Súsošie venované Panne Márii
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.
Kaplnka Božského srdca Ježišovho
GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.
Kríž na vrchu Paradajz
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.
Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.
Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Kaplnka Svätého Urbana
GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Socha Svätého Vendelína
GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsvätejšejTrojice
GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Kaplnka svätého Ondreja r.k.
GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.
Pracháreň
GPS: 48.446275, 18.890052 [48° 26' 46.59'', 18° 53' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova Prachárne slúžila ako sklad výbušnín.
Prícestný kríž
GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Kríž pri šachte Maximilián
GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou
GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.
Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián
GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.
Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša
GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11
Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.
Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore
GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.
Správna budova šachty Maximilián
GPS: 48.443161, 18.885457 [48° 26' 35.38'', 18° 53' 7.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Chátrajúca budova správy šachty Maximilián, stav v roku 2014.
Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice
GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.
Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša
GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.
Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom
GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.
Kaplnka: Ježiš pred Herodesom
GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.
Kaplnka: Bičovanie Ježiša
GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.
Budova strojovne šachty Žigmund
GPS: 48.452604, 18.895273 [48° 27' 9.37'', 18° 53' 42.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Budova strojovne šachty Žigmund v Banskej Štiavnici bola postavená pravdepodobne v roku 1759 a čiastočnými úpravami prešla neskôr v 19. storočí a v 2. polovici 20. storočia. V roku 1759 bol na šachte namontovaný vodostĺpcový čerpací stroj.
Ecce homo a žalár
GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.
Kaplnka: Ježiš nesie kríž
GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.
Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž
GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.
Správna budova šachty Žigmund
GPS: 48.452661, 18.894817 [48° 27' 9.58'', 18° 53' 41.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Správna budova šachty Žigmund (takzvaná Šuhajda) s obrazom s baníckymi motívmi na prednej fasáde budovy je v zlom technickom stave.
Kaplnka: Svätý hrob
GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.
Kaplnka: Obriezka
GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.
Kaplnka: Útek do Egypta
GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6
Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme
GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.
Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou
GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.
Kaplnka: Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24
Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)
GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund
GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.
Kaplnka: Ježiša pochovávajú
GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.
Kaplnka bolestného srdca Panny Márie
GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).
Šachtová budova šachty Žigmund
GPS: 48.452942, 18.894919 [48° 27' 10.59'', 18° 53' 41.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Šachtová budova šachty Žigmund je viacpriestorová stavba, ktorá má na streche osadenú päťcípu hviezdu. V priebehu 20 storočia sa v šachtovej budove vymenilo niekoľko typov ťažných a čerpacích zariadení. V druhej 60-tych rokoch 20. storočia po havárii stien šachtového telesa bol areál postupne opustený a jednotlivé budovy slúžia už len potrebám živnostníkov a súkromných firiem.
Posledná večera
GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.
Kaplnka Božského srdca ježišovho
GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.
Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín
GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána. Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.
Farský kostol sv. Jána evanjelistu
GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.
Prícestný kríž – božia muka pri OÚ
GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.
Kaplnka
GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.
Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista
GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.
Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou
GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.
Bývalá triediareň rúd
GPS: 48.461929, 18.891878 [48° 27' 42.94'', 18° 53' 30.76'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt jednej z bývalých štiavnických triediarní rúd. Tento zrekonštruovaný, pôvodne banský technický objekt dnes slúži ako obytný dom.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda
GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla
GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.
Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.
Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.
Stará banícka kaplnka
GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla
GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.
Božia muka – ukrižovanie Krista
GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka.
Dom č. 10 na ul. Botanická
GPS: 48.460691, 18.898396 [48° 27' 38.49'', 18° 53' 54.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Dom č. 11 na ul. Botanická
GPS: 48.460602, 18.898063 [48° 27' 38.17'', 18° 53' 53.03'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prízemný obdĺžnikový dom bol postavený ako jedna z dvoch technických budov v ktorých sa vyrábala elektrická energia, najprv pre budoby Baníckej akadémie, neskôr aj pre viaceré mestské budovy. Čelnú stenu zdobia reliéfy s hutníckymi a baníckymi motívmi. Od 2. polovice 20. storočia objekt slúži pre potreby najprv škôl: Strednej priemyselnej školy baníckej a hutníckej, Strenej priemyslelnej školu chemickej, neskôr pre Strenú priemyselná škola Samuela Stankovianskeho (po zlúčení dvoch predchádzajúcich).
Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom
GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom
GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská
GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Súsošie Panny Márie (Immaculata)
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Kaplnka – Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.
Prícestný kríž
GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v obci Močiar.
Kríž Jána Katunského
GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.
Božia muka
GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Manipulačný objekt (mních) dnového výpustu Počúvadlo
GPS: 48.409767, 18.856229 [48° 24' 35.16'', 18° 51' 22.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Tento výpust bol vybudovaný súčasne s dostavbou tajchu Počúvadlo. Voda sa ním vypúšťala do náhonného jarku, ktorým bola pomocou niekoľkých vodných štôlní vedená až na piargsku stranu, kde slúžila na pohon stúp a úpravníckych zriadení z tamojších šacht. Unikátom tohto výpustu je však najmä kamenná tabuľka, osadená na pravej stene pri východe zo štôlne. Hoci je Banská Štiavnica bohatá na technické pamiatky, nezachovalo sa veľa takýchto pamätníkov, ktoré by dané diela označovali. Jedným takýmto pamätníkom je práve táto tabuľka, ktorá sa v dostupných materiáloch spomína len veľmi zriedka, v mnohých prakticky vôbec. Tabuľka má latinský nápis:
DOMINANTE ILLUS: DÑO: DÑO CAROLO LIB: BAR: DE MITROVSKI
MONTANARUM CITTIJM INF: UNG SUP: CAMER GRAFFIO 66 MARUM CAES:
REG: APOS: MATTIUM CAMERARIO ANO 1773: EL 1776 AEDIFICATUM
V slovenskom preklade:
„Postavené za panovania najvznešenejšieho pána Karola Mitrovského, slobodného šľachtica, komorského grófa banských miest v Uhorsku, cisárskeho komorníka najvyššieho apoštolského majestátu v r. 1773 a 1776.“
Karol Mitrovský von Nemischl sa narodil 3.8.1738 v Banskej Štiavnici a zomrel 23.3.1816 vo Viedni. Hlavným komorským grófom bol v r. 1774-1777, v r. 1790-1798 bol riaditeľom Banskej Akadémie
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou
GPS: 48.440307, 18.873638 [48° 26' 25.11'', 18° 52' 25.1'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Prevádzková budova šachty Špitaler so strojovňou pre ohňový stroj.
Kalvária – Štiavnické Bane
GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.
Bývalá huta a železný hámor
GPS: 48.508659, 18.979991 [48° 30' 31.17'', 18° 58' 47.97'']
Obec: Kozelník
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V písomných prameňoch zo začiatku 16. storočia, konkrétne z rokov 1518 – 1522 sa uvádza pôvodný názov obce Kozelník vo forme Železník, odvodený z výskytu železnej rudy v chotári. V blízkosti obce sa ruda spracovávala v hámri, známom už v 16. st. Hámor vlastnil začiatkom 19. st. Gašpar Kachelmann. Od neho hámor kúpil v roku 1836 banský erár.
Foto: Matej Petruf
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']
Obec: Dudince
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kontakt: /
Web: /
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Kalvária Horná Roveň
GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Objekt č. 6 na ul. Michalská
GPS: 48.465999, 18.900046 [48° 27' 57.6'', 18° 54' 0.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Bývalá správa banského závodu štôlne Michal postavená v 18. storočí Gerambovskou banskou úniou. Pôdorys domu je v tvare písmena L. Dom je dvojpodlažný.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Prícestný kríž – Božia Muka
GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Súsošie Panna Mária s Kristom
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']
Obec: Baďan
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.
Akvadukt
GPS: 48.453623, 18.927618 [48° 27' 13.04'', 18° 55' 39.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.
Socha baníka pri žel. stanici
GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).
Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária
GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.
Socha sv. Anny
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.
Kaplnka sv. Floriána
GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku
GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom
GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.
