Objekt č. 11 – ul. Lesnícka (LVÚ)
GPS: 48.463396, 18.904965 [48° 27' 48.23'', 18° 54' 17.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.los.sk/
Lesnícka ochranárska služba (LOS) vznikla v roku 1993 keď bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený jej štatút (MP SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700). LOS začala v takejto novej forme činnosť od 1.1. 1994. Jej postavenie a rešpekt (tak v radoch lesníkov, ako aj v poľnohospodárskych odborných kruhoch) posilnilo prijatie zákona NR SR č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti novelizovaného zákonom NR SR č. 471/2001 Z. z., podľa ktorého NLC-LVÚ Zvolen prostredníctvom LOS zabezpečuje rastlinolekársku starostlivosť v lesoch Slovenska. LOS každoročne spracováva správy o stave škodcov a uverejňuje ju v ročenke „Elaborát výskytu škodlivých činiteľov“. Spracovávajú sa každoročne hlásenia od cca 3000 subjektov z plochy 1,6 - 1,7 mil. ha, čo je cca 85% LPF. Získané informácie sa poskytujú zriaďovateľovi, štátnej správe, veľkým vlastníkom a obhospodarovateľom a všetkým záujemcom. LOS zabezpečuje ďalej kontrolnú, prognostickú a expertíznu činnosť z problematiky ochrany lesa, navrhuje prijatie a vykonanie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu v lesoch a zvládnutie kalamitných situácií, kontroluje zdravotný stav lesov a navrhuje opatrenia na jeho nápravu.
Hellenbachov dom (Berggericht)
GPS: 48.459704, 18.892865 [48° 27' 34.93'', 18° 53' 34.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na mieste dnešného objektu na severnej strane námestia sv. Trojice, stáli koncom 15. storočia dva kamenné meštianske domy. Patrili bohatým banským ťažiarom, postavené boli v neskorogoticko- renesančnom slohu, v podbrání s veľkým priestorom na obchodovanie a s otvoreným dvorom, kde sa nachádzala studňa. V renesancii, koncom 16. storočia boli domy zjednotené s uličnou dispozíciou a prestavané v jeden celok, na rohu s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe. Od poslednej tretiny 17. storočia dom patril významnej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha (1659-1728), jedného z najbohatších obyvateľov Slovenska, lekárovi, prívržencovi Františka Rákociho II., majiteľovi baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch Slovenska, ktorý v rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol aj hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia Hellenbachov dom už chátral a majitelia sa menili. Preto Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici rozhodol, že v rokoch 1792-1854 sa v budove usídli Dištriktuálny banský súd, najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia - odtiaľ pochádza neskoršie pomenovanie objektu Berggericht. V rokoch 1854-1859 v ňom sídlil Banský kapitanát. Od roku 1860-1900 využívala objekt Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie.
Pôvodne renesančný dom sieňového typu z polovice 16. storočia bol v polovici 18. storočia prestavaný v barokovom slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným kruhovým arkierom. Máshaus domu i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na 1. a na 2. poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. V jeho zadnom trakte ústí Nová štôlňa Michal vyrazená po žile Špitáler, ktorej časť bola v roku 1974 opätovne sprístupnená pre návštevníkov múzea. Na začiatku 18. storočia dom patril hlavnému komorskému grófovi Jánovi Gottfriedovi Hellenbachovi (1659 – 1728). Na čelnej stene objektu sú umiestnené pamätné tabule na počesť panovníckych návštev v Banskej Štiavnici. Pri svojej návšteve v Banskej Štiavnici v roku 1851 bol v objekte ubytovaný cisár František Štefan Lotrinský, manžel panovníčky Márie Terézie a v roku 1764 časť sprievodu rímskeho kráľa Jozefa II. V rokoch 1792 až 1854 sídlil v budove Dištriktuálny banský súd a v rokoch 1854 až 1859 banský kapitanát. Neskôr využívala budovu Banícka a lesnícka akadémia a od roku 1927 bola sídlom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra. V súčasnosti je v budove umiestnené geologicko-mineralogické oddelenie Slovenského banského múzea.
Dom smútku Ciduk Hadin
GPS: 48.455755, 18.897492 [48° 27' 20.72'', 18° 53' 50.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/536707-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-po-rokoch-novu-tvar/
Dom smútku Ciduk Hadin na banskoštiavnickom židovskom cintoríne získal po desaťročiach svoj pôvodný vzhľad. Postaralo sa o to občianske združenie Informačné centrum mladých Banská Štiavnica (ICM BS), ktoré na projekt reštaurovania vonkajších omietok získalo od Nadácie VÚB 30-tisíc eur. „Po celé desaťročia bola táto budova zohavená cementovým torkrétom (striekanou maltou, pozn. SITA), ktorý síce bol daný na nejakú prvú záchranu stavby, len neskôr sa ukázalo, že je to jednak veľmi neestetické a jednak ničiace vnútorné murivo,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka ICM BS Beata Nemcová. Ako ďalej uviedla, cementový torkrét odstránili pred rokom a po vysušení muriva sa v apríli začala rekonštrukcia fasád. Predchádzalo jej zameranie celého objektu a štúdium starých fotografií.
foto: Zdeno Vasilišin (zdenči)
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Objekt č. 7 – ul. J. K. Hella (Šomodiovský dom)
GPS: 48.454957, 18.893241 [48° 27' 17.85'', 18° 53' 35.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Solitérny meštiansky dom bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Dvojpodlažný, nepodpivničený. Rodný dom publicistu, fotografa a cestovateľa Ing. Vladimíra Bártu (*1939).
