Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Šachta Ferdinand
GPS: 48.476867, 18.899568 [48° 28' 36.72'', 18° 53' 58.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Zaniknutá a mierne depresná ohlbeň šachty Ferdinand vo svahu, asi 50 od lesnej cesty.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Šachta Roveň
GPS: 48.448923, 18.873591 [48° 26' 56.12'', 18° 52' 24.93'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–01)
Šachta Roveň sa nachádza v miestnej časti Horná Roveň, ktorá je súčasťou obce Štiavnické Bane. Zaústenie šachty je situované v atraktívnom krajinnom prostredí. V tesnom okolí šachty sa nachádza historická hornorovnianska kalvária. Šachta Roveň je najmladšou šachtou celého banskoštiavnicko-hodrušského rudného revíru. S jej hĺbením sa začalo v júli 1984 so zámerom sprístupnenia hlbokých častí banskoštiavnického ložiska v jeho južnom poli, kde banícka aktivita bola ukončená krátko pred 1. svetovou vojnou. Pred hĺbením samotnej šachty, bol v jej mieste realizovaný overovací prieskumný vrt, ktorý zistil prítomnosť historických banských diel. Zaústenie šachty je vo výške 822 m nad morom. Jeden z dôvodov tak vysokého zaústenia šachty bol zámer účinného prirodzeného ovetrávania banských priestorov pomocou tohto banského diela. Čím je väčší výškový rozdiel medzi vťažnou šachtou (banské dielo, ktorým vchádzajú čerstvé vetry) a výdušnou šachtou (ban. dielo, ktorým opotrebované banské vetry vychádzajú na povrch), tým je prirodzené vetranie účinnejšie. Celkove šachta Roveň bola vyhĺbená po úroveň II. hlbinného obzoru, čo od ústia predstavuje 754 m). Celý vyhĺbený úsek je kruhového profilu o priemere 7 m. Šachta má zarazené tri náraziská. Najvyššie je v úrovni 5. obzoru, ktorý odpovedá v minulosti veľmi významnej dedičnej štôlni cisára Františka. Ďalej je to nárazisko 12. obzoru, ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlni. Tretie a najspodnejšie nárazisko je v úrovni predpokladaného II. obzoru , ktorý je 150 m pod 12. obzorom. Na povrchu areálu šachty bola vybudovaná strojovňa ťažného stroja (jedná sa o halu štvorcového pôdorysu), v ktorej bol namontovaný ťažný stroj, výrobok ČKD Slaný o priemere bubnov 6 m. V blízkosti šachty boli vybudované aj ďalšie objekty (rozvodňa s trafostanicou a ostatné objekty elektropríslušenstva). Z dôvodu vyhlásenia útlmového programu v rudnom baníctve v roku 1990 sa pôvodný projekt šachty nedorealizoval. Došlo ku prerušeniu plánovaných prác a pristúpilo sa ku jej následnému zabezpečeniu. Na ústí vlastnej šachty bola vybudovaná betónová platňa s ponechaním vetracieho otvoru . Stavebné objekty boli zabezpečené, no aj tak sa nezamedzilo nelegálnej demontáži časti strojného a energetického zariadenia. Priestor haldy, vybudovanej z rúbaniny hĺbenia šachty bol čiastočne zrekultivovaný.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Weiden pôvodne patrila do historickej Siebengrubenskej baníckej oblasti, v roku 1519 sa uvádza pod názvom Vajna. V roku 1573 šachta je zaznačená pod názvom Weidner Tannenschacht unter dem Rosenkranz. V ďalšom období sa najčastejšie uvádzala pod názvom Weiden. Ohlbeň (ústie) šachty bola v nadmorskej výške 738,9 m, bola hlboká 212,7 m a mala rozfáraných celkom osem obzorov (obr.9b). Ťažobný priestor šachty sa postupne s jej prehlbovaním odvodňoval štôlňami Klinger, Bartolomej, dedičnou štôlňou Bieber a nakoniec Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Z ložiskového pohľadu je šachta zaústená v blízkom nadloží plochej žily Daniel, v úrovni dedičnej štôlne Bieber preráža cez žilu Bieber. Okrem týchto žíl viac-menej celé šachtové teleso bolo v zóne ďalších žilných štruktúr. To podmieňovalo pomerne veľkú vodnatosť v šachte a tá mala nepriaznivý vplyv na vtedy používané konopné ťažné laná. V roku 1730 sa na šachte pokúsili nahradiť konopné laná železnými reťazami, ale tie sa pre svoju vysokú hmotnosť neosvedčili.V 2. polovici 19. storočia šachta Weiden správne patrila pod banský závod Štôlňa božieho požehnania v Banskej Štiavnici. Začiatkom 20. storočia sa prestala prevádzkovať. Konský gápeľ, ktorý bol nad ňou postavený, sa v roku 1910 zlikvidoval a následne sa zasypala aj samotná šachta (obr.12b). V druhej polovici 20. storočia sa šachta zabezpečila železným plotom a je v správe Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Ústie šachty je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Budova školy v prírode, tzv. Kállayova zotavovňa
GPS: 48.403943, 18.857690 [48° 24' 14.19'', 18° 51' 27.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Trojpodlažná drevená zrubová budova obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou, ktorej prízemná časť je vymurovaná. Budova má manzardovou strechou s vikiermi. Bola vybudovaná v roku 1936 pre účely školy v prírode, pôvodnému účelu slúžila do roku 2014, kedy vyhorela.
Šachta Amália
GPS: 48.450446, 18.878355 [48° 27' 1.61'', 18° 52' 42.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Presné počiatky hĺbenia šachty Amália nie sú známe. Čiastočne o jej veku napovedá údaj z polovice 18. storočia, kedy už siahala do hĺbky 285,077 m. Zahlbovanie šachty sa pravdepodobne uskutočnilo v 16. storočí , kedy najmä Brenerská banská spoločnosť sa orientovala na ťažbu v širšom okolí šachty Amália. Z historického pohľadu mala šachta niekoľko vývojových fáz. V prvej etape (cca. do polovice 18. storočia) šachta slúžila ako otvárkové a ťažobné banské dielo žily Bieber a jej blízkych štruktúr. V tomto období šachta bola postupne vyhĺbená po úroveň 3. obzoru (hĺbka 285 m od povrchu) a bola odvodňovaná najprv dedičnou štôlňou Bieber, neskôr Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. V prvej polovici 18. storočia bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ na dopravu a na čerpanie vody, čerpací gápeľ. V roku 1754 J. K. Hell postavil v šachte najprv vodnostĺpcový čerpací stroj a v roku 1755 dal do užívania aj vzduchový čerpací stroj. Tieto čerpacie zariadenia čerpali banskú vodu po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, odkiaľ potom samospádom vytekala na povrch. Čerpací gápeľ nad šachtou, do ktorého sa priahalo 6 párov koní, potom slúžil už len ako náhradné čerpacie zariadenie. Ďalšie etapy šachty Amália súvisia s jej prehlbovaním. Najprv po úroveň dedičnej štôlne František (s vyústením v Hodrušsskej doline) a neskoršie po Voznickú dedičnú štôlňu (s vyústením pri rieke Hron). Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou František dal J. K. Hell čerpací gápeľ na povrchu šachty prerobiť na rudný mlyn. Šachta po prehĺbení po dedičnú štôlňu František dosiahla hĺbku 348,5 m. S ďalším prehlbovaním šachty sa začalo v roku 1826, kedy sa intenzívne realizovali práce na razení Voznickej dedičnej štôlne. Prehlbovanie šachty z dôvodu zvýšeného prítoku banských vôd bolo veľmi komplikované a v roku 1832 z tohto dôvodu aj dočasne zastavené (chýbalo ešte 92 m). S prehlbovaním sa začalo až v roku 1852, kedy bol pre tento účel uvedený do prevádzky nový konský gápeľ, ktorý tiež výkonostne nedokázal vyčerpať potrebné množstvo vody. Situácia sa vyriešila až keď banské chodby podfárali šachtu, čím sa docielilo jej odvodnenie (formou priesakov). Dokončenie prehĺbenia šachty a následné prepojenie s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. (neskôr premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu), sa uskutočnilo v roku 1861. Konečná hĺbka šachty bola 540,17 m. V roku 1898 bol za účelom sprístupnenia žily Terézia na šachte Amália daný do prevádzky nový ťažný stroj (vyrobený firmou Kachelmann vo Vyhniach) s elektrickým pohonom (výrobok firmy Ganz v Budapešti). Podzemná hydrocentrála, ktorá pre stroj vyrábala elektrický prúd bola zabudovaná v šachte Ondrej. Prevádzkovanie šachty Amália bolo ukončené v roku 1908 a samotná šachta bola zasypaná v roku 1914.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Motorest Devičie
GPS: 48.303020, 19.026709 [48° 18' 10.87'', 19° 1' 36.15'']
Obec: Devičie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj náš motorest si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí nášho motorestu bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom, prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. Pri motoreste sa nachádza oddychový areál, kde počas vašej cesty načerpáte nové sily. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Súsošie venované Panne Márii
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.
Motorest ADAVIL
GPS: 48.522467, 19.004964 [48° 31' 20.88'', 19° 0' 17.87'']
Obec: Kozelník
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kozelník č. 80; tel.: 0907 636 774; e-mail: adavil@centrum.sk
Prijmite naše pozvanie na chutné špeciality, ktoré pre Vás pripravujeme podľa Vašich predstáv. V príjemnom prostredí našej reštaurácie s výhľadom na krásne Štiavnické lesy bude aj pracovný obed oddychovou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Príďte ochutnať to najlepšie z našej kuchyne. Reštauráciu nájdete na adrese Kozelník 80, Kozelník. Pokiaľ si chcete rovno rezervovať stôl, kontaktujte nás na tel.: 0907 636 774
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Prepriahacia stanica
GPS: 48.510514, 18.994610 [48° 30' 37.85'', 18° 59' 40.6'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Kaštieľ v Hontianskych Moravciach
GPS: 48.185980, 18.852906 [48° 11' 9.53'', 18° 51' 10.46'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický kaštiel z 2. pol. 19. storočia v Hontianskych Moravciach bol postavený v roku 1868 zemepanskou rodinou Zmeškalovcov. Kaštieľ dal postaviť Žigmund Zmeškal, keď mu otec odovzdal majetok v Kostolných Moravciach . Majetok aj starý kaštieľ či skôr kúria boli zanedbané a tak nový majiteľ začal od základov. Plán na výstavbu si nakreslil sám. Kaštieľ je postavený v novoklasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná bloková dvojtraktová budova s pozmenenou dispozíciou, s predstavaným portikusom na štyroch toskánskych stĺpoch a na druhom podlaží balkón. Miestnosti su s rovnými stropmi. Od západu je predstavený portikus na štyroch toskánskych stĺpoch, na druhom podlaží balkón. Z východnej( záhradnej)strany je medzi jednoosovými rizalitmi vstupná piliérová loggia. Okolo novej budovy kaštieľa bol vybudovaný záhradný park s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok. Starý kaštieľ (kúria) ostal zchovalý (bol približne na miestne dnešnej školskej telocvične). Hospodárske budovy, maštale pre dobytok, kona a ovce, mliekáreň boli dolu severozápadne pod kaštieľom.
Dnes sa v ňom nachádzajú zdravotné zariadenia- ambulancia praktického lekára, zubného lekára
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Ľudový dom (č. 5)
GPS: 48.391037, 18.982742 [48° 23' 27.73'', 18° 58' 57.87'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami.
Ľudový dom (č. 53)
GPS: 48.390133, 18.984575 [48° 23' 24.48'', 18° 59' 4.47'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a viacpriestorovou dispozíciou.
Ľudový dom (č. 38)
GPS: 48.391410, 18.982824 [48° 23' 29.08'', 18° 58' 58.17'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom.
Bašta opevnenia zaniknutého kostola (č. 152)
GPS: 48.391819, 18.980786 [48° 23' 30.55'', 18° 58' 50.83'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruina opevneného renesančného kostola spolu s baštou s kruhovým pôdorysom z obdobia rokov 1576 – 1586.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Novobaroková socha sv. Vendelína z konca 19.storočia umiestnená pred kostolom.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Cintorín – súbor kamenných náhrobníkov
GPS: 48.228758, 18.863485 [48° 13' 43.53'', 18° 51' 48.55'']
Obec: Lišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Za pozornosť stojí lišovský cintorín, kde sa nachádzajú aj náhrobné kamene, ktoré boli vlastnoručne vyrobené domácimi kamenármi. Súbor kamenných náhrobníkov pochádza z 2.polovice 19.storočia je zaradený medzi pamiatkové objekty. Vedľa cintorína je novopostavený dom smútku, ktorý je situovaný do panorámy obce a dokonale splýva s prostredím.
KOZ_Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510379, 18.994390 [48° 30' 37.36'', 18° 59' 39.8'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Kaplnka Božského srdca Ježišovho
GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou
GPS: 48.18540, 18.8525 [48° 11' 7.44'', 18° 51' 9'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhradný park pri kaštieli s historickou zeleňou z 2. pol. 19. storočia a stavba neskoroklasicistického záhradného pavilónu z konca 19. storočia. Vzadu bola postavené budova pre správcu majetku, za ňou záhradný altánok.
KOZ_Prepriahacia stanica - pivnica
GPS: 48.510658, 18.994431 [48° 30' 38.37'', 18° 59' 39.95'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica patriaca k budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca sa nachádza v zxadu vo dvore za hlavnou budovou. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak. Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.273945, 18.950605 [48° 16' 26.2'', 18° 57' 2.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Pilier s reliéfom sv Floriána
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Na štvorbokom pilieri je reliéf sv. Floriána, patróna profesií súvisiacich s ohňom - hasičov, hutníkov, kominárov, hrnčiarov či pekárov. Jeho vznik je datovaný z obdobia roku 1867.
Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne
GPS: 48.275635, 18.952253 [48° 16' 32.29'', 18° 57' 8.11'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banskoštiavnický kamenár Jozef Rezníček vyhotovil v roku 1931 Pomník padlých z obce v 1. svetovej vojne s plastikou vojaka. Po skončení 2. svetovej vojny bola pripevnená naň pamätná tabuľa s menami obetí 2. svetovej vojny.
Socha sv Vendelína
GPS: 48.274917, 18.952483 [48° 16' 29.7'', 18° 57' 8.94'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná socha sv. Vendelína, ochrancu dobytka, na štvorbokom pilieri s reliéfom sv.Floriána datovaný z obdobia roku 1867.
Vinohradnícky dom č. 906
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1884, s obdĺžnikovým pôdorysom a využívaný na výrobu vína a liehovín.
Vinohradnícky dom č. 909
GPS: 48.272191, 18.951921 [48° 16' 19.89'', 18° 57' 6.92'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 919
GPS: 48.271762, 18.950247 [48° 16' 18.34'', 18° 57' 0.89'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s dvomi podlažiami a obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 922
GPS: 48.271677, 18.949989 [48° 16' 18.04'', 18° 56' 59.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viac priestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný z obdobia konca 19.storočia.
Vinohradnícky dom č. 954
GPS: 48.272734, 18.949812 [48° 16' 21.84'', 18° 56' 59.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na individuálnu rekreáciu. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný zo začiatku 20. storočia.
Vinohradnícky dom č. 969
GPS: 48.274994, 18.948676 [48° 16' 29.98'', 18° 56' 55.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1946.
Vinohradnícky dom č. 970
GPS: 48.274497, 18.948852 [48° 16' 28.19'', 18° 56' 55.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vinohradnícky dom č. 1004
GPS: 48.272648, 18.946384 [48° 16' 21.53'', 18° 56' 46.98'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1880.
Vinohradnícky dom č. 1012
GPS: 48.273391, 18.947028 [48° 16' 24.21'', 18° 56' 49.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na výrobu vína a liehovín. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1720.
Vinohradnícky dom č. 1019
GPS: 48.272791, 18.947822 [48° 16' 22.05'', 18° 56' 52.16'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Viacpriestorový vinohradnícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom je využívaný na ako rekreačné účely ako penzión. Objekt je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva.
Vínna pivnica č. 206
GPS: 48.272505, 18.952425 [48° 16' 21.02'', 18° 57' 8.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamiatkový objekt reprezentujúci ľudové staviteľstvo. Viacpriestorová vínna pivnica s pôdorysom v tvare L určená na skladovanie.
Kríž na vrchu Paradajz
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.
Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.
Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!
Šachta Ján Jozef
GPS: 48.471251, 18.878076 [48° 28' 16.5'', 18° 52' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Poniže križovatky ciest v sedle Červená studňa, idúc smerom na obec Vyhne, sa po ľavej strane cesty nachádza zatopené ústie šachty Ján Jozef, celkovo najzápadnejšej šachty východnej časti štiavnického rudného ložiska. Šachta Ján Jozef bola vyhĺbená pravdepodobne začiatkom 19. storočia a to až po úroveň dedičnej štôlne Michal. Dôvodom je vyrazenia bolo zabezpečenia vetrania banského poľa Michal šachty. V súčasnosti je v mieste jej ohlbne vytvorený akoby kráter naplnený vodou, čo vytvára dojem akoby išlo o vodnú nádrž (tajch). Severne, smerom po svahu sa nachádza ešte pôvodný odval šachty, čiastočne vytvárajúci prirodzenú bariéru pre odtok vody – podobný hrádzy jazierka, pričom pôda pod týmto odvalom je vďaka priesakom takmer celoročne podmočená.
Kaplnka Svätého Urbana
GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt
Sýpka
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenno-tehlová sýpka s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami.
Hospodárska stavba
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska stavba s dobou vzniku pred 1871 s obdĺžnikovým pôdorysom a tromi miestnosťami bola využívaná na skladovanie.
Evanjelický kostol
GPS: 48.352587, 18.890032 [48° 21' 9.31'', 18° 53' 24.12'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický a.v. kostol bol postavený v roku 1785 ako tolerančný kostol v klasicistickom slohovom štýle. Podľa vtedajších platných predpisov pre stavbu protestantských chrámov nemal vežu a bol vtlačený medzi ostatnú radovú zástavbu obce, ktorej sa musel prispôsobiť i rozvrhom stavebnej hmoty.
Evanjelická fara
GPS: 48.352440, 18.890247 [48° 21' 8.78'', 18° 53' 24.89'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická fara datovaná z obdobia roku 1879 je dvojtraktová budova s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je v súkromnom vlastníctve a je možné ju využiť na rekreačné ubytovanie.
Kostol sv. Vavrinca
GPS: 48.354847, 18.889965 [48° 21' 17.45'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Beluj
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca patrí do súboru románskych sakrálnych objektov v podsitnianskej oblasti (Banská Štiavnica, Banská Belá, Baďan, Podhorie) a v oblasti južného Hontu (Ladzany, Sebechleby, Hontianske Nemce, Krupina, Bzovík, Dobrá Niva, Sása, Babiná). Svojimi archaicky tvarovanými okennými otvormi patrí medzi najstaršie kostoly v regióne. Aktuálne poznatky o kostole sv. Vavrinca svojím významom prekračujú hranice regiónu a obohacujú poznanie v oblasti stredovekej sakrálnej architektúry na území Slovenska.
Kolkáreň - pohostinstvo
GPS: 48.419397, 18.899441 [48° 25' 9.83'', 18° 53' 57.99'']
Obec: Ilija
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Súčasné pohostinstvo s bývalou dráhou kolkárne.
Sitniansky hrad
GPS: 48.401613, 18.886758 [48° 24' 5.81'', 18° 53' 12.33'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ruiny starého hradiska pochádzajúceho z 2. polovice 13.storočia, ktorý prešiel prestavbou v rokoch 1549-1551. Prevládajúcim slohom je gotický.
Špeciality u Paľa
GPS: 48.454334, 18.903610 [48° 27' 15.6'', 18° 54' 13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Rýchloobčerstvenie Špeciality u Paľa v Banskej Štiavnici ponúka rôzne druhy rýchlych jedál a nápojov. Prevádzka je vďaka svojej kvalite a cenám obľúbená nie len medzi študentmi ale aj medzi pracujúcimi. Medzi najväčšie pochúťky určite patrí vyhlásená pleskavica alebo šopský šalát. Príjemné prostredie a obsluha zaručene nesklamú.
Hotel Kerling
GPS: 48.454802, 18.902964 [48° 27' 17.29'', 18° 54' 10.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0914115115; Email: info@hotelkerling.sk
V štýlovom hoteli Kerling ktorý sa nachádza neďaleko historického centra Banskej Štiavnice je k dispozícii či už okoloidúcim alebo ubytovaným moderná a luxusne zariadená reštaurácia Kerling so širokou ponukou jedál. Zákazníka určite poteší vysoká kvalita servisu a plnosť chuti jedál. V lete si hostia môžu posedieť na veľkej príjemnej letnej terase. Reštaurácia hotela Kerling tiež ponúka denné obedové menu a aj špeciality dňa. V ponuke je rozvoz jedál (aj denného menu), balné a dovoz v rámci Banskej Štiavnice sa neúčtuje. V reštaurácii je možnosť usporiadať rodinné oslavy, svadby alebo firemné stretnutia. Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar. V lete si môžete posedieť na našej príjemnej letnej terase. Tešíme sa na vašu návštevu.
UV pizzeria
GPS: 48.455445, 18.902465 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 8.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0904 877 087
Jedna z najlepších pizzerií v Banskej Štiavnici ponúka výbornú pizzu a kvalitnú obsluhu v nových zrekonštruovaných priestoroch. Zákazník si zaručene má z čoho vyberať. V ponuke sú tradičné ale aj netradičnejšie druhy pizze, ktorá sa pečie klasicky na dreve v peci, čo jej dodáva originálnu chuť. Ceny sú dostupné, naviac v pizzerii často prebiehajú rôzne zvýhodňovacie akcie. Obejdnať si pizzu na dovoz je možné na tel. čísle: 0904 877 087.
Reštaurácia Cosmopolitan 1
GPS: 48.455841, 18.902920 [48° 27' 21.03'', 18° 54' 10.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk Recepcia: 0918601149
Reštaurácia Cosmopolitan - bowling ponúka výber z domácej i zahraničnej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás. Reštaurácia má kapacitu do 50 osôb, v prípade rodinných osláv, svadieb či firemných stretnutí sa táto kapacita rozširuje i o využitie kaviarenských priestorov pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 170 osôb. Denné menu sa podáva v pondelok až v piatok od 11:00 – 14:00.
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 11:00 – 21:00
V prípade záujmu o predĺženie otváracích hodín vyhovieme požiadavkam klienta.
Reštaurácia a pizzeria Kachelman
GPS: 48.457395, 18.898979 [48° 27' 26.62'', 18° 53' 56.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 mies
Reštaurácia Kachelman ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. K dispozícii je reštaurácia a pizzéria s kapacitou 70 miest s možnosťou rozšírenia na 100 miest s Wi-Fi pripojením na internet, letná terasa(30 miest) situovaná vedľa parku a súkromná letná terasa pri jazierku s grilom (30 miest). Ochutnať výbornú kuchyňu je možné aj v príjemnom „poľovníckom salóniku“ pre 25 osôb, ktorý je vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a spoločenské udalosti. Chutné jedlo, príjemné prostredie a profesionálny prístup sú základným predpokladom na zorganizovanie najrôznejších firemných a spoločenských akcií. Samozrejmosťou je individuálny prístup ku každému klientovi. V prípade záujmu rezervovať stôl alebo zorganizovať spoločenskú akciu neváhajte použiť kontakt.
Reštaurácia Na Kopci
GPS: 48.456869, 18.903957 [48° 27' 24.73'', 18° 54' 14.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: +421 (45) 692-2325; mob: +421 (905) 506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión s reštauráciou s detským kútikom s množstvom hračiek, stolíkmi a mäkkými kreslami. V detskom kútiku je možné sa aj najesť a dá sa z tadiaľ vyjsť na balkón s nádherným výhľadom na mesto a detské ihrisko patriace reštaurácii. Okrem toho tu nájdete ochotný personál, detské menu a tiež sa tu organizujú rôzne akcie pre deti. V reštaurácii je denne podávané aj menu. Reštaurácia Na kopci sa pýši najkrajším výhľadom na mesto.
Reštaurácia Matej
GPS: 48.458584, 18.896308 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Rezervácie: 045/6716059; e-mail: recepcia@grandmatej.sk
Obľúbená Reštaurácia Matej v centre Banskej Štiavnice bola prvýkrát otvorená v septembri 1992. Po komplexnej rekonštrukcii v r. 2011 si hostia môžu posedieť v romantickej reštaurácii s krbom, alebo v pivárni, ktorá pripomína baňu. V lete je otvorená letná terasa pred reštauráciou. Útulné prostredie reštaurácie je ideálne pre romantické večery, rodinné oslavy, ale aj firemné večere. Piváreň v bani láka na posedenie s priateľmi pri dobrom pive či pečenom kolene. Kuchyňa Reštaurácie Matej ponúka jedlá zo zveriny, rýb, steaky, pochúťky k pivu aj slovenské špeciality.
Meštianska pizzeria
GPS: 48.458674, 18.893414 [48° 27' 31.23'', 18° 53' 36.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Andreja Kmeťa 2; 969 01; bezplatná linka: 0800100004
Blahoželáme Vám k výberu! Veď čo lepšie si môže človek vybrať v pizzerii... Každý deň pre Vás máme veľký výber do chrumkava upečených pízz z tých najlepších a najčerstvejších surovín.Ak ste práve v centre mesta Banská Štiavnica, zastavte sa u nás na chvíľu, poseďte si na našej presklenej terase a sledujte v kľude pri dobrom jedle okolitý ruch a zhon...Ak naopak sedíte v teple domova, nechce sa Vám nikam ísť a prichádza hlad, je tá pravá chvíľa zavolať náš rozvoz a v krátkom čase máte na stole teplý obed, alebo večeru, prípadne len chuťovku, či pohostenie pre priateľov... Okrem pizze sú v ponuke aj raňajky, polievky, šaláty a iné. Objednať si je možné na tel. č.: 0800 100 004.
Black M – pizzeria, reštaurácia, bar
GPS: 48.459335, 18.892938 [48° 27' 33.61'', 18° 53' 34.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie Sv. Trojice 2, 969 01; tel: 045/6920202
Reštaurácia s pizzériou sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na Trojičnom námestí. Nechajte sa zlákať chuťou domácej kuchyne a vojdite. Kto neochutná neuverí, kto ochutná nezabudne sa vrátiť. Naša pizza určite patrí k tým najlepším v meste, takže ak sa u nás zastavíte, nebudete ľutovať. Používame len kvalitné suroviny, z ktorých náš pekár vykúzli chrumkavé cesto s bohatou oblohou.. Okrem pizze je v ponuke aj široká škála výborných jedál domácej kuchyne. Taktiež je tu možnosť využiť ponuku raňajkového, či obedového menu. A skoro po celý rok vás tu čaká nejaké prekvapenie v podobe rôznych akcií. Ponúkame aj dovoz jedál a pizze na objednávku. Príďte sa pozrieť aj do nášho baru so širokým výberom piva, vína, destilátov, likérov a nealkonápojov.. Poseďte si v príjemnom prostredí s dynamickou obsluhou...U nás môžete ochutnať rôzne nápoje, posedieť so svojimi priateľmi, prísť sa zabaviť na niektorú z našich pravideľných akcií, alebo si priestory prenajať na vašu súkromnú oslavu...V lete vás radi privítame na našej priestrannej terase s výhľadom na historické centrum a voľným prístupom na internet. Zákazník si môže jedlo aj obednať, a to buď prostredníctvom telefónu alebo online na webovej stránke Black M. Kontakt: 045 / 692 0202.
Reštaurácia na Trojici
GPS: 48.460701, 18.891881 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 30.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Nám. Sv. Trojice 17; 969 01; Tel: 0903766224
Penzión a reštaurácia na Trojici sa nachádza v centre historického mesta Banská Štiavnica. Zákazník si špeciality podniku môže vychutnať v reštaurácii, alebo na letnej kamennej terase, z ktorej je výhľad priamo na srdce mesta Banská Štiavnica. Zariadenie ponúka širokú paletu jedál a pizze, dezertov a príloh, z ktorých si návštevník zaručene vyberie. Veríme, že si z nášho jedálneho lístka určite vyberiete a budete spokojní s pripravenými jedlami...
Reštaurácia Príjemný oddych
GPS: 48.460932, 18.891619 [48° 27' 39.36'', 18° 53' 29.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Starozámocká 3; 969 01; Tel: 0915511258; 045/6921301 (počas víkendu); email: penzion@prijemnyoddych.sk
V reštaurácii s barom nájde pohodlie 35 hostí, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich. V prípade potreby je možné rozšíriť kapacitu o ďalších 30 miest, alebo prenajať priestory k rôznym súkromným a firemným podujatiam .Počas letnej sezóny je k dispozícii letná terasa a záhrada, kde je možné príjemne si oddýchnuť v kľudnom prostredí, v obkolesení ovocných stromov a byť v blízkosti svojich ratolestí, ktoré majú k dispozícii preliezky a pieskovisko. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka. (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-So 10:00-20:00, Ne 10:00-16:00, v období medzi 15.10. až 15.6 v prevádzke len pre vopred dohodnuté akcie.
Tulsi
GPS: 48.458638, 18.892735 [48° 27' 31.1'', 18° 53' 33.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 13; 969 01; mob: 0949593477; E-mail: tulsi@tulsi.sk
Web: http://www.tulsi.sk/
Tulsi je miesto, reštaurácia, či aj „sushi & chocolate bar“, kde sa dá vyskúšať množstvo originálnych chutí, jedál z rôznych kútov sveta, ako aj našich domácich receptov z vlastnej kreatívnej produkcie. To všetko môžete zapiť šálkou skutočného čaju, či u nás vyrábanou limonádou. Na záver, ak stále budete mať miesto, nájdete u nás veľa sladkých variácií pravej belgickej čokolády s ovocím či korením, ako aj sladkých palaciniek a gofry. Pre milovníkov absintu máme pripravený celý „absinth space“, obsahujúci radu miešaných drinkov z tohto magického alkoholu a aloe vera nápoja. Pre pivkárov zase zopár druhov jedinečných pív. Dvere boli otvorené verejnosti v podvečer 3. júla 2010.
Toto pohostinské zariadenie dostalo meno po jednej rastlinke, tzv. Svätej Bazalke, svojím menom TULSI, čo v preklade znamená vynikajúca, s ničím neporovnateľná rastlina. Už niekoľko tisícročí stojí na samom vrchole piedestálu najobľúbenejších bylín indickej medicíny- náuky o dlhom a zdravom živote. Je symbolom božej milosti a požehnaním pre dom. Tulsi je považovaná za kráľovnú všetkých bylín. Bežne sa používa na liečbu kašľa, chrípky a nachladenia, pri bolestiach hlavy a uší, reumatizme a artritíde, malárii, pri vysokých teplotách, alergických reakciách a rôznych kožných chorobách, na zníženie toxických účinkov rôznych jedov, vrátane bodnutí hmyzom, alebo hadích uhryznutí.
Vhodná je pri liečbe črevných parazitov, proti hmyzu a na vyčistenie vzduchu.
Verí sa, že je jedným z elixírov, ktorý pomáha predĺžiť ľudský život. Tak ako ona, aj my sme sa snažili vďaka tejto reštaurácii vniesť aspoň kúsok zdravia aj Vám na tanier. Mrzí nás, ak budete márne hľadať v lístku vyprážané rezne s hranolkami, ale vedzte, dlho sme prehodnocovali čo, v akej forme, akým spôsobom Vám priniesť na stôl, a všetko čo je v jedálnom a nápojovom lístku, sa tam dostalo z radosti a štedrosti života. Veríme a dúfame, že si aj Vy nájdete v Tulsi to svoje „naj“, a my budeme mať šancu naše služby stále rozširovať a zlepšovať.
Za zhovievavosť a chuť k zdraviu Vám ďakujeme a prajeme: „Nech Vám chutí!“
Monarchia
GPS: 48.458163, 18.891551 [48° 27' 29.39'', 18° 53' 29.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A. Sládkoviča 2; 969 01; Tel: 0905360307; E-mail: monarchia@stiavnica.sk
Reštaurácia Monarchia je umiestnená v historickej budove tzv. "Senensisov dom", ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V dome už v rokoch 1540 – 1580 býval prvý evanjelický kňaz a básnik Ján Senensis. Dom bol v roku 2013 citlivo komplexne zrenovovaný, s dôrazom na zachovanie všetkých pôvodných architektonických prvkov, ako dvere, okná, podlahy či vnútorná dispozícia.
