/?KOLIBA_VERONIKA
' } }); map.addMarker({ lat: 48.438515, lng: 18.884360, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka svätého Ondreja r.k.', infoWindow: { content: '

Kaplnka svätého Ondreja r.k.

GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.446275, lng: 18.890052, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Pracháreň', infoWindow: { content: '

Pracháreň

GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438258, lng: 18.898835, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž

GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435690, lng: 18.879644, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Bieber dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Bieber dedičná štôlňa

GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)

Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto   sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443380, lng: 18.884714, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Maximilián', infoWindow: { content: '

Šachta Maximilián

GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)

Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.

Zdroj: -(Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443242, lng: 18.885121, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kríž pri šachte Maximilián ', infoWindow: { content: '

Kríž pri šachte Maximilián

GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435825, lng: 18.882361, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"

GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461682, lng: 18.909445, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou

GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.441403, lng: 18.885231, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián

GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461685, lng: 18.91018, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša

GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461642, lng: 18.910888, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom

GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.46176, lng: 18.911687, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Dolný kostol (Slovenský)', infoWindow: { content: '

Dolný kostol (Slovenský)

GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461945, lng: 18.912599, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore

GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443161, lng: 18.885457, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Maximilián', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Maximilián

GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461742, lng: 18.912942, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice', infoWindow: { content: '

Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice

GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.462073, lng: 18.913039, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša

GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.462179, lng: 18.913514, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom

GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461787, lng: 18.913224, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš pred Herodesom', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš pred Herodesom

GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461979, lng: 18.913404, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Bičovanie Ježiša', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Bičovanie Ježiša

GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452604, lng: 18.895273, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Budova strojovne šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Budova strojovne šachty Žigmund

GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461685, lng: 18.913414, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Ecce homo a žalár', infoWindow: { content: '

Ecce homo a žalár

GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461902, lng: 18.91338, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiš nesie kríž', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiš nesie kríž

GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461977, lng: 18.913406, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž

GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452661, lng: 18.894817, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Žigmund

GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461648, lng: 18.913715, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Horný kostol / ukrižovanie', infoWindow: { content: '

Horný kostol / ukrižovanie

GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461678, lng: 18.914015, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Svätý hrob', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Svätý hrob

GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461472, lng: 18.91383, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Obriezka', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Obriezka

GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461523, lng: 18.913656, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Útek do Egypta', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Útek do Egypta

GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461413, lng: 18.91361, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme

GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461664, lng: 18.913406, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou

GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461401, lng: 18.913404, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Panna Mária pod krížom', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Panna Mária pod krížom

GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461559, lng: 18.91316, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)

GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.453252, lng: 18.895086, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kríž – božia muka pri šachte Žigmund', infoWindow: { content: '

Kríž – božia muka pri šachte Žigmund

GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461461, lng: 18.912503, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka: Ježiša pochovávajú', infoWindow: { content: '

Kaplnka: Ježiša pochovávajú

GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461854, lng: 18.911706, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka bolestného srdca Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kaplnka bolestného srdca Panny Márie

GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452942, lng: 18.894919, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Šachtová budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Šachtová budova šachty Žigmund

GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu.  V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.46173, lng: 18.911658, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Posledná večera', infoWindow: { content: '

Posledná večera

GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461628, lng: 18.911687, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka Božského srdca ježišovho', infoWindow: { content: '

Kaplnka Božského srdca ježišovho

GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457936, lng: 18.885669, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín', infoWindow: { content: '

Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín

GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.467313, lng: 18.886789, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská', infoWindow: { content: '

Vodná nádrž – tajch Malá vodárenská

GPS: 48.467313, 18.886789 [48° 28' 2.33'', 18° 53' 12.44'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MV-1-02)

Tajch Malá vodárenská bol postavený na konci prvej polovice 16. storočia. Slúžil ako posilňujúci zdroj vody tajchu Veľká vodárenská. Náklady na jeho výstavbu poskytlo mesto. Samotný tajch sa zásoboval vodou prirodzenou gravitáciou z vlastného územia, ale najmä po celý rok z neďalekého Prameňa sv. Jána a z iných menších prameňov. Prebytočná voda odtekala cez prepad do nižšie položeného tajchu Veľká vodárenská, s ktorým tvoril jednotný funkčný systém.

Prepojenosť tajchu Veľká vodárenská s Malou mala hlavný význam v tom, že vďaka stálemu prítoku z prameňa sv. Jána mal tajch Veľká vodárenská stály prítok  vody a nemusel byť závislý len od prívalových vĺn na jar a na jeseň, ale bol výdatne zásobovaný po celý rok. Túto výhodu mesto využívalo na pravidelný odber vody pre obyvateľstvo počas celého roka (väčšinou len z prepadu) a pritom obidve nádrže ostávali plné. Tento funkčný systém slúžil pre potreby mesta viac než 100 rokov. Od roku 1627 sa ďalších 100 rokov využíval pri banskej činnosti ako energetický zdroj pre štôlňu Schmidtenrin. V nej v roku 1626 - 1627 zukmantelský strojník Peter Legler postavil čerpacie zariadenie s tzv. kývavým pákovým prevodom. Voda sa k čerpadlu privádzala dreveným potrubím až na pohon vodného kolesa, ktorého priemer bol Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1965 tajch slúžil opäť pre potreby mesta, neskoršie už aj ako rezervoár pitnej vody. Po roku 1965 sa tajch na tieto účely prestal využívať. Mesto získalo iný zdroj vody, a to z nádrže Rozgrund. Na tajchu od jeho vzniku bolo niekoľko vážnych havárií. Tie sa včas odstránili a tajch bol znova funkčný. Prvá havária bola už 22. januára 1633, keď sa zavčas rána pretrhla hrádza. Záplava spôsobila v meste pomerne veľké škody. Posledná havária telesa hrádze bola v roku 1977.

Od roku 1983 prešli oba tajchy pod správu š. p. Povodie Hrona Banská Bystrica a od roku 1997 pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica.

 

Náhonný jarok z tajchu Veľká vodárenská viedol z pôvodnej výpustnej štôlne pod telesom hrádze až na štôlňu Schmidtenrin v oblasti Dolná Resla, ktorá bola v tom čase významným ťažobným závodom. Voda sa miestami dopravovala v drevenom potrubí, ktoré bolo vedené medzi domami a záhradami  v tzv. Starom meste. Náhonný jarok bol vedený v úrovni asi 675 m n. m. a jeho celková dĺžka bola takmer  1 300 m.

 

Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali. 

 

Parametre tajchu Malá vodárenská:

  - výška hrádze                 6 m

  - šírka koruny hrádze         3 m

  - dĺžka hrádze                        32 m

  - kóta koruny hrádze            733,49 m n. m.

  - šírka zátopovej plochy       27 m

  - dĺžka zátopovej plochy        31 m

  - sklon vzdušného svahu      28°

  - hĺbka tajchu                         3-5 m

 

 

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp,)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.441930, lng: 18.871462, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy štôlne Göllner', infoWindow: { content: '

Haldy štôlne Göllner

GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/index.php?ids=51

Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je  postavený práve na tejto rozsiahlej halde.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444917, lng: 18.876619, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ferdinand (nová)', infoWindow: { content: '

Šachta Ferdinand (nová)

GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)

Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah  (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola  dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po  geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má  z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18.  storočia banské chodby  Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V  druhej polovici 18. storočia  ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala  pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí  ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom  jalovina na  haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand  uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand  v tom čase sa už prestala prevádzkovať.  Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty  bol  aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443447, lng: 18.877654, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ferdinand (stará)', infoWindow: { content: '

Šachta Ferdinand (stará)

GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)

Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.441816, lng: 18.873182, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Wolf', infoWindow: { content: '

Šachta Wolf

GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)

Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti  žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní  na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené  žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho  sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko  ťažobných gápľov. Posledný  gápeľ  vykonávajúci ťažbu  na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443223, lng: 18.877504, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Ferdinand (starej)', infoWindow: { content: '

Halda šachty Ferdinand (starej)

GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch)  cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará  Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých  banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty  v hĺbke  sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné  vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je  pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o  Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402907, lng: 18.856766, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Chata WEST', infoWindow: { content: '

Chata WEST

GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com

Web: http://www.chaty-pocuvadlo.sk/

Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.

Zdroj: http://www.chaty-pocuvadlo.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.405239, lng: 18.856125, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión PRI JAZERE', infoWindow: { content: '

Penzión PRI JAZERE

GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk

Web: http://www.omad.sk

Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.

V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.

Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.

Penzión disponuje vlastným parkoviskom.

Zdroj: http://www.travelguide.sk/svk/ubytovanie/penzion-pri-jazere2_50184_0_1.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.401275, lng: 18.857629, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Chata LODIAR', infoWindow: { content: '

Chata LODIAR

GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk

Web: http://www.lodiar.sk

Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.

Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.

Zdroj: http://www.lodiar.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.403265, lng: 18.856042, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Konvalinka', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Konvalinka

GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0915 830 678

Web: http://www.annapenzion.sk/restauracia_konvalinka.html

Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458793, lng: 18.891191, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Socha sv. Jána Nepomuckého', infoWindow: { content: '

Socha sv. Jána Nepomuckého

GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána.  Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.404675, lng: 18.855763, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Terasa u Blaškov', infoWindow: { content: '

Terasa u Blaškov

GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com

Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014

Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.403929, lng: 18.85778, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pod Sitnom', infoWindow: { content: '

Pod Sitnom

GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533

Web: http://podsitnom.sk

Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.

Zdroj: http://podsitnom.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.233303, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky, domčeky, hajloky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky, domčeky, hajloky

GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.233320, lng: 18.998965, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vinárske pivničky', infoWindow: { content: '

Vinárske pivničky

GPS: 48.233320, 18.998965 [48° 13' 59.95'', 18° 59' 56.27'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1

Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.237250, lng: 19.006280, icon: 'mapserver/kategorie/32.png', title: 'Vínne pivničky', infoWindow: { content: '

Vínne pivničky

GPS: 48.237250, 19.006280 [48° 14' 14.1'', 19° 0' 22.61'']

Obec: Medovarce

Objekt: Vínna pivnica

Nad obcou Medovarce sa na zátačke v ktorej na povrch vychádzajú tufové bridlice a tufity bachádza niekoľko vínárskych pivničiek zoradených popri nespevnenej ceste von z obce smerom na časť Sigeľ, čiastočne kopírujúc nižšie položený tok Krupinice nad Žabiarňou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.17138, lng: 18.88526, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia u Sv. PETRA', infoWindow: { content: '

Reštaurácia u Sv. PETRA

GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962

Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.

Zdroj: http//dudince-mesto.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.167924, lng: 18.874404, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia U Mlynárky', infoWindow: { content: '

Reštaurácia U Mlynárky

GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com

Web: http//www.restauracia.umlynarky.sk

Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.

Zdroj: http//www.restauracia.umlynarky.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.474228, lng: 18.934143, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Farský kostol sv. Jána evanjelistu', infoWindow: { content: '

Farský kostol sv. Jána evanjelistu

GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/dominanty-obce

Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.

Zdroj: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/dominanty-obce
' } }); map.addMarker({ lat: 48.411700, lng: 18.794659, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – božia muka pri OÚ', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – božia muka pri OÚ

GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.411866, lng: 18.792020, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka', infoWindow: { content: '

Kaplnka

GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.412889, lng: 18.788108, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista', infoWindow: { content: '

Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista

GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.412712, lng: 18.789038, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Studnička', infoWindow: { content: '

Studnička

GPS: 48.412712, 18.789038 [48° 24' 45.76'', 18° 47' 20.54'']

Obec: Vysoká

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prírodná studnička (prameň), prekrytá drevenou konštrukciou chrániacou pred znečistením.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461947, lng: 18.891542, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka

GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.467878, lng: 18.885204, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň pod Červenou studňou', infoWindow: { content: '

Prameň pod Červenou studňou

GPS: 48.467878, 18.885204 [48° 28' 4.36'', 18° 53' 6.73'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Zachytený prirodzený prameň s pitnou vodou patrí medzi niekoľko malých prameňov v zdrojovej-pramennej  časti toku Štiavnica. Okolie prameňa bolo upravené v roku 2012.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.467921, lng: 18.885161, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou ', infoWindow: { content: '

Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou

GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461929, lng: 18.891878, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá triediareň rúd', infoWindow: { content: '

Bývalá triediareň rúd

GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460695, lng: 18.893819, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda

GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.198824, lng: 18.967771, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla', infoWindow: { content: '

Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla

GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13

Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.

Zdroj: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13
' } }); map.addMarker({ lat: 48.209232, lng: 18.973678, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický chrám Boží', infoWindow: { content: '

Evanjelický chrám Boží

GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13

Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.

Zdroj: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457223, lng: 18.886806, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná

GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.497914, lng: 18.922139, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Alžbety', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Alžbety

GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']

Obec: Podhorie

Objekt: Kostoly, zvonice

Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10345
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457200, lng: 18.886800, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná

GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.199291, lng: 18.971295, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie

GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13

Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.

Zdroj: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=13
' } }); map.addMarker({ lat: 48.366715, lng: 18.832657, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10328

Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10328
' } }); map.addMarker({ lat: 48.540098, lng: 18.947232, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Panny Márie Ružencovej', infoWindow: { content: '

Kostol Panny Márie Ružencovej

GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']

Obec: Močiar

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10327

Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10327
' } }); map.addMarker({ lat: 48.263952, lng: 18.904936, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']

Obec: Ladzany

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.apsida.sk/c/3842/ladzany

Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.

Zdroj: http://www.apsida.sk/c/3842/ladzany
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455682, lng: 18.889963, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera ', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera

GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.454588, lng: 18.889260, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera

GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.453826, lng: 18.892814, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Stará banícka kaplnka', infoWindow: { content: '

Stará banícka kaplnka

GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.223826, lng: 18.928092, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Narodenia Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kostol Narodenia Panny Márie

GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach

Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.

Zdroj: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
' } }); map.addMarker({ lat: 48.197568, lng: 18.914636, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Michala', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Michala

GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: https://ssl.panoramio.com/photo_explorer#view=photo&position=76&with_photo_id=84367850&order=date_desc&user=2444483

Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.

Zdroj: https://ssl.panoramio.com/photo_explorer#view=photo&position=76&with_photo_id=84367850&order=date_desc&user=2444483
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455193, lng: 18.891165, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Alžbeta', infoWindow: { content: '

Šachta Alžbeta

GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v  blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.286286, lng: 18.992335, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Martina', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Martina

GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto

Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.

Zdroj: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45368, lng: 18.9277, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kysihýbelský akvadukt', infoWindow: { content: '

Kysihýbelský akvadukt

GPS: 48.45368, 18.9277 [48° 27' 13.25'', 18° 55' 39.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Keška ukrytá v strome na zemi.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC3T1RD_kysihybelsky-akvadukt
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45730, lng: 18.88966, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla

GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.442687, lng: 18.884439, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy šachty Maximilián', infoWindow: { content: '

Haldy šachty Maximilián

GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.254791, lng: 18.907818, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']

Obec: Drážovce

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.drazovce.ocu.sk/index.php?ids=9

Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.

Zdroj: http://www.drazovce.ocu.sk/index.php?ids=9
' } }); map.addMarker({ lat: 48.254791, lng: 18.907818, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Drevená zvonica', infoWindow: { content: '

Drevená zvonica

GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']

Obec: Drážovce

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.drazovce.ocu.sk/index.php?ids=9

Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.

Zdroj: http://www.drazovce.ocu.sk/index.php?ids=9
' } }); map.addMarker({ lat: 48.397583, lng: 18.816179, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60

Evanjelický kostol secesný z roku 1924.

Zdroj: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
' } }); map.addMarker({ lat: 48.398812, lng: 18.818653, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Božia muka – ukrižovanie Krista', infoWindow: { content: '

Božia muka – ukrižovanie Krista

GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg

Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.

Zdroj: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.398352, lng: 18.816608, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Narodenia Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kostol Narodenia Panny Márie

GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.

Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/dekys/4-kulturne_dedicstvo.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.395752, lng: 18.814734, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460884, lng: 18.897501, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Café & Restaurant Pod starým mestom', infoWindow: { content: '

Café & Restaurant Pod starým mestom

GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk

Web: www.podstarymmestom.sk/o-nas.htm

.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.

Zdroj: http://banskastiavnica-cm.webnode.sk/stravovanie/cafe-restaurant-pod-starym-mestom/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446418, lng: 18.972227, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Premenenia Pána', infoWindow: { content: '

Kostol Premenenia Pána

GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10718

Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10718
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446315, lng: 18.972190, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Drevená zvonica', infoWindow: { content: '

Drevená zvonica

GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10321

Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10321
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460691, lng: 18.898396, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 10 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 10 na ul. Botanická

GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460602, lng: 18.898063, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 11 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 11 na ul. Botanická

GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460989, lng: 18.900987, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom

GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.451913, lng: 18.881042, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom

GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461113, lng: 18.897544, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská

GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.40202, lng: 18.88695, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Slovenské povesti - Sitno', infoWindow: { content: '

Slovenské povesti - Sitno

GPS: 48.40202, 18.88695 [48° 24' 7.27'', 18° 53' 13.02'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Jednoducha tradicional cache venovana panovi Janovi Truchlikovi - amaterskemu archeologovi, ktory niekolko desatroci stravil pri archeologickych vyskumoch na tejto lokalite a v tychto bralach nechal zdravie i život.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC18WGX_slovenske-povesti-sitno
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440752, lng: 18.872963, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka sv. Jána Nepomuckého', infoWindow: { content: '

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10343

Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10343
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458556, lng: 18.892887, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol a.v.', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol a.v.

GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458975, lng: 18.892838, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)

GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458431, lng: 18.896859, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)', infoWindow: { content: '

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)

GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/kostol-nanebovzatia-panny-marie.html

Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/kostol-nanebovzatia-panny-marie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458828, lng: 18.892197, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie Panny Márie (Immaculata)', infoWindow: { content: '

Súsošie Panny Márie (Immaculata)

GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/susosie-panny-marie.html

Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/susosie-panny-marie.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458527, lng: 18.893359, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Kaufhaus', infoWindow: { content: '

Šachta Kaufhaus

GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s  dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v  12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.383337, lng: 18.930360, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka – Samaritánka', infoWindow: { content: '

Kaplnka – Samaritánka

GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.383337, lng: 18.930532, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň – studnička nazývaná Samaritánka', infoWindow: { content: '

Prameň – studnička nazývaná Samaritánka

GPS: 48.383337, 18.930532 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.92'']

Obec: Prenčov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prícestná kaplnka s čistou pramenitou vodou nazývaná „Samaritánka“. Výtok vody je vedený tenkým potrubím pred vchodom do kaplnky.

Zdroj: http://www.prencov.sk/?page_id=2023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.464406, lng: 18.880454, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Paradajs', infoWindow: { content: '

Paradajs

GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Paradajs - 939 m n. m. sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451470, lng: 18.869197, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Tanád', infoWindow: { content: '

Tanád

GPS: 48.451470, 18.869197 [48° 27' 5.29'', 18° 52' 9.11'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Tanád: 939 m n. m., situovaný nad obcou Horná Roveň pri Banskej Štiavnici.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31654803
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451328, lng: 18.870270, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kamenná suť na úpatí Tanádu', infoWindow: { content: '

Kamenná suť na úpatí Tanádu

GPS: 48.451328, 18.870270 [48° 27' 4.78'', 18° 52' 12.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kamenná suť na úpatí Tanádu je suť menších rozmerov, tesne pod vrcholom Tanádu - 939 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/13654518
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451607, lng: 18.873769, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Areál šachty Terézia', infoWindow: { content: '

Areál šachty Terézia

GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/55860528
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461640, lng: 18.913842, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Scharfenberg', infoWindow: { content: '

Scharfenberg

GPS: 48.461640, 18.913842 [48° 27' 41.9'', 18° 54' 49.83'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Ostrý vrch - Scharfenberg, na ktorom sa nachádza komplex sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.456246, lng: 18.975728, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Anderloch', infoWindow: { content: '

Anderloch

GPS: 48.456246, 18.975728 [48° 27' 22.49'', 18° 58' 32.62'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vrch Anderloch sa nachádza v nadmorskej výške 810 m n. m. nad obcou Banský Studenec.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/5588841
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456195, lng: 18.994987, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalka', infoWindow: { content: '

Skalka

GPS: 48.456195, 18.994987 [48° 27' 22.3'', 18° 59' 41.95'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

 Vrch Skalka sa nachádza v nadmorskej výške 882 m n. m. nad obcou Banský Studenec. 

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/105924850
' } }); map.addMarker({ lat: 48.540190, lng: 18.946055, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž

GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']

Obec: Močiar

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž v obci Močiar.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/73503690
' } }); map.addMarker({ lat: 48.5057, lng: 18.93174, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Brezový vrch', infoWindow: { content: '

Brezový vrch

GPS: 48.5057, 18.93174 [48° 30' 20.52'', 18° 55' 54.26'']

Obec: Podhorie

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Brezový vrch - 730 m n. m. pri obci Podhorie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/95453831
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508412, lng: 18.934558, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Žakýlsky hrad - vyhliadka', infoWindow: { content: '

Žakýlsky hrad - vyhliadka

GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']

Obec: Podhorie

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/83732408
' } }); map.addMarker({ lat: 48.48339, lng: 18.96598, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vtáčnik', infoWindow: { content: '

Vtáčnik

GPS: 48.48339, 18.96598 [48° 29' 0.2'', 18° 57' 57.53'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 790 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.49701, lng: 18.98748, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Marcička', infoWindow: { content: '

Marcička

GPS: 48.49701, 18.98748 [48° 29' 49.24'', 18° 59' 14.93'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Marcička - kóta vo výške 738 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106301626
' } }); map.addMarker({ lat: 48.502695, lng: 18.990267, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Dolinka', infoWindow: { content: '

Dolinka

GPS: 48.502695, 18.990267 [48° 30' 9.7'', 18° 59' 24.96'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Dolinka nad obcou Kozelník s výhľadom na časť Štiavnických vrchov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106301655
' } }); map.addMarker({ lat: 48.522370, lng: 19.003298, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Potok Radošovo pod Rejchardom', infoWindow: { content: '

Potok Radošovo pod Rejchardom

GPS: 48.522370, 19.003298 [48° 31' 20.53'', 19° 0' 11.87'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Potok Radošovo pod vrcholom Reichardom - 625 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106302099
' } }); map.addMarker({ lat: 48.527897, lng: 18.988399, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Rejchard', infoWindow: { content: '

Rejchard

GPS: 48.527897, 18.988399 [48° 31' 40.43'', 18° 59' 18.24'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta vrchu Rejchard leźí v nadmorskej výške 625 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.51926, lng: 18.97493, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Radošovo', infoWindow: { content: '

Radošovo

GPS: 48.51926, 18.97493 [48° 31' 9.34'', 18° 58' 29.75'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta vrchu Radošovo leží v nadmorskej výške 711 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.51048, lng: 18.95815, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Suchý vrch', infoWindow: { content: '

Suchý vrch

GPS: 48.51048, 18.95815 [48° 30' 37.73'', 18° 57' 29.34'']

Obec: Kozelník

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta Suchého vrchu leží v nadmorskej výške 667 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.52411, lng: 18.94729, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Štálová', infoWindow: { content: '

Štálová

GPS: 48.52411, 18.94729 [48° 31' 26.8'', 18° 56' 50.24'']

Obec: Podhorie

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Štálová leží v nadmorskej výške 836 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk, http://www.panoramio.com/photo/15237020
' } }); map.addMarker({ lat: 48.540936, lng: 18.927171, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Plieška', infoWindow: { content: '

Plieška

GPS: 48.540936, 18.927171 [48° 32' 27.37'', 18° 55' 37.82'']

Obec: Močiar

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta vrcholu Plieška leží v nadmorskej výške 795 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.4438, lng: 18.85185, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kanderka', infoWindow: { content: '

Kanderka

GPS: 48.4438, 18.85185 [48° 26' 37.68'', 18° 51' 6.66'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kanderka leží nad obcou Štiavnické Bane v nadmorskej výške 862 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/97359188
' } }); map.addMarker({ lat: 48.44269, lng: 18.82717, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Jasenický vrch', infoWindow: { content: '

Jasenický vrch

GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Jasenický vrch v nadmorskej výške 805 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/109556531
' } }); map.addMarker({ lat: 48.44269, lng: 18.82717, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Ostrý vrch', infoWindow: { content: '

Ostrý vrch

GPS: 48.44269, 18.82717 [48° 26' 33.68'', 18° 49' 37.81'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta leží v nadmorskej výške 868 m n. n.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/109556782
' } }); map.addMarker({ lat: 48.42814, lng: 18.83469, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Šípová', infoWindow: { content: '

Šípová

GPS: 48.42814, 18.83469 [48° 25' 41.3'', 18° 50' 4.88'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vrch Šípová leží v nadmorskej výške 806 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/39477790
' } }); map.addMarker({ lat: 48.41917, lng: 18.82358, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Haviarsky vrch', infoWindow: { content: '

Haviarsky vrch

GPS: 48.41917, 18.82358 [48° 25' 9.01'', 18° 49' 24.89'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kóta Haviarskeho vrchu leží v nadmorskej výške 747 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402482, lng: 18.876888, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Sitno', infoWindow: { content: '

Sitno

GPS: 48.402482, 18.876888 [48° 24' 8.94'', 18° 52' 36.8'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Najvyšši vrch Štiavnických vrchov leží v nadmorskej výške 1009 m n. m.

Zdroj: http://static.panoramio.com/photos/large/72987364.jpg
' } }); map.addMarker({ lat: 48.40385, lng: 18.8757, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalné útvary pod Sitnom', infoWindow: { content: '

Skalné útvary pod Sitnom

GPS: 48.40385, 18.8757 [48° 24' 13.86'', 18° 52' 32.52'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Pod úpatím Sitna sa nachádza viacero skalných útvarov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/51609877
' } }); map.addMarker({ lat: 48.405407, lng: 18.868566, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň pod Sitnom', infoWindow: { content: '

Prameň pod Sitnom

GPS: 48.405407, 18.868566 [48° 24' 19.47'', 18° 52' 6.84'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prameň pod Sitnom ležiaci pri turistickom chodníku, od tajchu Počúvadla na Sitno.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/87162553
' } }); map.addMarker({ lat: 48.468773, lng: 18.882749, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kríž Jána Katunského', infoWindow: { content: '

Kríž Jána Katunského

GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4044, lng: 18.84743, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lipovie', infoWindow: { content: '

Lipovie

GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Lipovie leží v nadmorskej výške 740 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94813481
' } }); map.addMarker({ lat: 48.4044, lng: 18.84743, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Petrov vrch', infoWindow: { content: '

Petrov vrch

GPS: 48.4044, 18.84743 [48° 24' 15.84'', 18° 50' 50.75'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Petrov vrch sa nachádza v blízkosti vrchu Sitno - 1009 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/3046396
' } }); map.addMarker({ lat: 48.428594, lng: 18.881138, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Božia muka', infoWindow: { content: '

Božia muka

GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/21166554
' } }); map.addMarker({ lat: 48.429082, lng: 18.902927, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Strieborná', infoWindow: { content: '

Strieborná

GPS: 48.429082, 18.902927 [48° 25' 44.7'', 18° 54' 10.54'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vrch Strieborná sa nachádza v nadmorskej výške 614 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/108386197
' } }); map.addMarker({ lat: 48.380421, lng: 18.969463, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Hrubá Hora', infoWindow: { content: '

Hrubá Hora

GPS: 48.380421, 18.969463 [48° 22' 49.52'', 18° 58' 10.07'']

Obec: Žibritov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vyhliadka na obec Žibritov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/108386390
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Saský vrch', infoWindow: { content: '

Saský vrch

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Prenčov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Saský vrch leží v nadmorskej výške 712 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/86315311
' } }); map.addMarker({ lat: 48.377223, lng: 18.824751, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalka', infoWindow: { content: '

Skalka

GPS: 48.377223, 18.824751 [48° 22' 38'', 18° 49' 29.1'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Skalka - vrch nad obcou Počúvadlo s kótou vo výške 724 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107719920
' } }); map.addMarker({ lat: 48.420420, lng: 18.855273, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Holá', infoWindow: { content: '

Holá

GPS: 48.420420, 18.855273 [48° 25' 13.51'', 18° 51' 18.98'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Vrch Holá sa nachádza v nadmorskej výške 815 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/92786929
' } }); map.addMarker({ lat: 48.1701450, lng: 18.8825070, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Sonáta', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Sonáta

GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk

Web: http://www.hotelmineral.sk

Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.

Zdroj: http://www.hotelmineral.sk/hotel/restauracia-sonata
' } }); map.addMarker({ lat: 48.167059, lng: 18.897582, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia - Hotel PANORAMA', infoWindow: { content: '

Reštaurácia - Hotel PANORAMA

GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433

Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html

Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.

Zdroj: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.169917, lng: 18.885198, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Stravovanie Penziónu Bystrica', infoWindow: { content: '

Stravovanie Penziónu Bystrica

GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk

Web: http://zoznampenzionov.sk/listing/penzion-bystrica/

Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov.  Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.

Zdroj: http://zoznampenzionov.sk/listing/penzion-bystrica/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.289706, lng: 19.008007, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Motorest Tranzit', infoWindow: { content: '

Motorest Tranzit

GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk

Web: http://www.motoresttranzit.sk/

V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.

Zdroj: http://www.motoresttranzit.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166406, lng: 18.874713, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Mačací zámok', infoWindow: { content: '

Mačací zámok

GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Web: http://poi.oma.sk/n1932857848

Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.170570, lng: 18.876596, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión Klost', infoWindow: { content: '

Penzión Klost

GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 045/290 16 89

Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.169545, lng: 18.883787, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pizzeria Ro-Si', infoWindow: { content: '

Pizzeria Ro-Si

GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Web: http://poi.oma.sk/w58996465

Pizeria s donáškovou službou

Zdroj: http://poi.oma.sk/w58996465
' } }); map.addMarker({ lat: 48.286605, lng: 18.994871, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pizza Hont', infoWindow: { content: '

Pizza Hont

GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk

Web: http://www.pizzahont.sk/

Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.

Zdroj: http://www.pizzahont.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.407539, lng: 18.866107, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Studnička pod Sitnom', infoWindow: { content: '

Studnička pod Sitnom

GPS: 48.407539, 18.866107 [48° 24' 27.14'', 18° 51' 57.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460274

Studnička pod legendárnym vrchom Sitno.

Zdroj: autor fotografie: Michal Macko
' } }); map.addMarker({ lat: 48.466344, lng: 18.882758, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Studnička pod Paradajsom', infoWindow: { content: '

Studnička pod Paradajsom

GPS: 48.466344, 18.882758 [48° 27' 58.84'', 18° 52' 57.93'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Studnička pod Paradajsom, nachádza sa hneď vedľa turistickej trasy a náučného chodníka.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/17542167
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455464, lng: 18.904620, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)', infoWindow: { content: '

Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)

GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.389674, lng: 18.867067, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Extruzívne telesá A-B andezitu', infoWindow: { content: '

Extruzívne telesá A-B andezitu

GPS: 48.389674, 18.867067 [48° 23' 22.83'', 18° 52' 1.44'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-37)

Andezitové až andezito-dacitové lávy sa vyznačujú zvýšeným obsahom SiO2 (59-64%) a to  zvyšuje ich viskozitu (opak tekutosti). Patria k nim aj lávy amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie. Okrem typických lávových prúdov sú tieto lávy predurčené k vytváraniu kupolovitých telies v podobe extruzívnych dómov nazývaných tiež exogénne dómy zväčšujúcich objem zvonka alebo kumulodómov zvaných tiež ako endogénne dómy zväčšujúcich svoj objem rozširovaním zvnútra. Časté sú aj krátke hrubé lávové prúdy a prechodné formy z extruzívnych dómov do krátkych prúdov na uklonenom vulkanickom svahu označované ako dómové prúdy (dome-flow). V prípade silne až extrémne viskóznych telies dochádza pozdĺž trhliny alebo z krátera k vytlačeniu vertikálnych telies označených názvom protrúzie alebo ihly (telesom tohoto typu bola známa peléeska ihla). V prípade, že nahromadenie ulomkového materiálu alebo tufov nedovoľuje telesu vystúpiť na povrch a vyvíjať sa v podobe extrúzie alebo prúdu, môže vzniknúť v prostredí vulkanických hornín bochníkovitá forma v podobe lakolitu, prípadne silu. Uvedené formy boli identifikované v rámci výplne štiavnickej kaldery.
Charakteristickým znakom  extruzívnych telies a platí to aj v prípade extruzívnych dómov, lávových prúdov a ďalších telies studenskej formácie je vznik pásiem autoklastických brekcií na ich okrajoch. Pásma brekcií tohoto typu vznikajú v obdobiach rastu a rozširovania telesa, kedy rýchlejšie tuhnúca lávová kôra na povrchu extruzívneho dómu nie je schopná sa vyrovnať s jeho rozpínaním, praská a mení sa na úlomky, ktoré sú opäť stmeľované pohyblivejšou a tekutejšou lávou zvnútra.
Podobný proces sa uskutočňuje aj pri okrajoch pohybujúceho sa lávového prúdu.
Formy skalných brál
Kalderová výplň bola v rôznej miere denudovaná a jej pôvodná hrúbka je miestami značne znížená. Denudácia postihla najmä menej odolné uloženiny tufov a úlomkových vulkanoklastických hornín. V prípade extruzívnych dómov sa denudačným zrezom odstránilo vrchné pásmo brekcií, pričom sa obnažili vnútornejšie časti ich stavby. Tieto časti extruzívnych dómov vystupujú v súčasnom reliéfe v podobe skalných brál vo vrcholovej časti hrebeňa s kótou 732.
Doskovitá odlučnosť podľa strmých až vertikálnych plôch, ktorá pri okraji extruzívnych telies prechádza do miernejších úklonov, naznačuje vejárovitú stavbu plôch fluidality. Telesá s touto orientáciou zodpovedajú extruzívnym dómom. Skalné bralá s vejárovitou stavbou sa nachádzajú južnejšie, v pokračovaní trasy chodníka v oblasti vrcholu a na jeho svahoch (bod LGS 1G-2-12).
Vypreparované skalné bralá vo vrcholovej časti hrebeňa v dôsledku zvetrávania a rozpadu často môžu nadobúdať bizarné formy pripomínajúce ľudské postavy alebo kráľovský trón, prípadne výtvory geniálneho sochára Henriho Moora.
Skalné bralá v oblasti chrbta s kótou 732 tvorí hruboporfýrický andezit tmavosivej až svetlosivej farby (v prípade navetrania) s výrastlicami plagioklasu do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu do 4 – 5 mm. Základná hmota je mikroliticko-hyalinná až hyalinná (sklovitá), často pórovitá. Sklovitý charakter poukazuje na rýchle tuhnutie lávy.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.394846, lng: 18.870393, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu', infoWindow: { content: '

Skalné bralá amfibolicko-biotitického zndezitu

GPS: 48.394846, 18.870393 [48° 23' 41.45'', 18° 52' 13.41'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-07)

Náučný chodník prechádza na južnom úbočí masívu Sitna (pod jz. svahom hrebeňa Salašiská, k. 788) na chrbát južne od k. 746 nad Tatárskym jarkom. Vo vrcholovej časti chrbta vystupujú skalné bralá amfibolicko-biotitického andezitu.