Vínne pivničky – hajloky
GPS: 48.229348, 18.864787 [48° 13' 45.65'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Lišov
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nádhernou ukážkou pôvodnej ľudovej architektúry sú murované pivničné domky, ktoré obyčajne boli pristavené nad alebo vedľa pôvodných funkčných kamenných (tufových) pivničiek. Tieto vínne domčeky – tzv. hajloky odrážajú svojimi fasádami a funkčným usporiadaním mentalitu a prácu vinárov. Množstvo osamotených pivničiek vyhĺbených do skalného podložia odzkadľuje bohatosť úrody a množstvo menších vinárov, ktorí dopestovávali vínnu révu a skladovali ovocie a zeleninu len pre vlastnú potrebu. Mnoho týchto domkov je dodnes funkčných, rovnako ako kamenné obydlia, ktoré sú roztrúsené po okolí, vyhĺbené do vhodného podložia.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Vodný mlyn
GPS: 48.232981, 18.998879 [48° 13' 58.73'', 18° 59' 55.96'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Architektonicky veľmi zaujímavý starodávny vodný mlyn, takmer v pôvodnom stave.
Vinárske pivničky, domčeky, hajloky
GPS: 48.233303, 18.998965 [48° 13' 59.89'', 18° 59' 56.27'']
Obec: Medovarce
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.medovarce.ocu.sk/index.php?ids=11&subaction=galeria&id=1
Aj v obci Medovarce sa nachádza viacero pôvodných vinárskych domčekov (hajlokov), ktoré boli postavené v miestach do skaly vyhĺbených vínnych pivničiek. Kolorit vinárskych obcí Hontu je s týmito stavbami neodmysliteľne spojený už odpradávna.
Mladá Hora
GPS: 48.293731, 18.942222 [48° 17' 37.43'', 18° 56' 32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Prvá písomná zmienka o vinárskej osade Mladá Hora je z roku 1219. Je to tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho neolitu. V 80-tych vínnych pivniciach kopaných do tufového podložia sa spracováva, vyrába a skladuje víno. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Sebechleby, kde sa môžete okúpať a rybári môžu chytať ryby.
Svätoantonská mýtna a prepriahacia stanica
GPS: 48.424489, 18.939453 [48° 25' 28.16'', 18° 56' 22.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Skleník Kaštieľa vo Svätom Antone
GPS: 48.421375, 18.941914 [48° 25' 16.95'', 18° 56' 30.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Skleník patriaci ku Kaštieľu vo Svätom Antone prináleží ako stavebná súčasť k pamiatkovo chránených objektov a zároveň je samostatne zapísaný ako architektonická kultúrna pamiatka pod evidenčným číslom 1209/5. Vznikol v 2. polovici 19. storočia.
Hospodárska budova – sýpka pri kaštieli vo Sv. Antone
GPS: 48.422236, 18.942739 [48° 25' 20.05'', 18° 56' 33.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Murovaná sýpka patrí ako hospodárska budova ku komplexu objektov Múzea vo Svätom Antone. V súčasnosti slúži na výstavné a muzeálne účely ako sieň slávy slovenského poľovníctva. Pôvodne baroková stavba bola postavená v 2. polovici 18. storočia, v 19. storočí prešla čiastočnou rekonštrukciou.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Dom štiavnického Nácka
GPS: 48.457804, 18.885394 [48° 27' 28.09'', 18° 53' 7.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom legendárneho štiavnického Nácka do ktorého sa presťahovla a v ktorom žil po presťahovaní z rodného domu v Banskej Hodruši (dnes časť obce Hodruša-Hámre), ktorá bola vtedy takzvanou vonkajšou ulicou mesta Banská Štiavnica. Dokázať sa to podarilo až po niekoľko rokov trvajúcom vedeckom výskume ústne podávaných správ a po podrobnej analýze vierohodných nepodložených informácií. Na tento fakt upozornilo aj množstvo artefaktov, ktoré sa jednoznačne viažu k legendárnej postave štiavnického baníka Nácka ako aj množstvo písomností, ktoré sú predmetom ďalšieho skúmania "náckológov", znalcov o živote, diele a odkaze Nácka ďalším generáciám...
...ešte aj ten psík na dvore bol pôvodne asi jeho...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Dom Deža Hoffmanna
GPS: 48.462396, 18.891319 [48° 27' 44.63'', 18° 53' 28.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Sídlisko Glanzenberg
GPS: 48.465999, 18.891886 [48° 27' 57.6'', 18° 53' 30.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.muzeumbs.sk/wp-content/uploads/2014/11/SM_UPUTAVKA_A3_4_11.pdf
Archeologická lokalita "Sídlisko Glanzenberg" sa už začiatkom 80-tych rokov 20. storočia stala miestom intenzívneho archeologického výskumu. K najväčšimu rozvoju osídlenia lokality spolu s výstavbou murovaného opevnenia s hradbami došlo v rozmedzí 12. až 17. storočia. V ústrednom zozname pamitkového fondu je lokalita evidovaná pod číslom 2922/1.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Dom č. 4 na ul. Pod Čevenou studňou
GPS: 48.462305, 18.891571 [48° 27' 44.3'', 18° 53' 29.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Meštiansky solitérny dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys domu je štvorcový, dom je 3 podlažný, nepodpivničený.
