Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
Súsošie venované Panne Márii
GPS: 48.359521, 18.923465 [48° 21' 34.28'', 18° 55' 24.47'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie venované Bolestnej Panne Márii pochádza z roku 1821. Znázorňuje Štefana I., prvého uhorského kráľa, ako z podušky ležiacej v jeho rukách podáva Panne Márii uhorskú korunu. Motív, kráľa Štefana dávajúceho uhorskú korunu do Máriinej ochrany je pomerne známy. Na slávu Uhorska dávala takéto súsošia vystavať uhorská šľachta. Skulptúry sú vyhlásené za národné pamiatky.
Kaplnka Božského srdca Ježišovho
GPS: 48.512010, 18.997856 [48° 30' 43.24'', 18° 59' 52.28'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka Božského srdca Ježišovho v obci Kozelník,ktorá bola posvätená dňa 16.júla 2007.
Kríž na vrchu Paradajz
GPS: 48.464406, 18.880454 [48° 27' 51.86'', 18° 52' 49.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
O histórii kríža na vrchu Paradajz sa žiaľ zachovali len kusé, neúplné a veľmi stručné archívne správy, dalo by sa povedať len ako poznámky v dostupných dokumentoch.
Z nich sa dosvedáme, že v roku 1829 prebiehala v Banskej štiavnici Kanonická vizitácia, ktorá zisťovala a popisovala okrem iného aj stav a polohu krížov v meste a v okolí. V poslednom odstavci latinského textu sa spomína aj kríž na Paradajze. Uvádza sa: "Drevený kríž na vrchole hory Paradajz bol sem prenesený z vrchu Kalvária s vyobrazením Spasiteľa, opravuje sa z poskytnutých milodarov na zozbieranie ktorých je pred ním položená schránka (škatuľa).". Táto veta nepochybne dokazuje, že pôvodný kríž bol už predtým postavený na vrchu Scharfenberg, čo bol pôvodný názov vrchu terajšej Kalvárie. V ďalšej krátkej poznímke, už v nemčne sa uvádza: "Postavený kríž na vrchu Paradajz dal v roku 1774 podnet k jeho preskúmaniu." Zrejme preto, aby sa zistil stav opotrebenia kríža a následne potrebná oprava, resp. jeho výmena. Keď dáme do súvislosti uvedené skutočnosti s rokmi a časom medzi nimi, jednoznačne z toho vyplýva, že kríž bol premiestnený buď po roku 1745, kedy bola dokončená výstavba horného kostola Kalvárie, alebo po roku 1751, kedy bola dokončená a posvätená celá Kalvária. Je predpoklad, že práce okolo prenesenia a postavenia kríža zabezpečili štiavnickí baníci. ďalšia výmena kríža sa vykonala asi v roku 1829 a potom ešte (podľa ústnych podaní) v roku 1926.
Odvtedy kríž vydržal až do dnešných dní s menšími či väčšími opravami. Keďže bol už značne zchátralý, hlavne horné, krátke rameno, ktoré bolo poškodené pravdepodobne bleskom a preto bolo už spráchnivené, rozhodlo sa, že kríž bude vymenený za nový. S pomocou viacerých ochotných Štiavničanov sa tak aj stalo. Kríž bol postavený 24. augusta 2006 a posvätený 15. septembra 2006 práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Srdečne Pán Boh zaplať všetkým za pomoc!
Kaplnka Svätého Urbana
GPS: 48.281593, 18.913084 [48° 16' 53.73'', 18° 54' 47.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka sv. Urbana na Starej Hore je malá baroková, štvorcová stavba s polygonálnym uzáverom strešnej vežičky. Vnútri je barokový oltár.
Bola postavená v roku 1732 a zasvätená pamiatke sv. Urbana pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Na postavenie kaplnky udelil povolenie najjasnejší pán Spaczaj, biskup a generálny vikár.
Hlavným donátorom kaplnky bol Václav Pierstll. Kaplnka bola postavená keď farárom v Sebechleboch bol vdp. Andrej Pisuch (1729 – 1743). Kameň na kaplnku doviezlo mesto, murárov zaplatil šľachetný pán Václav Pierstll, vo výške 120 zlatých.V roku 1733 dal ten istý patrón postaviť v kaplnke oltár ktorý stál 60 zlatých. V roku 1734, ten istý patrón zaobstaral v Bratislave nový ornát (casula) ako aj nový kalich v Banskej Štiavnici. Bol daný do kaplnky zvon, ktorý zaobstaral pán Pavol Nemczanský. V roku 1735 odkázal Václav Pierstll kaplnke večný dar 100 zlatých. Tento kapitál bol od roku 1736 umiestnený v Ledényenskej spoločnosti a ročne vynášal 8 zlatých, tieto peniaze inkasovali kostolníci (ostiárovia) a pripočítavali sa k peniazom kostola, držali sa však v oddelenom mešci, ktorý bol uložený v pokladnici v kostole. V roku 1759 bol na príkaz a z právomoci pána Jozefa, generálneho vikára biskupa Sentilonay z Mladej hory presťahovaný ako strážca kaplnky pustovník Apollonius Stiffter. Okolo roku 1765, keď sa na Starej Hore začal sláviť aj sviatok sv. Anny bol z kostola sv. Michala do kaplnky premiestnený obraz sv. Anny (predtým bol umiestnený na bočnom oltári sv. Anny), ktorý vyhotovil v roku 1756 známy viedenský maliar Schmidt
Socha Svätého Vendelína
GPS: 48.418509, 18.939565 [48° 25' 6.63'', 18° 56' 22.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha svätého Vendelína predstavuje ukážku dobového výtvarného umenia ľudového charakteru. Jej vznik sa datuje do roku 1862.
Súsošie najsv.Trojice
GPS: 48.420395, 18.940680 [48° 25' 13.42'', 18° 56' 26.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a rekonštrukciou prešiel v roku 1858. V súčasnosti je chránený a registrovaný ako národná kultúrna pamiatka s registračným číslom 2242/1.
Súsošie najsvätejšejTrojice
GPS: 48.420391, 18.940677 [48° 25' 13.41'', 18° 56' 26.44'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Neskorobarokový Trojičný stĺp (Súsošie najsvätejšej Trojice) bol postavený vo Svätom Antone v druhej polovici 18. storočia. Menšími zmenami a čiastočnou rekonštrukciou prešiel v roku 1858.
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
GPS: 48.422233, 18.940625 [48° 25' 20.04'', 18° 56' 26.25'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pod kaštieľom vo Svätom Antone pri štátnej ceste bola postavená v rokoch 1755 až 1758. Táto jednopriestorová baroková stavba so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne neprešla žiadnymi neskoršími stavebnými úpravami. V kaplnke sa nachádza krypta Koháryovcov.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Kaplnka svätého Ondreja r.k.
GPS: 48.438515, 18.884360 [48° 26' 18.65'', 18° 53' 3.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Jednoloďová renesančná kaplnka sv. Ondreja bola postavená pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia. Čiastočne prestavaná bola ešte v 2. polovici 17. storočia (v roku 1682) a poslednými zmenami prešla neskôr v roku 1938 a 2011, kedy bola rekonštruovaná strecha s cibuľovou vežičkou. Pozoruhodná je kartuša na vstupným portálom, v ktorej sú vyobrazené erby ťažiarskych rodín Reutter a Riedmüller s letopočtom 1652. Leží na pozemku rodiny Vladárovcov a stav jej interiéru ako aj obvodových múrov je nutné včas rekonštruovať, pretože vzhľadom na okolnosti hrozí jej postupná devastácia a úplný zánik.
Prícestný kríž
GPS: 48.438258, 18.898835 [48° 26' 17.73'', 18° 53' 55.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v miestnej časti Štefultov, na križovatke ulíc Obrancov mieru a Jozefa Škultétyho.
Kríž pri šachte Maximilián
GPS: 48.443242, 18.885121 [48° 26' 35.67'', 18° 53' 6.44'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pred šachtou Maximilián.
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
GPS: 48.435825, 18.882361 [48° 26' 8.97'', 18° 52' 56.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka pri križovatke ulíc "Na Maximilián šachtu" a "Obrancov mieru"
Kaplnka: Ježiš sa lúči so svojou matkou
GPS: 48.461682, 18.909445 [48° 27' 42.06'', 18° 54' 34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Scéna úvodného zastavenia znázorňuje odchod Ježiša z rodičovského domu v Nazarete. Ježiš opúšťa domov, Matku a vydáva sa na vykupiteľskú cestu, ktorá znamená začiatok jeho verejného účinkovania. Štyri korunované hlavy v pozadí reliéfu symbolizujú štyri končiny sveta, ktoré túžobne čakajú na vykúpenie.
Prícestný kríž – božia muka pod šachtou Maximilián
GPS: 48.441403, 18.885231 [48° 26' 29.05'', 18° 53' 6.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – božia muka na ulici "Na Maximilián šachtu" v Štefultovskej doline pod šachtou Maximilián, cca 200m južne.
Kaplnka: Diabol pokúša Ježiša
GPS: 48.461685, 18.91018 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 36.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav na reliéfe znázorňuje Ježiša, keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil a v mene celého sveta odolával trojnásobnému pokušeniu: premene kameňov na chleby, lebo: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, druhýkrát na vrchole chrámu a napokon na vrchole hory, odkiaľ mu diabol pokušiteľ ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu. Mt 4,1-11
Kaplnka: Ježiš umýva nohy apoštolom
GPS: 48.461642, 18.910888 [48° 27' 41.91'', 18° 54' 39.2'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Toto zastavenie predstavuje scénu Umývania nôh apoštolom, ktoré sa odohralo pri Poslednej večeri. Ježiš tým dáva svojim učeníkom príklad postoja lásky k blížnemu a ako si majú navzájom slúžiť. Jn 13,1-15. Zreštaurovaný reliéf zastavenia je z kameňa a zrejme preto nemá orámovanie. Do kamennej mušle pod reliéfom vytekala kedysi z krčahu v Ježišových rukách voda, ktorou sa pútnici osviežovali. Zastavenie bolo totiž na svojom pôvodnom mieste napojené na prameň.
Kaplnka: Ježiš na Olivovej hore
GPS: 48.461945, 18.912599 [48° 27' 43'', 18° 54' 45.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prvé zo siedmych paššiových zastavení. Kristus v motlitbe dobrovoľne prijíma kalich utrpenia na vykúpenie ľudstva. Ježiša, vysileného smrteľnou úzkosťou, povzbudzuje anjel. A kým jeho učeníci spia, v pozadí vidieť, ako prichádza Judáš so skupinou ozbrojencov.
Sväté schody / Kaplnka Najsvätejšej Trojice
GPS: 48.461742, 18.912942 [48° 27' 42.27'', 18° 54' 46.59'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Vzorom pre túto budovu boli Sväté schody pri Lateránskej bazilike v Ríme, kde 28 stupňov schodiska predstavuje schody vedúce k Pilátovmu palácu. Na štiavnickej Kalvárii je 34 dubových stupňov, ktoré pripomínaji 33 a pol roka života Krista. V malých schránkach v osi schodiska boli pôvodne umiestnené relikvie svätých, dovezené z Ríma. Pútnici stúpali po schodoch kolenačky.
Sväté schody ústia do kaplnky 8 – Najsvätejšej Trojice. Súčasť oltára tvoril drevený reliéf s výjavom Najsvätejšej Trojice, ktorý sa prelína s výjavom Nanebovzatia Panny Márie. Zreštaurovaný reliéf je dočasne umiestnený v Kostole sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Pri reštavrovani sa zistilo, že ilúziu živého obrazu mali umocniť aj sklené oči postáv zobrazených na reliéfe. Z oltára sa zachovala len menza. Pôvodné tabernákulum (svätostánok) ani ostatné súčasti oltára sa nezachovali.
Kaplnka: Judáš zrádza Ježiša
GPS: 48.462073, 18.913039 [48° 27' 43.46'', 18° 54' 46.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Hlavnú scénu druhého pašiového zastavenia, v ktorej Judáš bozkom zrádza Ježiša, dopĺňajú ďalšie epizodické motívy: Peter v pravom dolnom rohu odtína ucho veľkňazovmu sluhovi Malchusovi a doznenie deja dopovedá vyobrazenie v pozadí, kde si Judáš vzal život na symbolickom mŕtvom strome.
Kaplnka: Ježiš pred Kajfášom
GPS: 48.462179, 18.913514 [48° 27' 43.84'', 18° 54' 48.65'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Pri treťom paššiovom zastavení sledujeme odsúdenie Ježiša židovským veľkňazom Kajfášom.
Kaplnka: Ježiš pred Herodesom
GPS: 48.461787, 18.913224 [48° 27' 42.43'', 18° 54' 47.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Štvrté pašiové zastavenie – Ježiš pred Herodesom. Po odsúdení Kajfášom Ježiša priviedli do vládneho paláca rímskeho miestodržiteľa Piláta. Pilát sa chcel zbaviť sudcovskej povinnosti vydať na smrť človeka, na ktorom nenašiel nijakej viny. Len čo sa dozvedel že Ježiš je z Galiley, a teda patrí pod právomoc kráľa Herodesa, poslal ho k nemu. Pri výsluchu sa Herodes nedočkal od Ježiša nijakého zázraku ani odpovede. Dal ho obliecť do bieleho kacírskeho rúcha, vysmial sa mu a poslal ho späť k Pilátovi.
Kaplnka: Bičovanie Ježiša
GPS: 48.461979, 18.913404 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Piate pašiové zastavenie predstavuje scénu bičovania. Na reliéfe je v strede Ježiš, priviazaný o balustrový stĺpik. Okolo neho sú štyria drábi, ktorí ho bijú povrazmi, zväzkom prútov a kyjakom. Jeden dráb ťahá Ježiša za vlasy. V pozadí sa prizerajú dvaja muži a vojak. Reliéf bol zrejme niekoľkokrát opravovaný a pri poslednom reštaurovaní boli mučiace nástroje doplnené podľa kresby reliéfu v Hidvéghyho knihe z roku 1901.
Ecce homo a žalár
GPS: 48.461685, 18.913414 [48° 27' 42.07'', 18° 54' 48.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Poschodová stavba s arkádami bola dejiskom scény, v ktorej Pilát ukazuje zbičovaného Ježiša ľudu. V arkádových oblúkoch na poschodí stáli sochy Piláta, Ježiša a pravdepodobne aj Barabáša. Tieto postavy obrazovo rozširovali obsah situácie pred Ježišovým odsúdením o voľbu, koho má Pilát prepustiť (Ježiša, či Barabáša), ako ju opisujú evanjelisti Matúš, Marek a Ján.
Kaplnka: Ježiš nesie kríž
GPS: 48.461902, 18.91338 [48° 27' 42.85'', 18° 54' 48.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V scéne zastavenia sú obsiahnuté aj ďalšie epizódy spájané s cestou na Kalváriu. Kristus nesie kríž a padá pod jeho ťarchou. Zároveň sa k nemu skláňa sv. Veronika so šatkou, aby mu utrela pot, pričom na šatke je už zobrazený odtlačok Ježišovej tváre. Ľútosť nad Kristom, trpiacim pod ťarchou kríža a útokmi členov vojenského sprievodu, vyjadrujú ženy v pozadí. Dva bránové piliere naznačujú, že sprievod vychádza von z mesta a smeruje ku kalvárii.
Kaplnka: Ježiša pribíjajú na kríž
GPS: 48.461977, 18.913406 [48° 27' 43.12'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Zastavenie predstavujúce pribíjanie Ježiša na kríž. V centre je kríž, na ktorý už pribíjajú Ježišovu nohu a ruku. Ďalšia postava (vpravo hore) vŕta do kríža dieru na pribitie klinca. V pravom rohu sedí plačúci Ján, žena so zopnutými rukami je zrejme Mária. V druhom pláne, v hornej časti reliéfu sú vojaci, medzi nimi jeden na koni, so zvitkom v ruke (stotník) a ďalšie postavy.
Kaplnka: Svätý hrob
GPS: 48.461678, 18.914015 [48° 27' 42.04'', 18° 54' 50.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Svätý hrob je symbolicky umiestnení za Horným kostolom. Na rozdiel od všetkých ostatných objektov Kalvárie je orientovaný na východ. Stavba je jednoduchá, zvonku nezdobená. Interiérové steny Svätého hrobu boli pôvodne maľované. Svätý hrob je zhotovený z rudných kameňov z miestnych baní. pri hrobe so sochou ležiaceho Krista stáli sochy anjelov a žien prinášajúcich vonné masti.
Kaplnka: Obriezka
GPS: 48.461472, 18.91383 [48° 27' 41.3'', 18° 54' 49.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Od svätého hrobu lemuje chodník sedem zastavení so scénami cyklu Siedmich bolestí Panny Márie, z ktorých prvá predstavuje obriezku. Scéna zastavenia zobrazuje rituálny akt obriezky, vykonaný podľa Starého zákona ôsmy deň po narodení, pri ktorom dostávali chlapci meno. Sviatok Mena Ježiš pripadajúci na 1. januára, patril medzi hlavné sviatky Spoločnosti Ježišovej. Na reliéfnom obraze je ústredná postava malého Ježiška, dve ženské postavy – vľavo Mária, vpravo prorokyňa Anna, bradatý Simeon (pôvodne s nožíkom v ruke) a Jozef, držiaci malého Ježiška.
Kaplnka: Útek do Egypta
GPS: 48.461523, 18.913656 [48° 27' 41.48'', 18° 54' 49.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf je novší, ako ostatné, pochádza z konca 19. Alebo začiatku 20. storočia. Scéna na reliéfe vyjadruje dej, ktorý sa odohral v judejskom Betleheme po odchode mudrcov z východu, ktorí vyvolali u kráľa Herodesa obavy, že sa splní proroctvo: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými miestami Judey, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael. Mt 2,6
Kaplnka: Dvanásťročný Ježiš v chráme
GPS: 48.461413, 18.91361 [48° 27' 41.09'', 18° 54' 49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Výjav zastavenia zobrazuje chvíľu, keď Jozef s Máriou našli dvanásťročného Ježiša v chráme.
Kaplnka: Ježišovo stretnutie s Matkou
GPS: 48.461664, 18.913406 [48° 27' 41.99'', 18° 54' 48.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf zastavenia znázorňuje udalosť z Krížovej cesty, keď Ježiš s krížom na pleciach práve vyšiel spod brány, v pozadí je znázornené mesto, okolo sú drábi a vojaci, za nimi sa opäť objavuje postava stotníka na koni. Ježiš sa stretá pohľadom so svojou Matkou. pri nej stoja ďalšie dve jeruzalemské ženy.
Kaplnka: Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461401, 18.913404 [48° 27' 41.04'', 18° 54' 48.25'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Reliéf predstavuje tradičný výjav spod kríža – Panna Mária na ľavej strane, sv. Ján na pravej strane spínajú ruky smerom k ukrižovanému Kristovi. V pozadí sú znázornení traja vojaci, žrebujúci o Ježišov odev.
