Objekt č. 11 – ul. Lesnícka (LVÚ)
GPS: 48.463396, 18.904965 [48° 27' 48.23'', 18° 54' 17.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.los.sk/
Lesnícka ochranárska služba (LOS) vznikla v roku 1993 keď bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený jej štatút (MP SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700). LOS začala v takejto novej forme činnosť od 1.1. 1994. Jej postavenie a rešpekt (tak v radoch lesníkov, ako aj v poľnohospodárskych odborných kruhoch) posilnilo prijatie zákona NR SR č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti novelizovaného zákonom NR SR č. 471/2001 Z. z., podľa ktorého NLC-LVÚ Zvolen prostredníctvom LOS zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska. LOS každoročne spracováva správy o stave škodcov a uverejňuje ju v ročenke „Elaborát výskytu škodlivých činiteľov“. Spracovávajú sa každoročne hlásenia od cca 3000 subjektov z plochy 1,6 - 1,7 mil. ha, čo je cca 85% LPF. Získané informácie sa poskytujú zriaďovateľovi, štátnej správe, veľkým vlastníkom a obhospodarovateľom a všetkým záujemcom. LOS zabezpečuje ďalej kontrolnú, prognostickú a expertíznu činnosť z problematiky ochrany lesa, navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií, kontroluje zdravotný stav lesov a navrhuje opatrenia na jeho nápravu.
Hellenbachov dom (Berggericht)
GPS: 48.459704, 18.892865 [48° 27' 34.93'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Pôvodne renesančný dom sieňového typu z polovice 16. storočia bol v polovici 18. storočia prestavaný v barokovom slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným kruhovým arkierom. Máshaus domu i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na 1. a na 2. poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. V jeho zadnom trakte ústí Nová štôlňa Michal vyrazená po žile Špitáler, ktorej časť bola v roku 1974 opätovne sprístupnená pre návštevníkov múzea. Na začiatku 18. storočia dom patril hlavnému komorskému grófovi Jánovi Gottfriedovi Hellenbachovi (1659 – 1728). Na čelnej stene objektu sú umiestnené pamätné tabule na počesť panovníckych návštev v Banskej Štiavnici. Pri svojej návšteve v Banskej Štiavnici v roku 1851 bol v objekte ubytovaný cisár František Štefan Lotrinský, manžel panovníčky Márie Terézie a v roku 1764 časť sprievodu rímskeho kráľa Jozefa II. V rokoch 1792 až 1854 sídlil v budove Dištriktuálny banský súd a v rokoch 1854 až 1859 banský kapitanát. Neskôr využívala budovu Banícka a lesnícka akadémia a od roku 1927 bola sídlom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra. V súčasnosti je v budove umiestnené geologicko-mineralogické oddelenie Slovenského banského múzea.
Dom smútku Ciduk Hadin
GPS: 48.455755, 18.897492 [48° 27' 20.72'', 18° 53' 50.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/536707-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-po-rokoch-novu-tvar/
Dom smútku Ciduk Hadin na banskoštiavnickom židovskom cintoríne získal po desaťročiach svoj pôvodný vzhľad. Postaralo sa o to občianske združenie Informačné centrum mladých Banská Štiavnica (ICM BS), ktoré na projekt reštaurovania vonkajších omietok získalo od Nadácie VÚB 30-tisíc eur. „Po celé desaťročia bola táto budova zohavená cementovým torkrétom (striekanou maltou, pozn. SITA), ktorý síce bol daný na nejakú prvú záchranu stavby, len neskôr sa ukázalo, že je to jednak veľmi neestetické a jednak ničiace vnútorné murivo,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka ICM BS Beata Nemcová. Ako ďalej uviedla, cementový torkrét odstránili pred rokom a po vysušení muriva sa v apríli začala rekonštrukcia fasád. Predchádzalo jej zameranie celého objektu a štúdium starých fotografií.
foto: Zdeno Vasilišin (zdenči)
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Objekt č. 7 – ul. J. K. Hella (Šomodiovský dom)
GPS: 48.454957, 18.893241 [48° 27' 17.85'', 18° 53' 35.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Solitérny meštiansky dom bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dvojpodlažný, nepodpivničený. Rodný dom publicistu, fotografa a cestovateľa Ing. Vladimíra Bártu (*1939).