Odlučnosť je hrubodoskovitá podľa strmých plôch 120SE/80o (smer sklonu). V uvedenom smere je možné pozorovať prevládajúcu orientáciu výrastlíc plagioklasu, amfibolu a biotitu. Uvedené plochy predstavujú smery fluidality (tečenia) v záverečnom období výstupného pohybu a začínajúceho sa tuhnutia telesa. Táto skutočnosť poukazuje na formu extruzívneho typu.

Hlavnými zložkami horniny sú výrastlice plagioklasu veľkosti do 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 8 mm a biotitu do 5 – 7 mm. Základná hmota (výplň medzi výrastlicami) je sklovitá až mikroliticko-hyalopilitická (sklo s drobnými mikrolitmi). Je bezfarebná, prípadne až slabo hnedastá a zelenkavá. Hornina svojím zložením a chemizmom zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu acidnejšieho typu.

 

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.395145, lng: 18.884105, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Blokové pole na JV svahu Sitna', infoWindow: { content: '

Blokové pole na JV svahu Sitna

GPS: 48.395145, 18.884105 [48° 23' 42.52'', 18° 53' 2.78'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Lávový prúd sitnianskeho andezitu na juhovýchodných svahoch Sitna (pod k. 1009) je uložený na bielokamenskom súvrství, tvorenom v prevahe pemzovými tufmi. Mohutné lávové teleso s úklonom na juh uložené na pemzových tufoch sa v dôsledku denudačných procesov z južnej strany oddelilo od pôvodne súvislejšieho lávového prúdu. Pemzové tufy zaťažené telesom lávového prúdu sa prejavovali ako nestabilný podklad. V dôsledku gravitačnej sily sa  lávové teleso rozpadlo na veľké bloky a tie účinkom gravitácie sa pohybovali do nižších úrovní. Pôvodne súvislý prúd sa postupne zmenil na blokové pole s gigantickými blokmi. Bloky v dôsledku pohybu nadobudli variabilný úklon. Nad nahromadenými blokmi vznikajú lokálne depresie zapĺňané dočasnými jazierkami a močiarmi, zvlášť po období topenia snehu. Zavodnenie podkladu je ďalším faktorom, ktorý prispieva k jeho nestabilite a vyvoláva ďalší pohyb oddelených andezitových blokov.

Blokové pole s gigantickými blokmi je jedinečnou ukážkou prírodného procesu vyvolaného gravitačnou nestabilitou hornín. Vznik blokového poľa prebiehal pravdepodobne v období ústupu posledného zaľadnenia, pred 12 000 – 8 000 rokmi.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.401827, lng: 18.893439, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)', infoWindow: { content: '

Lávový prúd typu Sitno – sklané bralá Sitience (775)

GPS: 48.401827, 18.893439 [48° 24' 6.58'', 18° 53' 36.38'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-31)

Skalné bralá v oblasti chrbtu Sitience predstavujú zvyšky lávového prúdu pochádzajúce z predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Úvodné erupcie tohoto vulkánu predstavujú uloženiny popolovo-pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Po poklese explozívnej aktivity, pri ktorej nastalo čiastočné odplynenie magmatického rezervoáru, vystupujúca láva v prívodovom systéme už nebola explozívne dezintegrovaná na častice (pemzu a popol), ale vytiekla v podobe lávových prúdov. Lávové prúdy smerovali zo svahov predpokladaného vulkánu v smere na juh a juhovýchod a uložili sa v jv. časti kaldery v nadloží pemzových tufov bielokamenského súvrstvia. Nahromadením lávových prúdov v tejto časti kaldery vznikol pravdepodobne súvislejší lávový pokrov, z južnej strany obmedzený kalderovým zlomom. Nasvedčujú tomu početnejšie lávové telesá (relikty) v blízkosti kalderového zlomu.

Po nahromadení lávových prúdov v južnej časti kalderovej depresie (z juhu ohraničenej bariérou kalderového zlomu) na dvoch miestach prerušenia kalderového zlomu nastal pohyb lávových prúdov na vonkajší stratovulkanický svah.

Prvým miestom prieniku lávového prúdu na vonkajší svah je oblasť Bieleho kameňa s kótou 657. Lávový prúd uložený v južnej časti v rámci kaldery na pemzových tufoch prechádza na vonkajší svah priamo do nadložia andezitových telies spodnej stratovulkanickej stavby. Lávový prúd pokračoval ďalej na JV, pričom sledoval paleodolinu uvedeného smeru, ktorá sa postupne rozšírila (Sásky vrch, k. 712, Hlava, k. 619). Lávový prúd zakončený severne od obce Devičie dosiahol dĺžku zhruba 10 km, pričom zostúpil  z nadmorskej výšky 1000 m (Sitno) až na úroveň 520 m.

Ďalší lávový prúd západne od Bieleho kameňa, ktorý pokračoval od Sitna na juh, po prechode na vonkajší svah sa skončil východne od obce Beluj v dĺžke cca 6,5 km v nadmorskej výške cca 375 m. V podloží lávových prúdov sa zachovali miestami polohy pemzových tufov bielokamenského súvrstvia uložené na dne uvedených paleodolín.

Stavba a textúry lávových prúdov

Lávové prúdy sitnianskeho komplexu v oblasti kaldery tvoria ploché doskovité telesá s úklonom prevažne na juh v smere ich pohybu k okraju kaldery. V oblasti stratovulkanického svahu lávové prúdy tvoria orientované jazykovité telesá (v smere pôvodných paleodolín) s postupným klesaním nadmorskej výšky od 950 m až na úroveň cca 500 m nad morom. Pri okrajoch lávových prúdov v spodnej časti lokálne pozorujeme úklony doskovitej odlučnosti 30 – 50º kolmo na ich dĺžkovú os (kolmo na os pôvodnej paleodoliny). Poukazuje to na úklony bočných svahov týchto paleodolín. Na báze niektorých prúdov je vyvinutá zóna lávových brekcií s vysokým stupňom napenenia a oxidácie (hnedočervené až tehlovočervené sfarbenie). Vyššie je prechod do celistvého andezitu s doskovitou odlučnosťou podľa laminačných plôch paralelných s bázou prúdov. Nad zónou doskovitej odlučnosti spravidla nasleduje hrubostĺpcovitá až nepravidelná bloková odlučnosť.

V oblasti vrcholu Sitience andezit sitnianskeho typu tvorí skalné bralá (obr.č.22). Andezit sa vyznačuje subhorizontálnou doskovitou odlučnosťou s miernym úklonom na juh.

Petrografické zloženie lávového prúdu

Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice predstavuje plagioklas (1 – 4 mm; do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a ojedinele biotit (1–3 mm; do 1 %). V základnej hmote (do 62 – 70 %) je vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Štruktúra základnej hmoty je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá), tvorená drobnými mikrolitmi plagioklasov a vulaknickým sklom.

Inverzia reliéfu

Lávové prúdy pôvodne postupovali na svojej ceste na juhovýchod v smere hlbokých zárezov – paleodolín. O existencii paleodolín svedčia uloženiny pemzových tufov a redeponovaných tufov premiestnených a uložených účinkami dočasných vodných tokov na dne paleodolín. Zachovali sa miestami na dne paleodolín v podloží lávových prúdov, ktoré ich následne zakryli. V súčasnosti však lávové prúdy tvoria vrcholové časti hrebeňov. Prečo je to tak? Spôsobila to erózia, ktorá postupne odstránila bočné svahy dolín budované úlomkovým, nespevneným vulkanoklastickým materiálom a menej odolnými lávovými telesami studenskej formácie. Viac odolné andezitové telesá sitnianskeho komplexu sa postupne obnažovali (boli vypreparované), až sa nakoniec ocitli v pozícii vyčnievajúcich hrebeňov. Smer týchto hrebeňov súhlasí s osou pôvodných paleodolín. Uvedený jav, ktorým sa zmení pôvodný reliéf doslova na opačný tvar (namiesto doliny hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Túto skutočnosť je dobré mať na pamäti v prípade, keď sa porozhliadneme po krajine našich, už sčasti denudovaných vulkanických pohorí a zamýšľame sa nad ich pôvodným vulkanickým reliéfom. Najvyšší súčasný vrch Sitno bol teda pôvodne dolinou pri úpätí vulkánu, v ktorej sa pohyboval a stuhol lávový prúd.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.397938, lng: 18.912794, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie', infoWindow: { content: '

Pemzový prúd, Bielokamenské súvrstvie

GPS: 48.397938, 18.912794 [48° 23' 52.58'', 18° 54' 46.06'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-09)

V stene opusteného lomu na východnej strane výšiny s kótou 634 je obnažený pemzový tuf bielokamenského súvrstvia.

Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľké do 1 – 3 cm (ojedinele do 5 – 8 cm). Sú oválne, až mierne zaoblené, svetlosivej, bielej až okrovej farby, výrazne napenené. Zriedkavo sú prítomné úlomky sivých jemnozrnných sedimentov a úlomky andezitov do 2 – 3 cm (ojedinele do 5 – 10 cm) dvoch typov: a) svetlý, sivý andezit s amfibolom a biotitom, b) tmavý pórovitý amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Matrix je sivý až tmavosivý. Tvorí ho jemnozrnný detrit s drobnými úlomkami pemzy (prevažne pod 0,5 cm).

Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia. Pemzový tuf je produktom masového transportu prostredníctvom pemzového prúdu, eventuálne s prechodom do úlomkového prúdu (typ debris flow, resp. popolovo-pemzový lahar).

Pemza nie je deformovaná, čo poukazuje na studený stav transportovaného materiálu. Prúd tohto typu vznikol pravdepodobne bezprostredne po erupcii porušením stability uloženého materiálu na vulkanickom svahu. Stimulom k pohybu mohol byť seizmický otras alebo zrážková činnosť.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.397639, lng: 18.915326, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy', infoWindow: { content: '

Bielokamenské súvrstvie, pemzové tufy

GPS: 48.397639, 18.915326 [48° 23' 51.5'', 18° 54' 55.17'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-33)

Názov súvrstvia je odvodený od blízkej lokality Biely Kameň, miesta výskytu pemzových tufov. Na súčasných mapách je názov prenesený aj na oblasť kóty 658, kde sa nachádza denudačný zvyšok lávového prúdu sitnianskeho andezitu.

Súvrstvie v hrúbke cca 120 m je uložené v juhovýchodnej časti kalderovej depresie, z jv. strany obmedzenej kalderovým zlomom. V spodnej časti bielokamenského súvrstvia prevláda redeponovaný (premiestnený) vulkanický materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov, redeponovaných pemzových tufov a drobných brekcií s materiálom amfibolicko-pyroxénických andezitov s biotitom začínajúcej sa aktivity sarmatského vulkánu. Vyššie sa nachádza hlavná masa pemzových tufov uložených popolovo-pemzovými prúdmi počas plíniovských erupcií. Vyznačujú sa chaotickým uložením (nedostatkom zvrstvenia). Uloženiny prúdov sa striedajú s polohami zvrstvených padaných a redeponovaných tufov. Vo vrchnej časti súvrstvia je opäť uložený redeponovaný materiál v podobe epiklastických vulkanických pieskovcov a drobných epiklastických brekcií.

Pemzové tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú úvodnú etapu činnosti predpokladaného sitnianskeho vulkánu, ktorého eruptívne centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery. Erupcie pliniovskeho typu produkovali veľké objemy popolovo-pemzových tufov. Produkty týchto explozívnych erupcií sa uložili jednak v rámci kaldery a sčasti aj na stratovulkanickom svahu, kde zaplnili hlboké zárezy dolín rozbiehajúcich sa radiálne od okrajov kalderového zlomu. Pemzové tufy v oblasti kaldery a v zárezoch dolín na stratovulkanickom svahu vo vrchnej časti pokryli lávové prúdy sitnianskeho komplexu. To ich uchránilo pred denudáciou. Zvyšky pôvodného lávového pokrovu predstavujú andezitové telesá v oblasti vrcholov Sitno, Sitience, Biely kameň a ďalšie.

Uloženiny popolovo-pemzových prúdov bielokamenského súvrstvia tvoria na tejto lokalite úlomky pemzy priemernej veľkosti 1 – 3 cm, ojedinelo do 5 – 10 cm, so sférickým až nepravidelným obmedzením (predstavujú 70 – 90 % celej masy). V menšom zastúpení sú prítomné úlomky sklovitého, často pórovitého amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom (do veľkosti 2 – 5 cm) a úplne ojedinele úlomky starších biotiticko-amfibolických andezitov z podložnej studenskej formácie.

Matrix (tmeliacu hmotu) tmavších odtieňov tvoria drobné úlomky pemzy, vulkanického skla a kryštálov plagioklasu, amfibolu, hyperstenu a biotitu.

Ako vzniká pemzový tuf

V priestore magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza pod zemským povrchom v hĺbke 5-15 km, sú magmatické plyny udržiavané v magme v rozpustnom stave pod obrovským tlakom vyvolaným váhou nadložných hornín. V prípade, že magmatický rezervoár je narušený zlomom, alebo trhlinami v strope rezervoára, magma začne prúdiť k povrchu (do zóny nižšieho tlaku), plynné zložky prestanú byť v magme rozpustné a magma vo vrchnej časti rezervoáru sa premení na spenenú masu. V dôsledku vnútorného pretlaku táto spenená magma vystupuje po trhlinách na povrch a v poslednej fáze výstupu sa vnútorným tlakom plynov roztrhá na častice. Táto zmes vulkanických plynov, útržkov spenenej lávy a kryštálov prudko eruptuje do atmosféry v podobe eruptívneho stĺpca – vzniká plíniovská erupcia. Po kolapse eruptívneho stĺpca táto zmes plynov, kryštálov a útržkov lávy valí sa po svahu v smere od vulkánu ako horúca žeravá masa, označovaná ako pyroklastický prúd. Útržky spenenej stuhnutej andezitovej lávy (tvorené na 80 až 90 % pórmi), často svetložltej až bielej farby, sa označujú termínom pemza. Uloženiny pyroklastických prúdov tvorené prevažne pemzou sa označujú aj ako pemzové prúdy alebo popolovo-pemzové prúdy. Vyznačujú sa chaotickým uložením materiálu, často sú prítomné aj útržky starších vulkanických hornín vyvrhnuté v priebehu erupcie, alebo zmobilizované prúdom v priebehu jeho pohybu po zemskom povrchu. V prípade, že pemzové úlomky si počas transportu a po uložení zachovali dostatočne vysokú teplotu, nastáva ich spečenie a deformácia (sploštenie pemzy) a vznikajú ignimbrity. K tomuto problému povieme viac pri náučnom chodníku č. 5. Polohy pemzových tufov vznikajú aj v dôsledku pádu popolovo-pemzového materiálu z vulkanického mračna účinkom zemskej príťažlivosti. V tomto prípade pozorujeme charakteristické triedenie a zvrstvenie uloženého materiálu. Tieto uloženiny sa zvyčajne označujú ako padané tufy. Účinkom dažďových prívalov, prípadne dočasných tokov dochádza k premiestneniu pôvodných pemzových uloženín - vznikajú redeponované tufy. Vyznačujú sa triedením a zvrstvením.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437836, lng: 18.965913, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.166030, lng: 18.882691, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody Rímsky V - 1

GPS: 48.166030, 18.882691 [48° 9' 57.71'', 18° 52' 57.69'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html

Vrt V – 1 (S – 69) bol vybudovaný ako pozorovací objekt, lebo sa preukázala spojitosť s nevyužívaným zdrojom S – 3 (ZV – 70). Vrt v súčasnosti nie je využívaný.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-69.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440481, lng: 18.861858, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia', infoWindow: { content: '

Pyroxenický andezitový porfýr – ložná intrúzia

GPS: 48.440481, 18.861858 [48° 26' 25.73'', 18° 51' 42.69'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-02)

Skalné bralá na južnom okraji chrbtu pod Farárovou hôrkou (s kótou) pri severnom okraji obce Štiavnické Bane tvorí propylitizovaný andezitový porfýr. Odlučnosť je hrubostĺpcová podľa subvertikálnych plôch. Prevládajú plochy s orientáciou 160 SE/70o, 190 SE/80o a 90 E/60o (smery sklonov).

Subvertikálna stĺpcová odlučnosť je charakteristická tak pre ložné telesá menšej hrúbky, ako aj pre vyššie úrovne lávových prúdov. Pri báze lávových prúdov je odlučnosť doskovitá, subhorizontálna (paralelná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje). V prípade tejto lokality však ďalšie charakteristiky typické pre lávové prúdy (napenenie a brekciácia vrchných a spodných častí prúdov) nie sú prítomné. Preto ide skôr o teleso ložného typu – sil. Teleso je súčasťou rozsiahlejšieho telesa pyroxénického andezitového porfýru pokračujúceho do oblasti Banskej Štiavnice. Uvedené rozsiahlejšie teleso pyroxénického andezitového porfýru v širšej oblasti Banskej Štiavnice vystupuje v oblasti Trojičného vrchu, pri šachte Max, pri Štefultove, na sz. svahoch Tanádu a nad mestom Banská Štiavnica. Teleso podobného zloženia je rozšírené aj v oblasti južne od Richnavského jazera. V oblasti Štiavnických Baní teleso pyroxénického andezitového porfýru oddeľuje výbežky lakolitového telesa typu Myšia hora, ktoré sú v jeho podloží aj nadloží. Vyššie v nadloží pyroxénického andezitového porfýru je uložené teleso pyroxénického andezitového porfýru bohatého na augit – typ Tanád, ktoré buduje vrcholovú časť hrebeňa Tanádu.

Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, celistvý, sivočierny až modrozelený, propylitizovaný. Výrastlice tvorí plagioklas (do 0,5 – 1 mm), pyroxény sú makroskopicky takmer nerozlíšiteľné, sú chloritizované. Mikroskopicky je určený hypersten a augit. Základná hmota je mikrolitická, zrnitá. V dôsledku propylitizácie sú pyroxény sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty sekundárnych minerálov, ako sú chlorit, sericit, karbonáty a kremeň. V blízkosti lokality so skalnými bralami prebieha rudný ťah žily Terézia.

K termínu propylitizácia a propylitizovaná hornina

História vzniku termínu

V starších montanistických výskumných prácach sa pre horniny v banskoštiavnickom regióne používal termín „grünstein“ (zelenokameň), pochádzajúci z baníckej praktickej činnosti. Označoval horninu, v ktorej boli vyvinuté zlato-strieborné žily.

Významný francúzsky bádateľ F. Beudant, ktorý navštívil banskoštiavnický región v rámci expedície Francúzskej akadémie vied do vtedajšieho Uhorska a Transylvánie, opísal v štvorzväzkovom diele „Voyage mineralogique, géologique en Hungrie pendent l´année 1818 I – IV“ publikovanom v roku 1822 okrem iného aj vulkanickú horninu zelenkavej farby pod názvom „grünstein“ (zelenokameň), typickú pre tento región. Jej názov doplnil na základe jej zloženia na „grünstein pyroxenique trachyt“.

Richthofen (1860), ktorý robil výskumy v oblasti Banskej Štiavnice, zaviedol termín „propylit“ pre premenené horniny, predtým označované ako „grünstein trachyt“. Predpokladal, že sú výsledkom masových erupcií magmy nezvyčajne bohatej na vodu. Richthofenove názory ovplyvnili súčasné, ako aj nasledujúce generácie geológov, ktorí na geologických mapách aj v ďalších regiónoch zobrazovali tieto rozsiahle masové erupcie propylitov, často obrovských plošných rozmerov. Hoci nasledujúce výskumné práce preukázali, že propylity sú vulkanické horniny postihnuté neskoršími hydrotermálnymi premenami, termíny propylit a propylitizácia (pôvodne použitý pre horniny banskoštiavnického regiónu) sa stali používanými termínmi v celosvetovom meradle.

Propylitizácia je hydrotermálna premena horniny

Propylitizácia je charakteristická najmä pre okrajové časti hydrotermálnych systémov. Je výsledkom pôsobenia mierne kyslých fluid nasýtených CO2 a H2S so zvýšenou teplotou, ktoré prestupujú cez horninu a vyvolávajú zmeny jej pôvodného minerálneho zloženia. Tieto zmeny sa prejavujú najmä premenou tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) na chlorit, t. j. sekundárny minerál bohatý na železo.

V dôsledku tejto premeny hornina nadobúda charakteristický zelený odtieň (grünstein). Propylitizáciu v rôznej intenzite sprevádzajú ďalšie premeny, ako sú premena plagioklasu na zmes ílových minerálov (argilitizácia), vznik epidotu, kalcitu, kremeňa a pyritu.

Mladšími premenami sú postihnuté horniny v okolí rudných žíl. Tieto premeny v podobe adularizácie, argilitizácie (vznik ílových minerálov) a silicifikácie (prekremenenia) často prejavujú zonálne rozloženie vo vzťahu k rudným žilám (Forgáč, 1966).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.422641, lng: 18.844542, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru', infoWindow: { content: '

Intrúzia pyroxenického andezitového porfýru

GPS: 48.422641, 18.844542 [48° 25' 21.51'', 18° 50' 40.35'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

V stene opusteného lomu pri štátnej ceste južne od Richňavského jazera sú odkryté horniny spodnej stavby štiavnického stratovulkánu.

V pravej časti lomovej steny je andezitový porfýr s blokovou až s naznačenou hrubo stĺpcovou odlučnosťou so subhorizontálnym priebehom odlučných plôch (prevládajú plochy 35 EN/20). Teleso andezitového porfýru je vo východnej časti zakončené (uťaté) zlomovou zónou. V smere zlomovej zóny je hornina drvená, intenzívne propylitizovaná a rozpadá sa. Za zlomom pokračuje andezit s doskovitou odlučnosťou (B) s úklonmi na juhozápad. Andezitové teleso (B) zodpovedajúce lávovému prúdu je v smere na východ ďalej preniknuté (dislokované) zlomovou zónou so strmým priebehom. Za ňou sa nachádza časť C.

Teleso v pravej časti lomovej steny (A) pravdepodobne zodpovedá časti intrúzie formovanej výstupným pohybom, telesu typu dajky, resp. prívodu k vyššie situovanej ložnej intrúzii. Subhorizontálna orientácia plôch hrubostĺpcovej odlučnosti naznačuje strmý priebeh okolitých stien, medzi ktorými sa magmatická intrúzia umiestnila. Vznik hrubostĺpcovej odlučnosti v prípade intruzívnych telies nastáva v procese chladnutia a kryštalizácie magmy, pričom smer tejto odlučnosti je spravidla kolmý na okraje chladnúceho telesa (v tomto prípade sú to okolité steny).

V ľavej časti lomovej steny je drobnoporfýrický pyroxénický andezit lávového prúdu s doskovitou odlučnosťou laminačného typu, ktorá sa vytvára v priebehu záverečných pohybov lávy (drobné posuny lávy v polotuhom stave). Táto odlučnosť doskovitého typu charakterizuje najmä spodné časti lávových prúdov a je súbežná s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje, resp. ho kopíruje.

Intruzívne teleso andezitového porfýru, vrátane andezitového prúdu sa nachádza v nadloží lakolitovej intrúzie typu Myšia hora, ktorá sa pod neho južným smerom ponára.

Tektonické rozčlenenie andezitových telies zlomovými zónami sa uskutočnilo v mladšom období v súvislosti s formovaním hodrušsko-štiavnickej hrasti v období vrchného sarmatu až panónu.

Petrografické zloženie

Andezitový porfýr je drobno- až strednoporfýrický, sivočierny až modročierny a zelenkavý (propylitizovaný). Výrastlice tvorí plagioklas do 2 mm, hypersten do 2 mm a augit do 15 mm. Základná hmota je mikroliticky zrnitá. V dôsledku hydrotermálnej premeny sú tmavé minerály sčasti až úplne chloritizované, plagioklas je sčasti sericitizovaný. Pyroxénický andezit je tmavozelený v dôsledku propylitizácie. Výrastlice tvorí plagioklas (do 1 – 1,5 mm) a pyroxény, ktoré sú chloritizované a často nerozlíšiteľné. Základná hmota je mikrolitická, mikroliticko-hyalopilitická, zastretá produktmi premien, z ktorých je výrazná najmä chloritizácia tmavých minerálov

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.215483, lng: 18.841936, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Spečený val, vinohradníctvo', infoWindow: { content: '

Spečený val, vinohradníctvo

GPS: 48.215483, 18.841936 [48° 12' 55.74'', 18° 50' 30.97'']

Obec: Súdovce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kontakt: 045/5589 144

Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Zdroj: http://www.sudovce.ocu.sk/index.php?ids=5
' } }); map.addMarker({ lat: 48.441763, lng: 18.853723, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora', infoWindow: { content: '

Lakolit andezitového porfýru typu Myšia Hora

GPS: 48.441763, 18.853723 [48° 26' 30.35'', 18° 51' 13.4'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-01)

Forma a pozícia intrúzie typu Myšia hora

Širšiu oblasť hrebeňa nad Štiavnickými Baňami s vrcholmi Farárova hôrka (k. 849) – Kanderka (k. 362) – vrchol s kótou 845 (miesto nasledujúce zastávka č.3/01 na trase chodníka) – Šipová (k. 799) a ďalšie vrcholy v smere k západu, vrátane okolia Richňavského jazera tvorí teleso mohutnej lakolitovej intrúzie typu Myšia hora (názov „Myšia hora“ je odvodený od staršieho pomenovania hrebeňa nad Štiavnickými Baňami).

O formách intruzívnych telies sme sa už zmienili v úvodnej časti. Na tomto mieste len stručne zopakujeme, že telesá lakolitového typu sa vyznačujú zhruba bochníkovitou formou, v niektorých prípadoch s viacerými prienikmi do okolných hornín.

Ložné intrúzie andezitových porfýrov umiestnené v prostredí spodnej stratovulkanickej stavby ako sily a lakolity sa vyznačujú značným plošným rozsahom, niekoľko km2, pri hrúbke od niekoľko desiatok metrov do 100-300 m. Ložné intrúzie sa umiestnili v spodných až vyšších úrovniach vulkanickej stavby, pričom využívali priaznivé litologické rozhranie medzi podložím a vulkanickým komplexom, ako aj rozhrania v rámci stratovulkanickej stavby, najmä medzi lávovými prúdmi a vulkanoklastikami. Pre ložné intrúzie je typický masívny až rovnorodý charakter a hrubá bloková odlučnosť, prípadne stĺpcová odlučnosť orientovaná kolmo na okraje telesa. Pri rozhraní s okolím pozorujeme plochý intruzívny kontakt s uzatváraním úlomkov (xenolitov) hornín z okolitého prostredia. Vývoj základnej hmoty je zrnitý, holokryštalický v porovnaní s lávovými prúdmi, u ktorých základná hmota obsahuje vulkanické sklo.

Andezitový porfýr je súčasťou mohutného lakolitového telesa prenikajúceho do vyšších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. Denudačným zrezom je obnažená len časť lakolitového telesa rozšíreného na ploche cca 30 km2 (geologická mapa). Teleso sa ukláňa v smere na JV súhlasne s úklonom hrasti a v nadloží je prekryté zvyškami stratovulkanickej stavby a mladšími telesami andezitových porfýrov.            

Okrem telesa typu Myšia hora (Mh) cez spodnú stavbu preniká väčší počet andezitových porfýrov odlišného petrografického zloženia [telesá typu Vtáčnik (Vt), Tanád (Ta), Trojičný vrch (TV) a Dedinský vrch (D)] ako aj mladšie telesá kremito-dioritových porfýrov typu Banisko (Bi). Na geologickom reze (obr. 3) je zobrazený celkový úklon hrasti na juhovýchod s výstupom predvulkanického podložia na povrch pri západnom okraji geologického rezu v oblasti Richnavskej doliny.

Petrografické zloženie

Andezitový porfýr typu Myšia hora predstavuje porfýrickú horninu tmavosivej až sivočiernej farby. V dôsledku hydrotermálnych premien hornina nadobúda modrozelené až sivozelené odtiene. Odlučnosť je hrubobloková až doskovitá. Porfýrické výrastlice tvorí plagioklas do 3 mm (22 %), hypersten do 2 mm (4,6 %), augit do 1 – 2 mm (3,5 %), amfibol do 3 – 4 mm (3,2 %) a biotit do 1,5 mm (0,2 %), ojedinele je prítomný kremeň. Základná hmota predstavuje cca 65 %. Je mikroliticky až mikrohypidomorfne, prípadne alotriomorfne zrnitá, zrná s nepravidelným obmedzením. V dôsledku premien je plagioklas sčasti až úplne nahradený sericitom a karbonátmi, tmavé minerály sú chloritizované. Základnú hmotu nahrádzajú agregáty zŕn sekundárnych minerálov (chlorit, sericit, karbonáty a kremeň).

V okolí a v záreze chodníka pri kóte 817 v suti sú úlomky až bloky andezitového porfýru typu Myšia hora. Intruzívne teleso v skalnom odkryve sa nachádza v opustenom lome v oblasti vrcholku s kótou 845 juhozápadne od Kanderky na trase chodníka. K nasledujúcej zastávke číslo 3 sa dostanete po chodníku na východnom svahu chrbta s kótou 845.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446019, lng: 18.865074, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov', infoWindow: { content: '

Panoramatický výhľad na južnú časť Štiavnických vrchov

GPS: 48.446019, 18.865074 [48° 26' 45.67'', 18° 51' 54.27'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-03)

Zo svahu hrebeňa s kótou 867 (nazývaného aj Malý Tanád) sa vám naskytá panoramatický pohľad na južnú časť Štiavnických vrchov s impozantným masívom Sitna v pozadí. Nachádzate sa na juhovýchodnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti sformovanej v závere vývoja štiavnického stratovulkánu. Denudačným zrezom sa vo východnej časti hrasťového bloku odkryl horninový komplex spodnej stavby stratovulkánu vrátane intruzívnych telies.

V popredí v pravej časti panoramatického výhľadu sa pozeráte na pásmo hrebeňov s vrcholmi:kóta 824 Farárova hôrka (k. 849) – kóta 848 Kanderka (k. 862). Systém týchto hrebeňov budujú horniny ložnej intrúzie andezitového porfýru typu Myšia hora (starší názov hrebeňa, na ktorom sa teraz nachádzate). Ložná intrúzia sa umiestnila v centrálnej vulkanickej zóne v prostredí hornín spodnej stratovulkanickej stavby v podobe mohutného sillu (viac sa o tom teleso dozviete na nasledujúcej zastávke č. 2).

Pod juhovýchodným úpätím hrebeňa je obec Štiavnické Bane, situovaná v prostredí hornín spodnej stavby štiavnického stratovulkánu. K spodnej stavbe v okrajovej časti hrasti náležia aj vrcholy Pinkov vrch (k. 739) – kóta 819 a Holá (k. 814). Za nimi sa skrýva romantické Počúvadlianske jazero – cieľ turistov najmä v období horúceho leta.

V pozadí panorámy na horizonte sa dvíha masív Sitna opradený povesťami a legendami so zvyškami stredovekého hradu na jeho vrchole. Na severných svahoch Sitna, na ktoré sa pozeráte, sa zachovala podstatná časť výplne štiavnickej kaldery sformovanej pred 13,5 milióna rokov kolapsom vrcholovej časti vulkánu. Kalderovú výplň tvoria v spodnej časti najprv močiarno-jazerné sedimenty červenostudnianskeho súvrstvia. V ich nadloží sa uložili popolovo-pemzové tufy z počiatočných mohutných erupcií v súvislosti so vznikajúcou kalderou. Nad nimi v stredných až vyšších úrovniach kalderovej výplne sa striedajú lávové prúdy a extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov s polohami brekcií.

Na horninách kalderovej výplne sú uložené produkty mladšej vulkanickej aktivity sarmatského veku. V spodnej časti ich reprezentuje bielokamenské súvrstvie pozostávajúce z brekcií, konglomerátov a pieskovcov, vyššie z uloženín pemzových tufov, ktoré sú výsledkom počiatočných explozívnych erupcií predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Nad nimi nasledujú lávové prúdy sitnianskeho komplexu. Denudačné zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrcholy Sitna, Sitienec a Bieleho kameňa.

Vulkanický nek v oblasti Petrovho vrchu predstavoval prívod k sarmatskému povrchovému vulkánu, následne odstránenému denudáciou.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459876, lng: 18.892581, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Reštaurácia Gallery', infoWindow: { content: '

Reštaurácia Gallery

GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52

Web: http://www.restauraciagallery.sk/

Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457616, lng: 18.899229, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg

GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica

' } }); map.addMarker({ lat: 48.360906, lng: 18.923621, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.456743, lng: 18.901453, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Chilly café', infoWindow: { content: '

Chilly café

GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Chilly café na ulici Dolná 842/5.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458098, lng: 18.895728, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Vinocentrum Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vinocentrum Banská Štiavnica

GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 904 109 229

Web: http://vinocentrum.sk/stiavnica/

Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.

Zdroj: http://vinocentrum.sk/stiavnica/o-vinocentre/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456750, lng: 18.900928, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Bistro J&Ti', infoWindow: { content: '

Bistro J&Ti

GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 944 223 882

Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321

Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458366, lng: 18.895053, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Obchod s čokoládou - U Jozefa II', infoWindow: { content: '

Obchod s čokoládou - U Jozefa II

GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 907 069 394

Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716

Vaše čokoládové kráľovstvo.

