var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.457498, lng: 18.899268, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Glanzenberg

GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.406174, lng: 18.933047, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)', infoWindow: { content: '

František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)

GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.

Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.

Zdroj: admin + http://www.svatyanton.sk/obec/pamatihodnosti
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452461, lng: 18.903707, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Svätotrojičná dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Svätotrojičná dedičná štôlňa

GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.446275, lng: 18.890052, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Pracháreň', infoWindow: { content: '

Pracháreň

GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.435690, lng: 18.879644, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Bieber dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Bieber dedičná štôlňa

GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)

Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto   sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.443161, lng: 18.885457, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Maximilián', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Maximilián

GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452604, lng: 18.895273, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Budova strojovne šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Budova strojovne šachty Žigmund

GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452661, lng: 18.894817, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Správna budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Správna budova šachty Žigmund

GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.452942, lng: 18.894919, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Šachtová budova šachty Žigmund', infoWindow: { content: '

Šachtová budova šachty Žigmund

GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu.  V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.461929, lng: 18.891878, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá triediareň rúd', infoWindow: { content: '

Bývalá triediareň rúd

GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460691, lng: 18.898396, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 10 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 10 na ul. Botanická

GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460602, lng: 18.898063, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dom č. 11 na ul. Botanická', infoWindow: { content: '

Dom č. 11 na ul. Botanická

GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.409767, lng: 18.856229, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo

GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:

DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI

MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:

REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM

V slovenskom preklade:

„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“

Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.484001, lng: 18.943899, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Belianska dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Belianska dedičná štôlňa

GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)

Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.

Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460871, lng: 18.902651, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Michal', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Michal

GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.474977, lng: 18.911739, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Štôlňa Ferdinand', infoWindow: { content: '

Štôlňa Ferdinand

GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)

Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.440307, lng: 18.873638, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou', infoWindow: { content: '

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou

GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.508659, lng: 18.979991, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Bývalá huta a železný hámor', infoWindow: { content: '

Bývalá huta a železný hámor

GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']

Obec: Kozelník

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.

Foto: Matej Petruf

Zdroj: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/502/kozelnik
' } }); map.addMarker({ lat: 48.181418, lng: 18.896136, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia', infoWindow: { content: '

Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia

GPS: 48.181418, 18.896136 [48° 10' 53.1'', 18° 53' 46.09'']

Obec: Terany

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 68, Terany, Tel: 0904 915687

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/hroznovy-dzem-konkordia/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.

je aj Magdaléna Žlnková – Hroznový džem Konkordia

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/hroznovy-dzem-konkordia/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.197390, lng: 18.926327, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Alžbeta Hajnalová – Oblátky', infoWindow: { content: '

Alžbeta Hajnalová – Oblátky

GPS: 48.197390, 18.926327 [48° 11' 50.6'', 18° 55' 34.78'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Dvorníky, 962 68, Hontianske Tesáre, Tel: 0905 709014

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/oblatky/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.

je aj Alžbeta Hajnalová – Oblátky

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/oblatky/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.197343, lng: 18.966757, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'VINOJEK Jaroslav Knápek – víno', infoWindow: { content: '

VINOJEK Jaroslav Knápek – víno

GPS: 48.197343, 18.966757 [48° 11' 50.43'', 18° 58' 0.33'']

Obec: Rykynčice

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Školská 36, 962 55, Rykynčice č. 214, Tel.: 0905 834 575, e-mail: vinojek@vinojek.sk

Web: http://vinojek.sk/wordpress/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

výrobcovia, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.

je aj Jaroslav Knápek VINOJEK – Hrozno, víno s chráneným označením pôvodu – akostné víno s prívlastkom

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/hrozno-vino-s-chranenym-oznacenim-povodu-akostne-vino-s-privlastkom-2/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.211143, lng: 18.833826, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje', infoWindow: { content: '

Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje

GPS: 48.211143, 18.833826 [48° 12' 40.11'', 18° 50' 1.77'']