Hraničný banský kameň
GPS: 48.466955, 18.901057 [48° 28' 1.04'', 18° 54' 3.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Jeden z mála hraničných banských kameňov, ktoré vytyčovali hranice banských polí jednotlivých ťažiarstviev v minulosti. Tento hraničný kameň vymedzoval hranice banského poľa štôlne Michal smerom k vrchu Šobov ešte v 1. polovici 20. storočia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Dolná (Strieborná) huta
GPS: 48.437307, 18.922275 [48° 26' 14.31'', 18° 55' 20.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V roku 1902 bola ukončená výstavba závodu a Dolná huta sa stala najmodernejším hutníckym závodom v Uhorsku. V tom istom roku skončila svoju činnosť Horná huta a bola prestavaná na robotnícku kolóniu. Závod Dolná huta spracovával banskoštiavnické koncentráty do roku 1969, kedy sa koncentráty začali na ďalšie hutnícke spracovanie vyvážať. V oblasti Štefultovského chodníka v časti Povrazník bola aj výroba lán pre potreby banskej činnosti. Táto prevádzka sem bola presťahovaná zo Štiavnických Baní (v tom čase Vindšachta) v roku 1909. Podľa informácie z roku 1921 zariadenie pozostávalo zo štyroch spletacích strojov pre rôzne hrúbky drôtu, z ktorých bolo možné dva použiť i na spletenie lán. Na jedenom spletacom stroji bolo možné vyrobiť laná dĺžky 1000 m. Od roku 1925 továreň dodávala laná pre podniky celého Slovenska (Podbrezová, Handlová, Prešov a iné).V roku 1928 došlo k likvidácii továrne a strojné zariadenie bolo odovzdané banskému riaditeľstvu v Příbrami.
Horná (Stadtgrundská) huta
GPS: 48.439438, 18.910992 [48° 26' 21.98'', 18° 54' 39.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
V oblasti Štefultovského chodníka boli v minulosti lokalizované centrálne hutnícke zariadenia, ktoré tavili rudu z celej banskošttiavnickej oblasti. Po období malých súkromných taviacich prevádzok sa podľa súpisu zariadení z roku 1619 dozvedáme, že v Hornej hute (pod Štefultovom) boli dve šachtové pece, tri pražiace a jedna zháňacia pec, veľké sklady rudy, uhlia a skúšobňa. O hute na Štefultove (pri pomníku sv. Jána) nie je záznam, pravdepodobne bola v tom čase mimo prevádzky. Podľa dostupných údajov sa získavanie drahých kovov v banskoštiavnickej oblasti vykonávalo procesom zolovnatenia. Pri tomto procese sa zlatostrieborný koncentrát tavil v olovenom prostredí. V dôsledku vysokej afinity olovo „absorbovalo“ zlatostriebro a v ďalšom procese v zháňacej peci sa oxidáciou silným prúdom vzduchu vytvárala tzv. glieda (PbO) a zlatostriebro (v banskoštiavnickej rude absolútna prevaha striebra). Glieda sa v dôsledku nižšej špecifickej hmotnosti akumulovala v hornej časti pece a mechanicky sa odstraňovala dovtedy, kým sa nedosiahol zlatostrieborný zbytok – tzv. silberblich.
V roku 1703 sa ako jedna z už erárnych hút pod Štefultovom uvádza Horná huta (Stadtgrundská) v Banskej Štiavnici. V roku 1740 bola obnovená práca v Stadtgrundskej hute, súčasne v Antolskej doline sa začala prestavba Siceliho huty, ktorá stála na mieste vyhorenej Brennerskej huty.
Komín na Lintichu
GPS: 48.432020, 18.919661 [48° 25' 55.27'', 18° 55' 10.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Dymovod na Lintichu
GPS: 48.435352, 18.920959 [48° 26' 7.27'', 18° 55' 15.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Komín a dymovod na Lintichu.
