Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.43339, 18.85316 [48° 26' 0.2'', 18° 51' 11.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.427616, 18.843982 [48° 25' 39.42'', 18° 50' 38.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Štôlňa Ignác Roxner
GPS: 48.469273, 18.877097 [48° 28' 9.38'', 18° 52' 37.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Roxner, cca 20 m od hlavnej cesty smerujúcej zo sedla Červená studňa smerom do Hodruše-Hámrov. Je celoročne zdrojom vody a spolu s prameňmi ktoré napájali Teplopotocký tajch bola výdatným zdrojom vody nielen pre tajch Rozgrund, ale jej voda bola odvádzaná jarkom aj do tajchu Čevená studňa. S jej vodou sa predbežne počíta aj pri príprave zasnežovania svahov Paradajzu...
Štôlňa Ignác Roxner, na žile Roxner (severná časť žily Ochsenkopf) – bola razená v tomto priestore, ako najnižšie položená sledná chodba, ktorou bola žila presledovaná v rozsahu 200 m. Zachovali sa pozostatkyf portálu štôlne, ktorá hoci žilu sledovala, avšak výsledky banských prác nesplnili predpokladané očakávania rovnako, ako aj štôlne v južnom pokračovaní žily Roxner (Ján, František, horná a dolná Kreuzerfindung, horná a dolná Martin). V severnom priestore od tejto štôlne Ignác Roxner, bola žila Roxner overovaná tiež početnýmí štôlňami (Dreifaltigkeit, Dreinigkeit, Neuhofnung, Städtnischer, Gnade Gottes, Nová Anna). Z nich mala značný význam najnižšie položená štôlňa Nová Anna, vyrazená ako prekop (700 m), ktorou sa overili nielen menej významné podložné vetvy žily Roxner, ale aj žily Anna a Ján. V jej blízkosti sa anchádzala stará štôlňa Anna, o ktorej vieme, že sa v nej dobývali medeno-strieborné rudy. Bola v prevádzke už v roku 1630 a okolo roku 1640 sa prevádzka v nej zastavila.
Štôlňa Cherubín
GPS: 48.461631, 18.891052 [48° 27' 41.87'', 18° 53' 27.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pôvodný kamenný portál štôlne bol neskôr prekrytý betónovou stavbou so záchytom vody, nad ktorým bola vďka dostatku vody v štôlni postavená páková ručná vodná pumpa. Štôlňa pôvodne sprístupňovala najvyššie položené dobývky na rudnej žile Terézia.
Vodný jarok k Hornému parkovému jazierku
GPS: 48.420884, 18.945442 [48° 25' 15.18'', 18° 56' 43.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Vodný jarok začína v doline Kolpachského potoka a približne na úrovni nadmorskej výšky 480 m n. m. privádza vodu asi 1 km dlhou trasou k Hornému parkovému jazierku pri kaštieli vo Svätom Antone. Z tohoto jazierka je kamennou kaskádou a malým vodopádom voda privedená do Dolného parkového jazierka. Prívodný vodný jarok bol určite pôvodne prekrytý v celej svojej dĺžke drevenými doskami a to nielen preto aby sa náhodou neupchal a neprehradil opadnutými konármi, či suťou, ale aj preto aby sa do Horného jazierka nedostávalo splavené lístie z jesenného opadu, ktoré by sa potom v ňom akumulovalo a bola by nutná je pravidelná údržba. V súčasnosti je práve toto najväčším problémom a zdrojom nadbytočných živín splavovaných do oboch jazier v parku. Výrazne sa tak znižuje ekologická a hygienická kvalita vody čo sa prejavuje silným sezónnym zákalom a postupnou eutrofizácou oboch vodných plôch.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Štôlňa sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.436960, 18.895448 [48° 26' 13.06'', 18° 53' 43.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Nepomuk (Štôlňa sv. Jána Nepomuckého) bola zarazená ako overovacie a prieskumné dielo ešte v 18. storočí na podložnej vetve žily Štefan v nadmorskej výške 510 m n. m. Po krátkom sledovaní sa podložná vetva ukázala z hľadiska ťažby ako neperspektívna a razená chodba sa ďalej nasmerovala na hlavnú žilu Štefan. Asi po 170 m od ústia sa razená chodba dostala k hlavnej žile Štefan, ktorá bola v dĺžke 60 m smerom na JJV aj preskúmaná. Na konci vyrazeného úseku sa žila Štefan v dĺžke 22 m dovrchne aj zostupkovo dobývala. Štôlňa Nepomuk je jediná štôlňa v oblasti, prostredníctvom ktorej je aj v súčasnosti v podzemí pozorovateľná žila Štefan. Prevádzka štôlne Nepomuk fungovala v polovici 19. storočia a ťažila sa tam 2 – 3-lótová ruda (1 lót = 334 g/t Au + Ag). O mineralizácii žily Štefan nie je dostatok údajov. Možno ju však zaradiť spolu so žilou Grüner k polymetalickým žilám štiavnického typu, u ktorých je charakteristický vývoj premien so zónami silicifikácie a sericitizácie s hlavnými rudnými minerálmi chalkopyrit, galenit, sfalerit, sulfosoli striebra a elektrum v kremeň - karbonátovej žilovine. Podľa údajov mali bohaté rudné stĺpy na žile Štefan drahokovový obsah 6-65 lótov (ojedinele až 150 lótov), pričom pomer zlata k striebru bol cca 1:25. Celý vyrazený úsek štôlne Nepomuk sa nachádza v prostredí andezitových porfýrov spodnej stratovulkanickej stavby. Horniny v chodbe od ústia až po bližšie okolie žily Štefan sú veľmi pevné, len zónovo pozorovať tektonické porušenie a hydrotermálnu premenu. Podľa zvyškových vývrtov v chodbe možno konštatovať, že časť vrtných prác sa vykonávala ručne, t. j. na vrtné dláto sa udieralo kladivom. Štôlňa Nepomuk v celom prístupnom úseku (až po dobývku na žile Štefan) má dobré ovzdušie, čo svedčí o priebežnom vetraní a prepojení s povrchom.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Klinger Dlhá štôlňa
GPS: 48.451931, 18.880645 [48° 27' 6.95'', 18° 52' 50.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici povyše tajchu Klinger v údolí vedľa miestnej komunikácie do miestnej časti "Nad Klingerom".
Betónový portál štôlne je obložený prírodným kameňom s bočnými opornými múrmi omietnutými cementovou maltou. Samotný vstup do štôlne má lichobežníkové nadpražie, uzavreté a zabezpečené oceľovými dverami. Nad vstupom je v omietke uvedený názov štlne , pod ním je banícky emblém z roku 1973 a nad ním je umiestnený druhý banícky emblém. nastaršia zmienka o štôlni sa uvádza z roku 1573. Štlňa patrila banskému závodu "Božie požehnanie", ktorému patrili aj tri hlavné šachty v okolí – Terézia, Weiden a Amália, otvárajúce žily Bieber a Terézia. Opravu portálu štôlne zabezpečili v roku 2010 Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, o čom svedčí aj pamätná tabuľa , umiestnená na pravo od vstupných dverí.
Klinger Krátka Štôlňa
GPS: 48.450949, 18.880355 [48° 27' 3.42'', 18° 52' 49.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
Štôlňa Felix
GPS: 48.442024, 18.872990 [48° 26' 31.29'', 18° 52' 22.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–05)
Štôlňa Felix je situovaná v údolí pri miestnej komunikácii v historickej časti pôvodnej baníckej osady Vinšachty, ktorá je teraz súčasťou obce Štiavnické Bane. V blízkosti od ústia štôlne Felix smerom na sever sú prejavy povrchovej ťažby žily Špitaler, ktoré sa v teréne javia pomerne širokou smernou depresiou. Počiatky štôlne Felix nie sú známe, ale na základe jej lokalizácie a starých banských máp bola prevádzkovaná minimálne od 17. storočia. Pomenovanie štôlne, resp. jej premenovanie mohlo byť po frátrovi Felixovi z miestneho kláštora hieronymitánov. Fráter Felix v roku 1754 uviedol do prevádzky zariadenie na čerpanie vody ponad hrádzu v Veľkej richňavskej nádrže pre pohon banských strojov. Toto zariadenie za dva roky prinieslo banskému ťažiarstvu úsporu 7405 zlatých a túto sumu dostal kláštor v Štiavnických Baniach ako odmenu za vynález. Po baníckej stránke štôlňa Felix vo svojej úrovni a rozsahu sprístupnila žily Pavol, Terézia Wolf a Bieber. Toto banské dielo slúžilo aj pre účely fárania baníkov do banského poľa šachty Kristína, kde patrila aj šachta Wolf. Pri ústí štôlne stojí ešte pôvodný prevádzkový banícky dom, kde tesne pri ústí tohto banského diela je malé okienko, cez ktoré sa pred smenou fárajúcim baníkom vydával loj, neskoršie repkový olej do banských lámp (kahancov). Štôlňa sa v minulosti využívala aj na odvádzanie banských vôd na povrch, čomu v období intenzívnejších zrážok slúži doposiaľ. Štôlňa Felix v oblasti Štiavnických Baní by sa mohla nazvať aj „štôlňou návštev príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov“. Pravdepodobne prvý túto štôlňu prefáral arciknieža Maximilián (najmladší potomok Márie Terézie a Františka Lotrinského), ktorý do štôlne zostúpil 14. júna 1777. Na počesť jeho návštevy jeho menom nazvali jednu samostatnú vetvu žily Bieber, kde sa v tom čase ťažila bohatá ruda. Arciknieža si osobne túto žilu prezrel a sám si z nej pomocou kladiva odtĺkol kus bohatej rudy. Dňa 28. júla 1798 navštívil štôlňu Felix arciknieža Jozef Antonín Ján (syn cisára Leopolda), v tom čase uhorský palatín. Vzácnemu návštevníkovi v podzemí štôlne baníci predviedli rôzne druhy podzemnej banskej činnosti. Dňa 2. októbra 1821 štôlňou prešiel brat korunného princa Ferdinanda, arciknieža František Karol. Počas fárania v podzemí štôlne arciknieža si prezrel žilu (bola to v tom čase od ústia štôlne najvzdialenejšia dobývaná štruktúra) a na počesť jeho návštevy táto žila dostala jeho meno. Posledným a najvýznamnejším návštevníkom štôlne Félix bol cisár František Jozef I., ktorý od ústia touto banskou chodbou prešiel až k nárazisku šachty Wolf, kde si prezrel pamätnú tabuľu, pripomínajúcu návštevu jeho otca, arcikniežaťa Karola, na tomto mieste v roku 1821. Na nárazisku šachty Wolf cisár si tiež prezrel zvislú dopravu (ťažbu rudy), ktorá sa v tom čase vykonávala pomocou dopravných sudov.
