var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.281583, lng: 18.913223, icon: 'mapserver/kategorie/9.png', title: 'PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)', infoWindow: { content: '

PRĽA – Stará Hora (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)

GPS: 48.281583, 18.913223 [48° 16' 53.7'', 18° 54' 47.6'']

Obec: Sebechleby

Objekt: Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry

Kontakt: Sebechleby č.10, E-mail: ozsebechleby@yahoo.com / starahora@gmail.com

Web: http://www.starahora.sk/

V prekrásnom prostredí na južnom okraji Štiavnických vrchov sa nachádza unikátna vinohradnícka osada Stará Hora (časť obce Sebechleby). Pôvodne predstavovala zoskupenie vínnych pivníc ručne tesaných do tufových svahov. Nad tieto pivnice boli neskôr nadstavané malé jedno a dvojpriestorové murované vinohradnícke domčeky. S niečím podobným sa v tak veľkej koncentrácií nikde inde na Slovensku nestretneme, preto nečudo, že celá osada bola v roku 1981 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V súčasnosti Stará Hora nemá nijakých trvalých obyvateľov. Pravidelne sa v nej však usporadúvajú rôzne folklórne slávnosti a kultúrne akcie, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube návštevníkov. Pamiatkovú rezerváciu si možno prehliadnuť i mimo slávností. Malebné chalúpky a asi štrnásť desiatok vínnych pivníc, to všetko v obklopení lesov, sľubuje krásny zážitok, ktorý možno navyše spestriť i návštevou miestneho Národopisného múzea s pivnicou núkajúcou zavítavším možnosť ochutnávky jedinečných starohorských vín. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o návštevu múzea treba kontaktovať pani Máriu Cipcerovú: +421 910 265 528.)

PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY STARÁ HORA
 – bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981.
Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží. Posledných rokoch sa využívajú objkety na rekreačné účely a agroturistiku. Niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas.

Zdroj: http://www.starahora.sk/#!/aktuality/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455595, lng: 18.897516, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Židovský cintorín', infoWindow: { content: '

Židovský cintorín

GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/

Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky,  maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.

Medzi najstaršie hroby patria napr.:  Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896.   Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.

Zdroj: http://www.obnova.sk/pamiatka/zidovsky-cintorin-banska-stiavnica
' } }); map.addMarker({ lat: 48.45511, lng: 18.892463, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín', infoWindow: { content: '

Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín

GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-za-piarskou-branou-pansky-cintorin.html

Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:

Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz -  číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335
Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-za-piarskou-branou-pansky-cintorin.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.226643, lng: 18.864863, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pomník padlým', infoWindow: { content: '

Pomník padlým

GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']

Obec: Lišov

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.lisov.sk/static.php?dir=sk/zaujimavosti/

V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.

Zdroj: http://www.lisov.sk/static.php?dir=sk/zaujimavosti/
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457498, lng: 18.899268, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Glanzenberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Glanzenberg

GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.406174, lng: 18.933047, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)', infoWindow: { content: '

František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)

GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.

Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.

Zdroj: admin + http://www.svatyanton.sk/obec/pamatihodnosti
' } }); map.addMarker({ lat: 48.421632, lng: 18.941198, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho', infoWindow: { content: '

Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho

GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.

Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.

Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.

Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?

Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.

Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.

Zdroj: Richard Kafka (http://ziar.dnes24.sk/truchleho-rodny-dom-chatra-121289)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.452461, lng: 18.903707, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Svätotrojičná dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Svätotrojičná dedičná štôlňa

GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435690, lng: 18.879644, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Bieber dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Bieber dedičná štôlňa

GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)

Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto   sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435685, lng: 18.879644, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa Gašpar Weindl', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa Gašpar Weindl

GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457924, lng: 18.885636, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín

GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457838, lng: 18.885461, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko', infoWindow: { content: '

Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko

GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458961, lng: 18.891938, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätník SNP', infoWindow: { content: '

Pamätník SNP

GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.462445, lng: 18.891276, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna

GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html

Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.

Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.