Dom na ulici Kutnohorskej
GPS: 48.461558, 18.890219 [48° 27' 41.61'', 18° 53' 24.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rekonštruovaný banícky dom s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný s podkrovím, podpivničený. Dnes súkromný dom prešiel vkusnou rekonštrukciou po prvej dekáde 21. storočia.
Dom č. 9 na ulici Kutnohorskej (Kollárov dom)
GPS: 48.462888, 18.887744 [48° 27' 46.4'', 18° 53' 15.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rodný dom národného umelca, maliara Jozefa Kollára (1899 – 1982). Pôvodne jednoposchodový objekt bol Kollárom neskôr prestavaný na dvojpodlažný dom s atelérom umelca na prvom podlaží. Fasáda dome je zdobená prvkami ľudovej tvorivosti s pôvodom z regiónov Slovenska mimo územia Štiavnických vrchov. Pôvod domu pravdepodobne spadá do 19. storočia, prístavba bola ealizovaná v 1. polovici 20. storočia.
Dom č. 8 na ul. Jána Bottu (Petöfiho dom)
GPS: 48.460060, 18.893562 [48° 27' 36.22'', 18° 53' 36.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome býval počas svojich štúdií na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v školskom roku 1838/1839 slávny maďarský básnik Šándor Petöfi. Do konca svojho života žila v tomto dome významná vysokoškolská pedagogička, prekladateľka a kronikárka mesta Banská Štiavnica PhDr. Nora Bujnová CSc. (1939 – 2013)
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Dom č. 9 na ul. Daniela Licharda (baštička)
GPS: 48.460818, 18.893723 [48° 27' 38.94'', 18° 53' 37.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jedna z pôvodných protitureckých bášt (zo 16. storočia) prebudovaná neskôr na obytný rodinný dom. Objekt uzatváral vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Kollárov dom na ul. Mierová
GPS: 48.460832, 18.900728 [48° 27' 39'', 18° 54' 2.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom, v ktorom sa v roku 1899 narodil maliar Jozef Kollár.
Protiturecká bašta
GPS: 48.441191, 18.874986 [48° 26' 28.29'', 18° 52' 29.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Štaingrubňa
GPS: 48.459098, 18.898712 [48° 27' 32.75'', 18° 53' 55.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Miesto bývalej baníckej študentskej krčmy "Krčma Steingrübe", kde sa stretávali štiavnickí akademici a v jej okolí mnohí z nich aj bývali.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Fritzov dom
GPS: 48.458943, 18.893434 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 36.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/fritzov-dom.html
Jadrom dnešného objektu sú dva gotické domy postavené najneskôr v priebehu 15. storočia, ktoré boli priamo napojené na banské štôlne na žile Špitaler. Na prelome 16. a 17. storočia boli stavebne zjednotené do poschodového palácového waldburgrovského domu ťažiara Fritza von Friedenlieb. Neskôr bol barokovo prestavaný. Od začiatku 19. storočia sa na vnútornom nádvorí domu usporadúvali mestské plesy, bola tu kresliareň, zbierky a knižnica akadémie. Radikálna bola jeho prestavba v poslednej tretine 19. storočia, kedy slúžil ako správna budova, teda sídlo rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie. Z tejto prestavby pochádza bohato členená renesančná fasáda, na ktorej sa okrem bohatej plastickej dekorácie uplatnila aj sgrafitová výzdoba. V súčasnosti tu sídli Slovenský banský archív.
Radnica
GPS: 48.458897, 18.892522 [48° 27' 32.03'', 18° 53' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/radnica.html
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Žemberovský dom
GPS: 48.459175, 18.892452 [48° 27' 33.03'', 18° 53' 32.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/zemberovsky-dom.html
Štvorpodlažný objekt vznikol spojením a prestavbou dvoch starších gotických objektov v prvej tretine 16.storočia. Dnešná podoba je výsledkom prestavby podľa projektu J. Thallhera v roku 1803. Dom má obnovenú reprezentatívnu klasicistickú štukovú úpravu fasády a v interiéri zachované konštrukcie klenieb, kamenné ostenia portálov, štukovú výzdobu interiérov a kolekciu dverných a okenných výplní. Už v 15. storočí tu bola fara Kostola Panny Márie, dnešného Starého zámku. V polovici 18. storočia tu sídlila fara, prislúchajúca ku kostolu sv. Kataríny. Neskôr bol objekt v správe Banskej akadémie, kde od roku 1807 sídlila lesnícka katedra.
Žemberovský dom vznikol spojením a prestavbou dvoch samostatných domov zo 16. storočia a svoj terajší vzhľad dostal začiatkom 19. storočia podľa projektu Thalherra, stál pri zrode vysokého lesníckeho školstva v Uhorsku. Tu sa konali prvé prednášky z lesníckych náuk, tu začalo slovenské vysoké lesnícke školstvo svoju už viac ako dve storočia trvajúcu púť. Po nariadení cisára Františka I. založiť samostatný a verejný lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici 30. augusta 1807 a po vymenovaní Henricha Davida Wilckensa na miesto profesora 5. januára 1808, vyvstal problém umiestnenia tohto ústavu v Banskej Štiavnici. Pre celkový nedostatok učebných priestorov v meste a kvôli rovnomernému využívaniu miestností Akadémie stanovil Hlavný komorskogrófsky úrad začiatok lesníckych prednášok každodenne na šiestu hodinu ráno v existujúcich priestoroch využívaných baníkmi. Profesor Wilckens proti takémuto rozhodnutiu namietal a požadoval pre ústav samostatné učebné priestory. Hlavný komorskogrófsky úrad jeho žiadosti po prieťahoch vyhovel a prenajal časť Žemberovského domu (vtedy nazývaného Maršalkovský dom) na Trojičnom námestí. Tu 12. februára 1809 zahájil profesor Wilckens slávnostnou prednáškou vyučovanie na Lesníckom ústave. Prednášku profesor Wilckens adresoval poslucháčom baníctva, ktorým následne do konca školského roka v týchto miestach prednášal encyklopédiu lesníctva, keďže prvých 19 riadnych poslucháčov lesníctva nastúpilo až v školskom roku 1809/10.
