PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
GPS: 48.281583, 18.913223 [48° 16' 53.7'', 18° 54' 47.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Kontakt: Sebechleby č.10, E-mail: ozsebechleby@yahoo.com / starahora@gmail.com
V prekrásnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov sa nachádza unikátna vinohradnícka osada Stará Hora (časť obce Sebechleby). Pôvodne predstavovala zoskupenie vínnych pivníc ručne tesaných do tufových svahov. Nad tieto pivnice boli neskôr nadstavané malé jedno a dvojpriestorové murované vinohradnícke domčeky. S niečím podobným sa v tak veľkej koncentrácií nikde inde na Slovensku nestretneme, preto nečudo, že celá osada bola v roku 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti Stará Hora nemá nijakých trvalých obyvateľov. Pravidelne sa v nej však usporadúvajú rôzne folklórne slávnosti a kultúrne akcie, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube návštevníkov. Pamiatkovú rezerváciu si možno prehliadnuť i mimo slávností. Malebné chalúpky a asi štrnásť desiatok vínnych pivníc, to všetko v obklopení lesov, sľubuje krásny zážitok, ktorý možno navyše spestriť i návštevou miestneho Národopisného múzea s pivnicou núkajúcou zavítavším možnosť ochutnávky jedinečných starohorských vín. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o návštevu múzea treba kontaktovať pani Máriu Cipcerovú: +421 910 265 528.)
PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA
– bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981.
Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. Posledných rokoch sa využívajú objkety na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas.
Románska rotunda
GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)
Románsky kostol sv. Egídia v Iliji
GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']
Obec: Ilija
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.
Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Evanjelický kostol
GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']
Obec: Devičie
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.
Rím.kat. kostol
GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.
Kostol sv. Bartolomeja
GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kostoly, zvonice
V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.
Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola. V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Súsošie venované Panne Márii
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.
Evanjelický kostol
GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
Zvonica
GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kostoly, zvonice
Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.
Evanjelický kostol
GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená dverová výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.
Zvonica
GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kostoly, zvonice
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Evanjelický kostol
GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']
Obec: Sudince
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza
-
Kostol Panny Márie
GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.
Bašta
GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Evanjelický kostol
GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']
Obec: Lišov
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/
Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Evanjelický kostol
GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']
Obec: Medovarce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Medovarce
Kaplnka Božského srdca Ježišovho
GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.
Kríž na vrchu Paradajz
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.
Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.
Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Kaplnka Svätého Urbana
GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Socha Svätého Vendelína
GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsvätejšejTrojice
GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.
Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.
GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.
Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Kaplnka svätého Ondreja r.k.
GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.
Prícestný kríž
GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Kríž pri šachte Maximilián
GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou
GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.
Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián
GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.
Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša
GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11
Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.
Dolný kostol (Slovenský)
GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.
Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore
GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.
Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice
GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.
Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša
GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.
Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom
GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.
Kaplnka: Ježiš pred Herodesom
GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.
Kaplnka: Bičovanie Ježiša
GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.
Ecce homo a žalár
GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.
Kaplnka: Ježiš nesie kríž
GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.
Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž
GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.
Horný kostol / ukrižovanie
GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.
Kaplnka: Svätý hrob
GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.
Kaplnka: Obriezka
GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.
Kaplnka: Útek do Egypta
GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6
Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme
GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.
Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou
GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.
Kaplnka: Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24
Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)
GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund
GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.
Kaplnka: Ježiša pochovávajú
GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.
Kaplnka bolestného srdca Panny Márie
GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).
Posledná večera
GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.
Kaplnka Božského srdca ježišovho
GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín
GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána. Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Farský kostol sv. Jána evanjelistu
GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.
Prícestný kríž – božia muka pri OÚ
GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.
Kaplnka
GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista
GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.
Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou
GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda
GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla
GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.
Evanjelický chrám Boží
GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kostoly, zvonice
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.
Stará banícka kaplnka
GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla
GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Evanjelický kostol
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Drevená zvonica
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Evanjelický kostol secesný z roku 1924.
Božia muka – ukrižovanie Krista
GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom
GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom
GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská
GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.
Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)
GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)
GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Súsošie Panny Márie (Immaculata)
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Kaplnka – Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Prícestný kríž
GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v obci Močiar.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Kríž Jána Katunského
GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.
Božia muka
GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)
GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Kostolík sv. Ondreja
GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Kalvária – Štiavnické Bane
GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']
Obec: Dudince
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kontakt: /
Web: /
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Kalvária Horná Roveň
GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Murovaná zvonica
GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie
Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.
Kostol sv. Juraja
GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový
Prícestný kríž – Božia Muka
GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Súsošie Panna Mária s Kristom
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne
GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']
Obec: Baďan
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Evanjelický kostol
GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']
Obec: Terany
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).
Evanjelický kostol
GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Súdovce.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Socha baníka pri žel. stanici
GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).
Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária
GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Kostol sv. Anny na Štefultove
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.
Socha sv. Anny
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.
Kaplnka sv. Floriána
GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku
GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom
GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča
Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kostol svätého Michala, archanjela
GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Kaplnka svätého Jozefa
GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Sedembolestná Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.
Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)
GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.