Na poschodí Senensisovho domu sa nachádza galéria súčasného umenia Schemnitz Gallery. Reštaurácia sa skladá z 3 reštauračných priestorov a záhrady s terasou. Obzvlášť je pozornosť venovaná deťom, ktoré majú k dispozícii samostatnú miestnosť a v záhrade viacero detských prekvapení. Reštaurácia Monarchia ponúka organizovanie posedení ako rodinné a firemné oslavy, samostatnú miestnosť pre školenia a uzavreté spoločnosti. Prízemie reštaurácie je celé riešené bezbariérovo, vrátane bezbariérovej toalety. Reštaurácia disponuje 4 parkovacími miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Streda + Nedeľa: 10:30 – 20:00; Štvrtok: 10:30 – 21:00; Piatok – Sobota: 10:30 – 23:00
Reštaurácia u Böhma
GPS: 48.458183, 18.894634 [48° 27' 29.46'', 18° 53' 40.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Strieborná 7, 969 01; mob: 0903525022 ; E-mail: restauracia@ubohma.sk
Web: http://www.ubohma.sk
Reštaurácia u Böhma sa nachádza v Striebornej uličke v dome z roku 1650,je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaná v samom srdci historického mesta Banská štiavnica. V ponuke je Veľký výber jedál z rýb, hydiny, diviny, bravčového a hovädzieho mäsa, bezmäsité jedlá, dezerty. Porcie sú naozaj veľké a chutné. Reštaurácia tiež ponúka denné menu. Kapacita zariadenia je 70+20 miest +letná terasa. Porcie sú veľké, takže nasýtia každého. Táto štýlová reštaurácia ponúka svoje priestory na organizovanie rôznych osláv, svadieb, je tu aj možnosť uzavretia spoločnosti.
Pivovar ERB – reštaurácia
GPS: 48.458218, 18.893456 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 36.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Originálne pivo ERB a k nemu vyhlásené gurmánske špeciality. Kvôli tejto neodolateľnej súhre vôní a chutí prichádzajú do Reštaurácie Pivovaru ERB v Banskej Štiavnici hostia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo sveta. Priamo v interiéri reštaurácie sa nachádza časť technológie pivovaru, kde sa začína každý varný proces. Samozrejme, za prítomnosti hostí a všeobjímajúcej vône sladu. V reštaurácii je možosť objednania si privátneho posedenia:
1. BANÍCKA CIMRA: Čapovanie piva v atmosfére súkromia? Aj to je možné. Banícka cimra na prízemí budovy ERB-u je príjemným priestorom pre maximálne 27 hostí s výhľadom priamo do technologickej časti pivovaru. Čapovacie zariadenie na barovom pulte je vám k dispozícii a pokojne sa zaň môžete postaviť a vyskúšať si rolu výčapníka. Aj preto je Banícka cimra mimoriadne obľúbeným miestom skupinových stretnutí a zaručeným prostriedkom na posilnenie priateľských väzieb v kolektíve.
2. SALÓNIK: Salónik pre 23 hostí je súčasťou reštaurácie Pivovaru ERB, ale možno ho od nej úplne oddeliť. Vznikne tak útulná miestnosť pre menšiu uzavretú spoločnosť s výhľadom na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej židovskej synagógy, ktorá je takisto súčasťou pivovaru.
3. REŠTAURÁCIA: V prípade početnejšej spoločnosti si môžete Reštauráciu Pivovaru ERB rezervovať celú. K dispozícii tak budete mať 71 miest v prostredí prevoňanom vôňou sladu a vynikajúcich pivných špecialít a ozdobenom medenými varňami, ktoré sú súčasťou technológie pivovaru. Ak uprednostňujete posedenie vonku, môžete využiť terasu s 28 miestami.
Otváracie hodiny:
Pondelok – Štvrtok, Nedeľa: 11.00 – 22.00
Piatok, Sobota: 11.00 – 24.00
Hotel Grand Matej
GPS: 48.458105, 18.896632 [48° 27' 29.18'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Priestranná reštaurácia s veľkým množstvom zelene poskytuje príjemné a romantické prostredie. V honosných priestoroch reštaurácie môžete usporiadať rôzne spoločenské akcie, svadby či večierky. Mobilný interiér dovoľuje pripraviť usporiadanie sedenia podľa Vašich predstáv. Hostia si môžu vybrať zo širokej ponuky slovenských i zahraničných gastronomických špecialít a kvalitných značkových vín. Na štýlovej letnej terase s otvoreným krbom, kde sa pečie prasiatko, alebo grilované špeciality sa dá posedieť od apríla až do októbra.
Kaviareň Gavalier
GPS: 48.460374, 18.892283 [48° 27' 37.35'', 18° 53' 32.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
Kaviareň Gavalier Banská Štiavnica sme otvorili 18. 08. 2012. Kaviareň sa nachádza v priestoroch Joergesovho domu, ktorého názov je podľa najznámejšieho majiteľa domu, významného štiavnického kníhtlačiara Eleméra Joergesa. Tak ako v kaviarni Gavalier v Banskej Bystrici aj v tejto kaviarni dávame dôraz na dve priority. Prvou je káva. V štiavnickej kaviarni používame kávu značky Carraro. Všetky kávové nápoje pripravujeme zmesou Crema Espresso (Je špeciálnou zmesou stredoamerických arabík so sladkastou dochuťou v kombinácii s najlepšími odrodami Brazílie Santos. Jej mohutnejšie telo pre účely espressa dotvárajú vysoko cenené prané robusty z oblastí Indie a Strednej Ameriky.) s pomerom 75% arabika a 25% robusta. Kávu pripravujeme na repasovanom talianskom espresso stroji dvojpáke značky Brasilia. Druhá priorita sú zákusky, ktoré vyrábame v našej vlastnej cukrárenskej manufaktúre. Zákusky, ktoré Vám ponúkame sú nami vyvíjané a testované tak, aby spĺňali našu chuťovú predstavu, o ktorej máme pociť, že Vás zaujmú a potešia Vaše chuťové poháriky.
Kaviareň Divná pani
GPS: 48.458764, 18.894099 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 38.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Ul. Andreja Kmeťa 120/8, 969 01; tel: 045/6790945; e-mail: divnapani@divnapani.sk
Ak sa vyberiete na prechádzku po banskoštiavnickom trotuári, môžete natrafiť na Divnú pani. Nie, nebojte sa... Určite ju neprehliadnete! Spoznáte ju ľahko. Najprv Vás bude zvádzať. Nechajte sa pozvať ďalej... Zahoďte svoje predsudky. Zabudnite na stres. Vyzlečte si kabát, či sako, vyzujte sa a urobte si pohodlie... Snažte sa ju trochu spoznať. Otvorte svoje zmysly dokorán. Cítite tú zmyselnú vôňu? Je to vanilka? Alebo čokoláda? Možno napokon podľahnete aróme čerstvo zomletej talianskej kávy a skončíte v salóniku Divnej pani pohrúžený do stránok jej obrovskej knižnice. Na stole fľaša kabinetného vína, hlava plná neodbytných obrazov. Čas akoby sa zastavil a obracia sa do seba ako stránka ďalšej knihy s názvom Zrodenie. Jašterice so zlatým a strieborným práškom sa Vám mihnú pred vnútorným zrakom a intimitu tejto chvíle naruší opäť Ona. Má rada veľkú spoločnosť a vyberaný vkus. Koniec koncov, preto ste tu... Bude s Vami flirtovať nad skvele vymiešaným Mojitom a Vy možno skončíte s hlavou v oblakoch a telom v impozantnom priestore bývalej krajčírskej dielne, kde po pohári piva možno začujete sotva počuteľný klepot Singeriek a pridusený smiech šičiek. Po pohári Margerity kĺže svetelný lúč z veľkolepého svetlíka nad Vami a Vy cítite, že tento dáva priestor slobodnému duchu a vzletným myšlienkam. Stiera sa hranica medzi snom a skutočnosťou. Isté je len jedno: podľahnúť zvodom tajomnej ženy je ľahšie, ako nájsť tak inšpiratívnu a príjemnú kaviareň. A úplne bez záväzkov! Ťahá Vás niekto za nos, alebo sa v tomto dome naozaj dá zažiť Zázrak? Príďte a zistíte to sami. V kaviarni Divná pani, v strede vyhasnutého štiavnického vulkánu, na Modrej planéte. Tu a teraz.
Čajovňa Klopačka
GPS: 48.457994, 18.891669 [48° 27' 28.78'', 18° 53' 30.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: A.Sládkoviča č. 7, 969 00; mob: 0905980499; E-mail: cajovna@klopacka.com
Nachádzame sa v prekrásnej budove bývalej baníckej Klopačky. Klopačka je vežovitá renesančno – baroková stavba, z roku 1651. Budovu postavili za peniaze Bratskej pokladnice. Vo veži bolo umiestnené klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do práce, pri slávnostných príležitostiach a pri hroziacom nebezpečenstve. Dve miestnosti napravo od vstupného portálu slúžili ako väzenie pre baníkov odsúdených Banským súdom. Klopačka sa stala načas sídlom Baníckej pokladnice (bola to svojpomocná organizácia baníkov, z vyzbieraných peňazí sa podporovali chorí a nevládni, siroty, vdovy po baníkoch....). Posledná úprava budovy sa uskutočnila v 19. storočí. Vtedy bola dostavaná bočná prízemná prístavba. V budove bola do roku 1998 inštalovaná dočasná expozícia Baníctvo.
Od roku 2000 je v budove Klopačky naša čajovňa. U nás si môžete oddýchnuť a zrelaxovať sa v pohodlnom prostredí a vychutnať viac ako 150 druhov čajov a čajových špecialít, pofajčiť si z vodnej fajky, alebo dať si pravú arabskú kávičku. V našej čajovni nájdu svoje miesto aj deti, ktoré sa u nás môžu pohrať a zabaviť (prípradne zahrať vankúšovú vojnu). V roku 2005 nám Únia materských centier udelila certifikát - zariadenie priateľské k deťom (Baby friendly). V priestoroch čajovne sa pravidelne stretnete s výstavami (fotografie, obrazy, patchwork,...). Hlavný dôraz kladieme na kvalitu čajov a aj preto sami dovážame čaje na Slovensko. Nami dovezené čajíky si môžete kúpiť priamo u nás v čajovni. Zároveň ponúkame aj špeciálnu službu "čajovňa u vás". Jedná sa o našu pojazdnú čajovňu, ktorú si môžete objednať na vaše firemné alebo iné akcie. Radi prídeme a pripravíme vám špeciálne čajíky priamo u vás. Vieme k vám preniesť atmosféru pravej čajovne.
Art cafe
GPS: 48.458574, 18.896044 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 45.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Akademická 2, 969 01; mob: 0911470777; e-mail: artcafe@gmail.com
Hľadáte miesto, kde si môžte v Banskej Štiavnici posedieť pri dobrej káve alebo pivku? Zažiť večerný koncert skupiny, na ktorú sa dlho tešíte alebo ju vôbec nepoznáte? Kde ochutnať z výberu najlepších slovenských vín, pozrieť si klubový film alebo oslavovať s kamarátmi? Toto všetko môžete zažiť u nás, v Art Cafe. Príďte kedykoľvek, lebo u nás zažijete plánované aj spontánne párty, grilovačky, čítačky či koncerty. V našej kaviarni môžete mať skvelý zážitok aj pri bežnom posedení. Ponúkame dobrú a kvalitnú kávu, výber z najlepších slovenských vín, niekoľko druhov čapovaného piva, čerstvé limonády a freshe, kvalitné čaje a veľký výber alkoholických nápojov. Každé ráno u nás nájdete čerstvé croissanty a denne pečieme čerstvý koláč. Jedlo, ktoré pripravujeme, je vždy čerstvé a zhotovené zo sezónnych aprevážne slovenských surovín. Sme zástancami "slow a soul food" spôsobu prípravy a konzumácie jedla. Nepoužívame umelé farbivá ani ochucovadlá. Vegetariáni, vegáni, celiatici a ľudia s akoukoľvek stravovacou intoleranciou sú u nás vítaní a snažíme sa im vyhovieť. Prvá nedeľa v mesiaci už pravidelne patrí podujatiu "Brunch na terase", informácie zverejňujeme na našej FB stránke.Naše priestory nám umožňujú organizovať koncerty, ochutnávky vín, literárne večery alebo filmové premietania. Ak máte záujem zorganizovať u nás oslavu, seminár, workshop, stretávku zo školy či prezentáciu napíšte nám. Akcie zabezpečujeme podľa vašich požiadaviek (s cateringom, ochutnávkou vín, koncertom a pod.), vieme tiež zabezpečiť ubytovanie a program pre aktivity na viac dní v Banskej Štiavnici a jej okolí.
Facebook:
https://www.facebook.com/pages/Art-Cafe-Bansk%C3%A1-%C5%A0tiavnica/99512328833
Café Bar u Jašteríc
GPS: 48.458403, 18.891842 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 30.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 12; mob: 0902631868
V historickom centre Banskej Štiavnice sa nachádza tento podnik s neopakovateľnou atmosférou. V interiéri množstvo nostalgických predmetov, na stole výborné pivo, skvelá káva alebo niektoré zo širokej ponuky vín. Jašterice sú ideálnym miestom na posedenie s priateľmi, príjemné rozhovory vo dvojici alebo na kávičku pri čítaní ranných novín. Samozrejmosťou je voľné pripojenie na internet a jukebox na pustenie si svojej obľubenej pesničky. Podnik sa nachádza na hlavnej ulici v meste, v bočnej uličke oproti radnici.
Archaniel caffebar
GPS: 48.458684, 18.891960 [48° 27' 31.26'', 18° 53' 31.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Radničné námestie 10/B, 960 01; mob: 0915365371; 0918276748 ; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
...útulné prostredie, kde sa zmestí veľa ľudí s dobrou náladou, kde rozvoniava káva dobrej chuti a často počuť tóny dobrej živej hudby. Cez deň miesto stretnutí pri káve, večer miesto na koncerty a zábavu s priateľmi... čarovná atmosféra, ktorá sa každému dostane pod kožu...Zamerali sme sa na to, ako môže barman svojou osobnosťou zanechať v hosťoch nezabudnuteľný dojem. Naše KNOW-HOW zmiešané s trémou zo zodpovednosti a radosti, že sa nám niečo také podarilo... a s dobrým pocitom, že keď sa chce, je možné aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste zhromaždiť skvelých ľudí a nápadmi pohnúť veci k lepšiemu. A tak sa nám podarilo vytvoriť takmer rodinnú atmosféru... miesto, kam ľudia prichádzajú do svojho baru na drink :) A spolu s Vami sme si vybudovali dobrú klientelu ľudí, čo ocenia našu snahu, tých čo majú radi nás, zábavu, nočný život, dobré pitie a kvalitný servis. Toto je klientela, na ktorúsazameriavame... všetcinaši hostia. Inékritérium nie je. Hostia bývajúspravidla obrazom svojichbarov a bary obrazmisvojichhostí... Všetci dobre vieme, ženajviacsa pije tam, kdesaservíruje s úúúúúúsmevom :)
Pivovar Erb
GPS: 48.458190, 18.893513 [48° 27' 29.48'', 18° 53' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Novozámocká 2, 969 01; tel: 0917864114; e-mail: obchod@pivovarerb.sk
Pivovar ERB za niekoľko rokov svojej existencie dokázal pozdvihnúť kultúru pitia piva na úroveň komplexného zážitku spájajúceho výnimočnosť chutí, servisu a prostredia. S nekompromisným dôrazom na kvalitu varí pivo z výlučne prírodných ingrediencií na špičkovej technológii a dožičí mu čas na dozrievanie, ktorý potrebuje. ERB dodáva svoje produkty do približne deväťdesiatich špičkových hotelov, reštaurácií a barov na Slovensku. Nikdy sa neobjaví v obchodnej sieti. ERB sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: V dome zo 16. storočia je umiestnená technológia varného procesu a kvasenia. V budove synagógy sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva (filtrácia, pasterizácia, plnenie). Obe časti technológie sú prepojené pivovodom vedúcim pod povrchom Novozámockej ulice v Banskej Štiavnici.ERB oživuje dávne umenie súladu piva s jedlom v kombinácii vytvárajúcej gurmánsky zážitok. Preto okrem druhov typických pre Slovensko postupne uvádza najpozoruhodnejšie pivné druhy na svete v exkluzívnej línii ERB Limited Edition
Penzión Kremenisko ** (Objekt C)
GPS: 48.434533, 18.930679 [48° 26' 4.32'', 18° 55' 50.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Kapacita reštaurácie je 30 až 50 osôb, pričom je možné sedenie na prízemí aj na poschodí.
Dom č. 1 na Starozámockej ulici
GPS: 48.461154, 18.891597 [48° 27' 40.15'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, do rokov 1920 a 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný.
Dom č. 3 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460850, 18.891571 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1980. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2+1 podlažný. Objekt je využívaný ako penzión s reštauráciou.
Dom č. 4 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460676, 18.891603 [48° 27' 38.43'', 18° 53' 29.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. až 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až začiatu 19. storočia, do 2. polovice 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový + 1-trakt, 2 podlažný, podpivničený.
Dom č. 5 na Starozámockej ulici
GPS: 48.460450, 18.891541 [48° 27' 37.62'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do20. storočia, do roku 1925. Prevládajúcim slohom je neskoré baroko. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 7 na Starozámockej ulici – Zipserov dom
GPS: 48.459990, 18.890109 [48° 27' 35.96'', 18° 53' 24.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (tzv. Zipserov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 2. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je zložený z viacerých tvarov. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Dom č. 9 na Starozámockej ulici
GPS: 48.458831, 18.891138 [48° 27' 31.79'', 18° 53' 28.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 17.storočia. Prístup k nemu je aj z ulice Antona Pécha. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.
Mestský hrad s areálom – Citadela (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459822, 18.891562 [48° 27' 35.36'', 18° 53' 29.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt Citadely (pôvodne trojloďová románska bazilika – Kostol Panny Márie) prináleží ku komplexu Starého Zámku (aj bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do obdobia medzi rokmi 1497 až 1515. Prevládajúcim slohom je gotický. Objekt je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Vnútorné nádvorie Mestského hradu (č. 10) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459543, 18.891261 [48° 27' 34.35'', 18° 53' 28.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vnútorné nádvorie objektu prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom úprav plochy sú datované do obdobia roku 1515.
Dom č. 1 na Kutnohorskej ulici – tzv. Učiteľák,
GPS: 48.461465, 18.890622 [48° 27' 41.27'', 18° 53' 26.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého Evanjelického učiteľského ústavu (tzv. Učiteľák) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20.storočia, v rokoch 1909 až 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 21. storočia a súvisia so zmenou funkčného využitia objektu. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena T. Dispozične je dom 2-traktový, podpivničený.
Kaplnka sv. Michala s karnerom – Mestský hrad s areálom (č. 11) na Starozámockej ulici
GPS: 48.459374, 18.891277 [48° 27' 33.75'', 18° 53' 28.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Karner sv. Michala prináleží ku komplexu Starého Zámku (bývalý farský kostol r.k.). Je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 13.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14. storočia. Prevládajúcim slohom je románsky. Objekt kruhového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradná veža na Starozámockej ulici
GPS: 48.459404, 18.891532 [48° 27' 33.85'', 18° 53' 29.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradná veža prináleží ku komplexu Starého Zámku a je súčasťou zóny mestskej pamiatkovej rezervácie. Jej vznik je datovaný do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je obdĺžnikového pôdorysu je využívaný ako múzeum a je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Himmelreich v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459352, 18.890732 [48° 27' 33.67'', 18° 53' 26.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bašta štvorcového pôdorysu na juhozápadnej strane obvodových múrov opevnenia Starého Zámku. Vznik veže sa predpokladá v 15. storočí, pričom datovanie zmien a stavebných úprav spadá do rokov 1546 až 1559. Prevládajúcim slohom objektu je sloh gotický.
Juhovýchodná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459280, 18.891394 [48° 27' 33.41'', 18° 53' 29.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhovýchodná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaný do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici
Hradobný južný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459343, 18.891040 [48° 27' 33.63'', 18° 53' 27.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Južný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559.
Hradobný juhozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459489, 18.890573 [48° 27' 34.16'', 18° 53' 26.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Juhozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severozápadný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459864, 18.890653 [48° 27' 35.51'', 18° 53' 26.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severozápadný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Severná bašta v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.460001, 18.890798 [48° 27' 36'', 18° 53' 26.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severná bašta opevnenia Starého Zámku na Starozámockej ulici. Jej vznik je datovaná do 15. storočia, pričom ďalšími stavebnými zmenami prešla v rokoch 1546 až 1559. Prevládajúcim stavebným slohom je renesančný. Objekt je súčasťou areálu Starého Zámku, expozície Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
Hradobný severovýchodný múr v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459855, 18.891004 [48° 27' 35.48'', 18° 53' 27.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný múr je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný severovýchodný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459764, 18.891285 [48° 27' 35.15'', 18° 53' 28.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Severovýchodný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Hradobný západný bastión v areáli Starého Zámku na Starozámockej ulici
GPS: 48.459377, 18.890714 [48° 27' 33.76'', 18° 53' 26.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Západný hradobný bastión je súčasťou opevnenia Mestského hradu – Starého Zámku s areálom. Postavený bol v 15. storočí a čiastočnou stavebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1546 až 1559. Nesie znaky renesančného stavebného slohu.
Starý hostinec
GPS: 48.417532, 18.939087 [48° 25' 3.12'', 18° 56' 20.71'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Reštaurácia penziónu Starý hostinec má kapacitu 35 miest + 20 miest na terase. Raňajky, obedy, večere sú v ponuke z 30 druhov slovenských jedál. Reštaurácia slúži pre všetkých návštevníkov, ktorí obývajú penzión Starý hostinec alebo len náhodne prechádzajú okolo. Kuchyňa vám ponúka kompletné denné menu. Reštaurácia je tak ako penzión, zariadená v dedinskom štýle plnom dreva. Naša tradičná kuchyňa a obsluha v kroji vo vás určite zanechá nezabudnuteľný dojem. Prostredie vhodné na malé recepcie, rodinné oslavy, firemné stretnutia. Vo vnútri reštaurácie pri kachlovom šparhelte s pecou na ležanie, v súčasnosti využívanom ako bar, možno vidieť vchod do maštaľky. Práve na tomto mieste bola maštaľ, kde si furmani, oficieri dávali na noc koníky a priväzovali ich k jasliam so senom. Tieto jasle sú použité ako súčasť zábradlia, ktoré Vás vyvedie na poschodie v časti nad reštauráciou. Za maštaľkou bola komora a v nej ľadovňa, v ktorej sa uskladňovalo mäso do kuchyne. Bola to akási betónová kobka o rozmeroch 2 x 2m šírky a 1,6m výšky, obložená slamou. Steny ľadovne boli dookola vyložené ľadom, ktorý sa v zime nasekal z jazierok Panskej záhrady a ktorý vydržal až do druhej zimy. V reštaurácii môžete vidieť pôvodné dubové stropné hrady, skoro po celej dĺžke podopierané mohutnou, tiež dubovou hiardovou hradou. Tá podopierala hiard, nazývaný aj kochom, ktorý vyúsťoval do komína. Hiard bol súčasťou čiernej kuchyne, kde na otvorenom ohni gazdiné na trimfúze, trojnožke pod hrnce, ktorá leží pri piecke, pripravovali jedlo. Táto hrada držala celú jednu stranu miestnosti, kochu, kde sa skladovalo všetko údenô. Keď bou koch veľmo zabrízganý, tak ho museu kochniar - kominár, vyčistiť a to tak, že zoškrabal so škrabkou na fártičke, či lojtre - rebríku všetky steny až do komína.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412621, 18.939478 [48° 24' 45.44'', 18° 56' 22.12'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Občerstvenie a stravovanie poskytujeme našim hosťom v reštaurácii na prízemí. Reštaurácia je otvorená bežne od 7,00 do 22,00 hod a poskytuje posedenie pre 25 hostí. Vo vstupnej hale je kaviarenské posedenie pre 8 hostí. V letnom období je príjemné posedenie vonku na terase pred penziónom. V našej kuchyni pripravujeme chutné stredoeurópske jedlá i niektoré typické národné špeciality. Z pestrého výberu teplých i studených nápojov ponúkame okrem iného i vína z oblasti Veľkého Krtíša a pivo osvedčených slovenských i českých výrobcov. V období mimo hlavnú turistickú sezónu pripravíme i rodinné oslavy, svadby, promócie, či menšie spoločenské podujatia do 25 osôb.
Ranč Nádej
GPS: 48.418859, 18.935112 [48° 25' 7.89'', 18° 56' 6.4'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Štýlová reštaurácia "U Starkej" v domáckom duchu, Vám pripraví jedlá na aké ste zvyknutí v rodinnom kruhu. Nájdu si tu obľubu malí v detskom kútiku, ale aj starí pri pohári dobrého vína. Počas konania kultúrnych podujatí na Ranči Nádej, býva v priestoroch reštaurácie kultúrny program. K dobrému jedlu patrí hudba prírody a prekrásny výhľad na terasovitom posedení, ale aj príjemná živá muzika a praskajúci oheň v otvorenom kozube počas chladných nocí. V ponuke je aj denné menu a to od 12,00 do 13,00 hod.
Café Madeira
GPS: 48.406521, 18.940275 [48° 24' 23.48'', 18° 56' 24.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Kaviareň Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.418500, 18.939560 [48° 25' 6.6'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha svätého Vendelína je národnou kultúrnou pamiatkou, pretože predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Socha Svätého Vendelína
GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsvätejšejTrojice
GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.
Kostol sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418618, 18.941006 [48° 25' 7.02'', 18° 56' 27.62'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímsko-katolícky Kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Jednoloďová baroková stavba je registrovaná ako Národná kultúrna pamiatka s číslom evidencie 1206/1.
Zvonica pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418833, 18.940592 [48° 25' 7.8'', 18° 56' 26.13'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zvonica pri kostole svätého Antona Pustovníka bol postavená v 2. polovici 18. storošia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka. Nesie znaky barokového slohu. V zozname kultúrnych pamiatok SR je zapísaná pod číslom 1206/2.
Mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424689, 18.939303 [48° 25' 28.88'', 18° 56' 21.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Mýtna a prepriahacia stanica vo Svätom Antone bola postavená začiatkom 18. storočia. Čiastočnými stavebnými úpravami prešla v 2. polovici 20. storočia. Je to pôvodne baroková dvojpodlažná viacpriestorová stavba s troma nepravidelnými krídlami, podpivničená. V zozname kultúrnych pamiatok figutuje pod číslom 11807/1.
Murovaný dom s drevenou verandou
GPS: 48.421842, 18.943586 [48° 25' 18.63'', 18° 56' 36.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s drevenou verandou prináleží ako hospodárska stavba ku Kaštieľu a je vedený ako samostatný objekt v zozname kultúrnych pamiatok pod evidenčným číslom 1209/6. Ako obdĺžniková jednopodlažná a podpivničená viacpriestorová stavba bol postavený v 2. polovici 18. storočia v klasicistickom slohu.
Zámocká viecha
GPS: 48.420905, 18.942111 [48° 25' 15.26'', 18° 56' 31.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zámocká viecha ako súčasť komplexu chráneného areálu kaštieľa vo Svätom Antone je ako samostatná hospodárska budova vedená v zozname kultúrnych pamietok pod evidenčným číslom 1209/7. Postavená bola ako jednopodlažná nepodpivničená stavba s obdĺžnikovým pôdorysom až v 19. storočí.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.422237, 18.940716 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 26.58'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v obci Svätý Anton bola postavená pri miestnej komunikácii v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. Objekt ako kultúrna pamiatka je v zozname pamiatkových objektov SR vedená pod evidenčným číslom 1209/4.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.
Sýpka patriaca ku kaštieľu vo Svätom Antone
GPS: 48.422219, 18.942556 [48° 25' 19.99'', 18° 56' 33.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova murovanej sýpky patrí ako hospodárska budova ku komplexu chránených objektov Kaštieľa vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Táto pôvodne baroková, obdĺžniková, dvojpodlažná a podpivničená stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, pričom neskôr v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou a vykonali sa menšie úpravy.V zozname kultúrnych pamiatok figuruje pod evidenčným číslom 1209/3.
Park kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421624, 18.943768 [48° 25' 17.85'', 18° 56' 37.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Park s historickou zeleňou okolo kaštieľa vo Svätom Antone vznikol v pôvodne prírodno-krajinárskom slohu ešte v 18. storočí, pričom v 19. storočí prešiel menšími úpravami. Je samostatne evidovaným pamiatkovým chráneným objektom s evidenčným číslom 1209/2 patriacim ku komplexu kultúrnych pamiatok Kaštieľa s areálom.
Koháryovský kaštieľ Antol s areálom
GPS: 48.421395, 18.942805 [48° 25' 17.02'', 18° 56' 34.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Koháryovský kaštieľ vo Svätom Antone je národnou kultúrnou architektonickou pamiatkou evidovanou pod číslom 1209/1. Samotná neskoro-baroková budova kaštieľa bola postavená ako dvoj-traktový troj-podlažný a podpivničený objekt so švorcovým uzatvoreným pôdorysom v roku 1744, pričom následnými stavebnými úpravami prešla v rokoch 1810, 1815, 1860, 1959. Je sídlom Múzea vo Svätom Antone.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Šachta Ondrej
GPS: 48.451164, 18.887642 [48° 27' 4.19'', 18° 53' 15.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ondrej je súčasťou Banského múzea v prírode. V povrchovej expozícii, sú vzácne exponáty z baníckych oblastí Slovenska, spojených s baníctvom, úpravou rúd, ťažiarstvom a baníckou architektúrou. Tu sa nachádza aj náučná geologická expozícia vybudovaná v rámci projektu "zriadenie banskoštiavnického geoparku. Na 10 zastaveniach a veľkoplošnej geologickej mape je tu vysvetlená geológia územia Slovenska. Podzemná expozícia je umiestnená v pôvodných banských dielach obzoru Bartolomej a šachty Ondrej. Ponúka nezabudnuteľný zážitok pri návšteve bane, kde sú umiesnené exponáty banskej techniky od najstaršie používaných ručných nástrojov až po techniku 20. storočia. Pred fáraním dostanú návštevníci plášť, prilbu a lampu a so sprievodcom absolvujú viac ako 1km dlhú prehliadku. Šachta Ondrej leží v doline tiahnúcej sa od tabakovej továrne k vodnej nádrži Klinger. Nachádza sa 656 m.n.m., hlboká bola 433 m. Vyhĺbili ju v obdĺžnikovom profile s drevenou výstužou. Je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m po úroveň obzoru Ján. R. 1979 bola nad šachtu umiestnená ťažná veža z bane Rúfus v Poproči. V šachte používali rôzne zariadenia: konský gápeľ, neskôr vodné koleso. R. 1908 zabudovali na šachte elektrický ťažný stroj. Roku 1924 sa rozhodlo o jej likvidácii. Východne od šachty Ondrej je ústie štôlne Bartolomej, ktorá vznikla za účelom prieskumu a dobývania žily Špitaler. Dnes je štôlňa hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím banským dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa zahŕňa dlhé a priestorové banské diela zo 17.-19. Storočia. Najcennejším exponátom je podzemný konský ťažný gápeľ z 2.pol.19.stor., jediné zachránené zariadenie svojho druhu v podzemí na Slovensku. Severovýchodne od ústia štôlne Bartolomej leží ústie ďalšieho horizontálneho banského diela, tzv. remízy lokomotív.
Šachta Zigmund
GPS: 48.453007, 18.894820 [48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Restaurant am See Topky
GPS: 48.408755, 18.853132 [48° 24' 31.52'', 18° 51' 11.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Reštaurácia Hotela Topky ponúka celoročne výbornú stravu a každoročne v jeseni robí dobré meno miestnej kuchyni a kuchárom séria večerov s husacími, kačacími a morčacími špecialitami. Príjemnú atmosféru večerov vhodne dopĺňa kultúrny program.