Zdroj: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460759, lng: 18.892133, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi

GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458670, lng: 18.889973, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi

GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.

Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4

' } }); map.addMarker({ lat: 48.264638, lng: 18.904799, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa A. Sládkoviča', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa A. Sládkoviča

GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']

Obec: Ladzany

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11379

Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11379
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455691, lng: 18.893116, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej', infoWindow: { content: '

Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej

GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457020, lng: 18.892514, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Evanjelický cintorín nad Klopačkou', infoWindow: { content: '

Evanjelický cintorín nad Klopačkou

GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.

Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv -  číslo hrobu 187
Kerpely Antal -  číslo hrobu 132, 133, 134

' } }); map.addMarker({ lat: 48.456333, lng: 18.892933, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Cintorín Lazaret', infoWindow: { content: '

Cintorín Lazaret

GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460706, lng: 18.899686, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätník – busta Andreja Sládkoviča', infoWindow: { content: '

Pamätník – busta Andreja Sládkoviča

GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458312, lng: 18.895801, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'pamätník – Socha Andreja Kmeťa', infoWindow: { content: '

pamätník – Socha Andreja Kmeťa

GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458982, lng: 18.892113, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi

GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.459305, lng: 18.897601, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková

GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.460189, lng: 18.897765, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie

GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.

Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí

Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.459034, lng: 18.892254, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Plastiky na múre oproti Radnici', infoWindow: { content: '

Plastiky na múre oproti Radnici

GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.459013, lng: 18.891642, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Dom č. 3 – Radničné námestie', infoWindow: { content: '

Dom č. 3 – Radničné námestie

GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10726

Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.

Zdroj: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10726
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455688, lng: 18.894032, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Cintorín Frauenberg', infoWindow: { content: '

Cintorín Frauenberg

GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html

Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:

Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12

Kupčok Samuel - číslo hrobu 440

Pelachy Ferencz -  číslo hrobu 438, 439

Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437

Kuti István - číslo hrobu 465, 466

Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474

Cseh Lajos - číslo hrobu 501

Faller Károly - číslo hrobu 497, 498

Rennert Gyula - číslo hrobu 533

Korbay František - číslo hrobu 516, 517

Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503

Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632

Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669

Zdroj: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460550, lng: 18.902327, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pomník významných lesníkov', infoWindow: { content: '

Pomník významných lesníkov

GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pomník významných osobností lesníctva.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/13170843
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455124, lng: 18.905216, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Evanjelický cintorín (Brána pokoja)', infoWindow: { content: '

Evanjelický cintorín (Brána pokoja)

GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".

' } }); map.addMarker({ lat: 48.410340, lng: 18.856229, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)

GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:

DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI

MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:

REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM

V slovenskom preklade:

„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“

Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.430542, lng: 18.875332, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Rozhliadka Pažite', infoWindow: { content: '

Rozhliadka Pažite

GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)

Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.484001, lng: 18.943899, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Belianska dedičná štôlňa', infoWindow: { content: '

Belianska dedičná štôlňa

GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']

Obec: Banská Belá

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)

Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.

Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460871, lng: 18.902651, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Michal', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Michal

GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.474977, lng: 18.911739, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Štôlňa Ferdinand', infoWindow: { content: '

Štôlňa Ferdinand

GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)

Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.436060, lng: 18.848569, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad tajchom Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad tajchom Bakomi

GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.458509, lng: 18.894952, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Socha štiavnického Nácka', infoWindow: { content: '

Socha štiavnického Nácka

GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.

Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...

Zdroj: http://www.teraz.sk/regiony/turisti-v-bstiavnici-sa-uz-mozu-fot/61202-clanok.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451529, lng: 18.884305, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na banské múzeum v prírode', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na banské múzeum v prírode

GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/46282183
' } }); map.addMarker({ lat: 48.451333, lng: 18.896996, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Zigmund šachtou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Zigmund šachtou

GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.450698, lng: 18.902790, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na mesto B. Štiavnica. 

