Penzión Matej
GPS: 48.458544, 18.896187 [48° 27' 30.76'', 18° 53' 46.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; Tel: 045/6921213 ; E-mail: matej@penzionmatej.sk
Penzión Matej sa nachádza v centre mesta, v tichej lokalite s možnosťou parkovania a posedenia na terase s výhľadom na dominanty mesta. Penzión Matej ponúka ubytovanie v 15 dvojlôžkových a 2 jednolôžkových izbách. Celkovo je k dispozícii 32 lôžok a 12 prístelkov. Izba je vybavená TV so SAT, minibarom, telefónom, kupeľňa s vaňou a WC, WiFi. Hosťom je prístupné wellness hotela Grand Matej, na stravovanie môžu využívať reštauráciu Hotela Grand Matej, v ktorej sa podávajú raňajky a Reštauráciu Matej (100 m od penziónu).
Penzión Cosmopolitan II.
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk Andreja Kmeťa 18; Tel: 045/6921113
Penzión Cosmopolitan II., Andreja Kmeťa 18, Banská Štiavnica, 969 01, Recepcia: Telefón: +421 45 692 11 13, E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan II. sa nachádza v strednej časti historického centra mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Zaradený je v kategórii Garni Penzión***. Reštauračné služby vám radi ponúkneme v našom druhom Penzióne Cosmopolitan I. , ktorý je vzdialený 600 metrov . Ubytovanie poskytujeme v 8 luxusne zariadených izbách s kúpeľňami, bezplatným verejným Wi-Fi pripojením na internet, TV a chladničkou z toho jeden Prezidentský apartmán s rozlohou 85 m2, dva apartmány s pôvodnými klenbovými stropmi a päť štýlových podkrovných izieb. Súčasťou penziónu je raňajková miestnosť. Poskytujeme relax v saune a whirpoole pre 6 osôb. V letných mesiacoch je možné využívať čaro terás vytvorených v zadnej časti penziónu aj s možnosťou grilpárty. Konferenčná miestnosť pre 50 osôb je vybavená video projektorom, DVD prehrávačom a možnosťou pripojenia sa na internet.
Penzión Cosmopolitan II. je situovaný priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, priamo tam, kde sa kedysi začínalo slávne štiavnické korzo - vyvýšený chodník lokálne pomenovaný "trotuár". Z okien nášho penziónu Cosmopolitan II, ktorý bol kedysi Tindlovým domov, sa jeho obyvatelia mohli každú nedeľu kochať dámami a pánmi honosne vyobliekanými a predvádzajúcimi takto svoje rodiny, či naopak, dúfajúcimi, že stretnú tú pravú či toho pravého. Dom bol postavený v 16.storočí a v jeho prízemí sa nachádza vchod do banskej štôlne. Bol citlivo zrekonštruovaný tak, aby sa zachovala jeho pôvodná dispozícia a moderné požiadavky doby sa prispôsobili vzácnosti interiéru. Návštevníci tak môžu obdivovať krásne stropy, klenby či schodisko. Penzión okrem ubytovania ponúka aj malú konferenčnú miestnosť vhodnú i na rodinné či firemné stretnutia, vínnu pivnicu priamo v banskej štôlni, ale aj príjemné wellness vybavené saunou, jacuzzi a vonkajšou terasou.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na verejnom stráženom parkovisku 150 m od penziónu
Free wifi v konferenčnej miestnosti
Wellness
Vínna pivnica
Konferenčná miestnosť do 30 osôb
Svadby
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: non-stop
Rezervácie: 00421 45 692 11 13 alebo: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I.
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Recepcia: 0918601149; E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan I., Zvonová 1, Banská Štiavnica, 969 01
Náš penzión sa nachádza v historickom centre mesta Banská Štiavnica, ktorá je od roku 1993 zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Penzión vnikol citlivou rekonštrukciou bývalého meštiackeho domu postaveného koncom 19. storočia. Je zariadený v historickom duchu s mnohými zachovanými prvkami. Veríme, že návštevník sa bude u nás cítiť akoby sa preniesol v čase. Poskytujeme 12 luxusne zariadených izieb s kúpeľňami, TV a minibar. Súčasťou penziónu je aj reštaurácia, bar a bowling, ktoré vznikli z bývalej výrobnej haly na šitie topánok. Je protikladom penziónu nakoľko interiér je zariadený moderne. Výborné jedlá, lákavé miešané nápoje a bowling prispejú k príjemne strávenému času v našom penzióne. Ponúkame možnosť konferencií, školení. Možnosť projekcie, Wi-Fi bezplatné pripojenie na internet.
Penzión Cosmopolitan I. je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Penzión Cosmopolitan III.
GPS: 48.433401, 18.857294 [48° 26' 0.24'', 18° 51' 26.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Penzión Cosmopolitan III., Štiavnické Bane 969 01, Recepcia: Telefón: +421 948 282 480, E-mail: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
Je situovaný v širšom centre mesta Banská Štiavnica v rekonštruovanej budove z 19. storočia. Pôvodne budova slúžila ako továreň na výrobu a opravu obuvi. V minulosti bola známa ako Erdossov dom alebo aj "Šusterajch". Dnes penzión pozostáva z dvoch častí - ubytovacej s 13 izbami pre hostí (dvoj-, troj- a štvorlôžkové) a reštauračno-bowlingovej časti. Mnohé z izieb nesú meno známych osobností slávnej Baníckej akadémie. Dobový nábytok vtiahne návštevníkov do čias dávno minulých, no prinášajúcich slávu mestu i továrni.
Služby:
ubytovanie: 2 - lôžkové izby
3 - lôžkové izby
4 - lôžkové izby
Parkovanie na vlastnom uztvorenom parkovisku 50 m od penziónu
Free wifi
Bowling priamo v penzióne, dve bowlingové dráhy
Reštaurácia otvorená denne
Bar a kaviareň
Konferenčná miestnosť do 50 osôb
Svadby
Stužkové slávnosti
Rodinné či firemné oslavy
Náš penzión Vás rád uvíta aj s Vaším psíkom alebo mačkou.
RECEPCIA: 9,00 - 21,00 hod
Rezervácie: 00421 918 164 149 alebo: cosmopolitan3@penzioncosmopolitan.sk
UPOZORNENIE: Dovoľujeme si upozorniť našich hostí a zároveň sa aj ospravedlniť, že v prípade nepriaznivého počasie sa vyskytuje problém s príjmom televízneho signálu. Bohužiaľ, terénna dispozícia okolia sa nedá upraviť tak, aby sme tento signál mohli zabezpečiť v plnom rozsahu.
Penzión Terra Banensium
GPS: 48.446553, 18.912244 [48° 26' 47.59'', 18° 54' 44.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okrúhla 8; tel: +420 222 539 539
Novootvorený penzión Terra Banensium sa nachádza v tichej lokalite 2 km od centra mesta svetového dedičstva UNESCO. Penzión je vhodný na ubytovanie rodín s deťmi, turistických skupín aj na usporiadanie firemných akcií. Hotel ponúka maximálne pohodlie a miesto na oddych pre svojich hostí. V objekte sa nachádza 6 izieb s vlastnou kúpeľňou a 2 izby so spoločnou. Kapacita je 19 postelí. Izby sú vybavené TV, DVD, internetom a chladničkou. Na každom poschodí sa nachádza kuchyňa s vybavením. Na prízemí je recepcia a spoločenská miestnosť s barom, kde sa podávajú raňajky. K dispozícii je bazén, sauna, jakuzzi, detské ihrisko a záhradné sedenie s grilom v cene ubytovania. V objekte je 6 izieb s rozlohou 20m2 s dvomi stálymi lôžkami a s možnosťou 1 prístelky alebo detskej postieľky. Každá z týchto izieb má vlastnú kúpelňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. V objekte sú 2 izby s rozlohou 11m2 s dvomi stálymi lôžkami. Tieto izby majú spoločnú kúpelňu so sprchovacím kútom. V penzióne sa podávajú raňajky. Penzión je od vlakovej i autobusovej stanice vzdialený 350 m.
Hotel Salamander
GPS: 48.457782, 18.898069 [48° 27' 28.02'', 18° 53' 53.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J. Palárika 1; Tel: 045/6913992; E-mail: salamander@euroweb.sk
Tento pamiatkový objekt v historickom jadre mesta Banská Štiavnica sa zaskvel po rekonštrukcii v roku 1996, avšak s iným využitím ako v minulosti. Prestavby objektu terajšieho hotela z dostupných archívnych prameňov nie je možné zistiť. Objekt je vzhľadom na uličnú zástavbu Dolnej a bývalej Farskej ulice, starší ako zistené prvé písomné údaje z roku 1752 – 1753 a stojí na najvýznamnejšej ceste vedúcej cez toto mesto
"Znovuzrodený" objekt "Hotel SALAMANDER ***" poskytuje ubytovacie možnosti, reštauráciu, kaviareň, cukráreň a vináreň.
Obnovený luxus starých čias, skĺbený s modernejšou architektúrou poskytuje dostatok pohodlia aj pre náročných hostí. Kapacita hotela je 14 izieb, vrátane apartmánov, s celkovým počtom pevných lôžok 27 a 12 prístelkov. Pre ubytovaných je tu možnosť doobjednania rôznych druhov masáží a infrasauny. Wi-fi internet je na izbe samozrejmosťou. Stravovať sa môžete v reštaurácii s kapacitou 30 miest, vo vinárni s kapacitou 25 miest.
Peznión Kachelman ***
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 18; 045/6922319; e-mail: kachelman@kachelman.sk
Penzión Kachelman je pôvodne meštiansky dom pochádzajúci zo 16 - 17 storočia. V objekte dnešného penziónu nájdete cenné výtvarné a architektonické prvky. Komfortne zariadený penzión v centre Banskej Štiavnice uspokojí svojím vybavením aj náročných hostí. Ubytovanie pre 52 osôb poskytujeme v 22 dvojlôžkových izbách, v jednej trojlôžkovej a v dvoch apartmánoch (s krbom, minibarom a kuchynkou). Ďalej máme k dispozícii 19 prísteliek. Každá izba má svoju kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC, farebný televízor so satelitným príjmom, Wifi pripojenie. K dispozícii jej aj detská postieľka pre rodinu s malým dieťaťom.
Prízemie penziónu tvorí príjemná reštaurácia s krbom a s kapacitou 70 s možnosťou rozšírenia na 100 osôb s Wi-Fi pripojením. V lete sú v prevádzke aj dve terasy: jedna pre (30 osôb) a druhá privátna pre (30 osôb) s grilom a jazierkom. Reštaurácia Kachelman Vám ponúka tradičnú kuchyňu so širokým výberom jedál a nápojov z domácej i medzinárodnej kuchyne v útulnom prostredí s príjemnou atmosférou. Na prízemí tiež nájdete relaxačné centrum vybavené saunou, hydromasážnym bazénom a odpočivárňou. Na objednávku poskytujeme aj masérske služby.
Penzión poskytuje pre svojich hostí príjemný „poľovnícky salónik“ až pre 25 osôb vhodný pre rôzne oslavy, prezentácie a konferencie. V krátkom čase bude k dispozícii aj multimediálne vybavená školiaca miestnosť pre 50 ľudí.
Hotel Kerling
GPS: 48.454752, 18.903039 [48° 27' 17.11'', 18° 54' 10.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Dolná 12/A (Býv.H.Krystal)
Hotel Kerling sa nachádza 700 metrov od stredovekého centra Banskej Štiavnice, ktorá je vedená v zozname chránených miest UNESCO. Nájdete v ňom saunu a posilňovňu, pričom ponúka aj bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a zľavu až do výšky 30% na skipas do lyžiarskeho strediska Salamander vzdialeného 5 km.
Všetky veľkoryso riešené, dobre osvetlené, priestranné izby majú drevené podlahy a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom alebo vaňou. K dispozícii vám je aj satelitná TV.
Môžete si oddýchnuť v štýlovom bare hotela Kerling alebo ochutnať jedlá medzinárodnej kuchyne v modernej reštaurácii s klimatizáciou. Na jedlách si môžete pochutnať aj na letnej terase. K dispozícii je aj špeciálne detské menu a detský kútik.
Za 15 minút sa pešo dostanete k Starému zámku ako aj Novému zámku. Štiavnické jazerá sú vzdialené 4 km. Termálne kúpele Sklené Teplice sa nachádzajú 12 km od hotela.
Môžete parkovať na bezplatnom verejnom parkovisku a za príplatok aj v súkromnej podzemnej garáži.
Hotel Kerling s modernými vstupnými priestormi, hotelovými službami s vysokým štandardom a vynikajúcou polohou blízko historického centra poskytuje svojim klientom maximálny komfort v príjemnom prostredí Štiavnických vrchov.
Penzión Nostalgia
GPS: 48.457487, 18.896553 [48° 27' 26.95'', 18° 53' 47.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 3; Tel: 0905360307; E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Višňovského 3, Banská Štiavnica, 969 01, Tel.: 0905360307, E-mail: nostalgia@stiavnica.sk
Penzión Nostalgia je spomienkou na staré časy. Nachádza sa v centre mesta Banská Štiavnica, v len nedávno opravenom meštianskom dome, ktorého najstaršie časti sú z obdobia okolo roku 1500. Celý dom bol citlivo reštaurovaný a snažíme sa prezentovať jeho krásne zákutia – renesančné portáliky, barokové dvere, dubové schodiská...
Penzión Nostalgia ponúka ubytovanie pre 24 osôb. K dispozícii je 5 dvojlôžkových izieb, 3 apartmány a celkovo 8 prístelkov. Každá izba má vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a WC (1 apartmán ponúka masážnu sprchu), TV so satelitom (6 slovenských programov, české programy a viac ako 100 zahraničných programov). V celom objekte penziónu je WIFI pripojenie. V každej izbe je možnosť oddelených alebo manželských lôžok, k dispozícii je tiež detská postieľka a stolička na jedenie. Ďalej si môžete posedieť v spoločenskej miestnosti so štýlovou pecou, TV so satelitom a detským kútikom, prípadne v romantickom salóniku alebo vo vinotéke, v ktorej je možnosť degustácie a tiež možnosť kúpy slovenských vín. Pre ubytovaných je k dispozícii kuchyňa s kompletným vybavením a možnosť posedenia alebo grilovania v príjemnom dvorčeku penziónu. Penzión Nostalgia ponúka pre svojich hostí raňajky v cene 4,50 € formou švédskych stolov. V prípade záujmu a po dohode zabezpečuje aj plnú penziu v cene už od 10 € v susednej reštaurácii (pre skupinové objednávky) a od 12 € pre individuálnych klientov. Taktiež zabezpečuje teplý aj studený bufet, grilovanie, pohostenia pre oslavy a iné podujatia. Na organizovanie seminárov a prednášok ponúka 1 spoločenskú miestnosť pre 24 osôb, vinotéku pre 15 osôb a spoločenskú halu s historickou pecou pre 24 osôb. Poskytuje flipchard, projektor, plátno, CD prehrávač. Penzión Nostalgia ponúka možnosť organizovania spoločenskej akcie „na kľúč“ aj pre vyšší počet osôb s využitím ubytovacích kapacít susedného penziónu vzdialeného cca 10 m. Zabezpečuje profesionálne sprevádzanie, catering, dopravu a doplnkový program.
Prístup ubytovaných hostí do penziónu je možný 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 360 307 s personálom.
Penzión Nostalgia vlastní 5 parkovacích miest priamo pri penzióne, z toho jedno chránené. Ďalšie parkovacie možnosti zdarma sú na Kammerhofskej ulici, 50 m od penziónu. Penzión Nostalgia si Vás získa svojou tajomnou atmosférou a na chvíľu sa ocitnete v Banskej Štiavnici spred 100 rokov...
Penzión Príjemný oddych
GPS: 48.460877, 18.891570 [48° 27' 39.16'', 18° 53' 29.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Starozámocká 3; tel: 0915511258; E-mail: penzion@prijemnyoddych.sk
Názov nášho penziónu je netradičný, ale vystihuje presne to, čo väčšina návštevníkov penziónu očakáva – cítiť sa príjemne, oddýchnuť si tam, kde sa rozhodla určitý čas pobudnúť. Je zároveň vážnym, vysoko postaveným záväzkom voči návštevníkom penziónu, ktorý vychádza z našej filozofie:
Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi. Penzión Príjemný oddych je komplexným ubytovacím a stravovacím zariadením vyššieho štandartu. Celková ubytovacia kapacita predstavuje 30 miest v 5 izbách a 4 apartmánoch so samostatnou kúpeľnou a WC. Hosťom, či už z radov ubytovaných, alebo okoloidúcich je k dispozícii reštaurácia a bar s kapacitou 35 miest s možnosťou rozšírenia až na 65 miest vo vnútri a 40 miest na letnej terase. Na krásnej terasovitej záhrade sa nachádza detské ihrisko a miesto pre posedenie hostí pri ohni. Počas televíznych prenosov z rôznych významných športových podujatí je k dispozícii veľkoplošná TV obrazovka (120x90 cm). V reštaurácii je možné si vybrať zo širokej ponuky jedál, pričom odporúčame ochutnať naše grilované špeciality a niektorý z výborných šalátov. Otváracie hodiny reštaurácie pre verejnosť - Po-Št zatvorene Pi,So - 8:00 - 20:00, Ne- 8.00 - 16.00. Pre ubytovaných hostí podávame raňajky v čase od 08:00 do 10:00 hod.
Pre individuálnych klientov ako aj firmy je k dispozícii školiaca miestnosť s kapacitou max. 20 osôb, plne vybavená školiacou technikou. Na regeneráciu môžu ubytovaní hostia využiť suchú saunu na poschodí. V prípade záujmu je možné objednať si profesionálnu relaxačnú masáž .Pre ubytovaných hostí je k dispozícii parkovacia plocha na vedľajšom pozemku s možnosťou zabezpečenia vozidiel pred odcudzením.
Penzión je vhodný pre všetkých návštevníkov hľadajúcich pokoj, pohodu a možnosť oddýchnuť si v príjemnom prostredí tak potrebnú pre načerpanie nových síl do ďalších dní. Penzión je určený tak pre rodiny s deťmi, pre jednotlivcov ako aj pre firmy, ktoré hľadajú vhodné miesto pre pracovné stretnutia, alebo chcú odmeniť svojich zamestnancov formou príjemného pobytu u nás.
Budova penziónu je situovaná priamo v centre starobylého banského mesta Banská Štiavnica, ktoré vzhľadom na bohaté náleziská drahých kovov patrilo k najrozvinutejším mestám Rakúsko-Uhorska a celej Európy. Centrum Banskej Štiavnice spolu s tajchami je jednou zo štyroch pamiatok na Slovensku, zapísaných do Listiny svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Množstvo historických pamiatok, múzeí v samotnom meste a okolí je vhodnou príležitosťou príjemne stráviť čas aj v prípade nepriaznivého počasia. V okolí mesta sa nachádza viacero tajchov -umelých vodných nádrží, často vyhľadávaných turistami, vhodných na letnú rekreáciu. Takisto pobyt v zimných mesiacoch, v krásnom, zasneženom historickom meste s možnosťou lyžovania v blízkom okolí prináša nezabudnuteľné zážitky. Jesenné pobyty určite prilákajú hubárov do lesov plných húb.
Budovu penziónu nájdete na Starozámockej ulici, ktorú pri prechádzke mestom nemôžete minúť, kedže je spojnicou medzi Nám sv. trojice a Starým zámkom, ktoré patria k hlavným dominantám mesta. V bývalom meštianskom dome z obdobia neskorej renesancie sa aj napriek pamiatku devastujúcim úpravám v čase socialistického režimu zachovali viaceré pôvodné prvky, čo návštevníci určite ocenia. Pôvodné schodisko s renesančným zábradlím, pôvodný oporný múr v záhrade, architektonické detaily ako časti okenných výplní, kamenná šambrána okna, klenbové stropy v 1. nadzemnom podlaží, to všetko sú stopy šikovnosti a umu pôvodných obyvateľov Banskej Štiavnice. Viaceré dôkazy "vzťahu minulého režimu ku kultúrnemu dedičstvu" má návštevník Banskej Štiavnice možnosť zhliadnuť v meste aj dnes.
Apartmán 206
GPS: 48.458478, 18.898846 [48° 27' 30.52'', 18° 53' 55.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Jána Palárika 10; mob: 0905549247; krsek@yahoo.com
Web: http://www.206.sk/
Apartmán 206 sa nachádza v historickom centre Banskej Štiavnice na ulici Jána Palárika č. 10. Je vzdialený 5 minút chôdze od Trojičného námestia a Starého zámku. Je to moderný, nedávno zrekonštruovaný apartmán, ktorý si zachoval pôvodné prvky. Dom, v ktorom sa apartmán nachádza bol postavený v roku 1932 pre zamestnancov tabakovej fabriky. Apartmán má kapacitu 2 – 7 osôb a pozostáva z jednej väčšej a jednej menšej izby, vybavenej kuchyne (mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, elektrický sporák a rúra, atď.) s jedálňou, kúpeľne, chodby, WC a malého balkóna. Obytná plocha je 60 m2. Vo väčšej izbe sú dve samostatné postele vedľa seba, poschodová posteľ a písací stolík. V kúpeľni je sprchovací kút. Z chodby je vstup na malý balkón. V apartmáne je k dispozícii čisté posteľné prádlo a uteráky. Reštaurácia a supermarket sú vzdialené 500 metrov od apartmánu. Železničná stanica Banská Štiavnica je vzdialená 1 km a Nový zámok je vzdialený 2 km od Apartmánu 206. Lyžiarsky areál Salamandra je vzdialený 10 km. Umelé banské vodné nádrže sa nachádzajú vo vzdialenosti od 2 – 15 km.
Hostel 6
GPS: 48.457927, 18.892340 [48° 27' 28.54'', 18° 53' 32.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Sládkoviča 6; mob: 0905106706; E-MAIL: info@hostel6.sk
Náš hostel ponúka ubytovanie v historickom centre mesta Banská Štiavnica, 100 m od hlavného námestia Svätej Trojice, presne oproti známej čajovni Klopačke. Za 3 minúty sa pešo dostanete k rôznym obchodom a reštauráciám. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 4 km. História budovy Hostela 6 siaha do 15. storočia a jej vnútorné priestory sú tak kombináciou zrekonštruovaných a zároveň veľmi komfortných priestorov s jedinečnou atmosférou. Nakoľko toto zariadenie s kapacitou 14 ľudí nie je veľmi veľké, zachováva si útulnosť a ľudia sa tu cítia ako doma. Ďalšou prednosťou zariadenia je letná terasa, z ktorej si návštevníci môžu vychutnávať panoramatický výhľad na takmer všetky pamätihodnosti mesta obklopené nádhernou prírodnou scenériou tohto kraja. Hostel 6 bezplatne ponúka Wi-Fi pripojenie, parkovanie a tiež požičanie bicyklov. Všetky jednoducho zariadené izby majú drevené podlahy a spoločnú kúpeľňu s možnosťou prania. Taktiež je možné využiť kompletne vybavenú kuchyňu. Odpočinúť si hostia môžu v spoločnom obývacom priestore s pohovkou, CD prehrávačom a spoločenskými hrami. Na mieste je k dispozícii úložný priestor na lyže a uzamykateľné skrinky. Vo vnútornom dvore Hostela 6 sa nachádza záhrada s grilom, kde si hostia môžu pripraviť vlastné grilované jedlá. K dispozícii je 24-hodinová recepcia kde personál rád poskytne rôzne turistické informácie.
Ubytovanie AURA
GPS: 48.461748, 18.898691 [48° 27' 42.29'', 18° 53' 55.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 8; mob: 0908052344 ; 0918680521; e-mail: aura@ubytovaniestiavnica.sk
Zariadenie Aura ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici pre 26 osôb. Využiť môžete nadštandardný apartmán i 6 dvojlôžkových izieb a celkovo 10 prístelkov. Ráno i večer z okien uvidíte nezabudnuteľné pohľady na dominanty historickej Banskej Štiavnice a krásu Štiavnických vrchov. Aura Vás pozýva posedieť si v dobovo zariadenej spoločenskej miestnosti, zahrať si biliard, stolný tenis alebo sa zahľadieť do praskajúceho ohňa v krbe apartmánu. Vo väčšine izieb sa nachádza TV so satelitom a WiFi pokrytie. Pre hostí je tiež k dispozícii kuchyňa so základným vybavením. Využite gril alebo kotlík, ak by ste si s priateľmi chceli pochutnať na guláši. Rozľahlá záhrada i terasy s výhľadmi ponúkajú viacero miest vhodných pre tieto aktivity. V prípade záujmu Vás navštívi vinár, ktorý odprezentuje najlepšie vína tohto regiónu. Každá izba má prístup ku kúpeľni (so sprchovacím kútom,k dispozícii sú 2 kúpeľne s vaňou) WC (v apartmáne i bidet), TV so satelitom (8 slovenských ,viac ako 300 zahraničných programov). Lôžka môžu byť používané oddelene, či ako manželské, detská postieľka je na požiadanie . Hlavná časť Ubytovania Aura má WiFi pripojenie. Hostia zariadenia majú prístup umožnený 24 hodín denne prostredníctvom vlastného kľúča. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle +421 (0)908 052 344 (+421 (0)918 680 521) s ochotným personálom. K dispozícii zdarma je i súkromné parkovisko, ktoré je v noci uzamknuté. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sú vzdialené 5 minút chôdze. Do lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 20 minút.