Koliba Veronika
GPS: 48.405365, 18.851667 [48° 24' 19.31'', 18° 51' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Koliba Veronika je drevená zrubová stavba nachádzajúca sa uprostred prekrásnej prírody Štiavnických vrchov. Ponúkame typické slovenské špeciality v príjemnom prostredí koliby,vinárne a v lete letnej terasy pri cimbalovej alebo cigánskej hudbe.
Organizujeme rodinné oslavy, krstiny, oslavy narodenín, svadby, firemné posedenia a večierky, semináre spojené s možnosťou ochutnávky slovenských a rakúskych vín. Koliba Veronika je otvorená denne.
Kaplnka sv. Ondreja r.k.
GPS: 48.438510, 18.884365 [48° 26' 18.64'', 18° 53' 3.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín vlastniacich podiely blízkeho banského poľa štôlne Ondrej s letopočtom 1652. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 1263/1.
Kaplnka svätého Ondreja r.k.
GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.
Pracháreň
GPS: 48.446224, 18.889992 [48° 26' 46.41'', 18° 53' 23.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova Prachárne predstavuje jednopodlažnú dvojpriestorovú stavbu s nepravidelným pôdorysom. Pochádza pravdepodobne z polovice 18. storočia, pričom čiastočnými zmenami stavba prešla v 2. polovici 20. storočia. V zhľadom k tomu, že slúži na muzeálne účely ako jeden z objektov Slovenského banského múzea, bola rekonštruovaná a jej stav je vyhovujúci. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 10830/1.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Prícestný kríž
GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Šachta Maximilián
GPS: 48.443380, 18.884714 [48° 26' 36.17'', 18° 53' 4.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–11)
Torzo ťažnej veže šachty Maximilián. Šachta Maximilián v počiatkoch sprístupnila a umožnila dobývanie žíl Ján, Gräfi a Špitaler, neskoršie aj žíl Bieber, Terézia a Wolf. Počiatky šachty Maximilián sa viažu na začiatok 17. storočia, konkrétne 14. mája 1612 bolo vybraté miesto na jej hĺbenie. Pôvodne šachta mala slúžiť len na vetracie účely štôlne Matej, ktorá už v roku 1608 mala prerazené žily Ján a Gräfi, a v nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v razení prekopu na žilu Špitaler, k čomu ako pomocné banské dielo bola potrebná šachta Maximilián. Úroveň štôlne Matej v okolí šachty Maximilián sa na niektorých banských mapách uvádza ako 1. obzor . V ďalšom období sa šachta podľa potreby prehlbovala, najmä z dôvodu postupu dobývacích prác do hĺbky. V roku 1771 bolo potrebné vyhĺbiť po dedičnú štôlňu cisára Františka len 6 metrov a prepojiť sa s týmto významným odvodňovacím banským dielom. V roku 1865 šachta mala hĺbku už 352 m a v roku 1885 už bola spojená s 12. obzorom (úroveň Voznickej dedičnej štôlne), ktorý v tom čase bol najspodnejším obzorom celého banskoštiavnického ložiska. Konečná hĺbka šachty bola 427,1 m (obr.č.189). Pôvodne pre zvislú dopravu bol nad šachtou Maximilián postavený konský ťažný gápeľ. V roku 1837 bol v šachte na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne namontovaný vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol v prevádzke až do roku 1926. Začiatkom 20. storočia bola ešte šachta udržiavaná, jej prevádzka však bola len minimálna. V rokoch 1917 – 1918 sa na šachte začala budovať podzemná hydroelektráreň. Postaviť sa mala na úrovni dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (12. obzor) a pohonná voda mala byť privádzaná z nádrží Windšachta, obidvoch Richňavských a Bakomi. Od firmy Ganz z Budapešti sa objednala Peltonova turbína s kapacitou 100 l/sek., spádom vody 419 m a výkonom 430 koní. Zároveň sa uskutočnili práce pomerne veľkého rozsahu. Na úrovni 12. obzoru sa vystrielal priestor budúcej hydroelektrárne a na povrchu sa postavila nová šachtová budova s ťažnou vežou.V teréne sa vybetónoval jarok na prívod vody. V roku 1919 sa uskutočnila revízia projektu hydroelektrárne, pri ktorej sa zistilo, že množstvo vody na pohon turbíny by stačilo len na 81 dní v roku. Preto ďalšie práce na výstavbe hydroelektrárne sa zastavili a projekt sa nedokončil. Následne sa prevádzka šachty utlmila. V roku 1933 sa prikročilo ku opätovnému sprevádzkovaniu šachty. Od povrchu po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka (5. obzor) sa v šachte vyhotovila nová výstuž a pre následnú ťažbu sa sprevádzkoval elektrický ťažný stroj zo šachty Ferdinand v Kremnici. Po druhej svetovej vojne bola šachta Maximilián jeden z hlavných ťažobných úsekov závodu Rudných baní v Banskej Štiavnici.
Kríž pri šachte Maximilián
GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou
GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.
Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián
GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.
Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša
GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11
Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.
Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore
GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice
GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.
Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša
GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.
Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom
GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.
Strojovňa nad Žigmund šachtou
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Strojovňa nad Žigmund šachtou pri ústí šachty Žigmund bola postavená v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. Jednotraktová budova (jednopodlažná a podpivničená) s obdĺžnikovým pôdorysom je postavená v barokovom slohu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaná a evidovaná pod číslom 11464/1.
Kaplnka: Ježiš pred Herodesom
GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.
Kaplnka: Bičovanie Ježiša
GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Ecce homo a žalár
GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.
Kaplnka: Ježiš nesie kríž
GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.
Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž
GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Kaplnka: Svätý hrob
GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.
Kaplnka: Obriezka
GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.
Kaplnka: Útek do Egypta
GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6
Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme
GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.
Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou
GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.
Kaplnka: Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24
Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)
GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund
GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.
Kaplnka: Ježiša pochovávajú
GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.
Kaplnka bolestného srdca Panny Márie
GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Posledná večera
GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.
Kaplnka Božského srdca ježišovho
GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.
VN – Tajch Veľká vodárenská
GPS: 48.466343, 18.888868 [48° 27' 58.83'', 18° 53' 19.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž – tajch Veľká vodárenská bol postavený v 16. storočí a v ústrednom zozname pamiatkových objektov je evidovaný pod číslom 3276/1.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín
GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Dom č. 10 (Hoffmannov dom)
GPS: 48.462454, 18.891305 [48° 27' 44.83'', 18° 53' 28.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom leží v severnom závere Námestia sv. Trojice na začiatku ulice "Pod Červenou studňou". Ide o neprvidelný troj-traktový jednopodlažný dom pochádzajúci 18. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod evidenčným číslom 11035/1. Objekt je značne narušený, interiér čiastočne rekonštruovaný.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Šachta Ferdinand (nová)
GPS: 48.444917, 18.876619 [48° 26' 41.7'', 18° 52' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1– 03)
Lokalizácia: v osade Horná roveň, 30 m od kultúrneho domu
Neďaleko starej šachty Ferdinand bola ďalšia šachta, ktorá v roku 1624 siahala do hĺbky 104,5 siah (1 siaha = 2,026 m). Najspodnejší otvorený obzor tejto šachty bol v úrovni Dennej štôlne, ovšem dobývacie práce sa vykonávali aj pod jej úrovňou. Dňa 14. júna 1624 vytýčili šachtu Ferdinand, ktorej ústie bolo o 3 siahy vyššie ako skorej uvedenej šachty. Ďalšie historické záznamy uvádzajú, že 27. júna 1650 sa slávnostne začala hĺbiť ďalšia Ferdinand šachta – s názvom Ferdinand III. Dôvody hĺbenia týchto šácht v tak krátkom časovom odstupe nie sú známe. V roku 1654 šachta Ferdinand (III.) bola hlboká 42 siah. Podľa archívnych údajov pri jej ďalšom prehlbovaní šachta prerazila dve žily, ktorých najmä spodná bola dobre zrudnená. Podľa geologického rezu sa jedná o štruktúru žily Špitaler, ktorá v danej časti má niekoľko samostatných vedení. Konečná hĺbka šachty bola 246 m, kde sa prepojila s obzorom Müller, ktorý v tejto časti ložiska bol veľmi významný pre dopravu a ťažbu. Po geologickej stránke celý vyhĺbený úsek šachty sa nachádza v prostredí hornín andezitu a pozične ústie šachty sa nachádza v nadloží žily Špitaler, ktorú v úrovni štôlne Klement preráža. V roku 1688 v šachte vypukol požiar. Šťastie, že v čase požiaru toto banské dielo bolo výdušne (s ročným obdobím v dôsledku zmeny teploty sa smer prúdenia banských vetrov mení), takže obzory neboli splodinami následkom požiaru zasiahnuté a nedošlo ku ľudským obetiam. Koncom 17. storočia šachta Ferdinand a jej prvý obzor – štôlňa Fuchs bola mapovo neprehľadná, čo dokazuje príkaz banskej správy,že sa má z daného banského diela vyhotoviť podrobná banská mapa. Na konci 17. a najmä začiatkom 18. storočia banské chodby Fuchs štôlne boli významným ťažobným a dopravným obzorom šachty Ferdinand . V druhej polovici 18. storočia ťažbu šachty Ferdinand sa zabezpečovala pomocou gápľa na konský pohon. Od druhej polovice 18. storočia a najmä v 19. storočí ťažba šachtou sa prevažne vykonávala už len po obzor Matej , odkiaľ sa potom jalovina na haldovanie a ruda na úpravnícke spracovanie dopravovala spojovacou chodbou na povrch. V roku 1874 bola v šachte Ferdinand uvedená do prevádzky vodná turbína pre účel šachtovej dopravy. Turbínu vyrobila Továreň na stroje J.Jacob Winterthur Rieter vo Švajčiarsku a jej montáž v šachte zabezpečila továreň Karola Kachelmanna vo Vyhniach. Spád pohonnej tlakovej vody bol 60 m a výkon turbíny 14,7 kW. Turbína sa demontovala v roku 1886, pretože šachta Ferdinand v tom čase sa už prestala prevádzkovať. Jeden z hlavných dôvodov ukončenia prevádzkovania šachty bol aj jej zlý technický stav, ktorý si vyžadoval nutnú nákladnú rekonštrukciu, od čoho sa upustilo a rozhodlo sa o jej likvidácii. Likvidačné práce boli zrealizované do mája 1887. Konský gápeľ zo šachty Ferdinand sa premiestnil na blízku šachtu Wolf a samotná šachta sa zasypala. Šachta Ferdinand správne patrila v druhej polovici 19. storočia pod Ferdinand a Kristína šachtový banský závod v Štiavnických Baniach.
Šachta Ferdinand (stará)
GPS: 48.443447, 18.877654 [48° 26' 36.41'', 18° 52' 39.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Web: http://www.stiavnickebane.sk/Image/Montanistika/03_AA1P_H_FERDINAND.jpg
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-10)
Na Hornom Fuchslochu existovala stará šachta Ferdinand, ktorá nepochybne rovnako, ako stará šachta Wind na Strednom Fuchslochu, patrili k tým najstarším, pričom museli byť z hľadiska odvodňovania napojené na dedičnú štôlňu Bieber (predtým zrejme aj na vyššiepoložené štôlne Bobrovski a Klement). Lokalizácia tejto šachty nie je vôbec zaznamenaná v archívnych mapách a neexistujú akékoľvek mapove podklady, ktoré by jednoznačne odvodzovali jej lokalizáciu na povrchu. Dnes o jej existencii svedčí už len nápadne mohutná halda a niektoré archívne údaje. Z nich najvýznamnejším je údaj, že v r. 1624 siahala do hĺbky 210 m (po „dennú“ štôlňu 179 m, po žilu Špitaler ešte ďaľších 17,5 m a pod žilou sa ešte dobývalo 14 m). „Dennou“ štôlňou tu môže byť v takej hĺbke len dedičná štôlňa Bieber, z toho vyplýva, že táto šachta, osadená ďaleko v nadloží žily Špitaler mohla najefektívnejšie dobývať časť žily Špitaler (severne od šácht stará Wind a Špitaler) len v hĺbkovom intervale 560 - 660 m n.m. Jej význam treba zrejme spájať s vetracou funkciou šachty pre dobývky na žile Špitaler, nachádzajúce sa medzi starými šachtami Wind a Ferdinand, ktoré dosiahli prostredníctvom starej šachty Wind, už v roku 1560 hĺbkovú úroveň 490 m n.m. a boli cez sústavu obzorových chodieb (Piroch, Müller, Olbers) a komínov ovetrávané smerom k starej šachte Ferdinand. Tento názor dokazuje skutočnosť, že keď bola okolo r. 1750 do tohoto priestoru vyrazená dedičná Svätotrojičná štôlňa (560 m n.m.), boli v jej okolí zistené už rozsiahle staré dobývky, a preto jej ďalšia ražba smerom na juh ku šachtám Wind nebola uskutočnená. Stará šachta Ferdinand stratila svoj význam najneskôr po r. 1675, kedy bol novou šachtou Ferdinand dosiahnutý obzor Müller, čím šachta dostala rovnako význam výdušného (vetracieho) banského diela. Navyše bola vhodnejšie lokalizovaná v blízkom nadloží žily Špitaler a v priestore významného uzla viacerých významných žíl.
Šachta Wolf
GPS: 48.441816, 18.873182 [48° 26' 30.54'', 18° 52' 23.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–04)
Lokalizácia : 270 m JZZ od šachty Ferdinand
Ohlbeň (ústie) šachty Wolf sa nachádza v nadloží žily Wolf v nadmorskej výške 750 m. Šachta Wolf je situovaná v blízkosti žíl Špitaler, Bieber a Wolf, ktoré boli v oblasti Štiavnických Baní na drahé kovy najvýnosnejšie. Z pohľadu štrukturálneho žila Wolf tvorí diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Všetky vyššie uvedené žily v širšom okolí šachty Wolf boli v historických dobách dobývané aj povrchovo, z čoho sú zachovalé prejavy vo forme pingových línii a smerných depresií. V minulosti v blízkom okolí šachty Wolf bola stará šachta Wolf, ktorá patrila ťažiarskej spoločnosti Brenner a v roku 1587 ju chcela predať eráru. Z dôvodu rozdielneho pohľadu na kvalitu ťaženej rudy touto šachtou ku predajno kúpnemu aktu nedošlo a toto banské dielo bolo dočasne odstavené. V roku 1607 šachta sa opäť sprevádzkovala a to už s podielovým vlastníctvom eráru. V roku 1624 pri starej šachte Wolf sa začala hĺbiť nová šachta Wolf, ktorá v roku 1763 mala hĺbku 262 m a siahala po úroveň štvrtého obzoru. Celkove touto šachtou bolo zarazených a rozfáraných 12 obzorov a konečná hĺbka šachty bola 291 m. Koncom 19. storočia horné obzory šachty Wolf boli už opustené a spodné obzory boli sprístupnené a prevádzkované zo šachty Maximilián. Pre zvislú dopravu šachty Wolf bolo počas jej prevádzkovania postavených niekoľko ťažobných gápľov. Posledný gápeľ vykonávajúci ťažbu na šachte Wolf pochádzal z blízkej šachty Ferdinand, ktorý bol sem preložený v roku 1887.Ukončenie prevádzkovania na šachte Wolf bolo v roku 1912, kedy bola zasypaná aj samotná šachta. V minulosti v mieste šachty sa nachádzala výrazná prepadlina, ktorá bola zabezpečené oplotením. V dlhom časovom období prepadlina bola vyplňovaná rôznym materiálom a v súčasnosti je temer zarovnaná s okolitým terénom.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Reštaurácia Konvalinka
GPS: 48.403265, 18.856042 [48° 24' 11.75'', 18° 51' 21.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 830 678
Reštaurácia Konvalinka sa nachádza len 250 metrov od jazera Počúvadlo.
Šachta Weiden
GPS: 48.453530, 18.878650 [48° 27' 12.71'', 18° 52' 43.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianske jazero
GPS: 48.471603, 18.913131 [48° 28' 17.77'', 18° 54' 47.27'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Belianska vodná nádrž bola postavená v roku 1747. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Belianska nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p.. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3261/1.
Jazero Počúvadlo
GPS: 48.409046, 18.854900 [48° 24' 32.57'', 18° 51' 17.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Počúvadlo (Vodná nádrž Počúvadlo) bolo postavené v rozpätí rokov 1775 – 1779. Toto technické dielo ešte len čaká na komplexnú rekonštrukciu v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3271/1.
Jazero Rozgrund
GPS: 48.478983, 18.875329 [48° 28' 44.34'', 18° 52' 31.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Rozgrund (Vodná nádrž – tajch Rozgrund) bola postavená v roku Samuelom Mikovínim v rokoch 1743 – 1744. Podobne ako viaceré vodné nádrže prešla aj Rozgrundská vodná nádrž a jej hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu projektov obnovy Slovenského vodohodpodárskeho podniku, š.p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná ako technické dielo pod evidenčným číslom 3272/1. V súčasnosti slúži ako rezervoár pitnej vody.
Jazero Červená studňa
GPS: 48.468404, 18.883480 [48° 28' 6.25'', 18° 53' 0.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Červená studňa (Vodná nádrž – tajch Červená studňa) patrí spolu s ostatnými vodnými nádržami v okolí Banskej Štiavnice medzi technické pamiatky. Nádrž bola vybudovaní v 60-tych rokoch 18. storočia. V súčasnosti čaká na komplexnú rekonštrukciu. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je toto technické dielo evidované pod číslom 3263/1.
Jazero Klinger
GPS: 48.451330, 18.883941 [48° 27' 4.79'', 18° 53' 2.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jazero Klinger (Vodná nádrž – tajch Klinger) bolo postavené v roku 1750 a čiastočnými zmenami prešlo v roku 1833. Podobne ako viaceré vodné nádrže v okolí prešlo aj Belianske jazero a jeho hrádza komplexnou rekonštrukciou v rámci harmonogramu obnovy vodných nádzží Slovenským vodohodpodárskym podnikom, š. p. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované ako technické dielo pod evidenčným číslom 3267/1.
Dom č. 2 na ul. Antona Pécha (Skautský dom)
GPS: 48.458816, 18.890790 [48° 27' 31.74'', 18° 53' 26.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 2 na ulici Antona Pécha (Skautský dom, Hostel sv. Juraja) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia (rok 1960) a posledná už v 21. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3359/1.
Dom č. 3 na ulici Antona Pécha (bývalé sídlo Baníckej bratskej pokladnice)
GPS: 48.458621, 18.890454 [48° 27' 31.04'', 18° 53' 25.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2509/1.
Dom č. 4 na ulici Antona Pécha (Lukavicov dom)
GPS: 48.458736, 18.889984 [48° 27' 31.45'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom (Lukavicov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí, v roku 1552. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2511/1.
Dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica)
GPS: 48.458529, 18.889979 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 23.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 5 na ulici Antona Pécha (Stará nemocnica, pôvodne Kretschmáriho dom – Gerambov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dispozične je dom viacpriestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/6. Objekt je narušený, momentálne bez využitia.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána. Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.
Dom č. 7 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458423, 18.889512 [48° 27' 30.32'', 18° 53' 22.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 7 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1900. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3329/1.
Terasa u Blaškov
GPS: 48.404675, 18.855763 [48° 24' 16.83'', 18° 51' 20.75'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Telefón: 0908 963 829; mail: terasaublaskov@gmail.com
Web: http://jazeropocuvadlo.sk/index.php/akcie/24-terasa-u-blaskovcov-2014
Posedenie v tesnej blízkosti jazera Počúvadlo.
Dom č. 6 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458793, 18.889861 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 23.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom č. 6 na ulici Antona Pécha (Šteffekov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá presne datovaný vznik, k čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 16. storočia a v 19. storočí. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10687/1.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom)
GPS: 48.458391, 18.889297 [48° 27' 30.21'', 18° 53' 21.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) č. 9 na ulici Antona Pécha (Gregussov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 16. storočí. K čiastočným zmenám došlo v 1. polovici 17.-teho až 1. polovici 18.-teho storočia, v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3330/1.
Dom č. 8 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458703, 18.889492 [48° 27' 31.33'', 18° 53' 22.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 8 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 15. a 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17.storočia,18.storočia a do 2. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu má tvar písmena L, nepravidelný. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11655/1.
Súsošie sv. Trojice
GPS: 48.459610, 18.892548 [48° 27' 34.6'', 18° 53' 33.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie sv. Trojice (Trojičný stĺp, Morový stĺp) ako súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie predstavuje významnú barokovú pamiatku výtvarného úmenia. Jeho vznik je datovaný do rokov 1755 – 1764, pričom čiastočnými zmenami prešlo v obdobé rokov 1956 – 1957. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidované pod číslom 2492/1.
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom)
GPS: 48.459292, 18.892495 [48° 27' 33.45'', 18° 53' 32.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na Námestí sv. Trojice (Zsemberyovský dom, Žemberák) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Štvorkrídlový uzatvorený pôdorys domu je 4-podlažný a podpivničený. Budova slúžila ako jedno zo sídel Baníckej a lesníckej akadémie. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/12.
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom)
GPS: 48.459464, 18.892422 [48° 27' 34.07'', 18° 53' 32.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 3 na Námestí sv. Trojice (Rubigallov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1538. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. a 19. storočia a do 2. polovice 20. storočia (80-te roky). Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Pôdorys domu je v tvare písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2568/1.
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Limpacherov dom)
GPS: 48.459628, 18.892269 [48° 27' 34.66'', 18° 53' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 5 na Námestí sv. Trojice (Lienpacherov dom) je sieňový, radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do rokov 1625 až 1627. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový, uzatvorený. Dispozične je dom 3-traktový, podpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2567/1.
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom)
GPS: 48.459848, 18.892165 [48° 27' 35.45'', 18° 53' 31.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 7 na Námestí sv. Trojice (Gruberov dom) je radový meštiansky dom (tzv. Lienpacherov dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 17. storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový. Dom 3-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2566/1.
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom)
GPS: 48.460044, 18.892076 [48° 27' 36.16'', 18° 53' 31.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 9 na Námestí sv. Trojice (Goldbrunnerov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 90.-tych rokov 16.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorkrídlový uzatvorený. Dom 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je objekt evidovaný pod číslom 2565/1.
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom)
GPS: 48.460145, 18.892001 [48° 27' 36.52'', 18° 53' 31.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 11 na Námestí sv. Trojice (Bernardinniho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2564/1.
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom)
GPS: 48.460254, 18.891977 [48° 27' 36.91'', 18° 53' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Lanserov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozične je dom 2-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2563/1.
Dom č. 15 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom)
GPS: 48.460439, 18.891934 [48° 27' 37.58'', 18° 53' 30.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 13 na Námestí sv. Trojice (Oberaignerov, Scharf-Heincov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1658, teda 17. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, s podkrovím a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2562/1.
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka)
GPS: 48.461314, 18.891596 [48° 27' 40.73'', 18° 53' 29.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 22 na Námestí sv. Trojice (Centrálka, bývalý internát ev. lýcea) je budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, nepravidelného tvaru. Dispozične je dom 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11690/1.
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460725, 18.891867 [48° 27' 38.61'', 18° 53' 30.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 17 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3373/1.
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.461188, 18.892014 [48° 27' 40.28'', 18° 53' 31.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 21 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku v 50-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2559/1.
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky)
GPS: 48.461821, 18.891727 [48° 27' 42.56'', 18° 53' 30.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 26 na Námestí sv. Trojice (banícky) je murovaný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik začiatom 2. polovice 19. storočia, v roku 1858. K čiastočným zmenám došlo v 2. polovici 19.-teho a v 1. polovici 20.-teho storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozícia domu je 3-dielna, 3-priestorová. Dom je 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11770/1.
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom)
GPS: 48.461456, 18.891872 [48° 27' 41.24'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 23 na Námestí sv. Trojice (Baumgartnerov dom) je meštiansky dom (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený, v ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2558/1.
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460923, 18.892232 [48° 27' 39.32'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 20 na Námestí sv. Trojice je sieňový, solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do konca 15. a 1. polovice 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16. až 17. storočia, do 2. polovice 18. až 1. tretiny 19. storočia a na prelom 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Dom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkovího fondu pod evidenčným číslom 2560/1.
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.460946, 18.892213 [48° 27' 39.41'', 18° 53' 31.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 19 na Námestí sv. Trojice je solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná rekonštrukcia v roku 2014. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2561/1.
Dom č. 16 na Námestí sv. Trojice (Evanjelické lýceum)
GPS: 48.460683, 18.892232 [48° 27' 38.46'', 18° 53' 32.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalého evanjelického lýcea v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1820. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 3-podlažný, podpivničený. Je v dezolátnom stave (2014). V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný pod číslom 2494/1.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460732, 18.892194 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 31.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Andrejovi Sládkovičovi (1820 – 1872), významnému slovenskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/2.
Pamätná tabuľa Šándorovi Petöfimu
GPS: 48.460597, 18.892175 [48° 27' 38.15'', 18° 53' 31.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického múzea v Banskej Štiavnici Šándorovi Petöfimu (1823 – 1849), významnému maďarskému básnikovi osadená v roku 1896. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2494/3. Sándor Petőfi, rodným menom Alexander Petrovič. Narodil sa 1.1. 1823 v Kiskőrős a zomrel 31.7. 1849 v Rumunsku. Pôsobil ako maďarský básnik slovenského pôvodu (obaja rodičia boli Slováci, otec srbského pôvodu). Prišiel študovať na Evanjelické lýceum do Štiavnice, kde sa ako žiak piateho ročníka zapájal do činnosti tamojšieho maďarského literárneho krúžku. Pre jeho inklináciu k divadelnému umeniu a nezrovnalosti s profesormi opúšťa vo februári 1839 Banskú Štiavnicu a odchádza do Budapešti, kde sa venoval divadelníctvu a novinárstvu.
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom)
GPS: 48.460409, 18.892285 [48° 27' 37.47'', 18° 53' 32.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 14 na Námestí sv. Trojice (Joergesov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1567. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2557/1.
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom)
GPS: 48.460192, 18.892358 [48° 27' 36.69'', 18° 53' 32.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 12 na Námestí sv. Trojice (Bošániho dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2556/1.
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom)
GPS: 48.460081, 18.892462 [48° 27' 36.29'', 18° 53' 32.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 10 na Námestí sv. Trojice (Richterov dom) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozícia dom je 3-traktová, dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2555/1.
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom)
GPS: 48.459921, 18.892597 [48° 27' 35.72'', 18° 53' 33.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 8 na Námestí sv. Trojice (Jonášov dom, Reštaurácia pod Galériou) je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2554/1.
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht)
GPS: 48.459720, 18.892865 [48° 27' 34.99'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 6 na Námestí sv. Trojice (Berggericht) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 80-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/11.
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom)
GPS: 48.459405, 18.892961 [48° 27' 33.86'', 18° 53' 34.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 4 na Námestí sv. Trojice (Szitnyayov dom) je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dispozícia je 2-traktová, dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2551/1.
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice
GPS: 48.459311, 18.893069 [48° 27' 33.52'', 18° 53' 35.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 2 na Námestí sv. Trojice je radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys je štvorcový, dispozícia 2-traktová, dom je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2550/1.
Reštaurácia u Sv. PETRA
GPS: 48.17138, 18.88526 [48° 10' 16.97'', 18° 53' 6.94'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/558 30 14, +421 903 157 962
Reštaurácie rodinného typu, kapacita podniku: 50, kapacita terasy: 30.
Reštaurácia U Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0917 230 254, restauracia.umlynarky1@gmail.com
Reštaurácia ponúka široký výber tradičných Slovenských jedál v rodinnej atmosfére, v prostredí vodného mlynu. Reštaurácia u Mlynárky je situovaná v kúpelnom meste Dudince na hlavnej ceste pri vstupe do Dudiniec. V bezprostrednej blízkosti reštaurácie sa nachádza wellness penzión u Mlynárky a neďaleko je kúpalisko Dudinka. Celková kapacita reštaurácie je 44 osôb.
Farský kostol sv. Jána evanjelistu
GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.
Prícestný kríž – božia muka pri OÚ
GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.
Kaplnka
GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.
Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista
GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.
Prepriahacia stanica - voziareň
GPS: 48.510756, 18.994744 [48° 30' 38.72'', 18° 59' 41.08'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Voziareň pri budove prepriahacej stanice – dostavníkového hostinca a mýtna stanica na začiatku obce. V poschodovej budove pred obcou bolo mýto, kde sa vyberali poplatky pri prechode z hontianskej do zvolenskej župy a naopak.
Kozelník zohrával dôležitú úlohu v rámci komunikačného cestného spojenia Banskej Štiavnice smerom na Zvolen a Kremnicu.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.
Dom č. 3 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462114, 18.891725 [48° 27' 43.61'', 18° 53' 30.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 30-tych rokov a druhej polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je nepravidelný, dispozične je dom 2-traktový a 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11840/1.
Dom č. 13 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.463089, 18.890749 [48° 27' 47.12'', 18° 53' 26.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je klasické ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11328/1.
Dom č. 14 na ul. Pod Čevenou studňou (Vavrínovský dom)
GPS: 48.463197, 18.890469 [48° 27' 47.51'', 18° 53' 25.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vila – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 19. a 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednými úpravami prešla stavba okolo roku 2000. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika, je 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11329/1.
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460851, 18.892344 [48° 27' 39.06'', 18° 53' 32.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 1 na ul. Jána Bottu je nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku koncom 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Pôdorys je štvorcový, dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10847/1.
Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou
GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.
Dom č. 2 na ul. Jána Bottu
GPS: 48.460734, 18.892473 [48° 27' 38.64'', 18° 53' 32.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do roku 1980. Prevládajúcim slohom je renesančný. Obdĺžnikový pôdorys domu je 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3316/1.
Dom č. 1 na ul. Daniela Licharda
GPS: 48.461874, 18.891872 [48° 27' 42.75'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bývalá triediareň rúd (solitérny dom) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858, teda pred 2. polovicou 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované, poslednú úpravy a rekonštrukcia prebehla po roku 2000. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 1-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 11326/1.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda
GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Dom č. 2 na Radničnom námestí
GPS: 48.458822, 18.891832 [48° 27' 31.76'', 18° 53' 30.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2533/1.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Dom č. 12 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458385, 18.889017 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 20.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom č. 12 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v poslednej tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo koncom 19.-teho a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom obdĺžnikového pôdorysu je 2-traktový a 3-trojtraktový, 1-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11722/1.
Ľudový dom (č. 65)
GPS: 48.198229, 18.971052 [48° 11' 53.62'', 18° 58' 15.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný dom s obdĺžnikovým pôdodrysom a 3 miestnosťami je pamiatkovým objektom ľudového staviteľstva.
Dom č. 20 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458116, 18.888475 [48° 27' 29.22'', 18° 53' 18.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 20 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik v 2. tretine 18. storočia. K čiastočným zmenám došlo v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3331/1.
Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla
GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.
Dom č. 28 na ulici Antona Pécha
GPS: 48.458404, 18.886710 [48° 27' 30.25'', 18° 53' 12.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový solitérny dom č. 28 na ulici Antona Pécha v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie má datovaný vznik pred rokom 1858. K čiastočným zmenám došlo v 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom je 3-priestorový, 1-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11786/1.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497910, 18.922130 [48° 29' 52.48'', 18° 55' 19.67'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorogotický jednoloďový kostol sv.Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Dom č. 18 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456424, 18.889539 [48° 27' 23.13'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11892/1.
Spoločný hrob partizánov
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Spoločný hrob padlých partizánov, ktorý vznikol v roku 1959.
Ľudový dom 31
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva. Objekt má tri miestnosti, je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.
Hospodárska stavba
GPS: 48.367482, 18.835949 [48° 22' 2.94'', 18° 50' 9.42'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba ako súčasť roľníckej usadlosti je pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s obdĺžnikovým pôdorysom.
Dom č. 8 na ulici Horná Resla
GPS: 48.456245, 18.890140 [48° 27' 22.48'', 18° 53' 24.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný solitérny banícky dom č. 8 na ulici Horná Resla v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu má tvar písmena L. Dispozične je dom 3-dielny, 9-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11681/1.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Dom č. 28 na ulici Horná Resla
GPS: 48.457795, 18.885433 [48° 27' 28.06'', 18° 53' 7.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový dom č. 18 na ul. Horná Resla je solitérny murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dispozične je dom 3-priestorový, 1-podlažný, nepodpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3333/1.
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.