Vínne pivničky – hajloky
GPS: 48.229348, 18.864787 [48° 13' 45.65'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Lišov
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nádhernou ukážkou pôvodnej ľudovej architektúry sú murované pivničné domky, ktoré obyčajne boli pristavené nad alebo vedľa pôvodných funkčných kamenných (tufových) pivničiek. Tieto vínne domčeky – tzv. hajloky odrážajú svojimi fasádami a funkčným usporiadaním mentalitu a prácu vinárov. Množstvo osamotených pivničiek vyhĺbených do skalného podložia odzkadľuje bohatosť úrody a množstvo menších vinárov, ktorí dopestovávali vínnu révu a skladovali ovocie a zeleninu len pre vlastnú potrebu. Mnoho týchto domkov je dodnes funkčných, rovnako ako kamenné obydlia, ktoré sú roztrúsené po okolí, vyhĺbené do vhodného podložia.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Vodný mlyn
GPS: 48.232981, 18.998879 [48° 13' 58.73'', 18° 59' 55.96'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Architektonicky veľmi zaujímavý starodávny vodný mlyn, takmer v pôvodnom stave.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Mladá Hora
GPS: 48.293731, 18.942222 [48° 17' 37.43'', 18° 56' 32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Prvá písomná zmienka o vinárskej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho neolitu. V 80-tych vínnych pivniciach kopaných do tufového podložia sa spracováva, vyrába a skladuje víno. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Sebechleby, kde sa môžete okúpať a rybári môžu chytať ryby.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Svätoantonská mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424489, 18.939453 [48° 25' 28.16'', 18° 56' 22.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Skleník Kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421375, 18.941914 [48° 25' 16.95'', 18° 56' 30.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Skleník patriaci ku Kaštieľu vo Svätom Antone prináleží ako stavebná súčasť k pamiatkovo chránených objektov a zároveň je samostatne zapísaný ako architektonická kultúrna pamiatka pod evidenčným číslom 1209/5. Vznikol v 2. polovici 19. storočia.
Hospodárska budova – sýpka pri kaštieli vo Sv. Antone
GPS: 48.422236, 18.942739 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 33.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Murovaná sýpka patrí ako hospodárska budova ku komplexu objektov Múzea vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Pôvodne baroková stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Dom štiavnického Nácka
GPS: 48.457804, 18.885394 [48° 27' 28.09'', 18° 53' 7.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom legendárneho štiavnického Nácka do ktorého sa presťahovla a v ktorom žil po presťahovaní z rodného domu v Banskej Hodruši (dnes časť obce Hodruša-Hámre), ktorá bola vtedy takzvanou vonkajšou ulicou mesta Banská Štiavnica. Dokázať sa to podarilo až po niekoľko rokov trvajúcom vedeckom výskume ústne podávaných správ a po podrobnej analýze vierohodných nepodložených informácií. Na tento fakt upozornilo aj množstvo artefaktov, ktoré sa jednoznačne viažu k legendárnej postave štiavnického baníka Nácka ako aj množstvo písomností, ktoré sú predmetom ďalšieho skúmania "náckológov", znalcov o živote, diele a odkaze Nácka ďalším generáciám...
...ešte aj ten psík na dvore bol pôvodne asi jeho...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Dom Deža Hoffmanna
GPS: 48.462396, 18.891319 [48° 27' 44.63'', 18° 53' 28.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Sídlisko Glanzenberg
GPS: 48.465999, 18.891886 [48° 27' 57.6'', 18° 53' 30.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.muzeumbs.sk/wp-content/uploads/2014/11/SM_UPUTAVKA_A3_4_11.pdf
Archeologická lokalita "Sídlisko Glanzenberg" sa už začiatkom 80-tych rokov 20. storočia stala miestom intenzívneho archeologického výskumu. K najväčšimu rozvoju osídlenia lokality spolu s výstavbou murovaného opevnenia s hradbami došlo v rozmedzí 12. až 17. storočia. V ústrednom zozname pamitkového fondu je lokalita evidovaná pod číslom 2922/1.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Dom č. 4 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.462305, 18.891571 [48° 27' 44.3'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový, dom je 3 podlažný, nepodpivničený.
Dom na ulici Kutnohorskej
GPS: 48.461558, 18.890219 [48° 27' 41.61'', 18° 53' 24.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rekonštruovaný banícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný s podkrovím, podpivničený. Dnes súkromný dom prešiel vkusnou rekonštrukciou po prvej dekáde 21. storočia.
Dom č. 9 na ulici Kutnohorskej (Kollárov dom)
GPS: 48.462888, 18.887744 [48° 27' 46.4'', 18° 53' 15.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom národného umelca, maliara Jozefa Kollára (1899 – 1982). Pôvodne jednoposchodový objekt bol Kollárom neskôr prestavaný na dvojpodlažný dom s atelérom umelca na prvom podlaží. Fasáda dome je zdobená prvkami ľudovej tvorivosti s pôvodom z regiónov Slovenska mimo územia Štiavnických vrchov. Pôvod domu pravdepodobne spadá do 19. storočia, prístavba bola ealizovaná v 1. polovici 20. storočia.
