Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.43339, 18.85316 [48° 26' 0.2'', 18° 51' 11.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.427616, 18.843982 [48° 25' 39.42'', 18° 50' 38.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Štôlňa Ignác Roxner
GPS: 48.469273, 18.877097 [48° 28' 9.38'', 18° 52' 37.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Roxner, cca 20 m od hlavnej cesty smerujúcej zo sedla Červená studňa smerom do Hodruše-Hámrov. Je celoročne zdrojom vody a spolu s prameňmi ktoré napájali Teplopotocký tajch bola výdatným zdrojom vody nielen pre tajch Rozgrund, ale jej voda bola odvádzaná jarkom aj do tajchu Čevená studňa. S jej vodou sa predbežne počíta aj pri príprave zasnežovania svahov Paradajzu...
Štôlňa Ignác Roxner, na žile Roxner (severná časť žily Ochsenkopf) – bola razená v tomto priestore, ako najnižšie položená sledná chodba, ktorou bola žila presledovaná v rozsahu 200 m. Zachovali sa pozostatkyf portálu štôlne, ktorá hoci žilu sledovala, avšak výsledky banských prác nesplnili predpokladané očakávania rovnako, ako aj štôlne v južnom pokračovaní žily Roxner (Ján, František, horná a dolná Kreuzerfindung, horná a dolná Martin). V severnom priestore od tejto štôlne Ignác Roxner, bola žila Roxner overovaná tiež početnýmí štôlňami (Dreifaltigkeit, Dreinigkeit, Neuhofnung, Städtnischer, Gnade Gottes, Nová Anna). Z nich mala značný význam najnižšie položená štôlňa Nová Anna, vyrazená ako prekop (700 m), ktorou sa overili nielen menej významné podložné vetvy žily Roxner, ale aj žily Anna a Ján. V jej blízkosti sa anchádzala stará štôlňa Anna, o ktorej vieme, že sa v nej dobývali medeno-strieborné rudy. Bola v prevádzke už v roku 1630 a okolo roku 1640 sa prevádzka v nej zastavila.
Štôlňa Cherubín
GPS: 48.461631, 18.891052 [48° 27' 41.87'', 18° 53' 27.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pôvodný kamenný portál štôlne bol neskôr prekrytý betónovou stavbou so záchytom vody, nad ktorým bola vďka dostatku vody v štôlni postavená páková ručná vodná pumpa. Štôlňa pôvodne sprístupňovala najvyššie položené dobývky na rudnej žile Terézia.
Vodný jarok k Hornému parkovému jazierku
GPS: 48.420884, 18.945442 [48° 25' 15.18'', 18° 56' 43.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Vodný jarok začína v doline Kolpachského potoka a približne na úrovni nadmorskej výšky 480 m n. m. privádza vodu asi 1 km dlhou trasou k Hornému parkovému jazierku pri kaštieli vo Svätom Antone. Z tohoto jazierka je kamennou kaskádou a malým vodopádom voda privedená do Dolného parkového jazierka. Prívodný vodný jarok bol určite pôvodne prekrytý v celej svojej dĺžke drevenými doskami a to nielen preto aby sa náhodou neupchal a neprehradil opadnutými konármi, či suťou, ale aj preto aby sa do Horného jazierka nedostávalo splavené lístie z jesenného opadu, ktoré by sa potom v ňom akumulovalo a bola by nutná je pravidelná údržba. V súčasnosti je práve toto najväčším problémom a zdrojom nadbytočných živín splavovaných do oboch jazier v parku. Výrazne sa tak znižuje ekologická a hygienická kvalita vody čo sa prejavuje silným sezónnym zákalom a postupnou eutrofizácou oboch vodných plôch.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Štôlňa sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.436960, 18.895448 [48° 26' 13.06'', 18° 53' 43.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Nepomuk (Štôlňa sv. Jána Nepomuckého) bola zarazená ako overovacie a prieskumné dielo ešte v 18. storočí na podložnej vetve žily Štefan v nadmorskej výške 510 m n. m. Po krátkom sledovaní sa podložná vetva ukázala z hľadiska ťažby ako neperspektívna a razená chodba sa ďalej nasmerovala na hlavnú žilu Štefan. Asi po 170 m od ústia sa razená chodba dostala k hlavnej žile Štefan, ktorá bola v dĺžke 60 m smerom na JJV aj preskúmaná. Na konci vyrazeného úseku sa žila Štefan v dĺžke 22 m dovrchne aj zostupkovo dobývala. Štôlňa Nepomuk je jediná štôlňa v oblasti, prostredníctvom ktorej je aj v súčasnosti v podzemí pozorovateľná žila Štefan. Prevádzka štôlne Nepomuk fungovala v polovici 19. storočia a ťažila sa tam 2 – 3-lótová ruda (1 lót = 334 g/t Au + Ag). O mineralizácii žily Štefan nie je dostatok údajov. Možno ju však zaradiť spolu so žilou Grüner k polymetalickým žilám štiavnického typu, u ktorých je charakteristický vývoj premien so zónami silicifikácie a sericitizácie s hlavnými rudnými minerálmi chalkopyrit, galenit, sfalerit, sulfosoli striebra a elektrum v kremeň - karbonátovej žilovine. Podľa údajov mali bohaté rudné stĺpy na žile Štefan drahokovový obsah 6-65 lótov (ojedinele až 150 lótov), pričom pomer zlata k striebru bol cca 1:25. Celý vyrazený úsek štôlne Nepomuk sa nachádza v prostredí andezitových porfýrov spodnej stratovulkanickej stavby. Horniny v chodbe od ústia až po bližšie okolie žily Štefan sú veľmi pevné, len zónovo pozorovať tektonické porušenie a hydrotermálnu premenu. Podľa zvyškových vývrtov v chodbe možno konštatovať, že časť vrtných prác sa vykonávala ručne, t. j. na vrtné dláto sa udieralo kladivom. Štôlňa Nepomuk v celom prístupnom úseku (až po dobývku na žile Štefan) má dobré ovzdušie, čo svedčí o priebežnom vetraní a prepojení s povrchom.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Klinger Dlhá štôlňa
GPS: 48.451931, 18.880645 [48° 27' 6.95'', 18° 52' 50.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici povyše tajchu Klinger v údolí vedľa miestnej komunikácie do miestnej časti "Nad Klingerom".