Chorobnosť pri ťažkých baníckych a hutníckych prácach v zlom prostredí bola vysoká. V roku 1873 nastúpil za chirurga a hlavného banského lekára v Banskej Štiavnici MUDr. Imrich Tóth, ktorý sa radikálne rozhodol riešiť hygienické problémy jednotlivých pracovísk. Významný úspech dosiahol pri liečení tzv. baníckej tunelovej choroby a označil za jej príčiny nedostatok hygieny. V tom čase bola medzi robotníkmi huty v Banskej Štiavnici rozšírená olovienka (saturizmus). Robotníci v hute prichádzali do priameho styku s výparmi olova pri rôznych technologických operáciách. Dostávali chronickú otravu olovom, ktorá sa prejavovala ochrnutím svalstva na rukách a zvyčajne umierali mladší ako 50-roční. MUDr. Tóth navrhol rad opatrení na zlepšenie situácie, ktoré smerovali do osobnej hygieny (ochranné pomôcky na dýchanie), stravovania (navrhol prideliť robotníkom 35-50g slaniny alebo 1l mlieka za zmenu). Z ekologického hľadiska bolo významným činom vysadenie 10 000 orechových stromov v chotári mesta Banská Štiavnica, ktoré ešte aj dnes nájdeme pri cestách v okolí Banskej Štiavnice. „Chcem, aby každé banícke dieťa malo za klobúk orechov“, vyhlásil doktor Tóth.
Najvýznamnejšie však boli technické opatrenia. Výpary z pecí sa mali odviesť tak, aby ich pracovníci nedýchali. Nad pracovným otvorom plamencových pecí vytvorili štvorhranné odsávacie zariadenia (odsávacie klobúky), ktorými sa plyny odsávali exhaustorom, pričom vyústenie tohto odsávania bolo komínmi 3 m nad strechou. Takýchto opatrení navrhol doktor Tóth niekoľko. Jedným z nich bolo v roku 1890 vybudovanie mohutného dymovodu do 50 m vysokého komína na vrchu Lintich nad hutou v Banskej Štiavnici. Bolo to ekologické dielo, ktorým sa postupne odvádzali všetky dymy z centrálnej huty, ale aj olovené výpary z plamencových a neskôr všetkých ostatných pecí.
Celý komplex sa skladal z troch častí: prašnej komory, dymovodu a 50 m vysokého komína. Na vstupe do dymového kanála bola mohutná prašná komora, vnútri vymurovaná červenými tehlami. Komora mala drevenú strechu. Táto časť slúžila na zachytenie najhrubších prašných častí. Odlučovací efekt sa dosahoval znížením rýchlosti prúdenia.
Ďalšiu časť tvorí dymovod, ktorý je postavený nad terénom, kopíruje povrch vrchu Lintich a má dĺžku 400 m. Kanál má klenbovitý strop, je z kameňa a vnútri je murovaný červenou tehlou. Je rozdelený na 9 sekcií vchodmi, ktoré boli pri normálnej prevádzke zamurované červenou tehlou. Kanál čistili dvakrát ročne – vtedy tehly vybúrali, aby sa doň mohlo vstúpiť. Rôznou výškou kanála sa dosiahla zmena jeho prierezu, teda zmena rýchlosti prúdenia. Tak dochádzalo k usadeniu ďalších jemnejších frakcií prachu a ochladením plynov aj ku kondenzácii prachových zložiek. Ešte aj v súčasnosti je na dne kanála 90 cm zachyteného prachu.
Poslednú časť komplexu tvorí komín, ktorý má v spodnej časti tvar osemuholníka, inak je prierez kruhový.
Z technologicko-ekologickej stránky toto dielo riešilo veľa problémov: zmenou rýchlosti spalín sa zachytávali prachové častice, ochladzovaním dymov z pecí a technologických operácií dochádzalo k ich kondenzácii a zachytávaniu v kanáloch. Nie je tiež zanedbateľné, že zachytené častice sa dali znovu spracovať. Komínom sa dosiahol prirodzený ťah a na odsávanie nebola potrebná energia. Komín mal nesporne aj rozptylový účinok a tak znižoval nebezpečné koncentrácie plynu (prevažne oxidov síry, dusíka, uhlíka).