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/58367023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447402, lng: 18.919350, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka Banská Štiavnica', infoWindow: { content: '

Vyhliadka Banská Štiavnica

GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/52922123
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460812, lng: 18.905392, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na vilovú štvrť', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na vilovú štvrť

GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/17534549
' } }); map.addMarker({ lat: 48.464110, lng: 18.897204, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu

GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/24872903
' } }); map.addMarker({ lat: 48.460680, lng: 18.894176, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na časť Reslu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na časť Reslu

GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/72002808
' } }); map.addMarker({ lat: 48.456733, lng: 18.897565, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na historickú Štiavnicu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na historickú Štiavnicu

GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/27242309
' } }); map.addMarker({ lat: 48.409795, lng: 18.851385, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka s posedením', infoWindow: { content: '

Vyhliadka s posedením

GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Web: http://www.panoramio.com/photo/31460286

Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/31460286
' } }); map.addMarker({ lat: 48.470514, lng: 18.889896, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu

GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/61494538
' } }); map.addMarker({ lat: 48.463683, lng: 18.884561, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou

GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16240457
' } }); map.addMarker({ lat: 48.455845, lng: 18.886174, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad B. Štiavnicou', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad B. Štiavnicou

GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na historickú časť mesta.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/44817023
' } }); map.addMarker({ lat: 48.447558, lng: 18.864405, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Sitno

GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/98021400
' } }); map.addMarker({ lat: 48.435158, lng: 18.839743, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Bakomi', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Bakomi

GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/28971125
' } }); map.addMarker({ lat: 48.385479, lng: 18.811562, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Dekýšom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Dekýšom

GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847107
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Prenčovom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Prenčovom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Prenčov

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/106736328
' } }); map.addMarker({ lat: 48.408035, lng: 18.852580, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno

GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15341039
' } }); map.addMarker({ lat: 48.407188, lng: 18.859577, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na tajch Počúvadlo', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na tajch Počúvadlo

GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/23042014
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z Tatárskej lúky', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z Tatárskej lúky

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/87162668, http://hiking.sk/hk/ar/437/prechadzky_na_popoludnie_hrad_sitno.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.403531, lng: 18.875143, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/75025179
' } }); map.addMarker({ lat: 48.402034, lng: 18.876741, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Sitna', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Sitna

GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/4196475
' } }); map.addMarker({ lat: 48.494111, lng: 18.915701, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka zo Širokého vrchu', infoWindow: { content: '

Vyhliadka zo Širokého vrchu

GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/95453578
' } }); map.addMarker({ lat: 48.505123, lng: 18.928349, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/16005389
' } }); map.addMarker({ lat: 48.504404, lng: 18.930339, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/38850629
' } }); map.addMarker({ lat: 48.503131, lng: 18.936244, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka pri Podhorí', infoWindow: { content: '

Vyhliadka pri Podhorí

GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/14758748
' } }); map.addMarker({ lat: 48.508412, lng: 18.934558, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Žakýlsky hrad - vyhliadka', infoWindow: { content: '

Žakýlsky hrad - vyhliadka

GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']

Obec: Podhorie

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/83732408
' } }); map.addMarker({ lat: 48.544645, lng: 18.942499, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Močiarom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Močiarom

GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15909335
' } }); map.addMarker({ lat: 48.537018, lng: 18.942472, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiar', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiar

GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/103261472
' } }); map.addMarker({ lat: 48.521261, lng: 18.965147, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Kozelníkom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Kozelníkom

GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']

Obec: Kozelník

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/51574655
' } }); map.addMarker({ lat: 48.465575, lng: 18.907493 , icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z pod kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z pod kalvárie

GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/15324541
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461678, lng: 18.913513, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka z kalvárie', infoWindow: { content: '

Vyhliadka z kalvárie

GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/5728687
' } }); map.addMarker({ lat: 48.461195, lng: 18.879696, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka nad Ottergrundom', infoWindow: { content: '

Vyhliadka nad Ottergrundom

GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/66398279
' } }); map.addMarker({ lat: 48.54462, lng: 18.94298, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Vyhliadka na Močiari', infoWindow: { content: '

Vyhliadka na Močiari

GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']

Obec: Močiar

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1CW2R_vyhliadka-mociar
' } }); map.addMarker({ lat: 48.40335, lng: 18.87598, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Sitno - skalná vyhliadka', infoWindow: { content: '

Sitno - skalná vyhliadka

GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.