Betónový portál štôlne je obložený prírodným kameňom s bočnými opornými múrmi omietnutými cementovou maltou. Samotný vstup do štôlne má lichobežníkové nadpražie, uzavreté a zabezpečené oceľovými dverami. Nad vstupom je v omietke uvedený názov štlne , pod ním je banícky emblém z roku 1973 a nad ním je umiestnený druhý banícky emblém. nastaršia zmienka o štôlni sa uvádza z roku 1573. Štlňa patrila banskému závodu "Božie požehnanie", ktorému patrili aj tri hlavné šachty v okolí – Terézia, Weiden a Amália, otvárajúce žily Bieber a Terézia. Opravu portálu štôlne zabezpečili v roku 2010 Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, o čom svedčí aj pamätná tabuľa , umiestnená na pravo od vstupných dverí.
Klinger Krátka Štôlňa
GPS: 48.450949, 18.880355 [48° 27' 3.42'', 18° 52' 49.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
Štôlňa Felix
GPS: 48.442024, 18.872990 [48° 26' 31.29'', 18° 52' 22.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–05)
Štôlňa Felix je situovaná v údolí pri miestnej komunikácii v historickej časti pôvodnej baníckej osady Vinšachty, ktorá je teraz súčasťou obce Štiavnické Bane. V blízkosti od ústia štôlne Felix smerom na sever sú prejavy povrchovej ťažby žily Špitaler, ktoré sa v teréne javia pomerne širokou smernou depresiou. Počiatky štôlne Felix nie sú známe, ale na základe jej lokalizácie a starých banských máp bola prevádzkovaná minimálne od 17. storočia. Pomenovanie štôlne, resp. jej premenovanie mohlo byť po frátrovi Felixovi z miestneho kláštora hieronymitánov. Fráter Felix v roku 1754 uviedol do prevádzky zariadenie na čerpanie vody ponad hrádzu v Veľkej richňavskej nádrže pre pohon banských strojov. Toto zariadenie za dva roky prinieslo banskému ťažiarstvu úsporu 7405 zlatých a túto sumu dostal kláštor v Štiavnických Baniach ako odmenu za vynález. Po baníckej stránke štôlňa Felix vo svojej úrovni a rozsahu sprístupnila žily Pavol, Terézia Wolf a Bieber. Toto banské dielo slúžilo aj pre účely fárania baníkov do banského poľa šachty Kristína, kde patrila aj šachta Wolf. Pri ústí štôlne stojí ešte pôvodný prevádzkový banícky dom, kde tesne pri ústí tohto banského diela je malé okienko, cez ktoré sa pred smenou fárajúcim baníkom vydával loj, neskoršie repkový olej do banských lámp (kahancov). Štôlňa sa v minulosti využívala aj na odvádzanie banských vôd na povrch, čomu v období intenzívnejších zrážok slúži doposiaľ. Štôlňa Felix v oblasti Štiavnických Baní by sa mohla nazvať aj „štôlňou návštev príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov“. Pravdepodobne prvý túto štôlňu prefáral arciknieža Maximilián (najmladší potomok Márie Terézie a Františka Lotrinského), ktorý do štôlne zostúpil 14. júna 1777. Na počesť jeho návštevy jeho menom nazvali jednu samostatnú vetvu žily Bieber, kde sa v tom čase ťažila bohatá ruda. Arciknieža si osobne túto žilu prezrel a sám si z nej pomocou kladiva odtĺkol kus bohatej rudy. Dňa 28. júla 1798 navštívil štôlňu Felix arciknieža Jozef Antonín Ján (syn cisára Leopolda), v tom čase uhorský palatín. Vzácnemu návštevníkovi v podzemí štôlne baníci predviedli rôzne druhy podzemnej banskej činnosti. Dňa 2. októbra 1821 štôlňou prešiel brat korunného princa Ferdinanda, arciknieža František Karol. Počas fárania v podzemí štôlne arciknieža si prezrel žilu (bola to v tom čase od ústia štôlne najvzdialenejšia dobývaná štruktúra) a na počesť jeho návštevy táto žila dostala jeho meno. Posledným a najvýznamnejším návštevníkom štôlne Félix bol cisár František Jozef I., ktorý od ústia touto banskou chodbou prešiel až k nárazisku šachty Wolf, kde si prezrel pamätnú tabuľu, pripomínajúcu návštevu jeho otca, arcikniežaťa Karola, na tomto mieste v roku 1821. Na nárazisku šachty Wolf cisár si tiež prezrel zvislú dopravu (ťažbu rudy), ktorá sa v tom čase vykonávala pomocou dopravných sudov.
Štôlňa Göllner
GPS: 48.442275, 18.871182 [48° 26' 32.19'', 18° 52' 16.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-05)
Ústie štôlne Göllner sa nachádza v nadmorskej výške 704 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu postaveného na rozsiahlej a výraznej halde.
Začiatok štôlne Göllner má prekopový charakter, kde po 260 m bola zachytená žila Bieber, ktorá bola týmto banským dielom vo svojej úrovni smerom na juh aj na západ značne presledovaná a dobývaná. O rozsahu historického dobývania na žile Bieber dokazuje veľké množstvo sledných komínov situovaných na tejto žile. Okrem žily Bieber boli so štôlňou Göllner zachytené a rozfárané aj žily Terézia a Pavol. O rozsahu dobývacích prác na žilách Terézia a Pavol nie sú písomné, ani grafické podklady. Podľa lokalizácie a nedostatku historických podkladov o štôlni Göllner sa predpokladá, že toto banské dielo bolo prevádzkované minimálne od 17. storočia. V 19. storočí štôlňa Göllner slúžila už len pre dopravné a vetracie účely.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Štôlňa Mokrá
GPS: 48.453976, 18.877090 [48° 27' 14.31'', 18° 52' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Mokrá - 2. obzor šachty Terézia.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Vodná štôlňa pod Prachárňou
GPS: 48.447212, 18.888798 [48° 26' 49.96'', 18° 53' 19.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pozostatok vodnej štôlne, ktorá ústila do jarku, ktorý smeroval na tajch nad Zigmundšachta.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Štôlňa Teofil
GPS: 48.451317, 18.884968 [48° 27' 4.74'', 18° 53' 5.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu (na obrázku). Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami. Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Hodrušská vodná štôlňa
GPS: 48.432288, 18.843423 [48° 25' 56.24'', 18° 50' 36.32'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MV-1-03)
S razením Hodrušskej vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou vodnej nádrže Richňava. Štôlňu projektoval a vytýčil inžinier stredoslovenských banských miest geodet Samuel Mikovíni v roku 1738 spolu s Dolnohodrušským zberným jarkom, ktorý bol zo všetkých zberných jarkov banskoštiavnického vodohospodárskeho systému najdlhší. Meral 8 528 metrov a mal najväčšiu plochu povodia. Podobne ako ostatné vodné štôlne aj táto štôlňa sa razila súčasne z oboch strán protismerne. Na vtedajšiu dobu to bolo nesmierne umenie vynikajúceho geodeta Samuela Mikovíniho zamerať a vytýčiť štôlňu z obidvoch strán tak, aby boli obe časti vzájomne prerazené a zároveň aby sa dodržal projektovaný sklon a smer vodnej štôlne. Sklon vodných štôlní, ktoré sa budovali na zberných jarkoch, bol približne rovnaký ako sklon zberných jarkov, čiže 70 cm na 100 m dĺžky. Jej razenie trvalo približne 4 roky.