Románska rotunda
GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)
Románsky kostol sv. Egídia v Iliji
GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']
Obec: Ilija
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.43339, 18.85316 [48° 26' 0.2'', 18° 51' 11.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Hlavná Richňavská vodná štôlňa
GPS: 48.427616, 18.843982 [48° 25' 39.42'', 18° 50' 38.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738, teda súbežne s výstavbou Richňavského tajchu. Štôlňu vymeral a vyprojektoval inžinier dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest, geodet Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán. Prerazená bola približne dva roky po dokončení výstavby tajchu Richňava v roku 1742 v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m. Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisbergského náhonného jarku, z ktorého bola používaná na pohon banských (čerpacích a ťažných) a úpravníckych (stupy) zariadení na šachtách Hornobieberštôlnianskeho závodu a tiež na doplňovanie vodou nižšie položených tajchov Veľkej Windšachty a Evičky. Približne 200 m od ústia štôlne z Richňavskej strany bola vyrazená chodba ako odbočka z hlavnej chodby južným smerom k najnižšej hladine Veľkej Richňavy v dĺžke 190 m. Týmto spôsobom došlo k prepojeniu najnižšej hladiny vody tajchu Richňava s Hlavnou richňavskou štôlňou. Asi 30 m od odbočky smerom k Windšachte bola vybudovaná tesniaca hrádza, v ktorej bolo uložené potrubie, na konci ktorého bol nainštalovaný uzáver, ktorým sa reguloval potrebný odber vody. Prístup k uzáveru do štôlne bol cez šachticu vybavenú rebríkmi s odpočívadlami. Táto šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch, jej zvyslá výška bola cca 25m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná Nová richňavská vodná štôlňa, ktorá začala vo väčšom množstve odoberať vodu z obidvoch richňavských tajchov do vyššie situovaného náhonného jarku. To spôsobilo, že odber vody z týchto nádrží cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu bol od tohto času minimálny. Nahradila ju však voda z novovybudovaných jarkov Dolnovysockého a Dolnokopanického a Špičkového tajšoku (malej vodnej nádrže) na richňavskej strane pri ústí tejto štôlne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']
Obec: Devičie
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.
Rím.kat. kostol
GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.
Chata U Marcela
GPS: 48.160151, 18.881943 [48° 9' 36.54'', 18° 52' 54.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Marget, mob: 0910585734
Chata je situovaná vo vinohradníckej osade a ponúka na ubytovanie tri dvojlôžkové izby, kúpeľňu, 2x WC, spoločenskú miestnosť s krbom a kuchynku. Pri chate sa nachádza záhradný gril.
Ubytovanie Pri prameni
GPS: 48.292489, 18.982914 [48° 17' 32.96'', 18° 58' 58.49'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Priškinová, mob: 0918417288; japri@stonline.sk
Web: www.japri.szm.sk
Rodinný dom je situovaný v tichom prostredí časti obce Hontianske Nemce. Pre ubytovanie ponúka 3 izby (3+3+3), kuchynku, 2 kúpeľne, 2x WC a parkovanie pre dve autá. Ubytovnaie sa nachádza na vedľajšej ceste, hneď pri odpočívadle Greenway. Pri ubytovacom zariadení sa takisto nachádza záhradný krb a gril.
Chata Benedik
GPS: 48.283424, 18.912453 [48° 17' 0.33'', 18° 54' 44.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Benedik, mob: 0905485751; 0903262789; chatabenedik@gmail.com
Chata Benedik sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov v kultúrno-pamiatkovej rezervácii Stará Hora vzdialenej asi 2 kilometre od obce Sebechleby. aše ubytovanie je kombináciou výhodnej polohy a atraktívneho prostredia – chata je situovaná v tichej oblasti Štiavnických vrchov, v časti Sebechleby – Stará hora. Je zariadená a vybavená na príjemné trávenie spoločných chvíľ s Vašou rodinou a priateľmi. Chata Benedik poskytuje jednu dvojlôžkovú, jednu trojlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Izby sú vybavené skrinkami, nočnými stolíkmi a nočnými lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, chladničkou, elektrickým sporákom, mikrovlnou rúrou a rýchlovarnou konvicou. Kuchyňa je prepojená so spoločenskou miestnosťou – jedálňou, v ktorej je televízor na napojený na Digi TV a hifi veža. K dispozícii je kúpeľňa s WC a sprchový kút, ako aj vírivá vaňa, masážny sprchový kút a sauna. Pri chate je možnosť príjemne si posedieť pod prístreškom s viacúčelovým krbom – grilom a výkúpať sa vo záhradnom bazéne.
Chata Pod lipami – Stará Hora
GPS: 48.282308, 18.914080 [48° 16' 56.31'', 18° 54' 50.69'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, tel-fax: 045/5591874; mob: 0905655221; sorec@chatapodlipami.sk
Päť dvojlôžkových izieb, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z nich je vybavená FTV, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. K dispozícii je aj jeden manželský apartmán vybavený FTV, rádiom, pohovkou, skrinkou, nočnými stolíkmi a lampami. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, elektrickým sporákom, chladničkou, jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom, WC a saunou.
Chata Biele dráhy
GPS: 48.270616, 18.904098 [48° 16' 14.22'', 18° 54' 14.75'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pavel Šorec, Tel., fax: 045/5591874; 0905/655221; sorec@chatapodlipami.sk
V zariadení zabezpečujeme
Kolektívne a individuálne pobyty, školenia, semináre a rôzne spoločenské posedenia
Zariadenie poskytuje
Dva manželské apartmány s prísteľkom pre dvoch, so sprchou a WC, jednu jednolôžkovú izbu, jednu dvojlôžkovú izbu, jednu štvorlôžkovú a jednu šesťlôžkovú izbu. Každá z izieb je vybavená FTV, rádiom, skrinkou, nočným stolíkom a nočnou lampou. V zariadení je kuchyňa vybavená kuchynskou linkou s kuchynským riadom, obedovými súpravami, mikrovlnou rúrou, lektrickým sporákom, chladničkou a jedálenským kútom. K dispozícii je aj kúpeľňa s vírivou vaňou, s podlahovým kúrením, zrkadlom, umývadlom a WC. V blízkosti chaty je bazén a altánok na vonkajšie opekanie a posedenie, kde môžete relaxovať.
Kostol sv. Bartolomeja
GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kostoly, zvonice
V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.
Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola. V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Evanjelický kostol
GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Zvonica
GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kostoly, zvonice
Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.
Evanjelický kostol
GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená dverová výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.
Zvonica
GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kostoly, zvonice
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Evanjelický kostol
GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']
Obec: Sudince
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.
400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza
-
Kostol Panny Márie
GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.
Bašta
GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
Bývalá horáreň „Chata Rázdiel“
GPS: 48.391993, 18.962123 [48° 23' 31.17'', 18° 57' 43.64'']
Obec: Žibritov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: 036/6350611, e-mail: edita.debrovska@lesy.sk, resp. tel: 045/5511 475 - obec Žibritov
Web: http://www.ubytovanie.lesy.sk/chata.html/42/chata-razdiel
Smerom na Z od obce Žibritov sa v lese (dostupné asfaltovou cestou od Kráľoviec-Krnišova), asi 700 m vzdušnou čiarou JZ od VN Žibritov nachádza zrekonštruovaná bývalá horáreň „Rázdiel“, ktorá je využívaná na rekreačné účely. Chata patrí Štátnym lesom a ponúka široké možnosti využitia na relax a oddych, viď web-adresa.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Evanjelický kostol
GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']
Obec: Lišov
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/
Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Evanjelický kostol
GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']
Obec: Medovarce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Medovarce
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Štôlňa Ignác Roxner
GPS: 48.469273, 18.877097 [48° 28' 9.38'', 18° 52' 37.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Roxner, cca 20 m od hlavnej cesty smerujúcej zo sedla Červená studňa smerom do Hodruše-Hámrov. Je celoročne zdrojom vody a spolu s prameňmi ktoré napájali Teplopotocký tajch bola výdatným zdrojom vody nielen pre tajch Rozgrund, ale jej voda bola odvádzaná jarkom aj do tajchu Čevená studňa. S jej vodou sa predbežne počíta aj pri príprave zasnežovania svahov Paradajzu...
Štôlňa Ignác Roxner, na žile Roxner (severná časť žily Ochsenkopf) – bola razená v tomto priestore, ako najnižšie položená sledná chodba, ktorou bola žila presledovaná v rozsahu 200 m. Zachovali sa pozostatkyf portálu štôlne, ktorá hoci žilu sledovala, avšak výsledky banských prác nesplnili predpokladané očakávania rovnako, ako aj štôlne v južnom pokračovaní žily Roxner (Ján, František, horná a dolná Kreuzerfindung, horná a dolná Martin). V severnom priestore od tejto štôlne Ignác Roxner, bola žila Roxner overovaná tiež početnýmí štôlňami (Dreifaltigkeit, Dreinigkeit, Neuhofnung, Städtnischer, Gnade Gottes, Nová Anna). Z nich mala značný význam najnižšie položená štôlňa Nová Anna, vyrazená ako prekop (700 m), ktorou sa overili nielen menej významné podložné vetvy žily Roxner, ale aj žily Anna a Ján. V jej blízkosti sa anchádzala stará štôlňa Anna, o ktorej vieme, že sa v nej dobývali medeno-strieborné rudy. Bola v prevádzke už v roku 1630 a okolo roku 1640 sa prevádzka v nej zastavila.
Chata Stará Hora
GPS: 48.282649, 18.912126 [48° 16' 57.54'', 18° 54' 43.65'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0902303268; e-mail: hluchyjan@zoznam.sk
Prenájom tradične zariadenej viničnej chaty na úpätí Štiavnických vrchov v neobývanej chránenej lokalite ľudovej architektúry. V chate je spoločenská miestnost, kuchynský kút, sprcha, wc, v podkroví spálňa 4+1. Kapacita 5 osôb, minimálne na 2 noci. Kúrenie keramickým sporákom na drevo. Ubytovanie len pre rodiny. Možnosť kúpania a rybolovu v blízkej priehrade VN Sebechleby (2km), turistika, cyklo v Štiavnických vrchoch. Asi 15 km sú kúpele Dudince s kúpaliskom, kde tiež ponúkame možnost ubytovania sa v 3-izb. zariadenom byte (kap. 6 osob).
Chata Prostedná pivnica
GPS: 48.282570, 18.912838 [48° 16' 57.25'', 18° 54' 46.22'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907614236; 0905113412; e-mail: labudova.patricia@gmail.com
Máte radi prírodu? Potrebujete si oddýchnuť od hluku mesta, len tak si “vyraziť” na víkend s kamošmi alebo rodinkou?
Presne na to je určená naša rodinná chatka v tichej, odľahlej časti obce Sebechleby – Stará Hora. V chatke č.1 sú dve izby (3lôžková a 4lôžková + prístelka), úplne vybavená kuchynka s posedením pre cca 15 osôb, kúpeľňa, WC, TV, CD,USB. V chatke č.2 sú tri štvorposteľové izby, kuchynka, dve jedálne, 2xWC, kúpeľňa. Voľné chvíle môžete stráviť spoznávaním okolia, jazdou na bicykli, prechádzkami v prírode, posedením pri ohni…
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281006, 18.915032 [48° 16' 51.62'', 18° 54' 54.12'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Cázer, Sebechleby; tel: 0905601546; jozefc6@gmail.com
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Ponúka relax v pivničnom domčeku s domácim vínkom, s ubytovaním pre 10 osôb. Pred chatou je vonkajšie sedenie pri ohni a príroda dýcha trampskou atmosférou.
Pivnica Nad Špitom
GPS: 48.281281, 18.912722 [48° 16' 52.61'', 18° 54' 45.8'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing.Milan Schvarc, mob: 0902 629 543 a 0908558425; martinschvarc@yahoo.com
Chata leží na juhu stredného Slovenska, okres Krupina, K.ú. Sebechleby v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Stará Hora, 15 km od okresného mesta Krupina a 29 km od historického mesta Banská Štiavnica.Vinohradnícka osada leží uprostred kopcovitej lesnej krajiny – juh Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (500 m od lesa).
Vidiecka chata s vínnou pivnicou v centre Starej Hory. Pod pivnicou je malá vinárnička na objednávku s pestrou ponukou domácich vín. Ponúkame ubytovanie v troch dvojlôžkových izbách so štyrmi prístelkami v spoločenskej miestnosti. K dispozícii je aj jedáleň pre 28 osôb a vonkajšie posedenie so záhradným grilom.
Pivnica Sv.Urbana – Stará hora
GPS: 48.281285, 18.916837 [48° 16' 52.63'', 18° 55' 0.61'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Cázer Jozef, mob: 0905601546; jozefc6@gmail.com a j.cazer@stonline.sk
Okrem iného ponúkame posedenie priamo v skale vytesanej pivnice. Realizujeme rodinné oslavy, semináre, svadby ainé. Objekt je v uzavretom areáli s veľkým nádrorím, vonkajším posedením a s kozubom.
Pri posedení je v ponuke: domáce vína a pálenky špecifické pre oblasť, ochutnávka vín cca šesť druhov v typických kamenných pivniciach. Podľa požiadania je možné pripraviť rôzne gazdovské jedlá ako tlačenka, klobása, jaternice, kapustnicu, oškvarky, slanina, syr , rôzne pagáče, záviny, buchty, štrúdle , alebo iné jedlá podľa objednávky.
Ponúkame posedenie pri hudbe : DJ DODO, ľudová hudba , country hudba ....
Cez leto posedenie s grilovacími pochúťkami , folklórne vystúpenie a tanec pod holým nebom v krásnom prostredí.
Organizujeme plesy, svadby, krstiny, rodinné oslavy a iné podujatia
mapa. http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Pivnica Nádeje
GPS: 48.282724, 18.913965 [48° 16' 57.81'', 18° 54' 50.27'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Demian, Sebechleby, mob: 0903545923; demseb@atlas.sk
Web: http://vinohradnik.sk/wordpress/wp-content/uploads/sebechleby-Stara_hora.jpg
Návšteva a prehliadka dobovej vínnej pivnice s ochutnávkou vín a miestnych špecialít. Návšteva včelnice, praktické ukážky a prednášky pre skupiny z histórie a súčasnosti včelárstva. Registrovaný chov včelej línie "Hontianka" a predaj včelých matiek. Predaj medu, medoviny, peľu a voskových sviečok.
REKREAČNÉ ZARIADENIE – Chata Mladá Hora
GPS: 48.293830, 18.936817 [48° 17' 37.79'', 18° 56' 12.54'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mgr. Dana Chebeňová; mob: 0915 836 972; e-mail: info@sebechleby.eu
Rekreačné stredisko Sebechleby je vhodné hlavne pre kolektívy, ktoré vyhľadávajú miesto pre relaxáciu spojenú s možnosťou aktívneho oddychu, na organizovanie branných kurzov, školských výletov, školy v prírode i športových sústredení. Turistická ubytovňa vo veľkom prírodou obklopenom areály s bazénom, detským a športovým ihriskom. Kapacita 14 izieb po 4 lôžka a 7 chatiek po 5 + 1 lôžok.
Ponúkame: školy v prírode, športové sústredenia, letné tábory, rekreačné pobyty a výlety.
Chata Anka
GPS: 48.355714, 18.970970 [48° 21' 20.57'', 18° 58' 15.49'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Babiak, 045/5581620; mob: 0911845481; peterbabiak4@gmail.com
Chatka sa nachádza na južnom okraji Štiavnických vrchov v prekrásnej prírode a ponúka ubytovanie pre 10 osôb. V chatke sa nachádza kuchynka, spoločenská miestnosť, kúpeľňa, WC. Je tu možnosť vonkajšieho posedenia pri grile. Tiež ponúkame ochutnávky gazdovských špecialít a nápojov.
Chata Anka sa nachádza v peknej lokalite Štiavnických vrchov v obci Kráľovce - Krnišov. Hosťom poskytuje ubytovanie v troj až štvorlôžkových izbách. V objekte je spoločenská miestnosť s krbovou pecou, rozťahovacím gaučom a jedálenským posedením, ktorá je prepojená s kompletne zariadenou kuchyňou. Kúpeľňa a WC je samozrejmosťou. Pri chatke je možné relaxovať v altánku a ugrilovať si niečo chutné pod zub vo vonkajšom krbe. Ubytovanie je vhodné pre rodinky s deťmi a skupinky priateľov, ktorí chcú prežiť príjemnú dovolenku.
Chata ANKA – Mladá Hora
GPS: 48.292973, 18.939985 [48° 17' 34.7'', 18° 56' 23.95'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štefan Husák, Sebechleby +421 908 942 098 anna.husakova@centrum.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Vinohradnícky domček v tichom prostredí na úpätí Štiavnických vrchov. Ponúkame ubytovanie v troch izbách /3,1,4/ pre osem osôb so spoločenskou miestnosťou, kúpeľňou a WC. Možnosť vonkajšieho posedenia pri ohnisku. Pobyty pre rodiny s deťmi.
Pivnica Kaufman
GPS: 48.280557, 18.912594 [48° 16' 50.01'', 18° 54' 45.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Stanislav Kaufman, Sebechleby; +421 904 620 950
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/ubytovanie.html
Chatka ponúkame pre záujemcov ubytovanie pre 6 osôb. Má vlastnú vínnu pivnicu s možnosťou príjemného vonkajšieho sedenia v prekrásnom prostredí pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará Hora s možnosťami krátkych alebo dlhších výletov do okolia.
Pivnica u Michala
GPS: 48.282463, 18.913375 [48° 16' 56.87'', 18° 54' 48.15'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jozef Gembický, Sebechleby - JOGEMED, mob: 0907882114; pivnicaumichala@azet.sk
Ponúkame prehliadky po malej včelárskej expozícii v centre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Stará hora spojené s ochutnávkami včelárskych produktov. Ďalej ponúkame predaj medu, medoviny, medových špecialít, sviečok zo včelieho vosku, propolis a iné prírodné včelárske produkty.
Chata Anna – Stará Hora
GPS: 48.281606, 18.916017 [48° 16' 53.78'', 18° 54' 57.66'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Anna Matúšová, Sebechleby; mob: 0907830338; e-mail: patmatusova@gmail.com
Chata je zariadená a prerobená(dvoj poschodová)15-lôžková. Obsahuje kuchyňu s plnou výbavou, jedáleň, kúpelňu s WC, spoločenskú miestnosť s krytou terasou.
Pivnica u Geľa
GPS: 48.281688, 18.915958 [48° 16' 54.08'', 18° 54' 57.45'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ján Jančiar, mob: 094432753
Web: http://www.zlatacesta.sk/stranka_data/subory/povesti/cyklotrasa-2.jpg
Pivnica s chatkou v ovinohradníckej osade ponúka na ubytovanie 2 izby v podkroví /6+4/. Spoločenská miestnosť s kuchynkou, kúpeľňou, saunou a prírodným WC. Možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia.
Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
Penzión na kopci
GPS: 48.457210, 18.904784 [48° 27' 25.96'', 18° 54' 17.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Športová 8; 96901; Tel.: 045/6922325; mob: 0905506749; e-mail: dobrovicova@nakopci.sk
Penzión na Kopci sídli na návrší a okrem ubytovania v izbách s dreveným stropom vám ponúka reštauráciu s jedinečným výhľadom na Banskú Štiavnicu a bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. V penzióne/areáli sa tiež nachádza terasa, bar, fitnes, ohnisko, záhradné posedenie, záhradný gril, pieskovisko, hojdačka, ihrisko.Kapacita ubytovania je 15 osôb. Vo všetkých izbách s vlastným vchodom môžete využívať časť s posedením, satelitnú TV a kúpeľňu. Na mieste je vám k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. V zime sú však potrebné snehové reťaze.V reštaurácii penziónu s veľkou terasou si vyberte z pokrmov medzinárodnej kuchyne. Pre deti sú pripravené detský kútik a ihrisko.Futbalové ihrisko je situované 50 metrov, bazén 300 metrov a autobusová zastávka 500 metrov od penziónu.Historické centrum Banskej Štiavnice sa nachádza vo vzdialenosti 800 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 13 km.
Penzión s piatimi jednoducho vybavenými izbami s prekrásnym výhľadom na historickú časť mesta. Dve dvojlôžkové izby so sprchou a spoločným WC, TV, chladnička. Do každej izby sa vchádza priamo z dvora rodinného domu a do wc tiež. Nachádzajú sa meter od izieb. Dve štvorpostelové izby s kúpeľňou a WC, TV, chladnička. A jedna dvojposteľová izba s kúpeľňou, WC, TV, chladnička.
Hotel Grand Matej ****
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 5, 969 01; recepcia mob: 0903404533; tel.: 045/6921213; e-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Hotel ponúka ubytovanie v priestranných a komfortne zariadených izbách, ktoré poskytujú pohodlie pre svojich hostí - firmy, turistov, lyžiarov, obchodných cestujúcich, alebo rodiny s deťmi. K dispozícii je celkovo 41 izieb, z toho 34 dvojposteľových izieb, 4 jednoposteľové izby a 3 apartmány. Vo väčšine izieb je možná prístelka, pre malé deti detská postieľka.
Vybavenie izieb - kúpeľňa s WC ( sprcha, alebo vaňa), TV so SAT, minibar, rádio, telefón a vysokorýchlostný internet (classic izba)
Apartmán Hubert
GPS: 48.458269, 18.894105 [48° 27' 29.77'', 18° 53' 38.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Strieborná 6; mob; 0903358961; e-mail: info@apartmanhubert.sk
Poľovnícky apartmán HUBERT sa nachádza necelých 100 m od Námestia sv. Trojice priamo v historickom centre Banskej Štiavnice. Apartmán je ideálny prázdninový dom, pozastávajúci z veľkej obývacej - spoločenskej miestnosti zariadenej pohodlnou sedacou súpravou, prírodným nábytkom z masívneho dreva, televíziou so satelitom, CD a MG prehrávačom s rádiom. Spálňa je dvojlôžková s možnosťou prístelku, kuchyňa je vybavená sporákom s keramickou varnou plochou, mikrovlnnou rúrou, chladničkou a kompletným kuchynským zariadením. Veľkoryso a luxusne zariadená kúpeľňa s hydromasážnou vaňou a bidetom uspokojí aj požiadavky náročného klienta. V objekte je možné bezpečné parkovať, v lete možnosť grilovania a vonkajšieho posedenia. Návštevník si môže priviesť aj rodinného zvieracieho miláčika. Po dohode s klientom môže ísť o ubytovanie bez stravy, s raňajkami, polpenziou alebo plnou penziou v rôznych cenových úrovniach.
Apartmán sa nachádza v historickom centre mesta. Pozostáva zo spálne, obývacej izby, kompletne zariadenej kuchyne, WC a kúpeľne s hydromasážnou vaňou. Kapacita 2+2. Parkovanie priamo vo dvore apartmánu. Elegantné, tiché a diskrétne ubytovanie.
Apartmán Zlatý Dvor
GPS: 48.458593, 18.894830 [48° 27' 30.93'', 18° 53' 41.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Andreja Kmeťa 12; Katka: 0918413065; Andrej: 0911821582; info@apartmanstiavnica.sk
Apartmán Zlatý Dvor Vám ponúka jedinečné ubytovanie v historickom centre Banskej Štiavnici. Priamo na hlavnej ulici Andreja Kmeťa sa nachádza vchod do kúzelného Zlatého dvora. Na Zlatom dvore si Vás omotá doba minulosti. Tak ako dvor, aj apartmán dýcha históriou. Nachádza sa vo dvore pôvodne neskorogotického domu zo začiatku 16. storočia, ktorý je typickým príkladom honosného domu na hlavnej ulici v centre stredovekého mesta.Celý objekt prešiel v roku 2010 výraznou rekonštrukciou a od roku 2012 poskytuje krátkodobé ubytovanie návštevníkom Banskej Štiavnice. Apartmán Zlatý Dvor ponúka dostatočné pohodlie a neopakovateľnú atmosféru za každého počasia. Slnko, voda aj sneh tomuto apartmánu mimoriadne pasujú.Najväčším plusom je pocit absolútneho súkromia v historických priestoroch, kde na Vás dýchnu storočia a jedinečná atmosféra. Keďže sa ubytovanie nachádza v absolútnom centre historického jadra, všetky dôležité historické miesta, reštaurácie a kaviarne sú dostupné aj na pešo. Do obľúbeného lyžiarskeho strediska Salamandra sa dostanete autom za 15 minút.Apartmán má kompletne vybavenú kuchyňu, obývací priestor s pohovkou, terasu a rádio. Vo vlastnej kúpeľni je sprchovací kút a WC. Celý je zariadený rustikálnym nábytkom. Wi-Fi pripojenie na internet je bezplatné. V jeho blízkosti sa nachádza verejné parkovisko, kde môžete využiť bezplatné parkovacie lístky, ktoré získate v ubytovacom zariadení.
Nádherné historické ubytovanie v absolútnom centre mesta. Vlastná kuchynka a WV s kúpelňou. Všetky pamiatky na dosah ruky.
Penzión Kremenisko ** (Objekt A)
GPS: 48.434593, 18.930454 [48° 26' 4.53'', 18° 55' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penzión.
Prízemie:
Apartmán/5-7– spálňa pre 3 osoby, obývacia miestnosť pre 2-4 osoby, kuchyňa, mikrovlna rúra, umývačka riadu, chladnička, kúpeľňa/vaňa/WC, TV.
Apartmán/4-5– spálňa pre 2-3 osoby, obývacia miestnosť pre 2 osoby s kuchynským kútom, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
Štúdio/4-5– izba pre 5 osôb, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Štúdio/2-4– izba pre 4 osoby, kuchynský kút, TV, chladnička, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
1x 1/2 izba– kúpeľňa/sprcha/vaňa/WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt B)
GPS: 48.434682, 18.930661 [48° 26' 4.86'', 18° 55' 50.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
2x Štúdio/4-5 – bezbariérový prístup, izba pre 5 osôb, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby, 1 samostatné lôžko, kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Podkrovie:
2x Štúdio/2-4 – izba pre 4 osoby, manželská posteľ, rozťahovací gauč pre 2 osoby kuchynský kút, kúpeľňa/sprcha, WC, TV.