Štôlňa Göllner
GPS: 48.442275, 18.871182 [48° 26' 32.19'', 18° 52' 16.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-05)
Ústie štôlne Göllner sa nachádza v nadmorskej výške 704 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu postaveného na rozsiahlej a výraznej halde.
Začiatok štôlne Göllner má prekopový charakter, kde po 260 m bola zachytená žila Bieber, ktorá bola týmto banským dielom vo svojej úrovni smerom na juh aj na západ značne presledovaná a dobývaná. O rozsahu historického dobývania na žile Bieber dokazuje veľké množstvo sledných komínov situovaných na tejto žile. Okrem žily Bieber boli so štôlňou Göllner zachytené a rozfárané aj žily Terézia a Pavol. O rozsahu dobývacích prác na žilách Terézia a Pavol nie sú písomné, ani grafické podklady. Podľa lokalizácie a nedostatku historických podkladov o štôlni Göllner sa predpokladá, že toto banské dielo bolo prevádzkované minimálne od 17. storočia. V 19. storočí štôlňa Göllner slúžila už len pre dopravné a vetracie účely.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Štôlňa Mokrá
GPS: 48.453976, 18.877090 [48° 27' 14.31'', 18° 52' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Mokrá - 2. obzor šachty Terézia.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Vodná štôlňa pod Prachárňou
GPS: 48.447212, 18.888798 [48° 26' 49.96'', 18° 53' 19.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pozostatok vodnej štôlne, ktorá ústila do jarku, ktorý smeroval na tajch nad Zigmundšachta.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Štôlňa Teofil
GPS: 48.451317, 18.884968 [48° 27' 4.74'', 18° 53' 5.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu (na obrázku). Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami. Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Kino Diamant
GPS: 48.167661, 18.882851 [48° 10' 3.58'', 18° 52' 58.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/550 22 00
Web: https://www.facebook.com/kinodudince.sk/info?tab=overview
Kino Diamant je súčasťou kúpeľného komplexu Diamant na ulici Kúpeľná 107.
Amfiteáter Banská Štiavnica
GPS: 48.456383, 18.894588 [48° 27' 22.98'', 18° 53' 40.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0905 455 911
Amfiteáter pod Novým zámkom v Banskej Štiavnici ponúka počas letných mesiacov koncerty, festivaly, divadlo, tanec, detské podujatia, večerné kino v nádhernom prostredí s výhľadom na panorámu Banskej Štiavnice...
Kino Akademik
GPS: 48.459077, 18.892658 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 33.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: zuzana.patkosova@banskastiavnica.sk
Kino Akademik v Banskej Štiavnici na ulici Radničné námestie 4.
Evičkino jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.434752, 18.861808 [48° 26' 5.11'', 18° 51' 42.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/evickino-jazero-49/
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Divadlo v pivovare Erb
GPS: 48.458238, 18.893509 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 36.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: + 421 917 755 235, info@pivovarerb.sk
Divadlo v pivovare Erb na ulici Novozámocká 132/2. Lístky na jednotlivé predstavenia si môžete rezervovať telefonicky na tel. čísle +421 918 182 859, e-mailom alebo vyplnením kontaktného formulára.
Hodrušská vodná štôlňa
GPS: 48.432288, 18.843423 [48° 25' 56.24'', 18° 50' 36.32'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MV-1-03)
S razením Hodrušskej vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou vodnej nádrže Richňava. Štôlňu projektoval a vytýčil inžinier stredoslovenských banských miest geodet Samuel Mikovíni v roku 1738 spolu s Dolnohodrušským zberným jarkom, ktorý bol zo všetkých zberných jarkov banskoštiavnického vodohospodárskeho systému najdlhší. Meral 8 528 metrov a mal najväčšiu plochu povodia. Podobne ako ostatné vodné štôlne aj táto štôlňa sa razila súčasne z oboch strán protismerne. Na vtedajšiu dobu to bolo nesmierne umenie vynikajúceho geodeta Samuela Mikovíniho zamerať a vytýčiť štôlňu z obidvoch strán tak, aby boli obe časti vzájomne prerazené a zároveň aby sa dodržal projektovaný sklon a smer vodnej štôlne. Sklon vodných štôlní, ktoré sa budovali na zberných jarkoch, bol približne rovnaký ako sklon zberných jarkov, čiže 70 cm na 100 m dĺžky. Jej razenie trvalo približne 4 roky.
Hodrušská vodná štôlňa má dĺžku 638,12 m a je vyrazená v nadmorskej výške 730 m n. m. Z vodohospodárskeho hľadiska mala obrovský význam, pretože odvádzala zrážkové vody z hodrušskej strany na richňavskú stranu. Na hodrušskej strane zrážkové vody zachytával Dolnohodrušský zberný jarok a Špitzberský jarok. Na richňavskej strane boli tieto vody vedené zo štôlne do Hlavného richňavského jarku, kde sa spájali s vodami odvádzanými Horným kopanickým jarkom, a to buď do tajchu Malá Richňava, alebo Veľká Richňava. Takúto manipuláciu s vodou v Hlavnom richňavskom jarku umožňovalo regulačné zariadenie, ktoré bolo vybudované na jarku v úrovni Malej Richňavy. V súčasnosti je toto zariadenie zrekonštruované.
Keďže išlo o mimoriadne dôležitú štôlňu, pravidelne sa kontrolovala, čistila a udržiavala v bezpečnom stave. Niektoré časti štôlne boli vystužené klenbami z vymurovaného kameňa. Ostatné časti štôlne, ktoré boli vyrazené v pevnej hornine, nebolo potrebné vystužovať.
Spojením zachytených zrážkových vôd vytekajúcich z Hodrušskej vodnej štôlne a vôd v Hornom kopanickom jarku sa zabezpečilo obrovské množstvo vody z veľkého povodia pre najvyššie položené tajchy celého vodohospodárskeho systému – richňavské tajchy. Dĺžka troch jarkov zabezpečujúcich túto vodu bola 15 109 metrov.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Vodná štôlňa Krížna - vyústenie
GPS: 48.418683, 18.860929 [48° 25' 7.26'', 18° 51' 39.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-12)
S razením tejto vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou tajchu Počúvadlo v roku 1775. Výstavbu vodnej nádrže aj celého komplexu vodných jarkov navrhol hlavný strojník Jozef Karol Hell. Vodnú štôlňu Krížna vymeral a vytýčil strojný dozorca Maximilián Hell pod dohľadom svojho otca Jozefa Karola Hella a za pomoci svojho brata, praktikanta Petra. Vodná štôlňa Krížna po vyrazení dosahovala celkovú dĺžku 650 m. Táto vodná štôlňa bola v poradí treťou od Počúvadla smerom k Windšachte, ktorá odvádzala vodu z tajchu Počúvadlo do Počúvadlianskeho náhorného jarku. Voda z tohto jarku slúžila predovšetkým na pohon úpravníckych zariadení (stúp) pre šachty Hornobieberštôlňanského banského závodu a reťazovite ďalej na ďalšie stupy v Štefultovskej a Antolskej doline. Pri ústí štôlní na vindšachtskej strane sa k Počúvadlianskemu náhonnému jarku pripojil zberný jarok Colloredo. V čase zvýšených zrážok a topenia snehu nahrádzal vodu z tajchu Počúvadlo, ktorý sa mohol za ten čas dopĺňať vodou z iných zberných jarkov. S ústím vodnej štôlne z počúvadlianskej strany bol spojeý zberný jarok odvádzajúci prebytočnú vodu z Dolnodekýšskeho jarku a z doliny nachádzajúcej sa pod jarkom. Do ústia štôlne vtekala aj voda pritekajúca prirodzeným jarkom z kopca, pod ktorým bola vyrazená štôlňa. Na tomto jarku bola vybudovaná sedimentačná nádržka ohraničená kamenným múrom. Aj tieto vody v čase zvýšených zrážok nahrádzali vodu z Počúvadlianskeho jazera. Portály obidvoch ústí vodnej štôlne Krížna v roku 1975 opravila a zrekonštruovala organizácia Rudné Bane, š. p., závod Banská Štiavnica.