Štvrtok: 10:30 - 17:00

Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00

 

Zdroj: https://www.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716?sk=info&tab=page_info
' } }); map.addMarker({ lat: 48.409767, lng: 18.856229, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo

GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:

DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI

MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:

REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM

V slovenskom preklade:

„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“

Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.214103, lng: 18.874189, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pohostinstvo v Sudinciach', infoWindow: { content: '

Pohostinstvo v Sudinciach

GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']

Obec: Sudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Pohostinstvo v Sudinciach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.208643, lng: 18.835719, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pohostinstvo v Súdovciach', infoWindow: { content: '

Pohostinstvo v Súdovciach

GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']

Obec: Súdovce

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Pohostinstvo  v Súdovciach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.186972, lng: 18.846202, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'U Alberta', infoWindow: { content: '

U Alberta

GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,

Zdroj: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/krajbb_ost/30256/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.285917, lng: 18.990157, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Hostinec', infoWindow: { content: '

Hostinec

GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.

Zdroj: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/krajbb_ost/10704/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.441522, lng: 18.873975, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachty Wind', infoWindow: { content: '

Šachty Wind

GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)

Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.358343, lng: 18.921829, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.166874, lng: 18.877913, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Espresso Krištáľ', infoWindow: { content: '

Espresso Krištáľ

GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: christallsro@gmail.com

Web: http://www.espressokristal.sk/

Profesionálna príprava  kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov,  chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.

Zdroj: http://www.espressokristal.sk/index.php/uvod
' } }); map.addMarker({ lat: 48.430542, lng: 18.875332, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Rozhliadka Pažite', infoWindow: { content: '

Rozhliadka Pažite

GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)

Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.358493, lng: 18.924227, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.484001, lng: 18.943899, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Belianska dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Belianska dedičná štôlňa

GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)

Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.

Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.442945, lng: 18.886575, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy Maximilián šachty', infoWindow: { content: '

Haldy Maximilián šachty

GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)

Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.

Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.

Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.

Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.

Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.

Technologické postupy lesníckej rekultivácie

Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.

Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:

a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.
Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460871, lng: 18.902651, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Michal', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Michal

GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.474977, lng: 18.911739, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Štôlňa Ferdinand', infoWindow: { content: '

Štôlňa Ferdinand

GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)

Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.448176, lng: 18.877983, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Východ žily Špitaler

GPS: 48.448176, 18.877983 [48° 26' 53.43'', 18° 52' 40.74'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-2-02)

Žila Špitaler má v širšom okolí logostĺpika impozantný východ v podobe dokonale sanovanej (obytné domky) terénnej preliačiny, ktorá vznikla v dôsledku povrchovej ťažby rúd pravdepodobne ešte dávno pred príchodom nemeckých kolonistov v 12. a 13. storočí. Lokalita je významná aj preto, lebo v týchto miestach do podložia žily Špitaler odbieha žilná vetva s názvom "Plochá žila Ferdinand šachty" a od nej zase po 500 m "odbieha" jej podložná vetva - žila Wolf. V prípade "odbiehania" žily Wolf od Plochej žily Ferdinand šachty, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o tektonický vzťah, na ktorý poukazujú početné grafiky bansko-geologických polohopisných máp z 2. polovice 19. storočia. V zmysle ich interpretácie je žila Wolf relatívne staršou žilou, ako štruktúrny systém žily Špitaler. V takomto prípade je viac ako pravdepodobné, že sa tu mohli uplatniť procesy remobilizácie užitkových zložiek vedúce k obohateniu rúd. Fenomén obohatených rúd v atypickej podobe („šošovice, pucne, pne, hniezda - podobné ako tie v rudnatých stĺpoch vo Wolfšachtovnom banskom poli na viacerých miestach"), ktoré autori z 2. pol. 19 storočia spájajú s miestami tektonickej aktivity boli známe aj z iných častí Špitaler žily (v priestore šachty Karol). Starší autori uvádzajú (Katzvinský in Bergfest, 1953), že v takýchto tektonicky exponovaných zónach sa vyskytovali bohaté rudy ( viazané na tenké 6 - 7 mm žilky, vyvinuté pozdĺž, alebo priečne na "bridličnatosť", kde boli vyvinuté aj "celkom tenké až nebadatelné vlasovité vrstvy, ktoré súviseli s tými širšími". Tieto netradičné textúrne typy bohatých rúd sa stali v rokoch 1830 - 1860 predmetom cieľavedomého preberania základok a háld a neskôr i opätovného vyberania v bani, pričom boli často viazané na "krížne pukliny ťažko rozoznateľné od matečnej horniny".

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447513, lng: 18.870937, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Abrahám', infoWindow: { content: '

Šachta Abrahám

GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.448162, lng: 18.870550, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Terézia a Bieber', infoWindow: { content: '

Východ žily Terézia a Bieber

GPS: 48.448162, 18.870550 [48° 26' 53.38'', 18° 52' 13.98'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (1MŽ-2-01)

Významné žily Terézia a Bieber, na rozhraní centrálneho a južného banského revíru ložiska Banská Štiavnica (oblasť medzi šachtami Terézia a Baptista Eisenseil) majú v podpovrchových úrovniach veľmi "zblíženú" pozíciu, ktorú možno v povrchových východoch označiť ako určité vzájomné spojenie štruktúr. Pozoruhodnou je tu žila Bieber a jej mocnosť, za ktorú sa považuje rozsiahly žilník v zóne silne alterovaných, najmä argilitizovaných hornín, s mocnosťami do 40 m a s celkovým sklonom štruktúry 600 k juhovýchodu. Nadložné a podložné ohraničenie mohutnej štruktúry v týchto miestach, bolo často doprevádzané výskytom krátkych úsekov s bohatším zrudnením. Na rozdiel, žila Terézia je v mieste podpovrchového spájania sa, veľmi strmou štruktúrou (70 - 800 ), avšak rovnako so sklonom k juhovýchodu. Odlišná je aj jej masívno-kavernózna výplň s podstatným zastúpením kremeň-karbonátovej nerudnej zložky. Smerom na juh, vo vzdialenosti 150m od logostĺpika sa žila Terézia od mohutnej Bieber žily "odpája" a po 1000 m takmer úplne vykliňuje. Rovnako vykliňuje aj žila Pavol, ktorá je zase do podložia odbiehajúcou vetvou žily Terézia (vo vzdialenosti 300 m od logostĺpika). Jej postupné zanikanie na juhu banského revíru sa označuje ako "formovanie štruktúr konského chvosta"

Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v blízkosti - logostĺpika) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444676, lng: 18.875487, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Špitaler na Hornej Rovni', infoWindow: { content: '

Východ žily Špitaler na Hornej Rovni

GPS: 48.444676, 18.875487 [48° 26' 40.83'', 18° 52' 31.75'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-1-01)

Žila Špitaler, vychádza na povrch v oblasti Štiavnických Baní len nenápadne, pretože je takmer dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu obce. Na existenciu jej východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule. Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patri k najdlhším žilným štruktúram (10 km), k najintenzívnejšie dobývaným, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj v oblasti Štiavnických Baní musela byť dobývaná už pred našim letopočtom, a do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (intravilán obce, Horná Roveň). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne na týchto miestach (širšie okolie informačnej tabule) už len "Fuchslochy" (líščie diery), čo bolo základom pre prvý názov baníckej osady a jej členenia na horný, stredý a dolný Fuchsloch. Až neskôr osada dostala názov Windšachta, pričom pôvodné označenie "Fuchsloch" zostalo miestnym názvom pre toto údolie dodnes. V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Špitaler známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Wind (stará a nová), Ferdinand (stará a nová), Kamenná, Denná, Špitaler, Jozef, Karol, Leopold, Eleonóra, Magdaléna, Mária Mutter Gottes, Maximilian, Wolf (stará a nová), Kadavi a štôlne - Fuchs, Dorota, Klement, Durchschlag, Bobrovski, Stadkeit, Matej, Ondrej. Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať nielen žilu Špitaler, ale aj ostatné žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Už v polovici 16. storočia, v okolí Wind šachty, bola žila Špitaler dobývaná až 93 m pod úrovňou Bieber dedičnej štôlne. Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené.   Žila Špitaler sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných, niekedy protiklonných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Plochá žila Ferdinand šachty, Wolf žila , Zvislá žila, Wasserbruch žila, Straka žila, Ján Nepomucký žila, Probovňa žila, Severná žila, Greisen žila, I., II., III. súklonná žila a v nadloží - Hornstein žila, Mittersinken žila, Východná žila, Červená žila a Althandler žila a iné. Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 40 0 k juhovýchodu v pripovrchových úrovniach sa postupne smerom do hĺbky mení až na 600. Žilná výplň Špitaler žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, manganokalcitová, ale aj cinoplová (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom). Nositeľmi užitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sufosoli. Názvom " Milz" sa označovali mäkšie časti žilnej výplne, bohaté na zlato. Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Špitaler žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" s obsahom 6 - 65 lótov, "dobré, ale aj stupové" s obsahom okolo 10 lótov, a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25, a najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili podložné vetvy "Plochá žila Ferdinand šachty" a "Wolf žila", kde sa ojedinele vyskytovali "dobré vyberané" rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). V severovýchodnej časti oblasti Štiavnických Baní má rudná výplň Špitaler žily charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom užitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit), pričom smerom k juhovýchodu nadobúdajú rudy výlučne zlato-strieborný charakter. Pôjde tu o určitú zonálnosť, ktorá nebola v minulosti študovaná a je známa z oblasti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica.V oblasti Štiavnických Baní, mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.434335, lng: 18.871282, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Mária Mutter Gottes', infoWindow: { content: '

Halda šachty Mária Mutter Gottes

GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437218, lng: 18.899553, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Ignác', infoWindow: { content: '

Halda šachty Ignác

GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437702, lng: 18.884962, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Ján Baptista', infoWindow: { content: '

Halda šachty Ján Baptista

GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437709, lng: 18.885766, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ján (Ján Baptista)', infoWindow: { content: '

Šachta Ján (Ján Baptista)

GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)

Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.434221, lng: 18.871079, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Mária Mutter Gottes', infoWindow: { content: '

Šachta Mária Mutter Gottes

GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)

Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.438446, lng: 18.884551, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostolík sv. Ondreja', infoWindow: { content: '

Kostolík sv. Ondreja

GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438184, lng: 18.873881, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Špitaler', infoWindow: { content: '

Halda šachty Špitaler

GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437801, lng: 18.873705, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Karol', infoWindow: { content: '

Halda šachty Karol

GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440307, lng: 18.873638, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou', infoWindow: { content: '

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou

GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438852, lng: 18.874437, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Jozef', infoWindow: { content: '

Šachta Jozef

GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)

Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami,  vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440129, lng: 18.873769, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Špitaler', infoWindow: { content: '

Šachta Špitaler

GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)

Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta   hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.

 

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444029, lng: 18.870819, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Cigeiner', infoWindow: { content: '

Šachta Cigeiner

GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)

Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447759, lng: 18.872450, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy šachty Eisenseil Baptista', infoWindow: { content: '

Haldy šachty Eisenseil Baptista

GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.447947, lng: 18.872115, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Eisenseil Baptista', infoWindow: { content: '

Šachta Eisenseil Baptista

GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)

Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437279, lng: 18.872330, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Magdaléna (Správna budova)', infoWindow: { content: '

Šachta Magdaléna (Správna budova)

GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)

Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v  17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom  banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.436060, lng: 18.848569, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad tajchom Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad tajchom Bakomi

GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440018, lng: 18.857849, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kalvária – Štiavnické Bane', infoWindow: { content: '

Kalvária – Štiavnické Bane

GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html

Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.

Zdroj: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508659, lng: 18.979991, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá huta a železný hámor', infoWindow: { content: '

Bývalá huta a železný hámor

GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']

Obec: Kozelník

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.

Foto: Matej Petruf

Zdroj: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/502/kozelnik
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463209, lng: 18.976285, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň s pitnou vodou', infoWindow: { content: '

Prameň s pitnou vodou

GPS: 48.463209, 18.976285 [48° 27' 47.55'', 18° 58' 34.63'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Zachytený prameň pitnej vody a upravené okolie s krytým posedením pre unavených turistov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.444662, lng: 18.875979, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Ferdinand (novej)', infoWindow: { content: '

Halda šachty Ferdinand (novej)

GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.450182, lng: 18.872416, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň pod Tanádom', infoWindow: { content: '

Prameň pod Tanádom

GPS: 48.450182, 18.872416 [48° 27' 0.66'', 18° 52' 20.7'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prameň pod vrchom Tanád v časti Horná Roveň.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452095, lng: 18.949691, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460708, lng: 18.876979, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň nad Ottergrundom', infoWindow: { content: '

Prameň nad Ottergrundom

GPS: 48.460708, 18.876979 [48° 27' 38.55'', 18° 52' 37.12'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prameň pitnej vody nad tajchom Ottergrund, v blízkosti turistickej trasy.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458445, lng: 18.880313, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň pod Rosniarkami', infoWindow: { content: '

Prameň pod Rosniarkami

GPS: 48.458445, 18.880313 [48° 27' 30.4'', 18° 52' 49.13'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prameň v cca 100 metrovej vzdialenosti od značeného chodníka. Ťažšie dostupný.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.170700, lng: 18.880253, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']

Obec: Dudince

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.207659, lng: 18.833559, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']

Obec: Súdovce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.444757, lng: 18.888105, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Ján', infoWindow: { content: '

Východ žily Ján

GPS: 48.444757, 18.888105 [48° 26' 41.13'', 18° 53' 17.18'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-02)

Žila Ján, v oblasti Štiavnických Baní a Banskej Štiavnice sa v povrchových východoch takmer neprejavuje, pretože je dokonale sanovaná zastavanou časťou intravilánu mesta Banská Štiavnica (východ v údolí pod blízkym cestným mostom je sanovaný miestnou komunikáciou). Na jej prítomnosť svedčia už len ojedinelé prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy), ako aj okoložilné tektonické prejavy a hydrotermálne premeny v horninových odkryvoch, nachádzajúce sa práve v okolí tejto informačnej tabule (odkryv v záreze štátnej cesty). V histórii baníctva mala žila Ján predovšetkým význam v okolí Zigmund, Maximilian a Anna šachty (nachádza sa v blízkosti tejto tabule), kde sa najmä v podpovrchových úrovniach ťažili vysokokvalitné zlatostrieborné rudy, a to od tejto tabule do vzdialenosti 1 200 m na sever a 700 m na juh . Jej smerná dĺžka je však 7 km, ale preskúmaná bola len v dĺžke 4 km. Žila sa postupne stala viac známou až v období razenia dedičných štôlní Kornberg a Svätotrojičná a jej preskúmanie a intenzívne dobývanie umožnili viaceré otvárkové a ťažobné šachty - Anna, Maximilian, Zigmund, Ján Baptista, Alžbeta, Michal a štôlne - Matej, Ondrej, Ján, Glanzenberg, Michal,. Z nich významnú, najmä otvárkovo odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Ján zohrali aj štôlne Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Preskúmanosť a dobývanie žily Ján dosiahli v 60. rokoch 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo na Ján žile ložiska Banská Štiavnica, definitívne ukončené. Žila Ján je v južnom banskom revíre vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch, v ryolitových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika a paleogénu. V centrálnom banskom revíre už len v andezitoch. Mineralizácia hlavnej žily Ján vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Maximilian, Zigmund) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 350 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). Žila Ján, v jej strednej časti (rozhranie južného a centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica) sa vetví na podložné vetvy - Gräfi žila, Podložná žila, Dvanásta žila, Markazitová žila a jedinú nadložnú vetvu - Východnú žilu. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu (obr. 216). Mocnosť ťažených štruktúr sa pohybovala od 0,15 m až do 3 m . Žilná výplň Ján žily a jej vetiev je prevažne kremeň-karbonátová s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a v pripovrchových úrovniach so zvýšeným zastúpením zlata a sulfosolí striebra. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému Ján žily mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané" (6 - 30 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru v ťažených rudách aj tu dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,25 kg zlata a 5 kg striebra .                 Podľa novších údajov o kvalite ťažených rúd (20. stor.), smerom do hĺbky narastali obsahy olova, zinku a medi na sumárnu hodnotu 7 - 8 % v ťaženej rude a sumárny obsah zlata a striebra sa znížil na hodnotu 15 - 20g/t. Tento jav sa v geológii označuje ako „hĺbková zonálnosť zrudnenia“ vyskytujúca sa na polymetalických rudných ložiskách vo vulkanických oblastiach.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.196472, lng: 18.990344, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka

GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.197754, lng: 18.968877, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.199843, lng: 18.969337, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.203149, lng: 18.969924, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.250278, lng: 18.970573, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.263430, lng: 18.989892, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.264283, lng: 18.990958, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.256791, lng: 19.001710, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.255419, lng: 18.988878, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']

Obec: Domaníky

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.272237, lng: 18.938705, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka ', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.272312, lng: 18.944571, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.273947, lng: 18.950511, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461726, lng: 18.912090, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie', infoWindow: { content: '

Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie

GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.273118, lng: 18.952292, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.271547, lng: 18.956648, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.275261, lng: 18.952742, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.278372, lng: 18.960825, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.286839, lng: 18.945622, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.280628, lng: 18.936138, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.284583, lng: 18.935022, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.282677, lng: 18.927143, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.288938, lng: 18.926199, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283809, lng: 18.917064, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.283016, lng: 18.909596, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.285629, lng: 18.912461, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.297136, lng: 18.936601, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281323, lng: 19.016411, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.292299, lng: 19.017879, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.289850, lng: 19.011691, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.290503, lng: 19.005908, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.288838, lng: 19.001874, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.284790, lng: 18.990472, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.286361, lng: 18.992006, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.284123, lng: 18.985990, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.281622, lng: 18.970912, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kontakt: /

Web: /

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.279058, lng: 18.979999, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.449442, lng: 18.874817, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kalvária Horná Roveň', infoWindow: { content: '

Kalvária Horná Roveň

GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované. 

Zdroj: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/175529/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-XLVIII-Horna-Roven.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281168, lng: 18.988868, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.295047, lng: 18.973265, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.298687, lng: 18.968948, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.302376, lng: 19.000173, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451529, lng: 18.884305, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na banské múzeum v prírode', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na banské múzeum v prírode

GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/46282183
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451333, lng: 18.896996, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Zigmund šachtou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Zigmund šachtou

GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.450698, lng: 18.902790, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto B. Štiavnica. 

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/58367023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447402, lng: 18.919350, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/52922123
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460812, lng: 18.905392, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na vilovú štvrť', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na vilovú štvrť

GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/17534549
' } }); map.addMarker({ lat: 48.464110, lng: 18.897204, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu

GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/24872903
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460680, lng: 18.894176, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na časť Reslu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na časť Reslu

GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/72002808
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456733, lng: 18.897565, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na historickú Štiavnicu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na historickú Štiavnicu

GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/27242309
' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.470514, lng: 18.889896, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu

GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/61494538
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463683, lng: 18.884561, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou

GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16240457
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455845, lng: 18.886174, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad B. Štiavnicou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad B. Štiavnicou

GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na historickú časť mesta.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/44817023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447558, lng: 18.864405, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Sitno

GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/98021400
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435158, lng: 18.839743, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Bakomi

GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/28971125
' } }); map.addMarker({ lat: 48.385479, lng: 18.811562, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Dekýšom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Dekýšom

GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847107
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Prenčovom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Prenčovom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Prenčov

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106736328
' } }); map.addMarker({ lat: 48.408035, lng: 18.852580, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno

GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15341039
' } }); map.addMarker({ lat: 48.407188, lng: 18.859577, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na tajch Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na tajch Počúvadlo

GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/23042014
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z Tatárskej lúky', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z Tatárskej lúky

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/87162668, http://hiking.sk/hk/ar/437/prechadzky_na_popoludnie_hrad_sitno.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.403531, lng: 18.875143, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/75025179
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/4196475
' } }); map.addMarker({ lat: 48.494111, lng: 18.915701, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Širokého vrchu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Širokého vrchu

GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/95453578
' } }); map.addMarker({ lat: 48.505123, lng: 18.928349, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16005389
' } }); map.addMarker({ lat: 48.504404, lng: 18.930339, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/38850629
' } }); map.addMarker({ lat: 48.503131, lng: 18.936244, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/14758748
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508412, lng: 18.934558, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Žakýlsky hrad - vyhliadka', infoWindow: { content: '

Žakýlsky hrad - vyhliadka

GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/83732408
' } }); map.addMarker({ lat: 48.544645, lng: 18.942499, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Močiarom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Močiarom

GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15909335
' } }); map.addMarker({ lat: 48.537018, lng: 18.942472, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiar', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiar

GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/103261472
' } }); map.addMarker({ lat: 48.521261, lng: 18.965147, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Kozelníkom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Kozelníkom

GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']

Obec: Kozelník

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/51574655
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465575, lng: 18.907493 , icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z pod kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z pod kalvárie

GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15324541
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461678, lng: 18.913513, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z kalvárie

GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/5728687
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461195, lng: 18.879696, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Ottergrundom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Ottergrundom

GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/66398279
' } }); map.addMarker({ lat: 48.54462, lng: 18.94298, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiari', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiari

GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1CW2R_vyhliadka-mociar
' } }); map.addMarker({ lat: 48.40335, lng: 18.87598, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Sitno - skalná vyhliadka', infoWindow: { content: '

Sitno - skalná vyhliadka

GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1DXKX_sitno-skalna-vyhliadka
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444894, lng: 18.865518, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Farárova hôrka', infoWindow: { content: '

Farárova hôrka

GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/78712052
' } }); map.addMarker({ lat: 48.371030, lng: 18.826357, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Počúvadlom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Počúvadlom

GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107719885
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Baďanom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Baďanom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Baďan

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Areál lúk nad obcou Baďan.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107720006
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450250, lng: 18.874793, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Nízke Tatry z Hornej Rovni', infoWindow: { content: '

Nízke Tatry z Hornej Rovni

GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na Nízke Tatry.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/45231417
' } }); map.addMarker({ lat: 48.387570, lng: 18.807570, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Potok Jabloňovka', infoWindow: { content: '

Potok Jabloňovka

GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847248
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465999, lng: 18.900046, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Objekt č. 6 na ul. Michalská', infoWindow: { content: '

Objekt č. 6 na ul. Michalská

GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.456791, lng: 18.941008, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Séčiho jazierko', infoWindow: { content: '

Séčiho jazierko

GPS: 48.456791, 18.941008 [48° 27' 24.45'', 18° 56' 27.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Umelé Séčiho leknínové jazierko a zachytený rovnomenný prameň pitnej vody obklopený nádhernými jedincami vejmutovky, douglasky szelenej a sivej, smreka kanadského či sekvojovca mamutieho. Kvôli zachyteniu a odvedeniu vody z prameňa leknínové jazierko ako súčasť historického parkovo-lesníckeho preistoru pomaly zaniká a zazemňuje sa.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.363813, lng: 18.922827, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']

Obec: Prenčov

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.471105, lng: 18.898677, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Kremencový lom Šobov', infoWindow: { content: '

Kremencový lom Šobov

GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.463138, lng: 18.893785, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu', infoWindow: { content: '

Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu

GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.486154, lng: 18.860504, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Hoffer', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Hoffer

GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
    Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
    Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.482019, lng: 18.860944, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Murovaná zvonica', infoWindow: { content: '

Murovaná zvonica

GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.482966, lng: 18.860201, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol Sedembolestnej Panny Márie', infoWindow: { content: '

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie

Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.475039, lng: 18.906481, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Juraja', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Juraja

GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový

' } }); map.addMarker({ lat: 48.477259, lng: 18.899847, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia Muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia Muka

GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.391737, lng: 18.931677, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.410923, lng: 18.939542, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.455416, lng: 18.901645, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kaviareň – Bar Vila Magnólia', infoWindow: { content: '

Kaviareň – Bar Vila Magnólia

GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk

Web: http://www.vilamagnolia.sk/

Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.

Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.

Zdroj: http://www.vilamagnolia.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457298, lng: 18.900465, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Súsošie Panna Mária s Kristom', infoWindow: { content: '

Súsošie Panna Mária s Kristom

GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457387, lng: 18.899302, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg

GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.454520, lng: 18.905033, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne', infoWindow: { content: '

Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne

GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.313642, lng: 18.869334, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']

Obec: Baďan

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452535, lng: 18.904439, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka

GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.444919, lng: 18.869039, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Bieber a Wolf', infoWindow: { content: '

Východ žily Bieber a Wolf

GPS: 48.444919, 18.869039 [48° 26' 41.71'', 18° 52' 8.54'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MŽ-0-01)

Žily Bieber a Wolf, vychádzajú na povrch v oblasti Štiavnických Baní i na miestach mimo intravilánu obce, kde na existenciu ich východov svedčia už iba rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice - pingy, druhotná depresia terénu), nachádzajúce sa nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom okolí. Smerom na sever (priestor šácht Babtista Eisenseil, Abrahám, Krížova) môžeme i napriek intenzívnej rekultivácii terénu sledovať bansko-povrchovú aktivitu z dávnej minulosti, kde k žile Bieber v jej podloží sa od severu pripojila žila Terézia a tá, smerom na juh tvorí už len jej významnejšiu podložnú vetvu, z ktorej zase odbieha odžilok Pavol. Rovnako možno vnímať aj okolie významného križovania Bieber a Wolf žily (v priestore tejto tabule), alebo aj východy ďaľších, veľmi početných podložných, nadložných a protisklonných vetiev a odžilkov (v širšom južnom okolí), z ktorých mnohé na povrch ani nevychádzajú. Sú známe len z banských prác a smerom k povrchu úplne vykliňujú (zanikajú). Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším ale aj k najdlhším žilným štruktúram. Je pozoruhudne členitá na viac, alebo menej významných podložných a nadložných vetiev. V oblasti Štiavnických Baní je najmohutnejšou , najkomplikovanejšou, ale aj intenzívne dobývanou žilou. Rovnako, ako aj žila Špitaler, mohla byť žila Bieber dobývaná v oblasti Štiavnických Baní ojedinele už aj pred našim letopočtom (intravilán obce, Farárová hôrka, Horná Roveň), avšak je pravdepodobnejšie, že začala byť intenzívnejšie dobývaná až od prelomu 12. a 13. storočia, čomu nasvedčuje skutočnosť rovnomenného názvu Bieber dedičnej štôlne, razenej aj kôli tejto žile. V oblasti Štiavnických Baní je žila Bieber vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hraste s amplitúdou poklesu okolo 150 m, v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov, andezitových porfýrov, menej kremenno-dioritových porfýrov a tiež na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu. Žila Bieber sa v severnej časti oblasti Štiavnických Baní (južný banský revír ložiska Banská Štiavnica) rozvetvuje na hlavnú žilu a viacero podložných, ale aj nadložných odžilkov. Najmä hlavná žila bola presledovaná a dobývaná až ku Windšachtovným jazerám (tajchom). V podloží hlavnej žily sú známe žilné vetvy - Wolf žila, Pavol žila, Terézia žila, Olovená žila, Kuchajda žily , Veterník žila, Anton žila , Východná žila, Podložná žila, Maximilián žila a v nadloží - Wolf žila, Nadložná žila, Podložná žila, Zvislá žila, Krížne žily, Vorsinken žila, Krídla žila, Benjamin žila, František žila, Michal žila, Skärgeth žila, Roška žila, Florian žila, Ján Baptista žila, Jozef žila. Okrem toho sú v nadloží známe aj významnejšie protisklonné žily - Bohatá strieborná žila, Protisklonné žily č.1 až č. 3, a Jozef - Anton žila. Smer hlavnej žily je severovýchodný a sklon 60 0 k juhovýchodu a v niektorých jej častiach so žilníkmi sú známe mocnosti až do 40 m. Žilná výplň Bieber žily v tejto časti ložiska je podľa historických údajov prevažne kremenitá, "ryolitická" - mäkká, karbonátová, hlinastá, ktorá obsahuje cinopel (železom sfarbený kremeň s rýdzim zlatom), galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, ale len v severnej časti žily. V juhozápadnej časti sa vyskytovali výlučne len zlato-strieborné rudy. Na juh od šachty Königseg nemala žilná štruktúra Bieber už ekonomický význam, hoci jej smerný rozsah bol sledovaný až po obec Dekýš. Mineralizácia hlavnej žily Bieber vystupuje najmä v "rudných stĺpoch" (stĺpy Terézia, Piarg, Karol) väčšej hrúbky, oddelených úsekmi malej hrúbky, či tektonického vedenia. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 m, po úroveň 12. obzoru (230 m n.m.). V polovici 12. storočia, v dôsledku nástupu nových bansko-technologických metód (príchod nemeckých kolonistov) pri dobývaní rúd a ich spracovávaní, začala byť žila Bieber známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty - Baptista Eisenseil, Abrahám, Krížova, Kadavi, Wolf, Ferdinand, Maximilian, Stará, Cigainer, Litgen, Kristína, Piarg (Sigliesberg), Königseg, Karol, Leopold a štôlne - Fuchs, Denná, Vodná, Vetracia, Félix,). Z nich významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Bieber zohrali štôlne Bieber dedičná, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná. Najstaršou z nich je Bieber dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť už v 13. storočí s cieľom podfárať žilné štruktúry v oblasti Štiavnických Baní. Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli začiatkom 20. storočia úroveň Voznickej dedičnej štôlne (12. obzor), kedy bolo baníctvo v tejto južnej časti ložiska Banská Štiavnica definitívne ukončené. Mocnosť ťažených rud v štruktúrnom systéme Bieber žily sa pohybovala od 0,15 m až do 4 m . Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd mala vynikajúce parametre, ktoré boli udávané v "lótoch" (priemerný 1 lót = 334 g/t Au+Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy boli ťažené ako "dobré vyberané", (6 - 65 lótov), "dobré, ale aj stupové" (okolo 10 lótov), a "stupové" rudy k úpravárenskému spracovaniu (do 6 lótov). Pomer zlata ku striebru dosahoval aj tu 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali v 1 tone priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra . K najbohatším patrili "protisklonné žily" a "Wolf žila". Štruktúry "konského chvosta" v oblasti Štiavnických Baní nadobúdajú vďaka prítomnosti plochých, ale aj protiklonných štruktúr miestami až charakter žilníka. Podľa historických údajov predstavovali uvedené vetvy a ich križovania s hlavnou štruktúrou, tie produktívne najvýznamnejšie akumulácie rúd. Štruktúry sú opisované a často graficky znázorňované vo veľmi komplikovanom tektonickom vzťahu, ktorý poukazuje na predpoklad možnosti nabohacovania určitých štruktúrnych uzlov, v dôsledku remobilizácie užitkových zložiek v priebehu mineralizačných procesov, t.j. ich "nakladania sa" pri regenerácii staršej mineralizácie. Veľmi typickým príkladom takéhoto tvrdenia môže byť "križovanie" Wolf žily (velmi plocho uloženej) s pravdepodobne mladšími žilami Bieber a Špitaler. Žila Wolf, ktorá je považovaná za podložný "odžilok" hlavnej žily Špitaler, prechádza aj do podložia žily Bieber. Pozoruhodná je jej priečna orientácia, plochosť uloženia 300-400, mocnosť 1,5-3 m a vysoké obsahy zlato-striebra v tmavokremenitej rudnej výplni.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.184263, lng: 18.896586, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol ', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']

Obec: Terany

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).

Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/terany/4-kulturne_dedicstvo.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.209459, lng: 18.834601, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol ', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol

GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']

Obec: Súdovce

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol v obci Súdovce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.453623, lng: 18.927618, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Akvadukt', infoWindow: { content: '

Akvadukt

GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/ine-banicke-pamiatky.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445553, lng: 18.910802, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta František', infoWindow: { content: '

Šachta František

GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala  centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.

Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444044, lng: 18.914644, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Socha baníka pri žel. stanici', infoWindow: { content: '

Socha baníka pri žel. stanici

GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443257, lng: 18.905685, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária

GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443012, lng: 18.905342, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Mária', infoWindow: { content: '

Šachta Mária

GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Prekryté ústie šachty Mária.

Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437900, lng: 18.894094, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol sv. Anny na Štefultove', infoWindow: { content: '

Kostol sv. Anny na Štefultove

GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437723, lng: 18.894229, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Socha sv. Anny', infoWindow: { content: '

Socha sv. Anny

GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.439634, lng: 18.896528, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka sv. Floriána', infoWindow: { content: '

Kaplnka sv. Floriána

GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438943, lng: 18.896308, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Štefan', infoWindow: { content: '

Šachta Štefan

GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.

Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.467948, lng: 18.903096, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku

GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.472980, lng: 18.912352, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom

GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)

' } }); map.addMarker({ lat: 48.464012, lng: 18.889854, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou

GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou

' } }); map.addMarker({ lat: 48.455941, lng: 18.893826, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.

GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča

' } }); map.addMarker({ lat: 48.455872, lng: 18.894024, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)', infoWindow: { content: '

Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)

GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kostoly, zvonice

V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/kostol-panny-marie-sneznej.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.417054, lng: 18.930583, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.417674, lng: 18.940979, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.419410, lng: 18.940967, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.429036, lng: 18.936237, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.423313, lng: 18.895259, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.420607, lng: 18.896815, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.420607, lng: 18.896815, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.420736, lng: 18.902916, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.418277, lng: 18.904727, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.418270, lng: 18.904757, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461857, lng: 18.990018, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň s pitnou vodou', infoWindow: { content: '

Prameň s pitnou vodou

GPS: 48.461857, 18.990018 [48° 27' 42.69'', 18° 59' 24.06'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Zachytený prameň pitnej vody vytekajúci z malého betónového záchytného objektu vedľa lesnej cesty.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.413905, lng: 18.896775, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.414504, lng: 18.903931, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.404280, lng: 18.806533, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.397483, lng: 18.815914, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']

Obec: Dekýš

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.415228, lng: 18.823810, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.414441, lng: 18.774265, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']

Obec: Vysoká

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.429682, lng: 18.851189, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435849, lng: 18.819531, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.433478, lng: 18.858180, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.417181, lng: 18.859282, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.436614, lng: 18.861338, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438427, lng: 18.863713, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.439560, lng: 18.864939, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440803, lng: 18.868020, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.378002, lng: 19.014283, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Sixova stráň', infoWindow: { content: '

Sixova stráň

GPS: 48.378002, 19.014283 [48° 22' 40.81'', 19° 0' 51.42'']

Obec: Žibritov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prístup: Tento zaujímavý prírodný úkaz nájdeme v JV časti Štiavnických vrchov, niekoľko kilometrov za Krupinou. Nachádza sa na plochom temene rovnomenného vrchu. Z Krupiny sa na Sixovu stráň dostaneme po ceste 3. triedy smerom na Žibritov, keď asi 400 m za odbočkou na Šváb odbočíme v mieste, kde začína cesta klesať do údolia, vľavo na lesnú cestu, po ktorej sa po 1,5 km (cca 20 minút chôdze) dostaneme na Sixovu stráň. Lokalita, žiaľ, nie je v teréne výraznejšie označená a nájsť ju je pre necvičené oko pomerne náročné.