Penzión Kremenisko ** (Objekt D)
GPS: 48.434782, 18.930154 [48° 26' 5.22'', 18° 55' 48.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kremenisko č. 1; mob: 0903 463 863 alebo 0903 463 115
Penzión Kremenisko sa nachádza na samote na konci mesta Banská Štiavnica 2 km od centra. Pozostáva z 3 ubytovacích objektov: A,B,D a stravovacieho objektu C s kapacitou 30 - 50 osôb. K dispozícií sú Vám komfortne zariadené izby, výborná reštaurácia, kaviareň a parkovisko. Stravovanie je potrebné si dohodnúť vopred. Ak nemáte kam dať svojho domáceho miláčika Penzión Kremenisko Vás určite neodmietne. Ubytovanie je poskytované v štúdiách, apartmánoch alebo izbách s chladničkou, TV, sprch. kútom a WC. Možnosť pripravovania vlastnej stravy majú len apartmány a štúdiá lebo majú svoj vlastný kuchynský kút. V penzióne je možné ajbezbariérové ubytovanie. V záhrade sú zdarma dostupné altánky na príjemné posedenia s možnosťou opekania a 4 grily. V areáli sa nachádza detské ihrisko, stolnotenisový stôl, ihrisko na minifutbal, vonkajší detský bazén, hydromasážny bazén, sauna. Je tu i možnosť zapožičania bicyklov alebo objednanie jazdy na koni . V objekte sa tiež nachádza samostatná miestnosť určená na úschovu lyží a bicyklov. Vo vzdialenosti 2 km sa nachádza lyžiarsky vlek v obci Ilia dlhý 500 m, novootvorené lyžiarske stredisko Salamandra Resort je vzdialené 7 km, kúpalisko vo Vyhniach 12 km a kúpeľná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach 12 km. Kaštieľ Coburgovcov sa nachádza 1 km od penziónu.
Prízemie:
Apartmán/6– spálňa pre 2 osoby, obývacia miestnosť s manželskou posteľou pre 2 osoby, kuchyňa s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Apartmán/4 – obývačka s manželskou posteľou, kuchynský kút s rozťahovacím gaučom pre 2 osoby, kúpeľňa/sprcha/WC, TV.
Poschodie:
3x 1/2+1 izba– manželská posteľ, kúpeľňa/sprcha/WC, TV, možnosť prístelky.
K dispozícii sauna a vírivý bazén.
Apartmán Enko
GPS: 48.461524, 18.907745 [48° 27' 41.49'', 18° 54' 27.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Pod Kalváriou 11; Mob: 0903121908
Apartmán Enko sa nachádza v širšom centre Banskej Štiavnice. Budova je obklopená záhradou v štýle parku s jazierkom. Apartmán ponúka ubytovanie v rodinnom dome (vlastný vchod) v tichom a príjemnom prostredí pre 2 osoby s možnosťou 2 prístelkov. Skladá sa z 1 spálne (2 osoby), kúpeľne so sprchou a umývadlom, samostatného WC, spoločenskej miestnosti s TV-SAT, jedálenského kúta a kompletne vybavenej kuchyne (chladnička s mrazničkou, sklokeramická varná doska, rýchlovarná kanvica, riady, utierka a prostriedky na umývanie riadu + 2 válendy ). Využívať tu môžete bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Východ z apartmánu vedie priamo do oddychovej záhrady so záhradným nábytkom a grilom. Priamo na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné zastrešené parkovisko, malé fitness a detské ihrisko. Raňajky sú na objednávku a podávajú sa v jedálničke, ktorá je mimo apartmánu aj obytnej súkromnej zóny. Pobyt je možný aj so psíkom. . Do historického centra Banskej Štiavnice sa z apartmánu Enko dostanete pešo za 15 minút, Kalvária, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO je od apartmánu vzdialená len 100 metrov. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 6 km.
Hostel sv. JURAJ
GPS: 48.458806, 18.890785 [48° 27' 31.7'', 18° 53' 26.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: A. Pécha 2; Tel: 0905382885; E-mail: juraj@stiavnica.sk
Hostel a Penzión sv. JURAJ sa nachádza iba 100 m od Trojičného námestia priamo pod hradbami Starého zámku. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú určite krásnym miestom pre strávenie vášho pobytu v Banskej Štiavnici, a to za najlepšie ceny v centre mesta. K dispozícii sú izby pre dvojice ale aj pre malé aj veľké skupiny.
Hostel sa nachádza v centre mesta Banská Štiavnica, iba 100 m od Trojičného námestia a priamo pod hradbami Starého zámku. Hostel sídli v historickej budove, ktorá je na zozname chránených pamiatok UNESCO. Veľká záhrada spolu s romantickým renesančným domom budú krásnym miestom pre strávenie Vášho pobytu v Banskej Štiavnici. V Hosteli sv. JURAJ si nájdu svoje miestečko turisti, veľké skupiny hostí (do 65 osôb) i rodinky s deťmi. Kapacitu objektu je možné po dohode zvýšiť prístelkami. Všetci ubytovaní môžu využívať záhradu s terasou, ihrisko a príslušenstvo na grilovanie. K dispozícii sú izby v rôznych kategóriách. Kategória A zahŕňa štvorlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou. Kategória B ponúka izby s 3 až 6 lôžkami so spoločnými sociálnymi zariadeniami a sprchami (samostatne pre ženy a pre mužov). Pri týchto izbách platí pravidlo, že ubytovaní platia iba za obsadené lôžka a zároveň k nim nie je možné ubytovať iných hostí. V kategórii C sa nachádzajú izby s kapacitou po 10 lôžok a pre dobrodružnejšie povahy je v ponuke i ubytovanie v podkroví (spanie na matracoch), s kapacitou až 25 osôb. V kategórii C a D platí tzv. dormitory štýl ubytovania t.j. pokiaľ nie je izba obsadená, je možné ubytovať na izbe i viacerých hostí súčasne. V celom hosteli je zdarma Wi-Fi pripojenie na internet a TV zo satelitným príjmom v jednej zo spoločenských miestností. Ubytovaní hostia majú vlastný kľúč, takže prístup do hostela je 24 hodín denne. Hostel sv. JURAJ vlastní 2 parkovacie miesta a približne 80 m od ubytovne sa nachádzajú ďalšie zdarma. Počas víkendov a sviatkov sú zdarma k dispozícii ďalšie 4 parkovacie miesta priamo pred hostelom. Chránené parkovanie pre 15 áut je možné na záhrade za poplatok 3 € na deň. Čas ubytovania sa odporúča dohodnúť telefonicky na čísle 0905 382 885 alebo prostredníctvom mailu juraj@stiavnica.sk.
Archanjel - ubytovanie v súkromí
GPS: 48.458672, 18.892016 [48° 27' 31.22'', 18° 53' 31.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Radničné Námestie 10 B, 96901; Mob: 0915365371; E-mail: archanjel.caffebar@gmail.com
Ubytovacie zariadenie Archanjel - ubytovanie v súkromí sa nachádza priamo v centre Banskej Štiavnice zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO, 100 metrov od Starého a 500 metrov od Nového zámku. Ponúka bar, bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a ubytovanie v tradične zariadených izbách s vlastnou kúpeľňou. V ponuke sú 2 dvojlôžkové izby s možnosťou prísteliek pre max. 8 osôb. Počas pobytu v ubytovacom zariadení Archanjel - ubytovanie v súkromí hostia môžu využívať spoločnú kuchyňu a obývaciu izbu. Na mieste je k dispozícii bezplatné súkromné parkovisko. Hostia ubytovacieho zariadenia automaticky získavajú zľavu na vstupné do verejného wellness centra vzdialeného 15 minút chôdze. Autobusová stanica v Banskej Štiavnici je situovaná vo vzdialenosti 500 metrov a železničná stanica vo vzdialenosti 1,5 km. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza 11 km od ubytovacieho zariadenia.
Penzión Resla ***
GPS: 48.457409, 18.892606 [48° 27' 26.67'', 18° 53' 33.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná Resla 2; tel: 045/6922021; Mob: 0918802995; E-mail: penzion@penzionresla.sk
Penzión Resla pri Klopačke sa nachádza v centre Banskej Štiavnice pri historickej budove baníckej Klopačky. Klopačka je 2-poschodová renesančno-baroková stavba z roku 1681.. Budova penziónu pochádza z 15 st. je národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový výskum preukázal jeho neskorogotické 2-podlažné jadro. Jeho súčasná podoba je výsledkom stavebného vývoja v každom ďalšom slohovom období. Objekt v každej časti svojich konštrukcií nesie slohovo čitateľné stopy, ako sú barokové a renesančné výmaľby na fasáde, gotický portál na poschodí, jednoduchý kamenný portál na prízemí, drevené trámové stropy a klenby. Budova bola zrekonštruovaná a daná do prevádzky v roku 2006. Z penziónu Resla je jeden z najkrajších výhľadov na mesto Banská Štiavnica, ktoré je zapísane na zozname UNESCO. Všetky suity a apartmány majú drevené podlahy a sú zdobené drevenými trámami. Majú obývací priestor s TV a vlastnú kúpeľňu. V apartmánoch sa nachádza aj kompletne vybavená kuchyňa s jedálenským kútom. Všetky izby majú bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Podľa požiadaviek hostí je tu možnosť podávania raňajok formou bufetu s krásnym výhľadom na mesto. Na recepcii penziónu Resla pri Klopačke sa nachádza aj priestor na posedenie, kde si hostia môžu dať nápoje zo širokého výberu. Relaxovať môžu v udržiavanej záhrade s terasou, detským ihriskom a záhradným altánkom s grilom. Hosťom je na mieste k dispozícii aj bezplatné súkromné parkovisko.Penzión ponúka možnosť prenajať si spoločenskú miestnosť a jedáleň pre rôzne spoločenské a vzdelávacie akcie. Kapacita cca. 30 osôb.Zastávka autobusu je od Penziónu Resla pri Klopačke vzdialená 150 metrov. Najbližšia reštaurácia a obchod s potravinami sa nachádzajú 200 metrov a železničná stanica Banská Štiavnica 1,3 km od penziónu. Do lyžiarskeho strediska Salamander je to 8 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457536, 18.893987 [48° 27' 27.13'', 18° 53' 38.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmány Scharffenberg
GPS: 48.457518, 18.893835 [48° 27' 27.06'', 18° 53' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Novozámocká ulica 14; E-mail: stiavnica@stiavnica.sk; Tel: 0905360307
Dva luxusné apartmány Scharffenberg sú súčasťou historického baníckeho domu, ktorý sa nachádza uprostred centra Banskej Štiavnice – pod Novým zámkom, iba 2 minúty od hlavného námestia sv. Trojice. Je to citlivo opravený, pôvodný, 300-ročný banícky dom, s obytným podkrovím. Z domu, predovšetkým z horného apartmánu je krásny výhľad na Kalváriu – kopec Scharffenberg, ako sa kedysi Kalvárska hora volala. Dolný apartmán (100m2) je v pôvodnej historickej dispozícii má dve izby, kúpeľňu, predizbu a kuchyňu s jedálňou . Izby sú nepriechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa. V obývačke je funkčný krb.
Horný apartmán (100m2) má dve spálne, kúpeľňu a veľkú obývaciu miestnosť - ateliér s kuchynským kútom. Obidva apartmány majú bezplatné Wi-Fi pripojenie, satelitnú TV s plochou obrazovkou a DVD prehrávačom, práčku, umývačku riadu, chladničku, teplovzdušnú rúru a kuchynské spotrebiče. Majú aj zimnú záhradu, ktorá sa dá otvoriť a slúži ako terasa. Predný dvor slúži na zaparkovanie 3 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Súčasťou dvora je aj takmer 100 metrov dlhá klasická štiavnická banská štôlňa. Pre deti je k dispozícii detský kútik a na požiadanie aj detský bazén. Ubytovaní majú možnosť si objednať raňajky, ktoré sú na donášku a formou bufetu. V apartmánoch sú povolené domáce zvieratá.Hlavné námestie sa nachádza 2 minúty chôdze, v rovnakej vzdialenosti ako krytý bazén. Banícke múzeum nájdete 500 metrov od apartmánov. Kúpele v Sklených Tepliciach a Vyhniach sú vzdialené 12 km, lyžiarske stredisko Salamandra 4 km.
Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.450691, 18.905642 [48° 27' 2.49'', 18° 54' 20.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Križovatka 20; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Apartmán Ajaj sa nachádza 10 minút chôdze od historického centra Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná na zoznam UNESCO. Apartmán Ajaj ponúka komfortné ubytovanie penziónového typu v Banskej Štiavnici. Ako jediný spomedzi hotelov a penziónov Vám garantuje najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ***. Apartmán je moderný kompletne vybavený s TV s plochou obrazovkou s USB pripojením a CD prehrávačom. Má 2 podlažia a nachádza sa na 4. poschodí. Na 1. podlaží je k dispozícii kompletne vybavená kuchynka, jedálenský kút a kúpeľňa a na 2. podlaží 2 spálne. Je vhodný pre 4 osoby. Priamo na mieste je možné využívať bezplatné verejné parkovisko. Najbližší obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov, reštaurácia 350 metrov, bazén, sauna a posilňovňa 1,2 km. Slovenské banské múzeum sa nachádza 1 km od apartmánu. Vo vzdialenosti 170 metrov od apartmánu je možnosť si požičať bicykle, lyže a snowboardy. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované 6 km od apartmánu.Apartmán Ajaj sa riadi konceptom ekologického prístupu pre zlepšovanie životného prostredia znižovaním spotreby všetkých druhov energií, používaním technológií smerujúcich ku nižšiemu zaťažovaniu životného prostredia, znižovaním odpadu a znižovaním emisií.
KOMFORT apartmán•ajaj ponúka najlepší pomer ceny a kvality ubytovania v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ a vyššej. V cene je už zahrnuté všetko čo potrebujete. Navyše Vám garantujeme najnižšiu cenu ubytovania v Banskej Štiavnici! Podmienky garancie ... »
Ubytovanie v dvojpodlažnom podkrovnom apartmáne s kapacitou 1 až 4 osoby s dvomi samostatnými spálňami ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v čistých líniách čím dodáva apartmánu čistý a moderný vzhľad. Atmosféru dotvárajú farebné steny, vkusné obrazy a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Oddelené spálne určite ocenia klienti s deťmi, ktoré môžu nerušene spať v spálni, zatiaľ čo rodičia si užijú romantický večer.
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
PANORAMA Apartmán Ajaj ***
GPS: 48.458409, 18.898698 [48° 27' 30.27'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Palárika 10; mob: 0905757296; e-mail: apartman@ajaj.sk
Web: http://apartman.ajaj.sk/ubytovanie-banska-stiavnica/galeria-panorama.php#galhide
PANORAMA apartmán•ajaj ponúka kvalitné ubytovanie v Banskej Štiavnici v kategórií ★ ★ ★ spolu s jedinečným panoramatickým výhľadom na historické centrum Banskej Štiavnice a Nový zámok. Ubytovanie v apartmáne s kapacitou 1 až 3 osoby ponúka súkromie, nezávislosť a životný priestor so stálou starostlivosťou a je výhodnou alternatívou hotelového ubytovania s vynikajúcou polohou v Banskej Štiavnici. Apartmán máte vždy len pre seba bez ohľadu na počet ubytovaných osôb v apartmáne t. j. apartmán nie je zdieľaný s inými hosťami.
Apartmán je zariadený v klasickom štýle čím dodáva apartmánu romantický vzhľad, ktorý je umocnený jedinečným výhľadom zo všetkých obytných miestností a to vrátane kúpeľne. Atmosféru romantiky dotvárajú vysoké steny, historické obrazové fotografie, zátišie so starým písacím strojom a nadštandardné presvetlenie prirodzeným denným svetlom v celom apartmáne počas celého dňa vďaka svojej orientácií juhozápadným smerom. Nezabudnuteľný romantický zážitok poskytuje spálňa a to keď priamo z postele môžete večer pozorovať osvetlený Nový zámok. Tento zážitok vám neposkytne žiadne iné ubytovacie zariadenie v Banskej Štiavnici!
Apartmán na nadštandardnej európskej úrovni s ekologickým prístupom poskytuje zodpovedajúci komfort. Podvečer, po celodennej turistike, wellness, športovaní alebo lyžovačke, si môžete užiť rovnaký pocit pohodlia, bezpečia a útulnosti ako u vás doma.
Vašu obľúbenú hudbu a filmy si môžete priniesť na USB kľúči a prehrať ich priamo v TV. Pre tých, ktorí nevydržia bez internetu je v centre mesta bezplatná Wi-Fi zóna Nové okno alebo môžete využiť bezplatné Wi-Fi v niektorej z početných kaviarní v meste.
Apartmán nie je vhodný pre hlučné osoby. Apartmán nie je vhodný pre imobilné osoby. V celom objekte je zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom napr. zapaľovať sviečky. Apartmán nie je vhodný pre domáce zvieratá.
Penzión Rozália
GPS: 48.459089, 18.894043 [48° 27' 32.72'', 18° 53' 38.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Dolná ružová 4; Tel: 0948221213; E-mail: rozalia@rozalia.sk
Penzión Rozália Vám ponúka ubytovanie v Banskej Štiavnici na najkrajšej ulici (Dolná Ružová 4) v úplnom historickom centre 60m od Trojičného stĺpu, ktorý je najväčšou dominantou centra mesta. Pôvodne to bol meštiansky dom. Neskôr na prelome 18. a 19. storočia v ňom sídlil cech čižmárov. Prízemie má fasádu ešte čiastočne barokovú, štít mansardového podkrovia je klasicistický, z obdobia prelomu 18. a 19.- storočia. V penzióne sa nachádza 8-dvojlôžkových izieb, avšak je tu možnosť dodať prístelky podľa potreby. V každej z izieb sa nachádza WC,sprcha/vaňa,TV - všetky slovenské programy, SAT. K dispozícii je aj sauna a nestrážené parkovisko. Penzión umožňuje aj pobyt so psom. V okolí penziónu Rozália (do 100m) sa nachádza 8 reštaurácií a 7 kaviarní. V Banskej Štiavnici sa nachádza niekoľko zábavných podnikov, z ktorých najväčším a najznámejším je Pražovňa - Irishpub&DiscoClub.
Penzión Tatiana
GPS: 48.458519, 18.899401 [48° 27' 30.67'', 18° 53' 57.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jána Hollého 5; Mob: 0908603218; E-mail: sona@tatiana-penzion.sk
Ubytovanie Tatiana sa nachádza priamo v historickom centre mesta Banská Štiavnica, v tichej lokalite v uličke pri Botanickej záhrade. Je to samostatne stojaci dom, ktorý bol v roku 2004 kompletne zrekonštruovaný a prispôsobený na ubytovanie. Hosťom je ponúkané ubytovanie v piatich dvojlôžkových izbách s možnosťou prístelky. Každá izba má vlastnú sprchu a WC. V celom objekte je Wi-Fi pripojenie zadarmo. Hostia majú k dispozícii chladničku, varnú kanvicu a mikrovlnku. Nechýba ani vonkajšie záhradné posedenie s ohniskom, gril, detská hojdačka a pieskovisko. V objekte je možné ubytovať viacero samostatných nezávislých skupín.Penzión Tatiana má 24 hodinovú recepciu. Každá izba má vyhradené parkovacie miesto v uzatvorenom dvore. Penzión umožňuje za príplatok pobyty so psom.
Penzión Ister ***
GPS: 48.457330, 18.896305 [48° 27' 26.39'', 18° 53' 46.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Višňovského 4; mob: 0918937674; Tel: 045/6921566; mail: ister@vvb.sk
Penzión Ister sa nachádza v samotnom centre historického mesta Banská Štiavnica na Višňovského ulici vo svahovitom teréne. Na objekte sú zachované prvky dlhodobej životnosti, základy, mohutné obvodové konštrukcie, schody a krov, čím vykazuje znaky historickej stavebnej pamiatky. Pôvodne meštiansky dom, je renesančný, barokovo prestavaný dvoj - trojpodlažný objekt nepravidelného tvaru „U“.Objekt je pamiatkovo chránený a je zapísaný v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok a svojím situovaním a hodnotou je súčasťou urbanisticko- historickej štruktúry mesta. Počiatky stavebného a architektonického vývoja siahajú do 16. storočia. Najrozsiahlejšie úpravy a dostavby boli vykonané v druhej polovici 18. storočia, kedy budova nadobudla prakticky tvar v akom sa nachádza dodnes. Vzhľadom na zlý stav budovy bolo nutné obnoviť celý objekt, vrátane rozvodov vody, kanalizácie, tepla, elektrickej energie a plynu. Práce na rekonštrukcii budovy začali v októbri 1994 a boli ukončené v júni 1997. Po rekonštrukcii vzniklo úrovňou poskytovaných služieb moderné kvalitné ubytovacie zariadenie, ktoré ponúka ubytovanie v piatich apartmánoch a troch dvojposteľových izbách s kompletným príslušenstvom. Dva apartmány (č. 21 a 22) sú rodinného typu – pozostávajú z troch izieb, z ktorých jedna je situovaná ako spálňa rodičov, jedna izba má charakter detskej izby a jedna je zariadená ako denná miestnosť. Ostatné apartmány (č. 23, 32, 41) a izby (č. 31, 42, 43) sú dvojlôžkové. Všetky apartmány a izby sú vybavené chladničkou a televízorom. Súčasťou zariadenia je spoločenská miestnosť, ktorá je rozdelená na dve časti. V jednej časti sa nachádza útulný bar pre 24 hostí, v druhej časti je jedáleň, ktorá umožňuje podávanie raňajok pre ubytovaných hostí. Penzión Ister ponúka bezbariérový prístup, denný bar, trezor, detské ihrisko, letnú terasu, ohnisko, gril a nestrážené parkovisko a tiež povoľuje vstup a ubytovanie so psom. V budove sa nachádza rokovacia miestnosť. Okrem využívania zariadenia na rekreačné účely je toto vhodné aj na usporiadanie rôznych rokovaní, školení a konferencií.
Penzión Tomino
GPS: 48.459277, 18.897174 [48° 27' 33.4'', 18° 53' 49.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Akademická č.9; tel: 045/6921307; 0904501848; mail: penziontomino@penziontomino.sk
Penzión Tomino sa nachádza v centre Banskej Štiavnice - meste ležiacom v Banskobystrickom kraji. V súčasnosti je mesto Banská Štiavnica zaradená do Svetového dedičstva UNESCO. V historickom jadre mesta sa návštevníci môžu poprechádzať starobylými uličkami, obdivovať jedinečnú architektúru, navštíviť múzeá, galériu, alebo sa len tak túlať po nespočetných uličkách. V okolí mesta sa nachádza množstvo tajchov, ktoré sú dobrým osviežením pre turistov cez letnú sezónu. Okolo mesta je prekrásna príroda, turistické trasy pre milovníkov prírody, vidieť tu nádherné panorámy z okolitých kopcov. Banská Štiavnica spolu so svojím okolím je jedinečným miestom na skvelý oddych, turistiku či kultúrne vyžitie. V zimnej sezóne možné navštíviť blízke lyžiarske stredisko. Penzión ponúka 3-dvojlôžkové izby / 6 osôb/ + prístelky podľa potreby a 3-dvojlôžkové apartmány / 6 osôb / + prístelky podľa potreby. Každá izba a apartmán má vlastné WC, sprchu a TV so slovenskými programami, apartmány majú aj chladničku. WIFI pripojenie je samozrejmosťou v obidvoch typoch ubytovania.Ubytovaným hosťom je k dispozícii kuchynka s možnosťou vlastnej prípravy jedál. V penzióne sa nachádza záhrada s možnosťou posedenia a grilovania. Penzión za príplatok toleruje mačky aj psov.
Ubytovanie Klinger
GPS: 48.452954, 18.884564 [48° 27' 10.63'', 18° 53' 4.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Klinger 3; mob: 0915779620; 0911570994; Mail: ubytovanie@klingerbs.sk
Ubytovanie Klinger sa nachádza v Banskej Štiavnici v prekrásnej prírode 300 m nad tajchomKlinger a 10 min pešo od centra mesta. Má výbornú polohu, ponúka príjemné prostredie a atmosféru. Je to ideálne miesto na oddych a načerpanie energie. Zariadenie sa nachádza v trojpodlažnej budove s kapacitou cca 20 osôb. Každé poschodie má vlastný vchod. K dispozícii je: 6 izieb (buď so samostatnou alebo spoločnoukúpeľňou), zariadená kuchyňa (na každom poschodí), jedáleň a miesto na úschovu bicyklov a lyží. V objekte sa nachádza aj sauna, ktorú je potrebné si objednať vopred. Parkovanie je na súkromnom parkovisku pre 10 áut. V areáli je možné klásť oheň a využiť kotlík alebo vstavaný gril na terase. V záhrade sa nachádzajú 3 zóny vhodné pre príjemné posedenie v prírode. V ubytovacom zariadení je možné bývať aj so svojim štvornohým miláčikom. V ponuke je aj ochutnávka miestneho zdravého kozieho mlieka a syru. Okolie ponúka veľmi dobré podmienky na turistiku a športové aktivity. Hneď za ubytovaním sa nachádza náučná trasa Geoparku, ktorý sa vinie okolím a odhaľuje jeho geologickú históriu. V zime je k dispozícii upravená trať pre bežkárov. V lete je možné kúpanie v tajchuKlinger (5min.) a priaznivci horského bicyklovania môžu naplno využiť cyklistické trasy, ktoré vedú po hrebeni pohoria nad mestom s výhľadmi na okolitú krajinu. Do centra mesta (10 min. pešo) vedie viac cestičiek s výhľadmi na Nový zámok, historické mesto, alebo Nízke Tatry. Lyžiarskeho stredisko Ski Centrum Salamandra Rezort sa nachádza 2km od ubytovania.