Obec: Súdovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Súdovce 44, 962 71, Tel: 0904892278, e-mail: info@olejhont.sk

Web: http://www.olejhont.sk/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej a pod.

  je aj Olej Hont, s r.o. – Lisované panenské oleje

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/lisovane-panenske-oleje/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.274676, lng: 18.952358, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk', infoWindow: { content: '

Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk

GPS: 48.274676, 18.952358 [48° 16' 28.83'', 18° 57' 8.49'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 151, Tel: 0908 281 950 , e-mail: mskokan@gmail.com

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/vceli-med-agatovy-lipovy-medovina-medovy-bozk/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Milan Skokan – EXTRAMED – Včelí med agátový, lipový, medovina Medový bozk

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/vceli-med-agatovy-lipovy-medovina-medovy-bozk/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.275563, lng: 18.954994, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede', infoWindow: { content: '

Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede

GPS: 48.275563, 18.954994 [48° 16' 32.03'', 18° 57' 17.98'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 66, Sebechleby č. 176

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-kvetovy-orechy-v-mede/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Jozef Gembický – Med kvetový, orechy v mede

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/med-kvetovy-orechy-v-mede/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.357005, lng: 18.924767, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Filip Ciglan – Med druhový, medovina', infoWindow: { content: '

Filip Ciglan – Med druhový, medovina

GPS: 48.357005, 18.924767 [48° 21' 25.22'', 18° 55' 29.16'']

Obec: Prenčov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 969 73 Prenčov č. 135, Tel: 0902 644 462, e-mail: cigale@zoznam.sk

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/med-druhovy-agatovy-kvetovy-lipovy-medovina/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Filip Ciglan – Med druhový (agátový, kvetový, lipový) , medovina

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/med-druhovy-agatovy-kvetovy-lipovy-medovina/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.366633, lng: 18.921366, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO', infoWindow: { content: '

Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO

GPS: 48.366633, 18.921366 [48° 21' 59.88'', 18° 55' 16.92'']

Obec: Prenčov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 969 73 Prenčov č. 216, Tel: 0902/656444

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/korytarstvo/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Marek Kanaloš – KORYTÁRSTVO

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/korytarstvo/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.331711, lng: 18.840727, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevené hrable a vyzuvák', infoWindow: { content: '

Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevené hrable a vyzuvák

GPS: 48.331711, 18.840727 [48° 19' 54.16'', 18° 50' 26.62'']

Obec: Baďan

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Baďan, 969 01, tel: 045/672 6624, e-mail: obec.badan@gmail.com

Web: http://www.badan.ctr.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Dušan Vajda – Baďanská brezová metla, drevený vyzuvák a hrable

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/badanska-brezova-metla/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.449572, lng: 18.908671, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ján Kvak – Šperky', infoWindow: { content: '

Ján Kvak – Šperky

GPS: 48.449572, 18.908671 [48° 26' 58.46'', 18° 54' 31.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, e-mail: jan.kvak@gmail.com

Web: http://www.remeselnycechbs.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Ján Kvak – Šperky

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/sperky/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.454645, lng: 18.903401, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ján Kvak – Výrobky z kože', infoWindow: { content: '

Ján Kvak – Výrobky z kože

GPS: 48.454645, 18.903401 [48° 27' 16.72'', 18° 54' 12.24'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: L. Svobodu 15, 969 01, Banská Štiavnica, Tel: 0908 603187, E-mail: jan.kvak@gmail.com

Web: http://www.remeselnycechbs.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Ján Kvak – Výrobky z kože

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/vyrobky-z-koze/koza-kapsicka/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.436232, lng: 18.864391, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Vladimír Drexler – Drevorezby', infoWindow: { content: '

Vladimír Drexler – Drevorezby

GPS: 48.436232, 18.864391 [48° 26' 10.44'', 18° 51' 51.81'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Vladimír Drexler, Štiavnické Bane, Tel: 0905 738304