Hodrušská vodná štôlňa má dĺžku 638,12 m a je vyrazená v nadmorskej výške 730 m n. m. Z vodohospodárskeho hľadiska mala obrovský význam, pretože odvádzala zrážkové vody z hodrušskej strany na richňavskú stranu. Na hodrušskej strane zrážkové vody zachytával Dolnohodrušský zberný jarok a Špitzberský jarok. Na richňavskej strane boli tieto vody vedené zo štôlne do Hlavného richňavského jarku, kde sa spájali s vodami odvádzanými Horným kopanickým jarkom, a to buď do tajchu Malá Richňava, alebo Veľká Richňava. Takúto manipuláciu s vodou v Hlavnom richňavskom jarku umožňovalo regulačné zariadenie, ktoré bolo vybudované na jarku v úrovni Malej Richňavy. V súčasnosti je toto zariadenie zrekonštruované.
Keďže išlo o mimoriadne dôležitú štôlňu, pravidelne sa kontrolovala, čistila a udržiavala v bezpečnom stave. Niektoré časti štôlne boli vystužené klenbami z vymurovaného kameňa. Ostatné časti štôlne, ktoré boli vyrazené v pevnej hornine, nebolo potrebné vystužovať.
Spojením zachytených zrážkových vôd vytekajúcich z Hodrušskej vodnej štôlne a vôd v Hornom kopanickom jarku sa zabezpečilo obrovské množstvo vody z veľkého povodia pre najvyššie položené tajchy celého vodohospodárskeho systému – richňavské tajchy. Dĺžka troch jarkov zabezpečujúcich túto vodu bola 15 109 metrov.
Vodná štôlňa Krížna - vyústenie
GPS: 48.418683, 18.860929 [48° 25' 7.26'', 18° 51' 39.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-12)
S razením tejto vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou tajchu Počúvadlo v roku 1775. Výstavbu vodnej nádrže aj celého komplexu vodných jarkov navrhol hlavný strojník Jozef Karol Hell. Vodnú štôlňu Krížna vymeral a vytýčil strojný dozorca Maximilián Hell pod dohľadom svojho otca Jozefa Karola Hella a za pomoci svojho brata, praktikanta Petra. Vodná štôlňa Krížna po vyrazení dosahovala celkovú dĺžku 650 m. Táto vodná štôlňa bola v poradí treťou od Počúvadla smerom k Windšachte, ktorá odvádzala vodu z tajchu Počúvadlo do Počúvadlianskeho náhorného jarku. Voda z tohto jarku slúžila predovšetkým na pohon úpravníckych zariadení (stúp) pre šachty Hornobieberštôlňanského banského závodu a reťazovite ďalej na ďalšie stupy v Štefultovskej a Antolskej doline. Pri ústí štôlní na vindšachtskej strane sa k Počúvadlianskemu náhonnému jarku pripojil zberný jarok Colloredo. V čase zvýšených zrážok a topenia snehu nahrádzal vodu z tajchu Počúvadlo, ktorý sa mohol za ten čas dopĺňať vodou z iných zberných jarkov. S ústím vodnej štôlne z počúvadlianskej strany bol spojeý zberný jarok odvádzajúci prebytočnú vodu z Dolnodekýšskeho jarku a z doliny nachádzajúcej sa pod jarkom. Do ústia štôlne vtekala aj voda pritekajúca prirodzeným jarkom z kopca, pod ktorým bola vyrazená štôlňa. Na tomto jarku bola vybudovaná sedimentačná nádržka ohraničená kamenným múrom. Aj tieto vody v čase zvýšených zrážok nahrádzali vodu z Počúvadlianskeho jazera. Portály obidvoch ústí vodnej štôlne Krížna v roku 1975 opravila a zrekonštruovala organizácia Rudné Bane, š. p., závod Banská Štiavnica.
Jarok Colloredo
Tento jarok bol vybudovaný koncom 18. storočia ako posilňujúci zdroj náhonného jarku vedúceho z nádrže Počúvadlo. Hoci dosahoval dĺžku sotva 1 000 m, jeho strategická poloha v teréne mu umožňovala najmä v jarných mesiacoch odvádzať väčšie množstvo vody, ktorá viackrát postačovala na niekoľko dní úplne nahrádzať vodu z Počúvadlianskeho jazera. Tým šetrila akumulovanú vodu v nádrži. Jeho zaústenie je na severnej strane pod Sitnom a vyúsťuje pri výtoku z vodnej štolne Krížna.
Parametre obidvoch portálov štôlne Krížna
Portál pri zaústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo do štôlne Krížna: šírka 90 cm, výška 180 cm, hĺbka vody 15 cm.
Portál pri vyústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo zo štôlne Krížna: šírka 120 cm, výška 190 cm, hĺbka vody 50 cm.
Vodná štôlňa Krížna - zaústenie
GPS: 48.415542, 18.857442 [48° 24' 55.95'', 18° 51' 26.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-04)
Táto vodná štôlňa bola postavená za účelom prevodu vody z Počúvadelského jarku, ktorý odvádzal vody z Počúvadlianskeho jazera, do Collorédskeho pomocného jarku, ktorý takto prevedenú vodu odvádzal do jazera Evička. Štôlňa zohrávala v banskoštiavnickom vodohospodárskom systéme dôležitú úlohu, nakoľko sa jej prostredníctvom transportovala voda z počúvadlianskeho vodohospodárskeho systému do susedného, severnejšie lokalizovaného, vindšachtovného vodohospodárskeho systému. Štôlňa predstavovala vlastne jedinú cestu, ktorou sa mohol transport vody medzi spomenutými vodohospodárskymi systémami uskutočniť. V tomto spočíval jej obrovský význam pre banskoštiavnické baníctvo.