Dom pamätný
GPS: 48.196805, 18.927780 [48° 11' 48.5'', 18° 55' 40.01'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätný dom zaistenia slovenského protifašistického bojovníka a robotníckeho funkcionára Ladislava Exnára. Pôvodným povolaním strojný zámočník v Banskej Štiavnici. Už za prvej ČSR ho perzekuovali za účasť v robotníckom hnutí. Na jar 1939 prešiel do ilegality. V septembri 1942 založil bojovú jánošíkovskú družinu, základ budúceho partizánskeho oddielu Sitno. V apríli 1944 ho zatkli a odsúdili na osem rokov väzenia v Leopoldove. Po presune do Mauthausenu zomrel 20. 3. 1945.
Stará banícka kaplnka
GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.
Hrob s náhrobníkom
GPS: 48.200995, 18.918572 [48° 12' 3.58'', 18° 55' 6.86'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hrob s náhrobníkom bol osadený v roku 1870 na pamiatku významnej osobnosti evanjelickej cirkvi Karola Braxatoris. Pôsobil ako evanjelický farár v Hontianskych Tesároch, bol aj básnikom, prekladateľom a cirkevným spisovateľom. Narodil sa 18. 10. 1806 v Krupine a zomrel 12. 5. 1869 v Hontianskych Tesároch. Bol najstarším synom Ondreja Braxatorisa a najstarším bratom Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Zaniknutý kostol sv. Michala
GPS: 48.197606, 18.914636 [48° 11' 51.38'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Božia muka
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková Božia muka z 2.pol. 18.storočia.
Pomník padlým v SNP
GPS: 48.286994, 18.993022 [48° 17' 13.18'', 18° 59' 34.88'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník padlým v SNP bol postavený v roku 1969 z príležitosti 25.výročia Slovenského národného povstania. Pomník je z prírodného kamňa s betónovým obrubníkom a tabuľou z bieleho maramoru s textom:
Na tomto mieste dňa 19. 2. 1945 boli fašistami zastrelení občania Hontianskych Nemiec
*Pavel Andrézy 16. 10.1925
*Ján Čelko 23. 3. 1895
*Michal Čelko 2. 6.1921
Šachta Alžbeta
GPS: 48.455193, 18.891165 [48° 27' 18.69'', 18° 53' 28.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Lokalizácia : JZ časť mesta, nad mestskými cintorínmi.
Počiatky hĺbenia šachty Alžbeta nie sú známe. Podľa lokalizácie (v okolí šachty na žile Špitaler sa nachádzali bohaté rudné stĺpy) možno predpokladať, že zahĺbenie šachty sa uskutočnilo minimálne v 16. storočí. Vtedy v tejto banskej oblasti podnikalo významné Brennerovo ťažiarstvo. Pravdepodobne v roku 1753 sa nad šachtou postavilo jedno z prvých reverzných vodných kolies. Toto vodné koleso malo na jednej strane hriadeľa ťažný lanový bubon a na druhej strane kľuku, na ktorú sa napájali šachtové piestové čerpadlá. Ojnica sa na kľuku pripájala len pri čerpaní banskej vody.Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v polovici 19. storočia s cieľom dosiahnuť úroveň v tom čase razenej dedičnej štôlne cisára Jozefa II. a prepojenie s týmto významným odvodňovacím banským dielom. Konečná hĺbka šachty bola 440 m a sprístupnila 11 obzorov. Na zvislú dopravu sa nad šachtou postavil konský ťažný gápeľ. V roku 1738 tu barón Jozef Emanuel Fischer z Erlachu prvýkrát v banskoštiavnickom rudnom revíre nahradil valcový ťažný bubon v gápli za kužeľový. Tým sa znížil počet priahaných koní z troch párov na dva. Ťažba rúbaniny sa najprv vykonávala v kožených vakoch, neskôr (podobne ako v blízkej šachte Ondrej), sa použili okovy. Koncom 19. storočia mali erárne bane v oblasti Banskej Štiavnice pre ťažbu rudy vystrojenú len šachtu Žigmund. Doprava rudy ku šachte Žigmund bola zdĺhavá a nákladná, preto sa rozhodlo, že v šachte Žigmund sa bude vyťahovať len ruda do žily Ján a šachta Alžbeta bude zabezpečovať ťažbu zo žily Špitaler. Nakoľko v tom čase existujúci konský ťažný gápeľ na šachte Alžbeta by to kapacitne nezvládol, bol v roku 1898 daný do prevádzky aj vodnostĺpcový ťažný stroj, na ktorý plán vypracoval strojný inšpektor Eugen Broszman. Stroj mal výkon 30 k (koní) a poháňala ho voda z Ottergrundskej nádrže. Ťažená ruda šachtou sa následne dopravovala na povrch prekopom Svätotrojičného obzoru po koľajniciach s konským záprahom. Dňa 17. júna 1919 v dôsledku rozsiahleho požiaru vznikli na povrchu šachty značné škody. Aj to ovplyvnilo rozhodnutie o likvidácii tohto banského závodu a demontáži gápľa. Organizačne šachta patrila pod banský závod Štôlňa Pacher v Banskej Štiavnici.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Panny Márie
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Krista na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha sv. Jána Evanjelistu
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Dismasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Golgota, súsošie veľkej Kalvárie - socha Gesmasa na kríži
GPS: 48.287032, 18.992211 [48° 17' 13.32'', 18° 59' 31.96'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Kalvárie je datované rokom 1779, t.j. obdobím neskorého baroka. Skladá sa z troch od seba vzdialených samotných krížov v strede s Ukrižovaným po stranách s lotrami. Po stranách Ukrižovaného sú samostatne stojace sochy sv. Jána a Panny Márie. Súsošie sa nachádza na cintoríne pri kostole.
Dom č. 2 na ul. Dolná Resla
GPS: 48.457505, 18.892541 [48° 27' 27.02'', 18° 53' 33.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L, je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2578/1. Objekt je využívaný ako penzión.
Dom ľudový
GPS: 48.322211, 18.955536 [48° 19' 19.96'', 18° 57' 19.93'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s 2 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Múr hradbový
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Martina je obohnaný hradbovým múrom románskeho slohu datovaný z 13.storočia.
Dom č. 3 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457274, 18.892562 [48° 27' 26.19'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky sieňový solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom mal pôdorys v tvare písmena L, bol 6-priestorový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11325/1. Objekt je v štádiu ruiny.
Dom ľudový
GPS: 48.287908, 18.989546 [48° 17' 16.47'', 18° 59' 22.37'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1896. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je vyhovujúci. Obytný murovaný dom, pôvodný koch v pitvore tzv. čierny koch. Okná sú všade nové, prispôsobené štýlu domu. Strecha je nová škridlová, so sedlom, vpredu s valbou. Majiteľ domu Ing. Henrieta Stehlíková.
Dom č. 10 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.456982, 18.890891 [48° 27' 25.14'', 18° 53' 27.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú známe z roku 1987. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3324/1. Stav objektu je značne narušený.
Dom ľudový
GPS: 48.285343, 18.989901 [48° 17' 7.23'', 18° 59' 23.64'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Národná kultúrna pamiatka predstavujúca objekt ľudového staviteľstva - murovaný jednopodlažný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1833. Dom je v súkromnom vlastníctve a jeho stavebno-technický stav je dobrý.
murovaný dom s nápisom na mešternici r. 1833. Na oknách sú železné okenice. Na oknách izby a komory sú kamenné ostenia. Podlahy v izbe a komore sú dilové. V pitvore je ubitá zem. Strecha je v súčasnej dobe nová, sedlová, spredu má valbu. Krytina je eternitová. Majiteľ domu - Elena Labudová.
Dom č. 11 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457132, 18.890701 [48° 27' 25.68'', 18° 53' 26.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1858. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú z 20. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 2-traktový, 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11327/1. Dom je momentálne v celkovej rekonštrukcii (2014).
Dom č. 19 na ulici Dolná Resla
GPS: 48.457605, 18.887715 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 15.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú známe. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Dom má pôdorys v tvare obdĺžnika, je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3325/1.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla
GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.
Dom č. 1 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459435, 18.893420 [48° 27' 33.97'', 18° 53' 36.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3350/1.
Dom č. 3 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459186, 18.893924 [48° 27' 33.07'', 18° 53' 38.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.st., do 19.st., 2. polovice 20.st. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 11627/1.
Dom č. 4 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459129, 18.894045 [48° 27' 32.86'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20.-tych rokov 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3351/1.
Dom č. 5 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459070, 18.894280 [48° 27' 32.65'', 18° 53' 39.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 2541/1.
Dom č. 6 na ulici Dolná Ružová (Kellerov dom)
GPS: 48.459136, 18.894612 [48° 27' 32.89'', 18° 53' 40.6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2542/1.
Dom č. 7 na ulici Dolná Ružová (Klementov dom)
GPS: 48.459107, 18.894824 [48° 27' 32.79'', 18° 53' 41.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50-tych rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18.storočia a do 1. polovice 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2543/1.
Dom č. 8 na ulici Dolná Ružová (Trenčanského dom)
GPS: 48.459093, 18.895004 [48° 27' 32.73'', 18° 53' 42.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 2-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2544/1.
Dom č. 9 na ulici Dolná Ružová (Šulcov dom)
GPS: 48.459077, 18.895181 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 42.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20.st. a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3352/1.
Dom č. 10 na ulici Dolná Ružová (Kuglerov dom, Evanjelická fara a.v.)
GPS: 48.459013, 18.895307 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 43.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na rozhranie 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3353/1.
Dom č. 13 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.458968, 18.895580 [48° 27' 32.28'', 18° 53' 44.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3354/1.
Dom č. 16 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459215, 18.895911 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 45.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18.storočia a do 19.storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 10720/1.
Dom č. 22 na ulici Dolná Ružová
GPS: 48.459749, 18.896349 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 46.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3356/1.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Zájazdný hostinec s voziarňou
GPS: 48.417906, 18.838319 [48° 25' 4.46'', 18° 50' 17.95'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový zájazdný hostinec s voziarňou s architektonickými zmenami v 18. storočí. V súčasnej dobe využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom ľudový
GPS: 48.395835, 18.815177 [48° 23' 45.01'', 18° 48' 54.64'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný viacpriestorový dom predstavujúci objekt ľudového staviteľstva. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Božia muka – ukrižovanie Krista
GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.
Dom č. 4 na ul. Horná Ružová
GPS: 48.460103, 18.894354 [48° 27' 36.37'', 18° 53' 39.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie nemá datovaný svoj vznik, rovnako ako následné stavebné úpravy. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 10771/1.
Dom č. 2 na ul. Botanická
GPS: 48.461416, 18.900448 [48° 27' 41.1'', 18° 54' 1.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna vila v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Obdĺžnikový pôdorys, vila je 3-traktová, 1-podlažná a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/1. Momentálne sídlo Hudobnej a meleckej akadémie Jána Albrechta.
Záhrada vily č. 2 na ul. Botanickej
GPS: 48.461345, 18.900716 [48° 27' 40.84'', 18° 54' 2.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Záhrada vily s historickou zeleňou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú bližšie datované do 2. polovice 20. storočia. Záhrada má Lichobežníkový pôdorys. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11625/2.
Dom č. 11 na ul. Botanickej
GPS: 48.460815, 18.897363 [48° 27' 38.93'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku okolo roku 1780. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 149. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dom je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11711/1.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Café & Restaurant Pod starým mestom
GPS: 48.460884, 18.897501 [48° 27' 39.18'', 18° 53' 51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Tel.č.: +421 905 888 988; email: gabika@podstarymmestom.sk
.....reštaurácia sa nachádza na križovatke historických uličiek starobylej Banskej Štiavnice priamo nad Botanickou záhradou. Čaká na Vás chutná kuchyňa, príjemné prostredie plné zelene, vhodné aj pre rodiny s deťmi, možnosť posedieť si na terase pri šálke lahodnej kávy, či pohári dobrého vínka, vlastné parkovisko. Personál sa teší na Vašu návštevu a verí, že prispeje k príjemným spomienkam na Banskú Štiavnicu.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Veľký Kolpašský tajch
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Veľký Kolpašský tajch sa začal stavať v roku 1730 pod vedením sliezskeho majstra staviteľa. Celkový náklad stavby činil 90 000 zlatých. Hneď po realizácii výstavby sa začali prejavovať priesaky a následne trhliny, čím sa vlastne nádrž znefunkčnila. Príchodom Samuela Mikovíniho do Banskej Štiavnice v roku 1735 sa začal tento problém riešiť. Vďaka jeho vynikajúcim schopnostiam i skúsenostiam s výstavbou hrádzí na Dunaji sa prikročilo k oprave a k prestavaniu tohoto veľmi významnému tajchu. Aj keď táto oprava tajchu v roku 1735 bola neúspešná, nemožno pripísať vinu Mikovínimu, pretože nové trhliny vznikli okolo odvodňovacej rúry, ktorá bola v pôvodnej hrádzi. Nepredpokladal, že aj táto operácia bola nekvalitne vykonaná. K definitívnej a konečnej oprave a zvýšeniu hrádze došlo v roku 1746 opäť pod vedením S. Mikovíniho, ktorý v tom čase súčasne viedol aj výstavbu priečnej hrádze na Richňave. Po jej realizácii dosiahla výška hladiny vody cca 14 m a objem vody sa zvýšil na viac ako 700 000 m³. Náklady na prestavbu hrádze činili 34 915 zlatých.
Súčasne s opravou hrádze budovali sa aj prítokové jarky s celkovým nákladom 10 000 zlatých. Ukončené boli v roku 1754. Najdlhším bol Kolpašský (Talvízsky) zberný jarok v dĺžke 3 650 m. Celková dĺžka prítokových jarkov spolu s náhonným Kolpašským základným jarkom (4950 m) bola viac ako 10 km. Tieto jarky odvodňovali plochu väčšiu ako 7 km². Dômyselne bol vyriešený regulačný systém prítokov do nádrže resp. priamo do náhonného jarku cez rozdeľovacie objekty vybudované na prítokových jarkoch. Tento systém umožňoval pri prívalových vlnách odvádzať maximálne množstvo vody do nádrže a súčasne odvádzať vodu aj priamo do náhonného jarku privádzajúceho vodu na úpravárenské zariadenia na šachte František bez toho, aby sa voda odoberala z tajchu. Tento systém zabezpečoval stálu prevádzku úpravárenských zariadení v priebehu celého roka s racionálnym a dômyselným využívaním vody z tajchu a súčasne zabezpečoval jeho pravidelné plnenie.
Technické parametre Veľkého kolpašského tajchu:
- výška hrádze 14,2 m
- šírka hrádze 12 - 18 m
- dĺžka hlavnej hrádze 190 m
- dĺžka priečnej hrádze 68 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n. m.
Malý Kolpašský tajch
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Malý Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1774. Vznikol predĺžením hlavnej hrádze veľkého tajchu. Jeho význam spočíval v tom, že sa zväčšila plocha pre záchyt vody a tým sa umožnil aj jej zvýšený odber. Dômyselné bolo riešenie výstavby úpravárenských zariadení. Na ôsmich vybudovaných spádoch voda postupne poháňala celé batérie stúp, aby potom ešte v potoku Štiavnica spolu s vodou zo Štefultovskej doliny poháňala turbínu stupy Schweizer s výkonom 50 HP. Priemerný odber vody za rok sa blížil k dvom miliónom kubíkov vody. Aj tieto tajchy prešli od 1. júna 1995 do správy Povodia Hrona, š.p. B. Bystrica. V najbližších rokoch sa uvažuje s rekonštrukciu obidvoch tajchov. Vzhľadom na charakter povodia v okolí nádrže, na oboch stranách ohraničených úzkym pásom listnatých stromov a samotné tajchy dotvárajú ráz okolitej krajiny a vďaka klimatickým pomerom a prírodnej scenérii sú vyhľadávaným rekreačným miestom.
Technické parametre Malého Kolpašského tajchu:
- výška hrádze 6,5 – 9 m
- šírka hrádze 7 – 9 m
- dĺžka hrádze 90 m
- kóta koruny hrádze 598,5 m n.m.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom
GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom
GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská
GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Dom č. 10 na ulici Staromestská
GPS: 48.462052, 18.898725 [48° 27' 43.39'', 18° 53' 55.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudový klasicizmus. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 4-dielny, 5-priestorový,1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11816/1.
Dom č. 12 na ulici Staromestská
GPS: 48.46157, 18.89761 [48° 27' 41.65'', 18° 53' 51.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný kamenný banícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 116246/1.
Mariánsky stĺp
GPS: 48.441530, 18.873882 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 25.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový Mariánsky stĺp so súsoším z 18. storočia je situovaný v strede obce a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes phýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím do bane.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.441530, 18.873908 [48° 26' 29.51'', 18° 52' 26.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie-Immaculaty zo súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty na vrchu, ide zrejme o dielo Dionýza Ignáza Stanettiho. Okolo sochy rástli v minulosti 4 mohutné jasene (dnes pahýle majestátnych kmeňov). Stĺp stál pred ústím šachty Wind.
Dom č. 1 na ul. Akademická
GPS: 48.458388, 18.895733 [48° 27' 30.2'', 18° 53' 44.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena L, dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3314/1.
Anjel
GPS: 48.438573, 18.865190 [48° 26' 18.86'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha anjela v rámci súsošia na Mariánskom stĺpe z 18.storočia je súčasťou pamiatkovej rezervácia technických diel.
Stĺp s reliéfmi a súsoším
GPS: 48.438409, 18.865222 [48° 26' 18.27'', 18° 51' 54.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Dom č. 2 na ul. Akademická
GPS: 48.458543, 18.896050 [48° 27' 30.75'', 18° 53' 45.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je dom 2-traktový, 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 3313/1.
Súsošie sv. Anna a Panna Mária
GPS: 48.438367, 18.865190 [48° 26' 18.12'', 18° 51' 54.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokové súsošie sv. Anna vyučuje Pannu Máriu umiestnené na stĺpe s reliéfmi z polovice 18.storočia.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458387, 18.896600 [48° 27' 30.19'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Nanebovzatia Panny Márie r.k. – farský kostol (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1222. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1459, do 15. storočia a do roku 1806. Prevládajúcim slohom je empírový. Dispozične je kostol 3-loďový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/1.
Socha sv. Vendelína
GPS: 48.438360, 18.865319 [48° 26' 18.1'', 18° 51' 55.15'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha sv. Vendelína z obdobia 19. storočia prezentujúca ľudové umenie je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Horná štôlňa Bakomi
GPS: 48.433844, 18.848112 [48° 26' 1.84'', 18° 50' 53.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná štôlňa Bakomi je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Ústie šachty Terézia
GPS: 48.451642, 18.873881 [48° 27' 5.91'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ústie šachty Terézia je lokalizované na Hornej Rovni a je súčaťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Objekt č. 3 na ul. Akademická – ruiny dominikánskeho kláštora
GPS: 48.458609, 18.897104 [48° 27' 30.99'', 18° 53' 49.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologické nálezisko za mieste zaniknutého kláštora (bývalý dominikánsky kláštor) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v poslednej štvrtine 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 14.st.,15.st., 3/3 17.st., po roku 1768, v roku 1933- asanované. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys stavby bol 4-krídlový. Dispozične bol kláštor 4-traktový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2486/2.
Bakomi jazero
GPS: 48.434296, 18.851937 [48° 26' 3.47'', 18° 51' 6.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bakomi jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný z 30. rokov 18.storočia.
Evičkino jazero
GPS: 48.435291, 18.862964 [48° 26' 7.05'', 18° 51' 46.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evičkino jazero alebo Dolné jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný rokom 1700.
Krechsengrundské jazero
GPS: 48.437854, 18.854880 [48° 26' 16.27'', 18° 51' 17.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Krechsengrundské jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1735 - 1737.
Richňavské veľké jazero
GPS: 48.428159, 18.845460 [48° 25' 41.37'', 18° 50' 43.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1738 - 1740.
Richňavské malé jazero
GPS: 48.428814, 18.845674 [48° 25' 43.73'', 18° 50' 44.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel.
Vindšachtské veľké jazero
GPS: 48.435121, 18.857798 [48° 26' 6.44'', 18° 51' 28.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Richňavské veľké jazero je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1712 - 1715.
Dom č. 4 na ul. Akademická
GPS: 48.458581, 18.896329 [48° 27' 30.89'', 18° 53' 46.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2502/1.
Dom č. 5 na ul. Akademická
GPS: 48.458602, 18.896530 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 47.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 3-traktový, 3-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2501/1.
Štôlňa sv. Pachómia
GPS: 48.438473, 18.865093 [48° 26' 18.5'', 18° 51' 54.33'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Štôlňa s portálom sv. Pachómia je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný obdobím 18.storočia.
Banská správa, komorský úrad
GPS: 48.440738, 18.872401 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 20.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Komorský podgrófsky úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Baroková, poschodová, bloková budova sa nachádza v strede obce. Postavili ju v rokoch 1741 - 1746. Stavebné náklady predstavovali 12 207 zlatých a 25 denárov. Budova je znázornená na vedute z roku 1745 ako Nová budova Komory (Das neue Cammer Gebau). Táto stavba patrí k cennému stavebnému komplexu budov bývalej erárnej banskej správy Hornej Bieberštôlne. Dnes v objekte sídlia samosprávne orgány obce.
Dom č. 6 na ul. Akademická (Rosenbergerov dom)
GPS: 48.458672, 18.896634 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 47.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 1-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2500/1.
Banský a lesný úrad
GPS: 48.440273, 18.871034 [48° 26' 24.98'', 18° 52' 15.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský a lesný úrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 18.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare T, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Dom č. 8 na ul. Akademická (stará pošta, Klauserov dom,Hellov dom)
GPS: 48.458954, 18.896991 [48° 27' 32.23'', 18° 53' 49.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 15. až 16. storočí, v 2. polovici 16. storočia, v roku 1684,v 1. štvrtine 18. storočia, na prelome 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom má viackrídlový pôdorys. Je 1-traktový, 2-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2499/1.
Banská správa Siglisbergu
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Dvojtraktová baroková budova má pôdorys v tvare L, dve podlažia a v súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond.
Hospodárska stavba
GPS: 48.439350, 18.866331 [48° 26' 21.66'', 18° 51' 58.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad Siglisbergu spolu s hospodárskou budovou je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a ich vznik je datovaný obdobím začiatku 17.storočia. Hospodársku budovu tvorí murovaná stajňa a pivnica so studňou. Baroková budova má pôdorys v tvare L a jedno podlažie.
Dom č. 9 na ul. Akademická (Mazochov dom)
GPS: 48.459196, 18.897115 [48° 27' 33.11'', 18° 53' 49.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 50. rokov 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má 4-krídlový pôdorys. Je 3-traktový, 2-podlažný a nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2498/1.
Kláštor hieronymitánov
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Hieronymitánskeho kláštora je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Objekt má štvrokrídlový uzatvorený pôdorys, trojtraktovú dispozíciu. Jeho vznik je datovaný na obdobie rokov 1736 - 1737.
Kostol sv. Jozefa
GPS: 48.439544, 18.870554 [48° 26' 22.36'', 18° 52' 13.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový katolícky kostol s kláštorom sa nachádzajú v bývalej osade Siglisberg (Piarg). Pôvodne patrili reholi hyeronymitánov, ktorí sem prišli v roku 1733. Stavbu kostola začali v roku 15.4.1735, kláštor bol dokončený v roku 1754. Pri stavebných prácach pôsobil aj sochár D.Stanetti. Objekt bol v 19.storočí viackrát upravený (najmä po požiari 10.júna 1824, po zásahu blesku) kostol dostal neorománsku vežu. Jednoloďový barokový kostol má vežu situovanú v osi presbytéria. Priestory sú zaklenuté lunetovou valenou klenbou. Zo severnej strany prilieha ku kostolu trojkrídlová poschodová budova kláštora, situovaná okolo ústredného dvora, ktorého štvrtú stranu uzaviera práve stavba kostola. V kláštore bol v 60. – 70. rokoch 20. storočia jeden trakt zmenený na vináreň a kino.
Dom č. 10 na ul. Akademická (Komorský dom)
GPS: 48.459361, 18.897169 [48° 27' 33.7'', 18° 53' 49.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom má pôdorys v tvare písmena L. Je 2-traktový, 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2497/1.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová-Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je tabuľa evidovaná pod číslom 3020/1.
Objekt č. 12 na ul. Akademická (Chemické laboratóriá Baníckej a lesníckej akadémie)
GPS: 48.459913, 18.897185 [48° 27' 35.69'', 18° 53' 49.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej akadémie – Chemické laboratóriá v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1912. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú nie datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Dom je 3-podlažný a podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/1.
Dom č. 14 na ul. Akademická (Cigerov dom)
GPS: 48.459443, 18.897963 [48° 27' 33.99'', 18° 53' 52.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1730. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované po roku 1848 a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2496/1.
Dom č. 15 na ul. Akademická
GPS: 48.459449, 18.898414 [48° 27' 34.02'', 18° 53' 54.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku do 15. až začiatku 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18.storočia, do 2. polovice 18. a začiatku 19.storočia a do prelomu 19. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je 6-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2495/1.
Objekt č. 16 na ul. Akademická (bývalá Lesnícka akadémia)
GPS: 48.459559, 18.899248 [48° 27' 34.41'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1888 až 1889. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v roku 1952. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena E. Budova je 3-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/3.
Objekt č. 13 na ul. Akademická (bývalá Banícka a lesnícka akadémia)
GPS: 48.460142, 18.897969 [48° 27' 36.51'', 18° 53' 52.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1899. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1982 a 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je v tvare písmena U. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/2.
Pamätná tabuľa – založenie Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964. V ústrenom zozname pamiatkového fondu je zapísaná pod evidenčným číslom 2503/4.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Objekt č. 25 na ul. Akademická (Banícka a lesnícka akadémia, sídlo Katedry lesníctva)
GPS: 48.460564, 18.900994 [48° 27' 38.03'', 18° 54' 3.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova nazývaná aj Gerambov dom, alebo Fortúna, sídlo bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Sídlila v nej Katedra lesníctva. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Budova je 2-podlažná, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/5.
Botanická záhrada
GPS: 48.460226, 18.899211 [48° 27' 36.81'', 18° 53' 57.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Botanická záhrada s historickou zeleňou v areáli bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50.-tych rokoch 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaný pod číslom 2503/13.
Pomník
GPS: 48.459728, 18.898588 [48° 27' 35.02'', 18° 53' 54.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník lesníckym odborníkom Baníckej a lesníckej akedémie inštalovaný v roku 1845. Je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie a jeho stav je narušený.
Pamätník – plastika Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade
GPS: 48.460706, 18.899774 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 59.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Plastika básnika Andreja Sládkoviča sa nachádza v Botaniskej záhrade bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, dnes SPŠ S. Stankovianskeho a SOŠ lesníckej. Osadená bola v roku 1971 a umiestnená je na žulovom podstavci. V ústresnom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2503/15.
Dom č. 1 – Radničné námestie
GPS: 48.458888, 18.892420 [48° 27' 32'', 18° 53' 32.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dom Radnice v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1507 a 1787 – 1788.. Prevládajúcim slohom je barokový. Budova Radnice je 4-podlažná, podpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2484/1.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Dom č. 4 – Radničné námestie (Mestská škola)
GPS: 48.459056, 18.892039 [48° 27' 32.6'', 18° 53' 31.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je eklektický. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, podpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3349/1.
Dom č. 5 – Radničné námestie
GPS: 48.458796, 18.891503 [48° 27' 31.67'', 18° 53' 29.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare obdĺžnika. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3360/1.
Dom č. 6 – Radničné námestie
GPS: 48.458956, 18.891336 [48° 27' 32.24'', 18° 53' 28.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do konca 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom je 3-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s nepravidelným pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10782/1.
Dom č. 7 – Radničné námestie
GPS: 48.458426, 18.891347 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 28.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90-tych rokoch 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presnejšie datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2532/1.
Dom č. 8 – Radničné námestie
GPS: 48.458618, 18.891288 [48° 27' 31.02'', 18° 53' 28.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia a do roku 1962. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2579/1. Po roku 2000 sa stal sídlom Generálneho riaditeľstva slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.
Dom č. 9 – Radničné námestie (Hotel Metropol)
GPS: 48.458643, 18.891663 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 29.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Dom č. 12 – Radničné námestie (Banský dom)
GPS: 48.458582, 18.892779 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2528/1.
Dom č. 11 – Radničné námestie
GPS: 48.458664, 18.892248 [48° 27' 31.19'', 18° 53' 32.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2530/1.
Budova banského meračstva Baníckej akadémie
GPS: 48.440424, 18.872455 [48° 26' 25.53'', 18° 52' 20.84'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková, poschodová, bloková stavba je v strede obce pod cestou. Postavili ju v 2.polovici 18.storočia na mieste zlikvidovanej šachty Eleonóra. Banskomeračský úrad v nej umiestnený zanikol v roku 1921.
Dom č. 10/A – Radničné námestie
GPS: 48.458668, 18.892079 [48° 27' 31.2'', 18° 53' 31.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a rdo roku 1988. Prevládajúcim slohom je renesančný. Dom je 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2531/1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Dom č. 13 – Radničné námestie (Evanjelický kostol a.v.)
GPS: 48.458602, 18.892857 [48° 27' 30.97'', 18° 53' 34.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelický kostol a.v. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2490/1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Bašta
GPS: 48.441221, 18.874942 [48° 26' 28.4'', 18° 52' 29.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskororenesančná bašta s kruhovým pôdorysom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Vznikla v období 17.storočia ako strategický bod protiosmanského mestského opevnenia.
Múr hradbový
GPS: 48.441455, 18.874643 [48° 26' 29.24'', 18° 52' 28.71'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Medzi obcou Štiavnické Bane a Hornou Rovňou sú pozostatky renesančného hradbového múru, ktorý bol súčasťou protiosmanského mestského opevnenia. Jeho vznik je datovaný na obdobie 2.polovice 16.storočia.
Dom č. 14 – Radničné námestie
GPS: 48.458586, 18.893066 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 35.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1987. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar obdĺžnika. Dom je 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3338/1.
Objekt č. 17 – Radničné námestie (Kostol sv. Kataríny r.k., tz. slovenský kostol)
GPS: 48.458878, 18.892956 [48° 27' 31.96'', 18° 53' 34.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kataríny r.k., takzvaný "Slovenský kostol" v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1488 až 1491 v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1692, 1776 a 1894. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2485/1.
Dom č. 16 – Radničné námestie (Fritzov dom)
GPS: 48.458881, 18.893318 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 35.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožná administratívna budova v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys stavby má tvar písmena U. Dom je 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/10.
Dom č. 15 – Radničné námestie
GPS: 48.458351, 18.893313 [48° 27' 30.06'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1770 v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia, konkrétne do roku 1986. Prevládajúcim slohom je neskoro baorokový. Pôdorys stavby je viacpriestorový. Dom je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3337/1.
Dom č. 18 – Radničné námestie
GPS: 48.459146, 18.893023 [48° 27' 32.93'', 18° 53' 34.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do 2.polovice 20.storoča. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom je 2-podlažný, nepodpivničen7. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2549/1.
Veža v opevnení Windschachty
GPS: 48.439523, 18.873019 [48° 26' 22.28'', 18° 52' 22.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súčasťou protiosmanského mestského opevnenia je i renesančná veža so štvorcovým pôdorysom, korej vznik je datovaný 16.storočím.
Banský úrad, Révayov dom
GPS: 48.437260, 18.872359 [48° 26' 14.14'', 18° 52' 20.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banský úrad - Révayov dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jeho vznik je datovaný obdobím 2. polovice 17. storočia. Jednotraktová baroková budova má dve podlažia a odĺžnikový pôdorys, v súčasnej dobe je využívaná na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 19 – Radničné námestie
GPS: 48.459095, 18.893125 [48° 27' 32.74'', 18° 53' 35.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 90. rokoch 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dom štvorcového pôdorysu je 3-podlažný, nepodpivničená. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2529/1.
Súsošie Panny Márie (Immaculata)
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Banská správa, banícky kultúrny dom
GPS: 48.438509, 18.865136 [48° 26' 18.63'', 18° 51' 54.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova banskej správy - baníckeho kultúrneho domu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys kombinovanú dvojtraktovú a jednotraktiovú dispozíciu s dvomi a jedným podlažím. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Banský úrad, banícka škola
GPS: 48.439504, 18.868563 [48° 26' 22.21'', 18° 52' 6.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu a baníckej školy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Jej vznik je datovaný do obdobia 2.polovice 18.storočia. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako bytový fond.