Dom č. 8 na ul. Jána Bottu (Petöfiho dom)
GPS: 48.460060, 18.893562 [48° 27' 36.22'', 18° 53' 36.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome býval počas svojich štúdií na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v školskom roku 1838/1839 slávny maďarský básnik Šándor Petöfi. Do konca svojho života žila v tomto dome významná vysokoškolská pedagogička, prekladateľka a kronikárka mesta Banská Štiavnica PhDr. Nora Bujnová CSc. (1939 – 2013)
Dom č. 9 na ul. Daniela Licharda (baštička)
GPS: 48.460818, 18.893723 [48° 27' 38.94'', 18° 53' 37.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jedna z pôvodných protitureckých bášt (zo 16. storočia) prebudovaná neskôr na obytný rodinný dom. Objekt uzatváral vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Kollárov dom na ul. Mierová
GPS: 48.460832, 18.900728 [48° 27' 39'', 18° 54' 2.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom, v ktorom sa v roku 1899 narodil maliar Jozef Kollár.
Protiturecká bašta
GPS: 48.441191, 18.874986 [48° 26' 28.29'', 18° 52' 29.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štaingrubňa
GPS: 48.459098, 18.898712 [48° 27' 32.75'', 18° 53' 55.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Miesto bývalej baníckej študentskej krčmy "Krčma Steingrübe", kde sa stretávali štiavnickí akademici a v jej okolí mnohí z nich aj bývali.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Fritzov dom
GPS: 48.458943, 18.893434 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 36.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/fritzov-dom.html
Jadrom dnešného objektu sú dva gotické domy postavené najneskôr v priebehu 15. storočia, ktoré boli priamo napojené na banské štôlne na žile Špitaler. Na prelome 16. a 17. storočia boli stavebne zjednotené do poschodového palácového waldburgrovského domu ťažiara Fritza von Friedenlieb. Neskôr bol barokovo prestavaný. Od začiatku 19. storočia sa na vnútornom nádvorí domu usporadúvali mestské plesy, bola tu kresliareň, zbierky a knižnica akadémie. Radikálna bola jeho prestavba v poslednej tretine 19. storočia, kedy slúžil ako správna budova, teda sídlo rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie. Z tejto prestavby pochádza bohato členená renesančná fasáda, na ktorej sa okrem bohatej plastickej dekorácie uplatnila aj sgrafitová výzdoba. V súčasnosti tu sídli Slovenský banský archív.
Radnica
GPS: 48.458897, 18.892522 [48° 27' 32.03'', 18° 53' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/radnica.html
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Žemberovský dom
GPS: 48.459175, 18.892452 [48° 27' 33.03'', 18° 53' 32.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/zemberovsky-dom.html
Štvorpodlažný objekt vznikol spojením a prestavbou dvoch starších gotických objektov v prvej tretine 16.storočia. Dnešná podoba je výsledkom prestavby podľa projektu J. Thallhera v roku 1803. Dom má obnovenú reprezentatívnu klasicistickú štukovú úpravu fasády a v interiéri zachované konštrukcie klenieb, kamenné ostenia portálov, štukovú výzdobu interiérov a kolekciu dverných a okenných výplní. Už v 15. storočí tu bola fara Kostola Panny Márie, dnešného Starého zámku. V polovici 18. storočia tu sídlila fara, prislúchajúca ku kostolu sv. Kataríny. Neskôr bol objekt v správe Banskej akadémie, kde od roku 1807 sídlila lesnícka katedra.
Žemberovský dom vznikol spojením a prestavbou dvoch samostatných domov zo 16. storočia a svoj terajší vzhľad dostal začiatkom 19. storočia podľa projektu Thalherra, stál pri zrode vysokého lesníckeho školstva v Uhorsku. Tu sa konali prvé prednášky z lesníckych náuk, tu začalo slovenské vysoké lesnícke školstvo svoju už viac ako dve storočia trvajúcu púť. Po nariadení cisára Františka I. založiť samostatný a verejný lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 30. augusta 1807 a po vymenovaní Henricha Davida Wilckensa na miesto profesora 5. januára 1808, vyvstal problém umiestnenia tohto ústavu v Banskej Štiavnici. Pre celkový nedostatok učebných priestorov v meste a kvôli rovnomernému využívaniu miestností Akadémie stanovil Hlavný komorskogrófsky úrad začiatok lesníckych prednášok každodenne na šiestu hodinu ráno v existujúcich priestoroch využívaných baníkmi. Profesor Wilckens proti takémuto rozhodnutiu namietal a požadoval pre ústav samostatné učebné priestory. Hlavný komorskogrófsky úrad jeho žiadosti po prieťahoch vyhovel a prenajal časť Žemberovského domu (vtedy nazývaného Maršalkovský dom) na Trojičnom námestí. Tu 12. februára 1809 zahájil profesor Wilckens slávnostnou prednáškou vyučovanie na Lesníckom ústave. Prednášku profesor Wilckens adresoval poslucháčom baníctva, ktorým následne do konca školského roka v týchto miestach prednášal encyklopédiu lesníctva, keďže prvých 19 riadnych poslucháčov lesníctva nastúpilo až v školskom roku 1809/10.