Parametre štôlne sa po celej jej dĺžke menili. Dĺžka štôlne je približne 500 metrov. Šírka štôlne sa mení v intervale od 0,4 do 1,2 m, výška od 0,8 do 1,9 m. Hĺbka vody v štôlni sa v celej jej dĺžke nemenila a predstavuje hodnotu približne 0,15 – 0,50 cm.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Výpust z tajchu Počúvadlo
GPS: 48.410306, 18.856268 [48° 24' 37.1'', 18° 51' 22.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-05)
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Štôlňa Ondrej
GPS: 48.439597, 18.883790 [48° 26' 22.55'', 18° 53' 1.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-11)
Štôlňa Ondrej patrí ku starým banským dielam a svojím charakterom je to otvárkové banské dielo, ktoré prekopovite sprístupnilo vo svojej úrovni žily Ján, Gräfi, Špitaler, Bieber a jej blízke štruktúry. Na fotografii vidno pohľad od štôlne Ondrej smerom na Kostol sv. Ondreja. Prvá zmienka o štôlni Ondrej je z roku 1541. Sú archívne doklady, že razenie štôlne pre nedostatok financií pokračovalo pomaly, a to aj napriek tomu, že bola nádej na skoré dosiahnutie žily Matej (neskoršie premenovanej na žilu Ján). V tom čase majiteľom štôlne bol Ján Muner a pre zrýchlenie ťažby ho finančne nepodporila ani banská komora. V roku 1609 majiteľ štôlne požiadal majiteľov blízkej štôlne Matej, aby mu povolili použiť ich starú šachtu pre vetranie. V roku 1611 dosiahla štôlňa Matej žilu Ján, ktorú pomenovali Matejštôlnianskou žilou, kde sa narazilo na dobrú rudu. V tom roku získali štôlňu do vlastníctva bratia Gallesonovi, ktorí pokračovali v razení štôlne. V roku 1616 bola štôlňa Ondrej dlhá už 234 siah (v 17. storočí sa používala ešte banskoštiavnická siaha o dĺžke 2,0258 m). Od ústia po žilu Matej bolo 113 siah a o 42 siah ďalej sa prerazila slabo zrudnená žila, ktorá nebola sledne overovaná. O 28 siah ďalej sa prekrižovala Červená žila a o ďalších 15 siah kryštalická žila, ktorá pravdepodobne odpovedá žile Gräfi. Následne sa vyrazilo ďalších 36 siah a očakávalo sa , že krátko nato sa dosiahne veľmi bohatá žila (žila Špitaler). Na konci r. 1617 štôlňa Ondrej bola už dlhá 281 siah, ovšem očakávaná žila ešte nebola dosiahnutá. V tom čase v čelbe bola tvrdá, čierna hornina (pravdepodobne pyroxenický andezit). V roku 1625 štôlňa bola dlhá 312 siah a v roku 1626 pre potrebu ďalšieho razenia štôlne sa začala raziť vetracia šachta, ktorá bola nazvaná po majiteľovi Gallesona – šachtou Viliam. (Šachta Viliam sa nachádza v záhrade v blízkosti nad autobusovou zastávkou SAD – Galison.). S hĺbením šachty Viliam sa po jej prepojení so štôlňou Ondrej skončilo v roku 1633. Po ďalšom razení štôlne, očakávaná žila Špitaler bola prerazená až v roku 1645. Neskôr boli úrovňou tejto štôlne zachytené aj žilné štruktúry Wolf a Bieber. Štôlňa Ondrej mala v histórii baníctva hlavný význam v tom, že bola jedna z prvých dlhých štôlní prekopovitého charakteru a teda aj viac – menej overovacím banským dielom v tejto oblasti. V 18. a najmä v 19. storočí významovo štôlňa Ondrej upadla z dôvodu, že banské práce sa prevažne presunuli na blízke horizonty Matej štôlne a dedičnú štôlňu Bieber.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Štôlňa Klement
GPS: 48.440774, 18.874193 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 27.09'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-07)
Ústie štôlne Klement sa nachádza v údolí, v záhrade rodinného domu, niekoľko desiatok metrov severne od šachty Špitaler. S razením štôlne sa začalo v období medzi rokmi 1763-1770. Zámerom razenia tohto banského diela bolo v úrovni štôlne overiť vývoj žily Špitaler v časti medzi Windšachtou (oblasť okolia ústia štôlne) a šachtou Ferdinand. Štôlňa po prepojení so šachtami Wolf a Ferdinand mala zabezpečovať aj odvádzanie banských vôd z vyšších obzorov a tiež zabezpečiť dopravu materiálu (najmä dreva) do revíru šácht Wolf a Ferdinand. Prvý úsek štôlne Klement je vyrazený po žile Špitaler, ktorá v danej časti vykazuje len nižší podiel zrudnenia a je vyvinutá v prostredí viac- menej hydrotermálne premenených hornín (andezitov), preto sa v tomto úseku musela stavať a často meniť drevená výstuž. V roku 1787 bola požiadavka na urýchlené prepojenie Klement štôlne so šachtou Ferdinand, a to z dôvodu aby sa mohla cez túto štôlňu dopravovať na povrch kvalitná ruda rúbaná v revíri šachty Ferdinand. Sú písomné záznamy, že už v roku 1795 sa zo šachty Ferdinand prevažná časť vydobytej rudy v okolí tohto banského diela dopravovala na povrch štôlňou Klement. Prevádzkovanie štôlne Klement bolo do začiatku 20. storočia, t. j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V poslednom prevádzkovom období štôlňa zabezpečovala dopravu rudy nie len z okolia šachty Ferdinand, ale aj iných banských revírov. Výhodou tohto krátkeho dopravného prepojenia bolo, že ťažba nemusela ísť až na povrch vyššie lokalizovaných šacht, ale skrátenou cestou cez štôlňu Klement a odtiaľ ku blízkym stupovým systémom na úpravnícke spracovanie v štefultovianskej doline.