Preto si medzi sebou povedali: „ Netrhajte ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo písmo: „ Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci tak urobili. Jn 19, 24
Kaplnka: Ježišovo mŕtve telo v lone Matky (Pieta)
GPS: 48.461559, 18.91316 [48° 27' 41.61'', 18° 54' 47.38'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V centre výjavu je Panna Mária sediaca pod krížom s mŕtvym Ježišovým telom v náručí. Na ľavej strane stojí Ján a Mária, manželka Kleofášova, na pravej strane sú postavy Jozefa z Arimatie a Nikodéma. K Ježišovým nohám sa skláňa žialiaca Mária Magdaléna.
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund
GPS: 48.453252, 18.895086 [48° 27' 11.71'', 18° 53' 42.31'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž – božia muka pri šachte Žigmund sa nachádza tesne vedľa obytného domu postaveného v druhej polovici 20. storočia.
Kaplnka: Ježiša pochovávajú
GPS: 48.461461, 18.912503 [48° 27' 41.26'', 18° 54' 45.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Záverečnou scénou a siedmou bolesťou Panny Márie je ukladanie Ježišovho tela do hrobu. Vnútri kamennej hrobky je znázornená skupina osôb: smútiaca Mária, Mária Magdaléna a iná Mária (manželka Kleofášova), Ján a Jozef z Arimatie, stojaci okolo hrobu, Nikodém a ešte jeden muž, ktorý drží Ježiša. Za otvoreným vchodom tmavého priestoru hrobky je v pozadí pohľad na krajinu s tromi krížmi – Golgotu. Reliéf je kamenný, zachovaný a zreštaurovaný.
Kaplnka bolestného srdca Panny Márie
GPS: 48.461854, 18.911706 [48° 27' 42.67'', 18° 54' 42.14'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke sa zachovalo len torzo pôvodného oltára s Pietou: menza, baldachýn a symbolická jaskyňa – grota s rokajovým rámom. Ústredné súsošie Ježiša v lone matky s mečom v srdci a socha Márie Magdalény, ležiacej v grote, chýbajú. Mária Magdaléna, stvárnená s krížom v ruke položenej na lebke ako symbole pominuteľnosti, symbolizovala kajúcnikov: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. LK 7,47
Steny kaplnky sú pokryté iluzívnymi freskovými maľbami: okolo oltára je namaľovaná stĺpová oltárna architektúra, na bočných stenách arkádová architektúra. Perspektívne zobrazenie architektúry na stenách vytvára ilúziu väčšieho priestoru. Na ľavej stene sú namaľované tri medailóny, v ktorých je zobrazené Narodenie Panny Márie, sv. Ignác z Loyoly (zakladateľ Spoločnosti Ježišovej) a Immaculata (táto maľba je v súčastnosti veľmi poškodená a skoro nečitateľná).
Posledná večera
GPS: 48.46173, 18.911658 [48° 27' 42.23'', 18° 54' 41.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Ústredná kaplnka Dolného kostola má kruhový pôdorys. Súčasťou hlavného oltára je drevený reliéf Poslednej večere s ustanovením Eucharistie, nekrvavej Kristovej obety. Je to prvé z troch hlavných tajomstiev Kalvárie. Oltárny reliéf pôvodne dopĺňala nástenná maľba, ktorá vytvárala ilúziu priestorovej oltárnej architektúry. Nástenná maľba sa pod bielym náterom zachovala a plánuje sa jej odkrytie a reštaurovanie. V bočných nikách boli pôvodne sochy: vľavo sv. Heleny s krížom, vpravo Pražského Jezuliatka. Sochy ník sa nezachovali.
Kaplnka Božského srdca ježišovho
GPS: 48.461628, 18.911687 [48° 27' 41.86'', 18° 54' 42.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
V kaplnke oproti vstupu bol umiestnený oltár Božieho srdca, ktorý sa skladal z menzy (obetného stola) a z nadstavca nad ňou. Oltárny nadstavec mal podobu Svätého hrobu s pozláteným rokajovým rámom a so sochou Kristovho mŕtveho tela. Pohľad na mŕtve Ježišovo telo pripomína jeho sľub: Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelim, zachráni si ho. Mk 8,35
Nad hrobom bolo veľké pozlátené srdce s tŕňovou korunou – „ Srdce ako prameň života“. Okolo boli plastiky adorujúcich anjelov. Z opísaných častí oltára sa zachovala iba menza, hrob s rokajovým rámom a srdce. Plastiky boli z oltára odcudzené. V kaplnke sa zachovali barokové nástenné maľby, ktoré iluzívne dotvárali oltár.
Kaplnka Panny Márie pri štôlni Šmintorín
GPS: 48.457936, 18.885669 [48° 27' 28.57'', 18° 53' 8.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Rekonštruovaná kaplnka pri obci Šmintorín, pri ktorej sa každoročne koná za účasti úbyvateľov priľahlých ulíc mesta ale aj ostaných obyteľov Banskej Štiavnice obnovená Šmintorínska púť. Pôvodnú kaplnku na tomto mieste dal postaviť banský strojník Andrej Šteffek v roku 1908.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Socha sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.458793, 18.891191 [48° 27' 31.65'', 18° 53' 28.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého na kamennom podstavci pochádza z 18. storočia, o čom svädšia aj barokový anjeli okolo postavy sv. Jána. Socha sv. Jána je chránená plechovou strieškou a osvetlená bola svietidlom v tvare päťcípej hviezdy.
Farský kostol sv. Jána evanjelistu
GPS: 48.474228, 18.934143 [48° 28' 27.22'', 18° 56' 2.91'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický. V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa. Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu. V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom. Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985. Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry. Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 . Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára. Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.
Prícestný kríž – božia muka pri OÚ
GPS: 48.411700, 18.794659 [48° 24' 42.12'', 18° 47' 40.77'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na začiatku obce pri Obecnom úrade.
Kaplnka
GPS: 48.411866, 18.792020 [48° 24' 42.72'', 18° 47' 31.27'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka v strede obce pri zastávke autobusov.
Infotabula
GPS: 48.411926, 18.791761 [48° 24' 42.93'', 18° 47' 30.34'']
Obec: Vysoká
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa Regionálneho združenia cestovného ruchu a Miktoregiónu HONT s mapovou kompozíciou a sprievodcom najväčšími a najznámejšími atraktivitami regiónu.
Kamenný výklenok so sochou Ježiša Krista
GPS: 48.412889, 18.788108 [48° 24' 46.4'', 18° 47' 17.19'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Ježiša Krista vo výklenku s kamennou klenbou vsadená do obvodového múra na rázcestí.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.461947, 18.891542 [48° 27' 43.01'', 18° 53' 29.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka tesne pod rázcestím ulíc Námestie sv. Trojice a Daniela Licharda.
Socha sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou
GPS: 48.467921, 18.885161 [48° 28' 4.52'', 18° 53' 6.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Baroková kamenná soška sv. Jána Nepomuckého bola spolu s rekonštrukciou okolia prameňa s pitnou vodou osadená v roku 2012. Socha je postavená na kamenný podstavec.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda
GPS: 48.460695, 18.893819 [48° 27' 38.5'', 18° 53' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Vodárenskej a Licharda v blízkosti bývalej Bašty, ktorá uzatvárala vchod do mesta Banská Štiavnica smerom od severu cez dnešnú Vodárenskú (predtým Novú) ulicu.
Kaplnka sv. mučeníkov Jána a Pavla
GPS: 48.198824, 18.967771 [48° 11' 55.77'', 18° 58' 3.98'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka svätých mučeníkov Jána a Pavla na Predhorí, bola postavená roku 1776 vo vinohrade východne od obce. V minulosti sa tu konávali omše dva razy do roka, a to na Jána a Pavla a na svätú Reginu, kedy sa v obci zastavila morová epidémia.
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457223, 18.886806 [48° 27' 26'', 18° 53' 12.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na rázcestí ulíc Horná resla a Kamenná. Ku krížu s ukrižovaným Kristom je postavený kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov.
Prícestný kríž – na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná
GPS: 48.457200, 18.886800 [48° 27' 25.92'', 18° 53' 12.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – kríž s Pannou Máriou, ktorá drží 8 nožov. Na rázcestí ulíc Horná Resla a Kamenná je ku krížu s Pannou Máriou postavený kríž s ukryžovaným Kristom – Božia muka.
Prícestný kríž – na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.455682, 18.889963 [48° 27' 20.46'', 18° 53' 23.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Horná Resla smerom na ul. Pavla Kyrmezera osadený medzi dvoma kmeňmi vzrastlých líp.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pavla Kyrmezera
GPS: 48.454588, 18.889260 [48° 27' 16.52'', 18° 53' 21.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestná kaplnka – Božia muka v tvare murovaného kamenného stĺika s nikou, v ktorej je soška ukryžovaného Krista (bez kríža). Prícestná kaplnka má votívny charakter s datovaním pravdepodobne v 18. storočí. Zrejme patrila k podobným, ktoré boli stavané pri hlavných – fáracích banských dielach, pri ktorých sa fárajúci baníci modlili pre šťastný návrat z podzemia ku svojim patrónom, alebo k Bohu všeobecne.
Stará banícka kaplnka
GPS: 48.453826, 18.892814 [48° 27' 13.77'', 18° 53' 34.13'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Stará banícka prícestná kaplnka s Božou mukou na ulici Staronovej je vo forme murovaného stĺpika podobne ako prícestná kaplnka na ulici Pavla Kyrmezera. Pod sedlovou strieškou pokrytou plechom. Oblúkovo ukončená nika je vyplnená grafikou pripomínajúcou postavu Samaritánky. Táto kaplnka bola pôvodne osadená na historickej ceste medzi Pánskym cintorínom a Dolnou Reslou, predpokladá sa že od konca 19. storočia.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Dolná Resla
GPS: 48.45730, 18.88966 [48° 27' 26.28'', 18° 53' 22.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Dolná Resla.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Božia muka – ukrižovanie Krista
GPS: 48.398812, 18.818653 [48° 23' 55.72'', 18° 49' 7.15'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.dekys.ecentrum.sk/plugins/p17_image_gallery/images/60.jpg
Božia muka – ukrižovanie Krista na cintoríne v obci Dekýš. Na fotografii ho vidno v zákryte s pravou kostolnou vežou na vzdialenom pahorku s cintorínom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.395752, 18.814734 [48° 23' 44.71'', 18° 48' 53.04'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka.
Prícestný kríž – Božia muka pod Kollárovým domom
GPS: 48.460989, 18.900987 [48° 27' 39.56'', 18° 54' 3.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ulici Mierovej pri odbočke na ulicu Botanickú – tesne pod "Kollárovým" domom.
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom
GPS: 48.451913, 18.881042 [48° 27' 6.89'', 18° 52' 51.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Klingerom na murovanom podstavci s malou nikou v ktorej je uvedený letopoček 1900. Kríž rovnako ako ohradenie podstavca je zo železa.
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská
GPS: 48.461113, 18.897544 [48° 27' 40.01'', 18° 53' 51.16'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Vodárenská, na pohorku pri dome č. 1.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
GPS: 48.440752, 18.872963 [48° 26' 26.71'', 18° 52' 22.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Klasicistická Kaplnka sv.Jána Nepomuckého je súčasťou pamiatkovej rezervácie technických diel a jej vznik je datovaný rokom 1855.
Súsošie Panny Márie (Immaculata)
GPS: 48.458828, 18.892197 [48° 27' 31.78'', 18° 53' 31.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenár a sochár František Rössner dokončil barokové Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Kaplnka – Samaritánka
GPS: 48.383337, 18.930360 [48° 23' 0.01'', 18° 55' 49.3'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kaplnka tesne vedľa hlavnej cesty medzi obcami Svätý Anton a Prenčov.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Prícestný kríž
GPS: 48.540190, 18.946055 [48° 32' 24.68'', 18° 56' 45.8'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž v obci Močiar.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461594, 18.911942 [48° 27' 41.74'', 18° 54' 42.99'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.508429, 18.935626 [48° 30' 30.34'', 18° 56' 8.25'']
Obec: Podhorie
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri pozostatkoch Žakýlskeho hradu.
Infopanel kalvária
GPS: 48.461735, 18.909189 [48° 27' 42.25'', 18° 54' 33.08'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Infopanel Strieborné mesto
GPS: 48.461751, 18.908867 [48° 27' 42.3'', 18° 54' 31.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa pri začiatku kalvárskych zastávok. Obsahuje popis najdôležitejších pamiatok v okolí.
Chodník Dr. Téryho
GPS: 48.437402, 18.896490 [48° 26' 14.65'', 18° 53' 47.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa o Dr. Térym v miestnej časti Štefultov.
Infopanel Štiavnické Bane
GPS: 48.440611, 18.872042 [48° 26' 26.2'', 18° 52' 19.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa o obci Štiavnické Bane.
Infopanel - Vindšachtské jazero
GPS: 48.434509, 18.858356 [48° 26' 4.23'', 18° 51' 30.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel na manipulačnej búdke tajchu Vindšachta.
Infopanel - Počúvadlianske jazero
GPS: 48.405212, 18.854765 [48° 24' 18.76'', 18° 51' 17.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o kvalite vody v jazere Počúvadlo.
Infopanel - tajch Počúvadlo
GPS: 48.404795, 18.856028 [48° 24' 17.26'', 18° 51' 21.7'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - tajch Počúvadlo.
Infopanel Počúvadlo
GPS: 48.404749, 18.856082 [48° 24' 17.1'', 18° 51' 21.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa s popisom o obci Počúvadlo.
Infopanel Bajkom k tajchom
GPS: 48.468875, 18.882438 [48° 28' 7.95'', 18° 52' 56.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informačná tabuľa cyklotrás v okolí.
Kríž Jána Katunského
GPS: 48.468773, 18.882749 [48° 28' 7.58'', 18° 52' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž sa nachádza na okraji hôrky pri Červenej Studni.
Božia muka
GPS: 48.428594, 18.881138 [48° 25' 42.94'', 18° 52' 52.1'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Boźia muka na lúkach pri obci Ilija.
Infopanel Richňavské jazero
GPS: 48.427515, 18.845829 [48° 25' 39.05'', 18° 50' 44.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kvalite vody na Veľkej Richňavskej nádrži.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437836, 18.965913 [48° 26' 16.21'', 18° 57' 57.29'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Informačná tabuľa
GPS: 48.398105, 18.936868 [48° 23' 53.18'', 18° 56' 12.72'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1G-0-05)
Informačná tabula uvádza základné všeobecné údaje o geologickej stavbe a vývoji štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6 etáp. Trasa chodníka prebieha na južných a východných svahoch masívu Sitna v oblasti výplne štiavnickej kaldery a súčasne križuje mladšie produkty sarmatského vulkanizmu v nadloží tejto výplne. Z tohoto dôvodu je podaný podrobnejší výklad ku vzniku hornín a vulkanických procesov v období vývoja kaldery ako aj v období mladšieho pokalderového vulkanizmu. Priebeh trasy chodníka je zobrazený výsekom topografickej mapy a geologická stavba výsekom geologickej mapy. K priebehu trasy chodníka a k jednotlivým geologickým objektom je pripojený stručný komentár.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.360906, 18.923621 [48° 21' 39.26'', 18° 55' 25.04'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Richňavské tajchy – banské jarky
GPS: 48.431534, 18.845140 [48° 25' 53.52'', 18° 50' 42.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-04)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému Richňavských tajchov. Nachádzame sa pred Hornou Bakomi štôlňou (zaústenie):
Hornovysocký jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho severnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Tak sa voda dostávala do počúvadlianskej nádrže alebo priamo do náhonného jarku vedeného z počúvadlianskej nádrže. Časť jeho vyústenia do vodnej nádrže Veľká Richňava poslúžila ako bezpečnostný prepad. Jeho dĺžka je 3 045 m.
Hornodekýšsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Slúžil ako zberný jarok, ktorý privádzal vodu cez Hornú bakomskú vodnú štôlňu (dĺžka cca 350 m) do Hlavného zberného jarku (Hornokopanického) a ďalej cez rozdeľovací objekt podľa potreby do malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku je 2 826 m.
Dolnovysocký jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý spolu s Dolnokopanickým zberným jarkom privádzal vodu v čase zvýšených zrážok do Hlavnej richňavskej vodnej štôlne a následne do náhonného jarku k šachte Siglisberg. Voda z tohto jarku poháňala banské a úpravnícke strojné zariadenia. Takto nahrádzala vodu z veľkej richňavskej nádrže, ktorá v tom čase mohla akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka jarku je 1 642 m.
Dolnokopanický jarok
Bol vybudovaný začiatkom druhej polovice 18. storočia. Slúžil ako špičkový zberný jarok, ktorý v čase zvýšených zrážok (jar a jeseň) odvádzal vodu do Hlavnej richňavskej štôlne a následne na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení na šachte Siglisberg. V tom istom čase mohla Veľká Richňavská nádrž akumulovať vodu z iných zberných jarkov. Dĺžka zberného jarku je 1 704 m.
Hornokopanický jarok
Jeho výstavba prebiehala súčasne s výstavbou vodnej nádrže Richňava v rokoch 1738 – 1740. Súčasťou zberného jarku bol tzv. Hlavný jarok, do ktorého pritekala voda aj z Dolnohodrušského jarku a Hornopiargskeho jarku. Tento zberný jarok slúžil výlučne na dopĺňanie vody podľa potreby cez rozdeľovací objekt do Malej, respektíve Veľkej richňavskej vodnej nádrže. Celková dĺžka zberného jarku bola 4 687 m.
Dolnohodrušský jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Jeho funkciou bolo privádzať vodu do Hodrušskej štôlne dlhej cca 600 m a následne do Hornokopanického a Hlavného richňavského zberného jarku a cez rozdeľovací objekt podľa potreby buď do Malej, alebo Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Jeho dĺžka je 8 528 m.
Špitzberský jarok
Bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia. Zberný jarok pozostával z dvoch častí, severnej a južnej vetvy, navzájom prepojených Špitzberskou vodnou štôlňou dlhou cca 300 m. Cez vodnú štôlňu pretekala voda z južnej časti jarku, ktorá sa následne spájala s vodou pritekajúcou zo severnej časti. Voda ďalej odtekala až k Hodrušskej vodnej štôlni, kde sa pripojila k Dolnohodrušskému jarku. Takýmto spôsobom sa voda zo špitzberského systému dostávala spolu s vodou Dolnohodrušského jarku až do richňavských vodných nádrží. Celková dĺžka jarku je 1 894 m.
Hornohodrušský jarok.
Bol vybudovaný ešte v prvej polovici 18. storočia. Spočiatku privádzal vodu cez tzv. Pleso do novovybudovanej vodnej nádrže Bakomi (1735 – 1737). Po dobudovaní richňavského komplexu začal odvádzať vodu cez Hornú bakomskú štôlňu dlhú cca 360 m do Hlavného richňavského jarku, ktorý tvoril súčasť Hornokopanického jarku. Na tejto časti jarku bol vybudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého mohla voda podľa potreby pritekať do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej vodnej nádrže. Dĺžka jarku bola 8 372 m.
Horný piargsky jarok
Bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia. Tento zberný jarok privádzal vodu cez Hornú bakomskú štôlňu do Hlavného richňavského jarku (Hornokopanického jarku) a následne cez rozdeľovací objekt podľa potreby do Malej, respektíve Veľkej Richňavskej nádrže. Jeho dĺžka je cca 3 200 m.