Profesor Wilckens prednášal v Žemberovskom dome až do svojej smrti v roku 1832, po ňom tu v prednáškach pokračoval adjunkt Fridrich Schmall a hlavný lesmajster Juraj Lang. Od roku 1835 prednášal v Žemberovskom dome lesnícke náuky i druhý profesor lesníctva Rudolf Feistmantel. Ten sa od začiatku svojho štiavnického pôsobenia snažil zlepšiť priestorové podmienky výučby, keďže v Žemberovskom dome bola pre Lesnícky ústav k dispozícii iba jedna miestnosť. Jeho snaha bola úspešne zavŕšená v roku 1838, keď Dvorská komora zakúpila pre ústav budovu bývalej výletnej reštaurácie zvanej „Fortuna“. Po stavebných úpravách budovy sa do nej v roku 1841 Lesnícky ústav presťahoval. Význam zahájenia činnosti Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pripomína pamätná tabuľa, ktorá bola na budove Žemberovského domu odhalená v roku 1957 pri príležitosti 150. výročia založenia Lesníckeho ústavu. V roku 2007 bola tabuľa obnovená. Dnes je Žemberovský dom národnou kultúrnou pamiatkou a sídli v ňom Mestský úrad, Daňový úrad a kino Akademik.
Pischlov dom
GPS: 48.459200, 18.893133 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 35.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/pischlov-dom.html
Dvojpodlažný objekt vznikol spojením dvoch starších gotických objektov v polovici 16. storočia. Pivnica, ktorá prechádza do banského diela, je pravdepodobne neskororománska. V baroku bol dom rozšírený o arkádovú dvorovú chodbu. Dom je klenotnicou architektonických konštrukcií a prvkov z rôznych časových období. Pozoruhodné sú kamenné okenné ostenia a portály, polychrómované drevené trámové stropy, klenby, interiérové nástenné maľby i štuková výzdoba. Počas poslednej obnovy bola na časti domu zreštaurovaná maľovaná kvádrová gotická uličná fasáda.
Židovská Synagóga
GPS: 48.458250, 18.893587 [48° 27' 29.7'', 18° 53' 36.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/synagoga.html
Synagóga je situovaná južne od Radničného námestia na trojuholníkovej parcele vklinenej zo severnej strany medzi Striebornú ulicu a z južnej strany medzi Novozámockú ulicu. Objekt vybudovali v roku 1893 na pozemku dvoch meštianskych domov, ktoré zakúpila židovská náboženská obec z dobrovoľnej finančnej zbierky v roku 1890. Pri jeho stavbe v úrovni prízemia ponechali základnú dispozíciu, nad ktorou postavili vlastnú sakrálnu stavbu v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, do ktorého umiestnili schránku na tóru. Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu. V dôsledku prudko stúpajúceho telesa Novozámockej ulice sa prízemie v smere pozdĺžnej osi objektu nachádza pod úrovňou terénu. Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Zrušili sa vnútorné schodiská a každé podlažie sprístupnili samostatným vchodom z Novozámockej ulice. V roku 1941 vyšiel zákaz organizovať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. storočia po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.
V súčasnosti patrí k prevádzake Pivovaru ERB.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Belházyho dom
GPS: 48.458240, 18.890929 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/belhazyovsky-dom.html
Patrí medzi najkrajšie renesančné stavebné pamiatky. Dnes trojpodlažný rozsiahly objekt postavený na komplikovanom pôdoryse mal aj zložitý stavebný vývoj, ktorého začiatok súvisí s existenciou dvoch samostatných gotických domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich bol napojený na banskú štôlňu, ktorá sa datuje do 13. storočia. Najzásadnejšou prestavbou bola etapa z roku 1616, kedy objekt vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Vtedy sa oba staršie domy stavebne zlúčili a objekt získal nárožný arkier, ktorý je dodnes jeho ozdobou. Pôvab renesančného domu podčiarkla baroková prestavba z polovice 18. storočia, počas ktorej bola vybudovaná arkádová chodba a objekt získal dnešnú podobu. Vtedajší richtár Ján Belházy úlohu prestavby zadal umnému staviteľovi - len tak mohla vzniknúť jedinečná architektonická pamiatka, ktorá v sebe integruje prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770-1900 bola v budove umiestnená katedra chémie s laboratóriami, neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia bola v budove umiestnená aj banská škola.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Objekt č. 9 – ul. J. K. Hella (Pod zeleným stromom)
GPS: 48.453016, 18.891559 [48° 27' 10.86'', 18° 53' 29.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome sídlila starobylá mestská krčma vyxhýrená zábavami štiavnických mešťanov a samozrejme štiavnických študentov. V 2. polovici 20. storočia bol obývaný ako obytný, žil tu napríklad obľúbený profesor Strednej priemyslenej školy baníckej Ing. Pavol Burda.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Erdösova továreń (Penzión Cosmopolitan)
GPS: 48.456244, 18.902701 [48° 27' 22.48'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bývalá prevádzaka továrne na obuv vznikla prepojením dvoch domov. majiteľmi boli Alexander a Dezider Erdös. Obuv sa tu vyrádala aj po znárodnení po II. sv. vojne, sídlila tu prevádzka Obuvníckeho družstva z Oslian. Dnes je tu Penzión s reštauráciou Cosmopolitan I. (Bowling).