Web: http://www.produkthont.sk/produkty/drevorezby/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:
remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Vladimír Drexler – Drevené rezbárske výrobky

 

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/drevorezby/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.417521, lng: 18.939242, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Penzión Starý hostinec - služby stravovanie a ubytovanie', infoWindow: { content: '

Penzión Starý hostinec - služby stravovanie a ubytovanie

GPS: 48.417521, 18.939242 [48° 25' 3.08'', 18° 56' 21.27'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Svätý Anton 81, 96972, 0903 755770,mail: info@staryhostinec.sk

Web: http://www.staryhostinec.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

poskytovatelia služieb ako ubytovanie, stravovanie a pod.

je aj Penzión Starý hostinec

Zdroj: http://www.produkthont.sk/produkty/penzion-stary-hostinec/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465999, lng: 18.900046, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Objekt č. 6 na ul. Michalská', infoWindow: { content: '

Objekt č. 6 na ul. Michalská

GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.486154, lng: 18.860504, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Hoffer', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Hoffer

GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
    Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
    Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.453623, lng: 18.927618, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Akvadukt', infoWindow: { content: '

Akvadukt

GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/ine-banicke-pamiatky.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.466955, lng: 18.901057, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Hraničný banský kameň ', infoWindow: { content: '

Hraničný banský kameň

GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.44021, lng: 18.90623, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Kornberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Kornberg

GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.437307, lng: 18.922275, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dolná (Strieborná) huta', infoWindow: { content: '

Dolná (Strieborná) huta

GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439438, lng: 18.910992, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Horná (Stadtgrundská) huta', infoWindow: { content: '

Horná (Stadtgrundská) huta

GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.

V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.432020, lng: 18.919661, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Komín na Lintichu', infoWindow: { content: '

Komín na Lintichu

GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435352, lng: 18.920959, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Dymovod na Lintichu', infoWindow: { content: '

Dymovod na Lintichu

GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Komín a dymovod na Lintichu.

Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a  zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.

Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v  Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.

Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.

Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.

Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.

Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.459617, lng: 18.893437, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Spracovanie rúd zo žily Špitaler', infoWindow: { content: '

Spracovanie rúd zo žily Špitaler

GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.

Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463906, lng: 18.894885, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vykopávky hutníckych a obytných objektov', infoWindow: { content: '

Vykopávky hutníckych a obytných objektov

GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)

V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.445852, lng: 18.910629, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Vývoj úpravníctva v okolí šachty František', infoWindow: { content: '

Vývoj úpravníctva v okolí šachty František

GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)

Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.

Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:

Prípravné úpravnícke procesy:

Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.

Rozdružovacie procesy:

Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.

Pomocné úpravnícke procesy:

Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.

Zušľachťovacie procesy:

Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.448646, lng: 18.873956, icon: 'mapserver/kategorie/24.png', title: 'Povrchové objekty šachty Roveň', infoWindow: { content: '

Povrchové objekty šachty Roveň

GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Povrchové technické a banské objekty

Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.362036, lng: 18.924985, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Mário Bačík - Drevené svietniky z Hontu', infoWindow: { content: '

Mário Bačík - Drevené svietniky z Hontu

GPS: 48.362036, 18.924985 [48° 21' 43.33'', 18° 55' 29.95'']

Obec: Prenčov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: mobil 0911 151997, mariobacik78@gmail.com

Web: https://www.facebook.com/MBdrevodizajn

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Mário Bačík - drevené svietniky z Hontu

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/drevene-svietniky-z-hontu/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.293073, lng: 18.986091, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ján Popunda - Kované svietniky a stojany', infoWindow: { content: '

Ján Popunda - Kované svietniky a stojany

GPS: 48.293073, 18.986091 [48° 17' 35.06'', 18° 59' 9.93'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Ján Popunda, Hontianske Nemce 485, mobil 0904 353846, popundajan@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/kovacske-vyrobky-2/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Ján Popunda - kované svietniky a stojany na kvety

