Románska rotunda
GPS: 48.33361, 18.840337 [48° 20' 1'', 18° 50' 25.21'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Románskych rotúnd predstavujúcich najstarší typ kostolíka, aký sa u nás staval, nájdeme na celom Slovensku len okolo 20. Všetky pochádzajú z 9. – 13. storočia a patria k vôbec najcennejším sakrálnym pamiatkam, aké máme. Osudy stredovekých slovenských rotúnd sú rôzne. Snáď najznámejšia – skalická Rotunda sv. Juraja – bola nadstavaná a premenená na obrannú vežu. Menej známa, nie však menej vzácna Baďanská rotunda sa zase vďaka neskororenesančnej prístavbe zo 17. storočia premenila na malý evanjelický kostolík, zachovajúc si svoj pôvodný stredoveký účel. Baďanský kostolík je zaujímavý nielen svojím dávnym pôvodom a z neho vyplývajúcou pamiatkovou hodnotou, ale i estetickou stránkou. Hrdí sa totiž pôvabným interiérom – skromným a slávnostným zároveň – , s jedinečnou starobylou atmosférou, v ktorom sa vkusne kĺbia prvky rôznych umeleckých slohov. (POZNÁMKA: V prípade záujmu o prehliadku kostolíka je potrebné kontaktovať Obecný úrad v Baďane.)
Románsky kostol sv. Egídia v Iliji
GPS: 48.419999, 18.902338 [48° 25' 12'', 18° 54' 8.42'']
Obec: Ilija
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je nepochybne dominantou obce Ilija a patrí k skvostom sakrálnej architektúry na Slovensku hlavne vďaka dodnes zachovanému vzácnemu portálu. O kostole doposiaľ vyšlo viacero odborných a populárno – náučných samostatných prác, štúdií, článkov, správ z historicko – umenovedných, architektonických a archeologických výskumov. Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji. Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami. Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy. Opis kostola sv. Egídia v Iliji v Súpise pamiatok na Slovensku z roku 1967. Kostolík (katolícky) románsky z 2. polovice 13. storočia, spomínaný v hraničnom spore roku 1266. v 18. storočí rozšírený predstavanou vežou a sakristiou. Jednoloďový, pozdĺžny, drobných rozmerov, má mierne podkovitú apsidu zaklenutú konchou, v lodi drevený strop. V západnom štíte kostola sa nachádza románsky ozdobný portál. Hlavný oltár renesančno – manieristický z 2. tretiny 17. storočia je portálového typu s rozoklaným dvojitým štítom, bočné ušnice doplnené v 19. storočí. Gotická pieta z 1. tretiny 15. storočia na ľavej strane, kde pôvodne stál bočný oltár Piety, zachované sú z neho tabuľové obrazy cirkevných otcov. Bočný oltár sv. Anny, murovaný klasicistický zo začiatku 19. storočia. Zmeny po roku 1989 sa nepochybne dotkli aj duchovnej sféry, vrátane slobody vierovyznania. Pri reštaurovaní časti vzácnej kultúrne pamiatky rímskokatolíckeho kostola sv. Egídia, sa podieľal aj ilijský rodák a akad. Sochár V. Remeň. Vďaka iniciatívam dekana vdp. P. Zaťku, farského spoločenstva, zvlášť Juraja Pecníka, obidvoch starostov A. Buzalkovej a V. Bačíka, ale aj rodákov, priaznivcov sakrálneho umenia, zástupcov dnešného Pamiatkového úradu sa podarilo získať finančné prostriedky hlavne zo štátneho fondu Pro Slovakia, zo zbierok a milodarov, ktoré sa využili na nevyhnutné opravy a výmenu dlažby. Jeho zachovanie vo vhodnom stavebno – technickom stave si vyžaduje hľadanie ďalších možností získania finančných prostriedkov, o čo sa snažia spoločne farské spoločenstvo, Rímskokatolícky farský úrad B. Štiavnica – Štefultov a Obecný úrad v Iliji. Po roku 1989 sa utvorili podmienky slobodného vierovyznania, plnohodnotného života spoločenstva veriacich, výučby náboženstva, usporadúvanie akcií s náboženskou tématikou, obnovenia tradícií púte – hodov a pod. Mnohí až po roku 1989 hlbšie spoznali iné cirkvi pôsobiace v regióne. S jednou z nich, s Adventistami siedmeho dňa (CASD) s krédom o jedinej možnosti spasenia z Božej milosti s Bohom stanovenej zásady od začiatku v siedmom dni v týždni ako dňom odpočinku a modlitby – sobote (podľa CASD je prvým dňom týždňa nedeľa) sa spája Ilija. Odtiaľto pochádza šíriteľ myšlienok CASD Emil Štrba a takisto významná osobnosť tejto cirkvi, riaditeľ Teologického seminára v Prahe, popredný predstaviteľ banskoštiavnického zboru a v neposlednom rade znalec dejín svojho rodiska Tobiáš Jozef Zigmund. Pochádzal z rodiny generačne spojenej s Ilijou, mnohí jej prísluštníci vykonávali dôležité funkcie aj v správe obce, vrátane funkcie richtárov.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Evanjelický kostol
GPS: 48.309290, 19.028144 [48° 18' 33.44'', 19° 1' 41.32'']
Obec: Devičie
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol je v obci Devičie jednoznačne najstaršou pamiatkou, postavenou ešte v stredoveku v roku 1804 údajne len za 6 mesiacov. Práce začali 30. apríla 1804 a chrám bol posvätený 11. novembra 1804 vtedajším hontianskym seniorom Jánom Polereckým. V roku 1817 cirkev dostala povolenie postaviť pri kostole drevenú zvonicu. Podľa niektorých zdrojov bol postavený už v roku 1785 a neskôr bol len prestavaný. Nesie znaky barokového štýlu, pri neskoršej prestavbe nadobudol aj prvky klasicizmu.
Rím.kat. kostol
GPS: 48.264464, 18.990102 [48° 15' 52.07'', 18° 59' 24.37'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol v obci Domaníky.
Kostol sv. Bartolomeja
GPS: 48.411089, 18.790940 [48° 24' 39.92'', 18° 47' 27.38'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kostoly, zvonice
V obci Vysoká (okres Banská Štiavnica) sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kostol, ktorý bol pôvodne barokový, v roku 1870 prestavaný. V kostole sa nachádza maľba zobrazujúca udalosť z čias tureckých vpádov a dva obrazy od Edmunda Gwerka.
Kostol sv. Mikuláša
GPS: 48.354184, 18.923726 [48° 21' 15.06'', 18° 55' 25.41'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Rímsko-katolícky kostol Svätého Mikuláša z roku 1736 ukrýva vzácny barokový oltár s maľbou patróna kostola. V kostole kedysi stál aj organ vyhotovený v roku 1731 kremnickým majstrom Martinom Zorkovským, no po roku 1845 bol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji. Pozornosť si zaslúžia aj staré kamenné náhrobníky, kríže a sochy na cintoríne vyhlásené za kultúrne pamiatky. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Evanjelický kostol
GPS: 48.358377, 18.922052 [48° 21' 30.16'', 18° 55' 19.39'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1900 v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a ešte v októbri toho istého roku bol dokončený a vysvätený.
Zvonica
GPS: 48.511845, 18.997483 [48° 30' 42.64'', 18° 59' 50.94'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kostoly, zvonice
Zachovaná pôvodná zvonica v obci Kozelník, pochádzajúca z 18. storočia. Dnes už po čiastočnej rekonštrukcii a výmene pôvodnej krytiny.
Evanjelický kostol
GPS: 48.333623, 18.840454 [48° 20' 1.04'', 18° 50' 25.63'']
Obec: Baďan
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://badan.webnode.sk/historia-obce/evanjelicky-kostol/#!
Jedinou kultúrnou pamiatkou v našej obci je evanjelický kostol, ktorý je umiestnený na miernom návrší na severnom okraji obce. V súpise pamiatok na Slovensku je kostol charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685, ku ktorému bol v 19. storočí pristavaný polkruhový uzáver hlavnej lode a k bočnej stene veža. Na prvý pohľad je však zrejmé, že kostolík je starší a polkruhový uzáver svojou hmotou, proporciami, tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov možno označiť ako pôvodnú rotundu. Loď kostola časovo zaraďuje do stredoveku hlavný vstupný portál na južnej stene, ktorého tvarové alegórie sa v banskoštiavnickej oblasti datujú do neskorej gotiky (koniec 15. a prvá tretina 16. storočia). „Baďanská rotunda“ bola predstaviteľom základného „jednoduchého“ typu centrálnej stavby s polkruhovou apsidou na východe. Práve v mieste svätyne bola neskôr pristavaná obdĺžniková loď s pravouhlým uzáverom. Prestavba našťastie ušetrila celú pôvodnú kamennú kupolu rotundy, ktorá je v mieste prístavby lode podchytená klenbovým pásom. Na rotunde sa zachovali tri funkčné otvory. Prvý (dverový) je umiestnený približne v strede južnej strany centrály. Pravouhlé kamenné ostenia portálu a segmentová platňa v nadpraží tympanónu sú natrete hrubou vrstvou náterov. Na „poschodí“ (dnes je niveleta rotundy rozdelená vložením dreveným chórom s organom a emporami, ktoré pokračujú po takmer celej dĺžke južnej a severnej steny lode) sú dve štrbinové okienka so segmentovými nadpražiami – jedno je umiestnené na južnej, druhé na západnej strane. Plocha fasády rotundy je hladká, omietnutá cementovou omietkou, rovnako ako celý objekt kostola. Touto omietkou je vyhotovená aj mierne vystupujúca neprofilovaná korunná rímsa rotundy. Omietka je nanesená priamo na kamenné murivo, ktoré je viditeľné v jej poškodených častiach. Lícna plocha muriva je z hladko opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Zvislé i vodorovné špáry sú minimálne, so spojivom nevychádzajúcim na povrch exteriéru. Takto vo fragmentoch pozorovaný charakter muriva zatiaľ napovedá, že fadása rotundy nebola omietnutá.
Datovanie rotundy by upresnil podrobný umeleckohistorický, reštaurátorský a archeologický výskum. Presnejšiemu datovaniu možno pomôže skutočnosť, že obec už v roku 1156 patrila k majetku bzovíckeho kláštora, kde bolo v roku 1135 založené cisterciátske opátstvo. Príslušníci tohto rádu prišli do Bzovíka z Olomouca, odkiaľ si priniesli silnú staviteľskú veľkomoravskú tradíciu, ktorá tam plynulo prešla do románskych foriem. Nemenej zaujímavá je aj skutočnosť kumulácie románskych stavebných pamiatok na území bývalej Hontianskej župy. V posledných rokoch kostol prechádza kompletnou rekonštrukciou:
V roku 2001 - rekonštrukcia stropu v interiéri kostola. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2002 - výmena strešnej krytiny - pôvodná krytina bola nahradená štiepaným šindľom. Finančná podpora z Ministerstva kultúry SR.
v roku 2004 - rekonštrukcia fasády - z rotundy kostola bola odstránená stará omietka a priamo na kamenné murivo nanesený konzervačný náter. Z lode kostola bola tiež odstránená stará omietka a nahradená novou. Oddrenážované sú aj steny, ktoré boli navlhnuté a bol upravený terén v okolí kostola. Na uvedené práce sme získali finančné prostriedky z Ministerstva kultúry SR.
V roku 2007 - rekonštrukcia kamenného portálu - bola odstránená dverová výplň, ktorá sa negatívne vizuálne dostala do popredia a samotná pamiatka do úzadia. Osadená bola nová dverová výplň vybratá z piatich predložených výtvarných návrhov KPÚ. Vybraná dverová výplň vyrobená zo smrekových dosiek citovala jednoduché svlakové dvere. Dvere boli sadené na ručne kované pánty. Nová drevená dverová výplň bola neutrálne pritónovaná vhodným neutrálnym náterom. Hlavným cieľom reštaurovania bola predovšetkým hmotná konsolidácia pôvodnej kamennej hmoty, jeho zakonzerovanie a vhodná výtvarno-estetická prezentácia. Najdôležitejším vizuálnym aspektom bola výmena dverovej výplne, ktorá sa veľmi pozitívne premietla do celkového výrazu románskej pamiatky v celom kontexte s kostolom. Zhotoviteľom reštaurátorských prác a reštaurátorského výskumu bol Mgr. art. Vladislav Plekanec, Bratislava. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR.