Horný náhonný jarok
Bol budovaný súčasne s Novou richňavskou štôlňou v roku 1751. Pozostával z Novej richňavskej vodnej štôlne (Spodnej bakomskej), ktorá bola zaústená priamo z dna Malej Richňavy. Proti zaplaveniu vodnej štôlne v nej bola postavená hrádza, do ktorej boli zabudované dve potrubia s priemerom 200 dm s ovládacími ventilmi. Nimi sa podľa potreby voda vypúšťala do štôlne a následne do náhonného jarku vedeného nad vodnou nádržou Bakomi k šachte Königsegg alebo voda prechádzala pod ľavobočným zaviazaním koruny hrádze vodnej nádrže Bakomi krátkou vodnou štôlňou cez potrubie a regulačný ventil. Týmto ventilom sa voda v požadovanom množstve náhonným jarkom privádzala na šachtu Königsegg a slúžila na pohon strojných banských a úpravníckych zariadení. Po vykonaní práce voda pretekala do Sigligsberského náhonného jarku k ďalším šachtám. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 800 m.
Spodný náhonný jarok
Privádzal vodu cez výpustný systém veľkej richňavskej vodnej nádrže do Hlavnej richňavskej štôlne, ktorá vyúsťovala v dolnej časti na vzdušnej strane hrádzového telesa. Povrchová časť jarku pokračovala cez hrádzové teleso vodnej nádrže Bakomi, ktorou voda pritekala, a pokračovala náhonným jarkom až k vodnej štôlni vyrazenej pod šachtou Königsegg. Od vodnej štôlne bol náhonný jarok vybudovaný až k šachte Siglisberg. Voda z náhonného jarku slúžila na pohon banských a úpravníckych strojných zariadení. Celková dĺžka náhonného jarku bola cca 530 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu tečúcu v zberných a náhonných jarkoch na určené miesta. Spravidla išlo o prekonanie prirodzenej terénnej prekážky v rámci jedného jarku. V niektorých prípadoch sa vytvorila štôlňa aj pod umelou terénnou prekážkou, napr. haldou. Ak bolo potrebné nasýpať haldu ponad jarok, jarok sa zakryl drevenými alebo kamennými prekladmi, a tak sa vytvorlil tunel, v ktorom tiekla voda a cez ktorý mohli nasýpať haldový materiál (hlušina z bane...). Najvýznamnejšia funkcia vodných štôlní však spočívala v prevode vody z jedného povodia do druhého. Tým sa výrazným spôsobom zväčšovala zberná plocha povodia jednotlivých tajchov. V súvislosti s richňavskými tajchmi celkove sa vybudovalo osem vodných štôlní, ktorých dĺžka bola takáto:
Špitzberská 300 m,
Hodrušská 600 m,
Horná bakonská 350 – 400 m,
Spodná bakonská (Nová richnavská) 600 – 650 m,
Hlavná richnavská 900 – 1 000 m,
1. vodná štôlňa (Horný náhonný jarok) 100 m,
2. vodná štôlňa (Spodný náhonný jarok) 250 m,
3. vodná štôlňa (Sigligsberský náhonný jarok) 70 m.
Windšachtské tajchy
GPS: 48.436093, 18.848536 [48° 26' 9.93'', 18° 50' 54.73'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-01)
Vodohospodársky systém vindšachtských vodných nádrží pozostávajúci z nádrží Bakomi, Veľká Windšachta, Evičkaa Spodná Windšachta (Suchý tajch) patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Okrem už spomínaných vodných nádrží patria do tejto veľkej skupiny piargskych vodných nádrží ešte Počúvadlianske jazero, Malá a Veľká Richňava, Krechsengrund, Kornberg (v súčasnosti už neexistuje) a dva Komorovské tajchy. Skupina piargskych vodných nádrží bola a možno povedať, že v súčasnosti aj je najdôležitejšou skupinou vodných nádrží z celého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Vodné nádrže patriace do tejto skupiny rozsiahlosťou siete svojich náhonných a zberných jarkov, vzájomným prepojením jednotlivých nádrží jarkami a vodnými štôlňami, ale aj svojou využiteľnou kapacitou vodných zdrojov tvorili asi polovicu objemu všetkých vodných nádrží v bývalom banskoštiavnickom rudnom revíre. Opticky možno najlepšie postrehnúť topografickú a funkčnú prepojenosť jednotlivých vodných nádrží práve na príklade vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží. Je tam veľmi jasne viditeľná výšková usporiadanosť a spojitosť Bakomi – Veľká Windšachta – Evička.
Tento systém sa začal budovať v auguste 1625 budovaním Spodnej Windšachty na podnet strojníka Petra Legrela. Druhou najstaršou nádržou tejto skupiny je tajch Evička. O jej stavbe je prvá zmienka z roku 1638. Hrádzové telesá oboch nádrží sa do konca 17. storočia niekoľkokrát rekonštruovali. Voda týchto tajchov zabezpečovala pohonný zdroj pre banskú prevádzku až do roku 1710, keď M. K. Hell predložil návrh na dobudovanie tretej nádrže, Veľkej Windšachty. Bola dobudovaná v roku 1715. Posledná a zároveň najmladšia nádrž vodohospodárskeho systému vindšachtských vodných nádrží, Bakomi, sa budovala v rokoch 1735 – 1737. M. K. Hell zostrojil sedem čerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré čerpali podzemnú vodu z baní. Voda na pohon bola z troch piargskych vodných nádrží (Veľká Windšachta, Spodná Windšachta a Evička). Postavením ostatných vodných nádrží piargskeho systému do polovice 18. st. (okrem Počúvadla vybudovaného roku 1775) význam Spodnej Windšachty výrazne upadal. Začiatkom 19. storočia už o nej správy hovoria ako o nepoužiteľnej na banskú prevádzku v dôsledku zanesenia jej zátopovej plochy rmutom (šlichom) z úpravárenského procesu blízkych baní.
Unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva iba vo vybudovaní vodných nádrží (tajchov), ale predovšetkým vo výstavbe banských jarkov. Podľa svojej funkcie a charakteru sa aj rozdeľovali na jarky zberné a náhonné.
Zberné jarky mali funkciu viesť zrážkovú vodu z územia do tajchov. Budovali sa prevažne pre tajchy, ktoré boli situované do vyšších častí územia. Mali malé povodie a voda prirodzene gravitujúca do nich by ich nebola schopná naplniť na projektovanú kapacitu. Zberné jarky boli zaujímavo konštrukčne riešené. Musela sa zabezpečiť ich tesnosť proti prirodzenému vsakovaniu vody tečúcej v nich. Zabezpečovalo sa to utlačením ich dna alebo vystlaním dna ílom. Jarky sa často spevňovali kamenným dláždením. Hĺbka zberných jarkov sa priemerne pohybovala okolo 70 cm a ich šírka v hornej časti okolo 1 m. Ich spádové pomery sa pohybovali v prepočte okolo 0,7 m výšky na 100 m. Pri tomto spáde sa zabezpečilo, že sa v jarkoch extrémne neusadzovali splaveniny, či nevznikali veľké straty vody vsakovaním. Zároveň sa však zabezpečila aj minimálna erózia jarkov vplyvom vody tečúcej v nich.
Funkcia náhonných jarkov spočívala v dopravovaní vody z tajchov k banským zariadeniam, kde sa využívala na čerpanie spodnej banskej vody, alebo k úpravníckym zariadeniam (stupám), kde sa využívala pri drvení a rozplavovaní rudy. Náhonné jarky mali iné konštrukčné riešenie. Veľká časť týchto jarkov bola vedená nad zemou v drevených žľaboch, takže sa dodnes nezachovali. Zachovali sa len tie časti náhonných jarkov, ktoré boli vedené ako zemné jarky. Ich spádové pomery boli omnoho miernejšie ako v prípade zberných jarkov. Na 100 m dĺžky mali spád len 15 – 20 cm. Dosahovali šírku 1 m a hĺbku do pol metra.
Všetky vodné nádrže tejto skupiny (s výnimkou Počúvadla) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obce Štiavnické Bane a Štefultova, v súčasnosti mestskej časti Banskej Štiavnice. Všetky vznikli najmä pre potreby banskej činnosti v tejto oblasti. Voda z nich poháňala ťažné zariadenia na šachtách, vodočerpacie a úpravnícke zariadenia, využívali ich huty, hámre, ale aj mlyny v Štefultovskej doline.
Už v 16. storočí sa stretávame s úpravníckymi technológiami, ktoré vyžadovali zvýšené množstvo vody, a to tak technologickej, ako aj energetickej. V roku 1512 bolo vynájdené drvenie rúd v stupách za pomoci pridávania vody. Zavedením drvenia rudy na mokro stúpli už v 16. storočí výkony a výroba drahých kovov. V 18. storočí bola produkcia striebra a zlata najvyššia. Otázka dostatku vody patrila v tom období k dôležitým ekonomickým faktorom. Jej potreba na technologické účely úpravy rúd výrazne stúpla. Využívala sa nielen pri drvení na stupách, ale slúžila aj ako dopravné médium v triediacich žľaboch.
V roku 1763 bolo v oblasti Štiavnických Baní 18 cisársko-kráľovských stúp s 54 vodnými kolesami. Prvý úsek, vindšachtský, mal 11 stúp (1 až 11) a druhý úsek, štefultovský, mal 8 stupových závodov (13 až 20). Stupa č. 12 bola pravdepodobne zrušená. Z vindšachtských vodných nádrží a neskôr Počúvadla sa tak poháňlo 19 stupových závodov na vindšachtskom a štefultovskom úseku. Zásoba povrchovej vody vo vodných nádržiach (tajchoch) tak pri hospodárnom využívaní postačovala na celoročnú prevádzku stúp. Potrebné je však spomenúť, že v zimných mesiacoch sa v dôsledku zamŕzania prítokov, vodných nádrží a stupových kolies v stupových prevádzkach nepracovalo.
Len vďaka výstavbe vodných nádrží (tajchov) v 18. storočí a dômyselnému banskému vodohospodárskemu systému (zberné a náhonné jarky, vodné štôlne) bolo možné vybudovať už v tom období spracovateľské závody aj na vzdialenejších miestach banských regiónov. Zároveň bolo možné komplexne využiť vysokú zásobu povrchovej vody akumulovanej vo vodných nádržiach pre baníctvo a úpravníctvo. Takýmto regiónom bola aj oblasť terajšej obce Štiavnické Bane (predtým osady Siglisberg a Windšachta), kde v 17. a 18. storočí intenzívne exploatoval zlaté a strieborné rudy zo žilných štruktúr Hlavný banský závod na Hornej Bieberovej štôlni.
Informačná tabuľa na Richňavských tajchoch
GPS: 48.428328, 18.845381 [48° 25' 41.98'', 18° 50' 43.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-0-01)
Tento objekt je úvodnou zastávkou Piargskeho vodohospodárskeho chodníka. Okrem všeobených informácií o trase (dĺžke, prevýšení, počte zastávok, a i.) tu nájdete aj charakteristiku predmetnej problematiky a taktiež mapu celej časti vodohospodárskeho systému, s ktorou sa počas prechádzky po chodníku oboznámite.
VN (Tajch) Krechsengrund
GPS: 48.437988, 18.854876 [48° 26' 16.76'', 18° 51' 17.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (1EN-1-01)
Tajch Krechsengrundje po ekologickej stránke špecifickým proti ostatným opisovaným tajchom na tomto chodníku. Jeho špecifikom je nielen jeho poloha a veľkosť (ide o najmenší z tejto skupiny tajchov), ale najmä vysoký stupeň eutrofizácie. S problematikou a procesmi spojenými s eutrofizáciou sa môžete oboznámiť v nasledujúcom texte.
Eutrofizácia sa dá stručne charakterizovať ako proces prirodzeného alebo umelého obohacovania vôd anorganickými živinami (hlavne zlúčeninami dusíka a fosforu), ktoré spôsobujú zmeny chemicko-fyzikálnych vlastností vody i biologického režimu vodných ekosystémov, prevažne v stojatých vodách. Pokiaľ ide o obsah biogénnych prvkov, primárnu produkciu a priehľadnosť vody, rozlišujeme tri základné typy vodných nádrží. Jednak sú to vody chudobné na živiny, s malou produkciou organickej hmoty, v ktorých ide o tzv. oligotrofné štádium, ďalej vody s vyšším obsahom živín a väčším druhovým zastúpením vegetácie, sú vody s mezotrofným štádiom eutorfizácie a nakoniec vody s veľkým obsahom minerálnych živín, s vysokou produkciou vodných rastlín, s hromadením biomasy na hladine a väčšinou s veľkým množstvom rýb, sú vody s eutrofným štádiom eutrofizácie.
Inak môžme eutrofizáciu rozdeliť aj na prirodzenú a antropogénnu. Prirodzená eutrofizácia je spôsobená prevažne vyluhovaním živín z pôdy a tiež rozkladom hmoty z vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Takáto eutrofizácia je niekedy nesprávne chápaná ako znečistenie vody. V skutočnosti tento proces prebieha od vzniku vodnej nádrže prevažne vplyvom okolitého územia a zvyšuje biologickú produkciu vody. Príčin je niekoľko. Prevažne ide o prirodzené faktory dané geologickými, geografickými a topografickými pomermi, fyzikalnochemickými fakormi a napokon aj biotickými faktormi, t.j. interakciami medzi súbormi organizmov.
Oveľa závažnejšou je antropogénna eutrofizácia, podmienená činnosťou človeka. Tu už môžeme hovoriť prevažne o negatívnom vplyve. Obhospodarovaním polí a zmenšovaním plochy lesov v povodiach sa narušujú hydrologické pomery, zvyšuje sa erózia pôdy, mení sa reliéf terénu, morfológia nádrží, ich hĺbka a konfigurácia dna. V posledných rokoch sa prejavuje všeobecná akcelerácia procesu eutrofizácie najmä vplyvom rastúceho vplyvu biogénnych prvkov odpadovými vodami z ľudských obydlí, priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zdroje antropogénneho znečistenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvým zdrojom živných látok vo vode je splach dusíkatých a fosforečných hnojív z pozemkov, na ktorých sa tieto hnojivá nesprávne a často vo veľkom množstve aplikujú. Druhou skupinou, a teda zdrojom živných látok prenikajúcich do vôd, je používanie polyfosforečňanov v syntetických detergentoch a stále pomerne veľké množstvo splaškových vôd, keďže mnohé obce nemajú ani dnes vybudovanú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd. Tento typ eutrofizácie je žiaľ sprievodným javom civilizácie. Veľký nárast prísunu živín v mnohých prípadoch ohrozuje kvalitu úžitkovej i pitnej vody.
Väčší obsah dusíka a fosforu vo vode vedie následne k intenzívnejšiemu rozvoju zelených organizmov, najmä siníc a rias. Pokiaľ nastane ich masové premnoženie, prejavý sa to na farbe vody, ktorá je najčastejšie nazelenalá. V tomto prípade hovoríme o vegetačnom zafarbení vody. Sinice a riasy sa však môžu ešte podstatne viac rozmnožiť a hromadiť pri hladine vody. Potom hovoríme o tzv. vodnom kvete. Zvýšený rozvoj siníc a rias môže spôsobiť sekundárne znečistenie vody organickými látkami vznikajúcimi ich životnou činnosťou a následne samozrejme aj ich rozkladom. Často pritom dochádza k tvorbe toxických produktov u niektorých siníc, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok nielen na ostatné vodné organizmy, ale taktiež na človeka. Po kúpaní v takejto vode často dochádza u citlivých ľudí k zápalu spojiviek alebo kožným vyrážkam či ekzémom.
V tabuľke rozboru vody v riadku s eutrofizáciou, je pri všetkých tajchoch uvedené mezotrofné štádium. Výnimku tvorí len tajch Krechsengrund. Lokalizácia a hlavne parametre tajchu s pomerne malým objemom vody výrazne poznačili stupeň jeho eutrofizácie, preto ho zaraďujeme do eutrofného štádia. Dôvodov veľkého množstva vodných rias, rastlín a siníc je niekoľko. Svahy v povodí tajchu sú prevažne odlesnené čo je pamiatka na prekvitajúcu banícku činnosť v 17.-18. storočí v tejto oblasti čo zapríčinilo následnú zvýšenú eróziu pôdy a jej splavovanie do nádrže. Závažným dôvodom zvyšovania nežiadúceho prílevu množstva živín sú aj hospodárske aktivity, chov oviec v lokalite Košiardolina, čím sa dostáva do pôdy množstvo dusičňanov.
Tajch Počúvadlo – banské jarky
GPS: 48.404779, 18.856067 [48° 24' 17.2'', 18° 51' 21.84'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-17)
Nasledujúca zastávka predstavuje všetky banské jarky a vodné štôlne súvisiace s vodohospodárskym systémom tajchu Počúvadlo.
Hornositniansky jarok
Je najstarším zberným jarkom, ktorý vyprojektoval a celkový rozpočet na jeho výstavbu predložil významný kartograf, geodet a staviteľ Samuel Mikovíni ešte v roku 1738. Jeho pôvodná dĺžka bola takmer 10 km. Bol situovaný do severného svahu pohoria Sitno až po sedlo Krížna, ďalej okolo Pinkovho vrchu, Hájika a niekoľkých menších kopcov vlastného územia tajchu Windšachta. Pôvodnou funkciou jarku bolo odvádzanie zrážkových vôd do tajchu Windšachta ako náhrada za odoberanú vodu z jej vlastného povodia do novovybudovaných tajchov Richnava a Bakoni. Svojou vodnou kapacitou výrazne prevyšoval množstvo privádzanej vody z vlastného územia tajchu Windšachta. Zároveň slúžil primárne na pohon banských zariadení a sekundárne spolu s vyčerpanými banskými vodami na pohon úpravníckych zariadení v oblasti Siglisbergu a šachty Magdaléna a úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. V súvislosti s výstavbou tajchu Počúvadlo sa pôvodný jarok rozdelil v uzle Krížna na Hornositniansky jarok v dĺžke 5 515 m a Široký jarok v dĺžke 4 347 m. Spôsobila to zmena funkcie Hornositnianskeho jarku, keď spolu s novovybudovanými jarkami (Dolnodekýšskym, Dolnopočúvadlianskym a Hornopočúvadlianskym) začal odvádzať vodu prevažne do tajchu Počúvadlo a Široký jarok odvádzal vody výlučne do tajchu Windšachta. V tom období sa prepojila časť Hornositnianskeho jarku s vodnou štôlňou Lang v dĺžke 208 m. Tým sa z funkcie vyradil dlhší úsek jarku okolo kóty Jedlina (751 m n. m.), na ktorom vznikali pravdepodobne väčšie priesaky povrchových vôd v pôvodnom jarku.
Dolnopočúvadliansky jarok
Vznikol v rovnakom období ako Hornopočúvadliansky a Dolnodekýšsky jarok. Jeho funkciou bolo odvádzať vodu z troch jarkov (Dolnodekýšskeho, Hornopočúvadlianskeho a Hornositnianskeho) do tajchu Počúvadlo. Jeho dĺžka je 1 634 m.