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/kovacske-vyrobky-2/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.125288, lng: 18.878342, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Obec Horné Semerovce - Tkané koberce', infoWindow: { content: '

Obec Horné Semerovce - Tkané koberce

GPS: 48.125288, 18.878342 [48° 7' 31.04'', 18° 52' 42.03'']

Obec: Horné Semerovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Horné Semerovce 100, starosta@hornesemerovce.sk, 0908 785497

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/tkane-koberce/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Obec Horné Semerovce - tkané koberce

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/tkane-koberce/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.120330, lng: 19.117774, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Pivnica Csernus - akostné odrodové víno', infoWindow: { content: '

Pivnica Csernus - akostné odrodové víno

GPS: 48.120330, 19.117774 [48° 7' 13.19'', 19° 7' 3.99'']

Obec: Vinica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Pod Strážom 1472, Vinica, 0903 178632, mail: karol.csernus@gmail.com

Web: www.pivnicacsernus.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.

je aj Pivnica Csernus - akostné odrodové víno

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/akostne-odrodove-vino/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.182282, lng: 18.896873, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)', infoWindow: { content: '

Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)

GPS: 48.182282, 18.896873 [48° 10' 56.22'', 18° 53' 48.74'']

Obec: Terany

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Terany 12, 0904 915687, mail: magdalenkazlnkova@azet.sk

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hontianska-truhlica/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Magdaléna Žlnková - Hontianska truhlica (decoupage)

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hontianska-truhlica/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.153633, lng: 19.092521, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ružena Kamasová -Chlieb, mrváň, lepník', infoWindow: { content: '

Ružena Kamasová -Chlieb, mrváň, lepník

GPS: 48.153633, 19.092521 [48° 9' 13.08'', 19° 5' 33.08'']

Obec: Hrušov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 42 Hrušov 283, 0915 834914, kamasova.ruzena@gmail.com

Web: https://m.facebook.com/profile.php?id=100077917326940

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny a pod.

je aj Ružena Kamasová - chlieb, lepník, mrváň

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-mrvan-lepnik/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.113860, lng: 19.120785, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu', infoWindow: { content: '

Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu

GPS: 48.113860, 19.120785 [48° 6' 49.9'', 19° 7' 14.83'']

Obec: Vinica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Hontianska 100/48, Vinica 991 28, 0907133759, vino@zsigmond.sk

Web: http://www.zsigmond.sk/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár a pod.

je aj Gabriel Zsigmond - víno s chráneným označením pôvodu

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vino-s-chranenym-oznacenim-povodu/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.114192, lng: 19.267073, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Vitis vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu', infoWindow: { content: '

Vitis vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu

GPS: 48.114192, 19.267073 [48° 6' 51.09'', 19° 16' 1.46'']

Obec: Opatovská Nová Ves

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 07 Opatovská Nová Ves 222, 0905 385 007, vitis@vinohradnictvo.sk

Web: www.vinohradnictvo.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Vitis rodinné vinárstvo Ďurík - víno s chráneným označením pôvodu

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vino-s-chranenym-oznacenim-povodu-akostne-vino-s-privlastkom/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.326554, lng: 18.860985, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Miroslav Blaško - med, ovocie v mede', infoWindow: { content: '

Miroslav Blaško - med, ovocie v mede

GPS: 48.326554, 18.860985 [48° 19' 35.59'', 18° 51' 39.55'']

Obec: Baďan

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Baďan – Klastava 57, 969 01 Banská Štiavnica, 0907 855260, podatelna@badan.sk

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-a-ovocie-v-mede/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Miroslav Blaško - med medovicový a ovocie v mede

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-a-ovocie-v-mede/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.314533, lng: 19.222385, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka', infoWindow: { content: '

Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka

GPS: 48.314533, 19.222385 [48° 18' 52.32'', 19° 13' 20.59'']