V roku 2008 - rekonštrukcia vykurovania kostola - kostol bol vykurovaný elektrickými konvektormi, čo bolo neefektívne a finančne náročné. Preto sme sa rozhodli vykurovanie kostola zabezpečiť prostredníctvom vykurovacieho kotla, umiestneného v evanjelickej fare, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom životného prostredia SR.
Archeologický výskum interiéru kostola, výmena nevhodnej podlahy. Projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry SR. Sme veľmi radi, že práve v našej obci sa nachádza taká kultúrna pamiatka, ktorých je na Slovensku len pár a budeme sa zo všetkých síl snažiť zrekonštruovať ju tak, aby boli zachované všetky románske prvky.
Zvonica
GPS: 48.355943, 18.973612 [48° 21' 21.39'', 18° 58' 25'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Kostoly, zvonice
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Evanjelický kostol
GPS: 48.210879, 18.871538 [48° 12' 39.16'', 18° 52' 17.54'']
Obec: Sudince
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol postavený a vysvetený v roku 1956 je na malom návrší nad obcou jednoznačne najväčšou dominantou obce.
400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
GPS: 48.208452, 18.835387 [48° 12' 30.43'', 18° 50' 7.39'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411221-povysenia-sv-kriza
-
Kostol Panny Márie
GPS: 48.185545, 18.850479 [48° 11' 7.96'', 18° 51' 1.72'']
Obec: Hontianske Moravce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol pochádza z roku 1882. Postavený bol na mieste, kde sa nachádzal starší kostol z roku 1548.
Bašta
GPS: 48.391792, 18.980782 [48° 23' 30.45'', 18° 58' 50.82'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
V strede obce dominuje malá bašta (zvonička) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Do leta 2009 ju zdobil aj zvon z roku 1680 od známeho zvonolejára Balthasara Herolda z Viedne.
Evanjelický kostol
GPS: 48.389968, 18.984966 [48° 23' 23.88'', 18° 59' 5.88'']
Obec: Žibritov
Objekt: Kostoly, zvonice
Kontakt: 045/5511 475
Dominantou obce Žibritov je evanjelický kostol, postavený v roku 1876.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Židovský cintorín
GPS: 48.455595, 18.897516 [48° 27' 20.14'', 18° 53' 51.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/22121-dom-smutku-ciduk-hadin-dostal-novu-tvar/5-foto/
Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky, maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy. Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.: Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896. Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.
Cintorín za Piarskou bránou – Panský cintorín
GPS: 48.45511, 18.892463 [48° 27' 18.4'', 18° 53' 32.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Spomedzi množstva významných osobností Banskej Štiavnice, pochovaných na tomto cintoríne spomenieme aspoň niekoľko:
Platzer Ferencz - číslo hrobu 503 Krutkovský Karol - číslo hrobu 101 Péch Antal - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Schwartz Otto - číslo hrobu 115,116,117,118,119 Rónay Ferencz - číslo hrobu 131 Stuller Gyula - číslo hrobu 137,138 Tóth Imre - číslo hrobu 153,154,155 Goldbrunner Sándor - číslo hrobu 224,225 Csiby Lorincz - číslo hrobu 299 Rappernsberger Vilmos - číslo hrobu 335Evanjelický kostol
GPS: 48.226866, 18.865527 [48° 13' 36.72'', 18° 51' 55.9'']
Obec: Lišov
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.lisov.sk/static.php?sk/spolocensky-zivot/cirkev/
Evanjelický kostol v obci Lišov. Viac info na kontaktnom webe.
Pomník padlým
GPS: 48.226643, 18.864863 [48° 13' 35.91'', 18° 51' 53.51'']
Obec: Lišov
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V strede obce sa nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce, do ktorého je text napísaný v azbuke. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne. V súčasnosti pamätné miesto skrášľuje vstupná brána s pregolou a oddychovým miestom.
Evanjelický kostol
GPS: 48.233193, 19.003941 [48° 13' 59.49'', 19° 0' 14.19'']
Obec: Medovarce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Medovarce
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Lesnícke Arborétum v Kysihýbli
GPS: 48.451527, 18.930279 [48° 27' 5.5'', 18° 55' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen: Tel.: 045/5320316, 045/5314125
Web: www.nlcsk.sk
Lesnícke arborétum v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici bolo založené na výskum introdukcie a pestovania cudzokrajných lesných drevín. Založili ho v r. 1900-1913, bezprostredne po vzniku Ústrednej lesníckej výskumnej stanice (1898). S prihliadnutím na taxonomickú príslušnosť a ekologické nároky drevín je arborétum rozdelené do 4. oddelení, v rámci ktorých sú jednotlivé dreviny vysadené na 350 štvorcoch s rozmermi 15 x 15 metrov. Lesnícke arborétum má výmeru 7,78 hektára, jeho nadmorská výška je 530 – 563 m. Priemerná ročná teplota je 6,7°C a ročný úhrn zrážok 895 mm. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Pôvodne – do r. 1913 - sa v arboréte vysadilo 282 taxónov drevín mierneho pásma severnej pologule. Po opakovaných výsadbách a doplňovaní ďalších druhov sa teraz v arboréte nachádza 260 druhov drevín. Súčasťou arboréta je Medzinárodná fenologická záhrada, v ktorej je ďalších 30 druhov drevín.
V súčasnosti sa tento aklimatizačný objekt využíva na výskum introdukcie, ako aj genetické a šľachtiteľské práce. Ďalej slúži lesníckej praxi ako cenná génová banka pre zavádzanie najperspektívnejších cudzokrajných drevín. Arborétum plní dôležitú výchovno-osvetovú funkciu pre širokú verejnosť, študentov škôl lesníckeho a prírodovedného zamerania a pracovníkov lesnej prevádzky. Lesnícke arborétum NLC v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici: panoráma ihličnanov s druhmi – zľava doprava - rodov Abies, Chamaecyparis, Sequoiadendron a Picea v 1. a 2. oddelení
Starostlivosť o arborétum,
významnú živú pamiatku a dôkaz vyspelosti nášho lesníctva, vníma Národné lesnícke centrum ako povinnosť. Ako dedičstvo od predošlých generácií lesníkov ho chceme udržiavať v dôstojnom stave a sprístupňovať verejnosti v kontexte kultúrno-historického bohatstva Banskej Štiavnice. Túto službu verejnosti však NLC nie je schopné zabezpečiť z vlastných zdrojov. V Medzinárodnom roku lesov 2011 na túto činnosť prispeli Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, Pro Populo Poprad, s. r. o., Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a Lesy mesta Levoča, s. r. o., za čo im patrí naša vďaka. Od roku 2012 dostáva NLC na zabezpečenie funkčnosti Lesníckeho arboréta Kysihýbel každoročne príspevok aj z rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Iba vďaka tejto podpore bolo možné začať s revitalizáciou objektu.
V roku 2012 sa prioritne realizovali práce a činnosti pri najdôležitejších biologických opatreniach vo výsadbách drevín. Po viacerých rokoch sa začalo s odstraňovaním nežiaduceho podrastu vo výsadbách a vykonala sa sanácia všetkých odumretých stromov. Na čiastkových plochách, ktoré si to vyžadovali, sa vyznačil výchovný zásah a začalo sa s obnovou číslovania stromov v jednotlivých oddieloch. Pre zabezpečenie funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta sa vykonalo vyčistenie komunikácií a voľných plôch a zabezpečil sa materiál na opravu oplotenia.
V roku 2013 sa vykonali vyznačené výchovné zásahy, priebežné odstraňovanie odumretých stromov, ošetrovanie poškodených stromov a odborné selektívne odstraňovanie nežiadúceho podrastu. Bola dokončená obnova číslovania stromov a pripravil sa materiál na obnovu označenia hraníc výsadieb jednotlivých taxónov. V rámci zabezpečovania funkčnosti technickej infraštruktúry arboréta boli vykonané udržiavacie nátery existujúcich drevených objektov, oprava poškodeného oplotenia a kosenie voľných priestranstiev a chodníkov v arboréte. Vypracovaný bol návrh návštevného poriadku arboréta Kysihýbel, ktorý bude po jeho schválení zverejnený na webovej stránke arboréta.
Kostol svätého Antona Pustovníka r.k.
GPS: 48.418610, 18.941000 [48° 25' 7'', 18° 56' 27.6'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový barokový rímsko-katolícky kostol Sv. Antona Pustovníka v obci Svätý Anton bol postavený pravdepodobne v rokoch 1754 až 1779. Neskoršie údaje o jeho možných prestavbách nie sú známe.
Bašta (zvonica) pri kostole sv. Antona Pustovníka
GPS: 48.418840, 18.940600 [48° 25' 7.82'', 18° 56' 26.16'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kostoly, zvonice
V barokovej bašte pod kostolom svätého Antona Pustovníka je miestna zvonica. Bola postavená v 2. polovici 18. storočia a tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku kostola sv. Antona Pustovníka.
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplavila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska – Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Rodný dom Andreja Trúchleho Sitnianskeho
GPS: 48.421632, 18.941198 [48° 25' 17.88'', 18° 56' 28.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Rodný dom Andreja Trúchleho–Sytnianskeho /1841 – 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom.
Andrej Trúchly– Sytniansky /1841 – 1916/ sa narodil v spomínanom ešte stojacom dome, ktorý vybudoval jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/. Ten vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Pamätná tabuľa Gašpar Weindl
GPS: 48.435685, 18.879644 [48° 26' 8.47'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa k pripomenutiu si historicky prvého úspešného použitia pušného prachu pri banských prácach v odzemí Gašparom Weindlom 8. februára 1627. Preukazateľne až následne po tomto úspešnom pokuse sa použitie čierneho trhacieho prachu rozšírilo do okolitých banských revírov a rovnako do celého baníckeho sveta...
Dolný kostol (Slovenský)
GPS: 48.46176, 18.911687 [48° 27' 42.34'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Na úpätí Kalvárskeho kopca je Dolný kostol, ktorý predstavuje symbolickú bránu. Skladá sa z ústrednej, hlavnej kaplnky 5 – Posledná večera a dvoch bočných: kaplnka 4 – Božského srdca Ježišovho a kaplnka 6 – Bolestného srdca Panny Márie. Nad bočnými kaplnkami sú dominantné veže. Nad centrálnou kaplnkou je kužeľovitá strecha s laternou – osvetľovacou vežičkou. Vo veži nad kaplnkou 4 – Božského srdca Ježišovho sa zachoval malý zvon. Medzi kaplnkami je vpravo priestor sakristie, vľavo priestor pôvodného bytu strážcu Kalvárie.
Horný kostol / ukrižovanie
GPS: 48.461648, 18.913715 [48° 27' 41.93'', 18° 54' 49.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Horný kostol tvorí programové aj kompozičné vyvrcholenie Kalvárie. Vstupný portál je orámovaný stĺpovou architektúrou so znázornením predobrazu Kristovej obety zo Starého zákona. Vľavo sa zachovala kamenná socha Mojžiša s doskami Desatora Božích prikázaní a tyčou, na ktorej bol medený had. Vpravo na podstavci stálo kamenné súsošie Abraháma s Izákom.
Hlavným výjavom interiéru bola scéna Ukrižovania, osadená na kopci postavenom z kusov rudy. Pôvodne ju tvorili tri kríže s telami Ježiša a dvoch lotrov. Pod nimi stáli sochy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Scénu dopĺňali nástenné maľby – v pozadí mesto Jeruzalem a panoráma Banskej Štiavnice s vyobrazením Kalvárie. Po stranách sú v iluzívnych rámoch výjavy s udalosťami po ukrižovaní – Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Vo vrchole klenby je zobrazený víťazný zmŕtvychvstalý Kristus.
