Mesto Banská Štiavnica
GPS: 48.459263, 18.903351 [48° 27' 33.35'', 18° 54' 12.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sekretariát primátora: 045/6949610; mob: 0905571867; andrea.benediktyova@banskastiavnica.sk
Počiatky osídlenia
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom
Stredovek
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Obec Štiavnické Bane
GPS: 48.44079, 18.87237 [48° 26' 26.84'', 18° 52' 20.53'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Mestá a obce
Obec Štiavnické Bane, ktorá ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikla spojením niekoľkých osád – Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním – ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov – stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní – sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651 – 1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713 – 1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (? – 1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Obec Banský Studenec
GPS: 48.446448, 18.971315 [48° 26' 47.21'', 18° 58' 16.73'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Mestá a obce
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266, ktorej originál je v úschove v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom GULTBACH. Obec však povýšená na mesto nikdy nebola. Názov obce počas svojej existencie bol niekoľko krát menený. V prvej známej pečati obce z roku 1618, na ktorej pečatné pole vypĺňa sv. Martin na koni je rukopis, v ktorom sa obec spomína ako GOLDBACH, čo z nemeckého prekladu znamená Zlatý potok. V roku 1678 sa vrátil názov KOLPACHY. Od roku 1892, kedy bol vidieť vplyv násilnej maďarizácie obec bola premenovaná na TOPATAK KOZSEC. Tento názov obce trval do konca I. svetovej vojny, po ktorej bol vrátený názov KolpachyY. Od roku 1948 bola obec premenovaná na Banský Studenec.
Nadmorská výška našej obce je 594 m. Celková výmera katastra činí 19,1 mil. m2 a radí sa medzi slabo zaľudnené obce. V súčastnosti obec má 435 obyvateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, hutníctvom, lesnými prácami, ako i uhliarstvom. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov.
V rámci budovania systému umelých nádrží sa vybudovali v r. 1730 Kolpašské vodné nádrže na základe Hellových projektov. Na ich budovaní pracovalo 150 ľudí. Po dokončení hrádzi sa objavili poruchy, na ktorých oprave sa podieľal aj Samuel Mikovíny. Keď v r. 1746 došlo k ďalšej poruche bolo jazero vypustené a podľa Makovínyho sa postavila nová hrádza v rokoch 1746 – 1747. Výška hrádze je 14,2 m, dĺžka je 182,1m a šírka je 20,9 m. Kapacita je 798 900 m3. Malé Kolpašské jazero sa budovalo v r. 1763. Dĺžka koruny hrádze je 79,9 m, výška 6,8 m, kapacita 109 400 m3. V roku 2007 sa začali jazerá rekonštruovať Stredným Povodím Hrona.
Obec Banský Studenec je Rímsko-katolíckou obcou. V rokoch 1743 – 1745 bol v obci postavený podľa návrhov Martineliho kostol Premenenia Pána v barokovom slohu. V súčasnej dobe dochádza v katastri obce k veľkým premenám. Krása štiavnických chránených vrchov spojená s rekreačnou oblasťou využívanou vodnými športmi a turistickými chodníkmi láka svojím prostredím nie len domácich priaznivcov prírody.
Obec mala v minulosti vlastnú školu, neskoršie materskú škôlku. Pri rýchlom poklese obyvateľstva bola obec nútená pre malý počet detí túto uzatvoriť a deti dochádzajú 8 km do Ban. Štiavnice
Obec Baďan
GPS: 48.332289, 18.840698 [48° 19' 56.24'', 18° 50' 26.51'']
Obec: Baďan
Objekt: Mestá a obce
Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v minulosti priamo v katastri obce a v jeho blízkom okolí, dokumentujú osídlenie už v praveku, v mladšej dobe kamennej (kamenné kliny, mlaty). Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.
Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9.septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana. Ako osada, či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Baďan spolu s Klastavou sa v tomto roku stali majetkom komesa (špána) Dersa z rodiny Hunt-Pozman, ktorý spolu so svojim príbuzným komesom Demeterom bol majiteľom hradného panstva Litava (Čabraď). V majetku tohto panstva bola osada do začiatku 14. storočia. Prakticky od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, Baďan patril do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice. Tu je možné spomenúť rodiny Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku.
Zachované písomné pramene dokumentujú činnosť obyvateľov dediny najmä v poľnohospodárstve. Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Napríklad z roku 1630 je doložený kováč, mlynár, sladovník, neskôr obuvníci, mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom.
V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).
Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia, miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s fíliami v Počúvadle a Klastave.
K rozvoju reformačného hnutia v dedinách z južnej strany Sitna začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. Pre miestnu cirkev ev.a.v. priniesli reformy Jozefa II., zavedením náboženskej tolerancie, podmienky pre jej ďalší a pritom slobodný vývoj. Postupne sa stavebne upravil kostol, jeho interiér, fara, škola. V 17. storočí edukačnú činnosť detí vykonávali miestni farári, škola pôsobila pri fare.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29.januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike, napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov, ich počet do konca 19. storočia sa pohyboval v rozmedzí 250 – 300. V hospodárskom živote dediny zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov. V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 1923 mal 26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.
Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi, prísažnými (členmi obecnej rady). Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove. Baďan postihli útrapy obidvoch svetových vojen a dôsledky hospodárskych kríz.
Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia, v roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.
V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV, v roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Prvým predsedom JRD sa stal Ján Teren. V roku 1957 družstvo chválilo vlastné stanovy, v tomto období prebiehala HTÚP. K členom JRD patrili aj roľníci z Kopaníc a Hodruše.Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD.
Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. K tomuto cieľu slúžili viaceré celospoločenské zveľaďovacie akcie. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ vybudovala predajňa potravín a ZVS a ďalšie diela, ktoré dotvárali vzhľad obce.
V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.
Tieto riadky sú len krátkym nazretím do bohatej histórie obce Baďan. Historické písomné pramene, nálezy archeologických výskumov, architektonické a národopisné pamiatky dosvedčujú a dokladujú starobylosť lokality, jej vývin a významné postavenie v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote regiónu pod Sitnom. Práve bohatá a starobylá minulosť obce by sa mala stať inšpirujúcim zdrojom a príkladom pre ďalšie generácie obyvateľov obce.
Obec Beluj
GPS: 48.353149, 18.889958 [48° 21' 11.34'', 18° 53' 23.85'']
Obec: Beluj
Objekt: Mestá a obce
História obce Beluj siaha až k prelomu nášho letopočtu. Počiatky osídlenia tohoto hornatého regiónu, rovnako ako aj rozvoj sídel v ňom podmienili priaznivé ložiskové podmienky (existencia nerastných surovín). Najstaršie doklady osídlenia súvisiace s ťažbou rúd a ich spracovaním pochádzajú z 10. – 8. storočia pred n. l. (neskorá doba bronzová) z hradiska na Sitne. Z hľadiska osídlenia obce a regiónu sú významné nálezy sídliskového i výrobného charakteru v rámci katastrálneho územia obce Beluj pochádzajúce z 3. – 2. storočia pred. n. l., dokazujúce činnosť Keltov na južne strane Sitna .
V roku 1990 uskutočnilo Slovenské banské múzeum zisťovací archeologický výskum v blízkosti majera Široká lúka. Na terénnej obhliadke sa zistili tzv. pingy (jamy po zisťovaní priebehu žilného zrudnenia, často sa zmenili na exploatačné šachty na ťažbu rudy), štôlňa s haldou a veľké odvaly po dvoch šachtách. Okrem železnej rudy, ktorá sa tu ťažila v 20. rokoch 20. storočia, podľa Labudu (2008), mineralogicko-ložiskové analýzy dokazujú aj ťažbu striebornej a zlatej rudy.
K celkovému obrazu o osídlení územia prispel známy prenčovský farár, archeológ, etnograf i národovec Andrej Kmeť, ktorý tam robil archeologické výskumy, aj početnými nálezmi popolnicových polí z mladšej doby bronzovej. Kmeťove archeologické výskumy s nálezmi v blízkosti dnešnej polohy Beluja však dokázali osídlenie územia už v praveku .
Prvá písomná zmienka o obci Beluj pochádza zo 6. júla 1290 „keď kapitula v Ostrihome vydala svedectvo, podľa ktorého Lampert, syn Mikuláša z rodu Hunt- Poznanovcov predal polovicu dediny Beluj štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermanna za 300 hrivien striebra pochádzajúceho z Banskej Štiavnice (1 hrivna = 245, 54 g). V roku 1342 bola obec majetkom hradného panstva Litva., neskôr bola majetkom panstva Čabraď – Sitno. Názov obce Beel- Beley je pravdepodobne odvodený od nálezísk bielej hliny pod Sitno v jej chotári. Ďalšie názvy obce boli: 1342 – Belw, 1786 – Belluja, 1920 – Beluj. Maďarský názov obce je Béld.
Obec vlastnila v roku 1540 1 mlyn a kostol s cintorínom a v roku 1622 ju získal do držby Peter Kohári. Prvá zmienka o hrnčiarstve v obci pochádza z roku 1635. V roku 1743 malo panstvo v Beluji sýpku, 2 mlyny – v lokalite Močidlá a v Prenčove na potoku Štiavnica, krčmu, jatku a kováčsku dielňu. V roku 1873 tu bola postavená nová budova školy.
V tomto období dosiahla obec aj vrchol v počte obyvateľov. Najviac sa zaznamenalo pri sčítaní v roku 1828, kedy sa v Beluji nachádzalo 112 domov a 672 obyvateľov, roku 1880 žilo v obci 604 obyvateľov. Okrem toho v tomto období stále vlastnila obec mlyn a v roku 1890 sa začalo so stavbou tehelne. V súvislosti s tehelňou v tomto období zaznamenala obec aj najväčší hospodársky rozvoj. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ale veľmi rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo .
Z významných osobností tu svoje výskumy realizoval Andrej Kmeť a ako evanjelickí farári tu pôsobili Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.
Obec Dekýš
GPS: 48.394925, 18.815867 [48° 23' 41.73'', 18° 48' 57.12'']
Obec: Dekýš
Objekt: Mestá a obce
História
Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu uradu.
19.storočie a vojnové roky:
Rok 1854 obec dokončuje stavbu katolíckeho kostola, ktorý bol v roku 1924 rozšírený o krížnu loď. Bol zasvätený narodeniu Panny Márie. Rozvojom techniky a dopravy bolo ustanovené, že pošta bude na Štampochu. Pred prvou svetovou vojnou bol prijatý poštár. Počas richtárskej služby, pred prvou svetovou vojnou, Juraja Šuľu, bol založený hasičský zbor a zakúpila sa prvá striekačka, čo znamenalo pre obec veľku udalosť.
Vojnové roky
Prvá a druhá svetová vojna citeľne poznačila aj obyvateľov Dekýša. Medzi najvýznamnejšie udalosti v časoch prvej svetovej vojny a v medzi vojnovom období patrí ústup Maďarskej červenej armády 15.mája 1919. V oktobri 1922 sa na náklady Ministerstva poľnohospodárstva zriadila v obci hospodárska škola a v roku 1923 dochádza k stavbe katolíckeho a evanielického kostola. Počas druhej svetovej vojny do obce zaviedli elektrický prúd. Boje o obec Dekýš začali koncom februára a skončili 4. marca 1945, kedy bol Dekýš oslobodený.
Po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova obce. V roku 1958 ONV v Banskej Štiavnici schválil výstavbu národnej školy. V roku 1965 sa začala generálna oprava starej školy. Túto opravu dokončili 9. novembra 1966.
Obec Devičie
GPS: 48.309766, 19.025828 [48° 18' 35.16'', 19° 1' 32.98'']
Obec: Devičie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Obecný úrad Devičie; tel: 045/5591480
Web: http://www.dhzdevicie.estranky.sk/clanky/obec-devicie.html
Obec Devičie sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov na pravostrannom prítoku Krupinice. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 250 m.n.m. až po 534 m.n.m. V strede obce dosahuje 256 m.n.m. Patrí do okresu Krupina (KA) a žije tu 287 obyvateľov.