Spracovanie rúd zo žily Špitaler
GPS: 48.459617, 18.893437 [48° 27' 34.62'', 18° 53' 36.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Objekt sa nachádza na mieste, kde v minulosti prebiehala úprava drahokovových rúd a ich hutnícke spracovanie. Obidva pôvodné objekty sa nachádzajú v tesnom podloží žily Špitaler, ktorá bola v tejto časti v minulosti povrchovo dobývaná. Východ žily Špitaler je tesne za budovami a skalné bralo v záhrade hornej budovy tvorí priame podložie vydobytej žily. Pod cestou (ulica Horná Ružová) sa povrchové dobývky nezachovali, oblasť je rekultivovaná a zastavaná. Prevádzkové objekty (dom na ulici Horná Ružová č.1 a dom na ulici Dolná Ružová č.1) boli spojené podzemnou chodbou, ktorá mala pravdepodobne technologický účel. Pôvodné objekty boli prestavané na obytné účely, ale napriek tomu v nich zostali prvky, ktoré napovedajú o ich pôvodnom technologickom charaktere.V dome na Hornej Ružovej č.1 sa v minulosti vykonávala úprava rúd. Tento objekt je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Veľmi dôležitou súčasťou banskej výroby bol proces úpravy nerastných surovín, kde sa rôznym spôsobom z vyťaženej rudy oddeľovala úžitková zložka od jaloviny. Najjednoduchšou formou úpravy rúd bolo ich rozbitie kladivom na dostatočnú zrnitosť a následné ručné vytriedenie na základe vizuálneho posúdenia. Od 14. storočia sa v banskoštiavnickej oblasti drvenie rúd vykonávalo v rudných mlynoch a stupách. Ťažené rudy boli už v bani triedené na bohaté, stredne bohaté a tzv. stupové rudy. Bohaté rudy išli priamo na tavenie do hút, stredne bohaté boli ďalej spracovávané (podrvili sa a ručne sa z nich oddelila jalovina). Najzložitejšou technológiou sa spracovávala skupina stupových rúd. Boli to rudy, nepravidelne impregnované s relatívne nižším obsahom úžitkovej zložky. Tieto rudy sa drvili v stupách alebo v rudných mlynoch na zrnitosť niekoľko desatín milimetra, aby sa z nich uvoľnili minerály drahých kovov. Následne sa na princípe rôznej špecifickej hmotnosti oddelili rudné minerály od nerudných. V budove na Dolnej Ružovej č.1 sa v minulosti nachádzala hutnícka pec, kde sa tavili zlatostrieborné rudy vydobyté z povrchovej dobývky na žile Špitaler. Dôkazom prítomnosti hutnej pece v danom objekte je identifikovaná súvislá vrstva hutníckej trosky tesne pri základoch tohto domu. Poloha trosky bola odkrytá počas výkopových prác na ulici Dolná Ružová v roku 2003.
Banská Štiavnica bola v minulosti okrem ťažby rudy aj centrom hutníckej výroby, najmä hutníctva striebra. Najstaršia písomná zmienka o hute v Banskej Štiavnici je z roku 1390. Prvé taviace pece sa nachádzali v blízkosti povrchových dobývok, kde taveniu rudy napomáhal prirodzený ťah vetra. Nasvedčuje tomu aj názov horského hrebeňa „Offenhübel“ (Pecný vŕšok) nad Banskou Štiavnicou, kde sa pravdepodobne nachádzali skupiny jednoduchých taviacich pecí. Postupne sa pece modernizovali a centralizovali. Banskoštiavnické drahokovové rudy sa prevažne zhutňovali technológiou tzv. „zolovnatenia“, t.j. vnášaním bohatých rúd do roztaveného olova. Tak vzniklo olovo obohatené o striebro (resp. aj zlato). Intenzívnym vháňaním vzduchu do pece došlo k okysličeniu olova a vzniku tzv. "„gliedy“ (chemicky PbO). Glieda sa v peci akumulovala v hornej časti, mechanicky sa odstraňovala a na dne pece zostalo striebro, respektíve zliatina striebra a zlata.
Vykopávky hutníckych a obytných objektov
GPS: 48.463906, 18.894885 [48° 27' 50.06'', 18° 53' 41.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-08)
V roku 1981 začalo Slovenské banské múzeum realizovať na lokalite Staré mesto archeologický výskum, ktorého doterajšie výsledky možno prezentovať na trase tohoto chodníka a v muzeálnej expozícii na Starom zámku s názvom Baníci prichádzajú. Na archeologicky skúmanej polohe – Plošina nad dobývkami sa odkryli pôdorysy murovaných stavieb, ktoré mali obytnú funkciu. Do suterénu viedli do skaly vysekané schody, pričom analogická situácia sa zistila na lokalite Treppenhauer v Sasku (Nemecko). Aj tam sú datované do 13. stor. V 15. stor. sa funkcia časti týchto objektov zmenila, pretože vstupné portály zamurovali, schody v suteréne prekryli zeminou a nad nimi postavili objekty technického charakteru. Pôdorysná situácia, početné nálezy trosky a ďalšie nálezy dokazujú existenciu redukčnej taviacej pece na získavanie železa a skúšobne rudy (testovali sa vzorky rúd kvôli ich možnej ťažbe). V r. 1985 sa skúmala priľahlá terasa a uskutočnil sa rez valovým opevnením. Kuchynská keramika 12. – 14. stor., prasleny, mince dokazujú využitie terasy na bývanie. Mohutný val vybudovali pravdepodobne v 16. stor. v čase protitureckej obrany.