Sixova stráň je opustený andezitový lom, v ktorom bola stĺpovitá päťboká odlučnosť horniny obnažená práve vďaka tejto ľudskej aktivite. Po ukončení ťažby sa horninová stena zachovala pomerne nepoškodené (to je najvýraznejší rozdiel Sixovej stráne voči lokalite Štangarígel, kde došlo k vypreparovaniu päťbokých andezitových stĺpov prirodzenou eróziou). Sixova stráň bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor roku 1985 (výmera 0,83 ha). Ukážky podobnej stĺpovitej odlučnosti v lome Ficberg nad mestom Krupina boli podstatne tenšie a už dávno zmizli pri ťažbe dlažobných kociek.

Opis: Lokalita je fragmentom pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov, podobne ako Štangarígel. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov. Tvorí päť a šesťboké stĺpy, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny. Na dne lomu sa hlavne na jar a po dažďoch hromadí voda, ktorá vytvára akési jazierko (alebo skôr močiar) zarastený trstinou.

Ďalšie zaujímavosti v okolí: Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.

Lokalita Sixova stráň predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu.  Prístup k tejto peknej lokalite bol pomerne orientačne náročný, pretože sem neviedla žiadna značkovaná turistická trasa. To však už neplatí, aj túto prírodnú pamiatku je možné navštíviť po značkovanom chodníku žltobielej farby.

Turistické značenie – náučný chodník začína pri ceste z Krupiny do Žibritova asi 300 metrov od odbočky na samotu Šváb (táto je označená peknou drevenou tabuľou). Pokračujeme stúpajúc až k miestu, kde hlavná cesta na krátkom úseku klesá a tu nájdeme začiatok značkovaného chodníka. Začiatok chodníka – vlastne lesnej cesty je označený bežným stĺpom so strieškou – podobne ako mnohé ďalšie turistické značky. Trasa nie je dlhá – asi jeden a pol kilometra, pričom hoci pretína viacero lesných ciest, netreba sa obávať a treba pokročovať stále priamo bez odbočenia.

Zdroj: http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/stiavnickev/svsixova.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440775, lng: 18.869672, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.442906, lng: 18.867595, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.441277, lng: 18.870864, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.441441, lng: 18.871787, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438963, lng: 18.867477, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.439991, lng: 18.879833, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.442433, lng: 18.881764, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443749, lng: 18.882451, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.449690, lng: 18.878292, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.446808, lng: 18.879097, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.447478, lng: 18.876291, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.446925, lng: 18.876306, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438563, lng: 18.871485, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Leopold', infoWindow: { content: '

Šachta Leopold

GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)

Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických   Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444642, lng: 18.876575, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.442601, lng: 18.874419, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443995, lng: 18.871078, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.443271, lng: 18.871572, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.451595, lng: 18.886266, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Einfahrt (zaniknutá)', infoWindow: { content: '

Šachta Einfahrt (zaniknutá)

GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451227, lng: 18.885867, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Gregor (zaniknutá)', infoWindow: { content: '

Šachta Gregor (zaniknutá)

GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.

Zdroj: Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.476493, lng: 18.907731, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Dajka kremito-dioritového porfýru', infoWindow: { content: '

Dajka kremito-dioritového porfýru

GPS: 48.476493, 18.907731 [48° 28' 35.37'', 18° 54' 27.83'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-08)

V opustenom lome v blízkosti Jergyštôlne (Juraj štôlňa) je odkryté intruzívne teleso kremito-dioritového porfýru prenikajúce cez spodnú stratovulkanickú stavbu v podobe dajky. Dajka je súčasťou intruzívneho komplexu Banisko (názov je odvodený od typovej lokality pri obci Banisko). Intruzívny komplex zahŕňa okrem dajok tiež formy ložného typu, silly a lakolity. K bližšiemu objasneniu terminológie a spôsobu vzniku intruzívnych telies odkazujem na úvodnú časť.

Mechanizmus intruzívneho procesu kremito-dioritových porfýrov.

Denudačným zrezom boli v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste odkryté ložné ako aj dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov. V centrálnej časti hrasti prevládajú ložné intrúzie v podobe sillov a lakolitov ktoré prenikajú pri rozhraní medzi vulkanickým komplexom a horninami podložia ako aj v rámci spodnej stratovulkanickej stavby. Ložné intrúzie s plochou niekoľko km2 dosahujú hrúbku až 100 m. Vyznačujú sa zrnitým vývojom základnej hmoty. Zrnitosť základnej hmoty je výraznejšia s narastajúcou hĺbkou umiestnenia intrúzií.

Dajky vystupujú ako individuálne telesá, častejšie však tvoria dajkové roje. Šírka dajok kolíše od niekoľko metrov do 100 m, dĺžka od niekoľko desiatok metrov do 1,5 km. Jednotlivé dajky a dajkové roje sú orientované prednostne v smere SSV-JJZ V menšej miere v smere S-J až SSZ-JJV. Úklon dajok je prevažne v smere od centrálneho bloku. Dajky v niektorých prípadoch prenikajú ložnými intrúziami čo poukazuje na ich relatívne mladší vek vzhľadom k telesám ložných intrúzií. Vznik dajok a ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov spadá do obdobia formovania kaldery (Konečný 1970) a spája sa s poklesmi odlúčených podpovrchových blokov do vrchných úrovní magmatického rezervoáru. Pri odlúčení a poklese bloku vzniká nad jeho vrchným okrajom volný priestor, ktorý následne vyplní vystupujúca magma. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniká teleso ložného typu – sill alebo lakolit. Naproti tomu magma vystupujúca po zlomoch pri okrajoch centrálneho bloku tuhne a kryštalizuje v podobe dajok.

Dajka kremito dioritového porfýru v lome pri Jergištolni – zloženie a textúry.

Hornina je hruboporfyrická, tmavozelenej farby (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 4-6 mm, amfibol do 5-6 mm, biotit do 4-5 mm. Ojedinelé sú zrná kremeňa. Základná hmota je zložená z nepravidelných (allotriomorfných) drobných zŕn kremeňa a draselných živcov ktoré prevládajú nad zrnami plagioklasu, amfibolu a biotitu. Tmavé výrastlice a zrná v základnej hmote sú sčasti chloritizované, živce sú sericitizované. Odlučnosť je hrubobloková až hrubostĺpcová , orientovaná zhruba kolmo na priebeh dajkového telesa. Stĺpcová odlučnosť tohoto typu vzniká pri chladnutí a kryštalizácii magmatického telesa. V dôsledku zmenšovania objemu telesa pri jeho kryštalizácii dochádza k vnútorným napätiami, ktoré sa vyrovnávajú vznikom siete pravidelných puklín vymedzujúcich jednotlivé stĺpce – vzniká stĺpcová odlučnosť. Orientovaná stĺpcová odlučnosť je kolmá na okraje chladnutia dajkového telesa (kolmo na steny pri okraji dajok).

Celková dĺžka dajky dosahuje dĺžku 1,5 km pri maximálnej šírke do 120 m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.476634, lng: 18.907341, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Opustený lom v doline Jergištolňe ', infoWindow: { content: '

Opustený lom v doline Jergištolňe

GPS: 48.476634, 18.907341 [48° 28' 35.88'', 18° 54' 26.43'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-07)

BAZÁLNE SÚVRSTVIE SPODNEJ STRATOVULKANICKEJ STAVBY

Bazálne súvrstvie je obnažené denudačným zrezom na viacerých miestach v oblasti hodrušsko-štiavnickej hráste v blízkosti styku hornín vulkanického komplexu s podložím. V tomto prípade sa nachádza bazálne súvrstvie v blízkosti sedimentov paleogénu, ktoré tvoria jeho bezprostredné podložie. Sedimenty paleogénu predstavujú nesúvislé denudačné zvyšky uložené v depresiách na povrchu mezozoických hornín a tieto sú uložené na starších horninách kryštalinika. Bazálne súvrstvie tvorené brekciami, konglomerátmi a pieskovcami je uložené na sedimentoch paleogénu tak aj na starších horninách kryštalinika a paleozoika. V nadloží bazálneho súvrstvia sú uložené horniny štiavnického stratovulkánu tvorené v tejto oblasti striedaním lávových prúdov s vulkanoklastickými horninami. V tejto oblasti sú to epiklastické vulkanické brekcie, konglomeráty a pieskovce. Stratovulkanický komplex je prenikaný dajkami kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko.

Zloženie bazálneho súvrstvia.

Bazálne súvrstvie v menšom opustenom lome reprezentuje poloha zlepencov a pieskovcov postihnutá intenzívnou hydrotermálnou premenou – propylitizáciou. Táto premena silne zastiera pôvodný charakter sedimentárnej horniny. Sedimentárna hornina je touto premenou silne spevnená až homogenizovaná a pôvodný klastický charakter je takmer nezreteľný. Pri pozornejšom skúmaní je však možné rozoznať jednotlivé úlomky často silne zaoblené až charakteru drobných konglomerátov. Prevláda opracovaný andezitový materiál (obliaky s priemerom 2-5 cm) tvorené pyroxenickým a amfibolicko-pyroxenickým andezitom. Zriedkavejšie sa vyskytujú aj obliaky hornín podložia (horniny kryštalinika, mezozoika a paleogénu). Základná hmota (matrix), ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je stredno až hrubozrnná účinkom propylitizácie silne spevnená. Pôvodná textúra klastickej horniny je propylitizáciou do značnej miery zotrená. Bazálne súvrstvie tvorené drobnými konglomerátmi a pieskovcami poukazuje na sedimenty riečneho – fluviálneho typu. Ďalšie odkryvy bazálneho súvrstvia vystupujú východne od Sklených Teplíc (dolina Kamenná v severovýchodnej časti hráste), kde je súvrstvie zastúpené propylitizovanými pieskovcami s polohami drobných zlepencov a tufizitovými brekciami. Odkryvy podobnej litológie sú aj v centrálnej časti hráste v Richňavskej doline pri Zlatne. V juhozápadnej časti hráste v blízkosti výstupu podložia na povrch (východne od obce Uhliská) bazálne súvrstvie reprezentuje poloha epiklastických vulkanických pieskovcov uložených v riečno-jazernom prostredí. Banskými prácami v oblasti Banskej Štiavnice boli na báze vulkanického komplexu tiež zistené jemnozrnné sedimenty s polohami lignitov.

Rekonštrukcia paleoprostredia v období pred vznikom spodnej stratovulkanickej stavby štiavnického stratovulkánu.

V oblasti Jergištôlne a Sklených Teplíc bolo prostredie v ktorom sa ukladali prevažne riečne sedimenty (týmto územím pretekala rieka). Sedimenty s polohami lignitov zistené banskými prácami pod Banskou Štiavnicou poukazujú na močiarno-jazerné prostredie, ktoré sa tu vyvíjalo v období spodného bádenu. Nie je možné vylúčiť, že močiarno-jazerné prostredie bolo s touto riekou spojené. Sedimenty v okolí Uhlísk na báze vulkanického komplexu svedčia podobne o existencii jazerného prostredia v tejto oblasti. Uvedené poznatky umožňujú niektoré závery o povahe paleoprostredia v období bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu. V severnej časti Štiavnických vrchov bol v tomto čase evidentne členitý horský reliéf, ktorý v smere na juh prechádzal do rovinatejšieho terénu. Riečne toky smerujúce na juh napájali systém prietočných jazier a močiarov, prípadne vyúsťovali na pobreží do morského prostredia, ktoré v období bádenu zaplavovalo južné časti nášho územia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.428480, lng: 18.881390, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.433289, lng: 18.880429, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.466955, lng: 18.901057, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Hraničný banský kameň ', infoWindow: { content: '

Hraničný banský kameň

GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435382, lng: 18.874571, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435198, lng: 18.888218, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435932, lng: 18.889733, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437307, lng: 18.896405, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.436496, lng: 18.897364, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.47828, lng: 18.9019, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie', infoWindow: { content: '

Sedimenty paleogénu, pieskovce, zlepence, brekcie

GPS: 48.47828, 18.9019 [48° 28' 41.81'', 18° 54' 6.84'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štianvica (Objekt: 2G-1-06)

Zastávka: 3/01

Sedimenty paleogénu na tejto lokalite sú súčasťou horninového komplexu spolu s horninami paleozoika a mezozoika, ktorý tvorí podložie neovulkanických hornín štiavnického stratovulkánu.

Rozšírenie paleogénnych sedimentov v podloží stredoslovenských Neovulkanitov:

Paleogénne sedimenty v podloží stredoslovenských neovulkanitov sú rozšírené nesúvislé, tvoria len denudačné zvyšky pôvodne rozsiahlejších sedimentárnych súvrství uložených morskými transgresiami (záplavami) v oblasti stredného Slovenska v období paleogénu. Relatívne v súvislejšom a väčšom rozsahu sa tieto sedimenty zachovali v podloží neovulkanitov v severnej časti v priestore medzi Banskou Bystricou a Handlovou, kde sčasti vystupujú na povrch pri východnom a západnom okraji Kremnických vrchov a východne od Handlovej. Ich prítomnosť v podloží neovulkanitov v oblasti Krupinskej planiny a v severnej časti Pliešovskej kotliny (v oblasti Ostrej Lúky) bola zistená hlbokými vrtmi GK-4 a GK-8.

Paleogénne sedimenty v centrálnej časti Štiavnických vrchov.

V oblasti hodrušsko-štiavnickej hrasti sedimenty paleogénu sú zachované len útržkovité a nesúvislé. Denudačné zvyšky sedimentov vystupujú pri západnom okraji Vyhní, v oblasti chrbtu Ostružia (k. 601) východne od Vyhní, v doline Handerlová jv. od Sklenných Teplíc a na tejto lokalite pri Jergištôlni.

Litológia paleogénnych sedimentov.

Sedimenty paleogénu v povrchovom odkryve v bočnej dolinke severne od Jergištolne tvoria drobné až hrubé zlepence a pieskovce. Prevládajú obliaky mezozoických karbonátových hornín (vápence a dolomity, zriedkavejšie sú prítomné obliaky kremencov a kryštalinika. Základná hmota, ktorá tvorí výplň medzi obliakmi je piesčitejšia až piesčito-ílovitá, hnedá až načervenalá, prípadne sivozelená. Pieskovce tvoria vložky až polohy v zlepencovom súvrství. Pri Vyhniach sú prítomné vápnitejšie vrstvy s faunou numulitov. Konglomerátové súvrstvie predstavuje bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku.

Paleogénne sedimenty v Štiavnických vrchoch boli uložené počas morskej transgresie.

Vrstevný sled paleogénnych sedimentov je výsledkom postupnej transgresie mora na predtým vynorené územie. Postupnosť transgresie mora je príčinou toho, že jednotlivé faciálne vývoje nie sú na celom území Slovenska súveké. V dôsledku erózie sa v oblasti štiavnických vrchov zachovala len časť vrstvového sledu, najmä bazálne transgresívne súvrstvie eocénneho veku v podobe zlepencov, brekcií a pieskovcov.

Morské transgresie na území južného Slovenska v období neogénu.

V nasledujúcom období počas spodného neogénu postupovali na území Slovenska morské záplavy, ktoré uložili mocnejšie súvrstvie sedimentov v oblasti Ipeľskej kotliny a sčasti v južnej časti Krupinskej planiny. V obmedzenom rozsahu sú neogénne sedimenty zistené aj v okolí Handlovej. Naproti tomu v centrálnej časti Štiavnických vrchov a v širšej oblasti Banskej Štiavnice, sedimenty staršieho neogénu nie sú prítomné. S tohoto je možné usúdiť, že táto oblasť bola v období spodného neogénu mimo dosah morských záplav alebo sedimenty sa tu uložili a boli následne v dôsledku celkového výzdvihu tejto oblasti denudáciou odstránené. Denudácia postihla aj staršie paleogénne sedimenty (zostali z nich len zvyšky). V severozápadnej časti hrasti v hodrušskej oblasti došlo po ich odstránení až k obnaženiu podložných mezozoicko-paleozoických hornín vrátane hornín veporického kryštalinika. Sedimenty paleogénu sa zachovali len v obmedzenom rozsahu pri Vyhniach a v doline Handerlovej (juhovýchodne od Sklených Teplíc). V období spodného bádenu bezprostredne pred vznikom štiavnického stratovulkánu v centrálnej časti Štiavnických vrchov boli ukladané sedimenty v riečnom a močiarno-jazernom prostredí. V južnej časti Štiavnických vrchov v tomto čase prebiehali extrúzie granatických andezitov. Južná časť nášho územia v období spodného bádenu bola zaplavená novou morskou transgresiou, ktorá postúpila do priestoru dnešných južných okrajov Štiavnických vrchov.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437228, lng: 18.897686, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.477989, lng: 18.902525, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kremito-dioritový porfýr, dajka', infoWindow: { content: '

Kremito-dioritový porfýr, dajka

GPS: 48.477989, 18.902525 [48° 28' 40.76'', 18° 54' 9.09'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-05)

V opustenom lome severne od Jergištôlne je odkryté teleso kremito-dioritového porfýru. Hornina je tmavozelená (propylitizovaná) hruboporfyrická. Výrastlice tvorí plagioklas 2-3 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit 2-5 mm. Tmavé výrastlice sú premenené, chloritizované. V dôsledku intenzívnej premeny a zvetrávania sa hornina rozpadá. Lokálne je pozorovaná silicifikácia. V pravej časti silne zasuteného a zahlineného lomu sú náznaky subhorizontálnej stĺpcovej odlučnosti, ktoré poukazujú na okrajové časti dajkového telesa.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437747, lng: 18.894186, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.441359, lng: 18.910486, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440852, lng: 18.911603, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4784, lng: 18.89837, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Mezozoikum, vápence, dolomity', infoWindow: { content: '

Mezozoikum, vápence, dolomity

GPS: 48.4784, 18.89837 [48° 28' 42.24'', 18° 53' 54.13'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-04)

Na konci trasy náučno-turistického chodníka sa opäť stretávame s horninami predvulkanického podložia v podobe mezozoických kremencov a kremitých bridlíc spodného triasu. Horniny predvulkanického podložia vychádzajú na povrch v čiastkovom vyzdvihnutom bloku (šobovský blok) vo východnej časti hrasti.

Podložie štiavnického stratovulkánu.

Po sformovaní hodrušsko-štiavnickej hrasti v podobe asymetrického bloku s úklonom k juhovýchodu nasledovalo obdobie intenzívnej denudácie jej vrcholových častí. Postupne boli z jej vrcholovej oblasti odstránené horniny sarmatského vulkanizmu, ktoré tvorili vrchnú stratovulkanickú stavbu, vrátane horninovej výplne kaldery. Denudácia zasiahla až do stredných a nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby (vo východnej štiavnickej časti hrasti. V dôsledku asymetrického výzdvihu, ktorý bol intenzívnejší v západnej (hodrušskej) časti hrásti, erózia tu odstránila aj spodnú stratovulkanickú stavbu a v rozsiahlej miere obnažila paleozoicko-mezozoické horniny predvulkanického podložia. Výskumnými prácami v tejto oblasti sa potvrdila pomerne zložitá stavba horninových komplexov tohoto predvulkanického podložia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440201, lng: 18.918336, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4782, lng: 18.89515, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Intruzívne teleso dioritu', infoWindow: { content: '

Intruzívne teleso dioritu

GPS: 48.4782, 18.89515 [48° 28' 41.52'', 18° 53' 42.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-05)

Subvulkanické intruzívne telesá reprezentujú tu časť magmy, ktorá po výstupe z magmatického rezervoáru nachádzajúceho sa hlboko pod vulkánom (5-15 km) nedosiahla povrch ale umiestnila sa v prostredí hornín v jeho podloží využívajúc pritom priaznivé litologické rozhrania medzi horninami. V tomto prostredí magma utuhla a kryštalizovala v podobe intruzívnych telies. Subvulkanické intrúzie vznikajú pod vulkánmi často v značnej hĺbke. V prípade súčasných vulkánov sú skryté pod ich stavbou. K obnaženiu intrúzií na povrchu dochádza výnimočne a to až po dlhom období (často až po miliónoch rokov) kedy erozívny zrez, odstráni povrchovú vulkanickú stavbu a odkryje podpovrchovú intravulkanickú úroveň, prípadne až subvulkanickú úroveň. Výnimočný prípad nastal v prípade štiavnického stratovulkánu a to v dôsledku výzdvihu hrásťového bloku v oblasti centrálnej vulkanickej zóny v závere vulkanickej činnosti. Intruzívne teleso dioritového zloženia sa nachádza na našej zastávke.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.48278, lng: 18.8997, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Odkryv pyroxenického andezitu', infoWindow: { content: '

Odkryv pyroxenického andezitu

GPS: 48.48278, 18.8997 [48° 28' 58.01'', 18° 53' 58.92'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-04)

V záreze poľnej cesty odbočujúcej vľavo cez roklinu je odkryv v dĺžke cca 7 m a výške 1-2 m. Hornina je drobno až stredno porfyrická. Tmavozelená (propylitizovaná). Odlučnosť je bloková podľa plôch 120SE/70; 280NW/50; 60EN/55 (smery sklonov). Andezit je silne propylitizovaný a tektonicky postihnutý. Vyššie v smere poľnej cesty ku kóte 712 pokračujú plošné odkryvy premenených andezitov so striedaním pásiem intenzívnej a menej intenzívnej hydrotermálnej premeny (propylitizácie).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446819, lng: 18.908480, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.48034, lng: 18.90017, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny', infoWindow: { content: '

Odkryv spodnej stratovulkanickej stavby, intrúzie, hydrotermálne premeny

GPS: 48.48034, 18.90017 [48° 28' 49.22'', 18° 54' 0.61'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-03)

Skôr než začnete vystupovať poľnou cestou do sedla pod Širokým vrchnom, dovoľte niekoľko informácií o geologickej stavbe v tejto časti hodrušsko-štiavnickej hrasti. V nadloží bazálneho súvrstvia je uložený stratovulkanický komplex spodnej stavby budovaný prevahou lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a pyroxenických andezitov (posledné sú častejšie vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby). Lávové prúdy sa striedajú so zriedkavejšími polohami vulkanoklastických hornín v podobe brekcií-konglomerátov a pieskovcov. V pokročilejšom období vývoja spodnej stavby sa v jej centrálnej zóne umiestnili početné ložné intrúzie andezitových porfýrov v podobe sillov a lakolitov. V predmetom území je to najmä teleso pyroxenického andezitového porfýru bohatého na augit, umiestnené vo vyššej úrovni stratovulkanickej stavby. V mladšom období v štádiu vývoja kaldery bola spodná stavba poklesnutá v podobe kalderového bloku a preniknutá početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov (zastávka č.1 a bod LGS 2G-2-05) a ložnými intrúziami. Horniny spodnej stavby boli v tomto období intenzívne hydrotermálne premenené – propylitizované.

V záverečnom štádiu vývoja (5. etapa) kedy došlo k výzdvihu centrálneho bloku a sformovaniu hodrušsko-štiavnickej hraste boli horniny spodnej stavby podrobené tlakom a drveniu, najmä pozdĺž zlomov rozčleňujúcich hrasť na systém dielčích čiastkových segmentov. Zlomy smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli využité pri výstupe hydrotermálnych roztokov a vzniku rudných žíl. Hydrotermálnymi procesmi boli horniny v bezprostrednom okolí rudných žíl postihnuté intenzívnymi premenami okoložilného typu. Nasledujúcou denudáciou došlo k odstráneniu hornín kalderovej výplne a mladších komplexov sarmatského veku. Podstatne sa znížila aj hrúbka spodnej stavby a v extrémnejšie vysunutých blokoch erózia odhalila horniny predvulkanického podložia vrátane dioritovej intrúzie (východne od Šobova a v doline Jergišolne ). Procesy hydrotermálnych premien ako aj ich produkty sú detailnejšie rozoberané v prípade lokalít Svätotrojičného náučného chodníka ŠB-02. Na tomto mieste uvedieme len skrátený výklad.

Propylitizácia – premena hornín.

Horniny v oblasti bansko-štiavnického rudného poľa sa vyznačujú nazelenalým až modrozeleným sfarbením. To bol aj dôvod prečo už v období stredoveku bol v baníckej praxi pre ich označenie zaužívaný termín „grünstein“ (zelený kameň). Po rozpoznaní ich vulkanickej povahy bol ich názov geológmi 18. storočia rozšírený na „grünstein trachyt“ (vtedajší trachyt odpovedá dnešnému andezitu). F. Richthofen, významný bádateľ 18. storočia počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici použil pre uvedené horniny bansko-štiavnického rudného poľa termín „propylit“. Horniny ním označené ako propylity považoval za produkt erupcií magiem bohatých na vodu (priblížil sa tým k chápaniu úlohy vody v hydrotermálnych procesoch). Hoci sa neskôr ukázalo, že „propylity“ sú výsledkom mladších procesov nasledujúcich až po vzniku horniny (u nás sa o uvedený poznatok zaslúžil najmä prof. M. Kuthan) termíny „propylit“ a „propylitizácia“ vošli v medzinárodnú známosť a sú dnes v celosvetovom merítku používané pre označenie určitého druhu hydrotermálnej premeny hornín. Pod propylitizáciou dnes rozumieme pôsobenie mierne kyslých fluid (plynných a kvapalných) nasýtených CO2 a H2S na vulkanické horniny pri zvýšených teplotách. V horninách pritom dochádza k čiastočnému až úplnému rozkladu tmavých minerálov (pyroxény, amfibol, biotit) s obsahom Fe zložky. Táto zložka je využitá pri tvorbe sekundárnych minerálov skupiny chloritov (odtiaľ hornina nadobúda zelené sfarbenie). Uvedená premena je sprevádzaná albitizáciou plagioklasov a vznikom ďalších sekundárnych minerálov ako sú epidot, minerály skupiny karbonátov, pyrit, sekundárny kremeň a ďalšie.

Okoložilné premeny.

V priebehu tvorby rudných žíl rudonosné fluida okrem rudnej zložky obsahujú tiež H2S, CO2, SO2, ClF. Tieto roztoky pôsobili na okolné horniny a výsledkom sú pásma hydrotermálnych premien sprevádzajúcich rudné žily. Tieto premeny v bansko-štiavnickom regióne opísal J. Forgáč (1966), ktorý rozlíšil premeny typu adularizácie (draselná metasomatóza so vznikom draselných živcov - adulárov), argilitizácie (vznik minerálov ílovej skupiny illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikácie (agregáty zŕn kremeňa). Nové skupiny minerálov (sekundárne minerály) nahrádzajú pôvodné horninotvorné minerály, výrastlice plagioklasov, pyroxénov, amfibolu a biotitu, tak aj minerály vznikajúce v štádiu propylitizácie. Zóny okoložilných premien sa vyznačujú svetlými farebnými odtieňmi (sivobiela, žltá, okrová) a v minulosti boli dôležitým kritériom pri vyhľadávaní rudných žíl bansko-štiavnického rudného poľa.

Horniny spodnej stavby, intrúzie a hydrotermálne premeny na trase chodníka BŠ-01.

V priebehu výstupu poľnou cestou do sedla od Širokým vrchom po trase chodníka sa budete stretať s horninami spodnej stratovulkanickej stavby preniknutej početnými dajkami kremito-dioritových porfýrov. Horniny spodnej stavby reprezentujú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity a andezitové porfýry. Tieto horniny sú drobnoporfyrické (výrastlice plagioklasov a pyroxénov sú do 1-2 mm), tmavozelené, propylitizované. Andezitové porfýry, ktoré predstavujú ložné intrúzie sú jemnozrnnejšie.

Dajkové telesá kremito-dioritových porfýrov, ktoré prenikajú cez spodnú stavbu poznáte ľahko, sú to horniny hruboporfyrické (plagioklas, amfibol a biotit dosahujú 4-5 mm), zvetrávaním nadobúdajú svetlozelené odtiene.

Pásma intenzívnych premien s prejavmi argilitizácie so vznikom ílových minerálov (illit, kaolinit, montmorillonit), sa vyznačujú svetlým okrovým až žltobielym sfarbením.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451546, lng: 18.889742, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.453071, lng: 18.886213, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458531, lng: 18.887885, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452083, lng: 18.908728, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461745, lng: 18.912224, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.459498, lng: 18.897796, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.48509, lng: 18.89519, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov', infoWindow: { content: '

Panoramatický pohľad na JV časť Štiavnických vrchov

GPS: 48.48509, 18.89519 [48° 29' 6.32'', 18° 53' 42.68'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-0-01)

Z vrcholu južne pod Studeným vrchnom sa pred Vami otvára panoramatický výhľad na juhovýchodnú časť Štiavnických vrchov. Horský reliéf v popredí panoramatického výhľadu je súčasťou východného okraja hodrušsko-štiavnickej hrasti – rozsiahleho bloku vyzdvihnutého v oblasti kaldery v záverečnom štádiu vývoja štiavnického stratovulkánu. Hlbokým erozívnym zrezom bola v tejto časti hraste odstránená kalderová výplň, vrátane vrchnej stratovulkanickej stavby, pričom došlo k odkrytiu nižších úrovní spodnej stratovulkanickej stavby. V extrémne vysunutom čiastkovom bloku na svahu Malého Šobova (k. 836) denudačný zrez odhalil horniny predvulkanického podložia tvorené mezozoickými horninami v podobe spodnotriasových kremencov a strednotriasových vápencov a dolomitov. Horniny paleogénu vystupujúce v doline Jergištôlne (zastávka č.3) nie sú z tohoto pohľadu viditeľné. Spodnú stratovulkanickú stavbu bádenského veku (v popredí panorámy) uloženú na horninách predvulkanického podložia tvoria lávové prúdy pyroxenického a amfibolicko-pyroxenických andezitov, striedané občas polohami vulkanoklastických hornín. Epiklastické vulkanické brekcie a konglomeráty vystupujú na svahoch a v oblasti plochého vrcholu Širokého vrchu (k. 777) v ľavej časti panorámy.

V pokročilejšom období vývoja bádenského stratovulkánu prenikali v jeho centrálnej časti cez spodnú stavbu početné ložné intrúzie andezitových porfýrov. Jedno s týchto telies – pyroxenický andezitový porfýr (typ Tanád) tvorí oblasť vrcholku kde sa nachádzate, ako aj svahy v ľavej a pravej časti v popredí panorámy. Do záverečného štádia vývoja 1. etapy patrí aj vznik subvulkanického intruzívneho komplexu granodioritu a dioritu umiestneného v prostredí hornín predvulkanického podložia. Dioritové teleso je odkryté vo vyšších úrovniach svahu pod Malým Šobovom (k. 836).

Predzvesťou vývoja kaldery v dôsledku prvých poklesových pohybov bol vznik depresie vo vrcholovej časti vulkánu s jazerným prostredím (2. etapa). Výsledkom sedimentácie v tomto prostredí sú polohy ílovcov a siltovcov s vložkami lignitov (červenostudnianske súvrstvie) vystupujúce v odkryvoch pod vrchom Kalvária (stredná časť panorámy). Nasledujúce mohutné erupcie popolovo-pemzových tufov, efúzie a extrúzie láv biotiticko-amfibolických andezitov zaplňovali priestor klesajúcej kaldery v hrúbke 350-500 m. Horniny vo výplni kaldery (studenská formácia) sa nachádzajú v rámci panoramatického výhľadu vľavo od Kalvárie v oblasti depresie a budujú tiež horské hrebene s vrcholmi Anderloch (k. 810) – Skalka (k. 882) – Tri kamene (k. 834) – Strela (k. 840) – Marcička (k. 738). Výplň kaldery je z vonkajšej strany voči spodnej stratovulkanickej stavbe obmedzená kalderovým zlomom (úsek medzi Sv. Antonom a Anderlochom).

Do obdobia vývoja kaldery spadajú tiež ložné intrúzie a dajky kremenno-dioritových porfýrov, ktoré prenikali v podpovrchovej úrovni cez horniny klesajúceho kalderového bloku. Tieto intrúzie sú odkryté v oblasti brekcie s kótou 836 (Malý Šobov) a jeho východného svahu. Mocná ložná intrúzia biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (typu Paradajs), ktorá sa umiestnila pri báze kaldery, vystupuje v oblasti Šobova (k. 888) a hrebeňa s kótou 851 v pravej časti panorámy. Vrchnú stratovulkanickú stavbu sarmatského veku reprezentujú zvyšky lávových prúdov uložené na spodnej stratovulkanickej stavbe za kalderovým zlomom pokrývajúce vrcholy Breziny (k. 716), Jabloňový vrch (k. 738), k. 711, Káčerky (k. 670), Sásky vrch (k. 712).

Zlomy a zlomové zóny prevažne smeru SV-JZ pri východnom okraji hraste boli v záverečnom štádiu jej formovania využité pri tvorbe polymetalických a drahokovových rudných žíl. Tieto rudné žily prenikajú cez spodnú stratovulkanickú stavbu a staršie horniny podložia v pravej časti panorámy (žila Mária Emphagnis, žily Terézia a Bieber).

Morfologicky výrazný vrch Kalvária (k. 749) v strednej časti panorámy tvorí sčasti odkrytý bazaltový nek, ktorý predstavuje prívod k povrchovému bazaltovému vulkánu odstráneného nasledujúcou denudáciou. Vek bazaltového telesa určený radiometrickou metódou je 7,3 milióna rokov, čo odpovedá obdobiu panónu. V pozadí na horizonte sa črtajú siluety vulkanických pohorí Poľany a Javoria prechádzajúce do plochého reliéfu Krupinskej planiny.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.469503, lng: 18.871882, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.481840, lng: 18.860370, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4846, lng: 18.89107, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru', infoWindow: { content: '

Ložná intrúzia kremito- dioritového porfýru

GPS: 48.4846, 18.89107 [48° 29' 4.56'', 18° 53' 27.85'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-1-02)

 

Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity).

A – Procesy vzniku ložných intrúzií

V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru. Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku. Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2).

B – Pozícia vo vulkanickej stavbe

Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs).

C – Charakteristické znaky

Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby.

Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu.

Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia.

Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti. Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.