Profesor Wilckens prednášal v Žemberovskom dome až do svojej smrti v roku 1832, po ňom tu v prednáškach pokračoval adjunkt Fridrich Schmall a hlavný lesmajster Juraj Lang. Od roku 1835 prednášal v Žemberovskom dome lesnícke náuky i druhý profesor lesníctva Rudolf Feistmantel. Ten sa od začiatku svojho štiavnického pôsobenia snažil zlepšiť priestorové podmienky výučby, keďže v Žemberovskom dome bola pre Lesnícky ústav k dispozícii iba jedna miestnosť. Jeho snaha bola úspešne zavŕšená v roku 1838, keď Dvorská komora zakúpila pre ústav budovu bývalej výletnej reštaurácie zvanej „Fortuna“. Po stavebných úpravách budovy sa do nej v roku 1841 Lesnícky ústav presťahoval. Význam zahájenia činnosti Lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pripomína pamätná tabuľa, ktorá bola na budove Žemberovského domu odhalená v roku 1957 pri príležitosti 150. výročia založenia Lesníckeho ústavu. V roku 2007 bola tabuľa obnovená. Dnes je Žemberovský dom národnou kultúrnou pamiatkou a sídli v ňom Mestský úrad, Daňový úrad a kino Akademik.
Pischlov dom
GPS: 48.459200, 18.893133 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 35.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/pischlov-dom.html
Dvojpodlažný objekt vznikol spojením dvoch starších gotických objektov v polovici 16. storočia. Pivnica, ktorá prechádza do banského diela, je pravdepodobne neskororománska. V baroku bol dom rozšírený o arkádovú dvorovú chodbu. Dom je klenotnicou architektonických konštrukcií a prvkov z rôznych časových období. Pozoruhodné sú kamenné okenné ostenia a portály, polychrómované drevené trámové stropy, klenby, interiérové nástenné maľby i štuková výzdoba. Počas poslednej obnovy bola na časti domu zreštaurovaná maľovaná kvádrová gotická uličná fasáda.
Židovská Synagóga
GPS: 48.458250, 18.893587 [48° 27' 29.7'', 18° 53' 36.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/synagoga.html
Synagóga je situovaná južne od Radničného námestia na trojuholníkovej parcele vklinenej zo severnej strany medzi Striebornú ulicu a z južnej strany medzi Novozámockú ulicu. Objekt vybudovali v roku 1893 na pozemku dvoch meštianskych domov, ktoré zakúpila židovská náboženská obec z dobrovoľnej finančnej zbierky v roku 1890. Pri jeho stavbe v úrovni prízemia ponechali základnú dispozíciu, nad ktorou postavili vlastnú sakrálnu stavbu v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, do ktorého umiestnili schránku na tóru. Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu. V dôsledku prudko stúpajúceho telesa Novozámockej ulice sa prízemie v smere pozdĺžnej osi objektu nachádza pod úrovňou terénu. Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Zrušili sa vnútorné schodiská a každé podlažie sprístupnili samostatným vchodom z Novozámockej ulice. V roku 1941 vyšiel zákaz organizovať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. storočia po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.
V súčasnosti patrí k prevádzake Pivovaru ERB.
Belházyho dom
GPS: 48.458240, 18.890929 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/belhazyovsky-dom.html
Patrí medzi najkrajšie renesančné stavebné pamiatky. Dnes trojpodlažný rozsiahly objekt postavený na komplikovanom pôdoryse mal aj zložitý stavebný vývoj, ktorého začiatok súvisí s existenciou dvoch samostatných gotických domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich bol napojený na banskú štôlňu, ktorá sa datuje do 13. storočia. Najzásadnejšou prestavbou bola etapa z roku 1616, kedy objekt vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Vtedy sa oba staršie domy stavebne zlúčili a objekt získal nárožný arkier, ktorý je dodnes jeho ozdobou. Pôvab renesančného domu podčiarkla baroková prestavba z polovice 18. storočia, počas ktorej bola vybudovaná arkádová chodba a objekt získal dnešnú podobu. Vtedajší richtár Ján Belházy úlohu prestavby zadal umnému staviteľovi - len tak mohla vzniknúť jedinečná architektonická pamiatka, ktorá v sebe integruje prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770-1900 bola v budove umiestnená katedra chémie s laboratóriami, neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia bola v budove umiestnená aj banská škola.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Objekt č. 9 – ul. J. K. Hella (Pod zeleným stromom)
GPS: 48.453016, 18.891559 [48° 27' 10.86'', 18° 53' 29.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V tomto dome sídlila starobylá mestská krčma vyxhýrená zábavami štiavnických mešťanov a samozrejme štiavnických študentov. V 2. polovici 20. storočia bol obývaný ako obytný, žil tu napríklad obľúbený profesor Strednej priemyslenej školy baníckej Ing. Pavol Burda.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Erdösova továreń (Penzión Cosmopolitan)
GPS: 48.456244, 18.902701 [48° 27' 22.48'', 18° 54' 9.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bývalá prevádzaka továrne na obuv vznikla prepojením dvoch domov. majiteľmi boli Alexander a Dezider Erdös. Obuv sa tu vyrádala aj po znárodnení po II. sv. vojne, sídlila tu prevádzka Obuvníckeho družstva z Oslian. Dnes je tu Penzión s reštauráciou Cosmopolitan I. (Bowling).