Čarovné ubytovanie v magickom prostredí Štiavnickych hôr v novozrekonštruovanom ubytovacom zariadení, ubytovanie 10m od centra, 5m od jazera,2m od náučného geochodníka,10m od lyžiarskeho vleku.
Chalupa Štefultov
GPS: 48.435366, 18.881620 [48° 26' 7.32'', 18° 52' 53.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Obrancov mieru 114; mob: 0903232343; 0903603336; e-mail: kindoubytko@gmail.com
Chalupa Štefultov sa nachádza v očarujúcom prostredí Štiavnických vrchov. Tichá a pokojná lokalita na okraji neveľkej obce Štefultov zaručuje príjemný oddych a načerpanie novej energie. Veľmi výhodná poloha chalupy umožňuje ako športové, turistické tak aj kultúrne vyžitie počas celého roka. V blízkom okolí sa nachádzajú turistické a cyklistické trasy geoparku. V zimnom období okolie ponúka možnosť bežkovania ako aj blízke vzdialenosti k lyžiarskym vlekom pre začiatočníkov aj náročných napr. v lyžiarskom centre SALAMANDRA Resort. Veľmi pekná turistická trasa v blízkosti vedie aj na známy vrch Sitno, ktorý ponúka nádherný výhľad na celé Slovensko. Na skok je aj do Banskej Štiavnice, ktorá ponúka množstvo kultúrnych a historických pamiatok a múzeí. Zariadenie sa skladá z: jednej 3-lôžkovej izby, jednej 5-lôžkovej izby s TV-SAT, kúpeľne so sprchovacím kútom a WC, kuchyne (plynový sporák, elektrická rúra, chladnička, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, kuchynský riad, práčka) a komory. Veľkou výhodou je, že sa prenajíma celá chalupa ku ktorej patrí aj veľká záhrada, takže súkromie je zaručené. Vonku je altánok pre 13 osôb s miestom pre grilovanie a zábavu. Veľká záhrada ponúka dostatočný priestor pre parkovanie a šantenie detí. Asi 5 min pešo sa nachádza futbalové ihrisko a rôzne hojdačky a preliezačky pre deti. Banskoštiavnické tajchy Vám v letných mesiacoch ponúkajú množstvo príležitostí kúpania a opaľovania. Najbližší tajch sa nachádza cca 1 km od objektu, obchod 800 m, reštaurácia 4 km, autobusová zastávka 200 m a vlaková stanica 4 km.
Penzión Almi
GPS: 48.461515, 18.898697 [48° 27' 41.45'', 18° 53' 55.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Staromestská 7;
Web: http://slovensko.ubytovani-penziony.net/penzion-slovensko/%20penzion-almi
Penzión Almi o rozlohe 5000 m2 sa nachádza v historickej časti Banskej Štiavnice na okraji mestskej pamiatkovej rezervácie. Rozprestiera sa na južne orientovanom svahu s romantickým výhľadom na staré mesto a Štiavnické vrchy. V blízkosti areálu je Botanická záhrada(100m), vchod do stredovekej bane(150m), priezračné jazero Veľká Vodárenská (1km).Areál pozostáva z dvoch samostatných objektov. Prvý objekt je historický banský obytný dom opakovane prestavovaný, zrekonštruovaný v štýle 30tych, 40-tych rokov minulého storočia. Tento dvojpodlažný dom má štyri samostatné vchody. Na prízemí sa nachádzajú 4izby s kapacitou 10 lôžok +2 prístelky, 3 kuchynky a 3 kúpeľne. Na poschodí je spoločenská miestnosť s krbom, kuchyňa, 2izby s kapacitou 4 lôžka + 3 prístelky, kúpeľňa. Druhý objekt je historický panský dom v neoklasicistickom štýle originálne zrekonštruovaný. Na prízemí domu sa nachádza spoločenská miestnosť s krbom , miestnosť s barom z čerešňového dreva a ďalšia miestnosť . Kuchyňa spĺňajúca hygienické normy pre spoločné stravovanie. Toalety pre zákazníkov (ženy/muži) a toalety pre personál. Ústredné kúrenie je riešené drevoplynovým kotlom. Podkrovie má ubytovaciu kapacitu 13 lôžok s príslušenstvom v 5 izbách a hospodárska prístavba s podkrovím 6 lôžok. Na mieste je k dispozícii parkovisko pre 10 áut. V blízkosti sa nachádza: lyžiarske stredisko Salamander (8 km), Aquapark Vyhne (12 km) a kúpeľné stredisko Sklené Teplice (15 km). Autobusová zastávka sa nachádza 300 m od objektu.
Ubytovanie Gavalier
GPS: 48.460318, 18.892297 [48° 27' 37.14'', 18° 53' 32.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Námestie sv. Trojice 14; 969 01; mob: 0903802226; email: bs@gavalier.com
Web: http://www.gavalier.com/banska-stiavnica/kaviaren-gavalier-banska-stiavnica.html
V historickej budove Joergesovho domu, v ktorom sa nachádza aj Kaviareň Gavalier, nájdete ubytovanie v dizajnových izbách s citom prepájajúci historický ráz budovy a súčasného mobiliáru.
Hostia, ktorí sa u nás ubytujú, majú možnosť medzi dvoma typmi izieb. Tí hostia, ktorí sa rozhodnú pre ubytovanie typu Suite, vstúpia do obývacej miestnosti, v ktorej sa nachádza coffee-corner, sofa s TV a stará kachľová peca krásny výhľad z arkiéra na Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom. Ďalej sa tu nachádza spáleň s malým pracovným stolíkom. Do kúpeľne budete vstupovať cez renesančný portál, na ktorom je vyrytý historický text "Wnerwert was Got peschert". Výhodou tejto izby nie je len rozloha, ale aj priamy výhľad na Námestie sv. Trojice z akriera. Do ubytovania typu Štandard vstúpite priamo do menšej predsienky. Po ľavej strane je izba, v ktorej sa nachádza lôžko s kreslom a coffee-cornerom. Po pravej strane od vchodu do izby je menšia kúpeľňa s výhľadom do vnútorného nádvoria historickej budovy. Veríme, že ako hostia u nás zažijete príjemné spomienky, oddýchnete si a načerpáte veľa pozitívnej energie.
Štôlňa Cherubín
GPS: 48.461631, 18.891052 [48° 27' 41.87'', 18° 53' 27.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pôvodný kamenný portál štôlne bol neskôr prekrytý betónovou stavbou so záchytom vody, nad ktorým bola vďka dostatku vody v štôlni postavená páková ručná vodná pumpa. Štôlňa pôvodne sprístupňovala najvyššie položené dobývky na rudnej žile Terézia.
Starý hostinec
GPS: 48.417478, 18.939449 [48° 25' 2.92'', 18° 56' 22.02'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 81; tel: 045/6931124; mob: 0903755770; e-mail: info@staryhostinec.sk
Penzión Starý hostinec sa nachádza na mieste, na ktorom od nepamäti stál hostinec. Skladá sa z slovenskej reštaurácie, kde sa môžete pohostiť, oddýchnuť si, a z ubytovacej časti, v ktorej je možnosť prenocúvania, tak ako pred niekoľkými rokmi, keď furmani, ktorí tu nocovali do rána a potom šli s tovarom na rínok, do trhu do Štiavnice, alebo len tak prenocúvali náhodní pocestní, či vojaci, oficieri...Hľadáte hotel, chatu alebo penzión, kde budete mať trošku súkromia a pohodlia na oddych? Penzión Starý hostinec, ktorý sa nachádza iba 6 km od historického mesta Banská Štiavnica vám ponúka ubytovanie v tichom dedinskom prostredí obce Svätý Anton. Naše zariadenie je vhodné pre jednotlivcov aj skupiny ako sú rodiny s deťmi (rodinné oslavy), firemné kolektívy (firemné akcie, školenia a semináre). Príjemné chvíle môžete u nás stráviť v lete aj v zime. Náš penzión pre vás pripravil širokú škálu zaujímavostí a akcií. Ubytovanie ponúkame v tradične zariadených izbičkách, z ktorých je každá upravená podľa vybraného regiónu Slovenska alebo jednotlivých obcí z okolia Banskej Štiavnice. Volajú sa Detva, Myjava, Liptov, Spiš, Hont, Prenčov, Hrušov, Krnišov. Našim návštevníkom sa páčia pestré animačné programy (folklór, remeslá, ľudové zvyky ako zabíjačka, stavanie májov), ktoré dokážeme pripraviť aj na mieru. Svoje telo aj ducha môžu zrelaxovať v relax centre - Dobrô telo, ktoré je súčasťou zariadenia. Penzión má kapacitu 28 pevných lôžok a 10 prístelkov, ktoré sú umiestnené v 12-tich podkrovných dvojlôžkových izbách a trojlôžkových izbách s prístelkami. Izby majú vlastné sociálne zariadenie, televízor, chladničku a rádio s CD prehrávačom. Súčasťou penziónu je aj jedna dvojlôžková izba s bezbariérovým prístupom. Pre našich návštevníkov je tu aj možnosť ubytovania sa s domácimi miláčikmi. Počas pekného počasia si môžu návštevníci posedieť v záhradke pri grile. V penzióne prevláda vôňa dreva, ktorá vás na okamih vytrhne z kolobehu mestského života.
Penzión Antolský mlyn
GPS: 48.412706, 18.939511 [48° 24' 45.74'', 18° 56' 22.24'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton č. 220, 969 72; tel: 045/6931311; Email: info@antolskymlyn.sk
Penzión Antolský mlyn sa nachádza v obci Svätý Anton v malebnom prostredí Štiavnických vrchov, neďaleko Banskej Štiavnice, mesta so slávnou banskou históriou. Penzión stojí na mieste pôvodného mlyna, ktorý slúžil širokému okoliu. Penzión Antolský mlyn je miesto, kde na Vás čaká príjemné ubytovanie pre 25 hostí, chutné jedlo a samozrejme milý a ochotný personál. Prostredie penziónu poskytuje vhodné podmienky na rodinnú rekreáciu a rodinné, menšie spoločenské a firemné podujatia. Blízke okolie ponúka široké možnosti oddychu, poznania, aktívneho pobytu pre turistov, priateľov prírody, záujemcom o históriu či športovcov. Ubytovaciu kapacitu penziónu tvorí 7 izieb a apartmán. Každá izba je vybavená predsieňou, príslušenstvom so sprchovacím kútom, WC. Izby je možné doplniť prísteľkou. V ponuke sú dve bezbariérové dvojlôžkové izby, štyri dvojlôžkové izby a jedna dvojlôžková izba plus. V našom penzióne radi privítame každé zvieratko. Preto Vám nič nebráni vziať so sebou tiež svojho najlepšieho priateľa, ktorý si dosýta užije prírodu a čerstvý vzduch.
Ranč Nádej
GPS: 48.419030, 18.935326 [48° 25' 8.51'', 18° 56' 7.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Na Záhumní č. 499, 969 72; mob; 0911806499; 0904877078
Ubytovanie je stavané pre klientelu, ktorá nehľadá luxus a pohodlie, ale vyhľadáva prírodné krásy, historické pamiatky, pekné scenérie a hlavne kľud a oddych. Pohodu zaručujeme mladým rodinám, ktoré radi trávia voľný čas v prírode a orientujú sa s detičkami z veľkomiest na vidiek za poznaním domácich tradícií, zvierat. Rovnako tu nájdu záľubu aj návštevníci v dôchodkovom veku pre nevyčerpateľný pokoj a nenáročné prechádzky do širokého okolia. V letnej sezóne predstavuje toto miesto nezabudnuteľné spomienky z detských táborov.
Café Madeira
GPS: 48.406578, 18.940292 [48° 24' 23.68'', 18° 56' 25.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Ubytovanie Café Madeira sa nachádza vo Svätom Antone okres Banská Štiavnica. Obec sa rozprestiera pod Sitnom, ktoré je najvyšším vrchom Štiavnického pohoria. Letné obdobie poskytuje možnosti využitia okolitých tajchov, množstvo historických pamiatok - kultúrnych podujatí, a športových aktivít. V zimných mesiacoch možnosť pestovania zimných športov a turistiky. Celková kapacita ubytovania predstavuje 10 miest, z toho 4 prístelky (2 apartmány a 1 izba). Každý apartmán a izba sú útulne zariadené. Súčasťou izieb je TV, radio, prístup na Internet a kúpeľňa. Ubytovanie je na 1 poschodí nad kaviarňou, v ktorej sa dá príjemne posedieť. Na dvore sa nachádza altánok s krbom. Parkovanie je poskytnuté priamo v areáli. U nás nájdu priestor aj Vaši štvornohí miláčikovia.
Dom Rovne
GPS: 48.399513, 18.926525 [48° 23' 58.25'', 18° 55' 35.49'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svätý Anton 152, 969 72; tel/fax: 045/6931138; mob: 0904151757; e-mail: madeira@post.sk
Dom Rovne sa nachádza pod vrchom Sitno pri obci Svätý Anton .Je v tichom prostredí obklopený lesom asi 2 Km od obci. Pre ľudí z rušného mesta a života okolo nich je to ideálne miesto na oddych.Celková kapacita je 9+1 miest. (2 izby, kúpeľňa, kuchyňa). Celý dom je príjemne zariadený. V každej izbe je TV, rádio. Kuchyňa je kompletne zariadená s chladničkou, sporákom, mikrovlnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou. Vonku sa dá posedieť pri ohníku a grilovať .Parkovanie je pri objekte. K nám si môžete priniesť aj domácich miláčikov.
Soví dom
GPS: 48.421799, 18.943744 [48° 25' 18.48'', 18° 56' 37.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Svatý Anton 292, 96972
Ubytovacie zariadenie Soví Dom sa nachádza v parku hradu Svätý Anton a ponúka izby s terasou zariadené zrenovovaným historickým nábytkom a knižnicu. Personál recepcie je vám k dispozícii 24 hodín denne.Všetky izby majú vlastnú kúpeľňu a sú vybavené TV s plochou obrazovkou, kávovarom, rýchlovarnou kanvicou a hriankovačom. V jednej z ubytovacích jednotiek je tiež klavír.Počas pobytu v zariadení Soví Dom si môžete oddýchnuť na terase alebo v záhrade s grilom. Taktiež si môžete zadarmo zahrať rôzne hry, ako napríklad pétanque.Stravu si môžete objednať dopredu, pričom jedlá sa podávajú priamo na izbách. Obchod s potravinami je vzdialený 200 metrov a reštaurácia 800 metrov.K dispozícii máte tiež požičovňu bicyklov. Priamo na mieste môžete využívať bezplatné parkovisko. Banská Štiavnica je vzdialená 5 km a lyžiarske stredisko Salamandra necelých 7 km. Za príplatok máte k dispozícii aj službu kyvadlovej dopravy.
Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.
GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.
Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Vodný jarok k Hornému parkovému jazierku
GPS: 48.420884, 18.945442 [48° 25' 15.18'', 18° 56' 43.59'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Vodný jarok začína v doline Kolpachského potoka a približne na úrovni nadmorskej výšky 480 m n. m. privádza vodu asi 1 km dlhou trasou k Hornému parkovému jazierku pri kaštieli vo Svätom Antone. Z tohoto jazierka je kamennou kaskádou a malým vodopádom voda privedená do Dolného parkového jazierka. Prívodný vodný jarok bol určite pôvodne prekrytý v celej svojej dĺžke drevenými doskami a to nielen preto aby sa náhodou neupchal a neprehradil opadnutými konármi, či suťou, ale aj preto aby sa do Horného jazierka nedostávalo splavené lístie z jesenného opadu, ktoré by sa potom v ňom akumulovalo a bola by nutná je pravidelná údržba. V súčasnosti je práve toto najväčším problémom a zdrojom nadbytočných živín splavovaných do oboch jazier v parku. Výrazne sa tak znižuje ekologická a hygienická kvalita vody čo sa prejavuje silným sezónnym zákalom a postupnou eutrofizácou oboch vodných plôch.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Hotel Topky
GPS: 48.408587, 18.853169 [48° 24' 30.91'', 18° 51' 11.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Počúvadlianske jazero 199; Tel: 00421 (45) 6994115; e-mail: hoteltopky@hoteltopky.sk
Hotel Topky leží v pokojnej, na lesy bohatej chránenej krajinnej oblasti v Štiavnických vrchoch, priamo pri jazere Počúvadlo. Hotel s rodinnou atmosférou ponúka ubytovanie v 5 jednoposteľových a 26 dvojposteľových izbách, zariadených nábytkom z prírodného dreva. Každá izba má sprchovací kút a WC. Stravovanie ponúkame v zimnej záhrade s kapacitou 55 osôb a v krbovej miestnosti pre 26 osôb. Posedieť pri kávičke alebo vínku si môžete v kaviarni pre 28 osôb.
V lete je k dispozícii aj letná terasa. Firmám, ktoré chcú u nás urobiť seminár ponúkame spoločenskú miestnosť pod strechou hotela s prekrásnym výhľadom na celé jazero. Pre voľný čas ponúkame minigolf, horské bycikle, jazdu kočom, pre deti jazdenie na poníkoch. V oddychovom centre ponúkamu saunu, whirlpool, solárium a fitness zariadenia.
Štôlňa sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.436960, 18.895448 [48° 26' 13.06'', 18° 53' 43.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Nepomuk (Štôlňa sv. Jána Nepomuckého) bola zarazená ako overovacie a prieskumné dielo ešte v 18. storočí na podložnej vetve žily Štefan v nadmorskej výške 510 m n. m. Po krátkom sledovaní sa podložná vetva ukázala z hľadiska ťažby ako neperspektívna a razená chodba sa ďalej nasmerovala na hlavnú žilu Štefan. Asi po 170 m od ústia sa razená chodba dostala k hlavnej žile Štefan, ktorá bola v dĺžke 60 m smerom na JJV aj preskúmaná. Na konci vyrazeného úseku sa žila Štefan v dĺžke 22 m dovrchne aj zostupkovo dobývala. Štôlňa Nepomuk je jediná štôlňa v oblasti, prostredníctvom ktorej je aj v súčasnosti v podzemí pozorovateľná žila Štefan. Prevádzka štôlne Nepomuk fungovala v polovici 19. storočia a ťažila sa tam 2 – 3-lótová ruda (1 lót = 334 g/t Au + Ag). O mineralizácii žily Štefan nie je dostatok údajov. Možno ju však zaradiť spolu so žilou Grüner k polymetalickým žilám štiavnického typu, u ktorých je charakteristický vývoj premien so zónami silicifikácie a sericitizácie s hlavnými rudnými minerálmi chalkopyrit, galenit, sfalerit, sulfosoli striebra a elektrum v kremeň - karbonátovej žilovine. Podľa údajov mali bohaté rudné stĺpy na žile Štefan drahokovový obsah 6-65 lótov (ojedinele až 150 lótov), pričom pomer zlata k striebru bol cca 1:25. Celý vyrazený úsek štôlne Nepomuk sa nachádza v prostredí andezitových porfýrov spodnej stratovulkanickej stavby. Horniny v chodbe od ústia až po bližšie okolie žily Štefan sú veľmi pevné, len zónovo pozorovať tektonické porušenie a hydrotermálnu premenu. Podľa zvyškových vývrtov v chodbe možno konštatovať, že časť vrtných prác sa vykonávala ručne, t. j. na vrtné dláto sa udieralo kladivom. Štôlňa Nepomuk v celom prístupnom úseku (až po dobývku na žile Štefan) má dobré ovzdušie, čo svedčí o priebežnom vetraní a prepojení s povrchom.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Dolný kostol (Slovenský)
GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.
Horný kostol / ukrižovanie
GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.
Chata Simonka
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Simona Mlynáriková, +421 902 839 693; +421 903 496 401
Chata Simonka je situovaná v prekrásnej prírode Štiavnických vrchov, v príjemnej pokojnej časti na okraji malebnej obce Banský Studenec. Výborná poloha chaty v tichom prostredí pri lese je zárukou dovolenky plnej oddychu, maximálneho pokoja a súkromia. Spríjemniť Váš pobyt si môžete hubárčením, príjemnými prechádzkami k neďalekým jazerám či bohatými možnosťami turistiky.
Chata SOFIA
GPS: 48.4539, 18.97981 [48° 27' 14.04'', 18° 58' 47.32'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Marcel Andrášek: +421 911 309 268;
Web: www.oikonip.szm.sk
Chata Sofia sa nachádza v rekreačnej oblasti Jazero v katastri obce Banský Studenec v blízkosti Kolpašského jazera.
Chata Kysihýbel
GPS: 48.44634, 18.97077 [48° 26' 46.82'', 18° 58' 14.77'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Peter Vladár: +421 903 320 357; +421 904 552 954
Chata Kysihýbel sa nachádza v peknom prostredí na samote v blízkosti obce Banský Studenec neďaleko mesta Banská Štiavnica.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Klinger Dlhá štôlňa
GPS: 48.451931, 18.880645 [48° 27' 6.95'', 18° 52' 50.32'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici povyše tajchu Klinger v údolí vedľa miestnej komunikácie do miestnej časti "Nad Klingerom".
Betónový portál štôlne je obložený prírodným kameňom s bočnými opornými múrmi omietnutými cementovou maltou. Samotný vstup do štôlne má lichobežníkové nadpražie, uzavreté a zabezpečené oceľovými dverami. Nad vstupom je v omietke uvedený názov štlne , pod ním je banícky emblém z roku 1973 a nad ním je umiestnený druhý banícky emblém. nastaršia zmienka o štôlni sa uvádza z roku 1573. Štlňa patrila banskému závodu "Božie požehnanie", ktorému patrili aj tri hlavné šachty v okolí – Terézia, Weiden a Amália, otvárajúce žily Bieber a Terézia. Opravu portálu štôlne zabezpečili v roku 2010 Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, o čom svedčí aj pamätná tabuľa , umiestnená na pravo od vstupných dverí.
Klinger Krátka Štôlňa
GPS: 48.450949, 18.880355 [48° 27' 3.42'', 18° 52' 49.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
Vila Vážka
GPS: 48.435385, 18.859624 [48° 26' 7.39'', 18° 51' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mária Ševečeková; tel: +421 908086531; email: vazka@vilavazka.sk
Vo Vile Vážka nájdete vždy čisté a útulné izby, vybavené štandardným zariadením, vrátane TV a wifi pripojenia. Každá izba má vlastné WC a sprchu. K dispozíci je spoločná kuchyňa s plným vybavením. V prízemnej časti objektu sa nachádza tichá nefajčiarska kaviareň s letnou aj zimnou terasou.
Kapacita zariadenia je 14 osôb:
2 x dvojlôžková izba 2 x trojlôžková izba 1 x štvorlôžková izbaPrístup k objektu je priamo z hlavnej cesty, hostia majú k dispozícii súkromné parkovisko. Penzión je obkolesený veľkým pozemkom, k dispozícii je ohnisko s posedením.
Ubytovanie so zvieratami nie je možné.
Nájdete u nás Útulné, vždy čisté a štandardne vybavené priestory Príjemnú kaviareň Wifi internetové pripojenie Posedenie pri ohnisku Krásnu okolitú príroduPenzión Alžbeta
GPS: 48.438848, 18.864377 [48° 26' 19.85'', 18° 51' 51.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 40, 969 81; tel: +421 907429740, +421 905853479
Penzión Alžbeta sa nachádza v Štiavnickom pohorí, ktoré je vstupnou bránou do Banskej Štiavnice. Je umiestnený v Štiavnických Baniach, v ktorých sú 4 jazerá, vhodné turistické trate, možnosti rybolovu a hubárčenia. Penzión je vybavený: 2x apartmán, 4x podkrovné izby, letná terasa, záhradný krb, detské ihrisko a možnosť zahrať si tenis. Celodenné stravovanie. V zimnom obdobi možnosť lyžovania na novootvorenom lyžiarskom stredisku Salamandra. 1400 m dlhá zjazdovka a moderná 4-sedačka.
Kapacita 18 osob.