Štôlňa Durchschlag
GPS: 48.441873, 18.873571 [48° 26' 30.74'', 18° 52' 24.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-06)
Štôlňa Durchschlag je banské dielo, ktoré má spojovací charakter ku šachtám Ferdinand a Wolf. V úvodnej časti má chodba generálny smer 14°. Po 217 m od ústia chodby je križovatka, kde je vetvenie ku šachte Wolf a ku šachte Ferdinand. Štôlňa Durchschlag bola projektovaná a realizovaná za účelom spojenia šácht Wolf a Ferdinand s povrchom v úrovni tohto banského diela. Štôlňa Durchschlag bola vyrazená koncom 18. storočia a bola prevádzkovaná do začiatku 20. storočia, t.j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V období prevádzkovania štôlne Durchschlag sa toto banské dielo využívalo najmä na vetranie a dopravu rôzneho materiálu (najmä dreva) do banských polí šácht Wolf a Ferdinand.
Štôlňa Fuchs
GPS: 48.443033, 18.874038 [48° 26' 34.92'', 18° 52' 26.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-04)
Ústie štôlne Fuchs sa nachádza v mieste historickej povrchovej dobývky na žile Špitaler, ktorá je najrozsiahlejšia a najvýraznejšia v celom teritóriu Štiavnických Baní. V súčasnosti povrchová dobývka v teréne sa prejavuje výraznou smernou depresiou po žile Špitaler. O časovosti tejto povrchovej dobývky je možné sa len domnievať. Je možné, že baníckou aktivitou na tomto mieste sa zaoberali už Kelti, a to z dôvodu, že túto oblasť nemeckí kolonisti ešte v stredoveku nazvali Fuchsloch (Líščie diery). Počiatky štôlne Fuchs pravdepodobne súvisia so šachtou Ferdinand, ktorej prvým obzorom je štôlňa Fuchs, podľa čoho bolo toto banské dielo minimálne prevádzkované od 17. storočia. Úrovňou toto banské dielo je prvým obzorom šachty Ferdinand, podľa čoho možno predpokladať, že bolo nápomocné aj pri prehlbovaní a celkovom prevádzkovaní tejto v minulosti veľmi významnej šachty. Po ložiskovej stránke štôlňa Fuchs vo svojej úrovni sprístupnila a umožnila dobývanie najmä žíl Špitaler a Wolf, ktoré v tejto časti mali veľmi bohaté zóny zrudnenia (najmä na striebro). Okrem týchto žilných štruktúr štôlňou Fuchs bola rozfáraná a dobývaná aj žila Bieber a Terézia, resp. ďalšie menej významné žily (napr. Plochá žila). Štôlňa Fuchs bola využívaná do 19. storočia, v poslednom období už len ako dopravná chodba a pre účel vetrania. Počas 20. storočia ústie chodby bolo zavalené. Halda štôlne v teréne je výrazná a objemná, čo svedčí o značnej aktivite tohto banského diela v minulosti.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Štôlňa Pavol
GPS: 48.445578, 18.867714 [48° 26' 44.08'', 18° 52' 3.77'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–2– 02)
Štôlňa Pavol je situovaná na žile Pavol, ktorá sa v okolí tohto banského diela odpája od hlavnej žily Terézia. Tieto odbiehajúce štruktúry od žily Terézia výrazne menia smer s točením na západ, a po niekoľkých desiatkach, niektoré stovkách metroch vykliňujú. Žila Pavol je najvýraznejšia odbiehajúca vetva žilnej štruktúry Terézia, ktorá v histórii „starcami“ bola aj dobývaná. Štôlňa Pavol sa spomína už v roku 1595 v tzv. Krexengrunde. V roku 1610 sa uvádza, že štôlňa mala smer 9 hór. Podľa dobových záznamov ruda dobývaná touto štôlňou vykazovala len nižšiu kvalitu a preto v roku 1611 sa práce v štôlni zastavili. Ďalšie prevádzkovanie tejto štôlne až do 19. storočia sa podľa dostupných podkladov nepotvrdilo. V 30. rokoch 19.storočia bola celá štôlňa (až po čelbu) vyzmáhaná. Mocnosť žily v čelbe má 6-7 palcov (1 palec = 2,6 cm), ale zrudnená časť je len o mocnosti 0,5 palca. Po vyzmáhaní štôlne sa z dôvodu nízkej kovnatosti žily ďalšie prevádzkovania štôlne nevykonávalo a banské dielo sa opustilo. V súčasnosti je ústie štôlne ťažko pozorovateľné , hrubá identifikácia je možná len v období zvýšených zrážok, kedy v danom mieste sú zvýšené priesaky vody (obr.č.205). Žila Pavol, bola preskúmaná v nižších úrovniach v 19. storočí aj z niektorých obzorov šachty Kristína.
Štôlňa Dolná Bakomi (vodná)
GPS: 48.434393, 18.849963 [48° 26' 3.81'', 18° 50' 59.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-02)
Dolná bakomská vodná štôlňa (alebo aj tzv. Nová richňavská) bola vyrazená začiatkom druhej polovice 18. storočia z dna Malej Richňavy, teda z Richňavskej doliny do Krechsengrundskej doliny, z povodia Hrona do povodia Ipľa. Je dlhá 485 m. Bola vybudovaná s cieľom prepojenia Malej Richňavy s vodnou nádržou Bakomi a s novovybudovaným náhonným jarkom na odvádzanie vody z Richňavy na najvyššie situovanú šachtu Königsegg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením. Pohonná voda sa však nevyužívala len pre jedinú šachtu, ale následne aj niekoľkokrát na pohon banských a úpravníckych zariadení na nižšie situovaných šachtách. Prístup k nej bol z Hornej štôlne Bakomi, ktorá sa budovala skôr ako dolná štôlňa približne o 18 m vyššie, a to jednak z Richňavskej, jednak z Krechsengrundskej doliny cez spojovaciu šachticu. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Po dobudovaní Dolnej štôlne Bakomi sa podarilo uviesť do prevádzky jedinečnú časť vodohospodárskeho systému. Unikátnosť spočívala najmä v tom, že sa štôlňami prepojili dve povodia. Voda do tajchu Veľká Windšachta (obr.č. 260) sa privádzala Horným piargskym jarkom, ktorý sa tiahne nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) z povodia Ipľa cez Hornú štôlňu Bakomi do Hlavného richňavského jarku až do Veľkej Richňavy, ktorá sa nachádza už v povodí Hrona. Okrem toho do tejto štôlne ústil aj Hornohodrušský jarok, ktorý sa tiahne až od tajchu Červená studňa a Hornodekýšsky jarok. Z Veľkej Richňavy sa mohla voda púšťať dvoma spôsobmi. Buď to bolo do Malej Richňavy a odtiaľ Dolnou štôlňou Bakomi naspäť na piargsku stranu, kde pokračovala náhonným jarkom na šachtu Königsegg, alebo sa vypúšťala priamo do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá takisto prechádzala do Štiavnických Baní. Poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila aj ďalším úpravárenským zariadeniam na viacerých šachtách. Medzi štôlňami Hornou a Dolnou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné aj v súčasnosti prejsť z jednej štôlne do druhej po železných rebríkoch. Tie boli inštalované SVP v roku 2000 s cieľom zabezpečiť bezpečnejší prístup k výpustným ventilom, ktoré sú zabudované v Dolnej štôlni a umožnujú aj dnes regulovať vypúšťanie vody z richňavských tajchov.