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín
GPS: 48.457924, 18.885636 [48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa pri ústí štôlne Šmintorín umiestnená pri príležitosti odhalenia obnoveného a rekonštruovaného vstupného portálu v roku 2014.
Tabuľa na dome v ktorom žil štiavnický Nácko
GPS: 48.457838, 18.885461 [48° 27' 28.22'', 18° 53' 7.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
V roku 2010 venoval Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pamätnú tabuľu legendárnej postavičke banskoštiavnického regiónu – Náckovi, pretože na základe vierohodných nepodložených informácií a na základe vedeckej analýzy ústne podávaných správ sa podarilo dokázať v ktorom dome býval po jeho presťahovaní sa z jeho rodnej Banskej Hodruše, vtedy mestskej časti (tzv. vonkajšej ulice) mesta Banská Štiavnica. Podobná tabuľa bola už predtým inštalovaná aj na jeho rodnom dome v Banskej Hodruši...
Pamätník SNP
GPS: 48.458961, 18.891938 [48° 27' 32.26'', 18° 53' 30.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník účastníkom a obetiam Slovenského národného povstania.
Pamätná tabuľa na dome Deža Hoffmanna
GPS: 48.462445, 18.891276 [48° 27' 44.8'', 18° 53' 28.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://ziar.sme.sk/c/6393085/na-rodnom-dome-dvorneho-fotografa-beatles-odhalili-pamatnu-dosku.html
Na banskoštiavnickom rodnom dome Deža Hoffmanna (1912-1986), ktorý bol dvorným fotografom skupiny Beatles, odhalili v týchto dňoch pamätnú dosku. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
Za iniciatívou umiestniť na rodnom dome Hoffmanna pamätnú dosku stojí obyvateľka Banskej Štiavnice Beata Nemcová a združenie Fórum starej Štiavnice. Ako Nemcová povedala, v piatok, 25. mája otvorili v Žiline aj pasáž, pomenovanú po Hoffmannovi. Jeho mama sa totiž po smrti Dežovho otca presťahovala z B. Štiavnice na sever Slovenska, kde budúci slávny fotograf prežil detstvo a mladosť.
Dežo Hoffmann sa stal medzinárodne uznávaným vďaka vynikajúcim snímkam osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem Beatles fotil v 60. a 70. rokoch uplynulého stročia napríklad aj Rolling Stones, Yardbeards, Cream či Animals, ale aj hercov ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando či Sofia Loren.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Pamätná tabuľa Andrejovi Sládkovičovi
GPS: 48.460759, 18.892133 [48° 27' 38.73'', 18° 53' 31.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná bývalému študentovi Evanjelického lýcea (v budove č. 16 na Námestí sv. Trojice) Andrejovi Sládkovičovi.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Pamätná tabuľa Viliamovi Šteffekovi
GPS: 48.458670, 18.889973 [48° 27' 31.21'', 18° 53' 23.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa Vilamovi Šteffekovi – sochárovi a rezbárovi, autorovi viacerých oltárov a sakrálnych plastík. Viliam Šteffek bol autorom zápiskov, na základe ktorých vznikla v roku 2005 útla kniha v štiavnickom dialekte "Pán Boh zaplac aj za malý luon". Autorom oublikácie bol jeho vnuk prof. RNDr. Jozefa Šteffeka, CSc.
Viac o profesorovi Šteffekovi: http://www.prvybanickyspolok.sk/novinky/4
Evanjelický chrám Boží
GPS: 48.209232, 18.973678 [48° 12' 33.24'', 18° 58' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Vplyvom silnejúcej rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia zostali evanjelici v Horných Rykynčiciach bez kostola, ale postavili si na obecnom pozemku pri potoku malú drevenú modlitebňu. V 18. storočí bola táto modlitebňa v zlom stave, za pôsobenia farára Mateja Dobaya (1732-1734) bola vystavaná nová drevená modlitebňa. Za pôsobenia Bohuslava Tablica v roku 1793 sa začalo s výstavbou v poradí už tretieho chrámu s pevnejšieho materiálu, kameňa. Tento bol postavený za poldruha roka. No už v roku 1883 kanonická vizitácia konštatovala, že je potrebné chrám prestavať. Prestavba bola realizovaná v roku 1887 kedy bol na sviatok svätého Martina posvätený.
Kostol sv. Alžbety
GPS: 48.497914, 18.922139 [48° 29' 52.49'', 18° 55' 19.7'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorogotický jednoloďový kostol sv. Alžbety, ktorého vznik je datovaný na obdobie 15.storočia.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie
GPS: 48.199291, 18.971295 [48° 11' 57.45'', 18° 58' 16.66'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie V Dolných Rykynčiciach je neskorobarokový, pochádza z roku 1788. Dal ho postaviť trnavský seminár. Má dĺžku 33 m, šírka lode 11 m a takú istú výšku. Jeho kapacita je 900 veriacich. Hlavný oltár je neskorobaroková polychrómo- vaná drevorezba z roku 1792. Obraz Nepoškvrnenej maľoval J.Zanussi z Trnavy. Bočný oltár so sochou Božského Srdca je na severnej strane lode. Bočný oltár Panny Márie Lurdskej je na južnej strane lode. Po bokoch oltárov sú sochy svätého Antona a svätého Jozefa. Organ pochádza z roku 1913. Krstiteľnica je kamenná neskorobaroková z čias okolo r. 1800. Kazateľnica sa nachádza na severnej strane. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba z prvej štvrtiny 19. storočia, celá zdobená ornamentikou. Historizujúcu výmaľbu kostola v roku 1930 urobil rožňavský maliar Július Ádám.
Evanjelický kostol
GPS: 48.366715, 18.832657 [48° 22' 0.17'', 18° 49' 57.57'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistický jednoloďový evanjelický kostol s dobou vzniku v roku 1801.
Kostol Panny Márie Ružencovej
GPS: 48.540098, 18.947232 [48° 32' 24.35'', 18° 56' 50.04'']
Obec: Močiar
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskorobarokový kostol Panny Márie Ružencovej je z obdobia rokov 1781 - 1782.
Evanjelický kostol
GPS: 48.263952, 18.904936 [48° 15' 50.23'', 18° 54' 17.77'']
Obec: Ladzany
Objekt: Kostoly, zvonice
Stredoveký kostolík spolu so zvonicou tvorí výraznú dominantu obce. Zachoval sa navyše bez výraznejších úprav v neskoršom období.
- Stavba má nezvyčajné proporcie, keď na južnej strane je svätyňa výrazne širšia ako samotná loď. Príčinou je gotický plášť pristavaný k pôvodnému murivu.
- Pôvodné patrocínium kostolíka nie je známe, neuvádza ho ani najnovší Katalóg patrocínií na Slovensku z roku 2009.
- Loď je prístupná dvoma jednoduchými gotickými portálmi, ktoré nájdeme na západnej a netradične severnej strane. Severný portál je obrátený k dnešnej budove fary a je možné, že na tomto mieste stála aj v stredoveku nejaká stavba.
- V severnej strane svätyne sa nachádza gotické pastofórium zdobené vo vrchnej časti troma fiálami.
- O stredovekom pôvode sakristie svedčí neskorogotický sedlový portál do svätyne, ako aj jednoduchá a pomerne nízka valená klenba.
- Do stredovekého vybavenia kostolíka patrí aj kamenná krstiteľnica z prvej polovice 15. storočia.
- Pri južnej, západnej a severnej stene lode stojí drevená tribúna zo 17. - 18. storočia, o čom svedčí aj letopočet 1763, ktorý na nej nájdeme.
Pamätná tabuľa A. Sládkoviča
GPS: 48.264638, 18.904799 [48° 15' 52.7'', 18° 54' 17.28'']
Obec: Ladzany
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa datovaná z roku 1934 a venovaná pamiatke básnika A.Sládkoviča, ktorý v Ladzanoch pôsobil ako pomocný učiteľ.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.223826, 18.928092 [48° 13' 25.77'', 18° 55' 41.13'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.farnostterany.sk/kostol/kostol-narodenia-panny-marie-v-sipiciach
Katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Šipiciach bol pôvodne gotický a pochádza z druhej polovice 14. storočia. V rokoch 1722 až 1728 bol barokovo prestavaný. Je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytým lunetovou klenbou.
Kostol sv. Michala
GPS: 48.197568, 18.914636 [48° 11' 51.24'', 18° 54' 52.69'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Zaniknutý románsky kostol sv.Michala je datovaný do 12.storočia a je archeologickou lokalitou s obdĺžnikovým pôdorysom v extraviláne obce.
V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky. Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.
Hrob Sládkovičovej Maríny Pischlovej
GPS: 48.455691, 18.893116 [48° 27' 20.49'', 18° 53' 35.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Hrob Sládkovičovej lásky Maríny – Márie Gerzso (rodenej Pischlovej) na Evanjelickom cintoríne.
Kostol sv. Martina
GPS: 48.286286, 18.992335 [48° 17' 10.63'', 18° 59' 32.41'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.hontianskenemce.sk/?stranka=kulturne_pamiatky#prettyPhoto
Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Martinovi postavený v druhej polovici 13. storočia. Kostol je typu trojloďovej románskej baziliky, obohnaný opevneným múrom. Neskôr nadobudol prvky gotiky, v renesančnom slohu bol postavený chór, sakristia a veža je baroková.
Evanjelický cintorín nad Klopačkou
GPS: 48.457020, 18.892514 [48° 27' 25.27'', 18° 53' 33.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Cintorín bol založený na prelome 18. a 19. storočia. Sú na ňom pochované významné osobnosti Banskej Štiavnice, napr. Karol Kachelmann – majiteľ železiarní vo Vyhniach, Štefan Farbaky, Anton Kerpely a ďalší – profesori Baníckej akadémie, Mária Gerzso rod. Pischlová – Sládkovičova láska Marína a iný. Autorom vstupnej kovanej cintorínskej brány je takisto tu pochovaný významný štiavnický rodák, kováč Karol Fizély.
Zoznam hrobov:
Heincz Hugo - číslo hrobu 2
Farbaky István - číslo hrobu 19, 20, 21
Gerszó Mária - číslo hrobu 29
Boleman István - číslo hrobu 34, 35, 36
Gretzmacher Gyula - číslo hrobu 42
Kachelmann Károly ml. - číslo hrobu 73
Kachelmann Gašpar - číslo hrobu 122
Kchelmann Károly st. - číslo hrobu 122
Weigl Samuel - číslo hrobu 146, 147
Remenyik Karol - číslo hrobu 156, 157
Rakšány Samuel - číslo hrobu 230, 231
Fizély Károly - číslo hrobu 258, 259
Czipszer Samuel - číslo hrobu 444
Szeberinyi Joannes - číslo hrobu 445, 446, 447
Porubszky Samuel - číslo hrobu 500, 501
Jezsovics Karol - číslo hrobu 356
Grillusz Emil - číslo hrobu 370
Fekete Lajos - číslo hrobu 296
Farbaky Gyula - číslo hrobu 297
Liszkay Gustáv - číslo hrobu 187
Kerpely Antal - číslo hrobu 132, 133, 134
Cintorín Lazaret
GPS: 48.456333, 18.892933 [48° 27' 22.8'', 18° 53' 34.56'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Leží za hranicou Piarskej brány, čo vzbudzuje domnienku, že tu boli pochovávaní obete morovej epidémie, alebo iných zákerných chorôb. V neskoršom období sa tu samozrejme pochovávalo podľa potrieb a prianí rodín bez akýchkoľvek špecifických dôvodov...
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Evanjelický kostol
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Drevená zvonica
GPS: 48.254791, 18.907818 [48° 15' 17.25'', 18° 54' 28.14'']
Obec: Drážovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1843 postavený v klasicistickom slohu a pôvodná drevená zvonica z konca 18. storočia.
Evanjelický kostol
GPS: 48.397583, 18.816179 [48° 23' 51.3'', 18° 48' 58.24'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Evanjelický kostol secesný z roku 1924.
Kostol Narodenia Panny Márie
GPS: 48.398352, 18.816608 [48° 23' 54.07'', 18° 48' 59.79'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/index.php?categoryid=21&p17_sectionid=2&p17_imageid=60
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je z roku 1805 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1924.