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Galéria Jozefa Kollára
GPS: 48.460013, 18.892466 [48° 27' 36.05'', 18° 53' 32.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pozostáva z troch budov. Bošániho dom, Richterov dom a Jonášov dom.
Bošániho dom - dvojposchodový goticko- renesančný dom z 1.pol.16.storočia, čiastočne prestavaný v 1.pol.19.storočia. Fasáda klasicistická. Priečelie je na prízemí členené omietkovými pásmi, na poschodiach je hladké. Lavičky a rímsy okien sú kamenné, profilované. Do domu vedie renesančný portál zo 16.storočia s pilastrami. Vnútri domu je kované zábradlie. Na druhom poschodí nad vstupnou halou je bohato vyrezávaný trámový strop zo 16.storočia. Pozoruhodná je aj miestnosť s bohatou štukovou výzdobou na klenbe. Pred domom stála v 18.storočí nádrž s tečúcou vodou.
Richterov dom - pôvodne jednoposchodový neskorogotický waldburgerovský dom zo začiatku 16.storočia. Asi v 2.polovici 18.storočia bolo nadstavené druhé poschodie. Pri prieskume fasády r.1966 sa na nej odkryli gotické, renesančné i barokové prvky. Okenné ostenia na prízemí a 1.poschodí sú kamenné, profilované zo 16.storočia. Portál je polkruhový s pretínavým ostením. Pred domom bola v 18.storočí fontána sv. Donáta. V 1.polovici 18.storočia býval v budove Jozef Richter waldburger, historik a spolupracovník Mateja Bela.
Jonášov dom - renesančný dom sieňového typu z 2.polovice 16.storočia. Fasáda je neskorobaroková z 2.polovice 18.storočia s nadokennými festónmi a s nikou, v ktorej je baroková socha P. Márie. Máshaus má valenú klenbu, miestnosti sú plochostropé. Jednoposchodové dvorné krídlo má väčšinu miestností s drevenými stropmi. Pri návrate z poľskej Bukoviny, kde sa r.1783 konalo 2.delenie Poľska, bol v dome hostinec „ U Jeleňa". V budove sa narodil Jozef Jonáš, prvý kustos zbierok Uhorského národného múzea v Pešti, autor niekoľkých geologických štúdií.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Banícka nemocnica (Gerambovský dom)
GPS: 48.462168, 18.907333 [48° 27' 43.8'', 18° 54' 26.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Baroková kúria z 18. storočia bola pôvodne sídlom rodiny Gerambovcov, majiteľov a hlavných akcionárov Gerambovskej banskej únie, ako najväčšej ťažiarksej spoločnosti v banskoštiavnickej oblasti. V roku 1878 bola do tohto objektu presídlená banícka nemocnica z Piargu (dnes Štiavnické Bane), o ktorej slávu a zveľadenie sa pričinil vynikajúci banský lekár dr. Imrich Tóth, ktorý dlhodobo skúmal príčiny, dôsledky a hľadal spôsob prevencie pred chorobami baníkov, získanými dlhodobým pobytom od zemou alebo pri práci v hutníckych zariadeniach. Práve on ako prvý navrhol výsadbu tisícov orechov vo všetkých okolitých banských revíroch ako jeden z najdôležitejších zdrojov podporných látok a doplnku chudobnej potravy baníkov plnej olejov, stopových prvkov, vitamínov, dôležitých mastných kyselín, atď.
Piargska brána
GPS: 48.455514, 18.893315 [48° 27' 19.85'', 18° 53' 35.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458570, 18.892891 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 34.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol sv. Kataríny r.k.
GPS: 48.458942, 18.892751 [48° 27' 32.19'', 18° 53' 33.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491, do roku 1500 sa pracovalo na vnútornej výzdobe kostola, až nakoniec bol 16. novembra 1500 vysvätený. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Otváracia doba: od 25.6 do 10.9.2011 v časoch: Po-So od 9:00 do 17:00, nedeľa od 14:00 do 19:00. Finančný príspevok na kostol je 0,70€ / osobu, v cene ktorého je zahrnutá brožúra so základnými informáciami o kostole + prípadne výklad sprievodcu. Tel. kontakt: 0902 283 286
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
GPS: 48.458428, 18.897019 [48° 27' 30.34'', 18° 53' 49.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Kostol Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455891, 18.894272 [48° 27' 21.21'', 18° 53' 39.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Kostol svätej Alžbety
GPS: 48.452615, 18.904429 [48° 27' 9.41'', 18° 54' 15.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislava Fodora, banskoštiavnickým rezbárom Jozefom Krausom.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – Chemické laboratóriá
GPS: 48.459906, 18.897136 [48° 27' 35.66'', 18° 53' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SOŠ Lesnícka
GPS: 48.459586, 18.899255 [48° 27' 34.51'', 18° 53' 57.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie – SPŠ S. Mikovíniho
GPS: 48.460134, 18.898289 [48° 27' 36.48'', 18° 53' 53.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Starý zámok
GPS: 48.459556, 18.891220 [48° 27' 34.4'', 18° 53' 28.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie, okolo ktorého bol cintorín. Kostol bol postavený ako trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom na konci hlavnej lode. Na opačnej strane lode, v jej pôdoryse stála veža. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. Z pôvodnej románskej stavby sú zachované obvodové múry pôvodného kostola, severný a južný múr presbytéria, sakristie, uhlové pilier, veže, kamenné ostenia na 1. poschodí. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále.