Vývoj úpravníctva v okolí šachty František
GPS: 48.445852, 18.910629 [48° 26' 45.07'', 18° 54' 38.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Geopark Banská Štiavnica (2MB-1-19)
Nerastné suroviny sa málokedy ťažia v takej forme, aby sa mohli hneď použiť. S úžitkovými nerastami sa zvyčajne vyťaží aj veľké množstvo sprievodných jalových hornín. Vyťažená nerastná surovina často obsahuje viac úžitkových minerálov, ktoré je potrebné od seba oddeliť. Vyskytujú sa aj rudy, ktoré sú síce dostatočne čisté, ale majú nevyhovujúcu kusovosť, či vlhkosť pre ďalšie využitie. Súhrn všetkých procesov, ktorými sa surovina po vyťažení ďalej spracováva do formy schopnej odbytu a ďalšieho spracovania sa nazýva úprava. Pri úprave nerastných surovín sa využívajú poznatky z matematiky, fyziky, chémie, mineralógie a strojárstva. Úpravníctvo patrí medzi najstaršie technické činnosti ľudstva. Už v dobe kamennej to bolo vyhľadávanie a ťažba tvrdých nerastov (pazúrik, obsidián), ktoré bolo potrebné ďalej spracovávať, aby sa dali používať. Od doby bronzovej cez železnú až po súčasnosť sa tiahne dlhá niť vyhľadávania, dobývania, ale hlavne spracovávania nerastných surovín. Prvé písomné dôkazy o spracovávaní nerastných surovín sú známe z konca stredoveku, keď G. Agricola vo svojom slávnom diele „De re metalica“ (1556) popisuje ucelený systém spracovávania rúd. Mnohé princípy ním uvádzané sú v rôznych obmenách zdokonalené na súčasnú úroveň poznania a používajú sa dodnes.
Úžitkovú zložku z vyťaženej rúbaniny oddeľujeme na základe jej špecifických vlastností (zrnitosť, špecifická hmotnosť, elektrická vodivosť, povrchové napätie,...). Aby sa dokonale využili všetky úžitkové zložky v rúbanine, je túto potrebné po vyťažení podrviť a následne pomlieť tak, aby sa aj najjemnejšie zrnká úžitkovej zložky uvoľnili. Tento proces kedysi vykonávali baníci ručne, neskôr pomocou jednoduchých strojov (stupy, kamenné mlyny). Až do 20. storočia bola rozhodujúcou vlastnosťou pri úprave polymetalických rúd väčšia špecifická hmotnosť úžitkových minerálov ako okolitej horniny. Po vyťažení sa rudy drvili, mleli a ďalej spracovávali na rôznych typoch splavov a sadzačiek. Koncentráty získané gravitačným spôsobom sa potom ďalej spracovávali hutnícky alebo chemicky (amalgamácia). Banská Štiavnica, ako významné centrum baníctva v 18. a 19. storočí, významne prispela k vývoju a využívaniu nových úpravníckych zariadení. Rozhodujúcou sa ukázala byť úzka súčinnosť vedy a praxe, keď mnohé myšlienky (Schitko, Rittinger...), ktoré vznikli na pôde Baníckej akadémie (1762) boli úspešne odskúšané a uvedené do praxe v banskoštiavnických banských závodoch. Rozhodujúci vplyv na vývoj úpravníctva malo aj vyťaženie bohatých, ľahko upraviteľných rúd. Ťažba menej hodnotných rúd s nízkymi obsahmi úžitkovej zložky priamo pobádala k hľadaniu nových spôsobov úpravy. Za revolučný krok v procese úpravy rúd s nízkymi obsahmi kovov považujeme zavedenie flotačnej úpravy. Jedná sa o fyzikálno – chemický proces, keď vhodne zvolenými chemickými činidlami ovplyvňujeme povrchové napätie minerálov. Takto vieme dosiahnuť to, že niektoré minerály sa viažu („prilepia“) na drobné vzduchové bublinky a iné nie. Toto sa uskutočňuje vo flotačných celách. Sú to technické zariadenia, do