Zdroj: Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov (silly, lakolity). A – Procesy vzniku ložných intrúzií V štádiu vývoja kaldery dochádzalo v podpovrchových subvulkanických až intravulkanických úrovniach v rámci vulkanickej stavby k umiestneniu ložných intrúzií kremito-dioritových porfýrov. Vhodné podmienky pre ich umiestnenie nastali v prípade odlúčenia bloku od jeho nadložia a jeho poklesu do vrchných úrovní sčasti vyprázdneného magmatického rezervoáru (obr.č.23A). Nad odlúčeným blokom vznikol uvolnený priestor, ktorý bol následne zaujatý magmou vystupujúcou po zlomoch pri okrajoch klesajúceho bloku (obr.č.23B). Po jej utuhnutí a kryštalizácii vzniklo ploché teleso typu sillu alebo lakolitu (uvedené formy sme bližšie rozoberali na zastávke č. 2). B – Pozícia vo vulkanickej stavbe Ložné intrúzie kremito-dioritových porfýrov sú často umiestnené pri rozhraní medzi podložím a spodnou stratovulkanickou stavbou ako aj v spodných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery (teleso Paradajs; obr.č.19 geologický rez). C – Charakteristické znaky Pre ložné intrúzie je typický masívny charakter horniny, bloková nepravidelná odlučnosť, prípadne hrubostĺpcová odlučnosť v spodnej časti telies. Pri spodnom a vrchnom okraji sú v niektorých prípadoch prítomné pásma intruzívnych brekcií s uzatváraním úlomkov okolných hornín. V prípade ložných intrúzií nepozorujeme prvky charakteristické pre lávové prúdy, ako sú zóny napenenia (vesikulácie), prednostná orientácia výrastlíc v smere plôch laminácie (tečenia), lávové brekcie a pod. Ložné intrúzie sa vyznačujú často veľkým plošným rozšírením. Plošne najrozsiahlejšie teleso ložného typu sa umiestnilo pri rozhraní podložia a spodnej vulkanickej stavby v širšej oblasti Hodruše. Teleso tohoto mohutného sillu zhruba doskovitého tvaru s hrúbkou 150 až 200 m sa ponára juhovýchodným smerom pod komplexy spodnej stratovulkanickej stavby, kde je jeho prítomnosť zistená vrtmi a banskými prácami. Ďalšie ložné intrúzie (silly a lakolity) sa umiestnili v stredných až vyšších úrovniach spodnej stratovulkanickej stavby. Ložná intrúzia kremito-dioritového porfýru v oblasti Studeného vrchu. Ložná intrúzia v oblasti Studeného vrchu s rozmermi 1000 x 500 m je umiestnená vo vyšších úrovniach stratovulkanickej stavby (obr.č.24). Jej podložie tvoria pyroxenický andezitový porfýr a lávové prúdy pyroxenických andezitov. V nadloží v oblasti vrcholu je relikt biotiticko-amfibolického andezitového porfýru (± kremeň ± hyperstén). Horniny kalderovej výplne a produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu boli odstránené denudáciou. Zložením odpovedá hornina kremito-dioritovému porfýru kyslého zloženia. Hornina je hruboporfyrická so zeleným odtieňom (propylitizovaná). Výrastlice tvorí plagioklas do 3-5 mm, amfibol do 4-6 mm, biotit do 4 mm. Základná hmota je mikroallotriomorfne zrnitá, tvorená zrnami plagioklasu, kremeňa a tmavých minerálov. V dôsledku hydrotermálnej premeny – propylitizácie sú tmavé výrastlice, amfibol a biotit sčasti chloritizované. Základná hmota je sčasti nahrádzaná sekundárnymi minerálmi, najmä sericitom, kalcitom, chloritom a kremeňom. Odlučnosť je hrubobloková s náznakmi hrubostĺpcovej odlučnosti (obr.č.22). Hornina v odkryve je silne zvetraná, ľahko sa rozpadá.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.493874, lng: 18.839556, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.48307, lng: 18.88519, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Propylitizovaný andezitový porfýr', infoWindow: { content: '

Propylitizovaný andezitový porfýr

GPS: 48.48307, 18.88519 [48° 28' 59.05'', 18° 53' 6.68'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2G-2-03)

Na východnom svahu Ambrózka (k. 794) náučný chodník BŠ-01 prechádza opäť cez oblasť spodnej stratovulkanickej stavby reprezentovanej v tejto časti pyroxenickým andezitovým porfýrom. Spodná stavba je v tejto časti prestúpená viacerými pásmami hydrotermálnych premien charakterizovaných argilitizáciou (s tvorbou ílových minerálov illit, kaolinit, montmorillonit) a silicifikáciou (prekremenenie). Premeny tohoto typu súvisia so vznikom rudných žíl.

Andezitový porfýr je miestami silne tektonicky drvený s pásmami tektonických brekcií.

V dôsledku propylitizácie nadobúda hornina tmavozelené až svetlozelené sfarbenie. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas do 1-2 mm a pyroxény do 1-2 mm sčasti až úplne chloritizované. Spodná stratovulkanická stavba vrátane pyroxenického andezitového porfýru je zo západu utínaná zlomom, podľa ktorého sa tektonicky stýka s dioritovou intrúziou vystupujúcou vo vysunutom bloku čiastkovej hrasti. Trasa náučného chodníka pokračuje k ďalšej zastávke č.7 s dioritovou intrúziou na severnom úbočí masívu Šobova – Haviarky k. 884. Oblasť vrcholu Šobova a Haviarky je budovaná ložnou intrúziou andezitového porfýru typu Paradajs.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.486438, lng: 18.860423, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.48034, lng: 18.89069, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Mária Empfängnis', infoWindow: { content: '

Východ žily Mária Empfängnis

GPS: 48.48034, 18.89069 [48° 28' 49.22'', 18° 53' 26.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia. Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí. Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.

Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula).  V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).

Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a  premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám. Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.495097, lng: 18.864695, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.480412, lng: 18.916854, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.479821, lng: 18.918893, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Mikuláš', infoWindow: { content: '

Šachta Mikuláš

GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444292, lng: 18.977629, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.44021, lng: 18.90623, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Kornberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Kornberg

GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445758, lng: 18.974281, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.446313, lng: 18.972071, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.445481, lng: 18.970485, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.449166, lng: 18.968391, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.451757, lng: 18.956622, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.453109, lng: 18.951450, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457076, lng: 18.934354, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.468466, lng: 18.969775, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.468615, lng: 18.977500, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.437307, lng: 18.922275, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dolná (Strieborná) huta', infoWindow: { content: '

Dolná (Strieborná) huta

GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439438, lng: 18.910992, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Horná (Stadtgrundská) huta', infoWindow: { content: '

Horná (Stadtgrundská) huta

GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.

V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.432020, lng: 18.919661, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Komín na Lintichu', infoWindow: { content: '

Komín na Lintichu

GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435352, lng: 18.920959, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dymovod na Lintichu', infoWindow: { content: '

Dymovod na Lintichu

GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459617, lng: 18.893437, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Spracovanie rúd zo žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Spracovanie rúd zo žily Špitaler

GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.

Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.474491, lng: 18.920226, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Odkalisko Sedem žien', infoWindow: { content: '

Odkalisko Sedem žien

GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.

Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.

Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.

Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.

Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).

Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.471148, lng: 18.902888, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy kremencového lomu pod Šobovom', infoWindow: { content: '

Haldy kremencového lomu pod Šobovom

GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.

S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.

Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45456, lng: 18.87405, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Prepadlisko na Žile Terézia', infoWindow: { content: '

Prepadlisko na Žile Terézia

GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.

Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.

Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463906, lng: 18.894885, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vykopávky hutníckych a obytných objektov', infoWindow: { content: '

Vykopávky hutníckych a obytných objektov

GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)

V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.46162, lng: 18.88542, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Odlesnenie krajiny', infoWindow: { content: '

Odlesnenie krajiny

GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)

Pôvodné lesné porasty.

Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).

Výsadba ihličnanov.

Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.

Ohrozenie lesných porastov.

revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.

Opatrenia na ochranu lesov.

Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.432589, lng: 18.926927, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda trosky pod odkaliskom Lintich', infoWindow: { content: '

Halda trosky pod odkaliskom Lintich

GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.43157, lng: 18.92479, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Odkalisko Lintich', infoWindow: { content: '

Odkalisko Lintich

GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.

Charakteristika odkaliska Lintich.

Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.

Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.

Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.

Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:

fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.

V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).

Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.

Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.

Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.

Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459388, lng: 18.893683, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Špitaler v centre mesta', infoWindow: { content: '

Východ žily Špitaler v centre mesta

GPS: 48.459388, 18.893683 [48° 27' 33.8'', 18° 53' 37.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Žila Špitaler vychádza na povrch v centre mesta Banská Štiavnica práve tu, kde sa nachádzame, v blízkosti Kostola sv. Kataríny postaveného v r. 1443 – 1491 (slovenský kostol od r. 1658). Podľa historických údajov východy žily Špitaler nielen na Glanzenbergu (jv. časť vrchu Staré mesto, 793 m n. m.), ale aj tu, v údolí potoka Štiavnica, sa začali povrchovo dobývať už pred naším letopočtom (Kelti, neskôr galskí Kotíni). V 12. storočí (1141 – 1162) pozvaní nemeckí kolonisti našli na týchto miestach už slovenskú osadu s názvom Štiavnica. Bola najvýznamnejšia z okolitých baníckych osád. Prevzali jej názov v podobe „Schemnitz“. V priebehu druhej polovice 12. storočia prebudovali osadu na veľké a významné mesto „Schebnyzbana“ (spojenie s osadami na Glanzenbergu a na východoch žily Špitaler a Grüner), ktoré malo už okolo roku 1230 dva veľké trojloďové románske chrámy.

V dôsledku nástupu nových technológií v dobývaní rúd a ich spracúvaní východy žily Špitaler na týchto miestach smerujúce do severného a južného svahu údolia potoka Štiavnice boli predmetom intenzívneho podpovrchového a hlbinného dobývania až do 14. – 15. storočia. V týchto miestach centra mesta neexistovala v tých časoch súvislá mestská zástavba. Tento priestor slúžil na ťažbu a spracúvanie rúd, a to nielen zo žily Špitaler, ale aj zo žíl Bieber a Terézia. Komplexná zástavba centra mesta na základe veľkolepého projektu so spoločnými základmi začala vznikať až v priebehu 15. storočia.

Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Prejavy povrchovej ťažby z dávnej minulosti sú známe na viacerých miestach východu žily na povrch. V centre mesta Banská Štiavnica sú pomerne dobre zachované v severnom svahu údolia potoka Štiavnica (súkromné pozemky) a vedú súvisle až do oblasti najväčších dobývok na Glanzenbergu. V severnom svahu je východ žily Špitaler druhotne zmenený na výraznú depresiu (povrchové vyťaženie rúd z východu žily). Súvisle ju sprevádzajú mohutné prekremenené skalné bralá (andezit) v jej podloží. V južnom svahu sú úplne sanované hustou mestskou zástavbou.

Žila Špitaler v centre mesta sa dobývala od povrchu nepochybne viacerými slednými štôlňami smerujúcimi do oboch strán údolia. Väčšina z nich sa dodnes nezachovala, ale príkladom môže byť štôlňa Michal (nový obzor) v priestore budovy Bergerichtu. Pri postupnom prenikaní ťažby do hĺbky (pod úroveň údolia) veľký význam v centre mesta mala šikmá šachta Kaufhaus vyhĺbená po úklone žily (miesto pred bankou je vyznačené v dlažbe) a dedičná štôlňa Glanzenberg. Z ďalšieho systému otvárkových a ťažobných banských diel, ktoré umožnili dobývať žilu Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica čoraz hlbšie a hlbšie, treba spomenúť šachty Michal (stará a nová), Gregor, Ján, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, Bartolomej a Michal (dopravná). Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (cisára Františka Lotrinského) a Voznická dedičná štôlňa (cisára Jozefa II.)

Žila Špitaler je v priestore centra mesta Banská Štiavnica vyvinutá v prostredí propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitov. Má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ. Aj tu je priemerná hrúbka žily 1,5 m. Mineralizácia vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Žila Špitaler sa smerom na sever a juh od centra mesta vetví na podložnú a nadložnú vetvu. Vrtmi overený hĺbkový dosah zrudnenia v rudnom stĺpe Michal je okolo 700 m po úroveň –100 m n. m.

Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas prestavby už existujúcich dvoch gotických dómov z 15. storočia na „waldbürgerovský dom ťažiara Fritza von Friedenlieb“ (dnes Štátny ústredný banský archív) na prelome 16. a 17. storočia sa odkryl východ žily Špitaler (najskôr nevyťažené piliere). Zo ziskov z vydobytej bohatej rudy sa zaplatili náklady na jeho výstavbu.

Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna). V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily Špitaler pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451242, lng: 18.874827, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Terézia na Hornej Rovni', infoWindow: { content: '

Východ žily Terézia na Hornej Rovni

GPS: 48.451242, 18.874827 [48° 27' 4.47'', 18° 52' 29.38'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (2MŽ-1-07)

Žila Terézia v oblasti Banskej Štiavnice veľmi výrazne vychádza na povrch najmä na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve v priestore historickej šachty Terézia.

Žila Terézia patrí po žilách Špitaler a Bieber k najdlhším (6,5 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou. Aj ona sa musela dobývať už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť pod Tanádom a Paradajsom). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia našli pravdepodobne v blízkosti najstarších povrchových dobývok už aj niektoré osady (Horná Roveň).

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. V okolí jednej z najstarších šácht, šachty Terézia (845 m n. m.) (obr. 14ž) dobývanie dosiahlo do roku 1650 úroveň krátkej štôlne Klinger (706 m n. m.) a neskôr úroveň dedičnej štôlne Bieber (594 m n. m.). Do roku 1840 dobývanie dosiahlo úroveň Svätotrojičnej štôlne (555 m n. m.) a v roku 1909 sa dobývanie nad týmto obzorom skončilo.

Postup dobývania v smernom a  hĺbkovom rozsahu umožnili ďalšie otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Baptista Eisenseil, Pavol, Weiden, Amália, Mohr, Alžbeta, Michal, Nová, Ferdinand (slepá) – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), 1., 2. a 3. obzor šachty Terézia, Gregor, Rozália, Šmintorín (Schmidterin), Matej, Cecília, Dolná Bärentatzen, Schabab, Valašská, Horná Juraj a Ján Baptista. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali štôlne – dedičná Michal, dedičná Bieber, Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František), dedičná Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.

Preskúmanosť a dobývanie žily Terézia zaznamenali v  20. storočí veľký rozvoj. V oblasti rudného stĺpa Michal sa dosiahla hĺbková úroveň 100 m n. m. (II. hĺbkový obzor). Tu sa banská činnosť na žile Terézia, ako posledná na ložisku Banská Štiavnica, v  rokoch 1994 – 1995 definitívne skončila.

Žila Terézia patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k značne rozvetveným rudným žilám (obr. 15ž). Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a  dobývali sa významnejšie žilné vetvy – Nadložná, 1. a 3. Podložná, Himber, Pavol a Olovená. Významné je aj jej „spojenie“ so žilou Bieber v južnom priestore šachty Terézia a následné zaniknutie prostredníctvom vzniku štruktúr „konského chvosta“.

Hlavná žila Terézia má severovýchodný smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východ. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesového charakteru.

Priemerná hrúbka hlavnej žily Terézia je 1,5 m a  Nadložná žila dosahuje hrúbku 4,5 m. Mineralizácia žily Terézia vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Piarg, Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je 600 – 700 m (po úroveň 100 m n. m.).

Žila Terézia je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) a v prostredí dioritu a hornín podložia.

Rudná výplň žily Terézia bola v podpovrchových úrovniach južnej a severnej časti ložiska odlišná. Predpokladá sa, že Au-Ag zóna bola v severnej časti (na rozdiel od južnej) erodovaná (odstránená zvetrávaním terénu). V južnej časti (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd, ktoré však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.

Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.

V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala práve na žilnej štruktúre Terézia. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Terézia môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).

Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit, akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie rôzne sfarbený kremeň   (ametyst) (obr. 11ž), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt (obr. 20ž) , rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit, sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (v závislosti rôznych podmienok vzniku).  

V roku 1986 rudy vo všetkých dostupných častiach žily Terézia pri jej hrúbke 1,2 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 1,1 – 1,9 %, Zn 1,8 – 3,0 %, Cu 0,2 – 0,3 %, Ag 10,4 – 14,6 g/t, Au 0,20 – 0,28 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445852, lng: 18.910629, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vývoj úpravníctva v okolí šachty František', infoWindow: { content: '

Vývoj úpravníctva v okolí šachty František

GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)

Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.

Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:

Prípravné úpravnícke procesy:

Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.

Rozdružovacie procesy:

Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.

Pomocné úpravnícke procesy:

Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.

Zušľachťovacie procesy:

Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445553, lng: 18.910802, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Minerálny prameň v šachte František', infoWindow: { content: '

Minerálny prameň v šachte František

GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html

Prameň minerálnej vody vyviera na šachte František v úrovni IV. obzoru v juhozápadnej časti Štiavnického rudného obvodu. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 48 - 48,5oC. Minerálna - termálna voda sa nevyužíva.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/bs/zr-1.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.17487, lng: 18.8428, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Minerálny prameň Kyslá', infoWindow: { content: '

Minerálny prameň Kyslá

GPS: 48.17487, 18.8428 [48° 10' 29.53'', 18° 50' 34.08'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html

Prameň minerálnej vody sa nachádza západne od obce Hontianske Moravce, cca 1,5 km juhovýchodne od kóty 157,6; vľavo od poľnej cesty. Bol zachytený v roku 1962 kopanou studňou, vystuženou betónovými skružami. Je povrchovo veľmi znečistený. V budúcnosti predstavenstvo obce uvažuje o zvedení prameňa bližšie k prístupovej ceste a vybudovaní prelivovej vázy. Voda sa môže využívať na pitné účely.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-67.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461673, lng: 18.891353, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda štôlne Jazef', infoWindow: { content: '

Halda štôlne Jazef

GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.170862, lng: 18.879920, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Studňa s minerálnou vodu v obci', infoWindow: { content: '

Studňa s minerálnou vodu v obci

GPS: 48.170862, 18.879920 [48° 10' 15.1'', 18° 52' 47.71'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html

Prameň minerálnej vody sa nachádza priamo v obci pred vežičkou. Bol zachytený kopanou studňou. Je zakrytý betónovým krytom. Prameň postupne strácal na výdatnosti, až zanikol.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-68.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166645, lng: 18.875544, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody Kúpeľný S-3

GPS: 48.166645, 18.875544 [48° 9' 59.92'', 18° 52' 31.96'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html

Vrt sa nachádza v areáli kúpeľov, v krytej nádrži. Voda z vrtu je odvádzaná do akumulačných nádrží, stadiaľ sa rozvádza do bazénov v kúpeľoch a do pitnej vázy. Vrt S – 3 predstavuje jediný zdroj pre kúpele Dudince. Voda sa používa na kúpeľné a rehabilitačné účely.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-70.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437541, lng: 18.896733, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Albert', infoWindow: { content: '

Šachta Albert

GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)

Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166623, lng: 18.875748, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody Mier S-5', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody Mier S-5

GPS: 48.166623, 18.875748 [48° 9' 59.84'', 18° 52' 32.69'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html

Vrt S – 5 (ZV – 72) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre pokles hladiny vody a veľmi malú výdatnosť sa vrt nevyužíva. Bol zlikvidovaný tamponážou.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-72.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166571, lng: 18.875748, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody S-5/A', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody S-5/A

GPS: 48.166571, 18.875748 [48° 9' 59.66'', 18° 52' 32.69'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html

Vrt sa nachádzal v areáli kúpeľov, v tesnej blízkosti starého vrtu S – 5 (ZV – 72). V súčasnosti sa nevyužíva, ale slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-84.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.166724, lng: 18.874450, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody HVD-1', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody HVD-1

GPS: 48.166724, 18.874450 [48° 10' 0.21'', 18° 52' 28.02'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html

Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska, cca 10 m juhozápadne od bazéna. Zatiaľ je nevyužívaný, slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-85.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.167249, lng: 18.875088, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody HVD-2', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody HVD-2

GPS: 48.167249, 18.875088 [48° 10' 2.1'', 18° 52' 30.32'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html

Vrt sa nachádza v areáli kúpaliska cca 30 m severozápadne od bazéna. V súčasnosti je vrt uzavretý. Slúži ako náhradný zdroj pre kúpele Dudince.

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-86.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437214, lng: 18.899276, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Ignác', infoWindow: { content: '

Šachta Ignác

GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.48049, lng: 18.85919, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň Banky', infoWindow: { content: '

Prameň Banky

GPS: 48.48049, 18.85919 [48° 28' 49.76'', 18° 51' 33.08'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator

Banky

655 m n.m.

rúrka, výdatný

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator
' } }); map.addMarker({ lat: 48.46103, lng: 18.88408, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Podparadajský prameň', infoWindow: { content: '

Podparadajský prameň

GPS: 48.46103, 18.88408 [48° 27' 39.71'', 18° 53' 2.69'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator

Podparadajský prameň

717 m n.m.

upravený prameň pri posledných domoch Ulice pod Paradajsom

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45522, lng: 18.89258, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Piargská brána - cintorín', infoWindow: { content: '

Piargská brána - cintorín

GPS: 48.45522, 18.89258 [48° 27' 18.79'', 18° 53' 33.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator

Piargská brána - cintorín

650 m n.m.

vodný zdroj na mestskom cintoríne

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45192, lng: 18.97617, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Veľký Kolpašský tajch - studnička I.', infoWindow: { content: '

Veľký Kolpašský tajch - studnička I.

GPS: 48.45192, 18.97617 [48° 27' 6.91'', 18° 58' 34.21'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

' } }); map.addMarker({ lat: 48.45187, lng: 18.97944, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Veľký Kolpašský tajch - studnička II.', infoWindow: { content: '

Veľký Kolpašský tajch - studnička II.

GPS: 48.45187, 18.97944 [48° 27' 6.73'', 18° 58' 45.98'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4063, lng: 18.86777, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň pod Tatárskou lúkou', infoWindow: { content: '

Prameň pod Tatárskou lúkou

GPS: 48.4063, 18.86777 [48° 24' 22.68'', 18° 52' 3.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator

Pramen pod Tatárskou lúkou

878 m n.m.

Studnička na chodníku na Sitno, pod Tatárskou lúkou.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator
' } }); map.addMarker({ lat: 48.28194, lng: 18.91317, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Starohorská studňa', infoWindow: { content: '

Starohorská studňa

GPS: 48.28194, 18.91317 [48° 16' 54.98'', 18° 54' 47.41'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator

Starohorská studňa

295 m n. m.

kohútik s pitnou vodou na parkovisku pred kostolíkom

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/?ref=navigator
' } }); map.addMarker({ lat: 48.458538, lng: 18.894987, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Trotuar cafe', infoWindow: { content: '

Trotuar cafe

GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0907276207

Web: http://www.trotuarcafe.sk/?page_id=7

Trotuar cafe

Andreja Kmeťa 14

Banská Štiavnica

 

Otváracie hodiny:

Pondelok - Štvrtok

8:00 - 22:00

Piatok

8:00 - 24:00

Sobota

10:00 - 24:00

Nedeľa

10:00 - 21:00

Zdroj: http://www.trotuarcafe.sk/?page_id=7
' } }); map.addMarker({ lat: 48.468460, lng: 18.969861, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.1676920, lng: 18.8830970, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kaviareň Diamant', infoWindow: { content: '

Kaviareň Diamant

GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']

Obec: Dudince

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 045/550 21 11

Web: http://www.diamant.sk/?nav=2&p=2

Kontakt:

Kúpeľná 107

Dudince

 

 

Otváracie hodiny:

Pondelok - Nedeľa

10:00 - 22:00

Zdroj: http://www.travelguide.sk/svk/ubytovanie/liecebny-ustav-diamant_51044_0_1.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.475282, lng: 18.929574, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.476249, lng: 18.928372, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.510672, lng: 18.894597, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']

Obec: Podhorie

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.4801, lng: 18.89115, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Mária Empfängnis', infoWindow: { content: '

Východ žily Mária Empfängnis

GPS: 48.4801, 18.89115 [48° 28' 48.36'', 18° 53' 28.14'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-01)

Žila Mária Empfängnis, hoci nepatrí k významným žilám na ložisku Banská Štiavnica, aj tak si z ložiskovogeologického hľadiska zasluhuje pozornosť. V minulosti sa považovala za najsevernejšiu časť žily Ochsenkopf. Podľa najnovších interpretácií ide o samostatnú žilnú štruktúru v nadloží severného zakončenia žily Terézia.

Počiatky baníctva na tejto žile nevieme historicky doložiť. Môžeme však tvrdiť, že rovnako ako na ostatných žilách prechádzajúcich cez Jergištolňanské údolie z juhu na sever (Siebenweiber, Hirschgrund, Bieber, Terézia) spadajú do obdobia staršieho, ako je 17. storočie (kresané štôlne). Nasviedča tomu aj skutočnosť, že dobývanie žily Siebenweiber sa začalo niekedy v 14. storočí.

Na východoch žily Mária Empfängnis môžeme sledovať pozostatky početných otvárkových ťažobných štôlní a šachtíc (pod cestou je ťažobná rýha na jej východe). K najvýznamnejším otvárkovým štôlňam patrili Mária Empfängnis (dolná a horná), Ludovika a Juraj. V 20. storočí bola žila preskúmaná aj na úrovni dedičnej štôlne Ferdinand, 5. obzoru slepej šachty Ferdinand a 12. obzoru Novej šachty v Banskej Štiavnici. V roku 1985 sa v tomto severnom banskom revíre ložiska Banská Štiavnica definitívne skončili všetky ťažobné a prieskumné práce.

Žila Mária Empfängnis ako samostatná žilná štruktúra sa nachádza v nadloží žily Terézia. Spolu so žilou Ochsenkopf tvoria severné zakončenie významnej žily Terézia vo forme štruktúr „konského chvosta“. Jej horninovým prostredím sú diority a kremennodioritové porfýry. V tejto časti ložiska spolu s intrúziou granodioritu umožnili vytvoriť komplikovanú geologickú stavbu s výzdvihmi blokov podložia vulkanitov. Dôsledkom toho je, že nielen žily, ale aj banské diela v tomto priestore severného banského revíru často prechádzajú horninami mezozoika, paleogénu a kryštalinika (vápence, zlepence a drvená žula).  V nich boli nepriaznivé podmienky na dobývanie rúd. Spôsobovali to tektonické poruchy, silné zvodnenie, krasové javy a kaverny. Navyše, tento priestor je v tesnej blízkosti hydrotermálno-vysokosulfidačnej štruktúry šobovských kremencov. To ovplyvnilo vznik sekundárnych výplní kaverien v karbonátovom prostredí zložených z masy sekundárnych zílovatených hmôt, nazývaných v minulosti agalmatolit (dnes pyrofylit).

Žila Mária Empfängnis má severovýchodný smer a  premenlivý sklon 40 – 90º na východ, ale aj 60 – 90º na západ. V geologickom reze vidieť veľkú premenlivosť sklonu v závislosti od hĺbky a unikátny geologický vzťah tejto žily k susedným žilám.

Hrúbka žily sa pohybuje od 1 do 1,5 m. Okrem hlavnej žily sú známe aj jej menšie podložné a nadložné odžilky. Najväčší význam z nich mal nadložný odžilok Kremnenná žila (Kremenný zhluk). Bol objavený a dobýval sa v štôlni Mária Empfängnis v 1. polovici 19. storočia. Žila je málo vydobytá. Slednými chodbami bola v 20. storočí preskúmaná na úrovni 3., 5. a 12. obzoru. Z hľadiska charakteru mineralizácie ide o polymetalickú žilu „štiavnického typu“. V roku 1986 bola kvalita evidovaných zásob pri hrúbke žily 1,2 m takáto: Pb 1,1 %, Zn 1,5 %, Cu 0,18 %, Ag 3,8 g/t, Au 0,11 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45762, lng: 18.87879, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Terézia pod Paradajzom', infoWindow: { content: '

Východ žily Terézia pod Paradajzom

GPS: 48.45762, 18.87879 [48° 27' 27.43'', 18° 52' 43.64'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-03)

Žila Terézia (hlavná) vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule, a to veľmi impozantným spôsobom. Okrem rozsiahlych povrchových dobývok na hlavnej žile a jej nevydobytých častí (ponechané piliere) sú tu na jv. svahu vrchu Paradajs (939 m n. m.) miestami sledovateľné aj východy jej nadložnej vetvy.

Aj túto lokalitu východu žily Terézia na povrch možno zaiste spájať s počiatkami baníctva ešte pred naším letopočtom. Veľmi prekremenená a brekciovitá výplň rudnej žily odolná proti zvetrávaniu s viditeľnými sulfidickými minerálmi a ich oxidmi svojím vzhľadom nepochybne zaujala prvých hľadačov a prospektorov drahých kovov. Už v 11. storočí pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach staré povrchové dobývky. Kolonisti ich pomenovali ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na území so zmijami). Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Terézia v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne Matej, Mohr-Cherubin, Rozália, Schmidtenrinn (dnes Šmintorin), Gregor a Svätotrojičná a šachty Mohr, Weiden a Terézia. Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na ryhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmitten Rinn bolo v 15. storočí podfárané viacerými štôlňami. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla). V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej. Neskôr v roku 1580 bola prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).

Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Amália, Ondrej, Alžbeta, Maximilián, Michal a na Novej šachte, ale aj na otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František, alebo aj 5. obzor) a  Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta v 80. rokoch 20. storočia. V podpovrchových úrovniach sa ťažili nevyťažené rudné celky s vyšším obsahom zlata. Posledné prieskumné práce v podpovrchových úrovniach rudného stĺpu s názvom Barytový z novovyrazenej prieskumnej štôlne Terézia sa skončili v roku 1994.

Od hlavnej žily Terézia v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica odbiehajú viaceré nadložné vetvy. Hlavná žila Terézia má sv. smer a sklon 50 – 80º na západ. Ten sa smerom do južného banského revíru postupným preklápaním žily mení na 70 – 80º na východu. Žila je vyvinutá na mohutnej tektonickej štruktúre poklesovo-prešmykového charakteru. Zrudnenie vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.

Žila Terézia aj v týchto miestach v podpovrchových úrovniach je vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch.

V južnej časti žily Terézia (od šachty Mohr na juh) mala žilná výplň v podpovrchových úrovniach charakter kvalitných zlato-strieborných rúd. Tie však v severnej časti takmer chýbali. Výplň bola prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli.

Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Terézia v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“, „dobré, ale aj stupové“ a „stupové“ na úpravárenské spracovanie. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.

V hlbších podpovrchových úrovniach rudná výplň žily Terézia má charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. To znamená, že ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.

Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit, pyrargyrit a akantit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň,  rôzne sfarbený (ametyst), často s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené baryt, rodonit a karbonáty, ktoré tvoria viaceré variety (kalcit, ankerit, dolomit, rodochrozit a sideroplezit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Terézia je podobný iným žilám. Prevládajú brekciovité, krustifikačné, kokardové, drúzové a menej kolomorfné textúry rúd (rôzne podmienky vzniku).            

Absolvujte „malý okruh“!

Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (200 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule  (pohyb po trase je na vlastné nebezpečenstvo)!

Uvidíte časť rozsiahleho areálu povrchových dobývok „Grube auf der Rinne“ (baňa na ryhe) na východoch žily Terézia. Nimi žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Určitá časť žilnej výplne zostala dodnes nevyťažená (ochranné piliere pri dobývaní).

 

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.46539, lng: 18.89328, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Bieber v Starom meste', infoWindow: { content: '

Východ žily Bieber v Starom meste

GPS: 48.46539, 18.89328 [48° 27' 55.4'', 18° 53' 35.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-04)

Žila Bieber vychádza na povrch v širšom priestore tejto tabule. Nachádza sa vo výraznom sedle kóty Staré mesto (793 m n. m.).

Pri pohľade na blízke východné okolie tejto archeologickej lokality vidíme zvlnený terén a viaceré pingy nachádzajúce sa priamo na východe žily Bieber. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí informačnej tabule, ale aj v jej širokom severnom a južnom okolí. Žila Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje hrúbku až niekoľko metrov.

Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore kóty Staré mesto ojedinele už aj pred naším letopočtom. Je však pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Špitaler s historickými povrchovými dobývkami (Glanzenberg), vznik tunajšieho osídlenia a názvy tejto lokality ako súčasti vznikajúceho väčšieho mestského útvaru (Bana, Schebnyzbana, Staré mesto).

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudného stĺpa Michal (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne   Mohr-Cherubin, Jozef, dedičná štôlňa Michal a šachty Gábor a Michal.

Najhlbšie úrovne rudného stĺpa Michal na žile Bieber neskôr umožnila preskúmať a dobývať nielen Nová šachta, ale aj otvárkovo-odvodňovacie štôlne – Hodrušská dedičná (František, alebo aj 5. obzor) a  Voznická dedičná. Posledné ťažobné práce v tomto rudnom stĺpe sa realizovali v 80. rokoch 20. storočia.

Okrem hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica v priestore rudného stĺpa Michal je v hlbších úrovniach ložiska vyvinutá jej významná podložná vetva s názvom podložná žila Bieber. V južnej časti rudného stĺpa v podpovrchových úrovniach je známa zase nadložná vetva hlavnej žily s názvom Jozef s dĺžkou 300 m.

Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v  rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá s cinoplom a sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.

Žila Bieber je v týchto miestach v podpovrchových úrovniach vyvinutá prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch, a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity, uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté aj metasomatické polymetalické rudy.

Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v tejto centrálnej časti ložiska (rudný stĺp Michal) sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, vytvára v prípade žily Bieber v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Na základe toho je možné predpokladať existenciu ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ale len v podpovrchových úrovniach žily, ktorá bola zameraná predovšetkým na zlato-striebornú mineralizáciu.

Ťažené rudy mali v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 % Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.4628, lng: 18.89607, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Východ žily Špitaler

GPS: 48.4628, 18.89607 [48° 27' 46.08'', 18° 53' 45.85'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-05)

Žila Špitaler veľmi výrazne vychádza na povrch v oblasti Banskej Štiavnice na viacerých miestach, a to v okolí tajchu Klinger (obr. 8ž) a v oblasti Glanzenbergu (jv. okraj vrchu Staré mesto, 793 m n. m., do 17. stor. nazývaného Glanzenberg). Tu sa dodnes nachádzajú rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich unikátnu podobu a rozmery môžeme sledovať práve v širšom okolí tejto informačnej tabule, umiestnenej práve tu, na lokalite Glanzenberg (obr. 9ž).