Štôlňa Felix
GPS: 48.442024, 18.872990 [48° 26' 31.29'', 18° 52' 22.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–05)
Štôlňa Felix je situovaná v údolí pri miestnej komunikácii v historickej časti pôvodnej baníckej osady Vinšachty, ktorá je teraz súčasťou obce Štiavnické Bane. V blízkosti od ústia štôlne Felix smerom na sever sú prejavy povrchovej ťažby žily Špitaler, ktoré sa v teréne javia pomerne širokou smernou depresiou. Počiatky štôlne Felix nie sú známe, ale na základe jej lokalizácie a starých banských máp bola prevádzkovaná minimálne od 17. storočia. Pomenovanie štôlne, resp. jej premenovanie mohlo byť po frátrovi Felixovi z miestneho kláštora hieronymitánov. Fráter Felix v roku 1754 uviedol do prevádzky zariadenie na čerpanie vody ponad hrádzu v Veľkej richňavskej nádrže pre pohon banských strojov. Toto zariadenie za dva roky prinieslo banskému ťažiarstvu úsporu 7405 zlatých a túto sumu dostal kláštor v Štiavnických Baniach ako odmenu za vynález. Po baníckej stránke štôlňa Felix vo svojej úrovni a rozsahu sprístupnila žily Pavol, Terézia Wolf a Bieber. Toto banské dielo slúžilo aj pre účely fárania baníkov do banského poľa šachty Kristína, kde patrila aj šachta Wolf. Pri ústí štôlne stojí ešte pôvodný prevádzkový banícky dom, kde tesne pri ústí tohto banského diela je malé okienko, cez ktoré sa pred smenou fárajúcim baníkom vydával loj, neskoršie repkový olej do banských lámp (kahancov). Štôlňa sa v minulosti využívala aj na odvádzanie banských vôd na povrch, čomu v období intenzívnejších zrážok slúži doposiaľ. Štôlňa Felix v oblasti Štiavnických Baní by sa mohla nazvať aj „štôlňou návštev príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov“. Pravdepodobne prvý túto štôlňu prefáral arciknieža Maximilián (najmladší potomok Márie Terézie a Františka Lotrinského), ktorý do štôlne zostúpil 14. júna 1777. Na počesť jeho návštevy jeho menom nazvali jednu samostatnú vetvu žily Bieber, kde sa v tom čase ťažila bohatá ruda. Arciknieža si osobne túto žilu prezrel a sám si z nej pomocou kladiva odtĺkol kus bohatej rudy. Dňa 28. júla 1798 navštívil štôlňu Felix arciknieža Jozef Antonín Ján (syn cisára Leopolda), v tom čase uhorský palatín. Vzácnemu návštevníkovi v podzemí štôlne baníci predviedli rôzne druhy podzemnej banskej činnosti. Dňa 2. októbra 1821 štôlňou prešiel brat korunného princa Ferdinanda, arciknieža František Karol. Počas fárania v podzemí štôlne arciknieža si prezrel žilu (bola to v tom čase od ústia štôlne najvzdialenejšia dobývaná štruktúra) a na počesť jeho návštevy táto žila dostala jeho meno. Posledným a najvýznamnejším návštevníkom štôlne Félix bol cisár František Jozef I., ktorý od ústia touto banskou chodbou prešiel až k nárazisku šachty Wolf, kde si prezrel pamätnú tabuľu, pripomínajúcu návštevu jeho otca, arcikniežaťa Karola, na tomto mieste v roku 1821. Na nárazisku šachty Wolf cisár si tiež prezrel zvislú dopravu (ťažbu rudy), ktorá sa v tom čase vykonávala pomocou dopravných sudov.
Štôlňa Göllner
GPS: 48.442275, 18.871182 [48° 26' 32.19'', 18° 52' 16.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-05)
Ústie štôlne Göllner sa nachádza v nadmorskej výške 704 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu postaveného na rozsiahlej a výraznej halde.
Začiatok štôlne Göllner má prekopový charakter, kde po 260 m bola zachytená žila Bieber, ktorá bola týmto banským dielom vo svojej úrovni smerom na juh aj na západ značne presledovaná a dobývaná. O rozsahu historického dobývania na žile Bieber dokazuje veľké množstvo sledných komínov situovaných na tejto žile. Okrem žily Bieber boli so štôlňou Göllner zachytené a rozfárané aj žily Terézia a Pavol. O rozsahu dobývacích prác na žilách Terézia a Pavol nie sú písomné, ani grafické podklady. Podľa lokalizácie a nedostatku historických podkladov o štôlni Göllner sa predpokladá, že toto banské dielo bolo prevádzkované minimálne od 17. storočia. V 19. storočí štôlňa Göllner slúžila už len pre dopravné a vetracie účely.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405213, 18.857091 [48° 24' 18.77'', 18° 51' 25.53'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.405136, 18.857351 [48° 24' 18.49'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404758, 18.857437 [48° 24' 17.13'', 18° 51' 26.77'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.40476, 18.857211 [48° 24' 17.14'', 18° 51' 25.96'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chatka pri tajchu Počúvadlo
GPS: 48.404744, 18.857042 [48° 24' 17.08'', 18° 51' 25.35'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0911 585 533
Web: https://www.facebook.com/pages/Počúvadlo-jazero-chatky-na-prenájom/864756443554325
Chatky sa nachádzaju na počúvadlianskom jazere cca 100m od jazera. Cena 70€/noc (6 osôb)
Chata WEST
GPS: 48.402907, 18.856766 [48° 24' 10.47'', 18° 51' 24.36'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Chata West je umiestnená uprostred prírody Štiavnických vrchov v blízkosti brehu Počúvadlianskeho jazera a zároveň pod vrchom Sitno. K jazeru sa dostanete z chaty za 3 minúty pešou chôdzou. Historické mesto Banská Štiavnica je vzdialená približne 10 km.
Chata Katka
GPS: 48.403557, 18.856214 [48° 24' 12.81'', 18° 51' 22.37'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 441 645, jurajambrus@gmail.com
Malá chatka 150 metrov od Počúvadlianskeho jazera - zrekonštruovaná s kapacitou 6 až 8 osôb, sa nachádza v známom rekreačnom stredisku Počúvadlo, 150 metrov od jazera. Prenajať si ju môžu ako rodiny s deťmi, tak aj menšie skupiny priateľov, ktorým poskytne dostatočné súkromie.
Penzión PRI JAZERE
GPS: 48.405239, 18.856125 [48° 24' 18.86'', 18° 51' 22.05'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 905 634 647; +421 910 678 148 – Beáta Kesjarová, e-mail: omad@omad.sk
Web: http://www.omad.sk
Penzión Pri Jazere stojí na južnom brehu Počúvadla pri pláži pod Sitnom obklopený Štiavnickými vrchmi. Je vhodným na pobyty pre školy v prírode, rodinné rekreácie či pre jednotlivcov, no aj vhodným miestom pre oslavy a školenia. Okolie penziónu je ideálne na oddych a relax a ponúka viac možností na aktívny odpočinok.
V penzióne sú k dispozícii dvojlôžkové izby s vlastnou kúpeľňou a WC a štvorlôžkové izby so spoločným sociálnym zariadením na chodbe. Niektoré izby majú možnosť prístelky.
Súčasťou penziónu je jedáleň s krbom, terasa s výhľadom na Počúvadlianske jazero. V penzióne je možné si zahrať biliard a bezplatne sa pripojiť cez WiFi na internet. V letnej sezóne sú v prevádzke bufety. V areáli nájdete otvorené ohnisko a detské ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami a hojdačkami.
Penzión disponuje vlastným parkoviskom.
Penzión Hron
GPS: 48.4015470, 18.8534200 [48° 24' 5.57'', 18° 51' 12.31'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Mobil: 0910 910545, 0903 394010, e-mail: chatahron@chatahron.sk
Rekreačné zariadenie tvorí päť jednoposchodových budov vytvárajúcich ucelený areál, súčasťou ktorého je športové ihrisko i ihrisko s preliezkami pre najmenších návštevníkov, priestor pre posedenie pri táboráku. Samozrejmosťou je dostatok parkovacích miest. Zabaviť sa môžete v štyroch priestranných spoločenských miestnostiach, z ktorých dve slúžia aj ako jedálne. V jednej z nich je kozub, spríjemňujúci posedenie najmä počas chladnejších večerov. V saune sa zas zbavíte telesnej únavy i stresu. K dispozícii je i bufet. Oddýchnuť si môžete i pri stolnom tenise, či stolnom futbale. Naše zariadenie je vhodné na individuálnu či rodinnú rekreáciu, detské tábory, školy v prírode, školské výlety, sústredenia, školenia...
Chata LODIAR
GPS: 48.401275, 18.857629 [48° 24' 4.59'', 18° 51' 27.46'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 870 993; e-mail: lodiar@lodiar.sk
Web: http://www.lodiar.sk
Chata LODIAR je veľké rekreačné zariadenie umiestnené v jedninečných Štiavnickych vrchoch nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera. Kapacita je 110 lôžok s prístelkami.
Na chate sa nachádza veľká jedáleň, ktorá sa podľa požiadaviek zákazníka móže zmeniť na spoločenskú miestnosť, prípadne kongresovú sálu s možnosťou reálizacie rôznych školení.
Penzión Anna
GPS: 48.403301, 18.856509 [48° 24' 11.88'', 18° 51' 23.43'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: penzionanna@centrum.sk, 0915 830 678
Penzión Anna je situovaný v nádhernej prírode Štiavnických vrchov, vo vzdialenosti len 80 metrov od najväčšieho jazera v okolí Banskej Štiavnice - Počúvadlianskeho jazera.
Chata Veverka
GPS: 48.40393, 18.85612 [48° 24' 14.15'', 18° 51' 22.03'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 915 830 678,
Chatu Veverka nájdete v krásnom lesnom prostredí Štiavnických vrchov, v blízkosti približne 250 metrov od veľmi vyhľadávaného Počúvadlianskeho jazera.
Chata DOROTKA
GPS: 48.403517, 18.856482 [48° 24' 12.66'', 18° 51' 23.34'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 904 138778
Chatka Dorotka sa nachádza 70 m od jazera Počúvadlo.
Chata Počúvadlo
GPS: 48.402579, 18.854543 [48° 24' 9.28'', 18° 51' 16.35'']
Obec: Močiar
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421910573037, winer@winer.sk; kukalukas@gmail.com; stanislav.kuka@gmail.com
Počúvadlo, chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera.
Pod Sitnom
GPS: 48.403929, 18.85778 [48° 24' 14.14'', 18° 51' 28.01'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: podsitnomsvp@gmail.com; 0911 / 585 533
Web: http://podsitnom.sk
Škola v prírode sa nachádza v scenérii krásnych Štiavnických vrchov, priamo pod legendami ospievaným Sitnom. Neďaleké poľovnícko-historické múzeum v kaštieli vo Sv. Antone dotvára spolu s jazerom Počúvadlo okoliu neopakovateľný nádych a spoločne poskytujú množstvo možností ako príjemne využiť voľný čas.
Modrá ruža
GPS: 48.41895, 18.89953 [48° 25' 8.22'', 18° 53' 58.31'']
Obec: Ilija
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislav Kazík: tel. č.: +421 905 617 066, e-mail: lakazik@gmail.com
Chata Blue Rose sa nachádza v peknej obci Ilija len 1 km od známeho mesta Banská Štiavnica. Chata má celkovú kapacitu 11 osôb a priľahlá drevenica 4 až 5 osôb. Súčasťou chaty je aj plne zariadená kuchyňa, dve WC, kúpelňa, vínna pivnička a vonkajší krb s posedením.
Hotel Hviezda
GPS: 48.168547, 18.885266 [48° 10' 6.77'', 18° 53' 6.96'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: +421 45 558 32 31-2; Mobil: +421 907 844 301; e-mail: recepcia@hviezda-dudince.sk
Charakter zariadenia: biznis, kongresový, kúpeľný, prázdninový, pre rodiny s deťmi, školenia, menšie akcie, teambuilding, wellness
Hotel Panorama
GPS: 48.1670130 , 18.8975780 [48° 10' 1.25'', 18° 53' 51.28'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Novootvorený Hotel Panoráma je situovaný v tichej časti, približne 1 km od centra známeho kúpeľného mesta Dudince. Svojou príjemnou klímou a najväčším počtom slnečných dní v roku, láka dovolenkárov celé desaťročia. Pobyt si hostia môžu spríjemniť fakultatívnymi výletmi do okolia alebo návštevou termálneho kúpaliska Santovka.
Hotel Panoráma disponuje 26 izbami s kapacitou 56 lôžok. Každá izba je vybavená vlastným WC a sprchovacím kútom, televízorom so satelitným rozvodom.Salónik poskytuje možnosť usporiadať školenia ako aj kongresy.Hotel má vlastné parkovisko pre osobné autá a autobusy.
Hotel Minerál
GPS: 48.168918, 18.883749 [48° 10' 8.1'', 18° 53' 1.5'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 45 550 60 01, Email: rezervacie@hotelmineral.sk
V okrese Krupina priamo v centre mesta Dudince sa nachádza zrekonštruovaný Hotel Minerál Dudince. V tesnej blízkosti hotela sa nachádzajú Kúpele Dudince. Svojím vybavením a službami hotel nadštandardne uspokojuje svojich zákazníkov. Hotel je atraktívnym miestom pre zorganizovanie konferencií, seminárov, či školení v priestoroch kongresovej a rokovacej miestností a v prípade spoločenských podujatí je k dispozícii veľká spoločenská sála. Pre oddych a regeneráciu odporúčame navštíviť Wellness centrum priamo v hoteli. Hotel pre svojich klientov ubytovaných v residence apartmánoch ponúka súkromné wellness, ktoré sa nachádza na 6. podlaží hotela.
Kúpeľný hotel RUBÍN
GPS: 48.166766, 18.878464 [48° 10' 0.36'', 18° 52' 42.47'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-rubin
Hotel Rubín patriaci do areálu Kúpeľov Dudince sa vyznačuje komfortom, ktorý uspokojí aj náročnejších hostí. V interiéroch Vás privítajú príjemné pastelové farby.Do vybavenia izieb patrí kúpeľňa so sprchou a WC, televízor, rádiobudík, chladnička s minibarom, telefón s priamym volaním, pripojenie na internet a balkón. Niektoré apartmány majú v kúpeľni vaňu namiesto sprchy a niektoré nedisponujú balkónom. Súčasťou hotela je reštaurácia, jedáleň, espresso a lobby bar. Môžete si zahrať tenis na vonkajšom tenisovom kurte, loptové hry na plážovom ihrisku, ako aj bowling, squash či biliard a zacvičiť si môžete vo fitness centre. Dokonalý relax si užijete vo Vitálnom svete Wellnea, v ktorom sa nachádza vírivý bazén, sauny a vybrať si môžete zo širokej ponuky masáží. Hotel disponuje aj vonkajším bazénom.
Liečebný ústav DIAMANT ***
GPS: 48.1676920, 18.883097 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón +421 35 771 31 46, E-mail: diamant@diamant.sk
Kúpele Diamant Dudince *** poskytujú ubytovanie v jedno, dvojlôžkových izbách, apartmánoch s príslušenstvom (WC, sprcha alebo vaňa, chladnička, satelitná a káblová TV, rádio, pripojenie na internet, telefón s priamym volaním, určité izby s klimatizáciou), balkónom a s výhľadom do parku. Imobilným klientom ponúka bezbariérové izby (bez balkóna) s príslušenstvom a s výhľadom do parku.
Hotel FLÓRA Dudince **
GPS: 48.1618580, 18.8738870 [48° 9' 42.69'', 18° 52' 25.99'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: e-mail: hotelfloradudince@stonline.sk, Tel.: 00421-45-5583132, 00421-45-5583742, 00421-45-5583743, 00421-45-5583744
V okrajovej časti kúpeľného mesta Dudince je situovaný Hotel Flóra a v jeho blízkosti sa nachádza Aquapark s bazénmi s minerálnou vodou. Dudince patria medzi najznámejšie kúpele vďaka svojej liečivej vode. Kapacita hotela je 139 lôžok. Hostia sa môžu ubytovať v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách a apartmánoch. Všetky izby majú balkón a vlastné sociálne zariadenie. Hotel ponúka aj možnosť doobjednania prístelky. Pre hostí je k dispozícii hotelový bazén s letnou terasou a pohodlnými lehátkami. V hotelovom komplexe je k dispozícii sauna, masáže, vírivka, antukový tenisový kurt a požičovňa bicyklov.
Hotel PRAMEŇ Dudince **
GPS: 48.1705280 , 18.8797420 [48° 10' 13.9'', 18° 52' 47.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kontekt : Tel: 045 52 44 100, 0915 532 513, e-mail: info.pramen@gmail.com
Web: www.dudincepramen.sk
Charakter zariadenia: kúpeľný, wellness . Vďaka príjemnej rodinnej atmosfére, peknému a čistému prostrediu, výbornej domácej kuchyni a kvalitným službám Sivek Hotels***Hotel Prameň Dudince vyhovie aj najnáročnejším zákazníkom. Hotel Prameň Dudince je hotel rodinného typu s dlhoročnou tradíciou v centre kúpeľného mesta. Realizuje rôzne druhy pobytov - víkendové, relaxačné,rekondičné seniorské a predovšetkým liečebno - rehabilitačné. Tiež umožňuje rôzne firemné akcie a rodinné oslavy. Pod jednou strechou ponúka okrem kvalitných medicínskych služieb moderný krytý bazén, sauny a vírivku v novom Relax centre.
Penzión Villa EVA *
GPS: 48.1719520, 18.8864030 [48° 10' 19.03'', 18° 53' 11.05'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 00421 45 5583 005, 00421 (0)907 834 179, e-mail: penzionevadudince@gmail.com
Villa Eva poskytuje ubytovanie v Dudinciach v pokojnej štvrti na okraji mesta. Penzión disponuje dvojlôžkovými a trojlôžkovými izbami, pričom každá izba má vlastné sociálne zariadenie a možnosť pridania prístelky. Na dvoch izbách sa nachádza balkón. V záhrade penziónu je pre hostí k dispozícii altánok s grilom a detské ihrisko a malý vonkajší bazén. V priestoroch objektu dostupné WiFi pripojenie na internet. Parkovanie hostí je zabezpečené v areáli penziónu.
Penzión BYSTRICA
GPS: 48.1699140, 18.885190 [48° 10' 11.69'', 18° 53' 6.68'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ttel.: +421 45 55 83 647, e-mail: penzion.bystrica@centrum.sk
Penzión Bystrica sa nachádza v centrálnej časti Dudiniec, neďaleko od liečebných domov. Poskytujeme ubytovanie v štyroch dvojposteľových izbách s možnosťou prístelky s kompletným vybavením. Ponúkame možnosť stravovania formou dennej ponuky.
Penzión KLOST
GPS: 48.1700270, 18.8776360 [48° 10' 12.1'', 18° 52' 39.49'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: klochan@nextra.sk, telefón: +421 45 5583055, +421 903 250113
Penzión KLOST môžete nájsť na juhu stredného Slovenska v kúpeľnom mestečku Dudince. Komplex pozostáva z hlavnej budovy penziónu, v ktorej okrem izieb sa nachádza aj reštaurácia, a turistickej ubytovni. Hlavná budova ponúka útulné ubytovanie v dvoj a trojlôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením, sprchou, televízorom a rádiom. V turistickej časti, ktorá je vhodná pre skupiny, ale aj rodiny s deťmi sa nachádzajú takisto dvoj a trojlôžkové izby vybavené televízorom. Kúpeľne a sociálne zariadenia sú však na chodbe zvlášť na každom poschodí. K dispozícii je tu spoločná kuchynka na prípravu vlastnej stravy.
Park Hotel HOKOVCE
GPS: 48.15208, 18.87029 [48° 9' 7.49'', 18° 52' 13.04'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Telefón: 00421 - 36 - 7491433, 00421 - 36 - 7491433
Náš nový hotelový komplex je situovaný v bezprostrednom susedstve známeho kúpeľného mesta Dudince a je umiestnený pri peknom lesoparku. Obec Hokovce, v ktorej sa Hotel Park nachádza, leží na spojnici medzi Budapešťou a Varšavou cca.2 km južne od Dudiniec. Veľmi príjemná klíma tohoto regiónu láka dovolenkárov už dlhé desaťročia. V liečivých vodách dudinských prameňov sa kúpali už rímske légie pred našim letopočtom. Kúpalisko s termálnou liečivou vodou je otvorené pre verejnosť od mája do septembra. Teplota termálnej vody je 28 stupňov °C.
Hotel JANTÁR
GPS: 48.16163 , 18.87729 [48° 9' 41.87'', 18° 52' 38.24'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 061, 55 83 061, e-mail: jantar@hoteljantar.sk
Útulné a pohodlné ubytovanie podľa Vašich predstáv... Hotelový komplex Jantár sa nachádza 2 km od kúpeľného mestečka Dudince, na konci pešej zóny. Na pokojnom mieste, kde začínajú malé vinice. Je zložený z dvoch častí, z ktorých jedna je ubytovacia a druhá relaxačná. Hotel ponúka svojim hosťom ubytovanie v 76 izbách (152 lôžok) . Izby sú útulné, čisté a novo-zariadené. Väčšina izieb má nádherný výhľad do okolia. V hoteli je i prístup k vysokorýchlostnému internetu.
Hotel Európa BUČINÁR
GPS: 48.1676920, 18.8830970 [48° 10' 3.69'', 18° 52' 59.15'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 83 367, 0907 039 003
Hotel Europa-Bučinár je hotelové zariadenie zaradené do kategórie a triedy GARNI Hotel*. Slovenským olympijským výborom mu bol udelený štatút Národného olympijského rehabilitačného a regeneračného centra kvôli zámerom vybudovať z neho stredisko na prípravu, rehabilitáciu, regeneráciu a rekreáciu vrcholových športovcov. Nachádza sa v tichom prostredí na okraji kúpeľného mesta Dudince. Od kúpeľného parku je vzdialený 2 km. Hotel poskytuje svoje služby a priestory i firmám na firemné stretnutia, školenia, prezentačné akcie či sústredenia športovcov, tanečných klubov, spoločenské udalosti a pod.
Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 45 55 51 911, 917 478 130, e-mail: penzion@umlynarky.sk
Jedinečné prostredie pre prázdninujúce rodinky, romantické páriky, wellness fanušíkov či biznis klientelu unikajúcu každodennému stresu v Dudinciach. Hostia sú unesení mimoriadnym pocitom tepla a komfortu v exkluzívne zariadených apartmánoch a izbách. Na Vaše starosti Vám pomôže zabudnúť jedno z top slovenských Wellness & Spa centier a jeho špecialisti pomocou masáží, kozmetických a regeneračných wellness procedúr. Penzión je tiež ideálnym miestom pre firemné stretnutia, semináre, školenia, firemné večierky alebo svadby vo vynikajúcej lokalite Dudiniec.
Penzión Fortuna
GPS: 48.1644, 18.895315 [48° 9' 51.84'', 18° 53' 43.13'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: +421 903 890 089, +421 907 433 892, e-mail: info@fortunadudince.sk
Penzión Fortuna Vám ponúka ubytovanie v tichom prostredí kúpeľného mesta_Dudince, miesta pre oddych a relax. Ubytovanie je možné v piatich apartmánových bytoch vybavených TV, SAT, WiFi, kuchynkou, kúpeľňou, balkónom s celkovou kapacitou 25 postelí. Ponúkame Vám využitie bazénu priamo v objekte penziónu, terasy a krbu v záhradnej časti penziónu. V prípade záujmu zabezpečíme donášku jedla z reštaurácie U Sv. Petra. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať.
Penzión Gabika
GPS: 48.170157, 18.876829 [48° 10' 12.57'', 18° 52' 36.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel: 00421 905 259 207, E-mail: Penziondudince@Penziondudince.Sk
Rodinný penzión je vzdialený len 350 m od termálneho kúpaliska Dudinka a kúpeľných domov Diamant, Rubín a Smaragd v kúpeľoch Dudince. Penzión je určený najmä pre návštevníkov, ktorí hľadajú a ocenia útulnosť a rodinnú atmosféru tohto zariadenia v malebnom prostredí kúpeľov Dudince.
Ubytovanie v súkromí Launerovi
GPS: 48.170425, 18.883215 [48° 10' 13.53'', 18° 52' 59.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Miroslav Launer: +421 915 988 056, +421 918 465 734, +420 773 647 521, e-mail: miroslava.launerova@gmail.com
Umiestnenie: V centru kúpeľného mestečka Dudince. Ubytovanie: Privát v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osôb v 2 izbách. Izby sú 3-lôžkové, nepriechodné. V každej izbe je vlastná kúpeľňa (sprchový kút, WC), TV a WiFi pripojenie. Na poschodí je spoločná kuchyňa (chladnička s mrazničkou, mikrovlnka, dvojplatnička, rýchlovarná kanvica,...) a veľká terasa. Posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko, domček a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore. Ubytovanie je v prevádzke mimo vykurovacie období (v mesiacoch 04-09).
Ubytovanie v súkromí - Zlesík
GPS: 48.16609100 , 18.89384100 [48° 9' 57.93'', 18° 53' 37.83'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jaroslav Zlesík: 0905100870
Charakter zariadenia: lacné ubytovanie, prázdninový prenájom.
Penzión Veperec Hokovce
GPS: 48.157247, 18.868434 [48° 9' 26.09'', 18° 52' 6.36'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ing. Oskár Sekereš: +421 911685411, +421 911141253, oskar.sekeres@arbos.sk
Web: http://www.arbos.sk
Penzión sa nachádza v Obci Hokovce v bezprostrednej blízkosti kúpeľného mesta Dudince. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí mimo verejných komunikácií s možnosťou parkovania vo dvore.
Chata na Viniciach
GPS: 48.30282, 18.96169 [48° 18' 10.15'', 18° 57' 42.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: E-mail: babiakmarek@gmail.com, tel.: 0907083770
Chata na Viniciach je situovaná krásnom tichom prostredí na južných svahoch Štiavnických vrchoch, v pokojnej časti vinohradnícko-chatovej oblasti obce Hontianske Nemce. Ideálna poloha chaty v nádhernom prostredí viníc v kombinácii so zabezpečeným maximálnym súkromím a komfortom ubytovania je zárukou dovolenky plnej relaxácie a oddychu. Blízke okolie ubytovania je veľmi bohaté na minerálne termálne pramene. Počas Vášho pobytu si tak môžete vychutnať dokonalý relax v blízkych kúpeľoch Dudince, Vyhne, Sklené Teplice či v areáli termálneho kúpaliska Santovka (všetko v okruhu do 30 minút autom). Spríjemniť Váš voľný čas si môžete aj nenáročnými prechádzkami k blízkej vodnej nádrži Sebechleby, turistickými túrami okolitou očarujúcou prírodou Štiavnických vrchov, hubárčením, rybolovom alebo degustáciou lahodných vín dopestovaných v našich vlastných vinohradoch.
Privát STRIEBORNÁ
GPS: 48.167955, 18.892332 [48° 10' 4.64'', 18° 53' 32.4'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 918 143 942, +421 908 449 573
Ubytovanie je vhodné pre hostí, ktorí bývajú na súkromí a chodia na procedúry do liečebných zariadení Kúpele Dudince, a.s., Kúpele Diamant Dudince a iných liečebných zariadení v Dudinciach.