Šachta Kaufhaus
GPS: 48.458527, 18.893359 [48° 27' 30.7'', 18° 53' 36.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Kaufhaus je historické banské dielo nachádzajúce sa v samotnom centre mesta Banská Štiavnica. Ide pravdepodobne o jednu z prvých šácht v oblasti banskoštiavnického ložiska. Pôvodné ústie šachty (ohlbeň) sa nachádzalo v údolí na východe žily Špitaler, ktorá bola v minulosti najvýznamnejšou ťaženou žilnou štruktúrou. V mieste ústia šachty vznikla pravdepodobne pri povrchovom dobývaní žily pinga a jej ďalším prehlbovaním po žile vznikla šachta. Tomu napovedá aj skutočnosť, že sa nejedná o typickú zvislú šachtu, ale je to úklonné banské dielo, ktoré sledovalo žilu Špitaler. Vek šachty nie je historicky dokladovaný. Isté je len to, že jej dohĺbenie súvisí s dedičnou štôlňou Glanzenberg, ktorej počiatky tiež nie sú známe. Vek so značnou nepresnosťou je možné snáď len odvodiť od zavedenia technológie hlbinného dobývania , ktorá v tomto priestore sa začala používať príchodom nemeckých baníkov v 12. storočí. Šachta Kaufhaus sa totiž nachádza v najnižšom bode historickej 650 m dlhej povrchovej dobývky na žile Špitaler a práve tu bolo najvhodnejšie miesto pre sprístupnovanie jej hlbších častí. Z daného vyplýva, že prvé zahlbovanie šachty sa mohlo uskutočniť už v 12. storočí. Interval šachty (medzi povrchom a Glanzenberg dedičnou štôlňou) po banskohistorickej stránke nie je preskúmaný. Ústie sa nachádza na Radničnom námestí, kde je v kamennej dlažbe miesto pôvodnej šachty vyznačené výrazne svetlejšou dlažbou. Hĺbka šachty je 31 m a končí na úrovni dedičnej štôlne Glanzenberg, s ktorou je prepojená. Podľa banských máp šachta ešte koncom 18. storočia vyúsťovala na povrch. Neskôr bola prekrytá a vo vrchnej časti sa vyrazila spojovacia chodba do suterénu najbližšieho domu, ktorou ešte v období 2. svetovej vojny bolo možné vyfárať z dedičnej štôlne Glanzenberg.
Zvonica – strážna veža
GPS: 48.438856, 18.868283 [48° 26' 19.88'', 18° 52' 5.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková zvonica je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný na koniec 17.storočia. Objekt má jednu miestnosť, dvojpodlažný so štvorcovým pôdorysom.
Dom č. 220
GPS: 48.438538, 18.865158 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 54.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Barokový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na 2.polovicu 18.storočia. Objekt je dvojtraktový, jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Dom č. 1 – Novozámocká ul. (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458300, 18.893343 [48° 27' 29.88'', 18° 53' 36.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1986 – 1990. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Dom s pôdorysom v tvare písmena L je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2538/1.
Objekt č. 258 – bývalá lekáreň
GPS: 48.438452, 18.865244 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba bývalej lekárne je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1772. Objekt má kombinovanú dvoj a trojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 2-3 – Novozámocká ul. (ERB, Čačániho dom)
GPS: 48.458126, 18.893457 [48° 27' 29.25'', 18° 53' 36.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1968 a 2010. Prevládajúcim slohom je barokový. Dom s 4-krídlovým pôdorysom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2537/1.
Objekt č. 263 – strojovňa
GPS: 48.440458, 18.873610 [48° 26' 25.65'', 18° 52' 25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančná strojovňa je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný v 1.polovici 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 5 – Novozámocká ul. (Synagóga)
GPS: 48.458209, 18.893697 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 37.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaná židovská synagóga v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované, posledná prestavba prebehla po roku 2010. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Dom je so štvorcovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2493/1.
Objekt č. 290 – Banský úrad
GPS: 48.438538, 18.865329 [48° 26' 18.74'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banského úradu je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný rokom 1754. Objekt má dvojtraktovú dispozíciu, dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 439 – Banská správa, materská škôlka
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková stavba Banskej správy je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do polovice 18.storočia. Objekt je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L.
Dom č. 463
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrubový banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 16. - 17.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva má päť miestností, jednopodlažný s pôdorysom v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Dom č. 208
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie technický diel. Jeho vznik je datovaný na obdbie 1.polovice 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je viacpriestorový a jednopodlažný. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond.
Objekt č. 217 – Konské stajne
GPS: 48.438438, 18.865329 [48° 26' 18.38'', 18° 51' 55.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná hospodárska budova bývalých konských stajní je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel. Vznik je datovaný do 2.polovice 18.storočia. Objekt je viacpriestorový, jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom.V súčasnej dobe využívaný na skladovanie.
Objekt č. 6 – Novozámocká ul. (Ernstov dom)
GPS: 48.458026, 18.893731 [48° 27' 28.89'', 18° 53' 37.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Zrekonštruovaný meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je neskorogotický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2536/1.
Objekt č. 9 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457604, 18.894622 [48° 27' 27.37'', 18° 53' 40.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia a do 20. storočia, posledná v roku 1985. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3344/1.
Objekt č. 11 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457780, 18.894202 [48° 27' 28.01'', 18° 53' 39.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 20. storočia, posledná v roku 1960. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Objekt je 2-traktový, 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3345/1.
Súsošie Panny Márie a sv. Štefana
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik neskorobarokového súsošia sv.Štefana a Panny Márie je datovaný na rok 1821.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.363697, 18.923063 [48° 21' 49.31'', 18° 55' 23.03'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vznik klasicistickej sochy sv. Jána Nepomuckéhona je datovaný na 50.roky 19.storočia.
Kaplnka
GPS: 48.383358, 18.930451 [48° 23' 0.09'', 18° 55' 49.62'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická kaplnka s obdĺžnikovým pôdorysom a dobou vzniku v 2.polovici 19.storočia.
Objekt č. 13 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457694, 18.893955 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 38.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2535/1.
Objekt č. 18 – Novozámocká ul.
GPS: 48.456948, 18.894335 [48° 27' 25.01'', 18° 53' 39.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do prelomu 16. a 17.storočia, do prelomu 18. a 19.storočia a do 20.storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3347/1.
Objekt č. 20 – Novozámocká ul. (Péchov dom)
GPS: 48.456781, 18.894485 [48° 27' 24.41'', 18° 53' 40.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2540/1.
Objekt č. 22 – Novozámocká ul. (Vartovka, Nový Zámok)
GPS: 48.455786, 18.896127 [48° 27' 20.83'', 18° 53' 46.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vartovka (Nový zámok, Panenský hrad) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1564 – 1571. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 6-podlažný, podpivničený s obdĺžnikovým pôdorysom. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2481/1. Je jednou z expozícií Slovenského banského múzea.
Kaplnka – Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.
Podstavec súsošia Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hranolový, trojdielny podstavec súsošia malej Kalvárie je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Ukrižovaného Krista v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kríž s korpusom Krista je súčasťou súsošia malej Kalvárie. Je vytvorený v klasicistickom slohu a jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1862.
Socha Panny Márie Bolestnej v súsoší Golgoty
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha Panny Márie Bolestnej datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Socha sv. Jána Evanjelistu v súsoší Golgota
GPS: 48.360651, 18.923564 [48° 21' 38.34'', 18° 55' 24.83'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klasicistická socha sv. Jána Evanjelistu datovaná rokom 1862 je v súsoší nahradená kópiou, originál je stratený.
Podstavec s nápisom k prícestnému krížu
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Prícestný kríž
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový prícestný kríž s korpusom Krista na kamennom štvorbokom podstavci s nápisom je datovaný obdobím roku 1805.
Objekt č. 68 – Fara pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická pamätná fara je jednopodlažná stavba s pôdorysom v tvare L.
Objekt č. 68 – Sýpka chudoby
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Sýpka chudoby je jednopodlažná stavba v areáli pamätnej fary.
Objekt č. 68 – Tabuľa pamätná
GPS: 48.358697, 18.924136 [48° 21' 31.31'', 18° 55' 26.89'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
S Prenčovom je bytostne spätá osobnosť slovenského národného a vedeckého života, zakladateľa Muzeálnej slovenskej spoločnosti a viacerých charitatívnych spolkov – Andreja Kmeťa. Bol to práve Andrej Kmeť, ktorý svojimi archeologickými výskumami v chotári Prenčova a jeho blízkeho okolia zistil základné etapy ľudskej činnosti v období praveku. Vďaka nemu sa dosiahli nové poznatky o etapách osídlenia územia pod vrchom Sitno. Mal veľa záľub a jednou z nich bola aj botanika. Pri svojich prechádzkach okolím objavil veľa druhov rastlín, najmä ruží. Pamiatke A. Kmeťa je v Prenčove venovaná pamätná tabuľa a v roku 1991 bola vybudovaná Pamätná izba Andreja Kmeťa. Pamätná izba pozostáva z dvoch miestností. Prvá je venovaná životu a dielu A. Kmeťa a druhá je zariadená ako „sedliacka prenčovská chyža“ s dobovým nábytkom, odevmi a náradím.
Objekt č. 214 – Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Jednoloďová stavba Kostola sv. Mikuláša bola postavená v barokovom slohu, pričom vznik je datovaný na rok 1736.
Objekt č. 81 – Stará Hora
GPS: 48.282229, 18.913171 [48° 16' 56.02'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s obdĺžnikovým pôdorysom a dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 84 – Stará Hora
GPS: 48.282202, 18.913002 [48° 16' 55.93'', 18° 54' 46.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1881. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 10 – Stará Hora
GPS: 48.282932, 18.914281 [48° 16' 58.56'', 18° 54' 51.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica s dvomi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1764. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 193 – Stará Hora
GPS: 48.283765, 18.913012 [48° 17' 1.55'', 18° 54' 46.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vínna pivnica so štyrmi miestnosťami je využívaná na skladovanie a jej vznik je datovaný na rok 1879. Objekt je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva.
Objekt č. 259 – Stará Hora
GPS: 48.281978, 18.912328 [48° 16' 55.12'', 18° 54' 44.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1935. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 306 – Stará Hora
GPS: 48.281998, 18.913171 [48° 16' 55.19'', 18° 54' 47.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 908 – Stará Hora
GPS: 48.281322, 18.916507 [48° 16' 52.76'', 18° 54' 59.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 911 – Stará Hora
GPS: 48.281129, 18.916281 [48° 16' 52.06'', 18° 54' 58.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 912 – Stará Hora
GPS: 48.281208, 18.916279 [48° 16' 52.35'', 18° 54' 58.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 918 – Stará Hora
GPS: 48.281618, 18.916389 [48° 16' 53.82'', 18° 54' 59'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 920 – Stará Hora
GPS: 48.281800, 18.916220 [48° 16' 54.48'', 18° 54' 58.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 923 – Stará Hora
GPS: 48.281665, 18.916823 [48° 16' 53.99'', 18° 55' 0.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 924 – Stará Hora
GPS: 48.281713, 18.916654 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 59.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 928 – Stará Hora
GPS: 48.281417, 18.916023 [48° 16' 53.1'', 18° 54' 57.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 929 – Stará Hora
GPS: 48.281479, 18.915993 [48° 16' 53.32'', 18° 54' 57.57'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 930 – Stará Hora
GPS: 48.281579, 18.915950 [48° 16' 53.68'', 18° 54' 57.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 937 – Stará Hora
GPS: 48.283016, 18.916706 [48° 16' 58.86'', 18° 55' 0.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1967. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 938 – Stará Hora
GPS: 48.283094, 18.916599 [48° 16' 59.14'', 18° 54' 59.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve podlažia a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 939 – Stará Hora
GPS: 48.283223, 18.916484 [48° 16' 59.6'', 18° 54' 59.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1905. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 956 – Stará Hora
GPS: 48.281739, 18.912326 [48° 16' 54.26'', 18° 54' 44.37'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 957 – Stará Hora
GPS: 48.281796, 18.912377 [48° 16' 54.47'', 18° 54' 44.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1888. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 958 – Stará Hora
GPS: 48.281898, 18.912372 [48° 16' 54.83'', 18° 54' 44.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 960 – Stará Hora
GPS: 48.282249, 18.912050 [48° 16' 56.1'', 18° 54' 43.38'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1885. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 961 – Stará Hora
GPS: 48.282146, 18.912021 [48° 16' 55.73'', 18° 54' 43.28'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 963 – Stará Hora
GPS: 48.282535, 18.913059 [48° 16' 57.13'', 18° 54' 47.01'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 964 – Stará Hora
GPS: 48.282557, 18.912286 [48° 16' 57.21'', 18° 54' 44.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie roku 1890. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 965 – Stará Hora
GPS: 48.282470, 18.912262 [48° 16' 56.89'', 18° 54' 44.14'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na obdobie začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti.
Objekt č. 1 – ul. Sládkoviča (Belházyho dom)
GPS: 48.458216, 18.891050 [48° 27' 29.58'', 18° 53' 27.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1616, teda v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1616 a v 18. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/1.
Objekt č. 967 – Stará Hora
GPS: 48.283786, 18.913083 [48° 17' 1.63'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pivnica s chyžkou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1879. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 976 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912790 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 46.04'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1915. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 977 – Stará Hora
GPS: 48.282443, 18.912767 [48° 16' 56.79'', 18° 54' 45.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na rok 1913. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 979 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.912518 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 45.06'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1010 – Stará Hora
GPS: 48.282380, 18.913124 [48° 16' 56.57'', 18° 54' 47.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1007 – Stará Hora
GPS: 48.282018, 18.913081 [48° 16' 55.26'', 18° 54' 47.09'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1003 – Stará Hora
GPS: 48.282236, 18.913183 [48° 16' 56.05'', 18° 54' 47.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1866. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1002 – Stará Hora
GPS: 48.282180, 18.912958 [48° 16' 55.85'', 18° 54' 46.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1885 - 1886. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1000 – Stará Hora
GPS: 48.281968, 18.912770 [48° 16' 55.08'', 18° 54' 45.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1900. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 999 – Stará Hora
GPS: 48.281916, 18.912805 [48° 16' 54.9'', 18° 54' 46.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 998 – Stará Hora
GPS: 48.281866, 18.912832 [48° 16' 54.72'', 18° 54' 46.2'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím rokov 1918 -1920. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 993 – Stará Hora
GPS: 48.281609, 18.912778 [48° 16' 53.79'', 18° 54' 46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, jednu miestnosť a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 997 – Stará Hora
GPS: 48.281827, 18.912859 [48° 16' 54.58'', 18° 54' 46.29'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný začiatkom 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 991 – Stará Hora
GPS: 48.281714, 18.912703 [48° 16' 54.17'', 18° 54' 45.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 989 – Stará Hora
GPS: 48.282000, 18.912572 [48° 16' 55.2'', 18° 54' 45.26'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1956. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 990 – Stará Hora
GPS: 48.281764, 18.912684 [48° 16' 54.35'', 18° 54' 45.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 992 – Stará Hora
GPS: 48.281659, 18.912743 [48° 16' 53.97'', 18° 54' 45.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, tri miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 994 – Stará Hora
GPS: 48.281541, 18.912810 [48° 16' 53.55'', 18° 54' 46.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná vinohradnícka chyžka s pivnicou je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1923. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dve miestnosti a dve podzemné podlažia, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 995 – Stará Hora
GPS: 48.281502, 18.912867 [48° 16' 53.41'', 18° 54' 46.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný na začiatok 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 996 – Stará Hora
GPS: 48.281779, 18.912885 [48° 16' 54.4'', 18° 54' 46.39'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1904. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1001 – Stará Hora
GPS: 48.282079, 18.912800 [48° 16' 55.48'', 18° 54' 46.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na chov hospodárskych zvierat..
Objekt č. 1011 – Stará Hora
GPS: 48.282416, 18.913239 [48° 16' 56.7'', 18° 54' 47.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 980 – Stará Hora
GPS: 48.282616, 18.912515 [48° 16' 57.42'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1965. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jednu miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1016 – Stará Hora
GPS: 48.282471, 18.913726 [48° 16' 56.9'', 18° 54' 49.41'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 60.rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 981 – Stará Hora
GPS: 48.282541, 18.912523 [48° 16' 57.15'', 18° 54' 45.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jej vznik je datovaný rokom 1968. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1020 – Stará Hora
GPS: 48.282589, 18.913370 [48° 16' 57.32'', 18° 54' 48.13'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 982 – Stará Hora
GPS: 48.282482, 18.912582 [48° 16' 56.94'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný koncom 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1021 – Stará Hora
GPS: 48.282621, 18.913501 [48° 16' 57.44'', 18° 54' 48.6'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1875. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 983 – Stará Hora
GPS: 48.282395, 18.912496 [48° 16' 56.62'', 18° 54' 44.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1853. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1023 – Stará Hora
GPS: 48.282666, 18.913054 [48° 16' 57.6'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Maštaľ je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný obdobím plovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 986 – Stará Hora
GPS: 48.282112, 18.912491 [48° 16' 55.6'', 18° 54' 44.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný rokom 1882. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 988 – Stará Hora
GPS: 48.282048, 18.912547 [48° 16' 55.37'', 18° 54' 45.17'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva a jeho vznik je datovaný obdobím 50. - 60. rokov 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1024 – Stará Hora
GPS: 48.282705, 18.913186 [48° 16' 57.74'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1973. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1025 – Stará Hora
GPS: 48.282787, 18.913119 [48° 16' 58.03'', 18° 54' 47.23'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 70.rokov 20.storočía. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1028 – Stará Hora
GPS: 48.282976, 18.913449 [48° 16' 58.71'', 18° 54' 48.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím začiatku 20.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1030 – Stará Hora
GPS: 48.283003, 18.913543 [48° 16' 58.81'', 18° 54' 48.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1878. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1031 – Stará Hora
GPS: 48.283103, 18.913669 [48° 16' 59.17'', 18° 54' 49.21'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1033 – Stará Hora
GPS: 48.283009, 18.913712 [48° 16' 58.83'', 18° 54' 49.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1721. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1034 – Stará Hora
GPS: 48.283160, 18.913559 [48° 16' 59.38'', 18° 54' 48.81'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1881. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1035 – Stará Hora
GPS: 48.282866, 18.913521 [48° 16' 58.32'', 18° 54' 48.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1857. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a jedna miestnosť, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1036 – Stará Hora
GPS: 48.282766, 18.913604 [48° 16' 57.96'', 18° 54' 48.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím 2.polovice 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1039 – Stará Hora
GPS: 48.282751, 18.914294 [48° 16' 57.9'', 18° 54' 51.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1715 a obdobím rokov 1860 - 1880. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1040 – Stará Hora
GPS: 48.282662, 18.914307 [48° 16' 57.58'', 18° 54' 51.51'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a päť miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1041 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.914296 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 51.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1043 – Stará Hora
GPS: 48.282830, 18.914063 [48° 16' 58.19'', 18° 54' 50.63'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný obdobím konca 19.storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1045 – Stará Hora
GPS: 48.282951, 18.914283 [48° 16' 58.62'', 18° 54' 51.42'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícka pivnica je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jej vznik je datovaný rokom 1764. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a dve miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1070 – Stará Hora
GPS: 48.282321, 18.912515 [48° 16' 56.36'', 18° 54' 45.05'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1957. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na individuálnu rekreáciu.
Objekt č. 1083 – Stará Hora
GPS: 48.282573, 18.913186 [48° 16' 57.26'', 18° 54' 47.47'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokmi 1875 a 1940. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a štyri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Objekt č. 1027 – Stará Hora
GPS: 48.282892, 18.913323 [48° 16' 58.41'', 18° 54' 47.96'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vinohradnícky dom je súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudového staviteľstva. Jeho vznik je datovaný rokom 1932. Objekt má obdĺžnikový pôdorys a tri miestnosti, je využívaný na výrobu vína a liehovín.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Prícestný kríž
GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v obci Močiar.
Kríž Jána Katunského
GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.
Božia muka
GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.
Reštaurácia Sonáta
GPS: 48.1701450, 18.8825070 [48° 10' 12.52'', 18° 52' 57.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 550 6001, rezervacie@hotelmineral.sk
Hotelová reštaurácia s kapacitou 122 miest ponúka širokú paletu chutných jedál. Príjemné prostredie pre posedenie či zábavu nájdete v Lobby bare s kapacitou 24 miest. Počas slnečných dní je vám k dispozícii letná terasa s kapacitou 28 miest. Nočný bar má kapacitu 90 miest. Ponúka široký sortiment alkoholických a nealkoholických nápojov a výbornú kávu, príjemné prostredie a uvoľnenú atmosféru v centre kúpeľného areálu mesta Dudince.
Reštaurácia - Hotel PANORAMA
GPS: 48.167059, 18.897582 [48° 10' 1.41'', 18° 53' 51.3'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: Pod horou 240, 962 71, Dudince, Tel: +421 36 7491433
Web: http://www.travelguide.sk/svk/restauracie/restauracia-hotel-panorama1_53377_0_1.html
Reštaurácia hotela Panorama ponúka slovenskú ale aj medzinárodnú kuchyňu. V ponuke je široký výber grilovaných jedál tiež rybie špaciality, špeciality z hydiny, zveriny ale aj vegetariánske jedlá.
Stravovanie Penziónu Bystrica
GPS: 48.169917, 18.885198 [48° 10' 11.7'', 18° 53' 6.71'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: p. Imrich Bleho 045/558 36 47, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Motorest Tranzit
GPS: 48.289706, 19.008007 [48° 17' 22.94'', 19° 0' 28.83'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: tel: 0911738416, 045/5591345, e-mail: motorest@motorest-tranzit.sk
V príjemnom prostredí nášho motorestu ponúkame široký výber špecialít a nápojov. Samozrejmosťou je ústretový a profesionálny prístup personálu. Okrem denného menu nájdete v našej ponuke aj domáce špeciality z Hontu, ale tiež jedlá z morských rýb, jedlá pre vegetariánov, dobrý výber lahodných múčnikov a ovocných pohárov. Naše jedlá pripravujeme z kvalitných surovín a dbáme na to, aby obed, či večera u nás bola pre Vás príjemným gurmánskym zážitkom.
Mačací zámok
GPS: 48.166406, 18.874713 [48° 9' 59.06'', 18° 52' 28.97'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Reštaurácia mačací zámok je otvorená počas sezóny kúpania vo vonkajších bazénoch kúpaliska.
Penzión Klost
GPS: 48.170570, 18.876596 [48° 10' 14.05'', 18° 52' 35.75'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/290 16 89
Súčasťou komplexu v Dudinciach je taktiež reštaurácia, ktorá ponúka okrem štandardných stravovacích služieb aj možnosť organizovať spoločenské akcie rozličného druhu (oslavy, malé svadby do 45 ľudí, s možnosťou pristavania stanu v letnom období). K reštaurácii patrí aj letná terasa a samostatný gril.
Pizzeria Ro-Si
GPS: 48.169545, 18.883787 [48° 10' 10.36'', 18° 53' 1.63'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pizeria s donáškovou službou
Pizza Hont
GPS: 48.286605, 18.994871 [48° 17' 11.78'', 18° 59' 41.54'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: mob: 0919 319619; 0948 118 894, e-mail: rhybsky@azet.sk
Vraví sa, že láska prechádza žalúdkom. My veríme, že aj našu reštauráciu si zamilujete. Okrem profesionálne vyškoleného personálu sa u nás môžete tešiť na široký výber špecialít a nápojov. V príjemnom prostredí našej reštaurácie bude aj pracovný obed vždy príjemnou záležitosťou a večera s rodinou alebo priateľmi radostným zážitkom. Privíta Vás pokojná a príjemná atmosféra s ústretovým personálom a profesionálnym prístupom. Prostredie, v ktorom sa na kvalitu jedla kladú veľké nároky a ku každej objednávke sa pristupuje s maximálnou pozornosťou a starostlivosťou. To sú hlavné ingrediencie, vďaka ktorým dúfame a veríme, že sa k nám budete radi znova a znova vracať.
Objekt č. 2 – ul. Sládkoviča (Senensiov dom)
GPS: 48.458079, 18.891871 [48° 27' 29.08'', 18° 53' 30.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18. storočí, 19. a v 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2539/1.
Objekt č. 3 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458042, 18.891381 [48° 27' 28.95'', 18° 53' 28.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2576/1.
Objekt č. 4 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.458029, 18.892086 [48° 27' 28.9'', 18° 53' 31.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 14. a 15. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st.,17.st.,18.st.,19.st.,20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11733/1.
Objekt č. 5 – ul. Sládkoviča (Sablov dom)
GPS: 48.457929, 18.891655 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 29.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2575/1.
Objekt č. 7 – ul. Sládkoviča (Klopačka)
GPS: 48.457775, 18.892307 [48° 27' 27.99'', 18° 53' 32.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Klopačka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1681. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 4-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2483/1.
Objekt č. 8 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457570, 18.892876 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 34.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú presne datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2574/1.
Objekt č. 9 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457405, 18.893056 [48° 27' 26.66'', 18° 53' 35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. tretine 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3363/1.
Objekt č. 10 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.457206, 18.893439 [48° 27' 25.94'', 18° 53' 36.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2573/1.
Objekt č. 11 – ul. Sládkoviča (Zelený dom)
GPS: 48.456935, 18.893876 [48° 27' 24.97'', 18° 53' 37.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia a do rokov 1978 – 79. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3364/1.
Objekt č. 12 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456761, 18.893490 [48° 27' 24.34'', 18° 53' 36.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3365/1.
Objekt č. 16 – ul. Sládkoviča
GPS: 48.456220, 18.894249 [48° 27' 22.39'', 18° 53' 39.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 50. rokoch 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2572/1.
Objekt č. 1 – ul. J. K. Hella (Kostol Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455870, 18.894064 [48° 27' 21.13'', 18° 53' 38.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro gotický kostol Panny Márie Snežnej r.k. (Frauenberský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1512. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do rokov 1947 až 1950. Prevládajúcim slohom je neskoro gotický. Dispozične je stavba 1-loďová. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2487/1.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Objekt č. 4 – ul. J. K. Hella (Pargska brána)
GPS: 48.455503, 18.893281 [48° 27' 19.81'', 18° 53' 35.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Brána opevnenia Banskej Štiavnice smerom od Piargu ako súčasť bývalých mestských hradieb (Piargska brána) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 15542. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2482/1.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Objekt č. 5 – ul. A. Kmeťa (Hellenbachov dom)
GPS: 48.458764, 18.893882 [48° 27' 31.55'', 18° 53' 37.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1988. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2522/1.
Objekt č. 4 – ul. A. Kmeťa (Kretschmáryho dom)
GPS: 48.458600, 18.893834 [48° 27' 30.96'', 18° 53' 37.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový,prejazdý dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.st,2.p.18. storočia a do roku 1984. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/9.
Objekt č. 2 – ul. A. Kmeťa (Zwittingerov dom, Deutschov dom)
GPS: 48.458619, 18.893555 [48° 27' 31.03'', 18° 53' 36.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky nárožný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13.storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 15.,17.st.,2.pol.19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2527/1.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Dom č. 7 na ul. Družicová
GPS: 48.456533, 18.887480 [48° 27' 23.52'', 18° 53' 14.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3327/1.
Dom č. 6 na ul. Družicová
GPS: 48.456120, 18.887845 [48° 27' 22.03'', 18° 53' 16.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19.storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3326/1.
Dom č. 8 na ul. Augustu J.
GPS: 48.457677, 18.889708 [48° 27' 27.64'', 18° 53' 22.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 19.storočí a zmenami datovanými v roku 1920. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3315/1.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Glanzenberg
GPS: 48.465757, 18.892562 [48° 27' 56.73'', 18° 53' 33.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Archeologická lokalita Glanzenberg nachádza sa v intraviláne Banskej Štiavnice a má zaužívaný názov Staré mesto. Vznik je datovaný na včasnú dobu dejinnú so zmenami v období 12. - 17.storočia. Pamiatkový úrad SR vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Glanzenberg, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2922/1.
Šachta Weiden
GPS: 48.453527, 18.878646 [48° 27' 12.7'', 18° 52' 43.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Weiden šachta je technický pamiatkový objekt s dobou vzniku v roku 1519. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaná pod číslom 2603/1.
Reštaurácia Gallery
GPS: 48.459876, 18.892581 [48° 27' 35.55'', 18° 53' 33.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: dopyt@restauraciagallery.sk, +421 45 692 12 52
Reštaurácia Gallery v Banskej Štiavnici na Nám. sv. Trojice 12/8
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457616, 18.899229 [48° 27' 27.42'', 18° 53' 57.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Banícka krčma pri štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici na ulici Kamerhofská 19-21, 969 01 Banská Štiavnica
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Chilly café
GPS: 48.456743, 18.901453 [48° 27' 24.27'', 18° 54' 5.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Chilly café na ulici Dolná 842/5.
Vinocentrum Banská Štiavnica
GPS: 48.458098, 18.895728 [48° 27' 29.15'', 18° 53' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 904 109 229
Novootvorené ViNOCENTRUM v Banskej Štiavnici ponúka lokálne vína – z regiónu TEKOV a HONT, z južných svahov štiavnických vrchov, z viníc na sopečnom podloží. Každý deň máte možnosť ochutnať cca 15 vín z aktuálnej ponuky. Okrem vín máme vo ViNOCENTRE aj holandské farmárske syry a pukanskú keramiku.
Bistro J&Ti
GPS: 48.456750, 18.900928 [48° 27' 24.3'', 18° 54' 3.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 944 223 882
Web: https://www.facebook.com/pages/Bistro-JTi/392535010820321
Bistro J&Ti na ulici Remeselnícka 1403/17.
Obchod s čokoládou - U Jozefa II
GPS: 48.458366, 18.895053 [48° 27' 30.12'', 18° 53' 42.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 907 069 394
Web: https://sk-sk.facebook.com/pages/U-Jozefa-II-Obchod-s-%C4%8Dokol%C3%A1dou/105693489468716
Vaše čokoládové kráľovstvo.
Štvrtok: 10:30 - 17:00
Piatok, Sobota: 9:30 - 18:00
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Pohostinstvo v Sudinciach
GPS: 48.214103, 18.874189 [48° 12' 50.77'', 18° 52' 27.08'']
Obec: Sudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Sudinciach.
Pohostinstvo v Súdovciach
GPS: 48.208643, 18.835719 [48° 12' 31.11'', 18° 50' 8.59'']
Obec: Súdovce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v Súdovciach.
U Alberta
GPS: 48.186972, 18.846202 [48° 11' 13.1'', 18° 50' 46.33'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Prerobený rodinný dom na bar - výčap. Jedna väčšia miestnosť s piatimi stolmi cca 25-30 ľudí. Jedna menšia uzavretá miestnosť so dvoma väčšími stolmi a stolným futbalom pre cca 15 ľudí. Cez leto možnosť sedieť vonku kde sú štyri stoly s lavicami pre cca 25 ľudí.
Hracie automaty sú vo vstupnej chodbe. Stolný futbal, 3 Výherné automaty, TV,
Hostinec
GPS: 48.285917, 18.990157 [48° 17' 9.3'', 18° 59' 24.57'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Fajn dedinská krčma bez obsluhy ak niečo chcete tak to nájdete pri bare.
Je tu biliard aj keď poväčšine stále obsadený.
V zime je tu fajn atmosfera pri krbe...
Otváracie sa menia(predlžujú) keď sa koná diskotéka ...Futbal je tu tiež. Nájdete tu aj výherné automaty 2x a herne (karate, auta stále sa to strieda) tiež.