Hornopočúvadliansky jarok
Tento jarok sa budoval súčasne s výstavbou tajchu Počúvadlo v rokoch 1775 až 1778. Návrh na jeho vybudovanie predložil Jozef Karol Hell so svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Na tomto jarku sa vybudovali dva rozdeľovacie objekty (stavidlá), jeden na prepojovacom jarku južne od uzla Krížna a druhý v blízkosti chatovej osady východne od tajchu Počúvadlo. Bol situovaný do západnej časti pohoria Sitno a s ďalšími štyrmi jarkami tvoril uzol Krížna. Jeho dĺžka je 2 998 m.
Dolnodekýšsky jarok
Aj tento jarok sa budoval v čase výstavby tajchu Počúvadlo a slúžil na tie isté účely ako Hornopočúvadliansky jarok. V blízkosti uzla Krížna mal zabudovaný rozdeľovací objekt, cez ktorý bolo možné odvádzať vodu priamo do Dolnopočúvadlianskeho jarku, prípadne k rozdeľovaciemu objektu Krížna. Jarok je dlhý 2 324 m. Jeho začiatok je západne od oblasti Dedinské, cca 400 m južne od kóty Varta (732 m n. m.).
Tatársky jarok
S jeho výstavbou sa začalo v roku 1775 súčasne s budovaním hlavnej hrádze a vedľajších hrádzí počúvadlianskeho tajchu. Bol lokalizovaný do južnej a západnej časti pod vrchom Sitno (1 009 m n. m.) v celkovej dĺžke 4 082 m. Na jeho trase boli vyrazené dve vodné štôlne, prvá s dĺžkou 105 m a druhá s dĺžkou 217 m. Po celej jeho dĺžke boli steny (boky) a dno jarku vymurované suchým murivom z andezitového kameňa. Aj v súčasnosti je murivo z väčšej časti zachované. Tento zberný jarok slúžil výlučne potrebám plnenia, resp. doplnenia vody do tajchu Počúvadlo.
Schönlindenský jarok
Budoval sa súčasne s tajchom Počúvadlo v rokoch 1775 – 1778. Jeho elipsovitá trasa obopína kopec Lipovie (740 m n. m.). Celková dĺžka zberného jarku je 2 459 m. Približne v polovici dĺžky sa voda jarkom odvádza v dvoch smeroch, západným a východným, pričom jeho vtoky do tajchu sú od seba vzdialené cca 120 m. Podobne ako Tatársky jarok slúži výlučne na plnenie, respektíve dopĺňanie tajchu. Popri jarku je zachovaný chodník, ktorý vzhľadom na prírodnú scenériu sa často využíva ako turistický chodník.
Náhonný jarok z tajchu Počúvdlo
Tvoril súčasť komplexu výstavby počúvadlianskeho tajchu. Budoval sa v rokoch 1775 až 1779. Súčasťou náhonného jarku bola výpustná vodná štôlňa zaústená uprostred vodnej nádrže a vyústená pod vedľajšou hrádzou na severnej strane. Štôlňa bola prepojená do malej šachty v severnej hrádzi. V nej bol ventil, pomocou ktorého sa dal regulovať odtok vody z tajchu na pohon predovšetkým úpravníckych zariadení na Windšachte a v Štefultovskej doline. Voda pritekala na vindšachtskú stranu cez náhonný jarok kombinovaný s vodnými štôlňami. Spočiatku boli na náhonnom jarku vyrazené tri štôlne a neskoršie koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalšie štyri. Po viacerých rekonštrukciách celková dĺžka náhonného jerku bola viac ako 3 000 m. Viac ako 2/3 z tejto dĺžky tvorili vodné štôlne. Najdlhšia z nich bola štôlňa Stankay vyúsťujúca pri tajchu Evička, ktorá mala dĺžku okolo 900 m. Druhou najdlhšou vodnou štôlňou bola Krížna s dĺžkou približne 650 m a tretia najdlhšia štôlňa Pinkenberg mala dĺžku približne 350 m. Dĺžku cca 350 m mala aj výpustná vodná štôlňa z vodnej nádrže Počúvadlo. Ostatné tri vodné štôlne dosahovali dĺžku od 50 do 70 m.
Vodné štôlne sa budovali s cieľom odvádzať povrchovú vodu zo zberného Tatárskeho jarku a náhonného jerku na určené miesta. Na Tatárskom jarku boli vybudované dve vodné štôlne a na náhonnom jarku z tajchu Počúvadlo bolo vybudovaných celkove sedem vodných štôlní. Ich dĺžka bola takáto:
Tatársky zberný jarok
I. vodná štôlňa 105,4 m,
II. vodná štôlňa 217,0 m,
Vodné štôlne spolu: 322,4 m.
Náhonný jarok Počúvadlo
Vodná štôlňa (výpustná štôlňa z Počúvadla) 60 m,
II. vodná štôlňa 70 m,
III. vodná štôlňa 50 m,
Vodná štôlňa Krížna 650 m,
Vodná štôlňa Pinkenberg 350 m,
Vodná štôlňa Stankay 900 m,
Vodné štôlne spolu: 2 430 m.
Tajch Počúvadlo – História výstavby
GPS: 48.409606, 18.856698 [48° 24' 34.58'', 18° 51' 24.11'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-16)
Tajch Počúvadlo, hoci je vzdialený viac ako 3,5 km juhozápadne od obce Piarg (dnes Štiavnické Bane) a spadá do povodia Ipľa, patrí do skupiny piargskych vodných nádrží. Na požiadanie hlavného majstra Jozefa Kornela Hella sa s výstavbou tajchu Počúvadlo začalo 14. apríla 1775. Dvorská komora vo Viedni po schválení projektu vyčlenila na výstavbu nádrže 71 485 florénov. Hlavným dôvodom realizácie tohto projektu bol nedostatok pohonnej vody na úpravnícke zariadenia a čiastočne aj na banské strojné zariadenia na Windšachte (Štiavnické Bane). Bolo to spôsobené najmä tým, že v tom čase bola vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského. To zapríčinilo, že predtým odtekajúca náhonná a vyčerpaná voda o 150 m vyššie mohla slúžiť na pohon úpravníckych zariadení s odtokom do povodia Ipľa. Nová situácia však už neumožnila túto vodu využiť, keďže jej odtok bol o 150 m hlbšie a odtekal cez podzemie do Hodruše a následne do povodia Hrona. Už počas výstavby sa projekt zmenil. Na návrh merača Dembschera sa rozhodlo hlavnú hrádzu presunúť trocha nižšie, čím by sa pri nepatrnom zvýšení nákladov dosť výrazne zvýšil objem zachytenej vody, cca o 100 000 m3. Súbežne s výstavbou hlavnej hrádze sa práce rozbehli aj na ostatných objektoch, na výstavbe vedľajších piatich hrádzí, zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Dvorská komora vo Viedni vysoko ohodnotila nápad J. K. Hella postaviť v týchto miestach novú nádrž a súčasne ho poverila vykonávať hlavný dozor nad prebiehajúcimi prácami na jej výstavbe. Zvláštnosťou výstavby tohto tajchu bolo najmä to, že na nej pracovalo podstatne viac žien, a to takmer o dve tretiny viac ako mužov. V lete roku 1778 práce na celom komplexe počúvadlianskeho tajchu finišovali. Preto sa začali vykonávať častejšie inšpekcie. Vykonával ich samotný komorský gróf Colloredo aj iní významní pracovníci. Stavba sa skončila a spustila do prevádzky 26. mája 1779. Za štyri roky výstavby sa preinvestovalo 102 322 florénov a 56 grajciarov. Havárie spôsobili prekročenie rozpočtu o vyše 30 000 florénov. Aj napriek tomu bol Hlavný komornogrófsky úrad veľmi spokojný. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí. Tým sa výrazne líši od ostatných nádrží banskoštiavnickeho revíru, ktoré mali zvyčajne iba jedinú hrádzu. Unikátom je aj prítok vody do nádrže, keď okrem vlastných zberných jarkov pozostávajúcich z južnej časti Hornopočúvadlianskeho, Schönlindenského a Tatárskeho jarku sa napájala podľa potreby aj vodou z uzla Krížna, a to z Dolnodekýšskeho, Hornositnianskeho a južnej časti Hornopočúvadlianskeho jarku. Tieto jarky boli spoločné nielen pre tento tajch, ale aj vyššie položenú Veľkú Windšachtu. Celková dĺžka prítokových jarkov bola cca 18 000 m. Pomocou nich bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 miliónov m3 vody do obidvoch spomínaných tajchov. Náhonný jarok po vybudovaní celého komplexu spočiatku prechádzal cez tri vybudované štôlne. Neskoršie pribudli ďalšie štyri. Nahrádzali oblúkovité časti jarkov, z ktorých unikala voda.
Základné rozmery hlavnej hrádze:
– výška hrádze 29,6 m,
– šírka hrádze 14 – 19 m,
– dĺžka hrádze 195,3 m,
– kóta koruny hrádze 680,12 m n. m.
Základné rozmery vedľajších hrádzí:
Hrádza č. 1 Hrádza č. 2 Hrádza č. 3 Hrádza č. 4 Hrádza č. 5
– výška hrádze (v m): 7 8 9 4 3
– šírka hrádze (v m): 7 7 7 7 6,5
– dĺžka hrádze (v m): 65 50 68 22 21
– koruna hrádze (m n. m.): 680,084 680,130 680,103 680,308 680,283
Banské jarky
GPS: 48.415880, 18.858197 [48° 24' 57.17'', 18° 51' 29.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-15)
Banské jarky neboli súčasťou vodohospodárskeho systému hneď od začiatku jeho budovania. Prvý tajch v oblasti Štiavnických Baní bol vybudovaný v roku 1625 (Spodná Windšachta, dnes Suchý tajch). Tento tajch však ešte nepotreboval zberný jarok na naplnenie svojej kapacity, lebo mal dostatočne veľké povodie. Prvý jarok sa budoval až v rokoch 1714 – 1718 (Dolnositniansky jarok), keď sa dokončil tajch Veľká Windšachta. Ešte medzi výstavbou Spodnej Windšachty (1625) a Veľkej Windšachty (1715) bol vybudovaný tajch Evička (1638) v doline nad Spodnou Vindšachtou. Ani tieto dva tajchy ešte nepotrebovali zberné jarky, lebo ich spoločná kapacita nepresahovala možnosti ich spoločného povodia. Situácia sa však rapídne zmenila po vystavaní tajchu Veľká Windšachta (1715) v tom istom povodí. Prirodzene stekajúca voda z povodia nad tajchmi už nestačila zapĺňať všetky 3 tajchy, a tak ľudia museli začať premýšľať nad tým, ako získajú vodu do tajchov. Táto potreba sa vynárala s čoraz väčšou požiadavkou na množstvo vody v banskej a úpravníckej prevádzke. V tom období začali ľudia budovať zberné jarky a vodné štôlne, ktoré dokázali priviesť do tajchov vodu aj zo vzdialenejších oblastí, či dokonca z cudzieho povodia. Po vybudovaní prvého zberného jarku v roku 1718 sa začali jarky stavať hromadne. Za ich najväčšiu éru možno pokladať koniec 18. storočia a prvú polovicu 19. storočia. Predovšetkým v období po roku 1779, keď sa vybudoval tajch Počúvadlo, dosiahla hustota jarkov v oblasti Štiavnických Baní svoje maximum. V tom období dosiahla výstavba vodohospodárskeho systému svoj vrchol, lebo voda bola nevyhnutnou súčasťou fungovania banskej činnosti. Bolo to obdobie, keď ľudská a zvieracia sila už nemali schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre banskú prevádzku a elektrická energia ešte nebola vynájdená. Jarky na základe funkcie vody, ktorú dopravovali, sa delia na dva základné funkčné typy: zberné a náhonné. Každý z týchto funkčných typov jarkov musel spĺňať osobitné technické a konštrukčné parametre.
Zberné jarky
Konštrukčne to boli zemné jarky. Ak sa budovali v prostredí s nepriepustnými horninami alebo v ílovitej pôde, stačilo vybudovať teleso jarku bez špeciálnej úpravy. Ak sa však jarky budovali v prostredí s priepustnými horninami či piesčitými alebo hlinoto-piesčitými pôdami alebo takýmto prostredím prechádzali, muselo sa teleso jarku ešte vymazať ílom, aby voda z jarku nepresakovala do svahu a nestrácala sa. Zberné jarky boli nadôvažok ešte vyložené kameňmi, aby sa ich životnosť maximálne predĺžila.
Vzhľadom na možnosti doby svojho vzniku sú technické parametre tohto typu jarkov pozoruhodné. Po celej dĺžke jarku sa musel veľmi starostlivo dodržať jeho spád. Tento spád predstavovalo prevýšenie približne 70 cm na 100 m dĺžky jarku. Ak mal jarok väčší sklon, voda v ňom tiekla príliš rýchlo, a tak sa tajch zapĺňal rýchlejšie, ako bolo potrebné. Navyše sa viac odnášal výstelkový materiál (íl) v jarku. Ak bol sklon príliš malý, voda sa v ňom zdržovala, a tým sa jarok prepĺňal. Aj v takomto prípade sa mohol poškodiť (napr. pretrhnutím telesa jarku). Hĺbka zberných jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 120 cm. Pozoruhodnosťou zberných jarkov boli zachytávacie nádržky, ktoré sa budovali v miestach vyústenia bočných prítokov vody do jarku. Slúžili na zachytávanie hrubých splavenín, ktoré niesla povrchovo tečúca, v lesných bystrinách koncentrovaná voda vyúsťujúca do jarku.
Náhonné jarky
Náhonné jarky mohli byť konštrukčne buď zemnými jarkami, alebo boli tesané ako drevené žľaby postavené na drevených pilieroch. Zväčša začiatok náhonného jarku bol vedený ako zemný jarok a pri svojom vyústení na funkčné zariadenie mal formu dreveného žľabu. Technické parametre náhonných jarkov boli ešte odvážnejšie ako parametre zberných jarkov. Keďže voda sa musela využiť čo najracionálnejšie a v maximálne možnej miere, ich spád musel byť definovaný prevýšením nie väčším ako 17 cm na 100 m dĺžky jarku. Šírka jarkov sa pohybovala v rozmedzí 70 – 100 cm a hĺbka bola spravidla okolo 70 cm. V 18. soročí a v prvej polovici 19. storočia voda znamenala pre banskoštiavnické baníctvo životnú silu. Od nej sa odvíjali všetky banské a úpravnícke aktivity. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase banskoštiavnické baníctvo zohrávalo svetovú úlohu v ťažbe striebra, potom voda mala skutočne nespochybniteľne dôležitú funkciu. Využívala sa na napĺňanie tajchov, na pohon ťažných strojov na šachtách, vodočerpacích strojov a úpravníckych zariadení a nakoniec aj na rozplavovanie nadrvenej rudy na rozplavovacích stoloch. Na všetky tieto zariadenia sa musela voda dopravovať banskými jarkami.
Zberné jarky
Zberné jarky mali za úlohu zbierať povrchovú zrážkovú vodu z rôzne veľkého územia do tajchov. Táto funkcia bola veľmi dôležitá, pretože tajchy sa budovali vo vyšších častiach povodia, a tak mali malé povodie, ktorého voda ich nestačila zapĺňať. Jarky privádzali vodu z podstatne väčšieho územia (často aj z cudzieho povodia cez vodné štôlne). Väčšina jarkov tohto typu bola dlhá. Najdlhším zberným jarkom bol Dolnohodrušský jarok (8 528 m).
Náhonné jarky
Funkciou náhonných jarkov, ako už možno dedukovať z názvu, bolo priviesť vodu z vodných nádrží (tajchov) na jednotlivé banské či banskoúpravnícke zariadenia. Voda akumulovaná v tajchoch sa vypúšťala hrádzou cez výpustný systém, ktorý sa reguloval z búdky na hrádzi (tzv. mních). Na vzdušnej strane hrádze vyúsťoval vypustný systém do náhonného jarku. Ten viedol vodu na banský ťažný stroj alebo vodočerpacie zariadenie, ktoré vyťahovalo spodnú banskú vodu z bane. Z týchto zariadení sa voda transportovala na jednotlivé stupy – úpravárenské zariadenia na drvenie rudy. Odtiaľ sa voda odvádzala na triediace stoly, kde sa rozplavovala spolu s nadrvenou rudou. Celý tento transport vody z tajchu sa teda dial prostredníctvom náhonných jarkov.
Krížna – regulácia vôd
GPS: 48.418015, 18.859836 [48° 25' 4.85'', 18° 51' 35.41'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-14)
Históriu vzniku Krížnej ako banského vodohospodárskeho objektu môžeme vnímať v dvoch rovinách, či povedané presnejšie, z dvoch pohľadov. Nevznikla na zelenej lúke zo dňa na deň na základe vopred naprojektovaného zámeru. Máme tým na mysli, že nebol to spontánny nápad, ktorý by navrhol vybudovať takéto funkčné zariadenie na mieste, kde bola iba divá príroda a po vybudovaní hneď funkčný objekt. Banský vodohospodársky uzol Krížna vznikol ako objekt na mieste, ktoré bolo podmienené funkčne. Potreba jeho vybudovania vyplynula najmä z myšlienky usmerniť tok povrchovej vody v zberných jarkoch do dvoch nádrží: Počúvadla a Veľkej Windšachty. To znamená, že ak hovoríme o Krížnej ako sústave tvorenej z jarkov, stavidiel, ventilov atď., tak zákonite začiatok jej vzniku musíme spájať so začiatkom budovania prvého jarku, ktorý je jej súčasťou. V tom čase však ešte neplnila svoju regulačnú funkciu.
Najstarším prvkom uzla je Široký jarok, ktorý mal za úlohu zbierať povrchovú vodu pre tajch Veľká Windšachta. Vznikol v rokoch 1716 – 1725, teda po vybudovaní tohto tajchu (1715). Svoju funkciu však plnil len 7 rokov. Za ten čas sa úplne rozpadol a rekonštruoval sa až v roku 1738. Jeho rekonštrukcia vyplynula z nevyhnutnej potreby zabezpečiť dostatok povrchovej vody pre Veľkú Windšachtu, ktorá stratila svoje dostatočne veľké prirodzené povodie vybudovaním tajchu Bakoni vo vrchnejšej časti povodia nad Veľkou Vindšachtou. V roku 1738 sa nielen rekonštruoval Široký jarok, ale bol naň napojený aj Hornositniansky jarok. Tým sa dĺžka zberného jarku pre Veľkú Windšachtu predĺžila až na 10 km. Tak bol položený základ na vybudovanie Krížnej ako funkčného objektu. To však v tom čase, teda roku 1738, ešte nikto netušil. Potreba regulácie vody do spomínaných dvoch nádrží vznikla až v roku 1779, keď bolo vybudované Počúvadlo. Po tomto roku sa intenzívne začalo s výstavbou Dolnodekýšskeho, Dolnopočúvadlianskeho a Hornopočúvadlianskeho zberného jarku. Ich výstavba sa skončila po roku 1779. Presný rok je ťažké určiť, ale možno predpokladať, že práce na budovaní jarkov prebiehali už počas budovania Počúvadla. Už vtedy sa vedelo o potrebe budovania regulačného objetu. Takto sa dobudovala funkčná „stanica“ regulácie vody Krížna.