Rovnako odporúčame pre rodiny s deťmi, väčšie skupiny a tiež pre pre návštevníkov…
Privát Hájovňa *****
GPS: 48.49451, 18.95105 [48° 29' 40.24'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Jana Palkovičová: +421 949 31 33 30, +421 905 33 11 77, +421 915 11 33 77
Ubytovanie na súkromí nachádzajúce v magickom a čarokrásnom prostredí CHKO Štiavnické vrchy, na samote, len km od mesta UNESCO Banskej Štiavnice s celoročnou prevádzkou a zaručeným súkromím v tichu okolitej prírody.
Chata Viktória
GPS: 48.44104, 18.87063 [48° 26' 27.74'', 18° 52' 14.27'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: chata.viktoria@gmail.com, 0944/925248
Chata Viktória sa nachádza v obci Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici.
Privát Bagha
GPS: 48.439116, 18.893231 [48° 26' 20.82'', 18° 53' 35.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Katarína Šebeňová: Mobil: 0903976862, e-mail: skolazdravia@azet.sk
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Apartmán Jana
GPS: 48.43996, 18.86681 [48° 26' 23.86'', 18° 52' 0.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 917 717 313, e-mail: jankadaub@gmail.com
Ubytovanie v rodinnom dome, samostatný vchod, možnosť parkovania vo dvore. Apartmán pre max. 5 osôb pozostáva z chodbičky, úplne vybavenej kuchynky spojenej s obývačkou s rozťahovacou pohovkou a TV prijímačom. Wi-Fi pripojenie na internet. V spálni sa nachádza manželská posteľ a 1 samostatná posteľ. Kúpeľňa je spojená s WC.
Vonku si môžete posedieť v záhradnom altánku a prípadne grilovať na elektrickom grile.
Apartmán U Holiča
GPS: 48.45881, 18.8875 [48° 27' 31.72'', 18° 53' 15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 908 344 668, +421 45 692 15 24, e-mail: apartmanuholica@gmail.com
Náš apartmán U Holiča sa nachádza pod Paradajzom nad starobylým centrom mesta s nezabudnutelným výhľadom na Starý a Nový Zámok, Klopačku a Kalváriu s blízkym prístupom do centra mesta.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Penzión Relax
GPS: 48.166969, 18.891546 [48° 10' 1.09'', 18° 53' 29.57'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 907 389 888, penzionrelaxdudince@gmail.com
Penzión ponúka príjemný pobyt v krásnom a zdravom prostredí v blízkosti termálnych kúpeľov. Pokojné miesto pre oddych od každodenného stresu v tichom prostredí, bez zníženia Vášho vlastného komfortu. Umožňuje ubytovanie na predĺžený víkend, k ambulantnej liečbe v kúpeľoch, rodinné stretnutia, pobyty mladých rodín s deťmi, aktívny víkend či dovolenku so športovým vyžitím, firemné stretnutia a neformálne stretnutia s kolegami, ubytovanie s vlastnou možnosťou prípravy stravy ,stretnutia známych, relaxačný a wellness pobyt, poznávací pobyt, aj pobyt zdravého životného štýlu.
Chata u Halčianskeho jazera
GPS: 48.464325, 18.955595 [48° 27' 51.57'', 18° 57' 20.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ladislava Valášková: +420 604 332 049
Chata v tesnej blízkosti Halčianskeho tajchu.
Privát Banská Belá
GPS: 48.475525, 18.93319 [48° 28' 31.89'', 18° 55' 59.48'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Tel.: 00421 903 390 613
Júlia Slížová, Banská Belá 73, 966 15 Banská Belá
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Ubytovanie Marína
GPS: 48.461259, 18.890565 [48° 27' 40.53'', 18° 53' 26.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kutnohorská 1; 96901; Tel.: +421 948143255; +421 911239583; E-mail: mail@penzion-marina.sk
Ponúkame príjemné ubytovanie v novozariadených izbách priamo v centre Banskej Štiavnice. Ubytovanie sa nachádza v tichom prostredí obklopené zeleňou.
lacné ubytovanie v centre Banskej Štiavnice, ubytovanie v centre mesta Banská Štiavnica - 5 min. peši od nám. sv. Trojice, veľké neplatené nestrážené parkovisko hneď vedľa budovy, vlastné ohnisko, k dispozícii gril, k dispozícii detská postieľka, kuchynka pre hostí, predaj hygienických potrieb a suvenírov na recepcii, za príplatok spoločenská/konferenčná miestnosť, raňajky pre skupiny od 12 osôb...Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Evanjelický chrám Boží
GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kostoly, zvonice
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Ubytovanie Belavita
GPS: 48.459701, 18.894944 [48° 27' 34.92'', 18° 53' 41.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Robert Lacko; Mob: 0903942626; E-mail: rlacko@post.sk
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/katalog-firiem/201-belavita.html
Apartmán v rodinnom dome s váhľadom, na ktorý nezabudnete: 2 samostatné izby, spoločná kuchyňa, kúpeľňa.
Evanjelický kostol
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Ubytovanie Betka
GPS: 48.455021, 18.901439 [48° 27' 18.08'', 18° 54' 5.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná 4; Mob: +421903053868; Email; betka20@post.sk
Ubytovanie v rodinnom dome pre 10 osôb v centre mesta. Veranda, jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa, dve spálne. Záhrada a ohnisko
Drevená zvonica
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Chata č. 421
GPS: 48.453447, 18.979806 [48° 27' 12.41'', 18° 58' 47.3'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Ondrej Linkeš; E-mail: geolink@stonline.sk; Tel: 088/4193340
Web: http://www.iubytovanie.sk/zariadenia/chata/chata-c-421/
Ubytovanie blízko centra obce Banský Studenec.
Chata Pažítky
GPS: 48.458802, 18.960060 [48° 27' 31.69'', 18° 57' 36.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 045/6922211; e-mail: kysihybel@centrum.sk
Ubytovanie a víkendové pobyty na horskej chate patriacej Strednej odbornej škole lesníckej v Banskej Štiavnici. Kapacita zariadenia je 10-12 osôb.
Domček pod Kalváriou
GPS: 48.463242, 18.907574 [48° 27' 47.67'', 18° 54' 27.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: J.Gagarina 2; mob: 0908 832490; 0907 983827; e-mail: ondrikh@hotmail.com
Rekreačný domček na úpätí vrchu Galgenberg s dominantou Banskej Štiavnice – Kalváriou. Viac info na kontaktnej webovej adrese...
Evanjelický kostol
GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Evanjelický kostol secesný z roku 1924.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.
Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)
GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)
GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Štôlňa Mokrá
GPS: 48.453976, 18.877090 [48° 27' 14.31'', 18° 52' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Mokrá - 2. obzor šachty Terézia.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Chata Sebechleby
GPS: 48.273404, 18.952593 [48° 16' 24.25'', 18° 57' 9.33'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 202, 962 66
Kapacita ubytovania: min 1 max 23 (2x2, 2x6, 1x7)
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Vodná štôlňa pod Prachárňou
GPS: 48.447212, 18.888798 [48° 26' 49.96'', 18° 53' 19.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Pozostatok vodnej štôlne, ktorá ústila do jarku, ktorý smeroval na tajch nad Zigmundšachta.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)
GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.
Štôlňa Teofil
GPS: 48.451317, 18.884968 [48° 27' 4.74'', 18° 53' 5.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Teofil sa nachádza v mieste, kde žila Špitaler na povrchu križuje viac-menej kolmo Klingerštôlňanskú dolinu (na obrázku). Celé okolie východu žily Špitaler bolo pravdepodobne objektom povrchovej ťažby ešte v čase keltského osídlenia. Napovedajú o tom výrazné smerné pingové polia, ktoré sú pozorovateľné najmä smerom na sever v oblasti Galgenbergu (Šibeničný vrch). S príchodom nemeckých baníkov v 12. a 13. storočí sa v oblasti zaviedla technológia hlbinného dobývania. Práve v údolných častiach sa zarážali sledné štôlne (banské chodby sledujúce zrudnené žily). Jednou z prvých banských chodieb na žile Špitaler mohli byť štôlňa Teofil a blízka štôlňa František. Úrovňou vyššie sú štôlne Handstadt a Vodná. V ďalšom štádiu bansky dobývaná žila Špitaler sa v okolí sprístupňovala prekopmi a šachtami. Z prekopových banských diel v blízkom okolí sú známe štôlne Ondrej, Bartolomej, Trojkráľová, Horná a Dolná Kráľovská štôlňa. V priestore medzi ústím štôlne Teofil a šachtou Ondrej boli v minulosti ďalšie dve šachty. Jedna slúžila na fáranie baníkov (šachta Einfahrt) a siahala po obzor Ján. Druhá šachta (šachta Gregor) siahala po Svätotrojičnú dedičnú štôlňu, ktorá tento banský revír aj odvodňovala samospádom.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Chalupa Žofia
GPS: 48.454657, 18.900701 [48° 27' 16.77'', 18° 54' 2.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 360 307
Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.Romantická banícka chalupa ŽOFIA sa nachádza na okraji historického centra Banskej Štiavnice - pri historickej budove Tabačky. Je to citlivo opravený pôvodný banícky dom, s tromi izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Všetky izby sú neprechodné. Jedna izba slúži zvyčajne ako obývačka, pri väčšom počte návštevníkov sa dá upraviť ako spálňa.
Predný dvor slúži na zaparkovanie 2 áut, zadný dvor ponúka pohodlné posedenie pre návštevníkov s možnosťou grilovania. Pre deti je k dispozícii pieskovisko a detský kútik, na požiadanie aj detský bazén.
Privát Gromlusová
GPS: 48.455637, 18.913278 [48° 27' 20.29'', 18° 54' 47.8'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: grolmusova@ubytovanievstiavnici.sk, +421 905 103 436
Vážení hostia,
Dovoľujeme si Vás pozvať do Banskej Štiavnice a stráviť príjemné chvíle v tomto nádhernom, historickom meste.
Ponúkame Vám ubytovanie na súkromí za prijateľnú cenu. So zvláštnym vchodom a s možnosťou parkovať pred domom.
Z našej ponuky si môžete vybrať z troch izieb (dvoj-, troj- a štvorlôžkovej). Všetky majú výhľad do záhrady.
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že v našom ubytovaní je fajčenie zakázané. V záhrade je (nielen) na tento účel zriadené posedenie.
Penzión Vysoká
GPS: 48.414077, 18.803839 [48° 24' 50.68'', 18° 48' 13.82'']
Obec: Vysoká
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.ubytovanienaslovensku.eu/penzion-vysoka-banska-stiavnica
Penzión Vysoká sa nachádza v Banskej Štiavnici, v Banskobystrickom kraji a v okrese Banská Štiavnica. Návštevníci môžu obdivovať krásy Vtáčnika, Tekova, Hontu a Štiavnických vrchov.
Penzión slúži ku krátkodobým pobytom s podávaním raňajok. Hostia môžu využívať krytý bazén, saunu a jacuzzi priamo v objekte. Každá izba má vlastnú kúpeľňu s umývadlom, sprchovacím kútom alebo vírivou vaňou a osobitným WC.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Hodrušská vodná štôlňa
GPS: 48.432288, 18.843423 [48° 25' 56.24'', 18° 50' 36.32'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 1MV-1-03)
S razením Hodrušskej vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou vodnej nádrže Richňava. Štôlňu projektoval a vytýčil inžinier stredoslovenských banských miest geodet Samuel Mikovíni v roku 1738 spolu s Dolnohodrušským zberným jarkom, ktorý bol zo všetkých zberných jarkov banskoštiavnického vodohospodárskeho systému najdlhší. Meral 8 528 metrov a mal najväčšiu plochu povodia. Podobne ako ostatné vodné štôlne aj táto štôlňa sa razila súčasne z oboch strán protismerne. Na vtedajšiu dobu to bolo nesmierne umenie vynikajúceho geodeta Samuela Mikovíniho zamerať a vytýčiť štôlňu z obidvoch strán tak, aby boli obe časti vzájomne prerazené a zároveň aby sa dodržal projektovaný sklon a smer vodnej štôlne. Sklon vodných štôlní, ktoré sa budovali na zberných jarkoch, bol približne rovnaký ako sklon zberných jarkov, čiže 70 cm na 100 m dĺžky. Jej razenie trvalo približne 4 roky.
Hodrušská vodná štôlňa má dĺžku 638,12 m a je vyrazená v nadmorskej výške 730 m n. m. Z vodohospodárskeho hľadiska mala obrovský význam, pretože odvádzala zrážkové vody z hodrušskej strany na richňavskú stranu. Na hodrušskej strane zrážkové vody zachytával Dolnohodrušský zberný jarok a Špitzberský jarok. Na richňavskej strane boli tieto vody vedené zo štôlne do Hlavného richňavského jarku, kde sa spájali s vodami odvádzanými Horným kopanickým jarkom, a to buď do tajchu Malá Richňava, alebo Veľká Richňava. Takúto manipuláciu s vodou v Hlavnom richňavskom jarku umožňovalo regulačné zariadenie, ktoré bolo vybudované na jarku v úrovni Malej Richňavy. V súčasnosti je toto zariadenie zrekonštruované.
Keďže išlo o mimoriadne dôležitú štôlňu, pravidelne sa kontrolovala, čistila a udržiavala v bezpečnom stave. Niektoré časti štôlne boli vystužené klenbami z vymurovaného kameňa. Ostatné časti štôlne, ktoré boli vyrazené v pevnej hornine, nebolo potrebné vystužovať.
Spojením zachytených zrážkových vôd vytekajúcich z Hodrušskej vodnej štôlne a vôd v Hornom kopanickom jarku sa zabezpečilo obrovské množstvo vody z veľkého povodia pre najvyššie položené tajchy celého vodohospodárskeho systému – richňavské tajchy. Dĺžka troch jarkov zabezpečujúcich túto vodu bola 15 109 metrov.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Vodná štôlňa Krížna - vyústenie
GPS: 48.418683, 18.860929 [48° 25' 7.26'', 18° 51' 39.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-12)
S razením tejto vodnej štôlne sa začalo súbežne s výstavbou tajchu Počúvadlo v roku 1775. Výstavbu vodnej nádrže aj celého komplexu vodných jarkov navrhol hlavný strojník Jozef Karol Hell. Vodnú štôlňu Krížna vymeral a vytýčil strojný dozorca Maximilián Hell pod dohľadom svojho otca Jozefa Karola Hella a za pomoci svojho brata, praktikanta Petra. Vodná štôlňa Krížna po vyrazení dosahovala celkovú dĺžku 650 m. Táto vodná štôlňa bola v poradí treťou od Počúvadla smerom k Windšachte, ktorá odvádzala vodu z tajchu Počúvadlo do Počúvadlianskeho náhorného jarku. Voda z tohto jarku slúžila predovšetkým na pohon úpravníckych zariadení (stúp) pre šachty Hornobieberštôlňanského banského závodu a reťazovite ďalej na ďalšie stupy v Štefultovskej a Antolskej doline. Pri ústí štôlní na vindšachtskej strane sa k Počúvadlianskemu náhonnému jarku pripojil zberný jarok Colloredo. V čase zvýšených zrážok a topenia snehu nahrádzal vodu z tajchu Počúvadlo, ktorý sa mohol za ten čas dopĺňať vodou z iných zberných jarkov. S ústím vodnej štôlne z počúvadlianskej strany bol spojeý zberný jarok odvádzajúci prebytočnú vodu z Dolnodekýšskeho jarku a z doliny nachádzajúcej sa pod jarkom. Do ústia štôlne vtekala aj voda pritekajúca prirodzeným jarkom z kopca, pod ktorým bola vyrazená štôlňa. Na tomto jarku bola vybudovaná sedimentačná nádržka ohraničená kamenným múrom. Aj tieto vody v čase zvýšených zrážok nahrádzali vodu z Počúvadlianskeho jazera. Portály obidvoch ústí vodnej štôlne Krížna v roku 1975 opravila a zrekonštruovala organizácia Rudné Bane, š. p., závod Banská Štiavnica.
Jarok Colloredo
Tento jarok bol vybudovaný koncom 18. storočia ako posilňujúci zdroj náhonného jarku vedúceho z nádrže Počúvadlo. Hoci dosahoval dĺžku sotva 1 000 m, jeho strategická poloha v teréne mu umožňovala najmä v jarných mesiacoch odvádzať väčšie množstvo vody, ktorá viackrát postačovala na niekoľko dní úplne nahrádzať vodu z Počúvadlianskeho jazera. Tým šetrila akumulovanú vodu v nádrži. Jeho zaústenie je na severnej strane pod Sitnom a vyúsťuje pri výtoku z vodnej štolne Krížna.
Parametre obidvoch portálov štôlne Krížna
Portál pri zaústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo do štôlne Krížna: šírka 90 cm, výška 180 cm, hĺbka vody 15 cm.
Portál pri vyústení náhonného jarku z tajchu Počúvadlo zo štôlne Krížna: šírka 120 cm, výška 190 cm, hĺbka vody 50 cm.
Vodná štôlňa Krížna - zaústenie
GPS: 48.415542, 18.857442 [48° 24' 55.95'', 18° 51' 26.79'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-04)
Táto vodná štôlňa bola postavená za účelom prevodu vody z Počúvadelského jarku, ktorý odvádzal vody z Počúvadlianskeho jazera, do Collorédskeho pomocného jarku, ktorý takto prevedenú vodu odvádzal do jazera Evička. Štôlňa zohrávala v banskoštiavnickom vodohospodárskom systéme dôležitú úlohu, nakoľko sa jej prostredníctvom transportovala voda z počúvadlianskeho vodohospodárskeho systému do susedného, severnejšie lokalizovaného, vindšachtovného vodohospodárskeho systému. Štôlňa predstavovala vlastne jedinú cestu, ktorou sa mohol transport vody medzi spomenutými vodohospodárskymi systémami uskutočniť. V tomto spočíval jej obrovský význam pre banskoštiavnické baníctvo.
Parametre štôlne sa po celej jej dĺžke menili. Dĺžka štôlne je približne 500 metrov. Šírka štôlne sa mení v intervale od 0,4 do 1,2 m, výška od 0,8 do 1,9 m. Hĺbka vody v štôlni sa v celej jej dĺžke nemenila a predstavuje hodnotu približne 0,15 – 0,50 cm.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Výpust z tajchu Počúvadlo
GPS: 48.410306, 18.856268 [48° 24' 37.1'', 18° 51' 22.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-05)
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Kostolík sv. Ondreja
GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...
Štôlňa Ondrej
GPS: 48.439597, 18.883790 [48° 26' 22.55'', 18° 53' 1.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-11)
Štôlňa Ondrej patrí ku starým banským dielam a svojím charakterom je to otvárkové banské dielo, ktoré prekopovite sprístupnilo vo svojej úrovni žily Ján, Gräfi, Špitaler, Bieber a jej blízke štruktúry. Na fotografii vidno pohľad od štôlne Ondrej smerom na Kostol sv. Ondreja. Prvá zmienka o štôlni Ondrej je z roku 1541. Sú archívne doklady, že razenie štôlne pre nedostatok financií pokračovalo pomaly, a to aj napriek tomu, že bola nádej na skoré dosiahnutie žily Matej (neskoršie premenovanej na žilu Ján). V tom čase majiteľom štôlne bol Ján Muner a pre zrýchlenie ťažby ho finančne nepodporila ani banská komora. V roku 1609 majiteľ štôlne požiadal majiteľov blízkej štôlne Matej, aby mu povolili použiť ich starú šachtu pre vetranie. V roku 1611 dosiahla štôlňa Matej žilu Ján, ktorú pomenovali Matejštôlnianskou žilou, kde sa narazilo na dobrú rudu. V tom roku získali štôlňu do vlastníctva bratia Gallesonovi, ktorí pokračovali v razení štôlne. V roku 1616 bola štôlňa Ondrej dlhá už 234 siah (v 17. storočí sa používala ešte banskoštiavnická siaha o dĺžke 2,0258 m). Od ústia po žilu Matej bolo 113 siah a o 42 siah ďalej sa prerazila slabo zrudnená žila, ktorá nebola sledne overovaná. O 28 siah ďalej sa prekrižovala Červená žila a o ďalších 15 siah kryštalická žila, ktorá pravdepodobne odpovedá žile Gräfi. Následne sa vyrazilo ďalších 36 siah a očakávalo sa , že krátko nato sa dosiahne veľmi bohatá žila (žila Špitaler). Na konci r. 1617 štôlňa Ondrej bola už dlhá 281 siah, ovšem očakávaná žila ešte nebola dosiahnutá. V tom čase v čelbe bola tvrdá, čierna hornina (pravdepodobne pyroxenický andezit). V roku 1625 štôlňa bola dlhá 312 siah a v roku 1626 pre potrebu ďalšieho razenia štôlne sa začala raziť vetracia šachta, ktorá bola nazvaná po majiteľovi Gallesona – šachtou Viliam. (Šachta Viliam sa nachádza v záhrade v blízkosti nad autobusovou zastávkou SAD – Galison.). S hĺbením šachty Viliam sa po jej prepojení so štôlňou Ondrej skončilo v roku 1633. Po ďalšom razení štôlne, očakávaná žila Špitaler bola prerazená až v roku 1645. Neskôr boli úrovňou tejto štôlne zachytené aj žilné štruktúry Wolf a Bieber. Štôlňa Ondrej mala v histórii baníctva hlavný význam v tom, že bola jedna z prvých dlhých štôlní prekopovitého charakteru a teda aj viac – menej overovacím banským dielom v tejto oblasti. V 18. a najmä v 19. storočí významovo štôlňa Ondrej upadla z dôvodu, že banské práce sa prevažne presunuli na blízke horizonty Matej štôlne a dedičnú štôlňu Bieber.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Štôlňa Klement
GPS: 48.440774, 18.874193 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 27.09'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-07)
Ústie štôlne Klement sa nachádza v údolí, v záhrade rodinného domu, niekoľko desiatok metrov severne od šachty Špitaler. S razením štôlne sa začalo v období medzi rokmi 1763-1770. Zámerom razenia tohto banského diela bolo v úrovni štôlne overiť vývoj žily Špitaler v časti medzi Windšachtou (oblasť okolia ústia štôlne) a šachtou Ferdinand. Štôlňa po prepojení so šachtami Wolf a Ferdinand mala zabezpečovať aj odvádzanie banských vôd z vyšších obzorov a tiež zabezpečiť dopravu materiálu (najmä dreva) do revíru šácht Wolf a Ferdinand. Prvý úsek štôlne Klement je vyrazený po žile Špitaler, ktorá v danej časti vykazuje len nižší podiel zrudnenia a je vyvinutá v prostredí viac- menej hydrotermálne premenených hornín (andezitov), preto sa v tomto úseku musela stavať a často meniť drevená výstuž. V roku 1787 bola požiadavka na urýchlené prepojenie Klement štôlne so šachtou Ferdinand, a to z dôvodu aby sa mohla cez túto štôlňu dopravovať na povrch kvalitná ruda rúbaná v revíri šachty Ferdinand. Sú písomné záznamy, že už v roku 1795 sa zo šachty Ferdinand prevažná časť vydobytej rudy v okolí tohto banského diela dopravovala na povrch štôlňou Klement. Prevádzkovanie štôlne Klement bolo do začiatku 20. storočia, t. j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V poslednom prevádzkovom období štôlňa zabezpečovala dopravu rudy nie len z okolia šachty Ferdinand, ale aj iných banských revírov. Výhodou tohto krátkeho dopravného prepojenia bolo, že ťažba nemusela ísť až na povrch vyššie lokalizovaných šacht, ale skrátenou cestou cez štôlňu Klement a odtiaľ ku blízkym stupovým systémom na úpravnícke spracovanie v štefultovianskej doline.
Štôlňa Durchschlag
GPS: 48.441873, 18.873571 [48° 26' 30.74'', 18° 52' 24.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-06)
Štôlňa Durchschlag je banské dielo, ktoré má spojovací charakter ku šachtám Ferdinand a Wolf. V úvodnej časti má chodba generálny smer 14°. Po 217 m od ústia chodby je križovatka, kde je vetvenie ku šachte Wolf a ku šachte Ferdinand. Štôlňa Durchschlag bola projektovaná a realizovaná za účelom spojenia šácht Wolf a Ferdinand s povrchom v úrovni tohto banského diela. Štôlňa Durchschlag bola vyrazená koncom 18. storočia a bola prevádzkovaná do začiatku 20. storočia, t.j. až do obdobia celkového ukončenia banského podnikania v oblasti Štiavnických Baní. V období prevádzkovania štôlne Durchschlag sa toto banské dielo využívalo najmä na vetranie a dopravu rôzneho materiálu (najmä dreva) do banských polí šácht Wolf a Ferdinand.