Jarok Colloredo
Tento jarok bol vybudovaný koncom 18. storočia ako posilňujúci zdroj náhonného jarku vedúceho z nádrže Počúvadlo. Hoci dosahoval dĺžku sotva 1 000 m, jeho strategická poloha v teréne mu umožňovala najmä v jarných mesiacoch odvádzať väčšie množstvo vody, ktorá viackrát postačovala na niekoľko dní úplne nahrádzať vodu z Počúvadlianskeho jazera. Tým šetrila akumulovanú vodu v nádrži. Jeho zaústenie je na severnej strane pod Sitnom a vyúsťuje pri výtoku z vodnej štolne Krížna.
Parametre obidvoch portálov štôlne Krížna
Portál pri zaústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo do štôlne Krížna: šírka 90 cm, výška 180 cm, hĺbka vody 15 cm.
Portál pri vyústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo zo štôlne Krížna: šírka 120 cm, výška 190 cm, hĺbka vody 50 cm.
Terra Permonia
GPS: 48.458709, 18.893238 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 35.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: michal@terrapermonia.sk, +421 948 100 727
Ukrytí permoníci štiavnického podzemia sa rozhodli vyjsť medzi ľudí, ktorí ich opustili po zavretí poslednej bane. Chcú im pomôcť spoznať skutočnú krásu Zeme, ale aj zlepšiť ich zručnosti a tvorivosť. Nechajte sa nimi osloviť aj Vy a navštívte Terra Permonia, orignálny projekt v historickom jadre Banskej Štiavnice.
Vodná štôlňa Krížna - zaústenie
GPS: 48.415542, 18.857442 [48° 24' 55.95'', 18° 51' 26.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-04)
Táto vodná štôlňa bola postavená za účelom prevodu vody z Počúvadelského jarku, ktorý odvádzal vody z Počúvadlianskeho jazera, do Collorédskeho pomocného jarku, ktorý takto prevedenú vodu odvádzal do jazera Evička. Štôlňa zohrávala v banskoštiavnickom vodohospodárskom systéme dôležitú úlohu, nakoľko sa jej prostredníctvom transportovala voda z počúvadlianskeho vodohospodárskeho systému do susedného, severnejšie lokalizovaného, vindšachtovného vodohospodárskeho systému. Štôlňa predstavovala vlastne jedinú cestu, ktorou sa mohol transport vody medzi spomenutými vodohospodárskymi systémami uskutočniť. V tomto spočíval jej obrovský význam pre banskoštiavnické baníctvo.
Parametre štôlne sa po celej jej dĺžke menili. Dĺžka štôlne je približne 500 metrov. Šírka štôlne sa mení v intervale od 0,4 do 1,2 m, výška od 0,8 do 1,9 m. Hĺbka vody v štôlni sa v celej jej dĺžke nemenila a predstavuje hodnotu približne 0,15 – 0,50 cm.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Výpust z tajchu Počúvadlo
GPS: 48.410306, 18.856268 [48° 24' 37.1'', 18° 51' 22.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-05)
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Štôlňa Ondrej
GPS: 48.439597, 18.883790 [48° 26' 22.55'', 18° 53' 1.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-11)
Štôlňa Ondrej patrí ku starým banským dielam a svojím charakterom je to otvárkové banské dielo, ktoré prekopovite sprístupnilo vo svojej úrovni žily Ján, Gräfi, Špitaler, Bieber a jej blízke štruktúry. Na fotografii vidno pohľad od štôlne Ondrej smerom na Kostol sv. Ondreja. Prvá zmienka o štôlni Ondrej je z roku 1541. Sú archívne doklady, že razenie štôlne pre nedostatok financií pokračovalo pomaly, a to aj napriek tomu, že bola nádej na skoré dosiahnutie žily Matej (neskoršie premenovanej na žilu Ján). V tom čase majiteľom štôlne bol Ján Muner a pre zrýchlenie ťažby ho finančne nepodporila ani banská komora. V roku 1609 majiteľ štôlne požiadal majiteľov blízkej štôlne Matej, aby mu povolili použiť ich starú šachtu pre vetranie. V roku 1611 dosiahla štôlňa Matej žilu Ján, ktorú pomenovali Matejštôlnianskou žilou, kde sa narazilo na dobrú rudu. V tom roku získali štôlňu do vlastníctva bratia Gallesonovi, ktorí pokračovali v razení štôlne. V roku 1616 bola štôlňa Ondrej dlhá už 234 siah (v 17. storočí sa používala ešte banskoštiavnická siaha o dĺžke 2,0258 m). Od ústia po žilu Matej bolo 113 siah a o 42 siah ďalej sa prerazila slabo zrudnená žila, ktorá nebola sledne overovaná. O 28 siah ďalej sa prekrižovala Červená žila a o ďalších 15 siah kryštalická žila, ktorá pravdepodobne odpovedá žile Gräfi. Následne sa vyrazilo ďalších 36 siah a očakávalo sa , že krátko nato sa dosiahne veľmi bohatá žila (žila Špitaler). Na konci r. 1617 štôlňa Ondrej bola už dlhá 281 siah, ovšem očakávaná žila ešte nebola dosiahnutá. V tom čase v čelbe bola tvrdá, čierna hornina (pravdepodobne pyroxenický andezit). V roku 1625 štôlňa bola dlhá 312 siah a v roku 1626 pre potrebu ďalšieho razenia štôlne sa začala raziť vetracia šachta, ktorá bola nazvaná po majiteľovi Gallesona – šachtou Viliam. (Šachta Viliam sa nachádza v záhrade v blízkosti nad autobusovou zastávkou SAD – Galison.). S hĺbením šachty Viliam sa po jej prepojení so štôlňou Ondrej skončilo v roku 1633. Po ďalšom razení štôlne, očakávaná žila Špitaler bola prerazená až v roku 1645. Neskôr boli úrovňou tejto štôlne zachytené aj žilné štruktúry Wolf a Bieber. Štôlňa Ondrej mala v histórii baníctva hlavný význam v tom, že bola jedna z prvých dlhých štôlní prekopovitého charakteru a teda aj viac – menej overovacím banským dielom v tejto oblasti. V 18. a najmä v 19. storočí významovo štôlňa Ondrej upadla z dôvodu, že banské práce sa prevažne presunuli na blízke horizonty Matej štôlne a dedičnú štôlňu Bieber.
Štôlňa Klement
GPS: 48.440774, 18.874193 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 27.09'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-07)
Ústie štôlne Klement sa nachádza v údolí, v záhrade rodinného domu, niekoľko desiatok metrov severne od šachty Špitaler. S razením štôlne sa začalo v období medzi rokmi 1763-1770. Zámerom razenia tohto banského diela bolo v úrovni štôlne overiť vývoj žily Špitaler v časti medzi Windšachtou (oblasť okolia ústia štôlne) a šachtou Ferdinand. Štôlňa po prepojení so šachtami Wolf a Ferdinand mala zabezpečovať aj odvádzanie banských vôd z vyšších obzorov a tiež zabezpečiť dopravu materiálu (najmä dreva) do revíru šácht Wolf a Ferdinand. Prvý úsek štôlne Klement je vyrazený po žile Špitaler, ktorá v danej časti vykazuje len nižší podiel zrudnenia a je vyvinutá v prostredí viac- menej hydrotermálne premenených hornín (andezitov), preto sa v tomto úseku musela stavať a často meniť drevená výstuž. V roku 1787 bola požiadavka na urýchlené prepojenie Klement štôlne so šachtou Ferdinand, a to z dôvodu aby sa mohla cez túto štôlňu dopravovať na povrch kvalitná ruda rúbaná v revíri šachty Ferdinand. Sú písomné záznamy, že už v roku 1795 sa zo šachty Ferdinand prevažná časť vydobytej rudy v okolí tohto banského diela dopravovala na povrch štôlňou Klement. Prevádzkovanie štôlne Klement bolo do začiatku 20. storočia, t. j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V poslednom prevádzkovom období štôlňa zabezpečovala dopravu rudy nie len z okolia šachty Ferdinand, ale aj iných banských revírov. Výhodou tohto krátkeho dopravného prepojenia bolo, že ťažba nemusela ísť až na povrch vyššie lokalizovaných šacht, ale skrátenou cestou cez štôlňu Klement a odtiaľ ku blízkym stupovým systémom na úpravnícke spracovanie v štefultovianskej doline.
Štôlňa Durchschlag
GPS: 48.441873, 18.873571 [48° 26' 30.74'', 18° 52' 24.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-06)
Štôlňa Durchschlag je banské dielo, ktoré má spojovací charakter ku šachtám Ferdinand a Wolf. V úvodnej časti má chodba generálny smer 14°. Po 217 m od ústia chodby je križovatka, kde je vetvenie ku šachte Wolf a ku šachte Ferdinand. Štôlňa Durchschlag bola projektovaná a realizovaná za účelom spojenia šácht Wolf a Ferdinand s povrchom v úrovni tohto banského diela. Štôlňa Durchschlag bola vyrazená koncom 18. storočia a bola prevádzkovaná do začiatku 20. storočia, t.j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V období prevádzkovania štôlne Durchschlag sa toto banské dielo využívalo najmä na vetranie a dopravu rôzneho materiálu (najmä dreva) do banských polí šácht Wolf a Ferdinand.