Krížna je najzaujímavejší a veľmi dôležitý bod celého banského vodohospodárskeho systému v banskoštiavnickom rudnom revíre, pretože predstavuje uzol štyroch zemných jarkov.
Voda z tajchov slúžila na pohon banských zariadení vyťahujúcich narúbanú rudu z banských šácht, vodočerpacích zariadení (stangenkunstov), ktoré čerpali nebezpečnú spodnú banskú vodu, a takto využitá potom ešte vykonávala prácu na úpravárenských zariadeniach (stupách), kde sa drvila ruda. Takúto funkciu v plnej miere plnila voda z piargskej skupiny tajchov, teda Bakoni, Veľkej Windšachty a Evičky, až do obdobia vyrazenia Hodrušskej dedičnej štôlne. Po jej vyrazení sa voda používaná na banských zariadeniach už neprečerpávala na úroveň Bieberovej dedičnej štôlne, ktorá sa nachádza v Štefultovskej doline, ale Hodrušskou dedičnou štôlňou sa púšťala do Hodrušskej doliny. Tým prišli stupy v Štefultovskej doline o svoju hybnú silu – vodu. Preto aj vzišla požiadavka, aby sa vybudovala nová nádrž Počúvadlo, ktorej voda nahradí stratenú energiu. Tak sa stalo, že voda piargskych tajchov poháňala banské a vodočerpacie zariadenia v oblasti Štiavnických Baní a voda z Počúvadla poháňala stupy v Štefultovskej doline. Všetky tieto nádrže preto potrebovali vodu, veľa vody, keďže ich spoločný objem predstavuje približne 2,6 mil. m3. Povrchová voda z potenciálneho územia všetkých spomenutých tajchov – Bakoni, Veľká Windšachta, Evička a Počúvadlo – už bola v maximálnom možnom množstve zachytená prostredníctvom 4 spomenutých zberných jarkov, a tak sa musela regulovať. Buď mala tiecť do povodia Klastavského potoka (do tajchu Počúvadlo), alebo do povodia Štefultovského potoka (do tajchu Veľká Windšachta). Regulácia vody spočívala v tom, že keď bolo potrebné naplniť Počúvadlo, uzatvorilo sa hlavné stavidlo na Širokom jarku a voda z Hornositnianskeho, Dolnodekýšskeho a Hornopočúvadlianskeho jarku tiekla prostredníctvom Dolnopočúvadlianskeho jarku do Počúvadla. Keď bola potrebná voda do Veľkej Windšachty, uzatvorilo sa stavidlo na Dolnopočúvadlianskom a Hornopočúvadlianskom jarku a otvorilo sa stavidlo na Širokom jarku. Keď bol dostatok povrchovej vody v jarkoch, mohli sa zapĺňať obe nádrže odrazu, a to keď boli otvorené všetky stavidlá.
Vysocký jarok a významné osobnosti
GPS: 48.418142, 18.838473 [48° 25' 5.31'', 18° 50' 18.5'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1MV-1-13)
Hornovysocký jarok
Hornovysocký jarok bol vybudovaný koncom prvej polovice 18. storočia, po roku 1740, keď boli dobudované tajchy Veľká a Malá Richňava. Zodpovedne určiť presný dátum však nemôžeme. Môžeme sa len domnievať, že jarok bol vybudovaný zakrátko po vybudovaní tajchov, ktoré nemajú takmer žiadne povodie, takže sú závislé od vody privádzanej v jarkoch. Slúžil ako zberný jarok pre vodnú nádrž Veľká Richňava. V jeho začiatočnej časti bol zabudovaný rozdeľovací objekt, pomocou ktorého bolo možné odvádzať vodu do Dolnodekýšskeho jarku. Týmto jarkom sa potom voda dostávala do Počúvadla alebo cez rozdeľovací objekt na Krížnej do Veľkej Windšachty. Časť vyústenia Hornovysockého jarku do tajchu Veľká Richnava poslúžila aj ako bezpečnostný prepad v prípade prívalových dažďov. Dĺžka Hornovysockého jarku je 3 045 m. Na tomto mieste je možné v jarku vidieť typické kamenné dláždenie jarkov, ktoré sa v tomto úseku jarku zachovalo dodnes. Dláždenie malo dôležitú funkciu, lebo prispievalo k zabraňovaniu vsakovania vody do telesa jarku a chránilo jarok pred jeho erodovaním tečúcou vodou.
Matej Kornel Hell (1653 – 1743)
Matej Kornel Hell pravdepodobne pochádzal z Moravy a do Banskej Štiavnice prišiel ako 40-ročný v roku 1693. Pôsobil ako hlavný banský strojný majster. V priebehu rokov 1700 – 1730 postavil, resp. prebudoval viaceré tajchy v Štiavnických Baniach. Na ich vodnej energetickej základni skonštruoval progresívne vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom – stangenkunsty, ktoré vyčerpávali vodu zo zatopených baní. Pod jeho dozorom sa v roku 1700 vykonávali opravy a zvyšovanie hrádzí na Spodnej Windšachte a Evičke. V roku 1712 sa začali práce na výstavbe tajchu Veľká Windšachta, ktorý navrhol. Stangenkunst na šachte Karol, ktorý Matej Kornel Hell zostrojil, účinne vyčerpával vodu z tejto bane. Množstvo vody, ktoré tento stroj potreboval na svoju celoročnú prevádzku, však nedokázali zabezpečiť nádrže navrhované Hellom. Preto Hellove vodočerpacie stroje sa museli počas roka kombinovať s ohňovými strojmi majstra Pottera.
Samuel Mikovíni (1700 – 1750)
Samuel Mikovíni sa narodil v roku 1700 v obci Ábelová pri Lučenci v rodine evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej Ábelovej a v Lučenci. V roku 1719 odišiel do školy v Norimbergu, kde sa učil umeniu medirytectva. Z tohto obdobia pochádza jeho mapová prvotina. Je to mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml., ktorú mladý Samuel vyryl do medi. Po skončení školy v roku 1721 odišiel na univerzitu do Altdorfu, kde študoval „božské vedy matematické“. Svoje univerzitné štúdiá skončil na univerzite v Jene, kde 4. októbra 1723 získal diplom matematika, inžiniera geodézie. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva. Po pobyte v Nemecku prišiel Mikovíni v roku 1725 do Bratislavy, kde pracoval ako stoličný matematik a geodet Bratislavskej stolice. Robil najmä na melioračných a mapovacích prácach Dunaja a Váhu. V tom období zameral aj bratislavský nultý meridián – základný triangulačný polygón – z veže Bratislavského hradu cez Zobor pri Nitre, na Sitno až po Banskú Bystricu. Podľa neho vyhotovil aj svoje mapové diela. V roku 1731 ho panovník cisár Karol VI. poveril zostrojením máp uhorských stolíc pre dielo Mateja Bella „Notitia Hungariae Novae historico – geographica“. Mikovíni preukázal pri tvorbe máp svoje neuveriteľné geodetické zručnosti, a tak ho ten istý panovník v roku 1735 vymenoval za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest. V tejto funkcii a počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa výraznou mierou zaslúžil o rozvoj štiavnického baníctva, a to vybudovaním rozsiahleho a dokonalého banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Voda z tohto systému dokázala vyriešiť nielen krízu baníctva v počiatkoch 18. storočia, ale dokázala vyriešiť energetický problém s odčerpávaním spodnej banskej vody až do konca 19. storočia, keď prišla na svet a do Štiavnice elektrická energia. V roku 1735 otvoril prvú banícku strednú školu v obci Štiavnické Bane. Bola predchodcom slávnej Banskej a lesníckej akadémie. Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 na neznámom mieste medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou.
Jozef Karol Hell (1713 – 1789)
Jozef Karol Hell sa narodil 16. 5. 2004 v Banskej Štiavnici. Bol synom slávneho Mateja Kornela Hella. Študoval na chýrnej štiavnickej banskej škole v obci Štiavnické Bane mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. V tom čase bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší spôsob čerpania vody nestačil, ba ani povestné anglické „ohňové“ (parné) stroje Issaca Pottera. Už ako dvadsaťpäťročný ešte s otcovou pomocou postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu vytiahol 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bol inštalovaný na šachte Siglisberg. Jeho motorickým prvkom bola klesajúca nádoba s vodou, nie vodné koleso. Stavali sa vždy nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii. Túto konštrukciu predstavoval Hellov vzduchový čerpací stroj, uvedený do prevádzky v roku 1755 v šachte Amália v Banskej Štiavnici. Pracoval na hydraulickom princípe. Okrem tlakovej vody bol pohonným prvkom aj stlačený vzduch. Tento vynález predbehol svoju dobu, no v čase svojho vzniku nebol docenený. K spôsobu čerpania spodných banských vôd stlačeným vzduchom sa banskí konštruktéri vrátili až koncom 19. storočia.
Informačná tabuľa na Hornej Rovni
GPS: 48.449888, 18.872778 [48° 26' 59.6'', 18° 52' 22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-0-01, 1G-0-01, 1MB-1-01)
Táto informačná tabuľa je úvodnou zastávkou chodníka ŠB-10 Chodník vplyvov baníctva na krajinu. Prostredníctvom 4 zastávok s informačnými tabuľami vám priblíži problematiku zásahov banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny. V tomto regióne nezostal z dávnej histórie ani kameň na kameni. Náleziská vzácnych kovov a následne prekvitajúca banská činnosť pretvárali od pradávna túto krajinu. Trasa vás povedie prekrásnou časťou Štiavnických vrchov spod úpätia Tanádu až po Richňavské tajchy. Dĺžka chodníka je približne 4 380 m, s prevýšením 115 m a možno ho absolvovať zhruba za jeden a pol až dve hodiny. Najvyšší bod náučného chodníka je na zastávke č. 1 (Malý Tanád v nadmorskej výške 860 m n. m.), z ktorého okrem prekrásneho výhľadu do Hodrušskej doliny alebo južným smerom na okolie Banskej Štiavnice a Sitno, sa naskytá aj pohľad na areál šachty Roveň s jej haldou. Od haldy popod Malý Tanád, sa tiahne rozsiahle pásmo píng, ďalší neklamný znak banskej činnosti na tomto území. Na ďalších dvoch zastávkach si priblížite históriu obce Štiavnické Bane a oboznámite sa s problematikou odlesnenia krajiny. Zastávka č. 4 zasa upriami vašu pozornosť na vplyv výstavby vodných nádrží na krajinu. Hoci je to posledná tabuľa tohto chodníka, trasa pokračuje až k jej najnižšiem bodu - Richňavským tajchom (nadm. výška 745 m n.m.). Tu sa môžete vydať po ďalšej trase Geoparku Banská Štiavnica - Piargskom vodohospodárskom chodníku, ktorý vás prevedie po unikátnych lokalitách tohto regiónu. S problematikou zásahou banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny sa stretnete v rámci Územného celku turizmu Štiavnické Bane okrem ekologického chodníka ŠB-10 aj na dvoch montanistických trasách ŠB-06 Piargsky okružný chodník a ŠB-07 Hornorovniansky chodník. Na zastávke č. 5 chodníka ŠB-07 je popísovaný vývoj a spôsoby dobývania žilných štruktúr v oblasti Fuchsloch, na zastávke č.11 zasa spôsoby lesníckej rekultivácie banských háld, rovnako je táto problematika rozvedená aj na chodníku ŠB-06 pri halde zo šachty Piarg. Veríme, že okrem zážitkov z prekrásnej prechádzky prírodou Štiavnických vrchov, získate aj množstvo nových poznatkov z informačných tabúľ.
Informačná tabuľa umiestnená na začiatku trasy chodníka Farárova hôrka – Richňava obsahuje všeobecné údaje o geologickej stavbe Štiavnického stratovulkánu doplnené schémou jeho vývoja počas 6-tich etáp. Nakoľko trasa chodníka prebieha po južných okrajoch hodrušsko-štiavnickej hrásti je podrobnejší výklad venovaný geologickej stavbe a hornínám na jej južných okrajoch doplnený geologickým rezom. Priebeh trasy s geologickými objektmi zobrazuje výrez topografickej mapy so stručným vysvetľujúcim komentárom doloženým výrezom geologickej mapy predmetného územia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358343, 18.921829 [48° 21' 30.03'', 18° 55' 18.58'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred evanjelickým kostolom v obci Prenčov.
História obce Štianvické Bane
GPS: 48.444365, 18.861191 [48° 26' 39.71'', 18° 51' 40.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-01)
Štiavnické Bane, ktoré ležia juhozápadne od Banskej Štiavnice, vznikli spojením niekoľkých osád - Windšachty, Piargu, Siglisbergu a Galizónu. Na ich území sa už od ranného stredoveku sústreďovala banská ťažba, ktorá tu vrcholila okolo polovice 18. storočia. Koncentrácia technických pamiatok, súvisiacich s baníctvom, je natoľko jedinečná, že územie bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu technických pamiatok.
Urbanisticko-architektonická štruktúra Štiavnických Baní je charakteristická neplánovanou výstavbou, podmienenou vtedajším zameraním - ťažbou rudy. Staršie veduty a neskôr aj fotografie obce, pripomínajú pohľady na priemyselnú aglomeráciu, kde funkcia bývania je len v podružnej úlohe. V tejto architektonickej skladbe plnej kontrastov - stavby drevených gápľov v blízkosti šácht, banské správne budovy, koniarne, stavby banských stúp a úpravovní - sú prepletené so sakrálnymi objektami, objektami opevnenia či prostými baníckymi domčekmi. Celá kompozícia je amfiteatrálne rozložená na svahoch, pričom prírodnému prostrediu konkurujú mohutné haldy vyťaženej hlušiny z priľahlých šácht.
Najstaršími zachovanými objektami sú fortifikačné stavby z polovice 16. storočia, ktoré boli súčasťou protitureckého opevnenia na Windšachte. Zahrňovalo opevňovacie múry, v nárožiach spevnených baštami. Dodnes sa zachovala tzv. kruhová bašta, pozorovacia a hlásna veža. Pôvodne bola štvorpodlažnou hranolovitou stavbou s delovými strielňami na najvyššom podlaží. K veži bola v priebehu 17. storočia pristavaná dvojpodlažná budova. Opevnenie malo murované brány, jedna z nich, tzv. Fuchslošská, sa v období baroka zabudovala do dvojpodlažnej budovy banskej správy závodu Windšachta.
Najväčším stavebným komplexom je bývalý Hieronymitánsky kláštor - trojkrídlová kláštorná rezidencia, ktorej južné krídlo sa pripája k severnej stene kostola sv. Jozefa. Takouto kompozíciou vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. Kláštor začali stavať v druhej tretine 18. storočia, dokončený bol v roku 1754. Kláštor má dve trojpodlažné a jedno dvojpodlažné krídlo. Časť priestorov je zaklenutá lunetovými klenbami, časť má strop plochý. Kostol sv. Jozefa je jednoloďovou stavbou s polygonalne ukončeným presbytériom, v uzávere ktorého bola v 19. storočí pristavaná neorománska veža. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Na interiérovej výzdobe kostola sa podieľal sochár talianskeho pôvodu Dionýz Stanetti. Mimoriadne hodnotný je aj barokovo rokokový drevený organ. Bývalý kláštor s Kostolom sv. Jozefa je jedinou sakrálnou stavbou, ktorá sa v obci zachovala. Na starších vedutách z polovice 18. storočia sú vyobrazené ešte dva kostoly, podľa slohových atribútov pochádzali zo stredoveku.
Južne, v blízkosti kostola, je v miernom svahovitom teréne situovaná budova bývalej baníckej nemocnice, ktorá tu pôsobila už od polovice 17. storočia. Na miernom návrší západne od kostola stojí baroková zvonica - solitérna, dvojpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom, ukončená zvonovitou strieškou s lucernou. Na jej steny boli neskôr umiestnené hodiny. Vo vrchole ďalšej zvonovitej striešky nad lucernou je dvojkríž a banícky znak. Fasáda si zachovala plastickú barokovú úpravu.
Na úpätiach svahovitého terénu Štiavnických Baní sa rozprestiera svojrázna zástavba baníckeho osídlenia - prízemné banícke domčeky od jednoduchých jednotraktových trojpriestorových kamenných alebo zrubových, až po dvojtraktové objekty, niektoré aj podpivničené, so zredukovanými architektonickými prvkami barokového slohu.
Severozápadne od kostola je situovaná dvojpodlažná baroková budova, v ktorej sídlila banícka odborná škola. V interiéri objektu sa ucelene zachovali prvky barokovej stavebnej etapy, vrátane detailov, ktoré ani neskoršie stavebné úpravy neodstránili. Na južnej fasáde je torzo slnečných hodín. Pozoruhodnou stavbou z obdobia najväčšieho rozkvetu Štiavnických Baní je aj budova bývalého banského meračstva s prvkami barokového slohu - dvojpodlažný objekt s manzardovou strechou. Jej originalita spočíva aj v tom, že z dôvodu citlivosti vtedajších meračských prístrojov nesmel v nej byť zabudovaný ani jediný prvok z kovu.
Na území Štiavnických Baní sa zachovalo aj viacero objektov banských správnych budov, z ktorých niektoé majú staršie renesančné jadrá. Väčšina z nich bola v baroku prestavaná v reprezentatívnom duchu. Význam baníctva v tejto oblasti dokumentuje množstvo technických pamiatok na území rezervácie - ústia štôlní, šachty, vodné nádrže, zberné a náhonné jarky, budovy bývalých stúp a úpravovní a všadeprítomné haldy ako pozostatky po šachtách. Pripomínajú unikátne technické riešenia banských postupov na svetovej úrovni vtedajšej banskej techniky.
Medzi svedkov dávnej a slávnej minulosti Štiavnických Baní patria aj desiatky vynikajúcich banských odborníkov, spolutvorcov jej dejín, z ktorých vyberáme len niekoľko najvýznamnejších mien. Matej Kornel Hell (1651-1743), vynikajúci konštruktér vodnostĺpcových čerpacích banských strojov či projektant niekoľkých vodných nádrží. Jeho stroje zachránili bane Windšachty pred zatopením a tak umožnili ďalšiu ťažbu rúd. Roku 1715 založil prvú banícku školu v strednej Európe. Jozef Karol Hell (1713-1789) bol žiakom, spolupracovníkom a neskôr aj nástupcom svojho otca Mateja. Zlepšoval už existujúce a konštruoval nové čerpacie mechanizmi. Na princípe Hellových strojov sa konštruujú ťažné stroje rôzneho využitia nielen v Európe, ale aj na celom svete. Samuel Mikovíni (1686-1750) bol prvým profesorom Baníckej školy na Windšachte, geodetom, kartografom. Zaoberal sa stavbou nových vodných nádrží a rekonštrukciou tých starších. Gašpar Weindl (?-1646), banský majster, ktorý ako prvý na svete použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie horniny.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.441732, 18.853895 [48° 26' 30.24'', 18° 51' 14.02'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-02)
Celé územie Slovenska bolo pred nástupom ľudskej civilizácie porastené lesmi. Výnimkou boli iba územia, ktoré nemali vhodné pôdne podmienky, na ktorých sa prírodnými procesmi nemohol vyvinúť les. Príkladom sú lesostepi, skalné formy a samozrejme vodné plochy.