Štôlňa Fuchs
GPS: 48.443033, 18.874038 [48° 26' 34.92'', 18° 52' 26.54'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB-2-04)
Ústie štôlne Fuchs sa nachádza v mieste historickej povrchovej dobývky na žile Špitaler, ktorá je najrozsiahlejšia a najvýraznejšia v celom teritóriu Štiavnických Baní. V súčasnosti povrchová dobývka v teréne sa prejavuje výraznou smernou depresiou po žile Špitaler. O časovosti tejto povrchovej dobývky je možné sa len domnievať. Je možné, že baníckou aktivitou na tomto mieste sa zaoberali už Kelti, a to z dôvodu, že túto oblasť nemeckí kolonisti ešte v stredoveku nazvali Fuchsloch (Líščie diery). Počiatky štôlne Fuchs pravdepodobne súvisia so šachtou Ferdinand, ktorej prvým obzorom je štôlňa Fuchs, podľa čoho bolo toto banské dielo minimálne prevádzkované od 17. storočia. Úrovňou toto banské dielo je prvým obzorom šachty Ferdinand, podľa čoho možno predpokladať, že bolo nápomocné aj pri prehlbovaní a celkovom prevádzkovaní tejto v minulosti veľmi významnej šachty. Po ložiskovej stránke štôlňa Fuchs vo svojej úrovni sprístupnila a umožnila dobývanie najmä žíl Špitaler a Wolf, ktoré v tejto časti mali veľmi bohaté zóny zrudnenia (najmä na striebro). Okrem týchto žilných štruktúr štôlňou Fuchs bola rozfáraná a dobývaná aj žila Bieber a Terézia, resp. ďalšie menej významné žily (napr. Plochá žila). Štôlňa Fuchs bola využívaná do 19. storočia, v poslednom období už len ako dopravná chodba a pre účel vetrania. Počas 20. storočia ústie chodby bolo zavalené. Halda štôlne v teréne je výrazná a objemná, čo svedčí o značnej aktivite tohto banského diela v minulosti.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Štôlňa Pavol
GPS: 48.445578, 18.867714 [48° 26' 44.08'', 18° 52' 3.77'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–2– 02)
Štôlňa Pavol je situovaná na žile Pavol, ktorá sa v okolí tohto banského diela odpája od hlavnej žily Terézia. Tieto odbiehajúce štruktúry od žily Terézia výrazne menia smer s točením na západ, a po niekoľkých desiatkach, niektoré stovkách metroch vykliňujú. Žila Pavol je najvýraznejšia odbiehajúca vetva žilnej štruktúry Terézia, ktorá v histórii „starcami“ bola aj dobývaná. Štôlňa Pavol sa spomína už v roku 1595 v tzv. Krexengrunde. V roku 1610 sa uvádza, že štôlňa mala smer 9 hór. Podľa dobových záznamov ruda dobývaná touto štôlňou vykazovala len nižšiu kvalitu a preto v roku 1611 sa práce v štôlni zastavili. Ďalšie prevádzkovanie tejto štôlne až do 19. storočia sa podľa dostupných podkladov nepotvrdilo. V 30. rokoch 19.storočia bola celá štôlňa (až po čelbu) vyzmáhaná. Mocnosť žily v čelbe má 6-7 palcov (1 palec = 2,6 cm), ale zrudnená časť je len o mocnosti 0,5 palca. Po vyzmáhaní štôlne sa z dôvodu nízkej kovnatosti žily ďalšie prevádzkovania štôlne nevykonávalo a banské dielo sa opustilo. V súčasnosti je ústie štôlne ťažko pozorovateľné , hrubá identifikácia je možná len v období zvýšených zrážok, kedy v danom mieste sú zvýšené priesaky vody (obr.č.205). Žila Pavol, bola preskúmaná v nižších úrovniach v 19. storočí aj z niektorých obzorov šachty Kristína.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Štôlňa Dolná Bakomi (vodná)
GPS: 48.434393, 18.849963 [48° 26' 3.81'', 18° 50' 59.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-02)
Dolná bakomská vodná štôlňa (alebo aj tzv. Nová richňavská) bola vyrazená začiatkom druhej polovice 18. storočia z dna Malej Richňavy, teda z Richňavskej doliny do Krechsengrundskej doliny, z povodia Hrona do povodia Ipľa. Je dlhá 485 m. Bola vybudovaná s cieľom prepojenia Malej Richňavy s vodnou nádržou Bakomi a s novovybudovaným náhonným jarkom na odvádzanie vody z Richňavy na najvyššie situovanú šachtu Königsegg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením. Pohonná voda sa však nevyužívala len pre jedinú šachtu, ale následne aj niekoľkokrát na pohon banských a úpravníckych zariadení na nižšie situovaných šachtách. Prístup k nej bol z Hornej štôlne Bakomi, ktorá sa budovala skôr ako dolná štôlňa približne o 18 m vyššie, a to jednak z Richňavskej, jednak z Krechsengrundskej doliny cez spojovaciu šachticu. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Po dobudovaní Dolnej štôlne Bakomi sa podarilo uviesť do prevádzky jedinečnú časť vodohospodárskeho systému. Unikátnosť spočívala najmä v tom, že sa štôlňami prepojili dve povodia. Voda do tajchu Veľká Windšachta (obr.č. 260) sa privádzala Horným piargskym jarkom, ktorý sa tiahne nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) z povodia Ipľa cez Hornú štôlňu Bakomi do Hlavného richňavského jarku až do Veľkej Richňavy, ktorá sa nachádza už v povodí Hrona. Okrem toho do tejto štôlne ústil aj Hornohodrušský jarok, ktorý sa tiahne až od tajchu Červená studňa a Hornodekýšsky jarok. Z Veľkej Richňavy sa mohla voda púšťať dvoma spôsobmi. Buď to bolo do Malej Richňavy a odtiaľ Dolnou štôlňou Bakomi naspäť na piargsku stranu, kde pokračovala náhonným jarkom na šachtu Königsegg, alebo sa vypúšťala priamo do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá takisto prechádzala do Štiavnických Baní. Poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila aj ďalším úpravárenským zariadeniam na viacerých šachtách. Medzi štôlňami Hornou a Dolnou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné aj v súčasnosti prejsť z jednej štôlne do druhej po železných rebríkoch. Tie boli inštalované SVP v roku 2000 s cieľom zabezpečiť bezpečnejší prístup k výpustným ventilom, ktoré sú zabudované v Dolnej štôlni a umožnujú aj dnes regulovať vypúšťanie vody z richňavských tajchov.
Prečo „Partizánska štôlňa“?
V závere druhej svetovej vojny v roku 1945 získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých nepriateľských obranných opevnení.
Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení obranného rozostavenia poskytli dňa 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká, ktorej velili velitelia pplk. Čibaterievov, mjr. Žukov a kpt. Krivonosov. V nasledujúci deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku pod vedením kpt. Kozikova cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľov paniku. To urýchlilo oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Štôlňa Michal vodná
GPS: 48.466103, 18.899247 [48° 27' 57.97'', 18° 53' 57.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Jednoduchý, už takmer neviditeľný murovaný portál v protiľahlom svahu oproti Michal dopravnej štôlni. Voľakedy tento vchod sprístupňoval dnes už zaniknutú šachtu Gabriel.
Štôlňa Michal dopravná (stará)
GPS: 48.465705, 18.898826 [48° 27' 56.54'', 18° 53' 55.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Murovaný kamenný portál štôlne Michal dopravnej štôlne.
Ústie štôlne sa nachádza vo výške 650 m n.m. v údolí pod vrchom Glanzenberg zo severovýchodnej strany. Prístup k štôlni je po vrstevnici od štátnej cesty zo sedla Hájik. Počiatky razenia dopravnej štôlne Michal nie sú známe. Najstarší údaj je z roku 1575, kedy sa o nej píše ako o opustenej bani. V roku 1792 bola pri ústí štôlne postavená socha sv. Michala – archanjela v boji s drakom. Socha sa nachádza v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Štôlňa bola razená v blízkom nadloží žily Špitaler a po cca 10 m ju sledovala smerom na juh. Za šachtou Michal sa chodba križovala a jedna vetva prekopu smerovala k žile Bieber, ktorú sledne overila až po šachtu Gábor (obr. 97b). Podľa bansko - geologickej situácie štôlňa pôvodne sprístupňovala žilu Špitaler až po povrchové dobývky na vrchu Glanzenberg (obdobie prechodu povrchovej ťažby na hlbinnú, čo sa v banskoštiavnickom regióne spája s príchodom nemeckých baníkov v 12. a najmä v 13. storočí). Po vyhĺbení šachty Michal (s vyústením pri povrchových dobývkach na vrchu Glanzenberg) štôlňa plnila dopravnú funkciu, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Po uzavretí šachty Michal (medzi povrchom a úrovňou Dopravnej štôlne Michal) sa štôlňa stala hlavným vstupným banským dielom v oblasti Glanzenbergu (obr. 98b). Po druhej svetovej vojne bola štôlňa vyzmáhaná a následne na jej úrovni bol pri šachte Michal v podzemnej strojovni umiestnený ťažný stroj typu N 1100 (výrobok ČKD Slaný). Najprv bolo ťažné zariadenie jednoetážové, ktoré na začiatku 70-tych rokov bolo nahradené dvojetážovým.
V roku 1952 bolo ústie štôlne opravené a dostalo súčasnú podobu s nápisom Michal štôlňa a v segmentovom nadstavci portálu je banícky emblém – kladivko a želiezko a letopočet poslednej rekonštrukcie – rok 1952. Ústie štôlne Michal je Národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Murovaná zvonica
GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie
Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.
Kostol sv. Juraja
GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Villa Mária
GPS: 48.457302, 18.900409 [48° 27' 26.29'', 18° 54' 1.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Kammerhofská 29, 969 01 Banská Štiavnica
Web: http://www.ubytovanie-slovensko.sk/ubytovanie-v-sukromi-banska-stiavnica-villa-maria.php
Ubytovanie v súkromí Villa Mária sa nachádza v dolnej časti mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica. V roku 1998 prešla kompletnou rekonštrukciou.
Hosťom sú k dispozícii 4 izby na spanie s celkovým počtom plnohodnotných lôžok 16 a 3 kúpeľne.
Na prízemí sa nachádza kompletne vybavená kuchyňa, ktorá je funkčne naviazaná na jedálensko-spoločenskú časť s krbom. Hosťom je k dispozícii aj spoločenská miestnosť vybavená domácim kinom.
Na dokonale uzavretom nádvorí sa nachádza krbové posedenie s možnosťou grilovania, hydromasážna vaňa pod holým nebom a suchá - fínska sauna.
Penzión Vila Magnólia
GPS: 48.455513, 18.901629 [48° 27' 19.85'', 18° 54' 5.86'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Vo Vile Magnolia sú Vám k dispozícii dva apartmány. Nachádzajú sa na prvom poschodí. Apartmány pozostávajú z chodbičky, kúpeľne, obývačky a spálne. Obidve izby apartmánov sú zariadené najmä originálnym starožitným nábytkom, s citlivým doplnením niekoľkých súčasných kusov nábytku. V obývačke každého apartmánu sa nachádza funkčná kachľová pec z 19. storočia, ktorá ponúka príjemné teplo počas zimných večerov. V spálni sa nachádza manželská posteľ, v obývačke je rozkladacia sedačka, z ktorej sa dajú vytvoriť dve prístelky. V kúpeľni je Vám v obidvoch apartmanoch k dispozícii vaňa. V chodbičke sa nachádza kuchynská skriňa so základným vybavením na prípravu nápojov. K dispozícii je rýchlovarná kanvica a chladnička. Každý apartmán je zariadený iným nábytkom a má tiež jedinečnú výmaľbu. Apartmán 2 má priestrannejšiu obývačku aj spálňu.
Izby:
Ponúkame Vám ubytovanie v 6 izbách. Jedna sa nachádza na prízemí, 5 izieb je v podkroví. Izby sú jedno a dvojlôžkové, v niektorých je možnosť pridania prístelky. Celková kapacita izieb je 10 pevných lôžok a 5 prísteliek. Súčasťou každej izby je kúpeľňa so sprchovým kútom, v jednej sa nachádza vaňa. V každej izbe sa nachádza televízor a WIFI pripojenie na internet.
Všetky priestory v penzióne sú nefajčiarske.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne
GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Evanjelický kostol
GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']
Obec: Terany
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).
Evanjelický kostol
GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Súdovce.
Kostol sv. Anny na Štefultove
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.
Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Horná štôlňa Hirschgrund
GPS: 48.47759, 18.9022 [48° 28' 39.32'', 18° 54' 7.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica – 2MB-2-01
Horná štôlňa Hirschgrund sa nachádza v Jergištôlňanskej doline na ľavej strane Jergištôlňanského potoka, do ktorého zasahuje stredne veľká halda svojím okrajom. Obdobie razenia štôlne nie je známe, ale podľa jej charakteru sa razila pravdepodobne v 15-18. storočí. O veku tiež napovedá skutočnosť, že v banských mapách z obdobia 1.polovice 19.storočia je štôlňa zakreslená. Ústie štôlne je založené na žile Hirschgrund, ktorú toto banské dielo smerom na sever v dĺžke cca 150 m sledovalo. Žila Hirschgrund má len lokálny vývoj (viaže sa len na oblasť Jergištôlne) a pravdepodobne predstavuje jednu z nadložných vetví žily Bieber, ktorá od šobovských kremencov smerom na sever má špecifický vývoj. V línii štôlne sú výrazné prejavy po povrchovom dobývaní (pingy), čo svedčí o zrudnenom vývoji žily a prítomnosti rudného stĺpa. O tom, či žila Hirschgrund bola dobývaná aj štôlňou Horná Hirschgrund nie sú priame dôkazy, ale je to pravdepodobné z dôvodu, že bola situovaná v zóne rudného stĺpa. Po geologickej stránke sa banské chodby štôlne nachádzajú v zložitom horninovom prostredí. Okolie štôlne je budované karbonátmi mezozoika (druhohory) a zlepencami paleogénu. Tieto horniny sú značne zvodnené a ich fyzikálno-mechanické vlastnosti pre ťažbu nepriaznivé, čo mohlo mať tiež vplyv na dobývanie žily Hirschgrund. V súčasnosti je ústie štôlne nepozorovateľné, v teréne prítomnosť štôlne dokumentuje len jej halda.
Štôlňa Xaver
GPS: 48.47729, 18.90257 [48° 28' 38.24'', 18° 54' 9.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-02)
Štôlňa Xaver s pôvodným označením štôlňa Františka Xaverského sa nachádza v Jergištôlňanskej doline v nadmorskej výške 615 m. Pôvodné ústie štôlne sa nachádza v záhrade rodinného domu, v súčasnosti bez náznakov bane. História štôlne nie je dokladovaná, ale podľa jej lokalizácie možno predpokladať ešte obdobie stredoveku. Ústie štôlne bolo situované v blízkosti žilnej štruktúry Bieber, ktorá v tejto časti má niekoľko samostatných žílných vedení. Podľa smeru chodby má prvých 150 m štôlne sledný charakter, sledovaná bola jedna z nadložných vetiev. Ďalších 80 metrov má chodba štôlne už prekopový charakter k hlavnej žile Bieber. Od miesta nafárania hlavnej žily Bieber, kde je vyvinutý bohatý rudný stĺp, banské chodby štôlne Xaver majú už výrazne sledný charakter a lokalizujú historicky vydobyté časti žily Bieber. Žila Bieber v predmetnom rudnom stĺpe v nižších obzoroch bola kremenno - karbonátová s výrazne polymetalickou mineralizáciou a s relatívne zvýšeným obsahom markazitu. Zvýšený obsah markazitu spôsoboval v podzemí tvz. kyzové banské vody (s nízkou hodnotou pH), ktoré mali za následok skorú koróziu železných banských zariadení (koľaje, výstuž).
Štôlňa Juraj na Jergyštôlni
GPS: 48.477283, 18.900277 [48° 28' 38.22'', 18° 54' 1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-0-00)
V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém. Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Štôlňa Jeronym
GPS: 48.46024, 18.92713 [48° 27' 36.86'', 18° 55' 37.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-16)
Ústie štôlne Jeronym sa nachádza východne od banskoštiavnickej kalvárie v nadmorskej výške 538 m. Toto banské dielo sa začalo raziť ešte v 19. storočí a malo výrazne prekopový charakter s orientáciou do oblasti priebehu žily Grüner. Dĺžka štôlne je 900 m a jej pôdorysné ukončenie je takmer pod vrcholom banskoštiavnickej kalvárie. Okrem štôlne bol z jej úrovne vyrazený aj vetrací komín s vyústením pod Kalváriou. Vyústenie komína na povrchu bolo pozorovateľné ešte po 2. svetovej vojne, v súčasnosti je v rámci zabezpečenia otvor zasypaný. Po 1. svetovej vojne sa rozhodlo o razení slepej šachty (neústiacej na povrch) z úrovne štôlne po 12. obzor s celkovým prevýšením 310,2 m. Zámer hĺbiť šachtu Jeronym bol najmä z dôvodu sprístupnenia nových rudných celkov na žile Grüner na sever od šachty František, ale aj perspektívne hlbokých častí banskobelianskeho ložiska na žilách Baumgartner, Goldfahrtner a Juraj. Tento plán sa začal realizovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy bola od šachty František v úrovni 12. obzoru vyrazená sledná chodba (tzv. Péchova chodba). Anton Péch (1822-1895) bol riaditeľom banskoštiavnických baní a osobne sa zaslúžil o razenie tejto chodby. Odchodom Pécha do dôchodku sa razenie tejto chodby zastavilo. V 20. rokoch 20. storočia sa opäť rozhodlo o sprístupnení severnej časti žily Grüner a za tým účelom sa začalo dňa 16. mája 1928 so zmáhaním štôlne Jeronym a v septembri 1930 vo vzdialenosti 470 m od ústia štôlne sa začala hĺbiť slepá šachta Jeronym. V októbri 1935 šachta dosiahla plánovanú hĺbku 310,2 m, kde sa zarazilo nárazisko 12. obroru (úroveň Voznickej dedičnej štôlne). Následne sa začala v úrovni 12. obzoru raziť chodba smerom na juh a mala sa spojiť s predtým vyrazenou tzv. Péchovou chodbou vo vzdialenosti 1000m. Razenie chodby dňa 7. októbra 1937 (vo vzdialenosti 367,3 m od šachty Jeroným) bolo nečakane ukončené. V čelbe razenej chodby došlo ku silnému prívalo vôd a následnému zatopeniu razeného prekopu i samotnej šachty do výšky 101 m. V dôsledku tejto havárie boli všetky práce v šachte zastavené a strojné zariadenia odvezené. V súčasnosti po bani Jeronym zostala len výrazná halda nachádzajúca sa na súkromnom pozemku.
Štôlňa Jozef
GPS: 48.462107, 18.891301 [48° 27' 43.59'', 18° 53' 28.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-13)
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber ). Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy. V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Štôlňa Sattel
GPS: 48.463761, 18.889617 [48° 27' 49.54'', 18° 53' 22.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-12)
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa. Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu. Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti
Štôlňa Grüner
GPS: 48.446863, 18.908894 [48° 26' 48.71'', 18° 54' 32.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-2-19)
Ústie štôlne Grüner sa nachádzalo 200 metrov za kruhovým objazdom na ľavej strane cesty smerujúcej z Banskej Štiavnice do obce Sv. Anton. Na halde štôlne bola po 2. svetovej vojne postavená budova, v ktorej bolo zdravotné stredisko Rudných baní. Kríž pri ceste nad bývalou štôlňou je pravdepodobne z obdobia, keď štôlňa bola funkčná a baníci sa pri ňom modlili pred fáraním do bane. Predpokladáme, že cesta odbočujúca nahor vedľa kríža je z obdobia, keď štôlňa Grüner bola prevádzkovo prepojená so šachtou Mária. Počiatky razenia štôlne Grüner nie sú známe, avšak podľa jej lokalizácie možno predpokladať, že toto banské dielo bolo jedno z prvých pre podzemné dobývanie žily Grüner. Výrazná povrchová depresia na žile Grüner, ktorú štôlňa s rovnakým názvom vo svojej dĺžke smerne podfárala, sa nachádza nad rodinnými domami typu okál. Podľa ložiskovo štruktúrnych skutočností a starých mapových podkladov má začiatok štôlne prekopový charakter (cca 20-30 m) a po nafáraní žily Grüner chodba smeruje na juh a má výrazne sledný charakter. O veľmi starom veku štôlne svedčí aj skutočnosť, že nebola prepojená na šachtu Mária a v archívnych materiáloch sa nenašli údaje o jej dovrchnej (medzi úrovňou štôlne a nad ňou nachádzajúcou sa povrchovou dobývkou) ťažobnej aktivite. Je možné, že opustená štôlňa Grüner bola počas hĺbenia šachty Mária v prvej polovici 18. storočia vyzmáhaná a prepojená s najvyššími obzormi šachty najmä pre účely vetrania pomocou komínov.
Štôlňa Mária
GPS: 48.444798, 18.910120 [48° 26' 41.27'', 18° 54' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne Mária sa nachádza v opornom múre štátnej cesty smerom na Štiavnické Bane oproti šachte František vedľa budovy bývalého riaditeľstva závodu Rudných baní. Halda štôlne sa nachádzala nad pôvodným kostolíkom pri šachte František. Počas rekonštrukcie povrchového areálu šachty František v 60. rokoch 20. storočia bol kostolík asanovaný a halda rekultivovaná. V súčasnosti je ústie štôlne zabezpečené železnou bránou. Štôlňa Mária bola razená v prvej polovici 19. storočia. Prepojila pomerne blízku šachtu Mária s povrchovými objektami šachty František. Štôlňa mala prekopový charakter a slúžila najmä na dopravu prevádzkového materiálu pre šachtu Mária. Využívala sa tiež na dopravu rudy ťaženej nad úrovňou dedičnej štôlne Kornberg zo žíl Grüner a Ján. Ruda dopravená štôlňou na povrch sa následne upravovala v stupách v oblasti Rybníkov. Prevádzková prepojenosť šácht Mária a František bola aj z toho dôvodu, že obidve patrili pod jeden závod a ich ťažba sa orientovala na žilu Grüner. V minulosti slúžila štôlňa Mária podľa potreby aj na vetranie, najmä horných obzorov šachty Mária. Štôlňa je vyrazená v horninách andezitu, ktoré sú v blízkosti žily Grüner tektonicky porušené a hydrotermálne premenené.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kostol svätého Michala, archanjela
GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Chata pod Močiarom – Stará Hora
GPS: 48.282757, 18.916593 [48° 16' 57.93'', 18° 54' 59.73'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Sebechleby 358, tel: +421 908 905 293; e-mail> mariasopkova5@gmail.com
Plne vybavená kuchyňa, spoločenská miestnosť, podkrovná miestnosť na spanie vybavená 6 lôžkami, skrinkami a stolíkmi, sprchový kút, WC.
Prenájom rodinného domu v obci Dvorníky
GPS: 48.196675, 18.928293 [48° 11' 48.03'', 18° 55' 41.85'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@dvorniky.com
Obec Dvorníky je vzdialená 5 km od kúpeľného mesta Dudince na juhu stredného Slovenska. Dom sa nachádza v strede obce s výbornou dostupnosťou. Poloha ho predurčuje na chatu alebo stále bývanie pre romantikov, alebo ľudí so vzťahom k prírode a pokoju. Nachádzajú sa v ňom 2 izby, sprchovací kút, špajza, suchá toaleta. Murivo je kameň a tehla. Strecha je pokrytá škridľou.
Na dvore je letná kuchyňa s udiarňou; veľké orechy poskytujú príjemný chládok pre posedenie počas letných dní. Priľahlý uzavretý oplotený pozemok má rozlohu 660 m2. Všetky stavby sú v dobrom technickom stave, parkovanie v garáži alebo vo dvore je samozrejmosťou.
Podmienky prenájmu a cenu za prenájom nehnuteľnosti dohodneme individuálne. Podrobné informácie o obci nájdete na webovských stránkach www.dvorniky.com . Ako korešpondenčný kontakt použite adresu info@dvorniky.com . Nie sme RK.
Penzión Richňava
GPS: 48.430175, 18.842356 [48° 25' 48.63'', 18° 50' 32.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mob: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Srdečne Vás pozývame na rekreáciu do Penziónu Richňava s milým personálom, príjemnou atmosférou a bohatými možnosťami oddychu v lone prekrásnej prírody chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Penzion Richňava bol postavený v roku 1999 v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, v blízkosti Richňavských vodných nádrží v katastri obce Štiavnické Bane. Bol vybudovaný ako rekreačno športové zariadenie pre všestranné využitie, rodinného typu.
PONÚKAME:
• ubytovanie pre 12 hosti v štyroch 2-lôžkových izbách a v jednom apartmáne, vybavených sociálnym zariadením
• možnosť stravovania v reštaurácii a občerstvenia v bare
• pre hostí je k dispozícii tenisový kurt
• možnosť zorganizovať rôzne spoločenské akcie, rodinné oslavy a firmám usporadúvať podnikové školenia, odborné semináre a vzdelávacie kurzy,
• parkovanie áut priamo pred penziónom.
Privát Bagha
GPS: 48.439073, 18.892787 [48° 26' 20.66'', 18° 53' 34.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421 903 976 862
Ubytovanie na okraji mesta Banská Štiavnica je ideálnym prázdninovým rodinným domom s kapacitou 6 osôb s vlastným vchodom, vlastnou záhradou, ohniskom a miestom na parkovanie. K dispozícií je 3x dvojlôžková izba, 1x kuchyňa, 1x spoločenská hala a 2x kúpeľňa s WC.
Rozloženie izieb: 3x2, 1x kuchyňa, 1x spoločenská miestnosť
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Ponuka stravovania: bez stravy
Majiteľ v objekte/24h recepcia: nie
Viaceré nezávislé skupiny: nie
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Lacné ubytovanie – privát
GPS: 48.170384, 18.883162 [48° 10' 13.38'', 18° 52' 59.38'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: Okružná 136; tel: +421 915988056, +421 91846734, +420 773647521; miroslava.launerova@gmail.com
Ubytovanie v centre kupeľného mestečka Dudince v rodinnom dome na poschodí s kapacitou 6 osob. Izby 2 × 3-ložkové s TV a WiFi pripojením, nepriechodné. Každá izba má svoju vlastnú kúpeľňu s WC. Na poschodi je spolocná vybavená kuchyňa a veľká terasa. K dispozícii posedenie v záhrade s grilom. Pre deti je v záhrade pieskovisko a hojdačka. Parkovanie zadarmo vo dvore.