V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Kaplnka mala polkruhovú apsidu a drevenú povalu. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.
Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony.
Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.
Nový zámok
GPS: 48.455767, 18.896204 [48° 27' 20.76'', 18° 53' 46.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov od Levíc a Pukanca. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Je nazývaný i Panenským zámkom, v súvislosti s pomenovaním kopca, na ktorom je postavený („Frauenberg"). Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo.
Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny.
Klopačka
GPS: 48.457749, 18.892320 [48° 27' 27.9'', 18° 53' 32.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Kammerhof
GPS: 48.457855, 18.896107 [48° 27' 28.28'', 18° 53' 45.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Zwittingerov dom
GPS: 48.458560, 18.893554 [48° 27' 30.82'', 18° 53' 36.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný trojpodlažný podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Najstaršou etapou bol románsky objekt z 13. storočia, z ktorého sa zachovali zvyšky murív, kamenný polkruhový portál v suteréne a kamenná listová hlavica, dnes preomietnutá. Na prelome 15. a 16. storočia stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila do sieňového, dvojposchodového domu renesančná prestavba. V baroku sa urobili ďalšie stavebné úpravy, predovšetkým v interiéri. Až v druhej polovici 19. storočia bol objekt nadstavaný o tretie nadzemné podlažie a získal dnešnú, plastickú klasicistickú fasádu a interiérovú výstavbu.
V dome s narodil prvý uhorský literárny historik Dávid Zwittinger (1743).
Krečmáryovský dom
GPS: 48.458570, 18.893811 [48° 27' 30.85'', 18° 53' 37.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne gotický trojpodlažný dom s románskym jadrom, renesančne a barokovo prestavaný. Zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z viacerých slohových období. V dvore domu bola studňa s tečúcou vodou. V budove začal r. 1764 prednášať prvý profesor Baníckej akadémie Mikuláš Jacquin.
Ružová ulica
GPS: 48.458994, 18.895099 [48° 27' 32.38'', 18° 53' 42.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Ružová ulica
Čillingerská brána- stála na mieste, kde sa Ružová ulica rozdvojuje na dolnú a hornú. Postavili ju ako súčasť protitureckého opevnenia v 2. pol. 16. storočia.
Elektráreň - pri hornom vchode do botanickej záhrady je budova bývalej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickým prúdom školské budovy a laboratórium akadémie. Postavená bola na mieste starej mestskej bašty zo 16. storočia, ktorú v 18.storočí premenili na zvonolejársku dielňu.
Dolná ružová ulica
Kuglerov dom - neskororenesančný dom zo 17. storočia s valenou klenbou nad vstupnou chodbou. Dnes je v ňom evanjelický a.v. farský úrad.
Klementov dom - neskororenesančný dom z pol. 17. storočia priechodného typu s barokovou fasádou, v ktorej je reliéf sv. Trojice.
Kellerov dom - v jadre neskorogotický dom zo zač. 16. storočia s valenou klenbou nad máshausom. Fasáda klasicistická z 1. pol. 19. storočia. Na prízemí gotický portálik. Hlavný portál s pilastrami, jónskymi hlavicami a perlovou ozdobou. V portáli sú umiestnené postavy dvoch chlapcov držiacich štít s rodinným erbom.
Mikovíniho dom
GPS: 48.458727, 18.894637 [48° 27' 31.42'', 18° 53' 40.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na parcele boli pôvodne situované dva gotické objekty, ktoré boli v renesancii zlúčené predstavaným uličným krídlom. V baroku bol dom len nepodstatne upravovaný. V druhej polovici 19. storočia získal klasicistickú štukovú fasádu.
Okrem cenných konštrukcií stredovekých murív a renesančných klenieb sa tu zachovala kolekcia architektonických detailov z obdobia renesancie: kamenné portály a okenné ostene, kamenné pätky klenieb, mladšie štukové detaily klenieb, barokové dverné a okenné výplne.
V polovici 18. storočia dom patril významnému slovenskému meračovi, matematikovi a kartografovi Samuelovi Mikovinimu (1700-1750), ktorý v ňom ako prvý profesor na baníckej škole prednášal. Školu založil r. 1735.
Mestský árešt
GPS: 48.458343, 18.893267 [48° 27' 30.03'', 18° 53' 35.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Väzenská budova bola postavená začiatkom 18. storočia pre potreby mesta. Bola poschodová s jednoduchou prehľadnou dispozíciou a so striedmym členením fasád. Mladšie stavebné úpravy neboli radikálne, okrem poslednej v roku 1991, ktorá vnútornú dispozíciu prebudovala pre potreby banky.