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460013, 18.892466 [48° 27' 36.05'', 18° 53' 32.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pozostáva z troch budov. Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom.
Bošániho dom - dvojposchodový goticko- renesančný dom z 1.pol.16.storočia, čiastočne prestavaný v 1.pol.19.storočia. Fasáda klasicistická. Priečelie je na prízemí členené omietkovými pásmi, na poschodiach je hladké. Lavičky a rímsy okien sú kamenné, profilované. Do domu vedie renesančný portál zo 16.storočia s pilastrami. Vnútri domu je kované zábradlie. Na druhom poschodí nad vstupnou halou je bohato vyrezávaný trámový strop zo 16.storočia. Pozoruhodná je aj miestnosť s bohatou štukovou výzdobou na klenbe. Pred domom stála v 18.storočí nádrž s tečúcou vodou.
Richterov dom - pôvodne jednoposchodový neskorogotický waldburgerovský dom zo začiatku 16.storočia. Asi v 2.polovici 18.storočia bolo nadstavené druhé poschodie. Pri prieskume fasády r.1966 sa na nej odkryli gotické, renesančné i barokové prvky. Okenné ostenia na prízemí a 1.poschodí sú kamenné, profilované zo 16.storočia. Portál je polkruhový s pretínavým ostením. Pred domom bola v 18.storočí fontána sv. Donáta. V 1.polovici 18.storočia býval v budove Jozef Richter waldburger, historik a spolupracovník Mateja Bela.
Jonášov dom - renesančný dom sieňového typu z 2.polovice 16.storočia. Fasáda je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia s nadokennými festónmi a s nikou, v ktorej je baroková socha P. Márie. Máshaus má valenú klenbu, miestnosti sú plochostropé. Jednoposchodové dvorné krídlo má väčšinu miestností s drevenými stropmi. Pri návrate z poľskej Bukoviny, kde sa r.1783 konalo 2.delenie Poľska, bol v dome hostinec „ U Jeleňa". V budove sa narodil Jozef Jonáš, prvý kustos zbierok Uhorského národného múzea v Pešti, autor niekoľkých geologických štúdií.
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Banícka nemocnica (Gerambovský dom)
GPS: 48.462168, 18.907333 [48° 27' 43.8'', 18° 54' 26.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Baroková kúria z 18. storočia bola pôvodne sídlom rodiny Gerambovcov, majiteľov a hlavných akcionárov Gerambovskej banskej únie, ako najväčšej ťažiarksej spoločnosti v banskoštiavnickej oblasti. V roku 1878 bola do tohto objektu presídlená banícka nemocnica z Piargu (dnes Štiavnické Bane), o ktorej slávu a zveľadenie sa pričinil vynikajúci banský lekár dr. Imrich Tóth, ktorý dlhodobo skúmal príčiny, dôsledky a hľadal spôsob prevencie pred chorobami baníkov, získanými dlhodobým pobytom od zemou alebo pri práci v hutníckych zariadeniach. Práve on ako prvý navrhol výsadbu tisícov orechov vo všetkých okolitých banských revíroch ako jeden z najdôležitejších zdrojov podporných látok a doplnku chudobnej potravy baníkov plnej olejov, stopových prvkov, vitamínov, dôležitých mastných kyselín, atď.
Piargska brána
GPS: 48.455514, 18.893315 [48° 27' 19.85'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458570, 18.892891 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 34.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol sv. Kataríny r.k.