Ložiskový význam žily Špitaler (obr. 7ž) na ložisku Banská Štiavnica vyplýva z jej unikátnych parametrov. Patrí nielen k najdlhším (10 km) a najintenzívnejšie dobývaným žilným štruktúram, ale aj k štruktúram s najstaršou montanistickou históriou (obr. 21ž). Aj v oblasti Banskej Štiavnice sa dobývala už pred naším letopočtom. Do 12. storočia boli takto vydobyté podpovrchové úrovne v značnom smernom rozsahu (oblasť Glanzenbergu, Horná Resla, svahy potoka Štiavnica). Prichádzajúci nemeckí kolonisti v prvej polovici 12. storočia (1141 – 1162) našli na týchto miestach už viaceré slovenské banícke osady, nazývané Baňa, v priestore Glanzenbergu Staré mesto, Štiavnica v údolí potoka Štiavnica a iné. To bolo základom neskoršieho založenia a názvu väčšej baníckej osady a neskôr mesta Banská Štiavnica (Schemnitz, Selmeczbánya).

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov sa začali uplatňovať nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v centrálnej časti ložiska Banská Štiavnica (centrálny banský revír) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty Michal (stará a nová), Kaufhaus, Ján, Gregor, Alžbeta, Ondrej, Zigmund, Maximilian, Emil, Nová šachta a štôlne Michal (nový obzor), Hanstadt, Teofil, František, Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová a Bartolomej. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler zohrali dedičná štôlňa Glanzenberg, dedičná štôlňa Michal, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.

V severnej časti ložiska (severný banský revír), kde sa žila Špitaler vetví na žily Hirschgrund a Siebenweiber, boli významné šachty Viliam, Ferdinand, Mikuláš, Pillersdorf a štôlne Hirschgrund (dolná a horná), Mária Heimsuchung, Dolná Juraj, Dávid (dolná a horná), Karol, Antal, Vyššia Hirschgrund a Jakab. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žíl v tejto časti ložiska zohrali dedičná štôlňa Ferdinand a Belianska dedičná štôlňa.

                Keďže ide o jednu z najvýznamnejších žilných štruktúr a zo všetkých žíl je najviac rozvetvená na podložné a nadložné vetvy (viac alebo menej významné odžilky), v stredoveku bola stredobodom veľkého záujmu.

            Preskúmanosť a dobývanie žily Špitaler dosiahli v druhej polovici 20. storočia v okolí šachty Emil hĺbkovú úroveň 200 m oproti Voznickej dedičnej štôlni (12. obzor). V tom období sa banská činnosť na žile Špitaler v centrálnej a severnej časti ložiska Banská Štiavnica postupne končila.      

             Žila Špitaler patrí v centrálnom a severnom banskom revíre k najviac rozvetveným rudným žilám. Sčasti to možno vidieť aj na povrchových východoch. Väčšina z jej vetiev však na povrch nevychádza. Z banských prác sú známe a  dobývali sa tieto žilné vetvy: Diagonálna, hlavná žila Viliam, 1. a 3. nadložná žila, hlavná žila Michal, 1. nadložná žila Michal, 1., 2., 3. a 4. nadložná žila Špitaler a  2. podložná žila Špitaler.

Hlavná žila Špitaler má sv. smer a sklon 60 – 75º na východ (rovnako aj jej vetvy). Ten sa smerom do južného banského revíru postupne mení na 40 – 60º. Výnimkou je Diagonálna žila so sklonom 50 – 80º na západ.

           Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler aj v centrálnej a severnej časti ložiska vystupuje najmä v rudných stĺpoch (stĺpy: Barytový, Margit, Alžbeta, Ametyst, Heinz, Michal) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Vrtmi overený hĺbkový dosah je tu okolo 700 m po úroveň –100 m n. m. Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.

Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenná, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.

Hlbšie, v podpovrchových úrovniach má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“. V minulosti sa zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď (Au-Ag zóna, vrchná Pb-Zn ± Cu zóna, spodná Pb-Zn ± Cu zóna, Cu zóna).

Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej sú v rudách zastúpené karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.  

V roku 1986 mali rudy v najhlbšie dostupných častiach žily pri jej hrúbke 0,7 – 1,6 m takúto kvalitu: Pb 1,2 – 4,5 %, Zn 1,7 – 7,2 %, Cu 0,3 – 0,8 %, Ag 14,2 – 32,7 g/t, Au 0,14 – 0,16 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457695, lng: 18.898549, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: '4 sochy caffe', infoWindow: { content: '

4 sochy caffe

GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0915 740 261

Web: http://www.4sochy.sk

4 sochy caffe

Kammerhofská 16   Banska Štiavnica

 

E-mail: info@4sochy.sk

Zdroj: http://www.4sochy.sk
' } }); map.addMarker({ lat: 48.496395, lng: 18.919113, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']

Obec: Podhorie

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.497052, lng: 18.927342, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']

Obec: Podhorie

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.45637, lng: 18.87838, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Bieber', infoWindow: { content: '

Východ žily Bieber

GPS: 48.45637, 18.87838 [48° 27' 22.93'', 18° 52' 42.17'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-08)

Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice (centrálny a severný banský revír) vychádza na povrch na východných svahoch horského hrebeňa Tanádu a Paradajsu (939 m n. m.). Tu sa dodnes zachovali rozsiahle prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotná depresia terénu). Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Od šachty Terézia smerom na sever môžeme sledovať banskú povrchovú aktivitu z dávnej minulosti. K žile Bieber v jej podloží sa tu pripája žila Terézia a v nadloží žily Bieber sa zase odpájajú viaceré jej vetvy (plochá žila Daniel).

Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Člení sa na viac alebo menej významné podložné a nadložné vetvy, z ktorých viaceré ani nevychádzajú na povrch. Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (kóty Vtáčnik – Mocná hora, Staré mesto, osada Horná Roveň). Pravdepodobnejšie je však to, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu rovnomenný názov dedičnej štôlne Bieber, razenej aj kvôli tejto žile. Jej razenie sa začalo v 13. storočí.

Žila Bieber v oblasti Banskej Štiavnice je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach aj v granodiorite a v priestore kóty Šobov (888 m n. m.) sa nachádza aj v prostredí dioritu a hornín podložia.

Žila Bieber sa v strednej a  severnej časti oblasti Banskej Štiavnice rozvetvuje na hlavnú žilu Bieber, podložnú žilu Bieber, diagonálnu žilu Bieber, žilu Jozef a dve menej významné vetvy.

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v centrálnom a severnom revíre začala byť známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach. Umožnili to nové otvárkové a ťažobné šachty – Eisenseil, Hangend, Blur, Weiden, Amália, Gábor, Michal, Ferdinand (slepá), Alžbeta – a štôlne – Klinger (krátka a dlhá), Gregor, Šmintorín (Schmidtenrin), Mohr, Jozef, Xaver a Wolf. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Terézia zohrali dedičná štôlňa Michal, dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná štôlňa, Hodrušská dedičná štôlňa (František), dedičná štôlňa Ferdinand a Voznická dedičná štôlňa.

Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, ojedinele však v rudných stĺpoch je až 4 m a v niektorých častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag. Zistilo sa, že rozhranie medzi rudami bohatšími na Au a Ag (oblasť južného revíru) a chudobnejšími je v okolí šachty Amália. Obsah Ag tam bol však celkove vyšší a obsah Au nižší ako na žile Špitaler. Mineralizácia hlavnej žily Bieber v centrálnom a severnom revíre vystupuje rovnako najmä v „rudných stĺpoch“ (stĺpy Terézia, Barytový, Alžbeta, Ametyst, Michal, Ferdinand) s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením. Overený hĺbkový dosah je tu okolo 500 – 600 m po úroveň 12. obzoru (230 m n. m.) a len ojedinele až po úroveň 100 m n. m.

Preskúmanosť a dobývanie žily Bieber dosiahli v druhej polovici 20. storočia prevažne úroveň Voznickej dedičnej štôlne (ojedinele aj hlbšiu, 100 m n. m.). V 90. rokoch sa banská činnosť na ložisku Banská Štiavnica definitívne skončila.

Ťažené rúdy v centrálnom a severnom banskom revíre v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t.  Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá, že zóna obohatená o Au a Ag tu bola erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber vytvára v centrálnom revíre výraznú eleváciu. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdajú masívny alebo vtrúseninový charakter.

Absolvujte „malý okruh“!

                Upozorňujeme návštevníkov na možnosť odbočenia z trasy chodníka na „malý okruh“. Jeho trasa (100 m s návratom späť na chodník) je vyznačená od tejto tabule. Uvidíte rozsiahly areál početných píng po dobývacích šachticiach na východe žily Bieber, ktorými žilu dobývali pravdepodobne už Kelti pred naším letopočtom. Na východoch žíl sa dobývali rudy ešte aj v 13. storočí (nemeckí kolonisti) za pomoci ručných rumpálov. Postup do hĺbky bol rýchly, lebo v rudnom stĺpe sa dobývali len najbohatšie polohy.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45614, lng: 18.88572, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Bieber na Hornej Resle', infoWindow: { content: '

Východ žily Bieber na Hornej Resle

GPS: 48.45614, 18.88572 [48° 27' 22.1'', 18° 53' 8.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-1-0)

Žila Bieber vychádza na povrch v širšom západnom priestore tejto tabule). Pri pohľade na lúky pod cestou a nad cestou chodníka aj napriek značnej rekultivácii ľudskou činnosťou vidíme silne zvlnený terén a viaceré haldy (pingy, štôlne) nachádzajúce sa priamo na jej východe. Ich podobu a rozmery vidieť nielen v okolí tejto informačnej tabule, ale aj v širokom severnom a južnom okolí. Hrúbka žily Bieber spolu so silne premenenými zónami hornín tu dosahuje až niekoľko desiatok metrov. Najbližšia žila v jej podloží (150 m) vo svahu Paradajsu je žila Terézia.

Ložiskový význam žily Bieber na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším žilným štruktúram (8 km). Rovnako ako iné žily, aj žila Bieber sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica ojedinele už aj pred naším letopočtom. Pravdepodobnejšie však je, že intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu blízkosť žily Terézia s historickými povrchovými dobývkami (Schmitten Rinn).

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Bieber v oblasti rudných stĺpov Barytový, Alžbeta a Ametyst (širšie okolie náučno-informačnej tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Mohr-Cherubin, Schmidtenrinn (dnes „Šmintorín“), Gregor, Klinger (Krátka a Dlhá) – a šachty – Blur a Weiden.

Rovnako ako v prípade žily Terézia, aj v tejto časti ložiska možno predpokladať, že baníctvo na žile Bieber v 15. storočí spadalo pod ťažiarstvo Schmitten Rinn. Vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektmi. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla).  V r. 1512 zásluhou E. Rössela tu bola postavená kaplnka Panny Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenberský).

Najhlbšie úrovne rudných stĺpov v tomto priestore na žile Bieber neskôr umožnili preskúmať a dobývať rudy nielen na šachtách Ondrej, Alžbeta,  Zigmund a na Novej šachte, ale aj v otvárkovo-odvodňovacích štôlňach – dedičnej Bieber, Svätotrojičnej dedičnej, Hodrušskej dedičnej (František alebo aj 5. obzor) a  Voznickej dedičnej štôlni. Posledné ťažobné práce sa realizovali v rudnom stĺpe Alžbeta. Na podložnej žile Bieber tam boli v hlbších úrovniach vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické rudy. Tie sa tu ťažili až do skončenia ťažby ložiska v 90. rokoch 20. storočia.

Hlavná žila Bieber má severovýchodný smer a sklon 55 – 65º na juhovýchod, len niektoré diagonálne odžilky majú sklon na západ. Hrúbka hlavnej žily je premenlivá. Jej priemerná hrúbka je 2,2 m, v rudných stĺpoch však ojedinele dosahuje až 4 m a v niektorých jej častiach spolu so žilníkmi je známa hrúbka až do 40 m. Výplň žily Bieber v centrálnej a severnej časti ložiska bola kremitá „s cinoplom“, sulfidmi Pb, Zn a Cu a chudobná na Ag.

Žila Bieber v týchto miestach prebieha v podpovrchových úrovniach prevažne v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. V hlbších častiach je vyvinutá aj v granodiorite a ojedinele aj v karbonátových a pieskovcových horninách mezozoika (xenolity – uzavreniny), kde sú miestami vyvinuté vysoko kvalitné metasomatické polymetalické rudy.

Od hlavnej žily Bieber v tejto časti centrálneho banského revíru ložiska Banská Štiavnica na úrovni rudného stĺpa Ametyst odbieha významná podložná vetva. Je vyvinutá len v hlbších úrovniach ložiska (podložná žila Bieber).

Na základe charakteru mineralizácie a vertikálnej zonálnosti v centrálnej časti ložiska sa predpokladá (rudné stĺpy Barytový, Alžbeta a Ametyst), že zóna obohatená o Au a Ag tu bola z väčšej časti erodovaná (odstránená eróziou terénu), resp. nebola vyvinutá vo väčšom rozsahu. Ostatné, nižšie zóny sú vyvinuté ako na susednej žile Terézia, ale medená zóna, ktorá tvorí najhlbšie časti žíl, v prípade žily Bieber v centrálnom revíre vytvára výraznú eleváciu. Tomuto predpokladu zodpovedá existencia rozsiahlej ťažobnej aktivity v dávnej minulosti, ktorá bola predovšetkým zameraná na zlato-striebornú mineralizáciu, ale len v podpovrchových úrovniach žily.

Ťažené rudy v roku 1986 vo všetkých dostupných častiach žily pri jej hrúbke 1,0 – 1,2 m mali takúto kvalitu: Pb 1,9 – 2,2 %, Zn 3,0 – 3,8 %, Cu 0,2 – 0,4 %, Ag 14,6 – 26,6 g/t, Au 0,13 – 0,40 g/t. Nositeľom Cu zrudnenia je chalkopyrit v prevahe nad sfaleritom a galenitom a miestami sa uplatňuje aj bornit, covellín, scheelit a vzácne aj Cu-Ag-Bi sulfosoli. Z nerudných minerálov výrazne prevláda kremeň, menej sideroplezit, siderit, ankerit a v hlbších častiach aj kalcit. Textúry rúd (vzhľad rúd) smerom do hĺbky nadobúdaju masívny alebo vtrúseninový charakter.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457738, lng: 18.897803, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Jazz Caffe', infoWindow: { content: '

Jazz Caffe

GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Web: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/bstiavnica/1187/

Jazz caffe

Kammerhofská 12

Banská Štiavnica

 

Otváracie hodiny:

Pondelok - Sobota

8:00 - 24:00

Nedeľa

10:00 - 22:00

Zdroj: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/bstiavnica/1187/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.537151, lng: 18.942395, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']

Obec: Močiar

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.45315, lng: 18.88601, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Špitaler nad Klingerom', infoWindow: { content: '

Východ žily Špitaler nad Klingerom

GPS: 48.45315, 18.88601 [48° 27' 11.34'', 18° 53' 9.64'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Žila Špitaler v tejto časti intravilánu mesta Banská Štiavnica (Galgenberg) vychádza na povrch veľmi zreteľne v podobe dvoch ložiskovo významných vetiev žily. Od tejto tabule západnejšie (smerom k sv. krížu 70 m, v lese) vychádza na povrch hlavná vetva žily Špitaler a opačným, východným smerom (pod cestou na lúke, 30 m od tabule) zase jej nadložná vetva.  Žila Špitaler sa vetví na úrovni severného okraja tajchu Klinger, pokračuje takmer 700 m na sever a tam sa potom vetvy spájajú. Najväčšia vzájomná vzdialenosť oboch vetiev, 70 – 100 m, je práve tu na Galgenbergu.

Na povrchovom východe hlavnej žily Špitaler je rozsiahle pingové pole, ktoré svedčí o intenzívnom povrchovom dobývaní. Rovnako impozantne, no pre návštevníka zaujímavejšie, sa prejavuje východ nadložnej žily Špitaler tam, kde môžeme sledovať zvyšky povrchovo ťažených rúd a početné pingy po ťažobných šachticiach (odporúčame navštevníkovi na obhliadnutie).

Ložiskový význam žily Špitaler na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí nielen k najvýznamnejším, ale aj k najdlhším intenzívne dobývaným žilným štruktúram (10 km)  s najstaršou montanistickou históriou. Rovnako ako iné žily, aj žila Špitaler sa mohla dobývať v tomto priestore širšieho intravilánu mesta Banská Štiavnica už aj pred naším letopočtom. Je avšak pravdepodobnejšie, že intenzívnejšie sa v týchto miestach začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia. Nasviedča tomu nemecký názov Galgenberg (Šibeničný vrch – miesto popráv odsúdených) s dvomi sv. krížmi a viaceré štôlne v blízkom okolí.

V polovici 12. storočia s príchodom nemeckých kolonistov nastúpili nové banskotechnologické metódy pri dobývaní rúd a ich spracúvaní. V dôsledku toho žila Špitaler v oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie tejto tabule) postupne v ďalších storočiach začala byť známa a prístupná aj v nižších hĺbkových úrovniach. Zaslúžili sa o to najstaršie otvárkové štôlne – Kráľ (horná a dolná), Trojkráľová, František, Teofil, Handstadt, Bartolomej – a šachty – Gregor, Ondrej, Alžbeta a Zigmund. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Špitaler tu zohrali štôlne – Svätotrojičná, Hodrušská dedičná (František) a Voznická dedičná štôlňa. Posledné ťažobné práce v tomto priestore žily Špitaler sa realizovali v 60. rokoch 20. storočia.

V oblasti rudných stĺpov Barytový, Margit a Alžbeta (širšie okolie náučno-informačnej tabule) sa významné rozvetvovanie a opätovné spájanie žily Špitaler výrazne prejavuje aj v hlbších úrovniach ložiska. Hlavná žila Špitaler a jej nadložná vetva v širšom priestore Galgenbergu má severovýchodný smer a sklon 60 – 75º na východ, ktorý sa smerom na juh postupne mení na 40 – 60º. Priemerná hrúbka žily je 1,5 m, ale mineralizácia hlavnej žily Špitaler vystupuje najmä v „rudných stĺpoch“ s väčšou hrúbkou, oddelených úsekmi s malou hrúbkou či tektonickým vedením.

Žila Špitaler je vyvinutá v propylitizovaných (hydrotermálne premenených) andezitoch a v andezitových porfýroch, menej v kremennodioritových porfýroch a na ich vzájomných kontaktoch. Hlbšie časti žily smerom do južného banského revíru sú v prostredí karbonátov a bridlíc mezozoika, granodioritu, ale aj hornín kryštalinika a paleogénu.

Rudná výplň žily Špitaler v tejto časti ložiska bola v podpovrchových úrovniach prevažne kremenitá, s malým množstvom karbonátov. Nositeľmi úžitkového zrudnenia boli aj tu sulfidy a sulfosoli. Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd v minulosti zo štruktúrneho systému žily Špitaler v podpovrchových úrovniach mala vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Najkvalitnejšie rudy mohli obsahovať aj 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone.

Hlbšie od podpovrchových úrovní má rudná výplň žily Špitaler charakter zlato-strieborných rúd s určitým podielom úžitkových sulfidických minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit). Postupne s pribúdajúcou hĺbkou sa prejavuje „hĺbková zonálnosť mineralizácie“, ktorá sa v minulosti zistila a študovala na žilách práve v oblasti centrálneho banského revíru. To znamená, že podľa zastúpenia 6 mineralizačných periód v zrudňovacích procesoch vzniku žily Špitaler môžeme pozorovať hĺbkové zmeny v charaktere rúd. Povedané inými slovami, ďalej od povrchu v rudách ubúda zlato a striebro, pribúda olovo, zinok a meď a v najhlbších úrovniach v rudách prevláda už len meď.

Z ďalších úžitkových minerálov sú zastúpené sulfosoli striebra (polybázit, pearceit, Ag-tetraedrit) a sporadicky aj scheelit. Z nerudných minerálov má dominantné postavenie kremeň s jemne impregnovaným hematitom („cinopel“). Menej zastúpené sú v rudách karbonáty, ktoré sa vyskytujú najmä v hlbších častiach žily. Tvoria viaceré variety (kalcit, Mn-kalcit, dolomit). Textúrny (vzhľadový) charakter rúd žily Špitaler je podobný ako na iných žilách. Prevládajú brekciovité, kokardové a páskované textúry.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45221, lng: 18.90103, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Grüner', infoWindow: { content: '

Východ žily Grüner

GPS: 48.45221, 18.90103 [48° 27' 7.96'', 18° 54' 3.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MŽ-1-11)

Žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice (južný a centrálny banský revír) vychádza na povrch najmä na východnom okraji vrchu Kornberg (630 m n. m.) a mesta Banská Štiavnica v priestore medzi dodnes známymi šachtami Mária a František. Tu sa dodnes zachovali najrozsiahlejšie prejavy povrchovej ťažobnej činnosti z dávnej minulosti (ťažobné šachtice – pingy, druhotné depresie terénu). Ich podobu a rozmery vidieť v južnom okolí tejto informačnej tabule (vo svahu a na kopci za rodinnými domami). Možno reálne predpokladať, že práve veľký a strmý zárez do svahu za informačnou tabuľou vznikol v dôsledku povrchového vydobytia žily Grüner v jej širšom južnom a severnom okolí. Od šachty Mária smerom na sever až po cestu na železničnú stanicu môžeme sledovať povrchovú banskú aktivitu z dávnej minulosti (obr. 23ž). Okrem hlavnej žily Grüner sa v blízkom podloží nachádza aj jej významná súbežná vetva s názvom podložná žila Grüner, ktorá smerom na sever (od „Drevenej fabriky“) odbieha od hlavnej žily do podložia a tvorí samostatnú štruktúru (obr. 24ž). Severovýchodným pokračovaním žily Grüner sú menšie žily a argilitizované zóny s jaspisovou mineralizáciou medzi Kalváriou a Banskou Belou (žily Bursa a Rafael – Zlaté slnko). V južnej časti v oblasti Sitnianskej (v minulosti Štefultov) sa žila Grüner významne vetví. Na úrovni „Biotiky“ najskôr odbieha do nadložia žila František a potom na úrovni „horného cintorína“ historicky významná žila Štefan (názov odvodený od bývalej obce Štefultov). Protisklonná nadložná vetva žily Štefan sa nazýva žilou Schweizer. Až na ojedinelé výnimky (zárez novej cesty na sídlisko Drieňová a zárez cesty na železničnú stanicu) v ostatnom inraviláne mesta nie je možné sledovať povrchové prejavy východov významnej žily Grüner a jej vetiev.

Ložiskový význam žily Grüner na ložisku Banská Štiavnica spočíva v tom, že patrí k najvýznamnejším žilným štruktúram, hoci nie k najdlhším (4,2 km). Z historického hľadiska ide o veľmi dôležitý systém žilných štruktúr, ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom zlata a striebra v ťažených rudách.

Podobne ako iné žily, aj žila Grüner v oblasti Banskej Štiavnice sa mohla dobývať ojedinele už aj pred naším letopočtom (obidve strany údolia potoka Štiavnička, svahy vrchu Kornberg). Intenzívnejšie sa začala dobývať až od prelomu 12. a 13. storočia s príchodom nemeckých kolonistov v r.1141 – 1162. Nasviedča tomu rovnomenný názov štôlne Grüner, razenej na juh po žile z údolia potoka Štiavnička (opačným smerom je razená štôlňa Claudius). Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú obidva názvy štôlní, ako aj to, že osada Štiavnica v údolí rovnomenného potoka a osada na Glanzenbergu na východoch žily Špitaler sa s blízkou osadou na východe žily Grüner spojili v druhej polovici 12. storočia do mestského útvaru.

V dôsledku nástupu nových banskotechnologických metód pri dobývaní rúd a ich spracúvaní po príchode nemeckých kolonistov, začala byť žila Grüner so svojimi vetvami známa a prístupná postupne aj v nižších hĺbkových úrovniach južného a centrálneho revíru ložiska Banská Štiavnica. Umožnili to otvárkové a ťažobné šachty – František, Mária, Štefan, Albert a Ignác – a štôlne – Grüner, Claudius, Mária, Nepomuk, Jakub, Katarína a Imrich. Významnú, najmä otvárkovo-odvodňovaciu úlohu pri hĺbkovom overovaní žily Grüner zohrali dedičná štôlňa Kornberg, Hodrušská dedičná štôlňa (František) a Voznická dedičná štôlňa.

Žila Grüner je najvýchodnejšie uložená žila na ložisku Banská Štiavnica. Je vyvinutá na mohutnom poklesovom zlome hodrušsko-štiavnickej hrasti. Nachádza sa v podpovrchových úrovniach v biotiticko-amfibolických andezitoch alebo na ich styku s andezitmi I. etapy, ktoré sú v hlbších úrovniach už len jediným okoložilným prostredím. V úrovni povrchu žila prebieha zónou argilitizácie (zílovatenia) a vybielenia a v severnom zakončení rudnej mineralizácie s prítomnosťou bohato zastúpenej jaspisovej mineralizácie (silicifikácia).

Hlavná žila Grüner a jej vetvy majú severovýchodný smer a sklon 50 – 80º  na juhovýchod. Smerom na juhozápad v oblasti Biotiky a štefultovského cintorína sa žila stáva strmou a preklápa sa  na  sz. sklon. Odbieha od nej významná nadložná vetva, žila Štefan so svojimi protisklonnými nadložnými vetvami Schweizer a Fehér. V týchto častiach ložiska majú žily Grüner a Štefan strmý sklon, okolo 80º. Hrúbka hlavnej žily bola premenlivá, v rudných stĺpoch 10 – 20 m a vo vetvách 0,8 – 1,5 m. Hlavná žila sa dobývala v dĺžke 1 400 m, podložná žila a žila Štefan v dĺžke 500 m. Hlavná a podložná žila sa dobývali až po úroveň 50 – 100 m n. m. V polovici 20. storočia sa najmä na podložnej žile ťažili polymetalické rudy. Banská činnosť na žile Grüner sa skončila v 60. rokoch 20. storočia.

Žilovina v severnej časti hlavnej žily Grüner bola kremenná a karbonátová, miestami silne kaolinická, s pyritom, markazitom a Ag minerálmi. Na podložnej žile bola kremitá žilovina s polymetalickou mineralizáciou (galenit a sfalerit), v južnej časti s pyritom a chalkopyritom, relatívne bohatá na zlato. Zo striebronosných minerálov prevládal stefanit, argentit, polybázit a rýdze striebro.

Kvalita ťažených zlato-strieborných rúd zo štruktúrneho systému žily Grüner musela mať v minulosti vynikajúce parametre. Udávali sa v lótoch (priemerný 1 lót = 334 g/t Au + Ag). Z historických údajov je známe, že tieto rudy sa ťažili ako „dobré vyberané“ s obsahom 6 – 65 lótov, „dobré, ale aj stupové“ s obsahom okolo 10 lótov a „stupové“ rudy na úpravárenské spracovanie s obsahom do 6 lótov. Pomer zlata k striebru v ťažených rudách dosahoval 1 : 25. Najkvalitnejšie rudy obsahovali priemerne 0,5 kg zlata a 10 kg striebra v 1 tone. K najbohatším žilám patrili hlavná žila a jej nadložná vetva Štefan, kde sa ojedinele vyskytovali „dobré vyberané“ rudy s kvalitou až 150 lótov (2,5 kg zlata a 50 kg striebra v 1 tone rudy). Hlavná žila Grüner sa v minulosti intenzívne dobývala až po úroveň 50 – 100 m n. m. Ťažili sa tam ušľachtilé strieborné rudy s vysokým podielom zlata. Ročná ťažba predstavovala asi 500 kg zlato-striebornej rudy.

Evidované zásoby rúd v roku 1986 na hlavnej žile Grüner pri jej hrúbke 0,8 – 1,5 m mali takúto kvalitu: Pb 0,3 – 1,0 %, Zn 1,3 – 2,7 %, Ag 24,2 – 49,5 g/t, Au 1,2 – 4,7 g/t. Na podložnej žile Grüner mala ruda tieto kvalitatívne parametre: Pb 1,0 – 1,5 %, Zn 2,6 – 2,9 %, Cu 0,1 %, Ag 6,7 – 11,1 g/t, Au 0,2 – 0,4 g/t.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.46041, lng: 18.88288, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)', infoWindow: { content: '

Východ žily Terézia (pod tajchom Ottergrund)

GPS: 48.46041, 18.88288 [48° 27' 37.48'', 18° 52' 58.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-01)

V týchto miestach vychádza žila Terézia na povrch impozantným spôsobom. V širšom okolí tejto lokality existovali ešte v roku 2003 (po oboch stranách oceľových mostíkov) rozsiahle a značne hlboké povrchové dobývky, ktoré bolo potrebné kôli bezpečnosti premostit a oplotit. K prvému premosteniu došlo v 80. rokoch 20. storočia, nakoľko došlo k prepadnutiu dobývok vplyvom podpovrchovej ťažby zlatostrieborných rúd, ktorá v tom čase bola realizovaná zo šachty Nová. Neskôr však, bolo zo strany správcu dobývacieho ptriestoru (Rudné Bane š.p. Banská Bystrica) rozhodnuté o ich úplnej likvidácii formou zasypania.

Takto zostala pre navštevníka chodníka „Po žile Terézia“ možnosť obhliadky len tej časti povrchových dobývok, ktoré sú situované v blízkom lese.

Jedná sa vlastne o úsek východu žily Terézia, ktorá je známa, ako lokalita, kde už v 11. storočí, pred príchodom nemeckých kolonistov boli na týchto miestach zaiste staré povrchové dobývky, kedže tieto kolonisti pomenovali, ako „Schmitten Rinn“ v priestore „Ottergrundu“ (...ryha na územi so zmijami). Z historických údajov je známe, že v roku 1388 existovala „Baňa na rýhe“ (Grube auf der Rinne). Ťažiarstvo Schmiten Rinn v 15. storočí bolo podfárané viacerými štôlňami a vystupovalo ako samostatný závod s vlastnými spracovateľskými objektami. Z tohto ťažiarstva sa do roku 1522 vyvinulo stredisko Rösselovho ťažiarstva (Rössels Handlung), ktoré viedol komorský gróf Erazmus Rössel. Okolo banských zariadení ťažiarstva vzniklo rozsiahle banícke osídlenie (dnes Dolná a Horná Resla) a bola na Dolnej Resli v r. 1512 zásluhou E. Rössela postavená kaplnka P. Márie Snežnej, ktorá bola neskôr v roku 1580 prebudovaná na v poradí už šiesty kostol v meste (Frauenbergský).

Zaujimavou historickou skutočnosťou zostane „navrat“ k opätovnej ťažbe Au-Ag rúd v podpovrchových úrovniach žily Terézia práve v týchto miestach, v období 80. rokov 20. storočia. V tom čase, ťažobná organizácia (Rudné Bane n.p., závod Banská Štiavnica), exportovala do zahraničia všetok flotačne vyrobený koncentrát z ťažby Pb-Zn-Cu polymetalických rúd. Z odpredaja koncentrátov podnik inkasoval platby v US dolároch, pričom okrem uvedenych kovov bolo preplácané aj zlato obsiahnuté v koncentrátoch. Kedže obsahy zlata tvorili významný podiel z celkovej hodnoty koncentrátu, tak bolo snahou ťažiť také rudy, ktoré mali aj vyššie obsahy zlata. Podľa vyjadrení pamätníkov tohto „návratu“ do Au-Ag zóny žily Terezia, nemožno plne akceptovať často používané tvrdenie o „celkovom“ vydobytí žíl. V tomto smere sú významnými poznatky, ziskané v rokoch 1989-1994 z banských prieskumných prác realizovaných z novorazenej štôlne Terézia v blízkosti šachty Weiden, ktorými sa okrem iného sledoval aj stupeň vydobytia žíl v podpovrchových úrovniach a ich možnosť exploatácie súčasnými banskými technológiami.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45261, lng: 18.8764, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Východ žily Bieber', infoWindow: { content: '

Východ žily Bieber

GPS: 48.45261, 18.8764 [48° 27' 9.4'', 18° 52' 35.04'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2MŽ-2-02)

Žila Bieber, v širšom priestore šácht Hangend, Weiden, Blur, z ktorých bola intenzívne dobývaná, na jej smernom úseku približne 600 m dosahuje impozantnú hrúbku a vo východoch na povrch je mapovateľná v rozsahu 20 – 50 m jej nepravej mocnosti. Aj v týchto miestach má žila skolon 600 k juhovýchodu. Za jej veľkú mocnosť sa „považuje“ rozsiahly žilník a prevažne „mäkká – hlinistá, ryolitická a kremitá“ výplň uvádzaná v historických záznamoch. Rovnako obsahovala zrudnenie (sulfidy, sulfosoli + Au), ktoré sa však vyskytovalo ako „bohaté“, často len v krátkych úsekoch. Nepriaznivým faktorom, pre jej lepšie overenie, bola zaiste jej nesúdržnosť, čo sa potvrdilo aj novšími prieskumnými prácami. Zvyčajne bola žila bansky sledovaná chodbami, či už po jej podložnom, alebo nadložnom tektonickom ohraničení.

V blízkom západnom okolí logostĺpika tohto objektu (na okraji blízkeho lesa), možeme sledovať existenciu početných ťažobných šachtíc (už len veľké a hlboké pingy), ktorými bola táto atypická žila od povrchu dobývaná. Rovnako o záujme, o žilu v minulosti, vypovedajú rozsiahle plochy s východmi žily, kde sú dobre sledovateľné sekundárne reliefy terénu (západné okolie šachty Weiden), po intenzívnej povrchovej ťažbe a kutaní.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.510489, lng: 19.000098, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka

GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']

Obec: Kozelník

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.449044, lng: 18.872004, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Haldy šachty Roveň', infoWindow: { content: '

Haldy šachty Roveň

GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.448646, lng: 18.873956, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Povrchové objekty šachty Roveň', infoWindow: { content: '

Povrchové objekty šachty Roveň

GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461710, lng: 18.884106, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Povrchové dobývky na žile Terézia', infoWindow: { content: '

Povrchové dobývky na žile Terézia

GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.273949, lng: 18.951038, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Kostol svätého Michala, archanjela', infoWindow: { content: '

Kostol svätého Michala, archanjela

GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kostoly, zvonice

Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby

Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.

Zdroj: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
' } }); map.addMarker({ lat: 48.273843, lng: 18.951021, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Kaplnka svätého Jozefa', infoWindow: { content: '

Kaplnka svätého Jozefa

GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby

Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi;  tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.