Evanjelické lýceum
GPS: 48.460552, 18.892186 [48° 27' 37.99'', 18° 53' 31.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Na jeho mieste stála jednoposchodová budova, ktorú ev. cirkev kúpila pre potreby ev. lýcea r. 1688. Terajšiu dvojposchodovú budovu lýcea postavili v r. 1827-1830. Plány na budovu vyhotovil František Hauser. Najväčšiu zásluhu na jej postavení mal ev. superintendent Ján Szeberíni. Slávnostnú reč predniesol pri otvorení lýcea 25. Júna 1830 Ján Kollár. Pri požiari na Trojičnom námestí v r. 1851 budova vyhorela, no už v nasledujúcom roku ju opravili. R.1919 lýceum zaniklo. Na lýceu vyučovali mnohí vynikajúci pedagógovia a národovci a študovali na ňom viacerí neskorší významní básnici, ako Andrej Sládkovič, Petofi Šándor a i.
Joergesov dom
GPS: 48.460353, 18.892226 [48° 27' 37.27'', 18° 53' 32.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednoposchodový renesančný dom z 1.pol.16. stor. Dvorný trakt bol do výšky 1. poschodia postavený r.1567, ako o tom svedčí datovanie kamenného portálika na 1. poschodí. Arkáda okolo dvora a vnútorné úpravy sú z 18.storočia. Priečelie bolo naposledy upravované v polovici 19.storočia. Vstupný portál je polkruhovo sklenutý s kanelovými hlavicami pilastrov. Klenby nad priechodom i miestnosťami sú valené s lunetami. Vo dvore je dvojposchodové krídlo s kamennými profilovanými nadokennými rímsami. Na začiatku 19.storočia patril dom význačnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi. Od začiatku 20.storočia bola v budove umiestnená významná Joergesova kníhtlačiareň.
Hellov dom-dostavníková pošta
GPS: 48.458826, 18.896819 [48° 27' 31.77'', 18° 53' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Rozľahlý objekt s dvoma nadzemnými podlažiami a suterénom, dom má šesťkrídlový, veľmi zložitý a nepravidelný pôdorys s dvoma uzavretými dvormi. Už v prvej polovici 15. storočia stál na parcele objekt s vlastným opevňovacím múrom. V 15. storočí bol na parcele postavený prízemný, podpivničený dom. Prevratnou bola rozsiahla renesančná prestavba na prelome 16. a 17. storočia v niekoľkých etapách, pri ktorej okrem priestorového zväčšenia, objekt získal výtvarne cenné architektonické detaily kamenných sochársky bohato zdobených portálov, okenných ostení a klenieb. Od 17. storočia bola v objekte dostavníková pošta a zájazdový hostinec pre dostavníky. Pošta tu existovala do roku 1873 t.j. do spustenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici. Objekt, aj keď v súčasnosti neobývaný a chátrajúci, je svojimi zachovanými historickými konštrukciami a cennými architektonickými detailmi z niekoľkých stavebných slohových etáp dominantou Akademickej ulice.
Kláštorný komplex s kostolom na Štiavnických Baniach
GPS: 48.439163, 18.870271 [48° 26' 20.99'', 18° 52' 12.98'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Kláštorný komplex bol vybudovaný v prvej polovici 18 storočia a je architektonickou dominantou Štiavnických Baní. V barokovom interiéri sa nachádza rokokový organ s palstikami baníkov. Oltár sv. kríža zdobia sochy autore Dionýza Stanettiho. V 19 storočí bola ku kostolu pristavaná neorománska veža.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Budova Mestského kultúrneho centra (býv. kat. Gymnázium)
GPS: 48.458143, 18.896217 [48° 27' 29.31'', 18° 53' 46.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt patril pôvodne rádu Jezuitov, pričom bol na rezidenciu prestavaný z dvoch, pôvodne gotických meštianskych domov. Aj preto je do objektu dodnes viacero vchodov. Nižšie položený, pôvodne Liempacherov dom bol v 18. storočí úplne zbúraný a začiatkom 2. polovice 18. storočia bol vybudovaný nový, opäť pripojený k vyššie stojacemu domu. Ten však, rovnako ako po obrovskom požiari objektu postavený nový zhorel a neskorším zastrešením voľného preistranstva vznikol priestor pre mestské divadlo so sálou. Objekt po rôznych zmenách majiteľov a účelov využitia opäť slúži ako mestské kultúrne centrum.
Budova Kammerhofu (Komorský dvor)
GPS: 48.457942, 18.895938 [48° 27' 28.59'', 18° 53' 45.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Dom č. 7. – sídlo pohrebnej služby Requiem
GPS: 48.457981, 18.897105 [48° 27' 28.73'', 18° 53' 49.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Pôvodne renesančný dom z prelomu 16. a 17. storočia, upravovaný a prestavovaný aj v období baroka (v 18. storočí zaslepené okno na čelnej fasáde) aj v období klasicizmu, o čom svädšia štukové úpravy fasády a ďalšie znaky. Z konca 19. storočia pochádza aj úprava vstupných dvojkrídlových dverí z ulice.
Dom č. 11. na ul Kammerhofská (Lukovitzov dom)
GPS: 48.457555, 18.897915 [48° 27' 27.2'', 18° 53' 52.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 17. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované v 2. polovici 17. storočia, v 19. storočí a v 1. polovici 20. storočia. Prevládajúcim slohom je renesančný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 12. na ul Kammerhofská (Schlosserov dom)
GPS: 48.457747, 18.897862 [48° 27' 27.89'', 18° 53' 52.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 19. storočí na základoch staršieho domu pravdepodobne z 18. storočia. V dome býval významný štiavnický lekár, MUDr Rudolf Welward (1892 – 1949), ktorý ako prvý na Slovensku už v 20. rokoch 20. storočia využíval röntgen a aplikoval elektroliečebné procedúry. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, podpivničený.