GPS: 48.458942, 18.892751 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 33.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491, do roku 1500 sa pracovalo na vnútornej výzdobe kostola, až nakoniec bol 16. novembra 1500 vysvätený. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Otváracia doba: od 25.6 do 10.9.2011 v časoch: Po-So od 9:00 do 17:00, nedeľa od 14:00 do 19:00. Finančný príspevok na kostol je 0,70€ / osobu, v cene ktorého je zahrnutá brožúra so základnými informáciami o kostole + prípadne výklad sprievodcu. Tel. kontakt: 0902 283 286
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458428, 18.897019 [48° 27' 30.34'', 18° 53' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Kostol Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455891, 18.894272 [48° 27' 21.21'', 18° 53' 39.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Kostol svätej Alžbety
GPS: 48.452615, 18.904429 [48° 27' 9.41'', 18° 54' 15.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislava Fodora, banskoštiavnickým rezbárom Jozefom Krausom.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – Chemické laboratóriá
GPS: 48.459906, 18.897136 [48° 27' 35.66'', 18° 53' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SOŠ Lesnícka
GPS: 48.459586, 18.899255 [48° 27' 34.51'', 18° 53' 57.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SPŠ S. Mikovíniho
GPS: 48.460134, 18.898289 [48° 27' 36.48'', 18° 53' 53.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Starý zámok
GPS: 48.459556, 18.891220 [48° 27' 34.4'', 18° 53' 28.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Nový zámok
GPS: 48.455767, 18.896204 [48° 27' 20.76'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Klopačka
GPS: 48.457749, 18.892320 [48° 27' 27.9'', 18° 53' 32.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Kammerhof
GPS: 48.457855, 18.896107 [48° 27' 28.28'', 18° 53' 45.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Zwittingerov dom
GPS: 48.458560, 18.893554 [48° 27' 30.82'', 18° 53' 36.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný trojpodlažný podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Najstaršou etapou bol románsky objekt z 13. storočia, z ktorého sa zachovali zvyšky murív, kamenný polkruhový portál v suteréne a kamenná listová hlavica, dnes preomietnutá. Na prelome 15. a 16. storočia stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila do sieňového, dvojposchodového domu renesančná prestavba. V baroku sa urobili ďalšie stavebné úpravy, predovšetkým v interiéri. Až v druhej polovici 19. storočia bol objekt nadstavaný o tretie nadzemné podlažie a získal dnešnú, plastickú klasicistickú fasádu a interiérovú výstavbu.
V dome s narodil prvý uhorský literárny historik Dávid Zwittinger (1743).
Krečmáryovský dom
GPS: 48.458570, 18.893811 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 37.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne gotický trojpodlažný dom s románskym jadrom, renesančne a barokovo prestavaný. Zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z viacerých slohových období. V dvore domu bola studňa s tečúcou vodou. V budove začal r. 1764 prednášať prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jacquin.
Ružová ulica
GPS: 48.458994, 18.895099 [48° 27' 32.38'', 18° 53' 42.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Ružová ulica
Čillingerská brána- stála na mieste, kde sa Ružová ulica rozdvojuje na dolnú a hornú. Postavili ju ako súčasť protitureckého opevnenia v 2. pol. 16. storočia.
Elektráreň - pri hornom vchode do botanickej záhrady je budova bývalej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickým prúdom školské budovy a laboratórium akadémie. Postavená bola na mieste starej mestskej bašty zo 16. storočia, ktorú v 18.storočí premenili na zvonolejársku dielňu.
Dolná ružová ulica
Kuglerov dom - neskororenesančný dom zo 17. storočia s valenou klenbou nad vstupnou chodbou. Dnes je v ňom evanjelický a.v. farský úrad.
Klementov dom - neskororenesančný dom z pol. 17. storočia priechodného typu s barokovou fasádou, v ktorej je reliéf sv. Trojice.
Kellerov dom - v jadre neskorogotický dom zo zač. 16. storočia s valenou klenbou nad máshausom. Fasáda klasicistická z 1. pol. 19. storočia. Na prízemí gotický portálik. Hlavný portál s pilastrami, jónskymi hlavicami a perlovou ozdobou. V portáli sú umiestnené postavy dvoch chlapcov držiacich štít s rodinným erbom.
Mikovíniho dom
GPS: 48.458727, 18.894637 [48° 27' 31.42'', 18° 53' 40.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na parcele boli pôvodne situované dva gotické objekty, ktoré boli v renesancii zlúčené predstavaným uličným krídlom. V baroku bol dom len nepodstatne upravovaný. V druhej polovici 19. storočia získal klasicistickú štukovú fasádu.
Okrem cenných konštrukcií stredovekých murív a renesančných klenieb sa tu zachovala kolekcia architektonických detailov z obdobia renesancie: kamenné portály a okenné ostene, kamenné pätky klenieb, mladšie štukové detaily klenieb, barokové dverné a okenné výplne.
V polovici 18. storočia dom patril významnému slovenskému meračovi, matematikovi a kartografovi Samuelovi Mikovinimu (1700-1750), ktorý v ňom ako prvý profesor na baníckej škole prednášal. Školu založil r. 1735.
Mestský árešt
GPS: 48.458343, 18.893267 [48° 27' 30.03'', 18° 53' 35.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Väzenská budova bola postavená začiatkom 18. storočia pre potreby mesta. Bola poschodová s jednoduchou prehľadnou dispozíciou a so striedmym členením fasád. Mladšie stavebné úpravy neboli radikálne, okrem poslednej v roku 1991, ktorá vnútornú dispozíciu prebudovala pre potreby banky.