Zatiaľ najstaršie zistené osídlenie spadá do obdobia kultúry piliňských popolnicových polí (700 - 500 rokov pred Kristom). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, kedy uhorský panovník Belo IV. presídlil tunajších hostí do Hontianskych Nemiec. Vtedy sa obec volala DYUCHE. Začiatkom roku 1400 obec vlastnila rodina Kováryovcov a neskôr rodina Terjenyovcov.
S obcou sa spájajú mená významných osobností ako Pavol Brodniansky, Žigmund Holéczy, či Ervin Semjan.
Zaujímavosti obce
Dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1804, postavený za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu.
Pri vchode do fary rastú dve vyše 200 ročné lipy, ktoré boli vysadené v roku 1793 pri kúpe fary od obce. Predtým to bola stoličná budova, slúžila najmä na prenocovanie vojska.
V obci sa zachovali domy s hontianskou architektúrou. Zaujímavosťou sú tiež do svahov vyhĺbené pivnice na uskladnenie vína.
Niekoľko km južne od obce sa nachádza kameňolom na olivinický čadič. V súčasnosti je zaplavený a využívany hlavne na rekreačné účely.
Obec Domaníky
GPS: 48.263811, 18.989667 [48° 15' 49.72'', 18° 59' 22.8'']
Obec: Domaníky
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Domaníky 78, E-meil: evavicianova@gmail.com, Tel: 045/55 91 120
Obec Domaníky leží v nadmorskej výške 197 m na brehoch riečky Štiavnica. Nachádza sa asi 12 km južne od Krupiny na ceste pre medzinárodnú premávku E 77 , ktorá spája mestá stredného Slovenska s Budapešťou. Okolie dediny bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia vykopávky popolnicových pohrebísk. Obec Domaníky sa po prvý raz spomína r.1135 pod názvom Dominyk, r.1247 pod názvom Also Domanyk a r.1331 pod názvom Thout Damanyk – čiže slovenské Domaníky. R.1256 sa ako vlastníci obce spomínajú ostrihomskí mešťania Rubín a Ján. V 14.storočí patrili k Litavskému hradu. V neskoršom stredoveku táto obec patrila viacerým feudálom. Obyvatelia boli výlučne roľníci. Domy pochádzajúce z prvej polovice 20 storočia sú murované trojpriestorové so stĺpovým podstienkom na dvorovej strane. Strechy sú sedlové pod tvrdou krytinou. Po roku 1945 sú domy so štvorcovým pôdorysom i do tvaru L.
História
Na území dnešnej obce Domaníky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dominyk, neskôr sa premenovala na Also Domanik (1247), Domonig (1258), Damanyk Tout dicta (1285), Domungy (1291), Thoutdamanyk, Domanik (1331), Nemeth Domanik Theuthonicalis (1382), Damanik (1808), až do dnešnej podoby Domaníky; maďarsky Domanik, D ö meháza. Obec patrila Jánovi a Rubinovi z Ostrihomu, v 14. storočí patrila hradu Čabrad, v 18. storočí Foglárovcom, neskoršie Kevickovcom.
V roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 200 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Drážovce
GPS: 48.253768, 18.907566 [48° 15' 13.56'', 18° 54' 27.24'']
Obec: Drážovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Tel: 045/559 61 31, E-mail: obecdrazovce@zoznam.sk
Obec sa spomína od roku 1135 ako Dras v zakladacej listine bzovíckeho opátstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Daras (1286), Darasy (1349), Vduarnokdaras (1394), Daras utraque (1511), Dražowce (1773); maďarsky Darázsi. Patrila hradu Hont, v roku 1267 Arnoldovi z Banskej Štiavnice, do 2. polovice 14. storočia zemepánom Darážiovcom, neskôr rodine Dalmadiovcov. V 18. storočí Jessenskovcom, Radvanskovcom, Semberyovcom. V roku 1715 mala obec 22 domácnosti, v roku 1828 mala 32 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obyvatelia sa zúčastnili SNP
(Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť )
Obec Ilija
GPS: 48.419873, 18.900647 [48° 25' 11.54'', 18° 54' 2.33'']
Obec: Ilija
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ilija, č. 50, 969 01; tel: 045/692 08 47; obec_ilija@stonline.sk
Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa (1841 – 1908), pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a taktiež výskumy jeho nasledovníkov nálezmi z nich dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija podľa nálezov z archeologických výskumov a z rôznych výkopových prác obyvateľov z nedávnej minulosti sa dokumentovalo predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred n. l.). Určitú kontinuitu staršieho a včasnostedovekého osídlenia dokazujú nálezy pochádzajúce z 12. storočia v blízkosti domu M. Štrbu.
Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola. V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy. Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu. Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava. Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.
Pri delení Ilije medzi vdovu Frusinou a švagrom Petrom Horvátom sa v dedine nachádzalo 8 poddanských obývaných usadlostí. Tieto údaje sú jedny z prvých o konkrétnych obyvateľoch Ilije v stredoveku. V roku 1500 sa prvý raz stretávame s konkrétnou osobou vykonávajúcou funkciu richtára Ilije, bol ním Anton Nyerges. Ku koncu 15. storočia došlo k vlastníckym zmenám v držbe hradného panstva Čabraď, sprevádzajúcim majetkové spory. Neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a vedené spory zapríčinili, že určitý čas panstvo spravoval kráľovský dvor. Približne v roku 1511 hrad s dedinami vrátane Ilije bol v majetku arcibiskupa Tomáša Bákociho. Po jeho smrti uhorský kráľ Ľudovít II. v roku 1517 rozhodol, že panstvo prejde do majetku Erdödyovcov. Tí ho vlastnili s určitými prestávkami dlhšiu dobu. V roku 1540 bola Ilija poddanskou dedinou, v ktorej bolo 11 ½ sedliackych usadlostí obývaných a jedna bola opustená. Nachádzali sa tu 3 želiarske domy zvané „patvarcz“ a mlyn s jedným kolesom. Koncom októbra 1566 sa Turci dostali do Ilije a Sitnianskej. V Iliji podpálili niekoľko domov. Ilija patrila k novohraskému sandžaku v roku 1570. Hrozba Turkov v rôznych intenzitách trvala takmer 150 rokov.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava (Čabraď) a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci (prísažní). Medzi tradičné dedinské remeslá v Iliji patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo. V roku 1599 hradu Sitnu označovanom ako sídlo panstva, hoci skôr plniaceho funckiu v systéme obrany proti Turkom a Martalovcom patrila aj obec Ilija. Najstarší zachovaný urbár Sitnianskeho a Čabraďského panstva zhotovený cisárskymi komisármi pochádza z roku 1602. Podľa neho sa v Iliji nachádzalo 9 celých obývaných sedliackych usadlostí.
17. storočie je pre Iliju významné tým, že došlo k závažným zmenám v majetkoprávnych vzťahoch držbách obidvoch panstiev. Zmeny prakticky až do konca feudalizmu v uhorských pomeroch končiaceho revolúciou 1848/1849, poznamenali na vyše dve storočia vývoj Ilije a osud spojený s rodinou Koháriovcov, neskôr od polovice 20. rokov 19. storočia po vymretí s jej pokračovateľmi, Coburgovcami. Popri tomto sa región v 17. a začiatkom 18. storočia stal dejiskom protihabsburských stavovských povstaní, tiež opakovaných napádaní Turkov a Martalovcov často spriaznených s povstalcami. V 18. storočí Iliju podľa pracovného zamerania obyvateľstva možno charakterizovať ako dedinu s rozvinutým poľnohospodárstvom, drevovýrobou, domácim remeslom. Postavenie obyvateľstva voči zemepánom Koháriovcom sa upravilo v obdobiach urbárskych reforiem panovníčky Márie Terézie (1740 – 1780). Podľa záznamov urbára v roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
V roku 1743 žilo na Iliji 93 osôb podliehajúcich zdaneniu, z nich tvorilo 55 príslušníkov rodín sedliakov a 38 rodín želiarov. Tu zaznamenáva názov dediny, ktorý sa používa v hungarizovanej forme (Szent Egyid), latinskej (Sanctus Egídius) a slovenskej (Swaty Illik).
Obec Svätý Anton
GPS: 48.423967, 18.939777 [48° 25' 26.28'', 18° 56' 23.2'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Svätý Anton č. 34, 969 72; 045 6920752; ocu@svatyanton.sk
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získalii obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve. V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. Medzi známe mená poddaných jednej časti obce, ktorá patrila Frustíne Horvátovej, patrili Ján Hudec, Michal Molnár, Ondrej Ghetler, Peter Faber. Medzi podaných patriacich jej švagrovi Petrovi: Benedikt Wamos, Gašpar a Peter Mayzer, Egídius Longovič, Matej Preor. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. O majetkový podiel sa snažil aj druhý zať Petra Horváta, Urban Fánči. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Z nich r.1516 Juraj Barla. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.storočia. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Spracované z publikácie „Zborník múzea vo Svätom Antone“ r:2005 vypracované Dr.Jánom Novákom. Spracovala Anna Rihová.
Obec Vysoká
GPS: 48.411791, 18.794290 [48° 24' 42.45'', 18° 47' 39.44'']
Obec: Vysoká
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Vysoká č.2; 96901; tel: 045/6993137; mob: 0918872485; ocuvysoka@mail.t-com.sk
Obec Vysoká patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Banská Štiavnica. Od okresného mesta Banská Štiavnica je vzdialená cca 13 km. Obec leží v Štiavnickom pohorí, severozápadne od Sitna. Vo vzdialenosti do 4 km od obce sa nachádza 6 vodných nádrží – „tajchy“, ktoré boli pôvodne vybudované na odčerpávanie vody z baní. V súčasnosti sú tieto využívané výlučne na rekreáciu.
Kataster obce má rozlohu 1454 hektárov. Priemerná nadmorská výška obce je 667 m.n.m. Obec má v súčasnosti poľnohospodársko–rekreačný charakter (chalupári), spolu s tradičným lesníctvom. Počet obyvateľov obce Vysoká pri poslednom sčítaní ľudu bol 142.
Najstarší nález na území obce – kameň, do ktorého sú vytesané znaky a rímske čísla, pochádza z čias vpádov tureckých vojsk. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a 2 obrazy od E. Gwerka.
Obec sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a je svojou polohou a pekným prírodným prostredím predurčená na rekreáciu, vidiecku, pešiu turistiku, hipoturistiku, cykloturistiku, agroturistiku.
Obec Prenčov
GPS: 48.363024, 18.923533 [48° 21' 46.89'', 18° 55' 24.72'']
Obec: Prenčov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Prenčov č.300, 969 73; tel: 045/672 62 44; prencov@prencov.sk
Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej. Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady. V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu. Práve mlynárstvo bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden - valcový mlyn. Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos. Koncom 19. storočia bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi. V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.
Pre obec je typická tradičná Hontianska architektúra. Kamenné domy v malebnej proporcii s gangom pod výstreším lemujú cestu. Novo socialistická výstavba ovplyvnila celkový ráz obce no súčasný trend v rekonštrukciách obydlí obyvateľov sa prinavracia k estetike vychádzajúcej s tradičnej architektúry. V samotnom staviteľstve prevláda neosocialistický štýl, ale je tu možné nájsť aj pôvodné kamenné domy pochádzajúce pochádzajú z 19. storočia. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to vlastne otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha, ktorá bola vymenená za tvrdú krytinu je datovaná v roku 1964.Tradičná architektúra domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené, až neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Miestom, kde sa uplatňovali najrôznejšie prejavy výtvarného štýlu boli predovšetkým štíty. Boli to zložito vyrezávané stredné dosky, podstrešné štítky a samostatne vyrezávané stredné dosky. Väčšina z nich mala náboženské a ornamentálne motívy a ich význam bol výlučne dekoratívny. Vyrezávané boli aj lišty lemujúce odkvap strechy a obločné rámy. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia predstavovalo kamenárstvo významné výrobné odvetvie a svojimi vrcholnými prácami do značnej miery formovalo výtvarný vzhľad najmä exteriérov hontianskych dedín a miest. Kameň sa používal ako základný stavebný materiál na konštrukčné časti obytných i hospodárskych budov. Jeho použitie slúžilo na ostenie oblokov a dverí, nad obločné preklady, schody, stĺpy a oblúky brán a bráničiek, ďalej na obruče studní, medzi obločné tabule ako dekoračný znakový prvok. Dôkazy existencie kováčskeho remesla v obci sú predovšetkým ťažké železné dvere, kovové obločnice, obločné mriežky na obytných a hospodárskych stavbách. Dvere a obločnice boli spracované ozdobne. Pásy železa, ktorými sa spevňovali hrubé plechy tvorili na dverách alebo obločniciach geometrické obrazce.