Obec: Sucháň

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 35 Sucháň 90, 0918 485995, starostasuchan@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/palickovana-cipka/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo  a pod.

je aj Mikroregión východný Hont - paličkovaná čipka

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/palickovana-cipka/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.293615, lng: 18.983645, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky', infoWindow: { content: '

Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky

GPS: 48.293615, 18.983645 [48° 17' 37.01'', 18° 59' 1.12'']

Obec: Hontianske Nemce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Hontianske Nemce 405, 0902 836623, helapa@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/dekorativne-medovniky/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo  a pod.

je aj Elena Palkovičová - dekoratívne medovníky

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/dekorativne-medovniky/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.108872, lng: 19.243922, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Katarína Babková - med, medovina', infoWindow: { content: '

Katarína Babková - med, medovina

GPS: 48.108872, 19.243922 [48° 6' 31.94'', 19° 14' 38.12'']

Obec: Lesenice

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 08 Lesenice č. 223, 0908 244 855, babkova.k@azet.sk

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-kvetovy-slnecnicovy-repkovy-pastovany/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Katarína Babková - med, medovina, peľ, propolis

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-kvetovy-slnecnicovy-repkovy-pastovany/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.141636, lng: 19.198652, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené slivkovým lekvárom', infoWindow: { content: '

Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené slivkovým lekvárom

GPS: 48.141636, 19.198652 [48° 8' 29.89'', 19° 11' 55.15'']

Obec: Kamenné Kosihy

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 27 Kamenné Kosihy 122, 0918 027019, horvathova.kristina2@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/skvarkove-pagace-plnene-slivkovym-lekvarom/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj Kristína Horváthová - škvarkové pagáče plnené lekvárom

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/skvarkove-pagace-plnene-slivkovym-lekvarom/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.215220, lng: 19.342042, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede', infoWindow: { content: '

Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede

GPS: 48.215220, 19.342042 [48° 12' 54.79'', 19° 20' 31.35'']

Obec: Veľký Krtíš

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Boženy Nemcovej 51, 990 01 Veľký Krtíš, 0908 544144, info@slovensky-med.sk

Web: www.Apis-Original.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis atď.

je aj Peter Pišák - med, med s výrezom plástu, orechy v mede

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-agatovy-a-suseny-vceli-pel/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.290712, lng: 18.744972, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ivana Kútiková - med, medovina, bylinkové zmesi, sirupy', infoWindow: { content: '

Ivana Kútiková - med, medovina, bylinkové zmesi, sirupy

GPS: 48.290712, 18.744972 [48° 17' 26.56'', 18° 44' 41.9'']

Obec: Bátovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 935 03 Bátovce 474, 0949 113773, ivanazmekova@seznam.cz

Web: facebook.com/divobyl

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky atď.

je aj Ivana Kútiková - med, medovina, bylinné zmesi a sirupy

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/divoke-byliny-z-batovskej-kotliny-cajoviny-bylinne-zmesy-a-bylinne-sirupy/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.319534, lng: 18.705511, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich', infoWindow: { content: '

Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich

GPS: 48.319534, 18.705511 [48° 19' 10.32'', 18° 42' 19.84'']

Obec: Devičany

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 935 04 Devičany, 0905630152, marcnem@gmail.com

Web: www.nahaji.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Farma na Háji, Marcela Nemcová - ovocie, zelenina a výrobky z nich

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/ovocie-zelenina-a-vyrobky-z-nich/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.162307, lng: 19.069347, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ľubica Zolczerová- kváskový chlieb a koláče', infoWindow: { content: '

Ľubica Zolczerová- kváskový chlieb a koláče

GPS: 48.162307, 19.069347 [48° 9' 44.31'', 19° 4' 9.65'']

Obec: Hrušov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 42 Hrušov 435, 0908 405703, lubica.zolczerova@gmail.com

Web: facebook.com/ekocentrum.bylinka pod lipkou

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj Ľubica Zolczerová - kváskový chlieb a koláče