Ceny:
3 osoby na izbe 8 EUR/os/noc, 2 osoby na izbe 8 EUR/os/noc (iba na jednu noc 10 EUR), 1 osoba na izbe 10 EUR/noc (iba na jednu noc 11 EUR). Rekreačný poplatok mestu Dudince 1 EURO/deň.Rozloženie izieb: 2x3
Kapacita zariadenia: 6 osôb
Chata Husín
GPS: 48.301866, 18.965572 [48° 18' 6.72'', 18° 57' 56.06'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903713279, +421905433250
Hontianske Nemce, chata v chatovej osade vo vinohradníckej lokalite, ohnisko.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s tromi prístelkami (3x rozkladacie kreslo) a s krbom, sprchovací kút, WC, kuchynský kút (elektrický sporák, chladnička).
Kúrenie na tuhé palivo (krb), elektrické kúrenie (v izbách). Možnosť stravovania u domácich. Parkovanie pri chate. Obchod 3km. Reštaurácia 3km. Autobus 2km. Vlak (stanica Zvolen) 38km.
Žakýl
GPS: 48.498795, 18.924728 [48° 29' 55.66'', 18° 55' 29.02'']
Obec: Podhorie
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: recepcia@zakyl.sk
Web: http://www.zakyl.sk/
Ubytovňa Žakýl sa nachádza v obci Podhorie, 5 km od historického mesta Banská Štiavnica, a ponúka ubytovanie s vlastnou kúpeľňou, reštauráciou, barom, slnečnou terasou a záhradou. Vo všetkých priestoroch je k dispozícii bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a priamo na mieste sa nachádza bezplatné súkromné parkovisko.
Všetky ubytovacie jednotky v zariadení Žakýl majú TV s plochou obrazovkou a vlastnú kúpeľňu so sprchovacím kútom. Všetkým hosťom je k dispozícii spoločný salónik a spoločná, dobre vybavená kuchyňa.
Jedlo si môžete vychutnať priamo v reštaurácii zariadenia. Za príplatok je k dispozícii donáška potravín a na požiadanie sa poskytujú obedové balíčky, ako aj špeciálne diétne menu.
Zariadenie poskytuje aj ďalšie príplatkové služby, vrátane sauny, vírivky, jazdy na koni a kyvadlovej dopravy. Priamo na mieste alebo v okolí zariadenia sa môžete venovať rôznym aktivitám, vrátane lyžovania, cyklistiky a pešej turistiky.
Belianske jazero je vzdialené 1,5 km a termálne kúpalisko v Sklených Tepliciach sa nachádza iba 6 km od zariadenia. Starý zámok v Banskej Štiavnici je vzdialený 5 km a kostol Sv. Kataríny sa nachádza 4,9 km od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra sa nachádza vo vzdialenosti 12 km.
Apartmán Diana
GPS: 48.459958, 18.892177 [48° 27' 35.85'', 18° 53' 31.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartma-n-diana.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=885047#map_closed
Apartmán Diana sa nachádza v historickej Banskej Štiavnici, zapísanej do zoznamu svetového dedičstva organizácie UNESCO. Je situovaný v historickej budove a ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním.
K dispozícii tu máte obývací priestor, rozkladaciu pohovku, dobre vybavenú kuchyňu s jedálenským kútom, písací stôl a súkromnú kúpeľňu s vaňou.
Len pár minút pešo od apartmánu nájdete množstvo obchodov a reštaurácií. Priamo na mieste môžete navštíviť obchod s umením.
Mineralogické múzeum sa nachádza necelých 20 metrov a Kostol sv. Kataríny 50 metrov od ubytovacieho zariadenia. Nový zámok je vzdialený 400 metrov a Starý zámok len 100 metrov od apartmánu. Verejný bazén nájdete vo vzdialenosti 500 metrov a Kalváriu necelých 700 metrov od zariadenia. Lyžiarske stredisko Salamandra je vzdialené 10 km.
Apartmán U lenivého kocúra
GPS: 48.458773, 18.894900 [48° 27' 31.58'', 18° 53' 41.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-u-leniveho-kocura.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1175749#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán U lenivého kocúra, nachádzajúci sa v centre Banskej Štiavnice, meste na zozname chránených pamiatok UNESCO a vzdialený menej ako 100 metrov od Nového zámku Banská Štiavnica, ponúka ubytovanie s vlastným stravovaním a terasu.
Apartmán U lenivého kocúra ponúka krb, dobre vybavenú kuchyňu, posedenie a súkromnú kúpeľňu so sprchovacím kútom a toaletnými potrebami zdarma.
K mnohým barom a reštauráciám sa dostanete po 5 minútach chôdze.
V okolí sa môžete venovať lyžovaniu, cyklistike a pešej turistike. Verejné parkovisko môžete využívať bezplatne.
Ak máte chuť na návštevu okolia, pozrite si Starý zámok Banská Štiavnica situovaný 300 metrov od ubytovacieho zariadenia alebo Kostol svätej Kataríny vzdialený menej ako 500 metrov.
Apartmán Franko
GPS: 48.459407, 18.896180 [48° 27' 33.87'', 18° 53' 46.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0908 648 707
Kúpeľný hotel SMARAGD
GPS: 48.166908, 18.880298 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 49.07'']
Obec: Dudince
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: tel: + 421 45 5504444 , + 421 45 5504950; e-mail: rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/ubytovanie/kupelny-hotel-smaragd
Od 1. 12. 2014 bude prebiehať rekonštrukcia a modernizácia KH Smaragd. Ukončená by mala byť v priebehu apríla/ mája 2015. Rekonštrukcia bude prebiehať za úplnej odstávky tohto hotela.
Kúpeľný hotel Smaragd vytvára ideálne podmienky pre tých, ktorí hľadajú pokoj a intímnejšiu atmosféru. Liečebné procedúry sa podávajú v balneoterapii v KH Rubín. Presklenná spojovacia chodba vám však poskytne pekný výhľad na kúpeľný park. Menej pohyblivým pri tom ochotne pomôže pridelená sanitárka (doprovod na procedúry). Prízemie Smaragdu je vhodné na uskutočňovanie kongresov, konferencií, seminárov a školení. K dispozícii je salónik (10 – 50 osôb) a veľká, rekonštruovaná kongresová sála s celkovou kapacitou do 200 osôb. Pre účastníkov kongresov zabezpečujeme aj catering na základe individuálnych požiadaviek.
apartmány Antik Pratterov Dom
GPS: 48.458707, 18.889545 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 22.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@apartmanyantik.sk
Apartmány ANTIK Pratterov dom sa nachádzajú v novo zrekonštruovanom meštianskom dome v historickom centre baníckeho mesta Banská Štiavnica na ul. Antona Pécha č.8.
Prídite obdivovať historické pamiatky Banskej Štiavnice ktoré sú zapísané na zozname UNESCO, môžete sa túlať kľukatými uličkami, posedieť v nespočetných štýlovo zariadených kaviarničkách a navštíviť obľúbené Salamandrové slávnostia v alegorickom sprievode zažiť návrat do slávnej histórie baníckeho mesta Banská Štiavnica.
Kultúrna ponuka Banskej Štiavnice je každoročne veľmi bohatá, rada festivalov si už našla miesto v kultúrnom kalendári mnohých návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie patria Festival Bachovej hudby -Bach Tribute, Jazznica, Sitno Blues,Štiavnický živý šach. Nezabudnuté remeslá, festival peknej hudby a mnohé ďalšie podujatia ktoré spestria váš pobyt v tomto prekrásnom meste.
V letných mesiacoch Vás v blízkom okolí Štiavnice čakániekoľko jazier s čistou prírodnou vodou a desiatky kilometrov turistických chodníkov.
V zimných mesiacoch je Vám k dispozícii novo vybudovaný SKI Resort Salamandra vzdialený 6 km a bežkárske trate s krásnymi výhľadmi na okolie.
Navštívte naše Apartmány Antik v Pratterovom dome a budete ubytovaný priamo v centre všetkého tohto diania priamo v srdci majestátnej Banskej Štiavnice .
Apartmány ANTIK Pratterov dom ponúkajú komfortné ubytovanie v apartmánoch citlivo vybavených historickým nábytkom a starožitnými doplnkami. Celková kapacita je7 lôžok a 4 prístelky v dvoch samostatných apartmánoch.
Apartmány majú samostatné vstupy z uzavretého dvora, kúpelne sú vybavené sprchovými kútmi, sušičmi vlasov, kuchyne sú kompletne vybavené spotrebičmi a doplnkami v retro štýle, obývacie izby s pohodlným sedením a knižnicami plnými zaujímavých kníh, prehrávače hudby s CD a USB vstupmi, WIFI, stolové hry, parkovanie na súkromnom parkovisku pred domom.
UPOZORNENIE: V našich apartmánoch nie sú k dispozícii TV príjímače nakoľko Banská Štiavnica jej zákutia a príroda v blízkom okolí ako aj zariadenie a výbava apartmánov ponúkajú nespočet možností ako oddychovať, tráviť príjemne voľný čas. Na požiadanie Vám samozrejme TV prijímač nainštalujeme.
4 Sochy
GPS: 48.457686, 18.898576 [48° 27' 27.67'', 18° 53' 54.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: info@4sochy.sk
Apartmán 4 sochy sa nachádza v historickej budove so 4 sochami na streche, ktoré predstavujú 4 ročné obdobia priamo v historickej Banskej Štiavnici, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Ponúka vám ubytovaciu jednotku s možnosťou vlastného stravovania. K dispozícii je vám bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet v celom apartmáne a bezplatné súkromné parkovisko priamo na mieste.
V apartmáne zariadenom vo vintage štýle môžete využívať obývací priestor, satelitnú TV s plochou obrazovkou, kompletne vybavenú kuchyňu s jedálenským stolom a vlastnú kúpeľňu s vaňou. Z apartmánu 4sochy sa môžete pokochať výhľadom na hlavnú ulicu a Nový zámok.
Najbližšia reštaurácia je vzdialená 20 metrov a obchod s potravinami 100 metrov.
V okolí sa môžete venovať rôznym činnostiam, ako je napríklad lyžovanie a pešia turistika. Apartmán sa nachádza 200 metrov od kostola svätej Kataríny a 400 metrov od Nového zámku. Starý zámok je vzdialený 600 metrov a Slovenské banské múzeum 2 km. Lyžiarske stredisko Salamandra je situované vo vzdialenosti 9 km a kúpele Vyhne vo vzdialenosti 12 km.
Dovolenkový dom
GPS: 48.354407, 18.974980 [48° 21' 15.87'', 18° 58' 29.93'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/holiday-home-hontianske-nemce.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=841695#idstatu=1&lokalita=krupina
Dovolenkový dom Hontianske Nemce ponúka plne zariedenú kuchyňu s chladničkou a kávovarom, TV a terasu, vaňu a aj sprchový kút. Parkovanie je pri objekte a je zdarma.
Apartmán Natália
GPS: 48.433098, 18.896799 [48° 25' 59.15'', 18° 53' 48.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.booking.com/hotel/sk/apartman-natalia.sk.html?aid=369851&idjaz=1&hotel_id=1150649#idstatu=1&lokalita=krupina
Apartmán Natália ponúka TV, terasu, obývaviu časť, plne zariadenú kuchyňu s chladničkou a mikrovlnnou rúrov a tiež kúpeľňu so sprchovým kútom.
Ubytovanie pri jazere Evička
GPS: 48.435570, 18.862695 [48° 26' 8.05'', 18° 51' 45.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: zlaticazchrv@gmail.com, 0918 374 590
Ak sa chystáte na výlet alebo na dovolenku do Banskej Štiavnice, ponúkame vám ubytovanie v prekrásnom prostredí Štiavnických Baní, v blízkosti Evičkinho jazera. S radosťou urobíme všetko, aby ste dovolenku strávili čo najpríjemnejšie a aby vám ostali najkrajšie spomienky.
Ponúkame:
Apartmán pre 4 až 6 osôb
1 dvojposteľová izba s možnosťou prístelky
Apartmán a izba majú vlastnú kuchynku a samostatný vchod
Služby: Wifi, gril, krb,
Chata 8493
GPS: 48.281445, 18.913211 [48° 16' 53.2'', 18° 54' 47.56'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.limba.com/sk/ubytovanie_slovensko/chata/stara-hora/8493.htm?uid=640237203548d934b1ec881.02679824#idstatu=1&lokalita=hont
Stará Hora, chata v chatovej osade.
2-lôžková izba a 4-lôžková izba (priechodná izba), spoločenská miestnosť, krbové kachle, TV a DVD prehrávač, kúpeľňa (sprchovací kút), WC, kuchyňa (elektrická dvojplatnička, chladnička s výparníkom, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Záhradné posedenie, ohnisko, záhradný gril. Kúrenie na tuhé palivo, k dispozícii elektrický ohrievač. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 4km. Reštaurácia 8km. Autobus 4km. Vlak (stanica Zvolen) 43km.
Chata 21865
GPS: 48.402552, 18.854705 [48° 24' 9.19'', 18° 51' 16.94'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1892-chata-21865-pocuvadlo.html
Chata v rekreačnej oblasti, 500m od jazera. Terasa, záhradné posedenie, ležadlá, záhradný gril. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate. Obchod 500m. Reštaurácia 500m. Autobus 300m. Vlak 25km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 6x lôžko v podkroví so zníženým stropom (bez dverí), spoločenská miestnosť s TV, krb, kuchynský kút (plynový sporák s rúrou, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica), kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné.
Chata 23440
GPS: 48.430145, 18.843469 [48° 25' 48.52'', 18° 50' 36.49'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--55441-chata-23440-stiavnicke-bane.html
Chata v chatovej osade v rekreačnej oblasti. Záhradné posedenie. Kúrenie na tuhé palivo (krb). Parkovanie pri objekte. Reštaurácia 50m.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 2x 3-lôžková izba s prístelkou, kuchyňa (sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra), spoločenská miestnosť s krbom, TV, kúpeľňa so sprchovacím kútom a WC.
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Chata 17822
GPS: 48.458317, 18.893816 [48° 27' 29.94'', 18° 53' 37.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1961-chata-17822-banska-stiavnica.html
Dom v centre mesta. Terasa, gril. Elektrické kúrenie, kúrenie na tuhé palivo. K dispozícii: žehlička. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie pri chate (jedno auto). Obchod 50m. Reštaurácia 40m. Autobus 50m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2.5km.
ubytovacia kapacita:
2x 2-lôžková izba (1x izba bez dverí), 3-lôžková izba, obývačka s dvoma prístelkami (rozkladací gauč), TV, kachľová pec, 2x kúpeľňa s vaňou a WC, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s výparníkom, kávovar, rýchlovarná kanvica).
Chata 4105
GPS: 48.459329, 18.896053 [48° 27' 33.58'', 18° 53' 45.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1959-chata-4105-banska-stiavnica.html
Chalupa v centre mesta. Terasa, veranda, záhradné posedenie. Elektrické kúrenie. Parkovanie pri chate. Obchod 200m. Reštaurácia 150m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 2km.
ubytovacia kapacita:
4-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, 2x prístelka (váľanda), kúpeľňa s WC, kuchyňa (elektrický sporák, elektrická rúra, chladnička, MV rúra, rýchlovarná kanvica).
Chata 4025
GPS: 48.461908, 18.892424 [48° 27' 42.87'', 18° 53' 32.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1958-chata-4025-banska-stiavnica.html
Chalupa v blízkosti historického centra v známom turistickom stredisku. Terasa s krbom, kryté záhradné posedenie, pieskovisko, prenosný gril. Elektrické kúrenie a kúrenie na tuhé palivo (krbové kachle). Doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu a drevené brikety (v zimnej sezóne a v zimnej mimosezóne doplatok za spotrebovanú elektrickú energiu nad 100 kWh/pobyt). Parkovanie na ulici (60m od chaty). Obchod 300m. Reštaurácia 250m. Autobus 2km. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba, 3-lôžková izba, spoločenská miestnosť s TV, DVD prehrávač, 2x lôžko, kúpeľňa so sprchovacím kútom, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, elektrický šľahač, chladnička s mrazničkou, MV rúra, rýchlovarná kanvica), jedáleň, krbové kachle.
Chata 14655
GPS: 48.439291, 18.864726 [48° 26' 21.45'', 18° 51' 53.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/chata--1952-chata-14655-stiavnicke-bane.html
Chalupa v obci. Terasa, kryté záhradné posedenie, záhradný gril, ohnisko, pieskovisko, hojdačka. Plynové kúrenie. Ubytovateľ hovorí aj po nemecky. Zákaz fajčenia v chate. Parkovanie vo dvore (v zime snehové reťaze). K dispozícii detská postieľka. Obchod 200m. Reštaurácia 200m. Autobus 200m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 6km.
ubytovacia kapacita:
2x 4-lôžková izba (poschodová posteľ v jednej izbe), spoločenská miestnosť s TV, 1x prístelka (rozkladací gauč), slovenská izba, kúpeľňa s vaňou, WC samostatné, kuchyňa (plynový sporák, plynová rúra, chladnička s mrazničkou, mraznička, MV rúra, rýchlovarná kanvica, hriankovač, sendvičovač, mixér, kotlík na guláš), špajza
Privát 2398
GPS: 48.436744, 18.865778 [48° 26' 12.28'', 18° 51' 56.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--1951-privat-2398-stiavnicke-bane.html
Ubytovanie v rodinnom dome na okraji obce v horskom prostredí. Spoločenská miestnosť s TV, kúpeľňa, WC, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička, MV rúra, kávovar), špajza. Ohnisko, pieskovisko. Ústredné kúrenie. Parkovanie pri chate, garáž. Obchod 300m. Reštaurácia 500m. Autobus 400m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km.
ubytovacia kapacita:
2-lôžková izba.
3-lôžková izba.
Penzión Slnečnica
GPS: 48.438460, 18.869311 [48° 26' 18.46'', 18° 52' 9.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: 0905 576 781, 0949 464 451, slnecnica437@centrum.sk
Nachádza sa v krásnom prostredí Štiavnických vrchov,v dedine Štiavnické Bane.Pre milovníkov turistiky ako stvorené na prechádzky. Kto sa rád kúpe, má možnosť výberu z viacerých jazier, ako je napr. Evičkino jazero, Vindšachta a Richňava, ktoré sa nachádzajú priamo v obci. A v neposlednom rade - Počúvadlo je vzdialené 5 km. Jednou zo služieb penziónu je aj požičovňa bicyklov, pretože Štiavnické vrchy majú množstvo dobre značených cykloturistických chodníkov. Na svoje si tu prídu aj milovníci zimných športov v stredisku Sky Salamandra, ktoré je vzdialené cca 5 km.
Privát 89
GPS: 48.439509, 18.899801 [48° 26' 22.23'', 18° 53' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: http://www.pensionhotel.sk/apartman--13556-privat-89-banska-stiavnica.html
Privát 13445
GPS: 48.446860, 18.879879 [48° 26' 48.7'', 18° 52' 47.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: +421903168357, +421903686567, harweco@harweco.sk
Ubytovanie v chate na okraji obce Štiavnické Bane, v časti Horná Roveň pri lyžiarskom stredisku Salamandra resort.
3x 2-lôžková izba, 1x 3-lôžková izba, 1x 5-lôžková izba s balkónom.Spoločenská miestnosť s jedálňou a TV, kuchyňa (elektrický sporák, chladnička s mrazničkou, MV rúra, hriankovač, kávovar, rýchlovarná kanvica), 1x kúpeľňa s vaňou a WC, 1x kúpeľňa s vaňou, WC samostatné. Terasa, ohnisko, volejbalové ihrisko. Elektrické kúrenie. Internetové pripojenie Wi-Fi. Parkovanie vo dvore. Obchod 700m. Autobus 100m. Vlak (stanica Banská Štiavnica) 4km. Štiavnické Bane - centrum 4km.
Štôlňa Matej
GPS: 48.44245, 18.88996 [48° 26' 32.82'', 18° 53' 23.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–12)
Ústie štôlne Matej je situované v štefultovskej doline, ale funkčný dosah tohto banského diela je prevažne v oblasti Štiavnických Baní. Blízko ústia štôlne sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil pre prevádzkové účely tohto banského diela. Štôlňa Matej sa prvýkrát spomína v roku 1587, keď pod názvom Nová Bieberova štôlňa bola pričlenená ku Bieberštôlnianskemu ťažiarstvu. Premenovanie štôlne na Matej sa pravdepodobne uskutočnilo po arcikniežati Matejovi (bratovi cisára Rudolfa), na ktorého sa banskoštiavnická vrchnosť začiatkom 17. storočia obracala s prosbou vo veci baníkov povolávaných do vojska. Začiatkom 17.storočia štôlňa musela mať značný rozsah, nakoľko v roku 1612 bolo rozhodnuté, že pre vetracie účely tohto banského diela sa vyrazí šachta Maximilián. Prvé dobývacie práce štôlňou Matej sa vykonávali na žile Ján, ktorá sa pôvodne nazývala Matejštôlnianska žila. Celkove štôlňou Matej boli rozfárané a dobývané žily Ján, Gräfi, Špitaler a Wolf. Podľa dostupných záznamov najkvalitnejšia ruda z týchto žíl bola dobývaná na žile Špitaler, kde obsah zlatostriebra dosahoval až 15 lótov ( 1 lót je historická jednotka kvality rudy so zastúpením 15,35 g kovu v 49,l kg rudy). Štôlňa Matej vo svojej celej histórii, okrem sprístupnenia a dobývania rôzne kvalitných rúd mala aj úlohu odvodňovania pomerne rozsiahleho a na vodu bohatého banského poľa. Po ukončení prevádzkovania tohto banského diela sa vody štôlne využívali dlhé desaťročia pre zásobovanie (systémom vodovodu) obyvateľstva značnej časti Štefultova. Posledný údaj o dobývacej aktivite štôlne Matej je z roku 1848, kedy sa na žile Ján dobývala už len ruda, ktorá sa v dôsledku kvality upravovala v stupových zariadeniach. Táto ruda bola dobývaná prevažne z častí ložiska, ktoré v predchádzajúcich storočiach pre nižšiu kvalitu nespĺňali kritéria rentabilnej ťažby. Posledné využitie (druhá polovica 19. storočia) štôlne Matej pre banské účely bolo na dopravné účely pri ťažbe rudy a najmä jaloviny z oblasti Wolf a Ferdinand šachty v Štiavnických Baniach. V údolí pod štôlňou Matej je rozsiahla plošná halda, ktorá bola vybudovaná prevažne v 19. storočí.
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Štôlňa Kuchajda
GPS: 48.43957, 18.86223 [48° 26' 22.45'', 18° 51' 44.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vstupné portály, štôlne
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MB–1–02)
Štôlňa Kuchajda je starým banským dielom, ktoré vo svojej úrovni sprístupnilo žily Kuchajda, Veterník a Anton. Prevažná časť banských diel v úrovni štôlne Kuchajda boli sledné chodby po žile Veterník. Západne od Kuchajda štôlne (v smere žily Veterník) v úrovni 765 m n.m. žila Veterník od povrchu bola sprístupnená aj štôlňou Viktória. Obe tieto štôlne boli výškovo prepojené sledným komínom po žile Veterník, ktorý napomohol k dobývaniu danej žily. Podľa údajov z raziacich prác z 18. storočia je zrejmé, že banícka aktivita v tejto oblasti musela byť ďaleko pred týmto obdobím, nakoľko čelba razená v roku 1780 prišla do opustenej šachty a najbohatšie časti zrudnenia boli už vydobyté. Počiatky ťažby na žile Veterník boli povrchovým spôsobom, čo dokazuje pingový ťah na východe tejto žily. O časovosti dobývania blízkopovrchových častí žily Veterník je možné len predpokladať a je možné ho dávať do obdobia ostatnej povrchovej ťažby v regióne Štiavnických Baní, čo mohlo byť už v období keltského osídlenia. Odvodňovanie banských priestorov na žile Veterník sa vykonávalo pomocou Vodnej štôlne, ktorej ústie bolo pod haldou Piarg šachty v nadmorskej výške 669 m.. Z pohľadu geologicko – štrukturálneho žila Veterník prezentuje jednu z viacerých žilných štruktúr v oblasti Štiavnických Baní, ktoré sa odpojili od hlavných žíl a výrazne zmenili svoje smerovanie od generálneho smeru SSV – JJZ. Smerné pokračovanie a bilančný vývoj týchto žíl nebol veľký. Štôlňou Kuchajda a žilou Veterník sa chce demonštrovať, že aj menej zrudnené žily boli v minulosti objektom banského podnikania a ťažby. Miesta odpájania vedľajších žíl od hlavných žilných štruktúr, resp. ich križovanie boli často najbohatšími polohami banskoštiavnického ložiska. Ústie štôlne počas 2. svetovej vojny bolo ešte prístupné (bolo miestom úkrytu miestnych obyvateľov v období prechodu fronty). V súčasnosti ústie je v zastavanej časti rodinného domu a priamo na danom mieste sa nachádza plechová garáž.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Chata Assisi
GPS: 48.435688, 18.856196 [48° 26' 8.48'', 18° 51' 22.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Ubytovanie (Hotel, Pezión, Ubytovňa, súkromie)
Kontakt: mob: 0907 684 440; mail: assisidm@gmail.com
Chata ASSISI je majetkom a zariadením farnosti Banská Štiavnica. Nachádza sa na Štiavnických Baniach, len necelú minútu cesty pešo od Vindšachtského jazera. Poskytuje ubytovanie, stravu a ostatný servis počas turistickej sezóny.
- Kapacita: okolo 60 ľudí, v prípade potreby aj viac.
- Izby v hlavnej budove, zruby, kryté ohnisko, veľká jedáleň, menšia zasadačka, parkovisko a dvor,...
Hojne využívaná na:
- letné tábory
- školy v prírode
- duchovné cvičenia
- víkendové školenia, duchovné obnovy,...
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.