Obec Kozelník
GPS: 48.512231, 18.997196 [48° 30' 44.03'', 18° 59' 49.91'']
Obec: Kozelník
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kozelník 16, 966 15; tel/fax: 045/6933213; email: ocukozelnik@gmail.com
Obec Kozelník leží v Štiavnických vrchoch v úzkej doline Kozelníckeho potoka (Jasenica). Chotár je hornatina z andezitov. Skoro celý je porastený dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka o obci Kozelník sa datuje do roku 1424, kedy sa nazývala Porwba. Z roku 1553 je písomne doložený názov Kozelnik, po maďarsky sa nazývala Kecskés, Zólyomkecskés, po nemecky Koselnik. Obec Kozelník vznikla asi začiatkom 15. storočia v súvislosti so železnorudnou prevádzkou v Breznici. V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári.Prvá zmienka je z roku 1424, kedy patrila panstvu Dobrá Niva. V rokoch 1582 – 1668 bola obec poplatná Turkom. V 17. storočí banská komora zriadila hutu, pre ktorú Kozelníčania dodávali drevené uhlie za mzdu. Za slobodné pálenie uhlia platili panstvu poplatok. Začiatkom 18. storočia roboty nahradzovali peňažitými dávkami. V roku 1828 obec mala 35 domov a 247 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, uhliarstvom a prácou v lesoch a podnikoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a roľníci. Počas SNP boli pri obci obranné boje. Neskôr obyvatelia pracovali ako súkromne hospodáriaci roľníci, lesní robotníci, časť bola zamestnaná pri ČSD, ČSAD a v priemysle Banskej Belej a Banskej Štiavnice. Do roku 1960 obec patrila pod Zvolenskú župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
Mesto Dudince
GPS: 48.169404, 18.889452 [48° 10' 9.85'', 18° 53' 22.03'']
Obec: Dudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Okružná, 962 71, Sekretariát primátora: 045/5583361; msu@dudince-mesto.sk
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov. V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili.
V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Obec Hontianske Moravce
GPS: 48.184078, 18.851974 [48° 11' 2.68'', 18° 51' 7.11'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianska 255/29, 962 71; tel: 045/5583915; urad@moravce.sk
Hontianske Moravce ležia v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, južne od Krupiny. Najnižšie miesto je v nadmorskej výške 140 m a najvyšší bod je 254 m n. m. Celková rozhloha je 1783 ha, z toho katastrálne územie Kostolné Moravce 983 ha a katastrálne územie Opatové Moravce 890 ha. Cez obec pretekajú vodné toky: Veperec, Lišovský potok, Trstiansky potok. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria miocénne ( miocén = treťohorný útvar, spodný oddiel neogénu), väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Obec Hontianske Tesáre
GPS: 48.223907, 18.930600 [48° 13' 26.07'', 18° 55' 50.16'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Tesáre 66, 962 68, tel: 045/ 55 960 15, obec@honttesare.sk
Obec Hontianske Tesáre tvoria štyri obce v jednej (Hontianske Tesáre, Dvorníky, Šipice a Báčovce), ktoré od r. 1971 vystupujú pod spoločným názvom. K obci patria aj osady Patkôš a Pírovské. Obec sa nachádza na juhu stredného Slovenska v regióne Hont, leží na juhozápadnom okraji Krupinskej planiny. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 145 až 303 metrov a preteká cez ňu potok Štiavnica. Cez obec prechádza medzinárodná komunikácia (E77), spájajúca Budapešť s Varšavou. Na juh od obce (cca 5 km) sa nachádza známe kúpeľné mestečko Dudince, severne (cca 20 km) leží okresné mesto Krupina. Ešte severnejšie (cca 50 km) od obce sa nachádza známe mesto Zvolen.
Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku.
Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár.
Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť, katolícky kňaz z Prenčova. Posledný archeologický výskum v obci sa uskutočnil v roku 1991, keď sa odkryli základy zaniknutého románskeho kostola. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, keď v r.1279 kráľ Ladislav IV. daroval toto územie Demeterovi z rodu Hunt.
V Hontianskych Tesároch pôsobil ako evanjelický farár aj brat Andreja Sládkoviča - básnik Karol Braxatoris, Pochovaný je na miestom cintoríne.
V roku 1971 sa k obci pripojili obce Dvorníky, Šipice a Báčovce. Odvtedy vystupujú pod spoločným názvom Hontianske Tesáre. V povedomí ľudí a na dopravných značkách si však dodnes všetky štyri obce zachovávajú samostatnú identitu.
Obec Hontianske Nemce
GPS: 48.289157, 18.986928 [48° 17' 20.97'', 18° 59' 12.94'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Hontianske Nemce 500, 962 65; tel: 045/55 91 609; 0911942149; obec@hontianskenemce.sk
Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.
Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.
Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.
Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.
Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.
Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.
Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.
Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.
V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925. V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.
Obec Ladzany
GPS: 48.269971, 18.901404 [48° 16' 11.9'', 18° 54' 5.05'']
Obec: Ladzany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Ladzany 109, 962 67; 045/5596177, 5596032 ; oculadzany@mail.t-com.sk
Malá podhorská obec ležiaca na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1233, kedy bol postavený murovaný dom a pomenovali ho "Villa Legén". V minulosti sa obyvatelia živili hlavne ovocinárstvom, na základe čoho bol v obci vysadený sad na zachovanie genofondov pôvodných ovocných drevín. V obci dominuje evanjelický kostol s renesančným oltárom zo 16.-teho storočia a drevená zvonica z roku 1697. Priľahlé lesy sú veľkým rajom nielen pre hubárov, ale sú bohaté aj na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver.
Prvá písomná zmienka o obci Ladzany je z roku 1233 v súvislosti s Lajosom Ghéczy Garamszegi, ktorý dal postaviť murovaný dom a pomenoval ho „Villa Legén“, podľa historikov je správnejšie označenie „Villa Leden“. Nesporným faktom však ostáva, že v roku 1233 sa spomínajú Ladzany ako Lengen, v roku 1285 Legen, 1388 Legyen a od roku 1773 Ladzany, maďarsky Ledény. Prví obyvatelia sa prevažne živili chovom dobytka – pastierstvom.
Obec Ladzany je vzdialená od okresného mesta Krupina 19 km smerom cez Sebechleby, Hontianske Nemce a Devičie. Obec leží na úpätí štiavnických vrchov v doline Klastavského potoka v nadmorskej výške 210 m n. m., 205 až 618 m n. m. v chotári. Juhovýchodná časť katastra obce zasahuje do Krupinskej vrchoviny a časť katastra do CHKO Štiavnické vrchy.
Na začiatku 13. storočia bol postavený kostol, pôvodne románsky, prestavaný v 1. polovici 15. storočia, dnes evanjelický. V kostole sa dodnes nachádzajú gotické architektonické detaily – gotická krstiteľnica, renesančný obraz z 2. polovice 16. storočia. Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva prevládajú evanjelici a. v.
Hlavným zdrojom obživy bolo vždy poľnohospodárstvo. Už pred vyše dvesto rokmi sa v Ladzanoch začalo rozširovať vinohradníctvo a ovocinárstvo. Pestovalo sa tu viac ako 60 druhov jabloní. V období prvej svetovej vojny sa cez obec vystavala úzkokoľajná dráha na konský záprah, ktorá slúžila na prepravu dreva. Pred druhou svetovou vojnou občania postavili novú školu. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval kultúrny dom, obecný vodovod, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, dom smútku.
Obec Lišov
GPS: 48.226535, 18.865459 [48° 13' 35.53'', 18° 51' 55.65'']
Obec: Lišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Lišov č.42, 962 71; tel: 045/5519190, 045/5519191; e-mail: starosta@lisov.sk
Web: http://www.lisov.sk/
Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Obec Medovarce
GPS: 48.233844, 19.001094 [48° 14' 1.84'', 19° 0' 3.94'']
Obec: Medovarce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Medovarce 59; Tel./fax: 045/5594515, 0911930106; obecmedovarce@gmail.com
Obec Medovarce sa nachádza v južnej časti Krupinskej planiny. Spadá pod správu okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Údolie, v ktorom leží, je uzavreté zo všetkých strán, aj keď smer približne sever-juh je zdanlivo otvorený vďaka rieke Krupinice, ktorá preteká územím obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza ešte z roku 1156. V súčasnosti má obec 261 obyvateľov.
Nadmorská výška v dolnej časti obce je 175 m n.m., najvyššie položené obývané rodinné domy aj s evanjelickým kostolom, ktorý je dominantou obce, sú v nadmorskej výške približne 200 m n.m.. Pozornosť si zaslúži umiestnenie domov v najjužnejšej časti obce, kde na domy č. 2 až č. 6 v prvom rade a v ďalšom od č. 7 po č. 12 nesvieti v mesiacoch november až január slnko, pretože sa nachádzajú v blízkosti kopci Bukovina,ktorá je v prevýšení o 160 m n.m.. Najjužnejší dom č.7 je osvietený slnkom na jeho komín na "Obrátenie sv. Pavla", t.j. 25. januára a tak prirodzene na dom a dvor nesvieti slnko viac ako tri mesiace.
Dané geografické podmienky, hlavne príjemné prostredie chránené od vetrov, prevaha svahov naklonených na juhovýchod až juhozápad a dostatok vody boli pravdepodobne dôvodom usadenia prvých obyvateľov. Tí sa od pradávna zaoberali roľníctvom, pričom veľký význam malo pestovanie viacerých odrôd viniča, tzv. samorodákov. Významným doplnkom poľnohospodárstva bolo v obci podobne ako v celej Hontianskej stolici okrem vinohradníctva, ovocinárstvo, poľovníctvo, rybárstvo a samozrejme včelárstvo, od ktorého pravdepodobne obec dostala svoj názov. Existujú len dohady, čo sa z medu vyrábalo,či to bola medovina,alebo medovica ako alkoholický nápoj,alebo sladká pochúťka.
Z historických pamiatok za zmienku stojí evanjelický kostol z roku 1832. Jeho organ na chóre je klasicistický, postavený neznámym majstrom a je z roku 1820. V kostole sa nachádza aj krstiteľnica neskorogoticko-renesančná z tesaného kameňa približne z roku 1500. Neďaleko kostola sa čnie viac ako 500-ročná lipa, ktorá by o histórii obce vedela asi najlepšie rozprávať.
Obec Močiar
GPS: 48.539191, 18.947702 [48° 32' 21.09'', 18° 56' 51.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Močiar č.97, 969 82; 045/6992626; obecmociar@gmail.com
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1305. Vtedy Ján a Peter z Močiara predali zem synovi komesa Henricha. Tu sa spomína pod názvom Pallude. V roku 1388 patrila už hradnému panstvu Šášov. V roku 1535 sa v súpisoch uvádza spolu s neďalekou Teplou (dnes Podhorie) ako jedna obec. V 17. stor. pripadol Močiar pod správu Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica a Banskobystrický kraj. V roku 1536 mala obec 3 porty, v roku 1601- 22 domov a krčmu a v roku 1720 pribudol mlyn. Podľa dostupných informácii v roku 1910 žilo v našej obci 569 obyvateľov, čo bolo najviac v histórii. Ďalej počet obyvateľov klesal, napríklad v roku 1950 bolo len 367 obyvateľov, v roku 1991 - 193 obyvateľov, v roku 2001 to bolo len 156 obyvateľov. Od vtedy počet obyvateľov mierne stúpa a dnes má obec 172 obyvateľov.
Našou najväčšou architektonickou pamiatkou je barokovo- klasicistický Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1782.
V obci pôsobil známy prírodovec Jozef Lunáček.
Počas SNP boli v obci ťažké boje, ktorých sa zúčastnila 2. ČS. paradesantná brigáda.