Dom č. 16 na ul. Kammerhofská (Thonhaiserov, Kappov, Janczyho dom)
GPS: 48.457697, 18.898623 [48° 27' 27.71'', 18° 53' 55.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Radový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je secesný. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 3-traktový, 2-podlažný, podpivničený. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 2515/1.
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Dom č. 29 na ul. Kammerhofská (Villa Mária)
GPS: 48.457357, 18.900366 [48° 27' 26.49'', 18° 54' 1.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku na prelome 17. a 18. storočia. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 1. polovice 19. storočia, kedy bol na základoch starého domu postavený prakticky nový. Prevládajúcim slohom je novogotický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 1-podlažný, podpivničený. Slúžia ako penzión.
Stará Pražovňa (Wetzlerova, Bálinthova budova)
GPS: 48.457175, 18.900773 [48° 27' 25.83'', 18° 54' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
P;vodne technické objekty (sklady) zo začiatku 19. storočia (obdobia klasicizmu) boli zač. 20. storočia prestavané v secesnom slohu. Objket má lichobežníkový pôdorys so zložitou vnútornou dispozíciou, ktorej dnes dominuje otvorená hala cez dva podlažia. Pôvodne tu bolo sídlo pradiarne, tiež pražiarne kávy. Dnes kaviareň Pražovna - Irish pub & Disco Club.
Dom č. 10. na ul Kammerhofská (Kasstnerov dom)
GPS: 48.457570, 18.897857 [48° 27' 27.25'', 18° 53' 52.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Barokový meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie bez datovania vzniku. Pôdorys domu je v tvare obdĺžnika. Objekt je 2-podlažný, podpivničený. V roku 1975 sa podlaha pivnice prepadla a otvor ktorý vznikol sprístupnil Glanzenberg štôlňu. Pri ďalších prácach sa táto prefárala a dokázala sa pri tom existencia tzv. cisárskych schodov s pamätnými tabuľami významných členov panovníckej rodiny osadenými pri príležitosti ich fárania do tejto štôlne.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Rímsko-katolícka fara
GPS: 48.458311, 18.897646 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 51.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt z datovním vzniku do polovice 16. storočia so starším, zrejme gotickým jadrom. Stavebnými úpravami prešiel v 18. storočí. Pôvodne renesančný sloh bol doplnený barokovými prvkami. Dispozične je objekt 4-krídlový, uzatvorený, 2-podlažný a podpivničený.
Budova bývalého soľného skladu, neskôr Bryndziareň
GPS: 48.456838, 18.902243 [48° 27' 24.62'', 18° 54' 8.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dvojpodlažná budova bývalého skladu na soľ majiteľa Frdinanda Grubera. Objekt bol neskôr prevádzkou brindziarne.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Objekt č. 2 na ul. Dolná (Horný majer)
GPS: 48.456822, 18.901735 [48° 27' 24.56'', 18° 54' 6.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Nárožný meštiansky dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 16. storočí. Neskoršie zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je barokový. Pôdorys objektu je v tvare písmena L. Dispozične je objekt je 2-traktový, 2-podlažný, nepodpivničený. Od konca 19. storočia tu bola divadelná sála a neskôr kinosála. Bola sídlom reštaurácie "U Wintersteina", nskôr "U Sušického". Po 2. sv. vojne bola budova súčasťou OPP.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Objekt č. 11 na ul. Katova (Botanický ústav)
GPS: 48.456272, 18.899312 [48° 27' 22.58'', 18° 53' 57.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Dom v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pravdepodobne v 19. storočí. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dispozične je objekt 1-traktový, 1-podlažný, podpivničený. Od roku 2000 je sídlom Botanického ústavu SAV ako jeho terénna stanica.
Objekt č. 2 na ul. Železničiarska (Stará stanica)
GPS: 48.450791, 18.911447 [48° 27' 2.85'', 18° 54' 41.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Objekt bývalej staničnej budovy v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 2. polovici 19. storočia (1872 – 1873). Zmeny prostredíctvom stavebných úprav nie sú datované. Prevládajúcim slohom je klasicistický. Pôdorys objektu je v tvare obdĺžnika. Dom je 2-podlažný, nepodpivničený. Počas prevádzaky štiavnickej úzkorozchodnej železnice (do roku 1948) tu bola zriadená hlavná budova železnice, po prestavbe budova slúži na bytové účely.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Budova železničnej stanice
GPS: 48.443987, 18.915053 [48° 26' 38.35'', 18° 54' 54.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Zložená stavba viacerých objektov s datovaním vzniku v roku 1949 ako jednej zo stavieb súvisiacich s Traťou mládeže z Hronskej Dúbravy.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
GPS: 48.419354, 18.935966 [48° 25' 9.67'', 18° 56' 9.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Web: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mor%C3%A1lna_teol%C3%B3gia
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch 1939 až 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 bol za svoje aktivity počas Slovenského štátu uväznený na 4 mesiace.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 až 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe- Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Dom č. 5 na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.462280, 18.891077 [48° 27' 44.21'', 18° 53' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Významné objekty (architektúra, klopačky, vartovne)
Jednopodlažný podpivničený meštiansky dom s podkrovím. Prevládajúcim stavebným slohom je barokový. Dom hoci nie je kultúrnou pamiatkou, prechádza citlivou postupnou rekonštrukciou.
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.