Prečo „Partizánska štôlňa“?
V závere druhej svetovej vojny v roku 1945 získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých nepriateľských obranných opevnení.
Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení obranného rozostavenia poskytli dňa 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká, ktorej velili velitelia pplk. Čibaterievov, mjr. Žukov a kpt. Krivonosov. V nasledujúci deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku pod vedením kpt. Kozikova cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľov paniku. To urýchlilo oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Štôlňa Michal vodná
GPS: 48.466103, 18.899247 [48° 27' 57.97'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Jednoduchý, už takmer neviditeľný murovaný portál v protiľahlom svahu oproti Michal dopravnej štôlni. Voľakedy tento vchod sprístupňoval dnes už zaniknutú šachtu Gabriel.
Štôlňa Michal dopravná (stará)
GPS: 48.465705, 18.898826 [48° 27' 56.54'', 18° 53' 55.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Murovaný kamenný portál štôlne Michal dopravnej štôlne.
Ústie štôlne sa nachádza vo výške 650 m n.m. v údolí pod vrchom Glanzenberg zo severovýchodnej strany. Prístup k štôlni je po vrstevnici od štátnej cesty zo sedla Hájik. Počiatky razenia dopravnej štôlne Michal nie sú známe. Najstarší údaj je z roku 1575, kedy sa o nej píše ako o opustenej bani. V roku 1792 bola pri ústí štôlne postavená socha sv. Michala – archanjela v boji s drakom. Socha sa nachádza v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Štôlňa bola razená v blízkom nadloží žily Špitaler a po cca 10 m ju sledovala smerom na juh. Za šachtou Michal sa chodba križovala a jedna vetva prekopu smerovala k žile Bieber, ktorú sledne overila až po šachtu Gábor (obr. 97b). Podľa bansko - geologickej situácie štôlňa pôvodne sprístupňovala žilu Špitaler až po povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg (obdobie prechodu povrchovej ťažby na hlbinnú, čo sa v banskoštiavnickom regióne spája s príchodom nemeckých baníkov v 12. a najmä v 13. storočí). Po vyhĺbení šachty Michal (s vyústením pri povrchových dobývkach na vrchu Glanzenberg) štôlňa plnila dopravnú funkciu, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Po uzavretí šachty Michal (medzi povrchom a úrovňou Dopravnej štôlne Michal) sa štôlňa stala hlavným vstupným banským dielom v oblasti Glanzenbergu (obr. 98b). Po druhej svetovej vojne bola štôlňa vyzmáhaná a následne na jej úrovni bol pri šachte Michal v podzemnej strojovni umiestnený ťažný stroj typu N 1100 (výrobok ČKD Slaný). Najprv bolo ťažné zariadenie jednoetážové, ktoré na začiatku 70-tych rokov bolo nahradené dvojetážovým.
V roku 1952 bolo ústie štôlne opravené a dostalo súčasnú podobu s nápisom Michal štôlňa a v segmentovom nadstavci portálu je banícky emblém – kladivko a želiezko a letopočet poslednej rekonštrukcie – rok 1952. Ústie štôlne Michal je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Horná štôlňa Hirschgrund
GPS: 48.47759, 18.9022 [48° 28' 39.32'', 18° 54' 7.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica – 2MB-2-01
Horná štôlňa Hirschgrund sa nachádza v Jergištôlňanskej doline na ľavej strane Jergištôlňanského potoka, do ktorého zasahuje stredne veľká halda svojím okrajom. Obdobie razenia štôlne nie je známe, ale podľa jej charakteru sa razila pravdepodobne v 15-18. storočí. O veku tiež napovedá skutočnosť, že v banských mapách z obdobia 1.polovice 19.storočia je štôlňa zakreslená. Ústie štôlne je založené na žile Hirschgrund, ktorú toto banské dielo smerom na sever v dĺžke cca 150 m sledovalo. Žila Hirschgrund má len lokálny vývoj (viaže sa len na oblasť Jergištôlne) a pravdepodobne predstavuje jednu z nadložných vetví žily Bieber, ktorá od šobovských kremencov smerom na sever má špecifický vývoj. V línii štôlne sú výrazné prejavy po povrchovom dobývaní (pingy), čo svedčí o zrudnenom vývoji žily a prítomnosti rudného stĺpa. O tom, či žila Hirschgrund bola dobývaná aj štôlňou Horná Hirschgrund nie sú priame dôkazy, ale je to pravdepodobné z dôvodu, že bola situovaná v zóne rudného stĺpa. Po geologickej stránke sa banské chodby štôlne nachádzajú v zložitom horninovom prostredí. Okolie štôlne je budované karbonátmi mezozoika (druhohory) a zlepencami paleogénu. Tieto horniny sú značne zvodnené a ich fyzikálno-mechanické vlastnosti pre ťažbu nepriaznivé, čo mohlo mať tiež vplyv na dobývanie žily Hirschgrund. V súčasnosti je ústie štôlne nepozorovateľné, v teréne prítomnosť štôlne dokumentuje len jej halda.