Podľa pečatidla obce z roku 1721 je historickým symbolom obce sv. Martin s husou pri nohe. Sv. Martin je v Močiari prekvapujúci, ale podľa pečatidla sa dá usudzovať, že tu najneskôr v roku 1721 stál neznámy kostol sv. Martina. V obci je mladší kostol z roku 1782, ktorý je však zasvätený Ružencovej Panne Márii. Podľa pečatidla, ako historicky hodnoverného prameňa, ku znaku obce bol navrhnutý a následne schválený erb našej obce a to v podobe: v zelenom štíte stojaci strieborný, striebornoodetý biskup (sv. Martin) na hlave so striebornou, zlato lemovanou mitrou, ľavicou držiaci zlatú berlu, vpravo spoza neho vyčnieva strieborná hus so zlatou zbrojou. K husi ako atribútu sv. Martina sa viaže legenda, podľa ktorej sa Martin zdráhal prijať biskupskú hodnosť. Schoval sa medzi husi, ktoré ho však svojim gagotom prezradili a teda nezabránili vysväteniu za biskupa.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/6), žltej (1/6) , zelenej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať Obce Močiar tvorí erb Obce Močiar s hrubopisom: „OBEC MOČIAR“
Obec Počúvadlo
GPS: 48.366321, 18.834848 [48° 21' 58.76'', 18° 50' 5.45'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Počúvadlo 59. 969 01; tel: 045 / 699 41 14; email: obec.pocuvadlo@gmail.com
Prvá písomná zmienka o obci Počúvadlo sa datuje do roku 1333, kedy sa obec nazývala Pocholla. Názov obce sa postupne menil: z roku 1388 je písomne doložený názov Pochyualla, z roku 1504 Pochowylla, z roku 1506 Pochavilla, z roku 1511 Pochowala, z roku 1808 Počuwadlo; po maďarsky sa nazývala Pocsuvadlo, Bacsófalva.
Z historického hľadiska je významný veľký poklad bronzov zo Sitna z mladšej doby bronzovej. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1333. Patrila hradu Levice, od 17. storočia Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.
V roku 1554 obec mala 10 domácností, v roku 1715 mlyn a 37 domácností, v roku 1828 41 domov a 250 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a baníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za I. ČSR. V rokoch 1944 – 1945 pôsobila na okolí početná partizánska skupina. V roku 1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľov pracovalo v priemysle v Banskej Štiavnici.
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sa zachovali kamenné murované domy so zadnou izbou a komorou so samostatným vchodom, maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou strechou. Domy sú často podpivničené, múry omazané a obielené, novšie so stĺpovou pavlačou.
Ľudový odev obyvateľov obce bol variantom ľudového odevu obyvateľov zo Žibritova.
Obec Podhorie
GPS: 48.498250, 18.920679 [48° 29' 53.7'', 18° 55' 14.44'']
Obec: Podhorie
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Podhorie č. 84, 969 82; 045/6992125; e-mail: obecnyurad@podhorie.sk
Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v r. 1352. Jedná sa o odpis listiny kráľa Ľudovíta - majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z r. 1388 podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov. V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate: „ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ ( pečať obcí Teplá a Žakýl 1509). Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.
Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849-1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923-1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici. Podhorie vzniklo vr. 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.
Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný ( pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl ( Zekel – Sikul ), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie ( časť Žakýl).
Od roku 1975 má obec Podhorie založenú svoju kroniku. 4.10.1975 sa stal obecným kronikárom pán Zoltán Hrnčiar. Od tohto roku sa v obci zaznamenávajú dôležité udalosti, ktoré sa odohrali v obci, na Slovensku i vo svete. V kronike je zaevidované napr. počasie v príslušnom roku, aký mali rok poľnohospodári, aký bol v obci cirkevný život, či rôzne kultúrne a spoločenské udalosti ktoré sa konali v obci a jej blízkom okolí. Dňom 1.7. 1998 do obecnej kroniky prispieva kronikárka pani Anna Mikušková.
Obec Rykynčice
GPS: 48.207782, 18.972996 [48° 12' 28.02'', 18° 58' 22.79'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Rykynčice 60, 962 55; Tel: 045/5593115; E-mail: obecrykyncice@gmail.com
Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500)
Dolné Rykynčice
(1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Obec Sebechleby
GPS: 48.276190, 18.951995 [48° 16' 34.28'', 18° 57' 7.18'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sebechleby č. 1, 962 66; Tel: 045/5591713; mail: obecsebechleby@gmail.com
Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
CHRONOLÓGIA DEJÍN OBCE SEBECHLEBY
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit
/3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.
Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.
Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
...
PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.
Obec Sudince
GPS: 48.214213, 18.873971 [48° 12' 51.17'', 18° 52' 26.3'']
Obec: Sudince
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Sudince 27, 962 71; tel: 045/5589116
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. V súčasnosti má obec okolo 80 obyvateľov a kataster obce má rozlohu vyše 400 hektárov.
Obec Súdovce
GPS: 48.211827, 18.834340 [48° 12' 42.58'', 18° 50' 3.62'']
Obec: Súdovce
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Súdovce č. 113, 962 71; Tel: 045/5589144; e-mail: obecsudovce@zoznam.sk;
Na území dnešnej obce Súdovce bol bližšie nedatovateľný spečený val. Obec sa spomína od roku 1244 ako Zyud, neskôr ako Zuud (1256), Zyvgdh (1442), Sudowce (1773), maďarsky Szúd. Patrila hradu Hont, v roku 1256 ju Belo IV. daroval služobníkom z hradu Zvolen. V 16. storočí sa rozdelila na Dolné, Horné, Stredné Súdovce. Od 18. storočia boli zemepánmi Semberyovci. V roku 1715 mala obec mlyn a 16 domácností, v roku 1720 mala 20 domácností, v roku 1828 mala 55 domov a 334 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Obec Terany
GPS: 48.180956, 18.896013 [48° 10' 51.44'', 18° 53' 45.65'']
Obec: Terany
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Terany 179, 962 68; tel: 045/5583225; e-mail: obecterany@obecterany.sk
Pokiaľ chotár susedných Dudiniec, Lišova, Hontianskych Tesár, Domaník a Dvorník poskytol bohatý praveký materiál, zatiaľ toto nemožno povedať o Teranoch. Ovšem to neznamená, že terajší chotár obce nebol v pravekom a rannom historickom období osídlený. Doteraz sa takýto materiál postráda. Jedine na Amadiely sa v rokoch po prvej svetovej vojne našli pozostatky z doby tzv. piliňských popolnicových polí zhruba okolo 1100 rokov pred Kristom. Žiaľ, nevie sa, kde je tento materiál uložený.
Obec vznikla v roku 1944 zlúčením Dolných a Horných Terian. Obe obce majú rovnakú minulosť, ale rozdielne prvé písomné správy. Horné Terany sa spomínajú už v roku 1298 pod menom TERYEN, 1356 TERIEN. Dolné Terany sa spomínajú až v roku 1387 pod názvom KYSTERIJEN, 1470 ALOSO THERYEN. V roku 1332 tu bol pápežský decimátor, čo predpokladá vznik fary.Územie terajších Terian v tomto čase patrilo rodu Hunt, ktorý vlastnil rozsiahle majetky medzi riekami Hron a Ipeľ. Centrum tohto rozsiahleho územia bolo na hrade Hont, ktorý bol postavený na severnom okraji pohoria Borzony. Veľmož Hunt sa stal prvým županom. Ako všade po okolí, hlavným zdrojom tunajších obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa datuje od najstarších čias. Okrem poľnohospodárstva bolo aj vinohradníctvo / čomu nasvedčuje aj znak obce /. V neskorších rokoch dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy a tak sa chotár dnešných Terian dostal do vlastníctva kláštora na Bzovíku.
Na tunajšom území sa začínajú usadzovať ľudia so špeciálnymi remeslami. Možno predpokladať, že to boli spracovatelia dreva. Boli to významné zamestnania, ktoré tvorili doplnok poľnohospodárstva. Nemožno vylúčiť ani nemeckú kolonizáciu, ktorá začala hlavne po vpáde Tatárov /1241 - 1243 /. Tatársky vpád spôsobil značný pokles obyvateľov, preto sa kolonizácia rozširuje aj na toto územie. Nemecká kolonizácia spôsobila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. V tomto období územie Terian / 13.storočie / patrilo pod služnovský úrad a okres Bzovíku. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé písomné zmienky. V tomto čase tu žili aj významné osobnosti ako Ladislav Markuš. Tento sa významne pričinil o rozvoj osídlenia, lebo v roku 1464 ho panovník odmenil, že mu za preukázané služby daroval obilný mlyn / Kornmuhl / v Novej Bani. Z toho nastali veľké nedorozumenia a nepokoje. Nová Baňa tento mlyn považovala za svoj majetok a bolo zdrojom značných príjmov. Novobančania odmietli platiť kráľovskú daň, ktorú teraz mali platiť Markušovi. Do sporu zasiahol aj panovník, ktorý Novú Baňu prinútil platiť daň Markušovi. Po Markušovi sa mlyn dostal do ďalších súkromných rúk, ako kremnický notár Filip, zvolenský župan Vít Muhlstein a v roku 1475 sa znovu dostal do majetku Novej Bane.
Po bitke pri Moháči / 1526 / Turci získali voľný prechod na stredné Slovensko. Toto malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Dobitie Ostrihomu /1543 / a najmä prelomenie uhorskej obrany v Poiplí a v Šahách / 1552 /. Tu osadili tureckú posádku. Podobne tomu bolo pri Plášťovciach a v Sečiankach vytvorili administratívny útvar. Na okupovanom území platili turecké zákony, pričom vytvorili tzv. sandžáky. Terany patrili do novohradského sandžáku. Na obyvateľstvo doľahli nebývalé povinnosti. Okrem desiatku z úrody obilia, konopí, hrachu a z krmovín, museli platiť daň z hrozna, ovocia, zeleniny a aj za pasenie ošípaných v lese a daň z paše. No vyberači daní svojvoľne dávky zvyšovali. Okrem toho v novohradskom sandžáku sa vyberala daň aj za pasenie ošípaných, ba aj od žaluďov. Tieto neznesiteľné ťarchy nútili obyvateľov opúšťať svoje domy a hľadať úkryt v severných častiach Uhorska. Ako-takú nádej dávala správa o výprave kapitána Balassu proti Turkom. Tento zhromaždil takmer trinásť tisíc chlapov z radov baníkov, roľníkov a remeselníkov. Ich zbraňami boli vidly, kosi, čekany, lopaty a pod. Nemali žiadne skúsenosti a vojenský výcvik. Takáto armáda napadla v dňoch 4. a 5. apríla 1562 turecký tábor v Sečanoch. Napriek tomu, že to boli jednoduchý ľudia, v začiatočnom boji mali úspechy. Baníci chceli podkopať opevnenie a vyhodiť do vzduchu, ale veliteľ nedovolil. Dalšia chyba bola tá, že zlyhala jazda a tak Bellasovo vojsko utrpelo katastrofálnu porážku. Z boja sa podarilo ujsť len niekoľkým desiatkam ľudí, ostatní buď zahynuli, alebo ich Turci odviedli do zajatia. Turci po tomto víťazstve ostali bezočivejší a neustále vyzývajú banské mestá ku kapitulácii. Turci prechádzajúci cez Terany museli sa starať o ich zásobovanie a pre kone dostatočné množstvo sena a ovsa. Takto to bolo 3. júla 1566, 11. januára 1567, v decembri 1571, 1. marca 1574, 27. júla 1576, 18.septembra 1576, 21.marca 1577, 7. júla 1578, 5.novembra 1582, 29. marca 1592. Tohto utrpenia bolo toľko, že už tunajší ľudia neboli schopní ho znášať. Preto vojvodca Pálfy zhromaždil početnú armádu a začiatkom marca 1594 napadol turecký hrad v Novohrade. 8. marca začalo obliehanie, uhorské vojsko bojovalo statočne až do 10. marca, kedy Turci, aby všetci v bojoch nepadli, súhlasili s kapituláciou. Mnohým vojakom sa tento boj nepáčil a chceli Turkov úplne zničiť, ovšem u Pálfyho prevládalo kresťanské svedomie a nechal Turkov slobodne odísť. Týmto sa turecké nebezpečenstvo pre celú Hontiansku stolicu skončilo. Ale po tureckom odchode zostali vydrancované a vyľudnené hontianske dedinky. Turci aj po ich odchode znepokojovali hontianske dedinky, ale to už bolo len zriedka, no škody spôsobili.