Pôvodné lesné spoločenstvá boli vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok tejto oblasti pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytovali skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou bol Buk lesný (Fagus silvatica) a Jedľa biela (Abies alba) s menším výskytom duba (Quercus sp.).
V súčasnosti sú svahy Štiavnických vrchov prevažne pokryté skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má Dub zimný (Quercus petraea) a Buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj Hrab obyčajný (Carpinus betulus) a Javor mliečny (Acer platanoides).
Významnejšia exploatácia (ťaženie) lesov v štiavnickej banskej oblasti nastala až s príchodom prvých usadlíkov baníkov. Baníctvo sa tu začalo pravdepodobne už počas obdobia Keltov, avšak spôsob dobývania (povrchovo) ešte nepotreboval také množstvo drevnej hmoty, aby viedol k vážnemu ohrozeniu lesných porastov.
Vážnejším zásahom do lesného krytu došlo až s príchodom nemeckých kolonistov. Priniesli nové metódy dobývania. Začalo sa dobývanie rúd podpovrchovo hlbinne. Pokiaľ sa v začiatkoch baníctva razili iba štôlne, ktoré boli krátke, nebolo z nich veľa odpadného materiálu, ktorý by zaberal veľké plochy na povrchu. Čím sa však bane prehlbovali, potrebovali viacej dreva na spevňovanie stien, aby sa nezrútili. Tu sa začala významná ťažba dreva. Najväčšie drancovanie lesov tejto oblasti nastalo však až začiatkom 18. storočia, kedy M. K. Hell a Samuel Mikovíni definitívne vyriešili problémy s čerpaním spodnej vody a s energetickým zdrojom na jej čerpanie. Rovnako sa v tomto období znovu prebúdzali bane po devastácii protihabsburgskými povstaleckými vojskami. V tejto dobe vyzerala krajina v oblasti Štiavnických Baní ako mesačná krajina. Bane postupovali veľmi intenzívne do hĺbky i šírky, čím sa dostávalo na povrch neporovnateľne viacej banskej hlušiny ako predtým. Neovplyvnil to ani nový spôsob dobývania na skládku. V tomto období vznikli veľké haldy pri mnohých šachtách (Kristína, Leopold, Karol, Magdaléna,.....). Množstvo dreva sa spotrebovalo aj pri výstavbe vodohospodárskeho systému. Neblaho prispelo k odlesneniu, resp. k ťažkému ba až nemožnému opätovnému zalesneniu podfáranie povrchu obrovským množstvom banských chodieb. Podfáraním sa územie významne odvodnilo, takže povrch takéhoto územia zostal veľmi suchý. Aj zrážkami spadnutá voda sa z územia rýchlo strácala do podzemia. Prirodzené lesné spoločenstvá sa s takýmito podmienkami nevedeli vyrovnať a tak krajina pustla. Ľudia museli rozmýšľať nad tým, ako získať nové zdroje dreva a tak začali s rôznymi pokusmi introdukcie cudzokrajných drevín, ktoré mali podobné ekologické nároky ako pôvodné, avšak boli odolnejšie voči nepriaznivým stanovištným podmienkam vzniknutým banskou činnosťou.
Lesné porasty v okolí banských diel boli väčšinou ťažené holorubným spôsobom, čím v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla pôdoochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách dochádza k intenzívnej vodnej erózii obnažených plôch a tým k výraznej strate pôdneho krytu. Následne je rekultivácia týchto plôch časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch nie veľmi úspešná.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej akadémii).
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej devastácii okolitých lesných porastov. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch bola veľmi potrebná pre normálny chod baní. Jej využitie bolo v stredoveku najjednoduchším a najekonomickejším riešením pre banskú prevádzku, pretože okolité lesy boli veľmi bohaté. Drevo z lesov bolo využívané najmä ako výdreva v banských dielach, ktorá zabraňovala prepadávaniu sa stien a stropov baní, čím sa zabezpečovala nielen stabilita baní, ale i bezpečnosť baníkov pri práci. Rovnako sa drevo používalo na výrobu rebríkov, ktorými sa fáralo do jednotlivých šácht a šachtíc. Už od počiatkov dobývania sa hornina rozpojovala pomocou ohňa a vody. Najskôr sa hornina zohriala nakladeným ohňom v bani, čím sa hornina roztiahla a potom sa prudko ochladila vodou, čím sa rýchlo zmrštila. Tým v nej vznikli trhliny a ľahšie sa pomocou kladivka a želiezka rozpojovala. Na takúto funkciu sa používalo drevo. Drevo ako surovina sa používalo i pre výrobu drevného uhlia pre potreby hutníckej prevádzky. V prvej polovici 18. storočia banskí konštruktéri zostrojili ohňový stroj, ktorý sa využíval ako ťažný stroj v niektorých baniach na Windšachte (teraz Štiavnické Bane). Ohňový alebo Atmosférický stroj využíval ako pohonnú silu paru, vzniknutú zohrievaním vody. Týmto spôsobom sa teda spotrebovalo veľké množstvo dreva. V neposlednom rade treba spomenúť využitie dreva na stavbu náhonných jarkov, ktoré boli väčšinou vedené v drevených výdrevách nad zemou.
Nezanedbateľnou čiastkou prispeli k odlesneniu štiavnickej oblasti i Protihabsburgovské povstania, počas ktorých povstalci plienili nielen krajinu, ale predovšetkým bane, pretože chceli týmto spôsobom ochudobniť kráľovskú pokladnicu. Po ich potlačení sa v súvislosti s presadením myšlienky vybudovania banského vodohospodárskeho systému bani rýchlo rekonštruovali a znovuotvárali. V tomto období bol teda enormný tlak na okolité lesné porasty.
Horná Roveň – antropogénne formy reliéfu
GPS: 48.447208, 18.864324 [48° 26' 49.95'', 18° 51' 51.57'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-03)
V štiavnickej a hodrušskej banskej oblasti sa antropogénna činnosť najviac prejavila pôsobením na dve zložky prírodného prostredia, a to na litosféru a pedosféru. Dôsledkom intenzívnej banskej hlbinnej a povrchovej ťažby je vznik a permanentný vývoj antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu. V tejto banskej oblasti ich môžeme vidieť vo všetkých typických formách a obmenách. Z geomorfologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na akumulačné (banské odvaly, výsypky, odkaliská) a deštrukčné (povrchové dobývky, prepadliská, pingy a pingové polia, lomové dobývky).
Medzi najstaršie antropogénne formy reliéfu montánneho pôvodu patria v štiavnickej banskej oblasti povrchové dobývky, ktoré reprezentujú počiatky ťažby nerastných surovín. Zakladali sa na rudných žilách vychádzajúcich na zemský povrch a razili sa primitívnou technikou. Najvýznamnejšou lokalitou je štiavnické "Staré Mesto Glanzenberg", kde podľa historických nálezov ťažili strieborné rudy na žile Špitaler už Kelti. Výrazné povrchové dobývky je možné pozorovať aj v časti Štiavnických Baní Fuchsloch (zastávka č. 5 chodníka ŠB-07), i keď mnohé z nich sú už prekryté haldami z neskorších období, ako aj zástavbou rodinných domov.
Devastácia územia zasiahnutého vplyvom hlbinnej banskej činnosti sa prejavuje dvoma hlavnými znakmi, poddolovaním a s ním spojenými poklesmi zemského povrchu a tiež vznikom odvalov, tvorbou a vývojom ktorých sa mení celkový vzhľad krajiny. Hlbinným spôsobom v štiavnickej banskej oblasti ťažil človek stáročia vzácne a farebné kovy. Po vyťaženej rude ostávajú v podzemí duté priestory, ktoré spôsobujú deformácie povrchu. Pokles nadložných vrstiev sa prejavuje buď plynulým poklesom povrchu bez vzniku trhlín (poklesové kotliny) alebo náhlim prevalením, pri ktorom vznikajú pozdĺžne alebo lievikovité prepadliny (prepadliny, pingy). Tvar, typ a rozsah poklesov závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín. Vzhľadom na pevnosť vulkanických hornín nie je vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny veľmi výrazný. Poklesové kotliny, ktoré v uhoľných oblastiach predstavujú veľkoplošné deštrukčné javy v krajine, sa v štiavnickej banskej oblasti nevyskytujú.
Banské prepadliny sú tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht, prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom, zavalením vydobytých komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. Oproti pingám, s ktorými sú morfologicky príbuzné, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vzhľadom na to, že vznikli prudkým jednorázovým poklesom, majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliny označujeme ako "prepadnuté pingy". K tomuto typu prepadlísk môžeme zaradiť prepadliská na Terézia žile nad Starým Mestom v priestore medzi šachtou Mohr a Cherubín štôlňou, pod šachtou Gábor (dnes už zasypané odvalmi Novej šachty), na Špitáler žile na Starom Meste, na Bieber žile medzi šachtou Wolf a štôlňou Matej.
Pingy sú ďalšou konkávnou antropogénnou formou montánneho reliéfu, ktoré sú v štiavnickej banskej oblasti početne zastúpené. Vznikajú rýchlym, ale nie jednorázovým poklesom terénu nad vyťaženými priestormi nachádzajúcimi sa nehlboko pod povrchom. Pôdorys mávajú zvyčajne oválny alebo priekopovitý. Ich priemer sa pohybuje okolo 15 metrov. Najmohutnejšie pingy majú priemer až 25 metrov. Pingy v štiavnickej banskej oblasti predstavujú celú škálu povrchových foriem od plytkých depresií (2-3 m hlbokých) po lievikovité depresie až 10 m hlboké, ktoré sa na povrchu podobajú krasovým závrtom. V priemere zaberajú plochu okolo 40 m2. Usporiadanie píng býva niekedy lineárne, ak sledujú rudnú žilu (pingové ťahy).
Najväčšie pingové ťahy v štiavnickej banskej oblasti sú na Terézia žile medzi Veľkým a Malým Šobovom, nad šachtou Mohr a pod Tanádom, na Bieberovej žile nad štôlňou Klinger a Amália šachtou, na žile Špitaler nad štôlňou Bartolomej, na Štiavnických Baniach medzi šachtou Pavol a štôlňou Alexander. Široké a dlhé pásmo píng, sledujúce Grűner žilu, lemuje úpätie kalvárie a smeruje k Banskej Belej. Iné pingy sú rozložené nepravidelne, ich hĺbka aj vzdialenosť nebýva rovnaká. Vyskytujú sa aj ojedinele.
Najväčšia koncentrácia píng (pingové pole) sa nachádza v priestore priamo pred vami pod Tanádom v smere na haldu z Roveň šachty. Terén je posiaty pingami, ktoré vznikli na žile Bieber a Terézia. Najlepšie sú viditeľné v období s malou vegetáciou, kedy sa dajú evidentne rozlíšiť ich rozmnité tvary.
Akumulačné formy antropogénneho reliéfu montánneho typu v štiavnickej banskej oblasti predstavujú odvaly. Vznikali ako dôsledok hlbinnej ťažby rúd od 14. storočia až po súčasnosť. Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti šácht a štôlní. Tieto formy montánneho reliéfu sú pre štiavnickú banskú oblasť typické a v konfigurácii terénu veľmi výrazné. Majú hlavný podiel na formovaní druhotnej krajinnej štruktúry v štiavnickej banskej oblasti. Odvaly v štiavnickej banskej oblasti bez výsypiek na Šobove zaberajú plochu okolo 50 ha. Ich kubatúra sa odhaduje na niekoľko miliónov m3. V teréne sú situované buď na strmých nezalesnených svahoch (odvaly šácht Amália, Terézia, Mária a Nová šachta), tiež na miernych zalesnených svahoch (na Dolnej Resle, pri štôlni Klinger, pri šachte Leopold) alebo ako odvaly v dolinách (pri štôlni Michal a Bartolomej, Matej a Ferdinand, pri šachte Ondrej, Žigmund a František). Krajinný obraz najmenej narúšajú odvaly na miernych a zalesnených svahoch. V lesnatom, mierne členitom teréne môžeme novovzniknuté umelé tvary pričleniť k pôvodnému reliéfu, takže po zalesnení splývajú s prírodnými formami.
Z environmentálneho hľadiska rozoznávame v štiavnickej banskej oblasti odvaly zalesnené (šachta Alžbeta a Wolf), odvaly s prevahou krovitej formácie (šachta Amália, Žigmund a Ferdinand štôlňa) a odvaly bez vegetácie (šachta Roveň Nová a Maximilián šachta, Michal štôlňa). Na spomenutých odvaloch bez vegetácie sa donedávna haldovalo. Z tohoto dôvodu tu ešte nevznikli priaznivé podmienky pre uchytenie vegetácie. Vegetácia na odvaloch plní z ekologického hľadiska funkciu protieróznu, protizosuvovú a krajinno-stabilizačnú.
Funkčné využitie značnej časti odvalov v štiavnickej banskej oblasti sa rokmi zmenilo. Niektoré odvaly sa využili pre priemyselnú zástavbu, individuálnu bytovú alebo chatovú zástavbu. Časť odvalov sa po rekultivácii využíva pre športové a rekreačné účely. Niektoré odvaly sa likvidovali pri výstavbe komunikácií.
V súčasnosti je progresívny vývoj háld z hľadiska ich rastu zastavený. Súvisí to so zrušením prevádzky ťažby polymetalických rúd v štiavnickej banskej oblasti. Z krajinno-ekologického hľadiska možno tento fakt pokladať za pozitívny, nakoľko nedochádza k ďalšiemu záberu produktívnej poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy na neproduktívny haldovací priestor a rovnako nedochádza k progresívnemu narúšaniu estetického vzhľadu krajiny vplyvom haldovania hlušiny z banskej prevádzky.
Dobývky na Fuchslochu
GPS: 48.444977, 18.875085 [48° 26' 41.92'', 18° 52' 30.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-04)
Výraznejšie ovplyvňovanie a pretváranie prírodného prostredia banskoštiavnického regiónu človekom je potrebné spájať s banskou činnosťou. Jej vplyvom došlo k odprírodňovaniu prostredia. Človek banskou činnosťou a s ňou súvisiacimi aktivitami nielen pretváral vegetačný kryt, menil štruktúru živočíšnych spoločenstviev, ale dokonca výrazným spôsobom menil i reliéf krajiny. Pôvodné prírodné tvary reliéfu, ktoré tejto oblasti vtisli za státisícročia prírodné reliéfotvorné činitele (voda, sneh, ľad, vietor, zemská gravitácia....) boli v priebehu pár storočí ľudskou banskou činnosťou v čoraz väčšej plošnej miere nahradzované antropogénnymi montánnymi reliéfnymi tvarmi (pingy, prepadliny, odvaly, výsypky, haldy).
Počiatky baníctva v tomto regióne siahajú pravdepodobne už do obdobia Keltov. Kelti dobývali povrchové východy žíl. Tie poznali na základe odlišností medzi žilnou a okolitou horninou. Predovšetkým pestrosť zloženia žilnej horniny bola výrazným diferenciačným prvkom. Tento spôsob bol najjednoduchší a najlacnejší, pretože potreboval iba primitívne nástroje želiezko a kladivko. Vzhľadom nato, že ťažili iba žilu, produkovali málo odpadov, čím vážnejšie nezasahovali do reliéfu krajiny. Reliéf menili iba lokálne, na malých plochách ohraničených východom žíl. Pri vyťažení žily na povrchu, púšťali sa títo prví baníci aj blízko pod povrch formou krátkych sledných štôlní. Pri ich razení sa už vytvárali pred ich ústím malé výsypky jalovej horniny. To však stále nemalo žiadny vážny vplyv na vzhľad krajiny. Rovnakým spôsobom sa podľa najnovších poznatkov pričinili o banskú činnosť aj slovanské kmene pred príchodom prvých nemeckých prisťahovalcov. Svedčia o tom mnohé slovanské názvy banských miest či osád (Štiavnica, Kremnica, Bystrica, Smolník, Ľubietová....). Technika, ktorú však používali nedovoľovala, aby sa dobývali hlbšie a dlhšie bane. Keď prišli prví nemeckí kolonisti, našli v niektorých osadách práve krátke kutacie a sledné štôlne, ktoré im pripomínali líščie diery "fuchslochy". Tak aj tieto oblasti nazvali. Údolie, v ktorom sa práve nachádzate dostalo tiež takéto pomenovanie "fuchsloch" a nieslo si ho po celý stredovek.
Vyspelejšiu banskú techniku a modernejšie metódy dobývania najmä hlbinných častí priniesli nemeckí kolonisti, ktorí prichádzali do banskoštiavnického regiónu v polovici 12. storočia. Výrazný prílev nemeckých učencov a baníkov však zaznamenávame až po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13. storočia. Postupnom do spodnejších častí sa obsah zlata a striebra v žilovine zmenšoval a preto bolo potrebné ťažiť omnoho viacej žiloviny na získanie rovnakého množstva drahých kovov. Týmto sa však dostávalo na povrch čoraz viacej jaloviny, nehovoriac o jalovine ktorá vznikala razením hlbších šácht a štôlní. Odpadový materiál po hĺbení a predlžovaní banských diel a jednak odpadový materiál zo spracovania žiloviny sa skládkoval na povrchu vo forme odvalov a háld. Tieto antropogénne formy už v tejto dobe výrazným spôsobom ovplyvnili vzhľad krajiny, keďže ich zastúpenie v krajine narastalo. Vznikali nepôvodné formy reliéfu, ktoré vytvárali plochú terasu a strmý svah, ktorý bolo veľmi ťažko znovuzalesniť. V tomto období dochádza aj k najvýraznejšiemu podfáraniu povrchu, čo sa prejavilo v prepadnutí nadložia a k vzniku druhotných vpadnutých (konkávnych) foriem reliéfu (prepadliny, pingy). Tieto formy sa v teréne prejavujú nepravidelným tvarom, chaotickým vzhľadom čím je jasne identifikovateľné, že na ich tvorbe sa nezúčastňovala sama príroda.
V 13. a 14. storočí dochádza aj k výraznejšiemu ovplyvňovaniu vegetačného krytu v banských oblastiach a ich okolí. Postupom baní do väčších hĺbok dochádza prirodzene k zvýšenej potrebe vystužovania banských stien, aby nedochádzalo k nežiadúcim závalom, čím by prišli o život baníci a znemožnila by sa ďalšia ťažby v bani. Najvýhodnejším materiálom na zabezpečenie bane bolo drevo, ktorého rástlo v okolí dostatok. Výberkovým spôsobom dochádza k redukcii lesných porastov. Opätovné zalesnenie je však už veľmi náročné ba až nemožné, čím krajina po úplnom odlesnení dostáva typický vzhľad "mesačnej krajiny". Drevo sa totiž okrem výstuží baní používalo na výrobu drevného uhlia (stavali sa tzv. miliere), ale i na rozpojovanie horniny v baniach tzv. ohňovou metódou.