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/kvaskovy-chlieb-a-kolace/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.354530, lng: 18.974247, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka', infoWindow: { content: '

Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka

GPS: 48.354530, 18.974247 [48° 21' 16.31'', 18° 58' 27.29'']

Obec: Kráľovce-Krnišov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 65 Kráľovce-Krnišov 131, 0917 163107, farma.krnisov@gmail.com

Web: www.farmakrnisov.sk/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Farma Krnišov, Ján Olšiak - výrobky z kravského mlieka

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vyrobky-z-kravskeho-mlieka/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.289040, lng: 18.742810, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ivan Straka - med', infoWindow: { content: '

Ivan Straka - med

GPS: 48.289040, 18.742810 [48° 17' 20.54'', 18° 44' 34.12'']

Obec: Bátovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 935 03 Bátovce 251,0948 926631, ivanstraka19@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-a-lipovy/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Ivan Straka - med

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-a-lipovy/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.291514, lng: 18.748842, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny', infoWindow: { content: '

Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny

GPS: 48.291514, 18.748842 [48° 17' 29.45'', 18° 44' 55.83'']

Obec: Bátovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 935 03 Bátovce 99, 0915 771478, novakovamirka@centrum.sk

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spracovane-tekvicove-jadierka-a-obilniny/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Miroslava Nováková - tekvicový olej, spracované jadierka a obilniny

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spracovane-tekvicove-jadierka-a-obilniny/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.404648, lng: 18.855886, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'U starej Blaškovej, Ľudmila Blašková - Tradičné jedlá z Hontu', infoWindow: { content: '

U starej Blaškovej, Ľudmila Blašková - Tradičné jedlá z Hontu

GPS: 48.404648, 18.855886 [48° 24' 16.73'', 18° 51' 21.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Počúvadlianske jazero, 0908 963829, terasaublaskov@gmail.com

Web: www.terasaublaskov.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

služby – stravovanie, ubytovanie a iné

je aj Ľudmila Blašková, „U starej Blaškovej“ – Tradičné jedlá z Hontu

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/tradicne-jedla-z-hontu/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.271018, lng: 18.904519, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'JAPP - hrozno a víno akostné s prívlastkom', infoWindow: { content: '

JAPP - hrozno a víno akostné s prívlastkom

GPS: 48.271018, 18.904519 [48° 16' 15.66'', 18° 54' 16.27'']

Obec: Ladzany

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 65 Ladzany 136, obchod@japp.sk, www.japp.sk

Web: www.japp.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj JAPP - hrozno, víno akostné s prívlastkom

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/hrozno-a-akostne-vino-s-privlastkom/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.270854, lng: 19.067631, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Milan Kmeť - med', infoWindow: { content: '

Milan Kmeť - med

GPS: 48.270854, 19.067631 [48° 16' 15.07'', 19° 4' 3.47'']

Obec: Dolný Badín

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 962 51 Dolný Badín 4, 0911 153789, milankmet69@gmail.com, www.hanyfarm.sk

Web: www.hanyfarm.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Milan Kmeť - med

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-lipovy-a-kvetovy/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.353583, lng: 18.718686, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'PUK Peter Klinko - Pukanské párance', infoWindow: { content: '

PUK Peter Klinko - Pukanské párance

GPS: 48.353583, 18.718686 [48° 21' 12.9'', 18° 43' 7.27'']

Obec: Pukanec

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Námestie mieru 48/42, 935 05 Pukanec, 0911 810026, peter.pukopuk@gmail.com

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj PUK Peter Klinko - Pukanské párance

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/1808/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450393, lng: 18.920141, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Stanislav Mlynarčík - med', infoWindow: { content: '

Stanislav Mlynarčík - med

GPS: 48.450393, 18.920141 [48° 27' 1.41'', 18° 55' 12.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Energetikov 5, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 711366, stmlynarcik@gmail.com