Reformačné hnutie tu našlo svojich prívržencov. Boli to zemepáni Berenyiovci, ktorí prijali toto učenie. Toto sa sem šírilo z Banskej Štiavnice, ktorá mala veľké kontakty s Nemeckom. Reformácia nadobudla také rozmery, že sa už v roku 1610 vytvoril Veľkohontský Seniorát. Nastali aj náboženské nepokoje, ktoré ukončil Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1871. Fara je z roku 1613 a matriky 1783 až 1869. Vrevolučných rokoch 1848- 1849 tu agitoval spisovateľ a básnik Janko Kráľ drienovský učiteľ Ján Rotarides. O nejakých nepokojoch väčšieho rozsahu sa dosiaľ správy nenašli. Po tomto období sa tu začala rapídne šíriť maďarizácia, ku ktorej prispeli aj tunajší zemepáni. Okrem toho prichádza aj nové náboženstvo a to učenie Kalvína. Toto sa šírilo maďarizáciou.
V roku 1856 tu bola komasácia. Z tohto obdobia sa zachovala jedine mapa, na ktorej sú uvedené nielen chotárne názvy, ale aj osev jednotlivých plôch. Podľa všetkého sa zdá, že k nejakým väčším nepokojom nedošlo. Boli isté nedorozumenia ohľadom bonity získanej pôdy a to je všetko. Koncom 19.storočia sa začala výstavba trate Krupina - Šahy, čo malo veľký ekonomický význam. V tomto období pochádzajú aj začiatky výstavby kaštieľa, ale sa zdá, že základy sú zo staršieho obdobia. Podobne aj objekt Patkôš.
Silnému maďarizačnému tlaku odolávali roduverní Slováci, ktorých národné povedomie udržiaval pán farár Kramár z Lišova a pán farár Ravazs zo Šipíc. Toto sa prejavilo pri vpáde maďarských boľševíkov na Slovensko v roku 1919. Tunajší Maďari vrele vítali boľševíkov, ktorí chceli toto územie pričleniť Maďarsku. Obom spomenutým kňazom nemohli zabudnúť 18.decembra 1918, kedy v Lišove zorganizovali demonštratívnu ľudovú manifestáciu za Československú republiku. Účasť terianskych občanov na manifestácii znemožnili tunajší maďaróni a mali v úmysle oboch kňazov popraviť. Ale zásluhou svedomitých ľudí k tomuto nedošlo. Maďarónska aktivita sa prejavila aj pri vytyčivaní hraníc nového štátu. Terianski maďaróni demonštrovali za pripojenie k Maďarsku. Táto ich snaha bola aj v roku 1938 a 1939, kedy žiadali štátnu hranicu posunúť severne od Terian. Ako dôvod uvádzali štatistické údaje zo začiatku 20. storočia. Už od roku 1942 sa v tunajšom okolí začínajú objavovať partizánske skupiny. Tieto vo večerných hodinách prichádzajú do okolitých obcí a medzi nimi aj do Terian. Všade nachádzali ako svojich prívržencov, tak aj odporcov. Bolito skupiny Sitno, ale aj ďalších skupín ako pplk. Karasieva - Stepanova, mjr. Mironova a ďalších.
Začiatkom novembra 1944 bolo počuť dunenie ťažkého delostrelectva Sovietskej armády. Toto sa neustále približovalo a bolo čoraz zreteľnejšie. Úsek tunajšieho okolia bránili útvary 8. nemeckej armády podriadené generálovi Vohlerovi. Tomuto podliehal aj zvyšok maďarskej armády. Oproti nemu bojovali sovietski vojaci 40. armády, ktorj velil generál poručík Žmačenko, 7. gardová armáda generála plukovníka Šumilova, útvary 53.armády generála poručíka Managarova, 6. tanková armáda generála plukovníka Kravčenka, 1. jazdecká mechanizovaná skupina generála poručíka Plijeva.
Bezprostredný boj o Terany začal 17. decembra 1944. Boje trvali až do 20.decembra 1944, kedy sa pre tunajších obyvateľov skončili frontové útrapy. V bojoch padlo 43 vojakov Sovietskej armády, 4 občania zahynuli v Slovenskom národnom povstaní a pri prechode frontu zahynulo 13 občanov. Snaživí obyvatelia Terian si v pomerne krátkej dobe upravili poškodené domy a niektorí vystavali nové. V roku 1951 vzniklo JRD, ktoré sa špecializovalo na chov hydiny, mliekáreň a sklad krmív. V roku 1962 v kaštieli zriadili dom pre dôchodcov, ktorý vybavili moderným interiérom.
V Teranoch žili vynikajúci roľníci, ktorí sa orientovali na potreby trhu. Svojou príslovečnou usilovnosťou dosahovali vynikajúce úspechy v pestovaní sladovníckeho jačmeňa, ovsa, ľadníka, ďateliny, kŕmnej repky a kukurice. V obľube pestovali strniskové miešanky. Tieto zasiali po zobratí úrody do plytko zoranej pôdy. Niektorí roľníci pestovali vo zvýšenej miere ďatelinu a lucerku nielen pre krm, ale aj pre získanie semiačka, ktoré bolo jedným zo zdrojov finančných príjmov. Na obrábanie pôdy používali najnovšie pluhy. Už v 19. storočí sa vyskytujú prípady, že roľníci orali železnými pluhmi a podobne na bránenie zasiatej roli železné brány. Na mlátenie používali geple, ale tieto veľmi zavčasu vymenili mláťačky poháňané parnými motormi a neskoršie benzínové mašiny.Ešte je potrebná zmienka, že tunajší roľníci už začiatkom 20. storočia začínajú používať strojové čistenie obilia. Mnohí roľníci robili pokusy s vyšľachtením nových druhov obilia na siatie. Zánik trojpoľného hospodárstva podľa najstarších ľudí možno položiť na rozhranie 19. a 20. storočia.
Veľká zmena nastala v odievaní. Tento sa v Teranoch podľa slovenských národopisných pracovníkov tvoril podvariant lišovského odevu. Predsa mal mnoho odlišných znakov a jeho úplná dokumentácia by si vyžiadala čas a priestor. Na odeve v Teranoch vynikalo oplecko, ktoré bolo ušité z bavlnenej látky. Na poľnohospodárske práce nosili oplecko ušité z domáceho konopného plátna. Rukávy oplecka boli nariasené a všité do úzkeho goliera. Rázpor a golier uväzovali tkaničkami, ale po prvej svetovej vojne už stuhľami. Dôležitou súčasťou ženského odevu bola zástera. Aj táto sa menila. Prvé zástery boli ušité z ľanového plátna a pri poľnohospodárskych prácach používali zástery ušité zo zrebného konopného plátna. Zástera mala priestor na výšivku. Zhruba do prvej svetovej vojny zástery vyšívali ručne, ale neskoršie používali strojové výšivky. Farba záster sa menila podľa veku, mladšie ženy a dievky nosili zástery bielej farby, vo smútok a staršie ženy nosili zástery tmavšej až čiernej farby. Vydaté ženy nosili čepce, ktoré hýrili rôznymi farebnými vzormi a prišité mali kovové perličky, trasidielko, a pod. Na čepci bola parta, ktorú v období druhej svetovej vojny prestali nosiť. Podobne postupom rokov sa prestal nosiť aj čepiec. V zimných mesiacoch nosili kožuchy lemované bielou, červenou, ale neskoršie aj hnedou kožušinou. Ešte je potrebné spomenúť, že na oplecko v zimných mesiacoch obliekali kabát s rôznymi nášivkami. Niektoré ženy miesto kožucha nosili veľké ručníky, ktoré zakrývali hlavu, plecia a siahali po driek.
Potrebné je spomenúť šperky. Kabáty, prípadne oplecká zapínali striebornými gombíkmi zdobené filigránom alebo granuláciou. Mužský odev pozostával z domáceho zrebného plátna. Letný odev tvorili široké spodky a zimný odev nohavice ušité z domáceho zrebného plátna alebo vlny. Košeľa bola ušitá tiež z domáceho plátna. Pri poľnohospodárskych prácach nosili košele ušité zo zrebného hrubého plátna a na nedele a sviatky boli z bavlnenej látky. Medzi dvomi svetovými vojnami začali nosiť odev ušití krajčírmi a kupovali ho obyčajne na jarmokoch alebo trhoch. Významnú úlohu u mužov tvorila širica. Táto bola ušitá zo súkna. Ináč bola znakom zámožnosti. Každý i ten chudobný mládenec sa snažil ísť na sobáš v širici. Širicu kupovali buď na jarmoku alebo priamo u remeselníka. Okraje širice boli zdobené červeným , menej čiernym súknom. Širica mala veľké výhody. Vrch tvoril tzv. kocheľ, ktorý v nepriaznivom počasí zakryl hlavu. Rukávy širice boli vo vnútri uviazané a slúžili na úschovu peňazí alebo dôležitých spisov. Niektorí roľníci pri cestovaní alebo na jarmoky a trhy do rukávov dávali kamene. Tieto slúžili pri napadnutí na obranu. Napadnutý sa rýchlo otočil a rukávmi naplnenými kameňmi udrel votrelca. Ako odev až do 20. storočia boli bačkory - krpce. Tieto si roľníci sami zhotovovali, lebo nevyžadovali väčšej zručnosti. Kus bravčovej kože zahli do žiadaného tvaru a konce prešili remencami.
V 20.storočí sa už začína nosiť obuv vyrobená u čižmárov. Najčastejšie to boli čižmy, ktoré pretrvali takmer až do druhej svetovej vojny. Veľký prevrat urobila prvá svetová vojna a vznik Československej republiky, kedy Baťa začal vyrábať tzv. baganče, ktoré boli cenove tunajším ľuďom najprístupnejšia. Čižmy ostali ako sviatočná obuv.
Ďalšou veľkou zmenou prešlo staviteľstvo. Z pôvodnej architektúry sa zachovali len torzá z hospodárskych budov, ale presa sa z nich dá rekonštruovať obraz pôvodnej stavby. Najrozšírenejším materiálom bola hlina, z ktorej robili surové tehly a s nimi murovali. Vymurované steny obhádzali zriedenou hlinou a túto upevnili latkami. Strechy pokrývali slamou. Hospodárske budovy mali vypletané steny a tieto obhádzali hlinou, ktorú rozriedili vodou. Koncom 19.storočia domy začínajú stavať z kameňa a ako pojivo používajú hlinu. Po prvej svetovej vojne sa už na stavby začína používať pálená tehla. Niektoré písomné pramene letmo naznačujú, že niektorí roľníci sa pokúšali surovú tehlu vypáliť. Ako pojivo používajú odhasené vápno zriedené vodou. Ako krytina sa začína používať "škribľa" a eternit. Počas druhej svetovej vojny a najmä po nej sa už na stavbu domov používa bežný stavebný materiál, ktorý kupovali v obchodoch.
Je potrebné sa zmieniť o priečelí domu. Vchod do dvora uzatvárala drevená brána zavesená na kamenných stĺpoch. Tieto boli vykresané z tufitu a zdobili ich plastickými ornamentami, ktoré vyplňovali rôznymi farbami. Hlavne ozdobené boli vchody pre chodcov. Tu sa skĺbil plastický ornament s maľovaným. Bránky tvorili obyčajne kamenný oblúk, ktorý na vrchu mal guľu, prípadne iný znak. Ináč tieto bráničky majú dokumentárnu hodnotu, lebo obyčajne na nich býva uvedené meno majiteľa a rok výstavby.
Umelecké sklony tunajší ľudia prejavovali aj na iných predmetoch, ako napr. pomníky. Tieto v minulosti pod vplyvom Lišova začali vykresávať z kameňa. Vrchná časť týchto pomníkov tvoril polooblúk, ktorý bol zdobený plastickým ornamentom, najčastejšie v podobe rastlín. U katolíkov vrchol tvoril kríž.