Štôlňa Fuchs
GPS: 48.443033, 18.874038 [48° 26' 34.92'', 18° 52' 26.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-04)
Ústie štôlne Fuchs sa nachádza v mieste historickej povrchovej dobývky na žile Špitaler, ktorá je najrozsiahlejšia a najvýraznejšia v celom teritóriu Štiavnických Baní. V súčasnosti povrchová dobývka v teréne sa prejavuje výraznou smernou depresiou po žile Špitaler. O časovosti tejto povrchovej dobývky je možné sa len domnievať. Je možné, že baníckou aktivitou na tomto mieste sa zaoberali už Kelti, a to z dôvodu, že túto oblasť nemeckí kolonisti ešte v stredoveku nazvali Fuchsloch (Líščie diery). Počiatky štôlne Fuchs pravdepodobne súvisia so šachtou Ferdinand, ktorej prvým obzorom je štôlňa Fuchs, podľa čoho bolo toto banské dielo minimálne prevádzkované od 17. storočia. Úrovňou toto banské dielo je prvým obzorom šachty Ferdinand, podľa čoho možno predpokladať, že bolo nápomocné aj pri prehlbovaní a celkovom prevádzkovaní tejto v minulosti veľmi významnej šachty. Po ložiskovej stránke štôlňa Fuchs vo svojej úrovni sprístupnila a umožnila dobývanie najmä žíl Špitaler a Wolf, ktoré v tejto časti mali veľmi bohaté zóny zrudnenia (najmä na striebro). Okrem týchto žilných štruktúr štôlňou Fuchs bola rozfáraná a dobývaná aj žila Bieber a Terézia, resp. ďalšie menej významné žily (napr. Plochá žila). Štôlňa Fuchs bola využívaná do 19. storočia, v poslednom období už len ako dopravná chodba a pre účel vetrania. Počas 20. storočia ústie chodby bolo zavalené. Halda štôlne v teréne je výrazná a objemná, čo svedčí o značnej aktivite tohto banského diela v minulosti.
Štôlňa Pavol
GPS: 48.445578, 18.867714 [48° 26' 44.08'', 18° 52' 3.77'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–2– 02)
Štôlňa Pavol je situovaná na žile Pavol, ktorá sa v okolí tohto banského diela odpája od hlavnej žily Terézia. Tieto odbiehajúce štruktúry od žily Terézia výrazne menia smer s točením na západ, a po niekoľkých desiatkach, niektoré stovkách metroch vykliňujú. Žila Pavol je najvýraznejšia odbiehajúca vetva žilnej štruktúry Terézia, ktorá v histórii „starcami“ bola aj dobývaná. Štôlňa Pavol sa spomína už v roku 1595 v tzv. Krexengrunde. V roku 1610 sa uvádza, že štôlňa mala smer 9 hór. Podľa dobových záznamov ruda dobývaná touto štôlňou vykazovala len nižšiu kvalitu a preto v roku 1611 sa práce v štôlni zastavili. Ďalšie prevádzkovanie tejto štôlne až do 19. storočia sa podľa dostupných podkladov nepotvrdilo. V 30. rokoch 19.storočia bola celá štôlňa (až po čelbu) vyzmáhaná. Mocnosť žily v čelbe má 6-7 palcov (1 palec = 2,6 cm), ale zrudnená časť je len o mocnosti 0,5 palca. Po vyzmáhaní štôlne sa z dôvodu nízkej kovnatosti žily ďalšie prevádzkovania štôlne nevykonávalo a banské dielo sa opustilo. V súčasnosti je ústie štôlne ťažko pozorovateľné , hrubá identifikácia je možná len v období zvýšených zrážok, kedy v danom mieste sú zvýšené priesaky vody (obr.č.205). Žila Pavol, bola preskúmaná v nižších úrovniach v 19. storočí aj z niektorých obzorov šachty Kristína.
Štôlňa Dolná Bakomi (vodná)
GPS: 48.434393, 18.849963 [48° 26' 3.81'', 18° 50' 59.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-02)
Dolná bakomská vodná štôlňa (alebo aj tzv. Nová richňavská) bola vyrazená začiatkom druhej polovice 18. storočia z dna Malej Richňavy, teda z Richňavskej doliny do Krechsengrundskej doliny, z povodia Hrona do povodia Ipľa. Je dlhá 485 m. Bola vybudovaná s cieľom prepojenia Malej Richňavy s vodnou nádržou Bakomi a s novovybudovaným náhonným jarkom na odvádzanie vody z Richňavy na najvyššie situovanú šachtu Königsegg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením. Pohonná voda sa však nevyužívala len pre jedinú šachtu, ale následne aj niekoľkokrát na pohon banských a úpravníckych zariadení na nižšie situovaných šachtách. Prístup k nej bol z Hornej štôlne Bakomi, ktorá sa budovala skôr ako dolná štôlňa približne o 18 m vyššie, a to jednak z Richňavskej, jednak z Krechsengrundskej doliny cez spojovaciu šachticu. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Po dobudovaní Dolnej štôlne Bakomi sa podarilo uviesť do prevádzky jedinečnú časť vodohospodárskeho systému. Unikátnosť spočívala najmä v tom, že sa štôlňami prepojili dve povodia. Voda do tajchu Veľká Windšachta (obr.č. 260) sa privádzala Horným piargskym jarkom, ktorý sa tiahne nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) z povodia Ipľa cez Hornú štôlňu Bakomi do Hlavného richňavského jarku až do Veľkej Richňavy, ktorá sa nachádza už v povodí Hrona. Okrem toho do tejto štôlne ústil aj Hornohodrušský jarok, ktorý sa tiahne až od tajchu Červená studňa a Hornodekýšsky jarok. Z Veľkej Richňavy sa mohla voda púšťať dvoma spôsobmi. Buď to bolo do Malej Richňavy a odtiaľ Dolnou štôlňou Bakomi naspäť na piargsku stranu, kde pokračovala náhonným jarkom na šachtu Königsegg, alebo sa vypúšťala priamo do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá takisto prechádzala do Štiavnických Baní. Poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila aj ďalším úpravárenským zariadeniam na viacerých šachtách. Medzi štôlňami Hornou a Dolnou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné aj v súčasnosti prejsť z jednej štôlne do druhej po železných rebríkoch. Tie boli inštalované SVP v roku 2000 s cieľom zabezpečiť bezpečnejší prístup k výpustným ventilom, ktoré sú zabudované v Dolnej štôlni a umožnujú aj dnes regulovať vypúšťanie vody z richňavských tajchov.
Prečo „Partizánska štôlňa“?
V závere druhej svetovej vojny v roku 1945 získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých nepriateľských obranných opevnení.
Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení obranného rozostavenia poskytli dňa 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká, ktorej velili velitelia pplk. Čibaterievov, mjr. Žukov a kpt. Krivonosov. V nasledujúci deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku pod vedením kpt. Kozikova cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľov paniku. To urýchlilo oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Štôlňa Michal vodná
GPS: 48.466103, 18.899247 [48° 27' 57.97'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Jednoduchý, už takmer neviditeľný murovaný portál v protiľahlom svahu oproti Michal dopravnej štôlni. Voľakedy tento vchod sprístupňoval dnes už zaniknutú šachtu Gabriel.
Štôlňa Michal dopravná (stará)
GPS: 48.465705, 18.898826 [48° 27' 56.54'', 18° 53' 55.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Murovaný kamenný portál štôlne Michal dopravnej štôlne.
Ústie štôlne sa nachádza vo výške 650 m n.m. v údolí pod vrchom Glanzenberg zo severovýchodnej strany. Prístup k štôlni je po vrstevnici od štátnej cesty zo sedla Hájik. Počiatky razenia dopravnej štôlne Michal nie sú známe. Najstarší údaj je z roku 1575, kedy sa o nej píše ako o opustenej bani. V roku 1792 bola pri ústí štôlne postavená socha sv. Michala – archanjela v boji s drakom. Socha sa nachádza v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Štôlňa bola razená v blízkom nadloží žily Špitaler a po cca 10 m ju sledovala smerom na juh. Za šachtou Michal sa chodba križovala a jedna vetva prekopu smerovala k žile Bieber, ktorú sledne overila až po šachtu Gábor (obr. 97b). Podľa bansko - geologickej situácie štôlňa pôvodne sprístupňovala žilu Špitaler až po povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg (obdobie prechodu povrchovej ťažby na hlbinnú, čo sa v banskoštiavnickom regióne spája s príchodom nemeckých baníkov v 12. a najmä v 13. storočí). Po vyhĺbení šachty Michal (s vyústením pri povrchových dobývkach na vrchu Glanzenberg) štôlňa plnila dopravnú funkciu, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Po uzavretí šachty Michal (medzi povrchom a úrovňou Dopravnej štôlne Michal) sa štôlňa stala hlavným vstupným banským dielom v oblasti Glanzenbergu (obr. 98b). Po druhej svetovej vojne bola štôlňa vyzmáhaná a následne na jej úrovni bol pri šachte Michal v podzemnej strojovni umiestnený ťažný stroj typu N 1100 (výrobok ČKD Slaný). Najprv bolo ťažné zariadenie jednoetážové, ktoré na začiatku 70-tych rokov bolo nahradené dvojetážovým.