Evanjelické lýceum
GPS: 48.460552, 18.892186 [48° 27' 37.99'', 18° 53' 31.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na jeho mieste stála jednoposchodová budova, ktorú ev. cirkev kúpila pre potreby ev. lýcea r. 1688. Terajšiu dvojposchodovú budovu lýcea postavili v r. 1827-1830. Plány na budovu vyhotovil František Hauser. Najväčšiu zásluhu na jej postavení mal ev. superintendent Ján Szeberíni. Slávnostnú reč predniesol pri otvorení lýcea 25. Júna 1830 Ján Kollár. Pri požiari na Trojičnom námestí v r. 1851 budova vyhorela, no už v nasledujúcom roku ju opravili. R.1919 lýceum zaniklo. Na lýceu vyučovali mnohí vynikajúci pedagógovia a národovci a študovali na ňom viacerí neskorší významní básnici, ako Andrej Sládkovič, Petofi Šándor a i.
Joergesov dom
GPS: 48.460353, 18.892226 [48° 27' 37.27'', 18° 53' 32.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednoposchodový renesančný dom z 1.pol.16. stor. Dvorný trakt bol do výšky 1. poschodia postavený r.1567, ako o tom svedčí datovanie kamenného portálika na 1. poschodí. Arkáda okolo dvora a vnútorné úpravy sú z 18.storočia. Priečelie bolo naposledy upravované v polovici 19.storočia. Vstupný portál je polkruhovo sklenutý s kanelovými hlavicami pilastrov. Klenby nad priechodom i miestnosťami sú valené s lunetami. Vo dvore je dvojposchodové krídlo s kamennými profilovanými nadokennými rímsami. Na začiatku 19.storočia patril dom význačnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi. Od začiatku 20.storočia bola v budove umiestnená významná Joergesova kníhtlačiareň.
Hellov dom-dostavníková pošta
GPS: 48.458826, 18.896819 [48° 27' 31.77'', 18° 53' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rozľahlý objekt s dvoma nadzemnými podlažiami a suterénom, dom má šesťkrídlový, veľmi zložitý a nepravidelný pôdorys s dvoma uzavretými dvormi. Už v prvej polovici 15. storočia stál na parcele objekt s vlastným opevňovacím múrom. V 15. storočí bol na parcele postavený prízemný, podpivničený dom. Prevratnou bola rozsiahla renesančná prestavba na prelome 16. a 17. storočia v niekoľkých etapách, pri ktorej okrem priestorového zväčšenia, objekt získal výtvarne cenné architektonické detaily kamenných sochársky bohato zdobených portálov, okenných ostení a klenieb. Od 17. storočia bola v objekte dostavníková pošta a zájazdový hostinec pre dostavníky. Pošta tu existovala do roku 1873 t.j. do spustenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici. Objekt, aj keď v súčasnosti neobývaný a chátrajúci, je svojimi zachovanými historickými konštrukciami a cennými architektonickými detailmi z niekoľkých stavebných slohových etáp dominantou Akademickej ulice.
Kláštorný komplex s kostolom na Štiavnických Baniach
GPS: 48.439163, 18.870271 [48° 26' 20.99'', 18° 52' 12.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kláštorný komplex bol vybudovaný v prvej polovici 18 storočia a je architektonickou dominantou Štiavnických Baní. V barokovom interiéri sa nachádza rokokový organ s palstikami baníkov. Oltár sv. kríža zdobia sochy autore Dionýza Stanettiho. V 19 storočí bola ku kostolu pristavaná neorománska veža.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Budova Mestského kultúrneho centra (býv. kat. Gymnázium)
GPS: 48.458143, 18.896217 [48° 27' 29.31'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt patril pôvodne rádu Jezuitov, pričom bol na rezidenciu prestavaný z dvoch, pôvodne gotických meštianskych domov. Aj preto je do objektu dodnes viacero vchodov. Nižšie položený, pôvodne Liempacherov dom bol v 18. storočí úplne zbúraný a začiatkom 2. polovice 18. storočia bol vybudovaný nový, opäť pripojený k vyššie stojacemu domu. Ten však, rovnako ako po obrovskom požiari objektu postavený nový zhorel a neskorším zastrešením voľného preistranstva vznikol priestor pre mestské divadlo so sálou. Objekt po rôznych zmenách majiteľov a účelov využitia opäť slúži ako mestské kultúrne centrum.
Budova Kammerhofu (Komorský dvor)
GPS: 48.457942, 18.895938 [48° 27' 28.59'', 18° 53' 45.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Dom č. 7. – sídlo pohrebnej služby Requiem
GPS: 48.457981, 18.897105 [48° 27' 28.73'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne renesančný dom z prelomu 16. a 17. storočia, upravovaný a prestavovaný aj v období baroka (v 18. storočí zaslepené okno na čelnej fasáde) aj v období klasicizmu, o čom svädšia štukové úpravy fasády a ďalšie znaky. Z konca 19. storočia pochádza aj úprava vstupných dvojkrídlových dverí z ulice.