Ďalej pozornosť si zasluhujú šambrány okien. Tieto zdobili plastickými ornamentmi a menej architektonickými prvkami. Tu sa vyskytol priestor na vyplňovanie farieb. Mnohé hýrili pestrými farbami. Výtvarný cit tunajších ľudí sa prejavil vo výzdobe poľnohospodárskych nástrojov a náradia. Najmä to boli hrable, menej vidly, podobne aj oje a jarmá. Veľmi výstižne sú zdobené praslice a kolovrátky. Aj tu sa vyskytuje rastlinný ornament v podobe rozvinutého kvetu, ktorý pokrýva celú voľnú plochu. Rastlinný ornament spojený s geometrickými prvkami sa prejavil na vchodových dvierkach, ktoré zabraňovali prístupu hydine. Netreba zabudnúť na zhotovovanie rôznych druhov čipiek, ktorých v Teranoch poznali niekoľko druhov a každá mala svoje pomenovanie, ale aj spôsob zhotovenia.
V 19. storočí sa vyskytovali aj obrázky maľované na skle. Podľa všetkého sa zdá, že tu boli náturisti, ktorí sa týmto umením zaoberali. Žiaľ, dnes už spôsob ich zhotovenia sa nedá presne zistiť. Tieto kupovali na jarmokoch, prípadne na trhoch. U evanjelikoch sa vyskytovali obrázky s kalichom a okolo biblický text. U katolíkov to bol v strede kríž, boží hrob, prípadne niektorý svätec alebo svätica. Vyskytli sa aj prípady, že ich zhotovovali na objednávku podľa požiadaviek záujemcu. Táto stať by nebola úplná, keby sa nevenovalo interiéru. Tu najdôležitejšiu úlohu hral stôl vystrúhaný z dubového dreva - dosky. Tento bol v strede zdobený najčastejšie rastlinným alebo geometrickým ornamentom. Bola to interzia, kde do dosky vyrezali ozdobu, ktorú vyplňovali podľa požiadaviek objednávateľa. U evanjelikov sa vyskytuje kalich s biblickým textom. U katolíkov je to kalich, nad ním hostia s písmenami JHS, prípadne kríž. Zatiaľ čo je stôl belšej farby, výzdoba je z tmavšieho dreva. Ďalšiu súčasť tvorí posteľ a skriňa. Tieto vyrábali náturisti, ale po prvej svetovej vojne už ich zhotovovali profesionálni remeselníci. Stôl bol na štyroch nohách, ktoré boli vzájomne spojené a u niektorých obyvateľov aj ozdobené. Záviselo to od finančných možností jednotlivých ľudí. Ďalšia dôležitá súčasť bola posteľ. Aj tieto do prvej svetovej vojny zhotovovali dedinskí náturisti a potom profesionálni remeselníci. Aj tu sa prejavoval umelecký cit ľudí. Hláviky sú zdobené najčastejšie architektonickou, ale aj rastlinnou výzdobou. Vyskytli sa prípady, že boli zdobené aj rezbou. Do prvej svetovej vojny okolo stien boli lavice buď pevne zapustené do podlahy alebo prenosné. Lavice mali operadlá, ktoré hýrili plastickou výzdobou alebo boli maľované rastlinným ornamentom. Majú dokumentárnu hodnotu, lebo okrem majiteľa je tu aj rok výroby.
Je potrebné spomenúť aj hradu v izbe, tzv. mašternicu, ktorá bola tiež rôzne zdobená. Na nej sa nachádzalo meno majiteľa, rok výstavby domu. Mala dokumentárnu hodnotu. Je potrebné zmieniť sa o kuchyni, ktorá prekonala veľký vývoj. Do prvej svetovej vojny sa vyskytovali čierne kuchyne s otvoreným ohniskom. Po prvej svetovej vojne sa už zavádzajú sporáky. Tieto v prvých fázach boli murované a postupne nahrádzali sporáky.
Bolo by dobré sa zmieniť o komorách. Tieto boli postavené buď vedľa obytného domu alebo nasledovali za kuchyňou. Tu dôležitou časťou boli nádoby na úschovu obilia. Tieto boli vystrúhané z dubových dosák a mali rakvovitý vrch. Okrem toho súčasťou domu boli aj zbožné jamy, ktoré sa vyskytovali v 19. storočí.
Ako bola pestrá materiálna kultúra, podobne bola pestrá aj duchovná kultúra. Veľkú pozornosť venovali narodenému dieťaťu, ale aj mamičke v požehnanom stave. Dôležitý bol výber kmotrovcov. Najčastejšie to boli príbuzní, ale toto nebolo pravidlom. Snahou tunajších ľudí bolo dieťatko čím skorej pokrstiť, aby bolo čím najkratšie pohanom. Na mene dieťatka sa rodičia dohovorili už dávnejšie. Krst sprevádzali mnohé zvyky či už pred obradom alebo po ňom. Všetka mali za úlohu zabezpečiť zdarný list dieťaťa. Po príchode z krstu bola hostina, na ktorú pozvali celú rodinu, susedov, priateľov a známych. Vyskytol sa aj taký zvyk, že deň krstu zakopali súdok s pálenkou a tento vybrali pri svadobnej hostine.
Po absolvovaní základnej školy sa chlapci obliekali ako dospelí - mládenci a chlapci dostali partu. Aj prijatie medzi mládencov a dievky bolo spojené s mnohými zvykmi.
Ako všetky obrady, tak aj svadba mala svoje zvláštne zvyky, o ktorých by sa dala napísať pekná práca. Ako nevesta, podobne aj ženích si do nového domu priniesli výbavu. V tejto nesmela chýbať "kasňa", spodná bielizeň a periny. Samotné prenášanie výbavy bolo spojené s peknými zvykmi.
Smrť signalizovali mnohé znamenia. Keď niekto vyťal zdravý ovocný strom, do roka zomrel ak nie on, tak niekto z príbuzných. Podobne ak kuvik kuvikal pri niektorom dome, tak tam rozhodne niekto zomrie. Znakom smrti bol buchot do dvier, okien a pod. U oboch vierovyznaní sa snažili chorého človeka dať vyspovedať. Po smrti sa príbuzní obliekli do starších šiat, zakryli zrkadlo a postarali sa o miesto pochovania. Pohreb bol obyčajne na tretí deň po smrti. Po pohrebe bola hostina - kar, na ktorú pochovali príbuzných, známych, priateľov chlapov čo niesli truhlu a ju spúšťali do jamy ako aj zahrabovali.
Aké boli pestré rodinné zvyky, podobne pestré boli aj kalendárne zvyky. Tieto sa viazali k novému roku, fašiangom, Veľkej noci a Vianociam. Pri Vianociach a Novom roku mládež chodievala vinšovať zdravie, šťastie a hojnú úrodu. Roľníci si od vinšovania veľa sľubovali, preto sa na toto dôkladne pripravovali. Vinšovníci dostali pohostenie, ale aj finančné ohodnotenie.
Veľa zvykov sa viazalo k sejbe obilia, kosbe sena, žatve, mladbe, ale aj zbere ostatnej úrody.
Obec Žibritov
GPS: 48.391514, 18.980900 [48° 23' 29.45'', 18° 58' 51.24'']
Obec: Žibritov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Žibritov 12, 963 01; Tel: 045/5511475; Fax: 045/5511475
Žibritov je obec na Slovensku v okrese Krupina, v regióne Hontu. Spolu s ďalšími piatimi obcami regiónu (Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov) je súčasťou združenia Mikroregión Južné Sitno.
Je situovaná v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny - podcelku Bzovícka pahorkatina. Dominantou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1876 a malá zvonička nachádzajúca sa v strede obce. Kataster obce má rozlohu 996 ha.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. V minulosti patrila viacerým majiteľom (hrad Lietava, sitnianske panstvo, Koháriovci, Koburgovci). V rokoch 1442 - 1446 boli v obci nájazdy husitských vojsk. V rokoch 1544 a 1576 bola obec napadnutá a vyplienená Turkami. V roku 1700 bola postavená obecná škola a v roku 1876 evanjelický kostol, ktorý je zaujímavý aj tým, že pri jeho stavbe bola použitá červená tehla. V roku 1807 obec vyhorela.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre banské huty, neskôr poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a okrajovo aj vinohradníctvom. Pôvodnú architektúru obce tvorili kamenné trojpriestorové domy so slamenou strechou. Obec je rodiskom kňaza a básnika K. J. Zorkóczyho, spisovateľov M. Hranka a K. Bezeka.
V erbe obce, ktorý vychádza z historickej pečate, dominuje motív viniča so štyrmi strapcami hrozna ovinutého okolo dreveného kola, čo poukazuje na fakt, že pestovanie viniča v obci má svoju tradíciu. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom ako aj filmov Stopy na Sitne (1968) a Cesta ženy (1974).
Obec Žibritov má v súčasnosti približne 70 obyvateľov a katasterobce má rozlohu takmer 1000 hektárov.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Kino Diamant
GPS: 48.167661, 18.882851 [48° 10' 3.58'', 18° 52' 58.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/550 22 00
Web: https://www.facebook.com/kinodudince.sk/info?tab=overview
Kino Diamant je súčasťou kúpeľného komplexu Diamant na ulici Kúpeľná 107.
Amfiteáter Banská Štiavnica
GPS: 48.456383, 18.894588 [48° 27' 22.98'', 18° 53' 40.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0905 455 911
Amfiteáter pod Novým zámkom v Banskej Štiavnici ponúka počas letných mesiacov koncerty, festivaly, divadlo, tanec, detské podujatia, večerné kino v nádhernom prostredí s výhľadom na panorámu Banskej Štiavnice...
Kino Akademik
GPS: 48.459077, 18.892658 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 33.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: zuzana.patkosova@banskastiavnica.sk
Kino Akademik v Banskej Štiavnici na ulici Radničné námestie 4.
Evičkino jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.434752, 18.861808 [48° 26' 5.11'', 18° 51' 42.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/evickino-jazero-49/
Divadlo v pivovare Erb
GPS: 48.458238, 18.893509 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 36.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: + 421 917 755 235, info@pivovarerb.sk
Divadlo v pivovare Erb na ulici Novozámocká 132/2. Lístky na jednotlivé predstavenia si môžete rezervovať telefonicky na tel. čísle +421 918 182 859, e-mailom alebo vyplnením kontaktného formulára.
Terra Permonia
GPS: 48.458709, 18.893238 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 35.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: michal@terrapermonia.sk, +421 948 100 727
Ukrytí permoníci štiavnického podzemia sa rozhodli vyjsť medzi ľudí, ktorí ich opustili po zavretí poslednej bane. Chcú im pomôcť spoznať skutočnú krásu Zeme, ale aj zlepšiť ich zručnosti a tvorivosť. Nechajte sa nimi osloviť aj Vy a navštívte Terra Permonia, orignálny projekt v historickom jadre Banskej Štiavnice.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Obec Banská Belá
GPS: 48.475057, 18.934792 [48° 28' 30.21'', 18° 56' 5.25'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Banská Belá 83, tel: +421 45 69 33 221, 0911 978862, ou-b.bela@mail.t-com.sk
Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria, ktoré je súčasťou Západných Karpát. S Vtáčnikom, Pohronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského stredohoria.
Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu, je kataster má rozlohu 2086 hektárov. Stred obce leží v nadmorskej výške 475 m n.m., chotár vo výške od 370 do 840 m n.m. V obci žije okolo 1230 obyvateľov.
Chotár obce je prevažne hornatý, v západnej a južnej časti odlesnený, na východe a severe zalesnený a to listnatými a ihličnatými porastami.
Cez Banskú Belú vedie štátna cesta I. triedy ( 1/51) z Banskej Štiavnice smerom na Hronskú Breznicu, ktorá sa napája na cestu Žiar nad Hronom – Zvolen. Železničné spojenie je normálne rozchodnou traťou Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, nazvanou Trať mládeže, ktorá po zahájení prevádzky v roku 1949 nahradila pôvodnú úzkorozchodnú železnicu, postavenú v roku 1873. Z Hronskej Dúbravy sú prípoje na smery Zvolen, Vrútky a Bratislava. Z obce je aj autobusové spojenie, prímestskou autobusovou linkou Banská Belá – Banská Štiavnica a medzimestskými linkami Banská Štiavnica – Zvolen – Banská Bystrica. Z Banskej Štiavnice sú prípoje na ostatné medzimestské i diaľkové spoje.
