Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.