ktorých sa privádza rmut (rozomletá ruda s vodou) z mlynov a stlačený vzduch tvoriaci drobné bublinky. Po pridaní vhodných reagencií (peniče, aktivátory, zberače) sa zmení povrch úžitkových minerálov tak, že sa tieto viažu na vzduchové bublinky a tie ich vynášajú na povrch do peny. Jalové zrnká zostávajú v rmute a odtekajú spodom do odpadu. Úžitková zložka sa zhromažďuje v pene, ktorá sa stiera z povrchu hladiny, zahusťuje, suší a ďalej hutnícky spracováva. Prvá flotačná úpravňa v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1930 pri šachte František. Všeobecne spočíva úprava rúd v niekoľko po sebe idúcich operáciách:
Prípravné úpravnícke procesy:
Drvenie – vyťažená rúbanina o veľmi rôznorodej kusovosti sa pomocou rôznych drvičov pripraví na vsádzku do mlynov. Mletie – rúbanina sa ďalej zmenšuje na takú zrnitosť, aby sa dosiahlo uvoľnenie úžitkovej zložky od jaloviny.Rozdružovacie procesy:
Gravitačné metódy rozdružovania –využívajú rôznu špecifickú hmotnosť jednotlivých zložiek rozdružovaného materiálu -splavy, sadzačky, cyklóny. Magnetické metódy – sú založené na využívaní rozličnej magnetickej susceptibility (príťažlivosti) jednotlivých zložiek rubaniny. Táto vlastnosť sa zvyčajne ešte pred úpravou zvyšuje, napríklad pražením rudy. Elektrostatické metódy – využívajú rozdielnu elektrickú vodivosť jednotlivých zložiek rúbaniny. Rádiometrické metódy – využívajú na rozdelenie minerálnych zložiek rudy ich prirodzenú rádioaktivitu jednej zo zložiek. Optické metódy – pri rozdelení minerálnych zložiek využívajú rozdielne optické vlastnosti jednotlivých zložiek (odraz svetla, fluorescenciu ...). Flotácia – na rozdelenie minerálnych zložiek rudy využíva rôznu afinitu jednotlivých minerálov k bublinkám vzduchu. Hydrometalurgia – zakladá sa na rôznej rozpustnosti minerálnych zložiek v kvapalnom prostredí.Pomocné úpravnícke procesy:
Po rozdružovaní sa nachádzajú odseparované minerály zvyčajne vo forme, ktorá ešte nie je vhodná na ďalšie spracovanie alebo transport. Najčastejšie je potrebné koncentráty odvodniť. Toto sa vykonáva v postupnosti: zahusťovanie – filtrovanie – sušenie. K pomocným procesom zaraďujeme aj skladovanie odpadov na odvaly alebo odkaliská, odprašovanie, vzorkovanie a kontrolu.
Zušľachťovacie procesy:
Sem patrí ďalšie spracovanie produktov úpravy, ako sú briketovanie a peletizácia, ktoré sú potrebné pre ďalšie technologické prosesy výroby. Úpravníctvo je dynamická vedná disciplína, sprevádzajúca ľudstvo odnepamäti. Je ovplyvnené rôznymi vednými odbormi a naopak rozvoj mnohých vedných odborov má pôvod v snahe ľudstva efektívne využívať prírodné zdroje.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.
Povrchové objekty šachty Roveň
GPS: 48.448646, 18.873956 [48° 26' 55.13'', 18° 52' 26.24'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Povrchové technické a banské objekty
Pozostatok povrchových objektov šachty Roveň. Zdevastovaná bývalá admnistratívna budova vpravo mimo záber je rekonštruovaná na ubytovacie zariadenie.
Kaplnka svätého Jozefa
GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Sedembolestná Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.
Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)
GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.