Románska rotunda
GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)
Románsky kostol sv. Egídia v Iliji
GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']
Obec: Ilija
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.
Evanjelický kostol
GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']
Obec: Devičie
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.
Rím.kat. kostol
GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.
Kostol sv. Bartolomeja
GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kostoly, zvonice
V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.
Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola. V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Evanjelický kostol
GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Zvonica
GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kostoly, zvonice
Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.
Evanjelický kostol
GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená dverová výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.
Zvonica
GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kostoly, zvonice
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Evanjelický kostol
GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']
Obec: Sudince
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza
-
Kostol Panny Márie
GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.
Bašta
GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Evanjelický kostol
GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']
Obec: Lišov
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/
Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Evanjelický kostol
GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']
Obec: Medovarce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Medovarce
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.
GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.
Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Dolný kostol (Slovenský)
GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.
Horný kostol / ukrižovanie
GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Evanjelický chrám Boží
GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kostoly, zvonice
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Evanjelický kostol
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Drevená zvonica
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Evanjelický kostol secesný z roku 1924.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.
Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)
GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)
GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)
GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Kostolík sv. Ondreja
GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Murovaná zvonica
GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie
Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.
Kostol sv. Juraja
GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne
GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Evanjelický kostol
GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']
Obec: Terany
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).
Evanjelický kostol
GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Súdovce.
Kostol sv. Anny na Štefultove
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.
Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Kostol svätého Michala, archanjela
GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Autoservis BSAUTO
GPS: 48.455310, 18.907891 [48° 27' 19.12'', 18° 54' 28.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: murgacradovan@gmail.com, +421 903 811 102
Web: http://www.autokellyautoservis.sk/vyberte-si-servis/akas/banskobystricky-kraj/25-bsauto
Autoservis BSAUTO,s.r.o. (Auto Kelly) na ulici Pletiarska 1672/24, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoumyváreň GINO
GPS: 48.452551, 18.894416 [48° 27' 9.18'', 18° 53' 39.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: ginopajero@gmail.com, +421 911 433 283
Autoumyváreň GINO na ulici "Na Žigmund šachtu 16-18", 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Jutoma
GPS: 48.438723, 18.91785 [48° 26' 19.4'', 18° 55' 4.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Web: http://www.jutoma.sk
Autoservis Jutoma na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Takáč
GPS: 48.453188, 18.895268 [48° 27' 11.48'', 18° 53' 42.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 903 506 666
Autoservis Takáč na ulici Na Žigmund šachtu 563/13, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica - Vion
GPS: 48.455769, 18.914874 [48° 27' 20.77'', 18° 54' 53.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45 / 692 20 04
Čerpacia stanica - Vion na ulici SNP 1583/30A, 969 01 Banská Štiavnica.
STK - Banská Štiavnica
GPS: 48.474432, 18.912644 [48° 28' 27.96'', 18° 54' 45.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: stk.bs@centrum.sk
Web: http://www.stkbanskastiavnica.sk, +421 45/672 2919, +421 910 903 505
STK na ulici Belianska 1453/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Matiba
GPS: 48.456783, 18.901764 [48° 27' 24.42'', 18° 54' 6.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 27 33
Pneuservis - Matiba na ulici Dolná 839/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Durpal
GPS: 48.438676, 18.917875 [48° 26' 19.23'', 18° 55' 4.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Pneuservis - Durpal na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince
GPS: 48.172372, 18.881877 [48° 10' 20.54'', 18° 52' 54.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 045 / 558 32 42
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince na ulici K. Braxatorisa 962 71 Dudince.
Autoservis - PMPK
GPS: 48.278292, 18.988826 [48° 16' 41.85'', 18° 59' 19.77'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 0903 455 222, 0918 693 746
Web: http://www.pmkp.sk
Autoservis - PMPK na ulici Hontianske Nemce 292, 962 65 Hontianske Nemce.
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica
GPS: 48.441664, 18.914472 [48° 26' 29.99'', 18° 54' 52.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 30 35
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho 7-9, 969 01 Banská Štiavnica.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.