Štôlňa Xaver
GPS: 48.47729, 18.90257 [48° 28' 38.24'', 18° 54' 9.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-02)
Štôlňa Xaver s pôvodným označením štôlňa Františka Xaverského sa nachádza v Jergištôlňanskej doline v nadmorskej výške 615 m. Pôvodné ústie štôlne sa nachádza v záhrade rodinného domu, v súčasnosti bez náznakov bane. História štôlne nie je dokladovaná, ale podľa jej lokalizácie možno predpokladať ešte obdobie stredoveku. Ústie štôlne bolo situované v blízkosti žilnej štruktúry Bieber, ktorá v tejto časti má niekoľko samostatných žílných vedení. Podľa smeru chodby má prvých 150 m štôlne sledný charakter, sledovaná bola jedna z nadložných vetiev. Ďalších 80 metrov má chodba štôlne už prekopový charakter k hlavnej žile Bieber. Od miesta nafárania hlavnej žily Bieber, kde je vyvinutý bohatý rudný stĺp, banské chodby štôlne Xaver majú už výrazne sledný charakter a lokalizujú historicky vydobyté časti žily Bieber. Žila Bieber v predmetnom rudnom stĺpe v nižších obzoroch bola kremenno - karbonátová s výrazne polymetalickou mineralizáciou a s relatívne zvýšeným obsahom markazitu. Zvýšený obsah markazitu spôsoboval v podzemí tvz. kyzové banské vody (s nízkou hodnotou pH), ktoré mali za následok skorú koróziu železných banských zariadení (koľaje, výstuž).
Štôlňa Juraj na Jergyštôlni
GPS: 48.477283, 18.900277 [48° 28' 38.22'', 18° 54' 1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-0-00)
V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém. Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Štôlňa Jeronym
GPS: 48.46024, 18.92713 [48° 27' 36.86'', 18° 55' 37.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-16)
Ústie štôlne Jeronym sa nachádza východne od banskoštiavnickej kalvárie v nadmorskej výške 538 m. Toto banské dielo sa začalo raziť ešte v 19. storočí a malo výrazne prekopový charakter s orientáciou do oblasti priebehu žily Grüner. Dĺžka štôlne je 900 m a jej pôdorysné ukončenie je takmer pod vrcholom banskoštiavnickej kalvárie. Okrem štôlne bol z jej úrovne vyrazený aj vetrací komín s vyústením pod Kalváriou. Vyústenie komína na povrchu bolo pozorovateľné ešte po 2. svetovej vojne, v súčasnosti je v rámci zabezpečenia otvor zasypaný. Po 1. svetovej vojne sa rozhodlo o razení slepej šachty (neústiacej na povrch) z úrovne štôlne po 12. obzor s celkovým prevýšením 310,2 m. Zámer hĺbiť šachtu Jeronym bol najmä z dôvodu sprístupnenia nových rudných celkov na žile Grüner na sever od šachty František, ale aj perspektívne hlbokých častí banskobelianskeho ložiska na žilách Baumgartner, Goldfahrtner a Juraj. Tento plán sa začal realizovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy bola od šachty František v úrovni 12. obzoru vyrazená sledná chodba (tzv. Péchova chodba). Anton Péch (1822-1895) bol riaditeľom banskoštiavnických baní a osobne sa zaslúžil o razenie tejto chodby. Odchodom Pécha do dôchodku sa razenie tejto chodby zastavilo. V 20. rokoch 20. storočia sa opäť rozhodlo o sprístupnení severnej časti žily Grüner a za tým účelom sa začalo dňa 16. mája 1928 so zmáhaním štôlne Jeronym a v septembri 1930 vo vzdialenosti 470 m od ústia štôlne sa začala hĺbiť slepá šachta Jeronym. V októbri 1935 šachta dosiahla plánovanú hĺbku 310,2 m, kde sa zarazilo nárazisko 12. obroru (úroveň Voznickej dedičnej štôlne). Následne sa začala v úrovni 12. obzoru raziť chodba smerom na juh a mala sa spojiť s predtým vyrazenou tzv. Péchovou chodbou vo vzdialenosti 1000m. Razenie chodby dňa 7. októbra 1937 (vo vzdialenosti 367,3 m od šachty Jeroným) bolo nečakane ukončené. V čelbe razenej chodby došlo ku silnému prívalo vôd a následnému zatopeniu razeného prekopu i samotnej šachty do výšky 101 m. V dôsledku tejto havárie boli všetky práce v šachte zastavené a strojné zariadenia odvezené. V súčasnosti po bani Jeronym zostala len výrazná halda nachádzajúca sa na súkromnom pozemku.
Štôlňa Jozef
GPS: 48.462107, 18.891301 [48° 27' 43.59'', 18° 53' 28.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-13)
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber ). Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy. V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Štôlňa Sattel
GPS: 48.463761, 18.889617 [48° 27' 49.54'', 18° 53' 22.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-12)
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa. Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu. Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti
Štôlňa Grüner
GPS: 48.446863, 18.908894 [48° 26' 48.71'', 18° 54' 32.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-19)
Ústie štôlne Grüner sa nachádzalo 200 metrov za kruhovým objazdom na ľavej strane cesty smerujúcej z Banskej Štiavnice do obce Sv. Anton. Na halde štôlne bola po 2. svetovej vojne postavená budova, v ktorej bolo zdravotné stredisko Rudných baní. Kríž pri ceste nad bývalou štôlňou je pravdepodobne z obdobia, keď štôlňa bola funkčná a baníci sa pri ňom modlili pred fáraním do bane. Predpokladáme, že cesta odbočujúca nahor vedľa kríža je z obdobia, keď štôlňa Grüner bola prevádzkovo prepojená so šachtou Mária. Počiatky razenia štôlne Grüner nie sú známe, avšak podľa jej lokalizácie možno predpokladať, že toto banské dielo bolo jedno z prvých pre podzemné dobývanie žily Grüner. Výrazná povrchová depresia na žile Grüner, ktorú štôlňa s rovnakým názvom vo svojej dĺžke smerne podfárala, sa nachádza nad rodinnými domami typu okál. Podľa ložiskovo štruktúrnych skutočností a starých mapových podkladov má začiatok štôlne prekopový charakter (cca 20-30 m) a po nafáraní žily Grüner chodba smeruje na juh a má výrazne sledný charakter. O veľmi starom veku štôlne svedčí aj skutočnosť, že nebola prepojená na šachtu Mária a v archívnych materiáloch sa nenašli údaje o jej dovrchnej (medzi úrovňou štôlne a nad ňou nachádzajúcou sa povrchovou dobývkou) ťažobnej aktivite. Je možné, že opustená štôlňa Grüner bola počas hĺbenia šachty Mária v prvej polovici 18. storočia vyzmáhaná a prepojená s najvyššími obzormi šachty najmä pre účely vetrania pomocou komínov.