Dom č. 11. na ul Kammerhofská (Lukovitzov dom)
GPS: 48.457555, 18.897915 [48° 27' 27.2'', 18° 53' 52.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. polovici 17. storočia, v 19. storočí a v 1. polovici 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 12. na ul Kammerhofská (Schlosserov dom)
GPS: 48.457747, 18.897862 [48° 27' 27.89'', 18° 53' 52.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí na základoch staršieho domu pravdepodobne z 18. storočia. V dome býval významný štiavnický lekár, MUDr Rudolf Welward (1892 – 1949), ktorý ako prvý na Slovensku už v 20. rokoch 20. storočia využíval röntgen a aplikoval elektroliečebné procedúry. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Dom č. 29 na ul. Kammerhofská (Villa Mária)
GPS: 48.457357, 18.900366 [48° 27' 26.49'', 18° 54' 1.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 17. a 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia, kedy bol na základoch starého domu postavený prakticky nový. Prevládajúcim slohom je novogotický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. Slúžia ako penzión.
Stará Pražovňa (Wetzlerova, Bálinthova budova)
GPS: 48.457175, 18.900773 [48° 27' 25.83'', 18° 54' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
P;vodne technické objekty (sklady) zo začiatku 19. storočia (obdobia klasicizmu) boli zač. 20. storočia prestavané v secesnom slohu. Objket má lichobežníkový pôdorys so zložitou vnútornou dispozíciou, ktorej dnes dominuje otvorená hala cez dva podlažia. Pôvodne tu bolo sídlo pradiarne, tiež pražiarne kávy. Dnes kaviareň Pražovna - Irish pub & Disco Club.
Dom č. 10. na ul Kammerhofská (Kasstnerov dom)
GPS: 48.457570, 18.897857 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 52.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Barokový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V roku 1975 sa podlaha pivnice prepadla a otvor ktorý vznikol sprístupnil Glanzenberg štôlňu. Pri ďalších prácach sa táto prefárala a dokázala sa pri tom existencia tzv. cisárskych schodov s pamätnými tabuľami významných členov panovníckej rodiny osadenými pri príležitosti ich fárania do tejto štôlne.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Rímsko-katolícka fara
GPS: 48.458311, 18.897646 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 51.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt z datovním vzniku do polovice 16. storočia so starším, zrejme gotickým jadrom. Stavebnými úpravami prešiel v 18. storočí. Pôvodne renesančný sloh bol doplnený barokovými prvkami. Dispozične je objekt 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný a podpivničený.
Budova bývalého soľného skladu, neskôr Bryndziareň
GPS: 48.456838, 18.902243 [48° 27' 24.62'', 18° 54' 8.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojpodlažná budova bývalého skladu na soľ majiteľa Frdinanda Grubera. Objekt bol neskôr prevádzkou brindziarne.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Objekt č. 2 na ul. Dolná (Horný majer)
GPS: 48.456822, 18.901735 [48° 27' 24.56'', 18° 54' 6.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Neskoršie zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Od konca 19. storočia tu bola divadelná sála a neskôr kinosála. Bola sídlom reštaurácie "U Wintersteina", nskôr "U Sušického". Po 2. sv. vojne bola budova súčasťou OPP.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Objekt č. 11 na ul. Katova (Botanický ústav)
GPS: 48.456272, 18.899312 [48° 27' 22.58'', 18° 53' 57.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, podpivničený. Od roku 2000 je sídlom Botanického ústavu SAV ako jeho terénna stanica.
Objekt č. 2 na ul. Železničiarska (Stará stanica)
GPS: 48.450791, 18.911447 [48° 27' 2.85'', 18° 54' 41.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt bývalej staničnej budovy v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia (1872 – 1873). Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. Počas prevádzaky štiavnickej úzkorozchodnej železnice (do roku 1948) tu bola zriadená hlavná budova železnice, po prestavbe budova slúži na bytové účely.
Budova železničnej stanice
GPS: 48.443987, 18.915053 [48° 26' 38.35'', 18° 54' 54.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Zložená stavba viacerých objektov s datovaním vzniku v roku 1949 ako jednej zo stavieb súvisiacich s Traťou mládeže z Hronskej Dúbravy.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
GPS: 48.419354, 18.935966 [48° 25' 9.67'', 18° 56' 9.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mor%C3%A1lna_teol%C3%B3gia
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
Dom č. 5 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462280, 18.891077 [48° 27' 44.21'', 18° 53' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednopodlažný podpivničený meštiansky dom s podkrovím. Prevládajúcim stavebným slohom je barokový. Dom hoci nie je kultúrnou pamiatkou, prechádza citlivou postupnou rekonštrukciou.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.