Kostol Premenenia Pána
GPS: 48.446418, 18.972227 [48° 26' 47.1'', 18° 58' 20.02'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostol Premenenia Pána bol postavený v období rokov 1743 - 1745 na základe návrhov Martineliho. Kostol je jednoloďový s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým záverom.
Drevená zvonica
GPS: 48.446315, 18.972190 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.88'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kostoly, zvonice
Drevená klasicistická zvonica z 50. rokov 19. storočia.
Pamätník – busta Andreja Sládkoviča
GPS: 48.460706, 18.899686 [48° 27' 38.54'', 18° 53' 58.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade SPŠ lesníckej je umiestnená na kamennom podstavci, na ktorý sa žiaľ stihli podpísať aj vandali... Celý areál je záhrady je oddychovou ale aj študijnou plochou. Nachádza sa tu mnoho lavičiek a príjemných zákutí.
pamätník – Socha Andreja Kmeťa
GPS: 48.458312, 18.895801 [48° 27' 29.92'', 18° 53' 44.88'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Andrej Kmeť sa narodil 19.11.1841 v Bzenici a zomrel 16.2.1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
Pamätná tabuľa – (reliéf) venovaný Mariánovi Lichnerovi
GPS: 48.458982, 18.892113 [48° 27' 32.34'', 18° 53' 31.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Do plastiky ,ktorá znázorňuje všetky významné udalosti a osobnosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...) je umiestnená pamätná tabuľa Mariána Lichnera ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva, kultúry, ako aj mesta Banská Štiavnica ako takého.
Pamätná tabuľa – Alžbeta Göllnerová–Gwerková
GPS: 48.459305, 18.897601 [48° 27' 33.5'', 18° 53' 51.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná PhDr. Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej. Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 1
GPS: 48.4075, 18.85192 [48° 24' 27'', 18° 51' 6.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 1: Začiatok náučného chodníka
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 2
GPS: 48.40785, 18.85075 [48° 24' 28.26'', 18° 51' 2.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 2: Drevo – nenahraditeľná surovina.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 3
GPS: 48.40848, 18.8498 [48° 24' 30.53'', 18° 50' 59.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 3: Drevo – Fauna a flóra.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 4
GPS: 48.40648, 18.84853 [48° 24' 23.33'', 18° 50' 54.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 5
GPS: 48.40527, 18.84722 [48° 24' 18.97'', 18° 50' 49.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 5: Ochrana lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 6
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 6: Ťažba a približovanie lesa.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 7
GPS: 48.401, 18.84875 [48° 24' 3.6'', 18° 50' 55.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 7: Prirodzená obnova porastov.
Lesnícky náučný chodník: Zastávka 8
GPS: 48.40257, 18.84962 [48° 24' 9.25'', 18° 50' 58.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Kontakt: Tel.: 036/ 635 06 11, e-mail: lesylv@lesy.sk
Lesnícky náučný chodník Banský jarok: Zastávka 8: Poľovníctvo.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka
GPS: 48.428288, 18.845348 [48° 25' 41.84'', 18° 50' 43.25'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_01.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 1. zastávka o ekológia tajchov Veľká a Malá Richňava. Fyziografické členenie vodných nádrží.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka
GPS: 48.433796, 18.852327 [48° 26' 1.67'', 18° 51' 8.38'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_02.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 2. zastávka o ekológii tajchu Bakomi. Vlastnosti vody.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka
GPS: 48.437922, 18.854889 [48° 26' 16.52'', 18° 51' 17.6'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_03.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 3. zastávka o ekológii tajchu Krechsengrund. Eutrofizácia.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka
GPS: 48.433539, 18.858113 [48° 26' 0.74'', 18° 51' 29.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_04.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 4. zastávka o ekológii tajchu Veľká Windšachta. Kyslíkový režim.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_05.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 5. zastávka o ekológii tajchu Evička. Ekologické vzťahy v nádržiach.
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka
GPS: 48.433272, 18.86219 [48° 25' 59.78'', 18° 51' 43.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_09/PANEL_EN_06.jpg
Chodník o ekológií piargskych tajchov: 6. zastávka o tajchu Počúvadlo (objekt mimo trasy). Výstavba umelých vodných nádrží.
Pamätná tabuľa – 200. Výročie založenia Baníckej akadémie
GPS: 48.460189, 18.897765 [48° 27' 36.68'', 18° 53' 51.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa bola osadená pri príležitosti 200. výročia založenia akadémie v roku 1964.
Založenie Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v 18. storočí
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie a zároveň najvýznamnejším činom na tomto poli bolo zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zriadenie sa realizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Banská Štiavnica, bola komisiou uznaná za najvhodnejšie banské mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Dňa 13. júna 1763, bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a zároveň vymenovaný jej prvý profesor, ktorým sa stal Mikuláš Jacquin (1727-1817) rodák z holandského Leydenu.
Piargsky chodník: úvodná zastávka
GPS: 48.440807, 18.872747 [48° 26' 26.91'', 18° 52' 21.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/I_POSTER_MB.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník je situavaný v intraviláne obce Štiavnické Bane. Trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami s informačnými tabuľami Vám priblíži najvýznamnejšie banské diela (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj úpravníctvo rúd. Ide o okružný chodník, ktorý začína a aj končí pri obecnom úrade.Jedným z najvýznamnejších regiónov európskeho baníctva bol v minulosti banskoštiavnický rudný rajón, kde oblasť terajšej obce Štiavnické Bane bola jednou z najdôležitejších oblastí. Predpokladá sa, že prvá banská aktivita, podobne ako v celom banskoštiavnickom ložisku, siaha až do obdobia keltského osídlenia. Objektom ťažby boli strieborné a zlaté rudy, ktoré sa viazali na sulfidy a sulfosoli striebra, a rýdze zlato. Tieto minerály s ostatnými polymetalmi (olovo, zinok, meď) sa viažu na kremene a karbonátové žily vystupujúce až na povrch. Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.
V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň. V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín. V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe. Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán. Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.
Úvodný objekt - Informačná tabuľa chodníka
Piargsky chodník: zastávka 1
GPS: 48.438825, 18.871577 [48° 26' 19.77'', 18° 52' 17.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_1AA1P_P_LEOPOLD.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Leopold A
Šachta Leopold B
Piargsky chodník: zastávka 2
GPS: 48.43718, 18.872645 [48° 26' 13.85'', 18° 52' 21.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_2A1P_P_MAGDALENA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Magdaléna
Piargsky chodník: zastávka 3
GPS: 48.439175, 18.873745 [48° 26' 21.03'', 18° 52' 25.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_3AA1P_P_KAROL.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Šachta Karol A
Šachta Karol B
Piargsky chodník: zastávka 4
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_4A1P_P_BIEBER.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Dedičná štôlňa Bieber
Piargsky chodník: zastávka 5
GPS: 48.436111, 18.877406 [48° 26' 10'', 18° 52' 38.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_5A0P_P_STAJCH.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch A
Tajch Spodná Windšachta - Suchý tajch B
Piargsky chodník: zastávka 6
GPS: 48.43649, 18.856809 [48° 26' 11.36'', 18° 51' 24.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_6AA1P_P_KONIGSEGG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 7
GPS: 48.439665, 18.86264 [48° 26' 22.79'', 18° 51' 45.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_7A1P_P_KUCHAJDA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Štôlňa Kuchajda
Piargsky chodník: zastávka 8
GPS: 48.439148, 18.864668 [48° 26' 20.93'', 18° 51' 52.8'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_8AA1P_P_PIARG.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Piargsky chodník: zastávka 9
GPS: 48.440739, 18.867972 [48° 26' 26.66'', 18° 52' 4.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_06/PANEL_9AA1P_P_KRISTINA.jpg
Náučno-turistický chodník, okružný v obci Štiavnické Bane.
Plastiky na múre oproti Radnici
GPS: 48.459034, 18.892254 [48° 27' 32.52'', 18° 53' 32.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Autorom pastík na múre oproti budove Radnice je akademický sochár Vladimír Oravec. Výtvarné dielo predstavuje podobizne najvýznamnejších dejateľov, ktorí boli pri rozvoji mesta a rovnako obsahuje histirické udalosit spolu so symbolmi 7-mich slobodných krášovských banských miest ako symbol spolupatričnosti a previaznosti ich spoločných dejín.
Dom č. 3 – Radničné námestie
GPS: 48.459013, 18.891642 [48° 27' 32.45'', 18° 53' 29.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Meštiansky dom – solitér v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku pred rokom 1500. Zmeny prostredíctvom stavebných úprav sú datované do 2. polovice 16.storočia, do 1. polovice 18.storočia, 1. polovice 19.st. a poroku 1929. Dom je 3-traktový, 2-podlažný, nepodpivničená s pôdorysom v tvare písmena L. V ústrednom zozname pamiatkového fondu je stavba evidovaná pod číslom 11716/1.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.458556, 18.892887 [48° 27' 30.8'', 18° 53' 34.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v rokoch 1794 až 1796 v 18. storočí. Jeho exteriér aj interiír nesie znaky klasicistického slohu. Pôdorysne je 1-loďový.
Kostol sv. Kataríny, r.k. (Slovenský kostol)
GPS: 48.458975, 18.892838 [48° 27' 32.31'', 18° 53' 34.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Neskoro gotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny bol nazývaný aj ako "Slovenský kostol". Leží v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie a postavený bol v 15. storočí v rokoch 1488 až 1491. Pôdorysne je stavba 1-loďová.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol)
GPS: 48.458431, 18.896859 [48° 27' 30.35'', 18° 53' 48.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Geologický náučný chodník (12)
GPS: 48.459237, 18.876749 [48° 27' 33.25'', 18° 52' 36.3'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vrchná stavba.
Geologický náučný chodník (9)
GPS: 48.460893, 18.874157 [48° 27' 39.21'', 18° 52' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba - II, centrálna zóna stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (10)
GPS: 48.459874, 18.875198 [48° 27' 35.55'', 18° 52' 30.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Subvulkanické intrúzie.
Geologický náučný chodník (6)
GPS: 48.463607, 18.873386 [48° 27' 48.99'', 18° 52' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleozoikum a mezozoikum hronika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (8)
GPS: 48.461723, 18.873284 [48° 27' 42.2'', 18° 52' 23.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Spodná stavba -I, vonkajšie svahy stratovulkánu.
Geologický náučný chodník (7)
GPS: 48.463074, 18.872768 [48° 27' 47.07'', 18° 52' 21.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Paleogén v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (5)
GPS: 48.464414, 18.873602 [48° 27' 51.89'', 18° 52' 24.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mezozoikum veporika v podloží vulkanitov, Mezozoikum v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (4)
GPS: 48.467034, 18.876265 [48° 28' 1.32'', 18° 52' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba vrchu Paradajs a jeho blízkeho okolia.
Geologický náučný chodník (2)
GPS: 48.467259, 18.882593 [48° 28' 2.13'', 18° 52' 57.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geologická stavba, Geologický vývoj.
Geologický náučný chodník (3)
GPS: 48.467389, 18.879101 [48° 28' 2.6'', 18° 52' 44.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Podložie štiavnického stratovulkánu, Kryštalinikum veporika v podloží vulkanitov.
Geologický náučný chodník (1)
GPS: 48.469002, 18.882205 [48° 28' 8.41'', 18° 52' 55.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Geológia Štiavnických vrchov, Štiavnický stratovulkán.
Piargsky vodohospodársky chodník (1)
GPS: 48.4283, 18.845378 [48° 25' 41.88'', 18° 50' 43.36'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_01.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 1. Informačná tabuľa.
Piargsky vodohospodársky chodník (2)
GPS: 48.431603, 18.845217 [48° 25' 53.77'', 18° 50' 42.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_02.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 2. Richňavské tajchy - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (3)
GPS: 48.431699, 18.844605 [48° 25' 54.12'', 18° 50' 40.58'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_03.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 3. Hodrušská vodná štôlňa.