Šachty Wind
GPS: 48.441522, 18.873975 [48° 26' 29.48'', 18° 52' 26.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–06)
Šachty Wind (Stará a Nová) sú situované v historickej baníckej osade –Windšachta, ktorá dostala meno po šachte Wind. Je predpoklad, že „Windšachta“ ako názov sídelného celku bol zavedený pre nový banícky areál okolo šachty Wind a rozdelil staršiu osadu Fuchsloch. Následne sa zaužívali pre hornú zvyškovú časť bývalého Fuchslochu – Horný Fuchsloch a dolnú časť Dolný Fuchsloch. Oblasť Horného a Dolného Fuchslochu boli banskou činnosťou prirodzene oddelené viac-menej veľkými haldami šácht Wind, Leopold, Eleonóra, Špitaler, Magdaléna, Jozef a Karol. Tieto šachty sa postupne stali centrom baníckeho podnikania celej oblasti Štiavnických Baní. V druhej polovici 16. storočia bola oblasť Windšachty opevnená pre potreby obrany pred tureckým ohrozením. O charaktere opevnenia a celkovej organizácii obrany nie je dostatok informácii. Na priloženej mapke z roku 1709 je zachytený povrchový stav objektov Windšachty ešte z obdobia tureckého ohrozenia. Kedy sa začala raziť šachta Wind (Stará) nie je známe. Jej starý pôvod dokazuje údaj z roku 1648, v ktorom sa uvádza že šachta Wind sa má vyzmáhať a dať opäť do stavu prevádzkovania. Podľa miesta lokalizácie a časového prevádzkovania starej šachty Wind je možné sa domnievať, že táto šachta zabezpečila prvé (predpoklad 12.-15. storočie) podzemné sprístupnenie a následné dobývanie v tejto časti bohatej žily Špitaler. Prvá správa o Novej Wind šachte je z roku 1648 s údajom, že má byť o 30 siah ďalej ako stará šachta Wind (1 siaha = 2,0258 m). Začiatok hĺbenia novej šachty bol v roku 1649 a to v tesnom okolí terajšieho kamenného pomníka panny Márie. V roku 1671 bola nová šachta Wind už vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne Bieber a pre potrebu dopravy, odvodňovania a vetrania sa s ňou prepojila. Neskôr šachta bola prehĺbená po obzor Piroch, kde sa v 17. storočí realizovali rozsiahle prekopové a sledné chodby, čo bol pravdepodobne hlavný dôvod na hĺbenie šachty Wind. Doba prevádzkovania novej šachty Wind netrvala dlho, nakoľko v r. 1763 sa uvádza, že je už dávno zasypaná.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.
Espresso Krištáľ
GPS: 48.166874, 18.877913 [48° 10' 0.75'', 18° 52' 40.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: christallsro@gmail.com
Profesionálna príprava kávy Piazza d'Oro. Ponúkame bohatý výber nápojov, chutné zákusky a čapované PIVO. Posedenie pri príjemnej kaviarenskej hudbe. Vo večerných hodinách je k dispozícii tanečný parket, niekoľkokrát v týždni. Počúvanie hudby a možno aj tanec. Príjemná a milá obsluha. 7 dní v týždni. V letných mesiacoch láka letná terasa s výhľadom na kúpeľný park a prameň s pitnou minerálnou vodou. Otvorené pondelok až nedeľa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Šachta Abrahám
GPS: 48.447513, 18.870937 [48° 26' 51.05'', 18° 52' 15.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Predmetná oblasť z historického hľadiska patrí tiež montanisticky k najstarším o čom svedčia terénne prejavy (pingy a haldy). S najväčšou pravdepodobnosťou tu bola okrem šachty Eisenseil Baptista aj šachta Abrahám (veľká pinga v strede) a z údolia k nim vedená dedičná štôlňa Tonatig, ktorá ich odvodňovala. Uvedené otvárkové diela na žile Bieber sa spomínajú ako činné ešte v roku 1580, kedy ražba nižšiepoloženej odvodňovacej dedičnej štôlne Bieber dosiahla šachtu Eisenseil Baptista, pričom už v roku 1579 šachtu Abrahám.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Šachta Ján (Ján Baptista)
GPS: 48.437709, 18.885766 [48° 26' 15.75'', 18° 53' 8.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-13)
Šachta Ján sa začala hĺbiť 14. septembra 1774 pod pôvodným názvom Ján Baptista. Zaústenie šachty sa uskutočnilo v blízkosti osady rodiny Gallisonovcov, ktorá sa v minulosti vyznačovala významnou ťažiarskou aktivitou v tejto oblasti. Situačne šachta bola zaústená v nadloží žily Ján v nadmorskej výške 603 m. Zámerom hĺbenia šachty Ján bolo zlepšenie dopravy a najmä vetrania už v druhej polovici 18. storočia značne rozfáranej a dobývanej žily Ján, ktorá v hlbších častiach bola prístupná len od šachty Maximilián. Pôvodne sa plánovalo šachtu Ján vyhĺbiť po úroveň dedičnej štôlne František, t. j. do hĺbky 198 m. Hĺbenie šachty sa realizovalo bez väčších prestávok a v roku 1777 aj dosiahla danú hĺbku. Následne sa rozhodlo ešte o jej prehĺbení o ďalších 80 metrov, čím v roku 1781 dosiahla úroveň 7. obzoru a konečnú hĺbku 278 metrov. Celkove šachta Ján bola obzorovo prepojená s tretím obzorom, ďalej obzorom cisára Františka a 7. obzorom. V rokoch 1777 – 1801 pomocou šachty Ján sa realizovali banské práce na treťom a najmä na úrovni dedičného obzoru cisára Františka, kde sa okrem sledných a dobývacích prác na žile Ján vyrazil aj 450 m dlhý overovací prekop do podložia (smerom na západ), kde bola prerazená Markazit žila a Dvanásta žila. Na Markazit žile, ktorá sa pri slednom razení javila veľmi nádejne boli aj dobývacie práce, ovšem pri ďalšom razení a znížení obsahu zrudnenia sa práce na tejto štruktúre ukončili. V úrovni siedmeho obzoru bol realizovaný prekop do nadložia a podložia, kde bola zachytená žila Ján a následne slednou chodbou a prekopom bolo prepojenie so šachtou Maximilián. V roku 1825 šachta Ján pre sťažené dobývacie práce na žile Ján a z dôvodu, že sa tu dobývala už len stupová ruda (ruda upravovaná v stupách) bolo toto banské dielo opustené a prevádzkové zariadenie demontované. V súčasnosti na mieste šachty Ján sa nachádza rozsiahla halda porastená rôznou vegetáciou.
Šachta Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434221, 18.871079 [48° 26' 3.2'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-12)
Šachta Mária Mutter Gottes bola v minulosti najjužnejšou šachtou v oblasti žíl Ján a Špitaler. Zámer hĺbenia šachty je možné predpokladať z jej lokalizácie. Od najbližšej v minulosti prevádzkovanej šachty Magdaléna je šachta Mária Mutter Gottes vzdialená 420 m a týmto vertikálnym banským dielom sa malo technicky zabezpečiť sprístupnenie a overenie najmä žíl Ján a Špitaler smerom na juh, kde boli hlbšie zóny týchto štruktúr ešte neoverené. O začiatku a celkovom priebehu hĺbenia šachty sa nepodarilo získať bližšie informácie. V archívnych záznamoch z roku 1716 sa uvádza, že žily na juh od šachty Mária Mutter Gottes sú bez zrudnenia a samotná šachta sa využíva už len pre účely vetrania. Ďalej sa uvádza, že ak sa opraví šachta Siglisberg (neskôr premenovaná na šachtu Piarg) bude možné šachtu Mária Mutter Gottes – ako nepotrebnú opustiť. Zaústenie šachty sa nachádza cca 100 m v nadloží žily Špitaler v nadmorskej výške 638 m. Z podkladov starých banských máp, šachta Mária Mutter Gottes bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlni Bieber a chodbami tejto štôlne bola prepojená s ďalšími šachtami v oblasti Štiavnických Baní (napr. Magdaléna, Leopold). Podľa orientácie banských chodieb v okolí šachty Mária Mutter Gottes (sledná chodba po žile Špitaler a prekopy východným smerom k žile Ján a západným smerom k žile Bieber) bola oblasť medzi šachtami Leopold a Mária Mutter Gottes historickým prieskumným územím pre potencionálne rozšírenie dobývania zlatostrieborných rúd. Žiaľ, výsledky týchto prieskumných banských prác len potvrdili skutočnosť, že žilné štruktúry sú pre nízky obsah zrudnenia v tejto oblasti už nedobývateľné.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Šachta Jozef
GPS: 48.438852, 18.874437 [48° 26' 19.87'', 18° 52' 27.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-09)
Šachta Jozef sa nachádzala v oblasti, kde na ploche 1 ha bolo situovaných niekoľko šácht (najbližšia bola šachta Karol). Miesto hĺbenia šachty Jozef bolo určené 2. septembra 1686. Podľa historických záznamov, zámerom hĺbenia tejto šachty bolo čerpanie banských vôd, čo v tom období bol jeden z hlavných problémov banského podnikania v tejto oblasti (banská ťažba značne postúpila pod úroveň dedičných štôlní). V roku 1690 šachta Jozef (za štyri roky hĺbenia) bola hlboká 267 m a dosiahla úroveň piateho obzoru. Využívanie šachty pre odvodňovacie účely dokumentuje údaj z roku 1763, kedy tu stáli štyri atmosferické (ohňové) stroje na čerpanie banských vôd. Dva z nich čerpali vodu z piateho obzoru na obzor Piroch a ďalšie dva z obzoru Piroch na Bieber dedičnú štôlňu, odkiaľ štôlňou voda samospádom vytekala na povrch. Šachta Jozef plnila svoju významnú odvodňovaciu funkciu do roku 1765, kedy bane v oblasti Štiavnických Baní boli napojené na novovyrazenú dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dedičná štôlňa cisára Františka sa vyrazila výškovo o 200 m nižšie, ako dovtedy hlavná odvodňovacia dedičná štôlňa Bieber. Priestor okolo šachty Jozef bol svedkom dňa 3. októbra 1707 veľmi tragických udalostí. V čase Rákociho povstania sa veľmi zhoršilo postavenie baníkov. V roku 1707 najmä baníci z oblasti Štiavnických Baní výrazne prejavili nespokojnosť s pracovnými podmienkami, vyplácaním menej hodnotnými medenými peniazmi a celkovou zlou sociálnou situáciou. V čase nepokojov baníci si násilne vybrali peniaze z Bratskej pokladnice a odmietli fárať do bane. V dôsledku daného stavu vrchný administrátor Hlavného komorsko-grófskeho úradu Jan Gottfried Hellenbach požiadal o vyslanie vojakov, ktorí dorazili do priestoru Štiavnických Baní dňa 3. októbra 1707. Po neposlúchnutí výzvy k nástupu do práce a vráteniu peňazí Bratskej pokladnice vojaci pri šachte Jozef začali strieľať do davu zhromaždených baníkov. Podľa historických prameňov zastrelili 11 ľudí, dvaja podľahli neskôr, niektoré pramene uvádzajú až 15 mŕtvych.
Šachta Špitaler
GPS: 48.440129, 18.873769 [48° 26' 24.46'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-08)
Šachta Špitaler bola v oblasti historického regiónu Windšachty jedna z prvých šácht. Zaústenie bolo v nadloží žily Špitaler a spolu s blízkou šachtou Vind tvorili pravdepodobne na žile Špitaler v tejto oblasti prvé podzemné prepojenie pomocou šácht, ktoré bolo potrebné pre potreby odvodňovania a najmä vetrania. Prvé údaje o šachte Špitaler sú z roku 1668, kedy sa hovorí o obnovení jej prevádzky a žiada sa postavenie daľšieho gápľa, ktorý by mal vodu čerpať pomocou kožených vriec. Gápeľ, pravdepodobne na základe tejto žiadosti bol postavený v roku 1673. Podľa hlavnej banskej pochôdzky uskutočnenej dňa 30. júla 1698 bolo konštatované, že na šachte Špitaler sú dva gáple – jeden s dvomi čerpadlami v prevádzke a druhý rezervný. V minulosti toto banské dielo slúžilo najmä pre čerpanie vody a vetranie. V roku 1711 na šachte vypukol požiar, pri ktorom zhoreli dva konské gáple a výstroj v hornej časti šachty. Dym počas požiaru udusil dvoch banských robotníkov (behačov) na blízkej šachte Eleonóra, podľa čoho možno konštatovať, že v čase tejto havárie šachta Špitaler z pohľadu vetrania bola vťažným banským dielom. Po požiari sa na šachte opäť postavil gápeľ na konský pohon, ktorým sa ťažila ruda. Podľa historických záznamov šachta Špitaler bola suchá, preto sa využívala aj pre fáranie baníkov. Celkove bola šachta hlboká 177 m a prevádzkovaná bola do konca 18. storočia. Tesne nad šachtou Špitaler stojí výrazná poschodová kamenná budova, ktorá podľa mapových podkladov bola stavaná v druhej polovici 18. storočia a podľa vnútorných konštrukčných prvkov pravdepodobne mala slúžiť ako strojovňa pre parné atmosferické stroje (obr.č.199). Či tieto stroje tam boli aj namontované, nie sú písomné doklady. Pravdepodobne k tomu už nedošlo pretože šachta Špitaler sa z neznámych dôvodov ešte v 18. storočí prestala prevádzkovať. Samotné miesto bývalej šachty Špitaler je niekoľko metrov pod uvedenou kamennou budovou, kde je vidieť výraznú depresiu. Ku šachte Špitaler patrili dve stupy (zariadenia na drvenie rudy) a jedna splavovňa, v ktorej bolo 20 splavov.
Šachta Cigeiner
GPS: 48.444029, 18.870819 [48° 26' 38.5'', 18° 52' 14.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-03)
Šachta Cigeiner je historickým banským dielom nachádzajúcim sa v blízkosti východu žily Bieber. V okolí tejto šachty sa nachádzali ďalšie historické šachty (Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné). Všetky tieto šachty sú pravdepodobne z obdobia, kedy sa v oblasti Štiavnických Baní začalo bansky podnikať hlbinným spôsobom, čo sa uskutočnilo v 12. až 13. storočí príchodom nemeckých baníkov do tohto regiónu. O prevádzkovaní týchto šácht je len veľmi málo informácii. Charakteristické pre tieto šachty je, že sú všetky viac-menej v okolí žily Bieber, čo dokumentuje historický záujem o túto žilu. S postupným prehlbovaním týchto šácht bolo nutné raziť ku ním prístupové štôlne, ktoré boli potrebné hlavne z dôvodu odvodňovania, vetrania a dopravy materiálu. Lokalizácia najstarších takýchto štôlní nie je známa. V neskoršej dobe (15.-16. storočí) funkciu starších štôlní nahradili nižšie situované štôlne (z nich je najznámejšia štôlňa Felix a štôlňa Fuchs). Podľa starých banských máp šachta Cigeiner (podobne aj šachta Valentín) bola vyhĺbená po úroveň Bieber dedičnej štôlne a šachta Litgen dosiahla 3. obzor Felix.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Šachta Eisenseil Baptista
GPS: 48.447947, 18.872115 [48° 26' 52.61'', 18° 52' 19.61'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1M –2- 01)
Eisenseil Baptista šachta je historickým banským dielom, ktoré sa nachádza v línii pingového poľa žily Terézia (pinga je jamovitým prejavom po povrchovom dobývaní). O pôvode šachty Eisenseil Baptista nie sú spoľahlivé historické informácie. Je možné len predpokladať, že ide o jednu z prvých šácht v tejto oblasti, ktorá po povrchovej ťažbe sprístupnila a umožnila dobývanie aj hlbších partií na žile Terézia. Je možné, že šachta postupne vznikla prehlbovaním jednej z píng v tejto oblasti. Dôvodom, že sa šachta Eisenseil Baptista zachovala ešte do obdobia, kedy sa už v jej dosahu dobývacie práce nerealizovali, mohol byť ten, že slúžila aj pre vetracie účely ďalších banských diel. V súčasnosti halda šachty Eisenseil Baptista sa nachádza na úpätí haldy šachty Roveň, ktorá je najmladšou vyhĺbenou šachtou banskoštiavnicko hodrušského rudného regiónu. V širšom okolí Eisenseil Baptista šachty boli aj ďalšie historické šachty (Cigeiner, Litgen, Valentín, Stará, Kadavi a iné).
Šachta Magdaléna (Správna budova)
GPS: 48.437279, 18.872330 [48° 26' 14.2'', 18° 52' 20.39'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1–14)
Banské práce v oblasti Windšachty (historická časť Štiavnických Baní) v 17. a najmä v 18. storočí značne postúpili pod úroveň dedičnej štôlne Bieber, ktorá zabezpečovala odvodňovanie tohto v tom čase veľmi významného banského regiónu. Preto v tomto pomerne malom plošnom priestore aj pre účel čerpania banských vôd sa hĺbilo niekoľko šácht, z ktorých jedna bola šachta Magdaléna. Bane v oblasti Štiavnických Baní (najmä časť Windšachty) v 17. a 18. storočí boli najvýznamnejším banským revírom celého banskoštiavnicko – hodrušského ložiska. V tomto období v oblasti Štiavnických Baní šachta Magdaléna bola najhlbšou šachtou, a z toho dôvodu sa stala zberným centrom banských vôd. Okrem čerpania banských vôd šachta Magdaléna slúžila aj pre účel sprístupnenia žilných štruktúr, najmä žily Špitaler. Kvalitu ťaženej rudy dokumentuje zápis z roku 1697, kde sa uvádza, že dobývky viazané na šachtu Magdaléna týždenne produkujú „len“ 400 –500 mariek striebra (1 marka =280,64 gramov), čo svedčí o veľmi bohatých v tom čase ťažených častiach ložiska. Celková hĺbka šachty bola 378 m. Šachta Magdaléna sa začala hĺbiť v roku 1695 a už v rokoch 1700 – 1701 Adam Unger na jej povrchu postavil dobre pracujúce vodné koleso, ktoré bolo poháňané vodou z nádrží Evička a Windšachta v Štiavnických Baniach. Dňa 8. mája 1708 strojný inšpektor Matej Kornel Hell uviedol do chodu na šachte Magdaléna pod patronátom Rákócziho generála Bercsényiho čerpací konský gápeľ, ktorý podľa zápisu z 23. júla pracoval dobre. Tento gápeľ sa nazýval aj Bercsényiho čerpadlo. Dňa 28. januára 1710 Matej Kornel Hell predložil návrh na postavenie čerpacích zariadení na pohon pomocou vodných kolies. Na základe tohto návrhu na šachte Magdaléna oba tieto čerpacie zariadenia boli sprevádzkované už v roku 1711. V roku 1730 sa konštatovalo, že nad šachtou Magdaléna sú ešte stále v chode tri staršie čerpacie kolesá – konštrukcie A. Ungera a M. K. Hella. V roku 1732 dostal banský správca erárneho závodu Horná Bieber štôlňa Michal Maximilián Kirschner povolenie na postavenie nového čerpacieho konského gápľa. Tento gápeľ bol postavený v roku 1733 nad šachtou Magdaléna. Do tohto čerpacieho zariadenia sa priahalo naraz 8 párov koní a vlastné čerpanie sa vykonávalo pomocou 16 piestových čerpadiel umiestnených v samotnej šachte. Tento čerpací stroj sa v roku 1740 z dôvodu čiastočnej opotrebovanosti a hlavne nižšieho výkonu z prevádzky odstavil a následne demontoval. V roku 1734 sa nad šachtou Magdaléna začal odstraňovať jeden čerpací gápeľ, pretože na jeho mieste sa mal postaviť parný (ohňový) čerpací stroj. Už v októbri 1735 sa v areáli šachty spustili do prevádzky dva ohňové stroje. V decembri 1738 sa nad šachtou Magdaléna dal do prevádzky najvýkonnejší ohňový čerpací stroj v celom banskoštiavnickom rudnom revíri,k torý štyrmi nad sebou postavenými piestovými čerpadlami dvíhal banské vody zo 7. na 5. Sarkoziho obzor s prevýšením 75 m. Za 24 hodín bol tento stroj schopný vyčerpať 856 m³ banskej vody a jeho obsluhu zabezpečovalo 11 pracovníkov. Pred postavením tretieho ohňového stroja boli pôvodné dva rozobraté a premiestnené na blízku šachtu Jozef. Na stavbe týchto ohňových strojov sa podieľali anglický mechanik Izák Potter a barón Jozef Emanuel z Erlachu. (Prvé ohňové stroje vznikli v Anglicku. Prvý ohňový stroj na európskom kontinente postavil v roku 1722 anglický strojník Izák Potter nad šachtou Althandel v Novej Bani). V roku 1753 došlo na povrchu šachty Magdaléna k požiaru, počas ktorého bol aj ohňový stroj značne poškodený a preto sa musel so značnými nákladmi opraviť. Okrem ohňových strojov boli na šachte Magdaléna v polovici 18. storočia aj tri žrďové čerpadlá (Stangenkunsty), ktoré boli poháňané podľa možnosti vodou buď z vodných nádrží, alebo z dedičnej štôlne Bieber. V roku 1771 bolo z týchto čerpacích zariadení už len jedno. V roku 1813 v jednej významnej dopravnej chodbe pri šachte Magdaléna došlo ku veľkému závalu, následkom čoho sa nemohla cez ňu odvádzať banská voda. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sa táto šachta v roku 1816 opustila a rôzne zariadenia z nej boli demontované a premiestnené na iné šachty. V roku 1837 vznikla v opustených povrchových priestoroch na šachte Magdaléna prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. O zriadení tejto výrobne rozhodol Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici, v tom čase pod vedením hlavného komorského grófa Gabriela Mikuláša Schweizera. Prvá výroba drôtených lán sa uskutočnila za tým účelom viedenským mechanikom Wurmom skonštruovaným strojom, ktorý spletal lano z 12 drôtov. Tento stroj sa kúpil pre stredoslovenský banský obvod. Pôvodne vyrábané laná neboli ešte pradenovitého typu, čo malo následok, že takéto laná neboli dosť pevné a spoľahlivé (jednotlivé drôty sa po krátkom čase lámali).Neskôr následkom týchto skúseností sa výroba drôtených lán rozdelila na dve etapy. V prvej etape sa na osobitnom stroji vyrábali pradená a v ďalšej etape na inom stroji z týchto pradien plietli laná.
Kalvária – Štiavnické Bane
GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Objekt č. 3 – ul. Strieborná (Fleischerov dom)
GPS: 48.458587, 18.893975 [48° 27' 30.91'', 18° 53' 38.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16.a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3335/1.
Objekt č. 6 – ul. A. Kmeťa (Langov dom)
GPS: 48.458753, 18.894125 [48° 27' 31.51'', 18° 53' 38.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. a 20. storočia (1970). Prevládajúcim slohom je eklektický. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3339/1.
Objekt č. 7 – ul. A. Kmeťa (Gerambov dom)
GPS: 48.458717, 18.894278 [48° 27' 31.38'', 18° 53' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky darový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2521/1.
Objekt č. 9 – ul. A. Kmeťa (Jungov dom)
GPS: 48.458575, 18.894209 [48° 27' 30.87'', 18° 53' 39.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový, priechodný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 13. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 14.-15. storočia, do konca 15. a začiatku 16. storočia, do 2. polovice 16. až 17. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu uzatvorený, 4-krídlový. Dispozične je objekt 3-traktový, 4-podlažný, podpivničený. Dom je pred rekonštrukciou. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3340/1.
Objekt č. 10 – ul. A. Kmeťa (Mikovíniho dom)
GPS: 48.458653, 18.894624 [48° 27' 31.15'', 18° 53' 40.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 17. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2520/1.
Objekt č. 11 – ul. A. Kmeťa (Leciho dom)
GPS: 48.458525, 18.894420 [48° 27' 30.69'', 18° 53' 39.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3341/1. Je sídlom hotela Bristol.
Objekt č. 12 – ul. A. Kmeťa (Breanov dom)
GPS: 48.458644, 18.894742 [48° 27' 31.12'', 18° 53' 41.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2519/1.
Objekt č. 13 – ul. A. Kmeťa (Lumnitzerov dom)
GPS: 48.458438, 18.894643 [48° 27' 30.38'', 18° 53' 40.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2525/1.
Objekt č. 15 (a 22) – ul. A. Kmeťa (Sacharidesov, Flemmingov dom)
GPS: 48.458219, 18.895284 [48° 27' 29.59'', 18° 53' 43.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Pôvodne išlo o spojené 3 gotické domy, postavené na základoch románskeho objektu. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16., 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys je nepravidelný, objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2524/1.
Objekt č. 14 – ul. A. Kmeťa (Hainrichov dom, Zelený dom)
GPS: 48.458518, 18.895078 [48° 27' 30.66'', 18° 53' 42.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. až 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované pred r. 1751, do19.storočia, začiatku 20.storočia a do 2. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt 3-traktový a 1-traktový, 4-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3342/1.
Objekt č. 18 – ul. A. Kmeťa (Tindlov dom, Cosmopolitan)
GPS: 48.458377, 18.895496 [48° 27' 30.16'', 18° 53' 43.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú bližšie datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je obdĺžnikový. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2518/1.
Objekt č. 16 – ul. A. Kmeťa (Matulayov dom)
GPS: 48.458425, 18.895298 [48° 27' 30.33'', 18° 53' 43.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys domu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3343/1.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Objekt č. 2 – ul. Strieborná
GPS: 48.458328, 18.893868 [48° 27' 29.98'', 18° 53' 37.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3370/1.
Objekt č. 7 a 8 – ul. Strieborná (u Böhma)
GPS: 48.458176, 18.894608 [48° 27' 29.43'', 18° 53' 40.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3371/1.
Objekt č. 10 – ul. Strieborná
GPS: 48.458089, 18.894895 [48° 27' 29.12'', 18° 53' 41.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3372/1.
Objekt č. 15 – ul. Strieborná (tzv. Nový dom)
GPS: 48.457467, 18.895867 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 45.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia a do konca 20. storočia (rok 1988). Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3515/1.
Objekt č. 3 – ul. Š. Višňovského (Penzión Nostalgia)
GPS: 48.457536, 18.896600 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 47.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 17.st.,1.pol.18.st.,19.-20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3375/1.
Objekt č. 4 – ul. Š. Višňovského (Penzión Ister)
GPS: 48.457360, 18.896417 [48° 27' 26.5'', 18° 53' 47.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je neskoro barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2548/1.
Objekt č. 5 – ul. Š. Višňovského (rodný dom Ing. Višňovského)
GPS: 48.457451, 18.896851 [48° 27' 26.82'', 18° 53' 48.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1558. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.17.st.,pol.18st.,1806,2/2 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare lichobežníka. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3374/1.
Objekt č. 6 – ul. Š. Višňovského (Putzov dom)
GPS: 48.457311, 18.896904 [48° 27' 26.32'', 18° 53' 48.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 16.-z.17.st.,18.st.,z.19.,19./20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena T. Dispozične je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2571/1.
Objekt č. 8 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457177, 18.897359 [48° 27' 25.84'', 18° 53' 50.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je baorkový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2570/1.
Objekt č. 9 – ul. Š. Višňovského
GPS: 48.457254, 18.897769 [48° 27' 26.11'', 18° 53' 51.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. tretine 20.storočia, rok 1986. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3376/1.
Objekt č. 4-5 – ul. Imricha Tótha (Banská nemocnica)
GPS: 48.462246, 18.907295 [48° 27' 44.09'', 18° 54' 26.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštianska kúria s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/1.
Hradbový múr na ul. Imricha Tótha
GPS: 48.462011, 18.906941 [48° 27' 43.24'', 18° 54' 24.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hradbový múr v blízkosti kúrie s zreálom na ul Imricha Tótha 4-5 ako súčasť bývalých mestských hradieb v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10787/2. Múr je prístupná z ul. "Pod Kalváriou" a je v štádiu rozpadu.
Horný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Sv. Kríža)
GPS: 48.461687, 18.913931 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 50.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol sv. Kríža r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Horný kostol (nemecký) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Dispozične je objekt centrála. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/1.
Dolný kostol v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (r.k. Poslednej večere)
GPS: 48.461737, 18.911737 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 42.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostol Poslednej večere r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Dorný kostol (Slovenský) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/2.
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice" v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie r.k
GPS: 48.461738, 18.912900 [48° 27' 42.26'', 18° 54' 46.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Web: http://www.kalvaria.org/wp-content/uploads/2012/03/stredny-kostol.jpg
Kaplnka "Najsvätejšej Trojice", ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Sväté schody (Stredný kostol) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/3.
Kaplnka "Kristus sa lúči s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 1. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461649, 18.909607 [48° 27' 41.94'', 18° 54' 34.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus sa lúči s P.M." r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1.zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/4.
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 2. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461680, 18.91025 [48° 27' 42.05'', 18° 54' 36.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Diabol pokúša Krista na púšti" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/5.
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (tzv. 3. zastavenie prípravné)
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus umýva nohy apoštolom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie prípravné, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/6.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']
Obec: Dudince
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461940, 18.912582 [48° 27' 42.98'', 18° 54' 45.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus na hore Olivovej" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 1. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/7.
Kaplnka "Judášova zrada" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462025, 18.913053 [48° 27' 43.29'', 18° 54' 46.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Judášova zrada" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 2. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/8.
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie pašiové)
GPS: 48.462201, 18.913530 [48° 27' 43.92'', 18° 54' 48.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Kaifášom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 3. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/9.
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461893, 18.913308 [48° 27' 42.81'', 18° 54' 47.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus pred Herodesom" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/10.
Kaplnka "Bičovanie Krista" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461984, 18.913437 [48° 27' 43.14'', 18° 54' 48.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Bičovanie Krista" ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 5. zastavenie pašiové, v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/11.
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (Ecce Homo)
GPS: 48.461720, 18.913506 [48° 27' 42.19'', 18° 54' 48.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Korunovanie Krista tŕním" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. Ecce Homo v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/12.
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461839, 18.913606 [48° 27' 42.62'', 18° 54' 48.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Kristus padá pod krížom" r.k. a žalár, ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 4. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/13.
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie pašiové)
GPS: 48.461863, 18.913767 [48° 27' 42.71'', 18° 54' 49.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pribíjanie Krista na kríž" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie, tzv. 7. zastavenie pašiové v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/14.
Kaplnka "Boží hrob" r.k. a žalár, v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461673, 18.914009 [48° 27' 42.02'', 18° 54' 50.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Boží hrob" r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/15.
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (1. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461474, 18.913818 [48° 27' 41.31'', 18° 54' 49.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Obriezka Ježiša" r.k., (1.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/16.
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (2. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461620, 18.913660 [48° 27' 41.83'', 18° 54' 49.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Útek do Egypta" r.k., (2.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/17.
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (3. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461455, 18.913646 [48° 27' 41.24'', 18° 54' 49.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Dvanásťročný Ježiš v chráme" r.k., (3.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/18.
Kaplnka "Stretnutie Krista s P. M." r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (4. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461599, 18.913445 [48° 27' 41.76'', 18° 54' 48.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Stretnutie Krista s P.M." r.k., (4.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/19.
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (5. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461209, 18.913831 [48° 27' 40.35'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Panna Mária pod krížom" r.k., (5.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Kaplnka "Pieta" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (6. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461443, 18.913274 [48° 27' 41.19'', 18° 54' 47.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Pieta" r.k., (6.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/21.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie (7. zastavenie bolestí)
GPS: 48.461567, 18.912568 [48° 27' 41.64'', 18° 54' 45.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kaplnka "Ukladanie Krista do hrobu" r.k., (7.zastavenie bolestí P. M.) ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/22.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912100 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/23.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Oporný múr I. pod Horným kostolom
GPS: 48.461702, 18.913730 [48° 27' 42.13'', 18° 54' 49.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr I. pod Horným kostolom, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/24.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol)
GPS: 48.461715, 18.912707 [48° 27' 42.17'', 18° 54' 45.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Oporný múr II. pod Kaplnkou Najsvätejšej Trojice – Sväté Schody (Stredný kostol), ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch 1744 až 1751. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/25.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Lipová alej s historickou zeleňou
GPS: 48.461726, 18.909710 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 34.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Lipová alej s historickou zeleňou, ako súčasť komplexu Kalvárie v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2489/26.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kontakt: /
Web: /
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Kalvária Horná Roveň
GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Bančianska VN (Hofferštôlniansky tajch)
GPS: 48.479370, 18.859034 [48° 28' 45.73'', 18° 51' 32.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Vodná nádrž - tajch Bansky ako technická pamiatka. Vznik tajchu sa predpokladá v 2. polovici 18. storočia. Tajch je po komplexnej rekonštrukcii. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3260/1.
Evanjelická škola v Banskej Štiavnici – časť Banky
GPS: 48.481911, 18.860185 [48° 28' 54.88'', 18° 51' 36.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Evanjelická škola s modlitebňou v miestnej časti Banky v strede banskej osady s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. st.,2. pol. 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11923/1.