V roku 1952 bolo ústie štôlne opravené a dostalo súčasnú podobu s nápisom Michal štôlňa a v segmentovom nadstavci portálu je banícky emblém – kladivko a želiezko a letopočet poslednej rekonštrukcie – rok 1952. Ústie štôlne Michal je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Wellness Vila Magnólia
GPS: 48.455437, 18.901618 [48° 27' 19.57'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Mestské kúpele - plaváreň
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/691 27 24
Kontakt:
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Veľký plavecký bazén - 25 x 12,5 m a hĺbka od 0,8 do 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
11:00 - 20:30
Streda - Piatok
13:00 - 20:30
Sobota - Nedeľa
14:00 - 20:00
Suchá a parná sauna
Relaxančný bazén pri saune - 6 x 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
14:00 - 19:00 muži 19:00 - 20:00 zmiešaná
Streda
14:00 - 19:00 ženy 19:00 - 20:00 zmiešaná
Štvrtok
14:00 - 20:00 muži
Piatok
14:00 - 20:00 ženy
Sobota
14:00 - 18:00 muži 18:00 - 20:00 zmiešaná
Nedeľa
14:00 - 20:00 zmiešaná
Detské plávanie - relaxačný bazén
Utorok - Piatok
8:00 - 14:00 podľa objednávky
Kontakt: Monika Maruniaková, tel: 0905 384 065
Masáže - Aglez
GPS: 48.453892, 18.918151 [48° 27' 14.01'', 18° 55' 5.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0948 501 293; 0903 793 535
Web: http://www.aglez.sk/
Eva Prokešová
Bratská 18 (budova vedľa nemocnice)
Banská Štiavnica
E-mail: info@aglez.sk
prokesova.e@azet.sk
Masáže - Zuzana Švidroňová
GPS: 48.454077, 18.903569 [48° 27' 14.68'', 18° 54' 12.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908 648 707
Kontakt:
Zuzana Švidroňová
Dolná 6/A
Banská Štiavnica
E-mail: svidronova@slovanet.sk
Prevádzkové hodiny - orientačné, len objednávky
Pondelok - Sobota
9:00 - 19:00
Masáže - Jaduza
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 236 826
Kontakt:
Aneta Dunová
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Wellness Hotel Grand-Matej
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6921213
Kontakt:
Hotel Grand-Matej
Kammerhofská 5
Banská Štiavnica
E-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Wellness Penzión Kachelman
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 23 19
Kotakt:
Penzión Kachelman
Kammerhofská 18
Banská Štiavnica
E-mail: kachelman@kachelman.sk
Wellness Penzión Cosmopolitan II
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 11 13
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan II
A. Kmeťa 18
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Bowling Penzión Cosmopolitan I
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0918 601 149
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan I
Zvonová 2
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok a Nedeľa
9:00 - 21:00
Piatok - Sobota
9:00 - 24:00
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Thai Relax Centrum
GPS: 48.166516, 18.878818 [48° 9' 59.46'', 18° 52' 43.74'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 550 48 43; 0911 988 346
Web: hhttp://www.kupeledudince.sk/volny-cas/thai-relax-center-v-dudinciach
Therapeutky z Thajska vlastniace diplom kláštornej školy "Wat po" v Bangkoku vás radi privítajú v Thai Relax Centre v priestoroch kúpeľného hotela Rubín (prízemie).
Zažite skutočné Thajsko prostredníctvom vôní a dotykov.Stáročiami overené skúsenosti. Nezameniteľná thajská hudba. Vôňa pravých thajských bylín a esenciálnych olejov tropických kvetín. Nadčasový ázijský dizajn. Prejdite z každodenných problémov do sveta relaxácie a pohody.
Thai Relax Center poskytuje: tradičnú thajskú masáž Nuad Thai thajskú masáž chodidiel Sook Dee horúcu bylinnú masáž Rít Tee aromatickú olejovú masáž Fann Dee thajskú peelingovú masáž Roon DeeOtváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
9.00 - 18.00 na základe rezervácií
Wellness Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 55 51 911; 0917 478 13
Kontakt:
Penzión u Mlynárky
Karola Braxatorisa 2
Dudince
penzion@umlynarky.sk
Belianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/belianske-jazero-41/
Halčianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465577, 18.950257 [48° 27' 56.08'', 18° 57' 0.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/halcianske-jazero-42/
Horná štôlňa Hirschgrund
GPS: 48.47759, 18.9022 [48° 28' 39.32'', 18° 54' 7.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica – 2MB-2-01
Horná štôlňa Hirschgrund sa nachádza v Jergištôlňanskej doline na ľavej strane Jergištôlňanského potoka, do ktorého zasahuje stredne veľká halda svojím okrajom. Obdobie razenia štôlne nie je známe, ale podľa jej charakteru sa razila pravdepodobne v 15-18. storočí. O veku tiež napovedá skutočnosť, že v banských mapách z obdobia 1.polovice 19.storočia je štôlňa zakreslená. Ústie štôlne je založené na žile Hirschgrund, ktorú toto banské dielo smerom na sever v dĺžke cca 150 m sledovalo. Žila Hirschgrund má len lokálny vývoj (viaže sa len na oblasť Jergištôlne) a pravdepodobne predstavuje jednu z nadložných vetví žily Bieber, ktorá od šobovských kremencov smerom na sever má špecifický vývoj. V línii štôlne sú výrazné prejavy po povrchovom dobývaní (pingy), čo svedčí o zrudnenom vývoji žily a prítomnosti rudného stĺpa. O tom, či žila Hirschgrund bola dobývaná aj štôlňou Horná Hirschgrund nie sú priame dôkazy, ale je to pravdepodobné z dôvodu, že bola situovaná v zóne rudného stĺpa. Po geologickej stránke sa banské chodby štôlne nachádzajú v zložitom horninovom prostredí. Okolie štôlne je budované karbonátmi mezozoika (druhohory) a zlepencami paleogénu. Tieto horniny sú značne zvodnené a ich fyzikálno-mechanické vlastnosti pre ťažbu nepriaznivé, čo mohlo mať tiež vplyv na dobývanie žily Hirschgrund. V súčasnosti je ústie štôlne nepozorovateľné, v teréne prítomnosť štôlne dokumentuje len jej halda.
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Bančiansky tajch) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.479171, 18.859014 [48° 28' 45.02'', 18° 51' 32.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Ottergrund) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Štôlňa Xaver
GPS: 48.47729, 18.90257 [48° 28' 38.24'', 18° 54' 9.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-02)
Štôlňa Xaver s pôvodným označením štôlňa Františka Xaverského sa nachádza v Jergištôlňanskej doline v nadmorskej výške 615 m. Pôvodné ústie štôlne sa nachádza v záhrade rodinného domu, v súčasnosti bez náznakov bane. História štôlne nie je dokladovaná, ale podľa jej lokalizácie možno predpokladať ešte obdobie stredoveku. Ústie štôlne bolo situované v blízkosti žilnej štruktúry Bieber, ktorá v tejto časti má niekoľko samostatných žílných vedení. Podľa smeru chodby má prvých 150 m štôlne sledný charakter, sledovaná bola jedna z nadložných vetiev. Ďalších 80 metrov má chodba štôlne už prekopový charakter k hlavnej žile Bieber. Od miesta nafárania hlavnej žily Bieber, kde je vyvinutý bohatý rudný stĺp, banské chodby štôlne Xaver majú už výrazne sledný charakter a lokalizujú historicky vydobyté časti žily Bieber. Žila Bieber v predmetnom rudnom stĺpe v nižších obzoroch bola kremenno - karbonátová s výrazne polymetalickou mineralizáciou a s relatívne zvýšeným obsahom markazitu. Zvýšený obsah markazitu spôsoboval v podzemí tvz. kyzové banské vody (s nízkou hodnotou pH), ktoré mali za následok skorú koróziu železných banských zariadení (koľaje, výstuž).
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Červená studňa) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Tajch Klinger - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazero-klinger-50/
Komorovské rybníky - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/komorovske-rybniky-44/
Štôlňa Juraj na Jergyštôlni
GPS: 48.477283, 18.900277 [48° 28' 38.22'', 18° 54' 1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-0-00)
V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém. Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.
Počúvadlianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/pocuvadlianske-jazero-46/
Richňavské jazerá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.428005, 18.846937 [48° 25' 40.82'', 18° 50' 48.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/richnavske-jazera-47/
VN Banská Belá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465586, 18.941326 [48° 27' 56.11'', 18° 56' 28.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/vn-banska-bela-48/
Veľké Kolpašské jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/velke-kolpasske-jazero-45/
Jazero Bakomi - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.434979, 18.851690 [48° 26' 5.92'', 18° 51' 6.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/jazero-bakomi-51/
Klastavský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.30063, 18.88245 [48° 18' 2.27'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/klastavsky-potok-52/
Potok Jasenica - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.545570, 19.003868 [48° 32' 44.05'', 19° 0' 13.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-jasenica-53/
Potok Štiavnica č.3 - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.380889, 18.929248 [48° 22' 51.2'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-stiavnica-54/
Vindšachtské jazero - rybársky revír "chyť a pusť"
GPS: 48.434242, 18.85735 [48° 26' 3.27'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Malé Kolpašské jazero - rybársky kaprový chovný revír
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Belujský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.308292, 18.925100 [48° 18' 29.85'', 18° 55' 30.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Ranč Nádej – jazdenie na koni
GPS: 48.419118, 18.935518 [48° 25' 8.82'', 18° 56' 7.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Na Záhumní 499, Svätý Anton, tel: 0911806499, 0904877078
Možnosti ponúkané našim návštevníkom na voľný čas a letné dovolenky:
1. chov koní a poníkov a iných domácich zvierat
2. rekreačná jazda - jazda na koni - jazda v kočiari
3. lov rýb v súkromnom rybníku v areáli Ranča
4. zapožičanie bicyklov s mapami miestnych cyklotrás
5. rekreačné plávanie v domácich tajchoch
6. zber lesných plodín, húb a liečivých rastlín
7. gastronomické ochutnávky - ovčiarske hody
- zabíjačkové hody
- poľovnícke hody
- stredoveká kuchyňa
- organizovanie rodinných piknikov
8. kultúrne zážitky - vystúpenia historického šermu
- pre našich návštevníkov zľavnené vstupné do kaštieľa (Múzeum vo
Svätom Antone)
- folklórne, gospelové a country zábavy v areáli ranča
9. zimné radovánky - lyžiarske strediská v miestach Gubáň, Ilija a Hodruša Hámre
- bežkové a vychádzkové trasy po banskoštiavnických tajchoch
- ľadové (korčuliarske) ihrisko v obci Svätý Anton
10. duchovné obohatenie - rodný dom a miesto posledného odpočinku rodáka drahého otca
biskupa Michala Buzalku
- výstup na Kalváriu v Banskej Štiavnici
- spoločné stretnutia kresťanskej mládeži na Ranči Nádej
- návšteva pútnických mariánskych miest: Staré Hory, Senohrad
11. informačné a konferenčné služby - zoznam a podbrobné informácie o kultúrnych podujatiach
- konferenčné podujatia
- rezervácie návštev kultúrno – historických pamiatok
v okolí:
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
- Banské múzeum v prírode
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici,
- Protiturecká pevnosť v Banskej Štiavnici
- Arborétum v Banskej Štiavnici
- Geopark Banská Štiavnica
- Kaštieľ so stálou poľovníckou expozíciou vo Sv. Antone
- Pevnosť Bzovík
- Ruiny hradu Čabraď
- Termálne kúpalisko Sklenné Teplice
- Termálne kúpalisko Dudince
- Chránený prírodný výtvor Dudinské travertíny
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora
- Mesto Krupina - strážna veža Vartovka
- rodný dom Andreja Sládkoviča
- podzemné chodby mesta
12. detské ihrisko v areáli ranča
Štiavnica č.2 - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.263915, 18.991126 [48° 15' 50.09'', 18° 59' 28.05'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Čiastkové povodie Štiavnice od cestného mosta v obci Dudince po cestný most v obci Hontianske Nemce. Štiavnica č. 2 (krupina) - 3-3970-1-1
VN Sebechleby - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.285029, 18.944312 [48° 17' 6.1'', 18° 56' 39.52'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby (mimo CHRO vyznačenej tabuľami). VN Sebechleby - 3-5710-1-1
Farma Gazdáčik – jazda na koni
GPS: 48.49656, 18.95105 [48° 29' 47.62'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Banská Belá 170,
Farma Gazdáčik ponúka jazdenie na koňoch a aktívny relax na slovenskom vidieku. Môžete tu zažiť atmosféru pripomínajúcu detstvo u dedov a babičiek na odľahlých samotách.
Farma ponúka kurzy jazdenia v krytej jazdiarni i teréne.
ubytovanie Farma Gazdáčik a okolieRanč Bôra – jazda na koni
GPS: 48.504682, 18.921870 [48° 30' 16.86'', 18° 55' 18.73'']
Obec: Podhorie
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0944 121 766
Ponuka: Ponúkame jazdenie pre začiatočníkov aj pokročilých. Vychádzky do prírody podľa Vašej nálady a schopnosti samostatne zvládnuť koňa v teréne. Začiatočníkom vodíme kone, pokročilejší môžu ísť do ťažšieho terénu, vyskúšať, čo dokáže húževnatý hucul, či robustný haflingonorik. K nahliadnutiu je na mieste katalóg trás s fotkami, údajmi o trasách a zaujímavosti, ktoré je tam možné vidieť. Stačí si vybrať... Program si môžete skombinovať s kúpaním v tajchoch, kúpaliskách, kúpeľoch, návštevami Banskej Štiavnice a Podhoria. Vaše deti určite poteší, keď si budú môcť popozerať rôzne zvieratká, ktoré tu chováme a povoziř sa na poníkovi či somárikoch.
VN Žibritov - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.393653, 18.973080 [48° 23' 37.15'', 18° 58' 23.09'']
Obec: Žibritov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov. VN Žibritov - 3-6000-1-1
VN Rykynčice - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.198836, 18.964281 [48° 11' 55.81'', 18° 57' 51.41'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://www.mosrzka.estranky.cz/clanky/reviry-mosrz-krupina.html
VN Rykynčice
0,9 ha Vodná plocha nádrže pri obci Rykynčice na obtoku Krupinice. Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Wellness - Salamandra Resort
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Salamandra Resort - lyžiarsky areál
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Ski Dúbravy - lyžiarsky vlek
GPS: 48.422383, 18.891736 [48° 25' 20.58'', 18° 53' 30.25'']
Obec: Ilija
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Lyžiarske stredisko je mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi, k čomu ho predurčuje najme široký lyžiarsky svah, ktorý umožňuje bezpečnú lyžovačku. Lyžiarska zjazdovka je položená v nadmorskej výške 520 - 610 m n. m. a je dlhá 450 m. Počas sezóny je zjazdovka pravidelne upravovaná ratrakom značky Prinoth T4. V stredisku sa nachádzajú dva vleky typu EPV-300. K dispozícii je bezplatná odstavná plocha pre cca 50 osobných áut, ktorá sa nachádza priamo pri vleku. Pre milovníkov zimných športov je u nás k dispozícii požičovňa lyží.
Bežkárske trate
GPS: 48.469353, 18.882831 [48° 28' 9.67'', 18° 52' 58.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Foto Andrea Halienová a Matúš Morong
V Štiavnických vrchoch je v teréne vyznačených cca 45 km bežkárskych trás. Nástupné miesta s parkovaním sú na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou a v sedle Peciny na Hornej Rovni. Za priaznivých snehových podmienok je pre voľný a klasický štýl strojom udržiavaný asi 12 km dlhý okruh medzi Červenou studňou a zjazdovkou Salamandra Resort. Okrem upravovaných trás bežkári často prešliapu aj nadväzujúce trasy, ktoré sú zobrazené v mape na tejto stránke.
Štôlňa Jeronym
GPS: 48.46024, 18.92713 [48° 27' 36.86'', 18° 55' 37.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-16)
Ústie štôlne Jeronym sa nachádza východne od banskoštiavnickej kalvárie v nadmorskej výške 538 m. Toto banské dielo sa začalo raziť ešte v 19. storočí a malo výrazne prekopový charakter s orientáciou do oblasti priebehu žily Grüner. Dĺžka štôlne je 900 m a jej pôdorysné ukončenie je takmer pod vrcholom banskoštiavnickej kalvárie. Okrem štôlne bol z jej úrovne vyrazený aj vetrací komín s vyústením pod Kalváriou. Vyústenie komína na povrchu bolo pozorovateľné ešte po 2. svetovej vojne, v súčasnosti je v rámci zabezpečenia otvor zasypaný. Po 1. svetovej vojne sa rozhodlo o razení slepej šachty (neústiacej na povrch) z úrovne štôlne po 12. obzor s celkovým prevýšením 310,2 m. Zámer hĺbiť šachtu Jeronym bol najmä z dôvodu sprístupnenia nových rudných celkov na žile Grüner na sever od šachty František, ale aj perspektívne hlbokých častí banskobelianskeho ložiska na žilách Baumgartner, Goldfahrtner a Juraj. Tento plán sa začal realizovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy bola od šachty František v úrovni 12. obzoru vyrazená sledná chodba (tzv. Péchova chodba). Anton Péch (1822-1895) bol riaditeľom banskoštiavnických baní a osobne sa zaslúžil o razenie tejto chodby. Odchodom Pécha do dôchodku sa razenie tejto chodby zastavilo. V 20. rokoch 20. storočia sa opäť rozhodlo o sprístupnení severnej časti žily Grüner a za tým účelom sa začalo dňa 16. mája 1928 so zmáhaním štôlne Jeronym a v septembri 1930 vo vzdialenosti 470 m od ústia štôlne sa začala hĺbiť slepá šachta Jeronym. V októbri 1935 šachta dosiahla plánovanú hĺbku 310,2 m, kde sa zarazilo nárazisko 12. obroru (úroveň Voznickej dedičnej štôlne). Následne sa začala v úrovni 12. obzoru raziť chodba smerom na juh a mala sa spojiť s predtým vyrazenou tzv. Péchovou chodbou vo vzdialenosti 1000m. Razenie chodby dňa 7. októbra 1937 (vo vzdialenosti 367,3 m od šachty Jeroným) bolo nečakane ukončené. V čelbe razenej chodby došlo ku silnému prívalo vôd a následnému zatopeniu razeného prekopu i samotnej šachty do výšky 101 m. V dôsledku tejto havárie boli všetky práce v šachte zastavené a strojné zariadenia odvezené. V súčasnosti po bani Jeronym zostala len výrazná halda nachádzajúca sa na súkromnom pozemku.
Štôlňa Jozef
GPS: 48.462107, 18.891301 [48° 27' 43.59'', 18° 53' 28.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-13)
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber ). Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy. V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.