Zdroj: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
' } }); map.addMarker({ lat: 48.281652, lng: 18.913139, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou', infoWindow: { content: '

Starohorská studňa – prameň s pitnou vodou

GPS: 48.281652, 18.913139 [48° 16' 53.95'', 18° 54' 47.3'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Prameň s pitnou vodou je osadený otočným kohútikom. Nachádza sa na parkovisku pred kostolíkom sv. Urbana vo výške 295 m n. m.

Zdroj: http://mapy.hiking.sk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.197612, lng: 18.928966, icon: 'mapserver/kategorie/11.png', title: 'Evanjelický kostol a.v.', infoWindow: { content: '

Evanjelický kostol a.v.

GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Kostoly, zvonice

Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.189950, lng: 18.924811, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Nálezisko skamenelín', infoWindow: { content: '

Nálezisko skamenelín

GPS: 48.189950, 18.924811 [48° 11' 23.82'', 18° 55' 29.32'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin

Uvedené nálezisko sa nachádza v obci Hontianske Tesáre, v katastrálnom území Dvorníky. Zatiaľ sme o ňom v literatúre nenašli žiadnu zmienku. Geologické pomery územia sú zhodné s popisovanou Tesárskou roklinou. Pre územie je charakteristická stredne silná až silná vodná erózia. Táto spôsobuje narúšanie svahov a miestami vystupujú na povrch vrstvy morských sedimentov. V hlbokej eróznej ryhe v spodnej časti mierneho severného úbočia kóty Baba, vo výške asi 200 m n. m., sa nachádzajú odkryté vrstvy jemnozmného pieskovca s bohatým výskytom skamenelín. Podobne na neďalekom poli na miestach s veľmi plytkou ornicou dochádza pri hlbokej orbe k vyorávaniu kusov materskej horniny, ktorá je pomerne ľahko drobivá a tiež obsahuje množstvo skamenelín. Nakoľko nie sme odborníci v tejto problematike, iba zo všeobecných znalostí usudzujeme, že by mohlo ísť o vyhynuté amonity, belemnity a numulity. V sedimentoch možno tiež nájsť odtlačky rastlín - listov aj dreva.
Nálezisko by si pravdepodobne zaslúžilo bližšie preskúmanie.

Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha

Zdroj: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/nalezisko-skamenelin
' } }); map.addMarker({ lat: 48.18428, lng: 18.92111, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Šinkov salaš', infoWindow: { content: '

Šinkov salaš

GPS: 48.18428, 18.92111 [48° 11' 3.41'', 18° 55' 16'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas

Územie rezervácie reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska - hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom. Predmetné územie patrí do oblasti panónskej flóry a okresu Ipeľsko-rimavskej brázdy. Situovanie územia do teplej klimatickej oblasti na výhrevný vulkanický substrát, ako aj jeho expozičné vlastnosti, vytvorili predpoklady pre rozvoj teplomilnej vegetácie. Na tomto území má hlaváčik jarný koncentrovaný výskyt a vzhľadom na zásahy do okolitých pozemkov v minulosti predstavuje refugium tohto druhu, ktorý sa sem stiahol resp. ustúpil následkom hospodárskeho využívania okolitých pozemkov. Ďalšie lokality v okolí boli zničené nadmernou pastvou a rôznymi agrotechnickými úpravami.

Niekoľkotisícová populácia hlaváčika jarného tu rastie v zárastoch bývalých kosných podhorských ovsíkových lúk ako i na okraji lesných dubových porastov, v lemových spoločenstvách. V okrese Krupina je to pravdepodobne jediná pôvodná lokalita s rozsiahlejším výskytom. Vzhľadom na horeuvedené dôvody a nutnosť zachovania nielen populácie druhu, ale aj fytocenóz v súčasnom floristickom zložení bolo navrhnuté toto územie vo výmere 2,315ha na ochranu v kategórii prírodná rezervácia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 17/1999 z 11. 8. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 1999. Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. 

Autor článku: Ing. Ľubomír Pastucha

Zdroj: http://honttesare.sk/obec/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
' } }); map.addMarker({ lat: 48.438812, lng: 18.864419, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión Alžbeta', infoWindow: { content: '

Penzión Alžbeta

GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224

Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).

Zdroj: http://www.abcslovakia.sk/sk/ubytovanie/penzion/stiavnicke-bane/alzbeta
' } }); map.addMarker({ lat: 48.19017, lng: 18.99702, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Arborétum Feľata', infoWindow: { content: '

Arborétum Feľata

GPS: 48.19017, 18.99702 [48° 11' 24.61'', 18° 59' 49.27'']

Obec:

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Arborétum Feľata sa nachádza v katastrálnom území Dolné Rykynčice.  Leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na  rozvodí Krupinice a Litavice v nadmorskej výške 357 m. Vzdialenosť  od Dolných Rykynčíc je 7 km. Kedysi to boli kráľovské lesy. Neskôr  patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896-1934). V r. 1934 súčasť  lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V r. 1958  ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod  Šahy. Na základe zákona o reštitúciách roku 1994 celý areál Feľata  Vrátane arboréta prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č.2  Dolné Rykynčice. Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry.  Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myš- lienka či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné  dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď tu prevládajú hrabovo-dubové  lesy. 25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici.  Skôr ako vznikol tento vždyzelený klenot, v r. 1956 Ernest Koháry na  ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. No však ešte v  čase cirkevného vlastníctva týchto lesov (spomínaného ostrihomského  arcibiskupstva) bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej teda vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v r. 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. No za oficiálny dátum  založenia arboréta Feľata sa počíta 25. november 1958, najskôr na ploche  7,58 ha, ktorá sa v r. 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov  (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu r. 1985 bolo b arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia  Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský  Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál pri- rodzeného rozšírenia je na Severoamerickom kontinente boli získané  prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Nájdeme tu vysadené stromy ako napr.: jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan  ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne.  Z kríkov sú zastúpené napr.: hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč,  kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci  pracovníkov Arboréta Mlyňany a dnes predstavuje cennú zbierku  cudzokrajných drevín.  Najkrajším miestom arboréta je Koháryho alej alebo platanova lúka.  Arborétum Feľata je zaujímavé aj po stránke krajinárskej a poskytuje  možnosť plnohodnotného oddychu v kvalitnom prírodnom prostredí.  Je zaradené medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Zachovali sa náhrobné kamene významných  evanjelických farárov a šľachtičnej Horváth Valerné, rodenej Pongrácz Mária zo Szent Miklosi és ó-Vári.

Zdroj: http://www.rykyncice.ocu.sk/index.php?ids=14
' } }); map.addMarker({ lat: 48.322125, lng: 18.978935, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Kameňolom Tepličky', infoWindow: { content: '

Kameňolom Tepličky

GPS: 48.322125, 18.978935 [48° 19' 19.65'', 18° 58' 44.17'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Kontakt: mob: +421 902 920063, tel: +421 45 5591144, fax: +421 45 5591144

Web: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx

Spoločnosť KSR-Kameňolomy SR, s.r.o. zaisťujú ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby, kamenivo pre koľajové lóže a reguláciu vodných tokov.
Spoločnosť je súčasťou stavebného koncernu BAUHOLDING STRABAG SE, kde je výhradným výrobcom kameniva ve Slovenské republice.

Sortiment
    Drvené kamenivo
        0/4
        0/2
        2/4
        2/5
        4/8
        8/11
        8/16
        8/22
        16/32
    Sterkodrva
        0/32
        0/63
    Kamenivo s vybranými požiadavkami
        16/22
        32/63
        63/125
    Lomový kameň
    Lomový kameň netriedeny

Otváracie hodiny: PO-PÁ 7.00 - 15.30 hod. Podľa dohody.

Zdroj: http://www.mineral-cesko.com/sk-3/kontakt-4/contactid_292/kamenolom-teplicky.aspx
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439488, lng: 18.870481, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kláštorná vináreň', infoWindow: { content: '

Kláštorná vináreň

GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.433405, lng: 18.857304, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Penzión Cosmopolitan III.', infoWindow: { content: '

Penzión Cosmopolitan III.

GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480

Web: http://3.penzioncosmopolitan.sk/

Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. 

Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.

Od októbra do mája  je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.

Zdroj: http://3.penzioncosmopolitan.sk/restauracia
' } }); map.addMarker({ lat: 48.438523, lng: 18.873683, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Karol', infoWindow: { content: '

Šachta Karol

GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)

Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej  ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v  minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.462737, lng: 18.903826, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Baracuda bar', infoWindow: { content: '

Baracuda bar

GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0907 500 091

Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.

Zdroj: http://www.kamnapivo.sk/pivodb/bstiavnica/43683/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440908, lng: 18.868057, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Kristína', infoWindow: { content: '

Šachta Kristína

GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)

Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451010, lng: 18.906841, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Piváreň Barbora', infoWindow: { content: '

Piváreň Barbora

GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.449421, lng: 18.906607, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Cukráreň Študent', infoWindow: { content: '

Cukráreň Študent

GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 045 / 691 25 35

Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.

Zdroj: http://www.azet.sk/firma/469254/cukraren-student/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439289, lng: 18.865444, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Piarg (Siglisberg)', infoWindow: { content: '

Šachta Piarg (Siglisberg)

GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)

Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459215, lng: 18.897138, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Gaudeamus pub', infoWindow: { content: '

Gaudeamus pub

GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0903 507 763

Web: http://gaudeamusbs.sk/index.php

Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.438454, lng: 18.865212, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Piarg', infoWindow: { content: '

Halda šachty Piarg

GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.454785, lng: 18.903060, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Bar Kerling', infoWindow: { content: '

Bar Kerling

GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: info@hotelkerling.sk

Web: http://www.hotelkerling.sk/index.php

Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.

Zdroj: http://www.hotelkerling.sk/index.php?sablona=bar
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456978, lng: 18.901301, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pub Zubr Arena', infoWindow: { content: '

Pub Zubr Arena

GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.436487, lng: 18.856571, icon: 'mapserver/kategorie/22.png', title: 'Šachta Königsegg', infoWindow: { content: '

Šachta Königsegg

GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)

Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457173, lng: 18.900725, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pražovňa pub', infoWindow: { content: '

Pražovňa pub

GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0949 575 700

Web: https://www.facebook.com/pages/Pra%C5%BEov%C5%88a-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/250389701812381?sk=info&tab=overview

Podnik s výnimočnou atmosférou v historickej budove v centre Banskej Štiavnice, kde môžete zažiť odviazanú zábavu na rôznych tematických party.    
Zdroj: https://www.facebook.com/pages/Pra%C5%BEov%C5%88a-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/250389701812381?sk=info&tab=overview
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435752, lng: 18.856631, icon: 'mapserver/kategorie/25.png', title: 'Halda šachty Königsegg', infoWindow: { content: '

Halda šachty Königsegg

GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou

Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458643, lng: 18.893483, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Meštianska krčma', infoWindow: { content: '

Meštianska krčma

GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kontakt: 0903/507 763

Web: https://sk-sk.facebook.com/mestianska.krcma

Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.386696, lng: 18.869170, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalné bralá A-B andezitu', infoWindow: { content: '

Skalné bralá A-B andezitu

GPS: 48.386696, 18.869170 [48° 23' 12.11'', 18° 52' 9.01'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-12)

V oblasti vrcholu s kótou 689 sú vypreparované skalné bralá s doskovitou odlučnosťou podľa plôch 240 SW/80 (smer sklonu). Strmý priebeh odlučnosti (80º) podľa plôch fluidality naznačuje vnútornejšie časti extruzívneho telesa.

Pri odbočke na chodník je východ andezitu s doskovitou odlučnosťou 130 SE/35 (smer sklonu) súhlasne s plochami fluidality. Prechod do miernejšieho úklonu naznačuje okrajovú časť extruzívneho telesa s pohybom lávy pod miernejším úklonom. Súčasne pozorujeme prechod z hrubodoskovitej odlučnosti až blokovo-doskovitej odlučnosti do tenkodoskovitej odlučnosti, čo opäť charakterizuje okrajové časti telesa s rýchlejším procesom tuhnutia a vzrastom viskozity. Vejárovitá stavba plôch fluidality (zvýraznená doskovitou odlučnosťou) zodpovedá forme extruzívneho dómu.

Andezit je sivý, hruboporfýrický, obsahuje výrastlice plagioklasu veľké 4 – 6 mm, amfibolu do 5 – 6 mm a biotitu (do 3 – 4 mm). Základná hmota je mikroliticko-hyalopilitická. Zloženie zodpovedá amfibolicko-biotitickému andezitu.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.387736, lng: 18.872475, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vnútorná stavba extruzívneho dómu', infoWindow: { content: '

Vnútorná stavba extruzívneho dómu

GPS: 48.387736, 18.872475 [48° 23' 15.85'', 18° 52' 20.91'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-39)

V stene opusteného lomu je možné pozorovať vertikálne až subvertikálne pásma fluidality oddelené plochami laminácie (ľavá časť lomu). Vznikali v čase ukončovania výstupných pohybov láv vo fáze tuhnutia. Na tento systém je naložený mladší systém plôch, ktoré prebiehajú zhruba kolmo na predchádzajúci. Tieto plochy odlučnosti zhruba kopírujú kupolovitú formu extruzívneho telesa a zodpovedajú systému kontrakčných plôch vznikajúcich v pokročilej fáze tuhnutia a kryštalizácie lávového telesa pri zmenšovaní jeho objemu.

V idealizovanom priereze extruzívnym dómom je možné identifikovať dva systémy plôch odlučnosti:

Prvý systém (a) s vejárovitým rozložením vzniká v záverečnom štádiu pohybu lávy vystupujúcej z prívodového ústia. Vejárovitý priebeh zodpovedá pásmam fluidality (smeru pohybu) lávy v záverečnom štádiu bezprostredne pred jej zastavením a stuhnutím. Tieto plochy, podľa ktorých sa deje oddeľovanie (odlepenie) jednotlivých častí pohybujúcej sa lávy na kratšie vzdialenosti, sa označujú aj ako laminačné plochy (resp. plochy laminácie).

Druhý systém (b) plôch odlučnosti vzniká v pokročilejšom štádiu chladnutia, keď pri kryštalizácii lávového telesa sa zmenšuje jeho objem. Vznikajú kontrakčné napätia, ktoré sa vyrovnávajú vznikom puklín a odlučných plôch nazývaných kontrakčnými puklinami, resp. kontrakčnými plochami.

Chladnutie lávových a magmatických telies sa začína od okrajov (kde odvod tepla je najintenzívnejší). Preto priebeh kontrakčných puklín spravidla kopíruje povrch lávového telesa. V typickom priereze extruzívnym telesom je priebeh kontrakčných plôch zhruba kolmý na priebeh plôch fluidality (laminácia). V skutočnosti však tieto geometrické vzťahy môžu byť oveľa komplikovanejšie.

Andezit je hruboporfýrický, sivý až zelenkavý (v dôsledku autometamorfnej premeny). Výrastlice tvorí plagioklas s veľkosťou 4 – 6 mm. Tmavé minerály sú v dôsledku premien sčasti chloritizované.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.388477, lng: 18.883439, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Autometamorfóza A-B andezitu', infoWindow: { content: '

Autometamorfóza A-B andezitu

GPS: 48.388477, 18.883439 [48° 23' 18.52'', 18° 53' 0.38'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-38)

V opustenom lome pri lesnej ceste Pod Salašiská je odkryté teleso hruboporfýrického andezitu s blokovou odlučnosťou zodpovedajúce extrúzii, prípadne ložnej intrúzii (lakolitu). Tmavé výrastlice (amfibol, biotit do veľkosti 6 – 8 mm) sú sčasti až úplne hematitizované, plagioklas tvorí výrastlice do 6 mm, je relatívne menej postihnutý.

V prípade, ak po umiestnení lávového alebo magmatického telesa (lakolit, extrúzia, štoková intrúzia a pod.) dostatočne veľkého objemu nemôže prchavé zložky (magmatické plyny CO, H2S, Cl, F a H2O) rýchlo a spontánne unikať v priebehu chladnutia a kryštalizácie telesa, tieto zložky pôsobia zpätne na magmatickú horninu, pričom nastáva jej premena. Stáva sa to u podpovrchovej intrúzie alebo pri vniknutí telesa do prostredia tufov a vulkanoklastík, ktoré tvoria nad telesom hrubší pokryv.

Tieto prchavé zložky sa v záverečnom štádiu hromadia a pôsobia na už vykryštalizované časti magmatického telesa. Minerály sú podrobené premenám, pričom menej stabilné tmavé minerály (amfibol, biotit a pyroxény) sú chloritizované a menia sa na zmes sekundárnych minerálov (chlorit, epidot a ďalšie). V dôsledku toho hornina nadobúda zelené až modrozelené odtiene. Iným typom premeny je hematitizácia, keď v dôsledku oxidácie železa v mineráloch a základnej hmote sa z dvojmocného železa stáva trojmocné a vzniká hematit, ktorý preniká cez horninu a zastiera tmavé minerály. Hornina týmto pôsobením nadobúda hnedočervené sfarbenie.

Andezitové teleso sa nachádza v blízkosti kalderového zlomu, a preto nie je možné vylúčiť výstup fluidných zložiek pozdĺž kalderového zlomu a ich podiel na premenách horniny.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.386204, lng: 18.886250, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa', infoWindow: { content: '

Autoklastická brekcia na okraji extruzívneho telesa

GPS: 48.386204, 18.886250 [48° 23' 10.33'', 18° 53' 10.5'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-13)

Na západnom svahu chrbtu Čierne Blato (k.574) je v záreze lesnej cesty odkrytý okraj extruzívneho telesa tvorený autoklastickou brekciou. Brekciu tvoria úlomky až bloky biotiticko-amfibolického andezitu premenlivej veľkosti (od drobných úlomkov do blokov s rozmermi 30-50 cm a viac). Obmedzenie úlomkov je prevažne ostrohranné (angulárne). U niektorých blokov je pozorovaný rozpad podľa siete trhlín na drobnejšie úlomky. Matrix (základná hmota) medzi úlomkami je zrnitý až lávový vo vzťahu k úlomkom je zastúpený v menšom objeme. Rozloženie úlomkov a blokov je chaotické.

Brekcia uvedeného typu vzniká počas rastu a priestorového rozširovania extrúzie. Vznikajúca pevná kôra na povrchu extruzívneho telesa (v dôsledku rýchlejšieho chladnutia a tuhnutia) nie je schopná sa s pokračujúcim rastom extrúzie plasticky vyrovnať, je podrobená tlakom a triešteniu na úlomky až bloky. Úlomkový materiál v priebehu pohybu nadobúda chaotickú orientáciu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu extruzívneho telesa pásmo autoklastickej brekcie.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.389068, lng: 18.909521, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Extruzívna brekcia', infoWindow: { content: '

Extruzívna brekcia

GPS: 48.389068, 18.909521 [48° 23' 20.64'', 18° 54' 34.28'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-40)

Odkryv nad zákrutou lesnej cesty tvorí hruboúlomkovitá až bloková brekcia extruzívneho typu s úlomkami hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Väčšie bloky do 30 cm až 0,5 m sú výrazne napenené, s rôznym stupňom oxidácie, s augulárnym až subsférickým obmedzením, menšie úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne). Matrix je lávový, červenkastý (zoxidovaný), často silno napenený a spekaný. Úlomkový materiál je uložený chaoticky.

Úlomkovitý materiál tvorí hruboporfýrický andezit, sivý, sivo-ružový až hnedočervený (oxidovaný), pórovitý až celistvý a sklovitý. Výrastlice tvorí plagioklas, amfibol a biotit do veľkosti 4 – 6 mm. Brekcia predstavuje okrajové pásmo extruzívneho telesa.

Počas rastu extruzívneho dómu vzniká na jeho povrchu rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra. Pri pokračujúcom zväčšovaní objemu extruzívneho dómu prísunom novej čerstvej lávy sa táto rýchlejšie tuhnúca povrchová kôra v dôsledku vnútorného napätia láme a rozpadá na úlomky až bloky. Tieto sú opäť stmelované tekutejšou (fluidálnejšou) lávou, bohatšou na plynnú fázu. Uvedeným procesom vzniká na povrchu dómatického telesa autoklastická extruzívna brekcia. Úlomkovitý materiál vznikajúci počas rastu extruzívneho dómu sa hromadí pri jeho úpätí v podobe chaotických hruboúlomkovitých až blokových brekcií.

Dómatické telesá v oblasti štiavnickej kaldery nevystupujú izolované, naopak tvoria skupiny vzájomne sa prekrývajúcich telies. Pásma extruzívnych brekcií zistené pri terénnom mapovaní umožňujú ich vzájomné rozlíšenie.

V pokračovaní asfaltovej cesty ďalej k juhovýchodu je pred nasledujúcou lokalitou č.8 (chrbát Darfel) možnosť vystúpiť lesnou cestou ku skalným bralám sitnianskeho andezitu na juhozápadných okrajoch chrbtu Biely kameň (pod kótou 606). Zo skalných brál je panoramatický pohľad na južné svahy Štiavnických vrchov.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.381744, lng: 18.920658, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Extrúzia A-B-H andezitu', infoWindow: { content: '

Extrúzia A-B-H andezitu

GPS: 48.381744, 18.920658 [48° 22' 54.28'', 18° 55' 14.37'']

Obec: Prenčov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-45)

Extruzívne amfibolicko-biotiticko-hyperstenické andezitové teleso na lokalite Darfel vystupuje na povrch južne od okraja kalderového zlomu, kde predstavuje časť pôvodne rozsiahlejšieho telesa. Zo severu je teleso uťaté kalderovým zlomom a poklesnuté v rámci kaldery. Jeho prítomnosť v južnej časti kaldery potvrdil vrt PK-4. Extruzívne teleso vystupuje aj v celom rade skalných odkryvov pri štátnej ceste severne od Prenčova. Pri okrajoch telesa sú vyvinuté nesúvislé pásma extruzívnych brekcií, pričom pozorujeme postupný prechod od masívneho celistvého andezitu cez pásmo napenenia až do pásma brekcií s lávovým až zrnitým tmelom (matrixom). Brekcie tvoria úlomky pórovitého andezitu prevažne vo veľkosti 10 – 50 cm až bloky do 4 – 5 m so znakmi trieštenia podľa puklín. Externejšie sa nachádzajú brekcie pyroklastických prúdov s chaotickým uložením a epiklastické brekcie s náznakmi triedenia.

Extruzívne teleso odkryté v záreze lesnej cesty tvorí hruboporfýrický červenkastý (výrazne oxidovaný) autometamorfovaný andezit. Výrastlice tvorí plagioklas do 4 mm, amfibol do 4 mm a pyroxény, ojedinele je prítomný biotit. Tmavé výrastlice sú limonitizované a hematitizované v dôsledku autometamorfných premien. Hrubodoskovitá odlučnosť v smere fluidálnych plôch s orientáciou 105 SE/60 (smer sklonu) poukazuje na formovanie telesa výstupným pohybom (čo zodpovedá forme extruzívneho typu).

Pozícia extruzívneho telesa a vývoj štiavnickej kaldery

V záverečnom štádiu vývoja spodnej stratovulkanickej stavby (stredný až vrchný báden – 1. etapa) v oblasti stratovulkanického svahu vystúpili početné extruzívne telesá amfibolicko-pyroxénických až pyroxénicko-amfibolických andezitov (± biotit). Extruzívne telesá využívali pri výstupe zlomové systémy vo vyšších úrovniach stratovulkanického svahu. Tieto zlomy sa otvárali v súvislosti s prvými poklesovými pohybmi vo vrcholovej časti stratovulkánu bezprostredne pred vznikom vlastnej kaldery. Výstup extruzívnych telies sprevádzal vznik pyroklastických a úlomkových prúdov a hruboúlomkových epiklastických vulkanických brekcií. Na stratovulkanickom svahu extrúzie často prechádzali do krátkych a hrubých lávových prúdov.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.393179, lng: 18.931719, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lahárové brekcie a epiklastiká', infoWindow: { content: '

Lahárové brekcie a epiklastiká

GPS: 48.393179, 18.931719 [48° 23' 35.44'', 18° 55' 54.19'']

Obec: Prenčov

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-41)

Názov lahar pochádza z Indonézie z oblasti budovanej činnými vulkánmi, kde bol použitý pre devastujúce lavíny bahna a kamenia ničiace ľudské príbytky. Lahar vo vulkanologickej terminológii predstavuje masu popola, bahna a úlomkov až blokov tvorených vulkanickým materiálom, ktorá sa účinkom gravitácie pohybuje po vulkanickom svahu. Táto lavína bahna a kamenia v podobe masového prúdu predstavuje veľké nebezpečenstvo a riziko pre obyvateľov a ich obydlia na úpätí aktívnych sopiek, najmä v tropickom pásme. Príčinou vzniku tejto pohybujúcej sa masy bahna a kamenia môžu byť výdatné dažde, ktoré sú časté v tropickom pásme a bežne sprevádzajú vulkanické erupcie. Ďalšiu príčinu môže predstavovať pretrhnutie hrádze kalderového alebo kráterového jazera, prípadne náhle roztopenie snehu a ľadu pri vulkanickej erupcii (Island). Impulzom na pohyb lahara môže byť zemetrasenie vulkanického pôvodu. Lahary často bezprostredne nasledujú vulkanickú erupciu a v tomto prípade sa transportuje materiál čiastočne v horúcom stave – horúci lahar. Lahary bez priameho vzťahu k erupcii sa označujú často ako studené lahary.

V záreze štátnej cesty južne od Sv.Antona v blízkosti kalderového dómu sú odkryté vulkanoklastické horniny spodnej stratovulkanickej stavby. Vyššie v ich nadloží je uložený lávový prúd. V rámci odkryvu vystupujú dve telesá chaotických laharových brekcií oddelené vložkou pieskovcov až siltovcov s úklonom na juh. V nadloží vrchného lahara je uložená opäť poloha epiklastického vulkanického pieskovca.

Spodný lahar (báza telesa nie je odkrytá) tvoria úlomky až bloky pyroxénických a amfibolicko-pyroxénických andezitov do veľkosti 30 – 40 cm s angulárnym až subangulárnym obmedzením (ostrohranným až sčasti zaobleným obmedzením). Drobnejšie úlomky sú výraznejšie angulárne. Matrix je piesčitý, hrubozrnný až piesčito-ílovitý. Drobno- až hruboúlomkovitý materiál je uložený chaoticky.

V nadloží lahara je uložená poloha epiklastického vulkanického pieskovca s vrstvičkou siltovca, ktorá predstavuje sediment uložený dočasným vodným tokom, prípadne splachom (v súvislosti s výdatným dažďom a pod.). Charakteristický je úklon na juh súhlasne s celkovými úklonmi stratovulkanickej stavby.

Vrchný lahar uložený ostro a diskordantne na polohe epiklastického vulkanického pieskovca a sčasti na povrchu spodného lahara sa vyznačuje odlišným litologickým zložením. V rámci lahara sú okrem angulárnych úlomkov prítomné veľké bloky andezitu okrúhlych (sféroidických) tvarov do veľkosti 1,5 – 2,2 m s charakteristickým rozpadom podľa radiálnych trhlín. Bloky patria k amfibolicko-pyroxénickému andezitu. Okraje blokov v porovnaní s vnútornou časťou sú sklovitejšie, povrch blokov je prevažne hladký. Rozmernejšie bloky prejavujú tendenciu uloženia v subhorizontálnom smere svojím dlhším rozmerom. Bloky pochádzajú z rozpadu žeravého lávového prúdu pri styku s vodným prostredím, prípadne sú výsledkom výlevu na zasnežený povrch. Matrix je zrnitý, tufovo-piesčitý, s obsahom drobnej pemzy. Uloženie laharovej brekcie je chaotické.

Predpokladáme, že vo vrcholovej časti stratovulkánu  sa vylial lávový prúd na zasnežené alebo ľadové polia, čo spôsobilo rozpad prúdu na sféroidické bloky a úlomky. Úlomkovitý materiál v dôsledku svojej nestability na stratovulkanickom svahu sa dal následne do pohybu ako masový úlomkovitý prúd - lahar. Sféroidické bloky v čiastočne žeravom stave sa rozpadali a trieštili ďalej podľa radiálnej siete trhlín aj počas pohybu lahara. Spodný lahar s rôznorodým materiálom nevykazuje priamy vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, vrchný lahar je možné označiť termínom horúci lahar. Niektoré lahary pokračovali zo stratovulkanického svahu ďalej na juh a po prekročení pobrežnej zóny sa pohybovali ďalej na morskom dne v podobe bahenných prúdov.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.401644, lng: 18.886181, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad', infoWindow: { content: '

Epiklastické vulkanické brekcie, skalné bralá sitnianskeho andezitu, dolný hrad

GPS: 48.401644, 18.886181 [48° 24' 5.92'', 18° 53' 10.25'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-08)

Epiklastické vulkanické brekcie v záreze štátnej cesty cca 500 m severne od Počúvadlianskeho jazera sú súčasťou výplne štiavnickej kaldery. Úlomkový vulkanoklastický materiál epiklastického typu so zastúpením prevažne biotiticko-amfibolických až amfibolicko-biotitických andezitov patrí k studenskej formácii vrchnobádenského veku.

Úlomkový materiál s rozmermi prevažne 5 – 25 cm až blokmi do 1,5 m je prevažne ostrohranný (angulárny) až čiastočne zaoblený (subangulárny). Matrix medzi úlomkami je zrnitý, piesčitý, s drobnejšími andezitovými úlomkami a úlomkami pemzy. Okrem napenených (vezikulovaných) úlomkov svetlejších odtieňov sú prítomné úlomky s tmavou, sivočiernou, čiastočne sklovitou základnou hmotou. Uloženie materiálu je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.

Nízky stupeň opracovanosti a chaotické uloženie svedčia o krátkom masovom transporte úlomkového a piesčitého materiálu účinkom gravitácie. Chaoticky uložený materiál vykazuje textúry sutinových uloženín v podobe gravitačných osypov pri okrajoch extruzívnych telies, prípadne až s prechodmi do uloženín laharového typu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Skalné bralá sitnianskeho andezitu južne od k. 1 009 Sitno predstavujú súčasť hradného opevnenia stredovekého hradu – dolný hrad. Ku skalným bralám je pripojená časť muriva, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou hradnej veže, resp. obranného múru. Výstup na vrchol skalného brala, odkiaľ je panoramatický výhľad na krajinu, je možný len po vyznačenom pešom chodníku. Výstup na hradné murivo nie je povolený.

Skalné bralá tvorí stredne- až hruboporfýrický amfibolicko-pyroxénický andezit s biotitom. Andezit je tmavosivý, zvetráva do svetlejších odtieňov. Zloženie andezitu je identické s andezitovými bralami vrcholovej časti Sitna, lokality Sitience, Bieleho kameňa. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická. Odlučnosť podľa subvertikálnych plôch vytvára hrubé skalné bloky. V rámci blokov je vyvinutá subparalelná doskovitá odlučnosť podľa laminačných plôch (plochy fluidality) s úklonom na juhovýchod.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.418323, lng: 18.868028, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Úlomkové prúdy (debris flows)', infoWindow: { content: '

Úlomkové prúdy (debris flows)

GPS: 48.418323, 18.868028 [48° 25' 5.96'', 18° 52' 4.9'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-09)

V záreze lesnej cesty na severnom svahu hrebeňa Almášskej lúky je východ epiklastickej vulkanickej brekcie. Brekciu tvorí úlomkový vulkanický materiál s rozmermi prevažne 5 – 15 cm, v menšej miere bloky do veľkosti 40 – 50 cm. Úlomky sú prevažne ostrohranné (angulárne) až sčasti zaoblené (subangulárne). Matrix je zrnitý, piesčitý, tvorí cca 50 – 60 % objemu. Uloženie je chaotické, bez známok triednosti a zvrstvenia. Charakter uloženia a nízky stupeň opracovanosti svedčia o náhlom masovom transporte prostredníctvom úlomkového prúdu (debris flow).

Úlomkové prúdy v priebehu vývoja a deštrukcie lávových telies boli pravdepodobne najčastejším spôsobom, ktorým sa masovo premiestňoval a nanovo ukladal úlomkový materiál v rámci kaldery.

Poznámka k termínu epiklastická vulkanická hornina

Vulkanické horniny po svojom vzniku v dôsledku povrchových činiteľov (dážď, tečúca voda) podliehajú rozpadu na úlomkovitý až jemnozrnnejší piesčito-ílovitý materiál. V dôsledku jeho nestability na vulkanickom svahu sa účinkom gravitačnej energie a vodného transportu vulkanický materiál premiestňoval a nanovo ukladal pri úpätí vulkanického svahu. Výsledkom je hornina tvorená úlomkovitým materiálom stmeleným jemnozrnnejším matrixom. Označujeme ju názvom epiklastická vulkanická brekcia. V prípade vysokého stupňa opracovania a triedenia materiálu (účinkom vodných tokov) vzniká epiklastický vulkanický konglomerát. Jemnozrnnejší materiál tvorí epiklastický vulkanický pieskovec, prípadne siltovec. Medzi epiklastické vulkanické horniny náležia aj úlomkové horniny vulkanického pôvodu premiestnené náhlym jednorazovým transportom v podobe masového prúdu. Horniny tohto typu zodpovedajú laharom, prípadne úlomkovým prúdom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.541769, lng: 18.945341, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Krčma Drevenička', infoWindow: { content: '

Krčma Drevenička

GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']

Obec: Močiar

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.498049, lng: 18.919981, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Krčma v obci Podhorie', infoWindow: { content: '

Krčma v obci Podhorie

GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']

Obec: Podhorie

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.446241, lng: 18.971425, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Kolpašský hostinec', infoWindow: { content: '

Kolpašský hostinec

GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.444504, lng: 18.977171, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Krčma U Doldoka', infoWindow: { content: '

Krčma U Doldoka

GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.226499, lng: 18.865899, icon: 'mapserver/kategorie/12.png', title: 'Pohostinstvo v obci Lišov', infoWindow: { content: '

Pohostinstvo v obci Lišov

GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']

Obec: Lišov

Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)

Pohostinstvo v obci Lišov.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.405804, lng: 18.879314, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)', infoWindow: { content: '

Uloženiny úlomkových lavín (debris avalanches)

GPS: 48.405804, 18.879314 [48° 24' 20.89'', 18° 52' 45.53'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Gaopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-06)

V záreze lesnej cesty v odkryve s dĺžkou cca 35 – 40 m je obnažená brekcia s chaotickým uložením úlomkového materiálu. Úlomky s rozmermi 5 – 25 cm až bloky do veľkosti 0,5 – 2 m a viac sú prevažne angulárne, často silno napenené a postihnuté premenami (sivobiele a zelenkavé). V rámci odkryvu sú chaotické brekcie rozčlenené na jednotlivé bloky (segmenty) podľa tektonických zón so znakmi drvenia. Brekcie v jednotlivých segmentoch sa odlišujú najmä vzájomnou proporciou úlomkov a zrnitého piesčitého matrixu, ako aj veľkosťou úlomkov. Niektoré bloky so zrnitým až lávovým matrixom sa blížia k typu extruzívnych brekcií.