Piargsky vodohospodársky chodník (4)
GPS: 48.436116, 18.84851 [48° 26' 10.02'', 18° 50' 54.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_04.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Windšachtské tajchy.
Piargsky vodohospodársky chodník (5)
GPS: 48.434333, 18.849562 [48° 26' 3.6'', 18° 50' 58.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_05.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 5. Vodné štôlne Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (6)
GPS: 48.433878, 18.852271 [48° 26' 1.96'', 18° 51' 8.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_06.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 6. Tajch Bakomi.
Piargsky vodohospodársky chodník (7)
GPS: 48.433536, 18.85815 [48° 26' 0.73'', 18° 51' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_07.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 7. Tajch Veľká Windšachta.
Piargsky vodohospodársky chodník (8)
GPS: 48.433265, 18.862275 [48° 25' 59.75'', 18° 51' 44.19'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_08.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 8. Tajch Evička.
Piargsky vodohospodársky chodník (9)
GPS: 48.424908, 18.860328 [48° 25' 29.67'', 18° 51' 37.18'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_09.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 9. Vodné štôlňe.
Piargsky vodohospodársky chodník (10)
GPS: 48.420173, 18.861594 [48° 25' 12.62'', 18° 51' 41.74'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_10.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 10. Vodná štôlňa Krížna.
Piargsky vodohospodársky chodník (11)
GPS: 48.418122, 18.859953 [48° 25' 5.24'', 18° 51' 35.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_11.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 11. Vodná štôlňa Krížna - regulácia vôd.
Piargsky vodohospodársky chodník (12)
GPS: 48.416043, 18.858075 [48° 24' 57.75'', 18° 51' 29.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_12.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 12. Banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (13)
GPS: 48.409676, 18.856745 [48° 24' 34.83'', 18° 51' 24.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_13.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 13. Tajch Počúvadlo.
Piargsky vodohospodársky chodník (14)
GPS: 48.404798, 18.856144 [48° 24' 17.27'', 18° 51' 22.12'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_14.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 14. Tajch Počúvadlo - banské jarky.
Piargsky vodohospodársky chodník (15)
GPS: 48.418158, 18.838398 [48° 25' 5.37'', 18° 50' 18.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_15.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 15. Významné osobnosti.
Piargsky vodohospodársky chodník (16)
GPS: 48.427613, 18.843929 [48° 25' 39.41'', 18° 50' 38.14'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Web: http://www.stiavnickebane.ocu.sk/sk/Image/sb_08/PANEL%20_MV_16.jpg
Piargsky vodohospodársky chodník: zastávka 16. Hlavná Richňavská štôlňa.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Náučný chodník po žile Terézia (16)
GPS: 48.463340, 18.885843 [48° 27' 48.02'', 18° 53' 9.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Štôlne, ateliér J. Kollára.
Náučný chodník po žile Terézia (15)
GPS: 48.460190, 18.883072 [48° 27' 36.68'', 18° 52' 59.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Povrchové miesta ťažby.
Náučný chodník po žile Terézia (14)
GPS: 48.457282, 18.881509 [48° 27' 26.22'', 18° 52' 53.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Choroby baníkov. Zastávka ponúka výhľad na kalváriu, vrch Glanzenberg a historické centrum.
Náučný chodník po žile Terézia (13)
GPS: 48.455758, 18.886228 [48° 27' 20.73'', 18° 53' 10.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banská Štiavnica. Zastávka poskytuje panoramatický výhľad.
Náučný chodník po žile Terézia (12)
GPS: 48.453783, 18.884432 [48° 27' 13.62'', 18° 53' 3.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Stratovulkán (panoramatický výhľad).
Náučný chodník po žile Terézia (11)
GPS: 48.453871, 18.879629 [48° 27' 13.94'', 18° 52' 46.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Problém obnovy lesov.
Náučný chodník po žile Terézia (10)
GPS: 48.453397, 18.874687 [48° 27' 12.23'', 18° 52' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Banské múzeum v prírode.
Náučný chodník po žile Terézia (9)
GPS: 48.454424, 18.875602 [48° 27' 15.93'', 18° 52' 32.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Mutácie drevín v okolí žily.
Náučný chodník po žile Terézia (8)
GPS: 48.455481, 18.877107 [48° 27' 19.73'', 18° 52' 37.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Dobývanie kovov.
Náučný chodník po žile Terézia (7)
GPS: 48.458407, 18.878653 [48° 27' 30.27'', 18° 52' 43.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Žila a spôsob jej dobývania.
Náučný chodník po žile Terézia (6)
GPS: 48.460023, 18.880810 [48° 27' 36.08'', 18° 52' 50.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Pod Prokopovou dierou. Vedľa zastávky sa nachádzajú povrchové dobývky.
Náučný chodník po žile Terézia (5)
GPS: 48.461211, 18.880359 [48° 27' 40.36'', 18° 52' 49.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Ottergrundská nádrž.
Cintorín Frauenberg
GPS: 48.455688, 18.894032 [48° 27' 20.48'', 18° 53' 38.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/pamatihodnosti-mesta/chranene-hroby/cintorin-frauenberg.html
Významné osobnosti dejín Banskej Štiavnice pochované na Frauenbergu:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Náučný chodník po žile Terézia (4)
GPS: 48.463786, 18.884274 [48° 27' 49.63'', 18° 53' 3.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Baníctvo, osídlenie.
Náučný chodník po žile Terézia (3)
GPS: 48.464186, 18.883912 [48° 27' 51.07'', 18° 53' 2.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Veľká vodárenská nádrž.
Pomník významných lesníkov
GPS: 48.460550, 18.902327 [48° 27' 37.98'', 18° 54' 8.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pomník významných osobností lesníctva.
Náučný chodník po žile Terézia (2)
GPS: 48.466386, 18.882825 [48° 27' 58.99'', 18° 52' 58.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Rastlinstvo a živočíšstvo. Pri zastávke sa nachádza studnička.
Náučný chodník po žile Terézia (1)
GPS: 48.468894, 18.882412 [48° 28' 8.02'', 18° 52' 56.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník po žile Terézia - Sedlo medzi vrchmi Šobov a Paradajz.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Geologický náučný chodník (11)
GPS: 48.459440, 18.876032 [48° 27' 33.98'', 18° 52' 33.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Výplň štiavnickej kaldery.
Evanjelický cintorín (Brána pokoja)
GPS: 48.455124, 18.905216 [48° 27' 18.45'', 18° 54' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Evanjelický cintorín na tzv. Zvonovom vŕšku (Katzenhübel). Pri vstupe do cintorína je nad vstupnou bránou nápis "BRÁNA POKOJA".
Zvonica na evanjelickom cintoríne (Brána Pokoja)
GPS: 48.455464, 18.904620 [48° 27' 19.67'', 18° 54' 16.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Zvonica spolu s cintorínom patrila zrejme k farnosti kostol a Sv. Alžbety. Postavená bola v 19. storočí a čaká na opravu.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Pamätná tabuľa (Karol Mitrovský von Nemischl)
GPS: 48.410340, 18.856229 [48° 24' 37.22'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Unikátom vyústenia výpustnej štôlne tajchu Počúvadlo je kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
Rozhliadka Pažite
GPS: 48.430542, 18.875332 [48° 25' 49.95'', 18° 52' 31.2'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Geopark Banská Štiavnica (1EZ-0-02)
Tento objekt (fotopanoramatický modul), napriek tomu, že je zaradený v problematike Ekológia – zásahy banskej činnosti do krajiny, je súčasťou chodníla ŠB-08 „Piargsky vodohospodársky chodník“. Modul je situovaný medzi zastávkou č. 8 a zastávkou č. 9 NCH ŠB-08, na vyhliadke Pažite, ktorá ponúka pomerne ucelený pohľad na okolitú krajinu. Opisuje významne kopce, lokality, ale aj historické budovy, banské diela a niektoré ďalšie fenomény typické pre túto oblasť.matický pohľad na obec Štiavnické Bane (Slovenská B... by
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Pinga pri šachte Cigeiner
GPS: 48.443965, 18.870190 [48° 26' 38.27'', 18° 52' 12.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pinga nad šachtou Cigeiner (povyše prícestného kríža) pri Kamennej ceste zo Štiavnických Baní na Hornú Roveň.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Kostolík sv. Ondreja
GPS: 48.438446, 18.884551 [48° 26' 18.41'', 18° 53' 4.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Kostolík sv. Ondreja (r.k.) poniže štôlne sv. Ondreja. Kostolík hoci s rekonštruovanou strechou je vydaný napospas dielu kaziteľa, vlastníka pozemku na ktorom kostolík leží. Posledným smutným počinom bol devastačný výrub mohutných starých tují po oboch stranách kostolíka...
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Pingy na žile Terézia
GPS: 48.447012, 18.870530 [48° 26' 49.24'', 18° 52' 13.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod šachtou Roveň
GPS: 48.447499, 18.870927 [48° 26' 51'', 18° 52' 15.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pinga pod Tanádom - JZ
GPS: 48.450104, 18.870997 [48° 27' 0.37'', 18° 52' 15.59'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy pod Tanádom - JV
GPS: 48.44947, 18.86668 [48° 26' 58.09'', 18° 52' 0.05'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Vyhliadka nad tajchom Bakomi
GPS: 48.436060, 18.848569 [48° 26' 9.82'', 18° 50' 54.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Zaujímavá vyhliadka predstavujúca dodnes existujúce a rekonštruované piargske vodné nádrže – tajchy Bakomi, Windšachta a Evička. Odporúčané miesto na oddych s panoramatickým výhľadom na západnú časť baníckej obce.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Geologický náučný chodník (13)
GPS: 48.457976, 18.875310 [48° 27' 28.71'', 18° 52' 31.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Ryolitové vulkanity.
Geologický náučný chodník (14)
GPS: 48.457676, 18.875956 [48° 27' 27.63'', 18° 52' 33.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Bazaltové vulkanity.
Geologický náučný chodník (15)
GPS: 48.459374, 18.878853 [48° 27' 33.75'', 18° 52' 43.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Mineralizácie.
Geologický náučný chodník (16)
GPS: 48.460905, 18.877052 [48° 27' 39.26'', 18° 52' 37.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Rudné žily pokalderového štádia.
Geologický náučný chodník (17)
GPS: 48.462090, 18.877116 [48° 27' 43.52'', 18° 52' 37.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História baníctva v Štiavnických vrchoch, Banská a lesnícka akadémia a história montanistických
výskumov.
Geologický náučný chodník (18)
GPS: 48.463246, 18.878787 [48° 27' 47.69'', 18° 52' 43.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: História geologického výskum a prieskumu v banskoštiavnickom regióne.
Geologický náučný chodník (19)
GPS: 48.463283, 18.883085 [48° 27' 47.82'', 18° 52' 59.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Infopanel: Vplyv baníctva na životné prostredie.
Náučný chodník Kysihýbel (2)
GPS: 48.452593, 18.929504 [48° 27' 9.33'', 18° 55' 46.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Douglaska tisolistá zelená
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Náučný chodník Kysihýbel (4)
GPS: 48.458204, 18.940858 [48° 27' 29.53'', 18° 56' 27.09'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Feistmantlova záhrada
Náučný chodník Kysihýbel (5)
GPS: 48.456690, 18.939909 [48° 27' 24.08'', 18° 56' 23.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Séčiho leknínové jazierko náučnom chodníku.
Žigmund Nikel Séči študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1859-1862 na lesníckom odbore Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1867-1872 lesný úradník v Banskej Bystrici a súčasne asistent na Akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal stavebníctvo, spracovanie a ťažbu dreva, poľovníctvo a rybárstvo a i. Zaoberal sa aj výskumom stavebného dreva. Autor publikácie o lesnej ťažbe, vydal katalóg stavebných pomôcok, publikácie o poľovníctve, prispieval do odbornej tlače. Od l893 hlavný lesný radca. Člen predsedníctva Krajinského lesníckeho spolku v Budapešti.