Zvonica v miestnej časti Banky
GPS: 48.482017, 18.860955 [48° 28' 55.26'', 18° 51' 39.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaná zvonica v miestnej časti Banky na návrší, SV od Evanjelickej školy s datovaním vzniku v 1. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare štvorca. Dispozične je objekt 1-priestorový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11924/1.
Prícestný kríž – Božia Muka
GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.
Objekt č. 1 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.458232, 18.896137 [48° 27' 29.64'', 18° 53' 46.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v rokoch v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1755 až 1757, následne v 19. a 20. storočí. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2517/1.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457463, 18.899275 [48° 27' 26.87'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Dedičná štôlňa s portálom je technickou pamiatkou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez bližšieho datovania vzniku. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2609/1. Slúži ako múzejná podzemná banícka expozícia Slovenského banského múzea.
Kamenný podstavec pomníka Andreja Kmeťa
GPS: 48.458258, 18.895836 [48° 27' 29.73'', 18° 53' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pomník so sochou Andreja Kmeťa na kamennom štvorbokom podstavci v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom výtvarného stvárnenia podstavca je moderný sloh. Pôdorys podstavca je štvorcový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/1.
Socha Andreja Sládkoviča
GPS: 48.458248, 18.895844 [48° 27' 29.69'', 18° 53' 45.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Socha botanika a kňaza Andreja Sládkoviča (1841 – 1908) pred vstupom do bývalého kat. gymnázia v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1938. Prevládajúcim slohom je moderný. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3022/2.
Objekt č. 2-3 na ul. Kammerhofská (Kammerhof)
GPS: 48.457828, 18.896217 [48° 27' 28.18'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Administratívna budova bývalej Baníckej akadémie s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v rokoch 1550 a 1650. Prevládajúcim slohom je renesančný. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2503/8. Je sídlom Slovenského banského múzea.
Objekt č. 4 na ul. Kammerhofská (Othmahrov dom)
GPS: 48.457759, 18.896767 [48° 27' 27.93'', 18° 53' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1758. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2547/1.
Objekt č. 7 na ul. Kammerhofská
GPS: 48.457887, 18.897092 [48° 27' 28.39'', 18° 53' 49.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. až 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3317/1.
Objekt č. 8 na ul. Kammerhofská (Buchbinterov dom)
GPS: 48.457606, 18.897454 [48° 27' 27.38'', 18° 53' 50.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia. Prevládajúcim slohom je neskoro renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2546/1.
Objekt č. 9 na ul. Kammerhofská (Glaussmannov dom)
GPS: 48.457814, 18.897465 [48° 27' 28.13'', 18° 53' 50.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 18.st.,19.st.,1960. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3318/1.
Objekt č. 13 na ul. Kammerhofská (Gruberov dom)
GPS: 48.457529, 18.898183 [48° 27' 27.1'', 18° 53' 53.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2513/1.
Dom č. 15. na ul Kammerhofská (Gunischov, Peticov dom)
GPS: 48.457690, 18.898350 [48° 27' 27.68'', 18° 53' 54.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1807. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1950 a 1980 20. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3319/1.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Dom č. 17 na ul. Kammerhofská (Lanniho dom)
GPS: 48.457676, 18.898859 [48° 27' 27.63'', 18° 53' 55.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1915. Prevládajúcim slohom je novorenesančný. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3320/1.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Dom č. 18 na ul. Kammerhofská (Gerberov dom, Kechelmann)
GPS: 48.457466, 18.898667 [48° 27' 26.88'', 18° 53' 55.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 50. rokov 19. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2545/1.
Dom č. 21 na ul. Kammerhofská (Schultzov dom)
GPS: 48.457627, 18.899555 [48° 27' 27.46'', 18° 53' 58.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1910 až 1920 a 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3321/1.
Dom č. 25 na ul. Kammerhofská (Fessov, De Addov dom)
GPS: 48.457545, 18.899734 [48° 27' 27.16'', 18° 53' 59.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Ostatná rekonštrukcia prebehla v roku 2005. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-podlažný s podkrovím, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2516/1. V objekte sídli Hlavný banský úrad Slovenskej republiky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Dom č. 26 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457213, 18.900236 [48° 27' 25.97'', 18° 54' 0.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Dom č. 27 na ul. Kammerhofská (Pacherštôlňa)
GPS: 48.457094, 18.900013 [48° 27' 25.54'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 15. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. až 18. storočia. Prevládajúcim slohom je gotický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2512/2.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Kaviareň – Bar Vila Magnólia
GPS: 48.455416, 18.901645 [48° 27' 19.5'', 18° 54' 5.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Súsošie Panna Mária, Kristus – Pieta
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3377/1. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Súsošie Panna Mária s Kristom
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Dom č. 31 na ul. Kammerhofská (Pražovňa)
GPS: 48.457184, 18.900738 [48° 27' 25.86'', 18° 54' 2.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt je technická pamiatka – sklad, pražovňa v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 20. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3322/1.
Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Objekt č. 7 na ul. J. Palárika (r.k. fara)
GPS: 48.458213, 18.897552 [48° 27' 29.57'', 18° 53' 51.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 16. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. storočia a do roku 1987. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je 4-krídlový. Dom je 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2508/1.
Objekt č. 3 na ul. J. Palárika
GPS: 48.458012, 18.897953 [48° 27' 28.84'', 18° 53' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do polovice 18. storočia a do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je dom 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11181/1.
Objekt č. 1 na ul. J. Palárika (Matulayov dom, Hotel Salamander)
GPS: 48.457773, 18.898127 [48° 27' 27.98'', 18° 53' 53.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 20. storočia. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Objekt je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3348/1.
Objekt č. 2 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456636, 18.900883 [48° 27' 23.89'', 18° 54' 3.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky objekt v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1949 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3357/1. V roku 2014 objekt prechádzal rekonštukciou.
Objekt č. 3 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.456339, 18.901352 [48° 27' 22.82'', 18° 54' 4.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový radový dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do začiatku 19. storočia. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3358/1.
Objekt č. 5 na ul. Remeselnícka (Remeselnícky dom)
GPS: 48.456153, 18.901668 [48° 27' 22.15'', 18° 54' 6'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Remeselnícky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1.pol.18.st.,19.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10961/1.
Objekt č. 11 na ul. Remeselnícka
GPS: 48.455787, 18.902038 [48° 27' 20.83'', 18° 54' 7.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11903/1.
Objekt č. 11-12 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456873, 18.902102 [48° 27' 24.74'', 18° 54' 7.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom (bývalá výrobňa bryndze) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/1.
Objekt č. 14-20 na ul. Mládežnícka (Bretschneiderova továreň)
GPS: 48.456574, 18.902172 [48° 27' 23.67'', 18° 54' 7.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova bývalj továrne na obuv v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1895. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1919. Prevládajúcim slohom je eklektický. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 2- a 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11274/1.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Objekt č. 5 na ul. Dolná (Fizélyho dom)
GPS: 48.456700, 18.901394 [48° 27' 24.12'', 18° 54' 5.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. až 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2/2 18.,po 1803,2/2 19.s.-z.20,1961,1983. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt 4-traktový a 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3323/1.
Objekt č. 6 na ul. Dolná (Cestársky dom)
GPS: 48.456552, 18.901664 [48° 27' 23.59'', 18° 54' 5.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1986. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2514/1.
Objekt č. 8/A na ul. Dolná
GPS: 48.456330, 18.902524 [48° 27' 22.79'', 18° 54' 9.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom s kamennou pivnickou v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 18. a 19. storočia. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový a 1-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11828/1.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']
Obec: Baďan
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.
Objekt č. 11 na ul. Dolná
GPS: 48.455539, 18.902874 [48° 27' 19.94'', 18° 54' 10.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované na koniec 19. storočia. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je 4-krídlový, uzatvorený. Dispozične je objekt je 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10783/1.
Objekt č. 12 na ul. Dolná
GPS: 48.455313, 18.903022 [48° 27' 19.13'', 18° 54' 10.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku začiatkom 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 18. storočia. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10739/1.
Objekt č. 14 na ul. Dolná
GPS: 48.455090, 18.903148 [48° 27' 18.32'', 18° 54' 11.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 3-traktový + 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10784/1.
Objekt č. 15 na ul. Dolná
GPS: 48.454798, 18.903288 [48° 27' 17.27'', 18° 54' 11.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v polovici 17. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do Pol.18.st.19./20.st. Prevládajúcim slohom je historický. Pôdorys objektu je v tvare písmena U. Dispozične je objekt 1-2-3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10785/1.
Objekt č. 18 na ul. Dolná (tzv. Schindlerka)
GPS: 48.454298, 18.903597 [48° 27' 15.47'', 18° 54' 12.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Historická budova textilnej továrne (solitér) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1910. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je novoklasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový a 2-traktový, 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10786/1.
Štôlňa Svätotrojičná
GPS: 48.452522, 18.903700 [48° 27' 9.08'', 18° 54' 13.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Technický objekt - portál Svätotrojičnej dedičnej štôlne v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1549. Výraznejšou zmenou objekt prešiel v roku 1825. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2611/1.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.452618, 18.904467 [48° 27' 9.42'', 18° 54' 16.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kostolík (kaplnka) sv. Alžbety, r.k. v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 14. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1574 a 1894 – 1895. Prevládajúcim slohom je novogotický. Dispozične je objekt 1-loďový.V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2488/1.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Objekt č. 1 na ul. Tabaková (Tabaková továreň)
GPS: 48.453773, 18.902700 [48° 27' 13.58'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Objekt bývalej Tabakovaj továrne ako technická pamiatka v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do roku 1969. Prevládajúcim slohom je neskoro klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Je 3-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2534/1.
Objekt č. 5 na ul. Spojná
GPS: 48.455455, 18.901676 [48° 27' 19.64'', 18° 54' 6.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom s areálom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. tretiny 19.st. a do 20.st. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/1.
Hospodársky objekt (č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455214, 18.901593 [48° 27' 18.77'', 18° 54' 5.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Hospodárska stavba v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je nepravidelný. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/2.
Ohradný múr (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455438, 18.901794 [48° 27' 19.58'', 18° 54' 6.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ohradný múr pri objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/3.
Rumpálová studňa (objekt č. 5) na ul. Spojná
GPS: 48.455445, 18.901365 [48° 27' 19.6'', 18° 54' 4.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenná rumpálová studňa objekte v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 18. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Podorys objektu je v tvare štvorca. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 10763/4.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Šachta František
GPS: 48.445553, 18.910802 [48° 26' 43.99'', 18° 54' 38.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
O vyhĺbení šachty František sa uvažovalo už koncom 18. storočia, ale s jej hĺbením sa začalo až v roku 1803. Ústie šachty bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora (tj. celkové prevýšenie 562 m). Šachta mala obdĺžníkový profil 5,6 x 2,8 m. Zabezpečená bola drevenou výstužou, neskôr pri jej následných rekonštrukciách sa použila aj oceľová a betónová výstuž. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron. Pôvodné ťažné zariadenia šachty boli konský gápeľ a vodné koleso. V roku 1868 s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu sa uviedol do prevádzky parný ťažný stroj. Vyrobila ho továreň K. Kachelmann vo Vyhniach. Bol to jednovalcový stroj s priemerom parného valca 342 mm. Mal výkon 14,71 kW a dopravnú rýchlosť 1,82 m/s. V roku 1894 bol tento parný stroj veľmi opotrebovaný. Preto sa nad šachtou František dal do prevádzky výkonnejší parný ťažný stroj s výkonom 40,5 kW a dopravnou rýchlosťou 2,26 m/s. Počas hĺbenia šachty medzi dedičnou štôlňou cisára Františka a dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. pracovalo pri ručnom čerpaní vody 27 baníkov. V dôsledku zvýšeného prítoku vody do šachty v roku 1867 ručné čerpanie vody nahradil parný stroj s výkonom 7,3 kW. Stroj poháňal dve zdvíhacie a jedno tlakové čerpadlo. Množstvo vyčerpanej vody bolo 134 l/min. Parný stroj nemal dostatočný výkon a nevládal vodu vyčerpať po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Preto sa rozhodlo na šachte František o namontovaní povrchového parného stroja s výkonom 73,55 kW. Stroj dodala továreň J. Sigla vo Viedni a do prevádzky bol uvedený v roku 1872. Pomocou tohto čerpacieho stroja a s použitím vŕtacích strojov sa začiatkom októbra 1876 dosiahlo prerazenie úseku dedičnej štôlne cisára Jozefa II. medzi šachtami Žigmund a František. Kvôli vŕtacím prácam v čelbe dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (v časti medzi šachtou František a šachtou Žigmund) sa v roku 1874 dal do prevádzky parný kompresor s výkonnosťou 16,7 m³ nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. Pretože tento stroj pre rozširujúce sa vŕtacie práce výkonom nestačil, v roku 1875 k nemu pribudol ďalší parný kompresor typu Sievers s výkonom 12 k a s výkonnosťou 39,4 m³/hod. nasatého vzduchu pri tlaku 5 atmosfér. V roku 1919 bol daný do prevádzky Humboltov elektrický kompresor, vyrobený firmou Flottmann, ktorý mal výkon 22 k. V roku 1894 parný ťažný stroj z roku 1867 bol už veľmi opotrebovaný a preto sa na šachtu František previezol stroj z 2. vetracej šachty dedičnej štôlne cisára Ferdinanda v Kremnici. Tento parný stroj bol dvojvalcový s priemerom parných valcov 300 mm a dĺžkou zdvihu parných piestov 700 mm. Priemer ťažných bubnov mal 3000 mm, výkon 40,45 kW a dopravnú rýchlosť 2,26 m/s. V rokoch 1912 – 1913 bol parný ťažný stroj prerobený na elektrický. V roku 1903 bola na šachte František uvedená do prevádzky povrchová elektrická centrála. Tvoril ju stojatý dvojvalcový parný stroj s elektrickým generátorom. Jeho výkon bol 104 kW a vyrábal striedavý prúd s napätím 500 V. Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Preto za účelom zvýšenia ťažobnej kapacity došlo k rekonštrukcii samotnej šachty a modernizácii strojného zariadenia. Celkovou rekonštrukciou sa dopravná rýchlosť ťažného zariadenia zvýšila z 2,25 na 4,5 m/sec. V roku 1957 sa musela ťažná veža na šachte vymeniť, pretože bola značne skorodovaná. Šachta František mala po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka štyri obzory a pod dedičnou štôlňou ešte šesť hĺbkových obzorov. Dobývanie v okolí šachty sa ukončilo v roku 1963, kedy sa hĺbkové obzory nechali zatopiť. Šachta však slúžila pre ťažobné účely ešte do roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove. V roku 1930 bola pri šachte vybudovaná flotačná úpravňa rúd, ktorá v roku 1971 vyhorela. V priebehu niekoľkých mesiacov bola úpravňa zrekonštruovaná a pokračovala v prevádzke s kapacitou 70 kt rudy za rok. Úpravňa sa prevádzkovala do roku 1975, kedy jej funkciu prebrala väčšia, novopostavená úpravňa na Novej šachte na Šobove. V druhej polovici 60. rokov začala vedľa šachty František prevádzku strojárenská výroba, ktorej nosným programom bola výroba strojov a zariadení na úpravu a spracovanie nerastných surovín, výroba raziacích plošín RP-3 a RP-4 a šplhavých výťahov BBU-500. Doplňujúcim programom bola výroba mostových ložísk, využívaných v inžinierskom staviteľstve, ktorá pokračuje až dodnes. V roku 1977 sa v priestore šachty František začalo s výrobou tepelnoizolačných materiálov Calothermex. Základnou surovinou na výrobu bol diatomit z neďalekého ložiska Močiar. Dosky hydrosilikátového zloženia sa používajú ako tepelnoizolačný materiál do teploty 1000°C. Od ukončenia ťažby na šachte v r. 1975 ojekty šachty František slúžili ďalej ako pomocné a skladové priestory. Boli tu umiestnené niektoré pomocné úseky závodu RB š.p. (autodoprava, sklady, chemické laboratórium), dnes tu sídli súkromná firma STAVASTA.
Šachta František je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Socha baníka pri žel. stanici
GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).
Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária
GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.
Šachta Mária
GPS: 48.443012, 18.905342 [48° 26' 34.84'', 18° 54' 19.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Prekryté ústie šachty Mária.
Pred vyhĺbením šachty Mária sa povrchové a blízkopovrchové časti žily Grüner najprv ťažili povrchovo a neskôr štôlňou Grüner. Počiatky povrchovej ťažby na žile nie sú známe, ale nie je vylúčené už obdobie keltského osídlenia. Na povrchu (za rodinnými domami typu „okál“) v mieste východu žily zostala do súčasnosti po povrchovej ťažbe výrazná smerná depresia. Šachta Mária s pôvodným názvom Mariahimmelfahrt Schacht (šachta Nanebovstúpenia panny Márie) sa začala hĺbiť v roku 1702 za účelom sprístupnenia hlbších častí zlatostriebornej žily Grüner. Pre hĺbenie a neskôr pre ťažbu rudy bol pôvodne nad šachtou Mária postavený konský gápeľ. V polovici 19. storočia bola šachta vyhĺbená po 5. obzor do hĺbky 231 m. V roku 1857 sa začala prehlbovať po 6. obzor. Počiatky hĺbenia z dôvodu nižšieho prítoku vody boli viac-menej bezproblémové a čerpanie sa dalo realizovať ručnými čerpadlami. Postupným prehlbovaním, keď prítok vody stúpol nad 77 l/min a ručné čerpadlá už výkonnostne nestačili, prikročilo sa k technickému riešeniu. Strojný inšpektor Ferdinand Hellvig navrhol postaviť parný stroj, ktorý by okrem čerpania vody zabezpečoval aj zvislú dopravu. Banský úrad v tom čase sídliaci na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) uzavrel zmluvu s továrnikom J. Siglom vo Viedni a v júli 1860 stroj podľa plánu F. Hellviga začal aj vyrábať. Stroj sa dal do prevádzky na šachte Mária v novembri 1861. Bol to prvý Wattov parný a ťažný stroj v dolnouhorskej banskej oblasti. Parný stroj postupne nestačil na dopravu aj na čerpanie zvyšujúcich sa prítokov vody. Preto sa zvislá doprava ďalej zabezpečovala konským gápľom a na čerpanie vody sa v roku 1866 použil výkonnejší parný stroj. Pôvodný parný stroj sa následne využil na zvislú dopravu s rýchlosťou ťažby 2,1 m/s. Elektrifikácia ťažného stroja sa uskutočnila v roku 1912. Jeho úžitkové zaťaženie bolo 800 kg. Elektrický ťažný stroj bol v prevádzke do roku 1965. Potom sa aj s ťažnou vežou preniesol do Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici. Šachta Mária, ktorá organizačne patrila pod banský závod Šachta František a šachta Mária, mala sprístupnených 13 obzorov. Pod úrovňou dedičnej štôlne Cisára Jozefa II. (Voznická dedičná štôlňa) mala šachta tri hĺbkové obzory, z toho posledný bol prehĺbený v roku 1911. V druhej polovici 19.storočia a najmä po 1. svetovej vojne ťažobnú funkciu šachty Mária postupne prebrala šachta František. V 20. storočí šachta Mária slúžila prevažne na odťažbu jaloviny a jej následné haldovanie. Zabezpečovala aj vetranie. Konečná hĺbka šachty bola 461 m.
Socha sv. Anny
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.
Kaplnka sv. Floriána
GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.
Šachta Štefan
GPS: 48.438943, 18.896308 [48° 26' 20.19'', 18° 53' 46.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Betónovou šachtou prekryté ústie šachty Štefan.
Prvé údaje o banskom závode Šachta Štefan sú z roku 1786. Hlavným banským objektom tohto závodu bola šachta Štefan, ktorá sa nachádzala vo veľmi bohatom rudnom stĺpe žily Štefan. V tejto časti žily malo zrudnenie mocnosť 10 m so smernou dĺžkou 150 m. V druhej polovici 18. storočia to bolo najbohatšie, masívne ťažené zrudnenie na striebro (zlato malo len podradné zastúpenie) celého banskoštiavnického rudného revíru. V prvej polovici 19. storočia v závode Štefan pracovalo priemerne 400 baníkov. Šachta prinášala ročný zisk vo výške okolo 200 000 zlatých. Ťažba udržiavala rentabilitu banskoštiavnických baní do roku 1862, kedy sa už aj v tejto časti prejavoval pokles kvality ťaženej rudy. Okolo roku 1865 pracovalo na šachte už len 33 robotníkov, ktorí vyprodukovali len 49,6 kg drahokovového zliatku. V roku 1883 sa so 100 robotníkmi vyprodukovalo 0,7 kg zlata a 129,5 kg striebra v hodnote 9 379 zlatých. Šachta celkovo sprístupnila 11 obzorov a dosiahla hĺbku 315 m. Posledné prehĺbenie šachty sa uskutočnilo v roku 1905, keď sa spojila s dedičnou štôlňou cisára Jozefa II. Na zvislú dopravu bol nad šachtou postavený konský ťažný gápeľ a na čerpanie banskej vody vodné koleso s piestovými čerpadlami. V roku 1858 bol ťažný gápeľ zrušený a jednoduché vodné koleso prerobené na reverzné, slúžiace na zvislú dopravu. V roku 1890 sa vodné koleso demontovalo a v roku 1903 sa na šachtu preniesol parný stroj zo šachty František v B. Štiavnici, ktorý bol v prevádzke do konca jej ťažobnej aktivity, do roku 1909. V roku 1900 závod šachty Štefan prestal byť samostatným závodom a pripojil sa k závodu Šachta František a Šachta Mária. Dnes je v mieste ohlbne šachty betónová platňa s vyústením vetracej rúry.
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku
GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom
GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Šachta Leopold
GPS: 48.438563, 18.871485 [48° 26' 18.83'', 18° 52' 17.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-1-09)
Šachta Leopold bola v minulosti v oblasti Štiavnických Baní jednou z najvýznamnejších banských diel. Touto šachtou boli sprístupnené a ťažené bohaté rudné stĺpy žily Špitaler a jej blízkych štruktúr, a to až po najhlbšie dobývané celky ložiska v časti Štiavnických Baní, t.j. až po úroveň Voznickej dedičnej štôlne (s pôvodným názvom – Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.). Značný význam tejto šachty bol aj pri čerpaní banských vôd, ktoré sa šachtou Leopold do roku 1765 čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber, neskôr už len po obzor Hodrušskej dedičnej štôlne. Šachta Leopold bola poslednou činnou šachtou (do roku 1910) v oblasti Štiavnických Baní. Vytýčenie miesta na hĺbenie šachty Leopold sa uskutočnilo 12. januára 1673 a v roku 1675 dosiahla hĺbku 45,6 m. V roku 1763 už šachta siahala po 11. obzor, kde mala hĺbku 352 m. Posledné prehĺbenie šachty (po úroveň Voznickej dedičnej štôlne) sa uskutočnilo v rokoch 1889 – 1890, kedy dosiahla konečnú hĺbku – 434,3 m. V roku 1910 šachta ukončila prevádzku, následne bola zasypaná a prevažná časť komplexu budov v jej okolí bola postupne asanovaná (do konca 20. storočia sa zachovali len niektoré pôvodné múry postavené z kameňa). Koncom 20. storočia sa v priestore pôvodného areálu šachty postavil tenisový kurt. V hĺbke 80 metrov šachta Leopold prekrižovala žilu Špitaler, ktorá podľa opisu bola v daných miestach vo vývoji intenzívnej hydrotermálnej premeny a tektonického porušenia, čo malo veľmi nepriaznivý účinok na prevádzku šachty. Na tomto mieste pôsobili na výdrevu šachty tak vysoké tlaky, že nestačila ani výstuž z drevených hranolov (vencov) o profile 50 x 50 cm. Šachta bola v týchto miestach často opravovaná, čo narúšalo plynulosť ťažby a značne sa tým zvyšovala nákladnosť prevádzky. V roku 1698 boli v prevádzke nad šachtou dva čerpacie konské gáple, ktoré postavil strojný inšpektor Matej Kornel Hell. V roku 1700 sa M. K. Hell zaviazal, že ak Hlavný komorskogrófsky úrad zabezpečí materiál, na povrchu šachty Leopold postaví ďalší čerpací gápeľ. Tento čerpací gápeľ bol v roku 1701 už v prevádzke a na jeho pohon sa priahalo až 9 párov koní. Dňa 20. apríla správa erárneho závodu Horná Bieber štôlňa schválila postavenie vodných čerpacích kolies na šachtách Leopold a Karol. Na šachte Leopold v roku 1720 namontovali dva takéto čerpacie stroje a do prevádzky boli dané v roku 1721. V roku 1728 boli nad šachtou Leopold dva čerpacie gáple. Do jedného gápľa sa priahalo osem párov koní a v šachte sa naraz cez sútyčie poháňalo 8 piestových čerpadiel. Tieto čerpacie zariadenia boli M. K. Hellom upravené tak, že podľa potreby sa mohli poháňať buď vodnými kolesami, alebo konským záprahom. V polovici 18. storočia (po roku 1743) bolo nad šachtou postavené reverzné vodné koleso, ktoré ťažbu horniny vykonávalo v okovách a vodu vyťahovalo v kožených vakoch. V tomto období (v roku 1749) boli nad šachtou aj dve jednoduché vodné kolesá, ktoré banskú vodu čerpali pomocou piestových čerpadiel. Každý z týchto strojov mal 6 čerpadiel a jeden z nich bol napojený na kývavý pákový prevod. Pretože šachta Leopold mala v určitom časovom období v oblasti Štiavnických Baní veľmi významné postavenie v čerpaní banských vôd, boli v nej namontované aj prvé vodnostĺpcové čerpacie stroje, ktoré skonštruoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell. Tieto stroje sa vyznačovali najmä tým, že boli v tom čase najhospodárnejšími zariadeniami na čerpanie banských vôd v Európe. Prvý z týchto strojov bol postavený v roku 1749 na úrovni dedičnej štôlne Bieber. Výkonnosť tohto stroja bola vyčerpanie 504 m³ banskej vody do výšky 212,7 m za 24 hodín. V roku 1828 profesor banskoštiavnickej Baníckej akadémie Jozef Schittko skonštruoval vylepšený vodnostĺpcový stroj, ktorý bol zabudovaný na šachte Leopold v úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne, ktorá sa v tom čase volala Dedičná štôlňa cisára Františka. Tento čerpací stroj dvíhal banskú vodu do výšky 93 metrov a jeho výkonnosť bola za 24 hodín vyčerpať 2148 m³ banskej vody. Posledné a najvýkonnejšie typy týchto strojov na šachte Leopod skonštruoval a namontoval strojný inšpektor Ferdinand Hellvig v rokoch 1857 až 1860. Na šachte Leopold sa na čerpanie banskej vody použil aj Wattov parný čerpací stroj, ktorý navrhol Ferdinand Hellvig. Tento stroj vyrobila firma Schutz vo Viedni a nad šachtou sa namontoval v roku 1865. Výkon stroja bol 110,325 kW. Pri dopravnej výške 102,3 m tento stroj bol schopný za 1 minútu vyčerpať 4,04 m³ banskej vody. Nad šachtou Leopold bol namontovaný aj parný ťažný stroj. Plán na tento stroj vyhotovil F. Hellvig a vyrobila ho Schulzova továreň vo Viedni. Do prevádzky sa uviedol v roku 1865. Ťažný stroj bol jednovalcový, s priemerom parného valca 300 mm a so zdvihom parného piesta 632 mm. Priemer ťažných bubnov bol 2,21 m, výkon 19,132 kW a dopravná rýchlosť 1,64 m/sec. V roku 1875 bola do areálu šachty Leopold premiestnená z blízkej šachty Magdaléna továreň na výrobu drôtených lán (na šachte Magdaléna bola prvá strojová výrobňa drôtených lán na svete). Po ukončení baníckej aktivity v Štiavnických Baniach v roku 1910 sa táto továreň. presťahovala do Banskej Štiavnice. Šachta Leopold v polovici 18. storočia patrila do banského poľa Siglisberg. Po odstavení šachty Magdaléna, šachtu Leopold pričlenili ku windšachtovým baniam, ktoré sa koncom 19. storočia oficiálne nazývali Uhorsko – kráľovský piargsky banský závod. Tesne pod šachtou Leopold bola séria pod sebou nachádzajúcich sa stúp (zariadení na drvenie rudy). V mieste jednej z bývalých stúp je postavený dom, v ktorého základoch sa nachádzali konštrukčné časti pôvodnej stupy.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.
Šachta Einfahrt (zaniknutá)
GPS: 48.451595, 18.886266 [48° 27' 5.74'', 18° 53' 10.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Šachta Gregor (zaniknutá)
GPS: 48.451227, 18.885867 [48° 27' 4.42'', 18° 53' 9.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu. Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami (viď mapa). Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.
Šachta Mikuláš
GPS: 48.479821, 18.918893 [48° 28' 47.36'', 18° 55' 8.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Mikuláš bola vyhĺbená na prelome 16. a 17. storočia s cieľom prepojenia Belianskej dedičnej štôlne so žilou Siebenweiber a jej možného ďalšieho razenia smerom na západ. Po prepojení šachty s dedičnou štôlňou sa výrazne zlepšili vetracie pomery a výrazne sa znížili náklady spojené s dopravou rúbaniny na povrch. Hĺbka šachty po úroveň dedičnej štôlne bola 148,4 m. Ťažbu jaloviny z razenej štôlne a neskôr aj rudy zo žily Siebenweiber zabezpečoval konský gápeľ postavený nad ústím šachty. Na začiatku 18. storočia bola šachta mimo prevádzky. Práce sa obnovili, až keď sa hlavným podielnikom stal erár (prostredníctvom ťažiarstva Hornej Bieberovej štôlne). V polovici 18. storočia patrila šachta Mikuláš pod ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid. Vlastnilo ich až 42 podielnikov s najväčšou účasťou eráru. V roku 1763 pri dobývacích prácach v šachte Mikuláš pracovalo 50 baníkov. V tom roku ťažiarstvo šachty Mikuláš a štôlne Dávid vyťažilo rudu v hodnote 15 443 zlatých s nákladom 10 739 zlatých. Zisk bol teda 4 704 zlatých. Od roku 1829 šachta Mikuláš patrila pod erárny závod Štôlňa Juraj na Jergištôlni v Banskej Belej. Po dočasnom prevádzkovaní šachty v roku 1878 zásluhou riaditeľa banskoštiavnických baní Antona Pécha bola celá šachta zrekonštruovaná. Anton Péch mal záujem o prehĺbenie baní v tejto oblasti, ale po jeho odchode na dôchodok sa práce zastavili a neskoršie sa už neobnovili.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Taviareň (Dolná huta)
GPS: 48.437138, 18.922322 [48° 26' 13.7'', 18° 55' 20.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Budova taviarne Dolnej huty ako technická pamiatka mimo zónu mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v roku 1872. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú podľa tohto zdroja datované. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2731/1.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Šachta Albert
GPS: 48.437541, 18.896733 [48° 26' 15.15'', 18° 53' 48.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-21)
Šachta Albert bola v minulosti jedna z pomocných šácht pri dobývaní blízkej žily Štefan. Pre potrebu hĺbenia šachty bol pôvodne postavený konský gápeľ. Neskoršie za účelom čerpania banských vôd bolo v prevádzke vodné koleso, poháňané vodou z blízkej a úrovňou vyššie situovanej šachty Štefan. Šachta Albert mala zarazené tri obzory, pričom najspodnejší sa napojil na dedičnú štôlňu cisára Františka, ktorá odvádzala banské vody do Hodrušskej doliny. Po prepojení štefultovského banského revíru dedičnou štôlňou cisára Františka, šachta stratila čerpaciu funkciu a využívala sa najmä na fáranie baníkov a dopravu materiálu potrebného na prevádzku bane. Priestorovo patrila šachta Albert do banského poľa Friedenfeld. Ukončenie prevádzky tejto šachty, podobne ako ostatných v oblasti Štefultova nastalo v druhej polovici 19. storočia. V blízkosti šachty stála stupa (dnes prízemná budova zo severnej strany), v ktorej sa drvila ruda zo žily Štefan.