Krátky útlm baníctva nastáva koncom 17. storočia, kedy sa najvýraznejšie prejavujú problémy čerpania spodných banských vôd. Ich čerpanie je veľmi nákladné a tak sa rozhodnú bane zatvoriť. Prichádza však Matej Kornel Hell s konštrukčný riešením čerpacích strojov a baníctvo v štiavnickom regióne "zachraňuje". Jeho vynálezom, ktorý bol v neskoršom období ešte zdokonalený, sa postup baní do väčších hĺbok ešte zintenzívnil, čo sa negatívne prejavilo v krajine v už spomenutom kontexte. Haldy, výsypky, odvaly narastali, zväčšoval sa dopyt po dreve... Jednu výraznú haldu môžete vidieť i za sebou. Je to halda Novej Ferdinand šachty, ktorá výrazným spôsobom podieľa na vzhľade okolia obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.358493, 18.924227 [48° 21' 30.57'', 18° 55' 27.22'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Halda Piarg šachty – Lesnícka rekultivácia háld
GPS: 48.439102, 18.864785 [48° 26' 20.77'', 18° 51' 53.23'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1–05)
Piarg šachta je v súčasnosti zaniknutým banským dielom, rovnako ako mnohé ďalšie v blízkom okolí. V súčasnosti po ňom ostala len jazva v krajine, ktorá je využívaná už len ako futbalové ihrisko. Svahy haldy sú zalesnené, rekultivované. Problematiku spôsobov lesníckej rekultivácie banských háld vám priblížime v nasledujúcom texte.
Spôsoby lesníckej rekultivácie
Vlastný výber dendrologického materiálu je základným predpokladom úspešnej lesníckej rekultivácie. Stanovištné podmienky na antropogénnych tvaroch reliéfu kladú omnoho väčšie požiadavky znalosť ekologických nárokov jednotlivých druhov drevín než pri bežnej lesníckej praxi. Pri výbere treba brať do úvahy najmä tieto faktory:
-nároky jednotlivých druhov na pôdne, klimatické a iné podmienkyodolnosť proti emisiám -vysoké percento ujatosti po vysadení, morfológiu koreňového systému -melioračné účinky (množstvo vytvorenej koreňovej a listovej plochy) -vzrast a odolnosť proti biotickým škodcom a hubovým ochoreniam -sledované hospodárske ciele a celospoločenský záujem na zlepšovaní životného prostrediaZ produkčného hľadiska sa dreviny a kroviny rozdeľujú podľa významu do troch skupín:
-dreviny hlavné s významom hospodárskym -drevina vedľajšie s významom melioračným, ale čiastočne aj hospodárskym -Dreviny a kroviny pomocné s významom melioračnýmToto zásadné rozdelenie sa používa všeobecne v zahraničí i u nás v lesníckych rekultiváciách. Zalesnenie sa realizuje v niekoľkých etapách s nasledovnými variantami:
a) zalesňovanie len hospodárskymi drevinami, b) zalesňovanie zmesí hospodárskych a prípravných drevín, c) celoplošné zalesňovanie len hospodárskymi drevinami.Celoplošná biologická príprava antropogénnych pôd pestovaním predkultúr poľnohospodárskych plodín pred vlastným zalesnením sa v praxi z dôvodov zvýšených ekonomických nákladov nepoužíva. Pri zalesňovaní rudných háld sa najviac používajú dve etapy. Cieľom prvej etapy je zalesnenie pomocnými melioračnými drevinami a až v druhej etape sa začínajú formovať cieľové porasty. Cieľové druhy drevín sa vysádzajú spravidla až pod ochranu pomocnej vegetácie. Na výsypkách s pôdnou reakciou, ktorá je blízka neutrálnej, by sa malo prikročiť k realizácii druhej etapy vtedy, keď pomocné dreviny majú minimálne zastúpenie 40 % všetkých vysadených drevín. Rastliny, ktoré sa používajú k výsadbám v prvej etape biologickej rekultivácie háld, musia mať pôdotvorné vlastnosti a zároveň sa majú vyznačovať:
- schopnosťou rýchlej aklimatizácie a odolnosťou k veľkej amplitúde mikroklimatických podmienok (vysoké a nízke teploty, opakujúce sa suchá) i k nepriaznivým fyzikálno-chemickým vlatnostiam výsypkových materiálov -rýchlym prírastkom, zvlášť v prvých rokoch po výsadbe, aby čím skôr pokryli povrch pôdy, ďalej schopnosťou prijímať živiny z ťažko prístupných zlúčenín. Majú to byť také druhy drevín, ktoré v symbióze s mikroorganizmami sú schopné viazať atmosférický dusík. - silným koreňovým systémom a malou citlivosťou k zasypaniu alebo obnaženiu nižších častí kmeňa a koreňov - schopnosťou tvorby koreňových odnoží i prirodzeného zmladeniaHaldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Vplyv výstavby tajchov na krajinu
GPS: 48.436454, 18.847753 [48° 26' 11.23'', 18° 50' 51.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-07)
Voda je veľmi dôležitou zlúčeninou v biologickom živote každého žijúceho organizmu na Zemi. Prevažná väčšina organizmov (či už rastlín, živočíchov alebo človeka) má v tele viac ako 50% vody. Človek má v tele približne 70% vody. Voda je teda nevyhnutnou súčasťou fungovania metabolizmu všetkých živých organizmov. Inak to nie je ani s významom vody pre existenciu a fungovanie krajiny. Voda je jedným z najvýznamnejších modelačných činiteľov, ktoré ovplyvňujú formovanie krajiny. Voda vytvára doliny, úvaliny, kaňony, tiesňavy, úrodné nivy, ale i výmole či strže. Voda v krajine plní významnú úlohu i pri ovplyvňovaní podnebia danej oblasti, vytvára životné prostredie pre množstvo organizmov, či pôsobí ako zdroj pre rekreáciu človeka.
Vplyv výstavby banskoštiavnických vodných nádrží (tajchov) možno vnímať z hľadiska vecného i časového. Tajchy banskoštiavnickej oblasti sa začali budovať začiatkom 16. storočia. V tomto období plnili väčšinou funkciu zdroja pitnej a úžitkovej vody pre obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia sa v oblasti Štiavnických Baní začínajú stavať tajchy za účelom zabezpečenia technologickej vody pre pohon čerpacích zariadení pre miestne bane. Najväčší rozmach však dosahuje budovanie tajchov až v prvej polovici 18. storočia, kedy sa dobudoval zložitý a dômyselný banský vodohospodársky systém s navzájom poprepájanými tajchami. Voda týchto tajchov slúžila pre pohon ťažných banských zariadení, čerpacích zariadení, ako i úpravníckych zariadení pre spracovanie vyťaženej rudy. Takto vybudovaný vodohospodársky systém podmienil na svoju dobu nevídaný rozmach baní. S týmto rozmachom, ktorý znamenal ekonomický prínos pre túto oblasť, však išli ruka v ruke i negatívne dopady na krajinu. Zvýšením ťažby sa na povrch dostávalo čoraz viacej rudy a tým i hlušiny. Vznikali rozsiahlejšie a masívnejšie haldy hlušiny, ktoré pohlcovali pôvodný prírodný priestor, poddolovaním vznikali pingy, prepadliská, z úpravníckych procesov odkaliská. Krajina týmto dostávala čoraz viac nepôvodnú, človekom pretvorenú tvár. V tomto prípade výstavba tajchov ovplyvnila prírodnú krajinu negatívnym spôsobom, a teda možno jej vplyv označiť ako negatívny.
V súčasnosti nie je voda banskoštiavnických tajchov využívaná pre technologické účely, čiže nepoháňa žiadne technologické zariadenie. Banská prevádzka bola v Banskej Štiavnici definitívne ukončená v roku 1993. Negatívne dopady výstavby tajchov na krajinu už v prevažnej časti obrúsil zub času. Mnoho výrazných háld sa prirodzeným procesom sukcesie zalesnilo, či zatrávnilo (halda šácht Kristína, Siglisberg, Karol, Magdaléna....). Niektoré človek z časti pretvoril a využíva ich pre svoje aktivity (napr. na halde šachty Siglisberg je vybudované futbalové ihrisko, na šachte Leopold - tenisový kurt). V dnešnej dobe môžeme teda hodnotiť, s odstupom času, výstavbu vodohospodárskeho systému ako pozitívny vplyv človeka na krajinu. Voda tajchov má dnes predovšetkým klimatický, biologický a rekreačný význam v štiavnickej krajine.
Klimatický význam tajchov spočíva v ich ovplyvňovaní miestneho podnebia. Majú pomerne veľký povrch, čo je významné ako pre odparovanie, tak aj pre vyžarovenie či pohlcovanie tepla. Tajchy priaznivo vplývajú na vzdušnú vlhkosť. Nie menší je ich význam pri regulovaní teploty prostredia, najmä pokiaľ ide o zmenšovanie rozdielov medzi nočnou a dennou teplotou. Tento vplyv je badateľný najmä v lete a na jeseň.
Biologický význam majú tajchy v tom, že poskytujú životné prostredie pre rôzne organizmy, či už živočíšne alebo rastlinné. V tajchoch sa vyskytujú rastliny od planktónu až po cievnaté rastliny. V ich okolí sa vyskytujú dreviny. Zo živočíchov v nádržiach žijú rôzne skupiny bezstavovcov, zo stavovcov ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. Predovšetkým ryby sú zaujímavé v súvislosti s využívaním tajchov pre rybolovné účely. V okolí tajchov sa síce celoročne nevyskytuje typické vodné vtáctvo, ale iba typické lesné a pasienkové vtáctvo. O to viac však využíva vodu tajchov sťahovavé vtáctvo pre odpočinok či nakŕmenie.
Rekreačný význam banskoštiavnických tajchov je za posledné desaťročia nesporný. Množstvo tajchov sa dnes rekreačne využíva, najmä na plávanie a vodné bicyklovanie (Počúvadlo, Veľká Richňava, Veľká Windšachta, Evička, Banský Studenec, Dolný hodrušský tajch). V ich okolí vznikli rekreačné oblasti známe nieln na Slovensku, ale i za hranicami nášho štátu.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Kalvária – Štiavnické Bane
GPS: 48.440018, 18.857849 [48° 26' 24.06'', 18° 51' 28.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/176220/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-IL-Stiavnicke-Bane.html
Kalvária sa nachádza v západnej časti obce na úbočí kopca Veterník. Jej vznik sa datuje pravdepodobne do 20. rokov 20. storočia.
Info centrum na vrchole Sitna
GPS: 48.403201, 18.877163 [48° 24' 11.52'', 18° 52' 37.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Web: http://www.banskastiavnica.org/zakladne-informacie/turisticke-informacie.html
Sezónne otvorené informačné centrum na najvyššom kopci Štiavnických vrchov (1009 m.n.m.). Sezónne otvorený stánok ponúka popri malej prírodovednej expozícii aj občerstvenie.
Info centrum obce Štiavnické Bane
GPS: 48.440750, 18.872408 [48° 26' 26.7'', 18° 52' 20.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 045 692 91 16
Info centrum obce Štiavnické Bane je umiestnené v budove obecného úradu bez samostatného spojenia (tel: 045 692 91 16), otvorené od pondelka do piatka medzi 8.00 – 14:30.
Informačné centrum Banská Štiavnica
GPS: 48.459666, 18.892794 [48° 27' 34.8'', 18° 53' 34.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: Námestie sv. Trojice č.6, 969 01, Banská Štiavnica, e-mail: ic@banskastiavnica.sk, tel.: +421 45 694 96 53
Web: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/informacne-centrum-.html
Hlavné informačné centrum pre turistov v Banskej Štiavnici a regióne sa nachádza na hlavnom mestskom Námestí Sv. Trojice č. 6. TIK, okrem štandardných turistických služieb poskytuje predaj parkovacích kariet lístkov do múzeí a na kultúrne podujatia, organizuje obhliadky a sprievodcovské služby.
Tel.:/Fax: +421 45 694 96 53, Tel: +421 45 692 05 35
Otváracie hodiny:
každý deň:
máj – jún: 9:00 – 17.00 hod.
júl – august : 9:00 – 18.00 hod.
september: 09:00 – 17:00 hod.
október – apríl : 8:00 – 16.00 hod.
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Náučný chodník Kysihýbel (3)
GPS: 48.454858, 18.934593 [48° 27' 17.49'', 18° 56' 4.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Vyhliadka na Kysihýbel
Infopanel kalvária
GPS: 48.461935, 18.912092 [48° 27' 42.97'', 18° 54' 43.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s popisom kalvárie v Banskej Štiavnici a mapou objektov.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.463302, 18.911527 [48° 27' 47.89'', 18° 54' 41.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Cyklistický infopanel pri kalvárii
GPS: 48.461381, 18.912394 [48° 27' 40.97'', 18° 54' 44.62'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Informácie o cyklotrase a kalvársky vrch.
Infopanel - Svätý Anton
GPS: 48.422337, 18.941498 [48° 25' 20.41'', 18° 56' 29.39'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa zhrňuje stručne obec Sv. Anton.
Infopanel - Múzeum vo Sv. Antone
GPS: 48.421732, 18.942896 [48° 25' 18.24'', 18° 56' 34.43'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel pri vstupe do areálu kastieľa.
Ľudovít Greiner
GPS: 48.420847, 18.943986 [48° 25' 15.05'', 18° 56' 38.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infotabuľa: Ľudovít Greiner.
Infopanel 1: Kaštieľ
GPS: 48.422117, 18.942208 [48° 25' 19.62'', 18° 56' 31.95'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaštieli.
Infopanel 2: Sýpka
GPS: 48.422224, 18.942221 [48° 25' 20.01'', 18° 56' 32'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnej sýpke.
Infopanel 3: Vilka
GPS: 48.421862, 18.943473 [48° 25' 18.7'', 18° 56' 36.5'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infppanel s informáciami o vilke, pri ktorej sa nachádza.
Infopanel 5: Záhradný domček
GPS: 48.420879, 18.942237 [48° 25' 15.16'', 18° 56' 32.05'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o menšej budove so šindlovou strechou pri kaštieli.
Infopanel 4: Skleník
GPS: 48.421211, 18.942163 [48° 25' 16.36'', 18° 56' 31.79'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o budove postavenej v druhej polovici 19 storočia, kde sa pestovali letničky.
Infopanel 6: Kostol
GPS: 48.419272, 18.941051 [48° 25' 9.38'', 18° 56' 27.78'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o miestnom kostole.
Infopanel 7: Bašta
GPS: 48.419365, 18.940842 [48° 25' 9.71'', 18° 56' 27.03'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel o bašte a histórii obce Sv. Anton.
Infopanel 8: Božie muky
GPS: 48.418588, 18.939562 [48° 25' 6.92'', 18° 56' 22.42'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Božie muky. Sv. Vendelín a Sv. Florián.
Infopanel 9: Súsošie Sv. Trojice
GPS: 48.420406, 18.940699 [48° 25' 13.46'', 18° 56' 26.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Súsošie Sv. Trojice: Sv. Anton Paduánsky, Sv. Ján Nepomucký.
Infopanel 10: Kaplnka
GPS: 48.422275, 18.940814 [48° 25' 20.19'', 18° 56' 26.93'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel s informáciami o kaplnke pod kaštieľom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452095, 18.949691 [48° 27' 7.54'', 18° 56' 58.89'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.170700, 18.880253 [48° 10' 14.52'', 18° 52' 48.91'']
Obec: Dudince
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ul. K. Braxatorisa 8.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.207659, 18.833559 [48° 12' 27.57'', 18° 50' 0.81'']
Obec: Súdovce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Súdovciach.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.196472, 18.990344 [48° 11' 47.3'', 18° 59' 25.24'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.197754, 18.968877 [48° 11' 51.91'', 18° 58' 7.96'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 27.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.199843, 18.969337 [48° 11' 59.43'', 18° 58' 9.61'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach pred domom č. 11.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.203149, 18.969924 [48° 12' 11.34'', 18° 58' 11.73'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Rykynčiciach.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.250278, 18.970573 [48° 15' 1'', 18° 58' 14.06'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.263430, 18.989892 [48° 15' 48.35'', 18° 59' 23.61'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Domaníky pred domom č. 20.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.264283, 18.990958 [48° 15' 51.42'', 18° 59' 27.45'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pred kostolom v obci Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.256791, 19.001710 [48° 15' 24.45'', 19° 0' 6.16'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.255419, 18.988878 [48° 15' 19.51'', 18° 59' 19.96'']
Obec: Domaníky
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kríž - Božia muka v katastri obce Domaníky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272237, 18.938705 [48° 16' 20.05'', 18° 56' 19.34'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.272312, 18.944571 [48° 16' 20.32'', 18° 56' 40.46'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273947, 18.950511 [48° 16' 26.21'', 18° 57' 1.84'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Súsošie Panna Mária Sedembolestná, Kristus a anjeli, r.k., v komplexe banskoštiavnickej Kalvárie
GPS: 48.461726, 18.912090 [48° 27' 42.21'', 18° 54' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie Panny Márie Sedembolestnej s Kristom a s anjelmi, r.k. nad Dolným kostolom, ako súčasť komplexu barokovej banskoštiavnickej Kalvárie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.273118, 18.952292 [48° 16' 23.22'', 18° 57' 8.25'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.271547, 18.956648 [48° 16' 17.57'', 18° 57' 23.93'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.275261, 18.952742 [48° 16' 30.94'', 18° 57' 9.87'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.278372, 18.960825 [48° 16' 42.14'', 18° 57' 38.97'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri obci Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286839, 18.945622 [48° 17' 12.62'', 18° 56' 44.24'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri vodnej nádrži Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.280628, 18.936138 [48° 16' 50.26'', 18° 56' 10.1'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284583, 18.935022 [48° 17' 4.5'', 18° 56' 6.08'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.282677, 18.927143 [48° 16' 57.64'', 18° 55' 37.71'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288938, 18.926199 [48° 17' 20.18'', 18° 55' 34.32'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283809, 18.917064 [48° 17' 1.71'', 18° 55' 1.43'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby, časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.283016, 18.909596 [48° 16' 58.86'', 18° 54' 34.55'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Stará hora.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.285629, 18.912461 [48° 17' 8.26'', 18° 54' 44.86'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Starej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.297136, 18.936601 [48° 17' 49.69'', 18° 56' 11.76'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Mladej hore, časti obce Sebechleby.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281323, 19.016411 [48° 16' 52.76'', 19° 0' 59.08'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Sebechleby časť Kasačník.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.292299, 19.017879 [48° 17' 32.28'', 19° 1' 4.36'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nece.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.289850, 19.011691 [48° 17' 23.46'', 19° 0' 42.09'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pri Rakovci, časti obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.290503, 19.005908 [48° 17' 25.81'', 19° 0' 21.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.288838, 19.001874 [48° 17' 19.82'', 19° 0' 6.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce časť Rakovec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284790, 18.990472 [48° 17' 5.24'', 18° 59' 25.7'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.286361, 18.992006 [48° 17' 10.9'', 18° 59' 31.22'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.284123, 18.985990 [48° 17' 2.84'', 18° 59' 9.56'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281622, 18.970912 [48° 16' 53.84'', 18° 58' 15.28'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kontakt: /
Web: /
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.279058, 18.979999 [48° 16' 44.61'', 18° 58' 48'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Kalvária Horná Roveň
GPS: 48.449442, 18.874817 [48° 26' 57.99'', 18° 52' 29.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Horná Roveň bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko s východmi najdôležitejších rudných žíl na povrch. Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, ktorá je rozsahom síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá, naviac je staršia ako banskoštiavnický svetoznámy súbor Kalvárie na vrchu Scharfenberg. V lipovej aleji na úpätí svahov Veľkého Tanádu je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré sú tvorené pieskovcovými reliéfmi so slovenskými nápismi. Reliéfy sú vytesané z jedného kusa kameňa a dnes už len možno odhadovať čo znázorňujú. Podľa archívnych prameňov predstavovali výjavy: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Kristus pred veľkňazom, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé takisto pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvárska cesta bola v podobe šiestich zastavení postavená v roku 1754. Žiaľ, zub času a vandali ju natoľko poškodili, že pieskovcové reliéfy a nápisy sú už ťažko rozoznateľné a ich prípadné reštaurovanie by bolo komplikované.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.281168, 18.988868 [48° 16' 52.2'', 18° 59' 19.92'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.295047, 18.973265 [48° 17' 42.17'', 18° 58' 23.75'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.298687, 18.968948 [48° 17' 55.27'', 18° 58' 8.21'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.302376, 19.000173 [48° 18' 8.55'', 19° 0' 0.62'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Hontianske Nemce.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.363813, 18.922827 [48° 21' 49.73'', 18° 55' 22.18'']
Obec: Prenčov
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Prenčov.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Prícestný kríž – Božia Muka
GPS: 48.477259, 18.899847 [48° 28' 38.13'', 18° 53' 59.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka pri štôlni Juraj v časti Jergyštôlňa.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.391737, 18.931677 [48° 23' 30.25'', 18° 55' 54.04'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.410923, 18.939542 [48° 24' 39.32'', 18° 56' 22.35'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Súsošie Panna Mária s Kristom
GPS: 48.457298, 18.900465 [48° 27' 26.27'', 18° 54' 1.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Súsošie – Pieta Panna Mária a Kristus v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie s datovaním vzniku v 1. polovici 19. storočia. Prevládajúcim slohom je novogotický. Súsošie je kryté klenutou nikou vo fasáde priečelia Villy Mária.