Náučný chodník Kysihýbel (6)
GPS: 48.453862, 18.944240 [48° 27' 13.9'', 18° 56' 39.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Červený lom
Náučný chodník Kysihýbel (7)
GPS: 48.456112, 18.949705 [48° 27' 22'', 18° 56' 58.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Dubová bučina
Náučný chodník Kysihýbel (8)
GPS: 48.457270, 18.950893 [48° 27' 26.17'', 18° 57' 3.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Náučný chodník Kysihýbel (8): Buk Lesný.
Náučný chodník Kysihýbel (9)
GPS: 48.458155, 18.953376 [48° 27' 29.36'', 18° 57' 12.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Diery
Náučný chodník Kysihýbel (10)
GPS: 48.455797, 18.954553 [48° 27' 20.87'', 18° 57' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Buková dúbrava
Náučný chodník Kysihýbel (11)
GPS: 48.454764, 18.956999 [48° 27' 17.15'', 18° 57' 25.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Skalie
Náučný chodník Kysihýbel (12)
GPS: 48.451964, 18.958175 [48° 27' 7.07'', 18° 57' 29.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Prameň.
Náučný chodník Kysihýbel (13)
GPS: 48.448289, 18.953352 [48° 26' 53.84'', 18° 57' 12.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Chradnutie jedle.
Náučný chodník Kysihýbel (14)
GPS: 48.447833, 18.943453 [48° 26' 52.2'', 18° 56' 36.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Strelnica.
Náučný chodník Kysihýbel (15)
GPS: 48.448226, 18.937114 [48° 26' 53.61'', 18° 56' 13.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Pohľad na Sitno.
Náučný chodník Kysihýbel (16)
GPS: 48.450260, 18.932873 [48° 27' 0.94'', 18° 55' 58.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka: Arborétum.
Náučný chodník Staré mesto (1)
GPS: 48.467796, 18.885541 [48° 28' 4.07'', 18° 53' 7.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Staré mesto.
Náučný chodník Staré mesto (2)
GPS: 48.466746, 18.889539 [48° 28' 0.29'', 18° 53' 22.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Vodná nádrž Veľká vodárenská
Náučný chodník Staré mesto (3)
GPS: 48.465965, 18.891622 [48° 27' 57.47'', 18° 53' 29.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Archeologické nálezy zvyškov stavieb.
Náučný chodník Staré mesto (4)
GPS: 48.464264, 18.893430 [48° 27' 51.35'', 18° 53' 36.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Kostolisko.
Náučný chodník Staré mesto (5)
GPS: 48.463741, 18.894139 [48° 27' 49.47'', 18° 53' 38.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky stredovekých objektov.
Náučný chodník Staré mesto (6)
GPS: 48.462161, 18.894504 [48° 27' 43.78'', 18° 53' 40.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Pamätihodnosti Banskej Štiavnice.
Náučný chodník Staré mesto (7)
GPS: 48.461930, 18.895200 [48° 27' 42.95'', 18° 53' 42.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Výstup žily Špitaler – Glanzenberg.
Náučný chodník Staré mesto (8)
GPS: 48.463137, 18.895796 [48° 27' 47.29'', 18° 53' 44.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Technické údaje o Glanzerbergu
Náučný chodník Staré mesto (9)
GPS: 48.464545, 18.895475 [48° 27' 52.36'', 18° 53' 43.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Zvyšky valového opevnenia hradu.
Náučný chodník Staré mesto (10)
GPS: 48.465617, 18.893781 [48° 27' 56.22'', 18° 53' 37.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Lesy.
Náučný chodník Staré mesto (11)
GPS: 48.467388, 18.890927 [48° 28' 2.6'', 18° 53' 27.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastavenie: Živočíšstvo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.450033, 18.872761 [48° 27' 0.12'', 18° 52' 21.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Horná Roveň.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.448135, 18.866095 [48° 26' 53.29'', 18° 51' 57.94'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 1: Veterné sedlo.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445204, 18.863294 [48° 26' 42.73'', 18° 51' 47.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Výhľad na Sitno.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.445146, 18.862399 [48° 26' 42.53'', 18° 51' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Za Farárovou hôrkou.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.441642, 18.852097 [48° 26' 29.91'', 18° 51' 7.55'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: Veterník.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.440404, 18.851378 [48° 26' 25.45'', 18° 51' 4.96'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Štiavnické Bane.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.432460, 18.847134 [48° 25' 56.86'', 18° 50' 49.68'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Systém vodných nádrží.
Náučný chodník Horná Roveň - Richňavské jazerá
GPS: 48.429878, 18.851097 [48° 25' 47.56'', 18° 51' 3.95'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Rekreačné využitie.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Náučný chodník v parku (1)
GPS: 48.421722, 18.943712 [48° 25' 18.2'', 18° 56' 37.36'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Úvodné zastavenie a orientačná mapa parku.
Náučný chodník v parku (2)
GPS: 48.421172, 18.943794 [48° 25' 16.22'', 18° 56' 37.66'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 2: Z dejín školstva.
Náučný chodník v parku (3)
GPS: 48.421043, 18.943631 [48° 25' 15.75'', 18° 56' 37.07'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 3: Bájne Sitno.
Náučný chodník v parku (4)
GPS: 48.420867, 18.944022 [48° 25' 15.12'', 18° 56' 38.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 4: Pod hladinou.
Náučný chodník v parku (5)
GPS: 48.420187, 18.943601 [48° 25' 12.67'', 18° 56' 36.96'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 5: História parku.
Náučný chodník v parku (6)
GPS: 48.420285, 18.944142 [48° 25' 13.03'', 18° 56' 38.91'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 6: Okolitá fauna.
Náučný chodník v parku (7)
GPS: 48.420457, 18.944530 [48° 25' 13.65'', 18° 56' 40.31'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 7: Legenda o Sv. Hubertovi.
Náučný chodník v parku (8)
GPS: 48.420628, 18.945433 [48° 25' 14.26'', 18° 56' 43.56'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 8: Unikátny vodný systém.
Náučný chodník v parku (9)
GPS: 48.420792, 18.944666 [48° 25' 14.85'', 18° 56' 40.8'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 9: Príroda je chrám.
Náučný chodník v parku (10)
GPS: 48.421383, 18.944068 [48° 25' 16.98'', 18° 56' 38.64'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Náučný, turistický chodník
Zastávka 10: V kráľovstve flóry.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Socha štiavnického Nácka
GPS: 48.458509, 18.894952 [48° 27' 30.63'', 18° 53' 41.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok. Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov. Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom. Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15.400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu. Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia (1953 až 1973) stredoškolský profesor Jozef Vášáry.
Neskôr desiatky rokov stelesňoval a výrazne spopularizoval postavu Nácka štiavnický baník – slávna firma – Jozef Osvald. Vďaka nemu a vďaka posledným výskumom náckológov dnes Nácka poznajú aj ďaleko za hranicami mesta či regiónu a pomaly sa prestáva veriť planým rečiam o tom, že by táto postava bola len niekým niekedy vymyslená...
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na banské múzeum v prírode
GPS: 48.451529, 18.884305 [48° 27' 5.5'', 18° 53' 3.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na areál banského múzea v prírode z hrádze tajchu Klinger.
Vyhliadka nad Zigmund šachtou
GPS: 48.451333, 18.896996 [48° 27' 4.8'', 18° 53' 49.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto a najdôležitejšie pamiatky Štiavnice, vrátane pozostatkov tajchu nad Zigmund šachtou.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.450698, 18.902790 [48° 27' 2.51'', 18° 54' 10.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na mesto B. Štiavnica.
Vyhliadka Banská Štiavnica
GPS: 48.447402, 18.919350 [48° 26' 50.65'', 18° 55' 9.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Kontrastný pohľad na sídlisko Drieňová a v pozadí historické mesto, kalvária.
Vyhliadka na vilovú štvrť
GPS: 48.460812, 18.905392 [48° 27' 38.92'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na časť Štiavnice, kde bývali profesori akadémie vo vilách.
Vyhliadka na kalváriu
GPS: 48.464110, 18.897204 [48° 27' 50.8'', 18° 53' 49.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na komplex kalvárie z vrchu Glanzenberg.
Vyhliadka na časť Reslu
GPS: 48.460680, 18.894176 [48° 27' 38.45'', 18° 53' 39.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na censtrum Banskej Štiavnice, Starý Zámok a miestnu lokalitu Reslu.
Vyhliadka na historickú Štiavnicu
GPS: 48.456733, 18.897565 [48° 27' 24.24'', 18° 53' 51.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na historickú časť Štiavnice z Katovej ulice.
Vyhliadka s posedením
GPS: 48.409795, 18.851385 [48° 24' 35.26'', 18° 51' 4.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s posedením. Foto Michal Macko.
Vyhliadka na kalváriu a Novú Šachtu
GPS: 48.470514, 18.889896 [48° 28' 13.85'', 18° 53' 23.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Panoramatický výhľad na kalváriu v Banskej Štiavnici a areál Novej šachty.
Vyhliadka nad Veľkou Vodárenskou
GPS: 48.463683, 18.884561 [48° 27' 49.26'', 18° 53' 4.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita s pohľadom na tajch Veľká Vodárenská.
Vyhliadka nad B. Štiavnicou
GPS: 48.455845, 18.886174 [48° 27' 21.04'', 18° 53' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na historickú časť mesta.
Vyhliadka na Sitno
GPS: 48.447558, 18.864405 [48° 26' 51.21'', 18° 51' 51.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality sa ponúka neopakovateľný výhľad na Sitno, obzvlášť pri západe Slnka.
Vyhliadka nad Bakomi
GPS: 48.435158, 18.839743 [48° 26' 6.57'', 18° 50' 23.07'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Z lokality je možné vidieť kaskádu tajchov Bakomi, Vindšachta a Evička.
Vyhliadka nad Dekýšom
GPS: 48.385479, 18.811562 [48° 23' 7.72'', 18° 48' 41.62'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na okolitú prírodu z lokality nad obcou Dekýš.
Vyhliadka nad Prenčovom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Prenčov
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita ponúka výhľad na obec Prenčov.
Vyhliadka na Počúvadlo a Sitno
GPS: 48.408035, 18.852580 [48° 24' 28.93'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z brehu tajchu Počúvadlo na vrch Sitno.
Vyhliadka na tajch Počúvadlo
GPS: 48.407188, 18.859577 [48° 24' 25.88'', 18° 51' 34.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na tajch Počúvadlo a priľahlé okolie.
Vyhliadka z Tatárskej lúky
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.403531, 18.875143 [48° 24' 12.71'', 18° 52' 30.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka zo Sitna na blízke okolie Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní.
Vyhliadka zo Sitna
GPS: 48.402034, 18.876741 [48° 24' 7.32'', 18° 52' 36.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka z najvyššieho vrchu v Štiavnických vrchov, 1009 m n. m.
Vyhliadka zo Širokého vrchu
GPS: 48.494111, 18.915701 [48° 29' 38.8'', 18° 54' 56.52'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na obec Podhorie z úbočia Širokého vrchu.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.505123, 18.928349 [48° 30' 18.44'', 18° 55' 42.06'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka na Štiavnické vrchy pri obci Podhorie.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.504404, 18.930339 [48° 30' 15.85'', 18° 55' 49.22'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na Štiavnické vrchy a okolité vrhy Banskej Štiavnice.
Vyhliadka pri Podhorí
GPS: 48.503131, 18.936244 [48° 30' 11.27'', 18° 56' 10.48'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka s pohľadom na časť Štiavnických vrchov.
Žakýlsky hrad - vyhliadka
GPS: 48.508412, 18.934558 [48° 30' 30.28'', 18° 56' 4.41'']
Obec: Podhorie
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad zo svahov Žákylskeho hradu na vrch Goldberg
Vyhliadka nad Močiarom
GPS: 48.544645, 18.942499 [48° 32' 40.72'', 18° 56' 33'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad obcou Močiar s pohľadom smerom na mesto Žiar nad Hronom.
Vyhliadka na Močiar
GPS: 48.537018, 18.942472 [48° 32' 13.26'', 18° 56' 32.9'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Na lokalite sa naskytá pohľad na obec Močiar.