V prípade niektorých rozmernejších blokov pozorujeme ich rozpad podľa siete hustých puklín pripomínajúci textúry typu „jig-saw“ (názov podľa skladačkovej hry; obr.č.45B). K vzniku úlomkového materiálu a jeho pohybu v podobe úlomkovej lavíny došlo pravdepodobne pri náhlom porušení stability extruzívneho dómu s jeho následným kolapsom a náhlou deštrukciou. V rámci lavíny okrem úlomkového materiálu sú zahrnuté aj bloky extruzívnych brekcií pochádzajúce z okrajových zbrekciovatených častí extruzívnych dómov často postihnutých hydrotermálnymi premenami. Tieto bloky nachádzajúce sa v lavíne sa počas jej pohybu tlakovo namáhali a trieštili na úlomky. Svedčí o tom hustá sieť trhlín, ktorá ich preniká.

Úlomkové lavíny (debris avalanches) v oblasti štiavnickej kaldery vznikali najmä pri kolapsoch a náhlych deštrukciách rozmernejších extruzívnych dómov. K vzniku lavín prispievali aj hydrotermálne premeny (v podobe plynných výronov a horúcich prameňov), ktoré znižovali pevnosť hornín a tým narúšali ich stabilitu.

V pokračovaní chodníka na východ (oblasť Jedlina) v zárezoch lesnej cesty nasledujú východy hrubých až blokových epiklastických vulkanických brekcií. Úlomkový až blokový materiál (do veľkosti až 2 m) pochádza z deštrukcie lávových telies, prípadne z deštrukcie pôvodných hruboúlomkovitých brekcií uložených v okolí extruzívneho dómu. Vyznačuje sa čiastočným zaoblením a náznakmi triedenia a uloženia v subhorizontálnych polohách. Tieto znaky sú výsledkom krátkeho transportu. V menšej miere sú prítomné aj bloky s angulárnym (ostrohranným) obmedzením a doskovitou odlučnosťou. Prevládajú bloky s pórovitou stavbou, často so znakmi hydrotermálnej premeny. Andezit v blokoch je výrazne porfýrický. Výrastlice plagioklasu sú do 4 – 6 mm, amfibol do 5 – 8 mm, nápadný je biotit do 5 – 8 mm. Matrix je piesčitý až piesčito-ílovitý, s častými úlomkami pemzy. Tvorí 50 – 60 %.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.418309, lng: 18.873735, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Pyroklastický blokovo-popolový prúd', infoWindow: { content: '

Pyroklastický blokovo-popolový prúd

GPS: 48.418309, 18.873735 [48° 25' 5.91'', 18° 52' 25.45'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-10)

Pyroklastický prúd predstavuje horúcu zmes plynov, popola, pemzy a úlomkov v pevnom až poloplastickom stave pohybujúcu sa po uklonenom zemskom povrchu v podobe turbulentného prúdu. Počas pohybu pyroklastického prúdu, a najmä v jeho závere, účinkom gravitácie sa zo spodnej časti prúdu ukladá na zemskom povrchu popolovo-pemzový materiál s úlomkami až blokmi poloplastickej žeravej lávy. V dôsledku vysokej teploty často nastáva v pyroklastickom prúde po jeho uložení spečenie až zváranie vulkanického materiálu na kompaktnú masu.

Podľa zloženia sa rozlišujú popolovo-pemzové pyroklastické prúdy obsahujúce viac ako 50 % objemu v podobe popolových častíc, kryštálov a pemzy (s nižším obsahom úlomkov čerstvej, juvenilnej lávy) a blokovo-popolové pyroklastické prúdy s prevahou úlomkov až blokov juvenilnej lávy nad matrixom.

Popolové a popolovo-pemzové prúdy vznikajú pri kolapse eruptívneho stĺpca v prípade plíniovskej erupcie. Naproti tomu blokovo-popolové pemzové prúdy vznikajú v prípade vulkánskeho eruptívneho stĺpca, keď do atmosféry sú vyvrhnuté okrem popola aj hrubšie úlomky až bloky juvenilnej lávy. Po poklese (kolapse) eruptívneho stĺpca a páde vulkanického materiálu na zemský pvrch po uklonenom vulkanickom svahu v smere od krátera roluje žeravá masa vulkanických plynov, popola a blokov, v podobe pyroklastického prúdu.

Ďalším spôsobom vzniku blokovo-popolového alebo blokovo-pemzového prúdu je kolaps – náhla deštrukcia extruzívneho dómu. Nastáva v dôsledku gravitačnej nestability (často pri raste extruzívneho dómu na uklonenom svahu) alebo v dôsledku vnútorného pretlaku plynov. Magmatické plyny sa udržujú pod vnútorným tlakom v dôsledku vznikajúcej povrchovej polopevnej až pevnej kôry. Pri náhlom poklese vonkajšieho tlaku vznikom trhlín na povrchu dómu magma prudko exploduje a mení sa na zmes popola, pemzy a útržkov žeravej lávy, ktorá sa pohybuje v podobe prúdu a unáša úlomky až bloky povrchovej kôry a stuhnuté časti roztriešteného extruzívneho dómu. Explozívne deštrukcie dómov sa v poslednom období pozorovali v prípade sopky Merapi (Indonézia) v rokoch 1984, 1994, 1997 – 1998, sopky Monserrat (1995 – 1996) a Mt. Unzen (Japonsko) v roku 1991.

Blokovo-popolové prúdy vznikajúce pri kolapse extruzívnych dómov prekonajú vzdialenosť 10 km a viac, pričom ich pohyb dosahuje rýchlosť až 100 km/hod. Blokovo-popolové prúdy v prípade uvedených sopiek sú známe ničivými účinkami na osídlenia pri ich úpätí, často s tragickými následkami na ľudských životoch.

Odkryvy uloženín pyroklastického blokovo-popolového prúdu vystupujú na ceste a v zárezoch lesnej cesty v oblasti Jedliny na sv. výbežku chrbta pod Almášskymi lúkami. Brekciu pyroklastického prúdu tvoria úlomky až bloky andezitu (do 35 – 45 cm), subsférické až subangulárne, uložené chaoticky. Matrix sivobielej farby tvoria úlomky pemzy a vitrokryštálový tuf s amfibolom a biotitom.

Uloženiny blokovo-popolových až popolovo-pemzových prúdov pochádzajú s deštrukcie extruzívnych dómov. Úlomkový až blokový materiál bol následne po explózii dómu transportovaný v plynno-popolovo-pemzovej mase. Na horúci stav poukazuje mierne spečenie a deformácia pemzy s pretiahnutím v horizontálnom smere.

V pokračovaní lesnej cesty na ohybe chrbta je ďalší odkryv tvorený dominantne pemzovými tufmi. Pemzové fragmenty veľké 2 – 5 cm, ojedinele do 10 – 25 cm, sčasti deformované a usmernené, tvoria cca 40 – 50 % objemu. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu (2 – 5 %) do veľkosti 15 – 25 cm. Matrix je pemzovo-tufový až vitrokryštálovo-tufový, s drobnými úlomkami.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.416657, lng: 18.880258, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Redeponované pemzové tufy', infoWindow: { content: '

Redeponované pemzové tufy

GPS: 48.416657, 18.880258 [48° 24' 59.97'', 18° 52' 48.93'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-03)

V záreze lesnej cesty na ohybe je odkryv dlhý cca 25 m a vysoký 2 – 3 m tvorený redeponovanými pemzovými tufmi. Úlomky pemzy prevažne vo veľkosti 1 – 3 cm, sporadicky 5 – 25 cm, sú sčasti zaoblené. Menšie aj väčšie úlomky sú prevažne subhorizontálne usmernené. Pemza je sivobiela, svetložltá až okrová. Výrastlice tvorí amfibol a biotit.

Matrix je sivohnedý, svetlý, vitrokryštálový, s drobnými úlomkami pemzy. Ojedinele sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu do veľkosti 15 – 25 cm (tvoria cca 2 – 5 %). Úlomky pemz nesú známky druhotného premiestnenia s krátkym transportom a novým uložením v podobe redeponovaného pemzového tufu.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.413794, lng: 18.884614, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Pyroklastický popolovo-pemzový prúd', infoWindow: { content: '

Pyroklastický popolovo-pemzový prúd

GPS: 48.413794, 18.884614 [48° 24' 49.66'', 18° 53' 4.61'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-11)

Na okraji chrbta s kótou 693 v záreze lesnej cesty je východ pemzového tufu v dĺžke cca 15 m. V zložení prevládajú úlomky pemzy vo veľkosti 1 – 5 cm (ojedinele až 10 cm) so subsférickým až nepravidelným obmedzením. Výrastlice tvorí amfibol a biotit vo veľkosti 3 – 6 mm. Matrix je sivohnedý, tufový, pomerne kompaktný, s drobnými úlomkami andezitu. Tvorí cca 60 % objemu. V nepatrnom množstve sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu vo veľkosti 2 – 4 cm. Uloženie je chaotické, bez známok triedenia a zvrstvenia.

Mierna kompakcia a náznaky deformácie pemzy poukazujú na zvýšenú teplotu v čase uloženia pemzového tufu.

Pemzové tufy sú produktom erupcie plíniovského typu. V súvislosti s kolapsmi eruptívneho stĺpca vznikali popolovo-pemzové prúdy, ktoré sa pohybovali od centra erupcie po uklonenom svahu do vnútornejších častí kalderovej depresie. Pri pohybe po vulkanickom svahu sa zachytili drobné úlomky andezitov a transportovali sa spolu s prúdom. Zdrojmi erupcií boli pravdepodobne zlomy pri okrajoch vznikajúcej kaldery.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.413160, lng: 18.882919, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lahar s tufovo-pemzovým matrixom', infoWindow: { content: '

Lahar s tufovo-pemzovým matrixom

GPS: 48.413160, 18.882919 [48° 24' 47.38'', 18° 52' 58.51'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-12)

V zárezoch lesnej cesty v niekoľkých odkryvoch vystupujú uloženiny laharových brekcií od zastávky č. 6 po odkryv v lesnej ceste na chrbte s kótou 718. Úlomky prevažne vo veľkosti 5 – 25 cm až bloky do 40 – 50 cm a viac tvorí hruboporfýrický amfibolicko-biotitický andezit. Úlomky až bloky sú sčasti ostrohranné (subangulárne) až mierne zaoblené (suboválne), rozložené chaoticky. Matrix je tufovo-pemzový (s prevahou úlomkov pemzy), prípadne piesčito-ílovitý s rozptýlenou pemzou.

Jednotlivé odkryvy laharov v zárezoch náučného chodníka sa líšia vzájomnou proporciou (pomerom) v obsahu úlomkového materiálu a popolovo-pemzového matrixu, ako aj veľkosťou a stupňom opracovanosti úlomkového materiálu. Svedčí to o prítomnosti viacerých laharových telies odkrytých v zárezoch lesnej cesty.

Pri porušení gravitačnej stability pemzovo-tufového a úlomkového nespevneného materiálu na vulkanickom svahu dochádzalo často k jeho zosúvaniu a ďalšiemu pohybu v podobe jednorazových masových prúdov – laharov. Pohyb tejto tufovo-popolovej masy s úlomkami až blokmi v smere do nižších úrovní kalderovej depresie riadila gravitačná energia. Porušenie stability voľného sopečného materiálu mohlo nastať v dôsledku výdatných dažďov (tie často sprevádzajú vulkanické erupcie). To napomohlo vzniku bahnitej kašovitej suspenzie tvorenej popolovo-pemzovým materiálom a jeho schopnosť tiecť a prechádzať do masového pohybu. V priebehu pohybu po vulkanickom svahu sa strhával úlomkový až blokový materiál uložený na vulkanickom svahu a transportoval sa spolu s popolovo-pemzovou masou (matrixom). Impulzom na masový pohyb voľného nespevneného sopečného materiálu na vulkanickom svahu mohlo byť aj jeho náhle nakopenie počas erupcie alebo seizmické otrasy v súvislosti s erupciou.

Rozdiely v zložení matrixu, ktorý v prípade laharových brekcií varíruje od popolovo-pemzového až po piesčito-ílovitý, odráža rôzne podmienky vzniku laharov. V prípade popolovo-pemzového matrixu je možné predpokladať blízky časový a príčinný vzťah k vulkanickej erupcii. Naproti tomu, v prípade piesčito-ílovitého matrixu je potrebný relatívne dlhší čas po erupcii, v ktorom nastáva zvetrávanie a rozklad vulkanického materiálu. Pre vznik lahara je dostatočná aj zrážková činnosť.

Lahary v oblasti štiavnickej kaldery pravdepodobne vznikali aj v súvislosti s deštrukciou extruzívnych dómov alebo v dôsledku náhleho nakopenia hruboúlomkového materiálu pri okrajoch extruzívnych dómov.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.410739, lng: 18.880934, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu', infoWindow: { content: '

Extruzívna brekcia pri okraji extruzívneho dómu

GPS: 48.410739, 18.880934 [48° 24' 38.66'', 18° 52' 51.36'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-23)

V záreze lesnej cesty na východnom svahu Sitna (Bukovina) je odkryv v dĺžke cca 25 m v okrajovej časti extruzívneho telesa tvorený extruzívnou brekciou. Brekcia je zložená prevažne z úlomkov (5 – 20 cm) až blokov (do 0,5 m) silno pórovitého (napeneného) hruboporfýrického biotiticko-amfibolického andezitu. Drobnejšie úlomky sú angulárne, väčšie bloky sú subangulárne až subsférické. Rozloženie blokov je chaotické. Matrix medzi úlomkami až blokmi je lávový, silno napenený, jeho zastúpenie oproti úlomkom je výrazne variabilné. Rozhranie medzi úlomkami a lávovým matrixom je často neostré, rozplývavé. Extruzívna brekcia predstavuje okrajovú zónu sčasti odkrytého extruzívneho telesa.

V priebehu vývoja extruzívneho dómu vytláčaním silno viskóznej (málo pohyblivej) lávy v podobe kupolovitého telesa v dôsledku rýchlejšieho chladnutia vzniká na jeho povrchu polopevná až pevná kôra (obr.č.56A). Pri pokračujúcom raste a rozširovaní (expanzii) extruzívneho dómu v dôsledku prísunu novej čerstvej lávy je pevná kôra na povrchu extruzívneho dómu podrobená tlaku a napätiu a rozpadá sa na úlomky až bloky. Tie sú opäť stmelené napenenou, ešte tekutou a pohyblivou lávou. Výsledkom je vznik pásma extruzívnych autoklastických brekcií v okrajových častiach extruzívnych telies.

Výstup lávy pokračuje a tým aj priestorové rozširovanie extruzívneho dómu. Napätiam a lámaniu je podrobená aj okrajová extruzívna brekcia. Úlomkový materiál pochádzajúci z jej rozpadu sa hromadí pri úpätí extruzívneho dómu, kde vytvára uloženiny hruboúlomkovitých až blokových brekcií. V prípade, ak povrchová tuhnúca kôra nie je schopná naďalej odolávať vnútornému tlaku plynov a magmy, nastáva náhla explozívna deštrukcia s následným kolapsom extruzívneho dómu, vznikne blokový pyroklastický prúd, ktorý roluje v smere od kolabujúceho extruzívneho dómu.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.408674, lng: 18.885591, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd', infoWindow: { content: '

Bielokamenské súvrstvie, popolovo-pemzový prúd

GPS: 48.408674, 18.885591 [48° 24' 31.23'', 18° 53' 8.13'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-24)

V záreze lesnej cesty v lokalite Veľké lúky na východnom svahu masívu Sitna sú odkryté uloženiny pemzových tufov bielokamenského súvrstvia.

Litologické zloženie

Hlavnú zložku tvoria úlomky pemzy veľkosti 1 – 3 mm (sčasti zaoblené) v jemnozrnnejšom tufovom matrixe tvorenom vitrokryštálovým tufom a drobnými úlomkami pemzy. V popolovo-pemzovom tufe sú časté rozptýlené drobné úlomky amfibolicko-pyroxénického andezitu s biotitom do 2 – 3 cm, ojedinele do 5 – 10 cm. Sporadicky sú prítomné úlomky amfibolicko-biotitického andezitu. Vulkanický materiál je uložený chaoticky.

Poloha popolovo-pemzového tufu je výsledkom masového transportu v podobe popolovo-pemzového prúdu. Popolovo-pemzové prúdy vznikajú v súvislosti s erupciami plíniovského typu pri kolapse eruptívneho stĺpca. O tomto procese sme sa zmienili už na zastávke č. 4 náučného chodníku ŠB-03. V priebehu pohybu masového prúdu  sa zachytil úlomkový andezitový materiál z povrchu, po ktorom sa pohyboval popolovo-pemzový prúd. Nie je možné vylúčiť, že môže ísť aj o úlomkový popolovo-pemzový prúd, resp. popolovo-pemzový lahar, ktorý vznikol v priebehu plíniovských erupcií.

Na základe geologickej pozície a petrografického zloženia popolovo-pemzový tuf patrí k bielokamenskému súvrstviu, ktoré tvorí vrchnú časť výplne štiavnickej kaldery. V nadloží popolovo-pemzových tufov sa v priebehu pokračujúcej vulkanickej aktivity uložil lávový prúd sitnianskeho komplexu. Bielokamenské súvrstvie v celkovej hrúbke 120 m uložené v jv. časti kaldery a lávový prúd sitnianskeho andezitu v jeho nadloží predstavujú denudačné zvyšky predpokladaného sitnianskeho vulkánu sarmatského veku.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402207, lng: 18.888294, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Lávový prúd Sitnianskeho komplexu', infoWindow: { content: '

Lávový prúd Sitnianskeho komplexu

GPS: 48.402207, 18.888294 [48° 24' 7.95'', 18° 53' 17.86'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-30)

Skalné bralá v blízkosti asfaltovej cesty v podmorskej výške 800 m sú súčasťou reliktu lávového prúdu, ktorý buduje vrcholovú časť Sitna, kóta 1009. Skalný masív je uklonený na juhovýchod. Zvyšky lávového prúdu pokrývajú vrchol Sitience (k. 774, Biely kameň k.657) a pokračujú v celom rade izolovaných reliktov (ďalej na JV na stratovulkanickom svahu). V dôsledku nestabilného podložia tvoreného pemzovými tufmi sa lávový prúd rozpadol a vzniklo blokové pole na jv. svahu Sitna s blokmi sitnianskeho andezitu.

Petrografické zloženie

Andezit sitnianskeho komplexu je tmavosivý, stredne- až hruboporfýrický. Výrastlice tvorí plagioklas (2 – 6 mm), amfibol a biotit (3 – 6 mm). Základná hmota je mikrolitická až mikroliticko-hyalopilitická.

Rozpad andezitového prúdu je podľa strmých až vertikálnych plôch odlučnosti. Jednotlivé bloky sa vyznačujú doskovitou subparalelnou odlučnosťou podľa plôch fluidality (laminačné plochy) s priebehom 130 SE/15 (smer sklonu). Lávový prúd je uložený na bielokamenskom súvrství.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.404386, lng: 18.882275, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Prameň, Bielokamenské súvrstvie', infoWindow: { content: '

Prameň, Bielokamenské súvrstvie

GPS: 48.404386, 18.882275 [48° 24' 15.79'', 18° 52' 56.19'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-26)

Výstup prameňa v tejto úrovni 853 m nad morom je určite prekvapujúci a neočakávaný. Vysvetlením je skutočnosť, že pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia, ktoré sa nachádzajú v tejto úrovni sú výborným kolektorom (zberačom) dažďovej vody, ktorá cez súvrstvie presakuje a nasycuje ho. Podobne je dobrým kolektorom aj nižšia časť výplne kaldery tvorená pemzovými tufmi, epiklastickými brekciami a pórovitými lávovými prúdmi studenskej formácie. Po nasýtení sedimentárnej výplne kaldery v dôsledku zrážkovej činnosti voda migruje na povrch po otvorených puklinách alebo puklinových zónach. V prípade, ak vystupujúca voda narazí na prekážku, a v tomto prípade je to lávový prúd, voda sa pohybuje po rozhraní lávového prúdu a sedimentov k jeho okraju, kde vyteká v podobe horského prameňa. To je pravdepodobné objasnenie, prečo voda vystupuje v nadmorskej výške 850 m.

Ďalší prameň na južnom chrbte Sitna sa nachádza vo vyššej úrovni, v nadmorskej výške 970 m, v prostredí andezitového telesa. Vystupujúca voda v tomto prípade využila pri výstupe puklinovú zónu v telese sitnianskeho andezitu.

Niekoľko ďalších prameňov sutinového pôvodu vyviera v oblasti blokoviska na juhovýchodnom svahu Sitna.

Životodarné pramene horskej vody boli zrejme dôvodom, prečo vrcholová oblasť Sitna bola vyhľadávaným útočiskom ľudí počínajúc neolitom cez starovek až do obdobia stredoveku.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.403090, lng: 18.875264, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Skalné bralá na SZ okraji Sitna', infoWindow: { content: '

Skalné bralá na SZ okraji Sitna

GPS: 48.403090, 18.875264 [48° 24' 11.12'', 18° 52' 30.95'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-21)

Vrchol Sitna opradený povesťami a legendami bol vyhľadávaným miestom a útočiskom ľudí už od neolitu, známy Keltom aj Rimanom a nakoniec bol miestom stredovekého hradu. Masív Sitna dosahuje najvyššiu nadmorskú úroveň, 1 009 m nad morom, spomedzi ostatných hrebeňov a vrcholov vulkanického pohoria Štiavnických vrchov. Vrcholovú oblasť Sitna tvoria zvyšky lávového prúdu, ktorý vznikol v oblasti štiavnickej kaldery v období sarmatu (zhruba pred 13 miliónmi rokov).

Skalné bralá sitnianskeho andezitu

Západný okraj masívu Sitna je obmedzený strmými skalnými stenami padajúcimi do hĺbky 40 – 50 m. Skalné steny sú rozčlenené podľa subvertikálnych až vertikálnych odlučných plôch na celý rad kulisovitých blokov, na jednotlivé bralá. Vnútorná stavba brál sa člení podľa doskovitej odlučnosti s úklonmi 10 – 15º na juhovýchod. Doskovitá odlučnosť zodpovedá plochám fluidality (tečenia), ktoré vznikajú v záverečnom štádiu pri ukončovaní pohybu lávového prúdu (v čase bezprostredne pred jeho zastavením a stuhnutím). Tieto plochy doskovitej odlučnosti (označované aj ako laminačné plochy) sú orientované paralelne s povrchom, po ktorom sa lávový prúd pohybuje. Sú dôležitým kritériom pri rekonštrukcii formy lávového prúdu a smeru jeho pohybu.

Kombináciou odlučnosti podľa strmých až vertikálnych plôch a na ne kolmých plôch doskovitej odlučnosti vznikajú podivuhodné až bizarné formy skalných brál. Niektoré pripomínajú postavy alebo prilbice stredovekých rytierov, ktorí spia pod Sitnom, čakajúc na horšie časy, keď budú k dispozícii v plnej zbroji.

Skalné steny západného kraja masívu Sitna predstavujú súčasný denudačný okraj pôvodne rozsiahlejšieho lávového prúdu, ktorý pokračoval od SZ v smere na juhovýchod. Ďalšie zvyšky tohto prúdu tvoria vrcholy Sitience (k. 775) a Biely kameň (k. 657). Po prekročení kalderového zlomu lávový prúd pokračoval ďalej na stratovulkanický svah do vzdialenosti zhruba 10 km od Sitna. Lávový prúd pri svojej ceste na vonkajšom stratovulkanickom svahu sledoval paleodolinu smerujúcu od kalderového zlomu na JV k úpätiu stratovulkánu. Lávový prúd pritom zostúpil z nadmorskej výšky cca 950 m až na úroveň 500 m (severne od obce Devičie) a dosiahol vzdialenosť 17 km.

Lávový pokrov masívu Sitna sa ukláňa na JV cca 10-150 (pri sz. okraji je jeho báza v úrovni cca 950 m nad morom, pri jv. okraji je 750 m nad morom). Pri západnom okraji je lávový prúd Sitna uložený na povrchu amfibolicko-biotitického andezitu studenskej formácie, v smere k jv. okraju jeho podložie tvoria tufy bielokamenského súvrstvia. Bielokamenské súvrstvie podobne vystupuje aj v podloží reliktov andezitového prúdu vrcholov Sitience a Biely kameň. Na základe viacerých izolovaných reliktov lávových prúdov v južnej časti kaldery je možné usúdiť, že lávový prúd tvoril pôvodne v južnej časti kaldery rozsiahlejší a súvislejší lávový pokrov, ktorý bol z južnej strany obmedzený bariérou kalderového zlomu.

Lávový prúd smerujúci od Sitna na JV na vonkajší stratovulkanický svah bol súčasťou predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Jeho centrum sa nachádzalo v južnej časti kaldery.

Predpokladaný vulkán, z ktorého svahov stekali lávové prúdy a pohybovali sa ďalej na vonkajší stratovulkanický svah, podľahol denudácii a bol úplne odstránený. Príčinou bol enormný výzdvih hodrušsko-štiavnickej hrasti, pri ktorom v dôsledku denudácie sa odkryli subvulkanické intrúzie a horniny predvulkanického podložia (širšia oblasť Hodruše a Vyhní).

Lávový prúd v oblasti Sitna s nadmorskou výškou 1 009, v súčasnosti predstavuje najvyššie položený relikt lávového prúdu. Pôvodne bol lávový prúd uložený pri úpätí predpokladaného sitnianskeho vulkánu. Vrchol tohoto vulkánu bol pravdepodobne o 1 500 až 2 000 m vyššie.

Masív Sitna a ďalšie vrcholy a hrebene pokryté zvyškami lávových prúdov sitnianskeho andezitu dosahujú najvyššiu nadmorskú úroveň v súčasnom reliéfe. Pôvodne však boli súčasťou rozsiahlejšieho lávového pokrovu uloženého v depresii v jv. časti kaldery na bielokamenskom súvrství. Dlhodobým účinkom povrchových erozívnych síl (vietor, dážď, tekúca voda a gravitácia) sa odstránili menej odolné horniny (pemzové tufy, vulkanoklastiká a telesá biotiticko-amfibolických andezitov). Lávové prúdy sitnianskeho andezitu viac odolné proti zvetrávaniu sa postupne obnažovali, až nakoniec sa ocitli v pozícii súčasných vrcholov a hrebeňov. Uvedený proces, ktorým nastal úplný zvrat v morfológii terénu (pôvodne depresia alebo dolina, nakoniec hrebeň), sa nazýva inverzia reliéfu. Lávový prúd sitnianskeho andezitu je priam exemplárnou ukážkou tohto procesu.

Pemzové tufy a redeponované tufy bielokamenského súvrstvia predstavujú materiál pomerne málo odolný proti erozívnym činiteľom. Lávový pokrov sitnianskeho andezitu uložený na bielokamenskom súvrství strácal podporu v svojom podloží, stával sa gravitačne nestabilným, dochádzalo k jeho rozčleneniu na jednotlivé bloky a ich pohybu so vznikom rozsiahleho blokového poľa (blokoviska) na južnom svahu Sitna.

Zloženie lávového prúdu

Lávové prúdy tvorí amfibolicko-pyroxénický andezit ± biotit, stredne- až hruboporfýrický, tmavosivý. Výrastlice tvorí plagioklas (1 – 4 mm; (do 30 %), hypersten (1 – 2 mm; 3,3 %), augit (do 2 mm; 2 %), amfibol (do 3 mm; 2,3 %) a biotit (1 – 3 mm; do 1 %). Základnú hmotu (do 62 – 70 %) tvorí vulkanické sklo, mikrolity plagioklasu, amfibolu a pyroxénov. Základná hmota je mikroliticko-pilotaxitická až mikroliticko-hyalinná (sklovitá).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.405932, lng: 18.869406, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vulkanický nek Petrov vrch', infoWindow: { content: '

Vulkanický nek Petrov vrch

GPS: 48.405932, 18.869406 [48° 24' 21.36'', 18° 52' 9.86'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-1-20)

Skalné bralá na JZ okraji kóty 949 Petrov vrch predstavujú prívod k povrchovému vulkánu – vulkanický nek. Pôvodný vulkán bol odstránený denudáciou.

V rámci vulkanických nekov sa rozlišujú:

neky s brekciovitou výplňou – označované aj ako diatrémy, alebo explozívne neky. Predstavujú prívody (vulkanické horniny) k povrchovým vulkánom, ktorými sú maary alebo troskové kužele. Sú bežné najmä v prípade bazaltových až bazaltovo-andezitových vulkánov. Brekciovú výplň explozívneho neku často prerážajú mladšie dajky. neky s lávovou výplňou, resp. lávové neky. Predstavujú prívodové systémy vyplnené v závere vulkanickej činnosti stuhnutou lávou (čo znamená často aj definitívny koniec vulkanickej činnosti upchatím prívodového systému). Lávové neky tvoria prívody k troskovým kužeľom, maarom, ale aj k stratovulkánom.

Prierez nekových telies je spravidla kruhovitý, eliptický až nepravidelný, orientovaný v jednom smere. Často pozorujeme kombinácie lávových nekov s dajkami. Andezitové teleso v oblasti Petrovho vrchu (k. 949) sčasti obnažené (vypreparované) v prostredí amfibolicko-biotitických andezitov predstavuje kombinácie vulkanického neku s dajkou s dĺžkovou orientáciou v smere SSV – JJZ.

Štruktúrny a geofyzikálny výskum potvrdil, že ide o teleso s vertikálnym priebehom, ktoré zodpovedá výplni prívodného systému k povrchovej vulkanickej forme. Táto povrchová vulkanická forma sa nezachovala, bola odstránená denudáciou. Je možné predpokladať, že išlo o menší vulkán alebo stratovulkán menších rozmerov.

Pri jz. okraji Petrovho vrchu vystupujú skalné bralá s výraznou doskovitou odlučnosťou. Jej priebeh je premenlivý s úklonom na severozápad, ktorý sa mení od 40º až do 80º s náznakmi vejárovitého priebehu. Táto časť predstavuje okrajové časti neku.

Severovýchodne od vrcholu kóty Petrov vrch sú obnažené menšie skalné bralká s odlučnosťou podľa vertikálnych až subvertikálnych plôch zodpovedajúce telesu typu dajka.

Petrografické zloženie nekového telesa

Andezit neku a dajky je tmavosivý až sivočierny, stredne- až hruboporfýrický, s blokovou odlučnosťou. Priebeh plôch fluidality (laminácie) s doskovitou odlučnosťou je variabilný, mení sa od strmého úklonu až po subhorizontálny. Výrastlice tvorí plagioklas, hypersten a augit do veľkosti 3 – 4 mm a ojedinele zrná olivínu. Základná hmota je mikrohypidiomorfne zrnitá a mikrolitická, jemne zrnitá. Pri okrajoch telesa je prechod do pásma brekciácie.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.407620, lng: 18.870350, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Andezitová dajka', infoWindow: { content: '

Andezitová dajka

GPS: 48.407620, 18.870350 [48° 24' 27.43'', 18° 52' 13.26'']

Obec: Ilija

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-2-05)

Po chodníku pri východnom okraji Petrovho vrchu vedúcom okrajom lesa po lúke k severu sa dostanete na hlavný chodník a odtiaľ po menšom výstupe na chrbát severne od kóty 949. Zastavíte sa pri malej skalke tvorenej andezitom s doskovitou odlučnosťou podľa subertikálnych plôch. Charakter odlučnosti odpovedá telesu formovanému výstupnym pohybom lávy – andezitovej dajke. Dajkové teleso pokračuje k severu v smere klesajúceho chrbátu. S úlomkovým materiálom a blokmi v suti, ktoré pochádzajú z tejto dajky sa budete stretať pri zostupe z chrbtu v smere na Almášske lúky.

Petrografickým zložením dajka odpovedá vulkanickému neku Petrov vrch. Po dosiahnutí sedla Almášske lúky odbočíte k západu a zostúpite lesnými cestami k východziemu bodu trasy chodníka pri Počúvadlianskom jazere.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461772, lng: 18.911904, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Sedembolestná Panna Mária pod krížom', infoWindow: { content: '

Sedembolestná Panna Mária pod krížom

GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.

Zdroj: Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou: Kalvársky fond, Banská Štiavnica, 2014, 60 s.
' } }); map.addMarker({ lat: 48.43562, lng: 18.97893, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Breziny', infoWindow: { content: '

Breziny

GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/108386070
' } }); map.addMarker({ lat: 48.41392, lng: 18.78196, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Šariansky vrch', infoWindow: { content: '

Šariansky vrch

GPS: 48.41392, 18.78196 [48° 24' 50.11'', 18° 46' 55.06'']

Obec: Vysoká

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Šariansky vrch pri obci Vysoká s kótou 759 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/92797105
' } }); map.addMarker({ lat: 48.467455, lng: 18.879446, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Pasienky pod Paradajsom', infoWindow: { content: '

Pasienky pod Paradajsom

GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/40597083
' } }); map.addMarker({ lat: 48.469084, lng: 18.882073, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Posedenie pri Červenej Studni', infoWindow: { content: '

Posedenie pri Červenej Studni

GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs

' } }); map.addMarker({ lat: 48.402601, lng: 18.877256, icon: 'mapserver/kategorie/13.png', title: 'Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)', infoWindow: { content: '

Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)

GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']

Obec: Ilija

Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)

Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.166650, lng: 18.875464, icon: 'mapserver/kategorie/8.png', title: 'Vrt minerálnej vody Gejzír S-4', infoWindow: { content: '

Vrt minerálnej vody Gejzír S-4

GPS: 48.166650, 18.875464 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 31.67'']

Obec: Dudince

Objekt: Atraktivita geoturizmu (prírodný útvar, bralo, prameň, kóta)

Web: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html

Vrt S – 4 (ZV – 71) bol odvŕtaný v tesnej blízkosti vrtu S – 3 (ZV – 70). Pre nízku výdatnosť bol zlikvidovaný. Voda do fontánky vybudovanej na mieste vrtu sa privádza z vrtu S – 3 (ZV – 70).

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/ka/zv-71.html
' } }); });