Štôlňa Mária
GPS: 48.444798, 18.910120 [48° 26' 41.27'', 18° 54' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Mária sa nachádza v opornom múre štátnej cesty smerom na Štiavnické Bane oproti šachte František vedľa budovy bývalého riaditeľstva závodu Rudných baní. Halda štôlne sa nachádzala nad pôvodným kostolíkom pri šachte František. Počas rekonštrukcie povrchového areálu šachty František v 60. rokoch 20. storočia bol kostolík asanovaný a halda rekultivovaná. V súčasnosti je ústie štôlne zabezpečené železnou bránou. Štôlňa Mária bola razená v prvej polovici 19. storočia. Prepojila pomerne blízku šachtu Mária s povrchovými objektami šachty František. Štôlňa mala prekopový charakter a slúžila najmä na dopravu prevádzkového materiálu pre šachtu Mária. Využívala sa tiež na dopravu rudy ťaženej nad úrovňou dedičnej štôlne Kornberg zo žíl Grüner a Ján. Ruda dopravená štôlňou na povrch sa následne upravovala v stupách v oblasti Rybníkov. Prevádzková prepojenosť šácht Mária a František bola aj z toho dôvodu, že obidve patrili pod jeden závod a ich ťažba sa orientovala na žilu Grüner. V minulosti slúžila štôlňa Mária podľa potreby aj na vetranie, najmä horných obzorov šachty Mária. Štôlňa je vyrazená v horninách andezitu, ktoré sú v blízkosti žily Grüner tektonicky porušené a hydrotermálne premenené.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Štôlňa Matej
GPS: 48.44245, 18.88996 [48° 26' 32.82'', 18° 53' 23.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–12)
Ústie štôlne Matej je situované v štefultovskej doline, ale funkčný dosah tohto banského diela je prevažne v oblasti Štiavnických Baní. Blízko ústia štôlne sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil pre prevádzkové účely tohto banského diela. Štôlňa Matej sa prvýkrát spomína v roku 1587, keď pod názvom Nová Bieberova štôlňa bola pričlenená ku Bieberštôlnianskemu ťažiarstvu. Premenovanie štôlne na Matej sa pravdepodobne uskutočnilo po arcikniežati Matejovi (bratovi cisára Rudolfa), na ktorého sa banskoštiavnická vrchnosť začiatkom 17. storočia obracala s prosbou vo veci baníkov povolávaných do vojska. Začiatkom 17.storočia štôlňa musela mať značný rozsah, nakoľko v roku 1612 bolo rozhodnuté, že pre vetracie účely tohto banského diela sa vyrazí šachta Maximilián. Prvé dobývacie práce štôlňou Matej sa vykonávali na žile Ján, ktorá sa pôvodne nazývala Matejštôlnianska žila. Celkove štôlňou Matej boli rozfárané a dobývané žily Ján, Gräfi, Špitaler a Wolf. Podľa dostupných záznamov najkvalitnejšia ruda z týchto žíl bola dobývaná na žile Špitaler, kde obsah zlatostriebra dosahoval až 15 lótov ( 1 lót je historická jednotka kvality rudy so zastúpením 15,35 g kovu v 49,l kg rudy). Štôlňa Matej vo svojej celej histórii, okrem sprístupnenia a dobývania rôzne kvalitných rúd mala aj úlohu odvodňovania pomerne rozsiahleho a na vodu bohatého banského poľa. Po ukončení prevádzkovania tohto banského diela sa vody štôlne využívali dlhé desaťročia pre zásobovanie (systémom vodovodu) obyvateľstva značnej časti Štefultova. Posledný údaj o dobývacej aktivite štôlne Matej je z roku 1848, kedy sa na žile Ján dobývala už len ruda, ktorá sa v dôsledku kvality upravovala v stupových zariadeniach. Táto ruda bola dobývaná prevažne z častí ložiska, ktoré v predchádzajúcich storočiach pre nižšiu kvalitu nespĺňali kritéria rentabilnej ťažby. Posledné využitie (druhá polovica 19. storočia) štôlne Matej pre banské účely bolo na dopravné účely pri ťažbe rudy a najmä jaloviny z oblasti Wolf a Ferdinand šachty v Štiavnických Baniach. V údolí pod štôlňou Matej je rozsiahla plošná halda, ktorá bola vybudovaná prevažne v 19. storočí.
Štôlňa Kuchajda
GPS: 48.43957, 18.86223 [48° 26' 22.45'', 18° 51' 44.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–02)
Štôlňa Kuchajda je starým banským dielom, ktoré vo svojej úrovni sprístupnilo žily Kuchajda, Veterník a Anton. Prevažná časť banských diel v úrovni štôlne Kuchajda boli sledné chodby po žile Veterník. Západne od Kuchajda štôlne (v smere žily Veterník) v úrovni 765 m n.m. žila Veterník od povrchu bola sprístupnená aj štôlňou Viktória. Obe tieto štôlne boli výškovo prepojené sledným komínom po žile Veterník, ktorý napomohol k dobývaniu danej žily. Podľa údajov z raziacich prác z 18. storočia je zrejmé, že banícka aktivita v tejto oblasti musela byť ďaleko pred týmto obdobím, nakoľko čelba razená v roku 1780 prišla do opustenej šachty a najbohatšie časti zrudnenia boli už vydobyté. Počiatky ťažby na žile Veterník boli povrchovým spôsobom, čo dokazuje pingový ťah na východe tejto žily. O časovosti dobývania blízkopovrchových častí žily Veterník je možné len predpokladať a je možné ho dávať do obdobia ostatnej povrchovej ťažby v regióne Štiavnických Baní, čo mohlo byť už v období keltského osídlenia. Odvodňovanie banských priestorov na žile Veterník sa vykonávalo pomocou Vodnej štôlne, ktorej ústie bolo pod haldou Piarg šachty v nadmorskej výške 669 m.. Z pohľadu geologicko – štrukturálneho žila Veterník prezentuje jednu z viacerých žilných štruktúr v oblasti Štiavnických Baní, ktoré sa odpojili od hlavných žíl a výrazne zmenili svoje smerovanie od generálneho smeru SSV – JJZ. Smerné pokračovanie a bilančný vývoj týchto žíl nebol veľký. Štôlňou Kuchajda a žilou Veterník sa chce demonštrovať, že aj menej zrudnené žily boli v minulosti objektom banského podnikania a ťažby. Miesta odpájania vedľajších žíl od hlavných žilných štruktúr, resp. ich križovanie boli často najbohatšími polohami banskoštiavnického ložiska. Ústie štôlne počas 2. svetovej vojny bolo ešte prístupné (bolo miestom úkrytu miestnych obyvateľov v období prechodu fronty). V súčasnosti ústie je v zastavanej časti rodinného domu a priamo na danom mieste sa nachádza plechová garáž.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.