Zdroj: http://www.geocaching.com/geocache/GC1DXKX_sitno-skalna-vyhliadka
' } }); map.addMarker({ lat: 48.444894, lng: 18.865518, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Farárova hôrka', infoWindow: { content: '

Farárova hôrka

GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/78712052
' } }); map.addMarker({ lat: 48.371030, lng: 18.826357, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Počúvadlom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Počúvadlom

GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']

Obec: Počúvadlo

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107719885
' } }); map.addMarker({ lat: 48.37742, lng: 18.96049, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Lúky nad Baďanom', infoWindow: { content: '

Lúky nad Baďanom

GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']

Obec: Baďan

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Areál lúk nad obcou Baďan.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/107720006
' } }); map.addMarker({ lat: 48.450250, lng: 18.874793, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Nízke Tatry z Hornej Rovni', infoWindow: { content: '

Nízke Tatry z Hornej Rovni

GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Výhľad na Nízke Tatry.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/45231417
' } }); map.addMarker({ lat: 48.387570, lng: 18.807570, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Potok Jabloňovka', infoWindow: { content: '

Potok Jabloňovka

GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']

Obec: Dekýš

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/94847248
' } }); map.addMarker({ lat: 48.486154, lng: 18.860504, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Hoffer', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Hoffer

GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
    Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
    Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.457276, lng: 18.900015, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher', infoWindow: { content: '

Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher

GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.457160, lng: 18.899521, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätník osloboditeľom', infoWindow: { content: '

Pamätník osloboditeľom

GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.454827, lng: 18.905393, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Predný katolícky cintorín', infoWindow: { content: '

Predný katolícky cintorín

GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).

' } }); map.addMarker({ lat: 48.440448, lng: 18.872219, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätník osloboditeľom', infoWindow: { content: '

Pamätník osloboditeľom

GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.44021, lng: 18.90623, icon: 'mapserver/kategorie/21.png', title: 'Dedičná štôlňa Kornberg', infoWindow: { content: '

Dedičná štôlňa Kornberg

GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)

Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.

Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
' } }); map.addMarker({ lat: 48.439171, lng: 18.870059, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Podzemná hrobka', infoWindow: { content: '

Podzemná hrobka

GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']

Obec: Štiavnické Bane

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.468818, lng: 18.870986, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku', infoWindow: { content: '

Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku

GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.

' } }); map.addMarker({ lat: 48.198432, lng: 18.929248, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa', infoWindow: { content: '

Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa

GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']

Obec: Hontianske Tesáre

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Web: http://www.dvorniky.com/01/infodvorniky.html

K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“

Zdroj: http://www.dvorniky.com/01/infodvorniky.html
' } }); map.addMarker({ lat: 48.43562, lng: 18.97893, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Breziny', infoWindow: { content: '

Breziny

GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']

Obec: Banský Studenec

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/108386070
' } }); map.addMarker({ lat: 48.467455, lng: 18.879446, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Pasienky pod Paradajsom', infoWindow: { content: '

Pasienky pod Paradajsom

GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.

Zdroj: http://www.panoramio.com/photo/40597083
' } }); map.addMarker({ lat: 48.469084, lng: 18.882073, icon: 'mapserver/kategorie/38.png', title: 'Posedenie pri Červenej Studni', infoWindow: { content: '

Posedenie pri Červenej Studni

GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']

Obec: Banská Štiavnica

Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)

Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs

' } }); map.addMarker({ lat: 48.419181, lng: 18.940803, icon: 'mapserver/kategorie/18.png', title: 'Michal Buzalka', infoWindow: { content: '

Michal Buzalka

GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']

Obec: Svätý Anton

Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa

Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.

' } }); });