Šachta Ignác
GPS: 48.437214, 18.899276 [48° 26' 13.97'', 18° 53' 57.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Šachta Ignác bola jedna z pomocných šácht pri dobývaní žily Štefan. Bola vyhĺbená za účelom čerpania banských vôd štefultovského rudného revíru. Šachta bola prepojená s povrchom štôlňou Ignác, ktorá je ešte aj v súčasnosti na značnom úseku schodná. So šachtami Albert a Štefan bola prepojená banskými chodbami v úrovni dedičnej štôlne cisára Františka. Najspodnejším rozfáraným obzorom šachty (dedičnou štôlňou cisára Františka) sa vykonal aj prieskum na žile Grüner, avšak výsledky potvrdili len nízky stupeň zrudnenia a to prispelo k zastaveniu ďalších banských prác pod úrovňou šachty Ignác. V širšom okolí šachty Ignác tvorí žila Grüner prevažne len tektonické vedenie so značnou hydrotermálnou premenou a bez výraznejšieho zrudňovacieho procesu. Na obrázku je miesto, kde kedysi stál gápeľ šachty Ignác a vedľa potoka možno pozorovať haldu.
Trotuar cafe
GPS: 48.458538, 18.894987 [48° 27' 30.74'', 18° 53' 41.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907276207
Trotuar cafe
Andreja Kmeťa 14
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok
8:00 - 22:00
Piatok
8:00 - 24:00
Sobota
10:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 21:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.
Kaviareň Diamant
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045/550 21 11
Kontakt:
Kúpeľná 107
Dudince
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
10:00 - 22:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.
4 sochy caffe
GPS: 48.457695, 18.898549 [48° 27' 27.7'', 18° 53' 54.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0915 740 261
Web: http://www.4sochy.sk
4 sochy caffe
Kammerhofská 16 Banska Štiavnica
E-mail: info@4sochy.sk
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Jazz Caffe
GPS: 48.457738, 18.897803 [48° 27' 27.86'', 18° 53' 52.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Jazz caffe
Kammerhofská 12
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Pondelok - Sobota
8:00 - 24:00
Nedeľa
10:00 - 22:00
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kaplnka svätého Jozefa
GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Penzión Alžbeta
GPS: 48.438812, 18.864419 [48° 26' 19.72'', 18° 51' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: +421 45/692 9175, +421 905 481879 ,+421 915 230 224
Reštauračné priestory, vrátane baru, chodby s krbom a letnej terasy, vytvárajú prijemnú rodinnú atmosféru.
Kapacita 35 až 40 miest s možnosťou usporiadania menších svadieb, stretávok, karov, školení, spoločenských osláv. Na požiadanie penzión zabezpečí hudbu (živú, disco).
Kláštorná vináreň
GPS: 48.439488, 18.870481 [48° 26' 22.16'', 18° 52' 13.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kláštorná vináreň v obci Štiavnické Bane ponúka široký výber chutných jedál a pizze.
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433405, 18.857304 [48° 26' 0.26'', 18° 51' 26.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk +421 948 282 480
Reštaurácia Cosmopolitan III Štiavnické Bane ponúka výber z ľahkej domácej kuchyne. Medzinárodný team kuchárov pre Vás pripraví jedlá chutné a vždy z čerstvých surovín doplnené lahodnými dezertami, ktoré pečieme priamo u nás.
Vnútorná reštaurácia má kapacitu do 30 osôb, vhodná aj na rodinné oslavy, svadby či firemné stretnutia. Táto kapacita sa rozširuje i o využitie priestorov terasy pre účely reštaurácie. Celková kapacita je tak 17 0 osôb.
Od októbra do mája je Penzión Cosmopolitan 3 na Štiavnických Baniach otvorený iba pre firemné a skupinové akcie.
Šachta Karol
GPS: 48.438523, 18.873683 [48° 26' 18.68'', 18° 52' 25.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB–1–10)
Šachta Karol sa nachádza v historickej baníckej oblasti Windšachta (severná časť Štiavnických Baní), kde v jej blízkom okolí (v okruhu 300 m) sa nachádza ďalších päť známych historických šácht (Jozef, Špitaler, Eleonóra, Magdaléna a Leopold). Šachta Karol, na rozdiel od ostatných blízkych šácht mala funkciu najmä ťažobnú, aj keď v určitých obdobiach slúžila aj pre čerpanie banských vôd. Ďalšie blízke šachty slúžili najmä pre čerpanie banských vôd, vetranie, dopravu materiálu a fáranie mužstva. Ťažba rudy šachtou Karol sa vykonávala najmä zo žilných štruktúr Špitaler a Bieber a ich blízkych odžilkov. Halda šachty Karol spolu so šachtou Piarg patrí ku najväčším v oblasti Štiavnických Baní, čo tiež dokazuje jej významnú ťažobnú funkciu. V dolnej časti haldy (v blízkosti tzv. Suchého tajchu), haldový materiál zo šachty Karol čiastočne prekryl šlích (odpad z rudy po úpravníckom procese), ktorý sa tam ukladal najmä počas 18. a 19. storočia. Na halde šachty je možné nájsť z horninového materiálu prevažne rôzne premenený andezit (amfibol – pyroxenický) a lokálne aj kremennú, resp. karbonátovú žilnú výplň s ojedinelým zastúpením rudných minerálov (sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit a markazit). Šachta Karol sa začala hĺbiť v roku 1687. Jej ohlbeň (ústie šachty) bola v nadmorskej výške 636,7 m. Hĺbenie šachty pokračovalo veľmi rýchle a už v roku 1697 dosiahla úroveň 6. obzoru. Neskôr šachta bola prehĺbená ešte po 7. Obzor, kde dosiahla hĺbku 317 m. Už v roku 1695 nad šachtou Karol boli v prevádzke dva ťažné konské gáple. Starší gápeľ zostrojil hlavný strojný inšpektor Adam Unger a druhý gápeľ postavil Matej Kornel Hell. V roku 1718 nad šachtou M. K. Hell vybudoval čerpací gápeľ, ktorý poháňali kone, ale bolo ho možné poháňať aj lacnejšou vodnou energiou. Bolo to prvé takéto zariadenie v celom banskoštiavnickom rudnom revíri. V roku 1728 boli nad šachtou Karol už dva takéto čerpacie gáple. Jeden poháňalo 8 párov a druhý 6 párov koní. V roku 1764 z týchto čerpacích gápľov existoval už len jeden, ktorý sa používal len v prípade potreby. V roku 1764 v šachte Karol existovali dva čerpacie stroje s kývavým prevodom (Stangenkunsty). V polovici 19. storočia sa v šachte dopravovalo reverzným vodným ťažným kolesom. V rokoch 1825 – 1828 sa pri šachte Karol postavili stupy (zariadenia na drvenie rudy) na parný pohon, ktorými sa upravovala chudobná ruda z odvalov šachty. Výsledky úpravy tejto rudy boli neuspokojivé, preto sa s tým v roku1841 skončilo. Od roku 1838 sa v oblasti Štiavnických Baní stala šachta Karol centrom baníckej aktivity. Robila sa tu aj centrálna evidencia vyťaženej rudy celého banského poľa. V roku 1867 k šachte patrilo 5859 m banských chodieb, z toho 2566 m s potrebou vystužovania. Údržba šachty aj príslušných banských diel (obzorových chodieb a komínov) bola veľmi nákladná. V roku 1895 bolo z dôvodu utlmovania banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní prevádzkovanie šachty zastavené a následne aj samotná jama zasypaná. Po odstavení šachty Karol jej prevádzkovú funkciu prevzala blízka šachta Leopold. V roku 1905 orgány ministerstva financií v Budapešti nariadili obmedziť ťažbu rudy v banskom poli šachty Karol a následne prestalo fungovať aj samostatné banské pole patriace pod túto šachtu, ktoré potom bolo pripojené ku banskému poľu šachty Maximilián (obr.148). Ministerstvo tiež nariadilo zastavenie dopravy k šachte Leopold a tak celá táto v minulosti veľmi významná banícka oblasť bola spojená len s pomerne ďalekou šachtou Maximilián.
Baracuda bar
GPS: 48.462737, 18.903826 [48° 27' 45.85'', 18° 54' 13.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0907 500 091
Bar Baracuda ponúka rozumné ceny. Trubky si čistia každý deň vlastným zariadením na preplach. Ochotná obsluha. Alkohol vždy vychladený. K dostaniu sú aj snacky, chipsy, chrumky, keksy, čokolády.
Šachta Kristína
GPS: 48.440908, 18.868057 [48° 26' 27.27'', 18° 52' 5.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB– 1 – 07)
Ohlbeň (ústie) šachty Kristína sa nachádza v nadloží žily Bieber v nadmorskej výške 711,4 m. Žila Bieber bola v blízkopovrchových častiach v okolí šachty Kristína dobývaná povrchovo štôlňami Denná a Vodná. Tieto štôlne neboli prepojené so šachtou Kristína, čo napovedá, že boli prevádzkované ešte pred hĺbením šachty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupnosť dobývania žily Bieber bola nasledovná. V prvej etape žila Bieber sa dobývala povrchovo, čo časovo mohlo byť ešte v období keltského osídlenia. V ďalšej etape sa sprístupnili podpovrchové zóny žily a dobývali sa štôlňami Denná a Vodná, a až následne sa sprístupnili hlbšie časti, ktoré sa dobývali pomocou šachty Kristína. Okrem žily Bieber bola šachtou Kristína dobývaná aj významná žila Wolf, ktorá v širšom okolí tvorí viac-menej diagonálne prepojenie medzi žilami Bieber a Špitaler. Začiatok hĺbenia šachty nie je známy, ale o jej veku napovedá údaj, že v roku 1730 ju opäť zmáhali až po dedičnú štôlňu, t. j. do hĺbky 101 m. V roku 1763 bola šachta Kristína hlboká 133 m a siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu. Podľa starých banských máp na šachtu Kristína pod úroveň Svätotrojičného obzoru po obzor Piroch naväzuje sledná úpadnica po žile Bieber. Daná úpadnica pravdepodobne nebola priamo spojená so šachtou, ale bola vyrazená o niekoľko metrov vedľa a spájala obzor Piroch s chodbou v úrovni Svätotrojičného obzoru. Pre účel dobývania žily Bieber bola úpadnica veľmi výhodná z dôvodu, že už nebolo potrebné raziť prekopové práce v jalovine, ale priamo z tohto banského diela sa mohli raziť sledné chodby a následne realizovať dobývacie práce. O ťažobných a čerpacích zariadeniach na šachte Kristína je len veľmi málo údajov. V roku 1764 na šachte boli dva banské gáple. Šachta Kristína je významná aj tým, že v nej 24.júna 1836 namontovali prvé ručne pletené ťažné lano zo železných drôtov v oblasti banskoštiavnicko- hodrušského rudného revíru. Lano bolo vyhotovené v nemeckom Clauthale podľa návrhu banského radcu Júliusa Alberta z Harzu. Toto lano na šachte Kristína sa použilo na ťažnom gápli s konským pohonom a bez poruchy bolo v prevádzke 3 roky a 10 mesiacov. Na základe veľmi dobrých výsledkov drôteného lana už v roku 1837 stredoslovenský banský obvod kúpil od viedenského mechanika Wurma stroj na pletenie drôtených lán. Zakúpený stroj sa sprevádzkoval v opustených priestoroch šachty Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837, čo bola prvá výrobňa strojom pletených lán zo železných drôtov. V blízkosti haldy šachty Kristína sa nachádza baroková poschodová budova z 1. pol. 18. storočia, ktorú dala vybudovať erárna banská správa pre účely prvej baníckej školy v Uhorsku. Škola začala vyučovať v roku 1735 a jej prvým profesorom sa stal Samuel Mikovíni.
Piváreň Barbora
GPS: 48.451010, 18.906841 [48° 27' 3.64'', 18° 54' 24.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Piváreň Barbora na ulici Križovatka 5.
Cukráreň Študent
GPS: 48.449421, 18.906607 [48° 26' 57.92'', 18° 54' 23.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 045 / 691 25 35
Prevádzkovanie cukrárne a kaviarne. Ponuka kávy, koláčov, alko a nealko nápojov.
Šachta Piarg (Siglisberg)
GPS: 48.439289, 18.865444 [48° 26' 21.44'', 18° 51' 55.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MB-1-08)
Šachta Piarg, ktorej pôvodné označenie bolo šachta Siglisberg, bola historickým baníckym centrom osady Siglisberg, pomenovanej podľa tejto šachty. Pokým ostatná historická časť Štiavnických Baní (Windšachta) bola v histórii vždy súčasťou mesta Banskej Štiavnice, obec Siglisberg bola násilne niekoľko storočí pričlenená a spravovaná panstvom hradu Šášov (hrad Šášov sa nachádza na Pohroní v obci Šášovské Podhradie). Ohlbeň (ústie) šachty Piarg bola v nadmorskej výške 622 m v tesnej blízkosti terajšieho obecného futbalového ihriska, ktoré sa nachádza na halde tejto šachty. Šachta Piarg, ako aj celý areál šachty sa nachádzal v blízkom nadloží žily Bieber, ktorú samotná jama v úrovni 5. obzoru prerazila. Šachta Piarg sa začala hĺbiť v roku 1715. Na starých banských mapách je vyznačená v blízkosti opisovanej šachty Piarg bližšie nešpecifikovaná staršia šachta, čo svedčí o tom , že v danej oblasti sa banícky podnikalo už pred založením šachty Piarg. Šachta Piarg v roku 1763 siahala po úroveň 10. obzoru, kde dosiahla hĺbku 303 m. V roku 1767, keď sa šachta prepojila s dedičnou štôlňou cisára Františka ústiacou do hodrušskej doliny, už bola šachta Piarg vyhĺbená po 11. obzor a dosiahla hĺbku 376,8 m. Neskôr bola ešte prehĺbená po 12. obzor (do hĺbky 455,5 m), ktorý odpovedá úrovni Voznickej dedičnej štôlne. V roku 1738 v šachte Piarg namontoval hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell tesne nad úrovňou Svätotrojičnej dedičnej štôlne dva vahadlové čerpacie stroje, ktoré dvíhali banskú vodu z hlbších obzorov po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorou voda samospádom vytekala na povrch. Tieto dva čerpacie stroje boli v prevádzke do roku 1742. V roku 1743 cisársko – kráľovský geometer stredoslovenských banských miest Samuel Mikovíni postavil nad šachtou Piarg prvé reverzné vodné koleso, ktoré slúžilo na pohon ťažného zariadenia. Samotná ťažba sa vykonávala v okovách (pre ťažbu horniny) a v kožených vreciach (pre čerpanie vody). Toto postavené reverzné koleso bolo prvým zariadením tohto druhu v celom banskoštiavnickom revíri. V roku 1845 hlavný strojný inšpektor Ján Adriáni dal do šachty Piarg premiestniť vodnostĺpcový čerpací stroj profesora Schittka zo šachty Amália v Banskej Štiavnici a prívodné potrubie zo šachty Lill v Hodruši. Tento vodnostĺpcový čerpací stroj mal vypomáhať vodnostĺpcovému čerpaciemu stroju v šachte Leopold v Štiavnických Baniach. Pravdepodobne v roku 1852 sa nad šachtou Piarg postavilo nové reverzné ťažné koleso a konský ťažný gápeľ. V roku 1869 boli tieto strojné zariadenia aj s budovou v ktorých sa nachádzali vo veľmi zlom stave. Preto ministerstvo financií povolilo okamžitú opravu daných strojov a budovy. Šachta Piarg po dočasnom odstavení bola v roku 1897 zasypaná a prevádzkové budovy postupne prevažne asanované. Podľa zápisu z roku 1770 pri šachte Piarg pracovali horné, stredné a dolné stupy (zariadenia na drvenie rudy). Stredné stupy mali 6 drviacich želiez, dolné a horné stupy mali po 9 želiez. Pri stupách boli v prevádzke dve splavovne, v ktorých sa na základe rozdielnej špecifickej váhy zomletá ruda roztriedila na ťažšiu časť (rudnú) a ľahšiu (nerudnú). Halda šachty Piarg spolu s haldou šachty Karol v oblasti Štiavnických Baní patrí ku najväčším, čo dokazuje ťažobnú funkcii tohto banského diela. Prevažne z juhovýchodnej strany haldy nepravidelne v malom množstve možno pozorovať žilnú mineralizáciu tvorenú najmä kremeňom a karbonátmi, menej rodonitom a cinoplom (kremeň pigmentovaný jemným hematitom do mäsovočervena). Z rudných minerálov v žilnej výplni ojedinele možno pozorovať zrniečka galenitu, sfaleritu a pyritu. Veľmi ojedinelý je prítomný aj svetlý sfalerit – kleofán, ktorý vystupuje v najmladšej zrudňovacej mineralizácii celého žilného systému. Tesne pod haldou zo severnej strany sa nachádzalo ústie Vodnej štôlni, ktorou sa odvodňoval revír okolia žily Veterník.
Gaudeamus pub
GPS: 48.459215, 18.897138 [48° 27' 33.17'', 18° 53' 49.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903 507 763
Gaudeamus student pub v centre Banskej Štiavnice na ulici Akademická 9.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Bar Kerling
GPS: 48.454785, 18.903060 [48° 27' 17.23'', 18° 54' 11.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: info@hotelkerling.sk
Pre chvíle voľna či na stretnutia so spoločnosťou je pre Vás pripravený bar.
Pub Zubr Arena
GPS: 48.456978, 18.901301 [48° 27' 25.12'', 18° 54' 4.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pub Zubr arena v Banskej Štiavnici.
Šachta Königsegg
GPS: 48.436487, 18.856571 [48° 26' 11.35'', 18° 51' 23.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1– 13)
Šachta Königsegg bola najjužnejšou otvárkovou a ťažobnou šachtou v rámci celého banskoštiavnického žilného systému. Táto šachta bola ťažobne orientovaná najmä na žilu Bieber, ktorá sa v hlbších častiach sprístupnila a overila až v prvej polovici 19. storočia. Žila Bieber vo svojom južnom pokračovaní v okolí šachty Königsegg mala podľa zachovaného dokumentu len kalcitový vývoj s ojedinelou impregnáciou galenitu. Z tohto dôvodu boli ďalšie banské práce na tejto žile v polovici 19. storočia pre beznádejnosť ukončené. Celkove všetky žily banskoštiavnického systému smerom na juh od šachty Königsegg vykliňujú, resp. prechádzajú do nebilančného vývoja. Neekonomický vývoj žilných štruktúr v okolí šachty Königsegg bol bansky potvrdený v úrovni Svätotrojičného obzoru a dedičnej štôlne Bieber. Samotné zaústenie šachty je 60 metrov v nadloží žily Bieber vo výške 701,9 m. Začiatok hĺbenia šachty Königsegg a jej prevádzkovanie nie je známe. Prvý údaj je z roku 1723, kedy bol na šachte daný do prevádzky Jozefom Emanuelom z Erlachu vylepšený ohňový čerpací stroj. V tom čase pravdepodobne išlo už o starú šachtu, nakoľko v roku 1752 prešla výraznou rekonštrukciou. V tom období stál nad šachtou aj konský čerpací gápeľ, ktorý bol pravdepodobne postavený už pri hĺbení šachty a v roku 1764 slúžil už len ako rezervné čerpacie zariadenie. Do tohto gápľa sa priahalo 8 párov koní. V polovici 18. storočia (po roku 1743) sa nad šachtou postavilo reverzné vodné koleso, ktoré malo na jednej strane hriadeľa bubon na navíjanie šachtového lana a na druhej strane kľuku spojenú cez šachtové sútyčie s piestovými čerpadlami. Šachtové sútyčie sa na kľuku pripájalo len pri čerpaní banskej vody. V roku 1758 hlavný strojný inšpektor Jozef Karol Hell skonštruoval nad šachtou atmosferický parný (ohňový) stroj, ktorý za 24 hodín bol schopný vyčerpať 503 – 554 m³ banskej vody (obr.č.169). Funkčný model takého stroja je možné vidieť v expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof). V čase návštevy princa a následníka trónu Jozefa II. v oblasti Banskej Štiavnice v roku 1764, podľa knihy spracovanej pri tejto príležitosti (Zlatá kniha banícka) šachta Königsegg v tom čase bola vyhĺbená po úroveň dedičnej štôlne cisára Františka. Podľa údajov z roku 1812 sa pokračovalo v hĺbení šachty a v roku 1813 sa prehlbovanie skončilo. Celkove šachta Königsegg bola vyhĺbená do hĺbky 339 m. Podľa súpisu úpravníckych zariadení v oblasti Štiavnických Baní boli v roku 1770 pri šachte Königsegg v prevádzke dve stupy (horné a dolné), ktoré sa poháňali vodnými kolesami. Každá stupa (zariadenie na drvenie rudy) mala 9 drviacich tĺkov. Pri tejto šachte bola v tom čase vybudovaná aj jedna splavovňa so 6 splavmi. Halda šachty Königsegg je pomerne rozsiahla. Na jej ploche sú postavené rôzne objekty, z ktorých najväčšie je rekreačné zariadenie (hotel) postavené podnikom Duslo Šala. Z pôvodných prevádzkových banských budov na šachte zostala len jedna, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od miesta vlastnej šachty. Horninový materiál haldy je vplyvom poveternostných účinkov značne premenený. Z horninových reliktov možno identifikovať viac – menej premenený pyroxen - amfibolický andezit a zo žilnej výplne kremennú, menej karbonátovú mineralizáciu s ojedinelou impregnáciou pyritu, galenitu a sfaleritu. Doba ukončenia prevádzkovania šachty nie je známa, ale predpokladá sa, že to bolo okolo roku 1860. V mieste kde sa nachádzala ohlbeň (ústie) šachty v teréne je vyznačené logostĺpikom. Presnú lokalizáciu šachty si pamätajú ešte teraz žijúci (rok 2001) miestni obyvatelia, nakoľko cca do roku 1960 v jej mieste bola výrazná prepadlina zabezpečená oplotením.
Pražovňa pub
GPS: 48.457173, 18.900725 [48° 27' 25.82'', 18° 54' 2.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0949 575 700
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Meštianska krčma
GPS: 48.458643, 18.893483 [48° 27' 31.11'', 18° 53' 36.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kontakt: 0903/507 763
Meštianska krčma v centre Banskej Štiavnice.
Dom č. 1 na ul. Farská
GPS: 48.458207, 18.897961 [48° 27' 29.55'', 18° 53' 52.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskorobarokový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 18.storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 2507/1.
Dom č. 1 na ul. Hollého
GPS: 48.458876, 18.899727 [48° 27' 31.95'', 18° 53' 59.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Renesančný meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 15. - 16. storočia so zmenami realizovanými v 2. polovici 20. storočia. Pamiatkový objekt je trojtraktový, s dvomi podlažiami s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je jeho stavbeno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11868/1.
Dom č. 4 na ul. Hollého
GPS: 48.458698, 18.899266 [48° 27' 31.31'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1931 - 1934. Schodiskový bytový dom nesie znaky kubizmu a bol postavený pre úradníkov tabakovej továrne. Pamiatkový objekt je dvojtraktový, so štyrmi podlažiami a obdlžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11734/1.
Dom č. 9 na ul. Hollého
GPS: 48.458449, 18.899405 [48° 27' 30.42'', 18° 53' 57.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 17. storočia a zmenami v 18. storočí, v 1. polovici 19. storočia a okolo roku 1890. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je jednopodlažný s pôdorysom v tvare L a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka v obnove a je využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11613/1.
Krčma Drevenička
GPS: 48.541769, 18.945341 [48° 32' 30.37'', 18° 56' 43.23'']
Obec: Močiar
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma Drevenička nachádzajúca sa v dedinke Močiar pri Banskej Štiavnici.
Krčma v obci Podhorie
GPS: 48.498049, 18.919981 [48° 29' 52.98'', 18° 55' 11.93'']
Obec: Podhorie
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma v obci Podhorie nedaľeko Banksej Štiavnice.
Kolpašský hostinec
GPS: 48.446241, 18.971425 [48° 26' 46.47'', 18° 58' 17.13'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Kolpašský hostinec v obci Banský Studenec.
Krčma U Doldoka
GPS: 48.444504, 18.977171 [48° 26' 40.21'', 18° 58' 37.82'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Krčma U Doldoka v obci Banský Studenec.
Pohostinstvo v obci Lišov
GPS: 48.226499, 18.865899 [48° 13' 35.4'', 18° 51' 57.24'']
Obec: Lišov
Objekt: Stravovanie (Reštaurácia, Pizzéria, Motorest, Cafe, Bar)
Pohostinstvo v obci Lišov.
Administratívna budova na ul. Kolpašská
GPS: 48.449371, 18.910471 [48° 26' 57.74'', 18° 54' 37.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérna administratívna budova so zaužívaným pomenovaním sudáreň, Dužina je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov 1912 - 1913 a so zmenami datovanými v 20. storočí. Historická budova je jednopodlažná, má dvojtraktovú a trojtraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná na obchodné účely. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11866/1.
Dom č. 3 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459700, 18.895067 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 42.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 19. storočia a zmenami v 20. storočí. Pamiatkový objekt je dvojpodlažný a v súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 3334/1.
Dom č. 4 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459998, 18.895303 [48° 27' 35.99'', 18° 53' 43.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky murovaný dom so zamurovanou štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí 17. - 1. polovice 19. storočia a so zmenami z konca 19. storočia. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva s prvkami klasicizmu je dvojtraktová jednopodlažná budova s odbĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je využívaný ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11712/1.
Dom č. 5 na ul. Malá Okružná
GPS: 48.459842, 18.894863 [48° 27' 35.43'', 18° 53' 41.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v rozmedzí koniec 15. storočia až 1. polovica 16. storočia. Pamiatkový objekt nesie klasicistické prvky, je dvojpodlažný a má jednotraktovú a dvojtraktovú dispozíciu s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je využívaný ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovana pod číslom 11932/1.
Dom č. 6 na ul. Malé tržisko
GPS: 48.454637, 18.900478 [48° 27' 16.69'', 18° 54' 1.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Banícky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v polovici 18. storočia so zmenami v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Pamiatkový objekt ľudového staviteľstva je jednopodlažný, trojdielny so 7 miestnosťami a s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav narušený a pamiatka je bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11723/1.
Dom č. 26 na ul. Mikovíniho
GPS: 48.459750, 18.888618 [48° 27' 35.1'', 18° 53' 19.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný banícky dom so slameným výpletom v krove je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v roku 1747 so zmenami na začiatku 19. storočia a v 2. polovici 19. storočia. Pamiatkový objekt nesie prvky ľudového baroka je jednopodlažný, trojtraktový s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jeho stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako zariadenie individuálnej rekreácie. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11718/1.
Dom č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456708, 18.902397 [48° 27' 24.15'', 18° 54' 8.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom so zaužívaným pomenovaním bryndziareň je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období rokov v období 17. storočia a so zmenami datovanými v 19. storočí. Pamiatkový objekt nesie prvkami renesancie, je jednopodlažný a má jednotraktovú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom. V súčasnej dobe je jej stavebno-technický stav vyhovujúci a pamiatka je využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11273/2.
Kostol sv. Anny
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Rímskokatolícky jednoloďový kostol Svätej Anny postavený v roku 1799 v neskoro barokovom slohu.
Socha Panny Márie
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro klasicistická socha Panny Márie na stĺpe so vznikom datovaným v roku 1858.
Kamenný kríž
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný prícestný kríž s dobou vzniku v roku 1856.
Dom č. 16 a ul. Novozámocká
GPS: 48.457423, 18.894044 [48° 27' 26.72'', 18° 53' 38.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so zaužívaným názvom Steigerovský dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 2. polovice 18. storočia a so stavebnými úpravami v rokoch 1981 - 1987. Pamiatkový objekt nesie znaky baroka, je dvojpodlažný a má dvojtraktovú dispozíciu. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3346/1.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Bieber dedičná štolňa je technickou pamiatkou s narušeným stavbeno-technickým stavom a v súčasnej dobe bez využitia.
Fragment mestského opevnenia
GPS: 48.458136, 18.896975 [48° 27' 29.29'', 18° 53' 49.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Fragment mestského opevnenia je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobodu vzniku po roku 1541 a prvkami renesancie. Architektonické úpravy boli datované obdobím 18.-19. storočia., 2. polovicou 19. - začiatkom 20. storočia a rokom 1936. V súčasnej dobe je pamiatka bez využitia.
Panna Mária - Immaculata
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Neskoro baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie so zaužívaným pomenovaním Mariánsky stĺp je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku datovanou v 2. polovici 18. storočia.
Dom č. 3 na Radničnom námestí
GPS: 48.458880, 18.891570 [48° 27' 31.97'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku pred rokom 1500. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je dvojpodlažný s pôdorysom v tvare L a má trojtraktovú dispozíciu. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako obecný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11716/1.
Kornberg štôlňa
GPS: 48.439628, 18.905890 [48° 26' 22.66'', 18° 54' 21.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kornberg štôlňa je technická pamiatka s obodu vzniku datovanou rokom 1549.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Baroková socha sv. Jána Nepomuckého je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v 1. polovici 18. storočia a s úpravami v roku 1939.
Horná Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435680, 18.879644 [48° 26' 8.45'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Horná Bieber dedičná štôlňa je technická pamiatka.
Pamätná tabuľa Trate mládeže
GPS: 48.444086, 18.914936 [48° 26' 38.71'', 18° 54' 53.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Pamätná tabuľa k výstavbe železničnej trate Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica s dobou vzniku 1948 - 1949.
Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.438230, 18.898496 [48° 26' 17.63'', 18° 53' 54.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Prícestná socha sv.Jána Nepomuckého s prvkami neskorého klasicizmu, ktorej vznik je datovaný na 50. roky 19. storočia.
Dom č. 5 na ul. Strieborná
GPS: 48.458458, 18.893992 [48° 27' 30.45'', 18° 53' 38.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. storočia a zmenami v 16. storočí a v 19. - 20. storočí. Pamiatkový objekt nesie znaky novoklasicizmu, je trojpodlažný. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná ako súkromný bytový fond. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 3336/1.
Dom č. 11 na ul. Strieborná
GPS: 48.458045, 18.895097 [48° 27' 28.96'', 18° 53' 42.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny meštiansky dom so štôlňou je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie s dobou vzniku v období 13. - 15. storočia a zmenami v 17. storočí, v 19. a v 20. storočí. Pamiatkový objekt je bez slohových znakov, je jednotraktový s dvomi podlažiami a s pôdorysom v tvare L. V súčasnej dobe je pamiatka využívaná bez využitia. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod číslom 11693/1.
Sedembolestná Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.
Dom č. 20 na ulici Horná Ružová
GPS: 48.460701, 18.897105 [48° 27' 38.52'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Ľudový kamenný dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19.storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je ľudové staviteľstvo. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamietkového fondu je zapísaný pod číslom 3355/1.
Objekt č. 16 – Novozámocká ul.
GPS: 48.457289, 18.893966 [48° 27' 26.24'', 18° 53' 38.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do rokov 1981 až 1987. Prevládajúcim slohom je barokový. Objekt je 2-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3346/1.
Objekt č. 13 na ul. Mládežnícka
GPS: 48.456688, 18.902392 [48° 27' 24.08'', 18° 54' 8.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Solitérny remeselnícky dom (brindziareň) v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 19. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11273/2.
Objekt č. 5 – ul. Strieborná (Trenzanskiho dom)
GPS: 48.458582, 18.894050 [48° 27' 30.9'', 18° 53' 38.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 13. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 16. a 19. až 20. storočia. Prevládajúcim slohom je novoklasicostický. Dom je 3-podlažný, nepodpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 3336/1.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.
Dom ľudový (č. 56)
GPS: 48.349088, 18.976346 [48° 20' 56.72'', 18° 58' 34.85'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1851.
Dom ľudový (č. 62)
GPS: 48.348332, 18.977006 [48° 20' 54'', 18° 58' 37.22'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Kamenný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami z obdobia 50.rokov 19.storočia.
Dom ľudový (č. 83)
GPS: 48.349498, 18.978522 [48° 20' 58.19'', 18° 58' 42.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s pôdorysom v tvare L a 3 miestnosťami postavený v roku 1850.
Dom ľudový (č. 89)
GPS: 48.349409, 18.977865 [48° 20' 57.87'', 18° 58' 40.31'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kultúrna pamiatka, Národná KP
Murovaný ľudový dom s obdĺžnikovým pôdorysom a 3 miestnosťami postavený v roku 1895.
Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)
GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.