Kríž – Božia muka pri štôlni Glanzenberg
GPS: 48.457387, 18.899302 [48° 27' 26.59'', 18° 53' 57.49'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Liatinový kríž medzi dvoma majestátnymi lipami s ukrižovaným Ježišom pochádza pravdepodobne z 19. storočia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.313642, 18.869334 [48° 18' 49.11'', 18° 52' 9.6'']
Obec: Baďan
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Baďan.
Prícestný kríž – Božia muka
GPS: 48.452535, 18.904439 [48° 27' 9.13'', 18° 54' 15.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka vedľa kostola sv. Alžbety na ulici Dolnej.
Socha baníka pri žel. stanici
GPS: 48.444044, 18.914644 [48° 26' 38.56'', 18° 54' 52.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha baníka od akademického sochára Karola Dúbravského (1913 – 1995).
Prícestný kríž – Božia muka pri šachte Mária
GPS: 48.443257, 18.905685 [48° 26' 35.73'', 18° 54' 20.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka medzi dvoma vzrastlými lipami neďaleko prekrytého ústia šachty Mária.
Socha sv. Anny
GPS: 48.437723, 18.894229 [48° 26' 15.8'', 18° 53' 39.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Kamenná socha sv. Anny pre rovnomenným kostolom.
Kaplnka sv. Floriána
GPS: 48.439634, 18.896528 [48° 26' 22.68'', 18° 53' 47.5'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Murovaná kaplnka s betónovou strieškou postavená v roku 1904 pri hasičskej zbrojnici. Po stranách kaplnky sú tabuľky s menami občanov Štefultova, ktorí padli v 1. svetovej vojne.
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku
GPS: 48.467948, 18.903096 [48° 28' 4.61'', 18° 54' 11.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na Hájiku pri prižovaní ulíc Michalská a Šobov.
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom
GPS: 48.472980, 18.912352 [48° 28' 22.73'', 18° 54' 44.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka nad Belianskym tajchom (severne 80 m)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
GPS: 48.464012, 18.889854 [48° 27' 50.44'', 18° 53' 23.47'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na ul. Pod Červenou studňou
Prícestný kríž – Božia muka oproti kostolu Panny Márie Snežnej r.k.
GPS: 48.455941, 18.893826 [48° 27' 21.39'', 18° 53' 37.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž – Božia muka na križovaní ulíc Dolná Resla a Andreja Sládkoviča
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417054, 18.930583 [48° 25' 1.39'', 18° 55' 50.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Svätý Anton.
Krechsengrundský tajch
GPS: 48.438109, 18.855080 [48° 26' 17.19'', 18° 51' 18.29'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MV-2-01)
Výstavba nádrže sa začala v roku 1735 a predpokladané náklady na jej výstavbu presahovali 21 600 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni a z hlásenia banských úradníkov z 24. septembra 1737 vyplýva, že nádrž už bola hotová a jej výstavba stála vyše 24 000 zlatých. Táto nádrž bola pomerne malá, zo skupiny piargskych vodných nádrží bola však najvyššie položená. Mala len menší hospodársky význam a slúžila prevažne pre potreby šachty Königsegg. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa vzhľadom na zvyšky tejto vodnej nádrže dodnes nazýva Tajšok.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417674, 18.940979 [48° 25' 3.63'', 18° 56' 27.52'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.419410, 18.940967 [48° 25' 9.88'', 18° 56' 27.48'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429036, 18.936237 [48° 25' 44.53'', 18° 56' 10.45'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Svätý Anton.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.423313, 18.895259 [48° 25' 23.93'', 18° 53' 42.93'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia pri dome č. 55.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420607, 18.896815 [48° 25' 14.19'', 18° 53' 48.53'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.420736, 18.902916 [48° 25' 14.65'', 18° 54' 10.5'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418277, 18.904727 [48° 25' 5.8'', 18° 54' 17.02'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.418270, 18.904757 [48° 25' 5.77'', 18° 54' 17.13'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.413905, 18.896775 [48° 24' 50.06'', 18° 53' 48.39'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414504, 18.903931 [48° 24' 52.21'', 18° 54' 14.15'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Ilia.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.404280, 18.806533 [48° 24' 15.41'', 18° 48' 23.52'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.397483, 18.815914 [48° 23' 50.94'', 18° 48' 57.29'']
Obec: Dekýš
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Dekýš.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.415228, 18.823810 [48° 24' 54.82'', 18° 49' 25.72'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.414441, 18.774265 [48° 24' 51.99'', 18° 46' 27.35'']
Obec: Vysoká
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Vysoká.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.429682, 18.851189 [48° 25' 46.86'', 18° 51' 4.28'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435849, 18.819531 [48° 26' 9.06'', 18° 49' 10.31'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štianvické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433478, 18.858180 [48° 26' 0.52'', 18° 51' 29.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pri jazere Veľká Vindšachta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.417181, 18.859282 [48° 25' 1.85'', 18° 51' 33.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436614, 18.861338 [48° 26' 11.81'', 18° 51' 40.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438427, 18.863713 [48° 26' 18.34'', 18° 51' 49.37'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439560, 18.864939 [48° 26' 22.42'', 18° 51' 53.78'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440803, 18.868020 [48° 26' 26.89'', 18° 52' 4.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440775, 18.869672 [48° 26' 26.79'', 18° 52' 10.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442906, 18.867595 [48° 26' 34.46'', 18° 52' 3.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441277, 18.870864 [48° 26' 28.6'', 18° 52' 15.11'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441441, 18.871787 [48° 26' 29.19'', 18° 52' 18.43'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.438963, 18.867477 [48° 26' 20.27'', 18° 52' 2.92'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.439991, 18.879833 [48° 26' 23.97'', 18° 52' 47.4'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442433, 18.881764 [48° 26' 32.76'', 18° 52' 54.35'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443749, 18.882451 [48° 26' 37.5'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449690, 18.878292 [48° 26' 58.88'', 18° 52' 41.85'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446808, 18.879097 [48° 26' 48.51'', 18° 52' 44.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.447478, 18.876291 [48° 26' 50.92'', 18° 52' 34.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň pred domom č. 362.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446925, 18.876306 [48° 26' 48.93'', 18° 52' 34.7'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444642, 18.876575 [48° 26' 40.71'', 18° 52' 35.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane, časť Horná Roveň.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.442601, 18.874419 [48° 26' 33.36'', 18° 52' 27.91'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443995, 18.871078 [48° 26' 38.38'', 18° 52' 15.88'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Štiavnické Bane.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.443271, 18.871572 [48° 26' 35.78'', 18° 52' 17.66'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Štiavnické Bane pred domom č. 300.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.428480, 18.881390 [48° 25' 42.53'', 18° 52' 53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.433289, 18.880429 [48° 25' 59.84'', 18° 52' 49.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Boženy Nemcovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435382, 18.874571 [48° 26' 7.38'', 18° 52' 28.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435198, 18.888218 [48° 26' 6.71'', 18° 53' 17.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Sama Chalupku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.435932, 18.889733 [48° 26' 9.36'', 18° 53' 23.04'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru pri dome č. 65.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437307, 18.896405 [48° 26' 14.31'', 18° 53' 47.06'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Obrancov mieru a Námestie padlých hrdinov.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.436496, 18.897364 [48° 26' 11.39'', 18° 53' 50.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici 29. augusta.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437228, 18.897686 [48° 26' 14.02'', 18° 53' 51.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Obrancov mieru.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.437747, 18.894186 [48° 26' 15.89'', 18° 53' 39.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Školská a Požiarnická.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.441359, 18.910486 [48° 26' 28.89'', 18° 54' 37.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440852, 18.911603 [48° 26' 27.07'', 18° 54' 41.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Špitálskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.440201, 18.918336 [48° 26' 24.72'', 18° 55' 6.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka oproti autobusovej zastávke na Antolskej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446819, 18.908480 [48° 26' 48.55'', 18° 54' 30.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451546, 18.889742 [48° 27' 5.57'', 18° 53' 23.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Staronová.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453071, 18.886213 [48° 27' 11.06'', 18° 53' 10.37'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka nad jazerom Klinger.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.458531, 18.887885 [48° 27' 30.71'', 18° 53' 16.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na krížení ulíc Antona Pécha a Viery Václavekovej.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.452083, 18.908728 [48° 27' 7.5'', 18° 54' 31.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na ulici Ivana Krasku.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.461745, 18.912224 [48° 27' 42.28'', 18° 54' 44.01'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka pod Kalváriou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.459498, 18.897796 [48° 27' 34.19'', 18° 53' 52.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na Akademickej ulici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.469503, 18.871882 [48° 28' 10.21'', 18° 52' 18.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.481840, 18.860370 [48° 28' 54.62'', 18° 51' 37.33'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.493874, 18.839556 [48° 29' 37.95'', 18° 50' 22.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.486438, 18.860423 [48° 29' 11.18'', 18° 51' 37.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v Banskej Štiavnici, časť Banky.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.495097, 18.864695 [48° 29' 42.35'', 18° 51' 52.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.480412, 18.916854 [48° 28' 49.48'', 18° 55' 0.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri mesta Banská Štiavnica na ulici Pustá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.444292, 18.977629 [48° 26' 39.45'', 18° 58' 39.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445758, 18.974281 [48° 26' 44.73'', 18° 58' 27.41'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.446313, 18.972071 [48° 26' 46.73'', 18° 58' 19.46'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.445481, 18.970485 [48° 26' 43.73'', 18° 58' 13.75'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na cintoríne v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.449166, 18.968391 [48° 26' 57'', 18° 58' 6.21'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.451757, 18.956622 [48° 27' 6.33'', 18° 57' 23.84'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banským Studencom a Banskou Štiavnicou.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.453109, 18.951450 [48° 27' 11.19'', 18° 57' 5.22'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.457076, 18.934354 [48° 27' 25.47'', 18° 56' 3.67'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec, časť Kysihýbel.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468466, 18.969775 [48° 28' 6.48'', 18° 58' 11.19'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468615, 18.977500 [48° 28' 7.01'', 18° 58' 39'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banský Studenec.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.468460, 18.969861 [48° 28' 6.46'', 18° 58' 11.5'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.475282, 18.929574 [48° 28' 31.02'', 18° 55' 46.47'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.476249, 18.928372 [48° 28' 34.5'', 18° 55' 42.14'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Banská Belá.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510672, 18.894597 [48° 30' 38.42'', 18° 53' 40.55'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.496395, 18.919113 [48° 29' 47.02'', 18° 55' 8.81'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.497052, 18.927342 [48° 29' 49.39'', 18° 55' 38.43'']
Obec: Podhorie
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Podhorie.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.537151, 18.942395 [48° 32' 13.74'', 18° 56' 32.62'']
Obec: Močiar
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v katastri obce Močiar.
Prícestný kríž - Božia muka
GPS: 48.510489, 19.000098 [48° 30' 37.76'', 19° 0' 0.35'']
Obec: Kozelník
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka v obci Kozelník.
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Kaplnka svätého Jozefa
GPS: 48.273843, 18.951021 [48° 16' 25.83'', 18° 57' 3.68'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Web: http://www.neoslovakia.sk/sk/sprievodca/banskobystricky-kraj/536/sebechleby
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta. Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou „Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie“- v prehlade „V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby“. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom „hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu“; ďalej pod tými istými podmienkami „zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti“, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján Černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Turisticko-informačná kancelária
GPS: 48.167629, 18.879049 [48° 10' 3.46'', 18° 52' 44.58'']
Obec: Dudince
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: tel: 0917/810 274; e-mail: tikdudince@gmail.com
Turisticko-informačná kancelária v Dudinciach je na kontaktnom telefonickom čísle dostupná v čace: Po-Pi 09:00-16:00
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica
GPS: 48.440782, 18.87268 [48° 26' 26.82'', 18° 52' 21.65'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel Geoparku Banská Štiavnica (Územný celok turizmu: Štiavnické Bane) (Objekt: 1MB–0–01)
Informačná tabuľa sa nachádza blízko autobusovej zastávky pred Obecným úradom, odkiaľ je východzie miesto dvoch náučných chodníkov (Piargsky a Hornorovniansky), ktoré dokumentujú celú históriu baníctva v oblasti Štiavnických Baní. V južnej časti obce Štiavnických Baní je situovaný Piargsky okružný chodník o dĺžke 5,3 km a je na ňom 9 zastávok s informačnými tabuľami. V severnej časti obce sa nachádza Hornorovniansky chodník o dĺžke 5,8 km a je na ňom 12 zastávok, kde sa prezentujú na informačných tabuliach historické banské diela a východy žíl. Trasy jednotlivých chodníkov sú lokalizované v systéme tak, že v teréne môže navštevník kontinuálne naviazať na ďalšiu trasu. Priargsky okružný chodník začína aj končí pri Informačnej kancelíárii Geoparku, ktorá sa nachádza v budove Obecného úradu v Štiavnických Baniach.. V tomto mieste začína aj
Hornorovniansky chodník, na ktorý pri šachte Štefan naväzuje Štefultovský chodník dokumentujúci baníctvo Štefultova (miestna časť Banskej Štiavnice) a východnej časti Banskej Štiavnice v oblasti žily Grüner. Centrálna informačná tabuľa v textovej časti opisuje veľmi stručne históriu baníctva a základnú charakteristiku montanistických chodníkov v oblasti Štiavnických Baní. Grafická časť tabule informuje na topografickej mape priebeh jednotlivých náučných chodníkov a lokalizáciu jednotlivých objektov Geoparku. Ďalej na samostatnej mape sú lokalizované a označené jednotlivé banské diela v oblasti Štiavnických baní.
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Informačná tabuľa
GPS: 48.409521, 18.856666 [48° 24' 34.28'', 18° 51' 24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: iG-0-02)
Informačná tabula v úvodnej časti obsahuje potrebné všeobecné údaje o geologickej stavbe štiavnického stratovulkánu a jeho vývojových etapách doložené vývojovou schémou. Nakoľko trasa náučného chodníka prebieha na severnom, východnom a južnom svahu masívu Sitna s výstupom na jeho vrchol, je osobitná pozornosť v úvodnom komentári venovaná vrchným úrovniam výplne kaldery, vrátane procesov pokalderového vulkanizmu, ktorého výsledkom bol predpokladaný sitnianský vulkán. Vulkanické formy a litológiu hornín zobrazuje geologický rez.
Priebeh trasy chodníka so zastávkami pri geologických objektoch je dokumentovaný výrezom topografickej mapy a geologická stavba výrezom geologickej mapy. Priebeh trasy a povaha jednotlivých geologických objektov sú uvedené v stručnom opise.
Náučný chodník A. Kmeťa Prenčov - Sitno
GPS: 48.358295, 18.924201 [48° 21' 29.86'', 18° 55' 27.12'']
Obec: Prenčov
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Kontakt: OÚ Prenčov, tel: 045 6995131, e-mail: juznesitno@stonline.sk
Web: http://www.naucnechodniky.sk/index.php?c=ch&id=2&ch=192
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Štiavnica
Chránené územie: CHKO Štiavnické vrchy
Východisko: pri pamätnej izbe Andreja Kmeťa v obci Prenčov
Trasa: centrum obce Prenčov – Horné Majere – sedlo Vlčia jama – vrchol Sitna
Dĺžka: 9 km, prevýšenie 684 m
Čas prechodu: 3 hod.
Počet zastávok: 9
Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, historické, archeologické samoobslužný, lineárny, obojsmerný, peší, letný
Náročnosť terénu: stredne náročný
Náväznosť na turistickú značku: modrá značka
Rok otvorenia, garant: 1996, Obecný úrad Prenčov, Mikroregión Južné Sitno
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Prenčov
Tel.: 045 6995131
E-mail: juznesitno@stonline.sk
Aktuálny stav: niektoré z IP sa nepodarilo v teréne nájsť. Na náučných paneloch sú okrem informácií aj výroky Andreja Kmeťa. Na trase sú studničky
Sedembolestná Panna Mária pod krížom
GPS: 48.461772, 18.911904 [48° 27' 42.38'', 18° 54' 42.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Socha Sedembolestnej Panny Márie pod krížom, pôvodne kamenným, je osadená na vysokom, volútami zdobenom murovanom podstavci. Je zároveň posledným objektom svätého hrobu. V knižke o Banskoštiavnickej kalvárii od Árpáda Hidvéghyho sa uvádza, že na tomto mieste „ stál azda ten svätý kríž na jehož miesto vystavili Kalváriu starodávni štiavnickí veriaci.”
Po obidvoch stranách Sedembolestnej Panny Márie stáli pôvodne kamenné sochy putti s nápisovými kartušami.
Infopanel - banské múzeum v prírode
GPS: 48.421835, 18.941448 [48° 25' 18.61'', 18° 56' 29.21'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Informačná kancelária (TIK), Infotabuľa
Infopanel - banské múzeum v prírode pri parkovisku pod kaštieľom.
Prícestný kríž - Božia muka (Sitno)
GPS: 48.402601, 18.877256 [48° 24' 9.36'', 18° 52' 38.12'']
Obec: Ilija
Objekt: Kaplnky, súsošia, kríže (votívna architektúra)
Prícestný kríž - Božia muka na vrchole Sitna.