Štôlňa Sattel
GPS: 48.463761, 18.889617 [48° 27' 49.54'', 18° 53' 22.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-12)
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa. Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu. Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti
Štôlňa Grüner
GPS: 48.446863, 18.908894 [48° 26' 48.71'', 18° 54' 32.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-19)
Ústie štôlne Grüner sa nachádzalo 200 metrov za kruhovým objazdom na ľavej strane cesty smerujúcej z Banskej Štiavnice do obce Sv. Anton. Na halde štôlne bola po 2. svetovej vojne postavená budova, v ktorej bolo zdravotné stredisko Rudných baní. Kríž pri ceste nad bývalou štôlňou je pravdepodobne z obdobia, keď štôlňa bola funkčná a baníci sa pri ňom modlili pred fáraním do bane. Predpokladáme, že cesta odbočujúca nahor vedľa kríža je z obdobia, keď štôlňa Grüner bola prevádzkovo prepojená so šachtou Mária. Počiatky razenia štôlne Grüner nie sú známe, avšak podľa jej lokalizácie možno predpokladať, že toto banské dielo bolo jedno z prvých pre podzemné dobývanie žily Grüner. Výrazná povrchová depresia na žile Grüner, ktorú štôlňa s rovnakým názvom vo svojej dĺžke smerne podfárala, sa nachádza nad rodinnými domami typu okál. Podľa ložiskovo štruktúrnych skutočností a starých mapových podkladov má začiatok štôlne prekopový charakter (cca 20-30 m) a po nafáraní žily Grüner chodba smeruje na juh a má výrazne sledný charakter. O veľmi starom veku štôlne svedčí aj skutočnosť, že nebola prepojená na šachtu Mária a v archívnych materiáloch sa nenašli údaje o jej dovrchnej (medzi úrovňou štôlne a nad ňou nachádzajúcou sa povrchovou dobývkou) ťažobnej aktivite. Je možné, že opustená štôlňa Grüner bola počas hĺbenia šachty Mária v prvej polovici 18. storočia vyzmáhaná a prepojená s najvyššími obzormi šachty najmä pre účely vetrania pomocou komínov.
Štôlňa Mária
GPS: 48.444798, 18.910120 [48° 26' 41.27'', 18° 54' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Mária sa nachádza v opornom múre štátnej cesty smerom na Štiavnické Bane oproti šachte František vedľa budovy bývalého riaditeľstva závodu Rudných baní. Halda štôlne sa nachádzala nad pôvodným kostolíkom pri šachte František. Počas rekonštrukcie povrchového areálu šachty František v 60. rokoch 20. storočia bol kostolík asanovaný a halda rekultivovaná. V súčasnosti je ústie štôlne zabezpečené železnou bránou. Štôlňa Mária bola razená v prvej polovici 19. storočia. Prepojila pomerne blízku šachtu Mária s povrchovými objektami šachty František. Štôlňa mala prekopový charakter a slúžila najmä na dopravu prevádzkového materiálu pre šachtu Mária. Využívala sa tiež na dopravu rudy ťaženej nad úrovňou dedičnej štôlne Kornberg zo žíl Grüner a Ján. Ruda dopravená štôlňou na povrch sa následne upravovala v stupách v oblasti Rybníkov. Prevádzková prepojenosť šácht Mária a František bola aj z toho dôvodu, že obidve patrili pod jeden závod a ich ťažba sa orientovala na žilu Grüner. V minulosti slúžila štôlňa Mária podľa potreby aj na vetranie, najmä horných obzorov šachty Mária. Štôlňa je vyrazená v horninách andezitu, ktoré sú v blízkosti žily Grüner tektonicky porušené a hydrotermálne premenené.
Poľovnícke združenie Sebechleby
GPS: 48.302107, 18.926258 [48° 18' 7.59'', 18° 55' 34.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: 0905324192; E-mail: pzsebechleby@zoznam.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/polovnicke-zdruzenie-sebechleby.html
Poľovný revír Rovná Hora uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00680 zo dňa 18.2.2006.
Poľovnícka oblasť: S VI Štiavnické pohorie
Chovateľský celok: Hont
Výmera: 2 299,92 ha
Poľovný revír nachádzajúci sa na južných svahoch Štiavnického pohoria zameraný na chov srnčej, diviačej a jelenej zveri.
Užívateľ poľovníckeho revíru: Poľovnícke združenie Sebechleby
POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE SEBECHLEBY
IČO: 00626520
Poľovnícke združenie má 22 členov.
Deň vzniku: 29.4.1993 registrácia - Ministerstvo vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-8056
Organizačne začlenené: OKO SPZ Krupina
Prvé združenie založené v Sebechleboch zamerané na chov a lov zveri vzniklo v roku 1952.
VN Sebechleby
GPS: 48.284891, 18.946064 [48° 17' 5.61'', 18° 56' 45.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná nádrž Sebechleby je ideálnym miestom pre letný relax a aktívny oddych, či už kúpanie a plávanie, alebo ostatné vodné športy. Keďže je nížinnou vodnou nádržou, jej voda je v lete pomerne teplá. VN je rovnako aj rybárskym revírom MO SRZ Krupina.
Tenisový kurt
GPS: 48.438440, 18.871245 [48° 26' 18.38'', 18° 52' 16.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Obecný úrad: Tel: 045 / 69 29 117
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.
Tenisový kurt na Richňave
GPS: 48.429912, 18.842748 [48° 25' 47.68'', 18° 50' 33.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mobil: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Ihrisko vs. klzisko vo Sv. Antone
GPS: 48.406277, 18.940831 [48° 24' 22.6'', 18° 56' 26.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Plocha miestneho "multifunkčného" ihriska, ktoré v lete slúži pre účely kolektívnych športov a v zime je pravidelne udržiavané ako ľadová hokejová a korčuliarska plocha.
Viacúčelové ihrisko
GPS: 48.337064, 18.840325 [48° 20' 13.43'', 18° 50' 25.17'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Viacúčelové ihrisko v obci Baďan ponúka široké možnosti športové vyžitia pre jednitlivcov aj kolektívy.
Multifunkčné ihrisko Drieňová
GPS: 48.450602, 18.916084 [48° 27' 2.17'', 18° 54' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ZŠ J. Kollára, Ul. L. Svobodu č. 40, kontakt: 0918 255415
Tenisové kurty:
Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 4 € á hodFutbalové ihrisko:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Minifutbal na umelom trávniku:Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách
Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 10 € á hodBasketbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Volejbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Tenisový kurt (Súkromná hotelová akadémia Joergesov dom)
GPS: 48.447649, 18.920217 [48° 26' 51.54'', 18° 55' 12.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0911 401086
Tenisový kurt Súkromnej hotelovej akadémie Joergesov dom): otvorené - máj-september, 7:00 - 20:00 hod.
Paintballový areál Horná Roveň
GPS: 48.450517, 18.878450 [48° 27' 1.86'', 18° 52' 42.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: kontakt: 0908 914950
Paintballový areál v miestnej časti Horná Roveň. Maximálny počet hráčov je stanovený na 10 osôb.
Fitnes Činka
GPS: 48.458159, 18.901657 [48° 27' 29.37'', 18° 54' 5.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908953783, 0907839373
Fitnes Činka (Mládežnícka 10, v priestoroch plavárne) ponúka cenovo zaujímavé vstupné , permanentky, možnosť cvičenia na 24 stanovištiach následne si ísť zaplávať, príjemné prostredie a doplnkovú výživu.
Otvorené:
pondelok:17:00 - 19:00
utorok : 11:00 - 20:30
streda : 12:00 - 20:30
štvrtok: 12:00 - 20:30
piatok: 12:00 - 20:30
sobota: 11:00 - 20:30
nedeľa: 12:00 - 20:30
CENNÍK (€): KLASIK ŠTUDENT
Jednorázový vstup 2,00 1,80
Permanentka 10 vst. 18,00 17,00
Permanentka 20 vst. 34,00 32,00
Fitko + 1 hod bazén 3,40 3,30
Permanentka fitko+bazen 10vstupov 34,00 33,00
Fitness centrum Dynamika
GPS: 48.457940, 18.902350 [48° 27' 28.58'', 18° 54' 8.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0904 183 232, 0903 390 024, 0903 517 868
Fitness centrum Dynamika (pod Plavárňou), Mládežnícka 24, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny pre verejnosť:
Pondelok - piatok: 7.30 - 11.00 hod.
14.00 - 20.30 hod.
Sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 hod.
6.00 - 20.00 hod.
Mestské kúpele-plaváreň
GPS: 48.457890, 18.901497 [48° 27' 28.4'', 18° 54' 5.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6912724
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/sport-1/kupele-plavaren-1.html
Momentálne platný prevádzkový čas, cenník a horúce správy sú pravidelne aktualizované na uvedenom webovom kontakte. K dispozícii je 5-dráhový 25 m dlhý bazén a sauna.
Kúpalisko Dudinka
GPS: 48.166907, 18.875212 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 30.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/kupalisko-dudinka
Areál nesie meno víly Dudinky, ktorej Dudince podľa známej legendy vďačia za liečivú silu miestneho prameňa.
rekreačný bazén - dĺžka 25 m, šírka 12,5 m, hĺbka 1,30 m, teplota vody 28°C bazén s vodnými atrakciami - výjazd z tobogánu, rodinná šmýkačka, vodný kanál s tryskami, teplota vody 28°C detský bazén - hĺbka max. 0,4 m, teplota vody 30°C minerálny bazén - dudinská minerálna liečivá voda, hĺbka 1,05 - 1,14 m, teplota vody 33°CVirtuálne prehliadky:
http://tour.virtualtours3d.sk/kupaliskodudinka
Sport centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.166824, 18.879015 [48° 10' 0.57'', 18° 52' 44.45'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Aktívny oddych pre vás a vašich priateľov. Otvorené aj pre verejnosť. Jediné bowling a squash zariadenie v Dudinciach. Príjemné prostredie s barom. Ideálne prepojenie zábavy s pohybom.