Vyhliadka nad Kozelníkom
GPS: 48.521261, 18.965147 [48° 31' 16.54'', 18° 57' 54.53'']
Obec: Kozelník
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka ponúka pohľad na Banskoštiavnickú kalváriu a Sitno z lesa nad Kozelníkom.
Vyhliadka z pod kalvárie
GPS: 48.465575, 18.907493 [48° 27' 56.07'', 18° 54' 26.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Časť Štiavnických vrchov z pod úbočia kalvárie.
Vyhliadka z kalvárie
GPS: 48.461678, 18.913513 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Pohľad na mesto Banská Štiavnica z vrchu Scharfenberg.
Vyhliadka nad Ottergrundom
GPS: 48.461195, 18.879696 [48° 27' 40.3'', 18° 52' 46.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Vyhliadka nad tajchom Ottergrund poskytuje neopakovateľný pohľad na historickú časť mesta, kalváriu a samotný tajch.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Farárova hôrka
GPS: 48.444894, 18.865518 [48° 26' 41.62'', 18° 51' 55.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad z Farárovej hôrky na obec Štiavnické Bane.
Lúky nad Počúvadlom
GPS: 48.371030, 18.826357 [48° 22' 15.71'', 18° 49' 34.89'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lúky nad obcou Počúvadlo s panoramatickým výhľadom.
Lúky nad Baďanom
GPS: 48.37742, 18.96049 [48° 22' 38.71'', 18° 57' 37.76'']
Obec: Baďan
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Areál lúk nad obcou Baďan.
Nízke Tatry z Hornej Rovni
GPS: 48.450250, 18.874793 [48° 27' 0.9'', 18° 52' 29.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Výhľad na Nízke Tatry.
Potok Jabloňovka
GPS: 48.387570, 18.807570 [48° 23' 15.25'', 18° 48' 27.25'']
Obec: Dekýš
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Potok Jabloňovka pri bývalom mlyne na Dekýši.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Murovaná zvonica
GPS: 48.482019, 18.860944 [48° 28' 55.27'', 18° 51' 39.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Murovaná zvonica z 1. polovice 18. storočia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
GPS: 48.482966, 18.860201 [48° 28' 58.68'', 18° 51' 36.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.dokostola.sk/kostol/411123-sedembolestnej-panny-marie
Barokový 1-loďový kostol s drevenou vežičkou v roku 1742.
Kostol sv. Juraja
GPS: 48.475039, 18.906481 [48° 28' 30.14'', 18° 54' 23.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Už samotná výstavba kostola má zložitú históriu. Stavať sa začal v roku 1947, avšak práce boli už v roku 1952 dlhodobo prerušené a k dokončeniu kostola došlo až po roku 1989. Dokončený bol v roku 1992. Objekt patrí pod banskobelianku farnosť. Podorysne je 1-loďový
Pamätná tabuľa – Štôlňa Pacher
GPS: 48.457276, 18.900015 [48° 27' 26.19'', 18° 54' 0.05'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na budove správy ťažiarstva Štôlne Pacher.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.457160, 18.899521 [48° 27' 25.78'', 18° 53' 58.28'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľom v 2. svetovej vojne s postavou sovietskeho partizána ako príjma kyticu kvetov od dievčaťa. Na múre za sochou sú pamätné tabulky s menami civilných osôb,ktoré položili životy pri oslobodzovaní mesta v rokoch 1944 až 1945. Pod týmto priestranstvom boli pochovaní na jar v roku 1945 sovietski a rumunskí vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Na tomto istom mieste stála do roku 1918 socha Honvéda, ako pripomienka revolučných rokov 1848–1849. Po vzniku ČSR bola premiestnená do depozitárov múzea a dnes je vystavená v areáli Starého zámku.
Predný katolícky cintorín
GPS: 48.454827, 18.905393 [48° 27' 17.38'', 18° 54' 19.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Ďalší z cintorínov na Zvonovom vŕšku (Katzenhübel).
Zvonica na Prednom katolíckom cintoríne
GPS: 48.454520, 18.905033 [48° 27' 16.27'', 18° 54' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Klasicistická murovaná zvonica s bohatou štukovou výzdobou je po vnútornom požiari v dezolátnom stave a čaká na rekonštrukciu.
Pamätník osloboditeľom
GPS: 48.440448, 18.872219 [48° 26' 25.61'', 18° 52' 19.99'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätník osloboditeľov v 2. svetovej vojne pred Obecným úradom Štiavnické bane.
Evanjelický kostol
GPS: 48.184263, 18.896586 [48° 11' 3.35'', 18° 53' 47.71'']
Obec: Terany
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol z roku 1810 – 1811, postavený na staršom mieste z roku 1783 (v staršom objekte boli zvyšky gotického kostola z roku 1448).
Evanjelický kostol
GPS: 48.209459, 18.834601 [48° 12' 34.05'', 18° 50' 4.56'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol v obci Súdovce.
Kostol sv. Anny na Štefultove
GPS: 48.437900, 18.894094 [48° 26' 16.44'', 18° 53' 38.74'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
Jednoloďový kostol Svätej Anny r.k. postavený v rokoch 1797 – 1799. v klasicistickom slohu.
Kostol na Frauenbergu (Panny Márie Snežnej r.k.)
GPS: 48.455872, 18.894024 [48° 27' 21.14'', 18° 53' 38.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kostoly, zvonice
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Podzemná hrobka
GPS: 48.439171, 18.870059 [48° 26' 21.02'', 18° 52' 12.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Podzemné priestory hrobky pod miestnym kostolom sv. Jozefa – bývalým kláštorom hieronymiátov v Štiavnických Baniach.
Pamätník obetiam fašizmu na Teplom potoku
GPS: 48.468818, 18.870986 [48° 28' 7.74'', 18° 52' 15.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa venovaná 25 nevinným obetiam popraveným fašistami v roku 1945. Tabuľa bola osadená pri príležitosti 15. výročia SNP v roku 1959.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Pingy na Žile Terézia
GPS: 48.45633, 18.87806 [48° 27' 22.79'', 18° 52' 41.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Pingy na žile Terézia (Horná Roveň)
GPS: 48.447841, 18.870959 [48° 26' 52.23'', 18° 52' 15.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Pingy, pingové ťahy, pingové polia
Pingy sú povrchové konkávne antropogénne formy montánneho reliéfu, prevažne kruhovitého tvaru. Vznikli historickým povrchovým dobývaním na východe žíl, t. j. vybratím úžitkovej zložky do rôznej hĺbky. Postupne sa niektoré prehlbovali, ale už len banským hlbinným dobývaním. V okolí píng sa často vyskytujú aj haldové násypy, ktoré pingu v teréne zvýrazňujú. Mohli vzniknúť aj prepadávaním alebo pozvoľným poklesom blízkeho nadložia do priestorov po vyrúbanej rude. Pingy na trase Chodníka po žile Terézia majú zvyčajne oválny alebo priekopovitý pôdorys. Ich priemer sa pohybuje od 2 – 3 m do 10 – 15 m. Najmohutnejšie pingy majú priemer aj 25 metrov. Vyskytuje sa celá škála ich foriem – od plytkých (hlbokých 2 – 3 m) až po lievikovité depresie hlboké 10 m. V priemere zaberajú plochu od 20 do 40 m².
Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, vtedy sledujú rudnú žilu – pingové ťahy, iné pingy sú rozložené nepravidelne. Ich hĺbka aj vzdialenosť býva rôzna. Môžu sa vyskytovať aj ojedinele. Najväčšia koncentrácia píng – pingové pole – sa nachádza v priestore nad Hornou Rovňou pod Tanádom. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Mnohé z píng sa dnes dajú už veľmi ťažko identifikovať. Nachádzajú sa v zastavanom, alebo zalesnenom teréne a splývajú s prírodnými formami reliéfu. Napriek tomu možno v štiavnickej oblasti ešte dnes identifikovať veľké množstvo takýchto píng. Ich celková rozloha sa odhaduje na niekoľko hektárov. Reprezentujú deformácie reliéfu, ktoré narúšajú len miestny ekosystém, bez výraznejších vplyvov na širšie okolie.
Žila Terézia.
Žila Terézia je jednou z legendárnych štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Podhoria až po Štiavnické Bane. Jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchov Paradajs a Tanád aj na západných svahoch Šobova a Širokého vrchu. Bola to pravdepodobne jedna z prvých dobývaných žíl v regióne Banskej Štiavnice. Je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremenno-dioritových porfýroch a v hlbších častiach aj v granodiorite.
Žila Terézia (tiež žila Špitaler) je charakteristická tým, že oproti ostatným banskoštiavnickým žilám (Bieber, ale najmä Ján a Grüner) má relatívne väčšie zastúpenie kremennej zložky a menej intenzívnu hydrotermálnu okoložilnú premenu. Tieto geologické skutočnosti sa prejavili pri eróznom procese veľmi výrazným rozdielom. Žila Terézia, ktorá sa vyznačuje lokálne veľmi intenzívnou silicifikáciou, sa v daných miestach na povrchu prejavuje výrazne elevačne (elevácia – vyvýšenina, ktorá je obklopená nižším reliéfom). Žily Bieber, Ján a Grüner sú charakteristické značnou hydrotermálnou premenou okolitých hornín – argilitizáciou (zílovatením) a lokálnou mylonitizáciou. To sa na povrchu v procese zvetrávania prejavilo výrazne depresne a následnou zasutinenosťou. Preto zrudnenie, hoci na východoch týchto žíl (Bieber, Ján a Grüner) nebolo ľahko pozorovateľné, s určitosťou bolo už v minulosti (Kelti, Germani, Kotíni, Slovania) povšimnuté v zárezoch potoka, ktorý pramení pod Paradajsom a preteká hlavným údolím, pretínajúc naprieč takmer všetky východy žíl. Preto najmä v miestach, kde potok obmýval argilitizované východy žíl bohatých na sulfidy (najmä pyrit), sa tvorili „kyslé“ kýzovo-okrové usadeniny a nánosy. Podľa nich tento potok, rovnako, ako aj iné potoky na Slovensku, dostal slovenský názov Štiavnica. Bol to názov aj pre prvé, už skôr existujúce banícke osady, vzniknuté v 11. storočí v údolí potoka. Bolo tam možné ťažiť obnažené východy žíl Špitaler a Grüner a zároveň spracúvať rudy vyťažené z okolitých a vzdialenejších východov žíl (ryžovanie zlata).
Z týchto poznatkov vyplýva, že relatívne najskoršie historické upozornenia na prítomnosť rudných minerálov oblasti Banskej Štiavnice boli práve na žilách Terézia a Špitaler. Rudy nachádzajúce sa v potoku vo forme fragmentov upozornili ryžovačov zlata na blízky výskyt východov týchto žíl.
O počiatkoch využívania žily Terézia (ale aj ostatných žíl) nie sú známe archívne údaje. V 10. storočí v Kyjevských listoch sú už priame dôkazy, že z oblasti vznikajúceho Uhorska sa vyvážalo striebro, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo zo širšieho regiónu Banskej Štiavnice. Uhorsko už za panovania kráľa Štefana (997 – 1037) razilo strieborné mince a za hlavnú lokalitu ťažby tohto kovu možno považovať opäť oblasť Banskej Štiavnice.
Žilník Terézia – Bieber.
Nachádzame sa v oblasti, kde sú žily Bieber a Terézia pomerne blízko seba. Tvoria zložitý a mohutný žilník so značným množstvom vedľajších štruktúr. Zložitosť tohto štruktúrno-tektonického vývoja žíl dokazuje aj široké pásmo píng na povrchu v tejto lokalite.
Vznik píng na žile Terézia.
Banskú Štiavnicu a okolie možno v rámci európskeho baníctva považovať za historicky najvýznamnejší drahokovový banský región, a to nielen kvôli množstvu vyťaženého striebra a zlata, ale najmä kvôli mimoriadnemu významu tunajšej banskej vedy, techniky a školstva.
Počiatky banskej ťažby mali povrchový charakter, t. j. exploatovali sa časti východov žíl do hĺbky niekoľko metrov. Obsahovali najbohatšie a zároveň aj najľahšie spracovateľné rudy obsahujúce striebro a zlato.