Cez obec preteká Starý potok ( Beliansky potok), a to od cestnej križovatky pri Jergyštôlni. Napájaný je prevažne banskými vodami z opustenej dedičnej štôlne Ferdinand a len čiastočne odpadovým potokom z Belianskeho jazera a povrchovými vodami v čase dažďov a topenia snehu.V strede obce sa k nemu pripája potok Solisko z časti obce Pivár. Pri bývalom závode Dinas sa vlieva do potoka Jasenica.
K sústave štiavnických jazier – tajchov, ktoré boli vybudované v 18. storočí pre banské účely, patria aj dve jazerá v blízkosti Banskej Belej, a to Halčianske jazerov ( tajch), pomenované podľa doliny a osady Halča, patriacej k Banskej Belej, a vodné dielo Jasenica v časti katastra v smere na Kysyhýbel. Belianske jazero, ktoré leží v údolí vľavo pod hlavnou cestou vedúcou z Banskej Belej do Banskej Štiavnice sa už katastrálne radí do Banskej Štiavnice. Jazerá patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica.
História Obce Banská Belá: http://www.banskabela.sk/cms/index.php/historia
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Obec Kráľovce-Krnišov
GPS: 48.3487638, 18.9765778 [48° 20' 55.55'', 18° 58' 35.68'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Mestá a obce
Kontakt: Kráľovce-Krnišov č. 38, +421 45 55 81 619 v pondelok, v stredu a štvrtok, mob: 0918 898 338, juznesitnokk@stonline.sk
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku.1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Wellness Vila Magnólia
GPS: 48.455437, 18.901618 [48° 27' 19.57'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Mestské kúpele - plaváreň
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/691 27 24
Kontakt:
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Veľký plavecký bazén - 25 x 12,5 m a hĺbka od 0,8 do 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
11:00 - 20:30
Streda - Piatok
13:00 - 20:30
Sobota - Nedeľa
14:00 - 20:00
Suchá a parná sauna
Relaxančný bazén pri saune - 6 x 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
14:00 - 19:00 muži 19:00 - 20:00 zmiešaná
Streda
14:00 - 19:00 ženy 19:00 - 20:00 zmiešaná
Štvrtok
14:00 - 20:00 muži
Piatok
14:00 - 20:00 ženy
Sobota
14:00 - 18:00 muži 18:00 - 20:00 zmiešaná
Nedeľa
14:00 - 20:00 zmiešaná
Detské plávanie - relaxačný bazén
Utorok - Piatok
8:00 - 14:00 podľa objednávky
Kontakt: Monika Maruniaková, tel: 0905 384 065
Masáže - Aglez
GPS: 48.453892, 18.918151 [48° 27' 14.01'', 18° 55' 5.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0948 501 293; 0903 793 535
Web: http://www.aglez.sk/
Eva Prokešová
Bratská 18 (budova vedľa nemocnice)
Banská Štiavnica
E-mail: info@aglez.sk
prokesova.e@azet.sk
Masáže - Zuzana Švidroňová
GPS: 48.454077, 18.903569 [48° 27' 14.68'', 18° 54' 12.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908 648 707
Kontakt:
Zuzana Švidroňová
Dolná 6/A
Banská Štiavnica
E-mail: svidronova@slovanet.sk
Prevádzkové hodiny - orientačné, len objednávky
Pondelok - Sobota
9:00 - 19:00
Masáže - Jaduza
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 236 826
Kontakt:
Aneta Dunová
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Wellness Hotel Grand-Matej
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6921213
Kontakt:
Hotel Grand-Matej
Kammerhofská 5
Banská Štiavnica
E-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Wellness Penzión Kachelman
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 23 19
Kotakt:
Penzión Kachelman
Kammerhofská 18
Banská Štiavnica
E-mail: kachelman@kachelman.sk
Wellness Penzión Cosmopolitan II
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 11 13
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan II
A. Kmeťa 18
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Bowling Penzión Cosmopolitan I
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0918 601 149
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan I
Zvonová 2
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok a Nedeľa
9:00 - 21:00
Piatok - Sobota
9:00 - 24:00
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Thai Relax Centrum
GPS: 48.166516, 18.878818 [48° 9' 59.46'', 18° 52' 43.74'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 550 48 43; 0911 988 346
Web: hhttp://www.kupeledudince.sk/volny-cas/thai-relax-center-v-dudinciach
Therapeutky z Thajska vlastniace diplom kláštornej školy "Wat po" v Bangkoku vás radi privítajú v Thai Relax Centre v priestoroch kúpeľného hotela Rubín (prízemie).
Zažite skutočné Thajsko prostredníctvom vôní a dotykov.Stáročiami overené skúsenosti. Nezameniteľná thajská hudba. Vôňa pravých thajských bylín a esenciálnych olejov tropických kvetín. Nadčasový ázijský dizajn. Prejdite z každodenných problémov do sveta relaxácie a pohody.
Thai Relax Center poskytuje: tradičnú thajskú masáž Nuad Thai thajskú masáž chodidiel Sook Dee horúcu bylinnú masáž Rít Tee aromatickú olejovú masáž Fann Dee thajskú peelingovú masáž Roon DeeOtváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
9.00 - 18.00 na základe rezervácií
Wellness Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 55 51 911; 0917 478 13
Kontakt:
Penzión u Mlynárky
Karola Braxatorisa 2
Dudince
penzion@umlynarky.sk
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Belianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/belianske-jazero-41/
Halčianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465577, 18.950257 [48° 27' 56.08'', 18° 57' 0.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/halcianske-jazero-42/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Bančiansky tajch) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.479171, 18.859014 [48° 28' 45.02'', 18° 51' 32.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Ottergrund) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Červená studňa) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Tajch Klinger - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazero-klinger-50/
Komorovské rybníky - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/komorovske-rybniky-44/
Počúvadlianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/pocuvadlianske-jazero-46/
Richňavské jazerá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.428005, 18.846937 [48° 25' 40.82'', 18° 50' 48.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/richnavske-jazera-47/
VN Banská Belá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465586, 18.941326 [48° 27' 56.11'', 18° 56' 28.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/vn-banska-bela-48/
Veľké Kolpašské jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/velke-kolpasske-jazero-45/
Jazero Bakomi - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.434979, 18.851690 [48° 26' 5.92'', 18° 51' 6.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/jazero-bakomi-51/
Klastavský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.30063, 18.88245 [48° 18' 2.27'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/klastavsky-potok-52/
Potok Jasenica - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.545570, 19.003868 [48° 32' 44.05'', 19° 0' 13.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-jasenica-53/
Potok Štiavnica č.3 - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.380889, 18.929248 [48° 22' 51.2'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-stiavnica-54/
Vindšachtské jazero - rybársky revír "chyť a pusť"
GPS: 48.434242, 18.85735 [48° 26' 3.27'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Malé Kolpašské jazero - rybársky kaprový chovný revír
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Belujský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.308292, 18.925100 [48° 18' 29.85'', 18° 55' 30.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Ranč Nádej – jazdenie na koni
GPS: 48.419118, 18.935518 [48° 25' 8.82'', 18° 56' 7.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Na Záhumní 499, Svätý Anton, tel: 0911806499, 0904877078
Možnosti ponúkané našim návštevníkom na voľný čas a letné dovolenky:
1. chov koní a poníkov a iných domácich zvierat
2. rekreačná jazda - jazda na koni - jazda v kočiari
3. lov rýb v súkromnom rybníku v areáli Ranča
4. zapožičanie bicyklov s mapami miestnych cyklotrás
5. rekreačné plávanie v domácich tajchoch
6. zber lesných plodín, húb a liečivých rastlín
7. gastronomické ochutnávky - ovčiarske hody
- zabíjačkové hody
- poľovnícke hody
- stredoveká kuchyňa
- organizovanie rodinných piknikov
8. kultúrne zážitky - vystúpenia historického šermu
- pre našich návštevníkov zľavnené vstupné do kaštieľa (Múzeum vo
Svätom Antone)
- folklórne, gospelové a country zábavy v areáli ranča
9. zimné radovánky - lyžiarske strediská v miestach Gubáň, Ilija a Hodruša Hámre
- bežkové a vychádzkové trasy po banskoštiavnických tajchoch
- ľadové (korčuliarske) ihrisko v obci Svätý Anton
10. duchovné obohatenie - rodný dom a miesto posledného odpočinku rodáka drahého otca
biskupa Michala Buzalku
- výstup na Kalváriu v Banskej Štiavnici
- spoločné stretnutia kresťanskej mládeži na Ranči Nádej
- návšteva pútnických mariánskych miest: Staré Hory, Senohrad
11. informačné a konferenčné služby - zoznam a podbrobné informácie o kultúrnych podujatiach
- konferenčné podujatia
- rezervácie návštev kultúrno – historických pamiatok
v okolí:
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
- Banské múzeum v prírode
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici,
- Protiturecká pevnosť v Banskej Štiavnici
- Arborétum v Banskej Štiavnici
- Geopark Banská Štiavnica
- Kaštieľ so stálou poľovníckou expozíciou vo Sv. Antone
- Pevnosť Bzovík
- Ruiny hradu Čabraď
- Termálne kúpalisko Sklenné Teplice
- Termálne kúpalisko Dudince
- Chránený prírodný výtvor Dudinské travertíny
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora
- Mesto Krupina - strážna veža Vartovka
- rodný dom Andreja Sládkoviča
- podzemné chodby mesta
12. detské ihrisko v areáli ranča
Štiavnica č.2 - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.263915, 18.991126 [48° 15' 50.09'', 18° 59' 28.05'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Čiastkové povodie Štiavnice od cestného mosta v obci Dudince po cestný most v obci Hontianske Nemce. Štiavnica č. 2 (krupina) - 3-3970-1-1
VN Sebechleby - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.285029, 18.944312 [48° 17' 6.1'', 18° 56' 39.52'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby (mimo CHRO vyznačenej tabuľami). VN Sebechleby - 3-5710-1-1
Farma Gazdáčik – jazda na koni
GPS: 48.49656, 18.95105 [48° 29' 47.62'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Banská Belá 170,
Farma Gazdáčik ponúka jazdenie na koňoch a aktívny relax na slovenskom vidieku. Môžete tu zažiť atmosféru pripomínajúcu detstvo u dedov a babičiek na odľahlých samotách.
Farma ponúka kurzy jazdenia v krytej jazdiarni i teréne.
ubytovanie Farma Gazdáčik a okolieRanč Bôra – jazda na koni
GPS: 48.504682, 18.921870 [48° 30' 16.86'', 18° 55' 18.73'']
Obec: Podhorie
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0944 121 766
Ponuka: Ponúkame jazdenie pre začiatočníkov aj pokročilých. Vychádzky do prírody podľa Vašej nálady a schopnosti samostatne zvládnuť koňa v teréne. Začiatočníkom vodíme kone, pokročilejší môžu ísť do ťažšieho terénu, vyskúšať, čo dokáže húževnatý hucul, či robustný haflingonorik. K nahliadnutiu je na mieste katalóg trás s fotkami, údajmi o trasách a zaujímavosti, ktoré je tam možné vidieť. Stačí si vybrať... Program si môžete skombinovať s kúpaním v tajchoch, kúpaliskách, kúpeľoch, návštevami Banskej Štiavnice a Podhoria. Vaše deti určite poteší, keď si budú môcť popozerať rôzne zvieratká, ktoré tu chováme a povoziř sa na poníkovi či somárikoch.