Športové možnosti:
Squash, bowling, stolný tenis, biliard, aerobic, fitness centrum, tenis, pétangue, bedminton, požičovňa bicyklov (pre ubytovaných hostí), plážové ihrisko, vonkajší bazén (apríl - november, pre ubytovaných hostí)
Novinka:Možnosť sledovania priamych prenosov zo športových zápasov v HD kvalite v Sport Centre Rubín.
Wellness - Vitálny svet WELLNEA
GPS: 48.166649, 18.878114 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 41.21'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/vitalny-svet-wellnea
Wellness centrum v Kúpeľnom hoteli Rubín vám pomôže zrelaxovať a vďaka správnemu využívaniu jeho služieb môžete veľa urobiť pre svoje zdravie.
Maximálna kapacita Vitálneho sveta Wellnea je 60 osôb (30 žien, 30 mužov). Vo vírivom bazéne prebieha v doobedňajších hodinách liečebná procedúra hydrokineziterapia (vodná gymnastika). Poobede a večer využite bazén na krátke relaxačné plávanie. Vodné trysky a protiprúd vás navyše dokonale vymasírujú. Relax ako ušitý pre vás.
Spravte vo welness niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Využite 2 suché a 2 parné sauny. Ako sa vo wellness správne saunovať?
Vyberte si zo širokej ponuky relaxačných masáží. Aj keď nie ste práve ubytovaní v liečebných domoch. Masáže vo wellness sú dostupné všetkým. Rezervujte si termín vopred.
Wellness služby – Vitálny svet WELLNEA: suché sauny parné sauny whirlpool tepidárium masáže - široká ponuka relaxačných masáží - možnosť extra zakúpenia relaxačná DUO vaňa pre dvojicu solárium oddychová zóna vírivý bazén (s ohrievanou vodou - cca 32°C) občerstveniePočas víkendov (od októbra do apríla) je pre verejnosť ako i hotelových hostí k dispozícii aj minerálny bazén s dudinskou liečivou vodou, počas letnej sezóny je otvorené Kúpalisko Dudinka (rekreačný, detský bazén, bazén s vodnými atrakciami a bazén s minerálnou vodou).
Fitness centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.167031, 18.878829 [48° 10' 1.31'', 18° 52' 43.78'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/fitness-centrum-0
Najlepšie vybavené rekondično-rehabilitačné centrum v Dudinciach. Otvorené denne, vstup možný aj pre verejnosť. K dispozícii šatne a sprchy.
Vybavenie fitness centra: stacionárne bicykle (s výhľadom na kúpeľný park :-) posilňovacia veža posilňovacia lavica (predkopávanie a zakopávanie) šikmá lavička bežiaci pás veslovací trenažér steppre rebriny závesná hrazda fit-lopty činkyMultifunkčné ihrisko Prenčov
GPS: 48.362558, 18.925446 [48° 21' 45.21'', 18° 55' 31.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Obec sa v tomto roku uchádzala cez úrad vlády SR – Sekretariát splnomocnenstva vlády SR pre mládež a šport o získanie finančných prostriedkov na vybudovanie viacúčelového ihriska. Boli sme úspešní a získali sme 1.000 000,- Sk od Nadácie SPP, vďaka ktorým bude v areáli miestneho ihriska vybudované viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom slúžiace na viacero športov.
Podkladové práce boli zabezpečené vo vlastnej réžii obce – jednoduché stavebné práce, na ktoré má obec živnostenské oprávnenie. Na týchto prácach sa podieľali športovci a občania na aktivačnej činnosti. Ostané práce ako umelý trávnik, čiarovanie, mantinely, bránky a osvetlenie zabezpečila firma M. Cup s. r. o. Bratislava.
Viacúčelové ihrisko Dudince
GPS: 48.163650, 18.884718 [48° 9' 49.14'', 18° 53' 4.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Sekretariát primátora: 045 55 83 361; e-mail: msu@dudince-mesto.sk
V septembri 2012 bolo odovzdané do prevádzky viacúčelové multifunkčné ihrisko pre nasldujúce športy: tenis, volejbal, hádzaná, malý futbal, streetball.
Z oficiálnych stránok mesta ani zo stránok MŠK Slovan Dudince nie je jasné kto ihrisko prevádzkuje, preto odporúčame v prípade záujmu kontaktovať sekretariát primátora...
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Štôlňa Matej
GPS: 48.44245, 18.88996 [48° 26' 32.82'', 18° 53' 23.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–12)
Ústie štôlne Matej je situované v štefultovskej doline, ale funkčný dosah tohto banského diela je prevažne v oblasti Štiavnických Baní. Blízko ústia štôlne sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil pre prevádzkové účely tohto banského diela. Štôlňa Matej sa prvýkrát spomína v roku 1587, keď pod názvom Nová Bieberova štôlňa bola pričlenená ku Bieberštôlnianskemu ťažiarstvu. Premenovanie štôlne na Matej sa pravdepodobne uskutočnilo po arcikniežati Matejovi (bratovi cisára Rudolfa), na ktorého sa banskoštiavnická vrchnosť začiatkom 17. storočia obracala s prosbou vo veci baníkov povolávaných do vojska. Začiatkom 17.storočia štôlňa musela mať značný rozsah, nakoľko v roku 1612 bolo rozhodnuté, že pre vetracie účely tohto banského diela sa vyrazí šachta Maximilián. Prvé dobývacie práce štôlňou Matej sa vykonávali na žile Ján, ktorá sa pôvodne nazývala Matejštôlnianska žila. Celkove štôlňou Matej boli rozfárané a dobývané žily Ján, Gräfi, Špitaler a Wolf. Podľa dostupných záznamov najkvalitnejšia ruda z týchto žíl bola dobývaná na žile Špitaler, kde obsah zlatostriebra dosahoval až 15 lótov ( 1 lót je historická jednotka kvality rudy so zastúpením 15,35 g kovu v 49,l kg rudy). Štôlňa Matej vo svojej celej histórii, okrem sprístupnenia a dobývania rôzne kvalitných rúd mala aj úlohu odvodňovania pomerne rozsiahleho a na vodu bohatého banského poľa. Po ukončení prevádzkovania tohto banského diela sa vody štôlne využívali dlhé desaťročia pre zásobovanie (systémom vodovodu) obyvateľstva značnej časti Štefultova. Posledný údaj o dobývacej aktivite štôlne Matej je z roku 1848, kedy sa na žile Ján dobývala už len ruda, ktorá sa v dôsledku kvality upravovala v stupových zariadeniach. Táto ruda bola dobývaná prevažne z častí ložiska, ktoré v predchádzajúcich storočiach pre nižšiu kvalitu nespĺňali kritéria rentabilnej ťažby. Posledné využitie (druhá polovica 19. storočia) štôlne Matej pre banské účely bolo na dopravné účely pri ťažbe rudy a najmä jaloviny z oblasti Wolf a Ferdinand šachty v Štiavnických Baniach. V údolí pod štôlňou Matej je rozsiahla plošná halda, ktorá bola vybudovaná prevažne v 19. storočí.
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Štôlňa Kuchajda
GPS: 48.43957, 18.86223 [48° 26' 22.45'', 18° 51' 44.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–02)
Štôlňa Kuchajda je starým banským dielom, ktoré vo svojej úrovni sprístupnilo žily Kuchajda, Veterník a Anton. Prevažná časť banských diel v úrovni štôlne Kuchajda boli sledné chodby po žile Veterník. Západne od Kuchajda štôlne (v smere žily Veterník) v úrovni 765 m n.m. žila Veterník od povrchu bola sprístupnená aj štôlňou Viktória. Obe tieto štôlne boli výškovo prepojené sledným komínom po žile Veterník, ktorý napomohol k dobývaniu danej žily. Podľa údajov z raziacich prác z 18. storočia je zrejmé, že banícka aktivita v tejto oblasti musela byť ďaleko pred týmto obdobím, nakoľko čelba razená v roku 1780 prišla do opustenej šachty a najbohatšie časti zrudnenia boli už vydobyté. Počiatky ťažby na žile Veterník boli povrchovým spôsobom, čo dokazuje pingový ťah na východe tejto žily. O časovosti dobývania blízkopovrchových častí žily Veterník je možné len predpokladať a je možné ho dávať do obdobia ostatnej povrchovej ťažby v regióne Štiavnických Baní, čo mohlo byť už v období keltského osídlenia. Odvodňovanie banských priestorov na žile Veterník sa vykonávalo pomocou Vodnej štôlne, ktorej ústie bolo pod haldou Piarg šachty v nadmorskej výške 669 m.. Z pohľadu geologicko – štrukturálneho žila Veterník prezentuje jednu z viacerých žilných štruktúr v oblasti Štiavnických Baní, ktoré sa odpojili od hlavných žíl a výrazne zmenili svoje smerovanie od generálneho smeru SSV – JJZ. Smerné pokračovanie a bilančný vývoj týchto žíl nebol veľký. Štôlňou Kuchajda a žilou Veterník sa chce demonštrovať, že aj menej zrudnené žily boli v minulosti objektom banského podnikania a ťažby. Miesta odpájania vedľajších žíl od hlavných žilných štruktúr, resp. ich križovanie boli často najbohatšími polohami banskoštiavnického ložiska. Ústie štôlne počas 2. svetovej vojny bolo ešte prístupné (bolo miestom úkrytu miestnych obyvateľov v období prechodu fronty). V súčasnosti ústie je v zastavanej časti rodinného domu a priamo na danom mieste sa nachádza plechová garáž.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.