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Stanislav Mlynarčík - med

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-medovicovy-lesny-a-agatovy/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.316681, lng: 18.789368, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový', infoWindow: { content: '

Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový

GPS: 48.316681, 18.789368 [48° 19' 0.05'', 18° 47' 21.72'']

Obec: Jabloňovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 935 06 Jabloňovce 97, 0903 952376, abaffyova.d@gmail.com, www.almasun.sk

Web: www.almasun.sk

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj Denisa Abaffyová - sladké pečivo, chlieb kváskový

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vybornicky-palivy-vlasak-sladka-sofia-kvaskovy-chlieb/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.188545, lng: 18.848862, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec', infoWindow: { content: '

Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec

GPS: 48.188545, 18.848862 [48° 11' 18.76'', 18° 50' 55.9'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Družstevná 112/6, Hontianske Moravce, 0903 193728, lojova.erika@gmail.com

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj Erika Lojová - Oblátky z Hontianskych Moraviec

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/oblatky-z-hontianskych-moraviec/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.512844, lng: 18.996918, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Jozef Zorvan - med', infoWindow: { content: '

Jozef Zorvan - med

GPS: 48.512844, 18.996918 [48° 30' 46.24'', 18° 59' 48.9'']

Obec: Kozelník

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Kozelník 20, 966 15 Banská Belá, 0915 976 578, jozozorvan@gmail.com, facebook.com/vcielka spod uboce

Web: facebook.com/vcielka spod uboce

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Jozef Zorvan - med

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/med-agatovy-lipovy-lesny/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.352799, lng: 18.720395, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Peter Klinko - Chlieb z čiernej pece', infoWindow: { content: '

Peter Klinko - Chlieb z čiernej pece

GPS: 48.352799, 18.720395 [48° 21' 10.08'', 18° 43' 13.42'']

Obec: Pukanec

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Nám. mieru 23, 935 05 Pukanec, 0905 443 083, petrklinko@gmail.com

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-z-ciernej-kuchyne/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj Peter Klinko - chlieb z čiernej pece

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/chlieb-z-ciernej-kuchyne/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451350, lng: 18.918114, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Janka Krippnerová - Pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného', infoWindow: { content: '

Janka Krippnerová - Pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného

GPS: 48.451350, 18.918114 [48° 27' 4.86'', 18° 55' 5.21'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Gen. L.Svobodu 1532/25, 969 01 Banská Štiavnica, 0903 149 205, jankakrippnerova@gmail.com, facebook.com/koreniaabylinky

Web: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pomazanky-z-medvedieho-cesnaku-a-zo-sirovca-obycajneho/

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Janka Krippnerová - pomazánky z Medvedieho cesnaku a Sírovca obyčajného

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pomazanky-z-medvedieho-cesnaku-a-zo-sirovca-obycajneho/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.236576, lng: 18.916895, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového', infoWindow: { content: '

Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového

GPS: 48.236576, 18.916895 [48° 14' 11.67'', 18° 55' 0.82'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Báčovce 8, 962 68 Hontianske Tesáre, 0903 538 783, rakytnikodrakara@gmail.com, https://www.facebook.com/rakytnikodrakara

Web: https://www.facebook.com/rakytnikodrakara

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Ivana Škarčáková - Produkty z Rakytníka rešetliakového

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/produkty-spracovane-z-rakytnika-resetliakoveho/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.153208, lng: 19.091450, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova', infoWindow: { content: '

OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova

GPS: 48.153208, 19.091450 [48° 9' 11.55'', 19° 5' 29.22'']

Obec: Hrušov

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: 991 42 Hrušov 443, 0917 452602, fasang.jan@gmail.com

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

výrobcovia - potravinárske výrobky - ako napr. štrúdle, oblátky, chlieb, cestoviny, pagáče a pod.

je aj OZ Cesta hrušovských obyčají - Pufanec z Hrušova

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/pufanec-z-hrusova/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.092780, lng: 19.154146, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov ', infoWindow: { content: '

Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov

GPS: 48.092780, 19.154146 [48° 5' 34.01'', 19° 9' 14.93'']

Obec: Vinica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

Kontakt: Dolinka 196, 991 28 Vinica, 0905 444431, pivnica.zatko@gmail.com

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Pivnica Zaťko - Víno 10 druhov

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vina-10-druhov/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.448728, lng: 18.913333, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Peter Vazan - med', infoWindow: { content: '

Peter Vazan - med

GPS: 48.448728, 18.913333 [48° 26' 55.42'', 18° 54' 48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Peter Vazan - med jarný kvetový, lipový, malinový, agátový, medovicový lesný

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vceli-med-jarny-kvetovy-lipovy-agatovy-malinovy-a-medovicovy-lesny/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.294201, lng: 18.738617, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka', infoWindow: { content: '

Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka

GPS: 48.294201, 18.738617 [48° 17' 39.12'', 18° 44' 19.02'']

Obec: Bátovce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, obilniny, múka, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Maroš Novák - špaldová a pšeničná múka

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/spaldova-a-psenicna-muka/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.344269, lng: 19.151103, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Anna Felixová - Kozie syry', infoWindow: { content: '

Anna Felixová - Kozie syry

GPS: 48.344269, 19.151103 [48° 20' 39.37'', 19° 9' 3.97'']

Obec: Horné Mladonice

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Anna Felixová - kozie syry

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/kozie-syry/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.152917, lng: 18.773489, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Alchemylka - Vidiek na dlani, Jaroslava Dadová - Bylinkové čaje', infoWindow: { content: '

Alchemylka - Vidiek na dlani, Jaroslava Dadová - Bylinkové čaje

GPS: 48.152917, 18.773489 [48° 9' 10.5'', 18° 46' 24.56'']

Obec: Santovka

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti - potravinárske a prírodné produkty - med, medovina, peľ, propolis, bylinky, mlieko, mliečne výrobky atď.

je aj Alchemylka, vidiek na dlani Jaroslava Dadová- bylinkové čaje

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/bylinkove-caje/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.191461, lng: 18.850448, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a voskové obaly', infoWindow: { content: '

Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a voskové obaly

GPS: 48.191461, 18.850448 [48° 11' 29.26'', 18° 51' 1.61'']

Obec: Hontianske Moravce

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

remeselníci rôzneho druhu, napr. drevorezba, korytárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, kožiarstvo, medovnikárstvo  a pod.

je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Voskové obaly a obrúsky

 

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj Simona Broškovičová Bernoláková - Slivkový lekvár pečený a aj s orechmi

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/voskove-obaly-a-obrusky/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.340409, lng: 19.064640, icon: 'mapserver/kategorie/43.png', title: 'KAVINOS, Róbert Lauko - Víno 13 druhov a Nápoj lásky', infoWindow: { content: '

KAVINOS, Róbert Lauko - Víno 13 druhov a Nápoj lásky

GPS: 48.340409, 19.064640 [48° 20' 25.47'', 19° 3' 52.7'']

Obec: Krupina

Objekt: Držiteľ značky "Regionálny produkt HONT"

V rámci výziev na pridelenie regionálnej značky HONT od roku 2012 získalo značku viacero záujemcov. Sú to remeselníci, výrobcovia rôznych potravinárskych produktov a výrobkov, ale aj majitelia podnikov, ktoré poskytujú ubytovacie, stravovacie a iné služby.

Držiteľom tejto prestížnej značky v kategórii:

producenti, pestovatelia - potravinárske a prírodné produkty - víno, hrozno, olej, lekvár, ovocie, zelenina a pod.

je aj KAVINOS - Róbert Lauko  - Víno 13 druhov a nápoj lásky

Zdroj: https://www.produkthont.sk/vyrobky/vina-10-druhov-2/
' } }); });