VN Žibritov - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.393653, 18.973080 [48° 23' 37.15'', 18° 58' 23.09'']
Obec: Žibritov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov. VN Žibritov - 3-6000-1-1
VN Rykynčice - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.198836, 18.964281 [48° 11' 55.81'', 18° 57' 51.41'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://www.mosrzka.estranky.cz/clanky/reviry-mosrz-krupina.html
VN Rykynčice
0,9 ha Vodná plocha nádrže pri obci Rykynčice na obtoku Krupinice. Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Wellness - Salamandra Resort
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Salamandra Resort - lyžiarsky areál
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Ski Dúbravy - lyžiarsky vlek
GPS: 48.422383, 18.891736 [48° 25' 20.58'', 18° 53' 30.25'']
Obec: Ilija
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Lyžiarske stredisko je mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi, k čomu ho predurčuje najme široký lyžiarsky svah, ktorý umožňuje bezpečnú lyžovačku. Lyžiarska zjazdovka je položená v nadmorskej výške 520 - 610 m n. m. a je dlhá 450 m. Počas sezóny je zjazdovka pravidelne upravovaná ratrakom značky Prinoth T4. V stredisku sa nachádzajú dva vleky typu EPV-300. K dispozícii je bezplatná odstavná plocha pre cca 50 osobných áut, ktorá sa nachádza priamo pri vleku. Pre milovníkov zimných športov je u nás k dispozícii požičovňa lyží.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Bežkárske trate
GPS: 48.469353, 18.882831 [48° 28' 9.67'', 18° 52' 58.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Foto Andrea Halienová a Matúš Morong
V Štiavnických vrchoch je v teréne vyznačených cca 45 km bežkárskych trás. Nástupné miesta s parkovaním sú na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou a v sedle Peciny na Hornej Rovni. Za priaznivých snehových podmienok je pre voľný a klasický štýl strojom udržiavaný asi 12 km dlhý okruh medzi Červenou studňou a zjazdovkou Salamandra Resort. Okrem upravovaných trás bežkári často prešliapu aj nadväzujúce trasy, ktoré sú zobrazené v mape na tejto stránke.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Poľovnícke združenie Sebechleby
GPS: 48.302107, 18.926258 [48° 18' 7.59'', 18° 55' 34.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: 0905324192; E-mail: pzsebechleby@zoznam.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/polovnicke-zdruzenie-sebechleby.html
Poľovný revír Rovná Hora uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00680 zo dňa 18.2.2006.
Poľovnícka oblasť: S VI Štiavnické pohorie
Chovateľský celok: Hont
Výmera: 2 299,92 ha
Poľovný revír nachádzajúci sa na južných svahoch Štiavnického pohoria zameraný na chov srnčej, diviačej a jelenej zveri.
Užívateľ poľovníckeho revíru: Poľovnícke združenie Sebechleby
POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE SEBECHLEBY
IČO: 00626520
Poľovnícke združenie má 22 členov.
Deň vzniku: 29.4.1993 registrácia - Ministerstvo vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-8056
Organizačne začlenené: OKO SPZ Krupina
Prvé združenie založené v Sebechleboch zamerané na chov a lov zveri vzniklo v roku 1952.
VN Sebechleby
GPS: 48.284891, 18.946064 [48° 17' 5.61'', 18° 56' 45.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná nádrž Sebechleby je ideálnym miestom pre letný relax a aktívny oddych, či už kúpanie a plávanie, alebo ostatné vodné športy. Keďže je nížinnou vodnou nádržou, jej voda je v lete pomerne teplá. VN je rovnako aj rybárskym revírom MO SRZ Krupina.
Tenisový kurt
GPS: 48.438440, 18.871245 [48° 26' 18.38'', 18° 52' 16.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Obecný úrad: Tel: 045 / 69 29 117
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.
Tenisový kurt na Richňave
GPS: 48.429912, 18.842748 [48° 25' 47.68'', 18° 50' 33.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mobil: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Ihrisko vs. klzisko vo Sv. Antone
GPS: 48.406277, 18.940831 [48° 24' 22.6'', 18° 56' 26.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Plocha miestneho "multifunkčného" ihriska, ktoré v lete slúži pre účely kolektívnych športov a v zime je pravidelne udržiavané ako ľadová hokejová a korčuliarska plocha.
Viacúčelové ihrisko
GPS: 48.337064, 18.840325 [48° 20' 13.43'', 18° 50' 25.17'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Viacúčelové ihrisko v obci Baďan ponúka široké možnosti športové vyžitia pre jednitlivcov aj kolektívy.
Multifunkčné ihrisko Drieňová
GPS: 48.450602, 18.916084 [48° 27' 2.17'', 18° 54' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ZŠ J. Kollára, Ul. L. Svobodu č. 40, kontakt: 0918 255415
Tenisové kurty:
Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 4 € á hodFutbalové ihrisko:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Minifutbal na umelom trávniku:Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách
Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 10 € á hodBasketbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Volejbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Tenisový kurt (Súkromná hotelová akadémia Joergesov dom)
GPS: 48.447649, 18.920217 [48° 26' 51.54'', 18° 55' 12.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0911 401086
Tenisový kurt Súkromnej hotelovej akadémie Joergesov dom): otvorené - máj-september, 7:00 - 20:00 hod.
Paintballový areál Horná Roveň
GPS: 48.450517, 18.878450 [48° 27' 1.86'', 18° 52' 42.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: kontakt: 0908 914950
Paintballový areál v miestnej časti Horná Roveň. Maximálny počet hráčov je stanovený na 10 osôb.
Fitnes Činka
GPS: 48.458159, 18.901657 [48° 27' 29.37'', 18° 54' 5.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908953783, 0907839373
Fitnes Činka (Mládežnícka 10, v priestoroch plavárne) ponúka cenovo zaujímavé vstupné , permanentky, možnosť cvičenia na 24 stanovištiach následne si ísť zaplávať, príjemné prostredie a doplnkovú výživu.
Otvorené:
pondelok:17:00 - 19:00
utorok : 11:00 - 20:30
streda : 12:00 - 20:30
štvrtok: 12:00 - 20:30
piatok: 12:00 - 20:30
sobota: 11:00 - 20:30
nedeľa: 12:00 - 20:30
CENNÍK (€): KLASIK ŠTUDENT
Jednorázový vstup 2,00 1,80
Permanentka 10 vst. 18,00 17,00
Permanentka 20 vst. 34,00 32,00
Fitko + 1 hod bazén 3,40 3,30
Permanentka fitko+bazen 10vstupov 34,00 33,00
Fitness centrum Dynamika
GPS: 48.457940, 18.902350 [48° 27' 28.58'', 18° 54' 8.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0904 183 232, 0903 390 024, 0903 517 868
Fitness centrum Dynamika (pod Plavárňou), Mládežnícka 24, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny pre verejnosť:
Pondelok - piatok: 7.30 - 11.00 hod.
14.00 - 20.30 hod.
Sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 hod.
6.00 - 20.00 hod.
Mestské kúpele-plaváreň
GPS: 48.457890, 18.901497 [48° 27' 28.4'', 18° 54' 5.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6912724
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/sport-1/kupele-plavaren-1.html
Momentálne platný prevádzkový čas, cenník a horúce správy sú pravidelne aktualizované na uvedenom webovom kontakte. K dispozícii je 5-dráhový 25 m dlhý bazén a sauna.
Kúpalisko Dudinka
GPS: 48.166907, 18.875212 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 30.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/kupalisko-dudinka
Areál nesie meno víly Dudinky, ktorej Dudince podľa známej legendy vďačia za liečivú silu miestneho prameňa.
rekreačný bazén - dĺžka 25 m, šírka 12,5 m, hĺbka 1,30 m, teplota vody 28°C bazén s vodnými atrakciami - výjazd z tobogánu, rodinná šmýkačka, vodný kanál s tryskami, teplota vody 28°C detský bazén - hĺbka max. 0,4 m, teplota vody 30°C minerálny bazén - dudinská minerálna liečivá voda, hĺbka 1,05 - 1,14 m, teplota vody 33°CVirtuálne prehliadky:
http://tour.virtualtours3d.sk/kupaliskodudinka
Sport centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.166824, 18.879015 [48° 10' 0.57'', 18° 52' 44.45'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Aktívny oddych pre vás a vašich priateľov. Otvorené aj pre verejnosť. Jediné bowling a squash zariadenie v Dudinciach. Príjemné prostredie s barom. Ideálne prepojenie zábavy s pohybom.
Športové možnosti:
Squash, bowling, stolný tenis, biliard, aerobic, fitness centrum, tenis, pétangue, bedminton, požičovňa bicyklov (pre ubytovaných hostí), plážové ihrisko, vonkajší bazén (apríl - november, pre ubytovaných hostí)
Novinka:Možnosť sledovania priamych prenosov zo športových zápasov v HD kvalite v Sport Centre Rubín.
Wellness - Vitálny svet WELLNEA
GPS: 48.166649, 18.878114 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 41.21'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/vitalny-svet-wellnea
Wellness centrum v Kúpeľnom hoteli Rubín vám pomôže zrelaxovať a vďaka správnemu využívaniu jeho služieb môžete veľa urobiť pre svoje zdravie.
Maximálna kapacita Vitálneho sveta Wellnea je 60 osôb (30 žien, 30 mužov). Vo vírivom bazéne prebieha v doobedňajších hodinách liečebná procedúra hydrokineziterapia (vodná gymnastika). Poobede a večer využite bazén na krátke relaxačné plávanie. Vodné trysky a protiprúd vás navyše dokonale vymasírujú. Relax ako ušitý pre vás.
Spravte vo welness niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Využite 2 suché a 2 parné sauny. Ako sa vo wellness správne saunovať?
Vyberte si zo širokej ponuky relaxačných masáží. Aj keď nie ste práve ubytovaní v liečebných domoch. Masáže vo wellness sú dostupné všetkým. Rezervujte si termín vopred.
Wellness služby – Vitálny svet WELLNEA: suché sauny parné sauny whirlpool tepidárium masáže - široká ponuka relaxačných masáží - možnosť extra zakúpenia relaxačná DUO vaňa pre dvojicu solárium oddychová zóna vírivý bazén (s ohrievanou vodou - cca 32°C) občerstveniePočas víkendov (od októbra do apríla) je pre verejnosť ako i hotelových hostí k dispozícii aj minerálny bazén s dudinskou liečivou vodou, počas letnej sezóny je otvorené Kúpalisko Dudinka (rekreačný, detský bazén, bazén s vodnými atrakciami a bazén s minerálnou vodou).
Fitness centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.167031, 18.878829 [48° 10' 1.31'', 18° 52' 43.78'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/fitness-centrum-0
Najlepšie vybavené rekondično-rehabilitačné centrum v Dudinciach. Otvorené denne, vstup možný aj pre verejnosť. K dispozícii šatne a sprchy.
Vybavenie fitness centra: stacionárne bicykle (s výhľadom na kúpeľný park :-) posilňovacia veža posilňovacia lavica (predkopávanie a zakopávanie) šikmá lavička bežiaci pás veslovací trenažér steppre rebriny závesná hrazda fit-lopty činkyMultifunkčné ihrisko Prenčov
GPS: 48.362558, 18.925446 [48° 21' 45.21'', 18° 55' 31.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Obec sa v tomto roku uchádzala cez úrad vlády SR – Sekretariát splnomocnenstva vlády SR pre mládež a šport o získanie finančných prostriedkov na vybudovanie viacúčelového ihriska. Boli sme úspešní a získali sme 1.000 000,- Sk od Nadácie SPP, vďaka ktorým bude v areáli miestneho ihriska vybudované viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom slúžiace na viacero športov.
Podkladové práce boli zabezpečené vo vlastnej réžii obce – jednoduché stavebné práce, na ktoré má obec živnostenské oprávnenie. Na týchto prácach sa podieľali športovci a občania na aktivačnej činnosti. Ostané práce ako umelý trávnik, čiarovanie, mantinely, bránky a osvetlenie zabezpečila firma M. Cup s. r. o. Bratislava.
Viacúčelové ihrisko Dudince
GPS: 48.163650, 18.884718 [48° 9' 49.14'', 18° 53' 4.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Sekretariát primátora: 045 55 83 361; e-mail: msu@dudince-mesto.sk
V septembri 2012 bolo odovzdané do prevádzky viacúčelové multifunkčné ihrisko pre nasldujúce športy: tenis, volejbal, hádzaná, malý futbal, streetball.
Z oficiálnych stránok mesta ani zo stránok MŠK Slovan Dudince nie je jasné kto ihrisko prevádzkuje, preto odporúčame v prípade záujmu kontaktovať sekretariát primátora...
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.