Zrudnené zóny ložiska dostupné povrchovou ťažbou boli v 11. a 12. storočí už viac-menej vydobyté. Preto sa zvýšený dopyt po striebre a zlate mohol zabezpečovať len z hlbších častí ložiska. Na to bola potrebná znalosť hlbinného dobývania.
Preto po vyťažení najvrchnejších dostupných partií jednoduchou metódou (ryhy a jamy) sa postupne začal používať aj rumpál. Pomocou neho sa sprístupňovali aj hlbšie časti žíl (šachtice a štôlne). Hornina vyťažená pomocou rumpálu, ktorá nešla na ďalšie spracovanie, sa haldovala v okolí šachtice. To dnes zvýrazňuje terajšie pingy. Pôvodné povrchové dobývky, prejavujúce sa v súčasnosti na povrchu ako pingy, mohli poklesnúť aj vplyvom poddolovania. V súčasnosti sa to môže prejavovať ako prepadlisko rôzneho charakteru.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Počiatky osídlenia okolia Banskej Štiavnice
GPS: 48.46247, 18.88628 [48° 27' 44.89'', 18° 53' 10.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Náučný, turistický chodník
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-05)
Počiatky osídlenia.
Prvé osídlenie v oblasti Banskej Štiavnice môžeme datovať do kamennej doby, keď sa osídľovali predovšetkým polohy s možnosťou poľnohospodárskej produkcie okolo potokov a riek. Neskôr sa budovali obydlia aj vo vyšších polohách s lepšou obrannou pozíciou a dobrými podmienkami na chov dobytka.
Dominantnou lokalitou osídlenia bronzovej doby je Sitno. Bolo organizačným a mocenským centrom lužickej kultúry pre okolitú oblasť. V období od 5. storočia p. n. l. osídľovali územie juhozápadného Slovenska Kelti, ktorí neskôr osídľovali aj horské oblasti s výskytom rúd na území stredného Slovenska. V banských regiónoch nebolo toto osídlenie permanentné, ale skôr malo sezónny charakter – počas mesiacov vhodných na ťažbu a spracovanie rudy.
Prvé storočia nášho letopočtu sú charakteristické osídľovaním územia Germánmi a ich výpadmi proti Rimanom.
Stredovek.
Od 3. storočia až do 11. storočia sa v intraviláne Banskej Štiavnice neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť osídlenia.
V 11. a 12. storočí u panovníkov ranouhorského štátneho útvaru silnel záujem o razbu mincí a zásobovanie dvora drahými kovmi. Na začiatku 13. storočia sa osada Štiavnica spolu s blízkou osadou na žile Grüner transformovala na mestský útvar. Do intravilánu mesta bola zahrnutá aj osada Baňa na Glanzenbergu.
Podľa zachovaných textov práv Banská Štiavnica mala mestské a banské práva už v období 1235 – 1270, v časoch kráľa Bela IV. V r. 1275 mestská kancelária vydala listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane – Banskej Štiavnice. Táto listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku. Má najstaršie vyobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršia svojho druhu v Európe.
Na vývoji banských miest v 15. storočí sa výrazne prejavilo oslobodenie od platenia mýta a iných poplatkov pri dovoze tovaru. Stanovilo sa to v listine, ktorú v roku 1425 vydal Žigmund Luxemburský. V rokoch 1442 – 1443 mesto negatívne poznačili boje, požiare a tiež zemetrasenie.
Koncom 15. storočia využili ťažkosti kráľovského dvora Turzovci, ktorí ako zálohu za pôžičku kráľovskému dvoru dostali kremnickú banskú a mincovnú komoru a banské mestá. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bolo hospodárstvo mesta zaťažené výdavkami na protitureckú obranu, ako aj na potlačenie masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. V tomto období rástla opozícia proti bohatým ťažiarom, ktorú tvorili predovšetkým drobní kupci a remeselníci.
V rokoch 1525 – 1526 ako reakcia na zhoršujúce sa sociálne podmienky baníkov a iných banských robotníkov vypuklo povstanie za zlepšenie pracovných a životných podmienok baníkov. Po bitke pri Moháči v roku 1526 nasledovali boje o ovládnutie uhorského trónu. Po porážke vojsk Jána Zápoľského, ktorý sa spojil s Turkami, vojskami Ferdinanda Habsburského sa južné oblasti Slovenska stretli s tureckou expanziou. Tá od tých čias pretrvávala niekoľko desaťročí a bezprostredne sa dotkla Banskej Štiavnice. Pod hrozbou priameho napadnutia sa obrana miest zorganizovala vytvorením banskomestského kapitanátu a budovaním mestského opevnenia. Opevnenie tvorili tri oporné body – hrad v oblasti Starého mesta, Starý zámok, pôvodne románska bazilika, a moderná protiturecká pevnosť Nový zámok s dvojokruhovým systémom obrany s uzatváracími a prejazdnými bránami. Okrem fortifikačných zariadení vybudovali v okolí Banskej Štiavnice a ostatných banských miest signalizačný systém so signalizačnými bodmi na vrchoch v okolí banských miest. Tento systém slúžil na včasnú výstrahu obyvateľstva pred hroziacim nebezpečenstvom. Obce v okolí Banskej Štiavnice boli častým cieľom výpadov tureckých vojsk, ktoré rabovali a obyvateľstvo brali do zajatia. Do samotného mesta sa Turci nedostali, no niekoľkokrát napadli niektoré obce v blízkosti mesta.
Popri obrane pred útokmi Turkov a prenikaniu učenia Martina Luthera prebehli aj iné procesy s výrazným vplyvom na vývoj mesta. Habsburgovci začali presadzovať centralizačný princíp v správe baníctva, spracovania rúd a na ne nadväzujúcich odvetví. Banské mestá sa postupne dostali pod priamy vplyv Viedne. To vyústilo do vytvorenia riadiaceho orgánu pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo – Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Banský erár riadený Viedňou postupne vytláčal ťažiarov a ich spoločnosti z banského podnikania.
Začiatkom 17. storočia spôsobili úpadok hospodárstva boje proti Turkom, protihabsburské stavovské povstanie Š. Bočkaja a G. Betlena, tridsaťročná vojna a povstanie Juraja I. Rákociho. Výrazne sa zhoršilo sociálne postavenie obyvateľstva a baníci niekoľkokrát vystúpili za zlepšenie svojho postavenia. Vývoj mesta v druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia poznačili mocenské zápasy medzi katolíkmi a protestantmi nielen v meste, ale v celom cisárstve, ako aj povstanie Františka II. Rákociho. Vyústili do štrajkov, ktoré boli potlačené streľbou do štrajkujúcich baníkov.
V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihla cholera. Podľa rôznych prameňov počas nej zahynulo niekoľko stoviek až niekoľko tisícok obyvateľov. Ako vďaka za ustúpenie nákazy bol v roku 1711 postavený morový stĺp, ktorý v polovici 18. storočia nahradilo Súsošie Sv. Trojice, stojace v centre mesta dodnes.
Novovek.
V 18. storočí po obdobiach útlmu sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. S rozvojom baníctva priamo súvisel aj rozvoj mesta, ktoré dosahovalo významné príjmy aj z ostatných činností (kúpele, pivovary, výčapy, vážnice, mestské mlyny a ďalších). Hospodárenie mesta výrazne ovplyvnili aj reformy panovníckeho dvora, ktoré priniesli reorganizáciu mestskej správy a čiastočné podriadenie mesta panovníckemu dvoru. Koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica podľa počtu obyvateľstva druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V tomto období rástol aj význam mesta ako jedného z najdôležitejších hospodárskych centier krajiny. Postupne sa stávala centrom vzdelanosti a rozvoja technických vied súvisiacich priamo či nepriamo s baníctvom. Z tohto obdobia pochádza množstvo technických pamiatok, ktoré boli jedným z dôvodov zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového dedičstva.
V tomto období Banskú Štiavnicu navštívili členovia rakúskej panovníckej rodiny – manžel Márie Terézie František Lotrinský, jej synovia, budúci cisári Jozef a Leopold, a ich nastávajúci švagor vojvoda princ Albert.
V roku 1788 vzniklo ojedinelé spojenie dvoch banských miest – Banskej Štiavnice a Banskej Belej – do jedného mestského útvaru. Toto spojenie pretrvalo až do 50. rokov 20. storočia.
Revolúciou v rokoch 1848 a 1849 sa definitívne skončilo obdobie poddanstva a v roku 1853 sa vydaním urbárskeho patentu definitívne odstránila feudálna závislosť poddaných od zemepána.
Pokles ceny striebra a slabšia výnosnosť banských prevádzok v druhej polovici 19. storočia zhoršili situáciu baníkov. To vyústilo do vlny štrajkov v 90. rokoch.
Nová spoločensko-ekonomická situácia priniesla aj zmeny v politickom systéme. Do súperenia na miestnej úrovni sa dostávali politické strany liberálneho, národného, kresťanského a agrárneho zamerania.
Udalosti 1. svetovej vojny sa priamo dotkli Banskej Štiavnice. Mnoho obyvateľov bolo mobilizovaných, v meste bol nedostatok potravín, výrobné podniky boli nútené odovzdávať farebné kovy, bola ohrozená výroba.
Po skončení vojny počas utvárania nového štátu tento proces prerušil postup vojsk Maďarskej červenej armády, ktoré obsadili mesto 6. júna 1919. Následne však boli revolučné maďarské vojská pod tlakom vojsk česko-slovenskej armády z mesta vytlačené.
Obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia je poznačené úpadkom banskej činnosti, poklesom výroby a rastom hospodárskej krízy.
Obdobie 2. svetovej vojny sa v meste výraznejšie prejavilo až vyhlásením Slovenského národného povstania, ku ktorému sa pridala celá banskoštiavnická posádka. Banská Štiavnica ostala v povstaleckých rukách do 7. októbra 1944, keď do mesta vstúpili nemecké vojská.
Banskú Štiavnicu oslobodil II. ukrajinský front v spolupráci s II. rumunskou armádou a za pomoci partizánov 6. marca 1945.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kostol svätého Michala, archanjela
GPS: 48.273949, 18.951038 [48° 16' 26.22'', 18° 57' 3.74'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kostoly, zvonice
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdĺžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so stĺpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.
Evanjelický kostol a.v.
GPS: 48.197612, 18.928966 [48° 11' 51.4'', 18° 55' 44.28'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Kostoly, zvonice
Evanjelický kostol a.v v obci Hontianske Tesáre, miestna časť Dvorníky.
Hrob a náhrobník Karola Braxatorisa
GPS: 48.198432, 18.929248 [48° 11' 54.36'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
K ojedinelým pamiatkam o živote a diele národných a literárnych dejateľov v Honte sa radí hrob a náhrobník Karola Braxatorisa (1806 – 1869), evanjelického farára, brata Andreja Sládkoviča. Na kamennom podstavci je osadený náhrobník z mramoru s textom: „Tu odpočíva Karel Braxatoris ev.sl.b. kazateľ Tesársky spisovateľ cirkevných kníh 1806 – 1869. Pokoj prach jeho. Náhrobník bol postavený v roku 1870.“
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Breziny
GPS: 48.43562, 18.97893 [48° 26' 8.23'', 18° 58' 44.15'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Oblasť Breziny poskytuje nádherné výhľady na okolitú prírodu a štiavnické vrchy.
Pasienky pod Paradajsom
GPS: 48.467455, 18.879446 [48° 28' 2.84'', 18° 52' 46.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Lokalita pasienkov pod vrchom Paradajs, ktoré sú popri turistickej trase.
Posedenie pri Červenej Studni
GPS: 48.469084, 18.882073 [48° 28' 8.7'', 18° 52' 55.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Vyhliadky a zaujímavé miesta (POI)
Posedenie pri tajchu Červená Studňa s vyhliadkou na tajch a vrch Paradajs
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Michal Buzalka
GPS: 48.419181, 18.940803 [48° 25' 9.05'', 18° 56' 26.89'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Pamätník, pamätná tabuľa
Pamätná socha Michala Buzalku, biskupa: 18.9.1885 - 2.12.1961 na stene kostola.